{"guid": "f500611b-17bf-4e26-a3d0-84221ecb3f24:8671d472-9ae0-4db2-b4ec-4417e254689f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1", "spisova_znacka": "2To/68/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/68/2025 z 30. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2025, sp. zn. 2To/68/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1", "identifikacne_cislo": "1124014816", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mária Šimková", "sudca_id": 1387, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-simkova-1387", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8671d472-9ae0-4db2-b4ec-4417e254689f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/68/2025\n1124014816\n30. 10. 2025\nJUDr. Mária Šimková\nECLI:SK:KSBA:2025:1124014816.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a\nčlenov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej LL.M., v trestnej veci\nobžalovaného K. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného\nzákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava I sp.zn. 0T/756/2024 zo dňa 06.05.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2025\njednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/756/2024 zo dňa 06.05.2025 bol obžalovaný K.\nS. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1\nTrestného zákona na tom skutkovom základe, že\ndňa 23. novembra 2024 v čase o cca 02:30 hodine v Bratislave v W. po ceste č. 2 v smere z N., po\npredchádzajúcom požití alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo Fiat 500, červenej farby, EČV: AAXXXMU, kde bol kontrolovaný motorizovanou hliadkou OR PZ Bratislava V OO PZ Rusovce s volacím\nznakom E. XXX. Pri kontrole bol obžalovaný vyzvaný, nakoľko z jeho dychu bolo cítiť požitie alkoholu, aby\nsa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu elektronickým meračom typu AlcoQuant\n6020 plus A410119, ktorým bola v dychu obžalovaného zistená hodnota 0,55 mg/l alkoholu, opakovanou\nskúškou bola zistená hodnota 0,51 mg/l v dychu obžalovaného,\nza čo mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 56 ods. 1,\nods. 2 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 1.500 eur, a súčasne bolo podľa § 56 ods. 4\nTrestného zákona povolené obžalovanému zaplatiť peňažný trest v desiatich mesačných splátkach po\n150 eur. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd prvého stupňa podľa § 57 ods.\n3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 61 ods.\n1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové\nvozidlá vo výmere 15 mesiacov.\nProti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného\nsmerujúce proti výroku o treste.\nProkurátor odvolanie písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.05.2025, v\nktorom uvádza, že súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal a svoje\nkonanie úprimne oľutoval, avšak obžalovaný sa priznal vždy len k tomu, čo mu bolo preukázané v\nkonaní. Jeho oľutovanie nie je možné považovať za úprimné. V priebehu celého konania sa snažil svoju\nvinu vyvrátiť, prípadne maximálne zoslabiť. Takého správanie obžalovaného je síce pochopiteľné, ale\nrozhodne nie je dôvodom na to, aby bolo považované za úprimné oľutovanie a doznanie. Obžalovaný\n\nvyhlásil, že je nevinný a svoje konanie ospravedlňoval tým, že mal za to, že nie je ovplyvnený alkoholom,\nže vypil od 18.00 hod. len 4 pivá, každé o objeme 0,25 I a prípitok marhuľovice o objeme 2 cl, pričom\nvšak z dokazovania vyplýva, že v čase o 02.43 hodine následného dňa u neho bolo nameraných 1,15\npromile alkoholu. Z vyšetrovacieho spisu a dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný\nneuposlúchol jasne a zreteľne dané znamenie hliadky polície na zastavenie, vozidlo nezastavil a z\nmiesta kontroly sa snažil polícii ujsť, pričom zastavil až na základe toho, že bol motohliadkou PZ\nprenasledovaný. I súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že svedkovia príslušníci PZ J.\na K. pomerne podrobne popísali skutok ako aj okolnosti, ktoré sa odohrali pred zadržaním obžalovaného,\nnajmä spôsob jazdy obžalovaného, akým spôsobom a z akého dôvodu došlo k zastaveniu a následnej\nkontrole obžalovaného ako vodiča motorového vozidla Fiat 500 (svedkovia boli velení do služby za\núčelom výkonu bezpečnostnej akcie zameranej na dodržiavanie povinností účastníkov cestnej premávky\n- jazda pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, k zastaveniu vozidla obžalovaného došlo v ranných\nhodinách na ceste č. 2 v smere do W., obžalovaný schádzal z vozidlom z diaľnice D4 a nereagoval\nna pokyn príslušníka PZ J. na zastavenie vozidla, hliadka následne použila na služobnom vozidle\nsvetelný signál, aby obžalovaný zastavil, čo urobil až cca po 500 metroch), popísali priebeh následnej\nkontroly obžalovaného ako vodiča vozidla, ako aj priebeh vykonania dychových skúšok, pričom obe boli\ns pozitívnym výsledkom, obžalovaný po predložení dokladov a poučení o vykonaní dychovej skúšky na\nzistenie prítomnosti alkoholu, sa skúške dobrovoľne podrobil, pričom prvej dychovej skúške sa podrobil\nprakticky hneď po zastavení vozidla s pozitívnym výsledkom presahujúcim jedno promile alkoholu v\ndychu obžalovaného, druhú kontrolnú dychovú skúšku obžalovaný absolvoval cca 15 až 20 minút po\nprvej dychovej skúške s pozitívnym výsledkom nad jedno promile alkoholu v dychu obžalovaného. Súd\nvýpovede svedkov J. a K. v konaní pred súdom vyhodnotil ako dôveryhodné a zároveň umožňujúce\npresvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody,\nktoré by ich viedli o skutku klamať, a pre ktoré by mal neprávom obviniť obžalovaného zo spáchania\ntrestného činu a vystaviť tak seba možnosti trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede.\nSúd prvého stupňa argumentuje, že dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie\nalternatívneho trestu - peňažného trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaný je dlhodobo\naktívne zárobkovo činný s pomerne stabilným príjmom, a že teda bude schopný peňažný trest uhradiť.\nSúd teda uložil peňažný trest vo výške 1500,- Eur. Prokurátor je však toho názoru, že ak by už mal byť\nukladaný peňažný trest, tak takáto výška uloženého peňažného trestu je nedostatočná a svojou výškou\nsa blíži k sankciám ukladaným správnymi orgánmi za jazdu pod vplyvom alkoholu. K argumentácii\nsúdu prvého stupňa, že sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie\npodmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom spolu so zákazom požívania alkoholu,\nnakoľko takýto trest by bol neprimerane prísny, a to i vzhľadom na trestný čin nižšej spoločenskej\nnebezpečnosti, prokurátor uvádza, že i keď zákonodarca spáchanie trestného činu podľa § 289 ods. 1\nTrestného zákona dovoľuje postihnúť trestom odňatia slobody s trestnou sadzbou do jedného roku, toho\nnemôže byť jediným kritériom hodnotenia spoločenskej nebezpečnosti uvedeného trestného činu. Sám\nsamosudca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že je zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom\nnávykovej látky, respektíve alkoholu je jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd, ktoré sú\nsprevádzané s veľmi vážnymi, niekedy až fatálnymi následkami (ťažká ujma na zdraví, prípadne smrť\núčastníkov dopravnej nehody). Požitie alkoholu má zrejmý negatívny vplyv na rozhodovanie sa vodiča,\nna jeho rozpoznávacie schopnosti, na jeho schopnosť správne a rýchlo zareagovať a vyhodnocovať\naktuálnu situáciu v cestnej premávke. Prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade, sa\nnedá hovoriť len o nejakom zostatkovom alkohole alebo potreby jazdy v krajnej núdzi z dôvodu ohrozenia\nživota alebo zdravia, ale obžalovaný pred jazdou, napriek tomu, že vedel, že pôjde domov vozidlom\nkľudne priebežne požíval alkohol, čo poukazuje na samotnú povahu skutku a motív obžalovaného,\nktorým bolo to, že bezohľadne pije i keď vie, že šoféruje. Prokurátor nesúhlasí s tvrdením, že pri\nuložení podmienečného trestu odňatia slobody by išlo v tomto prípade o neprimerane vysoký trest.\nDomnieva sa totiž, že pri tak závažnej protispoločenskej činnosti, akou je vedenie motorového vozidla\npod vplyvom alkoholu s výškou hladiny alkoholu nad 1 promile, je nevyhnutné uloženie podmienečného\ntrestu odňatia slobody. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo odôvodnené potrebou\ngenerálnej prevencie pri pretrvávajúcom ignorovaní zákazu jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom\nalkoholu spoločnosťou. Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po\ndobu 15 mesiacov prokurátor považuje za nedostatočný, pretože pri štandardnom uplatnení inštitútu\npodmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti je jeho výška fakticky len niečo cez\n7 mesiacov.\n\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý\nrozsudok a obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho\nvýkonu na skúšobnú dobu najmenej 2 roky s probačným dohľadom a uložením obmedzenia\nspočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súčasne navrhol\nuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu najmenej 3 roky.\nObžalovaný sa k odvolaniu prokurátor vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným\nsúdu prvého stupňa dňa 26.06.2025. Obhajoba uvádza, že obžalovaný od začiatku trestného konania,\nktoré sa voči jeho osobe viedlo prejavoval úprimnú ľútosť so skutkom, ktorého sa dopustil. Na hlavnom\npojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o jeho nevine výlučne z dôvodu, že sa nazdával, že jeho\nkonania nemá trestnoprávnu rovinu, ale malo by byť skôr postihnuté v rovine priestupkovej. Obžalovaný\npritom poukázal na viacero odborných argumentov a odbornej či súdnej praxe, ktoré jeho názor\npotvrdzovali. Obžalovaný bol tohto názoru najmä preto, že hladina alkoholu nameraná v jeho dychu bola\nna hraničnej hodnote trestnoprávneho konania. Uvedené však žiadnym spôsobom nemôže negovať inak\nkonzistentné vyhlásenia obžalovaného o jeho úprimnej ľútosti, ktorú obžalovaný spontánne a úprimne\nprejavil aj vo svojej záverečnej reči aj vo svojom poslednom slove, ale rovnako aj v predchádzajúcej\nčasti trestného konania. Obžalovaný je presvedčený, že už samotné prejednanie trestného stíhania\nmalo na neho mimoriadne odstrašujúci vplyv a dostatočne si uvedomil, aké následky sú spojené so\nskutkom, ktorého sa dopustil. Považuje za potrebné zdôrazniť, že je živiteľom dvoch detí, pričom\njeho manželka je na materskej dovolenke. Skutok, ktorý bol predmetom tohto trestného konania\nje potrebné považovať skutočne za jednorazové vybočenie z inak normálneho a riadne vedeného\nživota obžalovaným. Obžalovaný sa nikdy nedopustil žiadnych závažných priestupkov a riadne si plní\nvšetky svoje zákonné aj občianske povinnosti voči štátu. Vzhľadom k tomu, že trestné právo má\nbyť prostriedok ultima ratio a trestná represia by sa mala pod vplyvom restoratívnej justície znižovať\na minimalizovať, obžalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý. Udelený zákaz\nčinnosť viesť motorové vozidlá v kombinácií s peňažným trestom podľa obžalovaného riadne napĺňajú\núčel Trestného zákona, resp. účel ukladania trestov a takýto trest bude mať na neho pozitívny a súčasne\nodstrašujúci vplyv. Súdom určený trest akceptoval a považuje ho za dostatočný. Vzhľadom k tomu, že\nsi uvedomil protiprávnosť svojho konania, rozhodol sa ani nepodať voči prvostupňovému rozhodnutiu\nopravný prostriedok.\nZ uvedených dôvodov obžalovaný žiadal odvolací súd, aby potvrdil vecnú správnosť rozsudku súdu\nprvej inštancie, ako aj vecnú správnosť druhu a výšky trestu, ktorý bol obžalovanému udelený.\nOdvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré\nby odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržal\npísomne podaného odvolania a navrhol mu v plnom rozsahu vyhovieť.\nObhajca obžalovaného sa pridržal písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhol odvolanie\nprokurátora ako nedôvodné zamietnuť.\nObžalovaný uviedol, že ho naozaj mrzí, čo sa stalo, sľubuje a prisahá na svoju rodinu, že sa takéto niečo\nuž nikdy nebude opakovať. Bola to z jeho strany veľká chyba, zlyhanie, ktoré si vyčíta každý deň. Preto\nnavrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1\nTrestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného\nporiadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\n\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava\nV podal dňa 23.11.2024 obžalobu na K. S. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa §\n289 ods. 1 na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia.\nNa hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,\nže je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného K. S., vypočul svedkov T.\nJ. a T. K. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.\nObžalovaný priznal spáchanie skutku a svoje konanie oľutoval, namietal však, že sa nedopustil trestného\nčinu, ale jeho konanie malo byť posúdené ako priestupok.\nOdvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného\nčinu netrpí žiadnymi vadami, ktoré by boli dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nNakoľko výrok o vine nebol odvolaním napadnutý, v súlade s obmedzeným revíznym princípom tento\nvýrok i konanie rozsudku predchádzajúce odvolací súd nad rámec dovolacích dôvodov nepreskúmaval.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného\nčinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové\nalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého\nnásledku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,\nktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži\nnajmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,\n§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,\nktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na\nto, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho\nvýmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako\naj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.\nK výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, predovšetkým\nodpisom registra trestov obžalovaného, výpisom z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov\na výpisom z Evidenčnej karty vodiča. Z týchto vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný,\ndopustil sa 3 priestupkov v cestnej premávke, keď v roku 2012 a roku 2020 neuposlúchol pokyn z\ndopravnej značky a v roku 2016 prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, za ktoré bol sankcionovaný\npokutami 20€, 20 € a 60 €.\nOdvolací súd pri revízii výroku o treste dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa určil, že u\nobžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa k trestnému\nčinu priznal a ľutuje ho, a žiadna priťažujúca okolnosť. Aj odvolací súd, napriek tomu, že obžalovaný\nučinil vyhlásenie o tom, že je nevinný, považuje priznanie poľahčujúcej okolnosti za správne, napriek\nnámietkam prokurátora. Úprimnosť priznania a ľútosti obžalovaný prejavil na hlavnom pojednávaní\nopakovane, keď pri svojej výpovedi uviedol „Je mi to strašne ľúto, ako to celé dopadlo, ubezpečujem\nVás, že v mojom živote sa to nebude opakovať, zároveň sa všetkým ospravedlňujem, že mali s týmto\nrobotu a som ich zaťažoval.“, v rámci svojej záverečnej reči uviedol: “Skutok ma veľmi mrzí, nie je dňa,\nkeby by som svoje správanie neoľutoval, sľubujem, že sa takéhoto konania už určite nedopustím“ a\ntiež právom posledného slova uviedol „Naozaj mi to je ľúto, hanbím sa za to“. Obžalovaný úprimnosť\nsvojho priznania a ľútosti umocnil aj pri jeho konečnom prednese pred odvolacím súdom. Z týchto\nprocesný prejavov obžalovaného nemožno mať pochybnosť o jeho priznaní a oľutovaní skutku, pričom\ntejto skutočnosti nasvedčuje aj skutočnosť, že obžalovaný v konečnom dôsledku proti odsudzujúcemu\n\nrozsudku ani nepodal odvolanie. Odvolací súd preto nevzhliadol žiaden dôvod túto poľahčujúcu okolnosť\nobžalovanému nepriznať.\nNásledne odvolací súd pristúpil k skúmaniu primeranosti uloženého trestu obžalovanému zo zákonných\nhľadísk a stotožnil sa so súdom prvého stupňa v otázke druhov uložených trestov. Podľa názoru\nodvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovanému, vzhľadom na jeho\nosobu a účel trestu, uložil peňažný trest vo výške 1.500 eur spolu s uložením trestu zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá v trvaní 15 mesiacov, pretože takto uložený trest, resp. tresty, po prejavení\nľútosti obžalovaným, aj s prihliadnutím na osobné charakteristiky obžalovaného, ktorý sa v minulosti\ndopustil menej závažných priestupkov a zjavne si uvedomil následky svojho protiprávneho správania,\nzohľadňujúc pri tom dostatočne i špecifické skutkové okolnosti, keď obsah alkoholu v krvi obžalovaného\nbol pri spodnej hranici trestnoprávnou praxou akceptovanej hladiny alkoholu krvi vo vzťahu k jeho\ntrestnoprávnej zodpovednosti, pričom išlo z medicínskeho hľadiska zjavne o opitosť miernu (ktoré\nskutočnosti aj napriek námietkam prokuratúry sa bez zhodnotenia ostatných relevantných skutočností\nnemusia automaticky odzrkadliť v uloženom treste odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom),\nzodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.\nObžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou, naopak, zo všeobecného pohľadu vedie riadny život,\nnie je asociálny ani alkoholik, je pracovne činný, pochádza z normálneho rodinného prostredia, pri\nktorom nie je predpoklad vážnej záťaže z hľadiska formovania hodnotového systému, skutok spáchal\nepizodicky, a preto nič nenasvedčuje tomu, že by mal takéto konanie v budúcnosti zopakovať. Preto\nuložený trest nemusí spĺňať požiadavku vyslovenú v odvolacej argumentácii prokurátora v zmysle hrozby\nkonkrétneho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Výchovný efekt a tiež primeraná represia budú v\njeho prípade dosiahnuté uložením takého peňažného trestu, ktorý bude pre neho citeľný z hľadiska jeho\nštandardného komfortu, čomu zodpovedá uloženie peňažného trestu vo výmere 1.500 eur, aj s ohľadom\nna to, že v súčasnosti je jediným živiteľom rodiny.\nPokiaľ prokurátor uvádza, že je nevyhnutné, pri tak závažnej protispoločenské činnosti , akou je\nvedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s výškou hladiny alkoholu nad 1 promile, uloženie\npodmienečného trestu odňatia slobody, a to s poukazom na generálnu prevenciu, tak odvolací súd\nuvádza, že aj z pohľadu možnosti naplnenia účelu generálnej prevencie, spĺňa uložený peňažný trest\nsvoj účel. Pokiaľ ide o občana, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti a spáchal trestný čin, ktorého\nnásledky si uvedomuje a jeho spáchanie ľutuje a zároveň ide o osobu, ktorá v očiach verejnosti nemala\nv minulosti problémy so zákonom, nemusí sa ani verejnosti javiť uložený trest ako neprimerane mierny,\nktorý by iných členov spoločnosti mohol „povzbudzovať“ k rovnakému protiprávnemu správaniu sa.\nMožno predpokladať, že aj verejnosť je schopná vnímať zásadné rozdiely medzi rôznymi páchateľmi\nrovnakej trestnej činnosti.\nTrest zákazu činnosti viesť akokoľvek motorové vozidlá vo výmere 15 mesiacov, ktorý bol obžalovanému\nuložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vyhodnotil ako primeraný. Ani v tejto časti odvolací súd\nneprijal argumentáciu prokurátora, ktorá má podstatu v tom, že obžalovanému bol reálne uložený len\ntrest zákazu činnosti niečo cez 7 mesiacov. Táto argumentácia je špekulatívna, a nie je akceptovateľné\nv neprospech obžalovanému hodnotiť to, že existuje zákonná možnosť skrátenia trestu zákazu činnosti.\nPri úvahách o výmere trestu zákon jasne definuje rozhodujúce kritériá, ktorými sú spôsob spáchania\nčinu, následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, a osoba páchateľa,\njeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nič o potenciálnom podmienečnom upustení od výkonu zvyšku\ntrestu zákazu činnosti v § 34 ods. 4 Trestného zákona uvedené nie je.\nK odvolacím námietkam, ktoré neboli pokryté vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd dodáva, že tieto\nneboli významné pre rozhodnutie vo veci a na výrokovú časť prvostupňového ani odvolacieho súdu\nnemali žiadny vplyv.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/756/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}