{"guid": "0d7474c2-a978-4529-8742-12ef7e678c81:9b5a9e55-42ed-4c5e-a3da-e98a37bd3e07", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/10/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 3CoCsp/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1", "identifikacne_cislo": "1121205784", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-513", "nazov": "§ 513 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-513"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-11", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-513", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b5a9e55-42ed-4c5e-a3da-e98a37bd3e07", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/10/2025\n1121205784\n30. 09. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1121205784.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: E.. S. O., N.. XX C. X/A, L.,\nproti žalovaným: 1. FINAL - CD Bratislava, spol. s r. o., IČO: 45 960 470, Škultétyho 18, Partizánske,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., IČO: 47 248 301, Ružová dolina 8, Bratislava,\n2. P Automobil Import s.r.o., IČO: 35 818 425, Prievozská ulica 4/C, Bratislava, zastúpeného advokátom\nMgr. Milošom Kachaňákom, Ferienčíkova 7, Bratislava, o náhradu škody, porušení práv spotrebiteľa a\npráve na finančné zadosťučinenie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 28.01.2025, č. k. B1-21Csp/64/2021-322, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o\nnáhrade trov konania p o t v r d z u j e .\nŽalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.) a žalovanému v 1.\nrade a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%\n(výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.08.2021 domáhala\nproti žalovaným 1/ náhrady škody v sume 1.860,83 eura, určenia, že\n2/ zmluvná\ndokumentácia žalovaného v 1. rade obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku o dodržiavaní programu\nservisných prehliadok, ktorá je nezrozumiteľná a nejasná a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne,\n3/ zmluvná dokumentácia žalovaného\nv 1. rade obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky o vykonávaní systematických a doplnkových\noperácii, ktoré sú nezrozumiteľné a nejasné a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech žalobkyne, 4/ žalovaný v 1. rade sa voči žalobkyni dopustil nekalej\nobchodnej praktiky, keďže pri uzatváraní kúpnej zmluvy jej neposkytol všetky potrebné informácie\nohľadne správnej údržby, potrebe servisu, výmeny alebo opravy vozidla, 5/ kúpna zmluva zo dňa\n14.10.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je neplatná, 6/ žalovaný v 2. rade sa\ndopustil voči žalobkyni nekalej obchodnej praktiky, keď jej neposkytol pri vybavovaní reklamácie všetky\npotrebné informácie, 7/ žalovaní sa voči žalobkyni dopustili konania v rozpore s dobrými mravmi, a\nnapokon sa voči žalovaným domáhala 8/ priznania i práva na finančné zadosťučinenie v sume 15.490\neur z dôvodu porušenia jej práv ako spotrebiteľa. Dôvodila, že dňa 14.10.2015 si od žalovaného v\n1. rade, koncesionára J., zakúpila osobné motorové vozidlo zn. J. XXX, R. X.X J. V., Y.: Y. (ďalej len\n„vozidlo“), za kúpnu cenu 15.490 eur, ktoré prevzala dňa 16.10.2015. Po obdržaní výzvy žalovaného\n\nv 1. rade zo dňa 29.12.2015 sa dňa 21.01.2016 dostavila do servisu z dôvodu kontroly zámkov dverí.\nNásledne ju žalovaný v 1. rade listom zo dňa 17.03.2016 vyzval na ďalšiu kontrolu zámkov dverí, s\nnutnosťou zásahu i do ďalších súčastí v motorovej časti vozidla a jeho riadenia; taký zásah považovala\nžalobkyňa za závažný, preto žalovaného v 1. rade požiadala o výmenu vozidla, s ktorou však tento\nnesúhlasil a jej žiadosti nevyhovel. Žalobkyňa odovzdala dňa 18.10.2016 motorové vozidlo spoločnosti\nFRANCE-TECH Bratislava s.r.o. (ďalej len „servis L.“) na vykonanie zásahu; v tom čase malo vozidlo\nnajazdených 14.322 km. Začiatkom augusta 2017, krátko po natankovaní, vozidlo hlásilo poruchu\nmotora, s nutnosťou jeho okamžitého zastavenia, preto ho žalobkyňa nechala odtiahnuť do servisu J. Y.\nJ. (ďalej len „servis J.“) na vykonanie opravy. Žalobkyňa vozidlo prevzala dňa 18.08.2017, pričom podľa\npopisu v záručnom protokole zistila, že boli vymenené zapaľovacie sviečky, motorový olej, olejový filter\na vykonané ďalšie činnosti; v tom čase malo vozidlo najazdených cca 23.000 km a užívala ho 1 rok\na 10 mesiacov. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že podľa plánu pravidelných servisných\nprehliadok, ktorý prevzala pri kúpe vozidla, v rámci normálnej údržby sa výmena zapaľovacích sviečok\nuskutočňuje každých 50.000 km, resp. každé 4 roky. Dňa 09.10.2017 žalobkyňa s vozidlom absolvovala\npovinnú záručnú servisnú prehliadku a keďže jej končila zmluvná záruka, upozornila servis L. na poruchu\nmotora v auguste 2017; servis, nezistiac žiadnu závadu, konštatoval štandardné podmienky, pričom\nju ubezpečil, že pokiaľ by sa vada opätovne objavila, bude sa na túto skutočnosť pri jej odstraňovaní\nprihliadať. Dňa 08.04.2019 žalobkyňa absolvovala s vozidlom, s počtom najazdených 47.059 km,\ntretiu servisnú prehliadku; v jej rámci servis konštatoval štandardné podmienky, opäť nezistil žiadnu\nzávadu,pričom vykonal i zásah v rámci zvolávacej akcie JF. Dňa 27.10.2019, teda 6 mesiacov po\nservisnej kontrole, po natankovaní vozidlo oznámilo poruchu motora s nutnosťou jeho okamžitého\nzastavenia, čo žalobkyňa vyhodnotila ako zopakovanie situácie z roku 2017. Žalobkyňa nechala vozidlo\nodtiahnuť do autorizovaného servisu Peugeot - Wagon Trading spol. s. r. o Poprad (ďalej len „servis\nJ.“), kde po 3 týždňoch konštatovali potrebu výmeny rozvodového remeňa a vyčistenia sacích ventilov,\nnakoľko z rozvodového remeňa sa odlupovali malé čiastočky, ktoré následne spôsobili upchávanie\nsacích ventilov a zanesenie olejového čerpadla. Podľa plánu pravidelných servisných prehliadok sa\nv rámci normálnej údržby pritom vykonáva výmena sady rozvodov každých 175.000 km, resp. po 10\nrokoch užívania vozidla. Za opravu vozidla žalobkyňa zaplatila 1.860,83 eura. Servis Poprad odmietol\nzohľadniť, že išlo o opakujúcu sa vadu, ktorá sa prejavila už počas plynutia záručnej doby v roku\n2017 dôvodiac, že tieto vady spolu „pravdepodobne“ nesúvisia; zároveň žalobkyni vytkol, že v roku\n2018 neabsolvovala pravidelnú ročnú servisnú prehliadku po uplynutí jedného roka. V nadväznosti na\nto žalobkyňa dňa 26.11.2019 kontaktovala žalovaného v 2. rade uplatniac reklamáciu vady vozidla.\nŽalovaný v 2. rade jej v pozícii importéra listom zo dňa 03.12.2019 oznámil, že na vozidle bolo\nzávažným spôsobom zanedbané vykonávanie bežnej údržby, keďže na základe odborného posúdenia\ntechnickými expertami spoločnosti Peugeot dôvodne predpokladal, že poškodenie rozvodového remeňa\nvozidla malo priamu príčinnú súvislosť s prekročením určeného intervalu výmeny motorového oleja.\nPodľa predložených dokladov bol motorový olej vymenený počas opravy vozidla dňa 09.08.2017 a\nnásledne až pri servisnej prehliadke dňa 08.04.2019 (pri servisnej prehliadke dňa 09.10.2017 olej\nmenený nebol); žalobkyňa tak prekročila výrobcom stanovený interval výmeny motorového oleja o dobu\n8 mesiacov. Žalovaný v 2. rade nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by porucha na vozidle bola\nspôsobená alebo súvisela s akoukoľvek výrobnou vadou vozidla. Dňa 11.09.2020 žalobkyňa opätovne\nnavštívila autorizovaný servis, z dôvodu poruchy v motorovej časti vozidla. Servis Prešov po vykonaní\ndiagnostiky vozidla konštatoval jednu trvalú, neodstrániteľnú vadu motora, s potrebou jeho výmeny a\ndve odstrániteľné vady týkajúce sa komunikácie so snímaním uhla volantu a zariadenia na fázový posun\nvačkového hriadeľa sacích ventilov. V servise L. jej dňa 18.09.2020 po vykonanej diagnostike hlásiacej\ntrvalú vadu motora, ktorá však nemala vplyv na užívanie vozidla, oznámili, že vozidlu nič nie je, je len\npotrebné tankovať drahší a kvalitnejší benzín.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa obdržala list žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2020,\nv ktorom ju informoval o vykonávaní kontroly systému komponentov brzdového asistenčného systému\nvozidla, ktoré môžu byť spôsobené deformáciou rozvodového remeňa. Z obsahu listu sa dozvedela,\nže jej vozidlo je vybavené rozvodovým remeňom mazaným motorovým olejom (tzv. „mokrý remeň), na\nzachovanie vlastností a dlhej životnosti motora sa odporúča vymeniť tento remeň každých 100.000 km\nalebo každých 6 rokov, pričom žalobkyňa bola oboznámená i s tým, že od decembra 2020 je kontrola\nrozvodového remeňa zaradená do úkonov údržby. Žalovaný v 1. rade žalobkyňu vyzval, aby dôkladne\ndodržiavala odporúčania výrobcu týkajúce sa motorového oleja a pravidelnej údržby a dbala na to, že\ndo oleja sa nesmú pridávať iné prípravky (typu aditív).\n\n4. Podľa mienky žalobkyne opísaným postupom žalovaní závažne porušili jej práva spotrebiteľa, nakoľko\nzmluvná dokumentácia žalovaného v 1. rade obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky; žalovaní\nsa zároveň dopustili nekalej obchodnej praktiky. Z popisu v zmluvnej dokumentácii žalovaného v\n1. rade nepochybne vyplývala jej povinnosť dodržiavať predpísaný program prehliadok vozidla len\npočas trvania záručnej doby, t. j. do 2 rokov od kúpy vozidla, a teda nie počas celej doby užívania\nvozidla. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že servisná a záručná knižka na str. 14 uvádzala,\nže pre optimálne fungovanie vozidla v oblasti bezpečnosti, výkonu a pohodlia je nutné dodržiavať\nprogram servisných prehliadok predpísaný pre konkrétny typ vozidla. Program prehliadok sa pritom\nčlenil na normálnu a sprísnenú (špeciálnu) údržbu. Normálna údržba pri každej servisnej prehliadke\nvozidla zahŕňala systematické operácie vykonávané pri všetkých typoch vozidiel, ako i doplnkové\noperácie, určené pre každý typ vozidla v závislosti od jeho veku a kilometrovom priebehu. Systematické\noperácie zahŕňali okrem iného aj výmenu motorového oleja a pri normálnej údržbe sa mali realizovať\nkaždých 25.000 km/1 rok. Doplnkové operácie zahŕňali výmenu zapaľovacích sviečok každých 50.000\nkm/4 roky a výmenu sady rozvodov každých 175.000 km/10 rokov. Periodicita servisných prehliadok\nzávisela od veku vozidla a od počtu najazdených kilometrov, podľa toho, ktorá z podmienok nastane\nako prvá. Žalobkyňa absolvovala s vozidlom počas plynutia dvojročnej záručnej doby každú povinnú\nservisnú prehliadku, a teda dodržala výrobcom predpísaný program; na rozdiel od nej však zmluvný\nservis nevymenil v rámci povinnej servisnej prehliadky dňa 09.10.2017 motorový olej, t. j. nevykonal\nsystematickú operáciu, ktorá sa mala v zmysle zmluvnej dokumentácie vykonávať pri každej prehliadke.\nPritom zo stanoviska žalovaného v 2. rade vyplynulo, že výmena motorového oleja po roku je absolútne\nzásadnou skutočnosťou majúcou vplyv na fungovanie sady rozvodov a príslušenstva. Táto informácia\nvšak nebola zachytená v servisnej knižke, rovnako ani to, že opomenutie výmeny motorového oleja\nmôže spôsobiť závažné poškodenie rozvodového remeňa. Žalobkyňa v tejto súvislosti ozrejmila, že i\nkeď s vozidlom absolvovala servisnú prehliadku vozidla v roku 2019, t. j. po 1 roku a 6 mesiacoch, bolo to\nz dôvodu, že v zimnom období jazdila veľmi málo; pravidelne však kontrolovala hladinu oleja a jej vozidlo\nnehlásilo žiaden problém, z čoho dovodila, že postupovala v súlade s informáciami od žalovaného v 1.\nrade. Žalovaný v 1. rade ju pritom až listom zo dňa 13.11.2020 informoval o vplyve motorového oleja\nna životnosť rozvodov a vyzval ju na kontrolu komponentov brzdového asistenčného systému; tieto\ndôležité informácie týkajúce sa údržby vozidla v zmluvnej dokumentácii absentovali. Zároveň jej dal na\nvedomie, že na zachovanie vlastností a dlhej životnosti motora sa odporúča vymeniť rozvodový remeň\nkaždých 100.000 km/6 rokov, ako i to, že od decembra 2020 je kontrola remeňa zaradená do úkonov\núdržby. Motorové vozidlo bolo pritom zaradené do kategórie sprísnenej údržby. Žalobkyňa považovala\ntieto informácie za nejasné a zavádzajúce, dôvodiac tým, že žalovaní požadovali striktné dodržiavanie\nprogramu prehliadok počas celej doby užívania vozidla, označujúc jej porušenie za závažné zanedbanie\núdržby, na čo nebola pri kúpe vozidla upozornená. Pritom, podľa programu prehliadok bola plánovaná\nvýmena zapaľovacích sviečok každých 50.000 km, resp. po 4 rokoch veku vozidla, avšak v jej vozidle\nbolo nutné meniť zapaľovacie sviečky už po 23.000 km a necelých 2 rokov veku vozidla. Doplnková\noperácia týkajúca sa výmeny sady rozvodov sa mala vykonať po každých 175.000 km, resp. 10 rokoch,\npričom v jej vozidle sa menili rozvody už po 54.919 km a 4 rokov veku vozidla. Na uvedenom mala\nžalobkyňa za to, že pokiaľ ten istý dokument vo vzťahu ku kupujúcemu ukladá povinnosť dodržiavať\ndobu systematických operácii, rovnako by mal ukladať povinnosť predávajúcemu rešpektovať dobu\ndoplnkových operácií, teda očakávanú kvalitu a životnosť jednotlivých dielov vozidla. Dňa 18.09.2020,\nteda takmer 5 rokov od kúpy vozidla, jej servis odporučil tankovať iba drahší benzín 100 plus, ktorý\nmá špeciálne zloženie a čistiace účinky; vzhľadom na to, že o tejto skutočnosti nebola informovaná pri\nkúpe vozidla, ani pri predošlých servisných prehliadkach, resp. opravách, nepovažovala tento postup za\nsúladný s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaného v\n1. rade.\n5. Podľa žalobkyne žalovaní pri kúpe vozidla porušili jej právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,\nprávo na informácie a právo na ochranu ekonomických záujmov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Servisná knižka a program\nprehliadok žalovaného v 1. rade obsahovali nesprávne informácie a uvádzali bežného spotrebiteľa\ndo omylu ohľadne správnej údržby, potreby servisu, výmeny alebo opravy vozidla; tieto informácie\nmohli ovplyvniť jej rozhodnutie a obchodné správanie. Servisná knižka žalovaného v 1. rade tak\nobsahovala zmluvnú podmienku o dodržiavaní programu servisných prehliadok, ktorá je nezrozumiteľná\na nejasná a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa; ten je totiž povinný znášať všetky vady a poruchy vozidla bez preukázania príčinnej\nsúvislosti. Neprijateľnými boli i zmluvné dojednania ohľadne povinnosti žalobkyne dodržiavať stanovenú\ndobu systematických operácii, bez rešpektovania jej práva na deklarovanú dobu bezporuchovosti\n\nvozidla. Naviac, žalobkyňa pri reklamácii neobdržala od žalovaného v 2. rade žiaden odborný posudok,\nani informáciu, koho môže požiadať o odborné posúdenie, čím boli porušené jej práva spotrebiteľa podľa\n§ 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa uzavrela, že zo strany žalovaných došlo ku konaniu v rozpore\ns dobrými mravmi, vykazujúceho znaky diskriminácie a vybočujúce z pravidiel morálky, keďže využili\nvýraznú nerovnosť strán, jej neznalosť a neodbornosť v oblasti automobilového priemyslu a ich konanie\njej privodilo ujmu.\n6. Žalovaný v 1. rade považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Zdôrazniac, že nijako\nnezasahuje do obsahu servisnej a záručnej knižky, v ktorej sa nachádza i plán servisných prehliadok,\ntento je zostavený na základe záväzných pokynov výrobcu a vychádza z aktuálnych poznatkov praxe a\ntechnického vývoja. Poukázal na ustanovenie § 619 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v rámci ktorého zodpovedá za vady, ktoré má vec pri\nprevzatí kupujúcim a tiež za tie, ktoré sa vyskytujú v rámci záručnej doby, a preto po jej uplynutí\njeho zodpovednosť zaniká; na uvedenom základe nemohlo byť ani dodržiavanie programu servisných\nprehliadok naďalej formulované ako povinnosť kupujúceho. Účelom pravidelných servisných prehliadok\nje pritom zistenie aktuálneho technického stavu vozidla, stanovenie nevyhnutných odporúčaní a opráv\nvo väzbe na individuálne potreby konkrétneho vozidla. V tomto smere bolo podľa žalovaného v 1.\nrade potrebné vnímať i list zo dňa 13.11.2020 obsahujúci aktualizované odporúčania výrobcu, ktoré\nsa v dobe jeho zaslania považovali za najvhodnejší spôsob starostlivosti o vozidlo, pričom je na jeho\nmajiteľovi, či sa nimi bude riadiť. Žalobkyňa nedodržala servisný interval stanovený výrobcom pre režim\nnormálnej údržby, preto mu nebolo zrejmé, z akého dôvodu namietala porušenie jeho povinností, keď\npri servisnej prehliadke dňa 09.10.2017 nezrealizoval výmenu oleja; k jeho výmene pristúpil pritom len 2\nmesiace predtým, počas opravy vozidla dňa 18.08.2017. Pri servisnej prehliadke vozidla žalobkyne dňa\n09.10.2017 tak neexistoval ani jeden z predpokladov pre výmenu oleja stanovený výrobcom. Akcentujúc\nna systém zodpovednosti za výrobné vady a záruky za akosť v rámci plynutia záručnej doby, žalovaný v\n1. rade nemohol objektívne vylúčiť potrebu skoršej výmeny niektorých komponentov vozidla; po uplynutí\ntejto doby však prechádza riziko poškodenia vozidla na kupujúceho. V tejto súvislosti žalovaný v 1.\nrade podotkol, že na životnosť dielov vozidla má nepochybne vplyv spôsob jeho užívania, vrátane jeho\npravidelnej údržby, ktorá zo strany žalobkyne preukázateľne dodržaná nebola.\n7. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný v 1. rade zopakoval, že výrobca, a\nnapokon ani on sám, negarantujú životnosť jednotlivých dielov a súčastí vozidla nad rámec záruky.\nPočas jej plynutia je pritom štandardnou povinnosťou kupujúceho podstúpiť v stanovených intervaloch\nservisnú prehliadku. Žalovaný v 1. rade bol toho názoru, že v rámci procesu uzatvorenia kúpnej zmluvy,\npri plnení záväzkov z nej vyplývajúcich, ako i pri následnej komunikácii so žalobkyňou postupoval v\nsúlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, poskytol jej všetky potrebné informácie, a to vo forme\nzrozumiteľnej priemernému spotrebiteľovi; nedopustil sa ani konania v rozpore s dobrými mravmi.\nŽalobkyňa nepreukázala existenciu zákonných podmienok pre vyvodenie jeho zodpovednosti za škodu,\nkeďže z jej žaloby nevyplývalo akékoľvek porušenie jeho povinnosti, a teda ani príčinná súvislosť so\nvznikom škody, ktorej existenciu popieral. Žalobkyni potom nevzniklo ani právo na primerané finančné\nzadosťučinenie.\n8. Žalovaný v 2. rade, ako zástupca výrobcu motorových vozidiel značky Peugeot v Slovenskej republike\na súčasne dovozca oprávnený obchodovať v Slovenskej republike s novými vozidlami, s náhradnými\ndielmi, výbavou, príslušenstvom a službami súvisiacimi s predmetnými motorovými vozidlami, ozrejmil,\nže zveril distribúciu všetkých výrobkov a poskytovanie služieb distribútorom vybraným podľa určených\nkritérií. Vo vzťahu k vozidlu žalobkyne konal výlučne v rozsahu pozície zástupcu výrobcu motorových\nvozidiel a dovozcu, a teda nemal postavenie predávajúceho, opravára vykonávajúceho záručný alebo\npozáručný servis, a ani subjektu určeného na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, keď so\nžalobkyňou ho spájala výlučne komunikácia po viac ako 4 rokov od predaja vozidla. V jej rámci\nho žalobkyňa, vedomá si uplynutia všetkých zmluvných a zákonných lehôt na uplatnenie nárokov\nz prípadných vád vozidla, požiadala o osobitnú participáciu na pozáručnom servise vozidla. Po\npreskúmaní jej podnetu zistil, že na jej vozidle bol poškodený rozvodový remeň, nakoľko žalobkyňa\nzásadným spôsobom prekročila výrobcom odporúčaný interval výmeny motorového oleja, a to až o\ndobu 8 mesiacov. Na uvedenom základe zamietol jej žiadosť. V súvislosti s informáciami o pravidelných\nservisných prehliadkach a údržbe vozidla žalovaný v 2. rade uviedol, že tieto predstavujú súbor\npravidiel, ktoré výrobca motorových vozidiel značky Peugeot vyhodnotil s odbornou starostlivosťou\nako nevyhnutné na zabezpečenie riadnej funkčnosti, optimálnej životnosti a bezpečnosti vozidiel. Tieto\n\npriebežne aktualizuje na základe hodnotenia prevádzky vozidiel, technického vývoja alebo zmeny\nvonkajších faktorov (napríklad špecifické vlastnosti palív dodávaných v jednotlivých štátoch a pod.),\npričom nie sú v zjavnom rozpore s dokumentáciou vozidla. Tá pritom jasným a zrozumiteľným spôsobom\nposkytuje užívateľom, a teda i žalobkyni, informáciu o intervaloch a úkonoch pravidelných servisných\nprehliadok, ako aj poučenie o tom, že ich dodržanie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu\nvozidla a jeho bezpečnosti Podľa žalovaného v 2. rade sú užívatelia vozidiel oprávnení poveriť\nvykonaním mimozáručných opráv a servisných prehliadok opravovňu, ktorá je súčasťou autorizovanej\nsiete alebo nezávislú opravovňu; tá vykoná konkrétny opravársky alebo údržbársky úkon, zodpovedajúc\nza to, že ho realizuje správnym spôsobom a s použitím kvalitných náhradných dielov. Žalovaný v 2. rade\nzdôraznil, že žalobkyňa priamo v žalobe, ako aj v komunikácii s ním potvrdila, že sa na základe vlastného\nuváženia rozhodla odložiť jednotlivé úkony v rámci pravidelných servisných prehliadok a údržby vozidla;\nnetvrdila teda, že by k nim nepristúpila z dôvodu, že by jej informácie o intervaloch a pravidelných\nservisných prehliadkach neboli poskytnuté. Keďže pravidlá stanovené pre riadne užívanie vozidla,\nvrátane pravidelných servisných prehliadok, platia aj po uplynutí záručnej doby, žalovaný v 2. rade\nvyhodnotil ako neprimeraný argument žalobkyne, že vozidlo, ktoré má objektívne povahu komplexného\ntechnického výrobku a je určené na dlhodobé použitie, možno užívať i bez týchto prehliadok. Podľa\njeho mienky žalobkyňa neuviedla žiadnu ucelenú argumentáciu preukazujúcu predpoklady vzniku\njeho zodpovednosti za škodu, neidentifikovala a nepreukázala konkrétne konanie odporujúce dobrým\nmravom alebo ktoré by zapríčinilo alebo mohlo zapríčiniť prijatie rozhodnutia o obchodnej transakcii\n(kúpe vozidla), ktoré by inak neurobila. Žalobkyni tak nevzniklo právo na náhradu škody alebo právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n9. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že žalobkyňa sa po ostatnej pripustenej zmene žaloby domáhala\nvoči žalovaným nároku na 1/ náhradu škody v sume 11.168 eur, keď pôvodný nárok rozšírila o cenu\nopravy vozidla dňa 14.11.2023 v sume 1.306,56 eura a o sumu 8.000 eur ako znehodnotenie vozidla,\n2/ vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok o dodržiavaní programu servisných prehliadok a\no vykonávaní systematických a doplnkových operácií, nakoľko tieto spôsobujú hrubú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v jej neprospech, 3/ určenia, že žalovaný v 1. rade sa voči nej dopustil\nnekalej obchodnej praktiky, 4/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2015, ako aj 5/ priznania\nfinančného zadosťučinenia v sume 15.490 eur.\n10. Vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením súd prvej inštancie ustálil, že medzi procesnými\nstranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 14.10.2015 zakúpila od žalovaného v\n1. rade\nnové motorové vozidlo zn. J. XXX, R. X.X J., v celkovej hodnote 15.490 eur, ktoré od jeho kúpy po\npodanie žaloby vykazovalo viacnásobne chybové hlásenia týkajúce sa poruchy motora s nutnosťou\nodstavenia motorového vozidla a následnej opravy v autorizovaných servisoch. Žalobkyňa nedodržala\nservisný interval stanovený výrobcom pre režim normálnej údržby, v zmysle ktorého sa mala dostaviť na\nservisnú prehliadku vozidla, vrátane výmeny motorového oleja, každých 25 000 km /1 rok, podľa toho,\nktorá z uvedených podmienok nastane skôr, pričom výrobcom stanovený interval výmeny oleja prekročila\no 8 mesiacov. Spornou skutočnosťou nebola výbava motorového vozidla tzv. mokrým remeňom, ktorého\nkontrola bola do úkonov údržby zaradená od decembra 2020.\n11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne ohľadne zodpovednosti žalovaných za\nporušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že ju pri kúpe vozidla\nneinformovali o vybavení vozidla mokrým remeňom a vzhľadom na jeho špecifickosť nezaradili jeho\npravidelnú kontrolu do úkonov údržby od momentu predaja vozidla. V prvom rade nebolo konajúcemu\nsúdu zrejmé, z čoho žalobkyňa usúdila, resp. nadobudla presvedčenie, že žalovaní informáciou o vplyve\nmokrého remeňa na činnosť motora disponovali už v čase jeho predaja, nakoľko taká skutočnosť\nnevyplývala zo žiadneho listinného dôkazu a napokon ani z vykonaného dokazovania. Opaku pritom\nnasvedčoval list žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2022 (správne má byť zo dňa 13.11.2020 - pozn.\nodvolacieho súdu), z ktorého vyplývalo, že výrobca požiadal o aktualizáciu programového vybavenia\n(softvér) motorového vozidla zn. J. XXX II s cieľom zlepšiť diagnostiku asistenčného systému brzdenia a\nzabrániť akémukoľvek riziku zníženia alebo straty účinnosti brzdového asistenčného systému; nadväzne\nna to mala nasledovať kontrola komponentov brzdového asistenčného systému motorových vozidiel,\nktoré mohli byť poškodené z dôvodu deformácie rozvodového remeňa. Podľa názoru konajúceho\nsúdu vedomosť o možných rizikách (mokrého remeňa) na danom type vozidiel mohol nadobudnúť\nvýrobca so značným odstupom po predaji motorového vozidla žalobkyni. Podotkol pritom, že v každom\njednom smere technologického vývoja dochádza praxou k prehodnocovaniu použitých materiálov a\n\ntechnologických postupov, a inak tomu nie je ani v automobilovom priemysle. Súd prvej inštancie potom\ntvrdenie žalobkyne ohľadne porušenia prevenčnej povinnosti žalovaných založenej na tom, že v čase\npredaja mali bezpečne vedomosť o rizikách spojených s rozvodovým remeňom v jej vozidle, pričom až\ndo decembra 2020 nevykonali žiadnu aktivitu na zabezpečenie správneho chodu motora, na zachovanie\njeho dlhej životnosti a vlastností, nemal za preukázané.\n12. Na obdobnom skutkovom a právnom základe súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú\nnámietku žalobkyne o nekalej obchodnej praktike, ktorej sa mal dopustiť žalovaný v 1. rade tým,\nže ju neinformoval o vybavení vozidla mokrým remeňom, o vplyve motorového oleja na životnosť\na správnu činnosť mokrého remeňa, o rizikách spojených s jeho vybavením, o nebezpečenstve\nvyvolaného nesprávnou údržbou, ako i o potrebe jeho pravidelnej kontroly a výmeny. Na uvedené\npritom nadväzovala i námietka žalobkyne ohľadne porušenia informačnej povinnosti žalovaných v\nzmysle § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., odvíjajúca sa od skutočnosti, že pri predaji motorového\nvozidla ju žalovaný v 1. rade neinformoval o vybavení motorového vozidla mokrým remeňom, o\nspôsobe jeho údržby a vplyve motorového oleja na jeho životnosť a správnu funkciu, a napokon ani o\nnebezpečenstve vyplývajúcom z jeho nesprávnej údržby, pričom tieto informácie neboli obsiahnuté ani\nv záručnej knižke, príp. v inom dokumente odovzdanom pri predaji vozidla; o týchto skutočnostiach sa\ndozvedela až dňa 13.11.2020. Súd prvej inštancie k uvedenému ozrejmil, že žalobkyňa síce vystupuje\nv zmluvnom vzťahu ako slabší subjekt - spotrebiteľ, u ktorého je reálny predpoklad, že nemá vedomosti\na skúsenosti týkajúce sa technickej stránky kupovaného motorového vozidla v rozsahu vedomostí\na skúseností žalovaných, ako subjektov pôsobiacich v rámci svojej podnikateľskej činnosti, avšak aj\nod bežného spotrebiteľa možno dôvodne očakávať, že v rámci všeobecnej povinnosti predchádzať\nvzniku škody vyvinie dostatočnú aktivitu na zistenie všetkých informácií potrebných na to, aby sa\nslobodne rozhodol, že má záujem nadobudnúť práve konkrétne kupovanú vec, najmä pokiaľ touto nie je\npredmet jednorazovej spotreby. Aplikujúc uvedené na daný prípad, ak žalobkyňa pri kúpe motorového\nvozidla požiadala predajcu o poskytnutie relevantných informácií, za bežného chodu vecí možno\ndôvodne predpokladať, že tieto aj obdržala; iné v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie v\ntejto súvislosti tiež ozrejmil, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že v záručnom liste sa\nnachádzala informácia o type motora vozidla žalobkyne, jeho výkone, ako aj o druhu použitého paliva.\nSamotnú skutočnosť, že výrobca nadobudol vedomosť o možných rizikách spojených s výbavou motora\nv neskoršom období, a teda tieto neposkytol žalobkyni v čase kúpy motorového vozidla, nemožno\nkvalifikovať ako porušenie „informačnej povinnosti“ žalovaných.\n13. Podľa mienky konajúceho súdu žalobkyňa v konaní nepreukázala ani porušenie právnej povinnosti\nžalovaných v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., keď zo žiadneho listinného dôkazu\nnemožno vyvodiť, že by jej motorové vozidlo bolo predané v nižšej ako bežnej kvalite, príp. vykazovalo\nvady znižujúce jeho kvalitu. Takú skutočnosť nemohol vyvodiť z tvrdení žalobkyne o tom, že vozidlo\nhlásilo poruchu motora s nutnosťou jeho okamžitého zastavenia v auguste 2017, t. j. takmer 2 roky po\nkúpe, príp. z toho, že žalobkyňa už pri prvej servisnej prehliadke autorizovanému servisu avizovala, že\npri rýchlej jazde vozidlo samé brzdilo a strácalo rýchlosť; chybovosť motora bola spoľahlivo zistená až\nv mesiaci august 2017, v čase aktívneho používania motorového vozidla, kedy malo najazdených cca\n23.000 km. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti doplnil, že pokiaľ by i žalobkyňa preukázala opak, t. j.\nkazovosť vozidla, na ochranu jej práv slúžia iné právne inštitúty, ako napr. zodpovednosť za výrobné vady\na záruka za akosť. Napokon, predaj výrobku v inej ako bežnej kvalite súd prvej inštancie nemohol vyvodiť\nani z tvrdenia žalobkyne, že krátko po kúpe motorového vozidla obdržala výzvu žalovaného v 1. rade zo\ndňa 29.12.2015 a nadväzujúcu výzvu zo dňa 17.03.2016 dostaviť sa do servisu. Obsahom oboch výziev\nbola potreba pristaviť motorové vozidlo z dôvodu kontroly a prípadnej výmeny zámkov dverí vozidla,\nnakoľko zistenou nekonformitou vnútorného prvku zámku by mohlo dôjsť k poruche zatvárania jedných\nalebo viacerých dverí; ani v jednom prípade pritom nedošlo k akémukoľvek zásahu do motorovej časti\nvozidla žalobkyne. Zvolávaciu akciu žalovaného v 1. rade na odstránenie možných nedostatkov pritom\nsúd prvej inštancie kvalifikoval ako postup súladný s vykonávaním činnosti s odbornou starostlivosťou,\nrešpektujúc záujem spotrebiteľa na riadnom chode motorového vozidla.\n14. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala porušenie\nprávnej povinnosti žalovaných, majúcej za následok vznik nároku na náhradu škody. Jej existenciu\npritom odvodzovala od úhrady faktúry za opravu motorového vozidla dňa 16.01.2020 v sume 1.860,83\neura, dňa 14.11.2023 v sume 1.306,56 eur, stanoviac i trvalé znehodnotenie vozidla sumou 8.000 eur;\nvo vzťahu k uvedenému nároku však žalobkyňa neprodukovala žiadne prostriedky procesného útoku\n\n(odborné posúdenie, znalecký posudok na určenie zostatkovej hodnoty motorového vozidla a pod.).\nŽalovaní pritom ohľadne nároku na náhradu majetkovej ujmy (straty) v sume 8.000 eur vzniesli námietku\npremlčania, ktorej posúdeniu sa súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné bližšie venovať, nakoľko\nnemal za preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaných a ani kauzálny nexus s tvrdenou škodou;\nna vyvodenie zodpovednosti sa pritom vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Naviac,\nna posúdenie dôvodnosti námietky premlčania by musel vykonať dokazovanie, čo vyhodnotil v danej\nveci ako nehospodárne.\n15. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pri prevzatí\nmotorového vozidla obdržala servisnú a záručnú knižku s plánom pravidelných servisných prehliadok.\nV jeho rámci mala počas záručnej doby povinnosť dodržiavať plán pravidelných servisných prehliadok,\nsúčasťou ktorých bola i výmena motorového oleja. Žalobkyňa nedodržala odporúčaný termín rozpätia\nmedzi druhou a treťou servisnou prehliadkou, keď tento prekročila o 8 mesiacov; v tom čase\nnedošlo k výmene motorového oleja. Konajúci súd považoval za irelevantné dôvody, pre ktoré\nžalobkyňa nepristúpila k servisnej prehliadke (išlo o zimné mesiace, počas ktorých motorové vozidlo\nvyužívala minimálne, pravidelne pritom sledujúc hladinu oleja v motorovom vozidle). Napokon, uvedené\nrozhodnutie žalobkyne vyhodnotil žalovaný v 2. rade pri oprave, resp. výmene mokrého remeňa\nza rozporné s dojednanými podmienkami, konštatujúc priamu príčinnú súvislosť medzi poškodením\nrozvodového remeňa a prekročením výrobcom stanoveného intervalu výmeny motorového oleja, s\nktorou okolnosťou bola žalobkyňa uzrozumená majúc za to, že postačujúca je jeho výmena až v\njarných mesiacoch; žalobkyňa tak prevzala plnú zodpovednosť za riziko a dôsledok s týmto rozhodnutím\nspojený. Konajúci súd podotkol, že ak by žalobkyňa neporušila zmluvné dojednania a neprekročila by\nvýrobcom stanovený interval výmeny motorového oleja, bolo by možné skúmať, či k poškodeniu motora\ndošlo z iných príčin.\n16. Ohľadne nároku žalobkyne na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa povinnosti\na intervalu dodržiavania servisných prehliadok, ktoré považovala za nezrozumiteľné a nejasné,\nspôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech a ktorý\nžalobkyňa zdôvodňovala tým, že ju žalovaný v 2. rade, zneužijúc i svoje dominantné postavenie,\nobvinil z poškodenia vozidla a zanedbania bežnej údržby, konajúci súd poukázal na str. 14 servisnej\na záručnej knižky. Výrobca optimálne fungovanie vozidla v oblasti bezpečnosti, výkonu a pohodlia\npodmienil dodržiavaním programu servisných prehliadok pre daný typ vozidla, jasne stanoviac povinnosť\npodrobiť sa mu počas plynutia záručnej doby; interval prehliadok závisel od veku vozidla a kilometrového\npriebehu. Program servisných prehliadok podľa mienky súdu prvej inštancie nespôsoboval nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko v jeho rámci sa dodávateľ zaviazal poskytnúť\nzáručný servis počas plynutia záručnej doby; inak by tomu bolo, pokaľ by dodávateľ od spotrebiteľa\nvyžadoval dodržovanie tohto plánu i po ukončení záručnej doby, nakoľko také dojednanie by\nnekorešpondovalo so záujmami spotrebiteľa a jeho slobodnou vôľou navštíviť autoservis preventívne\nalebo až vtedy, keď vznikne na motorovom vozidle nejaká vada, prípadne škoda. Takýto postup však\nso sebou nesie aj zodpovednosť spojenú s rizikom, že vada, ktorá mohla byť odstránená, bude mať za\nnásledok vznik škody. Konštatujúc, že i priemernému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že pre optimálne\nfungovanie motorového vozidla je nutné podstúpiť pravidelné servisné prehliadky, súd prvej inštancie\nnevzhliadol dôvody na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rovnako dôvodil, pokiaľ išlo\no neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej dokumentácie žalovaného v 1. rade o\nvykonávaní systematických a doplnkový operácií, pri ktorej poukázal tiež na to, že žalobkyňa ani po\ndoplnení skutkových tvrdení bližšie neozrejmila, v čom mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v jej neprospech.\n17. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne na finančné zadosťučinenie v sume 14.590 eur, ktorý bližšie\nnešpecifikovala, keď v tomto smere len poukazovala na všetky okolnosti posudzovanej veci, súd\nprvej inštancie konštatoval, že tento nárok možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak na súde\núspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Vzhľadom na to, že\nz vykonaného dokazovania nevyplynulo porušenie zákonnej povinnosti žalovaných, a tým ani úspešné\nuplatnenie práv žalobkyne, nemohol jej konajúci súd uplatnený nárok priznať.\n18. Súd prvej inštancie zamietol i žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej\nmedzi sporovými stranami dňa 14.10.2015, keďže žalobkyňa nepreukázala použitie nekalej obchodnej\npraktiky zo strany žalovaných, pričom ňou označené zmluvné podmienky nevyhodnotil ako neprijateľné.\n\nVo vzťahu k nároku na náhradu škody nemal za preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany\nžalovaných ako jeden zo základných predpokladov na priznanie uplatneného nároku; pre vyvodenie\nzodpovednosti žalovaných sa pritom vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešným žalovaným priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.; žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací\nsúd 1/ zaviaže žalovaných k povinnosti zaplatiť jej náhradu škody v sume 11.168 eur, určí, že 2/ zmluvná\ndokumentácia žalovaného v 1. rade obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 Občianskeho\nzákonníka o vykonávaní systematických a doplnkových operácií, ktoré sú nezrozumiteľné a nejasné a\nspôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, 3/ žalovaný\nv 1. rade sa voči žalobkyni dopustil nekalej obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 1 písm. b) a písm. e)\nzákona\nč. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní kúpnej zmluvy jej poskytol nesprávne informácie\na uviedol ju do omylu ohľadne vybavenia, vlastností, správnej údržby, potrebe servisu alebo opravy\nvozidla a 4/ zaviazal žalovaných na poskytnutie finančného zadosťučinenia v sume 15.490 eur, príp. aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n21. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty tým, že i keď sa na neho obrátila\nso žalobou dňa 20.08.2021, prvé pojednávanie vo veci vytýčil až po podaní sťažnosti na nečinnosť dňa\n14.05.2024, t. j. po takmer 3 rokoch. Na uvedenom pojednávaní ju po vyjadreniach procesných strán\nk predmetu sporu konajúci súd vyzval na podrobnejšiu špecifikáciu ňou uplatňovaných nárokov, na čo\nreagovala podaním zo dňa 13.06.2024. V rámci druhého pojednávania dňa 15.11.2024, na ktorom strany\nsporu opätovne prezentovali svoje vyjadrenia, konajúci súd oznámil, že rozhodne vo veci samej, a preto\nprocesné strany vyzval na predloženie záverečných rečí, s tým, že ich osobná účasť na nasledujúcom\npojednávaní nie je potrebná. Žalobkyňa si konajúcim súdom uloženú povinnosť splnila podaním zo\ndňa 27.12.2024, ktoré však tento nepojal do odôvodnenia rozsudku; žalovaní záverečné reči písomne\nnepredložili. Podľa mienky žalobkyne súd prvej inštancie pochybil, keď v rámci dokazovania nevyvinul\nabsolútne žiadnu aktivitu, napriek tomu, že v spotrebiteľských sporoch, t. j. v sporoch s ochranou slabšej\nstrany, mohol v súlade s § 295 C.s.p. vykonať aj tie dôkazy, ktoré ako spotrebiteľ nenavrhla, ak to bolo pre\nrozhodnutie vo veci nevyhnutné; v tomto smere pritom poukázala na bod 71. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k nároku na náhradu škody v\nsume 8.000 eur nepredložila odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nňou predložené dôkazy výlučne v prospech žalovaných, dospejúc pritom k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, keď v odôvodnení jeho rozhodnutia dominovalo porušenie zmluvných dojednaní týkajúcich\nsa prekročenia výrobcom stanoveného intervalu výmeny motorového oleja, ktorého sa mala dopustiť;\nto pritom s posúdením zodpovednosti žalovaných vôbec nesúviselo a nemalo ani žiaden vplyv na\nvznik škodovej udalosti. Naopak, súd prvej inštancie sa nezaoberal porušením zmluvných a zákonných\npovinností žalovaných, dokonca pristúpil k akejsi obhajobe ich konania, všetko bez opory vo vykonanom\ndokazovaní. Zároveň, stranám neoznámil predbežné právne posúdenie veci, a preto pre ňu napadnutý\nrozsudok ostal prekvapivým; napokon súd prvej inštancie prezentoval ako dôvod zamietnutia žaloby\nnepreukázanie vzniku škody.\n22. Použijúc argumentáciu uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorú v prevažnej miere\nzopakovala, žalobkyňa zotrvala na porušení prevenčnej a informačnej povinnosti žalovaných, porušení\nzákonnej povinnosti žalovaného v 1. rade predávať vozidlá v bežnej kvalite a kvalifikovaní konania\nžalovaných ako nekalej obchodnej praktiky, pričom sa nestotožnila s posúdením týchto otázok súdom\nprvej inštancie, označujúc ním prijaté závery za rozporné s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších\nsúdnych autorít a s podstatou zodpovednosti.\n23. Súd prvej inštancie bezdôvodne spochybnil dôležitosť listu žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2020,\nktorého význam zúžil iba na aktualizáciu softvéru vozidla. Jeho obsahom pritom boli 4 zásadné\ninformácie, z ktorých sa konajúci súd zameral na vyhodnotenie tej najmenej dôležitej, ohľadne\naktualizácie softvéru. Pritom prvá informácia sa týkala oznámenia žalovaného v 1. rade o vykonávaní\nkontroly komponentov brzdového asistenčného systému vozidla, ktoré môže byť poškodené z dôvodu\ndeformácie rozvodového remeňa; vyplynulo teda z nej, že vo vozidlách dochádza k deformácii\n\nrozvodového remeňa, dokonca k poškodeniu komponentov brzdového asistenčného systému. Druhá\ninformácia sa týkala vybavenia vozidla rozvodovým remeňom mazaným motorovým olejom, t. j. tzv.\nmokrým remeňom a upozornenia na dôležitosť dodržiavania plánu údržby motora, odporúčaní výrobcu\ntýkajúcich sa motorového oleja a jeho pravidelnej údržby, vrátane toho, že do oleja sa nesmú pridávať\niné prípravky (typu aditív); tieto skutočnosti žalobkyni neboli pri kúpe vozidla poskytnuté, keď o vybavení\nvozidla mokrým remeňom sa dozvedela až listom žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2020. Tretia\ninformácia sa vzťahovala k vlastnostiam a dlhej životnosti vozidla, za účelom ktorej výrobca odporúčal\nvymeniť mokrý remeň každých 100.000 km/6 rokov, pričom od decembra 2020 zaradil kontrolu remeňa\ndo úkonov údržby. Z uvedeného podľa žalobkyne bez pochýb vyplýval zásadný vplyv mokrého remeňa\nna zachovanie vlastnosti a životnosti vozidla, ako aj absolútna dôležitosť a nevyhnutnosť jeho pravidelnej\nkontroly. Podotkla pritom, že ak bola kontrola mokrého remeňa nevyhnutná od decembra 2020, uvedené\nmuselo platiť aj pred týmto dátumom. V tejto súvislosti žalobkyňa ozrejmila, že v jej vozidle bolo dňa\n27.10.2019 diagnostikované poškodenie rozvodového remeňa, ktoré spôsobilo upchatie sacích ventilov\na zanesenie olejového čerpadla; nasledovala oprava vozidla zahrňujúca vyčistenie sacích ventilov a\nkompletnú výmenu rozvodového remeňa, vrátane olejovej vane motora, ktorá trvala 3 mesiace a za jej\nvykonanie žalobkyňa zaplatila 1.860,83 eura; v tom čase malo vozidlo najazdených 54.919 km. Súd\nprvej inštancie podľa žalobkyne zľahčil príčiny prijatia vozidla do servisu, keď poukázal na rozsvietenie\nkontrolky motora a stratu jeho výkonu.\n24. Zdôrazňujúc, že zodpovednosť za škodu nemožno zužovať len na zodpovednosť za tú škodu,\nktorá už vznikla, ale je potrebné ju vnímať aj ako zodpovednosť za to, že škoda vôbec nevznikne,\nžalobkyňa poukázala na odborný článok zo dňa 10.10.2024, o ktorom sa zmienila v záverečnej reči\nzo dňa 27.12.2024. Podľa článku bola technológia mokrého remeňa prvýkrát predstavená už v roku\n2007 spoločnosťou Ford. Citujúc časti tohto odborného článku vo vzťahu k možným poruchám vozidla\nnesúhlasila s tvrdením konajúceho súdu v bode 65. odôvodnenia rozsudku, nakoľko práve článok\nmal potvrdiť, že poruchy vyvolané technológiou mokrého remeňa sa prejavili i na jej vozidle; uvedené\npritom potvrdil žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 13.11.2020. V nadväznosti na obsah článku žalobkyňa\nnadobudla presvedčenie, že žalovaní disponovali informáciou o vplyve mokrého remeňa na činnosť\nmotora už v čase dovozu, resp. predaja motorového vozidla. Asi ťažko totiž možno pripustiť, že žalovaný\nv 1. rade, v postavení predajcu, predáva a žalovaný v 2. rade, ako dovozca, dováža vozidlá, o ktorých\ntechnológii nemá zásadné informácie, najmä pokiaľ ide o vplyv mokrého remeňa na činnosť motora.\nMajúc vedomosť o vybavení jej vozidla mokrým remeňom, žalovaní museli mať pri predaji jej vozidla\nv roku 2015 informácie o vplyve motorového oleja na jeho životnosť a následne i na činnosť motora\na predvídať, že uvedená technológia zvyšuje riziko poškodenia motorového vozidla; mali byť preto\nobozretní a zabezpečiť, aby pravidelná kontrola mokrého remeňa bola zaradená do úkonov údržby už od\npredaja vozidla. Na uvedenom základe považovala žalobkyňa zodpovednosť žalovaných za porušenie\nich prevenčnej povinnosti a vznik škody v sume 3.167,39 eura za opravu vozidla, za preukázané. Pokiaľ\nišlo o škodu v jej majetkovej sfére v sume 8.000 eur žalobkyňa ozrejmila, že pri servisnej kontrole\ndňa 11.09.2023 jej bola odporúčaná výmena bloku motora a piestov. Dňa 11.01.2024 musela opätovne\nnavštíviť autorizovaný servis z dôvodu hlásenia poruchy vozidla, čo sa zopakovalo aj dňa 12.02.2024.\nOprava nebola úspešná, nakoľko servis potvrdil, že dňa 27.10.2019 došlo k trvalému poškodeniu celého\nmotora. Na uvedenom základe mala žalobkyňa za to, že až dňa 22.09.2023, kedy vozidlo pristavila\ndo autorizovaného servisu, bolo zistené trvalé a nezvratné poškodenie celého motora, čím jej vznikla\nskutočná majetková strata na vozidle v sume 8.000 eur; túto si voči žalovaným uplatnila podaním zo\ndňa 12.06.2024, ktorým rozšírila svoju žalobu, a teda v lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka. S\npoukazom na § 443 Občianskeho zákonníka, ako i nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 266/2014,\nv zmysle ktorých sa výška škody určuje z bežnej ceny poškodenej veci a je daná rozdielom medzi\nhodnotou veci pred poškodením a po jej poškodení, žalobkyňa ozrejmila, že jej motorové vozidlo malo\nv čase poškodenia najazdených cca 54.919 km, nebolo havarované, bolo bez škrabancov a málo\nužívané. Pri stanovení majetkovej straty postupovala v súlade s IFP kalkulačkou na určenie hodnoty\njazdených automobilov, uverejnenej na webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky. Na\nuvedenom základe nesúhlasila s názorom konajúceho súdu, že k tejto skutočnosti neprodukovala žiadne\nprostriedky procesného útoku.\n25. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že vystupujúc v postavení spotrebiteľa už pri uzatváraní kúpnej zmluvy so\nžalovaným v 1. rade ako profesionálom v automobilovom priemysle mala právo na oznámenie všetkých\npodstatných informácií týkajúcich sa technického vybavenia a funkcionality vozidla tak, aby mohla urobiť\ninformované a kvalifikované rozhodnutie o jeho kúpe. Pritom informácia o vybavení vozidla mokrým\n\nremeňom bola pre ňu absolútne zásadná, keďže sa týkala technológie majúcej zásadný vplyv na činnosť\nmotora; konštrukcia klasického rozvodového remeňa je pritom odlišná od tej vzťahujúcej sa k mokrému\nremeňu, a to z hľadiska údržby, vplyvu na činnosť motora a jeho životnosť. Žalovaný v 1. rade ju tak\nuviedol do omylu ohľadne technického vybavenia vozidla, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie o jeho\nkúpe, ktoré by inak neurobila; obchodná praktika žalovaného v 1. rade pri predaji vozidla tak naplnila\nznaky klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 250/2007 Z. z.\n26. Podľa mienky žalobkyne ona sama neporušila žiadne zmluvné dojednania. Na uvedenom základe\nkonajúcemu súdu vytkala, že v bode 61. a 75. odôvodnenia nesprávne konštatoval, že prekročila interval\nservisnej prehliadky o 8 mesiacov. Z predložených dôkazov pritom vyplynulo, že v poradí druhú servisnú\nprehliadku absolvovala dňa 09.10.2017, na ktorú nadväzovala tretia prehliadka dňa 08.04.2019, a teda\nrozdiel v ročnom odporúčanom termíne prehliadok predstavoval 6 mesiacov; žalobkyňa pritom podotkla,\nže interval servisných prehliadok závisel od veku vozidla a jeho kilometrového priebehu, a teda nemal\nsúvis s ostatnou výmenou motorového oleja, ku ktorej došlo dňa 18.08.2017. Naviac, zo servisnej\nknižky pre ňu nevyplývala povinnosť dodržiavať plán pravidelných prehliadok aj po skončení záručnej\ndoby, preto nerozumela dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie podmienil skúmanie príčiny poškodenia\nmotora vozidla práve touto skutočnosťou. Nedodržanie programu servisných prehliadok po skončení\nzáručnej doby pritom mohol, ale i nemusel viesť k zodpovednosti majiteľa vozidla za prípadne vzniknuté\nnásledky. Žalobkyňa tiež považovala za nevyhnutné odlíšiť termíny konania servisných prehliadok a\ntermíny výmeny motorového oleja, keďže tieto sa nemuseli zhodovať, najmä ak bol motorový olej\nmenený skôr. V tomto smere žalobkyňa doplnila, že v servisnej a záručnej knižke úplne absentovala\ninformácia o výrobcom stanovenom intervale výmeny motorového oleja, ktorý nemohla prekročiť, tento\njej nebol oznámený, čo označila za zásadný údaj pre správnu údržbu vozidla. Zmluvné dojednanie\ntýkajúce sa servisu vozidla vybaveného mokrým remeňom preto považovala za nezrozumiteľné a\nnejasné, pripúšťajúce viacero výkladov, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v jej neprospech; uvedené pritom umožnilo žalovaným interpretovať jej konanie ako\nzávažné zanedbanie zmluvných podmienok.\n27. A napokon, vo vzťahu k požiadavke na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnila v\nzmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., žalobkyňa zdôraznila, že prináleží spotrebiteľovi za každé\nporušenie práva a jeho jediným kritériom je primeranosť; jeho priznanie pritom plní nielen satisfakčnú, ale\naj sankčnú funkciu, aby odradilo dodávateľov od nekalého konania. Vzhľadom na to, že z rozhodovacej\npraxe súdov možno vyvodiť kritériá určujúce adekvátne finančné zadosťučinenie, ako je posúdenie\nzásahu z hľadiska objektívnej akceptovateľnosti v spoločnosti, spôsob a rozsah zásahu, závažnosť jeho\nnásledkov v nemajetkovej sfére dotknutej osoby, význam a hodnota zasiahnutého statku, intenzita a\ndĺžka protiprávneho konania a podobne, bola toho názoru, že ňou požadované plnenie vo výške ceny\nmotorového vozidla je adekvátne.\n28. Žalovaný v 1. rade považoval odvolanie žalobkyne za v celom rozsahu nedôvodné. Podľa neho\nžalobkyňa v ňom len rekapitulovala tvrdenia, ktoré odzneli pred konajúcim súdom, ťažko pritom\nšpecifikujúc odvolacie dôvody. Žalobkyňa opakovane menila žalobu, tak z kvantitatívnej stránky, ako i\nz pohľadu ňou deklarovaných rozhodných skutkových tvrdení a následnej kvalifikácie uplatňovaného\nnároku, čím výrazne ovplyvnila dĺžku konania; jej postup označil žalovaný v 1. rade za chaotický a\njej niektoré tvrdenia za nepravdivé, tak ako napríklad ohľadne nepredloženia záverečnej reči, ako i\nnevyslovenia predbežného právneho posúdenia veci zo strany konajúceho súdu. Súd prvej inštancie\npritom na pojednávaní dňa 14.05.2024 uviedol predbežné právne posúdenie, poskytujúc súčasne\nžalobkyni dostatočný časový priestor na predloženie písomného vyjadrenia, v rámci ktorého mala\nmožnosť vysvetliť a argumentačne podložiť ňou uplatnené nároky, prípade navrhnúť dôkazy. Len\nsamotná skutočnosť, že žalobkyňa v konaní vystupovala ako spotrebiteľ, ju nezbavilo povinnosti\ntvrdenia, ani povinnosti označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to najmä pokiaľ je osobou\ns vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo. Podľa mienky žalovaného v 1. rade\nžalobkyňa neoznačila a nepredložila ani najelementárnejšie dôkazy preukazujúce dôvodnosť jej nároku,\na to i napriek tomu, že ju na túto okolnosť upozornili nielen žalovaní, ale i konajúci súd v rámci vyslovenia\npredbežného právneho názoru. Súd prvej inštancie pritom nebol povinný nachádzať dôkazy na podporu\njej tvrdení, keď v tomto smere bolo potrebné vnímať ustanovenie § 295 C.s.p. v súlade s ostatnými\nprincípmi súdneho konania; napokon súd prvej inštancie disponoval dostatkom dôkazov na rozhodnutie\no veci.\n\n29. Žalobkyňa podľa žalovaného v 1. rade nepreukázala splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za\nškodu. Vo vzťahu k nej si pritom splnil všetky zákonné, i zmluvné povinnosti ako deklaroval v priebehu\ncelého konania pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že žalobkyni pri kúpe vozidla poskytol kompletnú\ninformáciu o motorovom vozidle a jeho vlastnostiach, neskreslil ani nezamlčal žiaden podstatný údaj,\npričom žalobkyňa v konaní nepreukázala opak,\nt. j. že by nemala vedomosť o vlastnostiach vozidla,\nnapríklad o type remeňa. Žalovaný v 1. rade podotkol, že rovnakými informáciami o vozidle, ako mal on,\ndisponovali i autorizované servisy, vykonávajúce prehliadky motorového vozidla žalobkyne; ak by teda\nmokrý remeň mal spôsobiť technické problémy, aké sa snažila navodiť žalobkyňa, autorizované servisy\nby ju na to upozornili a navrhli by jej vhodné opatrenia. Žalobkyňa obdržala vozidlo v bežnej kvalite, ňou\nzakúpený typ prešiel procesom homologizácie tak, aby spĺňal regulačné a technické normy stanovené\nriadiacimi orgánmi, resp. úradmi; pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že vozidlo malo výrobné vady, platná\nlegislatíva jej umožňovala tieto si uplatniť spôsobom a v lehotách stanovených právnymi predpismi, čo sa\nvzťahovalo i k prípadným vadám poskytovaných služieb. Bol toho názoru, že nemožno obchádzať inštitút\nzodpovednosti z vád a nároky z neho vyplývajúce si uplatňovať prostredníctvom nároku na náhradu\nškody. Podľa žalobkyňou popisovaných problémov pri používaní vozidla sa pritom žalovanému v 1. rade\njavilo, že tieto mali väzbu a pôvod v spôsobe, akým ho užívala.\n30. Žalovaný v 1. rade poprel, že by sa voči žalobkyni dopustil akejkoľvek nekalej obchodnej praktiky a\núvahy o ich existencii vyhodnotil za v celom rozsahu nedôvodné. Naviac, i žalobný petit v znení, v akom\nho žalobkyňa naformulovala, bol neurčitý a nevykonateľný. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani k\nďalšiemu predpokladu zodpovednosti za škodu, ktorým bol vznik škody; nepreukázala, že úhrady faktúr\nza opravy vozidla boli v príčinnej súvislosti s ňou deklarovanými porušeniami povinností, keď v celom\nrozsahu išlo o subjektívne domnienky a konštrukcie založené na všeobecných článkoch z internetu, ktoré\nnemali žiadnu výpovednú hodnotu. Žalovanému v 1. rade nebolo tiež zrejmé, v čom žalobkyňa videla\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky, keďže po uplynutí záručnej doby sa na ňu nevzťahovala povinnosť\ndodržiavať interval servisných prehliadok; jeho dodržanie bolo výrobcom len odporúčané a žalovaný v 1.\nrade do neho nemal kompetenciu zasahovať. Pokiaľ išlo o nárok na primerané finančné zadosťučinenie,\nžalovaný v 1. rade bol toho názoru, že žalobkyňa nesplnila predpoklady v zmysle v zmysle § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z..\n31. Žalovaný v 2. rade označil odvolanie žalobkyne za nedôvodné, nakoľko žalobkyňa v ňom\nprevažne prezentovala argumentáciu z prvoinštančného konania, dovolávajúc sa bezhraničnej ochrany\nspotrebiteľa, ktorá je však neprípustná a nemožno ju poskytnúť. Obsah odvolania preto vnímal ako\nprejav jej snahy o zneužitie predpisov na ochranu spotrebiteľa vo svoj prospech. V ďalšom žalovaný v\n2. rade poukázal na to, že žalobkyňa sa v odvolacom návrhu domáhala zmeny napadnutého rozsudku\nv znení, ktorý nebol totožný so znením naposledy pripusteného žalobného petitu; aktuálne sa voči\nnemu domáhala len nároku na náhradu škody v sume 11.168 eur a práva na finančné zadosťučinenie\nv sume 15.490 eur. Za bezpredmetné označil tvrdenia žalobkyne o porušení princípu právnej istoty s\nohľadom na dĺžku sporu, nakoľko tieto nemali žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutých výrokov.\nTúto nijako neovplyvnili ani tvrdenia ohľadne nepredloženia záverečných rečí, ktoré sa však v súdnom\nspise nachádzali; napokon, sama žalobkyňa predložila svoju záverečnú reč až po súdom stanovenej\nlehote.\n32. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti súdu prvej inštancie\nvykonať ex offo dokazovanie; v predmetnej veci také dokazovanie nebolo nevyhnutné, nakoľko obsah\nsúdneho spisu navodzoval neoprávnenosť jej žaloby; v spojení i s vykonanými listinnými dôkazmi\nodpadol potom dôvod, aby konajúci súd iniciatívne vyhľadával dôkazy v prospech žalobkyne. V tejto\nsúvislosti žalovaný v 2. rade podporne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v\nuznesení, sp. zn. 4Cdo 233/2021. Konajúci súd na pojednávaní dňa 14.05.2024 predniesol predbežný\nprávny názor, v súlade s ktorým napokon vo veci i rozhodol. Pokiaľ išlo o žalobkyňou prednesené\ntvrdenia ohľadne porušenia povinností mal žalovaný v 2. rade za to, že opätovne len zopakovala\nsvoju argumentáciu a tvrdenia prednesené pred súdom prvej inštancie. Prevažná časť jej odvolania\npotom predstavovala ozrejmenie skutkového a právneho stavu, bez konkrétnych výhrad voči konajúcim\nsúdom prijatým záverom. Žalobkyňa mala pritom povinnosť vzniesť konkrétne námietky voči rozhodnutiu\nkonajúceho súdu. Žalovaný v 2. rade nepovažoval za potrebné sa zaoberať tvrdeniami žalobkyne\no výške škody, keďže v konaní nepreukázala splnenie ostatných zodpovednostných predpokladov.\nZáverom žalovaný v 2. rade zhrnul, že je presvedčený, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je\nvo výrokoch vecne správy, a preto ho navrhol potvrdiť.\n\n33. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku, prejednal odvolanie žalobkyne\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.09.2025 v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n219 ods. 3 C.s.p.\n34. V prvom rade odvolací súd udáva, že hoci žalobkyňa v úvode odvolania uviedla, že napáda rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, s ohľadom na skutkové a právne zdôvodnenie pochybení\nkonajúceho súdu, ktoré našli vyjadrenie i v ňou požadovanom návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu,\nje zrejmé, že nežiadala rozhodnúť v intenciách pôvodnej, resp. konajúcim súdom naposledy pripustenej\nzmeny žaloby; žalobkyňa nežiadala určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok ohľadne dodržiavania\nprogramu servisných prehliadok, ani neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade.\nVymedzením odvolacieho návrhu žalobkyňa pritom určila rozsah, v akom mal odvolací súd pristúpiť k\nodvolaciemu prieskumu napadnutého prvoinštančného rozhodnutia.\n35. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne porušenia princípu právnej\nistoty konajúcim súdom. I keď tento pojem je definovaný v článku 2 civilného sporového kódexu, v rámci\nzákladných princípov, ako stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý\nv súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak jej niet tak spravodlivo,\nžalobkyňa jeho porušenie vnímala najmä z hľadiska dĺžky a priebehu samotného konania. Skutočnosť,\nže konajúci súd uskutočnil prvé pojednávanie v predmetnej veci takmer po 3 rokoch od podania žaloby až\nna základe jej sťažnosti na nečinnosť, možno síce vnímať v ústavnej rovine vo väzbe na článok 48 ods.\n2 Ústavy SR, avšak pre taký prípad sú dostupné konkrétne spôsoby nápravy. Na správnosť rozhodnutia\nnemala vplyv argumentácia žalobkyne týkajúca sa záverečných rečí, nakoľko konajúci súd nebol povinný\nuviesť obsah záverečného prednesu, či žalobkyne alebo žalovaných, ktorí ho do súdneho spisu založili\nv písomnej forme, v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tomto smere pritom správne vychádzal z\nustanovenia § 220 C.s.p. determinujúceho obsahové náležitosti meritórneho rozhodnutia súdu, vrátane\njeho odôvodnenia. Súd prvej inštancie jasne a výstižne uviedol, čoho sa žalobkyňa vo veci domáhala,\nako sa k jej žalobe vyjadrili žalovaní, ktoré dôkazy vykonal, aké skutkové zistenia z nich zistil, pričom\nozrejmil, ako vyhodnotil vykonané dôkazy bez toho, aby jeho hodnotenie smerovalo výlučne v prospech\njednej strany, resp. žalovaných; zároveň dostatočným spôsobom rozviedol ako vec posúdil po právnej\nstránke. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie pritom zaoberal dôvodnosťou\nuplatneného nároku, keď v jeho rámci skúmal, či sa žalovaní dopustili porušenia zákonných a zmluvných\npovinností podľa skutkového opisu žalobkyne; žalobkyňa potom nepravdivo uvádzala, že uvedenému\nkonaniu nevenoval žiadnu pozornosť, keď taký záver nemožno vyvodiť len z toho, že konajúci súd\nnerozhodol v súlade s jej očakávaniami.\n36. Podľa zápisnice zo súdneho pojednávania dňa 14.05.2024 súd prvej inštancie pristúpil k postupu\npodľa § 181 ods. 2 C.s.p., ktorý bližšie zaznamenal na zvukovom zázname z predmetného pojednávania.\nZ jeho obsahu vyplýva, že konajúci súd poukázal na to, že žalobkyňa nedostatočne špecifikovala\nporušenie právnych povinností zo strany žalovaných, vo väzbe na ktoré dostatočne neozrejmila\nvzniknutú škodu a jej výšku, ktorá preto nebola poznateľná z predložených dôkazov; v dôsledku toho\npotom neosvedčila ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaných a požadovanou\nškodou. Vo vzťahu k argumentácii ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok konajúci súd vysvetlil\npotrebu ich bližšej, nielen opisnej, špecifikácie žalobkyňou. Podotýkajúc, že v danej fáze konania nevie\ndostatočne vyhodnotiť oprávnenosť nároku žalobkyne, následne súd prvej inštancie konštatoval, že na\nvec bude aplikovať a túto posudzovať podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., ako i Občianskeho\nzákonníka vzťahujúcich sa k právam spotrebiteľa. Žalobkyňa v odvolaní nenamietala nesprávnosť,\nneúplnosť, prípadne neurčitosť predbežného právneho posúdenia veci konajúcim súdom, keď dôvodila\njeho absenciou, a v nadväznosti na to namietala i prekvapivosť súdneho rozhodnutia, čím malo podľa\nnej dôjsť k porušeniu jej procesných práv, a tým i k porušeniu princípu právnej istoty; tieto žalobkyňou\nnamietané skutočnosti však z obsahu zápisnice a zvukového záznamu zo súdneho pojednávania dňa\n14.05.2024 nevyplývajú. Hodno pritom uviesť, že súdna judikatúra ustálila, že dôvod podľa § 365 ods.\n1 písm. b) C.s.p. nezakladá len samotné porušenie procesných práv strany sporu, ale musí k nemu\nnevyhnutne pristúpiť i kritérium intenzity. Na naplnenie tohto odvolacieho dôvodu teda musí mať zásah\ndo procesných práv strany také dôsledky, že sa bude celé konanie javiť ako nespravodlivé. Pokiaľ\nvšak strana sporu má možnosť dovolať sa nápravy v odvolacom konaní a žiadať o možnosť revízie,\n\nnejde o procesnú vadu dosahujúcu dostatočnú intenzitu, aby spôsobila porušenie práva na spravodlivý\nproces; o porušenie práva na spravodlivý proces preto nepôjde v situácii, keď súd prípadne nerešpektuje\nustanovenie § 181 ods. 2 C.s.p. nakoľko tým nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv (k tomu\nrozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo 3/2016). Naviac, striktné nedodržanie postupu podľa § 181\nods. 2 C.s.p. zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.),\na nie ako porušenie práva na spravodlivý proces\n(k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 2Obdo 56/2020). Žalobkyňa však vadou konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.\nneargumentovala.\n37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobkyne, v rámci ktorej konajúcemu súdu\nvytýkala nesprávnosť posúdenia zodpovednosti žalovaných v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,\nako i porušenia ich zákonnej informačnej povinnosti podľa § 11 a nasl. zákona č. 250/2007 Z. z.\n38. Hodno uviesť, že prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka znamená, že každý\nje povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na\nkonkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne posúdené - je spôsobilý\nzabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či majetku. Prevenčná\npovinnosť nie je absolútna a nezaisťuje, aby ku škodám nikdy nedochádzalo. Toto ustanovenie pritom\npredpokladá bežnú mieru opatrnosti zodpovedajúcu obvyklým pomerom v danej konkrétnej situácii,\nnie však už bezbrehú povinnosť predvídať a predchádzať všetkým v budúcnosti možným škodám.\nZároveň, tzv. generálna prevencia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava\nvzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Podľa tohto ustanovenia nemožno teda\nposudzovať situácie porušovania povinností, pokiaľ sú tieto podrobne upravené právnymi predpismi.\nInak povedané, aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nie je konkrétna\nprávna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto\nustanovením sa potom považuje za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 1427/2001).\n39. Žalobkyňa prezentovala v spore skutkové tvrdenia, v ktorých sa prelínalo porušenie informačnej,\nako aj prevenčnej povinnosti žalovaných, keď tieto mali rovnaký skutkový základ; žalobkyňa nimi\nzdôvodňovala i tvrdenia o tom, že žalovaný v 1. rade sa voči nej dopustil nekalej obchodnej praktiky.\nJadrom skutkových tvrdení žalobkyne bola pritom argumentácia, že žalovaný v 1. rade ju pri predaji\nmotorového vozidla neinformoval o jeho vybavení mokrým remeňom, o jeho správnej údržbe, rizikách\na vlastnostiach mokrého remeňa a s tým spojeným nebezpečenstvom jeho použitia, pričom tieto\ninformácie jej neposkytol ani žalovaný v 2. rade ako zástupca výrobcu vozidiel zn. Peugeot, a to i napriek\ntomu, že o vybavení vozidla mokrým remeňom obaja mali vedomosť, pričom mali poznatky i o jeho\nvplyve na činnosť motora, rizikách a nebezpečenstvách s tým spojených, a preto porušili povinnosti v\nzmysle § 11 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobkyňa teda namietala porušenie konkrétnej právnej povinnosti,\nktorá pre žalovaných vyplývala z ustanovení § 11 zákona č. 250/2007 Z. z. Z predmetného ustanovenia\npritom vyplýva, že predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o vlastnostiach výrobku, spôsobe jeho\npoužitia, montáže a údržby, o nebezpečenstve z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o\njeho uchovávaní a skladovaní. Je zrejmé, že na predávajúceho sa nevzťahuje informačná povinnosť\nohľadne všetkých aspektov výrobku, čo v okolnostiach prejednávanej veci, aplikujúc na motorové\nvozidlo žalobkyne znamená, že žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade nebol povinný v súvislosti\ns kúpou motorového vozidla informovať žalobkyňu, ani iného spotrebiteľa, ohľadne jeho detailného\nzloženia a konštrukcie jeho jednotlivých častí, vrátane rozvodového remeňa. Ako správne uviedol\nsúd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade si splnil povinnosť\nv zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007\nZ. z., keď žalobkyni pri kúpe vozidla poskytol\npodstatné informácie týkajúce sa typu vozidla, jeho verzie, farby, výbavy, a teda informácie adekvátne\npotrebám bežného užívateľa vozidla. Konkrétny spôsob používania motorového vozidla a jeho údržba\nboli bližšie popísané v servisnej knižke, ktorú žalobkyňa obdržala pri prevzatí motorového vozidla; podľa\npreberacieho protokolu jej bola ponúknutá i skúšobná jazda. Žalovaný v 1. rade pritom podľa mienky\nodvolacieho súdu ani nemal povinnosť oboznamovať žalobkyňu o type rozvodového remeňa, ktorý sa\nv ňom nachádzal, nakoľko je nepochybné, že tento, ako súčasť konštrukcie motora, nemožno zaradiť\npod kategóriu „vlastnosť“ motorového vozidla. Naviac, z pohľadu priemerného spotrebiteľa - užívateľa\nmotorového vozidla, nemá typ rozvodového remeňa vplyv na jeho prevádzku a údržbu, keďže túto\nvykonáva a zabezpečuje autoservis v pravidelných a vopred predpísaných servisných intervaloch, ktoré\nmala žalobkyňa dodržiavať. Žalobkyňa pritom bola v servisnej knižke relevantne oboznámená i s typom\n\nmotorového oleja, ktorý jej výrobca odporúčal používať za účelom bezporuchového chodu jej vozidla,\nbez nutnosti vymedzenia, k akým možným nebezpečenstvám by v tejto súvislosti mohlo v budúcnosti\ndôjsť. Pokiaľ žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že ak by mala vedomosť o vybavení jej vozidla\nmokrým remeňom, nepristúpila by k jeho kúpe, hodno uviesť, že ak považovala informáciu o mokrom\nremeni za natoľko rozhodujúcu, že ovplyvnila jej ekonomické správanie, nič jej nebránilo osobitne sa\nžalovaného v 1. rade na detailnú konštrukciu motora dopytovať. Žalovaný v 1. rade pritom nemohol\nmať vedomosť a ani nijako predpokladať (predvídať), že špecifická konštrukcia motora je pre žalobkyňu\nmimoriadne dôležitá, aby ju v tomto smere podrobnejšie informoval.\n40. Odvolací súd dodáva, že hoci možno usudzovať, že žalovaní z konštrukčného hľadiska museli\nmať vedomosť o type rozvodového remeňa nachádzajúceho sa v motorovom vozidle žalobkyne, z\nvykonaného dokazovania nevyplynulo, že by disponovali informáciou o možných rizikách súvisiacich\ns jeho deformáciou a s tým spojeným neskorším skrátením intervalu jeho výmeny už pri uzavretí\nzáväzkového vzťahu so žalobkyňou; taká okolnosť nevyplýva z listín tvoriacich obsah súdneho spisu,\nna ktoré sa žalobkyňa odvolávala. Uvedené nepotvrdzuje list žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2020,\nktorým ako uviedol i súd prvej inštancie žalobkyňu primárne informoval o aktualizácii softvéru jej\nvozidla, s cieľom zlepšiť diagnostiku asistenčného systému brzdenia a jeho komponentov, ktoré by\nmohli byť poškodené deformáciou rozvodového remeňa. I keď obsahom predmetného listu bola\ninformácia žalobkyne o type rozvodového remeňa, ako i odporúčanie jeho výmeny počas kratšej\ndoby užívania vozidla, resp. počtu najazdených kilometrov, uvedené bez ďalšieho ešte nespôsobuje\nvznik nebezpečenstva jeho použitia v motorovom vozidle žalobkyne, príp. existenciu iných, rozšírených\npožiadaviek na jeho údržbu zo strany žalobkyne, pričom už vôbec nepotvrdzuje, že by použitá\ntechnológia mokrého remeňa zvyšovala riziko poškodenia jej vozidla, ako sa snažila navodiť žalobkyňa.\nŽalobkyňa pritom bola v servisnej knižke upozornená na dôsledok prípadného poškodenia rozvodového\nremeňa, ktorý mohol spôsobiť i vyradenie motora z jeho prevádzky, čo možno považovať za informáciu\ndostatočnú pre priemerného spotrebiteľa na označenie rizika spojeného s užívaním motorového vozidla.\n41. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na obsah záverečnej reči a jej odkaz na odborný\nčlánok portálu autonoviny.sk, týkajúceho sa technológie mokrého remeňa a rizík súvisiacich s jeho\npoužívaním, ktorý ani nezaložila do súdneho spisu, nemožno z neho podľa mienky odvolacieho súdu\nautomaticky a bez relevantného dôkazu vyvodiť, že v článku prezentované informácie boli výrobcom\nautomobilov, resp. žalovanému v 2. rade ako zástupcovi výrobcu, príp. i žalovanému v 1. rade známe\nuž v čase predaja motorového vozidla a tieto mal žalobkyni sprostredkovať, resp. mal prezentované\ndôsledky predvídať a zaradiť kontrolu mokrého remeňa do úkonov údržby; žalovaných nemožno zaťažiť\npovinnosťou predvídať každý možný do úvahy pripadajúci vznik škody v spojení s používaním určitého\nkomponentu vozidla do budúcnosti. Pritom len samotná skutočnosť, že podľa autora článku mala byť\ntechnológia mokrého remeňa známa a používaná už od roku 2007 spoločnosťou Ford neimplikuje,\nže žalovaní v rozhodnom čase disponovali relevantnými informáciami o prípadných nedostatkoch tejto\ntechnológie; ako uviedol i autor článku, tieto sa zistili a prejavili až v praxi. I v automobilovom priemysle\ndochádza postupom času, a najmä praxou, k prehodnocovaniu technologických postupov, čo v danom\nprípade mohlo viesť i k listu žalovaného v 1. rade zo dňa 13.11.2020. Práve týmto listom plnil žalovaný v\n1. rade podľa mienky odvolacieho súdu svoju prevenčnú povinnosť a informoval žalobkyňu o skrátených\nintervaloch týkajúcich sa výmeny mokrého remeňa v snahe zabezpečiť čo najdlhšiu životnosť jej vozidla\na zachovanie jeho jazdných vlastností. Žalovaný v 1. rade pritom žalobkyňu upozornil i na potrebu\nzodpovedania položených otázok, s cieľom zistiť konkrétny plán údržby pre jej motorové vozidlo, a teda\nnezaradil jej vozidlo automaticky do sprísneného plánu údržby ako chybne uviedla v odvolaní žalobkyňa.\nTvrdenia o tom, že pokiaľ by kontrola rozvodového remeňa bola zaradená do úkonov údržby už od kúpy\nmotorového vozidla, k jeho poškodeniu a následnej výmene dňa 28.10.2019 by nedošlo, resp. že takému\npoškodeniu, ktoré muselo existovať už pri tretej servisnej prehliadke, by sa predišlo, ostalo len v rovine\nhypotetických a ničím nepreukázaných tvrdení žalobkyne.\n42. Možno teda konštatovať, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní nebolo preukázané\nžalobkyňou namietané porušenie informačnej povinnosti žalovaných; vo väzbe na uvedené, pri existencii\nkonkrétnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na konanie žalovaných, ktorého protiprávnosť žalobkyňa\nnamietala a bola zároveň predmetom posudzovania, neprichádzala do úvahy ani zodpovednosť\nžalovaných v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Ako uviedol odvolací súd vyššie, aplikácia § 415\nObčianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daná konkrétna právna úprava vzťahujúca\n\nsa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Uvedené platí o to viac, že žalobkyňou namietané\nporušenie informačnej a prevenčnej povinnosti žalovaných vychádzalo z rovnakého skutkového základu.\n43. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný v\n1. rade neporušil povinnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007\nZ. z.,\nkeď nepredal žalobkyni motorové vozidlo v inej ako bežnej kvalite, teda v kvalite, ktorá zabezpečovala\nzachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňovali jeho bezprostredné používanie\na mali naplniť i predpokladané očakávania spotrebiteľa. Je pritom nepochybné, že žalobkyňa prevzala\nnepoužitý, novo vyrobený automobil, s ňou požadovanou špecifikáciou a výbavou, čo napokon potvrdila\nsvojim podpisom i na preberacom protokole; tento bol bez akýchkoľvek závad.\n44. I keď žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že jej motorové vozidlo vykazovalo vady a poruchy\nod momentu jeho zakúpenia, pristavila vozidlo z dôvodu prvej a následne i druhej zvolávacej akcie\nna kontrolu zámkov, v rámci ktorých mal byť vykonaný i zásah do motorovej a riadiacej časti motora,\npričom autoservis v tom čase informovala o problémoch týkajúcich sa funkčnosti motora, tieto jej tvrdenia\nnenašli oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobkyňou\nnevyplýva, že by sa v období od kúpy motorového vozidla do augusta 2017 sťažovala na poruchovosť\nmotorového vozidla, konkrétne jeho motora, a za týmto, prípadne iným účelom, vykonal autoservis zásah\ndo motorovej alebo riadiacej časti vozidla. Ako správne ustálil súd prvej inštancie zvolávacie akcie boli\nzamerané výlučne na kontrolu zámkov dverí vozidla žalobkyne, pričom z ničoho nevyplývala existencia\nakéhokoľvek iného zákroku do jeho motorovej časti. Pritom, prvá porucha vozidla dňa 08.08.2017 bola\nzistená až s odstupom času, keď vozidlo pri aktívnom používaní najazdilo cca 23.000 km, pričom v jej\ndôsledku došlo k výmene sviečok zapaľovania, motorového oleja, olejového filtra a skrutiek; v tomto\nštádiu nebola zistená žiadna chybovosť motora, ani mokrého remeňa. Tá nastala z dôvodu odlupovania\njeho častí až dňa 28.10.2019, vyústiac do potreby jeho výmeny, t. j. 4 roky po kúpe motorového\nvozidla. Za výrobnú vadu, resp. vadu v čase dodania výrobku sa štandardne pritom považuje vada\nobvykle sa prejavujúca v rámci plynutia záručnej doby (§ 620 Občianskeho zákonníka), čo pri poškodení\nrozvodového remeňa nebol prípad žalobkyne. Žalobkyňa predloženými dôkazmi rovnako nepreukázala\ndeklarovanú súvislosť medzi poruchou vozidla dňa 08.08.2017, v rámci ktorej boli vymenené sviečky\nzapaľovania, motorový olej, olejový filter a skrutky a dňa 28.10.2019, pri ktorej boli vyčistené sacie ventily\na vymenený rozvodový remeň; uvedenému nenasvedčuje nielen značný časový odstup od vzniku týchto\nporúch, ale ani ich odlišný charakter. V priebehu konania tak nebolo preukázané, že by žalobkyňa od\nžalovaného v\n1. rade kúpila motorové vozidlo v inej ako bežnej kvalite, a teda že by tento\nporušil povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., ako napokon konštatoval súd\nprvej inštancie.\n45. Možno súhlasiť i so záverom konajúceho súdu, že žalovaní sa nedopustili konania, ktoré možno\noznačiť za nekalú alebo klamlivú obchodnú praktiku v zmysle § 7 a § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007\nZ. z. Za takú nemožno považovať konanie žalovaných, ktorí neoboznámili žalobkyňu o konštrukcii\nmotora, a teda o prítomnosti mokrého remeňa v motore ako jedného z jeho komponentov, o jeho\núdržbe a rizikách spojených s jeho používaním; ako uviedol a dôvodil odvolací súd vyššie, povinnosť s\ndaným obsahom žalovaní v prvom rade nemali, pričom pre účely oboznámenia žalobkyne postačovala\ninformácia v servisnej knižke o tom, že poškodenie sady rozvodov alebo príslušenstva môže ovplyvniť\nčinnosť motora , resp. vozidla. Žalobkyňa potom nedôvodne vytýkala, že jej žalovaný v 1. rade pri predaji\nmotorového vozidla poskytol nepravdivé informácie, resp. uviedol ju do omylu. Žalovaný v 1. rade by\nsa takého konania mohol dopustiť za predpokladu, že by žalobkyňu ubezpečil, že z konštrukčného\nhľadiska sa v jej motorovom vozidle nachádza iný typ rozvodového remeňa ako mokrý, resp. podal jej\ninformáciu, ktorá by sa neskôr ukázala ako mylná a nepravdivá; také konanie žalovaného v 1. rade však\nnebolo preukázané. Za klamlivú obchodnú praktiku nemožno označiť ani informáciu žalovaného v 1.\nrade v liste zo dňa 13.11.2020 ohľadne skrátenia odporúčaného intervalu výmeny rozvodového remeňa\nz pôvodných 175.000km/10 rokov na 100.000km/6 rokov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že\nby o potrebe zmeny intervalu stanoveného na výmenu uvedeného komponentu motora žalovaný v 1.\nrade mal vedomosť už pri predaji motorového vozidla žalobkyni a že by ju v tomto smere uviedol do\nomylu ohľadne jeho životnosti. Stanovením odporúčanej doby výmeny sady rozvodov, t. j. i rozvodového\nremeňa, výrobca, v zastúpení žalovaným v 2. rade, a napokon ani žalovaný v 1. rade, negarantoval\nžalobkyni jeho bezporuchovať, a tým ani nemožnosť jeho výmeny skôr ako uplynie nimi určená doba\nvýmeny ako sa mylne domnievala žalobkyňa; potreba výmeny rozvodového remeňa je totiž závislá\nod individuálnych okolností, ako je spôsob používania motorového vozidla, jeho prevádzka a údržba.\n\nPredmetný list zo dňa 13.11.2000 teda nepreukazuje existenciu výrobnej vady mokrého remeňa, príp.\njeho chybovosť ako sa snažila navodiť žalobkyňa.\n46. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný prvý\npredpoklad zodpovednosti žalovaných za škodu, a to žalobkyňou tvrdené porušenie právnych povinností\nžalovaných. V nadväznosti na to možno prisvedčiť konajúcemu súdu, že nebolo potrebné sa bližšie\nzaoberať otázkou preukazovania vzniku škody, za ktorú žalobkyňa označila nielen náklady vynaložené\nna opravu motorového vozidla v sume 1.860,83 eura a 1.306,56 eura, ale i majetkovú ujmu spočívajúcu\nv znehodnotení vozidla v sume 8.000 eur. I keď v tomto smere konajúci súd poznamenal, že vo vzťahu\nk tvrdeniam o tzv. majetkovej strate žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, napríklad predložením\nodborného posudku alebo vyjadrenia, nijako nepochybil, keď taký dôkaz nezabezpečil; súd je totiž\npovinný vykonať dôkaz vo väzbe na § 295 C.s.p. len, pokiaľ je na prospech spotrebiteľa a len, ak\nje to pre rozhodnutie o veci nevyhnutné. V situácii, keď žalobkyňa prostriedkami procesného útoku\nnepreukázala prvotný predpoklad zodpovednosti žalovaných za škodu, javilo sa nehospodárne obstarať\ndôkaz týkajúci sa výšky uplatňovanej majetkovej ujmy žalobkyne. Napokon, ustanovenie ukladajúce\nsúdu povinnosť z vlastného podnetu zabezpečiť a vykonať dôkaz v zmysle § 295 C.s.p. je potrebné\nvykladať eurokonformne v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) a súvisiacou judikatúrou Súdneho\ndvora EU (viď rozhodnutia C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt., C-618/10 Banco Espaňol de Crédito alebo\nC-472/11 Banif Plus Bank Zrt.). V tomto smere i Najvyšší súd SR konštatoval, že nie je vecou súdu prvej\ninštancie, aby za žalobcu obstarával a vykonával dôkazy z vlastného podnetu (viď citácia § 295 C.s.p.:\n„súd môže vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo\nveci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz“), ktorá možnosť súdu v spotrebiteľskom\nspore nie je neobmedzená a má byť zameraná na zistenie pôsobnosti smernice ohľadom ustanovení\nnachádzajúcich sa v spotrebiteľskej zmluve a až v prípade kladného zistenia, vykoná súd dokazovanie\na posudzuje prípadnú nekalú povahu takého ustanovenia. Nebolo úlohou súdu prvej inštancie vykávať\ndokazovanie ohľadne každej žalobkyňou tvrdenej alebo dokonca ani nevyslovenej skutočnosti\n(k\ntomu i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 55/2024, sp. zn. 4Cdo 233/2021). Napokon,\nnemožno prehliadnuť, že konajúci súd žalobkyňu upovedomil o potrebe preukázania majetkovej škody\na jej výšky, ohľadne ktorej mala v prvom rade uviesť dostatočné substancované tvrdenia.\n47. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani ďalšej odvolacej argumentácii žalobkyne, ktorou namietala\nexistenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, konkrétne vychádzajúc z jej odvolacieho návrhu, týkajúcej\nsa vykonávania systematických a doplnkových operácií, ktorú považovala za nezrozumiteľnú a nejasnú,\nspôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako\nspotrebiteľa. Žalobkyňa vo vzťahu k tomuto nároku v odvolaní neozrejmila a skutkovo nevymedzila\nkonkrétne dôvody nespokojnosti s jeho zamietnutím, keď poukazovala na nesprávnosti v zisteniach\nsúdu prvej inštancie o prekročení termínu tretej servisnej prehliadky, ozrejmovala dôvody, pre ktoré\nsa na ňu nedostavila, opätovne pritom upriamujúc pozornosť na porušenie informačnej povinnosti\nžalovaných. Je pritom nepochybné, že konajúci súd, zistiac, že ku výmene motorového oleja vo vozidle\nžalobkyne došlo dňa 08.08.2017 a následne až dňa 08.04.2019, pričom jeho výmena štandardne\nprebiehala v rámci pravidelných servisných prehliadok raz ročne, resp. v závislosti od počtu najazdených\nkilometrov, konštatoval, že žalobkyňa nedodržala odporúčaný termín servisnej prehliadky a tento\nprekročila o 8 mesiacov. I keď je pravdou, že medzi druhou a treťou servisnou prehliadkou uplynula len\ndoba 6 mesiacov, uvedená nesprávnosť nemohla spochybniť závery konajúceho súdu, podľa ktorých\nstanovenie povinnosti dodržiavať program servisných prehliadok počas plynutia záručnej doby nijako\nnespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď z ničoho nemožno\nvyvodiť, že táto povinnosť pretrváva i po uplynutí záruky a už vôbec nie, že by vymedzenie intervalu\nprehliadok bolo nejasné alebo nezrozumiteľné pre bežného spotrebiteľa. Ako správne poznamenal\ni súd prvej inštancie, po uplynutí záručnej doby stanovenej zákonom, zodpovednosť predávajúceho\nza vady výrobku zaniká, a preto ani dodržiavanie programu servisných prehliadok nemôže byť pre\nspotrebiteľa naďalej formulované ako povinnosť. Účelom pravidelných servisných prehliadok je okrem\niného zistenie aktuálneho technického stavu vozidla, stanovenie nevyhnutných odporúčaní a opráv\na to v nadväznosti na individuálne potreby konkrétneho vozidla; po uplynutí záručnej doby ostalo\nna rozhodnutí žalobkyne, či sa na servisnú prehliadku v pravidelnom intervale dostaví alebo nie. Z\ndotknutého zmluvného ustanovenia v servisnej knižke nevyplývala napokon ani závislosť servisných\nprehliadok od termínu výmeny motorového oleja, nakoľko k tejto dochádza práve počas uvedenej\nprehliadky (viď prehľad systematických operácii); z jeho znenia nemožno pritom nijako dovodiť ani to, že\n\nby oprávňovalo žalovaného v 1. rade, príp. žalovaného v 2. rade obviniť žalobkyňu ako spotrebiteľa zo\nzodpovednosti za škodu bez ohľadu na príčinu jej vzniku, pokiaľ by servisnú prehliadku neabsolvovala.\nNa uvedenom základe konajúci súd správne uzavrel, že žalobkyňa nedôvodne namietala neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky.\n48. A napokon, v situácii, keď vykonaným dokazovaním žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadnej\nzákonnej povinnosti žalovaných, a tým ani porušenie svojho práva, konajúci súd nepochybil, keď\nzamietol i jej žalobu v časti požadovaného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z.\n49. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že žalobkyni sa v odvolaní\npoužitou argumentáciou nepodarilo spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov konajúceho\nsúdu vedúcich k zamietnutiu jej žaloby. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zamietajúceho výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádzal z posúdenia\ncelkového úspechu žalovaných vo veci, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n50. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2.\nrade, ktorí mali (každý) v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, plný\nnárok na ich náhradu.\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/64/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}], "citovane_v": []}