{"guid": "5aab1df3-65ef-4267-8590-32fe6403bcb1:1c407815-b9bc-46e6-a831-4b6b1b01d95b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4", "spisova_znacka": "16Co/89/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/89/2022 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2025, sp. zn. 16Co/89/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4", "identifikacne_cislo": "1212207264", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "Darovacia zmluva", "Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473.odsek-1", "nazov": "§ 473 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-473"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-1", "nazov": "§ 628 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-628"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-2", "nazov": "§ 628 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-628"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-473", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-628"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c407815-b9bc-46e6-a831-4b6b1b01d95b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/89/2022\n1212207264\n15. 04. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:1212207264.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkýň: 1/ F. E., Z.. XX.X.XXXX, H. B. - Q. F.,\n2/ E. A., Z.. X.X.XXXX, Q. X, B., 3/ F. E., Z.. XX.XX.XXXX, G. XX, B., zastúpenej: hbr advokáti s.r.o.,\nKalinčiaková 33, Bratislava, IČO: 47 239 310, 4/ V. E.Á., Z.. XX.X.XXXX, H. B. - Q. F., žalobkyne 1/,\n2/ a 4/ zastúpené: JUDr. Andrea Michalovičová s.r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 56 926 880,\nproti žalovaným: 1/ O. E., Z.. XX.XX.XXXX, Z. XX, B., 2/ J. E., Z.. XX.X.XXXX, Z. XX, B., 3/ K. E.,\nZ.. XX.X.XXXX, O. R. XE, O., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Sylvia Švecová advokátka s.r.o., Sv.\nVincenta 1, Bratislava, IČO: 55 077 111, o určenie, že nehnuteľnosti a suma 643.962,03 eura patria\ndo dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/, 3/ a 4/ a žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava II č. k. 18C/77/2012-675, zo dňa 7.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku\np o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že určuje, že\nnehnuteľnosti - stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcelné číslo XXX a parcela\nregistra „.: parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2, zapísané na liste\nvlastníctva č. XXXX, okres B. D., obec F. Č. X. B., katastrálne územie X. B., patria do dedičstva po\nporučiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XX, B..\nIII. Žalobcom 1/ až 4/ p r i z n á v a proti žalovaným 1/ - 3/ plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že finančná čiastka vo výške 643.962,03 eura patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XX, B.; vo zvyšku žalobu\nzamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa\n1/ sa žalobou doručenou súdu 12.1.2011 domáhala určenia, že nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným\nčíslom XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX a pozemok, zastavané plochy a nádvoria, parcelné\nč. XXX, o výmere 457 m2, obe nachádzajúce sa v meste B., mestská časť X. B., katastrálne územie\nX. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Správe katastra pre hlavné mesto Bratislavu\nako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „BSM“) s O. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, B.,\npatria do dedičstva po poručiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XX, B., na tom skutkovom\nzáklade, že žalovaná 1/ nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej\n9.4.2008, a nakoľko ich nadobudla počas trvania manželstva s J. E., tieto sa stali súčasťou ich BSM.\nĎalej argumentovala tým, že žalovaná 1/ nenadobudla nehnuteľnosti darom či vo forme dedičstva, a\nteda sa na predmetné nehnuteľnosti nemohlo vzťahovať zákonné vylúčenie z BSM. V danom prípade\nnedošlo k zúženiu BSM prostredníctvom dohody alebo k zrušeniu BSM súdnym rozhodnutím. Žalovaná\n\n1/ sa po smrti J. E. v dedičskom konaní vedenom na Notárskom úrade P.. P. O. pod sp. zn. 65D/14/2008,\nDnot/94/2008 prezentovala ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, a to na základe čestného\nprehlásenia poručiteľa J. E. z 2.4.2008. V dôsledku tejto skutočnosti neboli uvedené nehnuteľnosti\nzahrnuté do dedičského konania. Žalobkyňa 1/ mala za to, že čestné prehlásenie z 2.4.2008 nebolo\nmožné považovať za platný právny úkon, ktorým by bolo možné nehnuteľnosti vylúčiť z BSM. Okrem\ntoho argumentovala aj tým, že pravosť podpisu poručiteľa J. E. na čestnom prehlásení je sporná, keďže\npodpis nebol úradne overený, ale súčasne sa ani nezhodoval s podpisom poručiteľa overeným notárom\nna inej kúpnej zmluve.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa 1/ podaním doručeným súdu prvej inštancie 3.11.2015\nnavrhla vstup viacerých účastníkov do konania tak na strane žalobkyne (E. A.Á., F. E. T. V. E.), ako\naj na strane žalovanej (J. E. T. K.Š. E.). Okrem toho navrhla v poradí druhú zmenu žalobného petitu.\nUznesením č. k. 18C/77/2012-260, zo dňa 2.8.2016 súd prvej inštancie pripustil vstup E. A., F. E. T. V.\nE. do konania na stranu žalobkýň 2/, 3/ a 4/ a súčasne pripustil vstup J. E. T. K. E. do konania na stranu\nžalovaných 2/ a 3/. Uznesením č. k. 18C/77/2012-274, zo dňa 23.6.2017 ustanovil U. I. za procesnú\nopatrovníčku žalovaných 2/ a 3/. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 7.3.2018 opätovne\nnavrhli žalobkyne 1/ a 4/ zmenu žalobného petitu, avšak tento návrh obsahovo zodpovedal návrhu na\nzmenu žalobného petitu doručenému súdu prvej inštancie 3.11.2015. Žalobkyne 2/ a 3/ sa k tomuto\nnávrhu pripojili na pojednávaní 29.10.2018. Súd prvej inštancie rozhodol o (v poradí druhom) návrhu\nžalobkýň na zmenu žalobného petitu uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 29.10.2018,\nktorým pripustil zmenu žalobného petitu v nasledovnom znení (v znení opravného uznesenia č. k.\n18C/77/2012-578 zo dňa 19.11.2020): „Súd prvej inštancie určuje, že nehnuteľnosť - rodinný dom\nsúpisne číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX v meste B., mestská časť X. B., katastrálne\núzemie X. B., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny\nodbor patrí do dedičstva po poručiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XXXX/XX, B.. Súd\nprvej inštancie určuje, že nehnuteľnosť - pozemok, parcela registra C., parcela č. XXX - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 457m2, nachádzajúci sa v meste B., mestská časť X. B., katastrálne územie X.\nB., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor,\npatrí do dedičstva po poručiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XXXX/XX, B.. Súd prvej\ninštancie určuje, že finančná čiastka vo výške 643.962,03 eura patrí do dedičstva po poručiteľovi J. E.,\nZ.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O.D. XXXX/XX, B.. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov v rozsahu\n100 %.“\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie sa\nnajskôr zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,\npričom uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec\npatrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase\nsmrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,\nktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie a teda po smrti\nporučiteľa môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho\niného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v\njeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn. 3Cdo/154/2010). Konštatoval, že žalobkyne mali naliehavý právny\nzáujem na takomto určení, nakoľko z Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že v prípade sporu\núčastníkov dedičského konania ohľadom majetku poručiteľa sa súd prvej inštancie obmedzí len na\nzistenie jeho spornosti a na tento majetok sa v dedičskom konaní neprihliada (§ 195 ods. 3 a § 198\nods. 1 C. m. p.). Uvedené sa stalo aj v prejednávanom prípade, keď v dedičskom konaní po poručiteľovi\n(vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65D/714/2008) neboli sporné nehnuteľnosti a\nfinančná čiastka, prejednané ako majetok poručiteľa, pričom jediným spôsobom, ako mohli žalobkyne\ndocieliť, aby súd prejednal tento majetok ako majetok poručiteľa v rámci dedičského konania, bola práve\nžaloba o určenie, že sporný majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi a preto naliehavý právny záujem\nžalobkýň na takomto určení bol daný.\n4. Mal za to, že žalobkyne boli v konaní aktívne vecne legitimované a žalovaní boli pasívne vecne\nlegitimovaní. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať len ten, koho\npráv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým\ndedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného\n\nrozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov\ntýkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným\nosobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a\npovinnostiach navzájom podieľajú, pričom majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa § 77\nC. s. p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14.3.2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010). V danom prípade boli\nvšetci známi dedičia po poručiteľovi J. E., nakoľko v postavení žalobkýň boli dcéry poručiteľa, ktoré\nsa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti a finančná čiastka patria do dedičstva po poručiteľovi; v\npostavení žalovaných boli manželka poručiteľa a synovia poručiteľa, ktorí popierali žalobou uplatnený\nurčovací nárok. Z rozhodnutia notára v dedičskom konaní (vedenom na Okresnom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. 65D/714/2008) pritom vyplynulo, že poručiteľ nezanechal žiadnu listinu o vydedení\nani závet a ani nedošlo k odmietnutiu dedičstva niektorým z dedičov a notár ani nezistil dedičskú\nnespôsobilosť niektorého z dedičov. Všetkým zúčastneným stranám sporu teda svedčalo dedičské právo\npo poručiteľovi.\n5. K otázke darovania medzi manželmi súd prvej inštancie uviedol, že darovanie medzi manželmi vo\nvšeobecnosti nie je možné, keďže by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných\nustanovení o rozsahu BSM a každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva\njedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z BSM\nmajú výraz len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k\ntretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych\nkonaní. Ak teda má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom\ndruhého manžela, potom nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela,\na to ani darovacou zmluvou. V prípade, ak manžel daruje druhému manželovi vec, ktorá je jeho\nsamostatným majetkom, t. j. vec, ktorá nepatrí do BSM, tak darom a tým aj osobným majetkom jedného\nz manželov môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku (R 42/1972).\nS poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka uviedol, že do BSM nepatria veci získané za trvania\nmanželstva dedičstvom alebo darom a ani majetok, ktorý bol získaný jedným z manželov počas trvania\nBSM výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.\nNejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania\nBSM, ale iba o jeho zmenu (tzv. transformáciu majetku), ktorá nemá vplyv na povahu tejto veci ako\nindividuálneho (výlučného) majetku jedného z manželov. Ozrejmil, že súdna prax potvrdila záver, že do\nBSM nepatrí ani vec (tzv. surogát) získaná napríklad kúpou alebo výmenou za prostriedky patriace do\noddeleného majetku jedného z manželov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.5.2018, sp. zn.\n3Cdo/197/2017). Súčasne aj aktuálna odborná literatúra sa prikláňa k tomuto záveru (Števček, M. a kol.\nObčiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1127). Vzhľadom na\nuvedené súd prvej inštancie nesúhlasil s argumentáciou žalobkýň, že tento právny názor súdnej praxe\na odbornej literatúry bol prekonaný.\n6. Mal za preukázané, že poručiteľ J. E. v dedičskom konaní po U. E. (matke poručiteľa) vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 22D/719/2001 zdedil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k\nnehnuteľnostiam zapísaným v tom čase na liste vlastníctva č. 3872, katastrálne územie Vinohrady a\nnakoľko veci získané dedičstvom nepatria do BSM, tento spoluvlastnícky podiel bol v jeho „výlučnom“\nvlastníctve a nepatril do BSM so žalovanou 1/. Ďalej uviedol, že J. E. Q.., J. E., F. U. T. D. X. ako\npredávajúci a spoločnosť GTC Real Estate Vinohrady s.r.o. ako kupujúci uzatvorili 20.7.2007 kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej bol predaj pozemkov zapísaných v tom čase na liste vlastníctva č. XXXX,\nkatastrálne územie V.. Dohodnutá kúpna cena prislúchajúca poručiteľovi J. E. za spoluvlastnícky podiel\nna predmetných pozemkoch predstavovala sumu 32.414.250,- Sk (1.075.955,99 eura). Vzhľadom na\nuvedené dospel k záveru, že výťažok z predaja veci, ktorá patrila do výlučného vlastníctva jedného\nz manželov, nepatrí do BSM, lebo došlo len k transformácií majetku vo výlučnom vlastníctve jedného\nz manželov a preto výťažok z predaja nehnuteľností vo V. v sume 32.414.250,- Sk nepatril do BSM\nporučiteľa a žalovanej 1/, ale zostal vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Výťažok z predaja (kúpna cena)\nvo výške 32.414.250,- Sk (1.075.955,99 eura) bol poukázaný na bankový účet vedený v K. B. Č..\nXXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril žalovanej 1/, pričom výlučne z týchto finančných prostriedkov boli\nzakúpené sporné nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. B., a\nto za kúpnu cenu vo výške 11.600.000,- Sk (385.049,46 eura). Žalovaná 1/ opakovane uvádzala, že\nv tom čase bola na rodičovskej dovolenke a nemala žiadne iné príjmy ani majetok. Zo zápisnice o\nvýsluchu žalovanej 1/ v trestnom konaní zo dňa 18.4.2011, ako aj z uznesenia Okresného riaditeľstva\nPZ ČVS:ORP -243/1-OVK-B4-2011 zo dňa 19.9.2014 o odmietnutí trestného oznámenia vyplynulo,\n\nže žalovaná 1/ približne mesiac po smrti poručiteľa disponovala na vyššie uvedenom bankovom účte\nsumou spolu vo výške 19.400.000,- Sk (643.962,03 eura). Tieto peniaze pritom museli pochádzať z\npredaja nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V., nakoľko žalovaná\n1/ nemala žiadne iné príjmy a ani majetok. Žalovaná 1/ v tomto smere neurobila žiadne skutkové\ntvrdenia (ktoré by preukázala príslušnými dôkazmi), čo však muselo ísť na jej ťarchu, keďže výlučne\nona v tom čase týmito finančnými prostriedkami disponovala, a teda len ona mohla v konaní uviesť\nrozhodujúce skutočnosti. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že v čase smrti poručiteľa\nsporné nehnuteľnosti, ako aj finančná čiastka vo výške 643.962,03 eura existovali a boli v dispozícii\nžalovanej 1/ a preto predmet sporu bol ustálený.\n7. Ozrejmil, že skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá\npriamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje\ntvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,\nako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce\nžalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.\nBremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V\npriebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní\ndôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu,\nt. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, nakoľko\nnemožno od nikoho spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). V nadväznosti na uvedené\nuzavrel, že žalobkyne v konaní uniesli svoje bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno\nohľadom skutočností rozhodujúcich pre vyhovenie žalobou uplatnenému nároku, nakoľko preukázali\n(resp. to ani nebolo sporné), že na kúpu sporných nehnuteľností žalovanou 1/ boli použité výlučne\nfinančné prostriedky, ktoré pochádzali z výťažku z predaja dedičstva poručiteľa (kúpna cena za\nnehnuteľnosti vo V.). Zároveň preukázali (resp. to ani nebolo sporné), že sporná finančná čiastka vo\nvýške 643.962,03 eura, ktorú mala žalovaná 1/ vo svojej dispozícii v čase smrti poručiteľa, pochádzala\nz výťažku z predaja dedičstva poručiteľa. Za normálneho chodu vecí by sporné nehnuteľnosti patrili do\nBSM poručiteľa a žalovanej 1/ (keďže by nebola splnená podmienka transformácie majetku) a sporná\nfinančná čiastka vo výške 643.962,03 eura by bola vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Všetky tieto\nhnuteľné a nehnuteľné veci by následne patrili do dedičstva po poručiteľovi, keďže v čase jeho smrti\nby boli v jeho vlastníctve. Práve žalovaní mali potom v konaní tvrdiť také rozhodujúce skutočnosti,\nktoré by preukázali, že žalobou uplatnený nárok je vylúčený. Žalovaní sa v rámci procesnej obrany\nbránili tvrdením, že poručiteľ celú finančnú čiastku vo výške 32.414.250,- Sk (1.075.955,99 eura),\nktorú utŕžil za predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vo V., daroval žalovanej 1/; takéto\ndarovanie z výlučného vlastníctva jedného z manželov do výlučného vlastníctva druhého z manželov\nje právne dovolené a finančná čiastka a ani sporné nehnuteľnosti by v takom prípade nepatrili do\nBSM poručiteľa a žalovanej 1/ a nepatrili by ani do výlučného vlastníctva poručiteľa, a teda by ani\nnemohli byť prejednané ako dedičstvo po poručiteľovi. Dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností\nvšak zaťažovalo žalovaných, pretože od žalobkýň nebolo možné spravodlivo požadovať, aby preukázali\nneexistenciu ústnej (konkludentnej) darovacej zmluvy uzavretej medzi poručiteľom a žalovanou 1/.\n8. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná 1/ uniesla svoje\ndôkazné bremeno, keď v konaní predložila kúpnu zmluvu z 2.4.2008 a čestné prehlásenie poručiteľa J.\nE. z 2.4.2008. Z kúpnej zmluvy z 2.4.2008 vyplynulo, že len žalovaná 1/ bola zmluvnou stranou, pričom\nsporné nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva a aj z čestného prehlásenia poručiteľa\nz 2.4.2008 vyplynulo, že poručiteľ súhlasil s tým, aby žalovaná 1/ kúpila sporné nehnuteľnosti do svojho\nvýlučného vlastníctva a zároveň vyhlásil, že na kúpu sporných nehnuteľností žalovaná 1/ použila svoje\nvlastné peňažné prostriedky. Žalobkyne síce vo svojich podaniach spochybňovali pravosť tejto listiny, v\ntejto súvislosti však neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia a ani nenavrhli vykonanie dôkazov\n(napr. znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectva). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho,\nže predmetné čestné prehlásenie bolo spísané (podpísané) poručiteľom J. E.. A nakoľko žalovaná 1/\nnemala žiaden iný príjem ani majetok, kúpna cena vo výške 11.600.000,- Sk (385.049,46 eura) musela\nbyť zaplatená z peňazí na účte, ktoré pochádzali z výťažku z predaja pozemkov (spoluvlastníckeho\npodielu) vo V.. Žalovaná 1/ potvrdila, že kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti zaplatila z týchto finančných\nprostriedkov a keďže kúpna cena bola zaplatená výlučne z týchto finančných prostriedkov, pričom\nporučiteľ napriek tomu vo svojom čestnom vyhlásení vyhlásil, že žalovaná 1/ na kúpu sporných\nnehnuteľností použila svoje vlastné peňažné prostriedky, muselo predtým dôjsť ku konkludentnému\n\n(ústnemu) darovaniu týchto peňažných prostriedkov poručiteľom žalovanej 1/. Mal za to, že pre\nrozhodnutie vo veci nebolo rozhodné, kedy presne malo dôjsť k darovaniu peňazí (k uzavretiu ústnej,\nresp. konkludentnej darovacej zmluvy), dôležité bolo, že tomu tak muselo byť v období od pripísania\nvýťažku z predaja nehnuteľností vo Vinohradoch na účet žalovanej 1/ do dňa 2.4.2008 (kedy poručiteľ\npodpísal čestné prehlásenie).\n9. Ďalej uviedol, že nedostatok písomnej formy zmluvy o darovaní hnuteľných vecí v zásade nemá\nza následok jej neplatnosť (§ 628 ods. 2 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto darovacia\nzmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. Záver o uzavretí darovacej zmluvy konkludentným\nspôsobom nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu darovacej\nzmluvy tak na strane darcu, ako aj na strane obdarovaného a keďže o uzavretí konkludentnej (ústnej)\ndarovacej zmluvy spravidla neexistujú priame dôkazy, tak uzavretie takejto zmluvy je možné preukázať\nlen nepriamo (napr. prostredníctvom svedeckých výpovedí). V prejednávanom prípade preukazovali\nuzavretie konkludentnej darovacej zmluvy vykonané listinné dôkazy (napr. kúpna zmluva z 2.4.2008 a\nčestné prehlásenie poručiteľa z 2.4.2008), ale aj výpoveď samotnej žalovanej 1/, výpoveď U. I. a výpoveď\nsvedka F. U.. Žalovaná 1/ v tomto konaní vypovedala, že poručiteľ jej daroval finančné prostriedky, ktoré\npoužila na kúpu sporných nehnuteľností. Procesná opatrovníčka opatrovníčka U. I. v konaní vypovedala,\nže je rodinná známa žalovanej 1/ a poručiteľa a že ich poznala dlhé roky, pričom poručiteľ jej mal jedného\nbližšie neručeného dňa povedať, že žalovanej 1/ daruje peniaze v nešpecifikovanej výške. Zároveň, F. U.\nvo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že jeho brat (poručiteľ) chcel zo získaných finančných prostriedkov\nzabezpečiť bývanie pre svoje deti (t. j. aj pre žalovaných 2/ a 3/, ktorí boli jeho maloletými synmi). Aj keď\nvýpoveď žalovanej 1/ súd prvej inštancie vyhodnotil vo svetle jej výsluchu v trestnom konaní 18.4.2011\nako rozporuplnú a nevierohodnú, tak mal za to, že žalovaná 1/ už v rámci trestného konania vypovedala,\nže jej manžel skutočne podpísal čestné prehlásenie z 2.4.2008, a to za tým účelom, aby ona a jej deti\no sporné nehnuteľnosti „neprišli“. Bol názoru, že existenciu konkludentnej zmluvy bolo možné vyvodiť\naj z následného správania poručiteľa ako darcu a žalovanej 1/ ako obdarovanej, pretože medzi kúpou\nsporných nehnuteľností a smrťou poručiteľa prešla dostatočne dlhá doba na to, aby poručiteľ zistil, že\nsporné nehnuteľnosti nenadobudol do svojho vlastníctva, pričom v konaní nebolo preukázané, že by\nporučiteľ akýmkoľvek spôsobom proti tomuto namietal. Poručiteľ v minulosti predal nehnuteľnosti vo V.,\nza týmto účelom podpisoval písomnú kúpnu zmluvu u notára, takže s pravdepodobnosťou hraničiacou s\nistotou vedel o tom, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebná písomná zmluva\na zápis do katastra nehnuteľností. Z vyjadrení žalovanej 1/ vyplynulo, že poručiteľ o kúpe predmetného\nrodinného domu v X. B. vedel a že spolu so žalovanou 1/ tento rodinný dom rekonštruovali, resp.\nzariaďovali a chystali sa do neho nasťahovať, preto poručiteľ musel byť uzrozumený s tým, že sporné\nnehnuteľnosti nadobudla žalovaná 1/ do svojho výlučného vlastníctva.\n10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkýň, že darovacia zmluva medzi poručiteľom\na žalovanou 1/ musela mať písomnú formu, pretože pri darovaní nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu\nfinančných prostriedkov podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní bolo nesporné,\nže suma 32.414.250,- Sk (1.075.955,99 eura) bola poukázaná priamo na účet žalovanej 1/ vedený v K.\nB. Č.. XXXXXXXXXX. V tejto súvislosti mal za to, že pokiaľ poručiteľ daroval časť peňazí žalovanej 1/,\naby ich žalovaná 1/ následne použila na kúpu sporných nehnuteľností, tak nemuselo dôjsť odovzdaniu a\nprevzatiu týchto finančných prostriedkov, keďže žalovaná 1/ ich už v tom čase mala vo svojej dispozícii\n(na svojom účte), čiže ich už prevzala. Bol názoru, že § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odovzdaní\na prevzatí daru nie je možné vykladať iba doslovne ako faktické prevzatie veci\n(„z ruky do ruky“), ale aj ako prevzatie symbolické, napr. prevzatie kľúčov od auta či prevedenie\nfinančných prostriedkov z jedného bankového účtu na druhý. S poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR z 21.7.2005, sp. zn. 33 Odo872/2004 uviedol, že tento záver je v súlade so súčasnou\ntendenciou preferovať bezhotovostnú formu platobného styku a je možné ho klásť na tú istú úroveň\nako fyzické odovzdanie a prevzatie hotovosti. Mal za preukázané, že finančné prostriedky vo výške\n11.600.000,- Sk (385.049,46 eura), ktoré boli použité na kúpu sporných nehnuteľností, boli darované\nporučiteľom z jeho výlučného majetku do výlučného majetku žalovanej 1/ a teda mimo režimu ich\nBSM. Pokiaľ následne žalovaná 1/ za tieto finančné prostriedky kúpila sporné nehnuteľnosti, išlo o\ntransformáciu majetku v jej výlučnom vlastníctve, t. j. nešlo o nadobudnutie nového majetku ani o jeho\nrozmnoženie, ale iba o kvalitatívnu zmenu jeho povahy a preto sporné nehnuteľnosti nadobudla do\nsvojho výlučného vlastníctva, a nie do BSM s poručiteľom.\n\n11. Vo vzťahu k spornej finančnej čiastke vo výške 19.400.000,- Sk (643.962,03 eura), ktorá bola\nzostatkom z výťažku z predaja nehnuteľností vo V., dospel k záveru, že žalovaní neuniesli svoje dôkazné\nbremeno ohľadom preukázania rozhodujúcej skutočnosti, že tieto peňažné prostriedky poručiteľ za\nsvojho života daroval žalovanej 1/, nakoľko nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by uzavretie\ndarovacej zmluvy (či už ústnej alebo konkludentnej) preukázal. Skutočnosť, že peniaze z predaja\nnehnuteľností vo V. boli priamo poukázané na bankový účet žalovanej 1/ nepreukázala, že by poručiteľ\ntieto finančné prostriedky daroval (chcel darovať) žalovanej 1/. Bankový účet žalovanej 1/ bol v kúpnej\nzmluve z 20.7.2007 uvedený len ako platobné miesto, pričom poručiteľ mohol mať mnoho iných motivácií\nk tomu, aby v kúpnej zmluve uviedol práve číslo účtu žalovanej 1/ (napr. nižšie bankové poplatky, či lepší\núrok na tomto účte) a ani svedkyňa U. I. nevedela vo svojej výpovedi jednoznačne uviesť, že by poručiteľ\nchcel darovať alebo daroval žalovanej 1/ celú sumu, ktorú utŕžil za predaj pozemkov vo V., pričom\nlen uviedla, že jej poručiteľ jedného dňa povedal, že chce svojej manželke darovať bližšie neurčenú\nsumu. Súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu nepovažoval za dostačujúcu na prijatie záveru, že\nmedzi poručiteľom a žalovanou 1/ došlo k uzavretiu darovacej zmluvy na celú sumu 32.414.250,Sk (1.075.955,99 eura). V tejto súvislosti uviedol, že poručiteľ mohol mať počas svojho života zámer\ndarovať všetky tieto finančné prostriedky žalovanej 1/, mohol sa takto pred nimi dokonca aj vyjadrovať,\nto však samé o sebe nebolo dostačujúce na konkludentné uzavretie darovacej zmluvy. Povinnosťou\nžalovaných bolo preukázať, že poručiteľ počas svojho života prejavil slobodne a vážne, dostatočne určito\na zrozumiteľne svoju vôľu bezodplatne prenechať tieto finančné prostriedky žalovanej 1/, a súčasne,\nže žalovaná 1/ prejavila vôľu tieto finančné prostriedky prijať ako dar. Poukázal na výpoveď žalobkyne\n3/ a na výpoveď svedka F. U., ktoré procesnú obranu žalovaných vyvrátili, nakoľko žalobkyňa 3/ vo\nsvojej výpovedi uviedla, že poručiteľ za svojho života vždy hovoril o svojich peniazoch, nie o peniazoch\nžalovanej 1/ a zmienil sa jej, že sa teší, ako si za tieto finančné prostriedky kúpi dom a auto. Naopak,\nnikdy sa jej nezmienil o tom, že by tieto finančné prostriedky v celej výške daroval žalovanej 1/, resp. že\nby mal taký úmysel. Svedok F. U. (brat poručiteľa) vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ nemal úmysel\ndarovať všetky finančné prostriedky žalovanej 1/, pretože ich chcel jednak investovať, jednak nimi chcel\nzabezpečiť bývanie pre svoje deti. Výpoveď žalovanej 1/ vyhodnotil ako rozporuplnú a nevierohodnú, a\nto najmä vo svetle jej výsluchu v trestnom konaní dňa 18.4.2011, nakoľko nevedela hodnoverne vysvetliť,\nprečo v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní v roku 2011 vypovedala o tom, že ide o finančné\nprostriedky jej manžela, resp. že ide o jeho dedičstvo. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi v trestnom konaní\nneuviedla, že by jej tieto finančné prostriedky poručiteľ daroval, resp. že ide o finančné prostriedky v\njej vlastníctve a tvrdenia o darovaní začala uvádzať neskôr. V tejto súvislosti poukázal na to, že z tých\nistých finančných prostriedkov bolo zakúpené vozidlo značky C., ktoré žalovaná 1/ v dedičskom konaní\noznačila ako majetok patriaci do ich BSM, čo len potvrdzovalo, že k darovaniu finančných prostriedkov\nnedošlo.\n12. Súd prvej inštancie návrh žalobkýň na opätovný výsluch svedka F. U. zamietol, pretože tento\nprostriedok procesného útoku bol uplatnený v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania (§\n153 C. s. p.).\n13. Na uvedenom základe, súd prvej inštancie dospel záveru, že sporné nehnuteľnosti - rodinný dom\na pozemok pod rodinným domom, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. B.\nnepatria do dedičstva po poručiteľovi, pretože poručiteľ v čase svojej smrti nebol ich vlastníkom a\nže žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozhodujúcej skutočnosti, že\nporučiteľ za svojho života finančné prostriedky vo výške 32.414.250,- Sk (1.075.955,99 eura) v celom\nrozsahu daroval žalovanej 1/, pričom finančná čiastka vo výške 19.400.000,- Sk (643.962,03 eura),\nktorá v čase smrti poručiteľa preukázateľne existovala, bola jeho výlučným vlastníctvom, a teda v celom\nrozsahu patrila do dedičstva po poručiteľovi, preto za použitia § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 143, § 148\nods. 1, § 460, § 473 ods. 1, § 482 ods. 1, § 483, § 484, § 628 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka určil,\nže finančná čiastka vo výške 643.962,03 eura patrila do dedičstva po poručiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX,\nI. X.X.XXXX, Z. B. O.Á. XX, B. a vo zvyšku žalobu zamietol.\n14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v spojení s\n§ 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko\nžalobkyne boli v konaní úspešné (a žalovaní neúspešní) v časti o určenie, že finančná čiastka vo\nvýške 643.962,03 eura patrí do dedičstva po poručiteľovi. Naopak, žalovaní boli v konaní úspešní (a\nžalobkyne neúspešné) v časti o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi.\nÚspech a neúspech žalobkýň a žalovaných bol rovnaký, a preto žiadnej zo strán sporu náhradu trov\n\nkonania nepriznal. Bol názoru, že pri určovaní miery procesného úspechu sporových strán nebolo\nmožné zohľadňovať výšku spornej finančnej čiastky, resp. hodnotu sporných nehnuteľností ku dňu smrti\nporučiteľa, pretože išlo o určovací spor. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z\n21.6.2018, sp. zn.\nIV. ÚS 187/2018.\n15. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podali žalovaní 1/ a\n3/ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadali rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a\nprávnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že poručiteľ uskutočnil darovanie peňažnej\nčiastky 32.414,250,- SK (1.075.955,99 eura) pochádzajúcej z výťažku predaja poručiteľom zdedených\nnehnuteľnosti, katastrálne územie V., v súvislosti s kúpnou zmluvou z 20.7.2007 a to konkludentne v\nprospech žalovanej 1/ v čase a spôsobom, kedy nechal poukázať výťažok z predaja svojich zdedených\nnehnuteľností, katastrálne územie V. vo výške 32.414,250,- SK (1.075.955,99 eura) od kupujúceho\npriamo na účet žalovanej 1/ a preto aj finančná čiastka vo výške 643.962,03 eura (ako zostatok z celej\nmasy peňazí) patrila do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie\nv odseku 80 napadnutého rozsudku, nakoľko zo skutkových okolností, ale aj z gramatického výkladu\ntextu čestného prehlásenia z 2.4.2018 poručiteľa je zrejmé, že poručiteľ svojim čestným prehlásením\nz 2.4.2018 len deklaroval existujúci stav, t. j. že žalovaná 1/ bola už predtým výlučným vlastníkom\nporučiteľom darovanej celej masy peňazí, pretože k inému darovaniu peňazí zo strany poručiteľa\nnedošlo. Poručiteľ v čestnom prehlásení z 2.4.2018 vykonal dve vyhlásenia a to súhlasil s tým, aby\nžalovaná 1/ nadobudla rodinný dom a pozemok v X. B., Z. R. Č.. XX do svojho výlučného vlastníctva,\npretože za bežného chodu veci v manželstve, by kúpnou zmluvou v danom prípade mohli nadobúdať\npredmetný rodinný dom aj do BSM a súčasne vyhlásil, že na kúpu rodinného domu žalovaná 1/ použila\nsvoje vlastné peňažné prostriedky (a preto mal byť aj rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej\n1/ na základe transformácie majetku vo výlučnom vlastníctve). Tomuto vyhláseniu poručiteľa logicky\npredchádzalo jeho vedomie, že žalovanej 1/ už skôr peniaze daroval a žalovaná 1/ sa stala ich výlučným\nvlastníkom. Mala za to, že zo skutkových okolností je zrejmé, že k inému darovaniu peňazí poručiteľa\nako ku konkludentnému darovaniu celej masy peňazí v súvislosti s kúpnou zmluvou z 20.7.2007 v\nprospech žalovanej 1/ nedošlo. V prípade, ak by bol poručiteľ býval vo vedomí, že tomu tak nie je, inak\nby formuloval svoje čestné prehlásenie z 2.4.2018 a jednoducho by len potvrdil, že žalovanej 1/ daroval\npeniaze na kúpu rodinného domu do jej výlučného vlastníctva, z čoho by bolo zrejmé, že jej daroval len\nhodnotu kúpnej ceny rodinného domu; uvedené z čestného prehlásenia 2.4.2018 poručiteľa nevyplynulo.\n16. Mali za to, že dôkazom konkludentného darovania celej masy peňazí žalovanej 1/ bola skutočnosť,\nže poručiteľ si po celý čas od prevodu tejto celej masy peňazí priamo na účet žalovanej 1/ až do jeho\nsmrti nezabezpečil dosah, kontrolu a dispozíciu k týmto peniazom. Poručiteľ nemal zriadené dispozičné\noprávnenie k účtu žalovanej 1/, nedostával výpisy z jej účtu, nekontroloval cez internet banking stav a\npohyby na účte žalovanej 1/ ale celková dispozícia s týmto objemom peňazí bola v rukách a výlučnej\nv moci žalovanej 1/, ktorá sa správala k celej mase peňazí ako ku svojmu výlučnému vlastníctvu a\nnakladala s ňou podľa svojho uváženia. Nešlo tu o situáciu, že by obaja manželia (žalovaná 1/ a poručiteľ)\nmali rovnaký pristúp k ich spoločnému účtu, s ktorým by mohli obaja rovnocenne disponovať. Poručiteľ\naž do jeho smrti nikdy po tomto konkludentnom darovaní nežiadal od žalovanej 1/ vydať peniaze naspäť,\nalebo previesť ich časť na jeho účet a ani z nich prostredníctvom žalovanej 1/ nenechal darovať časť\nžalobkyniam. Poručiteľ nezanechal ani závet v prospech žalobkýň vo vzťahu k týmto peniazom, aby\neventuálne preukázal, že išlo o peniaze v jeho výlučnom vlastníctve. Bola názoru, že v konaní nebola\npreukázaná ani existencia žiadnych právnych alebo skutkových okolnosti a prekážok (napr. exekúcie),\naby si poručiteľ za bežného chodu vecí nemohol nechať poukázať hodnotu celej masy peňazí na svoj\nvlastný účet (zriadený ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou 1/), s ktorým bežne disponoval\nvýlučne poručiteľ. Uviedli, že súd prvej inštancie nevhodne podsúval v danom prípade nepravdepodobné\na nepreukázané motivácie poručiteľa na takýto postup. Do smrti poručiteľa uplynul relevantný čas aby\neventuálne vyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijať závery o omyle vo vôli poručiteľa alebo\no omyle v prejave vôle poručiteľa darovať žalovanej 1/ celú masu peňazí (nielen časť peňazí určených\nna zaplatenie kúpnej ceny rodinného domu). Dôvodili, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje\ngarantovaný nárok deti (potomkov) na majetok svojich právnych predchodcov, alebo akákoľvek právna\n\nochrana „práv budúcich dedičov“ a jediné, čo je právnym poriadkom dane, je možnosť slobodne nakladať\nza života svojim majetkom.\n17. Uviedli, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k rozdielnym úvahám\no právnej kvalifikácii peňazí určených na kúpu rodinného domu a ostatných peňazí na účte žalovanej\n1/, s ktorými nakladala ako so svojim vlastníctvom do smrti ale aj po smrti poručiteľa. Konštatovanie\nsúdu prvej inštancie, že žalovaná 1/ použila prvýkrát na svoju právnu obranu „darovanie“ až v tomto\ncivilnom konaní, považovali za nepravdivé. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Krajskej prokuratúry\nBratislava č. k. 1Kv 47/11-6 zo dňa 26.6.2011 a uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru,\nCVS: ORP-243/1-OVK-B4-2011 zo dňa 19.9.2014, z ktorých vyplynulo, že sa žalovaná 1/ aj v trestnom\nkonaní bránila darovaním celej masy peňazí z roku 2007. Boli názoru, že súd prvej inštancie neodôvodnil,\nprečo by mali mať výpovede a nepodložené tvrdenia žalobkýň a nimi navrhovaného svedka F. U. silu\ndôkazu pre posúdenie právnej otázky určovacieho petitu žaloby, oproti nesporne zistenému skutkovému\nstavu veci založenom na dôkazmi nevyvrátenom a inak nevysvetliteľnom konkludentnom darovacom\núkone poručiteľa vo vzťahu k celej mase peňazí, posilnenom aj v jeho písomnom čestnom prehlásení\nz 2.4.2018, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti mala za to, že neexistuje jediný dôkaz o\nopaku konkludentného darovania celej masy peňazí poručiteľom v prospech žalovanej 1/. Žalobkyne\nnepreukázali, že by vôľou poručiteľa malo byť niečo iné (napr. ich vzájomnou e-mailovou, sms-kovou\nalebo inou komunikáciou, alebo faktickým konaním poručiteľa v prospech žalobkýň). S poukazom na\nvýpoveď U. I., ktorá vypovedala, že „raz ráno mi J. E. (poručiteľ) ukazoval kartu, ktorú vydáva banka a\nhovoril mi, že žalovanej 1/ bude darovať peniaze s tým, že som nevedela akú sumu a z akého dôvodu“,\nuviedli, že nebola člen rodiny, nemusela vedieť podrobnosti a náležitosti kúpnej zmluvy, ktorú poručiteľ\nuzatváral a v súvislosti s akými konkrétnymi nehnuteľnosti ale z jej výpovede je zrejmé, že išlo o to\n„ráno“, kedy sa poručiteľ chystal k notárovi podpísať kúpnu zmluvu na predaj zdedených nehnuteľnosti, z\nvýťažku predaja ktorých nechal darom poukázať jeho podiel na ich kúpnej cene priamo na účet žalovanej\n1/. Spochybnili výpoveď F. U., najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že bol v relevantnom čase u poručiteľa\nza účelom podpisovania rezervačnej zmluvy, pričom sa ukázalo, že žiadna predkupná alebo rezervačná\nzmluva neexistovala a ani žiaden z účastníkov kúpnej zmluvy z 20.7.2007 ňou nedisponoval, o čom\nsvedčali aj výsledky súdneho dopytu voči označenej realitnej kancelárii, ktorá mala predaj dotknutých\nzdedených pozemkov sprostredkovať a zároveň uviedli, že poručiteľ sa s F. U. nestretával a podpis\nkúpnej zmluvy o predaji zdedených pozemkov dňa 20.7.2007 poručiteľ riešil osobne u notára a pri plnom\nvedomí.\n18. Proti zamietajúcemu výroku a závislému výroku o trovách konania podali odvolanie aj žalobkyne\n1/ a 4/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadali\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka proti záverom súdu prvej inštancie,\nktorými zdôvodňoval zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti, pretože súd prvej inštancie mal určiť, že\nnielen finančná čiastka, ale aj predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Nestotožnili\nsa s právnym názorom súdu prvej inštancie v odseku 83 napadnutého rozsudku, že v konaní bolo\npreukázané, že finančné prostriedky vo výške 11.600.000,- Sk (385.049,46 eura), ktoré boli použité na\nkúpu sporných nehnuteľností, boli darované poručiteľom z jeho výlučného majetku do výlučného majetku\nžalovanej 1/ a preto sporné nehnuteľnosti žalovaná 1/ nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a\nnie do BSM s poručiteľom, a preto nepatria do dedičstva po poručiteľovi, keďže poručiteľ v čase svojej\nsmrti nebol ich vlastníkom. Rovnako sa nestotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k\nsporným nehnuteľnostiam žalovaná 1/ uniesla svoje dôkazné bremeno. Boli názoru, že žalovaná 1/\nneuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a finančným prostriedkom vo\nvýške 11.600.000,- Sk (385.049,46 eura) použitým na ich kúpu, pretože v konaní nepreukázala, že by\ndošlo k darovaniu predmetných finančných prostriedkov z výlučného vlastníctva poručiteľa do výlučného\nvlastníctva žalovanej 1/.\n19. Mali za to, že žiaden predložený dôkaz darovanie medzi žalovanou 1/ a poručiteľom nepreukázal,\npretože nebola predložená žiadna darovacia zmluva ani iná listina o právnom úkone, ktorého predmetom\nby bolo darovanie medzi poručiteľom a žalovanou 1/. Skutočnosť, že v kúpnej zmluve z 2.4.2008\nbola ako kupujúca uvedená len žalovaná 1/ nemožno automaticky vykladať tak, že poručiteľ súhlasil\ns nadobudnutím nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Kúpna zmluva bola uzavretá\nna sklonku života poručiteľa, kedy už bol poručiteľ chorý a nevládny, pričom poručiteľ nevedel, že\n\nžalovaná 1/ nechala sporné nehnuteľnosti prepísať len na seba. Okrem toho skutočnosť, že v kúpnej\nzmluve bola ako kupujúca uvedená len žalovaná 1/ nemala podľa § 143 Občianskeho zákonníka žiadny\nvplyv na nadobúdanie vlastníctva do BSM. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie poručiteľa z 2.4.2008, tak\nneobsahovalo prejav vôle poručiteľa darovať žalovanej 1/ peňažné prostriedky a nenachádzala sa v\nňom zmienka o darovaní. Podpis na čestnom prehlásení nebol úradne osvedčený a ako listinný dôkaz\nbola predložená len kópia prehlásenia, ktorej zhoda s originálom bola osvedčená 6.10.2008, t. j. až po\nsmrti poručiteľa, a teda pravosť podpisu na listine už nemožno overiť. Boli názoru, že darovanie nebolo\npreukázané ani výpoveďou U. I., ktorá sa vyjadrila veľmi neurčito a neuviedla presnú sumu darovania\nani nešpecifikovala, kedy jej to mal poručiteľ povedať ani kedy malo k údajnému darovaniu dôjsť.\n20. Namietali, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožnil s\nargumentáciu žalobkýň, keď namietali, že darovacia zmluva medzi poručiteľom a žalovanou 1/ by musela\nmať písomnú formu, pretože pri darovaní nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov\npodľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený argument súdu prvej inštancie by bol logický v\nprípade, ak by k darovaniu finančných prostriedkov žalovanej 1/ došlo kedykoľvek potom, čo žalovaná\n1/ obdržala finančné prostriedky na svojom účte, avšak obrana žalovanej 1/ bola od začiatku založená\nna tvrdení, že poručiteľ daroval žalovanej 1/ peňažné prostriedky, ktoré získal predajom zdedených\nnehnuteľností v katastrálnom území V., priamo pri prevode týchto nehnuteľností a preto nemohlo teda\ndôjsť k platnému darovaniu medzi poručiteľom a žalovanou 1/, nakoľko neboli splnené náležitosti\npodľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade ak by k darovaniu došlo priamo pri predaji\nzdedených nehnuteľností v katastrálnom území V., darovacia zmluva musela byť v písomnej forme,\npretože k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov nedošlo pri darovaní, ale až neskôr\npri vyplatení peňazí na účet žalovanej 1/, pretože poručiteľ v čase darovania tieto peňažné prostriedky\nešte nevlastnil. Pri konsenzuálnej zmluve musí byť dodržaná písomná forma, ktorá v tomto prípade\ndodržaná nebola, a teda nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu darovacej zmluvy. Dôvodili, že rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR z 21.7.2005, sp. zn. 33 Odo 872/2004 nemožno na danú vec aplikovať, pretože v\npredmetnom rozsudku išlo o iné skutkové okolnosti. V uvedenom prípade došlo k prevodu peňazí priamo\ndarcom v momente darovania, pričom darca bol v tom čase vlastníkom prevádzaných peňazí. Súd prvej\ninštancie vyhodnotil výpoveď žalovanej 1/ vo svetle jej výsluchu v trestnom konaní z 18.4.2011 ako\nrozporuplnú a nevierohodnú (odsek 81 napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti mali za to, že uvedený\nzáver mal súd prvej inštancie aplikovať aj pre účely posúdenia pravdivosti tvrdenia žalovanej 1/ o\ndarovaní peňažných prostriedkov použitých na kúpu sporných nehnuteľností, nakoľko viaceré podozrivé\núkony, ktoré žalovaná 1/ vykonala v súvislosti s disponovaním s peňažnými prostriedkami poručiteľa, a\nktoré boli preukázané, svedčali v neprospech tvrdení žalovanej 1/ o darovaní peňažných prostriedkov\na všetky úkony žalovanej 1/ v tomto konaní, ako aj v predchádzajúcich súvisiacich konaniach boli\nmotivované snahou ukrátiť ostatných dedičov o ich podiel na dedičstve a obohatiť sa na ich úkor.\nZáverom dodali, že zo skutkových okolností prípadu ako aj z konania žalovanej 1/ vyplynulo, že\nporučiteľ nemal úmysel darovať jej predmetné peňažné prostriedky získané predajom nehnuteľností v\nkatastrálnom území V., a to ani ich časť použitú na kúpu sporných nehnuteľností. V prípade, ak by to mal\nv úmysle, urobil by to v jasnej a určitej forme nevzbudzujúcej pochybnosť o tom, čo bolo prejavom jeho\nvôle, pričom je nepravdepodobné, že by poručiteľ nespísal o darovaní takej vysokej peňažnej čiastky\npísomnú darovaciu zmluvu ak chcel, aby tieto peňažné prostriedky pripadli jeho manželke a aby o tom\nv budúcnosti nevznikli žiadne pochybnosti.\n21. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podala odvolanie aj\nžalobkyňa 3/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnutý\nrozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových\ntvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnutý dôkaz (opätovný výsluch svedka F. U.), nakoľko z konania vyplynuli\nskutočnosti, ktoré bolo pre ustálenie skutkového stavu potrebné konfrontovať so svedkom. Skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie považovala za nesprávne v časti ustálenia skutkového stavu o tom, že\nporučiteľ mal úmysel peňažné prostriedky (čo i len v časti) nadobudnuté predajom svojich nehnuteľností\nv katastrálnom území V. darovať žalovanej 1/ a že medzi poručiteľom a žalovanou 1/ bola uzavretá\nkonkludentným spôsobom darovacia zmluva. Za nesprávne právne posúdenie považovala záver súdu\nprvej inštancie o transformácii majetku, v dôsledku ktorej rodinný dom na Z. R. V. B. nemal patriť do\nvlastníctva poručiteľa alebo do BSM poručiteľa a žalovanej 1/.\n\n22. Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, uviedla, že za rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých mal súd prvej inštancie\nrozhodnúť považovala ustálenie rozsahu BSM, na základe čoho možno prijať záver o tom, či\nnehnuteľnosti patria výlučne žalovanej 1/ alebo patrili poručiteľovi alebo do BSM poručiteľa a žalovanej\n1/ a následne do dedičstva po poručiteľovi a následne či finančné prostriedky nadobudnuté predajom\nnehnuteľností v katastrálnom území V. patrili poručiteľovi a nemali byť predmetom daru pre žalovanú 1/.\nVzhľadom na uvedené navrhla vykonať ako dôkaz Zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa poručiteľ zaviazal\npredať nehnuteľnosti (pozemky) v katastrálnom území V. spoločnosti GTC Real Estate Vinohrady s.r.o.,\nIČO: 36 282 570 a zopakovať výsluch svedka F. U.. Mala za to, že vykonaním oboch navrhnutých\ndôkazov by sa preukázali skutočnosti, že finančné prostriedky nadobudnuté predajom nehnuteľností v\nkatastrálnom území V., nemali byť predmetom daru pre žalovanú 1/ a teda tak finančné prostriedky,\nako aj rodinný dom na Z. R. mali patriť do BSM poručiteľa a žalovanej 1/ alebo mali byť vo výlučnom\nvlastníctve poručiteľa. Namietala, že súd prvej inštancie v odseku 86 napadnutého rozhodnutia uviedol,\nže návrh na vykonanie opätovného výsluchu F. U. zamietol preto, lebo bol žalobkyňami na pojednávaní\n7.10.2021 uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Nesúhlasila s uvedeným tvrdením\nsúdu prvej inštancie, pretože navrhla vykonať opätovný výsluch F. U. už 4.12.2020, pričom tento návrh\nna doplnenie dokazovania predložila súdu prvej inštancie v súlade s jej procesnou povinnosťou, ktorú\njej uložil súd prvej inštancie na pojednávaní 19.11.2020 (predložiť v lehote 15 dní ďalšie návrhy na\nvykonanie dokazovania) a keďže súd prvej inštancie k jej návrhu nezaujal žiadne stanovisko, zopakovala\nsvoj návrh pri najbližšej možnej príležitosti, ktorou bolo až pojednávanie vykonané 7.10.2021, na ktorom\nsúd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie. Výsluch svedka F. U. mal byť zameraný na okolnosti\npodpisu zmluvy o budúcej zmluve a na úmysly poručiteľa naložiť s kúpnou cenou nadobudnutou za\npredaj nehnuteľností v katastrálnom území V., a to vzhľadom na tvrdenia žalovanej 1/ prednesené pri jej\nvýsluchu na pojednávaní 19.11.2020, kedy žalovaná 1/ spochybnila výpoveď svedka z 3.7.2019 a kedy\nvypovedala o pôvode finančných prostriedkov.\n23. Dôvodila, že nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov a súčasne vykonaním iných dôkazov dospel\nsúd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam o vôli poručiteľa darovať finančné prostriedky\nnadobudnuté predajom nehnuteľností v katastrálnom území V., žalovanej 1/. Bola názoru, že čestné\nprehlásenie z 2.4.2008 nie je dôkazom, na základe ktorého možno prijať záver o tom, že poručiteľ chcel\nfinančné prostriedky nadobudnuté predajom nehnuteľností v katastrálnom území V. darovať žalovanej\n1/. V prípade, ak by sa prihliadalo na čestné prehlásenia poručiteľa z 2.4.2008, tak bolo notársky overené\naž 6.10.2008, t. j. po úmrtí poručiteľa (zomrelom dňa 9.8.2008). Vzhľadom na uvedené mala za to, že\nbolo vytvorené účelovo a to žalovanou 1/, prípadne inou osobou ako poručiteľom, pre účely žalovanej\n1/. Žalovaná 1/ už v roku 2011 v rámci trestného konania vypovedala, že finančné prostriedky na jej\núčte sú dedičstvom jej manžela a že rodinný dom na Z. R. nebol zakúpený z jej finančných prostriedkov.\nDôvody pre ktoré si vytvárala overenú kópiu listiny, ktorej originál nemá, zostali nevysvetlené. Z čestného\nprehlásenia nevyplynulo žiadne vyhlásenie poručiteľa o výške a pôvode finančných prostriedkov, ktoré\nmala žalovaná 1/ použiť na kúpu rodinného domu na Z.A. R., ani nespresňovalo, že rodinný dom má\nbyť nadobudnutý z prostriedkov, ktoré poručiteľ obdŕžal za predaj nehnuteľností v katastrálnom území\nV.. Mala za to, že v konaní nebola preukázaná vôľa poručiteľa darovať žalovanej 1/ peňažné prostriedky\nnadobudnuté predajom nehnuteľností v katastrálnom území V., čo spôsobuje, že ak by aj pripustila\nexistenciu konkludentnej darovacej zmluvy, tak táto je absolútne neplatná pre chýbajúce pojmové znaky\ndarovacej zmluvy. Skutkové závery súdu prvej inštancie o vôli poručiteľa darovať finančné prostriedky\nžalovanej 1/ sú postavené na akceptovaní pravdepodobnosti skutkového deja, keďže žiaden z dôkazov\ntieto závery nepodporoval a nepreukázal. Dôvodila, že vykonané dôkazy preukazovali, že poručiteľ\nnakladal s peňažnými prostriedkami ako s vlastnými a nemal v úmysle ich darovať. Vzhľadom na\nuvedené uzavrela, že v konaní sa nepreukázalo, že poručiteľ slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne\nprejavil svoju vôľu obdarovať žalovanú 1/. Pokiaľ nebolo preukázané, že poručiteľ chcel obdarovať\nžalovanú 1/, nemohlo prísť k splneniu druhého predpokladu uzavretia darovacej zmluvy a to k prijatiu\ndaru žalovanou 1/.\n24. Namietala proti záverom súdu prvej inštancie v odsekoch 83-84 napadnutého rozsudku, pričom\nbola názoru, že sú v rozpore s celkovým odôvodnením napadnutého rozsudku, a pri ich posúdení ako\ncelku sú nelogické, čo spôsobuje vnútorný rozpor odôvodnenia napadnutého rozsudku. Považovala\nza nelogické, že ak žalovaná 1/ na svojom bankovom účte obdržala celú sumu, tak jej časť vo výške\n385.049,46 eura bola darom a časť sumy vo výške 643.962,03 eura nebola darom, ale bola žalovanej 1/\npoukázaná iba preto, lebo jej bankový účet bol platobným miestom a časť sumy, zodpovedajúca hodnote\n\nauta značky C. rovnako nebola darom, ale BSM žalovanej 1/ a poručiteľa. Oponovala, že suma vo výške\n385.049,46 eura, ktorá bola žalovanou 1/ použitá na kúpu rodinného domu na Z. R. nie je transformáciou\nmajetku v jej výlučnom vlastníctve. Rodinný dom na Z. R. nadobudla žalovaná 1/ v čase, kedy trvalo jej\nmanželstvo s poručiteľom, a teda BSM. S poukazom na § 143a ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka\nuviedla, že BSM poručiteľa a žalovanej 1/ nebolo modifikované a ani nedošlo k jeho zrušeniu za trvania\nmanželstva a preto sporný rodinný dom na Z. R. patril do BSM poručiteľa a žalovanej 1/, t. j. do dedičstva\npo poručiteľovi. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/5/2009,\nzo dňa 25.2.2009 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 23.6.2009, č. k. II. ÚS 253/09-9.\nVzhľadom na uvedené mala za to, že žalovaná 1/ nemohla nadobudnúť rodinný dom na Z. R. do svojho\nvýlučného vlastníctva, pretože v čase jeho nadobudnutia existovalo BSM poručiteľa a žalovanej 1/ a\npreto mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že sporné nehnuteľnosti na Nákovnej ulici nadobudol\nporučiteľ do výlučného vlastníctva alebo do BSM poručiteľa a žalovanej 1/ a teda mali patriť do dedičstva\npo poručiteľovi.\n25. Žalovaní 1/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 3/ a 4/ zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach\nv predmetnej veci. Považovali vykonanie opätovného výsluchu F. U. a dodatočne navrhovaných dôkazov\nza bezvýznamné pre právne posúdenie veci. Dôvodili, že skutočnosť, že v čestnom prehlásení z\n2.4.2008 nie je definovaná presná suma, len posilňuje autenticitu a logiku skutkového stavu tvrdeného od\npočiatku, a to, že vlastníctvo ku kúpnej cene rodinného domu na Z. V. B. pochádzalo zo skôr darovanej\ncelej masy peňazí v roku 2007 poručiteľom. Iný zdroj vlastníctva peňazí v týchto sumách v danom čase\nnebol preukázaný ani zistený. Darovanie hnuteľných veci (peňazí), je možné aj bez písomnej zmluvy, t. j.\nkonkludentne. Mali za to, že v 21. storočí peňažný dar sa môže prijať aj akceptáciou peňazí na bankovom\núčte. V tejto súvislosti sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že so spoločenským, technologickým\nvývojom je nutné prispôsobovať aplikáciu a výklad príslušných právnych ustanovení. Uvedenie čísla účtu\nžalovanej 1/ v kúpnej zmluve, ktorou poručiteľ prevádzal svoje podiely na zdedených nehnuteľnostiach v\nkatastrálnom území V. V. B. na tretiu osobu, neplnilo len úlohu platobného miesta, ale bol to prejav vôle k\npriamemu konkludentnému darovaciemu úkonu poručiteľa v prospech žalovanej 1/. Skutkové okolnosti\nv ich časovej, vecnej a príčinnej previazanosti nasledujúce po tomto úkone poručiteľa, ako aj výlučný\nprístup žalovanej 1/ k peniazom, jej výlučná, neobmedzená a svojvoľná dispozícia s týmito peniazmi len\npotvrdzovala právnu kvalifikáciu darovania peňazí žalovanej 1/.\n26. Žalobkyne 1/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 3/ uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdeniami\nžalovaných a záver súdu prvej inštancie v časti napadnutého rozsudku, v ktorom čiastočne vyhovel\nžalobe keď určil, že peňažná čiastka vo výške\n643.962, 03 eura patrí do dedičstva po poručiteľovi, považovali za správny, nakoľko žalovaní neuniesli\ndôkazné bremeno čo sa týka tvrdenia o darovaní peňažných prostriedkov, ktoré poručiteľ utŕžil z predaja\nnehnuteľností v katastrálnom území V., žalovanej 1/. Boli názoru, že tvrdenia žalovaných týkajúce sa\ninterpretácie čestného prehlásenia poručiteľa sú špekuláciami a dohadmi, nakoľko poručiteľ v čestnom\nprehlásení neuviedol, že žalovanej 1/ daroval peniaze na kúpu rodinného domu do jej výlučného\nvlastníctva, čo mohlo znamenať čokoľvek, a teda aj to, že poručiteľ nemal vôľu darovať žalovanej 1/\nžiadne peniaze. Naopak, ak by takú vôľu mal, mohol ju prejaviť úkonom nevzbudzujúcim pochybnosti.\nNesúhlasili s názorom žalovaných, že dôkaz konkludentného darovania v konaní poručiteľa možno vidieť\nv tom, že poručiteľ si nezabezpečil dosah, kontrolu a dispozíciu k peniazom, nemal zriadené dispozičné\noprávnenie k účtu žalovanej 1/, dispozícia s peniazmi bola v rukách žalovanej 1/ a de facto sa vzdal\ndispozície a kontroly nad svojimi peniazmi. V tejto súvislosti uviedli, že naopak v konaní bolo preukázané,\nže poručiteľ naďalej považoval peniaze za svoje vlastníctvo, mal s nimi investičné plány, používal ich\na tešil sa ako za ne kúpia dom, auto atď., pričom do úvahy prichádzalo viacero vysvetlení, prečo boli\npeniaze získané z predaja nehnuteľností v katastrálnom území V. poukázané na účet žalovanej 1/. Medzi\njedno z nich patrilo, že poručiteľ nevedel, že peniaze obdržala na svojom účte žalovaná 1/, pričom do\núvahy prichádzala aj možnosť, že účet žalovanej 1/ poručiteľ považoval za spoločný. Považovali za\nprávne irelevantné, že každý z manželov mal účet zriadený na svoje meno, keďže vlastnícky režim\nprostriedkov, ktoré na tieto účty prídu, sa nespravuje podľa toho, na koho meno je vedený účet, ale\nspravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o BSM, ktoré hovoria o tom, ktoré veci patria, resp.\nnepatria do BSM. Poukázali na to, že manželia z finančných prostriedkov financovali chod spoločnej\ndomácnosti, nakupovali hnuteľné veci, aj vozidlo značky C., ktoré žalovaná 1/ v dedičskom konaní\noznačila ako majetok patriaci do ich BSM, čo je rozpore s tvrdením o darovaní celej masy peňazí\nžalovanej 1/. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie, že tvrdenie o darovaní začala žalovaná 1/\nuvádzať až neskôr a súd prvej inštancie preto tejto časti jej výpovede neuveril a poukázal na to, že z\n\ntých istých finančných prostriedkov bolo zakúpené vozidlo značky C., ktoré žalovaná 1/ v dedičskom\nkonaní označila ako majetok patriaci do ich BSM.\n27. Pokiaľ ide o výpoveď U. I., ktorá vypovedala o tom, ako jej poručiteľ raz ráno hovoril, že bude\nžalovanej 1/ darovať peniaze a žalovaní v tejto súvislosti uviedli, že malo ísť o to ráno, kedy sa poručiteľ\nchystal k notárovi podpísať kúpnu zmluvu na predaj zdedených nehnuteľností, z výťažku ktorých nechal\ndarom poukázať jeho podiel na ich kúpnej cene priamo na účet žalovanej 1/, považovali za fabuláciu,\nnakoľko vyššie uvedený záver z výpovede U. I., nevyplynul. Dodali, že svedkyňa U. I. presne nevedela,\nakú sumu chce poručiteľ žalovanej 1/ dať, z akého dôvodu, kedy tak chce urobiť ani sa nevyjadrila k\ntomu, či k darovaniu aj reálne došlo. Vo svojej výpovedi nespomenula ani približný dátum, kedy jej to mal\nporučiteľ povedať, a teda z jej výpovede nemožno ustáliť, že by jej to povedal v bezprostrednej súvislosti\ns podpisom zmlúv na predaj nehnuteľností v katastrálnom území V.. K vyjadreniu žalovaných ohľadom\nvýpovede F. U., ale aj k hodnoteniu ostatných dôkazov, mali za to, že žalovaný účelovo vyvodzovali\nzistenia, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli napr. nepravdivé tvrdenie žalovaných o tom, že sa\npreukázalo, že žiadna predkupná alebo rezervačná zmluva neexistovala. V tejto súvislosti poukázali na\nto, že za účelom preukázania skutočnosti tvrdenej svedkom U. (o existencii predbežnej zmluvy, resp,\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve) bolo možné vykonať dopyt len na K. Z., likvidátora spoločnosti GTC\nReal Estate Vinohrady s.r.o., ktorá predmetné nehnuteľnosti v katastrálnom území V. kúpila od poručiteľa\na ostatných dedičov, keďže pôvodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a ďalej dopyt\nna spoločnosť BestWine s.r.o., ktorá bola len ďalším nadobúdateľom nehnuteľností v poradí, a teda\nnebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi poručiteľom a kupujúcim, spoločnosťou GTC Real Estate\nVinohrady s.r.o., pričom obidva dopytované subjekty sa vyjadrili v tom zmysle, že zmluvou nedisponujú\na preto z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver o neexistencii zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve, resp. inej predbežnej zmluvy.\n28. Žalobkyňa 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 3/ namietala tvrdenie žalovaných 1/ a\n3/, že poručiteľ skutočne daroval žalovanej 1/ peňažnú čiastku vo výške 32.414.250,- Sk, pričom\npracovali s čestným prehlásením z 2.4.2008, ktoré interpretovali ako dôkaz o konkludentnom darovaní,\nna základe ktorého sa poručiteľ dobrovoľne vzdal dispozície so sumou utŕženou predajom nehnuteľností\nv katastrálnom území V.. Čestné prehlásenie z 2.4.2008 bolo notársky overené až 6.10.2008, t. j. po\númrtí poručiteľa (poručiteľ zomrel dňa 9.8.2008), čo nasvedčovalo tomu, že bolo vytvorené účelovo pre\npotreby žalovanej 1/. Pravosť podpisu na prehlásení nemožno overiť, a preto ho nemožno považovať\nza prejav vôle poručiteľa a za dôkaz preukazujúci, že poručiteľ chcel finančné prostriedky nadobudnuté\npredajom nehnuteľností v katastrálnom území V. darovať žalovanej 1/. Dôvodila, že žalovaná 1/ mohla\npodľa svojho uváženia pred tretími osobami uvádzať, že peniaze jej boli poručiteľom darované, avšak v\nsúdnom konaní nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu akejkoľvek, čo i len konkludentnej darovacej\nzmluvy a preto považovala akúkoľvek obrana týkajúcu sa darovania za nepodložené tvrdenie žalovanej\n1/. Namietala tvrdenie, že žiadna rezervačná, ani predkupná zmluva k nehnuteľnostiam neexistovala,\npričom bolo zistené, že pravdepodobne nikto (z vtedajších zainteresovaných na veci) v súčasnosti túto\nzmluvu nemá k dispozícii, keďže bola uzavretá pred približne 15 rokmi, a nejde o natoľko dôležitý\ndokument, ktorý by bolo nutné po tak dlhú dobu archivovať, o to viac, keď z tejto zmluvy vzišla riadna\nkúpna zmluva (predložená na katastri nehnuteľností).\n29. Žalovaní 1/ a 3/ v odvolacej replike zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach a mali za to, že\nvšetky skutkové okolnosti prípadu v ich časovej a príčinnej súvislosti podporujú skutočnosť a tvrdenia\nžalovanej 1/, že poručiteľ jej pri plnom vedomí daroval všetky peniaze a žalovaná 1/ tieto peniaze s\nplným vedomím užívala a disponovala s nimi ako so svojim výlučným vlastníctvom. Ak by mal poručiteľ\niný úmysel ako ten, že všetky peniaze daroval žalovanej 1/, ktorá ich mala vo výlučnej reálnej dispozícii,\nmal na to do svojej smrti dostatok času aby eventuálne učinil opatrenia na zmenu/opravu svojej vôle\nalebo nápravu eventuálneho omylu vo svojej vôli, pokiaľ ide o označenie čísla účtu, kam bola celá masa\npeňazí poukázaná.\n30. Žalobkyňa 3/ v odvolacej duplike zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a prednesoch.\n31. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak\ndokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).\n\n32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/, 3/ a 4/ a žalovaných 1/ a 3/ podľa § 385 ods. 1 C.\ns. p. na pojednávaní konanom dňa 15.4.2025, na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie\nlistinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204\nC. s. p. veta za bodkočiarkou, s dôrazom na čestné prehlásenie a kúpnu zmluvu z 2.4.2008, pričom\nneprihliadol na listinné dôkazy, ktoré boli žalovanými predložené až v odvolacom konaní a neboli\npredložené v konaní na súde prvej inštancie a to s poukazom na § 366 C. s. p., nakoľko ide o neprípustné\nnovoty v odvolacom konaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom\nvyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil; rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil nakoľko v tejto napadnutej časti\nneboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd súčasne podotýka, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na tých žalobcov a žalovaných, ktorí odvolanie nepodali,\nnakoľko ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo, teda také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také práva\nalebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;\nprocesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných (§ 77 ods. 1 C. s. p.).\n33. Pokiaľ ide o napadnutý vyhovujúci výrok, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku a vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaných v odvolaní, s ktorými sa odvolací\nsúd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby v časti týkajúcej sa finančnej čiastky 643.962,03 eura. Súd prvej inštancie v tomto\nrozsahu vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre\nposúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcov na podporu podanej\nžaloby a žalovaných prednesených na ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v\nsúlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe\nvyvodil aj správny právny záver založený na tom, že finančná čiastka 643.962,03 eura patrí do dedičstva\npo poručiteľovi J. E. ako jeho výlučné vlastníctvo, keď skutočnosť, že peniaze z predaja nehnuteľností\nvo V. boli priamo poukázané na bankový účet žalovanej 1/ (manželky poručiteľa), nie je dôkazom, že\nporučiteľ tieto finančné prostriedky daroval (chcel darovať) žalovanej 1/; ak bol bankový účet žalovanej\n1/ v kúpnej zmluve z 20.7.2007 uvedený, bol iba platobným miestom; teda púhym poukázaním kúpnej\nceny z predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (poručiteľa), na účet druhého\nmanžela (žalovanej 1/) nedochádza bez ďalšieho ku konkludentnému darovaniu medzi manželmi.\n34. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie v tejto časti napadnutého rozsudku na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. odvolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky (quaestio\nfacti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese\ndokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho,\nčo a kedy sa stalo alebo sa malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté,\nči a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby,\nčo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno\nkonštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán.\nNa rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania\nveci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie,\nskúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená\naž po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre\naplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 14.3.2019, sp. zn. 3 Cdo 27/2019).\n35. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v\nsúlade s § 191 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo. Zákon pritom vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý\nvyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý\nsi sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je\nvecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje,\nako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu\n\ndôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti\ntoho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých\ndôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu,\nktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota\nzákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska\nich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a\nči o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich\npravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať\nza pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež\nposúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného\nprostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd\nvyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania\na k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti,\nči nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.\n36. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich\nsporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto\nskutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné\n„hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem\ntej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s\npravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba\nposudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne\nvýznamných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe\nna ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú\nrozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných\nprostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný\ndôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.\n37. Žiadne takéto pochybenie vo vzťahu k žalovaným napadnutému vyhovujúcemu výroku, odvolací súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu nezaznamenal.\n38. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že bolo povinnosťou žalovaných bez\nakýchkoľvek pochybností preukázať darovanie finančných prostriedkov, vyplatených poručiteľovi za\npredaj zdedených nehnuteľností žalovanej 1/, najmä ak malo ísť o darovanie medzi manželmi. Teda,\nže poručiteľ počas svojho života prejavil slobodne a vážne, dostatočne určito a zrozumiteľne svoju vôľu\nbezodplatne prenechať finančné prostriedky žalovanej 1/ a súčasne, že žalovaná 1/ prejavila vôľu tieto\nfinančné prostriedky prijať ako dar. Skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného\ndokazovania (odsek 84 napadnutého rozsudku) považuje odvolací súd za súladné s § 191 ods. 1 C.\ns. p., keď súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli\nz vykonaných dôkazov a prednesov strán, žiadne skutočnosti, ktoré v tomto smere boli vykonanými\ndôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo a ktoré boli súčasne významné pre vec neopomenul\na v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, nie\nje možné z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti vidieť logický\nrozpor.\n39. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, odvolací\nsúd dodáva, že peňažné prostriedky na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o\nbežnom účte alebo na základe zmluvy o vkladovom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu, v\nktorého prospech bol tento účet zriadený, ale vo vlastníctve peňažného ústavu. Oprávnenie majiteľa\núčtu spočívajúce v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplatené peňažné prostriedky z účtu v\npeňažnom ústave, predstavuje pohľadávku z účtu v peňažnom ústave (k tomu porovnaj rozsudok\nveľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR z 10.11.2004, sp. zn.\n35 Odo 801/2002). Ak sú na účte uložené aj prostriedky, ktoré majiteľovi účtu nepatria (napr. na účet\nvedený na meno manžela zloží peniaze druhý manžel), nemá tento zložiteľ pohľadávku voči banke\n(k tomu porovnaj: Dvořák, J. - Spáčil, J.: Společné jmění manželů v teorii a v judikatuře, 3. vydání,\nPraha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2011, str. 135). Ak v týchto prípadoch nemá zložiteľ pohľadávku\nvoči banke, nevylučuje to jeho pohľadávku voči majiteľovi účtu. Ak teda poručiteľ (manžel žalovanej\n1/) svoje výlučné prostriedky získané predajom zdedených nehnuteľností uložil na účet žalovanej 1/\n\n(manželky), ostalo mu voči nej obligačné právo na vrátenie uloženej čiastky. Na uvedenom by nič\nnezmenila ani skutočnosť, ak by sa na účte žalovanej 1/ v dobe vkladu nachádzali aj prostriedky tvoriace\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov (čo ale žalovaná 1/ popierala), nakoľko samotným uložením\nvýlučných finančných prostriedkov na účet v peňažnom ústave nedochádza k zmene ich právneho\nrežimu v tom zmysle, že by sa stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podobne pozri\nnapr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2012, sp. zn. 22 Cdo 638/2011). Ak potom finančnú čiastku\nvo výške 19.400.000,- Sk (643.962,03 eura), ktorá v čase smrti poručiteľa preukázateľne existovala,\ntvorili finančné prostriedky, ktoré poručiteľ získal predajom zdedených nehnuteľností, keďže žalovaní\nnetvrdili ani nepreukázali iný pôvod týchto peňazí, potom hodnota týchto finančných prostriedkov patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi ako jeho výlučné vlastníctvo.\n40. Neobstojí námietka žalovaných, že je to práve faktické konanie poručiteľa a ďalšie správanie sa\nžalovanej 1/, ktoré svedčia o slobodnej vôli poručiteľa darovať tieto finančné prostriedky žalovanej 1/\na vedomí a vôli žalovanej 1/ nakladať s týmito peniazmi ako so svojim výlučným vlastníctvom. Tu je\ntotižto významné aj to, že poručiteľ a žalovaná 1/ boli manželia, ktorí spoločne žili a spoločne hospodárili\na medzi ktorými bolo vytvorené zákonné bezpodielové majetkové spoločenstvo, čo okrem iného tiež\nznamená, že je bez právnej relevancie, že počas trvania manželstva mal každý z manželov vlastný\núčet. Majetková hodnota, ktorá zodpovedá čiastke uloženej na účte každého z manželov patrí do BSM,\npokiaľ z tohto režimu nie je zo zákona vylúčená; práva a povinnosti spojené so spoločným majetkom\npatria obom manželom; obaja manželia sú oprávnení užívať veci v bezpodielovom manželstve spoločne\n(§ 144 Občianskeho zákonníka) a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, sú oprávnení a\npovinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 Občianskeho zákonníka). Aj keď potom manželia\nmajú zriadené vlastné účty, nemôžu znemožňovať jeden druhému nakladať so spoločnými finančnými\nprostriedkami. Z výpovede žalovanej 1/ z 29.10.2018 pritom vyplýva, že hoci manžel (poručiteľ) mal aj\nvlastný bankový účet v K. B., T..Q.. a k tomuto účtu nemala dispozičné právo, keď bolo treba, z toho účtu\nrobila výbery. Tiež uviedla, že o financovanie domácnosti sa starala predovšetkým ona a to zo „svojich“\ni „manželových“ finančných prostriedkov. Z toho potom tiež vyplýva, že na financovanie domácnosti\nžalovaná 1/ používala finančné prostriedky zo svojho účtu aj z účtu poručiteľa, ktorý jej umožnil s nimi\nnakladať. Na pojednávaní 19.11.2020 žalovaná 1/ ďalej uviedla, že keď manžel potreboval peniaze (z jej\núčtu), tak ich mal k dispozícii, napr. keď potreboval zaplatiť daň alebo odmenu sprostredkovateľovi alebo\nchcel niečo vyplatiť deťom; rovnako vypovedala aj v trestnom konaní, kde uviedla, že manžel mal prístup\nk týmto finančným prostriedkom, prostredníctvom nej mohol s nimi kedykoľvek nakladať (odsek 45 a 49\nnapadnutého rozsudku). Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaných, že poručiteľ si po celý čas\nod prevodu tejto masy peňazí na účet žalovanej 1/ nezabezpečil dosah, kontrolu a dispozíciu s týmito\npeniazmi a tieto peniaze ani nežiadal od žalovanej vrátiť, čo má preukazovať, že ich daroval žalovanej\n1/. Naopak, je zrejmé, že hoci každý z manželov mal vlastný účet, nebránil tomu druhému nakladať s\nfinančnými prostriedkami na svojom účte a používať ich na financovanie potrieb spoločnej domácnosti\nalebo aj podľa vlastných potrieb. Preto ani skutočnosť, že poručiteľ nemal zriadené dispozičné právo\nk účtu žalovanej 1/ nepreukazuje, že ak nechal poukázať výťažok z predaja nehnuteľností, ktoré\nnadobudol dedením na účet žalovanej 1/ (svojej manželky), a že žalovaná 1/ mala za to, že tieto finančné\nprostriedky jej patria ako výlučné vlastníctvo, pretože sú na jej účte a nakladala s nimi ako „so svojimi\nvýlučnými prostriedkami“, ich žalovanej daroval. Uvedené preukazuje iba toľko, že poručiteľ prejavil\nvôľu, aby prostriedky, ktoré získal predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve mohla používať a\npoužívala aj žalovaná 1/, ktorá nemala vlastný príjem a to na financovanie potrieb spoločnej domácnosti,\nresp. nadobúdanie nových vecí, ktoré sa tak ale stali súčasťou BSM (napr. motorové vozidlo, rodinný\ndom), keďže to bola práve žalovaná 1/, ktorá sa starala o zabezpečovanie potrieb spoločnej domácnosti.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti potom celkom opodstatnene poukázal tiež na to, že skutočnosť, že k\ndarovaniu nedošlo preukazuje aj to, že motorové vozidlo zn. C., tiež zakúpené z finančných prostriedkov\nzískaných predajom zdedených nehnuteľností, žalovaná 1/ označila v dedičskom konaní ako majetok\npatriaci do BSM.\n41. Bez právnej relevancie je tvrdenie žalovaných, že muselo ísť o darovanie, nakoľko nebol preukázaný\niný dôvod alebo kauza (napr. pôžička, dočasná úschova a pod.). Predmetom dokazovania totižto\nnebolo preukazovanie iného právneho dôvodu poukázania kúpnej ceny na účet žalovanej 1/ (žalobcov\nnezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania „iného“ dôvodu prevodu, ako sa nesprávne domnievajú\nžalovaní), ale vôľa poručiteľa darovať finančné prostriedky žalovanej 1/, kde bremeno tvrdenia a\ndokazovania zaťažovalo žalovaných. Boli to predsa žalovaní, ktorí tvrdili, že finančné prostriedky, ktoré\nporučiteľ získal z predaja zdedených nehnuteľností a s ktorými žalovaná 1/ disponovala v čase smrti\n\nporučiteľa a rodinný dom, ktorý bol z týchto finančných prostriedkov zakúpený počas trvania manželstva,\nnepatria do dedičstva po poručiteľovi z dôvodu darovania celej finančnej čiastky žalovanej 1/.\n42. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj výpoveď žalovanej 1/ ako rozporuplnú a\nnevierohodnú, a to najmä vo svetle jej výsluchu v trestnom konaní 18.4.2011, keď nevedela hodnoverne\nvysvetliť, prečo v rámci svojho výsluchu vypovedala o tom, že ide o finančné prostriedky jej manžela,\nresp. uviedla, že ide o jeho dedičstvo a vo svojej výpovedi v trestnom konaní ani raz neuviedla, že by jej\ntieto finančné prostriedky poručiteľ daroval, resp. že ide o finančné prostriedky v jej vlastníctve a tvrdenia\no darovaní začala uvádzať neskôr (z uznesenia OR PZ v Bratislave z 19.9.2014, ČSV: ORP-243/1-OVKB4-2011, ktoré je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že tvrdenie o darovaní uviedla právna zástupkyňa\nžalovanej 1/ až v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pozn. odvolacieho súdu). Neobstojí\ntvrdenie žalovanej 1/, že v trestnom konaní vypovedala ako laik. Aj laik totižto nepochybne rozumie\npojmu darovanie a jeho právnym následkom. Ak by preto vôľa poručiteľa a žalovanej 1/, ktorá mala\nbyť naplnená poukázaním výťažku z predaja zdedených nehnuteľností na účet žalovanej skutočne\nsmerovala k darovaniu finančných prostriedkov, zodpovedalo by logike veci a racionálnemu správaniu\nsa žalovanej 1/ ako priameho účastníka toho právneho vzťahu, že by sa odpočiatku bránila tvrdením,\nže finančné prostriedky z predaja zdedených nehnuteľností jej poručiteľ daroval. To však neurobila\nnielen pri výsluchu v trestnom konaní 18.4.2011, kde uvádzala, že po manželovej smrti za ňou prišli\nneznámi muži, ktorí od nej pod hrozbou zbrane a fyzickej likvidácie jej detí žiadali peniaze, ktoré mala\nk dispozícii ako dedičstvo J. E. (odsek 45 napadnutého rozsudku) a tiež, že prišla o všetky finančné\nprostriedky po manželovi, ktoré po jeho smrti ostali na jej účte (odsek 45 napadnutého rozsudku), ale\nani v dedičskom konaní (viď zápisnice z pojednávaní v dedičskom konaní), kde jej právna zástupkyňa\nna žiadosť dedičov, aby kúpna cena získaná poručiteľom z predaja zdedených nehnuteľností bola\nzahrnutá do dedičstva uviedla, že pozostalá manželka nemá vedomosť o tom, že poručiteľ vlastnil ku\ndňu smrti takúto finančnú čiastku a rodinný dom netvorí predmet dedenia, o čom má písomné vyhlásenie\npodpísané poručiteľom. Na ďalšom pojednávaní v dedičskom konaní jej právna zástupkyňa zopakovala,\nže nemá vedomosť o tom, že poručiteľ vlastnil ku dňu smrti takúto finančnú sumu a predmetné zostatky\nsa nachádzajú na účte a vkladnej knižke, ktoré pozostalá manželka vlastnila pred vznikom manželstva.\nUvedené pritom žalovaná 1/ uvádzala napriek tomu, že v trestnom konaní bolo zistené, že krátko po smrti\nporučiteľa mala vo svojej dispozícii 643.962,03 eura, ktorá suma musela pochádzať z predaja zdedených\nnehnuteľností, keďže netvrdila a ani nepreukazovala iný pôvod týchto peňazí. Ak by tiež bolo pravdivé\ntvrdenie žalovanej 1/ o darovaní, nepotrebovala by (ako bolo zistené v trestnom konaní), aby jej Monika\nŠark?ziová podpisovala čestné prehlásenie zo 7.5.2007 o tom, že jej zapožičala hotovosť 5.000.000,Sk za účelom zakúpenia rodinného domu v Bratislave, čím - podľa jej vlastných slov - chcela „zakryť“,\nže dom bol zakúpený z finančných prostriedkov, ktoré dedičstvom a následným predajom nehnuteľnosti\nnadobudol poručiteľ, najmä ak jej poručiteľ mesiac pred smrťou mal odovzdať čestné prehlásenie z\n2.4.2008, ktoré má potvrdzovať, že finančné prostriedky jej daroval.\n43. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali, že tvrdenia o darovaní žalovaná 1/ použila aj v trestnom konaní,\npričom poukazovali na uznesenie KP Bratislava č. k. 1Kv 47/11-6, zo dňa 26.6.2011, ako aj na to, že\nspis z trestného konania bol zapožičaný do tohto konania, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že\ntrestný spis bol zapožičaný do konania z obsahu spisu ani z odôvodenia napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva a uznesenie KP Bratislava č. k. 1Kv 47/11-6, zo dňa 26.6.2011 nie je súčasťou súdneho\nspisu. Z trestného konania bolo súdu prvej inštancie ako dôkaz predložené iba uznesenie OR PZ\nČVS: ORP-243/1-OVK-B4-2011 z 19.9.2014 a zápisnica o výsluchu žalovanej 1/ z 18.4.2011 na OR\nPZ v Bratislave. Naviac žalovaní nedôvodne vyčítajú súdu prvej inštancie, že nesprávne uviedol, že\nžalovaná 1/ použila prvýkrát na svoju právnu obranu „darovanie“ až v tomto konaní, nakoľko takýto\nzáver z odôvodnenia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná\nnevedela uspokojujúco (hodnoverne) vysvetliť, prečo v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní v\nroku 2011 (zápisnica o výsluchu z 18.4.2011, pozn. odvolacieho súdu) vypovedala o tom, že ide o\nfinančné prostriedky jej manžela, resp. uviedla, že ide o jeho dedičstvo a vo svojej výpovedi (pri tomto\nvýsluchu, pozn. odvolacieho súdu) v trestnom konaní pritom ani raz neuviedla, že by jej tieto finančné\nprostriedky poručiteľ daroval, resp. že ide o finančné prostriedky v jej vlastníctve; tvrdenia o darovaní\nzačala uvádzať neskôr. A ako už bolo uvedené vyššie, z uznesenia OR PZ v Bratislave z 19.9.2014, ČSV:\nORP-243/1-OVK-B4-2011, ktoré je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že tvrdenie o darovaní uviedla\nprávna zástupkyňa žalovanej 1/ až v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\n\n44. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu z 2.4.2008, keď z tohto má byť zrejmé, že poručiteľ len\ndeklaroval existujúci stav, t. j. že žalovaná 1/ bola už predtým výlučným vlastníkom poručiteľom\ndarovanej celej masy peňazí, pretože k inému darovaniu zo strany poručiteľa nedošlo, odvolací súd\npredovšetkým uvádza, že čestné prehlásenie o darovaní nič nehovorí a len samotné vyhlásenie\n(súhlas) jedného z manželov, že určitá vec, obstaraná druhým z manželov za trvania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, z jeho výlučných zdrojov, do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, nie\nje právne relevantné, ak podľa zákonnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva do bezpodielového\nspoluvlastníctva patrí (podobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.4.2010, sp. zn. 22 Cdo 1387/2008).\n45. K posúdeniu dôkazného bremena týkajúceho sa popretia pravosti čestného prehlásenia z 2.4.2008,\nktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalobcov (odsek 84 napadnutého rozsudku), odvolací\npovažuje za potrebné tiež uviesť, že listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná.\nAk je listina pravá, nie je sfalšovaná alebo pozmenená, dokazuje, že vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v\nlistine zachytenom, poprípade urobil vyhlásenie v listine obsiahnuté. Popretie pravosti listiny zahrňuje v\nsebe implicitne aj tvrdenie, že údajný vystaviteľ listinu nepodpísal ani nevystavil; ďalšie tvrdenia potom\nspravidla neprichádzajú do úvahy. Takéto popretie je preto dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť\nlistiny musela byť dokazovaná; bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadne pravosti listiny je na tom,\nkto z pravosti listiny pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR z 24.2.2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).\n46. Iné dôsledky, než popieranie pravosti má popretie jej pravdivosti. Pravdivosťou listiny treba rozumieť\nto, že obsah listiny (to, čo je v listine uvedené, o čom svedčí jej obsah) zodpovedá skutočne vôli\nkonajúceho. V súvislosti s hodnotením pravdivosti listiny, ktorá je súkromnou listinou treba poukázať na\n§ 205 C. s. p. v ktorom je upravené hodnotenie verejnej listiny tak, že listiny vydané orgánmi verejnej\nmoci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné,\npotvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Ide o tzv.\nprejav legálnej dôkaznej teórie, pričom pri hodnotení dôkazu súkromnou listinou je potrebné postupovať\npodľa § 191 ods. 1 C. s. p., ktorý vyjadruje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej dôkazy\nsúd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;\npritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n47. V prejednávanej veci, to však boli práve žalovaní, ktorí na preukázanie svojich tvrdení o skutočnosti\nvylučujúcej spornú finančnú čiastku a nehnuteľností z dedičstva po poručiteľovi, t. j. o skutočnosti, že\nfinančné prostriedky, ktoré poručiteľ získal predajom zdedených nehnuteľností boli darované žalovanej\n1/, predkladali čestné prehlásenie z 2.4.2008, ktoré mal vyhotoviť a podpísať poručiteľ. Boli to teda\nžalovaní, ktorí z pravosti tejto listiny pre seba vyvodzovali priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ potom\nžalobcovia popierali pravosť tejto listiny, implicitne toto tvrdenie zahŕňa aj tvrdenie, že poručiteľ neprejavil\nvôľu o obsahu v listine zachytenom; ďalšie tvrdenia - ako už bolo uvedené vyššie - potom spravidla\nneprichádzajú do úvahy. Takéto popretie je dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť listiny musela byť\ndokazovaná; bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny však bolo na žalovaných,\nktorí listinu predložili, a ktorí z pravosti tejto listiny pre seba vyvodzovali priaznivé právne dôsledky, teda\nskutočnosť, že sporné nehnuteľnosti a tiež finančná čiastka nepatria do dedičstva po poručiteľovi.\n48. Bez ohľadu na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že hoci súd prvej inštancie vychádzal z toho,\nže predmetné čestné prehlásenie bolo podpísané poručiteľom, teda potvrdzuje pravdivosť vyhlásenia\nv ňom uvedenom, stotožňuje sa so žalobcami, že o pravosti tejto listiny (bez ohľadu na to, že pravosť\nlistiny nebolo možné preskúmať, nakoľko žalovaná 1/ originál listiny nemá k dispozícii), možno mať\ndôvodnú pochybnosť najmä s ohľadom na rozporuplné vyjadrenia žalovanej v trestnom konaní, ako\naj jej snahu čestným prehlásením o pôžičke, ktoré podpísala F. Š.? „zakryť“, že dom bol zakúpený z\nfinančných prostriedkov, ktoré dedičstvom a následným predajom nehnuteľnosti nadobudol poručiteľ,\na tiež v súvislosti s jej ďalším vyjadrením v trestnom konaní a síce, že keď prišla o všetky finančné\nprostriedky po manželovi, ktoré po jeho smrti ostali na jej účte, a keďže nechcela prísť aspoň o rodinný\ndom, tak pred Okresným súdom Bratislava IV prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyhlásila, že\ndom bol kúpený z jej finančných prostriedkov. K výberom finančných prostriedkov z účtu žalovanej\n1/ v súvislosti s udalosťou, pri ktorej mala prísť o všetky finančné prostriedky pritom došlo v mesiaci\nseptember 2008 (konkrétne 2.9.2008 a 16.9.2008, viď odsek 37 napadnutého rozsudku); následne\n6.10.2008 nechala žalovaná 1/ u notára overiť originál listiny - čestné prehlásenie z 2.4.2008. Tento\nopis udalostí teda nie je v súlade s tým, že poručiteľ mal žalovanej 1/ odovzdať čestné prehlásenie z\n\n2.4.2008 už mesiac pred smrťou (poručiteľ zomrel 9.8.2008) a teda v čase kedy prišla o všetky finančné\nprostriedky už týmto čestným vyhlásením disponovala a tiež s tým, že pokiaľ pohnútkou žalovanej 1/\nk tomu, aby prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v dedičskom konaní vyhlásila, že rodinný dom\nbol zakúpený z jej finančných prostriedkov mala byť udalosť, pri ktorej mala prísť o všetky finančné a\nnechcela prísť aspoň o rodinný dom, potom si zjavne musela byť vedomá toho, že rodinný dom patrí\ndo dedičstva po poručiteľovi. A hoci tiež v trestnom konaní uviedla, že čestné prehlásenie z 2.4.2008 v\nskutočnosti vyhotovil jej manžel a malo byť vyhotovené za tým účelom, aby ona a jej deti v budúcnosti\no dom neprišli, nie je tiež zrejmé, z akého dôvodu toto čestné prehlásenie poručiteľ odovzdal žalovanej\n1/ až mesiac pred svojou smrťou a nie už pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti.\n49. Na margo námietky žalovaných, že súd nemal uveriť svedkovi F. U. (brat poručiteľa), ktorý vo svojej\nvýpovedi uviedol, že poručiteľ nemal úmysel darovať všetky finančné prostriedky žalovanej 1/, pretože\nich chcel jednak investovať, jednak nimi chcel zabezpečiť bývanie pre svoje deti, pretože o predmete\nsporu sa dozvedel od žalobkýň, s ktorými je v blízkom príbuzenskom vzťahu a táto skutočnosť významne\npreukazuje jeho zaujatosť a účelové konštrukcie, odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry\nnajvyššieho súdu platí, že súd vyhodnocuje vierohodnosť svedeckej výpovede spravidla s prihliadnutím\nna (i) vzťah svedka k stranám konania a prejednávanej veci; (ii) rozumovú a duševnú úroveň svedka;\n(iii) okolnosti, ktoré sprevádzali svedkovo vnímanie sledovaných skutočností a na spôsob reprodukcie\ntýchto skutočností; (iv) správanie svedka pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovedi, ochota\nodpovedať na otázky a pod.); (v) poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery\nje výpoveď svedka súladná s inými dôkazmi, či im neodporuje, poprípade, či sa vzájomne nedoplňujú).\nZ povahy veci je pritom zrejmé, že svedok, ktorý vypovedá pred súdom nebude vždy neutrálny. Svedok\nspravidla má nejaké príbuzenské a spoločenské vzťahy, určité názory, potreby či záujmy. Tieto vzťahy či\nzáujmy sa môžu viazať aj k stranám konania či k prejednávanej veci a je prirodzené, že môžu ovplyvniť\njeho svedeckú výpoveď. Súd by sa mal preto vždy pokúsiť identifikovať túto skutočnosť a zohľadniť ju pri\nhodnotení svedeckej výpovede. Samotný vzťah svedka (napr. príbuzenský či zamestnanecký) k jednej\nzo strán však nemôže byť sám osebe dôvodom pre diskvalifikáciu výpovede takéhoto svedka.\n50. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie pri hodnotení\nsvedeckej výpovede neriadil vyššie uvedenými postupmi a pravidlami hodnotenia svedeckej výpovede.\nNaopak, opätovne možno poukázať na rozporuplné vyjadrenie žalovanej 1/ v odvolaní, kde uvádzala,\nže poručiteľ sa so svedkom F. U. vôbec nestretával a podpis kúpnej zmluvy z 20.7.2007 riešil sám osobne u notára, pričom ale vo svojej výpovedi (odsek 49 napadnutého rozsudku) uviedla, že svedok bol\nu nich raz v súvislosti s predajom pozemku. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že o skutočnosti,\nže poručiteľ sa so svedkom F. U. museli stretávali, čo súčasne nevylučuje, že sa rozprávali aj o tom,\naké plány mal poručiteľ s finančnými prostriedkami, ktoré získal predajom zdedených nehnuteľností,\nsvedčí aj to, že spolu (medzi sebou) riešili aj iné pozemky, ktoré získali dedením, keď poručiteľ uzavrel\nso svedkom F. U. 20.9.2007 dve darovacie zmluvy (odsek 40 a 41 napadnutého rozsudku), na základe\nktorých poručiteľ daroval F. U. svoje podiely na zdedených nehnuteľnostiach.\n51. Odvolací súd napokon v súlade so žalobcami zastáva tiež ten právny názor, že ak by aj poručiteľ\nchcel finančné prostriedky získané predajom nehnuteľností nadobudnutých dedením darovať manželke\n(žalovanej 1/), k platnému darovaniu by mohlo dôjsť iba na základe písomne uzavretej darovacej zmluvy,\nkeďže podľa § 628 Občianskeho zákonníka v prípade hnuteľných vecí, darovacia zmluva musí byť\nuzavretá písomne, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade,\naký nastal v súdenej veci, ani v širšom ponímaní výkladu pojmov definujúcich darovaciu zmluvu nemožno\nhovoriť o naplnení podmienky odovzdania veci, keď v danom prípade nedošlo k prevodu z účtu darcu na\núčet obdarovaného (išlo o zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, kde platobným miestom bol účet žalovanej\n1/), a ani k inému „symbolickému“ odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov, z ktorého by bolo\nmožné jednoznačne dospieť k záveru, že došlo k darovaniu.\n52. Pokiaľ žalovaní vo svojich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania začali tvrdiť, že k darovaniu\ndošlo dvoma konkludentnými darovacími úkonmi, a to toho, ktorý sa týkal masy peňazí, ktoré poručiteľ\nzískal z výťažku z predaja zdedených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 20.7.2007, za ktoré\nzískal 32.414.250,- Sk (1.075.955 eur) a druhý sa týkal masy peňazí, ktoré poručiteľ získal z predaja\nzdedených nehnuteľností na základe darovacích zmlúv z 20.9.2007, ktoré ale boli odplatnými právnymi\núkonmi, a za ktoré získal od brata F. U. sumu 5.000.000,- Sk (165.969,60 eura) (pri výsluchu na OR PZ v\nBratislave 18.4.2011 pritom žalovaná 1/ uviedla, že sumu 5.000.000,- Sk jej dal manžel za účelom vkladu\n\nna jej účet, pričom nevie odkiaľ tieto finančné prostriedky pochádzali a vo svojich vyjadreniach v priebehu\nkonania opakovane uvádzala, že poručiteľ mal svoj vlastný účet, na ktorom mal a disponoval s peniazmi,\nktoré získal prevodom iných nehnuteľností), pričom tiež poukazovali na to, že časť týchto finančných\nprostriedkov bola v priebehu trvania manželstva skonzumovaná (nákup kompletného zariadenia novej\nnehnuteľnosti, vybavenia novej domácnosti, cena záhradného nábytku a vybavenia), odvolací súd\nuvádza, že ide o novoty v odvolacom konaní a v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia\nodvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie\nsú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu\nstať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 C. s. p.), ktoré neboli uplatnené v konaní\nna súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať,\nči venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe\nnových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo\nna uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na\nsúde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd\nnemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z\nnedbanlivosti. Žalovaní v podanom odvolaní nekonkretizujú dôvod uplatnenia novôt v odvolacom konaní\npodľa § 366 C. s. p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523366'&ucin-k-dni='30.12.9999'>a\ntiež neuvádzajú žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesného útoku nemohli použiť v\ndoterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností ako\naj listinných dôkazov, ktoré žalovaní predložili až v odvolacom konaní a neboli predložené v konaní na\nsúde prvej inštancie neprihliadol.\n53. K zamietajúcemu výroku, odvolací súd v súlade s odvolacou argumentáciou žalobcov uvádza,\nže pokiaľ súd prvej inštancie dospel k (správnemu) záveru, že poukázaním výťažku z predaja\nzdedených nehnuteľností na účet žalovanej 1/ nedošlo k darovaniu, pretože ak bol bankový účet\nžalovanej 1/ uvedený v kúpnej zmluve z 20.7.2007, bol iba platobným miestom, potom platí, že\naj sporná nehnuteľnosť nadobudnutá žalovanou 1/ počas trvania manželstva, hoc z prostriedkov,\nktoré patrili do výlučného vlastníctva druhého z manželov, patrí do BSM a to s poukazom na § 143\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n54. K úvahe súdu prvej inštancie, na ktorej založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti\ntýkajúcej sa sporných nehnuteľností, a síce, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli zakúpené žalovanou\n1/ počas trvania manželstva nepatria do dedičstva po poručiteľovi, keď časť finančných prostriedkov,\nktoré poručiteľ získal predajom zdedených nehnuteľností, z ktorých bola zaplatená kúpna cena,\nporučiteľ žalovanej 1/ daroval, čo má preukazovať najmä kúpna zmluva z 2.4.2008, podľa ktorej sporné\nnehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva iba žalovaná 1/ a čestné prehlásenie poručiteľa,\nv ktorom vyhlásil, že žalovaná 1/ použila na kúpu sporných nehnuteľností svoje vlastné finančné\nprostriedky, preto k darovaniu týchto finančných prostriedkov muselo dôjsť niekedy v období od\npripísania výťažku z predaja nehnuteľností vo Vinohradoch na účet žalovanej 1/ do 2.4.2008, kedy\nporučiteľ podpísal čestné prehlásenie, odvolací súd stotožňujúc sa s odvolacou argumentáciou žalobcov\nv tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaní svoju procesnú obranu nezaložili na tvrdení, že k darovaniu\nfinančných prostriedkov došlo v období od pripísania výťažku z predaja nehnuteľností vo V. na účet\nžalovanej 1/ do 2.4.2008, kedy poručiteľ podpísal čestné prehlásenie, ale na tvrdení, že k darovaniu\nfinančných prostriedkov, ktoré žalobca získal predajom nehnuteľností nadobudnutých dedením došlo\nkonkludentne tým, že poručiteľ nechal poukázať výťažok z predaja týchto nehnuteľností na účet\nžalovanej 1/ (svojej manželky). Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že k darovaniu finančných\nprostriedkov došlo niekedy v období od pripísania výťažku z predaja nehnuteľností vo V. na účet\nžalovanej 1/ do 2.4.2008, kedy poručiteľ podpísal čestné prehlásenie, nenáležite tým suploval skutkové\ntvrdenia v prospech žalovaných, v dôsledku čoho svoje rozhodnutie v žalobu zamietajúcej časti, založil\nna skutočnostiach a výklade vôle poručiteľa a žalovanej 1/, ktoré žalovanými neboli vôbec tvrdené.\n\nToho dôsledkom je tiež abstraktný záver súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva konštatovanie, že\nk uzavretiu darovacej zmluvy muselo dôjsť niekedy v období od pripísania finančnej čiastky na účet\nžalovanej 1/ do 2.4.2008, kedy poručiteľ podpísal čestné prehlásenie. Súd prvej inštancie teda nielenže\nneustálil žiaden konkrétny okamih uzavretia darovacej zmluvy, teda neustálil, kedy konkrétne v tomto\nmedziobdobí a akým konkrétnym úkonom mala byť prejavená vôľa poručiteľa darovať žalovanej 1/ časť\nfinančných prostriedkov získaných predajom zdedených nehnuteľností a vôľa žalovanej 1/ tieto finančné\nprostriedky prijať, ale k ustálenia tohto okamihu pre absenciu skutkových tvrdení zo stany žalovanej 1/\nlogicky ani nemohol dospieť. Inak povedané, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti založil na\n„preukázaní“ vôle poručiteľa a žalovanej 1/ smerujúcej k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej existenciu\nale žalovaná 1/ netvrdila, práve naopak, proti tomuto záveru súdu brojila aj v podanom odvolaní a aj\nv podanom odvolaní zotrvala na tvrdení, že k darovaniu došlo prevodom kúpnej ceny na jej účet. Ak\nale žalovaná 1/ tvrdila, že k darovaniu celej masy finančných prostriedkov došlo poukázaním na jej účet\na už od tohto okamihu nakladala s týmito finančnými prostriedkami ako so svojimi vlastnými, nemohla\nexistovať minimálne vôľa žalovanej 1/ neskôr „v období“, ktoré označil súd prvej inštancie prijať finančné\nprostriedky ako dar. Súd prvej inštancie tak konštatoval existenciu takej vôle poručiteľa a žalovanej 1/,\nktorá nebola v konaní tvrdená a preto nemohla byť ani prejavená. Nemožno súhlasiť ani so záverom\nsúdu prvej inštancie, že ak by aj „niekedy v tomto medziobdobí“ došlo k darovaniu, nebola potrebná\npísomná forma darovacej zmluvy, pretože žalovaná 1/ v čase uzavretia darovacej zmluvy (teda niekedy\nv období od pripísania finančných prostriedkov na účet žalovanej 1/ do vystavenia čestného prehlásenia\nporučiteľom 2.4.2008), mala darované finančné prostriedky už vo svojej dispozícii (na svojom účte) a\nbolo by nadbytočné a v rozpore s praktickým životom, aby poručiteľ najprv tieto peniaze vybral z banky\na následne ich fyzicky odovzdal žalovanej 1/ alebo ich previedol na jej bankový účet. Práve pre takýto\nprípad totižto zákon explicitne a obligatórne upravuje (pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho\núkonu, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), potrebu vyhotovenia písomnej darovacej zmluvy. Súd prvej\ninštancie v tejto súvislosti nenáležite poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 21.7.2005, sp. zn.\n33 Odo 872/2004, nakoľko v tomto rozhodnutí bola riešená úplne iná skutková situácia; najvyšší súd sa\nv ňom zaoberal otázkou, či k darovaniu dochádza prevodom z účtu darcu na účet určený obdarovaným.\nK tomuto ale v súdenej veci nedošlo. Tým, že poručiteľ nebol ani majiteľom účtu, na ktorom boli\nuložené finančné prostriedky z predaja zdedených nehnuteľností a k tomuto účtu nemal ani dispozičné\noprávnenie, nemohlo dôjsť k darovaniu ani konaním, ktoré by bolo možné označiť ako „symbolické“\nodovzdanie finančných prostriedkov žalovanej 1/. Súd prvej inštancie súčasne ani neidentifikoval žiadne\nkonkrétne konanie poručiteľa, ktoré by bolo možné v ním označenom období považovať za darovanie\nfinančnej čiastky žalovanej 1/. A ako už bolo uvedené vyššie, iba čestné prehlásenie poručiteľa, v ktorom\nvyhlásil, že žalovaná 1/ použila na kúpu sporných nehnuteľností svoje vlastné finančné prostriedky je\nbez právnej relevancie, nakoľko iba samotné vyhlásenie (súhlas) jedného z manželov, že určitá vec,\nobstaraná druhým z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z jeho výlučných\nzdrojov, do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, nie je právne relevantné, ak podľa zákonnej\núpravy bezpodielového spoluvlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva patrí (podobne rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR z 27.4.2010, sp. zn. 22 Cdo/1387/2008). V nadväznosti na § 143 Občianskeho\nzákonníka je súčasne bez právnej relevancie aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve z 2.4.2008 žalovaná 1/\nvyhlásila, že sporné nehnuteľnosti nadobúda do výlučného vlastníctva.\n55. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky žalovaných odvolací súd vyhodnotil v ich\nsúhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej\ninštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku. A keďže žalovaní v podanom odvolaní ďalej neuviedli\nžiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti,\nodvolací súd ostatné tvrdenia žalovaných uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré\nby svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku\nako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil a súčasne po vecnom a právnom zhodnotení\nveci, v súlade s odvolacou argumentáciou žalobcov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nv napadnutom zamietajúcom výroku je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolací\nsúd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že určil, že\nnehnuteľnosti - stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcelné číslo XXX a parcela\nregistra „.: parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 457 m2, zapísané na liste\nvlastníctva č. XXXX, okres B. D., obec F.Á. Č. X. B., katastrálne územie X. B., patria do dedičstva po\nporučiteľovi J. E., Z.. XX.X.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. O. XX, B.\n\n56. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení\ns § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznal proti žalovaným\n1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko boli v spore plne úspešní.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/77/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3e7fcaa-cde3-4078-891f-f4ba0f009ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:3e4c18dd-0414-47da-870e-263661f30f39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 253/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/09 z 23. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e4c18dd-0414-47da-870e-263661f30f39"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}], "citovane_v": []}