{"guid": "6e003b9b-2bf0-4ebb-aca2-300799607109:4e81edb4-6865-4796-bf81-cb5d4255e5b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1", "spisova_znacka": "6Co/109/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/109/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 6Co/109/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1", "identifikacne_cislo": "1122200003", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e81edb4-6865-4796-bf81-cb5d4255e5b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/109/2024\n1122200003\n29. 01. 2025\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2025:1122200003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: V. K., N. XX.XX.XXXX,\nA. S. XXA/X/XX, XXXX M., T. T., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom\nMickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 proti žalovanému 1/ Z. K., N. XX.XX.XXXX, A. K.\nXX, XXX XX A. a žalovanému 2/ F. K., N. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX A., obaja zast. Advokátska\nkancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o\nzaplatenie sumy 7.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, na odvolanie\nžalovaného proti kontumačnému rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024, č. k.\nB1-16C/1/2022-279 a na odvolanie žalovaného proti Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2024,\nč.k. B1-16C/1/2022-313, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024,\nsa p o t v r d z u j e .\n\nč.k.B1-16C/1/2022-279\n\nII. Napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2024, č.k.B1-16C/1/2022-313\nsa p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nO výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku ( I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%\n( II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 31.12.2021 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 7.000 eur. Svoj nárok špecifikoval tak,\nže dňa 12.11.2016 v skorých ranných hodinách bol v A. na V. XX fyzicky napadnutí žalovanými, ktorí\nmu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví. Žalovaní boli následne uznaní za vinných zo spáchania prečinu\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1., odsek 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s\nprečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Útok žalovaných žalobcu psychicky\npoznačil, keď trpel nočnými morami, a obavami, či ho žalovaní nevyhľadajú v mieste jeho trvalého\npobytu a nepokúsia sa o ďalší útok. Začal tiež trpieť strachom, obavami a sociálnou fóbiou. Žalobou\nsa domáhal zaplatenia uvedenej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13\n\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že vo veci nariadil pojednávanie na\ndeň 07.06.2024, na ktoré predvolal právnych zástupcov strán. Právnemu zástupcovi žalovaných bolo\npredvolanie doručené 01.05.2024 (č. l. 276). Právny zástupca žalovaných bol v predvolaní poučený, že\nak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví, a svoju prítomnosť včas a vážnymi okolnosťami\nneospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaní,\nani ich právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ani neospravedlnili svoju neprítomnosť na\npojednávaní žiadnymi okolnosťami a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Na pojednávaní žalujúca\nstrana navrhla, aby súd vo veci rozhodol podľa § 274 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,\nktorým žalobe vyhovie.\n3. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené právne odkazujúc na § 274 v spojení s § 137 písm.\na) § 275 C.s.p. skonštatoval, že právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaných bol, že\nsa žalovaní nedostavili na pojednávanie dňa 07.06.2024, na ktoré boli riadne a včas prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu predvolaní, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali\no odročenie pojednávania, boli o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie poučení rovnako\nako aj o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, predmetom konania je splnenie povinnosti\nžalovaného. Uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaných\na žalobe v plnom rozsahu vyhovel.\n4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a plne\nprocesne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.\n5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Dôvodili, že na vydanie napadnutého rozsudku\nneboli splnené podmienky. Argumentovali, že z obsahu súdneho spisu je zjavné, že žalovaní súdu\nv rámci doterajšieho priebehu konania predložili dve písomné vyjadrenia vo veci samej. Prvé z nich\nzo dňa 10.02.2022 predstavovalo repliku k žalobe. Druhé, zo dňa 03.05.2022, bolo koncipované ako\nvyjadrenie k duplike žalobcu. Žalovaní v rámci oboch podaní popreli dôvodnosť žalobcom uplatneného\nnároku, upriamili pozornosť na to, že ho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a predložili právnu\nargumentáciu na podporu svojho právneho názoru. Nie je teda v žiadnom prípade možné hovoriť o\npasivite žalovaných. Neospravedlnená neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.06.2024,\nnebola motivovaná úmyslom akýmkoľvek spôsobom brániť v priebehu konania. Došlo k nej v\ndôsledku administratívneho pochybenia, nakoľko predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené do\nelektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných dňa 30.04.2024 (ako bežná správa bez potreby\npotvrdenia prevzatia, nie do vlastných rúk), zostalo omylom nepovšimnuté. Odvolatelia doplnili, že o\ntom, že sa v danej veci konalo pojednávanie, sa dozvedeli až dňa 03.07.2024, a to v súvislosti s tým, že\nich právnemu zástupcovu bol do elektronickej schránky doručený predmetný rozsudok pre zmeškanie.\nĎalej poukázali na to, že napriek skutočnosti, že zo znenia ustanovenia § 274 Civilného sporového\nporiadku by sa mohlo pri použití výlučne gramatického výkladu javiť, že je striktne daná povinnosť súdu\nrozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, ak sú splnené predpoklady uvedené v predmetnom\nustanovení, s takýmto zužujúcim výkladom nie je možné súhlasiť. Akcentovali, že súd nie je bezvýhradne\nviazaný doslovným znením zákona, práve naopak, je povinný ho vykladať v súlade s jeho účelom. V\ntejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 689/2014 a II.\nÚS 675/2016, niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodovaciu činnosť\nkrajských súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Zhrnúc vyššie uvedené, mali za to, že\nvo vzťahu k výkladu ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku a jeho praktickej aplikácii existuje\nustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít. Spoločným znakom citovaných rozhodnutí najvyšších\nsúdnych autorít je zhoda na tom, že účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie nie je sankcionovať stranu\nsporu za neúmyselné pochybenie, ktorého dôsledkom bolo nedostavenie sa na termín pojednávania,\nale za vedomú pasivitu v konaní. Zdôraznili, že samotná skutočnosť, že mohli byť naplnené formálne\npodmienky v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku, nezakladá povinnosť súdu\nrozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie. Práve naopak, súd je povinný individuálne posúdiť\ndoterajší priebeh konania ako i správanie strán sporu a následne vyhodnotiť, či by bolo rozhodnutie\nkontumačným rozsudkom súladné s účelom daného inštitútu a s ústavou garantovanými právami strán\nsporu, najmä právom na spravodlivý proces. Za týchto okolností by uloženie sankcie vo forme odopretia\nmožnosti podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej) voči vydanému rozsudku (k čomu\nv prípade rozhodnutia kontumačným rozsudkom dochádza), predstavovalo porušenie práva žalovaných\nna spravodlivý proces. Ak by aj mal byť rozsudok pre zmeškanie chápaný ako sankcia za porušenie\npovinnosti zúčastniť sa pojednávania (čo samo o sebe je v právnej teórii sporné), jednalo by sa o celkom\n\nzjavne neprimeranú sankciu vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti. Uzavreli, že s poukazom\nna všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie nemal rozsudok pre zmeškanie žalovaných vydať, nakoľko\njeho vydaním došlo k aplikácií práva spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore so základnými princípmi\nvyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky ako aj Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie v zmysle\nformalistického výkladu ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku považovali preto v hrubom\nrozpore s prezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu\na úlohou súdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu.\n6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť. Mal za to, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Zastal názor, že v prejednávanej veci boli\nsplnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v zmysle § 274\nC.s.p. Poukázal na to, že žalovaní boli na pojednávanie konané dňa 7.6.2024 riadne predvolaní, pričom\nboli zároveň poučení o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie bolo\nprávnemu zástupcovi žalovaných doručené 37 dní pred termínom pojednávania. Napriek uvedenému\nsa žalovaní, ani ich právny zástupca na pojednávaní nezúčastnili, pričom v odvolaní ich neúčasť\nna pojednávaní zdôvodnili len všeobecným bližšie nešpecifikovaným administratívnym pochybením\nich právneho zástupcu. Zdôraznil, že žalovaní sa tak na pojednávaní nezúčastnili výlučne z dôvodu\nsubjektívneho pochybenia ich právneho zástupcu, ktorý zanedbal svojej profesijné povinnosti. V tejto\nsúvislosti poukázal na to, že ustálená rozhodovacia súdna prax nazerá na pochybenie právneho\nzástupcu prísne a považuje ho za neospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní.\n7. Napadnutým uznesením zo dňa 31. júla 2024, č.k. B1-16C/1/2022-313 súd prvej inštancie\nnávrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia\núvodom ozrejmil predmet a dovtedajší priebeh konania, dôvody, pre ktoré rozsudkom pre zmeškanie\nrozhodol ako aj argumentáciu žalovaných uvedenú v jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.\nZamietnutie návrhu žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že pri posudzovaní\nnávrhu si súd musí vyhodnotiť otázku, či by žalovanými uvádzaný dôvod, pre ktorý sa pojednávania\nnezúčastnili obstál ako dôvod, pre ktorý by mohli žiadať o odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p.,\na či tento dôvod nastal v tak krátkom časovom predstihu pred pojednávaním, že nebolo objektívne\nmožné o tomto informovať súd vopred. Dôvod, ktorý právny zástupca žalovaných uviedol, bol fakt, že\no pojednávaní vlastne vôbec nevedel, a preto sa ho ani nezúčastnil. Právnemu zástupcovi žalovaných\nbol totiž termín pojednávania oznámený v predvolaní, ktoré mu bolo do elektronickej schránky doručené\nuž 01.05.2024, teda viac ako mesiac pred pojednávaním. Na margo poznámky právneho zástupcu\nžalovaných, že predvolanie mu bolo zaslané ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, teda\nnie do vlastných rúk, uviedol, že v zmysle § 111 ods. 2 C.s.p. sa do vlastných rúk doručujú iba písomnosti,\no ktorých to explicitne ustanovuje C.s.p.. U predvolania na pojednávanie sa doručenie do vlastných\nrúk nevyžaduje. A contrario sa teda môže predvolanie zasielať aj inak ako do vlastných rúk. V zmysle\n§ 32 ods. 5 písm. b) odsek 2 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších\npredpisov sa v prípade doručovania inak ako do vlastných rúk elektronická úradná správa považuje za\ndoručenú v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy. Nakoľko súd zasielal\npredvolanie právnym zástupcom strán 30.04.2024, k doručeniu došlo dňa 01.05.2024. V tejto súvislosti\nsúd uviedol, že je vylúčené, aby mohol právny zástupca žiadať odročenie pojednávania z dôvodu, že\nprehliadol v schránke predvolanie, a teda o ňom nevedel. Na to, aby mohol niekto žiadať odročenie\npojednávania, by totiž o ňom musel najprv vedieť. Advokát ako profesionálny poskytovateľ právnych\nslužieb, ktorý denno-denne komunikuje so súdmi si musí vytvoriť spoľahlivý systém na evidovanie\nelektronickej pošty, a to vrátane tej, ktorá mu príde do schránky automaticky bez potreby potvrdenia\nprevzatia (teda bez elektronického podpisovania elektronickej doručenky). Súd nepovažoval takúto\nnedôslednosť za dôvod, ktorý by mohol ospravedlňovať zmeškanie pojednávania zo strany právneho\nzástupcu žalovaných. Nešlo teda zároveň o taký dôvod, ktorý by nastal veľmi krátko pred pojednávaním,\na o ktorom by vedel právny zástupca objektívne súd oboznámiť až po pojednávaní. Skonštatoval, že\npredvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi 37 dní pred termínom pojednávania, čo je viac ako\nsedemnásobne dlhšia lehota, ktorú vyžaduje C.s.p. Vyslovil záver, že nejde teda o dôvod, ktorý by nastal\nnáhle, neočakávane a krátko pred termínom pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že\nprávny zástupca žalovaných nepreukázal, že by pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a\npreto návrhu na zrušenie rozsudku nevyhovel.\n\n8. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na viaceré rozhodnutia krajských súdov\nSlovenskej republiky, ktoré v rámci rozhodovania vo veci návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nvychádzali z toho, že ľudské pochybenie môže predstavovať ospravedlniteľný dôvod neúčasti na\npojednávaní a dôraz kládli na účel inštitútu kontumačného rozsudku, ktorým je sankcionovanie vedomej\npasivity strany sporu v konaní. Rozvinuli polemiku, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov je možné\nidentifikovať dva základné prístupy k definovaniu pojmu ospravedlniteľný dôvod. Prvý z nich, o ktorý\nsa opiera súd prvej inštancie, je reštriktívny a striktne formalistický, pričom za ospravedlniteľný dôvod\nneúčasti na pojednávaní v zásade považuje len objektívne okolnosti, ktoré druhá strana sporu nemohla\novplyvniť. Druhý z nich, na ktorý poukázali v citovaných rozhodnutiach, kladie dôraz na samotný účel\ninštitútu rozsudku pre zmeškanie, pričom vyžaduje posúdenie všetkých okolností konkrétneho prípadu\nv ich komplexnosti, za účelom ustálenia toho, či bola neprítomnosť strany sporu na pojednávaní\nspôsobená jej úmyslom mariť priebeh konania, alebo či sa jednalo len o neúmyselné zlyhanie ľudského\nfaktora. Následne, ak je ustálené, že sa jednalo len o subjektívne neúmyselné pochybenie, toto\nmôže predstavovať ospravedlniteľný dôvod jej neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázali na to, že\nje potrebné položiť si otázku, ktorý z oboch prístupov viac odpovedá účelu civilného procesu, právu\nna spravodlivý proces a ustálenému právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo\nsvojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii\na aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby\nprijaté riešenie bolo akceptovateľné aj s z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Zastali názor,\nže odpoveď na predloženú otázku je jednoznačná, preto považovali právny názor súdu prvej inštancie\nza neprimerane formalistický a vo svojom dôsledku nezákonný. V tejto súvislosti doplnili, že nie je\nmožné súhlasiť s interpretáciou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 369/2018,\nku ktorej dospel súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznili, že\nz odôvodnenia predmetného nálezu nevyplýva, že by Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za\nústavne súladný právny názor ten, na podklade ktorého súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie. Ústavný súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal, úvahy súdu prvej inštancie\no tom, že i tento názor by mohol byť „podržaný“, sú preto v rovine domnienok. Za podstatné naopak\npovažovali to, že Ústavný súd SR už jednoznačne skonštatoval, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie\nz dôvodov, ktoré sú v zásade totožné s tými, o aké sa v zásade opiera aj v preskúmavanej veci, je\nústavne súladné. S poukazom na uvedené mali za to, skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie na\n07.06.2024 bolo ich právnemu zástupcovi doručené ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia,\nteda nie do vlastných rúk, a ostalo omylom nepovšimnuté v spojení s ich aktívnou účasťou na konaní vo\nforme ich písomných vyjadrení k žalobe a replike žalobcu, je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa\noni ani ich právny zástupca nedostavili na uvedené pojednávanie. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby\nodvolací súd ich návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovel.\n9. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia\nžalovaných v ňom uvedené, považoval za nedôvodné.\n10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ex\noffo prihliadajúc na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal včas podané odvolanie žalovaných bez nariadenia pojednávania a\ndospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n11. Podľa § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov\nodvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V zmysle\nnich sa v prípade vydania kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného na pojednávaní vyžaduje,\naby: a/ bola podaná žaloba na plnenie (§ 137 písm. a) C.s.p./, b/ žalovaný bol riadne a včas predvolaný\nna pojednávanie, c/ žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa,\nvrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 274 C.s.p.).\n12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na pojednávaní\ndňa 07.06.2024 rozhodol vec rozsudkom pre zmeškanie, pretože sa žalovaní ani ich právny zástupca\nnedostavili na pojednávanie v prejednávanej veci, pričom bol na toto pojednávanie včas a riadne\npredvolaný dňa 01.05.2024 (vid doručenka na č.l. 276 spisu), v predvolaní boli poučený o následku\nnedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (viď predvolanie\nna č. l. 274). Treba tiež konštatovať, že žalovaní svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi\n\nokolnosťami, pričom žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie (viď\nzápisnica z pojednávania na č.l. 285 PV).\n13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných, že v konaní neboli pasívni, odvolací súd uvádza, že\nrozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia§ 274 C.s.p. je koncipované ako následok\nnedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré boli žalovaní riadne a včas predvolaní, za súčasného\npoučenia o možnosti vydania takéhoto rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného\nv zmysle ust. § 274 C.s.p. tak predstavuje sankciu za procesnú pasivitu v podobe nedostavenia sa\nžalovaného na pojednávanie. V prípade pasivity žalovaného v podobe nevyjadrenia sa k žalobnému\nnávrhu, by prichádzala do úvahy možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia§\n273 C.s.p., v zmysle ktorého je pre možnosť takéhoto rozhodnutia vyžadované, že sa žalovaný\nnevyjadrí k žalobe a neuvedie tak rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a neoznačí dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, a to bez vážneho dôvodu. Ustanovenie § 274 C.s.p. umožňovalo súdu prvej\ninštancie vydať na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného ako sankciu za nedostavenie sa\nžalovaného na nariadené pojednávanie, pričom takýmto rozsudkom pre zmeškanie rozhoduje súd na\nnariadenom pojednávaní bez toho, aby vykonal dokazovanie a aby právne vec posúdil a odôvodnenie\ntakéhoto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania\nrozsudku pre zmeškanie.\n14. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaných spočívajúcu v argumentácii, že súd prvej\ninštancie doručoval predvolanie na pojednávanie ich právnemu zástupcovi ako bežnú správu bez\npotreby potvrdenia prevzatia, nie do vlastných rúk a preto zostalo omylom nepovšimnuté, vyhodnotil\nodvolací súd ako irelevantnú. Žiadne zo zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku neukladá\nsúdu povinnosť doručovať predvolanie na pojednávanie ako zásielku do vlastných rúk. Rovnako\nCivilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 274 C.s.p. nevyžaduje doručenie predvolania na\npojednávanie do vlastných rúk ako jednu zo zákonných podmienok prípustnosti rozhodnúť vo veci\nrozsudkom pre zmeškanie žalovaného.\n15. Za týchto okolností boli v prejednávanej veci splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie\nrozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako\nvecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n16. Napokon odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo 31. júla 2024, č.k.\nB1-16C/1/2022-313, ktorým návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný\nzamietol v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných\ndôvodné nie je.\n17. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie ( § 274\nC.s.p.), nie je na úvahe konajúceho súdu, či rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydá, a preto ak\nžalobca prítomný na pojednávaní podá návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a sú na tomto\npojednávaní splnené všetky zákonom stanovené podmienky, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie.\nZ ustanovenia § 274 C.s.p. dokonca nevyplýva ani to, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po\nvykonaní dokazovania a ani to, že by ho bolo možné vydať len na prvom pojednávaní vo veci. Rozsudok\npre zmeškanie je tak sankciou za pasivitu žalovaného v kontradiktórnom spore, za nedostavenie sa na\nnariadené pojednávanie.\n18. Z právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie možno dôvodiť, že v odvolaní proti rozsudku pre\nzmeškanie žalovaného vydaného podľa § 274 C.s.p. možno argumentovať len tým, že neboli splnené\nformálne podmienky uvedené pod písm. a) a b) cit. ust. V rámci preskúmavania rozsudku pre\nzmeškanie na základe odvolania sa nemožno v odvolacom konaní zaoberať tým, či možno rozsudok pre\nzmeškanie zrušiť z ospravedlniteľných dôvodov postupom podľa § 277 ods. 2 C.s.p. Na druhej strane v\nodvolaní proti zamietnutiu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno namietať nesplnenie\nzákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., a odvolací súd môže\npreskúmavať len žalovaným tvrdené dôvody, pre ktoré bol nečinný a primeranosť uloženia mu sankcie\nza túto nečinnosť.\n\n19. Nakoľko zákon definíciu pojmu ospravedlniteľného dôvodu neupravuje, ide v ust.\n§ 277 ods.\n2 C.s.p. o právnu normu s neurčitou hypotézou, a preto je na úvahe súdu,\ns ohľadom na\nokolnosti prípadu, túto hypotézu vymedziť. Podľa názoru odvolacieho súdu za ospravedlniteľný dôvod,\npre ktorý sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, možno považovať takú prekážku, ktorá mu objektívne\nbránila účasti, ktorá tak vznikla nezávisle na jeho vôli, žalovaný sám túto prekážku nevyvolal, jej vznik\na trvanie nebolo v jeho silách ovplyvniť\na nebolo možné od neho ani spravodlivo požadovať\njej vznik predvídať či jej trvanie odvrátiť. Z uvedeného vyplýva, že ide o udalosť nepredvídateľnú,\nneočakávanú, neodvrátiteľnú, náhle vzniknutú bez jeho zavinenia (ochorenie, úraz, úmrtie v rodine,\nživelná udalosť, dopravná situácia na ceste a pod.). Pokiaľ je však takouto prekážkou subjektívna\nokolnosť, teda žalovaným zavinená (omyl, nedorozumenie, technicko-organizačné záležitosti a pod.),\nje potrebné zvážiť všetky ostatné okolnosti prípadu vo väzbe na posúdenie, či nemožno rozsudok pre\nzmeškanie ako sankciu (trest) za nečinnosť odpustiť, a teda či sa vo vzťahu k závažnosti dôvodov\nzmeškania a intenzite porušenia povinnosti žalovaným javí ako primeraná sankcia, a či je namieste\nuprednostniť záujem jednej strany na rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu v súlade s\nprincípom procesnej ekonómie (čl. 17 C.s.p.) pred právom na súdnu ochranu (čl. 1 C.s.p.) protistrany,\nktorá opomenula svoju povinnosť a svojou vlastnou nedbalosťou nevyužila právo účasti na pojednávaní.\n20. V preskúmavanej veci venoval súd prvej inštancie náležitú pozornosť všetkým tvrdeniam žalovaných,\nktorými odôvodňovali svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dôkladne vysvetlil, prečo\nnepovažoval nimi uvádzané dôvody za ospravedlniteľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia podrobne zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, dôkladne sa vysporiadal\nso všetkými podstatnými skutočnosťami a relevantnými argumentmi žalovaných. Odvolanie žalovaných\npreto nie je spôsobilé z hľadiska v ňom uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového\nvymedzenia spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli zistené\na ani procesne účinným spôsobom uplatnené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n21. V súdenej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že súd prvej inštancie\nnepovažoval dôvody, pre ktoré sa právny zástupca žalovaných ( a ani žalovaní) nedostavili na\npojednávanie, za ospravedlniteľné preto, že predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené\nprávnemu zástupcovi žalovaných. Žalovaní vo svojom odvolaní už len zopakovali svoje argumenty\nprednesené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ( ako aj v odvolaní voči nemu), s ktorými sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd náležite vysporiadal, dostatočne ozrejmil prečo na ne\nneprihliadol, a jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za vyčerpávajúce a presvedčivé. Súd\nprvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov\npre zrušenie rozsudku pre zmeškanie so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti danej veci a\npo dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. So zreteľom na\nuvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že za ospravedlniteľný dôvod\nneprítomnosti žalovaných, respektíve ich právneho zástupcu na pojednávaní, nemožno považovať\n\"nepovšimnutie\" si doručenie predvolania na pojednávanie z dôvodu, že toto bolo (v súlade so\nzákonom) doručené ako bežná správa bez potreby potvrdenia prevzatia, teda nie do vlastných rúk.\nNeúčasť žalovaných, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní sa týkala okolností, ktoré vznikli\nvlastným pričinením, respektíve nedbalosťou právneho zástupcu žalovaných, ktorý z dôvodu, že mu\nbolo predvolanie na pojednávanie doručované ako \" úradný list“ - doporučene + doručenka ( teda\nnie ako zásielka do vlastných rúk) ostalo z jeho strany nepovšimnuté. S odvolaním sa na zákon\no advokácii možno konštatovať, že išlo výlučne o okolnosti na strane žalovaných týkajúce sa ich\nprávneho zastupovania zvoleným advokátom. Nešlo o vážne dôvody a ani také, ktoré by predstavovali\nneprekonateľnú prekážku pre účasť na pojednávaní. U právneho zástupcu žalovaných bolo možné\nrozumne predpokladať, že bude konať s odbornou starostlivosťou a zásielky mu doručované zo strany\nsúdu bude registrovať bez ohľadu na to, akým spôsobom mu budú do jeho dátovej schránky advokáta\ndoručené.\n\n23. Ostatné námietky odvolateľov sú v tejto súvislosti bez právnej relevancie, preto sa s nimi odvolací\nsúd nezaoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. predmetné napadnutého\nuznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n25. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/1/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2da0ad0-bbcd-4096-ae8a-1f0a0ad1681c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}], "citovane_v": []}