{"guid": "93be5254-add3-4b60-9f29-0b4acf0e85f6:4a1ffabd-1861-4bb4-8765-c02d03727f9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1", "spisova_znacka": "5Co/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/122/2024 z 16. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2025, sp. zn. 5Co/122/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1", "identifikacne_cislo": "1122202177", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a1ffabd-1861-4bb4-8765-c02d03727f9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/122/2024\n1122202177\n16. 09. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1122202177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú\nkoná Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416\n094, proti žalovanému: R.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, G. B. I. M. X, Z., právne zastúpený Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o. so sídlom Ivanská cesta 32B, Bratislava, o vypratanie bytu,\nna odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. júna 2024, č.k.\nB1-7C/7/2022-103 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať 4-izbový byt č. X nachádzajúci\nsa na prízemí administratívno-technologickej budovy so súpisným číslom XXXX, na U. I. M. Č.. X\nZ., na parcele reg. „C“ číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym\nodborom Okresného úradu Bratislava, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré\nmesto, katastrálne územie M. W. (ďalej aj ako „byt na ulici I. M. X“), a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie\nžalobcovi nepriznal.\n2/Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. d),\n§ 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ“), čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok. Žalobou sa žalobca domáhal vypratania bytu na Námestí slobody 6 z dôvodu, že ako vlastník\nnehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sporný byt, dal žalovanému, ako nájomcovi predmetného bytu,\npísomnú výpoveď z nájmu, ktorú žalovaný prevzal, čím začala plynúť výpovedná doba, ktorá uplynula\ndňa 30.11.2018. Po jej uplynutí bol žalovaný vyzvaný žalobcom na vypratanie bytu, na čo až do podania\nžaloby v roku 2022 nereagoval. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že mu nikdy nebolo doručené\nprehlásenie osoby M. R. o užívaní predmetného bytu bez súhlasu žalobcu ako vlastníka. Výpovedný\ndôvod uvádzaný žalobcom bol iba účelový a v písomnej výpovedi nešpecifikovaný. Namietal aj, že\nžalobca nepreukázal doručenie výpovede nájomnej zmluvy na byt žalovanému, a preto nemal možnosť\nuplatniť včas neplatnosť na súde. Žalovaný nesúhlasil s vyprataním bytu aj z dôvodu jeho vysokého\nveku a užívania bytu vyše 40 rokov.\n3/Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že z nepopretých skutkových tvrdení\nžalobcu bolo preukázané, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza aj sporný byt.\nZa preukázané mal aj skutočnosť, že žalobca prenajal byt žalovanému s účinnosťou od 01.05.2006 na\ndobu neurčitú na základe zmluvy o nájme bytu č. XX/XXX/XXXX zo dňa 04.07.2006. Z evidenčného listu\nz 30.04.2006 bolo zistené, že v byte na ulici Námestie Slobody 6 bývali okrem žalobcu aj tri osoby. V čase\n\nrozhodnutia súdu žalovaný predmetný byt stále užíval. Za preukázané mal aj oznámenie o výpovedi z\nnájmu bytu z dôvodu prenechania do užívania tretej osoby p. M. bez súhlasu žalobcu, a to listom zo dňa\n27.07.2018, č.k. 03129/2018/GTSU/58133. Žalovaný namietal, že mu výpoveď nebola doručená. Súd\nprvej inštancie však na základe podacieho hárku predloženého žalobcom zistil, že list mu bol doručený\ndňa 24.08.2018 a žalovaný naň reagoval prostredníctvom Advokátskej kancelárie PROLEGAL, s.r.o.\nzaslaním odpovede zo dňa 03.10.2018, v ktorom bola výpoveď z nájmu aj identifikovaná spisovou\nznačkou Ministerstva dopravy SR. Z tohto dôvodu bolo nepochybné, že žalovaný sa s obsahom listu\noboznámil a výpoveď mu bola doručená riadne dňa 24.08.2018. Ďalej mal za preukázané, že žalobca\nvyzval žalovaného opakovane na vypratanie bytu, pričom žalovaný výzvy nepreberal. Súd prvej inštancie\npo právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca ako výlučný vlastník\npredmetnej nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sporný byt, má právo vec užívať, čo mu nie je umožnené\nz dôvodu, že žalovaný odmieta vypratať byt aj napriek žalobcovým opakovaným výzvam. Žalovaný k\nspornému bytu nemá, a ani netvrdil, že by mal mať akýkoľvek zmluvný alebo zákonný právny titul na\njeho užívanie. Žalovaný v zákonnej lehote neinicioval konanie o neplatnosť výpovede z nájmu bytu,\na preto bolo potrebné považovať výpoveď za platnú. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že\naj napriek tomu, že v kontexte s výhradou rozporu výkonu žalobného práva s dobrými mravmi môže\njeho záver pôsobiť „tvrdo“, žaloba nepredstavuje v zmysle čl. 5 Civilného sporového poriadku zjavné\nzneužitie práva. Žalobca podal výpoveď z nájmu žalovanému platne a v súlade so zákonom, práve\nkonanie žalovaného vykazuje znaky obštrukčného a účelového správania. Žalobca vyzýval žalovaného\nminimálne trikrát počas rokov 2019 až 2021 na vypratanie bytu, čo žalovaný ignoroval. Uvedené\nnemožno považovať za šikanózne praktiky alebo nátlakové konanie zo strany žalobcu. Ani po doručení\nžaloby, žalovaný neprejavil záujem na riešení situácie a až na pojednávaní sa začal dovolávať zmierneho\nriešenia, o ktorom by rozhodol minister, pričom medzi pojednávaním a podaním žaloby prešli 2 roky\n(dokopy 6 rokov od podania výpovede z nájmu žalovanému). Preto odročenie pojednávania pre potrebu\njednania s ministrom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako obštrukciu. Vzhľadom na uvedené súd prvej\ninštancie rozhodol, že žaloba na vypratanie bytu je dôvodná a určil 60 dňovú lehotu na plnenie v zmysle\n§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorá začne plynúť po právoplatnosti rozsudku. Dlhšiu lehotu\nurčil s ohľadom na vek žalovaného. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, §\n262 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, ale z dôvodu,\nže mu nevznikli trovy, rozhodol súd prvej inštancie tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n4/Proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava IV podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal\nnapadnuté rozhodnutie z odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nnové konanie. Žalovaný v odvolaní namietol, že rozsudok vynesený na pojednávaní dňa 20.06.2024 bol\nnepresvedčivý a súd prvej inštancie ešte pred jeho vynesením vyhlásil uznesenie, podľa ktorého snaha\no zmier nebola úspešná, čo odôvodnil vyjadrením poverenej zástupkyne žalobcu, že nemala mandát na\nuzatvorenie zmieru a podľa jej tvrdenia minister by zmier neschválil. Z jej poverenia na zastupovanie\nžalobcu však vyplynulo, že mala oprávnenie na zastupovanie v plnom rozsahu. Žalovaný preto mal\nza to, že poverená pracovníčka žalobcu zaviedla svojim vyjadrením konajúci súd ako aj žalovaného\na zmier uzavrieť mohla. Uvedeným konaním a následným vydaním uznesenia zo strany súdu prvej\ninštancie došlo k ukráteniu žalovaného na jeho procesných právach. Podľa názoru žalovaného súd prvej\ninštancie je vždy povinný uskutočňovať zmierovacie konanie a nemohol vychádzať iba z vyjadrenia, že\npracovníčka žalobcu nemá mandát na uzatvorenie zmieru. Za takého predpokladu by nemala mandát sa\nvyjadriť ani k prípadnému schváleniu zo strany ministra. Zároveň uviedol, že podaním zo dňa 26.06.2024\npožiadal ministra dopravy Slovenskej republiky o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, pričom odpoveď\nešte neobdržal. Uviedol aj, že si je vedomý, že predchádzajúca právna zástupkyňa neuplatnila riadne\nnárok na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu na súde, ale konajúci súd mal brať na zreteľ, že\nžalobca využil iba neznalosť slovenského jazyka pána Salvu na to, aby získal jeho podpis na prehlásení\no užívaní bytu inou osobou. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou ani tvrdenie poverenej pracovníčky\nžalobcu, že byt aj tak nie je využívaný z dôvodu žiadnej spotreby energii, nakoľko žalovaný má 81\nrokov a je onkologickým pacientom, ktorý má nariadený prísny kľudový režim. Byt užíva. V závere\nnamietol odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a uviedol, že ako onkologický pacient vysokého\nveku nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a teda predmetný byt je jeho obydlím.\n5/K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie aj žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie. Žalovaný nenamietal ani vlastníctvo nehnuteľnosti, ani platnosť skončenia\nnájomnej zmluvy, čo boli podstatné predpoklady úspechu pri žalobe na vypratanie bytu. Žalobca preto\nnevie, čo žalovaný považuje za zmierne riešenie sporu. Odvolal sa na zamietnutie pokusu o zmier z\ndôvodu nesprávnych informácii o rozsahu oprávnení zamestnankyne, ktorá zastupovala žalobcu na\n\nsúdnom pojednávaní, žalovaný však žalobcovi nezaslal návrh na zmier ani nejavil záujem na riešení\nsituácie, preto nebolo možné, aby poverení zamestnanci získali príslušný súhlas s uzavretím zmieru.\nPoukázal na organizačný poriadok Ministerstva dopravy SR, platný od 01.06.2024, článok 17, časť\nAN10 Odbor právnej podpory, bod 3, podľa ktorého poverený zamestnanec potrebuje na uzavretie\nzmieru súhlas generálneho riaditeľa sekcie právnej podpory a majetkových práv a stanovisko príslušných\nútvarov ministerstva, v konaniach presahujúcich hodnotu 100 000,- EUR aj súhlas ministra. Zároveň\npoukázal na § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Žiadosť\nžalovaného o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy zo dňa 26.06.2024 bola zo strany Ministerstva dopravy\nSR zamietnutá listom č. 21816/2024/SHSS/68056 zo dňa 08.08.2024, v ktorom bolo poukázané aj na\nvlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 5335- súpisné číslo 10229, vchod Opavská 26/\nB, 3. poschodie, číslo bytu 2, spoluvlastnícky podiel 1/1. V závere žalobca navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.\n6/ V odvolacej replike žalovaný uviedol, že nie je pravdou, žeby nemal záujem na uzatvorení zmieru,\nkeď neposlal Ministerstvu návrh na uzatvorenie zmieru. Od začiatku sa snažil komunikovať so žalobcom\na vysvetliť mu situáciu ako aj, že z jeho strany neboli korektne založené dôvody výpovede. Žalovaný\nzopakoval, že situácia, v ktorej sa nachádza, je následkom nesprávneho právneho postupu jeho\npredchádzajúcej právnej zástupkyne, ktorá neuplatnila na súde žalobu o neplatnosť nájomnej zmluvy.\nK vlastníctvu nehnuteľnosti - bytu v Bratislave na ulici Opavská 26/B uviedol, že byt daroval svojmu\nvnukovi, pričom ku vkladu vlastníckeho práva nedošlo z dôvodu, že vnuk bol maloletý a bolo potrebné\nschválenie súdom, ktoré mala zabezpečiť matka maloletého, čo sa však nestalo. O tejto skutočnosti sa\ndozvedel až z námietok žalobcu. V súčasnosti byt obýva vnuk so svojou matkou a žalovaný sa nevie\ndomôcť užívania bytu, keďže by jednal v rozpore s jeho záujmami. Na podporu svojho tvrdenia doložil\ndarovaciu zmluvu z roku 2007, teda ešte pred výpoveďou z nájomnej zmluvy. Žalovaný poukázal aj na\nsvoj zlý zdravotný stav, vysoký vek, skoro žiadne náklady na energiu, keďže mu v roku 2024 zomrela aj\nmanželka a ostal sám. Predmetný byt, o ktorého vypratanie sa vedie súdny spor je jeho jediným obydlím\na bolo by v rozpore s dobrými mravmi za takýchto okolností jeho vypratanie. Aj po doručení výpovede\nplatí ďalej všetky náklady spojené s bytom, ktoré žalobca prijíma. V závere uviedol, že vzhľadom na\ndôvody hodné osobitého zreteľa žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n7/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nv napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n8/Článok 7 odsek 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ustanovuje povinnosť súdu viesť\nstrany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Uvedená povinnosť je bližšie upravená v ustanovení §\n148 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie\nzmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedená povinnosť súdu predstavuje naplnenie\njeho mediačnej funkcie, podľa ktorej preferovaným spôsobom riešenia právneho konfliktu je zmierlivé\nodloženie právnej veci, a teda dohoda sporových strán. Ide o procesne ekonomickejšie riešenie z\npohľadu súdu, ktorý sa nemusí zaoberať autoritatívnym stanovením práva medzi stranami. Žalovaný v\nodvolaní ako hlavný odvolací dôvod uviedol, že súd vyhlásil uznesením snahu o zmier za neúspešnú\nz dôvodu nedostatku mandátu poverenej zamestnankyne žalobcu na uzavretie zmieru, pričom žalobca\ntvrdil, že mandát mala. Odvolací súd nevyhodnotil konanie súdu prvej inštancie ako procesne chybné\na znemožňujúce žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Povinnosť súdu viesť strany\nk zmierlivému vyriešeniu sporu nemožno rozširovať aj na povinnosť sporovej strany k uzavretiu zmieru\npristúpiť a zároveň nemožno túto povinnosť vykladať ani tak, že súd bude viesť súdne konanie až do toho\nmomentu, kým jedna zo sporových strán nerezignuje a nerozhodne sa pristúpiť na podmienky druhej\nsporovej strany. Uvedené by bolo v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku.\nOd uplynutia výpovednej doby až po rozhodnutie súdu prvej inštancie ubehlo takmer 6 rokov, počas\nktorých mohlo dôjsť k vyriešeniu situácie zmierlivo. Vychádzajúc z toho, že počas tohto obdobia nebola\nsituácia mimosúdne vyriešená a žalobca bol ukrátený na svojich právach predmet vlastníctva užívať,\nbolo nevyhnutné aj z hľadiska princípu procesnej ekonómie nepredlžovať trvanie sporu.\n9/Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak žalovaný s výpoveďou z nájmu nesúhlasil, mohol využiť\nzákonné možnosti obrany prostredníctvom žaloby na neplatnosť výpovede, k čomu nedošlo. V zmysle\nzásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) nemožno očakávať, že po rokoch nečinnosti\nodoprie súd právo oprávnenému vlastníkovi, ktorý postupoval zákonným spôsobom. Vyjadreniu\nžalovaného týkajúceho sa nesprávneho právneho postupu predchádzajúcej právnej zástupkyne taktiež\nnemožno v tomto konaní priznať dôvodnosť. Ak sa žalovaný domnieva, že jeho predchádzajúca právna\nzástupkyňa pochybila v prípade nepodania žaloby o neplatnosť výpovede, môže zvážiť prostriedky\n\nvyvodenia zodpovednosti v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov\npriamo voči nej. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani argument žalovaného o podaní žiadosti\no uzavretie novej nájomnej zmluvy, keďže uvedené sa udialo až po vyhlásení rozsudku súdu prvej\ninštancie a zo strany Ministerstva dopravy SR bola žiadosť aj tak zamietnutá.\n10/Odvolací súd k namietanému rozporu s dobrými mravmi ďalej uviedol, že sa stotožnil v plnom rozsahu\ns názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil konanie žalobcu ako zákonné, určite nie šikanózne ani\nnátlakové. Na žalobcove skutkové tvrdenie o vlastníctve nehnuteľnosti žalovaným podopreté výpisom z\nkatastra nehnuteľností a procesnej obrane žalovaného o užívaní nehnuteľnosti jeho vnukom, odvolací\nsúd neprihliadol, keďže boli prvý krát použité až v odvolacom konaní a neboli splnené podmienky\nustanovené v § 366 Civilného sporového poriadku.\n11/Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich\nskutočností (§ 185 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti\nžaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 Civilného sporového poriadku) a\nna ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj\nnáležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd nezistil\nani žiadne procesné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mali za následok znemožnenie sporovým\nstranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2\nCivilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne.\n12/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2\nCivilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,\nže v odvolacom konaní nepriznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu na trov odvolacieho konania\nz dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.\n13/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/7/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}