{"guid": "271ac2fd-0465-4f53-97e1-baa74fc1d730:a201f40d-f8a9-4353-a07f-13c997509798", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1", "spisova_znacka": "5Cob/54/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/54/2024 z 26. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. augusta 2025, sp. zn. 5Cob/54/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1", "identifikacne_cislo": "1123201074", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a201f40d-f8a9-4353-a07f-13c997509798", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/54/2024\n1123201074\n26. 08. 2025\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1123201074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: AMS Investment\nGroup, s.r.o., so sídlom Blagoeova 28, Bratislava, IČO: 35 874 503, zastúpeného: Synergy Lawyers advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 51 796 562, proti žalovanému:\nObchodný dom Bratislava, s.r.o., so sídlom Framborská 12, Žilina, IČO: 50 061 020, zastúpenému:\nAdvokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52\n791 777, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-31Cb/9/2023 - 237 zo dňa 09.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/9/2023 - 237 zo dňa\n09.11.2023 potvrdzuje.\nII. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanú žalobcu zamietol a druhým\nvýrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške\n100 %.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na uloženie povinností\nžalovanému, ktoré by mali žalovanému vyplývať zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č.\nO.01.02b/2019 v znení dodatkov, uzatvorenej v písomnej forme medzi účastníkmi konania dňa 3.\ndecembra 2019, a to konkrétne:\n- plniť si povinnosti prenajímateľa,\n- sprístupniť žalobcovi užívanie predmetu nájmu - nebytový priestor č. O.01.02b nachádzajúci sa v\nprízemí Obchodného domu s názvom Centrum Kamenné námestie,\n- umožniť žalobcovi užívať predmet nájmu - nebytový priestor č. O.01.02b, nachádzajúci sa v prízemí\nObchodného domu s názvom Centrum Kamenné námestie,\n- sprístupniť žalobcovi odoberanie elektrickej energie, tepla a pitnej vody v predmete nájmu a\n- umožniť žalobcovi odoberanie elektrickej energie, tepla a pitnej vody v predmete nájmu.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n„12. Následne súd poukazuje na to, že podanie žalobcu zo 17. augusta 2023 označeného ako\n„eventuálny petit žaloby“ vyhodnotil podľa obsahu (podľa § 124 ods. 1 C. s. p.) ako návrh na zmenu\nžaloby podľa ustanovenia § 140 C. s. p., keďže ním žalobca uplatnil aj iný nárok, než ktorý bol uplatnený\nv žalobe zo 6. februára 2023. V pôvodnom žalobnom návrhu sa žalobca nedomáhal, aby súd vo výroku\nrozsudku určil, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá.\n12.1. O predmetnom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením vyhláseným na pojednávaní\ndňa 9. novembra 2023 tak, že nepripustil zmenu žaloby zo 17. augusta 2023.\n\n12.2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil súd tak, že podanie žalobcu zo 17. augusta 2023 predstavuje\n- hoci sa má jednať len o eventuálny petit - zmenu žaloby. Pôvodnou žalobou sa totiž žalobca domáhal\nsplnenia povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a/ C. s. p. a následne sa domáhal aj určovacieho\nnároku podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C. s. p. Tieto dva nároky nemôžu popri sebe obstáť, keďže\nžaloba na splnenie povinnosti zakladá prekážku litispendencie o určovacom nároku, čo znamená, že\nak by súd zmenu žaloby pripustil, musel by následne pre prekážku litispendencie konanie v tejto časti\nzastaviť.\n13. V rámci rozhodovania o podanej žalobe súd uvádza, že pre samotné rozhodnutie je relevantný\nvýlučne ten dôvod, ktorý uviedol žalovaný v odstúpení od nájomnej zmluvy z 22. novembra 2022, a to\nneplatenie nájomného žalobcom.\n13.1. Posudzovanie, či žalobca bol alebo nebol oprávnený prenechať prenajatý nebytový priestor do\npodnájmu spoločnosti LIPČIK s.r.o. je pre meritórne rozhodnutie súdu irelevantné, keďže prenechanie\nnebytového priestoru žalobcom do podnájmu spoločnosti LIPČIK s.r.o. nepredstavovalo porušenie\npovinnosti vymedzené žalovaným v odstúpení od zmluvy. V súvislosti s predmetným podnájmom tak\nsúd konštatuje, že žalobná argumentácia žalobcu je absolútne nepodstatná a len zbytočne zahlcuje súd\nzjavne s cieľom odpútať jeho pozornosť od merita sporu.\n13.2. Keďže existencia podnájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou LIPČIK s.r.o. nemá\nžiadny vplyv pre posúdenie existencie alebo neexistencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a\nžalovaným, súd neposudzoval argumentáciu žalobcu obsiahnutú v časti IV. žaloby (a v ďalších\nvyjadreniach žalobcu), a rovnako tak nevykonal navrhnuté dôkazy označené v časti IV. žaloby, ktoré sa\nmali týkať podnájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou LIPČIK s.r.o., a to vrátane výsluchu\np. K. a konateľky žalobcu, keďže predmetné výsluchy by boli neúčelné a nehospodárne.\n..\n14. Vo vzťahu k odstúpeniu žalovaného od nájomnej zmluvy z 22. novembra 2022 súd uvádza, že ho\nvyhodnotil ako platný právny úkon, k čomu uvádza v podrobnostiach nasledovné:\n15. Súd je toho názoru, že žalovaný v odstúpení od zmluvy z 22. novembra 2022 jednoznačne označil\nporušenie povinnosti zo strany žalobcu, a to neplatenie nájomného zo strany žalobcu (ako porušenie\npovinnosti 16.5. písm. a/ zmluvy), ktoré sa podľa bodu 16.15. zmluvy považuje za podstatné porušenie\nzmluvy. Žalovaný zároveň v texte odstúpenia od zmluvy uviedol aj výšku dlhu žalobcu na nájomnom\nku dňu odstúpenia od zmluvy. Jednoznačné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu predstavuje určitým\nspôsobom vymedzený dôvod, pre ktorý žalovaný jednostranne a predčasne ukončil zmluvný vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným založený nájomnou zmluvou z 3. decembra 2019, čo bolo vykonané\nv súlade s bodom 16.16. nájomnej zmluvy. Žalobca tak nepochybne musel vedieť dôvod, pre ktorý\nžalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy.\n15.1. Odkaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v\npríslušnom tvare) z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 publikovanom v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 ako judikát pod R 62/2017\nvyhodnotil súd ako nenáležitý. V označenom rozhodnutí najvyšší súd skonštatoval, že pre určitosť\nvymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na\nzmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana\nporušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod\nodstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je\nmožné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v\nustanoveniach § 266 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka (k tomu viď bod 46. odôvodnenia\nrozsudku najvyššieho súdu z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016). Citované právne závery nie\nje možné podľa názoru súdu pre skutkové odlišnosti aplikovať na rozhodovaný spor, keďže žalovaný v\nodstúpení od zmluvy z 22. novembra 2022 neuviedol len všeobecné povinnosti žalobcu, ale aj uviedol\nkonkrétne porušenie povinnosti zo strany žalobcu, pre ktoré k odstúpeniu od zmluvy pristúpil, a navyše\ntoto porušenie povinnosti v odstúpení od zmluvy aj kvantifikoval presne uvedenou výškou dlhu žalobcu\nk 22. novembru 2022.\n16. Zároveň má súd za to, že žalovaným označený dôvod odstúpenia od zmluvy bol dohodnutý v\nzmluve, v dôsledku čoho došlo k naplneniu základného predpokladu pre odstúpenie od zmluvy v zmysle\nustanovenia § 344 Obchodného zákonníka.\n...\n16.2. V súlade s predmetnými zmluvnými ustanoveniami bol žalovaný oprávnený odstúpiť ak A/ žalobca\nako nájomca neplatil nájomné riadne a včas a neuhradil ho ani v dodatočnej lehote 10 pracovných\ndní od doručovania výzvy (= podstatné porušenie zmluvy) [naplnenie bodu 16.5. písm. a/ zmluvy] a\nB/ žalobca ani v lehote 15 dní, odkedy sa nezaplatenie nájomného považuje za podstatné porušenie\n\nzmluvy, nesplnil svoju zmluvnú povinnosť dodatočne zaplatiť dlžné nájomné [naplnenie bodu 16.15.\nzmluvy].\n16.3. Vyššie popísané kumulatívne podmienky pre odstúpenie od zmluvy boli podľa názoru súdu\nviacnásobne naplnené, keďže žalovaný opakovane bezúspešne vyzýval žalobcu na dodatočné\nzaplatenie dlžného nájomného. Za výzvu podľa bodu 16.5. písm. a/ nájomnej zmluvy je nutné považovať\njednak výzvu žalovaného z 18. februára 2022, predžalobnú výzvu z 9. mája 2022 doručenú žalobcovi\ndňa 13. mája 2022, ako aj e-maily žalovaného zo 7. apríla 2022 a z 13. júla 2022. Aj keby zmluvne\ndohodnuté lehoty sa mali počítať od poslednej výzvy žalovaného z 13. júla 2022, podstatné porušenie\nzmluvy na strane žalobcu nastalo k 28. júlu 2022 (uplynutím 10 pracovných dní od 13. júla 2022), odkedy\nzačalo plynúť 15 dní podľa bodu 16.15. zmluvy, ktorá uplynula uplynutím dňa 12. augusta 2022, a teda\nnajneskôr k 13. augustu 2022 vzniklo žalovanému právo odstúpiť od nájomnej zmluvy pre neplatenie\nnájomného žalobcom.\n16.4. Zároveň aj s poukazom na argumentáciu žalobcu súd dáva do pozornosti, že žalobca\nnespochybňoval tú skutočnosť, že k 22. novembru 2022, kedy žalovaný vypracoval odstúpenie od\nzmluvy, a ani k 9. decembru 2022, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalobcovi, si nesplnil\nvoči žalovanému svoju základnú povinnosť a neuhradil mu dlžné nájomné v celom rozsahu, na čo bol\nviacnásobne zo strany žalovaného vyzývaný. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenie § 349\nods. 1 Obchodného zákonníka na rozhodovaný spor.\n17. Ak žalobca postavil svoje tvrdenie o neplatnosti odstúpenia od zmluvy na porušení bodu 16.2.\nnájomnej zmluvy zo strany žalovaného, tak s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Súd poukazuje na\nznenie predmetného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že bez ohľadu na iné dojednania tejto zmluvy,\nkaždá zo strán je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť alebo túto zmluvu vypovedať len v prípade, že bola\ndruhá zmluvná strana na možnosť výpovede alebo odstúpenia od zmluvy písomne upozornená a takáto\nstrana nezabezpečila nápravu ani do 14 dní odo dňa doručenia výzvy na zjednanie nápravy, pokiaľ nie\nje v tejto zmluve výslovne dohodnutá iná dĺžka lehoty na nápravu.\n17.1. Pokiaľ ide o predmetné zmluvné dojednanie, súd nepovažuje za správny názor žalobcu, že v\nprípade odstúpenia od zmluvy, musí byť nájomca výslovne upozornený na možnosť odstúpenia od\nzmluvy, a v prípade, ak bolo vo výzve uvedené, že môže prenajímateľ zmluvu vypovedať, že môže\npredčasne ukončiť zmluvu len výpoveďou.\n17.2. Podľa názoru súdu je s poukazom na formuláciu predmetného zmluvného dojednania postačujúce,\naby zmluvná strana vyzvala druhú zmluvnú stranu na splnenie zmluvnej povinnosti pod hrozbou\npredčasného ukončenia zmluvného vzťahu. Predmetná podmienka predpokladaná v bode 16.2.\nnájomnej zmluvy bola v liste žalovaného z 18. februára 2022 splnená, bez ohľadu na to, že v\npredmetnom liste žalovaný uviedol, že môže zmluvu vypovedať postupom podľa bodu 16.4. zmluvy\nvypovedať. Podstatné pre rozhodnutie súdu je to, že žalovaný jednoznačne definoval zmluvnú\npovinnosť, ktorú žalobca porušuje (neplatenie dohodnutého nájomného), a že žalobcu upozornil na\nmožnosť predčasného ukončenia nájomnej zmluvy. Pritom súd zvýrazňuje, že boli dodržané aj všetky\nlehoty podľa bodu 16.5. v spojení s bodom 16.15. nájomnej zmluvy pre možnosť odstúpenia od zmluvy\na žalobca ani v tam určených dodatočných lehotách nesplnil svoj zmluvný záväzok voči žalovanému.\n17.3. Zo strany žalovaného tak boli splnené všetky zmluvne predpokladané podmienky pre odstúpenie\nod zmluvy upravené v bodoch 16.2., 16.5. a 16.15. nájomnej zmluvy, keďže žalovaný žalobcu\nvyzval na úhradu dlžného nájomného pod hrozbou predčasného ukončenia zmluvného vzťahu,\ndlhodobé neplatenie nájomného zo strany žalobcu predstavovalo podstatné porušenie povinnosti\nzmluvy zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy a žalovaný v odstúpení od zmluvy definoval porušenie\npovinnosti žalobcom. Odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy uskutočnené listom z 22. novembra\n2022 doručené žalobcovi (s poukazom na zhodné tvrdenie strán sporu, ktoré súd vyhodnotil ako\nnesporné - pozn.) dňa 9. decembra 2022 vyhodnotil súd ako platný právny úkon. Nájomný vzťah\nzaložený medzi žalobcom a žalovaným dňa 3. decembra 2019 zmluvou o nájme nebytových priestorov\nč. O.01.02b/2019 z tohto dôvodu zanikol v súlade s bodom 16.15. zmluvy dňa 9. decembra 2022.\n18. Podľa názoru súdu v nadväznosti na uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o neurčitosti\nodstúpenia od zmluvy, keď odstúpenie od zmluvy je dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Ak videl\nžalobca neurčitosť odstúpenia od zmluvy v tom, že žalovaný v ňom nešpecifikoval „riadne doručenú\nvýzvu“, tak takéto tvrdenie je nesprávne, lebo riadnu výzvu podľa bodu 16.2. zmluvy predstavuje list\nžalovaného z 18. februára 2022, pričom žalobca netvrdil, že by mu daný list zo strany žalovaného\nnebol doručený, žalobca ho mal naopak k dispozícii, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca\nho predložil súdu ako prílohu žaloby. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia pritom nevyplýva, že\nby v odstúpení od zmluvy bol žalovaný povinný uviesť presnú identifikáciu jeho predchádzajúcej\nvýzvy. Takáto argumentácia žalobcu idúca nad rámec zmluvných dojednaní vo vzťahu k náležitostiam\n\nodstúpenia od zmluvy nemôže mať ani oporu v zákone, a naopak je zjavné, že žalobca účelovo zamieňa\ndôvod odstúpenia (ktorý odstúpenie od zmluvy z 22. novembra 2022 obsahovalo - pozn. súdu) s\nidentifikáciou predchádzajúcej výzvy (ktorá nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy - pozn. súdu), vedomý\nsi zjavnej bezúspešnosti podanej žaloby.\n18.1. V tomto smere nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu o údajnej časovej neprimeranosti medzi\njednotlivými výzvami žalovaného na plnenie o samotným odstúpením od zmluvy. Tým, že žalovaný\nokamžite neodstúpil od zmluvy, keď mohol, nemohlo dôjsť k zániku jeho práva odstúpiť od zmluvy,\nosobitne v situácii, keď protiprávny stav na strane žalobcu v podobe dlhodobého neplatenia nájomného\npretrvával naďalej. Navyše súd dáva žalobcovi do pozornosti znenie bodu 16.15. nájomnej zmluvy, v\nzmysle ktorého bol žalovaný ako prenajímateľ oprávnený poskytnúť žalobcovi ako nájomcovi dlhšiu\nlehotu na nápravu protiprávneho stavu podľa uváženia prenajímateľa. Preto, ak žalovaný upozornil\nžalobcu prvýkrát na možnosť ukončenia zmluvného vzťahu listom z 18. februára 2022, a následne ho\nopakovane vyzval na úhradu dlžného nájomného v e-mailovej a aj listinnej komunikácii, a žalobca dlžné\nnájomné v celom rozsahu žalovanému neuhradil, bol oprávnený aj v nadväznosti na znenie bodu 16.15.\nnájomnej zmluvy odstúpiť od zmluvy listom z 22. novembra 2022. Čo je naopak podstatné, je skutočnosť,\nže žalobca mal od listu z 18. februára 2022 do odstúpenia od zmluvy (do 22. novembra 2022, resp. do\n9. decembra 2022) vytvorený viac než komfortný priestor viac ako 9 mesiacov na zjednanie nápravy\na na splnenie povinnosti, ktorú na seba dobrovoľne prevzal. Z tohto dôvodu musí danú argumentáciu\nžalobcu súd odmietnuť ako účelovú.\n18.2. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu (jeho právneho zástupcu) na uskutočnenom pojednávaní\nvo vzťahu k posúdeniu bodu 16.2. zmluvy v nadväznosti na platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany\nkonajúceho súdu, že ak žalovaný v liste z 18. februára 2022 označil možnosť výpovede zo zmluvy, mohol\nsa žalobca spoliehať na to, že ak žalovaný ukončí nájomný vzťah výpoveďou bude mať k dispozícii\nešte výpovednú dobu s tým, že prípadnú možnosť odstúpenia od zmluvy by vnímal žalobca ak väčšiu\n(akútnu) hrozbu. Ak žalobca subjektívne nepovažoval hrozbu výpovede zo zmluvy za dostatočne vážnu,\nje to problémom len a len samotného žalobcu, podľa názoru súdu je hrozba predčasného ukončenia\nzmluvného vzťahu výpoveďou a odstúpením v prípade dodatočného nesplnenia povinnosti rovnako\nzávažná. Predmetná argumentácia žalobcu len dokladá nepoctivosť jeho konania voči žalovanému ako\nsvojmu zmluvnému partnerovi, voči ktorému nemal úprimný záujem splniť si svoje zmluvné povinnosti.\nŽalobca mal k dispozícii od žalovaného nebytový priestor, v ktorom mohol vykonávať podnikateľskú\nčinnosť a dosahovať zisk, avšak žalovanému za nebytový priestor neplatil nájomné. Na správaní žalobcu\npritom nezmenila nič ani predžalobná výzva žalovaného z 9. mája 2022 doručená žalobcovi 13. mája\n2022, a ani napriek hrozbe súdneho sporu nemienil pristúpiť k splneniu svojho zmluvného záväzku. V\ntomto smere je priam klamlivé tvrdenie žalobcu, že vo vzťahu k žalovanému vystupoval aktívne. Listinné\ndôkazy predložené samotným žalobcom preukazujú pravý opak, keď na opakované výzvy žalovaného\nz 18. februára 2022, zo 7. apríla 2022 a ani z 9. mája 2022 žiadnym spôsobom reagoval. Žalobca\naž e-mailom z 30. júna 2022 požiadal o zľavu z nájomného s odkazom na ochorenie Covid 19, hoci\nobmedzenia spojené s predmetným ochorením, ktoré mohli mať vplyv na výkon podnikateľskej činnosti,\nboli už od marca 2020, a v tomto období žalobca zjavne žiadne problémy s nájomným žalovanému\nnekomunikoval. Žalobca bol následne pasívny aj potom, ako žalovaný mu e-mailom z 13. júla 2022\noznámil, že jeho žiadosti o poskytnutie zľavy z nájomného nemôže vyhovieť, keď až o ďalšie tri mesiace\nuhradil žalovanému marginálnu časť z dlžného nájomného a žiadal o povolenie splátok. V tejto súvislosti\nsi je nutné uvedomiť, že žalobca nemá žiadny právny nárok na poskytnutie zľavy z nájomného mimo\ndôvodov výslovne predpokladaných zákonom, a žalovaný nemá žiadnu právnu povinnosť vyhovieť\nžalobcovi a vzdať sa časti oprávneného nároku, ktorý mu v zmysle nájomnej zmluvy patrí.\n19. V rámci svojho rozhodovania súd v súvislosti so žalobcom tvrdenou neplatnosťou odstúpenia od\nzmluvy zo strany žalovaného odkazuje aj na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, na ktorý sa\nvzťahujú nasledovné závery:\n...\n19.4. Prehnané formalistické požiadavky na formuláciu právneho úkonu sú ústavne neakceptovateľné.\nÚloha súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov\ntotiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti právneho úkonu, ale v poskytnutí súdnej ochrany\nstranám občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej\naplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu\nv prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (k tomu viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014).\n19.5. Pri aplikácii predmetných právnych záverov súd poukazuje na to, že v kontexte jednotlivých\nzmluvných dojednaní (predovšetkým s odkazom na bod 16.2. nájomnej zmluvy) je nepochybné,\n\nže zmyslom bodu 16.2. nájomnej zmluvy bolo, aby zmluvná strana vopred upozornila druhú\n„porušujúcu“ zmluvnú stranu na odstránenie porušenia zmluvnej povinnosti s možnosťou predčasného\nukončenia zmluvného vzťahu. Preto nie je na mieste vykladať bod 16.2. nájomnej zmluvy spôsobom\nprezentovaným žalobcom, ale je nutné k jeho výkladu pristúpiť spôsobom, ako to uviedol súd už vyššie\n(v bodoch 17. až 17.3. odôvodnenia). Aj s prihliadnutím na zásadu pacta sunt servanda - ktorou\nargumentoval aj právny zástupca žalobcu na uskutočnenom pojednávaní je potrebné prihliadať vyššie\nuvedený zmysel daného zmluvného ustanovenia, ktorým je upozornenie na odstránenie porušenia\nzmluvných povinností pod hrozbou predčasného ukončenia zmluvného vzťahu, a nie formalistické\nbazírovanie na označenom úkone ukončujúcom záväzkový vzťah, pričom nie je na mieste, aby\nžalobca - ako zmluvná strana, ktorá si voči žalovanému dlhodobo neplnila základnú zmluvnú povinnosť\nvyplývajúcu z nájomnej zmluvy (platiť riadne a včas dohodnuté nájomné - pozn. súdu) - trval na tom,\naby žalovaný postupoval do bodky spôsobom, ako si predstavoval žalobca. Súd v tomto ohľade nemôže\nignorovať dlhodobé a opakované porušovanie zmluvy žalobcom v podobe neplatenia nájomného,\nčo vylučuje možnosť akceptácie argumentácie žalobcu v súdnom spore. Ak by naopak súd priznal\núspech argumentácii žalobcu, poskytol by súdnu ochranu tomu subjektu, ktorý postupoval v zmluvnom\nvzťahu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, v rozpore s ktorou je mimo akýkoľvek\nrozumných pochybností konanie žalobcu, ktorý si dlhodobo odmietal splniť svoje zmluvné povinnosti voči\nžalovanému, a napriek tomu sa domáha ďalšieho užívania nebytového priestoru, za ktorý žalovanému\nneplatil dohodnuté nájomné.\n19.6. Nad rámec uvedeného považuje súd za nevyhnutné uviesť, že aj keby malo byť odstúpenie\nod zmluvy neplatným právnym úkonom, nemohol by priznať žalobcovi nárok, ktorý je predmetom\nrozhodovaného sporu. S poukazom na posudzovanie právnych úkonov podľa obsahu by prichádzalo\ndo úvahy posúdenie listu žalovaného z 22. novembra 2022 - ktorým chcel žalovaný mimo akýchkoľvek\npochybností ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom pre dlhodobé neplatenie nájomného - ako výpoveď z\nnájomnej zmluvy, pričom neplatenie nájomného zo strany žalobcu predstavuje aj výpovedný dôvod podľa\nbodu 16.4. písm. b/ nájomnej zmluvy, pričom na možnosť výpovede bol žalobca upozornený žalovaným\nuž v liste z 18. februára 2022. Uvedené by rovnako tak znamenalo, že v čase rozhodovania súdu (t. j.\nk 9. novembru 2023) nájomný vzťah neexistoval, a teda neprichádzalo by do úvahy vyhovenie žalobe.\nNapriek tomu však súd zastáva vyššie vyslovený právny názor, že odstúpenie žalovaného od nájomnej\nzmluvy z 22. novembra 2022 predstavuje platný právny úkon, a že nájomný vzťah medzi žalobcom a\nžalovaným zanikol k 9. decembru 2022.\n20. Záverom súd uvádza, že v konaní nevykonal okrem dôkazných návrhov uvedených už v bode\n13.2. odôvodnenia rozsudku vyššie ani navrhovaný výsluch svedka P.. B. K. ako nadbytočný, keďže\nžalobca nepreukázal, že by pred ukončením zmluvného vzťahu zo strany žalovaného dlžné nájomné\nv celom rozsahu uhradil. Samotné prehlásenie, že žalobca tak bol ochotný urobiť, nepostačuje, keďže\nrelevantným dôkazom by bol len dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca uhradil žalovanému dlžné\nnájomné v celom rozsahu ešte pred odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného (k tomu viď ustanovenie\n§ 349 ods. 2 Obchodného zákonníka).\n20.1. Pre rozhodnutie súdu taktiež bolo irelevantné čestné vyhlásenie E. Š.Z. z 10. mája 2023 predložené\nžalobcom súdu dňa 18. augusta 2023, keďže predmetné čestné vyhlásenie nepreukazuje žiadnu\nokolnosť, ktorá by bola významná pre rozhodnutie o podanej žalobe.\n20.2. Pokiaľ ide o návrh na výsluch bývalého konateľa žalobcu (P.. Q. S.) navrhnutý žalobcom na\npojednávaní uskutočnenom dňa 9. novembra 2023 vo vzťahu k tomu, kto zmluvu vytvoril a ako boli\njednotlivé ustanovenia zmluvy (konkrétne bod 16.2.) myslené, tomuto súd nevyhovel, keďže tak žalobca\na aj žalovaný sú profesionálnymi subjektami, osobitne, keď bola zmluva uzatváraná na diaľku (jeden\nsubjekt ju podpísal v Prahe a druhý v Žiline) a navyše súd má za to, že by tento výsluch neprispel k iným\nskutkovým záverom, keďže v rozhodnom čase roku 2022 nebol P.. Q. S. štatutárom žalobcu. Bez ohľadu\nna výsluch P.. S. by v danom prípade musel súd vychádzať z princípu preferencie platnosti právnych\núkonov, ktorý bol vo veci aplikovaný. Rozhodujúci je pritom výklad konkrétneho zmluvného ustanovenia\nzo strany súdu a nie to, čo si subjektívne pod ním predstavovala tá-ktorá zmluvná strana.\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.\n21.1. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.).\n22. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.\n1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100 % (výrok II.).“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 344, § 345 ods. 1 až ods. 3,\n§ 349 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ).\n\n5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/9/2023 - 237 zo dňa 09.11.2023 podal včas\nodvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie\ndôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. e) /nevykonanie navrhnutých dôkazov/ a písm. h) /nesprávne\nprávne posúdenie/ CSP.\n6. Žalobca namietal, že súd I. inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o platnosti odstúpenia\nžalovaného od Zmluvy o nájme. Súd svoj záver podľa žalobcu založil na nesprávnom „vlastnom“ výklade\nustanovenia bodu 16.2 Zmluvy o nájme. Súd nerešpektoval princíp zmluvnej autonómie a ich vôľu.\nDotknuté ustanovenia vyložil tak, že vôľu zmluvných strán neprípustne poprel. Súd I. inštancie podľa\nžalobcu rezignoval na zisťovanie skutočnej vôle zmluvných strán. Neprípustne odmietol vykonanie\ndôkazov, ktoré boli v tejto súvislosti navrhnuté. Súd tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností.\n7. K otázke neplatnosti odstúpenia od dotknutej zmluvy žalobca poukázal na to, že žalovaný ho v jednej z\nvýziev upozornil iba na možnosť vypovedania zmluvy o nájme. Vzhľadom na rozdielne dohodnutý režim\npre odstúpenie od Zmluvy o nájme a jej výpoveď takéto upozornenie nemohlo založiť právo žalovaného\nna odstúpenie od zmluvy o nájme. Keďže žalovaný upozornil žalobcu na možnosť výpovede, mohol v\nzmysle ustanovenia bodu 16.2 Zmluvy o nájme túto zmluvu len vypovedať, nie od nej odstúpiť. Žalovaný\nvšak dohodnuté podmienky nedodržal.\n8. Argumentáciu súdu I. inštancie k otázke neplatnosti odstúpenia od dotknutej zmluvy sú podľa žalobcu\nnesprávne. Trval na tom, že bod 16.2 Zmluvy o nájme (rovnako ako samotná zmluva) dôsledne\nrozlišuje jednotlivé formy jednostranného skončenia zmluvy o nájme a pre každú z týchto foriem\nvyžaduje upozornenie s osobitnou obsahovou náležitosťou - uvedenie konkrétneho spôsobu, ktorým\nmôže byť zmluva ukončená a ktorý v prípade, ak zmluvná strana následne pristúpi k ukončeniu zmluvy,\nmusí byť zmluvnou stranou rešpektovaný. Ak by zmluvné strany pri tvorbe dotknutého ustanovenia\nnemali takýto zámer, naformulovali by ho zrejme inak. Žalobca ďalej poukázal na odlišné právne\nnásledky jednostranného ukončenia zmluvy o nájme. Podľa žalobcu zmluva rozlišuje jednotlivé formy\njednostranného ukončenia Zmluvy o nájme a s tým súvisiaci obsah príslušnej písomnej výzvy. Pre\nozrejmenie skutočnej vôle strán a ich úmyslov sú dôležité okrem iného aj tvrdenia strán. Žalobca\nod začiatku tvrdil, že zmyslom dotknutého ustanovenia bolo podmieniť vznik práva na jednostranné\nskončenie zmluvy doručením písomného oznámenia, ktorého obsahom bude upozornenie na konkrétny\nspôsob, ktorým môže byť zmluva ukončená (s tým, že zmluvná strana môže následne zmluvu ukončiť\nlen takýmto spôsobom). Žalovaný takúto vôľu zmluvných strán pri formulovaní dotknutého ustanovenia\nnepoprel. Svoju obranu oprel o tvrdenie, že nemusel žalobcovi doručovať žiadnu výzvu (teda nie o\ntvrdenie, ktorým by popieral správnosť výkladu bodu 16.2 Zmluvy o nájme, ktorý prezentoval žalobca).\n9. Súd na uvedené skutočnosti neprihliadol. Namiesto toho, aby rešpektoval princíp zmluvnej\nautonómie a vôľu zmluvných strán, uprednostnil vlastný výklad dotknutého ustanovenia, ktorým uvedené\nskutočnosti poprel. Podľa žalobcu nie je za daných okolností na mieste ani poukaz súdu na princíp\npreferencie platnosti právnych úkonov. Ani presadzovanie uvedeného princípu neznamená, že súd má\nza takýchto okolností poprieť princíp zmluvnej autonómie a vôľu zmluvných strán a neprihliadať na to, že\njedna zo zmluvných strán nepostupovala pri jednostrannom ukončení zmluvy spôsobom, aký si zmluvné\nstrany vopred dohodli a na ktorého dodržanie sa mohli legitímne spoliehať (pre ilustráciu pozri napríklad\nÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 128/06).\n10. Uvedený nesprávny postoj k spôsobu výkladu zmluvných ustanovení demonštruje aj vyjadrenie súdu\nv bode 20.2 odôvodnenia Napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že rozhodujúci „je pritom výklad\nkonkrétneho zmluvného ustanovenia zo strany súdu a nie to, čo si subjektívne pod nim predstavovala\ntá-ktorá zmluvná strana“. Súd tým dal najavo, že pre neho nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán, ale\nvlastná predstava, čo „asi“ zmluvné strany konkrétnym ustanovením zamýšľali. Takýto prístup súdu k\nvýkladu právnych úkonov popiera princíp zmluvnej autonómie a je protiústavný.\n11. Pre posúdenie obsahu právneho úkonu je relevantným faktorom vôľa konajúcich osôb. Ak by preto\naj súd mal pochybnosti o obsahu ustanovenia bodu 16.2 Zmluvy o nájme, mal pristúpiť k zisťovaniu\nskutočnej vôle zmluvných strán a k vykonaniu dôkazov, ktoré boli v tejto súvislosti navrhnuté.\n12. Žalobca na preukázanie skutočnej vôle zmluvných strán navrhol, aby súd pristúpil k vykonaniu\nvýsluchu strán. Po upozornení zo strany žalovaného, že v čase uzavretia Zmluvy o nájme vystupoval v\nmene žalobcu iný konateľ (P.. Q. S.) navrhol aj jeho výsluch. Napriek tomu, že dotknuté návrhy smerovali\nk zisteniu pre vec rozhodujúcich skutočností (vôľa zmluvných strán), súd tieto dôkazné návrhy zamietol\na nevykonal ich. Dôvody na nevykonanie navrhnutých dôkazov, uvedené v napadnutom rozsudku\npovažoval žalobca za nedostatočné. V tejto súvislosti podľa žalobcu nie je podstatné, že zmluva bola\nutváraná na diaľku (pretože pre výklad obsahu jej ustanovení nemá význam samotný podpis zmluvy,\nale najmä okolnosti jej tvorby, napríklad jednotlivé pripomienky zmluvných strán a obsah vzájomných\n\nrokovaní, ktoré uzavretiu zmluvy predchádzali, čo mohlo pokojne prebiehať aj „dištančne“) a ani to, že\nnavrhovaný svedok nebol štatutárom v roku, kedy došlo k odstúpeniu od Zmluvy o nájme (svedok sa\nmal vyjadriť k okolnostiam tvorby zmluvy a zámerom strán v čase jej uzavretia, teda v roku 2019).\n13. Žalobca nesúhlasil ani so závermi súdu I. inštancie v odseku 19.6 napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery by podľa žalobcu mohli platiť v prípade, ak by o obsahu dotknutého právneho úkonu existovali\nobjektívne pochybnosti alebo by bol tento úkon neurčitý. Z obsahu dotknutého listu je pritom nad\nakúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ide o odstúpenie od zmluvy. Ak o obsahu právneho úkonu neexistujú\npochybnosti, súd mu nemôže vlastným výkladom pripisovať iný význam, ktorý pôvodca právneho úkonu\nani nezamýšľal. Išlo by o neprípustnú dezinterpretáciu obsahu právneho úkonu.\n14. Žalobca sa nestotožňuje ani s argumentáciou súdu ohľadom správnosti jeho postupu v súvislosti s\nrozhodnutím podľa § 184 ods. 2 CSP. Bol názoru, že z § 184 ods. 3 CSP vyplýva, že ak súd rozhodne\nuvedeným spôsobom, má uložiť strane povinnosť, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na\ntoto pojednávanie ustanovila zástupcu. V takomto prípade s poukazom na § 235 ods. 2 CSP súd musí\nvyhotoviť uznesenie písomne. Súd uvedeným spôsobom ani nepostupoval. Už len preto nebol procesný\npostup súdu správny.\n15. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že z jeho strany malo ísť o „obštrukčné správanie“. Dôvodom návrhu\nna odročenie pojednávania boli akútne a vážne zdravotné problémy, ktorých vznik žalobca ani pri\nnajlepšej viere nemohol predpokladať ani ovplyvniť. Rovnako nemohol ovplyvniť presné určenie termínu\nhospitalizácie, ktorý určovala zdravotná poisťovňa.\n16. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n17. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.02.2024, v ktorom uviedol, že\nnesúhlasí s názorom žalobcu o nesprávnom výklade ustanovení Zmluvy o nájme nebytových priestorov\nv súvislosti s posúdením odstúpenia od tejto zmluvy žalovaným. Tvrdenia žalobcu o tejto otázke\npovažoval za účelové. Žalobcom tvrdený výklad príslušných zmluvných ustanovení z tejto zmluvy podľa\nžalovaného nevyplýva. Podporne poukázal na uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava I č.k.\n33Cb/105/2022-119 zo dňa 12.01.2023, ktorým označený súd zamietol návrh totožného žalobcu voči\ntotožnému žalovanému na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom podľa žalovaného bol obsah\nnavrhovaného neodkladného opatrenia v podstate totožný ako je žaloba v tomto konaní.\n18. Na skoršie vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 30.06.2015, v ktorom uviedol,\nže zotrváva na všetkých svojich argumentoch uvedených v odvolaní. Bol názoru, že žalovaný vo svojom\nvyjadrení jeho odvolacie argumenty nevyvrátil a ani sa k väčšine z nich ani nevyjadril. Trval na tom,\nže odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, čo má za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.\nPre absenciu relevantnej argumentácie žalovaného k jeho odvolacím námietkam tak podľa žalobcu\ntakmer nemal na čo vo svojom vyjadrení reagovať. K možnosti aplikácie aplikácii rozhodnutia Ústavného\nsúdu ČR I. ÚS 550/22, ktoré je podľa žalobcu na prejednávanú vec aplikovateľné, žalobca nesúhlasil\ns názorom žalovaného, že toto rozhodnutie nemožno aplikovať z dôvodu, že „tvrdenia žalobcu a\nžalovaného o výklade dotknutých ustanovení Zmluvy o nájme neboli a nie sú zhodné“. Žalobca mal\nza to, že rozhodujúcim pre posúdenie výkladu dotknutých ustanovení nájomnej zmluvy nie sú tvrdenia\nzmluvných strán po podpise nájomnej zmluvy v prebiehajúcom súdnom konaní, ale ich preukázateľný\númysel v čase rokovania o obsahu nájomnej zmluvy a pri podpise nájomnej zmluvy samotnej.\n19. Tvrdenie žalovaného, že „tvrdenia žalobcu a žalovaného o výklade dotknutých ustanovení Zmluvy\no nájme neboli a nie sú zhodné“ podľa žalobcu ilustruje potrebu vykonania dôkazov, ktoré prvostupňový\nsúd vykonať odmietol. Žalobca trval na tom, že pre objasnenie vôle zmluvných strán pri koncipovaní\ndotknutého ustanovenia a samotného jeho zmyslu bolo potrebné pristúpiť k výsluchu strán.\n20. Vo vzťahu k odseku 19.6 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca trval na tom, že ak je\nz právneho úkonu nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ide o výpoveď zmluvy tak ju musí súd\npovažovať za výpoveď a naopak ak z právneho úkonu nepochybne vyplýva, že ide odstúpenie od\nzmluvy, je potrebné a nevyhnutné považovať ho za odstúpenie od zmluvy. Na tom nič nemení ani\nžalovaným opakované tvrdenie, že mal v úmysle zmluvný vzťah skončiť z dôvodu údajného dlhodobého\nporušovania zmluvných záväzkov zo strany žalobcu.\n21. Odvolací súd výzvou zo dňa 07.07.2025 vyzval žalobcu a žalovaného, aby podľa § 150 ods. 2 CSP\noznámili a prípadne aj preukázali odvolaciemu súdu v lehote 10 dní:\n- ktorým dňom je Deň otvorenia podľa čl. XV bod 15.1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.\nO.01.02b/2019 zo dňa 03.12.2019\n- či nájomca zo skôr označenej zmluvy využil postup podľa čl. XV bod 15.2 Zmluvy o nájme nebytových\npriestorov č. O.01.02b/2019 zo dňa 03.12.2019, v kladnom prípade aj kedy sa tak stalo.\n22. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval žalovaný podaním zo dňa 29.07.2025, v ktorom uviedol, že\n\n- dňom otvorenia podľa čl. XV bod 15.1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. O.01.02b/2019 zo dňa\n03.12.2019 - je deň 28.02.2020\n- nájomca/žalobca nevyužil postup podľa čl. XV bod 15.2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.\nO.01.02b/2019 zo dňa 03.12.2019.\n23. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 29.07.2025, v ktorom uviedol,\nže nevie presne identifikovať deň otvorenia podľa dotknutého článku zmluvy a to z dôvodu, že k\nprevodu obchodného podielu žalobcu na aktuálnych spoločníkov došlo až v roku 2021. Žalobca preto\nnedisponuje všetkými internými podkladmi. Navyše mal byť uzavretý dodatok, ktorým mal byť potvrdený\ndeň otvorenia. Žalobca ale neeviduje žiadny takýto dodatok. Žalobca bol presvedčený, že s najväčšou\npravdepodobnosťou dňom otvorenia nebude deň, ktorý je uvedený v dotknutej zmluve, pretože v mesiaci\nmarec 2020 vstúpili do platnosti opatrenia v súvislosti s COVID-19.\n24. Žalobca ďalej uviedol, že skôr označená výzva odvolacieho súdu podľa jeho názoru nie je v súlade\ns ustanoveniami CSP, poukazujúc na § 383 CSP (odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil\nsúd prvej inštancie). Odvolacím súdom dopytovaná okolnosť nastala až po rozhodnutí súdu I. inštancie\na nie sú dané podmienky na výnimky z viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom\nprvej inštancie (§ 384 ods. 1 až 4 CSP).\n25. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/20/2022 z 27.02.2024, bod 16,\npodľa ktorého: „ ...V sporovom konaní sa v zásade nemá zisťovať, čo strany netvrdili - takýto postup by\nbol v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom formálnej pravdy ...“\n26. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n27. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n30. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n31. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n32. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n33. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n34. Podľa § 383 CSP, /Viazanosť skutkovým stavom/, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n35. Podľa § 384 ods. 1 CSP /Dokazovanie na odvolacom súde/, ak má odvolací súd za to, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v\npotrebnom rozsahu zopakuje sám.\n36. Podľa § 384 ods. 2 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.\n37. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.\n\n38. Podľa § 384 ods. 4 CSP, aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené\nprocesné podmienky.\n39. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na plnenie povinností zo Zmluvy o nájme\nnebytových priestorov č. O.01.02b/2019 zo dňa 03.12.2019, uzatvorenej v písomnej forme medzi\núčastníkmi konania. V tejto zmluve žalobca vystupoval ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ.\nŽalobca si svoj nárok zakladal na tom, že predčasné ukončenie zmluvy zo strany žalovaného\nformou odstúpenia od označenej zmluvy je neplatné pre nesplnenie zmluvne vymedzených podmienok\nodstúpenia od zmluvy.\n40. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento\nalebo iný zákon.\n41. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné\nporušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane\nv omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.\n42. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca\nzmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na\núčel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá\nstrana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.\n43. Podľa § 345 ods. 3 ObZ, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany\noznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa\nodseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie\nzmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí\ntejto lehoty.\n44. „Rovnako sa môže stať, že oprávnená strana poskytne pri podstatnom porušení zmluvy povinnej\nstrane dodatočnú lehotu k plneniu jej zmluvnej povinnosti. Po márnom uplynutí predmetnej lehoty má\nvšak oprávnený právo od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť. Nie je preto povinný už pri stanovení dodatočnej\nlehoty (na rozdiel od ustanovenia § 346 ObchZ) povinného upozorniť, že v prípade nedodržanie tejto\nlehoty od zmluvy odstupuje.\nZ vyššie uvádzaného teda vyplýva, že pri podstatnom porušení zmluvy zákonodarca nestanovil\npožiadavku primeranosti lehoty, a to na rozdiel od dodatočnej lehoty pri nepodstatnom porušení zmluvy.\nJe to však prirodzené, nakoľko oprávnený má (mal) možnosť od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia\nakejkoľvek lehoty. Je len jeho dobrá vôľa, či poskytne povinnému ďalšiu lehotu. V dôsledku prejavu jeho\ndobrej vôle nie je možné, aby sa zhoršilo jeho právne postavenie.\nUpozorňujeme na tú skutočnosť, že pre určenie plynutia tejto dodatočnej lehoty nie je rovnako určené\nžiadne pravidlo. Pokiaľ však bude oprávnený príliš dlho váhať a lehotu stanoví až po určitej dobe, svojím\nomisívnym konaním zvýhodňuje povinného, ktorý má stále možnosť plniť. Právo na plnenie ale podlieha\npremlčaniu.“ /Doc. JUDr. Patakyová Mária, CSc.: Výklad k zákonu č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(s účinnosťou k 01.09.2002) str. 290, § 345 ods. 3 ObZ/\n45. Výklad k § 345\nPodstatné porušenie zmluvy\nObchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy v\nprípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. ..\nObchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie\ndlžníka alebo veriteľa spôsobuje podstatné porušenie zmluvy (§ 345), alebo nepodstatné porušenie\nzmluvy (§ 346). S týmto rozlišovaním zákon spája rôzne právne následky. Rozlišovanie medzi\npodstatným a nepodstatným porušením zmluvy Obchodný zákonník využíva aj v prípade rozsahu\nodstúpenia (§ 347), ako aj v prípade záväzku, ktorý sa má plniť v budúcnosti (§ 348). Občiansky zákonník\npri úprave odstúpenia od zmluvy nerozlišuje medzi podstatným a nepodstatným porušením zmluvy.\nObchodný zákonník pri tomto rozlišovaní vychádza z unifikovanej úpravy Dohovoru OSN o zmluvách o\nmedzinárodnej kúpe tovaru (čl. 25).\nOdsek 1 upravuje podmienky odstúpenia od zmluvy pri jej podstatnom porušení. Základným dôvodom na\nodstúpenie od zmluvy je omeškanie dlžníka alebo veriteľa, ktoré spôsobuje podstatné porušenie zmluvy.\nOprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť ihneď (bez poskytnutia dodatočnej lehoty) za predpokladu,\nže splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. ...\nV konkrétnom prípade môže byť ťažké posúdiť, či porušenie zmluvy je podstatné, alebo nepodstatné.\nPre riešenie takejto situácie zákon ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v prípade pochybností\nporušenie zmluvy nie je podstatné. To, že porušenie zmluvy je podstatné, musí preukázať oprávnená\nstrana....\n\nOdsek 3 vychádza z toho, že odstúpenie od zmluvy je oprávnením, a nie povinnosťou oprávnenej strany.\nMôže sa preto rozhodnúť, či ho využije, alebo nie. Ak oprávnená strana nevyužije svoje právo odstúpiť\nvčas, t.j. že povinnej strane v určenej lehote neoznámi, že od zmluvy odstupuje, nestráca svoje právo\nodstúpiť od zmluvy, stráca len právo odstúpiť ihneď; môže však využiť režim nepodstatného porušenia\nzmluvy (§ 346). Aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej\nstrane oznámiť, že na plnení trvá, a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie. Po márnom uplynutí\ntejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy pri podstatnom porušení zmluvy alebo\npri nepodstatnom porušení zmluvy režim podľa vlastnej úvahy. Počas plynutia dodatočnej lehoty na\nplnenie však od zmluvy nesmie odstúpiť. Zákon nevyžaduje, aby dodatočná lehota v zmysle odseku 3\nbola primeraná tak, ako to vyplýva z § 346 ods. 1 pri nepodstatnom porušení zmluvy. /ASPI - komentár\nk § 345 ods. 3 ObZ/\n46. Ako vyplýva z ustanovení § 344 a § 345 ods. 1 až ods. 3 ObZ, ktoré pri rozhodovaní použil aj súd\nI. inštancie (ods. 10 až 10.4 napadnutého rozsudku), od zmluvy vo všeobecnosti možno odstúpiť iba z\ndôvodov, ktoré ustanovuje zákon alebo z dôvodov, ktoré medzi sebou zmluvné strany výslovne dohodli.\n47. V prejednávanej veci bolo sporné naplnenie zmluvných ustanovení pre odstúpenie od posudzovanej\nnájomnej zmluvy. Táto otázka tvorila aj podstatnú časť odvolacích námietok žalobcu.\n48. Uvedenú otázku však odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúcu, pretože v danom\nprípade boli bez akýchkoľvek pochybností naplnené zákonné podmienky pre odstúpenie žalovaného\nod posudzovanej zmluvy, konkrétne podmienky vymedzené v § 345 ods. 3 ObZ. V konaní totiž nebolo\nsporné omeškanie žalobcu s platením nájomného a ani to, že porušenie povinnosti platiť nájomné\npredstavuje podstatné porušenie dojednanej zmluvy (16.15 zmluvy, ods. 15 napadnutého rozsudku).\nPre platnosť odstúpenia od zmluvy v dôsledku podstatného porušenia zmluvy ustanovenie § 345\nods. 3 ObZ umožňuje poskytnúť dlžníkovi (nájomcovi) akúkoľvek lehotu, po uplynutí ktorej je veriteľ\n(nájomca) oprávnený kedykoľvek od zmluvy odstúpiť. Žalovaný nepochybne opakovane vyzýval žalobcu\nna zaplatenie dlžného nájomného v dodatočnej lehote (ods. 16.3 napadnutého rozsudku), pričom výzvy\nžalovaného k splneniu povinnosti žalobcu zaplatiť dlžné nájomné neviedli (okrem nepatrnej časti). Ku\ndňu odstúpenia od zmluvy bol záväzok žalobcu voči žalovanému v celkovej sume 70.972, 41 € (ods. 8.9\nnapadnutého rozsudku). Odstúpenie žalovaným od posudzovanej zmluvy po poskytnutí viacerých lehôt\nna splnenie povinnosti predstavujúcej podstatné porušenie zmluvy je preto platným právnym úkonom\npodľa § 345 ods. 3 ObZ.\n49. Vzhľadom na to, že žalovaný platne odstúpil od nájomnej zmluvy zo zákonných dôvodov,\nposudzovanie naplnenia zmluvných dôvodov je v danom prípade nadbytočné. Z uvedeného dôvodu\nmusel odvolací súd vyhodnotiť ako nedôvodné všetky odvolacie námietky žalobcu, vzťahujúce sa k\nplatnosti odstúpenia od zmluvy zo zmluvných dôvodov, vrátane námietky o nevykonaní dôkazov na\npreukázanie vôle zmluvných strán pri formulovaní týchto zmluvných dôvodov na odstúpenie od zmluvy.\n50. Jediným odvolacím dôvodom, nesúvisiacim s platnosťou odstúpenia od zmluvy pre nenaplnenie\nzmluvne dojednaných ustanovení o odstúpenie od zmluvy bola námietka o nesprávnom procesnom\npostupe súdu podľa § 184 CSP pri vyhodnotení žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, na ktorom\nbol vyhlásený rozsudok, pričom dôvodom tejto žiadosti bola nemožnosť zúčastniť sa označeného\npojednávania konateľkou žalobcu zo zdravotných dôvodov. Dôvody žiadosti o odročenie pojednávania\nsa netýkali právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa namietaného pojednávania aj zúčastnil.\n51. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že riadne\nuplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:\n- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň\n- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne\n(§ 363 CSP) a zároveň\n- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech\nodvolateľa.\nIba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n52. V skôr označenej odvolacej námietke síce žalobca podrobne zdôvodnil, v čom považuje postup\nsúdu I. inštancie za nesprávny, avšak neuviedol v tejto súvislosti žiaden dôvod, prečo by v dôsledku ním\ntvrdeného pochybenia malo byť napadnuté rozhodnutie nesprávne. Preto musel odvolací súd aj tento\nodvolací dôvod vyhodnotiť ako nenaplnený.\n53. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n\n54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/9/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}], "citovane_v": []}