{"guid": "4a47db6a-6f23-4ce2-b1e3-d4a077680ccc:6d02663c-9743-41ae-96b6-9e16d6957c9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1", "spisova_znacka": "1To/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/1/2025 z 12. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 1To/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1", "identifikacne_cislo": "1124013669", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d02663c-9743-41ae-96b6-9e16d6957c9f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/1/2025\n1124013669\n12. 02. 2025\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného L. Y. a spol., pre prečin šírenia\npoplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. Y. proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava I č.k. 22T/53/2024-382 z 22. novembra 2024, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 12. februára 2025, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/53/2024 z 22.11.2024 boli obžalovaní\nL. Y. a R. C. R. uznaní vinnými: obžalovaný L. Y. pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods.\n2 Trestného zákona a (už odsúdená) R. C. R. pre prečin šírenia poplašnej správy ako návodca podľa §\n21 ods. 1 písm. b/ § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že\ndňa 07.05.2024 v čase od 12.20 hod. v Bratislave na ulici Námestie Biely kríž 7, v budove Mestského\nsúdu Bratislava III boli vykonané bezpečnostné opatrenia spočívajúce v evakuácii osôb a prehľadávaní\ncelej budovy, nakoľko obvinený L. Y. v čase o 12.18 hod. dňa 07.05.2024 prostredníctvom telefonického\nmobilného zariadenia zn. IPhone 8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola v tom čase vložená SIM\nkarta s telefónnym číslom +421 XXX XXX XXX, zavolal na tiesňovú linku 112, pričom zaslal obvinenej R.\nC. R. snímku obrazovky (screenshot) ako potvrdenie o vykonanom telefonáte, ktorá dňa 07.05.2024 o\n11.30 hod. obvineného požiadala prostredníctvom komunikačnej platformy Messenger pod užívateľským\nmenom N. R., aby oznámil na tiesňovej linke 112, že na súde v Novom Meste sa nachádza bomba,\npričom mu za to sľúbila finančnú odmenu vo výške 100,- eur, čím spôsobili nebezpečenstvo vážneho\nznepokojenia zamestnancov a osôb prítomných vtom čase v budove Mestského súdu Bratislava III,\nNámestie Biely kríž 7, Bratislava.\nZa to bol obžalovanému L. Y. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1 § 38 ods. 2, §\n36 písm. l/, § 37 písm. m/ § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest vo výmere 14 mesiacov,\nna výkon ktorého bol zaradený postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na\nvýkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému L. Y. trestným\nrozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ako\naj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku\nodvolanie obžalovaný L. Y. podaním doručeným súdu dňa 09.12.2024. V odvolaní vytýka výšku\n\nuloženého trestu a má za to, že mu bol uložený vysoký trest, nakoľko v danej veci urobil vyhlásenie o\nvine a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.\nObhajca obžalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 uviedol zhodne ako obžalovaný, že\npovažujú uložený trest za neprimerane prísny. Požiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo\nvýroku o treste a obžalované mu uložil trest miernejší.\nČo sa týka už odsúdenej R. C. R. rozsudok vo vzťahu k menovanej nadobudol právoplatnosť dňom\n10.12.2024.\nUvedená trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 09.01.2025.\nVec obžalovaného L. Y. je vedená väzobne.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nNa verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa chcem v skratke vyjadriť ku skutku, ku\nktorému môj klient urobil vyhlásenie o vine. Jednalo sa o jeden telefonát, na ktorý bol nahovorený už\nodsúdenou, ktorá mu za to sľúbila odmenu 100,- eur. Zdôrazňujem, že môj klient spolupracoval s orgánmi\nčinným v trestnom konaní, nespôsoboval svojim konaním prieťah vo veci a aj z tohto pohľadu sa nám\nuložený trest vo výmere 14 mesiacov javí neprimerane prísnym. Navrhujeme uložiť trest podmienečný\ns odkladom na skúšobnú dobu, pripadne zmierniť trest na desať mesiacov.“\nProkurátorka krajskej prokuratúry považujúc odvolanie obžalovaného za nedôvodné a rozsudok\nprvostupňového súdu za vecne správny a v súlade so zákonom, čo sa týka všetkých jeho výrokov,\nnavrhla aby súd postupoval podľa § 319 Trestného poriadku.\nObžalovaný sa pripojil k prednesu obhajcu.\nZ predloženého spisového materiálu je zrejmé, že Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola dňa\n09.09.2024 pod č.k. 2Pv 128/24/1103-59 podaná obžaloba na obžalovaného L. Y. (a už odsúdenú R.\nC. R.), pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe\nopísanom v obžalobe.\nVo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný L. Y. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený\no možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku\na po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie\no vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania\npovažovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu\nnenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného\nporiadku, urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania\nskutku uvedeného v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3\npísm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd\nvyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie\nnebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a\nochrannom opatrení.\nSprávne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného L. Y. za vinného podľa podanej\nobžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia\nsúdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu\nkvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,\nvykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\n\nVzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného\nnepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného L. Y. právne posúdil ako prečin šírenia poplašnej\nsprávy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, a takto uznal obžalovaného L. Y. za vinného.\nČo sa týka druhu a výmery trestu mestský súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatujúc: „K osobe\nobžalovaného Y. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol\nobžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 8-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (1 x\nkrádež, 1 x neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, 1 x neoprávnené používanie\ncudzieho motorového vozidla), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x porušovanie domovej slobody,\n1 x lúpež), pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné\nzdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení\nosoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe\nvyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k\npáchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia\nalebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie\nsama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Z Centrálnej evidencie správnych deliktov\na priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych deliktov alebo priestupkov, a to priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu (2 x), proti majetku (1 x). Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice\nsp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný\nza vinného za spáchaný prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.\n1 Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 20.06.2024, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 2 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr\nako bol Okresným súdom Levice vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 21.06.2024, resp. doručený\ntrestný rozkaz dňa 21.06.2024 sp. zn. 0T/53/2024, a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr, ako\nbol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn. 1T/25/2019 zo\ndňa 18.08.2020, právoplatný dňa 03.09.2020, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42\nods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa\n21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024. Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného\nvychádzal zo závažnosti prečinu šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona účinného\nod 06.08.2024 - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného\nzákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia\ntrestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až\n5 rokov. Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36\npísm. 1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u\nobžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný\nčin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1:1. Trestná sadzba sa u\nobžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona alebo §\n38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladať obžalovanému trest v sadzbe 1 rok až 5 rokov....Následne\nsúd uložil obžalovanému Holubovi za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo\nvýmere 14 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 41 ods. 1\nTrestného zákona. Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods.\n1 Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu\nvýkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie\nbyť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším\nrozsudkom (trestným rozkazom) bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. S\npoukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia\nslobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných\ndesiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý\nmu bol uložený za úmyselný trestný čin.“\nPre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest\nzabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne\niných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na\nvýchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou.\n\nPri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.\nPri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,\nktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.\nJednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný\nzákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu\nukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť\nlen taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé\ndruhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého\nhorná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť\nrokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.\nOdvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si\nosvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.\nTrestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách\nukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.\nNakoľko bol ukladaný trest súhrnný správne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému\nuložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný\n21.06.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nKrajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež\nprimeraný, pričom po dôslednom preskúmaní veci dospel k záveru, že správne bol uložený súhrnný trest,\npretože je potrebné postihnúť i mnohosť trestných činov jedného páchateľa a to uložením súhrnného\ntrestu podľa trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona.\nTeda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery\nvo vzťahu k obžalovanému L. Y. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre\nrozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady\nukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal\nnajmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd potom záverom konštatuje, že trest odňatia slobody\nvo výmere 14 mesiacov, uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby zodpovedá zákonným kritériám a\nnavyše je jediným trestom uloženým za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom v dôsledku ukladania\nsúhrnného trestu bol zrušený výrok o treste predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Levice\nsp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ktorým bol obžalovanému za prečin\nneoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorý začal vykonávať dňa 20.06.2024 a vykonal ho dňa\n20.08.2024, kedy bol vzatý do vydávacej väzby v inej trestnej veci.\nTeda uložený trest vo výmere 14 mesiacov, do ktorého sa započíta už vykonaný trest vo výmere 2\nmesiace, z titulu ukladania súhrnného trestu, aj odvolací súd považuje za zákonný a najmä primeraný,\npri zohľadnení, že obžalovaný L. Y. bol už v minulosti päťkrát súdne trestaný, pre rôznu trestnú činnosť,\nnajmä majetkového charakteru, v jenom prípade aj násilného charakteru.\nOdvolací súd vzhľadom vo výroku o treste uvedenej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Trestného\nzákona) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Trestného zákona) dáva do pozornosti, že novelou\nTrestného zákona boli odstránené povinné (zákonom určené) úpravy dolnej hranici trestnej sadzby, resp.\nhornej hranici trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich, resp. prevahe priťažujúcich okolností.\nTeda jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného\nzákona.\n\nTotiž zákonodarca v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých\ntrestov navrhol upraviť zoznam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aby nebol taxatívny, ale\ndemonštratívny, ktorá koncepcia viac zodpovedá reálnemu životu a nebráni v dostatočnej individualizácii\ntrestov. V nadväznosti na uvedené došlo k odstráneniu povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v\nnadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o\njednu tretinu/zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Bol však zachovaný mechanizmus\nzvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy a to o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného\nzákona).\nV nadväznosti na uvedené nie je nutné vo výroku o treste uvádzať zistené a ustálené poľahčujúce, resp.\npriťažujúce okolnosti, s týmito sa súd prvého stupňa musí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.\nObžalovaný bol správne na výkon uloženého trestu zaradený, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného\nzákona, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nS poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového\nsúdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného L. Y., podľa §\n319 Trestného poriadku, zamietol ako nedôvodné.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22T/53/2024", "guid": "674442a7-3d44-4481-8da8-9697642da5f1:e8746d7a-d51f-48a1-8a1e-770b21373ab1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}