{"guid": "aa11b1f1-c254-4bf2-a4e5-1df434d7aed8:fb18b4cf-5458-426c-a12f-4f65d9000298", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1", "spisova_znacka": "9Co/86/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/86/2024 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2025, sp. zn. 9Co/86/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1", "identifikacne_cislo": "1122209799", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb18b4cf-5458-426c-a12f-4f65d9000298", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/86/2024\n1122209799\n22. 05. 2025\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2025:1122209799.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : S.. D. E. M., nar.\nXX. X. XXXX, bytom Na F. XXXX/XX, F., zastúpená : Mgr. : Michal Ferčák, advokát, Bernolákova 1652,\nTopoľčany, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO : 00\n151 866, o určenie, že žalovaný nemá proti platiteľovi mzdy žalobkyne právo na výplatu zrážok zo mzdy\na právo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1 - 10C/66/2022 - 96 zo dňa 5. 6. 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že žalovaný nemá proti\nplatiteľovi mzdy žalobkyne, spoločnosti AGEL Levice s.r.o. so sídlom SNP 19, Levice, 934 01, IČO :\n50 861 450, právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť uvedenému platiteľovi mzdy žalobkyne\ndohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v článku 4, bode 4.4 Zmluvy o poskytnutí návratnej\nsociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, registračné číslo - CPBB - ZM - 256-2014 - 2014 zo dňa\n4. 12. 2014, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ uzavrel so svojím vtedajším zamestnancom Z.. A. M.,\nžalobkyňou a\nZ.. Z. E. ako ručiteľom. Zároveň žalobkyni vo vzťahu k žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 4. 12. 2014 uzavrel so svojím\nvtedajším zamestnancom Z.. A. M.Š. Zmluvu o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho\nfondu, registračné číslo : CPBB - ZM - 256 - 2014 - 2014, podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR\nč. 4/2008, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá bezúročná bezhotovostná návratná sociálna\nvýpomoc v celkovej sume 18.000 €, na kúpu bytu. Žalobkyňa bola v bode 4.2. Zmluvy uvedená s\nďalšou osobou ako ručiteľ. Poskytnutú výpomoc mal dlžník vrátiť žalovanému v pravidelných mesačných\nsplátkach po 100 €. Dlžník bol dňa\n8. 3. 2018 prepustený zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru; celý dlh bol z tohto dôvodu dlžník povinný splatiť žalovanému najneskôr do 8. 9.\n2018 (do 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru). Žalovaný listom zo dňa 26. 8. 2021 žalobkyňu\nako ručiteľku vyzval na zaplatenie dlhu v sume 9.200 €, ktorý vznikol v dôsledku porušenia povinnosti\ndlžníka splácať žalovanému pohľadávku riadne a včas, podľa uzavretej Zmluvy. Žalovaný v uvedenom\nliste potvrdil, že dlžník mal uvedenú sumu zaplatiť najneskôr do 8. 9. 2018; avšak až listom zo dňa 18.\n1. 2022 s odvolaním sa na bod 4.4 Zmluvy požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo\nmzdy. Žalobkyňa v liste zo dňa 10. 2. 2022 ako ručiteľ v celom rozsahu namietla premlčanie pohľadávok\nžalovaného voči jej osobe, vzniknutých na základe Zmluvy. Námietku premlčania odôvodnila tým, že\nžalovaný si svoje pohľadávky zo Zmluvy mohol voči nej prvýkrát uplatniť už 9. 9. 2018, potom trojročná\npremlčacia doba uplynula dňa\n9. 9. 2021. Žalobkyňa zároveň poukazovala na podľa nej\n\nneplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že zmluva musí obsahovať aj označenie pohľadávky.\nO uspokojenie ktorej ide a tiež výšku dohodnutých splátok. Z obsahu Zmluvy však plynie, že dohoda\no zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti dohody podľa § 551 Obč. zák., keďže z jej textu nemožno\nurčiť výšku dohodnutých zrážok, ktorých absencia znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu z\ndôvodu jeho neurčitosti.\n3/ Existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení odôvodňovala žalobkyňa\npoukazom na to, že žalovaný sa opakovane domáha voči zamestnávateľovi žalobkyne realizácie zrážok\nz jej mzdy a bez požadovaného rozhodnutia súdom by bolo právne postavenie žalobkyne neisté v tom, že\nžalovaný sa proti vôli žalobkyne môže aj do budúcna opakovane domáhať vykonávania zrážok zo mzdy\nvoči zamestnávateľovi žalobkyne napriek tomu, že záväzok žalobkyne zo spornej Zmluvy je premlčaný,\nkeďže žalobkyňa účinne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným. Žalobkyňa v\nžalobe uviedla, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonanie zrážok z jej mzdy\na iných príjmov, v ktorej sa žalovaný odvoláva na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa považuje\nza neplatnú, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 bode 4. 4. Zmluvy.\n4/ Žalovaný potvrdil, že dňa 4. 12. 2014 uzavrel písomnú Zmluvu o poskytnutí návratnej sociálnej\nvýpomoci zo sociálneho fondu CPBB č. ZM-256-2014-2014 medzi ním ako veriteľom a Z.. A. M.\nako dlžníkom; žalobkyňa predmetnú Zmluvu podpísala ešte dňa 1. 12. 2014 ako ručiteľ, s tým, že\nobsahu Zmluvy porozumela a s jej obsahom súhlasila. Žalovaný poukazoval na čl. 2 ods. 2.8 bod 1\npísm. b) Zmluvy, podľa ktorého žalovaný postupoval a síce doručil dlžníkovi výzvu, aby časť dlžnej\nsumy zaplatil najneskôr do 8. 9. 2018. Na žiadosť dlžníka žalovaný súhlasil podľa listu zo dňa 19. 9.\n2018 so splátkami dlhu; poslednú splátku uhradil dlžník vo výške 200 € v mesiaci september 2021.\nKeďže potom dlžník v splácaní pohľadávky nepokračoval, podľa čl. 4 ods. 4. 4 Zmluvy zaslal žalovaný\nvýzvu zamestnávateľovi ručiteľa - žalobkyne, v ktorom žalovaný ako veriteľ žiadal zamestnávateľa\nžalobkyne o zabezpečenie pohľadávky vykonávaním zrážok z platu žalobkyne. Žalovaný poukazoval na\nto, že žalobkyňa podpísala Zmluvu, podľa ktorej je ručiteľkou záväzku v prípade, ak dlžník pohľadávku\ndobrovoľne nesplní a že je ako ručiteľ povinná splniť ju v prospech žalovaného. V zmysle § 548 Obč.\nzák. je ručiteľ povinný dlh splatiť, ak ho nesplatí dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručenie\npredstavuje zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje primárny záväzkový\nvzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Tento vzťah je vzťahom akcesorickým a riadi sa obsahom hlavného\nzáväzku, ktorému je podriadený. Žalovaný zdôraznil, že posledná dlžníkom uhradená splátka bola v\nseptembri 2021. Zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonanie zrážok z platu dňa\n18. 1. 2022; žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že jeho nárok proti žalobkyni je premlčaný.\n5/ Žalobkyňa poukazovala na to, že ak by aj v minulosti medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom došlo\nk dohode o splátkach, platilo by, že ak k takejto dohode došlo bez súhlasu žalobkyne ako ručiteľa, môže\npopri veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola. Bez súhlasu žalobkyne\nako ručiteľa nemožno zmeniť pôvodný záväzok takým spôsobom, ktorý by mal za následok zhoršenie\npostavenia žalobkyne ako ručiteľa.\n6/ Žalovaný v spore argumentoval aj tým, že žalobkyňa slobodne ešte v r. 2014 uzavrela Zmluvu a až\ndo r. 2022 nenamietala platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Pri akcesorickom záväzku ručiteľa voči\nveriteľovi je vylúčené premlčanie tohto záväzku pred premlčaním hlavného záväzku. Posledná splátka,\nktorú veriteľ eviduje od dlžníka, bola uhradená v mesiaci september 2021; zamestnávateľovi žalobkyne\nbola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok z platu dňa 18. 1. 2022, teda včas. Žalobkyňa tiež\npodľa žalovaného nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.\n7/ Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 137 písm. c/ CSP, ďalej o ust.\n§ 100 ods. 1, § ods. 2, § 101, § 488, § 489, § 546, § 548 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 551 ods. 1, ods.\n2 Obč. zák. Žalobe žalobkyne vyhovel z dôvodu, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení, keďže nemala iný prostriedok ochrany, nakoľko zamestnávateľ finančné\nprostriedky titulom zmluvy o zrážkach zo mzdy ponecháva v depozite a nevypláca ich žalovanému;\nžalobkyňa sa tak nemohla brániť formou žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd\nprejudiciálne riešil, či mal žalovaný nárok na náhradu dlhu v zmysle uzatvoreného ručiteľského záväzku.\nŽalobkyňa súdu predložila listinný dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že zamestnávateľ zrážky zo mzdy\nžalobkyne ako ručiteľky realizuje, tieto si však ponecháva v úschove v jeho depozite. Žalovaný až\ndňom 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa o zrážky zo mzdy žalobkyne ako ručiteľky napriek tomu,\nže zmluva medzi žalovaným, dlžníkom Z.. A. M. a žalobkyňou ako ručiteľkou bola uzatvorená tak,\nže dlžník po skončení služobného pomeru bol povinný zostatok poskytnutých finančných prostriedkov\nsplatiť žalovanému jednorazovo najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ukončenia služobného pomeru, ak\nsa žalovaný s dlžníkom nedohodnú inak. Medzi stranami nebolo sporné, že dlžník bol zo služobného\npomeru prepustený dňa 8. 3. 2018, potom celý dlh bol dlžník povinný splatiť žalovanému najneskôr\n\ndo 8. 9. 2018 a keď tak neurobil, žalovanému vznikol nárok voči ručiteľke - žalobkyni. Žalovaný však\naž listom zo dňa 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy.\nŽalovaný si mohol prvýkrát uplatniť pohľadávku voči žalobkyni ako ručiteľke dňom 9. 9. 2018 a potom\ntrojročná premlčacia doba uplynula dňom 9. 9. 2021.\n8/ Súd prvej inštancie ďalej dodal, že ak žalovaný s dlžníkom uzatvorili následnú dohodu o spôsobe\nsplácania dlhu, tak takáto dohoda nebola zverejnená v centrálnom registri zmlúv a k takejto dohode\nnebola prizvaná žalobkyňa ako ručiteľka, potom nie je možné, aby si žalovaný voči žalobkyni uplatňoval\nplnenie z titulu ručiteľského záväzku na základe novej zmluvy uzatvorenej len medzi žalovaným a\ndlžníkom.\n9/ Z obsahu samotnej Zmluvy vyplýva podľa čl. 2.8, že sa dlžník zaviazal pri skončení služobného\npomeru policajta zostatok výpomoci vrátiť jednorázovo, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa skončenia\nslužobného pomeru, ak sa s organizáciou nedohodnú inak. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že\ndlžník dňa 8. 3. 2018 bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, celý dlh\nbol preto povinný vrátiť najneskôr do 8. 9. 2018. Z obsahu Zmluvy je taktiež nesporné, že žalobkyňa v\nzmysle čl. 4 bod 4. 2 bola ručiteľkou záväzku, ktorá zobrala na seba záväzok, že pohľadávku žalovaného\nuspokojí v plnej výške a to do 30 dní od doručenia písomnej výzvy žalovaného, ak ju neuspokojí dlžník.\nŽalovaný ako veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek ručiteľa. Žalovaný\nale súdu nepredložil žiadnu dohodu, ktorou by Zmluva bola zmenená v súlade s čl. 5 bod 5. 2 Zmluvy,\nku ktorej by žalobkyňa ako ručiteľka pristúpila. Žalovanému tak vzniklo oprávnenie domáhať sa náhrady\ndlhu voči žalobkyni dňom 9. 9. 2018, t.j. po dni splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný mal voči dlžníkovi.\nŽalovaný až listom zo dňa 18. 1. 2022 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo\nmzdy žalobkyne, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nakoľko žalobkyňa nemala inú možnosť\nobrany, tak ako už súd prvej inštancie uviedol, súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že žalovaný nemá\nproti platiteľovi mzdy žalobkyne, spoločnosti AGEL Levice, s.r.o. , IČO : 50 861 450, právo na výplatu\nzrážok zo mzdy a právo predložiť uvedenému platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy,\nktorá je obsiahnutá v čl. 4, bod 4. 4 Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho\nfondu, registračné č. : CPBB-ZM-256-2014-2014 zo dňa 4. 12. 2014, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ\nuzavrel so svojím vtedajším zamestnancom Z.. A. M. a žalobkyňou a Z.. Z. E. ako ručiteľmi.\n10/ Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd prvej inštancie už nezaoberal námietkou žalobkyne vo\nvzťahu k platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže uplatnený nárok žalovaného voči\nžalobkyni v zmysle jej ručiteľského záväzku je premlčaný z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku.\nO trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust.\n§ 255 ods. 1, § 262\nods. 1, ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n11/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc\nsa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne zamietne, alebo že rozsudok súdu prvej\ninštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov, že konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zdôraznil akcesorickú\npovahu ručiteľského záväzku, čo znamená, že tento záväzok je záväzkom vedľajším a riadi sa obsahom\nhlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ musí žiadať o\nuspokojenie svojej pohľadávky najprv dlžníka a až potom ručiteľa. Pri akcesorickom záväzku ručiteľa\nvoči veriteľovi je vylúčené premlčanie tohto záväzku pred premlčaním hlavného záväzku. Žalovaný\nzdôraznil, že posledná splátka, ktorú veriteľ eviduje od dlžníka, bola uhradená v mesiaci september\n2021. Zamestnávateľovi žalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok z platu dňa 18. 1.\n2022 pod KRPZ-BB-V02-3-001/2022-PRAV, ktorá bola prevzatá dňa 10. 2. 2022 a následne pod KRPZBB-V02-3-013/2022-PRAV zo dňa 21. 4. 2022, ktorá bola prevzatá dňa 12. 5. 2022. Podľa názoru\nžalovaného je ručenie veľmi silný zabezpečovací prostriedok v tom smere, že je veľmi ťažké, priam\nnemožné, sa tohto záväzku „zbaviť“. Právo žalovaného voči žalobkyni preto nie je premlčané.\n12/ Žalobkyňa uzatvorila Zmluvu ešte v r. 2014 slobodne a až do r. 2022 neplatnosť dohody o zrážkach\nzo mzdy nenamietala. Zákonník práce nestanovuje exaktne obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Výška\nmesačných splátok je uvedená v čl. 2 bod 2. 2 Zmluvy; v zmluve v čl. 3 je jednoznačne uvedený\nzáväzok ručiteľa oznámiť prípadnú zmenu zamestnávateľa v lehote 5 dní od vzniku zmeny; v čl. 4\nZmluvy označila žalobkyňa ako zamestnávateľa : „Nemocnica s poliklinikou n.o. ZZ, Levice“. Žalobkyňa\npredložila aj potvrdenie o príjme od spomenutého zamestnávateľa, ktorému žalovaný zaslal žiadosť o\nvykonávanie zrážok zo mzdy; v Zmluve je jednoznačne daný súhlas žalobkyne na zrážky zo mzdy. S\n\nuvedenými námietkami žalovaného sa súd nevysporiadal, uviedol, že sa s nimi z dôvodu hospodárnosti\nkonania nezaoberal. Odôvodnenie súdu je nedostatočné; súd tiež nevyhodnotil tvrdenia žalovaného o\nnevykonateľnosti petitu a jeho zmätočnosti.\n13/ Vada konania spočíva v nesprávnom a nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku; vo svojej podstate\nje porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Toto právo je\npriznané tak čl. 46 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPodľa konštantnej judikatúry ESĽP ako aj ÚS SR je za porušenie práva na spravodlivé konanie potrebné\npovažovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť\nsúdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiadava aj so špecifickými námietkami účastníka.\nPorušením tohto práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti\nrozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov.\n14/ Na odvolanie žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 113 spisu), napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného označila za nedôvodné.\nV prípade námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalovaný v časti III podaného odvolania\nlen vo všeobecnej rovine poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktorá sa týka výkladu a aplikácie § 220\nCSP v kontexte práva na spravodlivý proces. Žalovaný pritom dôvodnosť podaného odvolania vyvodzuje\nz názoru, že jeho právo na výplatu zrážok zo mzdy a právo predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu\no zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v čl. 4 bod 4. 4 Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej\nvýpomoci zo sociálneho fondu, registračné č. : CPBB-ZM-256-2014-2014 zo dňa 4. 12. 2014, nie je\npremlčané. V tomto smere však napadnutý rozsudok nepochybne všetky náležitosti v zmysle § 220 CSP\nobsahuje; súd prvej inštancie v bodoch 7 a 8 odôvodnenia svojho rozsudku zrozumiteľne, logicky, vecne\nsprávne, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a v neposlednom rade v súlade s vykonaným\ndokazovaním žalovanému vysvetlil, prečo považuje žalobkyňou vznesenú námietku premlčania za\ndôvodnú a prečo podanej žalobe vyhovel.\n15/ Vzhľadom na výsledky dokazovania je právne irelevantné, kedy žalovanému uhradil poslednú\nsplátku dlžník A. M.. Medzi stranami nebolo sporné, že dňom 8. 3. 2018 došlo k ukončeniu služobného\npomeru dlžníka - p. A. M.Š.. V nadväznosti na bod 2. 8 ods. 1 písm. b) Zmluvy zo dňa 4. 12.\n2014 sa stal dlh splatným do 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru, t.j. dňom 8. 9. 2018.\nŽalovaný síce vo svojich vyjadreniach argumentoval okrem iného tým, že listom zo dňa 19. 9. 2018\nv nadväznosti na žiadosť dlžníka súhlasil so splátkami, takýto úkon však nemohol mať pre žalobkyňu\nžiadne právne následky. Jednak existencia takejto dohody žalovaného a dlžníka preukázaná nebola\na tiež z predloženého potvrdenia centrálneho registra zmlúv vyplýva, že zverejnená bola len samotná\nZmluva o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu, nie je akékoľvek zmeny alebo\ndodatky. Zároveň v nadväznosti na § 516 ods. 3 Obč. zák., keďže žalobkyňa so žiadnou zmenou\npôvodnej Zmluvy nikdy nevyslovila súhlas, nikdy takúto zmenu nepodpísala, voči žalovanému jej\nzostali zachované všetky pôvodné námietky, vrátane námietky premlčania. Navyše konkrétny spôsob\nprípadných zmien Zmluvy vyplýva priamo z jej bodu 5. 2, pričom žalobkyňa žiadny takýto úkon\nnepodpísala.\n16/ Keďže sa dlh stal splatným dňa 8. 9. 2018, už počnúc dňom 9. 9. 2018 by si žalovaný mohol\nuplatniť svoje prípadné nároky voči ručiteľom. Ak by aj medzi dlžníkom A. M. a žalovaným skutočne\ndošlo dňa 19. 9. 2018 k dohode na inej splatnosti záväzku (čo ale nebolo preukázané), fakticky by\nsa jednalo o nováciu pôvodného záväzku, keďže splatnosť pôvodného záväzku nastala už skôr, a to\npodľa bodu 2.8 ods. 1 písm. b) Zmluvy uplynutím 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru. Pokiaľ\nsplatnosť záväzku nastala dňa 8. 9. 2018, potom zákonná trojročná premlčacia doba na uplatnenie\nprípadných nárokov voči žalobkyni uplynula žalovanému ešte dňa 9. 9. 2021; t.j. námietku premlčania\nvzniesla žalobkyňa dôvodne. Sám žalovaný pritom aj v podanom odvolaní uvádza, že zamestnávateľovi\nžalobkyne bola zaslaná prvá žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy dňa 18. 1. 2022 pod KRPZ-BBV02-3-001/2022-PRAV, prevzatá dňa 10. 2. 2022 a následne pod KRPZ-BB-V02-3-113/2022-PRAV dňa\n21. 4. 2011, ktorá bola prevzatá dňa 12. 5. 2022. Ak by aj medzi veriteľom (žalovaným) a dlžníkom\nA. M. skutočne došlo k dohode o splátkach, v zmysle § 516 ods. 3 Obč. zák. pokiaľ k dohode došlo\nbez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola.\nBez súhlasu ručiteľa nie je možné zmeniť pôvodný záväzok takým spôsobom, ktorý by mal za následok\nzhoršenie postavenia ručiteľa.\n17/ Na vyjadrenie žalobkyne podal žalovaný odvolaciu repliku (č.l. 124, 125 spisu), v ktorej zotrval\nna svojich dovtedajších argumentoch, t.j., že Zmluva o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo\nsociálneho fondu zo dňa 4. 12. 2014 je platná a právo žalovaného voči žalobkyni nie je premlčané, z\ndôvodov, ktoré žalovaný uviedol už v skorších vyjadreniach. Žalovaný tiež zastáva názor, že žalobkyňa\n\nnepreukázala naliehavý právny záujem. Žalovaný dodal, že do dňa 18. 4. 2024 žalobkyňa neuhradila\nani jednu splátku, napriek tomu, že na seba prevzala v danom prípade ručiteľský záväzok. Žalovaný\npripomenul, že záväzok spláca druhý ručiteľ; ku dňu 18. 4. 2024 predstavuje zostatok pohľadávky\n6.200 €.\n18/ Žalobkyňa odvolaciu dupliku nepodala.\n19/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n20/ V danom prípade sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv formou určovacej žaloby, preto súd\nprvej inštancie správne prednostne zameral svoju pozornosť na to, či v zmysle ust. § 137 písm. c)\nCSP má žalobkyňa na ňou požadovanom určení naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý\nje podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť\nnaliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je\nvhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť\nodstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj\ntak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný\nv prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia\nstalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu\nžalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak\nvšak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná\naj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobca je teda v konaní o určovacej\nžalobe povinný preukázať existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V súdenej\nprávnej veci odôvodňovala žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom\nurčení tým, že napriek tomu, že jej ručiteľský záväzok zo Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej\nvýpomoci je premlčaný, žalovaný sa voči nej domáha plnenia ručiteľského záväzku tým, že od jej\nzamestnávateľa opakovane požaduje vykonávanie zrážok z jej mzdy. Bez požadovaného súdneho\nrozhodnutia (že žalovaný nemá právo, aby jej zamestnávateľ vykonával z jej mzdy zrážky a že žalovaný\ntiež nemá právo predkladať jej zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy) hrozí aj do budúcna, že\nsa žalovaný bude opakovane domáhať výkonu zrážok z jej mzdy od jej zamestnávateľa, hoci jej záväzok\nručiteľa plniť za dlžníka je premlčaný.\n21/ Súd prvej inštancie si otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom\nurčení vyriešil kladne a odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožnil. Odvolací súd vzal do úvahy\nskutočnosť, že žalobkyni jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy, spoločnosť AGEL Levice s.r.o.) síce vykonáva\nzrážky zo mzdy (potvrdenie na č.l. 95 spisu), tieto ale nevypláca žalovanému, ale ukladá u seba\ndo depozitu. Žalobkyňa sa tak vo vzťahu k žalovanému nemôže domáhať ochrany svojho práva\nnapr. žalobou o splnenie povinnosti (vrátenia peňažného plnenia), z dôvodu, že právo žalovaného\npožadovať od nej splnenie jej ručiteľského záväzku sa premlčalo, keďže žalovanému doposiaľ - napriek\nvykonávaným zrážkam zo mzdy žalobkyne - neboli zrazené peňažné prostriedky poukázané. Naopak,\nrozhodnutie súdu, založené na právnom závere o tom, či je alebo nie je právo žalovaného na plnenie\nod žalobkyne ako ručiteľky premlčané (a teda, či žalovaný má právo na zrážky zo mzdy žalobkyne\nz dôvodu jej ručiteľského záväzku), vnesie do právneho vzťahu a postavenia ako žalobkyne tak aj\nžalovaného z titulu ručiteľského záväzku právnu istotu.\n22/ Žalobkyňa svoju obranu v spore postavila na tvrdení, že právo žalovaného na splnenie dlhu od nej\nako ručiteľky, je premlčané, nakoľko samotný dlh dlžníka sa stal splatným dňa 8. 9. 2018, ktorým dňom\nuplynula dlžníkovi Z.. A. M. 6-mesačná lehota na plnenie zvyšku dlhu, počítaná odo dňa 8. 3. 2018,\nku ktorému dňu bol dlžník zo Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci Z.. A. M. prepustený\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (čl. 2.8 Zmluvy). Z vykonaného dokazovania je\nnesporné, že dlžník Z.. A. M. si povinnosť uhradiť zvyšok dlhu do 8. 9. 2018 nesplnil. Žalovaný v konaní\npoukazoval na to, že mu dňa 3. 9. 2018 dlžník Z.. A. M. doručil žiadosť o odklad vyplatenia dlžného\nzostatku návratnej sociálnej výpomoci, a v prípade, že jeho žiadosti nevyhovie, žiadal žalovaného o\nsplátkový kalendár. Žalovaný ako veriteľ listom pod č. CPBB-0MP-2018/001488-005 zo dňa 19. 9. 2018\nsúhlasil so splátkovým kalendárom. Poslednú splátku uhradil dlžník v mesiaci september 2021, a to vo\nvýške 200 €. Žalobkyňa ako ručiteľ nebola účastná na dohode medzi veriteľom (žalovaným) a Z.. A. M.\n(dlžníkom) o splátkovom kalendári.\n\n23/ Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ\npísomne vyzval.\n24/ Podľa § 548 ods. 2 Obč. zák., ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal\nproti veriteľovi dlžník.\n25/ Citované ust. § 548 ods. 1 Obč. zák. vyjadruje subsidiárnu povahu ručenia; povinnosť ručiteľa\nuspokojiť pohľadávku veriteľa je podmienená tým, že dlžník nesplnil splatný dlh. Odvolací súd je v zhode\nso súdom prvej inštancie názoru, že dlžník bol povinný v zmysle dňa 4. 12. 2014 uzavretej Zmluvy o\nposkytnutí návratnej sociálnej výpomoci uhradiť zvyšok nesplateného dlhu najneskôr dňa 8. 9. 2018,\nt.j. v rámci 6-mesačnej lehoty od ukončenia služobného pomeru dlžníka dňa 8. 3. 2018. Veriteľ tak\nmohol žalobkyňu na splnenie jej ručiteľského záväzku vyzvať prvý raz dňa 9. 9. 2018 a toto jeho právo\nsa premlčalo v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, t. j. 9. 9. 2021. Pokiaľ žalovaný vyzval platiteľa\nmzdy žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy až dňa 18. 1. 2022, urobil tak po márnom uplynutí\npremlčacej doby (§ 101 Obč. zák.), a teda po tom, ako sa jeho právo na plnenie ručiteľského záväzku\nvoči žalobkyni premlčalo.\n26/ Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že prípadné zmeny ohľadom\npovinnosti dlžníka uhradiť nesplatený zostatok dlhu, na ktorých sa dohodol dlžník s veriteľom (Z.. M. so\nžalovaným) a s ktorými žalobkyňa ako ručiteľ nevyjadrila súhlas (nemala o nich vedomosť), nič nemenili\nna obsahu a existencii ručiteľského záväzku žalobkyne, tak, ako bol dohodnutý v Zmluve zo dňa 4. 12.\n2014, nakoľko žalobkyňa nebola stranou takejto zmenenej zmluvnej dohody, t.j. rozhodujúce pre obsah\na trvanie jej ručiteľského záväzku (na ktorom po\n8. 9. 2018 nedošlo k žiadnej zmene)\nbolo, že vo vzťahu k nej sa zostatok dlhu stal splatným ku dňu 8. 9. 2018 (uplynutím 6-mesačnej lehoty\nod skončenia služobného pomeru dlžníka u žalovaného) a že sa následne žalovaný voči nej mohol\ndomáhať splnenia ručiteľského záväzku v rámci trojročnej všeobecnej premlčacej doby, ktorá uplynula\nmárne dňom 9. 9. 2021. Námietku premlčania práva žalovaného na splnenie ručiteľského záväzku vo\nvzťahu k nej tak žalobkyňa vzniesla dôvodne. Osobitne k žalovaným tvrdenej dohode s dlžníkom o\nnovom splátkovom kalendári, ku ktorej malo dôjsť 19. 9. 2018, odvolací súd poznamenáva, že táto v\nrámci dokazovania nebola súdu predložená a rovnako tak nebola žiadna takáto dohoda zverejnená v\ncentrálnom registri zmlúv (na rozdiel od Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo dňa 4. 12.\n2014), čo boli ďalšie dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie na ňu nemohol prihliadať a z nej vychádzať.\n27/ Žalovaný v konaní poukazoval na to, že je vylúčené premlčanie záväzku ručiteľa pred premlčaním\nhlavného záväzku dlžníka, a to vzhľadom na spomínanú akcesorickú povahu ručiteľského záväzku. Je\npravdou, že v právnom poriadku Slovenskej republiky ust. § 310 Obch. zák. upravuje, že právo veriteľa\nvoči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi; treba však dať za pravdu argumentácii\nžalobkyne, že takáto právna úprava sa vzťahuje na ručiteľský záväzok v rámci obchodnoprávnych\nvzťahov, pričom v súdenej právnej veci ide o ručiteľský záväzok plynúci z občianskoprávneho, nie\nobchodného vzťahu a právna úprava ručenia v Občianskom zákonníku, ktorou sa riadia práva a\npovinnosti plynúce z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo dňa 4. 12. 2014\nneobsahuje ustanovenie, obdobné § 310 Obch. zák. Z toho potom podľa názoru odvolacieho súdu\nrezultuje, že občianskoprávna úprava nevylučuje situáciu, kedy sa právo veriteľa voči ručiteľovi môže\npremlčať skôr, než sa premlčí právo veriteľa voči dlžníkovi.\n28/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\nriadne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci zodpovedá požiadavkám kladeným na kvalitu odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia podľa § 220 CSP; súd v odôvodnení svojho rozsudku opísal rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal aj priebeh samotného konania a stanoviská strán sporu\nk prejednávanej veci, zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho\nsúdu dal odpovede na všetky skutkovo i právne relevantné otázky daného prípadu. Všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého\n\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.\nIV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05).\n29/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).\n30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP; žalobkyňa dosiahla v odvolacom konaní plný úspech, prináleží jej\ntak nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.\n31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0\n(§\n3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\n\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/66/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": [{"guid": "d8c241ea-1d6e-46c2-8c51-bef9cb33648f:d13e3478-3f34-4522-a42f-d355e8a8a96d", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7124010228.5", "spisova_znacka": "47T/5/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 47T/5/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7124010228.5"}]}