{"guid": "1bd69351-f2c4-4057-8dc6-08f4ee59d98c:3b34688c-d47b-4a57-87fe-be485c65906a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1", "spisova_znacka": "2Cob/157/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/157/2022 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2025, sp. zn. 2Cob/157/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1", "identifikacne_cislo": "1209201121", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-652.odsek-1", "nazov": "§ 652 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-652.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-652"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-659.odsek-1", "nazov": "§ 659 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-659.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-659"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "nazov": "§ 358 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-358"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-652", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-659", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-358", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b34688c-d47b-4a57-87fe-be485c65906a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/157/2022\n1209201121\n17. 06. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1209201121.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: V.. C. K., nar. X.X.XXXX, bytom\nI. XXXX/XX, XXX XX H. - G. I., zastúpeného: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20,\n831 03 Bratislava 3, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37\nBratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie\n7529/4E, 811 02 Bratislava, IČO: 48 301 728, v konaní o zaplatenie 20.751,99 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/88/2010 - 724 zo dňa\n21.2.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/88/2010 - 724 zo dňa\n21.2.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/88/2010 - 724 zo dňa 21.2.2022 rozhodol vo výroku\nI. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.751,99 Eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 14,24% ročne zo sumy 10.915,37 Eur od 9.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.261,01\nEur od 26.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 7.575,61 Eur od 26.1.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 6.2.2009 sa\nžalobca domáhal, aby súd zaviazal pôvodne označeného žalovaného - spoločnosť Factoring Slovenskej\nsporiteľne, a.s., IČO: 35 849 665 zaplatiť mu 20.751,99 Eur s príslušenstvom titulom plnenia v\nzmysle uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 2.1.2007 (ďalej len „Zmluva“). Žalobca ako\nobchodný zástupca vykonával pre žalovaného práce podľa čl. I Zmluvy a následne podľa čl. II Zmluvy\nsvoju províziu fakturoval žalovanému. Predmetom žaloby sú neuhradené faktúry č. 7/00007 na sumu\n328.836,30 Sk/10.915,37 Eur za služby v mesiaci júl 2007, č. 8/00007 na sumu 228.222,78 Sk/7.575,61\nEur za služby v mesiaci august 2007 a č. 9/00007 na sumu 68.115,27 Sk/2.261,01 Eur za služby za 14\ndní v mesiaci september 2007. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 19.3.2009 platobným rozkazom\nč.k. 33Rob 181/2009-48.\n3. Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor a v rámci procesnej obrany uviedol, že\ndňa 14.8.2007 zaslal žalobcovi „Odstúpenie od zmluvy o obchodnom zastúpení“, ktoré žalobca prevzal\ndňa 22.8.2007. Dôvodom odstúpenia bolo závažné porušenie záväzkov žalobcu ako obchodného\nzástupcu uvedených v čl. III ods. 2 Zmluvy a to najmä písm. a), e), f) a i). S poukazom na ustanovenie §\n\n349 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluva zanikla a preto je nárok žalobcu uplatnený na základe faktúry\nza mesiac september 2007 na sumu 2.261,01 Eur v celom rozsahu neoprávnený. Rovnako nárok na\nzaplatenie provízie za mesiac august 2007 nie je uplatnený v správnej výške, nakoľko Zmluva zanikla už\ndňa 22.8.2007. Žalovaný ďalej uviedol, že uznesením Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii\nZápad, ČVS: PPZ-133/BPK-Z-2008 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin\npodvodu formou spolupáchateľstva s V.. N. Y., ktorý ako konateľ v uznesení vymenovaných spoločností\nvystavil fiktívne dodávateľské faktúry, ktoré v spolupráci so žalobcom postúpil ako pohľadávku na\nFSLSP, a.s. Po úhrade záloh z postúpených pohľadávok časť peňazí, ktoré prišli na účty vymenovaných\nspoločností odovzdával V.. Y. v hotovosti práve žalobcovi. Žalobcom uplatnený nárok na vyplatenie\nprovízií je neoprávnený aj z toho dôvodu, že podľa čl. II bod 1 Zmluvy mal žalobca províziu počítať\nz čistého úrokového a poplatkového výnosu, teda z „marže“ dosiahnutej žalovaným v tom ktorom\nkalendárnom mesiaci. Celková marža, z ktorej si žalobca svoju províziu vypočítal sa však skladá z\nčiastkových marží dosiahnutých pri jednotlivých klientoch, medzi ktorými sa nachádzajú aj spoločnosti\nvyšetrované pre podozrenie z podvodu. V priebehu konania žalovaný objasňoval súdu prvej inštancie\nsystém faktoringu a žalobca poukazoval na to, že činnosť pre žalovaného vykonával cca 3,5 roka za\njasne stanovených podmienok. Marže neboli účtované z obratov klientov, ale z výnosov, t.j. z poplatkov\na úrokov, ktoré klient zaplatil.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 344, § 345 ods. 1, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 a ods.\n2., § 358, § 369 ods. 1, § 652 ods. 1 a § 659 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len\n„ObZ“) v spojení s § 580 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že mal za\npreukázané, že žalobca, ako zástupca, uzavrel so žalovaným, ako zastúpeným, dňa 2.1.2007 Zmluvu\no obchodnom zastúpení, ktorá upravovala vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca mal\nnárok na províziu vo výške 15% z čistého úrokového a poplatkového výnosu na základe podkladov zo\nsystému HOC s tým, že províziu bude fakturovať mesačne, vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho\nmesiaca. V súlade so Zmluvou vystavil žalobca dňa 8.8.2007 faktúru č. 7/00007 na sumu 328.836,30\nSk/10.915,37 Eur, s dátumom splatnosti 8.8.2007 za služby poskytnuté v mesiaci júl 2007. Prílohou\nfaktúry bol prehľad obratu a marže. Faktúra bola skontrolovaná a V.. T. svojím podpisom vyjadril súhlas\ns jej úhradou. Právny predchodca žalovaného v lehote splatnosti faktúru neuhradil a písomne listom zo\ndňa 14.8.2007 odstúpil od Zmluvy o obchodnom zastúpení s odkazom na ustanovenie § 344 a 345 ods.\n2 ObZ z dôvodu závažného porušenia povinností obchodného zástupcu uvedených v článku III ods. 2\nZmluvy, ktorých porušenie sa považuje za podstatné. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené\ndňa 22.8.2007.\n5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že je nepochybné, že plnenie\nžalobcu v danom prípade spočívalo vo výkonoch a preto žalobcovi prislúcha peňažná náhrada.\nŽalovaný, resp. jeho právny predchodca faktúru č. 7/00007 neuhradil, žalobca ho listom zo dňa\n25.9.2007 požiadal o úhradu a zároveň o zaslanie podkladov pre výpočet provízie za mesiac august\n2007. Napriek tomu, že žalovaný od Zmluvy odstúpil, listom zo dňa 5.11.2007 poukázal na svoj\npredchádzajúci list, v ktorom ako prílohu zaslal žalobcovi podklady potrebné pre vystavenie faktúry za\nmesiac august 2007 a oznámil, že s odkazom na ukončenie spolupráce bude plnenie v zmysle faktúry\nčíslo 7/00007 predmetom zápočtu. Sám žalovaný uviedol, že na základe spracovaného kompletného\nvyúčtovania za obdobie od 1.1.2007 do 14.9.2007 má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.180.587,Sk bez DPH, ktorú si započítava voči pohľadávke žalobcu za mesiace júl, august a september (do\n14.9.2007) v celkovej výške 525.357,- Sk bez DPH a svoju pohľadávku vyúčtoval žalobcovi faktúrou\nč. 217084, vystavenou dňa 7.11.2007, s dátumom splatnosti 21.11.2007. Súd prvej inštancie ďalej\nkonštatoval, že hoci sa v spise reakcia žalobcu na zápočet nenachádza, z následného listu žalovaného\nzo dňa 10.1.2008 je zrejmé, že týmto listom reagoval na námietky žalobcu ohľadne nepreukázateľnosti\na nezrozumiteľnosti vystavenej faktúry č. 217084. Žalovaný uznal, že faktúra bola vystavená chybne a\npreto zaslal žalobcovi dobropis č. 217090 s dátumom splatnosti 11.1.2008, ktorým bola dobropisovaná\nfaktúra číslo 217084. Zároveň list obsahoval návrh na zápočet pohľadávky žalobcu v celkovej sume\n525.356,57 Sk bez DPH oproti pohľadávke žalobcu vo výške 919.136,14 Sk bez DPH. V poslednom\nodseku bolo vyslovené presvedčenie, že žalobca predložený návrh záverečného vysporiadania bude\nakceptovať. V uvedenom liste zároveň žalovaný uviedol, že faktúry za mesiace august a september ešte\nod žalobcu neobdržal. Žalobca vystavil faktúry č. 8/00007 za poskytnuté služby v mesiaci august 2017\na č. 9/00007 za poskytnuté služby v mesiaci september 2007 až dňa 31.12.2007 s lehotou splatnosti\n25.1.2008. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný pri zápočte zo dňa 5.11.2007, ako aj\npri návrhu na zápočet pohľadávok zo dňa 10.01.2008 vychádzal zo svojich interných údajov uvedených\n\nv systéme HOC, keďže nedisponoval faktúrami od žalobcu. Z popísaného skutkového stavu mal súd\nza preukázané, že hoci žalovaný odstúpil od Zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá tak zanikla dňa\n22.08.2007 doručením odstúpenia žalobcovi, uznal nárok žalobcu na vyplatenie provízie, respektíve\nvzniknutých nákladov za mesiace júl, august a september 2007. Sám žalovaný iniciatívne oslovoval\npísomne žalobcu s návrhmi na zápočet pohľadávok.\n6. V prejednávanej veci uskutočnil jednostranné započítanie pohľadávok právny predchodca žalovaného\nlistom zo dňa 5.11.2007, pričom súd prvej inštancie má zato, že žalovaným uskutočnený právny úkon\njednostranného započítania nespĺňa požiadavky stanovené zákonom, keďže žalovaný v rozpore s\nustanovením § 359 ObZ proti pohľadávke žalobcu započítal svoju pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná.\nUvedeným jednostranným zápočtom žalovaného teda k zániku pohľadávky žalobcu započítaním\nnemohlo dôjsť a k zániku pohľadávky žalobcu nedošlo ani na základe listu žalovaného zo dňa 10.1.2008,\nktorý súd prvej inštancie posúdil ako návrh na vysporiadanie vzájomných pohľadávok zápočtom.\nPrijatie návrhu zo strany žalobcu v konaní preukázané nebolo, čiže žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok. Žalovaný tým, že dva krát prejavil vôľu započítať voči pohľadávke žalobcu\nsvoju pohľadávku, prakticky uznal pohľadávku žalobcu a svojim postupom uznal existenciu pohľadávky\nžalobcu. Súd prvej inštancie tiež dáva do pozornosti aj časové súvislosti prípadu, keď v čase prejavov\nvôle žalovaného smerujúcich k zápočtu pohľadávky už žalovaný musel mať vedomosť o konaní žalobcu,\nktoré možno charakterizovať ako konanie v rozpore so zmluvou o obchodnom zastúpení, nakoľko\nžalovaný od zmluvy odstúpil práve s poukazom na tie ustanovenia zmluvy, ktoré zavádzajú povinnosť\nzástupcu konať v súlade s pokynmi zastúpeného a dbať na jeho záujmy. Napriek uvedenej vedomosti\nžalovaný k zápočtom pristúpil a preto neobstojí jeho tvrdenie, že v tom čase nemal vedomosť o tom,\nže žalobca konal v rozpore so záujmami spoločnosti žalovaného. Hoci bolo v konaní svedeckými\nvýpoveďami preukázané, že žalobca mal na základe nadštandardného vzťahu s generálnym riaditeľom\na zároveň predsedom predstavenstva V.. T. ako jediný z externých obchodných zástupcov prístup do\ninterného systému spoločnosti HOC, táto skutočnosť je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantná,\nlebo rovnako bolo tými istými svedeckými výpoveďami preukázané, že do údajov v tomto systéme\nžalobca zasahovať nemohol. Žalovaný akceptoval nárok žalobcu na provízie na základe podkladov z\nuvedeného systému, o čom svedčí tá skutočnosť, že k prejavu vôle započítať svoju tvrdenú pohľadávku\nvoči pohľadávke žalobcu pristúpil v čase, kedy nemal ešte k dispozícii faktúry žalobcu za mesiace\naugust a september. Pokiaľ bol spochybňovaný nárok žalobcu s odôvodnením, že dochádzalo k tzv.\n„prebaľovaniu“ pohľadávok, resp. k zápočtu (nahrádzaniu) nezaplatených pohľadávok novými, väčšími\npohľadávkami, tak v konaní nebolo preukázané, že zápočty povolené neboli, súdu prvej inštancie nebola\npredložená žiadna interná smernica spoločnosti žalovaného, ktorá by takéto postupy zakazovala. V\nprípade, ak činnosťou žalobcu bola spoločnosti žalovaného spôsobená škoda, žalovaný mal možnosť\nnáhradu škody od neho vymáhať a to aj súdnou cestou, čo však neurobil. Na základe výsledkov auditu\nžalovaný inicioval voči žalobcovi trestné stíhanie, žalobca bol po rozsiahlom dokazovaní spod obžaloby\nv celom rozsahu oslobodený. Z výsledkov dokazovania, posúdiac jednotlivé dôkazy samostatne ako\naj v ich vzájomnej súvislosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a\npreukázaný, nakoľko žalovaný napriek odstúpeniu od zmluvy nárok žalobcu akceptoval a uznal tým, že\nprejavil vôľu voči tomuto nároku započítať svoje vlastné pohľadávky, hoci k platnému zápočtu a teda\nzániku pohľadávky žalobcu nedošlo a preto vyhovel žalobe.\n7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”), súd prvej inštancie priznal žalobcovi\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný.\n8. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. f) a písm. h) CSP a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Žalovaný vo svojom odvolaní sumarizoval skutkový a právny stav zistený a konštatovaný súdom\nprvej inštancie a uviedol, že právne zhodnotenie súdu prvej inštancie v tom smere, že prijatie návrhu\nzo strany žalobcu zo dňa 10.1.2008 preukázané nebolo a tým žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe dohody o vzájomnom započítaní\npohľadávok, nemôže obstáť. Podľa žalovaného je úplne v rozpore so zisteným skutkovým stavom a\nnásledným právnym hodnotením súdu prvej inštancie tvrdenie, že tým, že žalovaný dvakrát prejavil vôľu\nzapočítať voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, prakticky uznal pohľadávku žalobcu, čo vyplýva\n\nz právnej podstaty inštitútu započítania. Takéto tvrdenie súdu prvej inštancie nemá oporu priamo v\nustanovení § 580 OZ, ako aj v platnej judikatúre súdov (napr. NS ČR, sp.zn. 23Cdo/3549/2007). V danom\nprípade sa v spise nachádza doklad zo dňa 10.1.2008, kde žalovaný oznamuje žalobcovi, že následnou\nkontrolou bolo zistené, že faktúra vo výške 1.404.898,50 Sk bola zo strany žalobcu vystavená chybne\na z toho dôvodu žalobcovi bol dňa 28.12.2007 zaslaný dobropis. V tomto smere nemôže obstáť preto\ntvrdenie súdu v tom smere, že žalovaný uznal svoj nárok na zaplatenie žalovanej provízie zo strany\nžalobcu. Takisto nemôže obstáť tvrdenie súdu, že zápočet pohľadávok zo dňa 10.1.2008 vychádzal\nz interných údajov uvedených v systéme HOC, keďže nedisponoval faktúrami od žalobcu. Takéto\nkonštatovanie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože zo samotného listu\nzo dňa 10.1.2008, ktorý považujeme za jednostranný zápočet je zrejmé, že tento zápočet vychádzal z\npredložených faktúr, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi tak, ako to on sám uviedol na pojednávaní. Žalovaný\nnásledne v ďalšej časti odvolania poukazoval na právnu teóriu a judikatúru týkajúcu sa započítania a\nustanovenia § 580 OZ a uzavrel, že neobstojí tvrdenie súdu v tom smere, že prijatie návrhu zo strany\nžalobcu v konaní preukázané nebolo, čiže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k\nzániku pohľadávky žalobcu došlo na základe dohody o vzájomnom započítaní. Žalovaný uviedol, že v\nspise sa nachádza listinný doklad o tom, že žalobca predmetný prejav vôle ku kompenzácii prevzal,\npričom vychádzajúc zo samotného ust. § 580 OZ sa nevyžaduje súhlas žalobcu a poukazuje na samotný\nlist žalobcu zo dňa 21.1.2008, ktorý adresoval žalovanému a v ktorom tvrdí, že nesúhlasí so zápočtom.\nTakýto jeho prejav svedčí iba o jednom, že prevzal list žalovaného označený ako jednostranný zápočet\n- kompenzácia, teda že sa dostal tento list do jeho sféry vôle, a to že on s ním nesúhlasil, nemá z\nhľadiska právneho posúdenia žiaden vplyv na zánik záväzku zápočtom. Zánik vzájomných pohľadávok,\nktoré uplatňuje žalobca, teda nastal započítaním, a preto žaloba mala byť jednoznačne zamietnutá. V\nkonaní na súde bolo preukazované aj to, že žalobca konal v rozpore s poctivým obchodným stykom\na jednoznačne porušil zmluvu o obchodnom zastúpení, pretože konal proti záujmom zastúpeného.\nNapriek tomu, že žalovaný v priebehu jednotlivých pojednávaní predložil súdu dôkazy, a to jednak listinné\nvrátane právoplatných rozsudkov súdu, ako aj z výpovedí svedkov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že\nžalobca porušil tieto ustanovenia zmluvy, konal v hrubom rozpore so záujmami žalovaného. Tvrdenie\nsúdu nemôže v žiadnom prípade obstáť, pretože je v priamom rozpore s podstatou factoringu a úplne\nv rozpore s výpoveďami svedkov na pojednávaní, a to svedkyne N.. D. Š., ako aj N.. Ľ. Ď., ktorý\nobjasnili podstatu factoringu a uviedli akého protiprávneho konania v rozpore so Zmluvou o obchodnom\nzastúpení sa žalobca dopustil. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez uvedenia dôvodu výpoveď\nN.. S. a N.. Š. neakceptoval, neoboznámil sa ani so samotnou podstatou factoringu, pričom takéto\nkonštatovanie súdu je v rozpore so samotnou podstatou factoringového financovania. Žalovanému nie\nje zrejmé, z akého dôvodu súd nevychádzal z predložených listinných dokladov, či už z audítorských\nspráv, znaleckého posudku, svedeckých výpovedí, zo Zmluvy o obchodnom zastúpení, ale skonštatoval\nskutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na základe uvedeného preto žalovaný\nžiada, aby odvolací súd takýto nezákonný a neodôvodnený napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že\nžalobu zamietne a žalovanému prizná 100% trov právneho zastúpenia.\n9. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 22.4.2022 uviedol, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je správne právne posúdený a vychádza zo zisteného skutkového stavu.\nTvrdenia žalovaného v odvolaní sú neudržateľné a sú vyvrátené vykonaným dokazovaním. Súd prvej\ninštancie v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uvádza, že započítanie je právny úkon,\nktorý musí spĺňať požiadavky stanovené zákonom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný jednostranný\nzákonný zápočet nevykonal, naopak bolo preukázané, že navrhol zápočet údajných vzájomných\npohľadávok. Sám žalovaný tým, že navrhol vzájomný zápočet pohľadávok potvrdil, že k jednostrannému\nzapočítaniu údajných vzájomných pohľadávok nedošlo, keďže navrhol dvojstranné započítanie údajných\nvzájomných pohľadávok. V konaní bolo, podľa žalobcu, jednoznačne preukázané, že žalovaný neuniesol\ndôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k zániku pohľadávky na základe dohody, ktorú navrhol právny\npredchodca žalovaného na vzájomné započítanie pohľadávok. Bolo preukázané, že túto navrhovanú\ndohodu žalobca odmietol listom zo dňa 21.1.2008. Po tomto návrhu dohody už žiadny jednostranný\nzákonný zápočet právny predchodca žalovaného nevykonal a žalobcovi nikdy nedoručil v súlade s §\n358 ObZ a § 580 OZ. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v konaní bolo preukázané, že by žalobca\nkonal v rozpore s poctivým obchodným stykom a že by porušil zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalobca\nje názoru, že toto sú len výmysly a tvrdenia žalovaného, ktoré boli vyvrátené aj oslobodzujúcim trestným\nrozsudkom, ktorý sa nachádza v spise a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/l/2019 zo dňa\n23.10.2019. Žiadneho porušenia zmluvy o obchodnom zastúpení sa žalobca nedopustil a táto otázka\n\nnebola predmetom konania. Na základe uvedeného preto žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby mu priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n10. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý zhrnul a citoval vyjadrenia a názory\nžalobcu v jeho vyjadrení a poukázal na články III. ods. 2, článok II. bod 3 a článok II bod. 4 zmluvy\ns odkazom na to, že žalobca závažne porušil povinnosti obchodného zástupcu a konal v rozpore so\nzáujami zastúpeného (v tomto smere žalovaný odkazoval na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 42Cb/240/2008 zo dňa 12.4.2022 a citoval pasáže z odôvodnenia tohto rozhodnutia). Žalovaný\nopätovne uviedol, že žalobca neustále opakuje svoje tvrdenia, ktoré prevzal aj súd prvej inštancie,\nže nedošlo k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to jednostranným zápočtom, keďže bol to žalovaný,\nktorý navrhol dvojstranné započítanie údajných vzájomných pohľadávok. Takéto tvrdenie nezodpovedá\nvykonaným dôkazom. Žalovaný následne poukázal na listiny predložené v konaní pred súdom prvej\ninštancie a vyjadril, čo podľa neho z týchto listín vyplýva a dospel k záveru, že žalobca hrubým\nspôsobom porušil zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalovaný opätovne vyjadril názor, že uplatnený nárok\nnavrhovateľa je splnený započítaním a predložil jednoznačný prejav smerujúci k započítaniu. K splneniu\ndlhu došlo najneskôr ku dňu 10.1.2008 a preto je potrebné, aby súd žalobu zamietol, čo však v rozpore\ns vykonaným dokazovaním nevykonal. Osobitným dôvodom hodným zreteľa je samotná skutočnosť, že\nV.. K., teda žalobca nemal nárok na províziu, ktorú si touto žalobu uplatňuje a ktorá mu bola uznaná\nzapočítacím prejavom, a to iba preto, že v januári 2008 ešte FSLSP, a.s. nemala dostatočné dôkazy o\nprotiprávnom konaní hrubo poškodzujúce záujmy FSLSP, a.s.\n11. Žalobca doručil súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie zo dňa 4.8.2022, ktorým reagoval na vyššie\nuvedené vyjadrenie žalovaného, poukazuje, že odvolanie podané právnou zástupkyňou žalovaného zo\ndňa 7.3.2022 proti napadnutému rozsudku nebolo elektronicky autorizované podľa osobitného predpisu\n(§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o\ne-Govemmente), ale bolo zaslané súdu v neautorizovanom súbore PDF, v ktorom toto podanie súd\nzaslal na vyjadrenie aj žalobcovi. Toto odvolanie podané právnou zástupkyňou žalovaného nebolo\nprávnou zástupkyňou žalovaného ani do 10 dní od jeho podania dodatočne doručené súdu v listinnej\npodobe alebo elektronickej podobe autorizované a preto nemohol naň súd podľa ust. § 125 ods. 2\nCSP prihliadať, pretože za takéhoto stavu sa naň hľadí tak, ako keby ani nikdy nevzniklo, nakoľko na\nvznik podania vo veci samej zákon vyžaduje obligatórne jeho autorizáciu podľa osobitného predpisu\n(zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Govemmente). Vo vzťahu k autorizácii odvolania nemôže prihliadať ani\nna to, že sprievodná správa, ktorou právna zástupkyňa žalovaného podala neautorizované odvolanie\nzo dňa 7.3.2022 proti napadnutému rozsudku bola autorizovaná a podpísaná zaručeným elektronickým\npodpisom (v súbore .asice), pokiaľ jej obsahom nie je samotné odvolanie. Sprievodná správa právnej\nzástupkyne žalovaného, ktorou zaslala súdu neautorizované odvolanie však neobsahuje vôbec žiadne\nnáležitosti odvolania (ani všeobecné náležitosti podania). Za takéhoto stavu súd nesprávne postupoval,\npokiaľ prihliadal na neautorizované odvolanie zo dňa 7.3.2022 proti napadnutému rozsudku a začal\npostupovať podľa § 373 a 374 CSP, hoci podľa ust. § 125 ods. 2 CSP nemal a nemohol už na odvolanie\nprihliadať, nakoľko nebolo autorizované podľa osobitného predpisu, čo bolo možné vyhodnotiť len tak\nakoby nebolo podané resp. nevzniklo. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 3.2.2022 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. I. ÚS 223/2021-15 zo dňa 25.05.2021. Žalobca tiež poukázal na to, že z obsahu\nodvolania nevyplýva, že by ho podával žalovaný, toto sa v ňom nikde neuvádza, práve naopak zo\nzáverečnej strany odvolania, kde je uvedené meno JUDr. Irena Sopková, advokátka, ako osoba ktorá\npodanie - odvolanie urobila vyplýva, že toto odvolanie urobila právna zástupkyňa žalovaného vo svojom\nmene a nie konajúc za žalovaného. Žalobca je názoru, že v odvolaní nie je uvedené ani to, v akom\nrozsahu napáda napadnutý rozsudok a i z tohto dôvodu odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP. Z\nvyššie uvedených dôvodov sa vecne žalobca týmto podaním nemá dôvod vyjadrovať k obsahu podania\nprávnej zástupkyne žalovaného zo dňa 8.6.2022. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podal neautorizované\nodvolanie, toto nemohlo vyvolať a nevyvolalo vo vzťahu k právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie\nsp.zn. 25Cb/88/2010-724 suspenzívny účinok podľa ust. § 367 ods. 1 CSP a preto žalobca žiada\nsúd, aby vydal k tomuto rozsudku elektronickú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku (ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie odvolania poslednej zo strán\nsporu) a túto následne doručil stranám sporu.\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení na vyššie uvedené podanie žalobcu reagoval, uviedol, že sprievodná\nspráva, ale predovšetkým odvolanie žalovaného zo dňa 7.3.2022 bolo riadne autorizované, tak, ako to\n\nmá na zreteli zákon č. 305/2013. Ide o zjavne zavádzajúce tvrdenia žalobcu, ktoré je preukázateľne\nnepravdivé, o čom predložil súdu listinný dôkaz - výsledok informatívneho overenia podaného odvolania,\nako prílohu č. 1, z ktorého je úplne zrejme, že odvolanie bolo riadne podané s kvalifikovaným\npodpisom, s mandátnym certifikátom a k tomu predkladá výsledok informatívneho overenia, všeobecná\nagenda.asice. Z výpisu z elektronickej schránky právnej zástupkyne, ktorú pripája, je tiež zrejmé, že\nnázov Galla-SLSP-25Cb/88/2010-odvolanie-PDF je podpis autorizovaný, o čom svedčí slovo „áno“,\n7.3.2022. V tomto smere Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 442/2021 zo dňa 3.2.2022 a uznesenie ÚS\nSR sp. zn. I. ÚS 223/2021, zo dňa 25.5.2021 na daný prípad nemožno vzťahovať aj nepoužiteľný. V\nprípade dalšieho argumentu žalobcu žalovaný uviedol, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že\ntoto odvolanie podpísala právna zástupkyňa žalovaného, pričom v úvode odvolania je uvedená hlavička\ns označením žalovaného. Z daného vyplýva, že odvolanie právna zástupkyňa podala ako zástupkyňa\nžalovaného. Plná moc na zastupovanie v tomto súdnom konaní a na vykonávanie všetkých úkonov v\ntomto súdnom konaní bolo súdu predložené a nachádza sa v súdnom spise. Splnomocnenie v mene\nžalovaného podpísali na to oprávnené osoby, čo vyplýva z prílohy tohto plnomocenstva a žalovaný\ntiež poukázal na § 89 v spojení s § 92 ods. 1 až ods. 3 CSP. Z vyššie uvedeného vyplýva, že JUDr.\nIrena Sopková, ako advokátka, na základe plnomocenstva žalovaného v konaní riadne zastupuje a\nzastupovala aj v čase podania predmetného odvolania. Vychádzajúc z uvedeného námietka žalobcu,\nže predmetné odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou je nedôvodná.\n13. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom\nprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v\nneprospech strany.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nods. 1 CSP a oboznámení sa s následnými vyjadreniami strán sporu dospel súd k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP\nkonštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,\nzrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal za preukázané,\nvykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na dôvody\nuvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.\n19. Vo vzťahu ku skutočnostiam, uvádzaným žalobcom vo vyjadrení ohľadom nesprávneho postupu, keď\nsúd ma prihliadať na neautorizované odvolanie zo dňa 7.3.2022 proti napadnutému rozsudku a začal\npostupovať podľa § 373 a 374 CSP, hoci nebolo autorizované podľa osobitného predpisu, odvolací súd\nuvádza, že uvedené tvrdenia nie sú pravdivé, podané odvolanie bolo podpísané platným elektronickým\npodpisom právnej zástupkyne žalobcu a overené ( č. l. 748 spisu).\n20. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 20.751,99 Eur s\npríslušenstvom titulom plnenia v zmysle uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom žalovaný\n\nv rámci procesnej obrany v konaní ako i v podanom odvolaní mal za to, že žalobcom uplatnený nárok na\nvyplatenie provízií je neoprávnený, pričom poukazoval na to, že na základe spracovaného kompletného\nvyúčtovania za obdobie od 1.1.2007 do 14.9.2007 má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.180.587 Sk\nbez DPH, ktorú si započítal voči pohľadávke žalobcu za mesiace júl, august a september (do 14.9.2007)\nv celkovej výške 525.357,- Sk bez DPH a svoju pohľadávku vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 217084,\nvystavenou dňa 7.11.2007, s dátumom splatnosti 21.11.2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci\nsa v spise reakcia žalobcu na zápočet nenachádza, z následného listu žalovaného zo dňa 10.1.2008 je\nzrejmé, že týmto listom reagoval na námietky žalobcu ohľadne nepreukázateľnosti a nezrozumiteľnosti\nvystavenej faktúry č. 217084. Žalovaný uznal, že faktúra bola vystavená chybne a preto zaslal žalobcovi\ndobropis, ktorým bola dobropisovaná faktúra číslo 217084. Zároveň list obsahoval návrh na zápočet\npohľadávky žalobcu v celkovej sume 525.356,57 Sk bez DPH oproti pohľadávke žalobcu vo výške\n919.136,14 Sk bez DPH. V poslednom odseku bolo vyslovené presvedčenie, že žalobca predložený\nnávrh záverečného vysporiadania bude akceptovať. V uvedenom liste zároveň žalovaný uviedol, že\nfaktúry za mesiace august a september ešte od žalobcu neobdržal. Žalobca vystavil faktúry č. 8/00007\nza poskytnuté služby v mesiaci august 2017 a č. 9/00007 za poskytnuté služby v mesiaci september\n2007 až dňa 31.12.2007 s lehotou splatnosti 25.1.2008. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplývalo,\nže žalovaný pri zápočte zo dňa 5.11.2007, ako aj pri návrhu na zápočet pohľadávok zo dňa 10.01.2008\nvychádzal zo svojich interných údajov uvedených v systéme HOC, keďže nedisponoval faktúrami od\nžalobcu. Z popísaného skutkového stavu mal súd za preukázané, že hoci žalovaný odstúpil od Zmluvy o\nobchodnom zastúpení, ktorá tak zanikla dňa 22.08.2007 doručením odstúpenia žalobcovi, uznal nárok\nžalobcu na vyplatenie provízie, respektíve vzniknutých nákladov za mesiace júl, august a september\n2007. Sám žalovaný iniciatívne oslovoval písomne žalobcu s návrhmi na zápočet pohľadávok. Právny\npredchodca žalovaného uskutočnil jednostranné započítanie pohľadávok listom zo dňa 5.11.2007,\npričom súd prvej inštancie mal zato, že žalovaným uskutočnený právny úkon jednostranného započítania\nnespĺňa požiadavky stanovené zákonom, keďže žalovaný v rozpore s ustanovením § 359 ObZ proti\npohľadávke žalobcu započítal svoju pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Uvedeným jednostranným\nzápočtom žalovaného teda k zániku pohľadávky žalobcu započítaním nemohlo dôjsť a k zániku\npohľadávky žalobcu nedošlo ani na základe listu žalovaného zo dňa 10.1.2008, ktorý súd prvej inštancie\nposúdil ako návrh na vysporiadanie vzájomných pohľadávok zápočtom. Prijatie návrhu zo strany žalobcu\nv konaní preukázané nebolo, čiže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k zániku\npohľadávky žalobcu došlo na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalovaný tým, že\ndva krát prejavil vôľu započítať voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, prakticky uznal pohľadávku\nžalobcu a svojim postupom uznal existenciu pohľadávky žalobcu.\n21. Žalovaný v podanom odvolaní má za to, že súd neposudzoval každý jeden dôkaz vo vzájomnej\nsúvislosti, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne vyhodnotenie\ndôležitosti alebo pravdivosti dôkazov a porušil tým aj pravidlo formálnej logiky, čím založil vadu konania\npodľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu súd nesprávne\nprávne posúdil vec, pretože obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, resp. správne\nzvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Tým založil aj ďalšiu vadu konania\nuvedenú v ustanovení podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zhodnotenie súdu v tom smere, že prijatie\nnávrhu zo strany žalobcu zo dňa 10.1.2008 preukázané nebolo, a tým žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok, podľa žalovaného neobstojí a považuje v rozpore so zisteným skutkovým\nstavom a následným právnym hodnotením súdu tvrdenie, že tým, že žalovaný dvakrát prejavil vôľu\nzapočítať voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, prakticky uznal pohľadávku žalobcu, čo vyplýva\nz právnej podstaty inštitútu započítania.\n22. Odvolací súd má za to, že odvolacia argumentácia žalovaného je rozporuplná a nekonzistentná,\nkeď na jednej starne má za to, že sporná pohľadávka zanikla započítaním a na druhej strane tvrdí\nže dlh voči žalobcovi neuznal. Zhodne s prvoinštančným súdom i odvolací súd má za to, že žalovaný\nneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe dohody\no vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalovaný však nepoprel, a z listinných dôkazov vyplýva, že dva\nkrát prejavil vôľu započítať voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku a teda tým uznal pohľadávku\nžalobcu, voči pohľadávke žalobcu nič nenamietal a svojim postupom uznal jej existenciu. Žalovaný\nteda akceptoval nárok žalobcu na provízie na základe podkladov zo systému, o čom svedčí tá\nskutočnosť, že k prejavu vôle započítať svoju tvrdenú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu pristúpil\nv čase, kedy nemal ešte k dispozícii faktúry žalobcu za mesiace august a september. Pokiaľ bol\n\nspochybňovaný nárok žalobcu s odôvodnením, že dochádzalo k tzv. „prebaľovaniu“ pohľadávok, resp.\nk zápočtu nezaplatených pohľadávok novými, väčšími pohľadávkami, tak v konaní nebolo preukázané,\nže zápočty povolené neboli, súdu prvej inštancie nebola predložená žiadna interná smernica spoločnosti\nžalovaného, ktorá by takéto postupy zakazovala. V prípade, ak činnosťou žalobcu bola spoločnosti\nžalovaného spôsobená škoda, žalovaný mal možnosť náhradu škody od neho vymáhať a to aj súdnou\ncestou, čo však neurobil. Odvolací súd má za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný,\nnakoľko žalovaný napriek odstúpeniu od zmluvy nárok žalobcu akceptoval a uznal tým, že prejavil\nvôľu voči tomuto nároku započítať svoje vlastné pohľadávky, hoci k platnému zápočtu a teda zániku\npohľadávky žalobcu nedošlo.\n23. V súvislosti so započítaním pohľadávok odvolací súd ďalej uvádza, že započítaním svojej\npohľadávky žalovaný teda vlastne uznal dôvodnosť a správnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, a\nto nielen do samotného základu, ale aj výšky. K započítaniu odvolací súd uvádza, že započítanie\npredstavuje prejav vôle veriteľa započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi, voči pohľadávke\ntejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči nemu (compensatio necessaria). Započítanie, ako každý\nprávny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať,\nktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči iným pohľadávkam,\nktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa\npohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Obchodný zákonník v zhode s\nObčianskym zákonníkom, i keď inou terminológiou, za pohľadávky spôsobilé na započítanie považuje\nlen tie pohľadávky, ktoré je možné uplatniť na súde. Jedným z právnych predpokladov pre započítanie\nje splatnosť pohľadávok, ktoré majú byť predmetom započítania. Obchodný zákonník opakuje zásadu\nvyjadrenú v Občianskom zákonníku, podľa ktorej proti pohľadávke splatnej nie je možné započítať\npohľadávku nesplatnú., ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné\nzáväzky.\n24. V predmetnej sporovej veci nebolo preukázané, že by došlo k nejakému započítaciemu prejavu\n(kompenzačnej námietke) adresovanej žalobcovi, teda právnemu úkonu, pre platnosť ktorého sa\nvyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. OZ. Z jeho obsahu malo byť zrejmé najmä, ktoré pohľadávky\nsa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke. Započítací prejav pred začatím\nsúdneho konania zo strany žalovaného preukázaný nebol, žalovaný platný jednostranný zápočet\nnevykonal, naopak bolo preukázané, že iba navrhol zápočet údajných vzájomných pohľadávok. Sám\nžalovaný tým, že následne navrhol vzájomný zápočet pohľadávok, potvrdil, že k jednostrannému\nzapočítaniu údajných vzájomných pohľadávok nedošlo, keďže navrhol dvojstranné započítanie údajných\nvzájomných pohľadávok, v konaní však ďalej už žalovaný nepreukázal, že došlo k zániku pohľadávky\nna základe dohody, ktorú navrhol právny predchodca žalovaného na vzájomné započítanie pohľadávok.\nBolo preukázané, že túto navrhovanú dohodu žalobca odmietol listom zo dňa 21.1.2008. Po tomto\nnávrhu dohody už žiadny jednostranný zákonný zápočet právny predchodca žalovaného nevykonal a\nžalobcovi nedoručil. V zmysle základného procesného pravidla, podľa ktorého je každá strana povinná\ndokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa\ndomáha, žalovaný dôkazné bremeno vo vzťahu k započítaniu nepreukázal. Z uvedeného zároveň\nvyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, musí znášať aj nepriaznivé dôsledky\nstavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti.\n25. V súvislosti s uznaním záväzku odvolací súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, z\nktorej vyplýva, že uznanie záväzku (§ 323 ObZ) urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá\nvyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Požiadavka\nurčitosti prejavu uznania je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“ (R 25/1993).\nUznanie záväzku zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť plnenie svojej\npohľadávky, nakoľko existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá. Pri súdnom spore teda dôkazné\nbremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka. Uznanie záväzku je jednostranný právny\núkon urobený dlžníkom adresovaný veriteľovi. Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu.\nDôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a\nv uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky má dlžník naďalej možnosť preukázať,\nže záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti\nprešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a\nto v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz\nopaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP). Splnenie predpokladu\n\n„možno usudzovať“ môže vyplynúť z rôznych okolností, napríklad z korešpondencie medzi dlžníkom a\nveriteľom, že zvyšok dlhu ne/uznáva, prípadne sám dlžník pri čiastočnom plnení uvedie, že zvyšok dlhu\nneuznáva a pod. Pre posúdenie splnenia tejto zákonnej podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne\nokolnosti prípadu. Bolo teda vecou žalovaného - dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý\nuznal a popr. niesol i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o\npredmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie.\n26. Ak žalovaný ako dlžník nechcel uznať pohľadávku žalobcu, bolo jeho povinnosťou to dať žalobcovi\nako svojmu veriteľovi výslovne najavo, a musel mu to výslovne vyhlásiť v rozhodnom čase, či už vo\nvzájomnej korešpondencii alebo v účtovných dokladoch. Procesná obrana žalovaného v súdnom konaní\nniekoľko rokov po snahe o realizáciu započítania založená na tom, že nechcel uznať pohľadávku, nemá\nžiadnu právnu relevanciu, keďže v tomto čase v dôsledku uplynutia času bola založená nevyvrátiteľná\ndomnienka uznania záväzku žalovaným. Bolo na žalovanom, aby v súdnom konaní dokázal, že uznaný\nzáväzok v čase uskutočnenia aktu uznania (v čase návrhov o započítanie) v skutočnosti neexistoval, či\nuž preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, že ešte pred jeho uznaním zanikol. Dôkazné bremeno tak\nbolo v okolnostiach rozhodovaného sporu na žalovanom ako dlžníkovi. Žalovaný napriek uvedenému\ndôkazné bremeno v rozhodovanom spore neuniesol, na vyvrátenie existencie nároku žalobcu žalovaný\nnenavrhol žiadne relevantné dôkazné návrhy.\n27. Odvolací súd preto odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP posúdil ako\nneopodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým\nzisteniam a vec správne právne vec posúdil. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že sa nestotožnil\nani s námietkou arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie spôsobom\nsúladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležite odôvodnil, v odôvodnení\nrozsudku poskytol odpovede k otázkam vystavším z procesnej obrany žalovaného a vysporiadal sa so\nvšetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a\nprávnym záverom. Žalovaný v odvolaní v zásade len zopakoval argumentáciu prezentovanú v rámci\nprocesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie\nvysporiadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli\nspôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\nv súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil\nsprávne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Odvolací súd preto\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho v zmysle §\n387 ods. 1 CSP potvrdil.\n28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/88/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30bd2081-7d21-46d8-9517-f079997b41a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.442.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.442.2021.1"}, {"guid": "ussr:5037c823-0e5e-4cb9-b483-47da5cbd7af5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.223.2021.1"}], "citovane_v": []}