{"guid": "e1bfd23c-a3fc-4534-90a3-56529014dffd:a27994f9-ec9a-40b1-97cc-85b6dc0a393e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3", "spisova_znacka": "4To/178/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/178/2024 z 13. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2025, sp. zn. 4To/178/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3", "identifikacne_cislo": "1124013458", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a27994f9-ec9a-40b1-97cc-85b6dc0a393e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/178/2024\n1124013458\n13. 02. 2025\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2025:1124013458.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala\nKačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného O. V. a spol., pre zločin lúpeže\npodľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o\nodvolaniach obžalovaných O. V. a W. P. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 30.10.2024, sp.\nzn. 22T/51/2024, na verejnom zasadnutí konanom 13. februára 2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných O. V., nar. XX.XX.XXXX a W. P., nar.\nXX.XX.XXXX, zamietajú.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 30.10.2024, sp. zn. 22T/51/2024, boli obžalovaní O. V. a W.\nP. uznaní za vinných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva\npodľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\nspoločným konaním sa dňa 11.05.2024 v čase asi o 04.00 hod. na ulici na adrese P. hrdlo XX, X.,\npredstavili poškodeným Y. T. a C. U. ako kriminálna polícia s tým, že obžalovaný O. V. poškodeného Y. T.\nopakovane udrel otvorenou dlaňou do tváre, pričom žiadal od neho mobilný telefón, ktorý ale poškodený\nnemal pri sebe, nakoniec mu zobral power banku, potom pýtal peniaze, ktoré poškodený nemal pri sebe,\nna čo ho znovu O. V. udrel dlaňou do tváre, následne mu prehrabal peňaženku, vyhodil z nej doklady\na túto si prisvojil, a poškodeného C. U. obžalovaný W. P. násilím odtiahol a oprel o strom, kopol mu do\nnôh, začal ho prehľadávať, najskôr batoh, ktorý mal poškodený na chrbte, batoh, ktorý mal krížom cez\ntelo, tento mu odopol, vyťahoval mu z neho všetky veci a rozhadzoval ich, poškodený sa zo strachu\nnebránil, z tohto batohu mu odcudzil obžalovaný W. P. mobilný telefón zn. Xiaomi redmi 12C, glukomer,\nUSB hub, kľúče od domu, slúchadlá, kombinované kliešte, čím poškodenému Y. T. spôsobili škodu na\nodcudzených veciach najmenej 10,- eur a poškodenému C. U. škodu vo výške najmenej 112,- eur.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému O. V. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného\nod 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.\n2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere\n3 roky a 7 mesiacov.\nObžalovanému W. P. bol za uvedenú trestnú činnosť podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od\n06.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2,\nods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona boli obžalovaní O. V. a W. P. na výkon trestu zaradení do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovaným O. V. a W. P.\nuložený ochranný dohľad v trvaní 3 roky.\n\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovaným O. V. a W. P. uložená povinnosť spoločne\na nerozdielne nahradiť poškodenému C.. spôsobenú škodu vo výške 112,- eur a poškodenému Y. T.\nspôsobenú škodu vo výške 10,- eur.\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli poškodení C. U. a Y. T. so zvyškom nároku na náhradu\nškody odkázaní na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaní O. V. a W. P. smerujúce výlučne\ndo výroku o treste.\nV písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný O. V. poukázal na to, že nesúhlasí s výmerou\ntrestu, nakoľko mestský súd sa nesprávne vysporiadal s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami.\nOhľadom § 37 písm. m) Trestného zákona uviedol, že nikdy nebol odsúdený pre trestný čin lúpeže.\nNovelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 sa jeho odsúdenia kvalifikovali ako prečiny, nie ako\nzločiny. Nemôže mu byť vytýkaná jeho minulosť. Nesúhlasí s výmerou trestu podľa § 38 ods. 3 Trestného\nzákona v rozpätí 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Zákonom stanovená je sadzba 3 roky až 8 rokov,\npričom súd mu mohol trest znížiť o jednu tretinu. Požiadal o zhovievavosť s tým, že dôveru nesklame.\nPred väzbou vykonal 6-ročný trest. Navrhol zvážiť podmienečný trest, nakoľko vykonaný trest berie ako\nponaučenie k vedeniu riadneho života.\nV písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný O. V. prostredníctvom svojho obhajcu\nzdôraznil, že odvolanie podáva proti výroku o treste, nakoľko ho považuje za neprimerane prísny. Od\nzačiatku trestného konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ku skutku sa priznal\na tento úprimne oľutoval. Veľmi ho mrzí vzniknutá situácia a neodstrániteľný následok. Poukázal na\n§ 34 ods. 1 Trestného zákona a § 34 ods. 4 Trestného zákona. Trest je celkom zjavne neprimeraný\naj vzhľadom na tú skutočnosť, že trestná sadzba v uvedenom prípade je 3 roky až 8 rokov, čiže\ni keď mu súd uložil trest na samej dolnej hranici, mal mu výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1\nTrestného zákona podmienečne odložiť. Ohľadom primeranosti trestu poukázal na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4To/2/2013 vyplýva, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena\nsine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný\npriestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia\nslobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Ani príliš\nprísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie\ntoho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý\nsľubuje možnosť jeho nápravy. Neprimeraný trest je teda negáciou práva. Neprimeraný trest nemožno\npovažovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Nevyhnutné je celkové posúdenie\nosobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a\npodobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu.\nV zmysle princípu právnej istoty, kedy má subjekt práva legitímne právo očakávať, aby sa jeho prípad\nrozhodol spôsobom, akým sa v minulosti obdobné prípady rozhodli, poukázal na rozhodnutia ústavného\nsúdu sp. zn. ÚS 87/1993, sp. zn. II. ÚS 80/1999, sp. zn. II. ÚS 243/2005, sp. zn. III. ÚS 192/2006 a sp.\nzn. IV. ÚS 14/2007. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že výrok súdu v napadnutom\nrozsudku o treste nie je správny ani dôvodný a odvolací súd požiadal, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b),\npísm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok preskúmal a výrok o treste zrušil a na základe § 322\nods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ten vec v potrebnom rozsahu prejednal a\nrozhodol, alebo aby na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil výrok o treste a sám rozsudkom\nrozhodol tak, že mu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (zrejme § 188 ods. 1 Trestného zákona,\npozn. krajského súdu), s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,\n§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, uloží primeraný trest odňatia slobody, ktorý podľa § 51 ods. 1\nTrestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu.\nV písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný W. P. predovšetkým namietal, že súd prvého\nstupňa v jeho prípade konštatoval, že sa jedná o špeciálnu recidívu, nakoľko bol 3-krát súdne trestaný,\npreto mu vymeral trest vo výmere 4 roky, čo však žiadnym spôsobom neodôvodnil. Preto požiadal\nodvolací súd o zníženie trestu na dolnú hranicu trestnej sadzby po aplikácii § 39 ods. 5 Trestného zákona,\nčo činí trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 7 mesiacov s prihliadnutím na okolnosť, že mu bol\n\nuložený aj ochranný dohľad vo výmere 3 roky. Svojho konania veľmi ľutuje a vyčíta si to každý deň. Je\nmladým človekom, ktorý má celý život pred sebou, preto trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby\nbude postačovať na jeho nápravu a prehodnotenie jeho doterajšieho spôsobu života.\nV písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný W. P. prostredníctvom svojho obhajcu\nzdôraznil, že súhlasí s výrokmi súdu o uznaní viny, avšak nestotožňuje sa s uloženým trestom, nakoľko\nnepodmienečný trest považujem za neprimerane prísny. K trestnej činnosti sa dobrovoľne priznal a túto\núprimne oľutoval. Je otcom maloletého dieťaťa, na ktorého výchove sa mieni spolupodieľať. Trest má\npostihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke\nosoby. Veľmi ho mrzí vzniknutá situácia a neodstrániteľný následok. Aj z hľadiska účelu trestu je uložený\ntrest podľa § 34 a nasl. Trestného zákona celkom zjavne neprimeraný s minimálnou spoločenskou\nnebezpečnosťou. Protiprávny čin spáchal v alkoholickom opojení, jeho konanie nebolo v kontexte\nustáleného skutku motivované prisvojením si cudzej veci „za každú cenu“, ale išlo len o to, „ako sa\nzabaviť sa na úkor poškodených a udrieť si.“ Ako tento druh zábavy dopadol, to už vie a je pripravený\nza svoju hlúposť niesť aj patričné dôsledky. Je si vedomý, že súd pri hodnotení jeho osoby konštatoval\ntzv. špeciálnu recidívu, pričom je mu známa aj skutočnosť, že použitie § 39 ods. 5 Trestného zákona,\nteda mimoriadne zníženie trestnej sadzby, nie je obligatórne nárokovateľné a nie je povinnosťou súdu,\nale je len výlučne v jeho kompetencii a na voľnej úvahe. Poukázal aj na § 34 ods. 1 Trestného zákona\na § 34 ods. 4 Trestného zákona. Jeho základná trestná sadzba v uvedenom prípade je 3 roky až 8\nrokov. Teda i keď mu súd uložil trest v rámci upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného\nzákona pri samej dolnej hranici, resp. tesne pod ňou, mal mu výkon tohto trestu podľa § 51 ods. 1\nTrestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložiť a ako\npreventívne opatrenie uložiť mu probačný dohľad probačného a mediačného úradníka za súčasného\nuloženia primeraných povinností a obmedzení tak, ako to predpokladá § 51 ods. 3 a ods. 4 Trestného\nzákona. Podľa novelizovaného Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, osobitne § 51 ods. 1\nTrestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne\nodložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 4 roky, ak zároveň páchateľovi uloží probačný\ndohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. S odvolaním na predchádzajúcu kriminálnu minulosť\nuviedol, že ostatné odsúdenia má zahladené, mimo odsúdenia, na ktoré prihliadol súd pri úprave dolnej\nhranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Ohľadom primeranosti trestu poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011. Z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4To/2/2013 vyplýva, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade\nso zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu\nponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest\n(osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho\ndonútenia. Ani príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má\nbyť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny\npostoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Neprimeraný trest je teda negáciou práva. Neprimeraný\ntrest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Nevyhnutné je\ncelkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických\nvlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu\ntrestného činu. V zmysle princípu právnej istoty, kedy má subjekt práva legitímne právo očakávať, aby sa\njeho prípad rozhodol spôsobom, akým sa v minulosti obdobné prípady rozhodli, poukázal na rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. ÚS 87/1993, sp. zn. II. ÚS 80/1999, sp. zn. II. ÚS 243/2005, sp. zn. III. ÚS\n192/2006 a sp. zn. IV. ÚS 14/2007. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že výrok súdu\nv napadnutom rozsudku o treste nie je správny ani dôvodný a odvolací súd požiadal, aby podľa § 321\nods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok preskúmal a výrok o treste zrušil a\nna základe § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ten vec v potrebnom\nrozsahu prejednal a rozhodol, alebo aby na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil výrok o\ntreste a sám rozsudkom rozhodol tak, že mu podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na §\n38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. l) Trestného zákona (zrejme\nomylom uvedený, pozn. krajského súdu), § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, uloží primeraný trest\nodňatia slobody, ktorý podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu s\nprimeraným použitím § 51 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaných, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnili obžalovaní O. V. a W. P., ich obhajcovia a prokurátorka krajskej prokuratúry.\n\nNa verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Dunajská\nStreda sp. zn. 1T/8/2019, vrátane rozsudku zo 06.03.2019, spisu Okresného súdu Dunajská Streda\nsp. zn. 1T/59/2018, vrátane rozsudku z 27.06.2018, spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.\n1T/27/2019, vrátane rozsudku z 20.03.2019, spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/127/2017,\nvrátane rozsudku z 29.05.2018 a hodnotenia z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce z\n29.01.2025 na obžalovaného W. P..\nObhajca obžalovaného O. V. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom\nrozsahu pridržiava písomne podaného odvolania. Má za to, že obžalovanému O. V. bol mestským súdom\nuložený neprimerane prísny trest. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste\nodňatia slobody a sám rozhodol tak, že zníži výmeru tohto druhu trestu.\nObhajca obžalovaného W. P. sa na verejnom zasadnutí takisto v plnom rozsahu sa pridržal písomne\npodaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k\nobžalovanému W. P. vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému\nuloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.\nProkurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že vo vzťahu k odvolaniam\nobžalovaných O. V. a W. P. sú tresty uložené obom obžalovaným zákonné a správne a preto navrhla\nodvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.\nObžalovaný O. V. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného odvolania a požiadal, aby\nmu bolo vyhovené. Zároveň sa pripojil k ústnemu prednesu svojho obhajcu.\nObžalovaný W. P. na verejnom zasadnutí poukázal na svoj konečný návrh, ktorý koncipoval osobitným\npísomným podaním a ktorý adresoval odvolaciemu súdu. Požiadal, aby toto jeho podanie bolo prečítané.\nV písomnom podaní z 13.01.2025 obžalovaný W. P. zdôraznil, že pred súdom využil právo urobiť\nvyhlásenie o vine, čo mestský súd akceptoval. Pri rozhodovaní o treste sa prvostupňový súd hlbšie\nnezaoberal a ani neskúmal okolnosti, ktoré predchádzali skutku a okolnosti, ktoré zlepšili jeho postoj\na mohli by viesť k priaznivejšiemu trestu. Každý má právo na spravodlivý súdny proces, zásadu\nproporcionality a spravodlivý trest. Rozhodnutiu o vyhlásení viny predchádzal nepriamy nátlak zo\nstrany orgánov činných v trestnom konaní s hrozbou vysokého trestu, ak vyhlásenie neurobí. Inak by\ndošlo k zmene právnej kvalifikácie, lebo jeho úmyslom nebolo zmocniť sa cudzej veci. Nechce však\nbagatelizovať svoj odsúdeniahodný atak. Pred skutkom sa s chalanmi rozhodli, že si pôjdu vypiť a\nzabaviť do Bratislavy. Nebrali si žiadne zbrane, či falošný odev. Na ceste domov sa ocitol v situácii,\nkeď narazili na dvoch hlučných ľudí a rozhodli si z nich vystreliť, nachytať ich, že sú policajti. Nechceli\nsa dopustiť trestnej činnosti a je mu ľúto tohto nedorozumenia. Znovu stratil svoju rodinu a syna.\nNemá skúsenosti s alkoholom. Požiadal o zohľadnenie týchto okolností a aby odvolací súd podľa § 39\nTrestného zákona zmiernil výšku trestu na samú dolnú hranicu trestnej sadzby.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného zákona) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolaní oboch obžalovaných (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie\npodľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku\npreskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obaja odvolatelia\npodali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou,\nže na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolania obžalovaných O. V. a W.\nP. nie sú dôvodné.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým obaja odvolatelia podali odvolania a\npreskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.\nVýnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce\nodvolaniami neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti\nrozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku.\n\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom na podané odvolania zo strany oboch\nobžalovaných iba voči výrokom o trestoch odňatia slobody, vrátane ich výmery, a z toho vyplývajúceho\nrozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výroky o vine, vrátane použitej právnej\nkvalifikácie, ani výroky o ochranných opatreniach a o náhrade škody.\nOdvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaní O. V. a W. P. na hlavnom pojednávaní\nurobili (každý zvlášť) vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že sú vinní zo\nspáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne mestský súd prijal vyhlásenie oboch obžalovaných\npodľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia konajúci súd\noboch obžalovaných poučil o ich právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom\npostupe. Súd prvého stupňa obžalovaným O. V. a W. P. položil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku\na § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré\nobžalovaní odpovedali kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku\nuznesením, že vyhlásenie oboch obžalovaných prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom\nobžalovaní priznali spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,\no ochrannom opatrení a o náhrade škody.\nVzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v\nsúvislosti s vyhláseniami oboch obžalovaných a ich prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací\nsúd sa zaoberal iba výrokom o treste odňatia slobody (v podaných odvolaniach uloženie ochranných\nopatrení - ochranného dohľadu a výroky o náhrade škody obžalovaní vôbec nenamietali).\nNa podklade odvolaní oboch obžalovaných, ktoré smerovali výlučne do výrokov o treste odňatia slobody\nnapadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že tak obžalovanému O. V., ako\naj obžalovanému W. P., bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest odňatia\nslobody, vrátane jeho výmery.\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj\nostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých\nzohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 33a Trestného zákona a § 34\nods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto\nustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v\npáchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a\nsúčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa\nspoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný\nstav veci a musia z neho vyplynúť.\nSamotný druh trestu a výmery trestov odňatia slobody, ktoré boli obžalovaným uložené (t. j.\nobžalovanému O. V. 3 roky a 7 mesiacov a obžalovanému W. P. 4 roky), sú obhájiteľné v každom smere.\nTýmto rozhodnutím nedošlo ani k porušeniu zásad pre ukladanie trestov upravených v Trestnom zákone.\nPri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí\nod 3 rokov do 8 rokov. Prvostupňový súd správne prihliadol u oboch obžalovaných tak na poľahčujúcu\nokolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, týkajúcej sa priznania k spáchaniu trestného činu a\njeho úprimného oľutovania, ako aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,\ntýkajúcej sa toho, že obaja obžalovaní boli už za trestný čin odsúdení, nakoľko obžalovaný O. V. má v\nodpise registra trestov evidovaných 7 záznamov a bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu\nDunajská Streda zo 06.03.2019, sp. zn. 1T/8/2019, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného\nzákona, na súhrnný nepodmienečný 3-ročný trest odňatia slobody, a obžalovaný W. P., doposiaľ 3-krát\nsúdne trestaný, bol ostatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo 14.12.2021,\nsp. zn. 6T/109/2021 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa §\n212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.\n2 písm. a) Trestného zákona, a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa\n§ 294 ods. 2 Trestného zákona, pričom došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na\n\nskoršie odsúdenie obžalovaného. Ide teda u oboch obžalovaných o vyrovnaný pomer poľahčujúcich\nokolností a priťažujúcich okolností.\nVzhľadom na to, že obaja obžalovaní O. V. a W. P. sa opätovne dopustili posudzovaného zločinu,\nhoci obaja boli v minulosti za zločin právoplatne odsúdení, do úvahy prichádzala aplikácia § 38 ods. 3\nTrestného zákona, čo znamená úpravu trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.\nObžalovaný O. V. bol totiž rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 29.05.2018, sp. zn. 3T/127/2017,\nprávoplatným dňa 31.05.2018, uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. d) Trestného zákona, za čo mu bol o. i. uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo\nvýmere 2 roky. Skoršie spáchanie zločinu u obžalovaného W. P. vyplýva napr. z rozsudku Okresného\nsúdu Dunajská Streda z 27.06.2018, sp. zn. 1T/59/2018, právoplatným dňa 27.06.2018, ktorým bol\nuznaný za vinného zo spáchania o. i. zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného\nzákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom\njeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, pričom dňa 23.01.2020 došlo k nariadeniu výkonu tohto trestu,\nako aj z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20.03.2019, sp. zn. 1T/27/2019, právoplatným\ndňa 22.03.2019, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania o. i. zločinu týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace.\nNakoľko za znak „opätovného spáchania zločinu“ sa neprihliadne v prípade, ak predchádzajúce\nodsúdenie za zločin je zahladené, odvolací súd vzhľadom na to, že v rámci vyššie uvedených odsúdení\nbol obžalovaný W. P. mladistvým, musel zohľadňovať aj § 121 Trestného zákona, týkajúci sa zahladenia\nodsúdenia u mladistvého. V zmysle § 121 ods. 2 Trestného zákona o tom, či sa odsúdenie mladistvého\nna trest odňatia slobody prevyšujúci 1 rok zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie\nmladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Platí, že súd musí rozhodnúť o\nzahladení ihneď po prepustení mladistvého z výkonu trestu prevyšujúceho 1 rok a ak takto príslušný\nsúd neurobil, vyrieši otázku zahladenia ako predbežnú otázku podľa § 7 Trestného poriadku súd\nrozhodujúci v ďalšej trestnej veci tohto páchateľa, pokiaľ okolnosť, či sa na neho hľadí, akoby nebol\nodsúdený, má vplyv na právne posúdenie nového skutku, uloženého trestu alebo ochranného opatrenia\n(R 42/1981). Odvolací súd si preto z ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyžiadal hodnotiacu správu\nna obžalovaného W. P. týkajúcu sa správania vtedy mladistvého obžalovaného W. P. vo výkone trestu\nodňatia.\nZ uvedenej hodnotiacej správy, oboznámenej na verejnom zasadnutí krajského súdu, okrem iného\nvyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného od nastúpenia na výkon trestu odňatia slobody\nnebolo na požadovanej úrovni. Opätovne nadväzoval nedovolené kontakty, vo viacerých prípadoch\nnebol ustrojený podľa určených vzorov a noriem, spal po budíčku, nevyužíval pracovný čas na\nvykonávanie pridelenej práce a opakovane porušil zásady slušného správania a vystupovania, a to ako\nvoči príslušníkovi zboru, tak aj voči spoluodsúdenému. Z dôvodu opakovaného porušovania ústavného\nporiadku bol dňa 19.06.2019 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Ústavný poriadok porušil tým,\nže nevyužíval efektívne pracovný čas na vykonávanie pridelenej práce a nebol ustrojený. Jeho pracovná\nmorálka bola na slabej úrovni a z uvedeného pracoviska bol na návrh zamestnávateľa vyradený.\nDňa 20.11.2019 bol z dôvodu výkonu súdom nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia\nambulantnou formou umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania, kde liečebný režim nie\nvždy dodržiaval. Jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, nadväzoval nedovolený kontakt\nso spoluodsúdeným a bol účastný fyzického a verbálneho konfliktu so spoluodsúdeným. Po vykonaní\nochrannej liečby bol dňa 25.05.2020 opäť umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „C“. Jeho\nsprávanie a vystupovanie v tomto období bolo stabilizované, disciplinárne odmenený bol v jednom\nprípade. Vzhľadom na priaznivý vývoj v správaní bol dňa 15.07.2021 umiestnený do diferenciačnej\nskupiny „B“. V jeho správaní postupne došlo k negatívnym zmenám. Nedostatky boli zaznamenané\ntým, že nesplnil príkaz príslušníka zboru ubytovať sa v oddiele, nadväzoval nedovolené kontakty a rušil\nnočný kľud hlučným správaním a vykrikovaním vulgarizmov. V kolektíve spoluodsúdených bol častým\nzdrojom konfliktných situácií. Disciplinárne potrestaný bol v troch prípadoch. Z dôvodu opakovaného\nporušovania ústavného poriadku bol dňa 06.12.2021 opätovne umiestnený do diferenciačnej skupiny\n„C“. Jeho správanie a vystupovanie naďalej nebolo na požadovanej úrovni, požil alkohol a fyzicky\nnapadol spoluodsúdeného. V kolektíve spoluodsúdených so správal hrubo, konfliktne. Vzhľadom na\nsústavné porušovanie ústavného poriadku bol odsúdený dňa 20.12.2021 umiestnený do oddielu s\n\nbezpečnostným režimom. Jeho správanie a vystupovanie naďalej nebolo na požadovanej úrovni.\nÚstavný poriadok počas tohto obdobia porušil tým, že sa pokúsil zneužiť preukaz iného odsúdeného\na prechovával nepovolené veci. Disciplinárne potrestaný bol v troch prípadoch. Na základe Uznesenia\nOkresného súdu v Trnave č. 4Nt/l/2022 zo dňa 27.07.2022 bol odsúdený preradený na ďalší výkon trestu\nz ústavu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia a následne dňa\n02.08.2022 bol premiestnený do iného ústavu za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so\nstredným stupňom stráženia. Na základe rozhodnutia riaditeľa predchádzajúceho ústavu bol umiestnený\ndo oddielu s bezpečnostným režimom. Počas umiestnenia v oddiele s bezpečnostným režimom\nsa správanie odsúdeného vplyvom intenzívneho psychologického, režimového a pedagogického\npôsobenia postupne stabilizovalo. Vzhľadom na jeho správanie a pozitívny postoj k plneniu povinností\nbol dňa 24.08.2022 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. V jeho správaní a vystupovaní však\nopätovne došlo k negatívnej zmene. Ústavný poriadok porušil tým, že fajčil mimo vyhradených\npriestorov, nechal sa tetovať, pokúsil sa užiť liek inak, ako predpísal lekár, opakovane hrubým\nspôsobom porušil zásady slušného správania voči príslušníkovi zboru a bol účastníkom fyzického\nkonfliktu s iným odsúdeným. Do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného\nsúvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa zapájal len na podnet väzenského personálu,\nvlastnú iniciatívu nevyvíjal. Disciplinárne potrestaný bol v piatich prípadoch. Z dôvodu sústavného\nporušovania ústavného poriadku a pôsobenia na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu\ntrestu bol dňa 06.09.2023 umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. Počas umiestnenia v\noddiele s bezpečnostným režimom sa správanie odsúdeného vplyvom intenzívneho psychologického,\nrežimového a pedagogického pôsobenia postupne stabilizovalo. Vzhľadom na jeho správanie a pozitívny\npostoj k plneniu povinností bol dňa 27.11.2023 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. V jeho správaní\na vystupovaní však opätovne došlo k negatívnej zmene. Ústavný poriadok porušil tým, že sa pokúsil\nužiť liek inak, ako predpísal lekár. Disciplinárne potrestaný bol v jednom prípade. Koniec trestu mal dňa\n19.01.2024.\nSkutočnosti vyplývajúce z danej hodnotiacej správy ohľadom správania sa vtedy mladistvého\nobžalovaného W. P. vo výkone trestu odňatia, predstavujúce v súhrne výrazne negatívne hodnotenie\njeho správania a vystupovania počas výkonu trestu odňatia, zahrňujúce mnohé disciplinárne potrestania\nobžalovaného, neumožňujú ich zohľadnenie v prospech obžalovaného, čo by v rámci posúdenia ako\npredbežnej otázky odvolacím súdom podľa § 7 Trestného poriadku malo za následok pozitívny záver\nv otázke zahladenia odsúdení obžalovaného. Na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného W. P. teda\nkrajský súd neprihliadal ako na zahladené.\nNa strane druhej odvolací súd zastáva taký právny názor, že mestský súd využitím možnosti uplatnenia\npravidla upraveného v § 39 ods. 5 Trestného zákona, vychádzajúc aj s názoru vyjadreného v stanovisku\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016,\npostupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému O. V., ako aj obžalovanému W. P. vymeral\ntrest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom\nustanovenej trestnej sadzby.\nOba tresty odňatia slobody, u obžalovaného O. V. vo výmere 3 roky a 7 mesiacov a u obžalovaného W. P.\nvo výmere 4 roky (t. j. v rámci mimoriadne zníženej trestnej sadzby), ktoré boli obom obžalovaným súdom\nprvého stupňa uložené, považuje aj odvolací súd za tresty síce citeľné, ale primerané, s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti zistené na strane páchateľov, ako aj na okolnosti posudzovaného prípadu. Správne súd\nprvého stupňa diferencoval jednotlivé výmery uložených trestov u obžalovaných, nakoľko obžalovaný\nW. P. bol už, na rozdiel od obžalovaného O. V., opakovane súdne trestaný aj za násilnú trestnú činnosť,\ndokonca v jenom prípade aj pre zločin lúpeže.\nZaradenie oboch obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia, zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obaja boli v posledných\ndesiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený\nza úmyselný trestný čin.\nOdvolací súd sa však nestotožnil s argumentmi oboch odvolateľov O. V. a W. P., ktorí sa domáhali\nuloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Totiž s poukazom na osoby obžalovaných i ich\nkriminálnu minulosť (navyše posudzovaný skutok obaja obžalovaní spáchali len niekoľko mesiacov po\nvykonaní skorších nepodmienečných trestov odňatia slobody obomi obžalovanými), krajský súd vyvodil,\nže uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec\n\ndo úvahy. Pokiaľ teda ani predchádzajúce podmienečné tresty, ktorých výkon bol neskôr nariadený, ale\nnajmä neskoršie nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli obžalovaným v minulosti uložené,\nneviedli k ich náprave, nadriadený súd je presvedčený, že len uloženie prevýchovného trestu by celkom\nzjavne nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaní sú v tomto smere narušenými osobami, recidivistami,\nktorí evidentne nie sú schopní viesť riadny spôsob života, začleniť sa do spoločnosti a ktorí opakovane\nignorujú zákazy stanovené Trestným zákonom. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne\npôsobenie na oboch obžalovaných, ktoré im účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je\nnevyhnutné na obžalovaných pôsobiť represiou v podobe nepodmienečných trestov odňatia slobody.\nTakýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaných z hľadiska ich postojov k dodržiavaniu\njednotlivých spoločenských noriem, ale tiež ich vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti.\nUvedené závery platia aj po zohľadnení argumentov obhajcov oboch obžalovaných, vychádzajúcich z\nnimi označených rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného súdu.\nPokiaľ obžalovaný O. V. namietal zohľadnenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného\nzákona, nakoľko nikdy nebol odsúdený pre trestný čin lúpeže, krajský súd vyslovuje, že uvedená\npriťažujúca okolnosť sa netýka špeciálnej recidívy (opätovného spáchania rovnakej trestnej činnosti),\nale recidívy ako takej, aj všeobecnej, teda stačí, že páchateľ už bol v minulosti odsúdený pre akúkoľvek\ntrestnú činnosť. Správny nie je ani názor obžalovaného O. V., že novelou Trestného zákona účinnou od\n06.08.2024 sa jeho odsúdenia kvalifikovali ako prečiny, nie ako zločiny, pretože novela sa spôsobom,\nako sa domnieva obžalovaný, skorších právoplatných odsúdení netýka. V súvislosti s polemikou\nobžalovaného W. P. ohľadom právnej kvalifikácie skutku, táto je za daných okolností právne irelevantná,\nnakoľko samotné vyhlásenie obžalovaného W. P. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t.\nj. vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a je\nuž nenapadnuteľné odvolaním (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku), vrátanej právnej kvalifikácie skutku,\nbez ohľadu na to, aký neskorší náhľad na takéto vyhlásenie obžalovaný neskôr zaujal. Nič na tom v\ndanom prípade nemenia ani obžalovaným W. P. tvrdené okolnosti, že vyhlásenie urobil pod nátlakom\norgánov činných v trestnom konaní (vyhlásenie urobil pred mestským súdom, ktorý rozhodoval aj o druhu\na výmere trestu uloženého obžalovanému, pričom uvedené tvrdenie obžalovaný nepodporil žiadnou\nďalšou zo spisového materiálu vyplývajúcou okolnosťou, preto ho odvolací súd považoval za účelový\nargument prezentovaný v snahe zmierniť náhľad na osobu obžalovaného) a že sa išli len zabaviť a\nspraviť z poškodených srandu bez úmyslu zmocniť sa vecí poškodených. Pokiaľ obžalovaný W. P. v\nrámci odvolacieho konania poukazovali na to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v napadnutej\nvýmere citeľne zasiahne do jeho rodinného života, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností\nsi musel byť obžalovaný vedomý aj v čase spáchania skutku a evidentne chcel postúpiť riziko, že\ntýmto konaním si môže skomplikovať rodinný život. Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu\npáchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, dokonca aj ak\nsú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Preto nie je možné za\nkaždých okolností zabezpečiť (ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade), aby sa nepodmienečný\ntrest odňatia slobody uložený tak obžalovanému W. P. nedotkol jeho rodiny a blízkych osôb. Aj samotný\n§ 34 ods. 3 Trestného zákona sa môže aplikovať iba v rámci zákonných podmienok pre uloženie\nkonkrétneho druhu trestu.\nKrajský súd uzatvára, že obžalovanému O. V. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 7\nmesiacov a obžalovanému W. P. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktoré boli mimoriadne\nznížené v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, sú s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti\ndostatočne primeranými postihmi. Samozrejme, že je potrebné vnímať uložené tresty odňatia slobody\nako výsledok postupu, v ktorom bola uplatnená určitá forma benefitu dosiahnutá vzdaním sa práv oboch\nobžalovaných na klasický súdny proces.\nZáverom treba dodať a zopakovať, že výroky prvostupňového rozsudku týkajúce sa ochranných opatrení\na náhrady škody neboli odvolaniami obžalovaných napadnuté, preto odvolací súd nemal ani žiadny\nrelevantný dôvod tieto výroky preskúmať a zaujať k nim akékoľvek stanovisko.\nOdvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil žiadny zákonný dôvod na prípadnú zmenu\nrozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolania obžalovaných O. V. a W. podľa § X19 Trestného poriadku\nako nedôvodné zamietol.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22T/51/2024", "guid": "f6a07b69-ad2b-49a3-a884-867148854fd1:534d6873-9e79-4f5e-ba17-55b540d5387d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "998158ec-f5ab-4842-8080-a2a69c48673a:63edae89-dfa5-4783-ad12-a7aeede6a5e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212010069.1", "spisova_znacka": "4To/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/2/2013 z 25. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212010069.1"}], "citovane_v": []}