{"guid": "018fb95a-bd0e-42af-9c2f-c3d439bbcb59:39afe630-d400-430c-81d4-986578410de9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3", "spisova_znacka": "8Co/35/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/35/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 8Co/35/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3", "identifikacne_cislo": "1210204882", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Darovacia zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "nazov": "§ 630 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-630"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-630"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39afe630-d400-430c-81d4-986578410de9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/35/2025\n1210204882\n30. 09. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1210204882.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Na\nÚ. Č.. XX, D., 2/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Ú. Č.. XX, D., zastúpených: C&T Advokáti s.r.o.,\nso sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovaným: 1/ S. J., nar.\nXX.X.XXXX, bytom XXXX R.. K. O. X.. XXXXX, B., zastúpenému advokátom: JUDr. Vojtech Kubal, so\nsídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, 2/ X.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, N., o návrhu na zrušenie\ndarovacej zmluvy a vrátenie daru, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 14. októbra 2024, č.k. B2-6C/37/2010-494, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovaný 1/ má proti žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nŽalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ proti\nžalovaným 1/ a 2/ domáhali zrušenia darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 26.02.2004 medzi U. J., nar.\nXX.XX.XXXX, naposledy bytom Na Ú. Č.. XX , D.O., zomr. dňa XX.XX.XXXX a žalovaným 1/, predmetom\nktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9/10 k celku k stavbe zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. m.č. W. v k.ú. T., ako rodinný dom, súpisné číslo XXXX\npostavený na parcele reg. \"P.\", parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 98 m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/5 k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. m.č. W. v k.ú. T. ako parcela reg. \"P.\", parcelné č. XXXXX/\nX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, parcela reg. \"P.\", parcelné č. XXXXX/\nX, druh pozemku záhrada o výmere 24 m2 a parcela reg. \"P.\", parcelné č. XXXXX, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2, vrátenia tohto daru dedičom po U. J., nar. XX.XX.XXXX,\nnaposledy bytom Na Ú. Č.. XX, D., zomr. dňa XX.XX.XXXX, resp. alternatívne určenia, že predmetné\nspoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po U. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Na Ú. Č.. XX ,\nD., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému 1/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Poukázal na to, že právna predchodkyňa žalobcov sa návrhom doručeným súdu dňa 10.3.2010\ndomáhala zrušenia darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 26.2.2004, predmetom ktorej bolo darovanie\npredmetných nehnuteľností žalovanému 1/, nariadenia žalovanému 1/ vrátiť jej dar a žiadala o určenie,\nže je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Svoj návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou\nuzatvorenou s jej synom mu podarovala vyššie uvedené nehnuteľnosti. Pri uzavieraní darovacej zmluvy\n\nsi ústne dohodli podmienky darovania. Žalovaný 1/ sa zaviazal, že sa o svoju matku postará v starobe,\na bude sa podieľať na úhrade za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, nakoľko jej jediným príjmom\nje dôchodok. Ďalej sa dohodli, že aj po prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, bude\noprávnená ďalej nehnuteľnosť užívať, obývať až do svojej smrti. K diametrálne odlišnej zmene správania\nžalovaného došlo v roku 2005, kedy sa pri návšteve správal k nej hrubo a urážlivo, pričom jej svojim\nsprávaním prejavoval hlbokú neúctu a opovrhnutie, kedy ju označil za \"špinavú ženu\" a pod. Invektívy\nzo strany žalovaného sa stupňovali, pristúpil k obmedzeniu jej pohybu v dome, zakázal jej zdržiavať sa\nv kuchyni v obytných miestnostiach domu v čase, keď tam bol prítomný on. Žalovaný 1/ zamedzil jej\nstyk s ostatnou rodinou a nedovolil jej, aby sa stýkala s ďalšími deťmi dcérou U. a synom J., pričom\nžalovaný na jej adresu a súrodencov vyslovoval neprimerané a hrubé vyjadrenia. V rozmedzí rokov\n2006 až 2009 sa vzájomný konflikt obmedzil na minimum, pričom žalovaný jej zakázal aj kontakt s\njej vnúčatami. Skutočná situácia sa vyostrila na Vianoce roku 2009, kedy ju žalovaný opakovane po\ndlhšom časovom období navštívil. Vnútorné napätie eskalovalo do nekontrolovateľného výbuchu hnevu\nžalovaného voči nej. Od Vianoc 2009 správanie žalovaného prekračuje medze únosnosti, bezohľadne\nzasahuje do jej ľudskej dôstojnosti a cti, neplní ústnu dohodu, nakoľko jej neumožňuje pokojné užívanie\nnehnuteľnosti, pričom je vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti pristúpi k jej úplnému vylúčeniu z\nužívania nehnuteľnosti jej vysťahovaním, pričom nedisponuje žiadnym iným priestorom spôsobilým\nna účely bývania a svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy. V priebehu konania dňa 7.9.2011\npôvodná žalobkyňa U. J. zomrela, pričom po pokračovaní v konaní súd prvej inštancie rozhodol v\nporadí prvým rozsudkom č. k. 6C/37/2010-146 zo dňa 9.9.2013 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení\ncitovaného rozsudku súd uviedol, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky konania a procesné\npodmienky, čo odôvodnil tým, že J. B., dedička po nebohej, sa k predmetnému návrhu nepripojila,\nteda nesúhlasila so vstupom do konania, je nevyhnutné konštatovať, že návrhu nie je možné vyhovieť\nz dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobcu s prihliadnutím na procesné spoločenstvo\núčastníkov konania, keďže v prípade vyhovenia návrhu by predmet darovacej zmluvy bol predmetom\ndedičstva po neb. U. J., pričom dedičia sú až do vyporiadania dedičstva považovaní za vlastníkov celého\nmajetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva sú\noprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú\naž do vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu považovaní za vlastníkov celého majetku\npatriaceho do dedičstva. Okrem toho súd konštatoval, že v danom prípade bolo preukázané, že U.\nJ. sa domáhala vrátenia daru od žalovaného v čase svojho života, podaním žaloby na súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9C 46/2006. Na vrátení daru trvala aj v roku 2008, čo je zrejmé z úradného\nzáznamu spísaného na tunajšom súde. Následne v Notárskej zápisnici napísanej na Notárskom úrade\nS.. W. D. dňa 8.2.2010 vyhlásila, že žiada vrátiť dar žalovaným z dôvodu, že žalovaný od roku 2005\na 2006 porušuje svojim správaním voči nej dobré mravy. Predmetom konania vedeného na tunajšom\nsúde pod sp. zn. 9C 46/2006 bolo zrušenie identickej darovacej zmluvy a vrátenie daru, dňa 24.2.2010\nzobrala návrh späť a súčasne v tento deň prejavila vôľu späťvzatím žaloby o zrušenie darovacej zmluvy\na vrátenie daru, pričom dňa 10.3.2010 podala na tunajšom súde novú žalobu, teda žalobu v tomto\nkonaní. Podľa súdu tak bolo nesporné, že v období od 24.2.2010 do 10.3.2010 nebola U. J. v kontakte\nso žalovaným, čo potvrdili i účastníci konania. Je nepochybné, že U. J. zobrala svoj pôvodný návrh späť\na podala nový návrh na zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru, pričom bola poučená o následkoch\nspäťvzatia návrhu a plynúcich lehôt, ako je zrejmé z vyjadrenia jej právneho zástupcu a predloženého\nlistinného dôkazu. Ak bola za daných okolností zachovaná kontinuita konania právneho zástupcu U. J. na\nzáklade pokynov klientky /späťvzatie návrhu a podanie nového návrhu/ vo vzťahu k zrušeniu darovacej\nzmluvy, mal súd za to, že opakovane podaný návrh na zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru,\nktorého sa domáha v súvislosti s konaním žalovaného v období rokov 2005, 2006 a 2009, nebol podaný\nvčas s prihliadnutím práve na prejav vôle U. J. na vrátenie daru v dôsledku porušenia dobrých mravov\nuž v roku 2006. Súd konštatoval, že vznesená námietku premlčania žalovaným bola opodstatnená.\nNa záver súd uviedol, že nevykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia skutočnosti, či žalovaný\nkonal v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k darkyni. Krajský súd v Bratislave však uznesením č. k.\nB2-6C/37/2010 - 182 zo dňa 31. januára 2014 na odvolanie žalobcov v poradí prvý rozsudok zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že nesprávny bol procesný postup súdu prvého\nstupňa, keď po tom, čo dedička po pôvodnej navrhovateľke X.. J. B. oznámila súdu, že sa k návrhu\nnepripája, s touto dedičkou už ďalej nekonal a jej neúčasťou v konaní, resp. neúplným okruhom dedičov\nzúčastnených na konaní, odôvodnil zamietnutie návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie. Dedič po\npôvodnom navrhovateľovi, ktorý na základe ustanovenia § 107 O.s.p. vstúpil do začatého konania, je\nv súlade so zásadou autonómie vôle oprávnený prejaviť vôľu nepokračovať v už začatom konaní. Na\ndruhej strane však, pokiaľ takýto dedič prejaví vôľu nepokračovať v konaní na strane navrhovateľa a\n\njeho účasť je nevyhnutná z dôvodu existencie (hmotnoprávne vynúteného) nerozlučného procesného\nspoločenstva, nemôže súd len z tohto dôvodu návrh zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie.\nVychádzajúc z uvedeného, pri súčasnom rešpektovaní požiadavky nevyhnutnej účasti všetkých dedičov\nv konaní, neprichádza do úvahy iný postup, než ten, že dedič, ktorý sa k návrhu nepripojil, bude\nv konaní pokračovať v procesnom postavení odporcu. Iba takto bude rešpektovaná autonómia vôle\ndediča po pôvodnom účastníkovi, ktorý nemieni vystupovať v konaní ako navrhovateľ a zároveň bude\nzabezpečené, aby sa všetci ostatní dedičia po pôvodnom navrhovateľovi, ktorí majú záujem pokračovať\nv konaní na strane navrhovateľa, mohli domáhať poskytnutia ochrany ich práv prostredníctvom súdu.\nSúd prvého stupňa pochybil, keď s dedičkou X.. J. B. v konaní nekonal, nekonal s ňou ani ako s (ďalšou)\nodporkyňou, napriek tomu ale rozhodol v merite veci. Takýto postup súdu prvého stupňa nebol správny\na viedol k odňatiu možnosti konať pred súdom. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nesprávne\nposúdil aj otázku premlčania. Pre posúdenie premlčania v tomto prípade totiž nie je rozhodujúce, či sa\npôvodná navrhovateľka zrušenia darovacej zmluvy a vrátenia daru domáhala v súvislosti s konaním\nodporcu v období rokov 2005, 2006. Otázku premlčania je v tomto prípade nevyhnutné skutkovo skúmať\nvýlučne na základe dôvodov, o ktoré navrhovateľka opierala splnenie predpokladov pre vrátenie daru\nv zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci. Návrh sa opieral nielen o\nudalosti, ku ktorým došlo v roku 2005, 2006, no tiež o udalosti, ku ktorým došlo na Vianoce v roku\n2009. Tie pritom nemožno chápať ako jeden skutok spolu udalosťami v rokoch 2005 a 2006, trvajúci od\nroku 2005 až do Vianoc roku 2009. O samostatnosti skutkov z obdobia rokov 2005, 2006 a správania\nodporcu v roku 2009 svedčí aj skutočnosť, že pôvodný návrh v konaní sp. zn. 9C 46/2006 sa neopieral\no vyhlásenie pôvodnej navrhovateľky, ktoré bolo na Notárskom úrade S.. W. D. do notárskej zápisnice\nN 22/2010, Nz 3876/2010 spísané až dňa 08.02.2010, a naviac, v čase, keď navrhovateľka v roku\n2006 podala pôvodný návrh (v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 46/2006), k udalostiam v roku 2009\nešte nedošlo, a preto pôvodná navrhovateľa ani nemohla na základe nich (prvýkrát) právo vykonať (§\n101 Občianskeho zákonníka) podaním návrhu na zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru v roku\n2006. Za uvedených okolností potom pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania treba\nudalosti v roku 2005, 2006 a udalosti na Vianoce roku 2009 posudzovať samostatne. Pokiaľ by uplatnené\nnároky, opierajúce sa o udalosti v roku 2005 a 2006, boli premlčané, avšak nároky majúce základ v\nudalostiach v roku 2009 by premlčané neboli, udalosti z roku 2005 a 2006 nebude možné vziať do\núvahy a splnenie predpokladov na vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka\nbude možné skúmať len na základe udalostí, ku ktorým došlo na Vianoce v roku 2009, od ktorých\nnavrhovateľka tiež odvodzovala opodstatnenosť podaného návrhu.\n3. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie a definitívnom ustálení okruhu dedičov po pôvodnej\nžalobkyni, súd prvej inštancie pokračoval v konaní a doplnil dokazovanie, na základe ktorého nanovo\nustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie v danom spore. Poukázal na to, že dňa 26.2.2004\nuzavreli U. J. ako darca a žalovaný 1/ ako obdarovaný darovaciu zmluvu, ktorou darkyňa darovala\nsvojmu synovi S. J., nar. XX.X.XXXX spoluvlastnícky podiel 4/5 k celku - pozemok v obci D. - m.č.\nW. zapísaný v Katastri Správy katastra nehnuteľností D. X. v k.ú. T. vedené na LV č. XXXX parc. č.\nXXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2, parc. č. XXXXX/X záhrady o výmere 24\nm2, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 a spoluvlastnícky podiel 9/10 k\ncelku - domu v obci D. - m.č. W. zapísaného v katastri Správy katastra D. X. v k.ú. T. vedený na LV\nč. XXXX dom - súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXXX/X. Podľa čl. IV veta druhá darovacej\nzmluvy obdarovaný nadobudne vlastnícke právo k predmetu daru vkladom do katastra nehnuteľností.\nZ výpisu Listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra nehnuteľností okres D. X., obec D. - m.č. W.,\nkatastrálne územie T. je zrejmé, že S. J. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v 4/5 na nehnuteľnosti\nnachádzajúcej sa D. X. v k.ú. T. parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2,\nparc. č. XXXXX/X záhrady o výmere 24 m 2, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n134 m2 a spoluvlastníckom v podiele 9/10 nehnuteľnosti - domu v obci D. - súp. č. XXXX postaveného\nna parcele č. XXXXX/X vedený na LV č. XXXX. Z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade\nS.. W. D. dňa 8.2.2010 vyplýva, že U.-O. J., nar. XX.X.XXXX požiadala o spísanie notárskej zápisnice,\ndo ktorej vyhlásila, že so svojim synom S. J., nar. XX.X.XXXX uzavrela darovaciu zmluvu, predmetom\nktorej bol spoluvlastnícky podiel na dome Na Ú. Č.. XX C. D.. V tom čase mali dobré vzťahy. Správanie\njej syna J. sa zmenilo v roku 2005, keď ju bol navštíviť na Slovensku. Po Vianociach 2005 sa k nej\nsprával hrubo, nechcel s ňou bývať v jednej izbe, nadával jej, urážal ju. O tejto situácii povedala svojej\ndcére U.. Jej syn S. rozbil rodinné vzťahy s dcérou U. a synom J., nedovolil jej kontaktovať sa s nimi,\nnepekne o nich hovoril. Keďže nevedela, čo má od syna čakať, podala návrh na zrušenie darovacej\nzmluvy a dňa 24.2.2006 podala na súd návrh na vrátenie daru z dôvodu ponižujúceho, dehonestujúceho\n\na opovrhnutia hodného správania syna voči nej. V roku 2006 návrh odovzdala synovi S., ktorý sa urazil,\nbol hrubý, rozčúlený a bez pozdravu odišiel. Do domu sa snažil dostať nejaký znalec, mala strach , že\nchcú dom predať. Na Vianoce v roku 2009 bol u nej syn S. naposledy, jeho správanie bolo spočiatku\nnormálne, neskôr ju začal urážať, správal sa hrubo, neprejavoval k nej ako matke úctu. Správanie\nsyna k nej roku 2009 je neopísateľné, prekročilo medze, nezaslúži si darovanú nehnuteľnosť, darkyňa\nnemá istotu, že by v dome do smrti mohla ostať. Z lekárskej správy vyhotovenej K.. Q. I., psychiatrom,\ndňa 1.2.2010, súd zistil, že na základe aktuálneho vyšetrenia bola súdnosť a kritičnosť pacientky U. J.\nzachovaná, bola schopná posúdiť motív aj následky svojho konania. Uznesením č. k. 9C 46/2006-73 zo\ndňa 10.3.2010 bolo na prvoinštančnom súde zastavené konanie, predmetom ktorého bolo vrátenie daru\n- totožných nehnuteľností. Návrh bol podaný navrhovateľkou U. J. proti odporcovi S. J.. Z odôvodnenia\nrozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľka zobrala späť návrh na začatie konania dňa 21.10.2007 a neželá\nsi, aby bolo súdne konanie ohľadom zrušenia darovacej zmluvy. Svoju vôľu zobrať návrh späť prejavila\npodaním zo dňa 24.2.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2010. Z úradného záznamu\nz informatívneho výsluchu vyhotoveného na Okresnom súde Bratislava II dňa 31.3.2008 pod č. 9C\n46/2006 je zrejmé, že U. J. žiadala o zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru, keďže jej syn sa k nej\nzle správa. Záväzným pokynom advokátovi zo dňa 18.2.2010 U. J. dala pokyn na späťvzatie návrhu\nna zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod\nsp.zn. 9C/46/4006. Zároveň splnomocnila advokáta na podanie nového návrhu na zrušenie darovacej\nzmluvy a vrátenie daru proti synovi S. J., bytom v B.. Súčasne potvrdila, že bola advokátom poučená\no následkoch späťvzatia návrhu a na premlčacie lehoty. Z návrhu podaného na súd prvej inštancie\nzistil, že dňa 1.8.2012 pod č.k. 17C 148/2012 podal S. J., proti odporcom U. J., nar. XX.XX.XXXX, J.\nJ., nar. XX.X.XXXX a J. B., nar. XX.X.XXXX, návrh na určenie, že závet zo dňa 29.4.2009 a Listina\no vydedení zo dňa 29.4.2009 spísané poručiteľkou U. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelou X.X.XXXX, sú\nneplatné. Alternatívne žiadal o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zo dňa\n29.4.2009 spísané poručiteľkou U. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelou X.X.XXXX, nie sú dané. Z Listiny o\nvydedení spísanej dňa 29.4.2009 U. J., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že menovaná urobila v súlade s uts.\n§ 469 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka vyhlásenie o vydedení pre prípad smrti svojho syna S.\nJ., nar. XX.X.XXXX z dôvodov, že jeho správanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zo závetu\nnenapísaného vlastnou rukou poručiteľa zo dňa 29.4.2009 súd zistil, že U. J. vyhlásila, že pre prípad\nsmrti ustanovuje za jediného a univerzálneho dediča celého jej hnuteľného a nehnuteľného majetku J.\nJ., nar. XX.X.XXXX. Závet je podpísaný svedkami S.. S. D. a K.. J. D.. Z rozsudku Okresného súdu\nBratislava II. č. k. 17C/148/2012-226 zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že súd určil, že dôvody vydedenia\nuvedené v listine o vydedení zo dňa 29.04.2009 spísané poručiteľkou U. J., rodenou I., nar. XX.XX.XXXX,\nzomr. XX.XX.XXXX nie sú dané. Súd určil, že závet zo dňa 29.04.2009 spísaný poručiteľkou U. J.,\nrodenou I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v časti, v ktorej odporuje právu navrhovateľa podľa §\n479 Občianskeho zákonníka na jeho dedičský podiel, je neplatný. V odôvodnení rozsudku súd poukázal\nna znalecký posudok č. 5/2015 v ktorom bolo uvedené, že menovaná ku dňu 29.04.2009 trpela duševnou\nporuchou, a to organickou poruchou osobnosti, ku ktorej došlo kombináciou sklerotických zmien ciev v\nmozgu a atrofie mozgu, ktorá porucha však nedosahovala takú úroveň, aby nebohej zabránila urobiť\nprávny úkon - spísať závet a listinu o vydedení zo dňa 29.04.2009. Súd bol toho názoru, že nebolo\npreukázané, že v čase pred prejavom poručiteľky o vydedení dôvod vydedenia existoval. Z výpovede\núčastníkov konania a svedkov mal súd v predmetnom dedičskom spore za preukázané, že navrhovateľ\nod roku 1968 žil a pracoval nepretržite v B., napriek čomu sa o matku staral. Krajský súd v potvrdzujúcom\nrozsudku č. k. 2Co/100/2016-257 zo dňa 29. novembra 2017 uviedol, že v konaní bolo nestranným\nsvedkom X. I. preukázané, že žalobca sa do času odchodu poručiteľky do Domova seniorov v A. I.\n(odišla tam 20.3.2006) o poručiteľku v rámci jeho možností staral. Obdobím ktoré poručiteľka vnímala\nako pre ňu určujúce, vo vzťahu k dôvodom vydedenia bolo obdobie od roku 2005 do apríla 2009 (čas\nvystavenia listiny o vydedení). Je pravdou, že kvalitu vzťahu žalobcu a poručiteľky nie je možné odvodiť\nlen z obdobia kedy poručiteľka žila v D. v rodinnom dome, ktorý žalobcovi v rozsahu jej spoluvlastníckeho\npodielu darovala, ale aj z obdobia, ktoré priamo predchádzalo úkonu poručiteľky o vydedení žalobcu.\nDo času jej odchodu do zariadenia Domova seniorov tvrdenia žalobcu preukázal nestranný a na veci\nnezaujatý svedok X. I.. V konaní nebolo preukázané, že poručiteľka bola k času, ktorý ona považovala za\nurčujúci (od roku 2005) odkázaná na pomoc žalobcu, že ho o takúto pomoc žiadala a že on ju odmietol.\nV prevažnej časti tohto obdobia žila poručiteľka v zariadení, v Domove pre seniorov v A. I. (prišla tam\n20.3.2006 a odišla 28.2.2010). Žalobca 1/ na pojednávaní konanom dňa 28.02.2020 vypovedal, že\npredloženými listinami preukazuje, že on sa staral o matku. Ďalej uviedol, že keď bola matka ubytovaná\nv Dome seniorov, navštívil ju tam žalovaný 1/, ktorý jej škaredo nadával do špiny a keď jej uviedol,\nže keď jej nebude podpisovať listiny proti žalobcovi 1/, nebude sa stretávať s vnukmi, s ktorými mala\n\nsrdcovú záležitosť, toto vie od matky z r. 2008-2009. Po r. 2006 matka žalovanému 1/ napísala, že sa\nbude o ňu starať on, milovala dcéru žalovanej 2/ a syna žalovaného 1/. Od matky vie, že jej žalovaný 1/\npovedal, že je špina. Disponuje listinným dôkazom z r. 2006, kde žalovaný 1/ napísal aby si zbalila svoje\npytle a odišla. Na otázku o tom, či má vedomosť o nejakých fyzických, psychických alebo verbálnych\nkonfliktoch medzi matkou a žalovaným 1/ odpovedal žalobca 1/ tak, že vie len o tom, že žalovaný 1/\nnaliehal na mamu v dome seniorov, aby späť vzala návrh, a vie zo správy len o tom, že mamina spadla,\nmala udretú hlavu, pokiaľ ide fyzické konflikty, o nich nevie, nebol pri nich. Na ďalšiu otázku o tom, či má\nvedomosť od matky, že by došlo ku konfliktu v decembri 2009 medzi ňou a žalovaným 1/, odpovedal, že\nmá vedomosť len o tom, že žalovaný bol matku len navštíviť, následne si matku vzal na chatu. Vie od\nmatky, že dôvodom návštevy bol nesúhlas s listinami. Osobne tam nebol. Na otázku o tom, či má nejaký\ndôkaz o zlom vzťahu medzi neb. matkou a žalovaným, že by sa žalovaný nepekne správal k matke,\nuviedol, že žalovaný keď navštívil matku na chate povedal, že \"skapíňa\", čo osobne počul. Žalobkyňa\n2/ vo svojej pôvodnej výpovedi uviedla, že žalovaný 1/ sa správal ku svojej matke hrubo. Ešte pred\nuzavretím darovacej zmluvy jej bránil v kontakte s deťmi. Pod nátlakom ju priviedol k nej, súhlasila, že\npodiel po otcovi napíše na matku, ale po jej smrti bude patriť jej. V roku 2003 bola prvýkrát svedkom\nurážania matky žalovaným 1/, kedy ju nazval \"špinou\". Po uzavretí darovacej zmluvy sa jeho správanie\nzmenilo. V roku 2006 žiadala matka o vrátenie daru. Žalovaný 1/ používal voči matke hrubé výrazy, tlačil\njej hlavu k moču, nadával jej, ustavične na ňu psychicky tlačil, správal sa k nej hrubo a urážlivo. Od\nroku 2005-2006 bola s matkou v kontakte, matka zistila, že nemá v darovacej zmluve zriadené žiadne\nvecné bremeno na užívanie nehnuteľnosti. Po dobu 2 - 3 rokov bývala v domove dôchodcov, nakoniec\nju syn J. zobral bývať do chatky. Žalovaný 1/ ju odmietol prihlásiť k trvalému pobytu, opakovane na\nňu vyvíjal psychický nátlak. Sestra J. B. (žalovaná 2/) je ovplyvniteľná, je v sekte, obe spolu s mamou\ndonútil, aby stiahla žalobu na vrátenie daru. Žalovaný sa nestaral o matku, ani o jej pohreb, nestará sa\nani o hrob. S matkou nebola v kontakte od roku 2005, pretože žalovaný ich izoloval, nebola priamym\nsvedkom stretnutia matky s ním. Informácie o stretnutiach mala od matky. Žalovaný 1/ tiež nesúhlasil\ns rozdelením domu medzi všetkých a chcel ho pre seba. Takéto správanie bolo pre neho prirodzené,\npretože takto dostal aj majetok po dedovi. K článku z internetu predloženého žalovaným uviedla, že\nide o fikciu. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.02.2020 uviedol, že sa\no matku staral riadne, keď v r. 2005 prostredníctvom bratranca matke zohnal garsónku, kde rok mala\nvizitku na dverách a keď sa neskôr rozhodla ísť do domu seniorov, bol spokojný, pretože bola pravidelne\nkontrolovaná zdravotnými sestrami, doktormi, bola v čistom, mala zabezpečenú stravu, o tom ako sa\nmá som sa informoval u doktorov a pokiaľ by aj k pádu došlo, u starších ľudí sa to stáva. K vzťahu\nz matkou uviedol, že viac ako 20x bola v Amerike, má dvoch synov, ktorých vychovávala, mladšieho\nvychovávala, starala sa mu o majetok a keďže bol v rozvodovom konaní, americký súd mu povolil v máji\naž do septembra ísť s matkou na Slovensko. Pokiaľ ide o december 2009 a návštevu matky v dome\nseniorov, tu uviedol, že matka sa sama rozhodla do domu seniorov (DS) ísť a to potom, čo začali byť\nnezhody medzi ním a žalobcom 1/. Bol spokojný, že je pod kontrolou štátu, mesta, že má zabezpečené\nzdravotníctvo. Keď ju navštívil v DS, ohlásil sa na vrátnici, poslali ho do jedálne, kde boli aj ostatní\ndôchodcovia a mama pozerala TV. Mama bola tichšie, tak jej rozprával o deťoch, o jej vnúčatách a\npravnúčatách, ako sa majú. V jedálni boli cca 40 min, za ten čas jej sestrička priniesla 3 lieky a naliehala,\naby ich matka zapila vodou. Následne po večeri išli krátko na jej izbu, lebo mal pre ňu zákusky, kt. mala\nrada. Skontroloval, či je izba čistá. Odchádzal odtiaľ v pohode a v kľude a spokojný, že sa o ňu starajú.\nĎalej sa vyjadril k návšteve matky v decembri 2010 v chatke na Zlatých pieskoch, kde si ju zobral žalobca\n1/ z domu seniorov. Tu matku videl posledný krát, bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, keď už bola\nslepá, mala 2-3 rakoviny, bola sama, bezvládna, bez liekov, bez sestričiek a v špine. Na otázku, či mal\npo roku 2006 fyzický alebo verbálny konflikt s matkou uviedol, že s matkou mal veľmi dobrý vzťah. Na\notázku, aby sa vyjadril k popisu konfliktu, ktorý popisuje matka v notárskej zápisnici z roku 2010 uviedol,\nže popiera tvrdenie matky, že ju osočoval, pretože podľa neho sa toto stretnutie uskutočnilo v DS, kde\nbolo veľa ľudí. Na otázku, či sa stretol s matkou od roku 2006 do roku 2010 aj v inom mieste ako v\nDS odpovedal, že nie. Žalovaná 2/ vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.02.2020 uviedla, že\npokiaľ ide o návštevu žalovaného 1/ v decembri 2009 v DS, potvrdzuje, že tejto návštevy sa zúčastnila\nona ako aj jej manžel. V DS je jedáleň kde sa rozprával brat S., kde sedela na prízemí na recepcii.\nPo tom, keď mama s bratom išli na izbu, brat jej niečo niesol, išli s manželom za nimi a rozlúčili sa.\nVšetci išli spolu. Potvrdila, že všetko išlo v kľude, bez hádok. Pokiaľ ide o február 2010, tak mama mala\n10.02.2010 narodeniny a preto ju hľadala, lebo v DS nebola, hoci mala vykázaný pobyt do 28.02.2010.\nIde o zaplatený pobyt, ale v tom čase tam mama nebola. Zistila, že je s bratom J. v Q., tak ich tam aj\ns manželom navštívila a tak išli do reštaurácie. Tu ani raz mama nespomenula v zlom brata S., skôr sa\npýtala, ako sa má a aby ho pozdravovala. Dňa 12.05.2010 opäť chcela navštíviť mamu a hľadala ju. Od\n\naugusta 2010 až do decembra 2010 jej nebol umožnený kontakt s ňou. Tušila, že to nie je s mamou\nv poriadku, ale o tom, že je v nemocnici ju informoval brat J. až 4 dni pred jej smrťou a to na základe\njej telefonátu.\n4. Takto ustálený skutkový stav veci prvoinštančný súd po právnej stránke posúdil podľa § 628 ods. 1, 2\na 3, § 630, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a (opätovne) dospel k záveru, že žaloba nie je\nopodstatnená. Vzhľadom na procesnú prípustnosť podanej žaloby sa zameral na posúdenie podmienok\nna vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, a to najmä vo vzťahu medzi pôvodnou\nžalobkyňou ako darkyňou a žalovaným 1/ ako obdarovaným. Zdôraznil, že základnou materiálnou\npodmienkou pre vrátenie daru bolo v danej veci preukázanie správania žalovaného 1/ voči pôvodnej\nžalobkyni, či členom jej rodiny, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako správanie porušujúce dobré\nmravy s intenzitou hrubého porušenia dobrých mravov. Predpokladom úspešného uplatnenia práva\ndarcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale také správanie,\nktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie\ndobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit\na úsudok darcu. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie\ndobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe\n\"hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné\nporušovanie\" (R 88/1998). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a\nmravných noriem, ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické\ntendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Na ustálenie okamihu, kedy v predmetnej\nveci malo dôjsť k takému správaniu sa žalovaného 1/, ktorý podľa skutkového vymedzenia uvedeného\nv žalobe, by podľa pôvodnej žalobkyne malo dosahovať intenzitu hrubého porušenia dobrých mravom,\npovažoval za potrebné opätovne preskúmať premlčanie nároku. Uplatnenie práva darcu na vrátenie\ndaru patrí medzi majetkové práva, ktoré sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a preto\nsa darca musí domáhať vrátenia daru do troch rokov od momentu, kedy k hrubému porušeniu dobrých\nmravov došlo. V tejto súvislosti krajský súd v uznesení zo dňa 31.1.2014, č.k. 2Co/549/2013-182, ktorým\nbol zrušený pôvodný rozsudok súdu, vyslovil názor, ktorým bol v tomto konaní viazaný, že udalosti, ku\nktorým došlo v roku 2005, 2006, no tiež o udalosti, ku ktorým došlo na Vianoce v roku 2009 nemožno\nchápať ako jeden skutok. O samostatnosti skutkov z obdobia rokov 2005, 2006 a správania odporcu v\nroku 2009 svedčí aj skutočnosť, že pôvodný návrh v konaní sp. zn. 9C/46/2006 sa neopieral o vyhlásenie\npôvodnej navrhovateľky, ktoré bolo na Notárskom úrade S.. W. D. do notárskej zápisnice N 22/2010,\nNz 3876/2010 spísané až dňa 08.02.2010, a naviac, v čase, keď navrhovateľka v roku 2006 podala\npôvodný návrh (v konaní vedenom pod sp.zn. 9C 46/2006), k udalostiam v roku 2009 ešte nedošlo, a\npreto ani nemohla na základe nich (prvýkrát) právo vykonať (§ 101 Občianskeho zákonníka) podaním\nnávrhu na zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru v roku 2006. Za uvedených okolností potom\npri posúdení dôvodnosti vznesenej otázky premlčania treba udalosti v roku 2005, 2006 a udalosti na\nVianoce roku 2009 posudzovať samostatne. Odvolací súd ďalej vyslovil, že pokiaľ by uplatnené nároky,\nopierajúce sa o udalosti v roku 2005 a 2006, boli premlčané, avšak nároky majúce základ v udalostiach\nv roku 2009 by premlčané neboli, udalosti z roku 2005 a 2006 nebude možné vziať do úvahy a splnenie\npredpokladov na vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka bude možné\nskúmať len na základe udalostí, ku ktorým došlo na Vianoce v roku 2009, od ktorých navrhovateľka\ntiež odvodzovala opodstatnenosť podaného návrhu. V zmysle uvedených záverov odvolacieho súdu\nkonštatoval, že nárok žalobcov na zrušenie darovacej zmluvy z dôvodov § 630 Občianskeho zákonníka,\nktoré boli predmetom konania sp. zn. 9C/46/2006, teda pre skutky v rokov 2005 a 2006 je podľa §\n101 Občianskeho zákonníka premlčaný (žaloba podaná dňa 10.03.2010) a v tejto časti (udalosti roku\n2005 a 2006) je tak námietka premlčania žalovaného 1/ dôvodná a samostatne je potrebné posudzovať\nlen také udalosti, o ktoré sa opiera podaná žaloba a ktoré nie sú premlčané, t. j. v danom prípade\nudalosti, ktoré mali nastať (t. j. hrubé porušenie dobrých mravov) tri roky späť od podanej žaloby,\na teda od 10.03.2008. V tomto smere je v žalobe uvedené, že \"vo vzťahu odporcu a navrhovateľky\nzavládlo na čas aj pomerene pokojné obdobie, a to v rozmedzí rokov 2006 až ku konca roku 2009.\nNásledne bolo v žalobe uvedené, že situácia sa vyostrila na Vianoce roku 2009, kedy žalovaný matku\nopätovne po dlhšom časovom období navštívil. Spočiatku sa správanie odporcu voči navrhovateľke\njavilo normálne, avšak vnútorné napätie odporcu opätovne eskalovalo do nekontrolovateľného výbuchu\nhnevu voči navrhovateľke. Odporca hrubým spôsobom opakovane navrhovateľku urážal, pričom útočil\naj na jej ľudskú dôstojnosť a česť. Odporca vo svojom správaní úplne opomenul akékoľvek zásady\núcty voči svojej matke - navrhovateľke, ktorá ho vychovala a umožnila slušný život, a to aj na úkor\nvlastného pohodlia a potrieb. Len udalosti z decembra 2009, o ktoré sa opiera žaloba, ktoré nie sú\n\npremlčané, môžu byť dôvodom pre konštatovanie hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným 1/\ns dôsledkom z toho vyplývajúcim pre samotnú darovaciu zmluvu predmetných nehnuteľností. Z tohto\ndôvodu preto súd v ďalšom konaní zameral dokazovanie týmto smerom. Vo vzťahu k namietanému\nkonaniu žalovaného 1/ v rozpore z dobrými mravmi poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava\nII. č. k. 17C/148/2012-226 zo dňa 01.10.2015 ktorým bolo určené, že dôvody vydedenia uvedené v\nlistine o vydedení zo dňa 29.04.2009 spísané poručiteľkou U. J., rodenou I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.\nXX.XX.XXXX nie sú dané. V tomto konaní nebolo preukázané, že v čase pred prejavom poručiteľky o\nvydedení dôvod vydedenia existoval. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že poručiteľka bola k času,\nktorý ona považovala za určujúci (od roku 2005) odkázaná na pomoc žalobcu, že ho o takúto pomoc\nžiadala a že on ju odmietol. V tomto konaní preto nevyplýval záver o tom, že žalovaný 1/ sa voči U. J.\nsprával tak, že by tým porušoval dobré mravy. Tvrdenie o udalostiach z roku 2009 uvedených v žalobe\npotvrdzovala notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade S.. W. D. dňa 8.2.2010, v ktorej bolo\nuvedené, že na Vianoce v roku 2009 bol u nej syn S. naposledy, jeho správanie bolo spočiatku normálne,\nneskôr ju začal urážať, správal sa hrubo, neprejavoval matke úctu. Správanie syna k nej roku 2009 je\nneopísateľné, prekročilo medze, nezaslúži si darovanú nehnuteľnosť, darkyňa nemá istotu, že by v dome\ndo smrti mohla ostať. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že pôvodná žalobkyňa žila v zariadení, v\nDomove pre seniorov v A. I., kde prišla 20.3.2006 a z ktorého odišla 28.2.2010. Ďalej z vykonaného\ndokazovania vyplývalo, že žalovaný 1/ sa zdržiaval dlhodobo v zahraničí v B., kde býva a pracuje. Jeho\nstretnutia s matkou boli preto značne obmedzené. Z listiny o vydedení spísanej dňa 29.4.2009 pôvodnou\nžalobkyňou - U. J., nar. XX.X.XXXX zistil, že menovaná urobila v súlade s ust. § 469 písm. a/ a b/\nObčianskeho zákonníka vyhlásenie o vydedení svojho syna S. J., nar. XX.X.XXXX z dôvodov, že jeho\nsprávanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, no zároveň z rozsudku Okresného súdu Bratislava II.\nč. k. 17C/148/2012-226 zo dňa 01.10.2015 vyplývalo, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení\nzo dňa 29.04.2009 nie sú dané. V spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v potvrdzujúcom rozsudku\nč. k. 2Co/100/2016-257 zo dňa 29. novembra 2017 nevyplývalo, že by sa žalovaný 1/ napriek tomu,\nže žil a pracoval v B. o matku nezaujímal a o matku sa nestaral. Práve naopak, z týchto rozhodnutí\nvyplývalo, že sa žalovaný sám, alebo prostredníctvom inej osoby o matku staral. Nebolo preukázané, že\nby matka žalovaného žiadala o pomoc, ktorú by žalobca odmietol, a preto v tomto konaní nebolo možné\nsprávanie žalovaného vo vzťahu k naplneniu dôvodu vydedenia kvalifikovať ako konanie v rozpore s\ndobrými mravmi. Ani v tomto konaní z vykonaného dokazovania (napr. listiny zachytávajúce výpovede\nosôb, vyjadrenia žalovanej 2/) nevyplývalo, že by sa žalovaný 1/ o matku nestaral, a to napriek tomu,\nže býva v B.. Nebolo preukázané ani jeho hrubé správanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by malo\nspočívať v nezáujmu žalovaného 1/ o matku a v neposkytovaní jej starostlivosti. Podľa názoru súdu v\ntomto konaní nebolo podstatné, či sa o pôvodnú žalobkyňu staral alebo nestaral aj žalobca 1/, resp. v\nakom rozsahu bolo o pôvodnú žalobkyňu postarané potom, ako táto opustila domov pre seniorov, keď\njej bývanie a starostlivosť zabezpečoval práve žalobca 1/. Predmetom konania nie je správanie žalobcu\n1/, keďže od neho sa žalobkyňa vrátenia daru nedomáha. Pokiaľ ide o udalosť z decembra 2009, o ktoré\nsa opierala žaloba, resp. vyhlásenie v notárskej zápisnici, poukázal na to, že k stretnutiu a k údajnému\nkonfliktu mohlo dôjsť len v zariadení Domov pre seniorov, v ktorom v tom období pôvodná žalobkyňa žila.\nToto vyplývalo tak z výpovedí žalovaného 1/, žalovanej 2/, ale aj žalobcu 2/. Žalovaný 1/ na pojednávaní\nuvádzal, že s matkou sa stretol v decembri 2009, a to návštevou matky v dome seniorov. Odmietol však,\nže by ku konfliktu medzi matkou a ním došlo, resp. že by matku osočoval. Zároveň odmietol, že by sa\nstretol s matkou v rozmedzí rokov 2006 a 2010 aj v inom mieste ako v Domove pre seniorov. Žalovaná\n2/ v tejto súvislosti potvrdila, že bola prítomná aj s manželom na stretnutí matky so žalovaným 1/ a táto\nsa uskutočnila v Domove pre seniorov. Zároveň uvádzala, že všetko išlo v kľude, bez hádok. Ďalej z\nvykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ neboli prítomný stretnutia matky so\nžalovaným 1/ v decembri 2009 v Domove pre seniorov. Žalobca 1/ uvádzal, že vie o tom, že keď bola\nmatka ubytovaná v Dome seniorov, navštívil ju tam žalovaný 1/, ktorý jej škaredo nadával do špiny a\nkeď jej uviedol, že keď jej nebude podpisovať listiny proti žalobcovi 1/, nebude sa stretávať s vnukmi, s\nkt. mala srdcovú záležitosť. Zároveň ale dodal, že toto vie od matky z r. 2008-2009. Ďalej zopakoval, že\nod matky vie, že jej žalovaný 1/ povedal, že je špina, pričom aj na otázku, či vie o nejakých fyzických,\npsychických alebo verbálnych konfliktoch medzi matkou a žalovaným 1/, odpovedal žalobca 1/ tak, že\nuviedol, že vie len o tom, že žalovaný 1/ naliehal na mamu v dome seniorov a pokiaľ ide fyzické konflikty,\no nich nevie, nebol pri nich. Z týchto vyjadrení žalobcu 1/ v vyplývalo, že pokiaľ ide o udalosti z roku\n2009, tieto on mal len sprostredkovane, a to od pôvodnej žalobkyne samotnej. Zároveň na otázku o\ntom, či má vedomosť od matky, že by došlo ku konfliktu v decembri 2009 medzi ňou a žalovaným 1/,\nodpovedal žalobca 1/, že má vedomosť len o tom, že žalovaný 1/ bol matku len navštíviť, následne\nsi matku vzal na chatu. Z tohto podľa súdu nevyplýva ani to, v akej údajnej intenzite malo konanie\n\nžalovaného 1/ porušovať dobré mravy vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi\nuviedla, že žalovaný 1/ sa správal ku svojej matke hrubo. Na druhej strane však uvádzala, že s matkou\nnebola v kontakte od roku 2005, pretože žalovaný 1/ ich izoloval, nebola priamym svedkom stretnutia\nmatky so žalovaným. Informácie o stretnutiach mala tiež od matky. Pokiaľ ide o stretnutie žalovaného\n1/ s pôvodnou žalobkyňou v decembri 2009, z dokazovania vyplýva, že účastníkom tohto stretnutia\nbola len pôvodná žalobkyňa, žalovaný 1/ a na danom mieste v Domove pre seniorov bola prítomná aj\nžalovaná 2/ a jej manžel, ktorá však priamo v izbe pôvodnej žalobkyni so žalovaným 1/ nebola, no podľa\nnej stretnutie išlo v kľude. Hrubé správanie opisované v žalobe v konaní potvrdzovalo len vyhlásenie\npôvodnej žalobkyne v notárskej zápisnici, ktoré však podľa názoru súdu prvej inštancie nie je bližšie\nskutkovo, časovo a miestom špecifikované. Aj v tejto súvislosti zopakoval, že nie každé negatívne, či\nnevhodné správanie, alebo menej významné porušenie dobrých mravov, nezakladá právo domáhať sa\nvrátenia daru. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich\nsústavné porušovanie, aj keď nie jednorazovo v intenzite hrubého porušenia dobrých mravov. V konaní\nnebolo preukázané, že by sa žalovaný 1/ dopúšťal voči pôvodnej žalobkyni sústavného porušovania\ndobrých mravov. V rozhodnom období od marca 2008 do podania žaloby v marci 2010 sa uskutočnilo\nlen jedno stretnutie medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou. Žalovaný 1/ sa v danom období zdržiaval v B..\nZ rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 17C/148/2012-226, zo dňa 01.10.2015, nevyplývalo, že\nby sa žalovaný 1/ o matku nestaral, resp. že by boli naplnené dôvody vydedenia a konanie žalovaného\n1/ voči matke v tejto súvislosti v rozpore s dobrými mravmi. O sústavné porušovanie dobrých mravov\nv menšej intenzite preto nešlo. Zároveň mal prvoinštančný súd za to, že nebolo preukázané, že by na\nstretnutí žalovaného 1/ a pôvodnej žalobkyne v decembri 2009 došlo k takému správaniu žalovaného,\nktoré by dosahovalo intenzity hrubého porušenia dobrých mravov. Nakoľko išlo o jednorazový stret,\nintenzita porušenia dobrých mravov by musela byť o to väčšia, aby založila právo darcu domáhať sa\nvrátenia daru. Hrubé porušenie dobrých mravov sa okrem toho musí prejavovať objektívne, nestačí\nlen subjektívny pocit a úsudok darcu. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej\nvýznamné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Pokiaľ\nteda pôvodná žalobkyňa pociťovala na uvedenom stretnutí správanie sa žalovaného ako konanie v\nrozpore s dobrými mravmi, nebolo preukázané, že by sa toto prejavovalo aj objektívne, resp. že takto\nbolo možné uvedené stretnutie vnímať aj ďalšími osobami, a teda, že nešlo len o subjektívny pocit\ndarkyne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že darkyňa sa už v minulosti pokúšala žalobou o vrátenie\ndaru, no svoj návrh vzala späť. Z toho možno usudzovať, že pôvodná žalobkyňa mohla akékoľvek\nvoči nej nevhodné správanie subjektívne vnímať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, čo však\nešte nezakladá právo domáhať sa vrátenia daru. Zároveň súd poukazuje na to, že v minulosti pôvodná\nžalobkyňa podávala trestné oznámenie aj na žalobcu 1/ v súvislosti so sporom o majetok, ktorý je aj\npredmetom darovacej zmluvy. V tomto kontexte sa javí, že domáhanie sa vrátenia daru od žalovaného\n1/ súvisí skôr so sporom o majetok medzi sporovými stranami, ako so správaním žalovaného 1/, ktoré\ndôvod na vrátenie daru reálne zakladalo. Zároveň z konania vedeného pod sp. zn. 17C/148/2012\na rozsudku zo dňa 01.10.2015, vyplýva, že pôvodná žalobkyňa ku dňu 29.04.2009 trpela duševnou\nporuchou, a to organickou poruchou osobnosti, ku ktorej došlo kombináciou sklerotických zmien ciev v\nmozgu a atrofie mozgu, ktorá aj v súvislosti so stretnutím so žalovaným 1/ mohlo vnímanie pôvodnej\nžalobkyne skresliť. Z výpovedí v konaní totižto nebolo preukázané, že by sa žalovaný 1/ na uvedenom\nstretnutí s pôvodnou žalobkyňou správal tak, že by tým porušoval dobré mravy a už vôbec nie také\nsprávanie, ktoré by dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. V tomto smere sa aj vyjadrenie\nžalobcov 1/ a 2/ týkalo informácii, ktoré mali iba sprostredkované od pôvodnej žalobkyne samotnej, ktorá\nmohla udalosti subjektívne vnímať a pociťovať inak. Okrem toho, žalovaný 1/ navštívil matku v decembri\n2010 v chatke na U.P. N., kde si ju zobral žalobca 1/ z domu seniorov. Vo vzťahu k tejto návšteve je\npotrebné uviesť, že túto nemožno v kontexte podanej žaloby brať do úvahy, nakoľko táto sa uskutočnila\naž po potom, čo bola žaloba podaná, a teda žaloba neopiera svoju argumentáciu v tom zmysle, že by mal\nžalovaný 1/ pri tejto návšteve svojim správaním voči pôvodnej žalobkyni hrubo porušovať dobré mravy.\nZ výpovedí o tomto stretnutí nemožno vyvodiť také správanie, ktoré by čo len v náznakoch potvrdzovalo\nminulé udalosti spred podania žaloby v rozhodnom období opísané práve v žalobe a vo vyhlásení v\nnotárskej zápisnici. Žalobca 1/ sa vo vzťahu k tejto návšteve vyjadril o žalovanom 1/ len tak, že počul,\nže tento sa vyjadril že \"skapíňa\", z čoho však nie je dostatočne preukázané, že by sa žalovaný 1/ takto\nskutočne vyjadril a že by vyjadrenie smerovalo k pôvodnej žalobkyni, že by táto vyjadrenie počula a\ntoto by ju nejako zasiahlo. Takisto takéto vyjadrenie ešte samé o sebe neznamená hrubé porušenie\ndobrých mravov. Ďalej posúdil aj to, či nedošlo k správaniu žalovaného 1/ voči členom rodiny pôvodnej\nžalobkyne tak, že by toto dosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. V tomto smere z\npriebehu konania vyplýva, že existuje konflikt medzi súrodencami, a to medzi žalobcami na jednej strane\n\na žalovanými na strane druhej. Podaná žaloba však skutkovo neviaže prípadnú existenciu hrubého\nporušenia dobrých mravov na správanie žalovaného 1/ k ďalším členom rodiny pôvodnej žalobkyne a k\ntomuto nesmerovalo ani dokazovanie v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné sa týmto\nviac zaoberať. Napokon poukázal na to, že v predmetnej veci žalobcovia uvádzali dva petity, jeden na\nzrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru dedičom po pôvodnej žalobkyni a alternatívne, určenie, že\ndo dedičstva po pôvodnej žalobkyni patria predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že neboli splnené\nvyššie uvedené podmienky na vrátenie daru a zrušenie darovacej zmluvy, ktorým dôvodili žalobcovia,\npodanú žalobu zamietol v celom rozsahu. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania uviedol, že\nna pojednávaní konanom dňa 14.10.2024 zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne 2/ na výsluch\nžalobkyne 2/. Žalobkyňa 2/ bola totiž na úkon výsluchu strany riadne predvolaná, na svoj výsluch sa\nnedostavila, jej právny zástupca ju na pojednávaní ospravedlnil, pričom sám uviedol, že prekážka je na\nich strane a okrem toho uviedol, že necháva na zvážení súdu, či bude potrebný výsluch žalobkyne 2/.\nŽalobkyňa 2/ teda v priebehu konania už vypovedala, mala možnosť sa vyjadriť, pričom okrem toho,\nnové listinné dôkazy vykonané na pojednávaní v kontexte celej veci neboli takého charakteru, že by\nbolo potrebné žalobkyňu 2/ vypočuť, zvlášť za stavu, keď bola na pojednávaní zastúpená právnym\nzástupcom, ktorý mal možnosť na tieto skutočnosti adekvátne reagovať a pre výsluch žalobkyne 2/ by\nbolo potrebné pojednávanie odročiť, čo by v takomto štádiu konania neprimerane zaťažovala strany\nkonania, najmä žalovaného 1/, ktorý nežije na Slovensku, ale v B.. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ uviedol, že\nsúdu bol preukázaný jeho vážny zdravotný stav. Žalobca 1/ sám o odročenie pojednávania nepožiadal,\npričom aj predchádzajúce pojednávanie bolo zrušené z dôvodu zdravotného stavu žalobcu 1/, a preto\nopätovne nevyhovel návrhu žalobkyne 2/ o zrušenie termínu pojednávanie z dôvodu zdravotného stavu\nžalobcu 1/, keď od žalobcu 1/ bolo možné žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť inou osobou,\nčo bolo žalobkyni 2/ v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním oznámené. O náhrade trov\nkonania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní boli v\nplnom rozsahu úspešní žalovaní 1/ a 2/, avšak náhradu trov konania priznal len žalovanému 1/, nakoľko\nžalovaná 2/ nebola stranou v predmetnom konaní od začiatku, náhradu trov konania neuplatnila, z\nobsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, a preto je ich náhradu nepriznal.\n5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa 2/, ktorá napadnutý\nrozsudok žiadala zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že\núdajne konanie žalovaného 1/ ako obdarovaného nenaplnilo mieru intenzity hrubého porušenia dobrých\nmravov, tak ako predpokladá § 630 Občianskeho zákonníka. Zdôvodnenie, ktoré súd uviedol v 42.\nodseku napadnutého rozsudku však nepovažuje odvolateľka za adekvátne a dostatočné presvedčivé,\nzohľadňujúc všetky okolnosti prejednávanej veci, a to najmä vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a\nzjavnému preukázaniu nevhodného, ba priam až urážlivého správania sa žalovaného 1/ voči jeho matke\nnebohej U. J. ako darkyni. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade S.. W. D. dňa 08.02.2010\njednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ sa k svojej matke po tom, ako nadobudol spoluvlastnícky podiel\no veľkosti 4/5 na predmetných nehnuteľnostiach, choval neúctivo a počas návštevy Vianoc v roku\n2009 ju hrubo urážal natoľko, že darkyňa prehodnotila svoje rozhodnutie ohľadom darovania svojho\nspoluvlastníckeho podielu, pričom incident na Vianoce 2009 bol iba vyvrcholenie dlhodobo negatívneho\nsprávania sa žalovaného 1/ k svojej matke. V danom čase ich matka mala vážne zdravotné problémy,\npre ktoré bola odkázaná na pomoc druhých osôb. K rodinnému domu bola citovo naviazaná, keďže\nv nej prežila väčšinu svojho života. Vzhľadom na jej zdravotný stav a vyšší vek mala záujem na tom,\naby posledné roky života strávila v známom prostredí svojho rodinného domu. Rodinný dom darovala\nžalovanému ako svojmu synovi v domnienke, že sa o tento rodinný dom bude starať a nechá ju v\nňom dožiť. Taktiež oprávnene predpokladala, že v dôsledku jej láskavosti a ústretovosti spočívajúcej v\nobdarovaní svojho syna s týmto hodnotným darom, sa k nej bude správať s rešpektom. Tieto okolnosti\nsúd prvej inštancie v zmysle záverov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku, nezohľadňoval, keďže svoje\nrozhodnutie založil výlučne iba na posudzovaní jedného izolovaného incidentu z Vianoc 2009, aj keď\npodľa jej názoru mal posudzovať celkové správanie sa žalovaného 1/ k matke ako aj rešpektovať jej\nsubjektívne vnímanie takéhoto správania. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. a tiež vec nesprávne právne posúdil, čim je naplnený odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Poukázala tiež na to, že U. J. bola dňa 20.03.2006 umiestnená\n\ndo zariadenia pre seniorov, a to napriek tomu, že mala naviazané citové väzby k jej rodinnému domu\na napriek tomu, že v danom rodinnom dome chcela ostať. Je nesporné, že opustenie domácnosti,\nv ktorom osoba prežila značnú časť svojho života, malo významný dopad na jej psychické vnútorné\nprežívanie, keďže sa u nej môže vynárať pocit straty bezpečia a na druhej strane nadobudne pocit\nopustenia a izolácie. Darkyňa vo svojom vyhlásení v notárskej zápisnici na viacerých úsekoch poukazuje\nna strach z toho, že ju žalovaný 1/ z domácnosti vysťahuje, konkrétne p. U. J. uviedla v notárskej\nzápisnici, že: \"Ja som na základe toho bála, že syn S. ma z domu vyhodí, nemala som istotu, či ma\nv dome nechá po tom všetkom, čo mi povedal a ako sa zachoval. ... V medziobdobí rokov 2006 a\n2009 som myslela, že sa to podarí dať do poriadku, žiaľ synovo správanie koncom roka 2009 prekročilo\nvšetky moje medze, bol ku mne taký hrubý, že som sa jednoducho rozhodla domáhať sa vrátenia\ndaru, nehnuteľnosti, ktorú som mu poskytla. Myslím, že syn si ju vôbec nezaslúži, a tiež nemám istotu,\nže by som tam do svojej smrti mohla ostať. Správanie syna S.na v roku 2009 sa mi navždy vpísalo\ndo pamäte, nikdy na to nezabudnem, ako ma urazil, svoju matku.\" Strach darkyne o stratu svojho\npôvodného bývania je podľa žalobkyne 2/ možné vnímať zo samotného obsahu notárskej zápisnice,\nkde zdôrazňuje, že nemá istotu v tom, že by v rodinnom dome mohla zotrvať do svojej smrti. Napriek\nneochote opustiť rodinný dom bola umiestnená do zariadenia pre seniorov. Uvedené skutočností podľa\nnej vytvárajú celkový obraz o tom, aký postoj zastával žalovaný 1/ voči svojej vlastnej matke, hoci vedel\no záujme matky dožiť v rodinnom dome s istotou, že sa nemusí obávať o vlastné bývanie. Okrem\nvyššie zmienenej notárskej zápisnice ako dôkazu o nevhodnom správaní obdarovaného voči darkyni,\nsúd prvej inštancie disponoval aj ďalším dôkazným materiálom, ktorý túto skutočnosť jednoznačne\npreukazoval. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd nepovažoval tvrdenia pôvodnej žalobkyne o\nsprávaní žalovaného 1/ za dostačujúci dôkaz. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že na tvrdenia\nžalobcov neprihliadal, vzhľadom k tomu, že informácie o zavrhnutiahodnom správaní žalovaného 1/\nobdržali iba sprostredkovanie od ich matky. V rámci súdneho konania však bolo vykonaných viacero\nďalších dôkazov, ktorými je možné podporiť tvrdenia darkyne, že žalovaný 1/ sa k nej nesprával úctivo.\nUž len samotná skutočnosť o tom, že darkyňa zvolila spísať notársku zápisnicu o týchto skutočnostiach\na podala na súd žalobu o vrátenie jej daru jednoznačne preukazujú, že darkyňa nekonala svojvoľne, ale\nmala na o to zjavný dôvod a cítila sa oklamaná a podvedená zo strany žalovaného 1/. Darkyňa sa taktiež\no skutočnostiach ktoré sa medzi ňou a žalovaným odohrali zdôverila svojim ostatným deťom. Je teda\notázne, prečo by sa darkyňa sťažovala na to ako sa k nej žalovaný 1/ chová, ak by to nebolo dôvodné.\nSpolu so žalobcom 1/ počas konania pred súdom prvej inštancie taktiež poukazovali na doplňujúce\nskutočnosti o tom, aký postoj má žalovaný 1/ voči svojej matke. Zdôrazňovali, že sa o ňu nezaujímal a\nnekontaktoval ju. Z rodinného domu, v ktorom chcela darkyňa dožiť, ju vysťahoval tým spôsobom, že ju\npsychickým nátlakom presvedčil o jej umiestnení do domova seniorov. Pred jej smrťou ju ani nenavštívil,\nčo sám potvrdil tým, že ju naposledy videl v roku 2010, pričom aj súd konštatoval, že v rozhodnom období\nod marca 2008 do podania žaloby marec 2010 sa uskutočnilo iba jedno stretnutie medzi žalovaným\nv 1. rade a žalobkyňou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ dramaticky zmenil svoje správanie\nk svojej matke, keď predtým, ako s ním uzatvorila darovaciu zmluvu, mali dobré vzťahy, každoročne\nchodil na Slovensko, vždy aspoň na dva mesiace, býval u nej v dome a pomáhal jej a zmena správania\nžalovaného 1/, ako aj jeho nezáujem o matku a jej neustále osočovanie, viedli nakoniec po incidente\nna Vianoce 2009 opätovne p. U. J. k podaniu žaloby o vrátenie daru. Súd teda nesprávne vyhodnotil\nskutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec\nnesprávne právne posúdil. Tiež poukázala na to, že okrem aktívneho nevhodného a hrubého správania\nproti dobrým mravom je v prípade posúdenia naplnenia podmienok pre vrátenie daru podľa § 630\nObčianskeho zákonníka významná aj pasivita obdarovaného, kde je aktivita žiaduca resp. jeho celková\nzmena v správaní a neplnenie predchádzajúcich sľubov darcovi. V medziach súdnej praxe sa pre\nposúdenie nároku na vrátenia daru zohľadňuje aj závažné zanedbávanie povinnosti obdarovaného voči\ndarcovi, ktoré vyplývajú z blízkeho vzťahu medzi nimi, ako je napríklad neposkytnutie pomoci v núdzi,\nnenavštevovania darcu alebo zanedbávanie starostlivosti. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie\nKrajského súdu v Prešove v rozsudku sp.zn. 15Co/51/2019 zo dňa 17.03.2020, ktorý za hrubé správanie\nproti dobrým mravom posúdil aj nedodržanie prísľubu zo strany obdarovaného, ktoré viedlo k sklamaniu\ndarcu, ako aj jeho zmenu správania sa k darcovi. V tomto prípade súd uviedol, že: \"aj nezáujem\nžalovaného počas dlhšieho obdobia mohla darkyňa vnímať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Niet\npochýb, že výslovným prianím darkyne bolo spojiť darovanie bytu s presťahovaním sa žalovaného do\nM., čoho dôsledkom by bola istota darkyne mať vo svojej blízkosti osobu, na ktorú sa môže v budúcnosti\nspoľahnúť a kedykoľvek obrátiť o pomoc. Nie je bez logickej súvislosti to, že práve za situácie, kedy\ndarkyňa mala prerušený kontakt so svojimi vlastnými dcérami a cítila sa osamelá, túžila mať vo svojej\nblízkosti príbuznú osobu, ktorú si zaviazala darovaním bytu. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že\n\nuž len samotná fyzická blízkosť žalovaného bola pre darkyňu tak významná, že pokiaľ nesplnil čo sľúbil,\nteda neprisťahoval sa do M., spôsobil jej sklamanie. Logickým dôsledkom postupu poručiteľky bolo preto\nv dôsledku sklamania domáhať sa vrátenia daru. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť, že pohnútky\nporučiteľky sa riadili vyššie uvedeným. Odvolací súd v závere uvádza, že nedodržiavanie pravidiel\nmravného správania sa nie je možné vidieť vždy výlučne v reálnych úkonoch, ale aj v pasivite tam, kde je\naktivita žiaduca.\" Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove jednoznačne vyplýva, že dôvod\npre vrátenie daru nemusí vyslovene spočívať v aktívnom konaní obdarovaného, ako to vyhodnotil súd\nprvej inštancie. Správanie obdarovaného, ktorým hrubo porušuje dobré mravy môže mať pôvod aj v\njeho pasívnom postoji voči darcovi, alebo v nenaplnení jeho sľubov. Inými slovami, darca je oprávnený\nod obdarovaného očakávať určité správanie, istú formu úcty a rešpektu vzhľadom na prejavenie\njeho vôle bezodplatne prenechať obdarovanému vec patriacu do jeho vlastníctva. Rozhodnutie darcu\nobdarovať niekoho prioritne spočíva v prejavení jeho vďačnosti. Je preto dôvodné, aby darca očakával\nod obdarovaného to, že tento prejav jeho vôle ocení, a tak sa bude k nemu správať s rešpektom.\nÚcta, rešpekt a dôstojnosť sú neodmysliteľnými piliermi dobrých mravov. Je nepochybné, že tvoria\nzáklad pre harmonické a etické vzťahy medzi jednotlivcami v spoločnosti, keďže ako hodnoty sú hlboko\nzakorenené v ľudskej prirodzenosti a ich dodržiavanie je nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti. Preto\nje správne vyhodnotiť neúctivé správanie ako správanie odporujúce dobrým mravom, pričom požiadavka\nnaplnenia určitej intenzity zásahu do týchto pravidiel, spočívajúc v hrubom porušení dobrých mravov je\nnaplnené samotnou podstatou neprejavenia dostatočnej úcty. Neúctivé je aj správanie obdarovaného,\nktorým nenaplnil očakávania darcu a vyvolá u neho sklamanie, čo odôvodňuje možnosť domáhania\nsa vrátanie predmetu darovania. Práve takéto správanie žalovaného k darkyni bolo podľa názoru\nodvolateľky preukázané aj v tomto konaní. Súd prvej inštancie teda hrubé porušenie dobrých mravov\nnesprávne právne posúdil v zmysle judikatúry iných súdov, čím je naplnený odvolací dôvod podľa §\n365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého\nbol porušený základný princíp fungovania justície, a to princípu voľného hodnotenia dôkazov a s ním\nspojeným princípom priamosti označila to, že súd prvej inštancie dôvodnosť nároku darkyne na vrátenie\ndaru posudzoval podľa skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení,\nsp.zn. 17C/148/2012, nebol jej ponechaný priestor na spochybnenie týchto skutočností, keď súd v\nzásade ani nevykonal konkrétne dôkazy z tohto súdneho spisu a súd ich nie len že svojvoľne pretavil do\nsvojho rozhodnutia, ale taktiež na nich oprel väčšinu svojej argumentácie o tom, že nárok na vrátenie\ndaru je neopodstatnený. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie jednoznačne poukazuje na to,\nže zohľadňoval aj konanie o určení neplatnosti listiny o vydedení a v rámci odôvodnenia toho, prečo\nnazerá v prejednávanej veci výlučne na udalosť z roka 2009, zároveň poukázal na rozsudok sp.zn.\n17C/148/2012-226, čím bez ďalších pochybností sám preukázal to, že svoje rozhodnutie odzrkadľoval aj\nod výsledkov tohto prejednávaného sporu, aj keď tento spor s tým priamo nesúvisí. Ak by aj neboli dané\ndôvody na vydedenia dediča, uvedené neznamená automaticky, že nie je daný dôvod na vrátenie daru.\nJe zjavné, že súd tieto okolnosti zistené z tohto iného konania využil pre zváženie konania žalovaného\n1/, čo je však nesprávne, keďže ako vyplýva z judikatúry súdov pri posudzovaní dôvodnosti vrátenia daru\na hrubého rozporu s dobrými mravmi je nutné posudzovať nielen samotnú aktivitu, ale aj situácie, ak\nobdarovaný nenaplnil svoje sľuby a očakávania darcu a spôsobil darcovi sklamanie. Súd prvej inštancie\ntak v predmetnom konaní pochybil a ním vyslovené právne posúdenie nie je možné považovať za\nsprávne, keďže vychádzal zo skutočností, ktoré neboli v tomto konaní predmetom dokazovania. Týmto\nnesprávnym postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čim je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.\n1 písm. b) C.s.p. a konanie má z tohto dôvodu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov žiadala odvolaniu vyhovieť.\n6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V\nnadväznosti na námietky v odvolaní uviedol, že absolútne popiera. že by sa k matke choval niekedy\nv živote neúctivo, tobôž hrubo. V danom spore leží dôkazné bremeno na a preukázaní zákonných\ndôvodov na možnosť požadovať vrátenie daru na žalobcoch a títo ho nezvládli. Vzhľadom na ustálenie\nčasového obdobia, kedy mal svojim chovaním naplniť materiálne dôvody na vrátenie daru, teda\ndecember 2009, prichádza do úvahy len termín Vianoc v označenom roku. Tento dátum je označený aj\nv notárskej zápisnici zo dňa 08.02.2010. K tomuto, prakticky jedinému produkovaného dôkazu žalobcov\nvšak uvádza, že notár zo svojej povinnosti neskúma pravdivosť obsahu zápisnice, ale len pravosť\npodpisu. Teda, ak tento obsah spochybní osoba, ktorej sa má týkať, tak bez preukázania pravdivosti\ntvrdení, obsiahnutých v zápisnici, tvrdenia nie je možné považovať za preukázané. Pri domnelom\nskutku žalobcovia neboli prítomní, prítomní boli len žalovaní a títo stretnutie vnímali ako pohodové\n\na rozhodne odmietli akýkoľvek jeho verbálny atak voči matke. Teda, v právne relevantnom období,\nktoré .je vymedzené Krajský súdom v Bratislave uznesením zo dňa 31.1.2014, nie je produkovaný\nžiadny, ani nepriamy dôkaz o naplnení dôvodov uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka na nárok\nna vrátenie daru. Iné jeho stretnutia s matkou v právne relevantnom čase z viny žalobcov neboli.\nPoukazuje najmä na preukázaný skutkový stav, že darujúca matka bola žalobcami izolovaná a žalovaní\nk nej nemali prístup. Výpovede žalobcov ohľadom jeho chovania voči matke sú nie len účelové, ale aj\nnekonkrétne a časovo pre naplnenie dôvodov na vrátenie daru neaktuálne. K matke sa počas celého\nživota choval s úctou a nikdy sa k nej nechoval ani náznakom hrubo, o čom svedčí rozsiahle dokazovanie\naj v iných sporoch. Záverom vyjadril presvedčenie, že matka bola žalobcami zneužitá a že spísanie\nnotárskej zápisnice nedošlo z jej vôle. Poukazuje aj na objektívne chatrný fyzický aj psychický stav\nmatky. Výčitka voči súdu, že použil pri rozhodovaní dôkazy, ktoré neboli vykonané v danom konaní podľa\nneho právne neobstoja. Súd len v dôvodoch poukázal na právoplatný rozsudok v inej veci ale totožných\núčastníkov konania a kde prebehlo dokazovanie na jeho správanie k matke. Vyslovuje právny názor,\nže právoplatný rozsudok v takmer identickej veci a identických účastníkov konania môže byť citovaný v\nodôvodnení rozhodnutia. Súd nepoužil jednotlivé dôkazy z iného konania, len právoplatný rozsudok ako\ntaký. Dôvodom rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol žalobu je nepreukázanie vecnej legality teda, že\nžalobcovia nepreukázali dôvodnosť tejto žaloby. V ďalšom poukázal na správne zdôvodnenie rozsudku\nsúdom.\n7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a\nspravodlivý.\n8. Žalobkyňa 2/ v replike k vyjadreniam žalovaných k jej odvolaniu zotrvala na podanom odvolaní,\nktorému žiada vyhovieť. Nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, že neuniesla dôkazné bremeno\nv preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku na vrátenie daru. Skutočnosti o tom, že darkyňa mala\nzo žalovaného skutočný strach a bola sklamaná z jeho správania po obdržaní daru, vyplývajú z\npredložených listinných dôkazov. S odkazom na odvolanie dala do pozornosti, že listinný dôkaz v podobe\nnotárskej zápisnice zo dňa 08.02.2010, je len záverom dlhodobého zavrhnutiahodného správania\nžalovaného 1/ a rozhodnutie o spísaní predmetnej notárskej zápisnice odzrkadľuje tú skutočnosť, že\ndarkyňa mala vecný a opodstatnený dôvod na to, aby sa domáhala vrátenia daru späť, pričom predtým\nnezávisle tento dôvod povedala aj svojmu ošetrujúcemu psychiatrovi, ako to vyplýva z predlženej\nlekárskej správy K.. Q. I. zo dňa 01.02.2010. Prvoinštančný súd mal prihliadať v tomto kontexte okrem\niného aj na tvrdenia žalobcov vo svojich výpovediach. To, že súd prvej inštancie túto okolnosť nezohľadnil\npovažuje za procesné pochybenie, ktoré malo dopad na rozhodnutie v merite veci, a preto tvrdenia\nžalovaného 1/ o tom, že notárskou zápisnicou nepreukázala pred súdom vecnú dôvodnosť uplatneného\nnároku nie je na mieste. Nepriaznivé správanie žalovaného neodôvodňuje výlučne notárskou zápisnicou,\nako to mylne prezentuje žalovaný a dáva do pozornosti aj ďalšie súvislosti, ktoré nepochybne potvrdzujú,\nže obsah notárskej zápisnice je pravdivý. Nepriame dôkazy potvrdzujúce, že vzťah darkyne so\nžalovaným sa po obdarovaní radikálne zmenil, sú súčasťou vykonaného dokazovania, a preto nemali\nbyť prvoinštančným súdom odignorované, pričom napokon sám prvoinštančný súd ustálil, že od marca\n2008 až do marca 2010, teda za dva roky sa uskutočnila iba jedna jediná návšteva žalovaného u darkyni,\nčo skutočne nie je možné vnímať inak ako nezáujem z jeho strany. Ako už bolo zmienené v odvolaní,\nsúd prvej inštancie bez akéhokoľvek relevantného dôvodu nazeral na notársku zápisnicu izolovane, bez\nzohľadnenia ďalších okolností, čo malo dopad na nezákonné a nespravodlivé meritórne rozhodnutie.\nŽalovaný 1/ tiež správne zhodnotil to, že v konaní pred súdom nebol produkovaný žiaden, čo i len\nnepriamy dôkaz o naplnení predpokladov uplatnenia nároku podľa § 630 Občianskeho zákonníka.\nZ notárskej zápisnice zo dňa 08.02.2010 je jasné vidieť, že správanie žalovaného práve pri jedinej\nnávšteve na Vianoce roku 2009 prekročilo všetky možné hranice, pričom spísanie tejto zápisnice\nbol posledný pokus matky ako spravodlivo vyriešiť danú situáciu. Aj jej výpoveď pred súdom pritom\npotvrdzuje, že na strane darkyne boli dostatočné dôvody na vrátenie daru, rovnako ako to, že darkyňa\nbola po darovaní nehnuteľnosti umiestnená do domova seniorov proti svojej vôli, keďže apelovala svojim\ndeťom, že posledný čas svojho života chce stráviť vo svojom rodinnom dome, ku ktorému bola citovo\nnaviazaná, pričom práve žalovaný jej pri darovaní sľuboval, že jej umožní dožiť v rodinnom dome,\navšak následne sa o neho nestaral a prestal aj darkyňu navštevovať a pomáhať jej. Napokon vyslovila\nzásadný nesúhlas, že v prejednávanej veci je možné prihliadať na iné rozsudky, a to z dôvodu, že ide\ntotožných účastníkov konania a prejednávanú vec. Takéto tvrdenie žalovaného je právne irelevantné a\nv rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä s princípom priamosti a voľného\nhodnotenia dôkazov. Ako je aj v odvolaní uvedené, podľa čl. 11 ods. 4 C.s.p. je súd povinný brať do\n\núvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v prejednávanom spore, ak nejde o skutočnosti všeobecne\nznáme podľa § 186 ods. 1 C.s.p.. Tento princíp striktne vyžaduje, aby dôkazy a skutkové okolnosti,\nna ktorých je rozhodnutie súdu založené, boli riadne prezentované v konkrétnom konaní a podrobené\nkontradiktórnemu procesu. V zmysle uvedeného súd môže vychádzať iba zo skutočností, ktoré boli\ntvrdené a preukázané v konkrétnom konaní, o ktorom rozhoduje. Súd prvej inštancie však neoprávnene\nzohľadňoval skutočnosti z konania o určenie neplatnosti listiny o vydedení, sp. zn. 17C/148/2012. V\nnadväznosti na vyjadrenie žalovanej 2/ uviedla, že postráda akúkoľvek relevantnú právnu či faktickú\nargumentáciu. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení iba konštatuje, že súhlasí s rozsudkom Mestského súdu\nBratislava IV sp. zn. B2-6C/37/2010-494 zo dňa 14.10.2024, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia\nalebo vyjadrenia k samotnému podanému odvolaniu a nepredložila žiadne tvrdenia, ktoré by mohli\nspochybniť odvolacie dôvody. Je zrejmé, že žalovaná 2/ považuje rozsudok za správny iba z dôvodov,\nktoré prezentovala na pojednávaní, avšak vôbec nezohľadňuje a nerešpektuje vôľu svojej matky ako\ndarkyne, ku ktorej sa žalovaný 1/ po darovaní začal správať rozdielne, bol k nej vulgárny a porušil\ndohodnuté sľuby, že zabezpečí, že bude môcť v rodinnom dome dožiť. Vzhľadom na vyššie uvedené\nnavrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolacím návrhom.\n9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa\n§ 378 ods. 1 C.s.p., a vychádzajúc zo skutkového stavu veci ako ho ustálil súd prvej inštancie, keď\nneboli splnené predpoklady na zopakovanie ani doplnenie dokazovania, dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.\n10. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc dôsledne z rozhodujúcich\nskutočností opísaných v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania, dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby.\nNásledne po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým\nzáverom ohľadne okolností, ktoré mali rozhodujúci význam pre posúdenie splnenia predpokladov\nvyplývajúcich z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou a judikatúrou, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby z dôvodu absencie hrubého\nporušenia dobrých mravov aj dostatočne objasnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými v tomto smere pre právne posúdenie veci, a preto treba rozhodnutie\npovažovať za dostatočne odôvodnené. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje rozhodujúce\nzávery súdu prvej inštancie za správne a stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu podanej žaloby. V odvolacom\nkonaní pritom nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia,\ntrpelo akoukoľvek vadou, ktorá by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť výroku odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia.\n11. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie celkom\nsprávne vzhľadom na záväzné právne závery vyslovené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 31.1.2014, č.k. 2Co/549/2013-182, pre účely rozhodnutia v danom spore napadnutým\nrozsudkom, považoval za právne významné iba udalosti, ku ktorým došlo na Vianoce v roku 2009, keď\nodvolací súd v citovanom zrušujúcom uznesení konštatoval, že tieto udalosti treba, rovnako ako udalosti,\nku ktorým došlo v rokoch 2005 a 2006, považovať za samostatné skutky, pričom právo domáhať sa\nvrátenia daru za skutky v roku 2005 a 2006 je už premlčané, na rozdiel od nárokov majúcich základ v\nudalostiach v roku 2009, ktoré ako jediné možno skúmať pre účely splnenia predpokladov na vrátenie\ndaru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd sa preto správne na\nudalosti v roku 2009 zameral tak po skutkovej stránke, teda z hľadiska, či k tvrdenému správaniu\nžalovaného k darkyni skutočne došlo, ako aj po právnej stránke, teda či správanie žalovaného 1/ možno\npovažovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré zakladá dôvod na vrátenie daru v\nzmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.\n12. Pokiaľ ide o samotný skutok, ktorý má byť dôvodom na vrátenie daru, v tomto smere súd\nprvej inštancie správne podľa odvolacieho súdu ustálil skutkový stav veci, keď konštatoval, že takéto\nsprávanie žalovaného 1/ v konaní preukázané nebolo. Tento skutkový záver má v plnej miere oporu\nvo vykonanom dokazovaní, pričom aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že ku konečným\nskutkovým záverov prvoinštančný súd dospel na základe dôsledného vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol aj na všetky ďalšie okolnosti,\n\nktoré v konaní vyšli najavo. Spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov riadne vysvetlil aj v odôvodnení\nsvojho rozsudku, pričom správne prihliadol na to, že tvrdené hrubé, urážlivé a neúctivé správanie\nžalovaného 1/ k matke, ktoré malo byť dôvodom na vrátenie daru, nepotvrdzujú žiadne priame dôkazy\n(aj žalobcovia sa o ňom mali podľa ich výpovedí dozvedieť iba sprostredkovane od matky, ktorá však\nv danom čase síce bola spôsobilá na právne úkony, avšak už trpela duševnou poruchou - organickou\nporuchou osobnosti, ku ktorej došlo kombináciou sklerotických zmien ciev v mozgu a atrofie mozgu, hoci\ntáto nedosahovala úroveň, ktorá by jej bránila urobiť právny úkon) a naviac ho vylučujú iné dôkazy (najmä\nvýpoveď žalovanej 2/, prítomnej priamo pri návšteve žalovaného 1/ u matky, o ktorej hodnovernosti nie\nje dôvod pochybovať, keď sama na rozdiel od žalobcov nemá záujem na výsledku sporu).\n13. Nedôvodná je preto aj námietka žalobkyne 2/ v odvolaní, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní\nopätovne zdôrazňuje, že tvrdené správanie žalovaného celkom jednoznačne vyplýva z notárskej\nzápisnice spísanej na notárskom úrade S.. W. D. dňa 08.02.2010, súd prvej inštancie správne zohľadnil\npredmetný dôkaz iba ako jeden z vykonaných dôkazov. Nakoľko skutočnosti z neho vyplývajúce\nnevyplývajú z iných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyplýva skôr opak, ako bolo vyššie uvedené,\nsúd prvej inštancie správne považoval tvrdené správanie žalovaného 1/ k matke za nepreukázané.\nNeopodstatnene tiež odvolateľka v tejto súvislosti opakovane poukazuje na dlhodobé správanie\nžalovaného 1/ k matke a zdôrazňuje širšie súvislosti celej veci. Na okolnosti z obdobia rokov 2005 a\n2006 už v tomto spore nemožno prihliadať a bez právneho významu pre rozhodnutie sú aj žalobkyňou\nzdôrazňované širšie súvislosti a celkové správanie žalovaného 1/, keď tie rovnako neboli dôvodom na\nvrátenie daru; a teda nedôvodne žalobkyňa 2/ v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadňoval\nširšie okolnosti veci a svoje rozhodnutie založil výlučne iba na posudzovaní jedného izolovaného\nincidentu z Vianoc 2009. Práve takýto postup prvoinštančného totiž možno považovať za jediný správny,\na preto pokiaľ aj žalobkyňa v odvolaní uvádza tvrdenia o postojoch žalovaného 1/ k matke, o tom, že\nžalovaný 1/ sa o ňu nezaujímal, nekontaktoval ju, z rodinného domu, v ktorom chcela dožiť, ju mal\nvysťahovať tým spôsobom, že ju psychickým nátlakom presvedčil o jej umiestnení do domova seniorov,\npred jej smrťou ju ani nenavštívil a dramaticky zmenil svoje správanie k nej, jej argumentácia je z hľadiska\nrozhodnutia v spore bez právneho významu, nakoľko takéto správanie nebolo dôvodom na vrátenie\ndaru, ktoré je predmetom tohto konania.\n14. Správne však súd prvej inštancie ustálený skutkový stav veci správne posúdil aj po právnej stránke,\nkeď dospel k záveru, že v predmetnej veci z viacerých dôvodov neboli splnené predpoklady pre vrátenie\ndaru žalovaným 1/ v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa odvolací súd stotožnil\nso záverom prvoinštančného súdu, že tvrdené správanie žalovaného 1/ bez ohľadu na pravdivosť\ntvrdení darkyne a žalobcov, nemôže dosahovať z hľadiska jeho intenzity mieru nevyhnutnú pre úspešné\nuplatnenie práva na vrátenie daru. Správne v tejto súvislosti prvoinštančný súd zdôraznil, že nie každé\nnegatívne, či nevhodné správanie alebo menej významné porušenie dobrých mravov zakladá právo\ndomáhať sa vrátenia daru, pričom hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej\nintenzity alebo ich sústavné porušovanie, ktoré sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny\npocit a úsudok darcu a akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie\ndobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. V nadväznosti na uvedené\nsprávne poukázal na to, že pokiaľ by aj pôvodná žalobkyňa pociťovala na uvedenom stretnutí správanie\nsa žalovaného ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nebolo preukázané, že by sa toto prejavovalo aj\nobjektívne, resp. že takto bolo možné uvedené stretnutie vnímať aj ďalšími osobami, a teda, že nešlo len\no subjektívny pocit darkyne, naviac za stavu, keď darkyňa trpela organickou poruchou osobnosti, ktorá\nmohla vnímanie pôvodnej žalobkyne skresliť. Rovnako správne vychádzal z toho, že ani v prípade, ak\nby tvrdenia žalobcov uvádzané v priebehu konania ohľadne výrokov žalovaného 1/ na adresu matky boli\npravdivé, samé o sebe by ešte nedosahovali intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúceho\ndôvody na vrátenie daru. Odvolací súd sa tak stotožnil aj s právnym posúdením veci, na základe ktorého\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že na vyhovenie podanej žalobe neboli splnené predpoklady.\n15. Nedôvodná je vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolacia námietka žalobkyne 2/, podľa ktorej\nsúd nesprávne nevzal z hľadiska podmienok pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka\npasivitu obdarovaného, kde je aktivita žiaduca resp. jeho celková zmena v správaní a neplnenie\npredchádzajúcich sľubov darcovi a v konaní nesprávne zohľadnil aj rozsudok č.k. 17C/148/2012-226,\nktorého predmetom bolo vydedenie žalovaného 1/, aj keď tento spor s tým priamo nemá súvis a ak\nby aj neboli dané dôvody na vydedenia dediča, neznamená automaticky, že nie je daný dôvod na\n\nvrátenie daru a súd vychádzal zo skutočností, ktoré neboli v tomto konaní predmetom dokazovania.\nPrvoinštančný súd totiž náležite zohľadnil všetky predpoklady pre aplikáciu ust. § 630 Občianskeho\nzákonníka v preskúmavanej veci z hľadiska naplnenia hypotézy danej právnej normy s poukazom na\njediný relevantný dôvod vrátenia daru špecifikovaný vo výzve na vrátenie daru, teda udalosti z decembra\n2009, pričom hoci mal na zreteli aj všeobecné východiská pre posúdenie splnenia predpokladov pre\nvrátenie daru, správne prihliadal iba na skutočnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie v tomto spore\na nie na všetko žalobcami tvrdené správanie žalovaného 1/, keď iné skutočnosti boli z hľadiska\ndôvodnosti podanej žaloby bez právneho významu. Pokiaľ ide o výsledok konania o určenie, že dôvody\nna vydedenie žalovaného 1/ poručiteľkou neboli dané, ide o právoplatne skončené konanie, v ktorom\nsúd žalobe žalovaného 1/ vyhovel z dôvodu, že nezistil, že by sa k matke správal v rozpore s dobrými\nmravmi, a preto súd prvej inštancie, a aj to len na okraj, poukázal správne na to, že tvrdenia žalobcov\no správaní žalovaného 1/ v rozpore s dobrými mravmi k matke v minulosti nie sú pravdivé. Vzhľadom\nna skutočnosť, že tieto zistenia nemali pre toto konanie zásadný význam (neboli dôvodom na vrátenie\ndaru), je naviac nadbytočné sa predmetnou otázkou podrobne zaoberať a argumentácia odvolateľky je\npreto v tomto smere z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku taktiež bez právneho významu a ani\nopodstatnenosť tejto jej námietky nemohla pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci\n16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o\nsplnenie predpokladov pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka\nv preskúmavanom prípade z hľadiska hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným 1/ dostatočne a\nsprávne ustálil skutkový stav veci, ktorý následne správne posúdil aj po právnej stránke, keď vychádzal\nz toho, že v danej veci nie sú splnené predpoklady pre vrátenie daru, ktorého sa žalobcovia podanou\nžalobou domáhajú. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako v\ncelom rozsahu vecne správny potvrdil.\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal\nproti neúspešnej odvolateľke, teda žalobkyni 2/, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nÚspešnej žalovanej 2/ však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jej v odvolacom konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\n\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/37/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3556c171-2a2d-4b0b-b5e7-99b85cc24f92:75158f57-eba3-496b-a4c5-f8b6a8ad9175", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8718205175.1", "spisova_znacka": "15Co/51/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/51/2019 z 16. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8718205175.1"}, {"guid": "2dadbfab-58c2-4560-b97e-2385e464d1f6:2b8940bb-48ec-47a3-9cf8-09e9c479ee6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8113200996.3", "spisova_znacka": "2Co/100/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/100/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8113200996.3"}, {"guid": "4c22d314-e484-4217-b731-b1f0208d142e:9f30a3e3-d03b-4495-9a12-4959b1cd6202", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7103899289.2", "spisova_znacka": "2Co/549/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/549/2013 z 7. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7103899289.2"}], "citovane_v": []}