Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/98/2024 z 12. 6. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2025, sp. zn. 4To/98/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1123013232.1
Krajský súd Bratislava | 4To/98/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1123013232.1 | 2025-06-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: TP, § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, TZ, § 289 ods. 1 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 3 TZ, § 36 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ, § 60 ods. 1 písm. a) TZ, § 60 ods. 5 TZ, § 61 ods. 1 TZ, § 61 ods. 2 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed75f1e2-d869-4640-a3bb-e2a4db97a852
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123013232.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4To/98/2024
1123013232
12. 06. 2025
Mgr. Michal Kačáni
ECLI:SK:KSBA:2025:1123013232.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho PhD. a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného O. S., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava I z 01.03.2024, sp. zn. 0T/599/2023, na verejnom zasadnutí konanom 12. júna 2025 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovanému
O. S., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. XXXX/X, V., na slobode,
ukladá
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. účinného v čase spáchania
činu trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania činu sa obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu sa obžalovanému určuje skúšobná doba
1 (jeden) rok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania činu sa obžalovanému ukladá
trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia XZ/AACGGAXXX/
TFMXFMXAFXXXX, VIN: I druh karosérie: AA sedan, kategória: Ml, evidenčné číslo: O., farba biela,
dátum prvej evidencie/rok výroby 22.12.2010.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu sa vlastníkom prepadnutej veci stáva
Slovenská republika.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinnému v čase spáchania činu sa obžalovanému ukladá trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 01.03.2024 sp. zn. 0T/599/2023 bol obžalovaný O. S. uznaný
za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že
dňa 10.12.2023 v čase okolo 16:43 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EVČ: O
v Bratislave po ulici Einsteinova v ľavom jazdnom pruhu v smere od Mosta Lanfranconi, kde na úrovni
hotela A. sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil §
4 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v dôsledku čoho pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti motorového
vozidla Volkswagen Caddy s EVČ: K ktoré viedol vodič Q. B. v pravom jazdnom pruhu, pričom obvinený
po dopravnej nehode pokračoval v jazde bez zastavenia na Panónsku cestu, kde odbočil naspäť na ulicu
Einsteinova v smere na Most Lanfranconi, kde v odstavnom jazdnom pruhu ostal s vozidlom stáť a po
príchode hliadky odboru dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave bol v čase o 17:10 hod. po predchádzajúcej výzve a poučení podrobený dychovej skúške
prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A409552 s nameranou hodnotou 1,08 mg/l alkoholu vo
vydychovanom vzduchu, a v čase o 17:30 hod. s rovnakým prístrojom mu bola nameraná hodnota 1,20
mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, a následne v čase o 17:50 hod. mu bola nameraná hodnota
1,16 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu,
Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2,
ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Q. B. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na
civilný proces.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
smerujúce výlučne do výroku o treste.
V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že argumenty, ktoré použil súd prvého
stupňa na odôvodnenie svojho rozsudku, keď poukázal na postoj obžalovaného k prejednávanej veci,
doznanie, oľutovanie a jeho doterajší bezúhonný život, nepovažuje za správne. Tieto skutočnosti totiž
súd zohľadnil už v rámci poľahčujúcich okolností, v dôsledku ktorých došlo k zníženiu hornej hranice
trestnej sadzby u obžalovaného. Z toho dôvodu by podľa jeho názoru tieto okolnosti nemali byť pre súd
nosným argumentom, pre ktorý obžalovanému uložil pomerene zhovievavý trest. Navyše, obžalovaný
bol po spáchaní skutku ihneď zadržaný policajnou hliadkou, pričom bol usvedčovaný taktiež svedeckou
výpoveďou. Z toho dôvodu by iný postoj obžalovaného v podstate nezmenil nič na dôkaznej situácii,
nakoľko jeho vina by aj tak bola bez pochýb preukázaná. Ďalej prokurátor poukázal na to, že obžalovaný
v podstate vypovedal, že 10.12.2023 bol na oslave u babky v Pezinku v reštaurácii Matyšák, kde
prišiel približne o 12:00 hod. a zdržal sa tam asi do 14:00 hod a následne išiel do O., kde býva v
prenajatom byte na U. ulici č. XE. a doma si dal 2 poháre vína po 0,2 dcl. V procesnom postavení
zadržaného podozrivého (čo je zákonný dôkaz) ešte vypovedal, že v reštaurácii Matyšák v Pezinku
(na babkinej oslave) začal v čase o 12:15 piť a dal si približne 4 dcl ružového vína a následne jedno
veľké čapované pivo dvanástku (12%), ktoré dopil približne o 13:40 hod. a následne približne o 14:15
hod. išiel domov do P.. Následne mu volal kamarát a išiel do Y. (prešiel okolo OC Bory Mall, prešiel
dva kruhové objazdy, vyšiel na diaľnicu, prešiel tunel Sitina, ďalej išiel rovno až na Einsteinovu, na
úroveň hotelu Esprit, kde následne počas toho ako prechádzal z ľavého do pravého pruhu narazil do
bielej dodávky a následne dokonca v jazde pokračoval na Panónsku cestu). Konanie obžalovaného
je teda závažného charakteru, nakoľko už z Pezinka do Dúbravky (čo je cca 30 až 42 km podľa
vybranej trasy) viedol motorové vozidlo evidentne pod vplyvom alkoholu a ešte následne si dal doma
ďalšie 2 poháre vina a presunul sa z Dúbravky až na Einsteinovu cestu na rovinu hotelu Esprit (čo je
ďalších 14 km), kde došlo ku kolízii a obžalovaný ani po náraze, kde mu podľa vlastných slov „vystrelili
airbagy" motorové vozidlo ani nezastavil a pokračoval vo svojej jazde. V posudzovanom prípade bolo
skôr zázrakom ako náhodou, že sa nič závažnejšie nestalo. Hodnota nameraného alkoholu v dychu

obžalovaného, ktorá predstavuje 1,08 mg/l so stúpajúcou tendenciou (po 20 minútach po skutku 1,20mg/
l) je podľa prokurátora mimoriadne vysoká a predstavuje ťažkú opitosť. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
súdu, že pri uložení nepodmienečného trestu by išlo o neprimerané použitie trestnej represie. Pri tak
závažnej protispoločenskej činnosti, akou je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou
hladiny alkoholu nad 2 promile, je totiž nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu pre páchateľa.
Zároveň je z tohto dôvodu potrebné aj uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere minimálne 36 mesiacov.
Podľa prokurátora uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti v tejto
výmere je pritom odôvodnené potrebou generálnej prevencie pri pretrvávajúcom ignorovaní zákazu
jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu spoločnosťou. Súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie
musí byť transparentné a to najmä čo sa týka uvedenia konkrétnych dôvodov, prečo bol uložený ten
ktorý druh trestu a v takej výške. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je významným prostriedkom
kontroly súdnej moci zo strany verejnosti. Napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení dostatočne
neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 168 Tr. por. čo sa týka druhu a najmä výšky uložených
trestov. Navyše, súd vo svojom rozsudku absolútne (ani jedným slovom) neodôvodnil skutočnosť, prečo
obžalovanému neuložil trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorý
navrhoval. Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol vo veci rozsudkom tak, že obžalovanému uloží mierny nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní najmenej 1 mesiac a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36
mesiacov a súčasne uloží aj trest prepadnutia osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EVČ:O
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho
obhajcu, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd správne a dôkladne zohľadnil všetky relevantné
okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Súd v tomto prípade prihliadol na spôsob spáchania
trestnej činnosti, jej závažnosť, následky, ako aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd prihliadol
aj na jeho predchádzajúci život, nakoľko viedol riadny život a možnosti jeho nápravy a prevýchovy boli
taktiež súdom riadne zvážené. Vo vzťahu k výpisu z evidenčnej karty vodiča obžalovaný dodal, že pred
skutkom spáchal 4 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré ale nie sú závažnými
porušeniami pravidiel cestnej premávky tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 137 ods. 2 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Taktiež poukázal na svoj postoj k prejednávanej veci, svoje doznanie
a oľutovanie trestnej činnosti s tým, že spáchanie predmetnej trestnej činnosti je z jeho strany ojedinelé
vybočenie z jeho riadneho života. Pri rozhodovaní o treste považuje za dôležité, aby trest spĺňal funkciu
trestnej represie a prevencie. Vzhľadom na to, že svoj čin náležíte oľutoval a doteraz viedol bezúhonný
život, nepovažuje za potrebné ukladať mu trest odňatia slobody. Účelom výkonu trestu odňatia slobody
je odsúdenému zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby
viedol riadny život pracujúceho človeka. V danom prípade, vzhľadom na povahu činu a jeho postoj
k prejedávanej veci, nepovažuje uloženie trestu odňatia slobody za nevyhnutné. Podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok, spolu s uložením trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky, je podľa názoru obžalovaného dostatočný a
spĺňa požadovaný účel trestu tak, ako to má na mysli Trestný zákon. Tento trest je primeraný vzhľadom
na závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj na individuálne okolnosti. Práve podmienečný trest
odňatia slobody mu poskytuje možnosť preukázať, že je schopný viesť riadny život a dodržiavať zákony,
pričom ho súčasne motivuje k náprave a prevýchove. V neposlednom rade obžalovaný poukázal na to,
že sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, pričom uložením nepodmienečného
trestu by došlo k závažnému zásahu do študijného procesu, čo by malo opačný efekt, aký je sledovaný
účelom trestu. Kombinácia podmienečného trestu a zákazu činnosti tak napĺňa funkciu trestnej represie a
prevencie a súčasne umožňuje jeho nápravu bez nutnosti trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov
obžalovaný navrhoval, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol
ako nedôvodné.
Na prejednanie odvolania prokurátora, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie bolo
vykonané v neprítomnosti poškodeného Q. B., nakoľko pre takýto postup boli splnené všetky zákonné
podmienky upravené v § 294 ods. 1 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím § 295 ods. 2 a § 269 Tr. por.
doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to zápisnice o vydaní veci (č. I. 36), záznamu (č.
I. 55) a evidenčnej karty vozidla (č. I. 68).

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu
pridržiavala podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených, pričom poukázala tiež na to, že
obžalovaný viedol vozidlo počas dňa s množstvom alkoholu nad 2 promile. Preto navrhovala, aby krajský
súd po zrušení napadnutého výroku o treste prvostupňového rozsudku rozhodol v súlade s podaným
odvolaním.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa taktiež v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a na dôvody v ňom uvedené a navrhoval, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pripojil ku konečnému návrhu predneseného svojim obhajcom a
ďalej uviedol, že svoje konanie ľutuje, prenasleduje ho doposiaľ, pričom si uvedomuje následky s jeho
konaním spojené. Pevne verí, že je schopný viesť riadny život. Uvedené konanie považuje za svoje
osobné zlyhanie a je presvedčený, že sa v súdnej sieni na strane obžalovaných už neocitne.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne
dôvodné.
Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.
V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.
Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný O. S. na hlavnom pojednávaní konanom
01.03.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa mestského súdu prijala vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd
obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe.
Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/,
písm. g/ a písm. h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom prvostupňový súd
rozhodol uznesením, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa
§ 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.
Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.
Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému O. S. bol prvostupňovým súdom síce
správne uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
s učením primeranej skúšobnej doby a súčasne mu bol v súlade so zákonom uložený aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 roky, ktorú výmeru pri tomto druhu trestu
možno taktiež považovať za primeranú, avšak súd prvého stupňa pochybil, ak obžalovanému neuložil
aj trest prepadnutia veci, konkrétne osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ktoré obžalovaný
pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť pri tejto činnosti, viedol, hoci boli splnené všetky

zákonné podmienky na jeho uloženie, a to v rovine obligatórneho ukladania tohto druhu trestu (so
zákonom stanovenými výnimkami).
Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanej osobe v konkrétnej trestnej veci, v ktorej bola uznaná za
vinnú zo spáchania trestného činu, je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery
musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež
potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34
ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu
a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.
Čo sa týka trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby
a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, prvostupňový súd v súlade so stavom
veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr. zák. spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a v jeho úprimnom oľutovaní s súčasne
nevzhliadol žiadnu z priťažujúcich okolností upravených v § 37 Tr. zák., na základe čoho v dôsledku
prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností vo výroku o treste správne aplikoval ustanovenie § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby upravil v smere jej zníženia
o jednu tretinu. Pri spôsobe výpočtu upravenom v § 38 ods. 8 Tr. zák. tak výsledná trestná sadzba, z
ktorej bol súd povinný pri ukladaní trestu vychádzať, pri treste odňatia slobody predstavovala rozpätie
do 8 mesiacov a pri treste zákazu činnosti zase rozpätie od 1 roka do 7 rokov.
Zohľadňujúc aj takto ustálené trestné sadzby pri uvedených druhoch trestov odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, dospel k názoru, že uložený
trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 2 roky, ako aj odvolacím súdom uložený trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla,
je dostatočným trestom a odráža primeranosť trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu
a okolnosti, za ktorých bol spáchaný (tieto vyplývajú z popisu samotného skutku) a rovnako zohľadňuje
osobu obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu (ide o páchateľa, ktorý doposiaľ súdne
trestaný nebol a v minulosti sa dopustil iba štyroch menej závažných priestupkov na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené pokuty trikrát v sume 20,- eur a jedenkrát v
sume 10,- eur).
Treba si uvedomiť, že pod pojmom „výrok o treste“ treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov
týkajúcich sa určitého trestu, alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane
hodnotiť primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe,
ale toto hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú
motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, treba spravidla ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, a to podľa okolnosti buď ako trest samostatný, prípadne popri inom treste (R 42/1978, R
15/1977).
V zhode s názorom prvostupňového súdu aj krajský súd vyslovuje, že obžalovanému bol trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok uložený
v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák., lebo účel trestu možno dosiahnuť aj bez
výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného a prostredie v ktorom žije a pracuje
a to aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Za takéhoto stavu a vychádzajúc zo
všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného, prvostupňový súd teda nepochybil, ak obžalovanému

neukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, ale za splnenia zákonných podmienok mu jeho výkon
podmienečne odložil a súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Tak povaha spáchaného prečinu, ako
aj osoba obžalovaného a možnosti jeho nápravy odôvodňujú uloženie týchto druhov trestu, ktoré
v posudzovanej trestnej veci zodpovedajú požiadavke na dosiahnutie účelu trestu, ako aj ostatným
zásadám pre ukladanie trestov. Odvolací súd nezistil žiadnu takú významnú skutočnosť, pre ktorú by bolo
nevyhnutné pôsobiť na obžalovaného priamym výkonom trestu odňatia slobody. Naopak, so zreteľom na
jeho osobu a na jeho doterajší život, ako aj na možnosti jeho nápravy, by išlo o zjavné prepínanie trestnej
represie, ktoré v posudzovanom prípade rozhodne nie je namieste. Množstvo zisteného alkoholu u
obžalovaného, ako aj konkrétny čas, v akom obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,
bolo možné zohľadniť v tom smere, že sa mu neukladal žiaden z alternatívnych druhov trestov. V osobe
obžalovaného však nejde o jednotlivca, ktorého by bolo nevyhnutné izolovať od spoločnosti okamžitým
priamym výkonom trestu odňatia slobody.
Mestský súd však pochybil, ak vo veci nevykonal riadne dokazovanie aj pokiaľ ide o osobné motorové
vozidlo, ktoré bolo obžalovaným použité na spáchanie trestného činu, vo vzťahu ku ktorému prichádzal
do úvahy trest prepadnutia veci, hoci v súvislosti s výrokom o treste nie je súd viazaný návrhmi strán
na vykonanie dôkazov, a následne obžalovanému spolu s vyššie uloženými trestami neuložil aj tento
druh trestu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v prípadoch upravených v § 60 ods. 1 písm.
a/ až c/ Tr. zák. je povinnosťou súdu uložiť trest prepadnutia veci, ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Súd teda nemá možnosť úvahy, či tento druh trestu uloží alebo nie, ak sú splnené podmienky na
jeho uloženie. V posudzovanej veci obžalovaný spáchal trestný čin za použitia osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octavia evidenčné číslo: O., bližšie individualizovaného vo výroku tohto rozsudku.
Doplnením dokazovania v konaní o podanom odvolaní bolo preukázané, že vlastníkom tohto vozidla
je obžalovaný, pričom jeho hodnota v zmysle odborného vyjadrenia oboznámeného už na hlavnom
pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa predstavuje sumu 2.320,- eur. Hodnota uvedeného
osobného motorového vozidla tak nie je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, a teda nie
je daná prekážka pre uloženie tohto trestu vo vzťahu k predmetnej veci, predpokladaná v § 61 ods. 6
písm. b/ Tr. zák. Za takejto situácie bolo preto plne odôvodnené uložiť obžalovanému aj trest prepadnutia
danej veci.
Vzhľadom na uvedené pochybenie prvostupňového súdu, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
d/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol vo veci
rozsudkom tak, že z vyššie rozvedených dôvodov prevzal výroky prvostupňového rozsudku pokiaľ
ide o výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu a súčasne obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to už zmieneného
osobného motorového vozidla. Uvedený trest ako celok podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne
nemožno považovať za neprimerane mierny, ktorý by nezohľadňoval závažnosť spáchaného trestného
činu a osobu obžalovaného.
K odvolacím námietkam prokurátora, ktorý sa domáhal sprísnenia uloženého trestu v tom smere,
aby obžalovanému bol uložený krátky nepodmienečný trest odňatia slobody a aby bola obžalovanému
určená vyššia výmera trestu zákazu činnosti, krajský súd už uviedol, že nezistil žiadnu takú okolnosť,
pre ktorú by bolo možné považovať tieto námietky za opodstatnené. Prokurátor v podanom odvolaní
nekriticky zvýrazňuje iba samotný fakt vedenia motorového vozidla pod vplyvom požitia značného
množstva alkoholu a úplne opomína ostatné kritéria významné pre uloženie konkrétneho druhu trestu
a jeho výmery. Za zjavne nesprávny je potrebné označiť ten jeho argument, že pri výmere trestu súd
už nemal prihliadať na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, nakoľko ho zohľadnil už v
rámci poľahčujúcej okolnosti. Toto tvrdenie prokurátora je v priamom rozpore s dikciou § 34 ods. 4 a §
38 ods. 2 Tr. zák. Postoj obžalovaného k trestnému činu má pitom spoluurčujúci význam aj pokiaľ ide o
posudzovanie osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Pokiaľ prokurátor v odôvodnení podaného odvolania poukazuje na trasu, ktorú obžalovaný absolvoval
pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a ktorá presahuje rámec popisu skutku,
vychádzajúc pritom z vyjadrení obžalovaného učinených v procesnej pozícii zadržanej podozrivej osoby
a obvineného, je potrebné dať do pozornosti ustanovenie § 2 ods. 19 Tr. por., podľa ktorého pri
rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie
súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak,

ktoré precizuje ustanovenie § 278 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého ak nejde o prípad podania obžaloby
po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom
rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o
dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Žiadna z uvedených výpovedí obžalovaného
sa na hlavné pojednávanie do vykonávaného dokazovania nepreniesla, preto na skutočnosti z nich
vyplývajúce ani nebolo možné prehliadať. Navyše, výpoveď, ktorú obvinený učinil dňa 10.12.2023 v
pozícii zadržanej podozrivej osoby, by bola na hlavnom pojednávaní ako dôkaz nepoužiteľná (keďže
prokurátor konštatoval, že ide o zákonný dôkaz, je potrebné zdôrazniť, že išlo o zákonný výsluch,
avšak ako dôkaz v konaní pred súdom nepoužiteľný), čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.07.2015 sp. zn. 4Tdo/47/2014, rovnako uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.03.2018 sp. zn. 5Tdo/18/2018).
V súvislosti s poukazom prokurátora na množstvo alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaný motorové
vozidlo viedol, možno síce súhlasiť, že na posúdenie závažnosti stíhaného prečinu má vplyv aj táto
okolnosť, avšak nejde o jediné kritérium pre spravodlivé a zákonné potrestanie obžalovaného, ktorého
nemožno považovať za kriminálne závadovú osobu a ktorú by bolo nevyhnutne nutné sankcionovať
trestom odňatia slobody s jeho priamym výkonom. Odvolací súd už na inom mieste odôvodnenia
tohto rozsudku uviedol, že túto okolnosť bolo možné zohľadniť v uložení nie alternatívneho trestu,
ale trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby, počas
ktorej bude sledované správanie obžalovaného z toho hľadiska, či vedie riadny život, alebo či je
potrebné nariadiť výkon tohto trestu. Uloženie prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu
by v danom prípade nereflektovalo všetky funkcie trestu (prokurátor zvýrazňuje v podstate len funkciu
preventívnu, aj to len z hľadiska generálnej prevencie a funkciu represívnu) a v konečnom dôsledku
by s ohľadom na osobu obžalovaného mohlo mať výrazne opačný efekt, než je ten, ktorý sa má podľa
prokurátora dosiahnuť. V posudzovanom prípade by takto navrhovaný krátky nepodmienečný trest u
obžalovaného rozhodne nesmeroval k dosiahnutiu účelu trestu, resp. účel trestu by nebol spôsobilý
dosiahnuť. Uvedené obdobne platí aj pokiaľ ide o navrhované zvýšenie výmery trestu zákazu činnosti,
keďže v osobe obžalovaného nejde ani o zásadne nedisciplinovaného a arogantného vodiča, ktorý
by sa opakovane dopúšťal závažných dopravných priestupkov, za ktoré by bol v minulosti opakovane
postihovaný. Zistené štyri priestupky sú menej závažnej povahy a preto aj výmeru dva roky pri tomto
druhu treste možno považovať za adekvátnu spáchanému prečinu a osobe obžalovaného a primeranú
aj z hľadiska ochrany ostatných účastníkov cestnej premávky a v neposlednom rade aj z výchovného
aspektu, rovnako ako je to pri výmere trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
a s určením skúšobnej doby 1 rok.
Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný O. S. svojim postojom preukázal kritický náhľad na svoje
konanie, pričom mestský súd a ani nadriadený súd tento jeho postoj nepreceňoval, ale dôsledne
vychádzal tak z okolností prípadu významných pri posúdení závažnosti spáchaného prečinu, ako aj
z kritérií pri ukladaní trestu, ktoré sú definované v ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol aj na pomery
obžalovaného. Krajský súd teda nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nebol odôvodnený záver, že v prípade
obžalovaného ako doposiaľ netrestnej osoby išlo výlučne iba o exces z inak v zásade (až na spáchané
menej závažné priestupky) nezávadného spôsobu života.
Na tomto základe odvolací súd uzatvára, že typová závažnosť spáchaného prečinu vyjadrená jeho
skutkovou podstatou, ako aj stupeň jeho konkrétnej závažnosti v spojení s ustálenými poľahčujúcimi
okolnosťami, osobou obžalovaného a jeho doterajším životom pred aj po spáchaní stíhaného prečinu,
neumožňujú taký záver, že by na obžalovaného bolo potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia
slobody a trestom zákazu činnosti vo výmere vyššej než dva roky. Takto uložené tresty spolu s trestom
prepadnutia veci možno považovať za dostatočné a súčasne pre obžalovaného citeľné na to, aby sa
akejkoľvek obdobnej protiprávnej činnosti v budúcnosti dôsledne vyvaroval a viedol opäť riadny život.
Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd o odvolaní prokurátora rozhodol
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.