{"guid": "24be028a-8d09-4e05-b26a-bfba5c160e6b:8e5208ed-f066-4d1e-88d4-ced74d488939", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1", "spisova_znacka": "4To/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/25/2025 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2025, sp. zn. 4To/25/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1", "identifikacne_cislo": "1124014150", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Michal Kačáni", "sudca_id": 1391, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-kacani-1391", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2", "nazov": "§ 360 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e5208ed-f066-4d1e-88d4-ced74d488939", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/25/2025\n1124014150\n27. 03. 2025\nMgr. Michal Kačáni\nECLI:SK:KSBA:2025:1124014150.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov\nJUDr. Karola Kováča a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného I. W. pre prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §\n139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/676/2024 zo dňa 15.01.2025, na\nverejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o\ntreste a spôsobe jeho výkonu.\nNa základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému\nI. W., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Y. XX, H., toho času vo výkone väzby,\nukladá\npodľa § 360 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. W., nar. XX.XX.XXXX zamieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 15.01.2025 sp. zn. 0T/676/2024 bol obžalovaný I. W.\nuznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)\nTrestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\nobvinený v Bratislave - Y. D., na ulici Y. XX v tam sa nachádzajúcom byte na druhom poschodí dňa\n04.10.2024 vo večerných hodinách, povedal svojej matke - poškodenej S. W. po predchádzajúcom\nfyzickom konflikte, počas ktorého udieral poškodenú prakerom na koberce slová \"aj ja som vás prosíkal\naby ste ma nebili, budem vám robiť zrkadlo toho, čo ste mi robili, zlikvidujem vás, ste príčinou môjho\nnešťastia\" pričom následne sa obvinený presunul k jeho otcovi - poškodenému N. W. do izby, ktorému\npo fyzickom konflikte a slovnom konflikte adresoval slová \"zabijem Vás vy pankharti, všetkých zabijem\"\nna čo následne poškodená zavolala na políciu, následkom čoho obvinený z bytu odišiel a do ktorého\nsa vrátil až dňa 05.10.2024 v čase okolo 07:30 hod. kedy po slovnej výmene medzi ním a poškodeným\nN. W., mu adresoval slová \"obliekaj sa ty bastard zdegenerovaný šmatlavý, keď nevypadneš z bytu,\n\ntak ťa zabijem a zabijem všetkých ostatných. Daj mi peniaze alebo byt inak ťa zabijem\" následkom\nčoho poškodení v strachu z obvineného z bytu odišli, pričom sa vrátili približne za hodinu do bytu, kde\nuž obvinený v tom čase nebol, ale o chvíľu sa vrátil a začal kopať a búchať do vchodových dverí, na\nčo mu poškodená S. W. otvorila a následne z bytu spolu s poškodeným N. W. opätovne zo strachu\nodišli pred bytový dom, odkiaľ privolali hliadku OO PZ Karlova Ves, s volacím znakom DUSIK 205 v\nzložení VH: ppráp. V. Q., CH: nstržm. D. Q., ktorá sa dostavila na miesto, kde sa následne presunula s\npoškodenou S. W. do bytu, kde našli obvineného, ktorý si bral osobné veci a chcel z bytu odísť, pričom\npočas toho ako išla hliadka DUSIK 205 s obvineným a poškodenou S. W. z bytu preč, bol obvinený\nagresívny na poškodenú a za prítomnosti hliadky poškodenej povedal slová \"ty piča stará aby ťa jeblo, ty\nnie si moja mamička, ty si stará kurva\" a následne po nereagovaní na výzvy hliadky poškodenej uviedol\nslová \"ty hnusná stará piča, zajebem ťa, nechcem ťa už v živote vidieť, rozjebem ťa tu, veď ja sa vrátim\na potom uvidíte\" čím týmto konaním obvinený vzbudil u jeho matky - poškodenej S. W. a u jeho otca poškodeného N. W. dôvodnú obavu o ich život a zdravie.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38\nods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do\nústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému\nuložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok.\nPodľa § 77 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd\nobžalovanému uložil v rámci ochranného dohľadu primerané povinnosti a obmedzenia spočívajúce v\nzákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti\nod alkoholu a návykových látok.\nProti tomuto rozsudku podali odvolania smerujúce proti výroku o treste obžalovaný I. W. a prokurátor v\nzákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, ako osoby oprávnené podľa § 307 ods.\n1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku. Odvolanie zo strany prokurátora bolo podané v neprospech\nobžalovaného I. W..\nObžalovaný I. W. v dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že\ntrest, ktorý mu konajúci súd uložil za prečin, bol uložený vo vyššej výmere, ako si v tomto konkrétnom\nprípade vyžaduje zabezpečenie základnej zásady ukladania trestu, a to ochrana spoločnosti.\nObžalovaný má za to, že kratší trest, resp. alternatívny trest, by vytvorili vhodnejšie podmienky na\nprevýchovu jeho osoby a viedli by ho k tomu, aby viedol opäť riadny život. Trest nižší, resp. alternatívny,\nby zároveň vyjadril dostatočné morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný v odvolaní\npoukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom sa konštatuje, že: „Obžalovaný\npred súdom svoje konanie priznal a úprimne oľutoval, čo bolo očividné, keď sa v rámci záverečnej\nreči otočil k poškodeným (jeho rodičom), a so slzami v očiach im prejavil ľútosť nad jeho správaním“.\nObžalovaný má za to, že aj z reakcie jeho rodičov na hlavnom pojednávaní bolo zjavné, že svojmu\nsynovi jeho konanie odpustili. V prípade, že by to odvolací súd považoval za potrebné, obžalovaný\nnavrhuje výsluch jeho rodičov (poškodených) na verejnom zasadnutí. Na vykonaní takýchto výsluchov\nna hlavnom pojednávaní obžalovaný netrval, keďže mal za to, že by ich táto skúsenosť mohla ešte viac\nrozrušiť. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri ukladaní trestu zohľadnil jednu\npriťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Súčasne súd prvého stupňa uviedol,\nže obžalovaný spáchal prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vo veci vedenej Okresným\nsúdom Bratislava IV, sp. zn. 3T/56/2021, v ktorej bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní\n26 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov do 04.11.2024.\nObžalovaný priznáva, že prečin spáchal v skúšobnej dobe, avšak považuje ho za výnimočný exces,\nktorého spúšťačom bol alkohol. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj znalec v odbore psychiatria MUDr.\nI. I. v znaleckom posudku č. 56/2024. Uvedené konanie obžalovaný žiadnym spôsobom nezľahčuje,\navšak má za to, že na ochranu jeho, poškodených, ako aj celej spoločnosti, je aplikovanie a dôsledné\ndodržiavanie ochranného dohľadu, zákazu a príkazu dostatočnou zárukou pred zákonne nekonformným\nsprávaním. Obžalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že prečin spáchal jeden kalendárny mesiac pred\nuplynutím podmienečného trestu. Obžalovaný opätovne ľutuje svoje konanie a žiadnym spôsobom sa\nho nesnaží týmto odvolaním zľahčovať. Je však potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že obžalovaný sa\n\nsnažil po väčšinu podmienečného odsúdenia viesť riadny život, abstinovať a venovať sa jeho rodine,\nživotnej partnerke Y.. a jej synovi D. Z.. Obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa správne uznal\npoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, avšak nezohľadnil druhú poľahčujúcu\nokolnosť na strane obžalovaného, ktorou je okolnosť špecifikovaná v § 36 písm. k) Trestného zákona,\nkeďže obžalovaný adresoval poškodeným ospravedlnenie, v ktorom ich žiada o odpustenie a prejavuje\núprimnú snahu o odstránenie škodlivého následku jeho konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Uvedené\npodľa názoru obžalovaného môže byť definované ako poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. k)\na súčasne aj písmeno l) Trestného zákona. Naplnenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti bolo podľa\nnázoru obžalovaného úprimne prezentované a potvrdené aj na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025,\nna ktorom sa obžalovaný v rámci záverečnej reči, ako aj posledného slova, úprimne snažil odstrániť\nškodlivé následky prečinu, ktorými sú narušené rodinné vzťahy a najmä dôvera. Na základe uvedeného\nmá obžalovaný za to, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery mal súd prihliadnuť na pomer a\nmieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, ktorá je v tomto prípade v pomere\npriaznivejšom obžalovanému. Obžalovaný apeluje na zásadu humanizmu pri rozhodovaní o výške a\ndruhu trestu. Z tejto zásady vyplýva, že trest má spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu\ntrestu. To znamená, že ujma, ktorá je obsiahnutá v treste, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany\nspoločnosti. Preto ak je to možné, treba použiť také tresty, ktoré nesúvisia s trestom odňatia slobody.\nV kontexte uvedeného má obžalovaný za to, že sú splnené podmienky pre uloženie tzv. alternatívneho\ntrestu podľa § 53 Trestného zákona, resp. § 54, § 55 alebo § 56 Trestného zákona, ktoré by boli\ndostatočným trestom pre obžalovaného. Obžalovaný má ďalej za to, že súd prvého stupňa mohol a mal\nreflektovať na záverečnú reč obhajcu obžalovaného, v ktorej navrhoval súdu prvého stupňa aplikovať na\ndaný prípad inštitút mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 Trestného\nzákona, pre uplatnenie ktorého sú splnené podmienky. Obžalovaný ďalej uviedol, že uloženie trestu\nnepostihuje len samotnú osobu obžalovaného, ale aj jeho bezprostredné okolie, najmä jeho najbližšiu\nrodinu, jeho družku a jej syna, keďže sa nemôže podieľať na jeho výchove a ich finančnej podpore. Na\nzáklade uvedeného má rozsudok chyby v napadnutom výroku II., najmä v tom, že sa súd prvého stupňa\nnedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pri ukladaní trestu\nsúd dostatočne nezohľadnil možnosť uloženia alternatívnych trestov, resp. možnosť mimoriadneho\nzníženia trestu, na ktoré sú, podľa názoru obžalovaného, splnené všetky zákonné podmienky a tieto\nsa aj vzhľadom na jeho predchádzajúci život javia byť vhodnejšie za účelom jeho nápravy, ochrany\nspoločnosti, ale aj zachovania čo najmenšieho dopadu trestu na najbližšiu rodinu obžalovaného. Na\nzáklade vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.\n1 písm. b) a písm. e) Trestného poriadku zrušil v časti celého výroku o treste a podľa § 322 ods. 3\nTrestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest v zmysle § 53, § 54, § 55\nalebo § 56 Trestného zákona, alebo aby uložil trest odňatia slobody v primeranej dĺžke za zohľadnenia\nvšetkých vyššie popísaných okolností.\nProkurátor v dôvodoch podaného odvolania uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody\nvo výmere 10 mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným\nstupňom stráženia považuje za neprimerane mierny. Zákonodarca v Trestnom zákone pre trestný čin\nnebezpečného vyhrážania v kvalifikovanej skutkovej podstate /§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona/ stanovil trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody. Má za to, že súdom\nuložený trest nie je primeraný a spravodlivý. V tomto smere dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že\nu osoby obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, pričom jeho správanie doposiaľ bolo opakovane\nsankcionované i v rámci priestupkového konania. V správaní obžalovaného dochádza k zvyšovaniu\nintenzity protiprávneho konania vo vzťahu k iným osobám, najmä z blízkeho okolia, a to i napriek\nviacerým odsúdeniam a priestupkovým postihom. Prokurátor uviedol v odvolaní chronológiu správania/\nskutkov obžalovaného naprieč rokmi 2017 až doposiaľ (prejednaných v priestupkovej i trestnej rovine)\nz ktorej uviedol iba vybrané. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/12/2017 z\n21.03.2017, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a\nods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že od konca mesiaca október 2016 až do 18.03.2017\nopakovane vyhľadával prítomnosť poškodenej - Y. X., pričom si proti vôli vynucoval jej pozornosť,\npočas stretnutí jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, fyzicky ju napádal, v uvedenom období\njej napriek výslovnému vyjadreniu, aby ju nekontaktoval, poslal z viacerých telefónnych čísiel na jej\ntelefónne číslo minimálne 900 SMS správ, pričom dňa 18.03.2017 v čase asi o 21:20 hodine počas\nvzájomnej hádky v rodinnom dome ju fyzicky napadol tak, že ju najskôr v dome sácal a zaháňal sa\nna ňu, následne vonku pred domom ju uhryzol do prostredníka pravej ruky, päsťou ju jedenkrát udrel\ndo zátylku a ťahal ju za nohu po betónových schodoch od vchodových dverí na dvor, v dôsledku čoho\n\npoškodená z obavy o svoj život privolala políciu. Obžalovaný bol následne sankcionovaný v rámci\npriestupkového konania rozhodnutím sp. zn. OU-PN-OVVS-2018/000236 z 25.10.2018 pre skutok zo\ndňa 12.05.2017, kedy v čase o 05:30 hod. v Piešťanoch na D. ceste v dome č. XXXX/XX rozbil tabuľu\nsklenej výplne okna poškodenej X.. Dňa 06.01.2017 sa obžalovaný opätovne dopustil úmyselného\npriestupku na majetku a to tak, že v čase od 20:00 hod. do 16:55 hod. dňa 07.01.2018 v obci D. bez\npovolenia prešiel cez plot dvora rodinného domu č. XXX obývaného Y. X., prerezal zámok na dverách\nuzamknutej zadnej izby domu a vošiel do ďalších obytných častí domu, za čo bol sankcionovaný v\npriestupkovom konaní sp. zn. OZ-PN-OVVS-2019/000198 rozhodnutím zo dňa 03.06.2019. Trestným\nrozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/36/2018 zo 14.05.2018, bol obžalovaný uznaný vinným\nz prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, preto, že svojej bývalej\ndružke Y. X. v období od 08.01.2018 do 10.02.2018 proti jej výslovne prejavenej vôli, aby ju po rozchode\nžiadnym spôsobom nekontaktoval, napísal a odoslal z rôznych telefónnych čísiel na jej telefónne číslo\ncelkom 1.235 obťažujúcich SMS správ, v uvedenom období jej minimálne 110 krát telefonoval na jej\ntelefónne číslo, súčasne ju kontaktoval aj na jej mail na ktorý jej poslal 77 mailov a 40 mailov jej poslal\nna pracovný email, pričom v SMS správach jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej ublížením na zdraví\ntým, že nedožije svojich 34. narodením, ako aj ujmou na majetku, a žiadal od nej, aby začali znovu\nspolu žiť a taktiež sa pohyboval v blízkosti jej obydlia, kde jej klopal na okno domu, chodil za ňou\nna pracovisko v obchodnom centre za účelom jej sledovania. Dňa 21.01.2022 obžalovaný spáchal\nzávažný priestupok, a to vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, a to na základe rozhodnutia\no priestupku sp. zn. ORP-P-21/BAI- ODI1-2022 zo 21.02.2022. Trestným rozkazom Okresného súdu\nBratislava IV sp. zn. 3T/56/2021 zo 04.11.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)\nTrestného zákona, preto, že dňa 13.05.2021 v čase o 01:30 hod. zo svojho mobilného telefónu zaslal\nsvojej bývalej družke C. G. - poškodenej SMS-správu s obsahom, že bude moc utrpenia, následne o\n06:56 hod. zaslal poškodenej ďalšiu SMS-správu, kde poškodenej vulgárne nadával a tiež že si bude\nhľadať zuby po celom okolí a následne dňa 13.05.2021 v čase okolo 10:00 hod. obvinený prišiel za\nsvojou bývalou družkou - poškodenou do miesta jej bydliska k rodinnému domu, kde búchal do bránky,\nkričal na poškodenú vulgárne výrazy a tiež kričal na poškodenú, že ju zabije, že jej vybije všetky zuby\na že si ich bude poškodená zbierať po záhrade, v dôsledku čoho poškodená z obavy o svoj život\na zdravie telefonovala na políciu, a následne obvinený o 10:19 hod. poslal poškodenej SMS-správu\ns obsahom, že tam skape v tom okne a nevylezie (č.l. 67-68). V prejednávanom prípade nemožno\nopomenúť správanie obžalovaného, ktoré pramenilo zo zavrhnutiahodnej pohnútky (domnelého práva k\nmajetku rodičov). Obžalovaný po tom, ako sa dozvedel, že jeho rodičia/poškodení prejavili vôľu previesť\nvlastnícke právo k bytu na syna I. za súčasného zriadenia vecného bremena in personam v ich prospech,\nsa s týmto nestotožnil, vykrikoval rodičom, že chce byt alebo peniaze, pričom správanie obžalovaného\nbolo tak intenzívne, že poškodení boli nútení opustiť vlastnú domácnosť. Na tomto mieste je potrebné\nzdôrazniť, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal 40 rokov, teda nešlo o osobu mladistvého či\nosobu blízku veku mladistvého. U otca obžalovaného ide o osobu s obmedzenou možnosťou pohybu.\nSprávanie obžalovaného eskalovalo, pričom poškodenej i za prítomnosti príslušníkov PZ uviedol: „ Ty\npiča stará aby ťa jeblo, ty nie si moja mamička, ty si stará kurva“; „ty piča stará zajebem ťa, nechcem\nťa už nikdy vidieť v živote, ja sa vrátim a potom uvidíte“. Podľa vyjadrenia poškodeného mu obžalovaný\nuviedol: „obliekaj sa ty bastard zdegenerovaný šmatlavý, keď nevypadneš z bytu, tak ťa zabijem a\nzabijem všetkých ostatných. Daj mi peniaze alebo byt inak ťa zabijem.“ V kontexte načrtnutého správania\nobžalovaného má za to, že nešlo o výnimočné zlyhanie v mieste a čase, nakoľko obžalovaný i na druhý\ndeň v ranných hodinách po príchode k bytu poškodených na tieto agresívne búchal a kopal so slovami\n„otvor ty špina, kurva, zlodejka, si ma okradla a zabijem Vás všetkých“. Následne oboch poškodených\nopätovne vyhnal von z bytu. Zo zápisnice o trestnom oznámení ako i výsluchov poškodených a svedkoch\nrealizovaných v krátkom časovom horizonte po konaní obžalovaného má za nesporne preukázané,\nže konanie obžalovaného k poškodeným nie je ojedinelým excesom, práve naopak sa jeho správanie\nstupňuje a eskaluje od verbálnych útokov až po fyzické. Poškodení detailným spôsobom popísali\nsprávanie obžalovaného v čase skutku i pred ním. Obžalovaný v rámci výsluchu pred orgánom činným\nv trestnom konaní ani sudcom pre prípravné konanie nevyslovil pochybnosti o jeho príčetnosti v čase\nspáchania skutku. Napokon sám obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že si bol\nvedomý, že je v podmienke, že rodičia sa s ním takto rozprávajú celý život, tak mu praskli nervy,\nukázal im aké to je. Súčasne uviedol, že nikdy nebol liečený u psychiatra. Pochybnosti o svojom\nzdravotnom stave v čase skutku vyslovil až na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2024 za prítomnosti\nobhajcu. Prinajmenšom neštandardné sa javí, ak obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní\nuvedie, že obžalovaný nepopiera skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, avšak žiada, aby bolo vykonané\n\nznalecké dokazovanie z odboru psychiatrie za účelom skúmania rozumovej a ovládacej schopnosti a\nnásledne obžalovaný uvedie, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení podľa § 257 Trestného poriadku\na chce čakať na závery znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku nevyplynulo, že by\nobžalovaný trpel či trpí akoukoľvek duševnou chorobou či poruchou, výlučne mu bola detekovaná\njednoduchá alkoholová opitosť ľahkého stupňa. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný v čase\nvyšetrenia 27.12.2024 naďalej nereflektoval na svoje konanie vo vzťahu k poškodeným, čo je zrejmé\nzo zápisu vyjadrenia obžalovaného vyšetrovaného znalcom (č.l. 11 ZP), kedy uviedol: „nechceli ma\npustiť dnu, čo si ma dovoľujú čo vymknúť, dal som kopačky do dverí, potom odomkli a zasa utiekli,\nako by som bol vrah, akože kričal som, ale v živote by som im neublížil...., „Chytil som nervy jak\nsa povie, pohár pretiekol a potreboval som to zo seba dostať..., Po basách som sa vrátil k rodičom,\nprišiel som o vodičák, zlomil som si rameno prvý rok, bol som pol roka PN, všetko som si musel robiť,\nfurt niečo, nemal som ani kľud, išiel som si vypýtať peniaze na cigarety a oni furt, že kedy pôjdeš\nrobiť, aj keď som ležal furt chodila mamka, aj keď som sa išiel prejsť, furt niečo odo mňa chceli. Q.\nkázania. Q. nespokojní. Ja som povedal, že pokiaľ to bude mať on, nedám ani korunu. Na nájomné\nsom neprispieval.“ K návrhu obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025 o uložení trestu odňatia\nslobody s podmienečným odkladom prokurátor uviedol, že prokuratúre nie je známa taká právna úprava,\nktorá by v danom prípade umožňovala opätovne rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody s tým, že\njeho výkon sa podmienečne odloží (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). K argumentu obžalovaného, že\nchce začať žiť so svojou priateľkou a starať sa o jej dieťa prokurátor dodal, že meno priateľky ani jej\ndieťaťa obžalovaný nespomenul naprieč celým prípravným konaním až doposiaľ a prokurátorovi sa javí\nnanajvýš nepravdepodobné založenie partnerského vzťahu počas výkonu väzby. Napokon obžalovaný\naž na pojednávaní dňa 15.01.2025 (po znaleckom dokazovaní) urobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného\nporiadku s tým, že právom posledného slova uviedol „...je možné že som to prehnal, chcem čo najkratší\ntrest“. Neuniklo pozornosti prokurátora, že konanie obžalovaného k poškodeným je motivované aj jeho\ndomnelým právom (hoc mylným) z pozície potencionálneho dediča na majetok rodičov. V kontexte\nnačrtnutej veci prokurátor dal do pozornosti ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nnededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo\nrodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Pokiaľ obžalovaný\nodvodzuje svoje právo k bytu poškodených z potenciálneho právneho nástupníctva, ktoré doteraz\nnenastalo a nie je ani isté, či v budúcnosti vôbec nastane, zdôraznil, že všeobecne platí stará rímska\nzásada - „mors certa hora incerta\" teda v preklade, že „smrť je istá u kohokoľvek, avšak neistá je\njej hodina“. Obžalovaný, tak nemá žiadnu istotu, že neumrie skôr ako jeho rodičia. Obžalovaný by\npráve naopak vzhľadom na zdravotný stav a vek svojich rodičov mal poškodeným pomáhať, opatrovať\nich a zabezpečovať prioritne ich potreby, nie vlastné. Prokurátor má za to, že u obžalovaného ide o\nosobu, ktorá svojim doterajším správaním a spôsobom života preukázala, že opakovane nerešpektuje\nprávne normy, zaužívané pravidlá občianskeho spolunažívania, rozhodnutia súdov, štátnych orgánov,\nalternatívy resocializácie obžalovaného podmienečnými trestami sa minuli účinkom (skutok spáchaný v\nskúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody) a z toho dôvodu je potrebné na\njeho resocializáciu pôsobiť nepodmienečným výkonom trestu. Vzhľadom na uvedené Krajskému súdu v\nBratislave navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a uložiť obžalovanému trest odňatia\nslobody vo výmere prevyšujúcej 20 mesiacov.\nK odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Odvolanie\nprokurátora je založené v prevažnej miere na jeho odkaze na predchádzajúce skutky, ktoré sa\nstali medzi rokmi 2016 a 2021 (máj), t. j. viac ako 4 roky pred prečinom. Obžalovaný má za to,\nže samotná skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený, nezakladá obligatórny dôvod na uloženie\nneprimerane vysokého trestu odňatia slobody, ktorý prokurátor aktuálne navrhuje v trvaní prevyšujúcom\n20 mesiacov. Obžalovaný v tomto smere poukazuje na návrh trestu zo strany prokurátora, sp. zn. 2Pv\n274/24/1104-10 zo dňa 06.10.2024 (nachádza sa v súdnom spise), ktorým navrhol konajúcemu súdu\nuložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v dolnej polovici trestnej sadzby\n(v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia), ktorá bola zákonodarcom stanovená na 6\nmesiacov až 3 roky odňatia slobody, t. j. prokurátor v zmysle jeho návrhu považoval s poukazom na\nvšetky aspekty tejto trestnej veci za dostatočné uloženie nižšieho nepodmienečného trestu v rozmedzí\n6 mesiacov až 18 mesiacov, čomu podľa názoru obžalovaného aj súd rozsudkom vyhovel. Vo svojom\nodvolaní prokurátor navrhuje súdu uložiť obžalovanému neodôvodnene trest odňatia slobody v trvaní\nprevyšujúcom 20 mesiacov. Podľa názoru obžalovaného v odvolaní prokurátora nie je uvedené, na\nzáklade akej úvahy prokurátor dospel k zmene navrhovanej výšky trestu, a to aj s prihliadnutím na\nskutočnosť, že súd prvého stupňa mu de facto vyhovel, keď uložil obžalovanému trest v dolnej polovici\n\ntrestnej sadzby. Obžalovaný v nadväznosti na uvedené, ako aj na jeho argumentáciu v odvolaní,\npoukazuje na skutočnosť, že samotný prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2025 uviedol v\nzáverečnej reči nasledovné: „Navrhujem uložiť NEPO trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej\nsadzby...\" Prokurátor mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného je primerané\nuložiť trest, ktorý je na samom spodnom okraji rozsahu trestnej sadzby stanovenej zákonom pre daný\ntrestný čin, t. j. 6 mesiacov. Chronológia návrhov výšky trestu zo strany prokurátora počas trestného\nkonania bola teda nasledovná: 1.) 06.10.2024 - trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 18\nmesiacov; 2.) 15.01.2025 - trest odňatia slobody 6 mesiacov; 3.) 20.01.2025 - trest odňatia slobody v\ntrvaní prevyšujúcom 20 mesiacov. Obžalovaný poznamenal, že prokurátor má právo meniť svoj návrh\nv priebehu konania, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy. Avšak tieto zmeny by mali byť\nriadne odôvodnené a nemali by svojou frekvenciou alebo povahou narúšať základné zásady trestného\nkonania, čo sa v uvedenom prípade podľa názoru obžalovaného stalo, keďže medzi 06.10.2024 a\n15.01.2024 neboli zo strany obžaloby predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali odôvodňovať\nzvýšenie navrhovanej trestnej sadzby. Naopak, v konaní bol predložený vyššie uvedený znalecký\nposudok, ktorý nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného. Na tento\ndôkaz podľa názoru obžalovaného v spojení s vyhlásením obžalovaného podľa § 257 Trestného\nporiadku prihliadol aj prokurátor v záverečnej reči, keď navrhol uložiť trest na spodnej hranici trestnej\nsadzby. Prokurátor ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že v rámci výsluchu pred orgánmi činnými v\ntrestnom konaní ani pred sudcom pre prípravné konanie obžalovaný nevyslovil pochybnosť o jeho\npríčetnosti v čase spáchania prečinu a že pochybnosti o svojom zdravotnom stave v čase skutku vyslovil\naž na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2024 za prítomnosti obhajcu. Obžalovaný dáva do pozornosti,\nže jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol zo strany súdu akceptovaný, keďže aj súd\nmal dôvodnú pochybnosť o duševnom zdraví obžalovaného, a to na základe jeho prejavov prítomných\npri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, pri rozhodovaní o vzatí obžalovaného do väzby.\nPredmetný výsluch realizoval sudca, ktorý viedol následne aj hlavné pojednávanie vo veci, čiže vedel\nposúdiť dôvodnosť predmetného návrhu obhajoby. Obžalovaný má za to, že uvedeným návrhom iba\nrealizoval svoje právo, ktoré je súčasne povinnosťou prokurátora - zistiť skutkový stav bez dôvodných\npochybností, a to z úradnej povinnosti, čo ustanovuje § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Prokurátor\nvo svojom odvolaní ďalej vyčíta obžalovanému, že chcel prípadné vyhlásenie podľa § 257 Trestného\nporiadku realizovať až po vykonaní znaleckého dokazovania. Obžalovaný má za to, že orgány činné v\ntrestnom konaní mali iniciovať vypracovanie znaleckého posudku a nie čakať, kým to navrhne obhajoba\na tejto následne vyčítať realizáciu práva obžalovaného. Prokurátor ďalej vo svojom odvolaní uvádza,\nže správanie obžalovaného malo prameniť zo zavrhnutiahodnej pohnútky. Obžalovaný poukazuje v\nkontexte uvedeného na to, že prokurátor túto svoju tézu žiadny spôsobom nevyjadril ani v obžalobe\na ani záverečnej reči, preto má obžalovaný za to, že jeho konanie nepramenilo zo zavrhnutiahodnej\npohnútky. Obžalovaný sa ďalej vyjadril k spochybneniu jeho partnerského vzťahu, a to konkrétne, že „sa\njaví nanajvýš nepravdepodobné založenie partnerského vzťahu počas výkonu väzby\", pričom prokurátor\nsa týmto snaží spochybniť vierohodnosť výroku obžalovaného uvedeného v rámci posledného slova.\nObžalovaný je preukázateľne od augusta 2023 v partnerskom vzťahu s Y. Z., trvale bytom Y. 6, XXX\nXX H. (prechodne pobytom C. XX, XXX XX H.), dátum narodenia je 19.05.1992 a podieľa sa na\nvýchove jej maloletého syna D. Z., trvale pobytom Y. 6, XXX XX H. (prechodne pobytom C. XX, XXX XX\nH.), dátum narodenia 02.08.2016. Predmetnú skutočnosť obžalovaný preukazuje v zmysle priloženého\nčestného vyhlásenia jeho partnerky. Vo zvyšku sa obžalovaný pridržal jeho argumentácie uvedenej v\njeho odvolaní.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnili obžalovaný I. W., jeho obhajca, poškodená S. W. a prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací\nsúd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného N. W., nakoľko na takýto postup boli\nsplnené všetky zákonné podmienky.\nProkurátor navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora na základe dôvodov v ňom uvedených a súčasne\nnavrhol, aby odvolanie obžalovaného bolo podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté.\nObhajca obžalovaného I. W. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby bolo vyhovené\nodvolaniu obžalovaného a aby odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté\nokrem iného aj z dôvodov uvedených vo vyjadrení k podanému odvolaniu.\n\nObžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Dodal, že je mu ľúto uvedeného skutku\na odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolaní prokurátora a obžalovaného (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na\nrozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia\npodali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou,\nže na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie\nprokurátora.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie\nsprávnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z\nuvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním\nneboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany\nobžalovaného a prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho\nrozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia\nskutku, ani výrok o ochrannom dohľade spolu s uloženými obmedzeniami a povinnosťami.\nOdvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný I. W. na hlavnom pojednávaní urobil\nvyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku\nuvedeného v obžalobe a následne mestský súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného. Je nutné tiež uviesť,\nže pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil o jeho právach, ako aj o práve urobiť\nniektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku a o následkoch spojených\ns vyhlásením viny. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm.\nc), d), f), g), h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol\nmestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma\na súčasne v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom\nobžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste\na ochrannom opatrení.\nVzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v\nsúvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd\nsa zaoberal iba výrokom o treste.\nNa podklade odvolaní prokurátora ako i obžalovaného, ktoré smerovali výlučne do výroku o treste\nnapadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že trest uložený súdom prvého\nstupňa bol neprimeraný, čo zakladalo apelačné dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku vo výroku\no treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj\nostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých\nzohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného\nzákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,\nuložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\nodradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\n\nZávery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný\nstav veci a musia z neho vyplynúť.\nPo preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd\ndospel k názoru, že uložený trest vo výmere 10 mesiacov je príliš mierny a na obžalovaného I. W. je\npotrebné pôsobiť prísnejším trestom, než aký mu uložil súd prvého stupňa.\nPokiaľ ide o určenie samotného druhu a výmery trestu, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou\nprokurátora obsiahnutou v podanom odvolaní. Aj krajský súd je toho názoru, že ak sa obžalovaný\ndopustil identického trestného činu aj keď voči iným poškodeným osobám a dokonca počas plynutia\nskúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu\nv trvaní 3 roky s probačným dohľadom a s uložením primeraných obmedzení a povinností, nemožno\npovažovať trest uložený súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku za primeraný. Uvedené platí\no to viac, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil obdobnej trestnej činnosti (nebezpečného\nprenasledovania podľa § 360a Trestného zákona), za ktorú bol právoplatne odsúdený trestným\nrozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 0T/12/2017 a trestným rozkazom\nOkresného súdu Piešťany zo dňa 14.05.2018 sp. zn. 16T/36/2018, pričom ani výkon trestu odňatia\nslobody vo výmere 6 mesiacov (pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6\nmesiacov) a 10 mesiacov, neviedol k jeho náprave v tom smere, aby sa ďalšieho protiprávneho konania\nvšeobecne a najmä trestnej činnosti vyvaroval.\nČo sa týka osoby obžalovaného, tento si je vedomý svojej závislosti. Podľa záverov znaleckého posudku,\nobžalovaný netrpí ani netrpel žiadnou duševnou poruchou, pričom v znaleckom posudku sa pri jeho\ndiagnózach uvádza jednoduchá alkoholová závislosť, syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych\nlátok. Znalec okrem iného konštatoval, že obžalovaný disponuje dostatočnými intelektovými fondami pre\nuvedomenie si zákonných a spoločenských noriem a je dostatočne spôsobilý aj posúdiť vplyv alkoholu na\nsvoje správanie. Počas vyšetrenia priznal krátku recidívu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,\nkde absolvoval ambulantnú protitoxikomanickú liečbu, ako i porušenie abstinencie od alkoholu v deň\nspáchania skutku. Je teda zrejmé, že obžalovaný uvedomujúc si svoju závislosť a problém s alkoholom\ntento naďalej požíva, čo následne eskaluje jeho správanie do spáchania trestného činu. Obžalovaný\nsa dopustil skutku na chránených osobách - blízkych osobách, konkrétne vlastných rodičoch. Naviac\nz výpovedí poškodených vyplýva, že nešlo o ojedinelý prípad, naopak sa správanie obžalovaného\nstupňuje od verbálnych až po fyzické útoky. Súd pripomína, že obsahom skutku sú hrubé a agresívne\nverbálne prejavy vyúsťujúce do vyslovenia opakovaných vyhrážok zabitím vo vzťahu k poškodeným,\nktorí boli nútení viackrát v dôsledku správania obžalovaného proti svojej vôli opustiť vlastnú domácnosť.\nObžalovaný dokonca pokračoval vo vyhrážkach voči poškodeným aj za prítomnosti privolanej hliadky\npolície. Namiesto poskytnutia pomoci svojim rodičom, ktorí už určitú pomoc vzhľadom na svoj vek\npotrebujú, sa obžalovaný k nim správa spôsobom, ktorý vyústil do spáchania trestného činu.\nVychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 360 ods. 2 Trestného zákona, t. j. 6 mesiacov až 3 roky,\nuloženie trestu odňatia slobody obžalovanému I. W. pri jej dolnej hranici vo výmere 10 mesiacov je v\nzjavnom rozpore s účelom trestu vyjadreným v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj s ďalšími zásadami\npre ukladanie trestov upravenými predovšetkým v § 34 ods. 4 Trestného zákona.\nOdvolací súd je toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov možno považovať\nza adekvátny závažnosti spáchaného prečinu vrátane spôsobu a okolností jeho spáchania, ako aj osobe\nobžalovaného, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy, pričom akákoľvek nižšia výmera tohto druhu\ntrestu by dostatočne nereflektovala požiadavku na také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré\nmu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti a ktoré spoločnosti poskytne dostatočnú ochranu.\nObsahom takto uloženého trestu je aj represívny a výchovný prvok, ktoré tvoria imanentnú súčasť účelu\ntrestu.\nKrajský súd tak uzatvára, že uložený trest odráža v sebe nielen uvedené protiprávne konanie\nobžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho\nvývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti a v neposlednom rade prispieva k naplneniu ďalšej\nfunkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti.\n\nČo sa týka odvolania obžalovaného, toto odvolanie bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Odvolacie\nnámietky obžalovaného nebolo možné akceptovať a taktiež uvažovať o znížení výmery trestu, prípadne\no uložení alternatívneho trestu. Obžalovaný dával do pozornosti odvolaciemu súdu, že mu nebola\npriznaná ďalšia poľahčujúca okolnosť, a to okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže\nobžalovaný adresoval poškodeným ospravedlnenie, v ktorom ich žiada o odpustenie a prejavuje\núprimnú snahu o odstránenie škodlivého následku jeho konania. Avšak takéto písomné prípadne aj\nústne ospravedlnenie samé o sebe nemožno považovať za pričinenie sa o odstránenie škodlivých\nnásledkov. To, že sa ospravedlnil, nezmaže následok u poškodených z dôvodného strachu. Skutočnosť,\nže mu poškodení odpustili je prirodzenou reakciou rodiča voči dieťaťu a takýto postoj rodičov nemožno\npovažovať za okolnosť podmieňujúcu založenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného. Na\npriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti tak neboli splnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje § 36 písm.\nk) Trestného zákona.\nObžalovaný ďalej poukazoval na skutočnosť, že skutok spáchal jeden kalendárny mesiac pred\nskončením plynutia skúšobnej doby a že počas plynutia skúšobnej doby sa snažil viesť riadny život\na venovať sa priateľke Y. Z. a jej synovi. K tomuto krajský súd uvádza, že zo strany obžalovaného\nnešlo o ojedinelý exces v jeho správaní počas plynutia skúšobnej doby, nakoľko ako vyplynulo z\nregistra priestupkov obžalovaný spáchal počas plynutia skúšobnej doby 3 dopravné priestupky, z toho\ndva priestupky spáchal pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného možno vyvodiť, že obžalovaný neporušil\nabstinenciu iba v deň skutku. Všetky tieto skutočnosti dokresľujú osobu obžalovaného a neumožňujú\nodvolaciemu súdu akokoľvek korigovať trest v prospech obžalovaného.\nZáverom treba dodať, že výrok prvostupňového rozsudku týkajúci sa ochranného ohľadu spolu s\nuloženými primeranými povinnosťami a obmedzeniami, neboli odvolaniami prokurátora a obžalovaného\nnapadnuté, preto odvolací súd nemal ani žiadny relevantný dôvod tieto výroky preskúmať a zaujať k\nnim akékoľvek stanovisko.\nOdvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/676/2024", "guid": "b5056b28-14b3-4af0-a8ab-8e1f01c50fd4:991f9980-49b8-4f50-990e-6b5374e51f40", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}