{"guid": "403ddd88-02b3-482e-81ec-f6db74b13e91:423f8d1d-eb38-488f-a81d-0c9212cedcc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11", "spisova_znacka": "3To/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/24/2023 z 11. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. marca 2025, sp. zn. 3To/24/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11", "identifikacne_cislo": "1215010761", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2025-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-285"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-285"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/423f8d1d-eb38-488f-a81d-0c9212cedcc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/24/2023\n1215010761\n11. 03. 2025\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného Z.. arch. H. D. pre\nobzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní\nobžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/192/2015 zo dňa 26.10.2022, na\nverejnom zasadnutí konanom dňa 11.03.2025 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný\nZ.. arch. H. D., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Dr. T. XX,\nXXX XX S.,\noslobodzuje\nspod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kv 9/15/1100 zo dňa 13.10.2015 pre\nobzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného a obzvlášť závažný\nzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.\n1 Trestného zákona na skutkovom základe, že\n1) dňa 04.07.2008 v Bratislave na Galvaniho ulici 7/B, v sídle spoločnosti Oberbank Leasing s.r.o.\nBratislava a v Lučenci na Rádayho 8 v sídle spoločnosti GAMART, s.r.o., J. N. na pokyn Z.. arch. H. D.,\nna základe sfalšovaného splnomocnenia P. J., konateľky spoločnosti GAMART, s.r.o. na zastupovanie\nspoločnosti, ktoré jej odovzdal Z.. arch. H. D. s cieľom získať finančný leasing, predložila zástupcovi\nspoločnosti, leasingovému poradcovi J. F. za spoločnosť SLOVAK HOUSE, s.r.o. Lučenec spolu so\nžiadosťou pre leasing strojov a zariadení doklad, zmluvu o dielo č. 19/2008/SH zo dňa 10.03.2008\nna dodávku predmetov leasingu spol. SLOVAK HOUSE, s.r.o. spol. GAMART, s.r.o. preukazujúcu\njej vlastnícke práva k predmetu leasingu, aj napriek tomu, že Ing. arch. H. D. vedel, že skutočným\nvlastníkom podstatnej časti predmetu leasingu je spoločnosť JORD, spol. s.r.o. Komárno, v dôsledku\nčoho spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. uzavrela so spoločnosťou SLOVAK HOUSE, s.r.o. kúpnu\nzmluvu č. 11218 - 11220 s predmetom kúpy pojazdné zdvíhadlo 6,3 t, výrobné číslo JO-346, rok\nvýroby 2008, portálový žeriav - 15t/24,00 mm, výrobné číslo JO-348, rok výroby 2008 a portálový\nžeriav konzolový - 6,3t/12,00 mm, výrobné číslo JO-347, rok výroby 2008 za kúpnu cenu celkom\n7.923 534,- Sk (263.013,14 €) a následne zmluvy o finančnom leasingu č. 11218, 11219, 11220\nmedzi prenajímateľom spoločnosťou Oberbank Leasing, s.r.o. a leasingovým nájomcom spoločnosťou\nGAMART, s. r. o. Lučenec zastúpenou J. N., o užívaní predmetu leasingu - pojazdné zdvíhadlo 6,3t,\nportálový žeriav - 15t/24,00 mm a portálový žeriav konzolový - 6,3t/12,00 mm, v dôsledku čoho\nspoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. uhradila dňa 15.07.2008 na pobočku Tatra banky, a.s., 020\nLučenec, kúpnu cenu dodávateľovi predmetu leasingu SLOVAK HOUSE, s.r.o. Lučenec, hoci nebol\n\njeho vlastníkom v celosti, čím spôsobil škodu spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o. Bratislava vo výške\n5.546.473,00 Sk (184.109,17 €),\n2) dňa 06.04.2009 v Bratislave na Galvaniho ulici 7/B, v sídle spoločnosti Oberbank Leasing, s.\nr. o. zabezpečil aj prostredníctvom J. N. pre zástupcu spoločnosti, leasingového poradcu J. F., za\nspoločnosť PARK HOUSE, s.r.o. Lučenec, nepravdivé doklady osvedčujúce jej vlastníctvo k predmetu\nleasingu, miešacieho a zásobníkového centra - skutočného vlastníka spoločnosti CONSTRUCT, s.r.o.\nLučenec a nepravdivé daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 za spoločnosť\nSLOVAKWOOD, s.r.o. Lučenec s cieľom uzavrieť na predmet leasingu kúpnu a leasingovú zmluvu a\nvylákať úhradu pre dodávateľa predmetu leasingu vo výške 248.451,77 € (7.484.858,-Sk), v dôsledku\nčoho spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o. uzavrela so spoločnosťou PARK HOUSE, s.r.o. zastúpenou\nIng. arch. H. D., ako dodávateľom, kúpnu zmluvu č. 11738 s predmetom kúpy miešacím a zásobníkovým\ncentrom, za kúpnu cenu 248.451,77 € a leasingovú zmluvu č. 11738 s leasingovým nájomcom spol.\nSLOVAKWOOD, s.r.o. Lučenec, zastúpenou konateľkou J. N., pričom k úhrade kúpnej ceny nedošlo len\npreto, že spol. Oberbank Leasing, s.r.o. Bratislava, odstúpila od kúpnej zmluvy, keď jej pracovníci zistili,\nže miešacie a zásobníkové centrum nie je spôsobilé byť predmetom leasingu, a že podklady požadované\nk splneniu podmienok pre poskytnutie úveru boli sfalšované a nepravdivé,\nnakoľko skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený Oberbank Leasing, s.r.o., IČO: 35 955 015,\nPrievozská 4/A, Bratislava 821 09, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 4T/192/2015 zo dňa 26.10.2022 bol obžalovaný Z..\narch. H. D. v bode 1) uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221\nods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu\npodľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona na tom skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nZa to mu súd prvého stupňa podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, §\n41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon\nktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s\nminimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa\nuložil obžalovanému ochranný dohľad na 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal\nobžalovaného k náhrade škody vo výške 136.219,90€ spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku\no vine, treste, výroku o náhrade škody ako aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo.\nObžalovaný prostredníctvom obhajcov odôvodnil odvolanie podaniami doručenými súdu prvého stupňa\ndňa 21.12.2022, 23.12.2022 a ďalšími podaniami, vrátane vlastného podania.\nV odôvodnení odvolania obhajcom zo dňa 21.12.2022 obžalovaný primárne namieta, že skutky v bode\n1) a 2) nie sú trestnými činmi. Pri skutku č. 1) je rozhodujúce posúdiť tri obligatórne znaky skutkovej\npodstaty trestného činu podvodu. Konkrétne a) uvedenie OBL do omylu alebo využitie jej omylu, b) vznik\nškody na majetku OBL, c) obohatenie na strane H. D. alebo inej osoby. Tieto znaky musia byť splnené\nkumulatívne. Na majetku OBL nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda, pretože prípadný jej omyl v\notázke vlastníctva predávajúceho k predmetu lízingu nebol prekážkou v nadobudnutí vlastníckeho práva\nk nemu, a preto nemohol ani viesť k vzniku škody. Podľa bodu 1) skutkovej vety, OBL uhradila dňa\n15.07.2008 kúpnu cenu dodávateľovi predmetu lízingu (spoločnosti SLOVAK HOUSE), hoci spoločnosť\nSLOVAK HOUSE údajne nebola vlastníkom predmetu lízingu v celosti, čím obžalovaný H. D. mal\nspôsobiť OBL škodu na jej majetku vo výške 184 109,17 eur. Obžaloba a napadnutý rozsudok za\nskutok č. 1) teda „stojí a padá“ v celom rozsahu na závere, že OBL v dôsledku uvedenia do omylu H.\nD. v otázke vlastníckeho práva predávajúceho k predmetu lízingu nenadobudla vlastníctvo predmetu\nlízingu a zároveň zaplatila zaň kúpnu cenu, teda že v čase dokonania skutku nemala ani majetok ani\npeniaze. V konaní pritom bolo preukázané, že toto sa nestalo, ani sa stať nemohlo. Na naplnenie\nskutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje uvedenie určitej osoby do omylu alebo využitie\njej omylu. Uvedenie niekoho do omylu predpokladá, že takáto osoba nevedela, že sa ju niekto do\n\nomylu snaží uviesť, a teda, že táto osoba bola ohľadom predmetu uvedenia do omylu dobromyseľná.\nDobromyseľnosť v konkrétnom prípade znamená, že kupujúci nevie, že kupuje vec od nevlastníka,\nale naopak je presvedčený, že predávajúci je jej vlastníkom. K uvedeniu OBL do omylu malo podľa\nobžaloby a napadnutého rozsudku dôjsť tak, že vlastnícke právo k strojom a zariadeniam (predmetu\nkúpy a lízingu) neprešlo z predávajúceho na OBL, pretože OBL ich mala kupovať od nevlastníka. Omyl\nmal teda spočívať v tom, že predávajúci nebol vlastníkom predmetu lízingu v čase jeho predaja OBL.\nTakýmto konaním mala byť OBL podľa obžaloby a napadnutého rozsudku aj spôsobená škoda tým, že\nza predmet lízingu OBL zaplatila kúpnu cenu, avšak nenadobudla k nemu vlastníctvo iným spôsobom\nškoda OBL vzniknúť ani nemohla. Preto ak bola OBL uvedená do omylu, tak nevedela a nemohla\nvedieť, že predávajúci nie je vlastníkom predmetu lízingu, a teda bola ohľadom vlastníckeho práva\npredávajúceho k predmetu lízingu dobromyseľná. Ak by totiž OBL nebola dobromyseľná, znamenalo\nby to, že o nedostatku vlastníckeho práva predávajúceho vedela. To by však zároveň nevyhnutne\nznamenalo aj to, že pri uzavieraní lízingovej zmluvy OBL nekonala v omyle a nebola do neho ani\nuvedená. Uvedenie do omylu totiž vyžaduje nesúlad medzi páchateľom a poškodenou osobou ohľadom\nrozhodujúcej skutočnosti.\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. marca 2011, sp. zn.: 5 Cdo 30/2010 platí, že:\n„Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. [...] O\ndobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom\no omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa\npostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu\nod každého požadovať.“ Takto to bolo aj v tomto prípade na strane OBL, čo nikto (ani samotná OBL)\nnespochybňuje. Dobromyseľnosť, teda omyl OBL je kľúčová pre aplikáciu § 446 Obchodného zákonníka,\nktorý pri kúpe hnuteľnej veci chráni dobromyseľného (do omylu uvedeného) nadobúdateľa. Podľa §\n446 Obchodného zákonníka platí: „Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci\nnie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť,\nvedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho\npredaja.“ Uvedenie kupujúceho do omylu v otázke vlastníctva predávajúceho k predmetu kúpy teda\naktivuje § 446 Obchodného zákonníka. Aplikácia § 446 Obchodného zákonníka má za následok, že\nžiadna škoda kupujúcemu, ktorý bol uvedený do omylu v otázke vlastníctva predávajúceho k predmetu\nkúpy nevznikne, pretože vlastnícke právo z nevlastníka (predávajúceho) na dobromyseľného (do omylu\nuvedeného) kupujúceho prejde aj keď predávajúci nebol vlastníkom veci. Niet pritom pochýb (a nie je\npredmetom sporu), že na lízingovú transakciu, ktorá je predmetom skutku pod bodom 1) obžaloby, sa\nvzťahoval Obchodný zákonník vrátane jeho § 446; táto skutočnosť vyplýva priamo z príslušnej kúpnej\nzmluvy. Ak teda mala byť OBL (v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku) uvedená do omylu, táto\nskutočnosť predpokladá, že OBL bola dobromyseľná ohľadom vlastníctva predmetu kúpy a lízingu. OBL\nv takom prípade teda nevedela, že predávajúci nie je vlastníkom veci a že nie je oprávnený s vecou\nnakladať za účelom jej predaja. Podľa § 446 Obchodného zákonníka preto OBL ako kupujúci nadobudla\nk predmetu lízingu vlastnícke právo. Keďže vlastnícke právo takto prešlo z predávajúceho na OBL, tak\nnemohlo dôjsť k vzniku a spôsobeniu škody na majetku OBL, pretože táto za svoju kúpnu cenu získala\nrelevantnú protihodnotu.\nOBL v čase dokonania skutku nielenže neutrpela žiadnu škodu, ale dosiahla prospech. Škoda údajne\nspôsobená skutkom 1) bola súdom (v napadnutom rozsudku, ktorý je v značnej časti zhodný s\nrozsudkom, ktorý bol nadriadeným súdom v celom rozsahu zrušený) v zhode s obžalobou ustálená ako\nsuma, ktorú OBL uhradila dodávateľovi ako kúpnu cenu predmetu lízingu (hodnota predmetu kúpy a aj\nlízingu), úrokov a pokuty znížená o splátky, ktoré boli lízingovým nájomcom uhradené. Takáto škoda však\nnevznikla a nemohla na strane OBL vzniknúť ani teoreticky. OBL dňa 15.07.2008 zaplatila kúpnu cenu\ndodávateľovi predmetu lízingu (spoločnosti SLOVAK HOUSE) a dňa 04.07.2008 nájomca GAMART\nuhradil OBL prvú zvýšenú splátku lízingu (tzv. akontáciu) vo výške 30% z kúpnej ceny predmetu lízingu.\nPodľa kúpnej zmluvy č. 11218 vlastnícke právo k predmetu lízingu prešlo zo spoločnosti SLOVAK\nHOUSE na OBL zaplatením celej kúpnej ceny. OBL teda v júli 2008 získala vlastnícke právo k predmetu\nlízingu (teda 100% hodnoty predmetu lízingu) a 30 % kúpnej ceny predmetu lízingu formou akontácie.\nOproti tomu OBL zaplatila kúpnu cenu predávajúcemu vo výške 100% hodnoty predmetu lízingu, čo\nznamená, že v čase dokonania skutku č. 1) OBL neutrpela škodu, ale dosiahla zisk vo výške 30% kúpnej\nceny. Neskôr, keď nájomca GAMART hradil splátky, OBL okrem 30% kúpnej ceny dosiahla ďalší zisk\nv hodnote uhradených splátok.\n\nAk malo konanie uvedené v obžalobe a napadnutom rozsudku smerovať k spôsobeniu škody práve na\nmajetku OBL (čo obhajoba rozumne predpokladá, keďže OBL je v obžalobe a napadnutom rozsudku\noznačená ako poškodená a zároveň toto tvrdenie obhajoba odmieta), tak bez akýchkoľvek rozumných\npochybností možno uzavrieť, že ak bola OBL uvedená do omylu, musela byť dobromyseľná a škoda\njej nemohla byť spôsobená. Obžaloba a ani konajúci súd v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnili\ntú skutočnosť, že OBL ako dobromyseľný nadobúdateľ bola chránená § 446 Obchodného zákonníka a\npodľa tohto ustanovenia nadobudla vlastníctvo k predmetu lízingu aj v prípade, že by bola uvedená do\nomylu podľa tvrdenia obžaloby a napadnutého rozsudku.\nOBL by vlastníctvo k predmetu lízingu nenadobudla iba vtedy, ak by nekonala dobromyseľne (teda ak\nby vedela, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom\njeho predaja). Ale v takom prípade by nebolo možné hovoriť o jej uvedení do omylu, pretože OBL by\nv takom prípade vedela, že kupuje vec od nevlastníka. Skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetu\nlízingu OBL reálne nadobudla, a že sa za vlastníka aj považovala a správala sa podľa toho, a teda jej\nnevznikla žiadna škoda je navyše zrejmé aj z toho, že OBL predmet lízingu následne predala spoločnosti\nBAULOGIC, s.r.o. Keďže OBL predmet lízingu predala je zrejmé, že OBL sa aj sama považovala za\nvlastníka predmetu lízingu. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že OBL predala tento predmet lízingu\nso stratou, keďže strata je bežnou súčasťou podnikateľského rizika a výška tejto straty nijako nesúvisí\ns tým, že by predmet lízingu bol nadobudnutý OBL od nevlastníka (ak by OBL nebola vlastníkom tejto\nveci, nemohla by ju predať vôbec). OBL sa teda za vlastníka predmetu leasingu nielen považovala, ale\nním aj bola aj sa ako vlastník správala pri disponovaní s predmetom leasingu.\nNaviac vlastnícke právo OBL a pred ňou predávajúceho SLOVAK HOUSE k predmetu lízingu\nnespochybnil nikdy nikto okrem samotnej OBL.\nNedošlo k obohateniu obžalovaného ani inej osoby. Trestný čin podvodu je dokonaný obohatením sa\npáchateľa alebo iného na škodu cudzieho majetku v dôsledku uvedenia poškodenej osoby do omylu. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností nie je zrejmé, ako sa mal obžalovaný skutkom uvedeným v bode\n1) obohatiť. Naviac tento znak nevyhnutný na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu v\nbode 1) aj 2) skutkovej vety obžaloby aj napadnutého rozsudku absentuje.\nSkutok uvedený v bode 2) rovnako nie je trestným činom. Z hľadiska priebehu skutkového deja je skutok\nuvedený v bode 2) len nedokonaným identickým skutkom ako skutok 1). Ak by šlo o trestný čin, bola\nby kvalifikácia ako pokus namieste. Ak však nie je trestným činom dokonaný skutok, nemôže ním byť\nani nedokonaný skutok s identickým priebehom.\nOBL nebola uvedená do omylu. Spoločnosť PARK HOUSE a OBL uzatvorili kúpnu zmluvu č. 11738\nohľadom kúpy miešacieho a zásobníkového centra. K úhrade kúpnej ceny nedošlo a OBL od kúpnej\nzmluvy odstúpila údajne preto, že zistila, že miešacie a zásobníkové centrum nie je spôsobilé byť\npredmetom lízingu, pretože predávajúci nie je jeho vlastníkom. Keďže OBL nakoniec kúpnu cenu\nneuhradila je zrejmé, že v čase úhrady kúpnej ceny už (podľa svojich tvrdení) mala subjektívnu vedomosť\n(resp. presvedčenie), že predávajúci nie je vlastníkom predmetu lízingu a z tohto dôvodu nebola\ndobromyseľná, preto nemohla byť OBL uvedená do omylu. Ak by OBL zotrvala v omyle a dobromyseľná\n(pri podpise zmluvy dobromyseľná bola), transakcia by prebehla identicky ako v prípade skutku 1), OBL\nby nadobudla vlastníctvo k predmetu lízingu a nemohlo by dôjsť k vzniku škody na majetku OBL.\nNa majetku OBL nebola a ani nemohla byť spôsobená škoda. Ak by skutok 2) prebehol a bol by dokonaný\ntak, ako bol údajne podľa obžaloby a napadnutého rozsudku naplánovaný, t.j. zhodným spôsobom ako\nsa podľa obžaloby a napadnutého rozsudku stal skutok 1), tak by nebol trestným činom z rovnakých\ndôvodov, pre ktoré nie je trestným činom skutok uvedený v bode 1).\nAk by skutok 2) prebehol a bol by dokonaný tak, ako bol údajne podľa obžaloby a napadnutého\nrozsudku naplánovaný, OBL by konajúc v omyle, a teda dobromyseľne (po podpise zmluvy by zotrvala\ndobromyseľná) nadobudla hnuteľnú vec od nevlastníka. Rovnako ako v skutku 1), ani v prípade\ndokonania skutku 2) by na majetku OBL nemohla vzniknúť škoda, pretože by nadobudla k predmetu\nlízingu vlastnícke právo a zároveň by mala uhradenú prvú zvýšenú splátku (30%-tnú akontáciu).\nVzniku škody by v takom prípade bránila už spomínaná ochranná zákonná „poistka“ uvedená v § 446\nObchodného zákonníka. Ak škoda nemohla vzniknúť pri skutku 1), nemohlo dôjsť k vzniku škody ani pri\n\nskutku 2), ak by bol dokonaný, keďže modus operandi skutkov v oboch bodoch obžaloby a napadnutého\nrozsudku je zhodný. Ak dokonaním konania, ktoré je opísané v skutku 2) obžaloby a napadnutého\nrozsudku nemohla vzniknúť škoda na majetku OBL z tých istých dôvodov, ktoré obhajoba už podrobne\nuviedla pri skutku 1), tak obžalovaný ani nikto iný ani nemohol mať úmysel škodu na majetku OBL\nspôsobiť. Škodu na majetku OBL takýmto konaním nebolo objektívne možné spôsobiť. Preto je vylúčená\ntrestnosť samotného pokusu o trestný čin podvodu na skutkovom základe uvedenom v bode 2) obžaloby\na napadnutého rozsudku.\nZároveň je absurdné a v rozpore so zásadami ukladania trestov, aby pokus skutku určitej právnej\nkvalifikácie, t. j. ak nedošlo k dokonaniu trestného činu bol postihnuteľný prísnejšie ako dokonaný skutok\ntej istej právnej kvalifikácie. Preto je neprijateľný záver, že dokonaný skutok 1) nie je trestným činom\na naopak pokus o totožný skutok - skutok 2), ktorý sa od skutku 1) odlišuje len spoločnosťami, ktoré\nsa konania zúčastnili, by mal byť trestným činom. V tejto súvislosti obhajoba dopĺňa, že ak by OBL\nvedela, že miešacie a zásobníkové centrum nepatrí predávajúcemu a aj napriek tomu by pristúpila k\nzaplateniu kúpnej ceny, nebola by dobromyseľná, a preto by nenadobudla vlastnícke právo k miešaciemu\na zásobníkovému centru. Zároveň by však OBL v takom prípade nemohla byť uvedená do omylu, lebo\nby vedela, že predávajúci nie je vlastníkom predmetu prevodu. Išlo by o iný skutok než ten, ktorý je\npredmetom obžaloby a napadnutého rozsudku. V tomto prípade by sa zamestnanci OBL podieľali na\npodvodnom konaní, pretože by vedeli, že za zaplatenú protihodnotu OBL nič nenadobudne. Zároveň ak\nnemala byť konaním obžalovaného poškodená OBL, ale iný subjekt, potom takýto skutok rovnako nie\nje predmetom podanej obžaloby, o ktorej súd konal. Keďže takýto skutok nebol predmetom obžaloby\na súd môže konať a konal výlučne o skutku uvedenom v obžalobe, obhajoba nepovažuje za potrebné\ndetailne uvádzať argumenty pre alternatívne scenáre konaní presne neidentifikovateľných subjektov.\nSúd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku s vyššie uvedeným argumentom obhajoby, že pri skutku\n1) a aj pri skutku 2) je kľúčové posúdiť tri obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu,\nkonkrétne a) uvedenie OBL do omylu alebo využitie jej omylu, b) vznik škody na majetku OBL, c)\nobohatenie na strane H. D. alebo inej osoby nevysporiadal. Konajúci súd na strane 21 napadnutého\nrozsudku uviedol len toľko, že skutočnosť, že bola OBL dobromyseľná pri nadobudnutí vlastníckeho\npráva k predmetu lízingu podľa § 446 Obchodného zákonníka nemožno hodnotiť samostatne, ale v\nkontexte celého konania obžalovaného. S týmto záverom súdu sa možno čiastočne stotožniť. Avšak\nkontextom celého konania treba rozumieť aj vznik škody (vrátane zodpovedania otázky, či škoda vôbec\nmohla vzniknúť), uvedenie OBL do omylu a obohatenie sa tretej osoby. K vzniku škody na majetku\nOBL ani k obohateniu H. D. alebo tretej osoby konaním obžalovaného nedošlo. Preto, ak konanie\nobžalovaného hodnotíme komplexne, tak žiadnym spôsobom nedospejeme k záveru, že z jeho strany\ndošlo k naplneniu všetkých obligatórnych zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu.\nZjednodušene, ak nevznikla OBL žiadna škoda, pretože OBL v júli 2008 získala vlastnícke právo\nk predmetu lízingu (prinajhoršom podľa § 446 Obchodného zákonníka) a zároveň dňa 04.07.2008\nnájomca GAMART uhradil OBL 30 % kúpnej ceny z predmetu lízingu formou akontácie, tak nemohlo\ndôjsť k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu v zmysle § 221\nTrestného zákona v spojení s § 8 Trestného zákona. Teda nedošlo k spáchaniu trestného činu podvodu.\nV čase dokonania skutku 1) OBL neutrpela škodu, ale dosiahla zisk vo výške 30 % kúpnej ceny.\nRovnaký záver platí pre skutok 2) s tým rozdielom, že tento skutok nebol ani len dokonaný. Konajúci súd\nzároveň uvádza, že: „Samotné dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva v danom prípade neznamená,\nže konanie obžalovaného [...] bolo „v poriadku“ len z dôvodu, že leasingová spoločnosť nadobudla\nvlastníctvo k predmetu leasingu.“ Viac k tomuto argumentu konajúci súd neuviedol. Obhajoba sa však\nvo svojej argumentácii nevenovala tomu či je takéto konanie „v poriadku“, venovala sa zneniu platných\nprávnych predpisov obchodného práva ako aj trestného práva a ich aplikácii na skutkový stav veci. Z\nvyššie uvedenej vety citovanej z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa uznal, že OBL\nskutočne vlastnícke právo k predmetu leasingu nadobudla (resp. nemohla nenadobudnúť, vzhľadom na\njednoznačné znenie § 446 Obchodného zákonníka). V takom prípade však nie je zrejmé, ako mohol\nsúd prvého stupňa zároveň dôjsť k záveru, že obžalovaný spôsobil škodu na majetku OBL, pretože\ntieto dva závery sa navzájom vylučujú. Buď OBL vlastnícke právo k predmetu leasingu nadobudla, a\nv takom prípade jej nemohla byť spôsobená žiadna škoda, alebo vlastnícke právo nenadobudla, a v\ntakom prípade jej škoda mohla byť spôsobená.\nKonajúci súd dodáva, že škoda vznikla, pretože podľa názoru súdu „tá spočíva vo vyplatení sumy, ktorú\nby spoločnosť OBL pri vedomosti o skutočnom vlastníkovi predmetu leasingu nikdy nevyplatila ...“. V\n\nprávnom štáte je vylúčené, aby odsúdenie páchateľa záviselo od hypotetickej úvahy súdu založenej\nna tom „čo by bolo keby“, najmä ak sa tak, ako opisuje súd v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nskutok (podľa obžaloby a skutkovej vety napadnutého rozsudku) nestal. Ak by mala OBL vedomosť o\nskutočnom vlastníkovi predmetu lízingu, nebola by dobromyseľná, a preto by ani nemohla byť uvedená\ndo omylu a nemohla by sa stať obeťou podvodu. K týmto hypotetickým úvahám sa obhajoba vyjadrila\nvyššie. Zároveň podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie reálna ujma na majetku alebo\nreálny úbytok na majetku. K takémuto následku v tomto prípade nedošlo.\nOBL si uplatnila škodu len formálne pre účely trestného konania. Je rozumné predpokladať, že OBL v\núčtovníctve žiadnu škodu neeviduje, pretože si do dnešného dňa neuplatnila práva z bianco zmeniek\n(blankozmeniek), ktoré boli vystavené v prospech veriteľa - OBL a aj mu boli odovzdané.\nZároveň v tejto súvislosti obhajoba upriamuje pozornosť na jednu zo základných zásad trestného práva\n- zásadu nullum crimen sine lege nulla poena sine lege, ktorá bola v tomto konaní zjavne porušená.\nKonajúci súd sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal so základnou zásadou účastníctva zásadou akcesority. H. D. je napadnutým rozsudkom kladené za vinu, že ako účastník na trestnom čine\npodvodu (ako organizátor, prípadne návodca) uviedol OBL do omylu, čím bola OBL spôsobená škoda a\nH. D. alebo iná osoba sa týmto konaním obohatila. Hlavnou páchateľkou pritom mala byť J. N.. Pôvodne\nboli za skutok 1) a 2) stíhaní obaja - J. N. aj H. D.. J. N. však bolo uznesením Krajskej prokuratúry\nBratislava zo dňa 02.07.2010, sp. zn.: 1 Kv 112/2009-17, zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré\nsa týkalo rovnakých skutkov ako obžaloba podaná na H. D..\nV uznesení Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 2. júla 2010, sp. zn.: 1 Kv 112/2009-17 prokurátor\nuvádza, že: „Zistil som, že postup vyšetrovateľa nemá oporu v dôkazoch zabezpečených vo vyšetrovaní.\n[...] Ani jeden z dôkazov doposiaľ neusvedčuje J. N. že nedovolene konala v úmysle predpokladanom\nv ustanovení o trestnom čine podvodu.“ Ďalej v uznesení uvádza, že: „Vyšetrovateľom zhromaždený\ndôkazný materiál, okrem už spomínaných dôkazov [výpovede svedkov a listinné dôkazy], žiadne iné\ndôkazy svedčiace v prospech či neprospech J. N. neobsahuje. A tie, ktoré obsahuje sú v zásadnom\nrozpore s tým čo napadnuté uznesenie kladie za vinu J. N.. To má potom podstatný význam aj na celkové\nhodnotenie týchto dôkazov z pohľadu či J. N. konala alebo nekonala nedovolene, tak ako to má na\nmysli ustanovenie § 221 ods. 1 Trestného zákona.“ Teda konanie J. N. - hlavného páchateľa nebolo\npodľa prokurátora nedovolené. R. H. D., ktorý podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia,\nobžaloby aj napadnutého rozsudku mal iba naviesť J. N. na podvodné konanie, bola však za rovnaké\nskutky podaná obžaloba a bol za tieto skutky odsúdený napadnutým rozsudkom (už druhýkrát). Podľa\nuznesenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 2. júla 2010, sp. zn.: 1 Kv 112/2009- 17 nemali orgány\nčinné v trestnom konaní k dispozícii dostatok dôkazov na to, aby bolo možné ustáliť, že J. N. konala\nnedovolene, t. j. v rozpore s § 221 Trestného zákona. Orgány činné v trestnom konaní nemali dostatok\ndôkazov na to, aby J. N. vzniesli obvinenie (resp. z tohto dôvodu bolo uznesenie o vznesení obvinenia\nzrušené) a už vôbec nie na to, aby tieto dôkazy odôvodňovali postavenie J. N. pred súd. Ak teda\nkonanie J. N. ako hlavnej páchateľky (J. N. podľa skutku č. 1 obžaloby na pokyn H. D. predložila\nzástupcovi spoločnosti OBL údajne falšované podklady) nie je možné posudzovať ako trestný čin, potom\nani konanie H. D. (ktorý mal dať podľa obžaloby a napadnutého rozsudku J. N. na takéto konanie pokyn)\nnie je trestným činom. Ak J. N. nespáchala trestný čin podvodu v postavení hlavnej páchateľky, potom\nvychádzajúc zo zásady akcesority, nemožno za takýto rovnaký skutok stíhať ani údajného účastníka H. D.. Hoci formálne v obžalobe ani v napadnutom rozsudku už za účastníka označený nebol, zo znenia\nskutkovej vety obžaloby ako aj napadnutého rozsudku je nepochybné, že sa mal oboch skutkov dopustiť\nako účastník v postavení organizátora alebo návodcu, ktorý skutok nespáchal sám, ale naviedol na jeho\nspáchanie J. N..\nTrestnosť účastníctva sa posudzuje podľa zásady akcesority. Zásada závislosti (akcesority) znamená,\nže trestnosť účastníka je závislá od trestnej zodpovednosti (hlavného) páchateľa. Akcesorita vyjadruje\npríslušenstvo jedného javu k inému. Akcesorita účastníctva teda znamená závislosť účastníctva od\ntrestného činu, s ktorým sa účastníctvo spája, t.j. od trestného činu páchateľa („hlavného“) a jeho\ntrestnosti. Právnym výrazom tejto závislosti je posudzovanie účastníka podľa toho istého ustanovenia\nosobitnej časti Trestného zákona ako konanie páchateľa. Podľa zásady akcesority sa organizátor,\nnávodca, objednávateľ alebo pomocník posudzujú len vtedy, ak páchateľ trestný čin dokonal alebo sa\noň pokúsil. J. N., ktorá mala byť podľa skutkovej vety navedená na spáchanie skutkov obžalovaným\n\nH. D., však podľa záveru orgánov činných v trestnom konaní tieto skutky nespáchala a nebola za ne\nžiadnym spôsobom trestnoprávne postihovaná. Zásada akcesority znamená, že trestnú zodpovednosť\núčastníka na trestnom čine možno odvodiť len od trestnej zodpovednosti hlavného páchateľa. Konkrétne\nto znamená, že ak bol hlavný páchateľ, resp. vykonávateľ skutku, v tomto prípade J. N., buď oslobodená\nspod obžaloby alebo jej bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené alebo trestné stíhanie zastavené,\ntak nie je možné za tie isté skutky vyvodzovať trestnú zodpovednosť ani voči údajnému jej návodcovi\nalebo organizátorovi. Porušenie zásady akcesority pri účastníctve na trestnom čine je ďalším dôvodom\nna to, aby bol H. D. v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby.\nSúd sa v napadnutom rozsudku týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. Súd v napadnutom rozsudku\nna strane 20 však uvádza, že „V časti je potrebné konanie obžalovaného posudzovať aj ako nepriame\npáchateľstvo keď k spáchaniu trestného použil inú osobu, ktorá bola v rukách páchateľa tzv. „živým\nnástrojom“ [...]„ Ďalej súd dodáva, že nepríčetnosť je len jednou z možností využitia osoby ako „živého\nnástroja“, pričom ako „živý nástroj“ je možné použiť aj „osobu, ktorá má obmedzenú zodpovednosť (napr.\npre nedbanlivostný trestný čin), alebo aspoň nie je zodpovedná za taký istý trestný čin.“ K nepriamemu\npáchateľstvu súd viac v napadnutom rozsudku neuviedol. Preto nie je zrejmé či J. N. podľa názoru\nsúdu má obmedzenú zodpovednosť alebo nie je zodpovedná za taký istý trestný čin a prečo. Napriek\nnedostatočnému odôvodneniu tohto záveru súdom sa s týmto záverom v tomto prípade nemožno\nstotožniť. Pojem nepriame páchateľstvo pozná len právna teória. Prípady nepriameho páchateľstva\nsú upravené napríklad v učebnici trestného práva hmotného. Z teórie je zrejmé, že nepriamym\npáchateľom môže byť len ten, kto použil na spáchanie činu (i) osobu trestne nezodpovednú (napr. pre\nnedostatok veku alebo nepríčetnosť, alebo požívajúcu hmotnoprávnu exempciu), (ii) osobu, ktorá konala\nv skutkovom omyle a z toho dôvodu nemohla porozumieť významu svojho konania, a preto nie je trestne\nzodpovedná, (iii) osobu, ktorú donútil fyzickým násilím k činu, (iv) osobu, ktorú donútil k činu vyhrážkou,\npokiaľ osoba konala v krajnej núdzi, (v) osobu, ktorá nekonala v špecifickom úmysle alebo pohnútke\nvyžadovanej skutkovou podstatou, alebo (vi) osobu, ktorá dostala rozkaz a bola povinná ho uposlúchnuť.\nV prejednávanom prípade však nejde o ani jednu z týchto možností nepriameho páchateľstva. Konkrétne\nsa k jednotlivým prípadom obhajoba vyjadriť nevie, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku nie\nje jasné a zrozumiteľné a nedáva odpoveď na otázku, o akú formu nepriameho páchateľstva malo\npodľa súdu prvého stupňa údajne ísť. Preto obhajoba nevie na tieto čiastkové úvahy súdu adekvátne\nzareagovať.\nZároveň pri nepriamom páchateľstve je nevyhnutné, aby tzv. nepriamy páchateľ použil túto osobu („živý\nnástroj“) úmyselne, resp. mal úmysel spáchať trestný čin prostredníctvom tejto trestne nezodpovednej\nosoby ako „živého nástroja“. Tento úmysel však musí zahŕňať aj skutočnosť, že „živý nástroj“ nie je\ntrestne zodpovedný. Ak by aj táto úvaha konajúceho súdu bola správna, H. D. nemohol vedieť, že J. N.\nnebude za konanie trestne zodpovedná, keďže tomu nenasvedčujú žiadne skutočnosti. Žiadne takéto\nskutočnosti podľa názoru obhajoby ani nie sú dané.\nĎalej obhajoba poukazuje na neprimeranú dĺžku konania, k čomu cituje príslušnú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (rozsudok Eckle proti SRN z 15. júla 1982, č. 8130/78; rozsudok Beck proti\nNórsku z 26. júna 2001, č. 26390/95; rozsudok D. a F. proti Bulharsku z 10. mája 2011, č. 48059/06,\nbody 128-129), judikatúru Najvyššieho súdu SR (3Tost/13/ 2008, 1Tost/12/2012, Ústavného súdu SR\n( IV.ÚS 488/2020 zo dňa 25. novembra 2020) a dodáva, že trestné stíhanie H. D. od vznesenia obvinenia\nv roku 2010 trvá už vyše 12 rokov. Väčšina tohto trvania nie je však pričítateľná na ťarchu H. D., ako\nnesprávne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nie je možné prijať tvrdenie\nsúdu prvého stupňa, že prieťahy v konaní spôsobuje aj H. D., pretože podával opakované žiadosti o\npreskúmanie postupu vyšetrovateľa, námietky zaujatosti, žiadosti o odňatie veci, ale aj urgencie na\nich vybavenie. Podávanie urgencií súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že ich H. D. podával len preto,\naby „bolo možné podať opäť ďalšie podanie, o ktorom bude potrebné konať a rozhodnúť.“ H. D. využil\ntieto svoje práva obvineného preto, aby bolo v jeho trestnej veci vydané spravodlivé rozhodnutie, a\nurgencie podával z toho dôvodu, aby bolo vo veci čo najskôr vydané spravodlivé rozhodnutie, a aby bolo\nzabezpečené jeho právo na spravodlivý a efektívny proces a zaručené právo na právnu istotu. Naviac,\nak sa obvinený dopúšťa určitého obštrukčného konania, nemôže konajúci orgán rezignovať na plnenie\nsvojich zákonných povinností, ale musí aj na takéto konanie obvineného reagovať zákonne a včas. Ak\nmal konajúci súd za to, že sa H. D. dopúšťa určitého obštrukčného konania, mal zakročiť primeraným\nspôsobom.\n\nV prípadoch trestných stíhaní trvajúci výnimočne dlhý čas súdy nezriedka rozhodujú o zastavení\ntrestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 9 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku, pretože trestné stíhania trvajúce 6 a viac rokov od vznesenia obvinenia podľa citovanej\njudikatúry nadobúdajú charakter odopretia spravodlivosti a dostávajú sa tak do rozporu s medzinárodnou\nzmluvou (s článkom 6 ods. 1 Dohovoru) a ním garantovaným právom strany trestného konania na\nprerokovanie veci v primeranej lehote. Zároveň platí, že plynutím času (v tomto prípade uplynutím viac\nako 14 rokov od spáchania skutku) sa vytráca účel trestu, ktorým je individuálna a generálna prevencia.\nZ následného správania sa H. D. vyplýva, že (ak by súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam posúdil\nkonanie H. D. ako trestný čin) takéto konanie bolo len ojedinelým vybočením H. D. z riadneho vedenia\nživota. Počas vedenia tohto trestného konania, ktoré trvá viac ako 12 rokov nebol H. D. uznaný vinným\nzo žiadneho iného trestného činu. Všeobecne známou skutočnosťou je aj to, že s odstupom času klesá\nefektivita represívneho účinku trestného práva ako celku.\nObhajoba má zato, že v tomto prípade sú dané dôvody extrémnych prieťahov, keďže konanie takmer\ndvojnásobne prevyšuje primeranú lehotu trvania konania stanovenú judikatúrou ESĽP. Z tohto dôvodu\ndáva obhajoba odvolaciemu súdu do pozornosti, že ak by nevzhliadol dôvody na oslobodenie H. D.\nspod obžaloby, tak aby zastavil trestné stíhanie podľa vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku,\nprípadne v súlade s ustálenou súdnou praxou minimálne aplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona.\nObhajoba vytýka napadnutému rozsudku nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho\nsúdu a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odôvodnenie by malo byť podľa odvolacieho súdu\nsíce stručné, ale presvedčivé a malo by odkazovať pri jednotlivých záveroch súdu na konkrétne\nvykonané dôkazy, ktoré dané skutočnosti preukazujú. Odvolací súd vytýkal rozsudku súdu prvého\nstupňa to, že v rozsudku odkazuje na výpovede niektorých svedkov, pričom ostatnými dôkazmi sa v\nrozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. V napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa s kľúčovými\nargumentmi obhajoby opäť nevysporiadal. Z pokynov odvolacieho súdu podľa zrušujúceho uznesenia\nvykonal len formálne výsluchy svedkov, ktorých vykonanie mu odvolací súd uložil. Najvýznamnejšiu\nvýhradu odvolacieho súdu smerujúcu k nepreskúmateľnosti pôvodného rozsudku (teda k arbitrárnosti a\nsvojvôli jeho odôvodnenia) súd prvého stupňa však v napadnutom rozsudku ponechal bez povšimnutia\na nijako sa s ňou nevysporiadal. Hlavným argumentom obhajoby bolo, že v prejednávanom prípade\nnedošlo k vzniku škody, nedošlo k obohateniu žiadnej osoby a ani OBL nebola uvedená do omylu, a preto\nskutok uvedený v bode 1 a ani skutok uvedený v bude 2 obžaloby nie je trestným činom. Tento argument\nsúd „odbil“ jedným odsekom na strane 16 napadnutého rozsudku, v ktorom sa s týmto argumentom\nvôbec nevysporiadal. Druhým argumentom obhajoby bola neprimeraná dĺžka trestného stíhania. Pričom\nobhajoba poukazovala na konkrétne rozhodnutia súdnych autorít. S týmto argumentom sa konajúci súd\nvysporiadal opäť len okrajovo v jednom odseku na strane 20 napadnutého rozsudku, pričom predloženú\njudikatúru odignoroval a na strane 21 uzavrel, že v prejednávanom prípade nie je možné využiť ani § 39\nTrestného zákona. Tento svoj záver neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Tretím kľúčovým\nargumentom obhajoby bolo porušenie zásady akcesority pri účastníctve na trestnom čine podvodu v\nzmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku a obžaloby. Argumentom o akcesorite a účastníctve H.\nD. na trestnom čine podvodu sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vôbec. Rovnako\nostatné závery súdu (napríklad ohľadom splnomocnenej J. N. a iné) nie sú dostatočne odôvodnené.\nObhajoba sa domnieva, že súd sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil pokynmi nadriadeného\nsúdu ohľadom nepreskúmateľnosti prvého vydaného rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil takmer\ntotožne s rozsudkom, ktorý už obhajoba raz odvolaním napadla (a bol v celom rozsahu zrušený).\nObhajoba zastáva názor, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný rovnako, ako bol nepreskúmateľný\npôvodný rozsudok.\nV odôvodnení odvolania doručenom súdu prvého stupňa dňa 23.12.2022 obhajoba poukazuje na\nnasledovné nedostatky konania:\n1) Žurnalizovaný vyšetrovací spis bol prečíslovaný a z vyšetrovacieho spisu boli odstránené dôkazy\nsvedčiace v prospech obhajoby, vrátane všetkých výsluchov svedkov, ktoré boli zabezpečené\nod podania trestného oznámenia až po vznesenie obvinenia obžalovanému a vrátane dôkazov\npotvrdzujúcich, že predložené listiny zo strany poškodeného sú falzifikáty, v spise neexistujú listinné\ndôkazy - originály, predložené obhajobou pred vznesením obvinenia, napr.: signované účtovné doklady,\nnámietka miestnej príslušnosti, vyhlásenia svedkov atď., a ani neexistuje žiadna výpoveď svedka, na\nzáklade ktorej vyšetrovateľ PZ vzniesol obžalovanému obvinenie. Obžalovaný túto skutočnosť viackrát\n\naj pred súdom namietal. Súd ani orgány činné v trestnom konaní neurobili žiadny krok, aby sa podstatné\nnáležitosti do spisu vrátili. Jedným z rozhodujúcich dôkazov, ktoré boli pôvodne súčasťou vyšetrovacieho\nspisu, je aj vyhlásenie svedka A. T.. Toto vyhlásenie predložila obhajoba do spisu v prípravnom konaní.\nToto vyhlásenie sa vo vyšetrovacom (resp. teraz už v súdnom) spise však nenachádza. Preto ho\nobhajoba ako opakované vyhlásenie opätovne predkladá. Z vyhlásenia p. A. vyplýva, že H. D. bol v\nčase od 02.07.2008 do 10.07.2008 na služobnej ceste v Maďarsku. Avšak podľa skutku uvedeného\nv bode 1) obžaloby mala J. N. dňa 04.07.2008 v Bratislave a v Lučenci predložiť OB na pokyn H. D.\nnepravdivé doklady. Za tento skutok je trestne stíhaný len H. D.. Naviac, orgány činné v trestnom konaní\nvyhodnotili, že konanie J. N. nie je trestným činom. Obhajobe nie je teda zrejmé ako sa mali skutočnosti\nuvedené v skutkovej vete rozsudku udiať, keď v tom čase (dňa 04.07.2008) H. D. nebol na Slovensku\n(ani v Bratislave ani v Lučenci).\n2) Uznesenie o vznesení obvinenia obsahovalo právnu kvalifikáciu skutku ako obzvlášť závažného\nzločinu podvodu spáchaný formou účastníctva podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) k § 21 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona a pokusu obzvlášť závažného zločinu podvodu spáchaného formou účastníctva\npodľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) k § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžaloba\npodaná Krajskou prokuratúrou Bratislava však znela na obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221\nods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Postup policajta, ktorý neupozornil obžalovaného na zmenu\nprávnej kvalifikácie, nebol v súlade so zákonom. Obvinenie sa stalo nezákonným dňom 02.07.2010, keď\npodľa uznesenia prestal existovať páchateľ a H. D. ostal iba účastníkom.\n3) Skutok tak, ako je opísaný v skutkovej vete rozsudku, nie je v súlade s vykonaným dokazovaním,\nje výsledkom subjektívneho prístupu súdu bez toho, aby bol výsledkom zisteného a preukázaného\nstavu, a preto je arbitrárny. Obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, preto je na obhajobe uviesť dôkazy,\nktoré potvrdzujú, že skutková veta je v celom rozsahu postavená na subjektívnych pocitoch a neodráža\nzistený stav. Obhajoba ku každej v rozsudku citovanej časti skutkovej vety cituje dôkazy, napr. J. N. dňa\n04.07.2008 v Bratislave, pričom J. N. konala jedine v Lučenci, čo vyplýva z viacerých dôkazov, ktoré\nobhajoba v odvolaní cituje. Ani J. N. nikde a nikdy neuviedla, že mala dostať od obžalovaného pokyny.\nNaviac všetci štatutári a účastníci porád by tento rozpor v rozsudku potvrdili, keby mohli vypovedať\npodľa návrhu obhajoby. Prehlásenie A. Y. vyvracia, že J. N. konala na pokyn Z.. H. D. na základe\nsplnomocnenia, ktoré jej mal odovzdať Z.. H. D.. Svedkyňa N. jasne odpovedala dňa 30.08.2010, že\nobžalovaný jej dal iba splnomocnenie za STYL-2E, a nikdy nepotvrdila, že jej obžalovaný mal dať aj plnú\nmoc za GAMART. V tejto časti skutkovej vety obžaloba i súd tvrdia, že plnú moc mal odovzdať H. D., ale\nničím to nevedeli podložiť. K tomuto však jednoznačne súdu uviedol vo výsluchu M. U. dňa 04.05.2022,\nže splnomocnenie odovzdával slečne N. on. Ďalšia nepreukázaná skutočnosť a nepodložená časť\nskutkovej vety je, že sa jednalo o sfalšovaný doklad, hoci aj M. N. aj svedok M. U. rovnako uvádzajú,\nže plná moc bola originál, a nie kópia. Originál bol predložený poškodenému, od ktorého ho však\nvyšetrovateľ PZ napriek žiadosti obhajoby nevyžiadal. J. N. nielenže nikdy nemohla konať za SLOVAK\nHOUSE, tobôž nie na základe plnej moci od GAMART s.r.o., ale SLOVAK HOUSE nikdy nežiadal žiadny\nleasing. Nepravdou je, že žiadosť o leasing týchto uvedených strojov bola predkladaná od GAMART\na v inom termíne, nie 04.07.2008, pretože v tomto termíne 04.07.2008 už došlo k podpisu leasingovej\nzmluvy. Nie je pravda ani to, že J. N. predložil zástupcovi leasingovej spoločnosti zmluvu o dielo.\nZmluva o dielo je inštitút vyhotovovania diela. Takéto tvrdenie v skutkovej vete by mohlo eventuálne\nzodpovedať pri kúpnej zmluve. Pokiaľ by sme aj pripustili toto vysvetlenie, tak je zrejmé, že podľa § 446\nObchodného zákonníka OBL nadobudla vlastníctvo k predmetu leasingu, tak ako to prvostupňový súd\nkonštatoval v pôvodnom rozsudku. Nepreukázané je, že J. N.. Predložila listiny aj napriek tomu, že H.\nD. vedel, je skutočným vlastníkom predmetu je spoločnosť JORD s.r.o. Ani jeden zo svedkov obžaloby\ntoto neuviedol. Nikto ho ani len teoreticky uviesť nemôže, lebo všetci svedkovia, ktorí konali vo vzťahu\ns JORD uvádzali len opak. Nikto nikdy neuviedol, že obžalovaný o tejto skutočnosti vedel. Z výsluchu\nsvedka Z.. M. D. vyplýva, že vždy v súvislosti s touto zákazkou komunikoval s p. E., príp. s p. Y., o\nčom vypovedajú Z.. O. E., Z.. Y. a hlavne Z.. J. D., ktorá zmluvu podpisovala s JORD s.r.o. Obhajoba\nvzhliada v spôsobe dokazovania so zreteľom na verejné vyjadrenia U. Y., nadriadeného vyšetrovateľovi\nPZ, že musel konať v rozpore s právom na pokyny „našich ľudí“ zo Smeru. Tak isto aj ostatné tvrdenia\nuvádzané v skutkovej vete sú doslovne prevzaté z obžaloby bez ohľadu na vykonané dokazovanie a\npreukázané skutočnosti. I keď je dokázané výsluchmi M. U., M. N., M. N. a p. F., že dokumenty išli od\np. M. U. do rúk M. N. a od nej do rúk M. N. a od neho do rúk M. F. a všetci tvrdia to isté, tak ako je\nmožné, že prokurátor v obžalobe a to isté súd v rozsudku uvádza nie tak, ako vypovedali svedkovia, ale\ntak ako si to vymysleli orgány činné v trestnom konaní. Obhajoba poukazuje tiež na listinné dôkazy -\n\nsúvaha spoločnosti GAMART s.r.o. SLOWAKWOOD s.r.o. PARK HOUSE s.r.o., plná moc vystavená P.\nJ., Doklady OBE Leasing o nakladaní s predmetom leasingu, ktorých originály sa zo spisu stratili, boli\nodstránené, alebo sa tam nikdy nenachádzali. Napriek tomu sa, či už prokuratúra, ale aj súd v rozsudku\nna tieto listiny odvoláva.\n4) Miestom spáchania trestného činu, teda miestom, kde malo dôjsť ku konaniu, je Lučenec, kde bola\npodpísaná zmluva, ktorou mali byť zástupcovia OBL zavedení, v Lučenci mohol dávať údajný pokyn\npáchateľ J. N., pretože iba v Lučenci spolu a vzájomne konali, v Lučenci mohlo dôjsť k obohateniu. V\nLučenci mohol nastať následok aj vo vzťahu k technológii, lebo v Lučenci bola predmetná releasingovaná\ntechnológia inštalovaná, ktorá sa stala predmetom tohto leasingu. Preto na prejednanie vec bol mieste\npríslušný Okresný súd Lučenec a Krajský súd Banská Bystrica. Okresný súd Bratislava II konal ako\nnepríslušný súd. Obžalovaný sa počas konania opakovane domáhal postúpenia veci príslušnému súdu.\n5) Vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca. Vec bola pôvodne pridelená samosudcovi JUDr.\nRomanovi Farkašovi, PhD., ktorý nariadil verejné zasadnutie a upovedomil o ňom obhajcu, na tomto\nverejnom zasadnutí však vyšlo najavo, že vec bola prerozdelená a pridelená na konanie a rozhodnutie\nsudkyni JUDr. Michaele Bucekovej, PhD. So zmenou v zložení senátu obhajca nesúhlasil. Na verejnom\nzasadnutí sa bez uvedenia dôvodu nekonalo a bolo určené hlavné pojednávanie. Týmto postupom\nnebolo rešpektované právo obžalovaného na zákonného sudcu. Uvedené konštatoval vo svojom\nrozhodnutí Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 2To/11/2021 zo dňa 19.05.2021. Naďalej, aj po zrušení\nrozsudku 4T/192/2015 krajským súdom vo veci konala sudkyňa, ktorá nie je zákonnou sudkyňou. Rozvrh\npráce súdu pre rok 2017 a najmä jeho zmena, ktorou došlo k odobratiu zákonného sudcu v tejto veci,\nje v rozpore s ustanovením §§ 51, 51a,52 a 52a Zákona o súdoch. Porušenie zákona o súdoch, vo\nvýbere sudcu a neexistencii dôvodov na zmenu plánu práce súdu, práve na zmenu zákonného sudcu vo\nveci 4T/192/2015, konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, ktoré obhajoba súdu doručila.\nOkresný súd Bratislava II nerešpektoval ani právny názor Ústavného súdu SR.\n6) Vo veci konala zaujatá sudkyňa, pričom súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti voči nej\na voči predsedníčke súdu Okresného súdu Bratislava II JUDr. Nore Vladovej a všetkým sudcom\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 3.11.2020 a 16.11.2020, čo je zásadnou procesnou vadou.\nNámietky z uvedených dátumov obsahovali nové skutočnosti, s ktorými sa Krajský súd v Bratislave\nv uzneseniach zo dňa 24.11.2020 sp. zn. 3Tos/l06/2020 a sp.zn. 3Nto/13/2020 nevysporiadal, avšak\nOkresnú súd Bratislava II napriek tomu vydal rozsudok bez posúdenia týchto námietok zaujatosti.\nTýmito novými a nepovšimnutými skutočnosťami bola genéza profesijného postupu JUDr, Michaely\nBucekovej od roku 2012, jej prepojenie na osobu advokáta JUDr. Juraja Kovala so sídlom Komenského\n3, Banská Bystrica, ktorého cieľom bolo mať dosah na trestnú vec obžalovaného, ktorý obžalovaného\nneúspešne kriminalizoval na Úrade špeciálnej prokuratúry. Podrobnosti sú v knihe predloženej k\nspisu obhajobou. Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II nezákonne odňala vec JUDr. Romanovi\nFarkašovi, PhD., a pridelila ju JUDr. Michaele Bucekovej, sťažnosti obžalovaného neriešila. Prísediaca\nsa vzdala svojej funkcie vo veci, pričom nová prísediaca sa zdôverila J. U., že končí z toho istého dôvodu\nvo funkcii prísediacej, ako to urobila jej predchodkyňa, a týmto dôvodom bolo, že konanie je účelovo\nzmanipulované, a preto ani ona nemá záujem v takomto konaní mať účasť. Následne tam ustanovili za\nprísediaceho pána Mikuláša Péka, ktorý chodil na pojednávania v montérkach, takmer vždy meškal a\nkaždé pojednávanie prespal. Sama sudkyňa JUDr. Michaela Buceková svojím vyjadrením na hlavnom\npojednávaní dňa 26.10.2022 pochybnosti o jej nezaujatosti prehĺbila. Obhajoba sa ďalej venuje tomu, že\npodpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave bola členkou výberovej komisie, ktorá umožnila, aby sa\nJUDr. Michaela Buceková stala sudkyňou. Z titulu podpredsedníčky krajského súdu neefektívne riešila\nsťažnosti na predsedníčku Okresného súdu Bratislava II, ktorého sudkyňou bola v minulosti aj ona.\nTiež rozhodovala o všetkých sťažnostiach a námietky počas konania vo veci z pozície členky senátu\nsťažnostného súdu.\n7) V prípravnom konaní došlo k nezákonnosti vykonávania dôkazov. Prvá výpoveď svedkyne J. N.,\nktorá sa uskutočnila pred vznesením obvinenia obžalovanému, bola z vyšetrovacieho spisu odstránená\n(výpoveď zo dňa 19.10.2009). Druhá a tretia výpoveď bola uskutočnená potom, ako bolo svedkyni J. N.\nvznesené obvinenie, následne boli uskutočnené konfrontácie, ktoré neboli v súdnom konaní vykonané,\na posledná výpoveď svedkyne J. N. sa uskutočnila na súde nezákonným spôsobom. Po spontánnej\nvýpovedi bola upozornená prokurátorom, že jej výpoveď je odlišná od výpovede pred orgánmi činnými\nv trestnom konaní a prokurátor krajskej prokuratúry navrhol prečítať zápisnice o výsluchu svedkyne z\n\nprípravného konania, aby sa odstránili rozpory vo výpovediach tejto svedkyne. Takýto postup obžalovaný\nnamietal, jeho námietke nebolo vyhovené. Následne pristúpil prokurátor k čítaniu výpovede zo skorších\nvýsluchov svedkyne zo dňa 30.8.2010 a dňa 28.4.2011 bez toho, aby mala obhajoba možnosť klásť\nsvedkyni otázky ešte pred prečítaním zápisníc o jej výsluchu z prípravného konania. K dôveryhodnosti\nsvedkyne J. N. obhajoba uvádza, že proti nej bolo vedené trestné konanie za trestný čin sprenevery\nvoči spoločnosti SLOVAK WOOD na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1T/75/2017, v minulosti bola\nodsúdená, a tak je jej motivácia vyviniť sa zrejmá. V druhom prípade to bolo v konaní, kde poškodeným\nbola spoločnosť, za ktorú svedkyňa konala, a je aktívnym subjektom, leasingovým nájomcom práve aj\nv tomto konaní.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 súd nezákonne postupoval pri výsluch zástupcu\npoškodeného v procesnom postavení svedka.\nProkurátor pristúpil k čítaniu zápisníc zo skorších výsluchov svedkov bez toho, aby mala obhajoba\nmožnosť klásť svedkom otázky ešte pre prečítaním zápisníc o skorších výsluchov svedkov. Svedok\nJ. F. dňa 06.02.2013 vypovedal, že dohodu s J. N. podpísali dňa 30.06.2009 skoro ráno v Lučenci. S\núdivom ignoroval dokazovanie, ako je možné, že ak J. N. ráno podpísala so zástupcami OBL dohodu,\ntak následne v priebehu dňa podala trestné oznámenie na nich. Obdobne súd postupoval aj pri výsluchu\nsvedkyne P. J., ktorá je tiež neobjektívna, pretože obžalovaný viedol proti nej dva spory, keď podal žalobu\no určenie neplatnosti dohody zo dňa 27.10.2005, ktorou spôsobila škodu spoločnosti GAMART vo výške\nmin. 2,5 mil. SK, a podal trestné oznámenie voči Z.. J. R., P. J. a iným za odcudzenie pohľadávky vo výške\n5 mil. EUR. Zároveň P. J. je sesternicou bývalej manželky obžalovaného. Obžalovaný s P. J. neudržiava\nžiaden vzťah. P. J. je voči obžalovanému zaujatá, pretože sa obžalovaný rozviedol so sesternicou P.\nJ., H. D..\nOdsúdenie H. D. je postavené len na tvrdeniach dvoch svedkov (J. N. a P. J.), ktorých navrhol prokurátor.\nH. D. niekoľkokrát využil svoje právo navrhnúť dôkazy a výsluchy svedkov, avšak jeho návrhom nebolo\nnikdy vyhovené. Obhajoba zastáva názor, že aj selektívnym výberom svedkov bol v konaní nedostatočne\nzistený skutkový stav veci.\n8) Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s vykonanými dôkazmi, obhajoba poukazuje\nna konkrétne nepravdivé závery súdu prvého stupňa, ktoré nemajú oporu v dokazovaní. Napríklad,\nsúd na strane 9, odsek 2 sa uvádza, že akontáciu bola uhradená priamo dodávateľovi spoločnosti\nSLOVAK HOUSE, s.r.o., zo strany leasingového nájomcu, spoločnosti GAMART, s.r.o. došlo k\núhradám niekoľkých splátok, po čase však spoločnosť prestala leasingové splátky splácať. Akontáciu\nvšak uhrádza leasingový nájomca prenajímateľovi. Nájomcom bola spoločnosť Gamart s.r.o. a\nprenajímateľom Oberbank Leasing s.r.o. V rozpore so skutočnosťou je tvrdenie, že GAMART prestal\nsplácať splátky. Splátky prestal splácať, až keď OBL odstúpila od zmluvy, tak ako je to konštatované aj\nv rozsudku. V rozsudku na strane 11, odsek 2, a tiež na strane 19 odsek 2 súd podsúva, že obžalovaný\nsa snaží hodiť vinu na svedkyne N. a J., čo však obžalovaný nikdy neurobil. Obžalovaný iba od počiatku\ntvrdí, že skutok, ktorý mu dávajú za vinu, nie je trestným činom. Súd v odôvodnení popiera, že súčasťou\nskutkovej vety je odovzdanie sfalšovaného splnomocnenia obžalovaným J. N., hoci táto formulácia je\nhneď na začiatku skutkovej vety. Žiadny svedok nepotvrdil, že obžalovaný mal vziať splnomocnenie\nod J. a odovzdať ho svedkyni N.. Tvrdenie v rozsudku je teda arbitrárne, bez akéhokoľvek dôkazu.\nNestačí uviesť iba všeobecnú formuláciu, že skutková okolnosť vyplýva zo súhrnu dôkazov, a neuviesť z\nktorých. Svedkyňa J. N. iba jedinýkrát uviedla, že obžalovaný jej dal originál, ale to sa týkalo spoločnosti\nSTEEL-2E, takto to uviedla vo výsluchu dňa 30.08.2010. Na strane 17 tretí odstek z rozsudku súd\nuvádza, že nebol preukázaný ani zo strany súdu zistený žiadny motív Oberbank Leasing, s.r.o.,\nprečo by mala falšovať predložené účtovné doklady, a teda, že mala poškodená spoločnosť vyhotoviť\npodľa tvrdenia obžalovaného falzifikát týchto dokladov. K tomu obhajoba uvádza, že motív zástupcov\nOBERBANK LEASING, prečo falšovali predložené účtovné doklady, a prečo predkladali falzifikáty, bol\noznačený v konaní viac krát, súd motív nezistil, pretože nevykonal dôkazy, ktoré obhajoba v tomto\nsmere navrhovala. Týmto motívom je, že podnetom na konanie pracovníkov OBERBANK LEASING\nbolo podanie trestného oznámenia J. N. práve na zástupcov OBERBANK LEASING dňa 30.06.2009,\nteda skôr ako títo podali trestné oznámenie na H. D.. Je nelogické aby OBL pristúpila k druhému\nleasingovému prípadu a uzavrela zmluvy na releasing miešacieho centra, pokiaľ by prvý leasingový\nobchod nemal fungovať. Pri prvom leasingovom obchode zástupca OBL prostredníctvom M. N. žiadal\nprovíziu 0,5%. Po uzavretí druhej leasingovej zmluvy už žiadali 5%. Keďže tých 5% konateľ Gamart Ing.\nI. zamietol, tak odmietli plniť už uzatvorenú leasingovú zmluvu na miešacie centrum a z tohto titulu vznikol\n\nspor. V priebehu dokazovania sa preukázalo na základe rozsudkov Okresného súdu v Lučenci ako aj\noznámenia o spáchaní trestného činu podvodu voči spoločnosti Construkt s.r.o., že v tom istom čase\nspoločnosť CONSTRUCT ako dodávateľ technológie miešacieho centra, so spoločnosťami A HOLDING\na.s. bol v spore o pohľadávku na 5 miliónov €. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že práve z OBL\nneplnilo zmluvu, zároveň čelí trestnému oznámeniu, a preto je logickým vyústením takéhoto konania,\nže bude spolupracovať s ďalším subjektom, ktorý sa podieľal na podvodoch voči A Holding a.s., naviac\nmá zamietnutých tých 5% z predmetného leasingového obchodu. Toto je dostatočným motívom, aby\npodvodne konal, upravil si všetky dokumenty tak, aby vyhovovali predmetnému trestnému oznámeniu.\nSúd sa z neznámych dôvodov bránil tomu, aby zabezpečil účtovníctvo OBL a ďalšie dôkazy, ktoré\nnavrhovala obhajoba, a s ktorými by bolo celé konanie OBL aj z hľadiska motívu úplne zrejmé. Obhajoba\nreaguje na tvrdenie súdu, že sa žiada zdôrazniť snaha obžalovaného o ovplyvňovanie svedkov, ktorá\nje zistiteľná vo vzťahu k svedkovi Holczerovi aj F.. V rámci hlavného pojednávania bola oboznámená aj\nlistina ( č. 1. 603) od obžalovaného pre svedka F., v ktorej obžalovaný svedkovi „radil“ ako vypovedať\ntak, aby potvrdil verziu obžalovaného o tom, že pôsobil len ako poradca dotknutých spoločností a\ncelá zodpovednosť bola na ich konateľoch. Z.. F. navrhla obhajoba vypočuť, ale súd návrh odmietol a\nposudzovanie jeho výpovede nahradil subjektívnym názorom na písomné vyjadrenie tohto svedka, ktoré\nvyhodnotil ako „radenie“, ako má svedok vypovedať. Strana 17, štvrtý odsek, 5 riadok z Rozsudku v\nmene Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022. Súd uvádza, že rovnako bolo na hlavnom pojednávaní\noboznámené aj stanovisko svedka F. pre obžalovaného (č.l. 1673), o ktoré ho požiadal obžalovaný,\na aj toto stanovisko koncipoval obžalovaný tak, aby mu vyhovovalo, a osobne ho išiel dať svedkovi\npodpísať. Z tohto stanoviska vyplýva, že svedok má obžalovanému potvrdiť, že zmluva z 30.06.2009 je\nantidatovaná, a teda, že tvrdenie svedkyne J. N., že v jej mene riadil a rozhodoval za spoločnosť, nie je\npravdivé. Obžalovaný svoju obhajobu postavil na prenášaní viny na svedkov, ktorí nevypovedali v jeho\nprospech, ako aj osočovaní vyšetrovateľov a prokurátora, ktorý v tejto veci podal obžalobu. Zároveň\nobžalovaný zaslal súdu aj svoju knihu, ktorú adresoval priamo do rúk predsedníčky senátu (predmetná\nkniha bola založená ako príloha k spisu), v ktorej sa obžalovaný vyjadruje aj k prebiehajúcemu konaniu\na hlavnému pojednávaniu s tým, že toto smeruje k jeho oslobodeniu. Obhajoba reaguje, že je dôvodné\npodozrievať svedka F. z toho, že dohoda je zo dňa 30.06.2009 a je preukázateľne antidatovaná. Ako je\nmožné vysvetliť, že svedok F. uviedol, že 30.06.2009 v raňajších hodinách v Lučenci osobne podpísali\ns J. N. dohodu, ale následne v ten istý deň, J. N. podávala na nich trestné oznámenie? Následne\npo uznesení Krajského súdu v bratislave obhajoba žiadala skúmať pravosť podpisu J. N., ale súd\nnávrh odmietol zabezpečiť, hoci vo svojom prvom rozsudku konštatoval, že keby tento dôkaz obhajoba\nnavrhla, mohla sa pravosť potvrdiť alebo vyvrátiť. Konal tak v rozpore aj s vlastnými názorom. Bolo by\npreukázané, že podpisy sú pravé a potom celé vyjadrenie svedkov J. N. a p. F. by sa musela považovať\nza nedôveryhodné, účelové a vymyslené.\n9) Súd odmietol návrhy obhajoby na vypočutie svedkov, ktoré boli podstatné pre riadne zistenie\nskutkového stavu. Jedná sa o výpoveď Ing. H. S., ktorá zabezpečovala kontrolu nad hnuteľnými vecami,\nkde bola zrušená zmluva s Oberbank Leasing, s.r.o., ktorá by uviedla, že nikdy predmetné zariadenia\nnevidela, a že zástupcovia z ústredia p. F. a p. T. konali viac krát v rozpore s predpismi, a preto\nich spoločnosť OBL z práce doslova vyhodila. Tiež odmietol vypočuť bývalého obhajcu k procesu\nvyšetrovania H.. G., znalkyňu Ing. Helenu Bullovú, ktorá vypracovala znalecký posudok ku škode, svedka\nZ.. H. N., ktorý vlastní haly, v ktorých sa nachádzali predmety leasingu k hodnote zariadení a zlému\nstráženiu, ako aj svedka Ing. J. G. zabezpečujúceho nákup zariadení vo vlastníctve spoločnosti JORD,\ns.r.o., potvrdzujúceho, že spoločnosť Oberbank Leasing, s.r.o., nikdy nepovažovala predmet leasingu\nza „nie svoj“. Súd riadne odmietnutie návrhov na vykonanie dôkazov neodôvodnil, resp. odôvodnil\nnezrozumiteľne. Nie je pravdou, že svedkovia P. D., Z.. F. a p. P., o ktorých súd uvádza, že opätovne ich\nodmietol vypočuť, už boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, títo vypočutí neboli.\n10) Z hľadiska spáchania trestného činu a následného potrestania páchateľa je kľúčovou otázka\nobvineného, resp. otázka páchateľa trestného činu. Hoci totožnosť obvineného ako taká netvorí súčasť\ntotožnosti skutku, nemožno pri posudzovaní totožnosti skutku osobu páchateľa pominúť. A tu je potrebné\npoukázať na nasledovné skutočnosti: Za právnickú osobu môže konať len a v prípadoch, ktoré sú\npredmetom tohto konania aj vždy len konali štatutárne orgány. Obžaloba opomenula, alebo nesprávne\ninterpretovala všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je v tomto prípade Obchodný zákonník, napr.\n§ 133 a § 191 Obchodného zákonníka. Už znenie skutkovej vety rozsudku vylučuje použitie § 221\nTrestného zákona voči inej osobe ako štatutárnemu zástupcovi, a to z dôvodov, že samotná skutková\nveta v obžalobe je v rozpore s § 19 ods. 1 Trestného zákona „ Páchateľ trestného činu je ten, kto\n\ntrestný čin spáchal sám“, a obžaloba si protirečí v tom, že skutok, ktorý mal byť podľa obžaloby trestný,\nspáchala konateľkou spoločnosti splnomocnená J. N., ale obžalovaný je Z.. arch. H. D.. Iná osoba,\nnež štatutárny orgán, alebo ním poverená osoba za tieto spoločnosti nikdy nekonala a už vôbec nie\nobžalovaný Z.. arch. H. D.. Pokiaľ súd konal v presvedčení, že došlo k skutku, ktorý je trestným činom,\ntak ako je definovaný v skutkovej vete obžaloby a ako ho doslovne prevzal súd a sú dôkazy, že sa na\npáchaní týchto skutkov podieľal' aj obžalovaný, sú tu iné ustanovenia Trestného zákona, než tie, o ktoré\nsa v skutkovej vete obžaloby opiera podaná obžaloba, a ako je to premietnuté doslova do rozsudku. Z\nopisu skutku je zrejmé, že ak vôbec došlo k spáchaniu skutku, mohlo sa tak stač len niektorou formou\ntrestnej súčinnosti. Ak bol trestný čin spáchaný vo forme nepriameho páchateľstva, musí skutková veta\nopisovať osobu, ktorá bola použitá ako živý nástroj, a aj to, akým spôsobom bola „použitá“ nepriamym\npáchateľom. Je namieste pripomenúť, že trestné právo SR je právom rigidným a nie je povolené ho,\nani súdom, svojvoľne vykladať.\n11) Absentuje subjektívna stránka trestného činu. Vedomosť H. D. o vlastníctve žeriavov je kľúčová pre\nposúdenie viny obžalovaného. Žiadnou výpoveďou svedka alebo listinným dôkazom alebo akýmkoľvek\niným dôkazom sa nepreukázalo, že obžalovaný mal informáciu, mal vedieť alebo vedel alebo vôbec, že\nprišiel do styku so spoločnosťou JORD Komárno pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy. Z.. J. D., štatutár\nspoločnosti JORD s.r.o. Komárno, jednoznačne uviedol, že celý vzťah riešil výlučne s dvomi osobami,\ns Z.. K. E. a Z.. Y.. Následne podpísal zmluvu s Z.. J. D., konateľkou NEO-DOM s.r.o. Tvrdenie súdu v\nrozsudku je presne opakom tvrdenia rozhodujúcich svedkov, ktorí navzájom uzatvárali kúpno-predajnú\nzmluvu, a ktorí obaja jednoznačne tvrdia, že osoba obžalovaného do tohto zmluvného vzťahu nikdy\nnevstupovala.\n12) Bolo nedostatočne preukázané vlastnícke právo k technológiám. Predmetom zmluvy o dielo medzi\nspoločnosťou JORD a spoločnosťou NEODOM boli dva portálové žeriavy (zmluva o dielo č. V705/2007)\na pojazdné zdvíhadlo (zmluva o dielo č. V/07/2007). Obžaloba tvrdí, že obžalovaný vedel, že vlastnícke\npráva neprešli zo spoločnosti JORD na spoločnosť NEODOM, pretože nebola zaplatená celá kúpna\ncena, a podľa zmlúv o dielo prechádzalo vlastnícke právo na objednávateľa až úplným zaplatením\nkúpnej ceny. Dňa 30.5.2008 predala spoločnosť NEODOM dva portálové žeriavy spoločnosti SLOVAK\nHOUSE. Predajom žeriavov zo spoločnosti NEODOM na SLOVAK HOUSE mohla spoločnosť SLOVAK\nHOUSE nadobudnúť vlastnícke právo k žeriavom, ak spoločnosť SLOVAK HOUSE v čase, keď mala\nvlastnícke právo nadobudnúť, nevedela, že spoločnosť NEODOM nie je vlastníkom žeriavov, a že nie\nje ani oprávnená s týmto tovarom nakladať za účelom jeho predaja. V konaní nebol preukázaný opak.\nUvedené má podklad v § 446 Obchodného zákonníka. Naviac z výpovede H. D. vyplýva, že sama\nako konateľka spoločnosti NEODOM si myslela, že spoločnosť SLOVAK HOUSE sa stala vlastníkom\npredmetných žeriavov, pretože SLOVAK HOUSE uhradil spoločnosti NEODOM celú kúpnu cenu.\n13) Ku skutku v bode 2) obhajoba uvádza, že v tejto veci už bolo vedené trestné konanie Krajským\nriaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici pod sp. zn.: KRP-4/OEK-BB-2010. Trestné stíhanie obvineného H.\nD. bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Išlo o situáciu, že dňa 16.07.2008 spoločnosť\nGAMART vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti PARK HOUSE predmet zmluvy\no dielo, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou CONSTRUCT s.r.o. (ďalej len „CONSTRUCT“) a\nGAMART (ďalej len „zmluva o dielo 2“), pričom za dielo nebola uhradená celá kúpna cena a preto v\nsúvislosti s výhradou vlastníckeho práva v zmluve o dielo 2 nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na\nspoločnosť GAMART, čo konštatoval aj Okresný súd Lučenec dňa 15.7.2010. K uhradeniu kúpnej ceny\nnedošlo na základe jednostranného započítania, a tak žalobu spoločnosti CONSTRUCT o vydanie veci\nOkresný súd Lučenec zamietol, keďže spoločnosť CONSTRUCT bola stále vlastníkom predmetu zmluvy\no dielo. V uznesení o zastavení trestného stíhania v trestnej veci vedenej pod pod sp. zn.: KRP-4/OEKBB-2010 je uvedená argumentácia H. D., že zo strany spoločnosti GAMART došlo k úhrade ceny diela a\nto v časti v hotovosti a v časti jednostranným započítaním, preto mal H. D. zato, že spoločnosť GAMART\nje vlastníkom predmetného diela a môže s ním nakladať. Aj z týchto vyjadrení je zrejmé, že H. D. nekonal\nani v tom to prípade v priamom ani nepriamom úmysle, keďže sa domnieval, že GAMART je vlastníkom\npredmetného diela. Obžalovaný nevedel, že vlastnícke právo neprešlo zo spoločnosti GAMART na\nspoločnosť SLOVAK HOUSE (neskôr pod obchodným menom PARK HOUSE) v čase, keď došlo k\nuzatvoreniu leasingových zmlúv s OBL. V rozsudku je uvedený deň 6.4.2009 kedy mal H. D. údajne\n„zabezpečiť aj prostredníctvom J. N. pre zástupcu leasingového poradcu J. F. za spoločnosť PARK\nHOUSE, s.r.o. Lučenec nepravdivé doklady osvedčujúce jej vlastníctvo k predmetu leasingu, miešacieho\na zásobníkového centra - skutočného vlastníka spoločnosti CONSTRUCT s.r.o. Lučenec a nepravdivé\n\ndaňové priznanie k dani z príjmov za spoločnosť SLOVAK WOOD, s.r.o. Z trestnej veci vedenej pod\nČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 vyplýva, že spoločnosť GAMART bola presvedčená, že k úhrade ceny diela\npodľa zmluvy o dielo 2 došlo, a to v časti hotovosti a v časti jednostranným započítaním. Pričom až\nlist zo dňa 9.9.2009 spoločnosti GAMART preukazuje, že keďže bola spoločnosť GAMART ochotná\npredmet diela vrátiť za určitých finančných požiadaviek zhotoviteľovi CONSTRUCT zistila, že nie je\nvlastníkom diela, pretože započítanie nebolo platné. Okresný súd Lučenec až dňa 15.7.2010 rozhodol\nv konaní o vydaní veci, že žalobca CONSTRUCT je vlastníkom predmetu zmluvy o dielo 2. Obhajoba\nzároveň uvádza, že H. D. nezabezpečoval nepravdivé doklady preukazujúce vlastníctvo spoločnosti\nPARK HOUSE ani nepravdivé daňové priznanie za spoločnosť SLOVAKWOOD, s.r.o. Daňové doklady\nzabezpečovala svedkyňa J. U., ktorá ich odovzdala J. N. a tá ich odovzdala do OBL. V konaní bolo len\npreukázané, že H. D. koordinoval činnosť holdingu (nie projekt celokeramických montovaných domov\nako predseda predstavenstva spoločnosti A-holding, a.s.\n14) Nebolo preukázané, že dôkazy sfalšoval H. D.. Z predložených účtovných dokladov sa však možno\ndomnievať, že boli falšované. Z chronologického postupu ich predkladania a možnosti manipulácie je\npredpoklad, že k ich falšovaniu došlo zo strany ich predkladateľa pre orgány činné v trestnom konaní.\nS možnosťou ich falšovania sa však ani súd napriek niekoľkým upozorneniam zo strany Z.. arch D. a\nobhajoby nevysporiadal. Nijakým spôsobom nebolo v konaní preukázané, že daňové doklady, ktoré do\nvyšetrovacieho spisu predložila OBL sú originály, ktoré boli do OBL predložené svedkyňou J. N.. Zároveň\nnebolo vôbec dokazované či daňové doklady predložené do vyšetrovacieho spisu boli sfalšované\nobžalovaným alebo inou osobou alebo naopak neskôr po ich odovzdaní do OBL, t.j. kto tieto dokumenty\núčelovo vytvoril. Nijakým spôsobom nebolo v konaní preukázané, že tieto daňové doklady zabezpečil,\nvytvoril alebo pozmenil, prípadne predložil do OBL obžalovaný. Aj podľa výpovede J. N. za daňové\ndoklady bola zodpovedná J. U. a tieto podklady jej pripravila a odovzdala J. U.. Túto odpoveď potvrdila\nsvedkyňa J. U., doklady boli ňou parafované. Naopak doklady, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom\nspise, a ktoré boli predložené od OBL, nie sú parafované, a teda nejde o doklady, ktoré boli predložené\nod J. U. cez J. N. do OBL pri uskutočňovaní leasingu. Z týchto výpovedí vyplýva, že vo vyšetrovacom\nspise sa nachádzajú sfalšované daňové doklady, ktoré OBL nepredložila J. N.. Svedkyňa U. uviedla,\nže sa nevie vyjadriť, akú rolu hral obžalovaný pri dojednávaní leasingu, lebo ona v súvislosti s týmto\nleasingovým prípadom komunikovala len s p. N., pán D. ohľadom toho nebol nikdy za ňou v učtárni. Stále\njednala s konateľmi jednotlivých spoločností a p. D. nikdy nedisponoval s účtami spoločností, kde on\nnebol konateľom. Svedkyňa J. N. uviedla, že počas pôsobenia v spoločnosti SLOVAK WOOD nedávala\nžiadne pracovné úlohy ani pokyny J. U., akurát keď bolo potrebné doložiť nejaké doklady, tak si ich od\nnej vyžiadala či už fotokópie alebo vytlačené z počítača. J. N. uviedla, že celý leasingový obchod za\nspoločnosť GAMART sprostredkoval svedok J. N., nakoľko mal v OBL známosti a svedkyňa J. N. mu\nodovzdala potrebné doklady, ktoré si OBL vyžiadala. Tieto boli vložené do obálky, ktorú v jej kancelárii\nosobne odovzdala J. N., ktorý ju mal doručiť do OBL. J. F. potvrdil, že daňové doklady dostával výhradne\nod J. N..\n15) Ďalšou spornou skutkovou otázkou sú vystavené plnomocenstvá. V odôvodnení rozsudku súd\nuvádza z výpovede svedkyne P. J., že v roku 2008 bolo vydané splnomocnenie od P. J. pre obžalovaného\nna zastupovanie spoločnosti GAMART, ktoré však svedkyňa P. J. nepodpísala. Takéto plnomocenstvo\nsa nenachádza v spise a neexistuje. Svedkyňa ohľadom existencie tohto plnomocenstvá neuvádzala\npravdu. Svedkyňa P. J. tiež uviedla, že nikdy nepodpísala splnomocnenie pre J. N. na všetky úkony\ntýkajúce sa spoločnosti GAMART. Naopak z výpovede P. J. zo dňa 25.8.2010 vyplýva, že doklady,\nktoré podpisovala neštudovala, možno ich prebehla očami ale pred každým podpisom zatelefonovala\nobžalovanému a uviedla o aký dokument sa jedná a obžalovaný ju usmernil aké dokumenty má podpísať.\nZ tejto výpovede vyplýva, že P. J. nekontrolovala aké dokumenty podpisuje a tak je pravdepodobné, že\nsi nepamätá, že také splnomocnenie niekedy vôbec podpísala. Svedok M. U. vo svojom výsluchu dňa\n04.05.2022 potvrdil, že plnú moc pre J.. N. od J. prevzal on. J. N. uviedla, že sa nevie vyjadriť, kde sa\nnachádza originál tohto splnomocnenia, myslí si, že by sa mohli nachádzať v spol. OBL, ale nevie sa\nk tomu s určitosťou vyjadriť. Vo vyšetrovacom spise sa však originál tohto plnomocenstvá nenachádza.\nSúd sa s uvedenými skutočnosťami nijako nevysporiadal.\n16) Na základe vykonaného dokazovania nebolo nad rozumnú pochybnosť preukázané, že do OBL\nboli J. N. predložené sfalšované daňové doklady ani že o ich údajnom sfalšovaní obžalovaný vedel, ani\nže obžalovaný sfalšoval plnomocenstvo od P. J. pre J. N., resp. že dal J. N. sfalšované plnomocenstvo\nod P. J.. A už vôbec nebolo preukázané, že obžalovaný dal pokyn J. N., aby tieto doklady predložila do\n\nOBL. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé kto vyhotovil sfalšované daňové doklady a či boli vôbec\npodpisy na plnomocenstvách sfalšované.\n17) Súd nesprávne určil škodu tak, akoby išlo o konanie podľa § 222 Trestného zákona. Počas\nvyšetrovania a konania pred súdom obhajoba žiadala stanovenie údajne spôsobenej výšky škody\nznaleckým posudkom. Keďže návrhy obhajoby neboli akceptované, následne si obhajoba zabezpečila\na listom zo dňa 24.5.2008 predložila súdu znalecký posudok č. 2/2018 vypracovaný Ing. Helenou\nBullovou, ktorým bola potvrdená aj výška vzájomných záväzkov medzi prenajímateľom OBL a\nnájomcom GAMART. Obhajoba žiadala vypočuť znalkyňu, Ing. Helenu Bullovú, pričom súd takýto\nnávrh obhajoby tiež odmietol. Znalecký posudok, ktorý obhajoba predložila, bol spracovaný ako jediný\npočas celého konania. V konaní pred súdom ani v prípravnom konaní nebolo žiadnym spôsobom\npreukázané, že poškodenému OBL vznikla škoda, ktorej nahradenie bolo uložené obžalovanému\nnapadnutým rozsudkom, a už vôbec nebolo preukázané, že k vzniku údajnej škody došlo konaním\nobžalovaného. Obhajoba opakovane uplatňovala svoje práva a žiadala súd, aby zabezpečil písomnosti\nod poškodeného (OBL). Poškodený totiž, podľa názoru obhajoby, vo vyjadrení výšky škody neuvádza\npravdivé skutočnosti. Tieto tvrdenia sa snažila obhajoba preukázať zadováženým znaleckým posudkom,\nktorý súd ako dôkaz v konaní nepripustil, ani Na preukázanie vzniku údajnej škody nezabezpečil ani\niný znalecký posudok. Listom zo dňa 7.10.2019 obhajoba žiadala zabezpečenie viacerých dokumentov\nod OBL k stanoveniu výšky škody (napr. finančné účtovné výkazy s uvedením vlastníctva a hodnoty k\npredmetu leasingu (žeriavov) za roky 2009 až 2013), avšak ani tomuto návrhu obhajoby nebolo nikdy\nvyhovené. Obhajoba je presvedčená, že vykonanie týchto dôkazov by malo za následok spochybnenie\ndôveryhodnosti svedkov vystupujúcich za OBL (svedkovia T. X., rod. X., J. F., J. T.) a súd by dospel k\nzáveru, že výpovede týchto svedkov sú nepravdivé a účelové. Svedkovia poškodeného na posledných\nvýsluchoch pred súdom spoločne a rovnako uvádzali, že si v tejto veci vzhľadom na časový odstup\nuž nič nepamätajú. Navrhovaná svedkyňa Z.. F. U. spracovala znalecký posudok č. 2/2018 zo dňa\n04.04.2018 a jednoznačne došla k záveru, že škoda nenastala na strane leasingového prenajímateľa,\nale na strane spoločností, teda na strane leasingových nájomcov. Jedná s o prvé a jediné dokladovanie\nexaktne definovanej škody.\n18) Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom\nrezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní. Rovnako je neprípustná, v\nsúčasnej dobe zaužívaná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného účastníka\nprostriedkami trestného práva, pretože týmto spôsobom dochádza k nerovnému postaveniu účastníkov\nvo vzájomných záväzkových vzťahoch. Samotná arbitrárnosť rozhodnutia vyplýva z každého bodu\nodôvodnenia rozsudku, keďže rozsudok súdu nie je založený na platnom práve, ale subjektívnom\nhodnotení, v rozpore s vykonanými dôkazmi a v rozpore s platným právom. Následky aplikácie princípu\nultima ratio, v prípade trestného činu podvodu v postupe pred začatím trestného stíhania, tak isto vyplýva\nz dôvodov uvedených v tomto odôvodnení.\nZ uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, aby sám rozhodol\ntak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože\nskutky nie sú trestnými činmi. Takýto postup je odôvodnený najmä tým, že opätovným vrátením veci na\nsúd prvého stupňa by sa konanie len predlžovalo, pričom skutkový stav je zistený v rozsahu dostatočnom\nna oslobodenie spod obžaloby odvolacím súdom. Ak sa odvolací súd nestotožní s návrhom obhajoby\nuvedeným vyššie, obhajoba navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu\nprvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nV podaní zo dňa 28.04.2023 obhajoba doplnila svoje odvolacie argumenty o nové skutočnosti ku skutku\n1), a to poukázaním na (i) záväzné prehlásenie Ing. J. D. - konateľa spoločnosti JORD, spol. s.r.o. a (ii)\nvyjadrenie obžalovaného nazvané „predloženie dôkazu k návrhom zo dňa 02.03.2023 a 27.03.2023“ zo\ndňa 27. marca 2023. V záväznom prehlásení kľúčový svedok Z.. J. D. uviedol, že vedel, že zástupcovia\nspoločnosti NEODOM budú v roku 2009 na žeriavy zabezpečovať leasingové financovanie. Dodal, že\nnebol dôvod namietať takýto postup, pretože v tom čase nebola uhradená len montáž posledného\nžeriavu, ktorú však spoločnosť JORD ani nevykonala. Zo záväzného prehlásenia kľúčového svedka\nZ.. J. D. vyplýva, že ani podľa Z.. J. D. - konateľa spoločnosti JORD - nebola spoločnosť JORD\nvlastníkom predmetu leasingu. Preto nemohol Z.. arch. H. D. vedieť, že skutočným vlastníkom podstatnej\nčasti predmetu leasingu je spoločnosť JORD. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje aj na list, ktorý\nkľúčový svedok, Z.. J. D., dňa 15.07.2011 zaslal vyšetrovateľovi PZ v trestnej veci vedenej pod ČVS:\n\nPPZ-132/BPK-S-2009, v ktorom rovnako tento svedok deklaruje, že zmluvu medzi spoločnosťami\nJORD a NEODOM považuje za „vyrovnanú“. (List je súčasťou spisu - č. l. 1270). Na túto skutočnosť\nobhajoba poukazovala aj v prvom odôvodnení odvolania zo dňa 22.01.2021. Teda kľúčový svedok,\nZ.. J. D., niekoľkokrát a stále tvrdí, že žeriavy nie sú vlastníctvom JORD, pretože kúpna cena bola\nzaplatená. Jediným poškodeným v tomto konaní môže byť (za predpokladu, že sú tvrdenia uvedené v\nobžalobe pravdivé, čo obhajoba odmieta) spoločnosť JORD, ktorej podľa názoru konajúcich orgánov\nnebola zaplatená časť kúpnej ceny. Nezaplatená časť kúpnej ceny však predstavuje montáž posledného\nžeriavu, ktorá sa nikdy neuskutočnila. Rovnako Z.. J. D. odmieta, že by spoločnosti JORD nejaká\nškoda bola spôsobená (konkrétne údajným nezaplatením kúpnej ceny). O tejto skutočnosti svedčí aj\nfakt, že spoločnosť JORD nikdy nepodala žalobu na súd ani sa inou cestou nedomáhala zaplatenia\nzvyšku kúpnej ceny. Návrh na výsluch svedka Z.. J. D. ako rozhodujúci dôkaz obžalovaný od roku 2018\nnavrhoval súdu niekoľkokrát, konkrétne celkovo 5krát, a to každý rok od roku 2018. Jeho návrhu na\nvykonanie tohto dôkazu konajúci súd doposiaľ nevyhovel.\nObžalovaný doteraz nepredložil takéto prehlásenie kľúčového svedka, pretože rozumne očakával, že\nsúd jeho návrhom na vykonanie rozhodujúceho dôkazu (výsluchu svedka Z.. J. D.) vyhovie a svedka\npredvolá a vypočuje. Keďže sa tak nestalo a súd opakovane návrhu nevyhovel, zabezpečil Z.. arch. H.\nD. od tohto svedka aspoň prehlásenie za účelom náležitého zistenia a preukázania skutkového stavu\nveci. Zároveň obhajoba v tejto súvislosti upozorňuje aj na rozdielne posudzovanie vlastníckeho práva k\npredmetu leasingu prvostupňovým súdom. Pretože konajúci súd jednak kladie za vinu Z.. arch. H. D. to,\nže predmet leasingu - žeriavy majú byť vlastníctvom spoločnosti JORD. A zároveň akceptuje to, že OBL\npredmet leasingu predala spoločnosti BAULOGIC, s.r.o., a teda aj OBL sa sama považovala za vlastníka\npredmetu leasingu. Vlastníci teda majú byť dvaja a navzájom sa ich vlastnícke práva vylučujú. S týmto\nsa konajúci súd nevysporiadal. Aj toto záväzné prehlásenie Ing. J. D. ako aj nevykonanie výsluchu tohto\nkľúčového svedka svedčí v účelové konanie orgánov činných v trestom konaní a súdu. Pretože z jeho\nvýpovede by jednoznačne vyplynulo (resp. z prehlásenia vyplýva), že vlastnícke právo k žeriavom prešlo\nz JORD na NEODOM.\nK skutku 2) už bolo vedené trestné konanie Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici\npod sp. zn.: KRP-4/OEK-BB-2010. Trestné stíhanie obvineného Z.. arch. H. D. bolo zastavené, pretože\nskutok nie je trestným činom. Išlo o situáciu, že dňa 16.07. 2008 spoločnosť GAMART, s.r.o. vložila\nako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti PARK HOUSE, s.r.o. predmet zmluvy o dielo,\nktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou CONSTRUCT s.r.o. a GAMART, pričom za dielo nebola\nuhradená celá kúpna cena, a preto v súvislosti s výhradou vlastníckeho práva v zmluve o dielo nedošlo k\nprevodu vlastníckeho práva na spoločnosť GAMART, čo konštatoval aj Okresný súd Lučenec dňa 15.07.\n2010 v konaní vedenom pod sp. zn.: 14Cb/56/2009. Okresný súd Lučenec konštatoval, že k uhradeniu\nkúpnej ceny nedošlo na základe jednostranného započítania, a tak žalobu spoločnosti CONSTRUCT\no vydanie veci zamietol, pretože žalovaný (spoločnosť BELASA, s.r.o., do 12.01.2010 PARK HOUSE)\nnebol vlastníkom ani držiteľom predmetu zmluvy o dielo, keďže spoločnosť CONSTRUCT bola stále\nvlastníkom predmetu zmluvy o dielo. V uznesení o zastavení trestného stíhania v trestnej veci vedenej\npod sp. zn.: KRP-4/OEK-BB-2010 je uvedená argumentácia Z.. arch. H. D., že zo strany spoločnosti\nGAMART došlo k úhrade ceny diela, a to v časti hotovosti a v časti jednostranným započítaním, preto mal\nZ.. arch. H. D. zato, že spoločnosť GAMART je vlastníkom predmetného diela a môže s ním nakladať.\nAj z týchto vyjadrení je zrejmé, že Ing. arch. H. D. nekonal (ani v tomto prípade) v priamom ani nepriamom\númysle. Keďže sa samotná spoločnosť GAMART domnievala, že je vlastníkom predmetného diela. V\nuznesení o zastavení trestného stíhania prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen zároveň poukazuje na\nprincíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio, že orgány činné v trestnom konaní musia náležite\nzvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenia práva a či týmito\ninštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Aj táto skutočnosť\nsvedčí v to, že tento spor je vo svojej podstate obchodným sporom. Avšak rovnako ako JORD ani OBL\nsa nedomáhala svojich údajných práv v civilnom konaní. Zároveň v uznesení o zastavení trestného\nstíhania prokurátor uvádza, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery,\npretože spoločnosť GAMART na základe listu zo dňa 09.09.2009 bola ochotná predmet diela vrátiť za\nurčitých finančných požiadaviek (vrátenia zálohy), pričom ani na opakovanú ponuku nedošlo zo strany\nspoločnosti CONSTRUCT k prevzatiu diela s výnimkou jeho časti - dvoch síl.\n\nĎalej obhajoba uvádza, že Ing. arch. H. D. nevedel, že vlastnícke právo k predmetu zmluvy o\ndielo neprešlo zo spoločnosti GAMART na spoločnosť SLOVAK HOUSE (neskôr pod obchodným\nmenom PARK HOUSE) v čase, keď došlo k uzatvoreniu leasingových zmlúv so spoločnosťou OBL.\nV napadnutom rozsudku je uvedený deň 06.04.2009, kedy mal Ing. arch. H. D. údajne „zabezpečiť\naj prostredníctvom J. N. pre zástupcu leasingového poradcu J. F. za spoločnosť PARK HOUSE,\ns.r.o. Lučenec nepravdivé doklady osvedčujúce jej vlastníctvo k predmetu leasingu, miešacieho a\nzásobníkového centra - skutočného vlastníka spoločnosti CONSTRUCT s.r.o. Lučenec a nepravdivé\ndaňové priznanie k dani z príjmov [...] za spoločnosť SLOVAK WOOD, s.r.o. [...].“.Z trestnej veci\nvedenej pod ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 vyplýva, že spoločnosť GAMART bola presvedčená, že k\núhrade ceny diela podľa zmluvy o dielo došlo, a to v časti v hotovosti a v časti jednostranným\nzapočítaním. Až list zo dňa 09.09.2009 spoločnosti GAMART preukazuje, že keďže bola spoločnosť\nGAMART ochotná predmet diela vrátiť za určitých finančných požiadaviek zhotoviteľovi CONSTRUCT,\nspoločnosť GAMART zistila, že nie je vlastníkom diela, pretože započítanie nebolo platné. Okresný súd\nLučenec až dňa 15.07.2010 rozhodol v konaní o vydaní veci vedenom pod sp.zn.: 14Cb/56/2009, že\nžalobca spoločnosť CONSTRUCT je vlastníkom predmetu zmluvy o dielo. Podľa výroku napadnutého\nrozsudku mal Ing. arch. H. D. zabezpečiť údajne nepravdivé doklady osvedčujúce vlastníctvo k predmetu\nleasingu, miešacieho a zásobníkového centra dňa 06.04.2009. Avšak spoločnosť GAMART bola až do\ndňa 09.09.2009 presvedčená, že je vlastníkom miešacieho a zásobníkového centra, pretože až dňa\n09.09.2009 zistila, že jednostranné započítanie nebolo platné, a preto sa nestala vlastníkom miešacieho\na zásobníkového centra.\nZ vyššie uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť GAMART bola v čase prevodu predmetu zmluvy\no dielo (miešacieho a zásobníkového centra) na spoločnosť PARK HOUSE dobromyseľná a nemala\nžiaden podvodný úmysel. Preto aj následný prevod zo spoločnosti PARK HOUSE na spoločnosť OBL\nbol dobromyseľný, pretože v čase prevodu predmetu zmluvy o dielo na spoločnosť OBL bola spoločnosť\nGAMART presvedčená, že kúpnu cenu uhradila a predmet prevodu vlastnila.\nObhajoba zároveň uvádza, že Z.. arch. H. D. nezabezpečoval nepravdivé doklady preukazujúce\nvlastníctvo spoločnosti PARK HOUSE ani nepravdivé daňové priznanie za spoločnosť SLOVAKWOOD.\nRelevantné daňové doklady zabezpečovala svedkyňa J. U., ktorá ich odovzdala J. N. a tá ich odovzdala\ndo spoločnosti OBL.\nDňa 22.03.2024 obhajoba ešte doplnila, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený v rozpore s § 171 ods. 2,\n§ 163 ods. 3 Trestného poriadku, pretože nebol vyhlásený úplný výrok o vine, ale len odkaz na skutok a\nprávnu kvalifikáciu obžaloby, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku.\nNapokon obžalovaný dňa 08.04.2024 dňa poukázal na priateľský vzťah právneho zástupcu Oberbank\nleasing a sudkyňou JUDr. Michaelou Bucekovou prostredníctvom už vyššie spomenutého advokáta\nJUDr. Petra Kovaľa.\nProkurátor ani poškodený nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314\nTrestného poriadku doručené.\nNadriadený súd po predložení veci zistil viaceré procesné vady konania predchádzajúce napadnutému\nrozsudku, ktoré by boli spolu s nesprávnym spôsobom vyhlásenia rozsudku dôvodom pre jeho zrušenie\nna neverejnom zasadnutí. Vzhľadom na hmotnoprávne posúdenie skutku odvolacím súdom a obsah\nvykonaných dôkazov preukazujúcich skutkový stav však odvolací súd dospel k záveru, že v súlade\ns právom obžalovaného na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, za situácie, kedy vykonané\ndôkazy, ale najmä popis skutku umožňujú vo veci vydať spravodlivé rozhodnutie, hoci odlišné od\nnapadnutého rozsudku, je potrebné dať prednosť meritórnemu rozhodnutiu vo veci pred zrušením\nnapadnutého rozsudku z procesných dôvodov a z dôvodov, že súd sa nevysporiadal s viacerými\ndôležitými skutočnosťami, a vrátením veci súdu prvého stupňa. Tento záver umocňuje fakt, že vrátením\nveci súdu prvého stupňa by bol bezdôvodne predlžovaný protiprávny stav, vrátane predlžovania už v\nsúčasnosti extrémnej dĺžky konania, keď od skutku uplynulo cca 17 rokov a obvinený je trestne stíhaný\n15 rokov.\n\nPreto odvolací súd nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného a ostatné procesné\nstrany. Obžalovaný potom, čo bol po opakovanom odročovaní zo zdravotných dôvodov obžalovaného\nznalecky skúmaný jeho zdravotný stav z pohľadu možnosti zúčastniť sa verejného zasadnutia a\nobhajovania sa, v deň verejného zasadnutia doručil súdu ospravedlnenie z neúčasti na verejnom\nzasadnutí z rovnakých zdravotných dôvodov, ktoré boli skúmané znalcom. Súd preto na podklade\nznaleckého posudku neakceptoval ospravedlnenie obžalovaného ani jeho žiadosť o odročenie. Pristúpil\nteda k posúdeniu zachovania lehoty obžalovaného na prípravu verejného zasadnutia. Z výpisu z\naplikácie Slovenskej pošty o uložení zásielky vyplynulo, že u obžalovaného nastala fikcia doručenia\nupovedomenia dňa 20.02.2025, hoci si obžalovaný fakticky prevzal zásielku neskôr. Lehota teda bola\nzachovaná. Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku preto odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v\nneprítomnosti obžalovaného a podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku aj v neprítomnosti poškodeného.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajoba primárne nesúhlasila s vykonaním verejného\nzasadnutia. Z vecného hľadiska sa obhajoba v plnom rozsahu pridržiavala argumentácie uvedenej v\npísomných dôvodoch odvolaní a zdôraznila, že skutočnosti uvádzané v skutkovej vete sú v rozpore\ns vykonaným dokazovaním, napr. konkrétne aj v tom, že obžalovaný vedel, že vlastníkom predmetu\nleasingu je spoločnosť JORD, hoci je zrejmé, že toto nevedel. Tohto trestného činu sa môže dopustiť\nlen štatutár, a obžalovaný ním nebol. Jedná sa v podstate o povahu úverového podvodu, avšak\nnapadnutý rozsudok sa týka podvodu. Rozsudok je nezákonný. Obhajcovia navrhli, aby odvolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod\nobžaloby, a to napriek tomu, že predchádzajúce konanie má vážne nedostatky, avšak vzhľadom na jeho\ndĺžku je to najspravodlivejší spôsob rozhodnutia. Alternatívne navrhli, aby odvolací súd vec vrátil súdu\nprvého stupňa, nariadil jej prejednanie v inom zložení senátu, prípadne aby súd zastavil trestné stíhanie\npre neprimeranú dĺžku konania.\nZástupca krajskej prokuratúry vzhľadom na novelu Trestného zákona navrhol zrušiť napadnutý rozsudok\nvo výroku o treste a podľa § 221 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, 41 ods. 1 Trestného zákona uložiť\nobžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1\nalebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. S drvivou väčšinou odvolacích\nnámietok sa odvolací súd stotožnil.\nPodľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,\nže uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,\npotrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\nPodľa § 124 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku\nalebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej\nsúvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na\núčely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa\nrozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje\npomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.\nPodľa § 19 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám.\nPáchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených\nosobitným predpisom.\n\nPodľa § 21 ods. 1 Trestného zákona účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je\nten, kto úmyselne\na) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),\nb) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),\nc) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo\nd) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením\nprekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník); za pomoc,\nzadovažovanie prostriedkov a poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa\n§\n321\nods.\n1\npísm.\nd)\nTrestného\nporiadku\nodvolací\nsúd\nzruší\nnapadnutý\nrozsudok\naj\nak\nbolo\nnapadnutým\nrozsudkom\nporušené\nustanovenie\nTrestného\nzákona\n<http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/\nTArticles.ascx&zzsrlnkid=17354767&phContent=~/ZzSR/\nShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nOdvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že rozsah dokazovania vykonaný pred súdom\nprvého stupňa podľa návrhov procesných strán je dostatočný na ustálenie skutkového stavu v zmysle\n§ 2 ods. 10 Trestného poriadku, a umožňuje jeho právne posúdenie, pretože dáva odpovede na\nvšetky potrebné právne otázky. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy\nnavrhované obhajobou. Súd prvého stupňa však vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore s ustanovením\n§ 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď bez náležitých dôvodov subsumoval konanie obžalovaného pod\nskutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona bez toho, aby konanie\nobžalovaného, ktoré bolo dokázané, napĺňalo všetky objektívne a subjektívne znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu potrebné pre vznik trestnej zodpovednosti.\nZ predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:\nDňa 13.10.2015 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na Okresný súd Bratislava II na Z..\narch. H. D. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného\na obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe citovanom vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nDňa 16.09.2020 bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý bol uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/11/2021 zo dňa 19.05.2021 zrušený z dôvodu\nnepreskúmateľnosti a z ďalších najmä procesných dôvodov. V zrušujúcom uznesení sa odvolací súd\nvysporiadal aj s námietkou obhajoby uvedenou vyššie pod bodom 5) zhrnutia odvolania s tým, že pre\ntransparentnosť je potrebné doložiť do spisu dodatok k rozvrhu práce, z ktorého by bol zrejmý dôvod\nzmeny zákonného sudcu. Tiež sa odvolací súd vysporiadal so zmenami v zložení senátu, keď opakovane\ndošlo k zmene v osobe prísediaceho, kedy po nesúhlase obžalovaného sa dokazovanie vykonávalo od\nzačiatku, a s opätovnou zmenou obžalovaný súhlasil (bod 6) zhrnutia odvolania). Následne už k zmene\nv zložení senátu nedošlo. Ďalej odvolací súd vzhliadol nezákonnosť v prečítaní svedeckej výpovede\nIng. J. Y., ktorú nariadil vypočuť, a tiež nariadil zopakovať výsluch svedkov J. U. a J. U. vzhľadom na\nodvolacie námietky obžalovaného.\nPo vrátení veci súd prvého stupňa založil do spisu Dodatok č. 5 k rozvrhu práce Okresného súdu\nBratislava II na rok 2017, pričom z bodu V. vyplýva, že k prerozdeleniu trestných vecí došlo z\ndôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov po odchode sudcu do starobného dôchodku a príchodu\nsudkyne JUDr. Michaely Bucekovej. K prerozdeleniu došlo medzi 4 sudcov, medzi ktorých boli\n\nveci prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov určených\nministerstvom spravodlivosti. Súd prvého stupňa vykonal výsluchy svedkov, ktoré mu nariadil odvolací\nsúd, a tiež doplnil dokazovanie o prečítanie listín týkajúcich sa konkurzného konania voči A-holding,\nspoločnosti, v ktorej bol obžalovaný predsedom predstavenstva\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na podklade návrhov procesných strán vykonal dôkazy v\nrozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie, pričom odmietnutie vykonania ďalších dôkazov, ktoré\nnavrhol obžalovaný, primerane odôvodnil. Nemožno teda považovať jeho postup v dokazovaní za\nupretie práva na obhajobu z formálneho hľadiska, pretože o všetkých návrhoch obžalovaného na\nvykonanie dôkazov súd rozhodol. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné navrhované dôkazy\nvykonať, avšak z úplne iných dôvodov ako súd prvého stupňa.\nTieto dôvody sa viažu na to, že súd prvého stupňa podrobne hodnotil dokazovanie týkajúce sa tých\nokolností skutkovej vety, ktoré neboli spôsobilé vyvolať protiprávny následok - škodu, a z právneho\nhľadiska sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s tým, či a ako škoda vznikla a komu. Zásadné\npre vznik trestnej zodpovednosti v prejednávanej veci je totiž primárne to, či obžalovaný zabezpečil,\naby bola leasingová spoločnosť uvedená do omylu ohľadom takej skutočnosti, pre ktorú by leasingová\nspoločnosť k odkúpeniu predmetu nájmu nepristúpila, a práve v dôsledku takéhoto omylu by jej vznikla\nškoda. Nemôže ísť pri tom o omyl v akejkoľvek skutočnosti, ale omyl o skutočnosti, ktorá je priamo\nnaviazaná na schopnosť druhej zmluvnej strany plniť svoje zmluvné záväzky, tzn. platiť leasingovej\nspoločnosti za užívanie predmetu leasingu, pretože medzi omylom a vznikom škody musí byť príčinná\nsúvislosť. Za škodu nemožno považovať rozhodnutie leasingovej spoločnosti neuzavrieť kúpnu zmluvu\ns predávajúcim, pretože týmto nedochádza k zmene majetkovej situácie leasingovej spoločnosti.\nOdvolací súd pri úvahách o tom, či sa skutky stali, považoval za kľúčové listinné dôkazy osvedčujúce\nvznik a obsah inkriminovaných zmluvných vzťahov, listiny dokazujúce platby a listiny dokazujúce\nexistenciu predmetu leasingu a právne vzťahy k nemu.\nZ listinných dôkazov k bodu 1) vyplynulo, že zmluvou o dielo č. 19/2008/SH uzavretou dňa 10.03.2008\nsa zhotoviteľ SLOVAK HOUSE, s.r.o. zaviazal dodať a uviesť do prevádzky zdvíhaciu techniku, a to\nkonštrukciu a pojazdné zdvíhadlo a 2ks portálových žeriavov, objednávateľovi GAMART, s.r.o. za cenu\n6.658.432 Sk, pričom táto zmluva bola predložená leasingovej spoločnosti a na jej základe Oberbank\nLeasing s.r.o. uzavrela s GAMART, s.r.o. zmluvy o finančnom leasingu č. 11218 s predmetom leasingu\npojazdné zdvíhadlo, č. 11219 s predmetom leasingu portálový žeriav a č. 11220 s predmetom leasingu\nkonzolový portálový žeriav. Dodávateľom predmetu leasingu je pri všetkých troch zmluvách o finančnom\nleasingu SLOVAK HOUSE s.r.o. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.07.2008 medzi SLOVAK HOUSE,\ns.r.o. a Oberbank Leasing s.r.o. vyplýva, že všetky tri vyššie špecifikované zariadenia leasingová\nspoločnosť odkúpila od spoločnosti SLOVAK HOUSE s.r.o. za účelom jej prenajatia spoločnosti\nGAMART, s.r.o. za cenu 7.923.534 Sk. Kúpna cena bola splatná v nadväznosti na zaplatenie akontácie\nnájomcom, teda spoločnosťou GAMART, s.r.o. Toho istého dňa, teda 04.07.2008 Oberbank leasing.\ns.r.o. uzavrela s dodávateľom SLOVAK-HOUSE s.r.o. a nájomcom GAMART, s.r.o. dohodu o započítaní\npohľadávok týkajúcich sa uvedených troch zariadení tak, že Oberbank Leasing s.r.o. má voči nájomcovi\npohľadávku z titulu akontácie vo výške 2.377.061 Sk a nájomca má voči dodávateľovi pohľadávku vo\nvýške 2.377.061 Sk, ktorú zaplatil ako zálohu za dielo dodávateľovi, a vzájomným započítaním tieto\npohľadávky zanikli.\nZ uvedeného vyplýva, že po započítaní ostala neuhradená pohľadávka prenajímateľa Oberbank\nLeasing. s.r.o. vo výške zvyšných leasingových splátok od nájomcu GAMART, s.r.o., teda podľa\nsplátkového kalendára 1.485.57240 Sk + 2.378.115,60 Sk + 5.201.182,20 Sk, a pohľadávka SLOVAKHOUSE, s.r.o. od dlžníka Oberbank Leasing, s.r.o. vo výške zvyšku kúpnej ceny, teda 4.281.371\nSk z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 7.923.534 Sk. Oberbank leasing dňa 15.07.2008 uhradila\npredávajúcemu SLOVAK - HOUSE, s.r.o. zvyšok kúpnej ceny vo výške 5.546.473 Sk.\nS týmto v podstate korešponduje vyjadrenie Oberbank Leasing, s.r.o. k zaúčtovaniu predmetov\nleasingu k leasingovým zmluvám č. 11218, 11219 a 11220 nachádzajúce sa na č.l. 1214 a výpisy z\núčtovníctva leasingovej spoločnosti, podľa ktorých z titulu leasingových splátok za pojazdné zdvíhadlo\ndňa 11.07.2008 spoločnosť GAMART, s.r.o. zaplatila leasingovú splátku vo výške 5.950 Sk, dňa\n18.08.2008 sumu 18.267 Sk, dňa 02.10.2008 sumu 18.267 Sk, dňa 13.10.2008 sumu 18.167 Sk, dňa\n\n30.01.2009 sumu 606,35 €, dňa 17.03.2009 sumu 1.212,70 € a dňa 07.05.2009 sumu 606,35 €. Titulom\nleasingových splátok za portálový žeriav spoločnosť GAMART, s.r.o. zaplatila dňa 11.07.2008 sumu\n5.950 Sk, dňa 18.08.200 sumu 29.242 Sk, dňa 02.10.2008 sumu 29.242 Sk, dňa 13.10.2008 sumu\n29.242 Sk, dňa 30.01.2009 sumu 970,65 €, dňa 17.03.2009 sumu 1.941,30 €, dňa 07.05.2009 sumu\n970,65 €. Titulom splátok konzolového žeriavu nájomca prenajímateľovi zaplatil dňa 11.07.2008 sumu\n5.950 Sk, dňa 31.07.2008 sumy 63.955 Sk, 29.242 Sk a 18.267 Sk, dňa 18.08.2008 sumu 63.955 Sk,\ndňa 02.10.2008 sumu 63.955 Sk, dňa 13.10.2008 sumu 63.955 Sk, dňa 30.01.2009 sumu 2.122,91 €,\ndňa 17.03.2009 sumu 4.245,82 €, dňa 07.05.2009 sumu 2.122,91 €. V mesiaci október 2009 nájomca\nneuhradil splátky zo všetkých troch leasingových zmlúv v plnej výške, ale z celkovej dlžnej sumy na\nsplátkach za mesiac október 2009 vo výške 7.399,84 €, uhradil len 1.500,44 €, čo bolo dôvodom\nna vypovedanie všetkých troch leasingových zmlúv leasingovou spoločnosťou dňa 26.11.2009. Podľa\nkonečných vyúčtovaní vystavených leasingovou spoločnosťou po vypovedaní zmlúv zo zmluvy č. 11218\nostal nedoplatok nájomcu na leasingových splátkach vo výške 21.815,20 €, zo zmluvy č. 11219 vo výške\n35.000€ a zo zmluvy č. 11220 vo výške 79.404,10 €, pričom tieto zahŕňali aj sankcie, nie iba samotné\nnedoplatky na splátkach.\nZ výpisu z účtovníctva spoločnosti GAMART, s.r.o. zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že nájomca uhradil od\n31.07.2008 do 18.05.2010 úhradou na účet prenajímateľa Oberbank Leasing, s.r.o. splátky za všetky 3\nzariadenia v celkovej výške 36.999,24 €. Nad rámec priamych platieb dňa 23.12.2008 za GAMART s.r.o.\nuhradila splátku leasingu vo výške 7.399,82 € spoločnosť SLOVAKWOOD, s.r.o. S uvedenými platbami\nkorešpondujú pokladničné doklady a potvrdenia banky o vkladoch v hotovosti (zväzok IV vyšetrovacieho\nspisu), pričom časť finančných prostriedkov vo výške 29.599,28 € bola započítaná jednostranným\nzápočtom voči pohľadávke GAMART, s.r.o. proti Oberbank Leasing, s.r.o., ktorú GAMART, s.r.o.\nnadobudla dňa 09.06.2009 postúpením, pričom predmetom postúpenej pohľadávky bola kúpna cena\nza miešacie a zásobníkové centrum (bod 2, kde spoločnosť GAMART, s.r.o. bola predávajúcim).\nJednostranný zápočet bol oznámený leasingovej spoločnosti spoločnosťou GAMART, s.r.o.\nOdvolací súd posudzujúc správanie nájomcu leasingových zmlúv, ktoré je kladené za vinu\nobžalovanému, dospel k záveru, že z pohľadu nedoplatkov a omeškania v splácaní predmetov nájmu\nmohlo dôjsť ku škode prenajímateľa, avšak omeškanie s plnením peňažného záväzku ako dôvod\nškody nemôže bez ďalšieho spôsobiť vznik trestnej zodpovednosti v zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSR. Obžalovanému prostredníctvom zainteresovaných obchodných spoločností uvedené ani nebolo\nkladené za vinu, pričom vznik škody ako kvalifikačný znak trestného činu musí byť v príčinnej\nsúvislosti s protiprávnym konaním. Skutok v bode 1) nie je formulovaný tak, že škoda vznikla z\nomeškania s plnením leasingových splátok, a ani predstieraním solventnosti, ktoré by mohlo pristúpiť\nk omeškaniu ako skutočnosť potenciálne spôsobilá vyvolať vznik trestnej zodpovednosti. V konaní\nnájomcu GAMART, s.r.o. odvolací súd nevzhliadol iné protiprávne konanie, než omeškanie s platením\nnájomného, pričom posudzovanie oprávnenosti započítania, ktoré nie je pre vznik trestnej zodpovednosti\nv tomto prípade kľúčové, presahuje rámec trestného konania a patrí do iného právneho odvetvia. Trestná\nzodpovednosť však v prípade, ak stojí na civilnoprávnych vzťahoch, musí byť vždy vyvodzovaná z\ntakých civilnoprávnych vzťahov, ktoré sú jednoznačné a nie sporné, pretože spory vzniknuté z nich sú\nich účastníci primárne povinní riešiť vlastnou procesnou aktivitou v civilnom konaní.\nĎalej odvolací súd pristúpil k posudzovaniu správania predávajúceho, teda spoločnosti SLOVAK\nHOUSE, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej je obžalovanému kladené za vinu, že vedel, že táto spoločnosť nie je\nvlastníkom leasovaných zariadení, pričom táto spoločnosť inkasovala od leasingovej spoločnosti kúpnu\ncenu zariadení v celkovej výške 5.546.473 Sk. Pre posudzovanie preukázania, že SLOVAK HOUSE,\ns.r.o. nebola vlastníkom 2ks žeriavov a pojazdného zdvíhadla, za ktoré leasingová spoločnosť zaplatila\ntejto spoločnosti, odvolací súd považoval za relevantné nasledovné skutočnosti zistiteľné z listinných\ndôkazov:\nPredmetom zmluvy o dielo č. V/05/2007 uzavretej dňa 18.05.2007 medzi zhotoviteľom JORD spol. s.r.o.\na objednávateľom NEODOM, s.r.o. bola výroba, dodávka, montáž a skúška 2 ks elektrických portálových\nžeriavov za cenu 6.412.493,50 Sk (212.855,79 €). Tieto zariadenia boli v zmysle odovzdávacieho\nprotokolu dňa 28.05.2008 odovzdané spoločnosti NEODOM, s.r.o. Z ceny diela nebola zaplatená suma\n35.932,88 €, hoci k odovzdaniu diela zhotoviteľovi objednávateľ pristúpil, a to napriek tomu, že znenie\nzmluvy jednak obsahuje dojednanie o zaplatení tretej časti ceny diela po jeho dodaní v čl. III. bod\n3 a prechod vlastníctva je v bode V. upravený tak, že vlastníctvo k predmetu zmluvy prechádza na\n\nobjednávateľa okamihom jeho odovzdania zo strany zhotoviteľ objednávateľovi cez písomný doklad a\nzaplatením celkovej ceny objednávateľom zhotoviteľovi. Už aj z gramatického výkladu tohto zmluvného\ndojednania je zrejmé, že jedna alternatíva vylučuje druhú, pretože ak mala byť tretia splátka ceny\nzaplatená až po odovzdaní, nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva odovzdaním diela a súčasne úplným\nzaplatením ceny diela. Nejedná sa teda o taký spôsob zmluvného dojednania výhrady vlastníctva, na\nktorom by bolo možné stavať trestnoprávnu zodpovednosť kohokoľvek. Pri výklade vágne upravených\nzáväzkových obchodnoprávnych vzťahov je potrebné prihliadať na skutočnú vôľu zmluvných strán, a to\nna podklade § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu\nkonajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej sa prejav vôle týka, známy, alebo jej musel byť\nznámy. Hodnotiac vôľu zhotoviteľa, ktorý dodal žeriavovú techniku objednávateľovi do miesta určeného\nna používanie tejto techniky pri montovaní domov, i to, že tak konal v súlade s predmetom svojej\npodnikateľskej činnosti, odvolací súd dospel k záveru, že zhotoviteľ po zaplatení podstatnej časti kúpnej\nceny určite nemal v úmysle zostať vlastníkom žeriavov, ale jeho úmyslom bolo to, aby mu bolo za ne\nzaplatené v dojednanej výške. Správnosti tejto úvahy odvolacieho súdu nasvedčuje aj to, že zhotoviteľ\nmal právo v prípade porušenia zmluvných dojednaní od zmluvy odstúpiť, nikdy tak však neučinil. Naviac,\nneskôr, v zmluve uzavretej medzi JORD, spol. s.r.o. a GAMART, s.r.o. o prevzatí záväzku vo výške\n32.932,89 € - dlhu na cene diela, spoločnosť JORD, spol. s.r.o. nespochybňovala vlastníctvo spoločnosti\nNEODOM, s.r.o. k žeriavom. Preto odvolací súd prejudiciálne dospel k záveru, že vlastníctvo 2 ks\nžeriavov prešlo na objednávateľa NEODOM, s.r.o. momentom jeho odovzdania do miesta určenia.\nZmluvou o dielo č. V/07/2007 zo dňa 18.05.2007 uzavretou medzi tými istými subjektmi bola výroba,\ndodávka, montáž a skúška oceľovej konštrukcie s elektrickým pojazdným zdvíhadlom za cenu 1.298.528\nSk, montáž a skúška po dohode nebola realizovaná, dielo bolo odovzdané objednávateľovi zaplatené\nbolo 1.256.863,70 Sk, spoločnosť JORD spol. s.r.o. považovala zmluvu za vyrovnanú, čomu zodpovedá\npriložený výpis z účtu spoločnosti JORD, spol. s.r.o. obsahujúci platby celej ceny diela.\nZ uvedených listinných dôkazov rezultuje, že spoločnosť NEODOM, s.r.o. nadobudla vlastníctvo ku\nvšetkým trom zariadeniam, ktoré sa neskôr stali predmetom leasingových zmlúv č. 11218, 11219 a\n112020 uzavretých medzi GAMART, s.r.o. a Oberbank leasing, s.r.o. Preto na základe listinných dôkazov\nodvolací súd konštatuje, že nebola preukázaná a vo väčšinovej miere bola vyvrátená skutková okolnosť\nkonštatovaná v skutkovej vete, že v čase uzavretia leasingových zmlúv vlastníkom podstatnej časti\npredmetu leasingu bola spoločnosť JORD, spol. s.r.o. Táto iste nebola vlastníkom pojazdného zdvíhadla\na minimálne jedného z dvoch žeriavov a na základe vyššie rozvedenej úvahy nebola vlastníkom ani\ndruhého žeriavu.\nNa základe faktúry č. 2008025 vystavenej dňa 30.05.2008 na sumu 9.918.132,35 Sk spoločnosťou\nNEODOM, s.r.o., spoločnosti SLOVAK HOUSE, s.r.o. možno konštatovať, že vlastníctvo oboch žeriavov\na pojazdného zdvíhadla bolo prevedené na spoločnosť SLOVAK HOUSE, s.r.o. Táto bola vzájomne\nvysporiadaná započítaním dňa 12.06.2008.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že predávajúci SLOVAK HOUSE,\ns.r.o. bol skutočným vlastníkom predmetov leasingu, a preto obžalovaný nemohol vedieť, že ním nie\nje tak, ako sa uvádza v skutkovej vete. Aj pre prípad, že by pôvodný dodávateľ zdvíhacej technicky,\nJORD spol. s.r.o., ostal z dôvodu neúplného zaplatenia kúpnej ceny vlastníkom jedného žeriavu, keďže\ndruhý žeriav a pojazdné zdvíhadlo boli v celosti objednávateľom zaplatené, nadobúdateľ SLOVAK\nHOUSE, s.r.o., zastúpený konateľkou Ing. J. Y., nemusel o nedoplatku spoločnosti NEODOM, s.r.o.\nvoči JORD, spol. s.r.o. vo výške cca 33.000€ vedieť, resp. v spise sa nenachádza žiadny listinný\ndôkaz preukazujúci informovanie o tomto nedoplatku pri prevode vlastníctva z NEODOM s.r.o. na\nSLOVAK HOUSE s.r.o. Znamená to, že nadobúdateľ SLOVAK HOUSE s.r.o. by nadobudol vlastníctvo\nk zariadeniam aj v prípade, ak by NEODOM s.r.o. predtým vlastníctvo v celosti nenadobudol, a to na\npodklade § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade,\nkeď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo\nnadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať\nza účelom jeho predaja. Ak by aj SLOVAK HOUSE, s.r.o. nenadobudol vlastníctvo k časti jedného\nžeriava, na rovnakom právnom základe by vlastníctvo nadobudol Oberbank Leasing, a.s., ako podrobne\na správne vysvetľuje vo svojom odvolaní obhajoba. Došlo by totiž k uplatneniu zákonom ustanovenej\nvýnimky zo zásady nemo plus iuris transferre potest, quam ipse habet, ktorej opodstatnenosť a súlad s\n\nústavou konštatoval aj Ústavný súd SR (napr. I. ÚS 151/2016), kedy dal na roveň ochranu vlastníckeho\npráva pôvodného vlastníka a nadobúdateľa, ktorý bol v dobrej viere.\nV nadväznosti na to, že Oberbank Leasing, a.s. nadobudol vlastnícke právo k predmetom leasingu, za\nktorý zaplatil kúpnu cenu, nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, naopak, dosiahol zisk v podobe akontácie\na zaplatených leasingových splátok. Spoločnosť GAMART, s.r.o. neuviedla leasingovú spoločnosť do\nomylu v otázke spôsobilosti zdvíhacích zariadení byť predmetom leasingu, nakoľko tieto boli v zmysle\ninterných pravidiel leasingovej spoločnosti plne spôsobilé byť predmetom leasingu. Odstúpenie od\nleasingových zmlúv malo v zmysle jeho obsahu úplne iný dôvod, odlišný od nespôsobilosti predmetov\nleasingu, a to omeškanie nájomcu, čo je v odstúpeniach od zmluvy explicitne uvedené.\nAplikujúc citované ustanovenia Trestného zákona o definícii škody odvolací súd dospel k záveru, že\nškoda súvisiaca s tým, že leasingová spoločnosť nenadobudla vlastníctvo k predmetom leasingu, a\npreto bola v skutkovej vete určená sumou zodpovedajúcou zaplatenej kúpnej cene, nevznikla. Ak\npoškodenému vznikol ušlý zisk, tak dôvodom bolo porušenie povinnosti nájomcu včas platiť nájomné,\nčo je obchodnoprávny nárok, ktorý si leasingová spoločnosť mohla uplatniť v civilnom konaní, a teda\nsa nejedná o škodu spôsobenú konaním uvedeným v skutkovej vete. Z vyššie rozvedených listinných\ndôkazov vyplýva záver, že predávajúci ani nájomca neuviedli leasingovú spoločnosť do omylu ohľadom\nvlastníckeho práva k predmetom leasingu, a preto škoda konaním uvedeným v skutkovej vete nevznikla.\nNemožno prijať ani ten záver, že by leasingová spoločnosť bola uvedená do omylu ohľadom solventnosti\nnájomcu, hoci toto obžalovanému nie je kladené za vinu, pričom solventnosť si mala leasingová\nspoločnosť pri dodržaní obvyklej opatrnosti preveriť. V tomto smere sa k bodu 1) v spise žiadne\ndôkazy nad rámec výpisov z účtu neposkytujúcich ucelený obraz o bonite spoločnosť GAMART, s.r.o.,\nnenachádzajú a neboli na hlavnom pojednávaní vykonané.\nK bodu 2) napadnutého rozsudku, v ktorom je obžalovanému kladené za vinu, že spoločnosť PARK\nHOUSE, s.r.o. predložila leasingovej spoločnosti nepravdivé doklady o vlastníctve predmetu leasingu s\ncieľom vylákať zaplatenie ich kúpnej ceny leasingovou spoločnosťou, a že spoločnosť SLOVAKWOOD,\ns.r.o., predložila leasingovej spoločnosti nepravdivé daňové priznanie s cieľom uviesť leasingovú\nspoločnosť do omylu ohľadom solventnosti nájomcu, odvolací súd z listinných dôkazov prečítaných na\nhlavnom pojednávaní vyplývajú nasledovné skutočnosti:\nZmluvou o dielo č. 59/2007/GM uzavretou dňa 03.03.2008 sa zhotoviteľ CONSTRUCT spol. s.r.o,\nzaviazal dodať objednávateľovi GAMART, s.r.o., zásobník kameniva, silá na cement, dávkovací pásový\ndopravník, šnekové dopravníky cementu, vynášací plniaci dopravník za úhrnnú cenu diela 6.289.900\nSk. V čl. 7 zmluvy bola dojednaná výhrada vlastníctva zhotoviteľa k dielo do úplného zaplatenia kúpnej\nceny. Dodatkom č. 1 zo dňa 01.07.2008 došlo k navýšeniu ceny diela o vykonané práce súvisiace s\nmontážou diela. Dňa 15.08.2008 došlo k odovzdaniu diela a jeho prevzatiu objednávateľom GAMART,\ns.r.o. Zhotoviteľ faktúrou č. 080011 zo dňa 13.10.2008 cenu diela 7.883.982 Sk. Na základe príjmového\npokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou CONSTRUKT, spol. s.r.o., a zodpovedajúceho\nvýdavkového pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou GAMART, s.r.o., je preukázané, že\nobjednávateľ zaplatil zálohu za dielo vo výške 3.636.103,50 Sk, zvyšok vo výške 4.247.878,50 Sk\nostal neuhradený. Zhotoviteľ sa domáhal vydania veci žalobou, avšak táto bola po opakovaných\nodvolacím súdom zrušených rozhodnutiach prvostupňového súdu zamietnutá z dôvodu, že žalovaný\nnebol držiteľom diela. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť GAMART, s.r.o., sa dňa\n26.07.2008 stala spoločníkom v spoločnosti SLOVAK HOUSE, s.r.o. (neskôr zmena obchodného mena\nna PARK HOUSE, s.r.o.) a miešacie a zásobníkové centrum vložila do základného imania spoločnosti\nSLOVAK HOUSE, s.r.o. ako nepeňažný vklad, čím v zmysle § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka za\npredpokladu dobromyseľnosti spoločnosti SLOVAK HOUSE, s.r.o. došlo k prechodu vlastníckeho práva\nna túto spoločnosť.\nAj tu platí ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, teda nadobudnutie vlastníckeho práva spoločnosti\nSLOVAK HOUSE, s.r.o. od nevlastníka GAMART, s.r.o., ibaže by bolo preukázané, že spoločnosť\nSLOVAK HOUSE, s.r.o. o tom, že medzi zhotoviteľom a objednávateľom bola dojednaná výhrada\nvlastníctva, a že nebola zaplatená celá cena diela, vedela. Opäť sa jedná o otázku, ktorá patrí do odvetvia\ncivilného práva, ktoré má primárne, na rozdiel od trestného práva, slúžiť na ochranu súkromnoprávnych\nvzťahov, kde si účastníci zmluvných vzťahov majú sami strážiť svoje práva a uplatňovať si neuspokojené\nnároky žalobou za súčasnej dôkaznej povinnosti. Odvolací súd teda pristúpil prejudiciálnemu riešeniu\n\nna podklade § 7 ods. 1 Trestného poriadku, a keďže nebol vykonaný dôkaz opaku, prijal záver, že\nspoločnosť SLOVAK HOUSE, s.r.o. o nedoplatku GAMART, s.r.o. voči CONSTRUCT, spol. s.r.o., ani o\nobsahu ich vzájomnej zmluvy o dielo, vrátane výhrady vlastníctva, nevedela, a preto vlastnícke právo\nk miešačkám a zásobníkom nadobudla.\nPreto nemožno akceptovať skutkový záver uvedený v skutkovej vete bodu 2), že spoločnosti Oberbank\nLeasing. s.r.o., boli predložené nepravdivé doklady osvedčujúce vlastníctvo PARK HOUSE, s.r.o. k\npredmetu leasingu, pretože tieto doklady boli podľa vyššie uvedenej analýzy pravdivé, alebo mohli byť\npravdivé, keďže sa jedná o spornú obchodnoprávnu otázku presahujúcu rámec trestného práva. V\nkaždom prípade však skutková veta odsudzujúceho rozsudku môže obsahovať iba jasné, nezvratné a\njednoznačné závery o podstatnej okolnosti vyvolávajúcej vznik trestnej zodpovednosti, čomu vyriešenie\ntejto prejudiciálnej otázky súdom prvého stupňa nezodpovedá a nemá oporu v dôkazoch.\nK ďalšej časti skutku bolo na hlavnom pojednávaní prečítané daňové priznanie spoločnosti\nSLOVAKWOOD, s.r.o., predložené leasingovej spoločnosti, o ktorom sa v skutkovej vete uvádza,\nže bolo nepravdivé, čo by samo osebe mohlo byť podkladom pre vznik trestnej zodpovednosti pre\ntrestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Komparáciou tohto daňového priznania s daňovým\npriznaním spoločnosti SLOVAKWOOD, s.r.o. poskytnutým daňovým úradom odvolací súd zistil, že sa\nlíšia napr. v položke „výsledok hospodárenia pred zdanením“ tak, že daňovému úradu bola priznaná\nsuma 5.447 Sk, zatiaľ čo leasingovej spoločnosti bola deklarovaná suma 2.505.447 Sk, líši sa položka\n„základ dane“ tak, že daňovému úradu bola deklarovaná suma 62.056 Sk a leasingovej spoločnosti\n2.437.944 Sk. Podľa daňového priznania predloženého daňovému úradu nevznikla daňová povinnosť,\npodľa daňového priznania pre leasingovú spoločnosť bola daň na úhradu 408.132 Sk. Na základe\ntýchto dôkazov odvolací súd prijal záver, že predloženie nepravdivého daňového priznania ohľadom\nspoločnosti SLOVAKWOOD, s.r.o. bolo preukázané.\nV prípade, že by leasingová spoločnosť od zmluvy neodstúpila z dôvodu, že podľa nej miešacie a\nzásobníkové centrum nebolo spôsobilé byť predmetom leasingu, čo sa však nepotvrdilo, mohla jej\nvzniknúť škoda formou ušlého zisku neplatením nájomného spoločnosťou SLOVAKWOOD, s.r.o., avšak\nv skutku absentuje formulácia škody, ku ktorej by konanie spoločnosti SLOVAKWOOD, s.r.o. smerovalo,\nkeďže aj v tomto skutku je škoda odvodená od kúpnej ceny, ktorú mala leasingová spoločnosť zaplatiť\nspoločnosti PARK HOUSE, s.r.o., čo nie je správne. Škodou by mohol byť ušlý zisk spočívajúci v tej\nčasti nájomného, ktoré by spoločnosť SLOVAKWOOD, s.r.o. nebola zaplatila z dôvodu horšej finančnej\nsituácie, než bola leasingovej spoločnosti predostretá pred uzavretím zmluvy. Jedná sa však len o\nhypotetickú otázku, na ktorej nemožno stavať nezvratný záver, že spoločnosť SLOVAKWOOD, s.r.o. by\nleasingové splátky neplatila. Táto totiž mala majetok, vykonávala podnikateľskú činnosť v stavebníctve,\npreto mala záujem o predmet leasingu, ktorým boli zariadenia slúžiace na stavebné práce, a tieto\nzariadenia by bez vykonávania danej podnikateľskej činnosti nemali pre ňu žiaden význam. Keďže\nleasingová spoločnosť od zmluvy odstúpila pred začiatkom jej realizácie z dôvodu mylného stanoviska,\nže predávajúci nebol vlastníkom predmetu leasingu, je budúce neplatenie splátok leasingu a tým ušlý\nzisk leasingovej spoločnosti len hypotézou, a nie jediným možným záverom, ktorý by nastal, ak by\nspoločnosť od zmluvy neodstúpila.\nNa základe analyzovaných listinných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodujúce udalosti\nuvedené v skutkovej vete k bodu 1) a 2) sa stali, teda že došlo k uzavretiu leasingových zmlúv medzi\ndanými subjektmi ohľadom určených predmetov leasingu, v bode 1) došlo aj k plneniu zmlúv, v bode 2)\nleasingová spoločnosť od zmlúv odstúpila a neodkúpila predmet leasingu. Možno teda konštatovať, že\nskutky sa stali. Odvolací súd teda pristúpil k posudzovaniu, či sú tieto skutky trestnými činmi.\nObhajoba obžalovaného spočívala v tom, že v obchodných spoločnostiach vystupoval len ako poradca,\nspoločnosti neriadil. Škoda vznikla práve dotknutým spoločnostiam a nie leasingovej spoločnosti. Nič\nnefalšoval, ani nič nepredkladal.\nNa rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že skutky nie sú trestným činom, a to\npredovšetkým preto, že nenapĺňajú objektívnu stránku trestného činu, teda absentujú formálne znaky\ntrestného činu, ale tiež nie je dané zavinenie obžalovaného, pretože konanie spôsobilé vyvolať škodu,\nteda predloženie nepravdivého daňového priznania leasingovej spoločnosti v bode 2) nerealizoval\nobžalovaný, ale J. N..\n\nAko už odvolací súd vyššie podrobne vysvetlil k bodu 1), spoločnosti Oberbank Leasing, s.r.o., nevznikla\nškoda v príčinnej súvislosti s odkúpením a prenajatím predmetu leasingu, pričom škoda je obligatórnym\nznakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Odvolací súd\nsa nezaoberal otázkou, či osoba, ktorá vystupovala vo vzťahu k leasingovej spoločnosti za nájomcu\nGAMART, s.r.o., sa preukázala pravým alebo sfalšovaným splnomocnením na zastupovanie spoločnosti\nGAMART, s.r.o., pretože táto okolnosť nemá dopad na trestnosť žalovaného činu a nesmeruje k vzniku\nškody leasingovej spoločnosti. Mohlo ním dôjsť k vzniku škody spoločnosti GAMART, s.r.o., za ktorú\nmohlo byť konané bez riadneho splnomocnenia, a ktorá mohla byť v zaviazaná k plneniu, hoci na\nto neudelila zvolenie. Zo skutočnosti, že spoločnosť GAMART, s.r.o. následne uhrádzala leasingové\nsplátky, možno vyvodiť, že dodatočne úkon vykonaný v jej mene schválila.\nObžalovanému je kladené za vinu, že na rozoberané právne úkony dával pokyny a vedel o nich, a v\nbode 2), že zabezpečil pre J. N. nepravdivé daňové priznanie za spoločnosť SLOVAKWOOD, s.r.o.\na za predávajúceho PARK HOUSE, s.r.o. podpísal kúpnu zmluvu s leasingovou spoločnosťou. Keďže\nodvolací súd posúdil celé podstatné konanie v bode 1) ako súladné so zákonom a nespôsobujúce\nškodu, niet potreby v tejto časti venovať pozornosť zavineniu obžalovaného. V bode 2) odvolací súd\nvzhliadol protiprávne konanie v predložení nepravdivého daňového priznania leasingového nájomcu,\nktoré hypoteticky mohlo viesť k ušlému zisku, hoci týmto spôsobom skutok nie je formulovaný, a tak, ako\nformulovaný je, nie je trestným činom, pretože zaplatením kúpnej ceny za predmetu leasingu leasingovej\nspoločnosti škoda nevznikla. Potenciálny ušlý zisk nebol podložený dokazovaním, nedá sa ani odhadnúť\nvzhľadom na to, že nebol nijako dokazovaný, a preto nie je známa skutočná solventosť nájomcu\npredmetu leasingu. Iba na základe jasného poznania o tom, že celková ekonomická situácia nájomcu\nneumožňovala platiť splátky po konkrétnu dobu by bolo možné uvažovať o vyčíslení potenciálneho\nušlého zisku. Tento nevyčíslila ani leasingová spoločnosť, ktorá si týmto titulom nárok na náhradu škody\nani neuplatnila.\nVo vzťahu k zavineniu obžalovaného v bode 2) na protiprávnej časti konania odvolací súd uvádza, že\nzabezpečenie nepravdivého daňového priznania pre J. N., ktorá ho v mene SLOVAKWOOD, s.r.o. dňa\n06.04.2009 predložila leasingovej spoločnosti, a ktorá bola v danom čase podľa výpisu z obchodného\nregistra konateľkou tejto spoločnosti, súd prvého stupňa vyvodil z toho, že podľa svedeckých výpovedí,\nnajmä výpovede J. N., ale aj P. J. obžalovaný riadil zainteresované spoločnosti, na poradách dával\npokyny, odsúhlasoval všetky finančné operácie. K uvedenému odvolací súd uvádza, že tento skutkový\nzáver považuje tiež za preukázaný, avšak nevyplýva z neho protiprávnosť konania obžalovaného. Ak\nkonatelia zainteresovaných spoločností boli osoby spôsobilé na právne úkony, boli za úkony vykonané\nv mene spoločností plne zodpovedné, a preto bolo ich voľbou, či sa budú riadiť pokynmi obžalovaného\nalebo nie. Boli ich zodpovednosťou, či sa budú zaoberať podstatou, efektivitou a zákonnosťou pokynov\nod obžalovaného, najmä pokynov na vykonanie úkonov smerom k tretím osobám, ktoré signovali a\npredkladali. Z právneho hľadiska bolo ich voľbou, komu zveria vykonávanie účtovníctva alebo iné úkony\npotrebné pre fungovanie spoločnosti. Funkcia konateľa obchodnej spoločnosti nie je len formálna, a\nnesie so sebou bremeno rozhodovania a rizík z neho vyplývajúcich.\nV zmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská\nzmluva alebo valné zhromaždenie. Z právneho hľadiska preto obžalovaný skutočne vystupoval ako\nporadca zainteresovaných spoločností, čím sa obhajuje.\nZ výpovede svedkyne J. N. nemožno vyvodiť exaktný záver, že obžalovaný jej zabezpečil nepravdivé\ndaňové priznanie za spoločnosť, ktorej bola konateľkou, pričom zo skutkovej vety nie je jasné, čo to\nznamená, že obžalovaný daňové priznanie zabezpečil, a z čoho sa vyvodzuje preukázanie úmyslu\na vedomosti obžalovaného, že zabezpečené daňové priznanie je nepravdivé. Svedkyňa uviedla, že\nfotokópiu daňového priznania si zobrala z učtárne. Ak toto zabezpečenie obžaloba stavala na prítomnosti\nobžalovaného na predkladaní daňového priznania, odvolací súd upozorňuje, že obžalovaný bol v danom\nčase konateľom predávajúceho PARK HOUSE, s.r.o., Jánom Murárom, splnomocnený na konanie za\ntúto spoločnosť, a plnomocenstvo, ktoré nebolo spochybnené, predložil leasingovej spoločnosti. Preto\njeho prítomnosť na rokovaní s leasingovou spoločnosťou bola odôvodnená minimálne podpisom kúpnej\nzmluvy, a nemožno z nej bez ďalšieho odvodzovať toto „zabezpečenie“. Na tomto mieste odvolací\nsúd konštatuje, že zastúpenie je riadnym právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku,\nnelegálna nie je ani koordinácia viacerých obchodných spoločností, ak ich konatelia k uvedenému\npristúpia. Protiprávne nie sú ani predbežné rokovania o dojednávaní leasingových zmlúv. Hoci odvolací\n\nsúd vzhliada v spôsobe podnikania zainteresovaných spoločností a ich koordinácii obžalovaným atribút\nšpekulatívnosti a zneprehľadnenie majetkových a osobných vzťahov týchto spoločností, skutkové a\nprávne závery týkajúce sa vzniku trestnej zodpovednosti možno vyvodzovať iba z takého konania, ktoré\nodporuje zákonu. Odvolací súd nevzhliadol dostatočný dôkazný podklad pre záver, že obžalovaný J. N.\nzabezpečil nepravdivé daňové priznanie, pretože svedkyňa jednak o spôsobe, ako sa fyzicky dostala k\ntomuto dokumentu nevypovedá, že by jej ho dal obžalovaný do rúk, a nebolo dokázané ani to, že by ho\non falšoval, alebo nariadil jeho falšovanie inej osobe. V tomto smere nastala dôkazná núdza.\nAk zo skutku vyplýva podozrenie z protiprávneho konania predkladateľky nepravdivého daňového\npriznania, avšak obžalovaná je iná osoba, bolo potrebné zaoberať sa aj otázkou páchateľstva a\núčastníctva na konaní, ktoré by sa istých vyššie rozobratých okolností mohlo byť pokusom trestného\nčinu. Z formulácie skutku i z vykonaného dokazovania je evidentné, že obžalovaný daňové priznanie\nleasingovej spoločnosti nepredložil, teda nedopustil sa konania, ktoré by mohlo byť trestné. Mal ale podľa\nobžaloby toto potenciálne trestné konanie zabezpečiť, čo zodpovedá definícii účastníctva na trestnom\nčine podľa citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 Trestného zákona. Obhajoba správne argumentuje\nhmotnoprávnou akcesoritou účastníctva, ktorá je možná aj pri pokuse trestného činu. Odvolací súd\nodkazuje na vyčerpávajúce právno- teoretické východiská obsiahnuté v citovanom odvolaní bez potreby\nich opakovania. Dopĺňa len to, že ak by bolo preukázané, že obžalovaný zabezpečil nepravdivé daňové\npriznanie, čo sa však nepreukázalo, pre posúdenie účastníctva nie je rozhodujúce, že obvinenie J. N.\nbolo dozorujúcim prokurátorom zrušené, pretože zo zákona nevyplýva, že hlavný páchateľ musí byť\ntrestne stíhaný (procesná akcesorita), ale postačí, ak jeho konanie je trestným činom, hoc aj v štádiu\npokusu. Vyššie v tomto rozhodnutí odvolací súd vysvetlil, že skutok 2) nie je trestným činom aj preto,\nže neobsahuje príčinnú súvislosť protiprávneho konania s jeho následkom (ušlý zisk), ktorý nemožno\nvyčísliť, pričom škoda je obligatórnym znakom trestného činu. Na tomto podklade nemôže byť trestné\nani účastníctvo podľa § 21 Trestného zákona.\nSúd prvého stupňa postavil vinu obžalovaného na jeho nepriamom páchateľstve, ktoré tiež obhajoba\nrozoberá vo svojom odvolaní, v ktorom cituje právnu teóriu, keďže sa nejedná o legálnu definíciu.\nOdvolací súd len v stručnosti opakuje, že nepriamy páchateľ je ten, kto na spáchanie trestného činu\númyselne použije inú osobu ako \"živý nástroj\". Osoba, ktorá je \"živým nástrojom\", koná nezavinene. Za\ntrestný čin bude zodpovedný ten páchateľ, ktorý prostredníctvom tohto živého nástroja čin spáchal (IVOR\nJ., POLÁK P., ZÁHORA J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016).\nOdvolací súd sa aj v tejto časti stotožnil s argumentáciou obhajoby a dopĺňa k nej, že J. N. síce nebola za\ntento čin po zrušení obvinenia prokurátorom stíhaná, a ani odsúdená, ale z pohľadu formulácie skutku\nuvedeného v obžalobe a na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v prejednávanej\nveci, dôvodom nebola jej nesvojprávnosť, zneužitie či nedbalosť, keďže sa jednalo o plne spôsobilú\nkonateľku obchodnej spoločnosti, ktorá reálne vykonávala v spoločnosti činnosť. Odvolací súd nehodnotí\nskutok v bode 2) ako trestný pre nenaplnenie formálnych znakov trestného činu, a tomuto pripisuje aj\ndôvod, prečo nemožno J. N. považovať za páchateľku.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd skonštatoval, že uznanie obžalovaného vinným\nzo spáchania trestného činu nebolo v súlade so zákonom, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a na podklade dostatočne vykonaného\ndokazovania súdom prvého stupňa sám rozhodol vo veci rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku. Pri svojom rozhodnutí odvolací súd vychádzal z ústavného princípu zakotveného v čl. 49\nÚstavy SR, že trestným činom môže byť len také konanie, ktoré za trestné označí zákon, (lat. Nullum\ncrimen sine lege, nulla poena sine lege), tzn. extenzívny výklad Trestného zákona nie je možný, pretože\nby došlo k neprípustnému rozširovaniu trestnej zodpovednosti aj na konanie, ktoré nenapĺňa všetky\nzákonné znaky trestného činu. Pokračovanie v trestnom stíhaní obžalovaného by v prípade zrušenia\nnapadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa bolo udržiavaním protiprávneho stavu\nnezodpovedajúcemu § 2 ods. 1 Trestného poriadku, preto odvolací súd podľa § 285 písm. b) Trestného\nporiadku sám oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Z dôvodu oslobodenia spod obžaloby odvolací\nsúd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal leasingovú spoločnosť s nárokom na\nnáhradu škody na civilný proces.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia.\n\nK námietkam obhajoby, ktoré nie sú pokryté vyššie rozvedenými úvahami, odvolací súd len vo\nvšeobecne dodáva, že ich nepovažoval za zásadné pre končené rozhodnutie vo veci. K bodu 1)\nzhrnutia odvolania zo dňa 23.12.2022 odvolací súd uvádza, že vyhlásenie osoby potvrdzujúcej alibi\nobžalovanému obhajoba dodatočne doložila do spisu, a teda napriek tomu, že pôvodne v spise\nchýbalo, táto vada bola odstránená. K bodu 2) zhrnutia týkajúceho sa neupozornenia na zmenu právnej\nkvalifikácie obžaloby oproti uzneseniu o vznesení obvinenia, treba uviesť, že keďže nedošlo k zmene\ntrestného činu, a ani k zmene trestnej sadzby nejedná sa o zásadné porušenie práva na obhajobu, ale len\no nevýznamné. K bodu 4) zhrnutia odvolací súd konštatuje, že podľa úvodnej formulácie skutkovej vety\noboch skutkov došlo k podpisu zmluvy v sídle leasingovej spoločnosti, ktoré bolo v územnom obvode\nOkresného súdu Bratislava II. K bodom 5), 6) sa uvádza, že otázka zákonnosti sudcu prvostupňového\nsúdu bola riešená v prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, odvolací súd nie je v trestnom\nkonaní oprávnený posudzovať riadiace akty predsedu súdu, ktorý je orgánom štátnej správy súdu.\nZaujatosť zákonnej sudkyne bola opakovane predmetom posudzovania sťažnostným súdom, reakcie\nnadriadeného súdu na jednotlivé námietky zaujatosti sú obsahom rozhodnutí o nich. Ostatné body\nzhrnutia odvolania sú zo strany odvolacieho súdu pokryté odôvodnením oslobodenia spod obžaloby.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/192/2015", "guid": "338d168f-165e-429e-90d3-652cf32dab6d:ce4fcd03-fdc5-4f49-8406-32905af36790", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "134c511c-f801-4f99-821f-2f1c1d2152eb:a21f9fbf-87c3-4dc8-bebc-9d85b64d04f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8420010599.1", "spisova_znacka": "2To/11/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/11/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8420010599.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e7206b03-7aa2-454b-9473-3e9b55bd786e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.529.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.529.2023.1"}, {"guid": "1f3aeb24-85ef-4ba4-a91e-1bbffa2f22c8:58020434-8719-4abb-9fd5-b8a1021ccf96", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2122010015.4", "spisova_znacka": "3To/34/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/34/2024 z 4. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2122010015.4"}]}