{"guid": "6e2f0b8f-7416-4615-9445-76dab6f1f30e:9aa1f1a2-ec33-48be-84d1-ea5b3a438591", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1", "spisova_znacka": "2CoKR/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/16/2024 z 20. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2025, sp. zn. 2CoKR/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1", "identifikacne_cislo": "1122203380", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9aa1f1a2-ec33-48be-84d1-ea5b3a438591", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoKR/16/2024\n1122203380\n20. 05. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:1122203380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek\nsenátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: ProtonChains\ns.r.o., Heydukova 2160/18, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 947 293, právne\nzast. SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému: Ing.\nBoris Čirik, Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 40 509 893, správca úpadcu ETERBASE, a.s. v\nkonkurze, Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO: 52 380 505, právne zast.\nAdvokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o\nurčenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa\n22.04.2024 v napadnutom výroku II., III. a V. potvrdzuje.\nII. Súd priznáva\n100 %.\n\nžalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol\nnávrh žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 22.04.2024, výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom\nnezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 12.355,57 eur, vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke\npodpísanej dňa 15.10.2019 a poskytnutej 22.10.2019 prihlásenej prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa\n02.11.2021 zapísanej v Zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze so sídlom Hurbanovo\nnámestie 3, 811 06, IČO: 52 380 505, pod poradovým číslom 34/1 v konkurznom konaní vedenom\nMestským súdom Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021, a táto pohľadávka sa čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti a výšky považuje za zistenú, nespornú a oprávnenú. Výrokom III. súd prvej inštancie\nurčil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 4.857,62 eur,\nvzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 05.12.2019 a poskytnutej 11.12.2019 prihlásenej\nprihláškou pohľadávky č. 2 zo dňa 02.11.2021 zapísanej v Zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE,\na.s. v konkurze so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO: 52 380 505,\npod poradovým číslom 34/2 v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp.\nzn.B1-31K/5/2021 a táto pohľadávka sa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky považuje za\nzistenú, nespornú a oprávnenú. Výrokom IV. súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom V. určil súd\nprvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 % náhradu trov súdneho konania. Dodal, že\no výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nRozhodol tak s poukazom na ust. § 30 ods. 2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9, § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005\nZ.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).\n\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 24.04.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,\nktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 02.11.2021 do\nkonkurzného konania na majetok úpadcu ETERBASE, a.s., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 47\n241 543, (ďalej v texte aj „úpadca“) vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021,\nvo výške 12.355,57 eur, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a\npohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 02.11.2021 do konkurzného konania\nna majetok úpadcu ETERBASE, a.s., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 47 241 543, vedeného\nna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.B1-31K/5/2021, vo výške 4.857,62 eur, je čo do právneho\ndôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná. Žalobca v žalobe uviedol, že prihlásil do konkurzu\nvedeného na majetok úpadcu pohľadávku v celkových sumách 12.355,57 eur a 4.857,62 eur, a žalovaný\nprihlásené pohľadávky poprel v časti právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodov, že\ndátumy podpisov zmlúv o pôžičkách nie sú totožné s dátumami na poskytnutí finančných prostriedkov\nžalobcom, a teda k odovzdaniu pôžičiek nedošlo v dni podpisov zmlúv o pôžičkách, a preto súd zmluvy\no pôžičkách považoval za neplatné.\n3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného a po vykonanom\ndokazovaní vo veci listinnými dôkazmi založenými v spise zistil nasledovný skutkový a právny stav veci\n- uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/5/2021 zo dňa 07.09.2021, bol na majetok úpadcu\nvyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené dňa 28.09.2021. Uznesením zo dňa 21.09.2021, bol\nza správcu konkurznej podstaty ustanovený žalovaný. Žalobca prihlásil pohľadávky dňa 11.11.2021\nv zákonnej lehote. Žalobca si prihláškou zo dňa 02.11.2021 do konkurzného konania, prihlásil svoju\npohľadávku č. 1 s prihlásenom sumou 12.355,57 eur, č. 2 s prihlásenou sumou 4.857,62 eur. Popretím\npohľadávok žalovaným zo dňa 18.02.2022, žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu v celom\nrozsahu. Žalobca si do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu prihlásil prihláškou č. 1\nistinu vo výške 10.620 eur s právnym dôvodom vzniku - žalobca ako veriteľ uzatvoril s úpadcom dňa\n15.10.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol úpadcovi dňa 22.10.2019, pôžičku v uvedenej\nvýške úročenú 5 % p.a. splatnú do 31.12.2020, úpadca žalobcovi nevrátil pôžičku ani sčasti. Pohľadávku\nžalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 34/1. Žalobca si do konkurzného konania vedeného na\nmajetok úpadcu, prihlásil prihláškou č. 2 istinu vo výške 4.200 eur s právnym dôvodom vzniku - žalobca\nako veriteľ uzatvoril s úpadcom dňa 05.12.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol úpadcovi\ndňa 11.12.2019 pôžičku v uvedenej výške úročenú 5 % p.a. splatnú do 31.12.2020, úpadca žalobcovi\nnevrátil pôžičku ani s časti. Pohľadávku žalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 34/2.\n4. Súd prvej inštancie ako prioritný posudzoval dôvod popretia oboch prihlásených pohľadávok žalobcu\nz dôvodu žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičkách s odôvodnením, že dátumy\npodpisov zmlúv o pôžičkách neboli totožné s dátumami poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom, a\nteda k odovzdaniu pôžičiek nedošlo v dni podpisov zmlúv o pôžičkách, a preto súd zmluvy o pôžičkách\nneplatné. Súd prvej inštancie považoval dojednanie zmluvných strán za plne súladné s právnou úpravou,\na teda nespôsobujúcu absolútnu neplatnosť s ohľadom na reálny charakter pôžičky. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že je nesporné, že zmluvné strany uvedenými ustanoveniami zmlúv len odložili platnosť\na účinnosť zmlúv o pôžičkách do doby reálneho poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom, ako\nveriteľom, úpadcovi. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporne vôľou strán odložiť v zmysle ust. §\n36, ods. 2 OZ právne účinky pôžičiek do doby ich reálneho poskytnutia žalobcom a preto úhrada\npôžičiek v zmluvných lehotách po podpise zmlúv nemôže spôsobovať ich neplatnosť. Súd prvej inštancie\npoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007, nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 409/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Obdo70/2016. Súd s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n242/2007, uprednostnil výklad oboch zmlúv, preferujúci ich platnosť. Z toho dôvodu súd prvej inštancie\nžalobe v časti určenia právnych dôvodov, vymáhateľnosti a výšky prihlásených pohľadávok žalobcu\nvyhovel. V ďalšom súd riešil popreté poradie oboch prihlásených pohľadávok s tým, že žalobca prihlásil\npohľadávky v poradí „e“ a v konaní argumentoval, že vzhľadom na nespornú spriaznenosť žalobcu a\núpadcu, si je vedomý ich uspokojovania v poradí „d“. Žalovaný v časti poradia pohľadávok argumentoval\nskutočnosťou, že spriaznenosť spôsobuje poradie pohľadávok „d“ a mali byť prihlásené v tomto poradí.\nSúd prvej inštancie v časti určenia poradia prihlásených pohľadávok žalobcu, prisvedčil procesnej\nobrane žalovaného a konštatoval, že spriaznenosť žalobcu a úpadcu spôsobuje poradie „d“ pohľadávok\nžalobcu už pri prihlásení. Žalobca na vyslovený predbežný právny názor súdu, zareagoval návrhom na\nzmenu žaloby v časti poradia prihlásených pohľadávok. Súd návrh žalobcu na zmenu žaloby v tejto časti\nzamietol z dôvodu konštatácie jeho účelovosti a skutočnosti, že zmena poradia prihlásených pohľadávok\n\nžalobcu, by nič nezmenila na skutočnosti, že žalobca by v časti určenia ich poradia bol neúspešný s\nohľadom na trovy konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti poradia\npohľadávok žalobcu, určených v prihláškach, zamietol aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný uznal\nporadie „d“ prihlásených pohľadávok a preto žalobca nemohol byť úspešný v časti určenia poradia „e“\na po prípadnom pripustení zmeny žaloby v tejto časti, by žalobou žiadal určenie nesporného poradia.\n5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu nakoľko neboli\npodstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Z uvedeného dôvodu a z dôvodov judikatórne určenej viazanosti\nsprávcu dôvodmi popretia a viazanosti veriteľa skutočnosťami uvedenými v prihláške, sa súd prvej\ninštancie ďalšou argumentáciou strán sporu v konaní nezaoberal. Na základe vyššie uvedeného súd\ndospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v priznanom rozsahu a žalobca osvedčil právo na\nurčenie uplatnených pohľadávok v priznanom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\nrozsudku. Súd konštatoval, že vyhovel žalobe v časti určení právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti\noboch pohľadávok a zamietol žalobu v časti určenia poradia oboch pohľadávok, a preto konštatoval\núspech žalobcu vo výške 75 % a úspech žalovaného v časti 25 %. Čistý úspech žalobcu teda prestavoval\n50 %.\n6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že\nodvolanie podáva proti výrokom II., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie a z odvolacích dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n7. Poukázal na právny záver súdu prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia rozhodnutia a tiež\nna nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007. Uviedol, že súd prvej inštancie založil\ndôvodnosť prihlásených pohľadávok žalobcu na vyššie poukázaných záveroch, a teda aj svoje\nrozhodnutie o čiastočnom vyhovení žalobe žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie, vo vzťahu k\nžalobcom uplatňovaným pohľadávkam, sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu a tieto v rozsahu\nincidenčného konania dostatočne nevyhodnotil. Zotrval na tvrdení, že zmluva o pôžičke je reálnym\nkontraktom, ktorý zakladá medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah na základe reálne poskytnutej sumy\npeňažných prostriedkov. Žalobca v prihláške popretej pohľadávky č. 1 zo dňa 02.11.2021 uviedol ako\nprávny dôvod vzniku pohľadávky písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019, a v prihláške popretej\npohľadávky č. 2 zo dňa 02.11.2021 uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky písomnú Zmluvu o\npôžičke zo dňa 05.12.2019 k plneniu z týchto písomných zmlúv o pôžičke v uvedenom čase nedošlo (aj\nnapriek tomu, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom). Podľa žalovaného bola zmluva o pôžičke zo\ndňa 15.10.2019 absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nedošlo k naplneniu znaku reálnosti,\nteda v deň uzavretia zmluvy nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov. Uvedené sa\nrovnako uplatní aj v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 05.12.2019.\n8. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „OZ“). Z uvedeného vyplynulo, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke, sa síce nevyžaduje písomná\nforma, avšak podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán,\npredovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť\nveci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu\nzákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Doplnil, že platnosť týchto\nzmlúv spochybnil aj samotný žalobca vo svojom poslednom podaní, keď tvrdil, že „Správca napríklad\nmohol posúdiť, že listiny zo dňa 15.10.2019 a 05.12.2019 by mohli byť zmluvami o uzavretí budúcich\nzmlúv o pôžičke, alebo by mohli byť zmluvami o úvere. Právny úkon sa totiž neposudzuje z hľadiska\njeho označenia v listine, ale z hľadiska toho, aký je obsah právneho úkonu.“ Teda sám žalobca si\nbol podľa žalovaného vedomý, že ním uplatňovaný právny dôvod vzniku pohľadávky je neplatný, keď\nuviedol, že žalovaný si mal svojvoľne žalobcom uvedené právne dôvody vzniku pohľadávky posúdiť ako\nbudúce zmluvy o pôžičke alebo dokonca zmluvy o úvere. Žiadne ustanovenie zákona, však neoprávňuje\nsprávcu, aby svojvoľne menil veriteľom uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky. Popretý veriteľ\nzodpovedá za skutočnosti uvedené ním v prihláške pohľadávky, v zmysle zásady vigilantibus iura scripta\nsunt. Nemôže svoju zodpovednosť prenášať na správcu - žalovaného. Podľa žalovaného neobstojí ani\nargumentácia žalobcu, ktorou namietal, že správca mal nad rámec dôvodov uvedených žalobcom v\nprihláške, tieto dopĺňať, doslova hádať, že kedy mohlo dôjsť k vzniku domnelých pohľadávok veriteľa,\nteda, že zmluvy o pôžičke mali vzniknúť iný deň, ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky, ktoré tvrdenie\nžalobcu rovnako spochybnil ním uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávok. Pripomenul, že úlohou\nsúdu, ale ani žalovaného v rámci prieskumu prihlásených pohľadávok, nie je vytvárať si domnienky a\n\npredpoklady, na podklade akých skutkových okolností predmetné pohľadávky mohli vzniknúť, aby bolo\nvôbec možné posúdiť, či ich žalobca uplatnil dôvodne a či tieto existujú.\n9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 29 ods. 1 písm. c) ZKR a § 29 ods. 6 ZKR, na ust. § 32 ods. 6 ZKR\na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/40/2019, tiež na publikáciu Wifling P. Kvalitatívne\npožiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia / P. Wifling. - Pezinok : VIA IURIS, 2013. - s. 4. Na\nzáklade vyššie uvedeného, mal za to, že napadnuté rozhodnutie kvalitatívne náležitosti rozhodnutia\nnespĺňa, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V kontexte vyššie uvedeného,\nnesúhlasil s rozhodnutím súdu v rozsahu určenia platnosti zmlúv o pôžičiek, a to z dôvodov uvádzaných\ntak v popretí pohľadávky, príp. vo vyjadreniach žalovaného, a teda že sa jedná o absolútne neplatné\nzmluvy o pôžičkách, t.j. právny dôvod vzniku pohľadávky prihlásený žalobcom neobstojí, nakoľko sa\nnezhoduje s dôvodmi vzniku pohľadávok tvrdených žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nmal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, ktoré následne viedli k rozhodnutiu súdu, ktoré vychádza z nesprávneho posúdenia veci,\nčo odôvodňuje podanie odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Na základe vyššie\nuvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie - rozsudok Mestského súdu Bratislava III\nč.k. B1-2Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024, v časti napadnutého výroku II., III. zmenil tak, že žalobu\nzamieta a v časti napadnutého výroku V. zmenil tak, že žalovanému priznáva nárok voči žalobcovi na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nalternatívne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B12Cbi/17/2022-150 zo dňa 22.04.2024 v časti II., III. a V. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý osobitne zdôraznil, že žalovaný nepoprel, že\nžalobca úpadcovi pôžičky poskytol vo výške, ako boli uvedené v prihláške. Žalovaný sa podľa neho\nsnažil formalistickým prístupom k zmluve o pôžičke, ako reálnemu kontraktu presvedčiť súd, že zmluvy\no pôžičke nevznikli v deň uvedený v prihláške. Uvedené považoval za bezpredmetné z viacerých\ndôvodov. Prvým bolo, že Občiansky zákonník nevylučuje možnosť dohody strán o tom, že k fyzickému\nodovzdaniu pôžičky dôjde až neskôr, po spísaní listiny, ktorou sa definujú podmienky poskytnutia pôžičky\n(výška pôžičky, spôsob poskytnutia pôžičky, úročenie, splatnosť a pod.). Druhým bolo, že zmluvy o\npôžičke mali naplnené všetky pojmové znaky, nakoľko v dohodnutej lehote došlo k reálnemu odovzdaniu\npôžičky (čo bolo v konaní nesporné). Tretím bolo, že žalobca vo svojich konkurzných prihláškach\nnikde nepoužil pojem „vznik“ pôžičky (uvedenie dátumu vzniku zmluvy o pôžičke ex lege nie je ani\nlen povinnou náležitosťou konkurznej prihlášky), ale len pojem „uzavretie“ pôžičky, t.j. kedy došlo k\ndojednaniu podmienok, ktorými sa budú obe zmluvy o pôžičke spravovať. Po štvrté, žalobca v prihláške\nuviedol všetky okolnosti rozhodujúce pre to, aby správca mohol prihlášku náležite posúdiť (okrem iného\naj dátum uzavretia (spísania) zmluvy o pôžičke, a dátum reálneho poskytnutia pôžičky, teda dátum,\nktorým sa zmluvy o pôžičke zavŕšili), a teda aby mohol posúdiť, či žalobca disponuje pohľadávkou voči\núpadcovi. Považoval za zrejmé, že celá argumentácia žalovaného spočívala len v tom, že sa napriek\nvyššie uvedenému snaží vztiahnuť pojem „uzavretie“ zmluvy k pojmu „vznik zmluvy“ a v tejto súvislosti\nsnažil sa prezentovať údajnú neplatnosť zmluvy o pôžičke. Logikou argumentácie žalovaného, neplatnou\nby bola každá zmluva o pôžičke s písomne dojednanými podmienkami pôžičky, ak k jej poskytnutiu\ndošlo až v dohodnutý neskorší deň splatnosti pôžičky. Takýto výklad však popiera základné princípy\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nmajú vždy preferovať výklad, ktorý nebude formalistický, a ktorý bude rešpektovať prejavenú vôľu strán\n(poskytnúť pôžičku a túto následne vrátiť), a ak to okolnosti umožňujú, za týmto účelom posúdiť vec tak,\naby sa preferoval výklad smerujúci k vysloveniu platnosti zmluvy. Ak by sa súd v tomto konaní od takého\nvýkladu odklonil, porušil by tým princíp zákazu denegatio iustitiae. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca\nsám spochybnil, že došlo k vzniku zmlúv o pôžičke. S prihliadnutím na písomné a ústne vyjadrenia\nžalobcu považoval za zrejmé, že toto konštatovanie nebolo správne. Žalobca je počas celého konania\nkonzistentný, keď tvrdí existenciu zmlúv o pôžičke. Úvahy o zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len „ObZ“) o pôžičke alebo o zmluve o úvere boli uvádzané príkladmo, ako reakcia na údajnú\nneplatnosť zmlúv o pôžičke, ktorými sa podporilo tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom a úpadcom\nexistuje platný právny vzťah, z ktorého vyplynula povinnosť úpadcu poskytnuté pôžičky žalobcovi vrátiť.\nZastával právny názor, že odôvodnenie rozsudku je dostatočné, zrozumiteľné a spĺňa všetky zákonné\npodmienky pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Zastával tiež názor, že súd prvej inštancie správne\nrozhodol aj po vecnej stránke. Žalovaný podľa jeho názoru nepreukázal existenciu žiadneho z ním\n\nuvádzaným odvolacích dôvodov, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok\npotvrdil a priznal žalobcovi voči žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n11. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, § 196a CSP v spojení s § 470 CSP, bez\nnariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej\nstránke súdu dňa 12.05.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.05.2025. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných\nrozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP odvolací súd dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n13. Podľa § 30 ods. 2 ZKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje\nprihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.\n14. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma\na porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca\npritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za\nvecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť\nstav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom\nrozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva\nsporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade\nkonania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže\nbyť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo\nvyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo\npredchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.\n15. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ\nprihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho\ndôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia\nzabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je\nmožné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.\n16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,\npričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré\nuznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak\nbola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,\nveriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že\nkonal s odbornou starostlivosťou.\n17. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,\npričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené\nna súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí\npohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,\nak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.\n18. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým\núčastníkom konkurzného konania.\n19. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať\nzákladné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:\na) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,\nak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania\nveriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj\na sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,\nb) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,\nak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania\n\núpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj\na sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,\nc) právny dôvod vzniku pohľadávky,\nd) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,\ne) celková suma pohľadávky,\nf) podpis.\n20. Podľa § 1, ods. 1 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,\nako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n21. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.\nAk niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho\npráva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak\nich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n22. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä\npeniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu\nv odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd\nprvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery\npremietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s\ndikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej\ninštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil\nžiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia že je veriteľom\nv poradí E (inej), vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 12.350,00 eur, vzniknutej\nna základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 15.10.2019 a poskytnutej 22.10.2019 a rovnako, že je\nveriteľom v poradí E (inej), vymáhateľnej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej sume 4.857,62 eur,\nvzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke podpísanej dňa 05.12.2019 a poskytnutej 11.12.2019. Konkurz\nna majetok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava\nI č.k. 31K/5/2021 zo dňa 07.09.2021. Uznesenie bolo zverejnené dňa 28.09.2021.\n27. Z obsahu spisu ďalej vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si uvedenú pohľadávku vo\nvýške 12.350,00 eur, uplatnil prihláškou zo dňa 02.11.2021, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu\nETERBASE, a.s. v konkurze, po poradovým číslom 34/1 a pohľadávku vo výške 4.857,62 eur si uplatnil\nprihláškou zo dňa 02.11.2021 zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu ETERBASE, a.s. v konkurze, po\nporadovým číslom 34/2. Žalobca, ako veriteľ, si pohľadávku vo výške 12.350,00 eur (prihláška č. 1, č.l. 7)\nprihlásil titulom dlžnej sumy poskytnutej úpadcovi, ako dlžníkovi, na základe zmluvy o pôžičke uzavretej\ndňa 15.10.2019, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 10.620,00 eur,\núročenú 5 % p.a. úrokom od 22.10.2019 (deň poskytnutia pôžičky). Veriteľ si nárokoval zaplatenie sumy\n10.620,00 eur (istina pôžičky), sumy 1.028,54 eur (zmluvné úroky) a sumy 707,03 eur (zákonné úroky z\nomeškania). Žalobca, ako veriteľ, si pohľadávku vo výške 4.857,62 eur (prihláška č. 2, č.l. 13) prihlásil\ntitulom dlžnej sumy poskytnutej úpadcovi, ako dlžníkovi, na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa\n15.12.2019, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 4.200,00 eur, úročenú\n5 % p.a. úrokom od 11.12.2019 (deň poskytnutia pôžičky). Veriteľ si nárokoval zaplatenie sumy 4.200,00\neur (istina pôžičky), sumy 378,00 eur (zmluvné úroky) a sumy 279,62 eur (zákonné úroky z omeškania).\nSprávca poprel prihlášku žalobcu 34/1 v celom rozsahu (č.l. 19 spisu). Správca poprel pohľadávku 34/1\n\nčo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu spornosti pohľadávky. Správca uviedol, že popretý\nveriteľ mal uzatvoriť dňa 15.10.2019 s úpadcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal popretý veriteľ\nposkytnúť úpadcovi peňažnú pôžičku vo výške 10.620,00 eur. Prílohou prihlášky bolo podľa správcu\naj potvrdenie o zrealizovaní transakcie na bankový účet úpadcu dňa 22.10.2019. Zmluva o pôžičke\nje podľa správcu reálnym kontraktom. Je teda zrejmé, že dňa 15.10.2019, ako je uvedené v obsahu\nzmluvy o pôžičke neboli úpadcovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Správca v popieracom prejave\npoukázal na ustanovenie § 657 OZ. Uviedol, že ide o reálnu zmluvu a k jej uzavretiu sa vyžaduje\naj reálne odovzdanie peňazí. Správca je viazaný právnym dôvodom uvedeným v prihláške. Nakoľko\npopretý veriteľ uviedol, v prihláške ako právny dôvod Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2019 a k plneniu\nv uvedenom čase nedošlo, konštatoval správca neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 15.10.2019. Čo\ndo poradia ju poprel v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Popretý veriteľ je spriaznený s úpadcom. V prípade\npreukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom, najnižšie možné poradie, ktoré\nsprávca uznáva je „D-podriadená pohľadávka“. Správca poprel pohľadávku 34/2 čo do dôvodu, výšky\na vymáhateľnosti z totožného dôvodu spornosti pohľadávky ako pri predchádzajúcej pohľadávke 34/1.\nSprávca uviedol, že popretý veriteľ mal uzatvoriť dňa 05.12.2019 s úpadcom zmluvu o pôžičke, na\nzáklade ktorej mal popretý veriteľ poskytnúť úpadcovi peňažnú pôžičku vo výške 4.200,00 eur. Prílohou\nprihlášky bolo podľa správcu aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie na bankový účet úpadcu dňa\n11.12.2019. Zmluva o pôžičke je podľa správcu reálnym kontraktom. Je teda zrejmé, že dňa 05.12.2019,\nako je uvedené v obsahu zmluvy o pôžičke neboli úpadcovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky.\nSprávca v popieracom prejave poukázal na ustanovenie § 657 OZ. Uviedol, že ide o reálnu zmluvu a k\njej uzavretiu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie peňazí. Správca je viazaný právnym dôvodom uvedeným\nv prihláške. Nakoľko popretý veriteľ uviedol, v prihláške ako právny dôvod Zmluvu o pôžičke zo dňa\n15.10.2019 a k plneniu v uvedenom čase nedošlo, konštatoval správca neplatnosť zmluvy o pôžičke\nzo dňa 05.12.2019. Čo do poradia ju poprel v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Popretý veriteľ je spriaznený\ns úpadcom. V prípade preukázania právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom, najnižšie\nmožné poradie, ktoré správca uznáva je „D- podriadená pohľadávka“.\n28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že súd v\nincidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca\nuviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej\nlehote.\n29. Súd prvej inštancie určil pri oboch popretých pohľadávkach, že žalobca je ich veriteľom, čo do\ndôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetných zmlúv o\npôžičke, keď uprednostnil pri oboch namietaných zmluvách o pôžičke výklad preferujúci platnosť týchto\nzmlúv.\n30. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodmi popretia správcu\na tieto v rozsahu incidenčného konania dostatočne nevyhodnotil. Žalovaný zotrval na argumentácii, že\nzmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a žalobca v prihláške č. 1 ako právny dôvod uviedol zmluvu o\npôžičke zo dňa 15.10.2019 a v prihláške č. 2 zmluvu o pôžičke zo dňa 05.12.2019. K plneniu týchto zmlúv\nv uvedenom čase nedošlo a podľa žalovaného ide o absolútne neplatné zmluvy. Odvolací súd vyhodnotil\nuvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie za vecne správne, súd prvej inštancie dospel k správnym záverom a svoje rozhodnutie\ndostatočne odôvodnil.\n31. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami dohodnuté ustanovenie zmluvy o pôžičke, čl.\n1.2, podľa ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť finančné prostriedky peňažným prevodom do desiatich\npracovných dní od podpisu každej zmluvy, s tým, že za deň poskytnutia pôžičky sa považuje deň\npripísania finančných prostriedkov na účet úpadcu, je plne súladné s právnou úpravou a nespôsobuje\nabsolútnu neplatnosť predmetných zmlúv. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu\nstotožňuje. Z ustanovenie § 657 OZ vyplýva, že zmluva o pôžičke predstavuje reálnu zmluvu, na\nzáklade ktorej veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi\nveci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí veriteľom\ndlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí a d)\ndočasnosť zmluvy. Zákon teda okrem konsenzu strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ku ktorým\ndochádza v čase ústneho alebo písomného dojednania, vyžaduje aj odovzdaniu druhovo určených\nvecí veriteľom dlžníkovi. Pre perfektnosť zmluvy o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k podpisu\n\npísomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu\nvecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v\nokamihu odovzdania. „Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva\nveriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí\ndohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre\nuzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne\nalebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia\nzmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť\ndlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k\njej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k\nodovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Cdo 325/2009.)“ Je nepochybné, že bez reálneho\nodovzdania predmetu pôžičky nemôžme hovoriť o zmluve o pôžičke. Ani takýto právny úkon sa nemusí\nautomaticky posudzovať ako neplatný, ale môže byť podľa obsahu posúdený ako iný typ zmluvy. V\ndanom prípade, je však nesporné, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov reálne došlo, a to\nu oboch zmlúv. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo v lehote, ktorú si strany vzájomne\ndohodli. Možno teda konštatovať, že reálnym odovzdaním finančných prostriedkov sa stali predmetné\nzmluvy perfektné. Dohoda strán o určení lehoty na reálne odovzdanie finančných prostriedkov, je v\nsúlade so zásadou zmluvnej voľnosti a nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke. Takéto\nzmluvné dojednanie nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením a nespôsobuje absolútnu\nneplatnosť zmluvy o pôžičke. Odloženie lehoty na reálne odovzdanie peňažnej čiastky spôsobilo len to,\nže zmluva o pôžičke sa stala perfektná až reálnym odovzdaním peňazí. V prípade ak by k reálnemu\nodovzdaniu peňazí nedošlo, nedalo by sa hovoriť o zmluve o pôžičke. V predmetnom konaní nebolo\nsporné, žeby k odovzdaniu došlo.\n32. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval výklad preferujúci platnosť právneho úkonu.\n„Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne\nneakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii\nrelevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy\n(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho\nsúdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých\nzákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech\nplatnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS\n640/2014)“. Pri posudzovaní platnosti zmluvných záväzkov, teda nie je žiaduci prílišný formalizmus.\nPopretie prihlásenej pohľadávky správcom z dôvodu jej neplatnosti teda nebolo dôvodné.\n33. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne\nnáležitosti je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Samotná skutočnosť, že strana v konaní nie je\nspokojná s odôvodnením rozhodnutia nezakladá vadu rozhodnutia, ktorá by atakovala právo strany\nna súdnu ochranu. Táto odvolacia námietka bola vyjadrená žalovaným len vo všeobecnej rovine.\nOdvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1\nCSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie\nsvoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil v ods. 24 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva jasný\nmyšlienkový postup konajúceho súdu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). Do\nobsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004)\nani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v\nsúlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n34. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie\nsprávne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou\núspechu v konaní.\n\n35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne, odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom neboli naplnené a z toho dôvodu\nodvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\n36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených\n§ 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z .- Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/17/2022", "guid": "3c4fe408-3ab2-484b-b860-fd4b999cb2b8:0a464f46-99c0-417d-aa54-9e2f74bfb228", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:499343aa-0bf4-42fd-bb1c-7af4eea3d72f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499343aa-0bf4-42fd-bb1c-7af4eea3d72f"}, {"guid": "0038ee53-ca55-4337-9ec9-7a7651b41d44:f141f0a7-9373-42fc-9c8c-c81f7ff1b9ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1110237913.1", "spisova_znacka": "4Obdo/40/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/40/2019 z 28. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1110237913.1"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "3c4fe408-3ab2-484b-b860-fd4b999cb2b8:0a464f46-99c0-417d-aa54-9e2f74bfb228", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/17/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/17/2022 z 21. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c4fe408-3ab2-484b-b860-fd4b999cb2b8:0a464f46-99c0-417d-aa54-9e2f74bfb228"}], "citovane_v": []}