Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/15/2025 z 12. 3. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2025, sp. zn. 4CoKR/15/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1121204816.2 Krajský súd Bratislava | 4CoKR/15/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1121204816.2 | 2025-03-12 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df839a84-8d37-4bd4-9c86-ead80b188daa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204816.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 4CoKR/15/2025 1121204816 12. 03. 2025 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2025:1121204816.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Viera Kubicová, Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: PRS Constructing, s. r. o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 364 084, intervenient na strane žalobcu: TOPTRANS EU, a.s., Na Priehon 50, 949 05 Nitra, IČO: 36 703 923, zast. Valko & Volný, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: G.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XXXX/XXX, XXX XX R., O. E., zast. Nomus s.r.o., Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54 489 750, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cbi/13/2021-224 zo dňa 7. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-37Cbi/13/2021-252 zo dňa 13. januára 2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cbi/13/2021-224 zo dňa 7. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-37Cbi/13/2021-252 zo dňa 13. januára 2025 potvrdzuje. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení svojho uznesenia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 9.7.2021 domáhal určenia, že právny úkon uzatvorený medzi žalovaným a úpadcom je v konkurze na majetok úpadcu voči prihláseným veriteľom úpadcu neúčinný. Zároveň sa proti žalovanému domáhal zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 150.000,- eur s príslušenstvom. Dňa 28.9.2024 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na ust. §§ 144, 145 ods. 1 a 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP) súd konanie zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalovaného nevyzval na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, keďže v danej etape konania nebol súhlas na zastavenie konania potrebný, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že v konaní sa nezačalo predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §§ 262 ods. 1, 256 ods. 1 a 257 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že mal za preukázané, že konanie bolo zastavené procesným zavinením žalobcu, keďže po podaní žaloby z vlastnej iniciatívy túto zobral späť. Zo späťvzatia žaloby nevyplýva, že by žalobca bol nútený vziať žalobu späť z dôvodu splnenia (uznania) žalovaného nároku zo strany žalovaného. Žalovanému preukázane vznikli trovy konania v súvislosti s prevzatím právneho zastúpenia právnym zástupcom a podaním vyjadrenia k žalobe. Súd nerozhodol o nároku trov konania vo vzťahu k intervenientovi na strane žalobcu, pretože tento v sporovom konaní nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by spôsobil akékoľvek trovy konania niektorému zo subjektov sporového konania. Zároveň nevykonal ani žiaden procesný úkon, na základe ktorého by mohli vzniknúť trovy konania na jeho strane. Súd preto rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. d) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní žalovaný uviedol, že dňa 30.5.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom v celom rozsahu neuznal nárok uplatnený žalobou, pričom uvedené riadne zdôvodnil podrobnou a vyčerpávajúcou argumentáciou. Poukázal tiež na skutočnosť, že na deň 10.6.2024 a 5.9.2024 súd prvej inštancie nariadil v prejednávanej veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane žalobcu. Dňa 2.10.2024 bolo žalovanému doručené upovedomenie súdu spolu s oznámením, že pojednávanie určené na deň 7.10.2024 bude odročené bez prejednania z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Odvolateľ v ďalšej rozsiahlej argumentácii uviedol, že postup súdu prvej inštancie pri interpretácii a aplikácii ust. § 146 ods. 1 CSP považuje za formalistický. Hoci nepopiera, že súd má povinnosť vyzvať žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby za predpokladu, že bolo začaté predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu zastáva názor, že v prejednávanej veci mal súd obligatórne vyzvať žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby. Zdôraznil, že účelom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť. Má za to, že obsahu späťvzatia návrhu zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určitej časti nemá záujem. Postup žalobcu preto považuje za absolútne zneužitie jeho postavenia a zákonných oprávnení. Odvolateľ zastáva názor, že žalobca nemôže zneužívať svoju právomoc a zapísať do súpisu majetok, o ktorom je nesporné, že nepodlieha konkurzu a sám sa v konečnom dôsledku po viac ako troch rokoch od začatia konania vzdať uplatneného nároku na podklade žaloby, ktorým na jednej strane deklaruje svoj nezáujem na výsledku predmetného konania, aby na druhej strane vyvolal nové konanie s totožným predmetom konania a dokazovania a získal pritom výhodnejšiu právnu pozíciu v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cbi/13/2021-224 zo dňa 7. októbra 2024 v znení opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok CSP) po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že predmetné odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd jednoznačne za preukázané, že súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia zo strany žalobcu. K späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto nebol na zastavenie konania potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Súd rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému 100 % trov konania, nakoľko dospel k záveru, že žalobca zobral po podaní žaloby z vlastnej iniciatívy žalobu späť. Z obsahu späťvzatia žaloby pritom nevyplýva, že by žalobca bol nútený vziať žalobu späť z dôvodu splnenia (uznania) žalovaného nároku. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, ako je uvedené v bode 2. tohto rozhodnutia. 9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Konanie sa začína doručením žaloby. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahne zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie nebolo právoplatne skončené. Žalobu možno účinne vziať späť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Účinné späťvzatie žaloby musí obsahovať zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu, prípadne jej časť, späť. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Výrok o trovách konania má vždy charakter tzv. závislého výroku a nemôže sa od prejednávanej veci procesne osamostatniť. Pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby je obsah výroku o trovách konania spravidla determinovaný zavinením sporovej strany. Pokiaľ došlo k späťvzatiu žaloby alebo jej časti pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, súd žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva a konanie bez ďalšieho uznesením zastaví. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia o zastavení konania nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené rozsiahle argumenty žalovaného nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-37Cbi/13/2021-224 zo dňa 7. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. B1-37Cbi/13/2021-252 zo dňa 13. januára 2025 potvrdil ako vecne správne. 12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca nemá nárok na náhradu odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).