{"guid": "e75a6a15-9ff4-4de5-b380-ecdda6956aa9:800eb646-d7a8-40f2-89cf-20ea309c5989", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1", "spisova_znacka": "6Co/116/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/116/2023 z 22. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2025, sp. zn. 6Co/116/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1", "identifikacne_cislo": "1121205901", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/800eb646-d7a8-40f2-89cf-20ea309c5989", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/116/2023\n1121205901\n22. 10. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1121205901.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobkyne: F. P., M..\nXX.XX.XXXX, S. XX.XX.XXXX, M. Q. Š. X, XXX XX Q., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub\nMandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Allianz\n- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu\nškody na zdraví s príslušenstvom, na odvolanie dedičov žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 22.08.2023, č.k. B1-19C/22/2021-223 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .\nIII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), vo výroku\nII. zastavil konanie a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok\nIII.).\n2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného\nzaplatenia bolestného a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady navýšenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.\n3. Právny zástupca žalobkyne dňa 26.07.2023 oznámil súdu prvej inštancie, že táto dňa XX.XX.XXXX\nzomrela a zároveň požiadal o prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. do skončenia\ndedičského konania a následné pokračovanie v konaní s dedičmi žalobkyne. Argumentoval tým, že\ndoterajšia súdna prax týkajúca sa zastavenia konania v obdobných prípadoch z dôvodu smrti žalobcu je\nprekonaná a ak by sa súd nestotožnil s jeho závermi, navrhol obrátiť sa na Súdny dvor EÚ a položiť mu\nprejudiciálne otázky: „Má sa článok 22 Smernice [XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny\nsúd má interpretovať pravidlá vnútroštátneho práva v ich najširšej možnej miere s ohľadom na znenie\na účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom sledovaným smernicou?“, „Je cieľom\nSmernice [XXXX/XXX/ES] a najmä jej článku 22 zavedenie takých vnútroštátnych mechanizmov, resp.\ntaký výklad pravidiel vnútroštátneho práva, aby bolo pre poškodených zaručené efektívne a včasné\ndosiahnutie odškodnenia?“ a „Má sa Smernica [XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že článok 22\nbráni zániku nárokov uplatnených poškodeným priamo proti poisťovateľovi žalobou v prípade smrti\npoškodeného počas súdneho konania?“. Mal za to, že uvedenú Smernicu XXXX/XXX/ES je potrebné\nvykladať tak, že poškodení majú právo na rýchle a efektívne poskytnutie náhrady škody, v dôsledku čoho\nnemôže byť jej vyplatenie zmarené smrťou poškodeného, a preto navrhol konanie prerušiť a podať návrh\nna začatie prejudiciálneho konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. Právny zástupca žalobkyne\n\nnásledne do konania doručil úmrtný list žalobkyne. Žalovaný v podaní zo dňa 27.07.2023 žiadal konanie\nzastaviť s poukazom na § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka\n4. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie, z dôvodu úmrtia žalobkyne je nevyhnutné konanie zastaviť,\nkeďže súd je povinný rešpektovať explicitné znenie § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré\njednoznačne stanovuje, že smrťou veriteľa zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Toto ustanovenie neponecháva žiadny priestor na úvahy súdu. Dôvody\nzastavenia konania sa rovnako ako na samotný nárok na bolestné a náhradu sťaženia spoločenského\nuplatnenia (istinu) vzťahujú aj na uplatnené úroky z omeškania, nakoľko v ich prípade ide v zmysle §\n121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o príslušenstvo pohľadávky. Vzhľadom na obligatórne zastavenie\nkonania v zmysle § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 63 ods. 1 C.s.p. je potrebné\ntoto konanie zastaviť ako celok, a nie je možné pokračovať v samostatnom konaní o trovách (resp. v\nčasti konania o trovách). Súd prvej inštancie návrh právneho zástupcu žalobkyne na podanie návrhu\nna prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie nepovažoval za dôvodný, a preto tomuto\nnávrhu nevyhovel. Keďže súd prvej inštancie konanie pre smrť žalobkyne zastavil, prerušenie konania do\nčasu právoplatného skončenia dedičského konania neprichádzalo do úvahy, a preto návrh na prerušenie\nkonania v zmysle § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol.\n5. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V prípade zastavenia konania súd prizná náhradu trov konania\nstrane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu smrti žalobkyne,\na teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán, súd nárok na náhradu trov konania\nnepriznal žiadnej strane (§ 255 ods. 2 C.s.p. per analogiam).\n6. Voči tomuto uzneseniu podali dedičia po zomrelej žalobkyni odvolanie a navrhli, aby odvolací\nsúd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolanie podali z\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že právny zástupca žalobkyne, po zistení jej úmrtia\npísomnosťou zo dňa 26.7.2023 navrhol, aby súd prvej inštancie konanie prerušil do ustálenia okruhu\ndedičov, resp. aby predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky. Keďže súd prvej inštancie\nnevyhovel návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ napriek tomu, že ich\nzodpovedanie je kľúčové pre rozhodnutie o nároku, pričom nevymedzil žiadnu konkrétnu výnimku\nospravedlňujúcu nepredloženie predbežnej otázky, zaťažil konanie právnou vadou. Otázka interpretácie\nustanovenia § 579 ods. 2 OZ sa môže javiť ako vyriešená ustálenou judikatúrou, avšak v žiadnom konaní\nnebola nastolená otázka eurokonformného výkladu tohto ustanovenia. Podľa odvolateľov výklad súdu\nprvej inštancie nie je správny a navrhli ust. § 579 ods. 2 OZ vykladať s ohľadom na Smernicu tak, že\nnároky viazané na osobu veriteľa zanikajú, len ak neboli uplatnené na súde.\n7. Odvolatelia ako dedičia po žalobkyni sa v odvolaní ďalej domáhali, aby odvolací súd v zmysle §\n162 ods. 1 písm. c) OSP podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ a konanie za\ntýmto účelom prerušil do zodpovedania nasledovných otázok: 1/ „Má sa článok 22 Smernice [XXXX/\nXXX/ES] vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má interpretovať pravidlá vnútroštátneho práva\nich v najširšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k riešeniu, ktoré je v\nsúlade s cieľom sledovaným smernicou?“, 2/ „Je cieľom Smernice [XXXX/XXX/ES] a najmä jej článku 22\nzavedenie takých vnútroštátnych mechanizmov, resp. taký výklad pravidiel vnútroštátneho práva, aby\nbolo pre poškodených zaručené efektívne a včasné dosiahnutie odškodnenia?“, 3/ „Má sa Smernica\n[XXXX/XXX/ES] vykladať v tom zmysle, že článok 22 bráni zániku nárokov uplatnených poškodeným\npriamo proti poisťovateľovi žalobou v prípade smrti poškodeného počas súdneho konania?“\n8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1\n, 2 C.s.p. a bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario ) skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe\npodaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie a dospel\n\nk záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.\n9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.\n10. Podľa § 386 C.s.p. ,\nodvolací súd odmietne odvolanie, ak\na) bolo podané oneskorene;\nb) bolo podané neoprávnenou osobou;\nc) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo\nd) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní\npokračovať.\n11. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1\n a 2 C.s.p. ). Preto sa tento opravný\nprostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku\npostupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní. Prípustnosť odvolania má vo\nvšeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho\nodvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu\nvykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka\nprípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný\naspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj\nproti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Záver o tom, že podané\nodvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej,\nako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza\nposúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010).\n12. V posudzovanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala zaplatenia bolestného a náhrady škody\ntitulom sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V\npriebehu konania po podaní žaloby pôvodná žalobkyňa zomrela a súd prvej inštancie konanie zastavil,\nnakoľko dospel k záveru, že z dôvodu úmrtia žalobkyne je nevyhnutné konanie zastaviť, keďže súd\nje povinný rešpektovať ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého smrťou veriteľa\nzanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie\nsúčasne zamietol návrh právneho zástupcu už zomrelej žalobkyne, ktorým tento žiadal konanie prerušiť\ndo skončenia dedičského konania. S týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili dedičia po pôvodnej\n- zomrelej žalobkyni a mali za to, že súd prvej inštancie mal konanie prerušiť do skončenia dedičského\nkonania a následne v konaní pokračovať s dedičmi žalobkyne. Podľa ich názoru doterajšia súdna\nprax týkajúca sa zastavenia konania v obdobných prípadoch z dôvodu smrti žalobcu je prekonaná a\npoškodení majú právo na rýchle a efektívne poskytnutie náhrady škody, v dôsledku čoho nemôže byť jej\nvyplatenie zmarené smrťou poškodeného. V rámci svojej odvolacej argumentácie uviedli, že výklad súdu\nprvej inštancie nie je správny a navrhli ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať s ohľadom\nna Smernicu [XXXX/XXX/ES] tak, že nároky viazané na osobu veriteľa zanikajú, len ak neboli uplatnené\nna súde. S týmto názorom odvolateľov sa odvolací súd nestotožňuje.\n13. Práva a povinnosti zo záväzkových právnych vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa v zásade\nnezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné\nv konaní pokračovať (§ 63 C.s.p.), je smerodajné posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Povahou\nveci treba pritom rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní\npokračovať najmä vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych\nnástupcov, alebo ak smrťou strany konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu,\npre ktorý sa konanie vedie.\n14. Vychádzajúc z ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na\n\njeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle\ncitovaného ustanovenia právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou veriteľa\nbez ohľadu na to, či toto právo bolo alebo nebolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu.\n15. V posudzovanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala zaplatenia bolestného a náhrady sťaženia\nspoločenského uplatnenia, náhrady zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené je právo\nosobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Keďže bolo preukázané,\nže nebohá žalobkyňa sa za svojho života nedomohla v súdnom konaní bolestného, náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a nebol jej prisúdený ani\nnárok na príslušenstvo pohľadávky a ani nárok na náhradu trov konania, nemôže sa týchto nárokov\ndomáhať ani dedič po nebohej v procesnom postavení žalobkyne, lebo na právnych nástupcov (dedičov)\nneprešlo zaniknuté právo, ani jeho príslušenstvo.\n16. Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, konkrétne z úmrtného listu (č.l. 219 spisu) je zrejmé, že\nžalobkyňa zomrela 21.07.2023. Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu procesnej\nsubjektivity žalobkyne v priebehu prvoinštančného konania v zmysle § 61 C.s.p. Vzhľadom na\nskutočnosť spočívajúcu v strate procesnej subjektivity na strane žalobkyne v dôsledku jej smrti, bolo\nnevyhnutné túto stratu považovať za neodstrániteľnú podmienku súdneho konania. V danom prípade\npreto prichádzal do úvahy postup podľa § 62, § 63 C.s.p.\n17. Odvolatelia v rámci svojej odvolacej argumentácie navrhli ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nvykladať s ohľadom na Smernicu [XXXX/XXX/ES] tak, že nároky viazané na osobu veriteľa zanikajú,\nlen ak neboli uplatnené na súde a v tej súvislosti odvolací súd žiadali, aby v zmysle § 162 ods. 1 písm.\nc) C.s.p. podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ za účelom zodpovedania otázok\nnimi uvedenými v odvolaní.\n18. Odvolací súd sa s postupom navrhnutým odvolateľmi nestotožnil a ich návrh na prerušenie konania\nza účelom podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie\npostupom podľa ust. § 378 ods. 1 v spojitosti s ust. § 162 ods. 3 C.s.p. zamietol. O výklade a platnosti\nkomunitárneho práva rozhoduje Súdny dvor EU v prejudiciálnom konaní. Konanie je založené na\nvýlučnej právomoci Súdneho dvora EU rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a\no výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového\nkonania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné\nrozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Je len na úvahe súdu, či rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je\nnevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, a či konanie za týmto účelom preruší alebo bude v\nkonaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. nevyplýva povinnosť\nsúdu konanie prerušiť. Na podanie návrhu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nemá vplyv skutočnosť,\nže o začatie tohto konania prejavili odvolatelia záujem. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEU je teda činnosť súdu, ktorý podáva návrh, a preto súd musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie,\nže je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru EU. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie\npresvedčenie odvolateľov, ktorým by súd „robil poštára\" so Súdnym dvorom EU. Naviac je potrebné\nuviesť, že prejudiciálna otázka musí byť formulovaná odvolateľmi konkrétne a nie Súdnemu dvoru EU\nklásť otázku ako vykladať uvedený článok smernice.\n19. V zmysle rozsudku ESD Cilfit a spol. (6.10.1982, 283/81) je definovaná výnimka z prejudiciálnej\npovinnosti vnútroštátneho súdu vo vzťahu k otázkam výkladu práva Únie v prípade, ak prejudiciálna\notázka nie je relevantná. Prezumpcia relevantnosti môže byť vyvrátená, keď je nastolený problém čisto\nhypotetickej úvahy. Z formulácie prejudiciálnej otázky odvolateľmi je zrejmé, že táto je položená v\nhypotetickej rovine.\n20. Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobkyne, ktoré je viazané výlučne na osobu\na smrťou neprechádza na právneho nástupcu, dedičia zomrelej žalobkyne nie sú v danom prípade\nprocesnou stranou, ktorá je oprávnená podať odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie dedičov\nžalobkyne smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako odvolanie, ktoré\nbolo podané neoprávnenou osobou.\n\n21. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že Civilný\nsporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že je\nodvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa ust.\n§ 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu\ntrov konania protistrane. Odvolatelia podaním odvolania z procesného hľadiska zavinili odmietnutie\nodvolania. Žalovanému potom voči ním vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak z\ndôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\n\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/22/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}