{"guid": "e1fc346e-af6f-4f46-901f-27ec74494307:83aac5ae-5740-4452-a8a8-049aa9313552", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1", "spisova_znacka": "8Co/65/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/65/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 8Co/65/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1", "identifikacne_cislo": "1215216239", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24a", "nazov": "§ 24a zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-24", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-24a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83aac5ae-5740-4452-a8a8-049aa9313552", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/65/2024\n1215216239\n28. 01. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1215216239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EUROVAN s.r.o., so sídlom Košická 46,\nPrešov, IČO: 36 444 545, zastúpeného: JUDr. Peter Petrík, advokát, so sídlom Petelenova 1, Banská\nBystrica, IČO: 37 326 244, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská\n19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová\n14, Bratislava, IČO: 51 081 903, o zaplatenie 16.400,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, č. k. B2-7C/305/2015-261, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému\ndomáha zaplatenia sumy 16.400,23 eura s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n2. Prvoinštančný súd mal preukázané, že dňa 04.07.2013 došlo v Amsterdame v Holandsku k škodovej\nudalosti, pri ktorej bol poškodený autobus vo vlastníctve žalobcu továrenskej značky V., Z.: W., a to\nvozidlom továrenskej značky F. H. E., Z.: A.-U.-XX. Vodič vozidla Z.: A.-U.-XX v zápise o poistnej udalosti\nsvoju vinu priznal. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložený záznam o dopravnej nehode. V dôsledku\ndopravnej nehody bol žalobca nútený objednať a zaplatiť v Holandsku náhradný autobus, ktorý dokončil\npríslušný okruh (jazdu). Žalobca si následne na Slovensku zapožičal náhradný autobus až do doby\nopravy poškodeného autobusu v autorizovanom servise. Nesporným bolo, že žalobca nahlásil poistnú\nudalosť v poisťovni UNIQA poisťovňa, a.s., ktorá mu z havarijného poistenia vyplatila poistné plnenie vo\nvýške 6.236,02 eur (po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 995,82 eur). Z havarijného poistenia\nbola teda uhradená samotná oprava poškodeného autobusu. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie\npoisťovne UNIQA poisťovňa, a.s. o výške poistného plnenia zo dňa 02.01.2014. Napokon bolo v konaní\nnesporným aj to, že likvidačným zástupcom zodpovedného poisťovateľa škodcu (holandskej poisťovne\nAmlin) bol ustanovený AVUS International, spol. s r. o., IČO: 35 863 137, so sídlom Mliekarenská\n13, Bratislava. Z listu likvidačného zástupcu zo dňa 14.01.2014 adresovaného žalobcovi vyplýva, že\nUNIQA poisťovňa, a.s. si prostredníctvom likvidačného zástupcu uplatnila regresný nárok vrátane zatiaľ\nžalobcovi nepriznanej spoluúčasti spolu s nákladmi za prenájom náhradného autobusu voči zahraničnej\npoisťovni. Likvidačný zástupca v liste uviedol, že na to, aby regresný nárok mohol byť úspešne uplatnený,\nžiada žalobcu o vysvetlenie formou čestného vyhlásenia a o zaslanie dokladov preukazujúcich dĺžku\na nutnosť doby prenájmu (podľa faktúry išlo o päť mesiacov). Listom zo dňa 30.09.2014 likvidačný\nzástupca oznámil žalobcovi, že holandská poisťovňa dala vyhotoviť znalecký posudok ku škode\n\npodľa holandských predpisov, a z tohto dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody zatiaľ nemôže byť\nusporiadaný. Listom datovaným dňa 13.05.2015 adresovaným likvidačnému zástupcovi (a zaslaným\nna vedomie žalovanému) právny zástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie: a/\nposudku vypracovaného znalcom, ktorý mal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady\nna opravu na sumu 7.036,80 eur, b/ posudku vypracovaného v Holandsku, podľa ktorého mali byť\nvyčíslené náklady na opravu autobusu vo výške len 4.429,83 eur, c/ predpisu, na základe ktorého znalec\nv Holandsku zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní, d/ písomných\npodaní AVUS Nederland, z ktorých vyplývajú závery, o ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery. Z\nobsahu tohto listu pritom vyplýva, že ide o list, ktorý musel byť vyhotovený neskôr, a to pravdepodobne\ndňa 02.06.2015 (kedy bol podľa podacieho lístku podaný na pošte). Listom zo dňa 22.05.2015\nlikvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že poisťovňa UNIQA ho dňa 07.01.2014\npožiadala, aby uplatnil jej regresný nárok vo výške 6.236,02 eur. Poisťovňa UNIQA v liste uviedla,\nže nepriznaná spoluúčasť vo výške 1.000,- eur a náklady za prenájom motorového vozidla vo výške\n15.360,- eur majú byť uhradené priamo žalobcovi. Žalobca si svoje nároky podľa 4. direktívy EÚ voči\nzahraničnému subjektu priamo neuplatnil, ale len požiadal havarijného poisťovateľa (poisťovňu UNIQA)\no poukázanie neuhradenej časti výšky škody na motorovom vozidle (spoluúčasť, znehodnotenie).\nLikvidačný zástupca uplatnil nárok cestou svojho zastúpenia AVUS Nederland v Holandsku. Dňa\n13.01.2014 žiadal AVUS Nederland vysvetlenie, z akého dôvodu bol prenajatý autobus na tak dlhú dobu,\na to od 15.07.2013 do 21.11.2013. Dňa 14.01.2014 preto likvidačný zástupca požiadal žalobcu o zaslanie\ndokladov preukazujúcich nutnosť doby prenájmu motorového vozidla. AVUS Nederland uplatnil nárok\nu zodpovedného poisťovateľa. Poisťovňa Amlin napriek zaslaným dokladom a vysvetleniam namietala\nvýšku škody za poškodený autobus, ako aj za náhradné vozidlo. Likvidačný zástupca preto požiadal\nsvojho znalca, aby posúdil náklady za opravu a nárok za náhradné motorové vozidlo. Znalec na základe\npredložených dokladov považoval za primeranú dobu prenájmu motorového vozidla obdobie od 04.07.\ndo 09.07.2013 (náklady vo výške 3.196,80 eur), dobu 16 dní v júli 2013 (náklady vo výške 1.920,- eur)\na dobu 16 dní v novembri 2013 (náklady vo výške 1.920,- eur), spolu náklady vo výške 7.036,80 eur.\nVyčíslenie bolo predložené holandskej poisťovni, ktorá napriek vyjadreniu znalca považovala náklady\nna opravu a náklady za náhradné motorové vozidlo za neprimerane vysoké. Vzhľadom na to bol\nobjednaný posudok znalca k výške škody v Holandsku. Ten vyčíslil náklady na opravu autobusu vo\nvýške 4.429,83 eur. Likvidačný zástupca o tom informoval poisťovňu UNIQA (ktorá žalobcovi vyplatila\nsumu 6.236,02 eur), ktorá akceptovala refundáciu vo výške 4.429,83 eur. Holandský znalec vzhľadom\nna rozsah poškodenia zistil, že technologická doba opravy podľa holandských predpisov je 23 dní a\nnáhradu škody za náhradné vozidlo vyčíslil nasledovne: vychádzal pritom z faktúry na prenájom za\npäť dní za obdobie od 04.07. do 09.07.2013 na sumu 3.196,80 eur a odpočítal ušetrené náklady za\nprevádzku vlastného motorového vozidla vo výške 1.402,50 eur, a teda priznal náhradu škody vo výške\n1.794,30 eur. Za ďalších 18 dní priznal náhradu škody vo výške 120,- eur za deň, t. j. náhradu škody\nvo výške 2.610,- eur. Náhrada škody za náhradné motorové vozidlo tak činila sumu 3.954,30 eur. Táto\nsuma bude poukázaná na účet žalobcu. Medzi zmluvnými stranami bolo tiež nesporné, že pred podaním\nžaloby dňa 26.05.2015 bola žalobcovi poukázaná suma 3.954,30 eur a po podaní žaloby dňa 30.07.2015\nsuma 2.500,- eur. Suma 2.500,- eur bola žalobcovi vyplatená na základe ponuky likvidačného zástupcu,\nže mu táto bude vyplatená v prípade, že pôjde o definitívne riešenie a žalobca si nebude svoje nároky\nuplatňovať cestou súdu. Toto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným popreté, išlo preto o nesporné\nskutkové tvrdenie. Listom zo dňa 18.10.2017 likvidačný zástupca oznámil právnemu zástupcovi žalobcu\nokrem iného aj to, že podľa ustanovení Smernice 2000/26/ES si má poškodený uplatniť svoj nárok voči\nzahraničnému zodpovednému poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade poisťovňa Amlin. Faktúrou č.\n13700563 zo dňa 10.07.2013 dodávateľ Van den Broek Autoverhuur vyfakturoval žalobcovi prenájom\nautobusu za obdobie od 05.07.2013 do 09.07.2013 v sume 3.196,80 eur. Faktúrou č. 130566 zo dňa\n21.11.2013 dodávateľ Q. K. - T. vyfakturoval žalobcovi prenájom autobusu za obdobie od 15.07.2013 do\n21.11.2013 v sume 15.360,- eur bez DPH (120,- eur bez DPH za jeden deň). V súvislosti s dokazovaním\npoukázal prvoinštančný súd na to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023 predložil\naj ďalšie listinné dôkazy, a to žiadosť o náhradu škody zo dňa 15.05.2014 a list likvidačného zástupcu\nzo dňa 19.06.2015 spolu s prílohou - vyhlásenie. Na tieto listinné dôkazy však neprihliadol, pretože išlo\no prostriedky procesného útoku uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, ktorá je\nzakotvená v ustanovení § 153 C.s.p. Žalobca mal totiž možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného\nútoku (listinné dôkazy) už skôr v priebehu konania, pričom neuviedol ani žiadne také dôvody, ktoré by\nmu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku. Po celý čas bol pritom zastúpený\nadvokátom ako osobou znalou práva. Z uvedených dôvodov na tieto prostriedky procesného útoku\nneprihliadol, keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a\n\ns najväčšou pravdepodobnosťou aj odročenie pojednávania nariadeného na termín dňa 23.11.2023\nna oboznámenie sa s týmito listinnými dôkazmi a na zaujatie stanoviska k nim zo strany žalovaného\n(porovnaj čl. 9 C. s. p.), čo by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Skutočnosť, kedy a akým spôsobom\nsi žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody u likvidačného zástupcu, bola v konaní sporná a\ndoposiaľ nepreukázaná, keď žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2015 namietol, že žalobca\nv podanej žalobe neuviedol, kedy a akým spôsobom oznámil likvidačnému zástupcovi škodovú udalosť.\nAj z vyjadrení samotného likvidačného zástupcu pritom vyplýva, že tento začal konať nie na základe\noznámenia žalobcu o škodovej udalosti, ale na základe toho, že poisťovňa UNIQA poisťovňa, a.s. si u\nneho uplatnila regresný nárok voči zahraničnému poisťovateľovi. Zároveň poukázal na to, že žalobca\nsíce navrhol výsluch žalobcu (konateľa žalobcu), avšak neuviedol, aké skutočnosti by sa mali týmto\nvýsluchom preukázať, pričom až na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že výsluchom žalobcu chcel\npreukázať, kedy si žalobca uplatnil svoje nároky u likvidačného zástupcu. To je však skutočnosť, ktorú\nbolo možné preukázať inak (ako to vyplýva zo žalobcom predloženej písomnej žiadosti o náhradu škody\nzo dňa 15.05.2014), takže výsluch žalobcu ohľadom tejto skutočnosti neprichádzal do úvahy. V zmysle\n§ 195 ods. 1 C. s. p. totiž platí, že výsluch strany môže súd nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré\nv konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Žalobca ani nebol prítomný na pojednávaní, a\nteda súd by za účelom jeho výsluchu musel odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Navyše, súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie súdu vo\nveci. Výsluch žalobcu (konateľa žalobcu) preto nevykonal a návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.\nNapokon poukázal na to, že žalobca síce na pojednávaní dňa 23.11.2023 navrhol aj výsluch svedka zástupcu servisu MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., v ktorom bol opravovaný autobus žalobcu, a to za\núčelom preukázania toho, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola primeraná, avšak aj tento dôkazný\nnávrh zamietol, pretože bol žalobcom uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania,\npretože by musel za účelom výsluchu svedka odročiť pojednávanie, čo by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania, a to za stavu, keď žalovaný v priebehu celého konania spochybňoval žalobou\nuplatnený nárok žalobcu okrem iného aj tvrdením, že žalobcovi boli uhradené všetky odôvodnené a\nuznateľné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti odkazoval na\nargumentáciu likvidačného zástupcu, uvedenú najmä v jeho liste zo dňa 22.05.2015. Podstatnou a od\npočiatku spornou otázkou bola primeranosť dĺžky opravy autobusu, a teda primeranosť dĺžky prenájmu\nnáhradného autobusu. Pre žalobcu nešlo o novú alebo o prekvapivú argumentáciu, na ktorú až do\npojednávania dňa 23.11.2023 nemohol reagovať. Žalobca teda mohol tento prostriedok procesného\nútoku uplatniť už skôr v priebehu konania, pričom ani v tomto prípade neuviedol žiadne také dôvody, ktoré\nby mu bránili v jeho skoršom uplatnení a súdom zistený skutkový stav bol dostačujúci pre rozhodnutie\nsúdu vo veci a vykonanie tohto dôkazu tak ani nebolo potrebné.\n3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci spor po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 1,\n§ 2 písm. g), § 4 ods. 2, § 15 ods. 1, § 15a ods. 1, 2, 3 a 4, § 20 ods. 2 písm. a) a ust. § 24a ods. 1, 2\na 4 zákona č. 381/2001 Z. z., a dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože smerovala\nproti subjektu, ktorý v konaní nemal pasívnu vecnú legitimáciu, t. j. nebol nositeľom žalobcom tvrdenej\npovinnosti. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade došlo k dopravnej nehode v Holandsku, pričom\nautobus žalobcu bol poškodený motorovým vozidlom registrovaným a poisteným v Holandsku. V takom\nprípade je rozhodným právom pre hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku holandské\nprávo, keďže v zmysle čl. 3 Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (vyhláška\nministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb.) rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území\nktorého došlo k nehode. Ešte pred hmotnoprávnym posúdením žalobou uplatneného nároku, však\nskúmal, či je v konaní daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorú posudzoval podľa slovenských\nprávnych predpisov, konkrétne podľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho\nnáhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. Ide totiž o harmonizovanú právnu úpravu,\nktorou sa prevzali príslušné právne záväzné akty Európskej únie (smernice o aproximácii právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel). Konštatoval, že nebolo sporu o tom, že vinníkom predmetnej dopravnej nehody\nbola holandská spoločnosť, ktorá mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú motorovým vozidlom v holandskej poisťovni Amlin. Žalobcovi tak vznikol priamy nárok na\nnáhradu škody proti tomuto zahraničnému poisťovateľovi, proti ktorému však tento svoj nárok priamo\nneuplatnil. Žalobca mal okrem toho právo obrátiť sa na likvidačného zástupcu zahraničného poisťovateľa\nv Slovenskej republike v zmysle § 15a zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý vybavuje škodové udalosti v mene\ndaného zahraničného poisťovateľa a na jeho účet. Likvidačným zástupcom zahraničného poisťovateľa\n(poisťovne Amlin) na území Slovenskej republiky bola určená spoločnosť AVUS International, spol. s r. o.\n\nŽalobca však v tomto konaní nepreukázal, kedy a ako oznámil likvidačnému zástupcovi vznik škodovej\nudalosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že poisťovňa UNIQA Poisťovňa, a.s., ktorá\nposkytla žalobcovi poistné plnenie titulom havarijného poistenia, si uplatnila u likvidačného zástupcu\nregresný nárok na náhradu škody. Aj z neskoršej komunikácie likvidačného zástupcu vyplýva, že tento\noslovil žalobcu a komunikoval s ním ohľadom likvidácie škodovej udalosti len na základe toho, že si voči\nnemu uplatnila svoj nárok UNIQA Poisťovňa, a.s. Nevyhnutnou podmienkou vzniku nároku na náhradné\npoistné plnenie z poistného garančného fondu v zmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je\nvšak to, že zahraničný poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca do troch mesiacov odo dňa oznámenia\npoškodeného o škodovej udalosti neposkytnú poškodenému písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu\nškody. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že likvidačnému zástupcovi (alebo zahraničnému poisťovateľovi)\noznámil vznik škodovej udalosti, potom si nemôže uplatňovať svoj nárok proti žalovanému titulom\nnáhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu. V tejto súvislosti poukázal na to, že\nza oznámenie škodovej udalosti likvidačnému zástupcovi by bolo možné teoreticky považovať aj list\nprávneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015, ktorým oznámil likvidačnému zástupcovi, že prevzal\nprávne zastúpenie žalobcu. Ani tento list však žalobca v tomto konaní nepredložil, súd jeho obsah\nnepozná, a teda ani nevie posúdiť, či spĺňal obsahové náležitosti oznámenia o škodovej udalosti v\nzmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Z reakcie likvidačného zástupcu na tento list (list\nlikvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022) pritom vyplýva, že žalobca si uplatnil svoj nárok v poisťovni\nUNIQA, ktorá následne listom zo dňa 07.01.2014 požiadala likvidačného zástupcu o uspokojenie jej\nregresného nároku vo výške 6.236,02 eur. Likvidačný zástupca tak vo svojej písomnej korešpondencii\nnikdy nepotvrdil, že by mu žalobca oznámil vznik škodovej udalosti alebo že by si žalobca u neho\nuplatnil nárok na poistné plnenie. Likvidačný zástupca vždy poukazoval len na uplatnenie regresného\nnároku poisťovňou UNIQA. Na základe uvedeného preto konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie\npodmienok na vznik nároku na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu v zmysle § 24a\nods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Už len táto skutočnosť sama o sebe viedla k záveru o nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Pre úplnosť poukázal na to, že ak by aj list právneho\nzástupcu žalobcu zo dňa 13.05.2015 spĺňal obsahové náležitosti oznámenia o škodovej udalosti v\nzmysle § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., potom platí, že likvidačný zástupca splnil svoju\nzákonnú povinnosť, keď listom zo dňa 22.05.2022 poskytol žalobcovi v lehote troch mesiacov písomné\nvysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu poskytol (čiastočné) poistné plnenie\nvo výške 3.954,30 eur (dňa 26.05.2015). V zmysle § 24a ods. 4 druhej vety zákona č. 381/2001 Z.\nz. totiž platí, že kancelária (t. j. žalovaný) neposkytne poškodenému náhradné poistné plnenie alebo\npísomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné\nplnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné\nplnenie. Citované ustanovenie pritom ani nie je podmienené tým, že písomné vysvetlenie musí byť\nposkytnuté do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Inak povedané,\nak poskytne zahraničný poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca písomné vysvetlenie aj po uplynutí\nlehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, potom kancelária nemôže\nposkytnúť náhradné poistné plnenie. V tejto súvislosti sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že\npríslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. zakladajú poškodenému priamy nárok voči kancelárii\npoisťovateľov aj v prípade, ak poškodený nie je spokojný s výškou poskytnutého poistného plnenia alebo\ns poskytnutým písomným vysvetlením. Z citovaných ustanovení § 24a ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona\nč. 381/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že poškodenému takýto priamy nárok nevzniká. Povinnosťou\nkancelárie poisťovateľov totiž v takomto prípade nie je poskytnúť poistné plnenie, ale môže svoju\npovinnosť splniť aj tým, že poškodenému poskytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla\nposkytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie. Poškodenému ani v takom prípade nevzniká\nnárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu. To je aj rozdiel medzi náhradným\npoistným plnením podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. Zatiaľ\nčo pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. zákon výslovne uvádza, že\npoškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za\nakých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi (porovnaj § 24 ods. 3 a 5 zákona\nč. 381/2001 Z. z.), pri náhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. takáto úprava\nabsentuje. Nejde pritom o opomenutie zákonodarcu, ale o jeho úmysel, keďže pri náhradnom poistnom\nplnení podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. neexistuje poisťovateľ, voči ktorému by si poškodený\nmohol uplatniť svoje nároky (tento buď neexistuje, nie je zistený alebo je v platobnej neschopnosti), pri\nnáhradnom poistnom plnení podľa § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. však takýto (zahraničný) poisťovateľ\nexistuje. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že takýto výklad mu odopiera právo na\nsúdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu je v celom rozsahu zachované, keďže poškodený si svoje\n\nnároky môže uplatniť voči zahraničnému poisťovateľovi a súčasne aj voči škodcovi. Takýto nárok je\npritom možné uplatniť aj na súdoch členského štátu, v ktorom ma poškodený žalobca bydlisko, t. j. v\nprejednávanom prípade na slovenských súdoch (porovnaj čl. 11 nariadenia Brusel I). Takýto výklad nie je\nani v rozpore s účelom právnej úpravy, resp. v rozpore s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie,\nkeďže príslušné smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel takýto priamy nárok poškodeného\nvoči kancelárii poisťovateľov nezakladajú. Aj zo žalobcom predloženého odborného článku JUDr. J.\nH., E.. vyplýva, že smernica 2000/26/ES takýto priamy nárok nezakladá a necháva to na voľnej úvahe\nčlenských štátov. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo\ndňa 05.05.2021 sp. zn. 5Co/17/2021, podľa ktorého: \"Pre vznik nároku poškodeného na náhradné\npoistné plnenie podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. sa vyžaduje, aby poškodenému s\ntrvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý oznámil škodovú udalosť, poisťovateľ alebo jeho\nlikvidačný zástupca neposkytol v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti písomné\nvysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody. Podľa odvolacieho súdu nie je rozhodujúce,\nči uvedené písomné vysvetlenie je správne alebo nesprávne, teda, či poisťovateľ zamietol uplatnené\nnároky žalobcov dôvodne alebo nie. Z hľadiska naplnenia dôvodov vzniku povinnosti žalovaného\nposkytnúť náhradné poistné plnenie je relevantné len to, či v zákonom stanovenej lehote poisťovateľ,\nresp. jeho likvidačný zástupca poskytli poškodeným písomné vysvetlenie k ich uplatneným nárokom\nalebo nie. Postačuje, aby sa tak stalo v zákonnej lehote, písomne a aby vysvetlenie poisťovateľa,\nresp. jeho likvidačného zástupcu bolo odôvodnené (nepostačuje uplatnené nároky zamietnuť, pretože\nzákon vyžaduje vysvetlenie). Toto všetko bolo v danom prípade naplnené a je právne irelevantné, či\nposkytnuté písomné vysvetlenie likvidačného zástupcu poisťovne je správne, či má oporu v skutkovom\na právnom stave alebo nie. Ak sa žalobcovia ako poškodení domnievali, že písomné vysvetlenie\nzo strany likvidačného zástupcu poisťovne bolo nesprávne, mohli si svoje nároky voči poisťovateľovi\nuplatniť cestou súdu. Chybne sa však domnievajú, že nesprávne vysvetlenie likvidačného zástupcu\npoisťovne, ktoré inak spĺňa podmienky § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. (poskytnutie\nvysvetlenia v zákonnej lehote, v písomnej forme a s odôvodnením) viedlo k vzniku povinnosti žalovaného\nposkytnúť im náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu na ich nárok na náhradu škody\nna zdraví podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.\" Na základe uvedeného konštatoval,\nže nakoľko v prejednávanom prípade likvidačný zástupca zodpovedného zahraničného poisťovateľa\nposkytol žalobcovi ako poškodenému ešte pred podaním žaloby čiastočné poistné plnenie a zároveň mu\nposkytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ znížil poskytnuté poistné plnenie, žalobcovi\nnemohol vzniknúť nárok na poskytnutie náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu\npodľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. To viedlo k záveru o nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní a k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej v celom rozsahu.\nNad rámec vyššie uvedeného poukázal na to, že žalobca v tomto konaní neuniesol svoje dôkazné\nbremeno ani ohľadom vzniku škody v ním požadovanej výške. Keďže išlo o skutkovú otázku, súd ju\nmohol posúdiť bez toho, aby bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia holandských právnych\npredpisov. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie (i) nákladov za náhradný autobus\npoužitý v Holandsku vo výške 3.196,80 eur, (ii) nárok na náhradu nákladov za náhradný autobus počas\nopravy poškodeného autobusu vo výške 18.432,- eur, (iii) nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení\nz havarijného poistenia vo výške 995,82 eur a (iv) nárok na náhradu nákladov vzniknutých prepravou\npoškodeného autobusu vo výške 801,91 eur; tieto svoje nároky ponížil o poskytnuté poistné plnenie\nvo výške 3.954,30 eur. Čo sa týka náhrady nákladov vzniknutých prepravou poškodeného autobusu vo\nvýške 801,91 eur, vznik týchto nákladov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca ohľadom\ntohto nároku nepredložil žiadne listinné dôkazy, pričom nárok na náhradu týchto nákladov očividne ani\nnebol uplatnený voči likvidačnému zástupcovi. Nárok na náhradu za spoluúčasť na plnení z havarijného\npoistenia vo výške 995,82 eur vo svojej podstate nie je ničím iným než nárokom na náhradu nákladov\nvynaložených na opravu poškodeného autobusu. Žalobca však v tomto konaní žiadnym spôsobom\nnepreukázal výšku týchto nákladov. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že poisťovňa UNIQA vo\nvzťahu k žalobcovi akceptovala škodu vo výške 7.236,02 eur, rovnako tak však z predložených listín\nvyplýva, že poisťovňa UNIQA vo vzťahu k likvidačnému zástupcovi následne akceptovala refundáciu vo\nvýške 4.429,83 eur (porovnaj list likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022). Nesporná je teda škoda\nvo výške 4.429,83 eur a vo zvyšnej časti je vznik tejto škody nepreukázaný. Keďže žalobcovi bolo\nposkytnuté plnenie (v rámci havarijného poistenia) vo výške 6.236,02 eur, žalobcovi ďalšie nároky v\ntejto súvislosti nemohli vzniknúť (neboli v tomto konaní nijako preukázané). Vo vzťahu k nároku na\nnáhradu nákladov za náhradný autobus poukázal na to, že zahraničný poisťovateľ (prostredníctvom\nlikvidačného zástupcu) poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur a vo výške 2.500,-\n\neur, spolu vo výške 6.454,30 eur. Z listu likvidačného zástupcu zo dňa 22.05.2022 je pritom zrejmé, že\nzahraničný poisťovateľ za týmto účelom ustanovil znalca, ktorý považoval za adekvátnu doby opravy\npoškodeného autobusu dobu 23 dní. Za prvých päť dní v Holandsku žalobca zaplatil sumu 3.196,80\neur a za dobu ďalších 18 dní na Slovensku zaplatil sumu 2.160,- eur (18 x 120,- eur), čo spolu\nčiní sumu 5.356,80 eur. Žalobcovi teda bolo zo strany zahraničného poisťovateľa plnené viac, než\nmu podľa v tomto konaní preukázaného skutkového stavu vznikol nárok. Vo zvyšnej časti bol nárok\nv konaní nepreukázaný, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dĺžku opravy poškodeného\nautobusu a ani jej primeranosť, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Napokon poukázal\nna to, že medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporné, že po podaní žaloby zahraničný poisťovateľ\nprostredníctvom svojho likvidačného zástupcu poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.500,- eur\n(dňa 30.07.2015). Žalobca napriek tomu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a nepristúpil ani\nk čiastočnému späťvzatiu žaloby, a preto je v časti o zaplatenie sumy 2.500,- eur podaná žaloba\nzjavne nedôvodná. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v\nspore úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania o ktorých výške bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti rozsudku.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorá napadnutý\nrozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie\nmu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,\nže prvoinštančný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie dôkazu\npísomne navrhnutého podaním zo dňa 05.02.2018, ktorý smeroval ku získaniu znalosti o obsahu\nrelevantných ustanovení právnych predpisov štátu, kde došlo ku poistnej udalosti. Z rozhodnutia nie je\npreskúmateľné, prečo tento dôkaz nebol vykonaný a prečo tento súd nepovažoval za potrebný, keď'\nobsah predmetných ustanovení nie je do dnešného dňa známy a nie je známe čo dané ustanovenia\nupravujú, aké povinnosti, lehoty, oprávnenia ukladajú a pod. Práve na tomto základe súd podľa žalobcu\nnemal možnosť sa vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a ani nemohol\nvzhľadom na neznalosť relevantných ustanovení riadne svoje rozhodnutie odôvodniť a napadnuté\nrozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie teda nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal pri svojom rozhodovaní z nedostatočne\nzisteného stavu, keď do dnešného dňa nie je vôbec zrejmé ani známe, čo obsahujú predmetné\nustanovenia cudzieho práva, a aký majú vplyv na právne alebo vecné posúdenie uplatneného nároku,\nči tieto majú alebo nemajú vplyv na právne a skutkové závery súdu. Rovnako však podľa žalobcu\nnie je preskúmateľné, na akom základe neboli vykonané ani ďalšie ním navrhované dôkazy. Súd\npritom podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam,\npokiaľ spochybnil existenciu pasívnej legitimácie tým, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle\nustanovenia § 24a ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu, že likvidačný zástupca nemal nikdy potvrdiť,\nže by mu žalobca oznámil vznik škodovej udalosti alebo, že by si žalobca u neho uplatnil nárok na\npoistné plnenie. V tomto smere poukázal na dôkaz označený ako \"Podanie likvidačného zástupcu zo\ndňa 30.09.2014\", z ktorého obsahu je zrejmá spisová značka č. SKR-00509/13, ktorá spisová značka\nje vedená vo všetkých dokumentoch vedených medzi ním a likvidačným zástupcom, a to i v podaní zo\ndňa 22.05.2015, ktorým reagoval likvidačný zástupca na list jeho právneho zástupcu a nie poisťovne\nUNIQA. Žaloba bola podaná po viac ako 3 mesiacoch nečinnosti likvidačného zástupcu. Tento dôkaz bol\npredložený a označený spolu so žalobným návrhom, preto skutkové (a aj právne) závery súdu, ktorými\nspochybnil splnenie zákonných podmienok v dôsledku neuplynutia 3 mesačnej lehoty nepovažuje za\ndôvodné. Ohľadom včasnosti označenia dôkazu uviedol, že dôkaz \"Podanie likvidačného zástupcu\nzo dňa 30.09.2014\" bol ako dôkaz označený už v žalobnom návrhu. Na tomto základe neobstoja\nskutkové závery uvedené v bode č. 33 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal tiež na\nto, že pokiaľ súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že žiadnym spôsobom nebola preukázaná dĺžka\nopravy autobusu ako i to, že dĺžka opravy je neprimerane dlhá, z dôkazu vykonaného pred súdom\nprvého stupňa a to podania likvidačného zástupcu zo dňa 22. 05. 2015 vyplýva záver, že likvidačný\nzástupca mal vedomosť o tomto trvaní, pričom samotný likvidačný zástupca konštatuje, že poisťovňa\nškodcu považovala za neprimerane vysoké náklady na náhradné vozidlo ako aj náklady na opravu a\nto i napriek vyjadreniam znalca. Samotný likvidačný zástupca rovnako uvádza v tomto podaní, že s\nním nekomunikoval dostatočne a o tom, že ho dostatočne neinformoval, čo potvrdzuje jeho záver o\nnečinnosti likvidačného zástupcu po dobu viac ako 3 mesiacov. Rovnako skutkový záver súdu o tom,\n\nže dĺžka opravy 128 dní je neprimeraná je nepodložený, pretože nevyplýva ani zo samotného podania\nlikvidačného zástupcu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza tiež z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko súd posudzoval predmetné ustanovenia citovaných predpisov formalisticky,\npričom opomínal účel zákona. I z dôvodovej správy k danej norme vyplýva, že zmyslom zákonnej úpravy\nje uľahčiť prístup poškodeného ku poistnému plneniu, keď k bodu č. 21 sa uvádza: \"V súvislosti so\nvstupom SR do EÚ bude potrebné zaviesť do praxe v súlade so smernicou č. 2000/26/ES inštitút tzv.\n\"likvidačného zástupcu\", ktorého bude musieť mať menovaného každá poisťovňa, ktorá u nás dostala\npovolenie vykonávať tento druh poistenia, na území každého iného členského štátu EU. Zavedením\nlikvidačného zástupcu by sa mal vyriešiť problém v systéme zelených kariet, ktorý nerieši všetky\nproblémy poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody v inom členskom štáte voči osobe,\nktorá má v tomto členskom štáte trvalý pobyt alebo jej poisťovni. Jedná sa najmä o problémy, ktoré\nsúvisia napr. s iným právnym systémom, jazykom, inými postupmi pri likvidácii a niekedy aj bezdôvodným\nodďaľovaním vyplácania náhrady škody. V praxi to bude znamenať, že ak sa stane slovenskej osobe\nškoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré pochádza z iného členského štátu EU, môže\nsa táto osoba obrátiť na likvidačného zástupcu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a zastupuje\ntoho kto škodu spôsobil, aby mu tento likvidačný zástupca vyplatil náhradu škody\". Poukázal na to, že\nkonajúci súd v zásade nespochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného, resp. zo súdnej praxe vyplýva,\nže súdy nepovažujú likvidačných zástupcov za pasívne legitimovaných v obdobných súdnych sporoch.\nKonajúci súd formalisticky poukazuje na to, že ak formálne likvidačný zástupca plnil svoje povinnosti,\nprípadne poskytol i čiastočné plnenie, tak potom v tejto situácií podľa jeho právneho názoru nepatrí\nžalobcovi právo domáhať sa svojich zvyšných nárokov pred príslušným súdom SR, ale má sa obrátiť\nna súd v členskom štáte. Takéto vnímanie účelu zákona a predmetných ustanovení, podľa jeho názoru\nodporuje zmyslu zákonnej úpravy. V tomto smere odkázal aj na jeho podanie z 30.09.2016, v ktorom\ncitoval odborný článok, z ktorého vyplýva, že \"Otázka priamej žalovateľnosti odškodňovacieho orgánu\nje legitímna v prípade ak poškodený nie je spokojný s výškou odškodnenia.\" Prvostupňový súd však\nnesprávne právne posúdil podanie likvidačného zástupcu zo dňa 30. 09.2014. Z daného podania je\nzrejmé, že likvidačný zástupca bol nečinný viac ako 3 mesiace a teda ním uplatnený nárok bol dôvodný\nv zmysle ustanovenia § 24a ods. 1 písm. a/ zákona 381/2001 Z.z. S poukazom na uvedené žiadal\nodvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolanie žalobcu odmietnuť alebo\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V prvom rade poukázal na to,\nže odvolanie žalobcu je adresované Okresnému súdu Bratislava IV, teda v čase jeho vyhotovenia\nneexistujúcemu súdu a bolo podané proti v neexistujúceho rozsudku, a preto predmetné podanie\nžalobcu nie je možné v zmysle ustanovenia § 363 C.s.p. považovať za riadne podané odvolanie proti\nv skutočnosti existujúcemu rozsudku vydaného v predmetnej veci a je preto potrebné ho odmietnuť.\nVo vzťahu k meritórnym otázkam odvolania žalobcu poukázal na to, že pokiaľ žalobca vytýka súdu\nnevykonanie navrhnutých dôkazov, napadnutý rozsudok sa týmito okolnosťami zaoberá v bode 19.\nodôvodnenia. Má za to, že tam uvedené v plnej miere vysvetľuje skutkový stav s tým, že predloženie\nlistinných dôkazov žalobcom bolo oneskorené a v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania.\nK námietkam o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie je potrebné si predovšetkým\nozrejmiť okolnosti komunikácie jednotlivých dotknutých strán pri likvidácii škody. Podstatná námietka\nžalobcu - (ne)oznámenie písomného vysvetlenia k nárokom na náhradu škody neobstojí. Žalobca\nuznáva v žalobe tú skutočnosť, že v priebehu roku 2015 obdržal platbu vo výške 3.954,30 €, avšak\nnapriek tejto skutočnosti trvá na celom ním uplatnenom nároku. V priebehu likvidácie škody k tejto\notázke bolo žalobcovi dané náležité vysvetlenie v tom smere, že sú uhradené všetky odôvodnené a\nuznateľné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie\n§ 24a ods. 4, veta druhá, zákona č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého kancelária neposkytne náhradné\npoistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne\npoškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo\npre ktoré znížil poistné plnenie.\" V tomto prípade však zákon splnenie tejto podmienky neviaže na\nlehotu, teda deliberačným dôvodom je poskytnutie plnenia i po uplynutí 3-mesačnej lehoty uvedenej v\n§-e 24a ods.1), písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Je evidentné z vyššie uvedeného, že v čase začatia\npredmetného konania bolo poškodenému poistné plnenie poskytnuté. Pokiaľ ide o právne posúdenie\nveci, žalobca sa podľa žalovaného snaží vytvoriť základ žalovateľnosti poukazovaním na nedodržanie\nlehôt v zmysle ustanovenia § 24a ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., čo je však zavádzajúca argumentácia.\nUstanovenie § 24a ods. 4, veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko (ako je to preukázané a medzi\nsporovými stranami nespochybnené) došlo k plneniu titulom predmetnej náhrady škody - jednoznačne\n\nstanovuje, že žalovaný v takomto prípade náhradné poistné plnenie neposkytne. Tento právny stav\nsúd prvej inštancie v predmetnom rozsudku náležite vysvetlil v bode 35 jeho odôvodnenia. Neobstojí\nteda tvrdenie odvolateľa, že \"konajúci súd v zásade nespochybnil pasívnu legitimáciu žalovaného\". Pre\nprípad, že k odmietnutiu odvolania nedôjde, žiadal napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť\na žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nžalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3\nC.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.\n7. V prvom rade, v nadväznosti na námietku žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorej je\npotrebné podané odvolanie odmietnuť, nakoľko žalobca odvolanie podal proti neexistujúcemu rozsudku\nneexistujúceho súdu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto námietka nie je opodstatnená\na obsah odvolania neumožňuje odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť. Je síce pravdou, že doslovná\nšpecifikácia odvolaním napadnutého rozsudku nie je celkom dôsledná, keď náležite nezohľadňuje\nnásledky zmeny sústavy súdom v Hlavnom meste SR Bratislave, avšak z obsahu odvolania (čl. 11 v\nspojení s § 124 ods. 1 C.s.p.) je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že žalobca svojim odvolaním napadol\nrozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2023, č. k. B2-7C/305/2015-261. Odvolací\nsúd preto odvolanie neodmietol a na jeho základe meritórne preskúmal vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku.\n8. Po jeho preskúmaní a tiež preskúmaní konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací\nsúd k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne a dostatočne vykonaného dokazovania,\npo riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a správnej aplikácii ustanovení Civilného sporového\nporiadku o koncentrácii dokazovania správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie sporu,\nkeď správne, vzhľadom na predmet sporu, ktorým je nárok žalobcu ako poškodeného na náhradné\npoistné plnenie podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., vychádzal z toho, že žalobca\nv konaní nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik jeho práva žiadať od žalovaného\nnáhradné poistné plnenie z garančného fondu v zmysle citovaného ustanovenia, a teda nepreukázal,\nže žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Správne v tomto smere súd prvej inštancie\nza stavu, keď nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda pri dopravnej nehode, ktorej vinníkom bola\nholandská spoločnosť, povinne zmluvne poistená na zodpovednosť za škodu spôsobenú motorovým\nvozidlom v holandskej poisťovni Amlin, ktorej likvidačným zástupcom na území Slovenskej republiky\nbola spoločnosť AVUS International, spol. s r. o., sústredil so zreteľom na obsah ustanovenia § 24a ods.\n1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. svoju pozornosť najmä na ustálenie otázky, či žalobca uplatnil svoj\nnárok na náhradu škody u likvidačného zástupcu a ak áno, či boli splnené aj všetky ďalšie predpoklady\npodmieňujúce vznik povinnosti žalovaného poskytnúť mu náhradné plnenie. Na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania potom prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že žalobca procesne\nprípustným spôsobom nepreukázal, že by svoj nárok u likvidačného zástupcu AVUS International, spol.\ns r. o. riadne uplatnil, avšak ani to, že by tento likvidačný zástupca nesplnil svoju povinnosť do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti poskytnúť mu aspoň vysvetlenie k nárokom na\nnáhradu škody. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie pre účely unesenia dôkazného bremena\nžalobcu považoval za významné, že likvidačný zástupca sa v tomto prípade nezačal predmetnou\nškodovou udalosťou zaoberať na základe uplatnenia nároku žalobcom, avšak po tom, ako nárok na\nplnenie uplatnila u likvidačného zástupcu poisťovňa UNIQA poisťovňa, a.s. ako regresný nárok za\nplnenie poskytnuté žalobcovi, pričom listom zo dňa 30.09.2014 likvidačný zástupca oznámil žalobcovi, že\nholandská poisťovňa dala vyhotoviť znalecký posudok ku škode podľa holandských predpisov, a z tohto\ndôvodu nárok žalobcu na náhradu škody zatiaľ nemôže byť usporiadaný a následne listom datovaným\ndňa 13.05.2015 adresovaným likvidačnému zástupcovi (a zaslaným na vedomie žalovanému) právny\nzástupca žalobcu vyzval likvidačného zástupcu na predloženie posudku vypracovaného znalcom, ktorý\nmal podľa vyjadrenia likvidačného zástupcu ohodnotiť náklady na opravu na sumu 7.036,80 eur, posudku\nvypracovaného v Holandsku, podľa ktorého mali byť vyčíslené náklady na opravu autobusu vo výške\nlen 4.429,83 eur, predpisu, na základe ktorého znalec v Holandsku zistil, že technologická doba opravy\npodľa holandských predpisov je 23 dní, písomných podaní AVUS Nederland, z ktorých vyplývajú závery,\no ktoré likvidačný zástupca opiera svoje závery, na ktorý likvidačný zástupca reagoval listom zo dňa\n22.05.2015, ktorým právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že poisťovňa UNIQA ho dňa 07.01.2014\n\npožiadala, aby uplatnil jej regresný nárok vo výške 6.236,02 eur. Na základe uvedeného, keď ďalšie\nskutočnosti ohľadne riadneho uplatnenia nároku u likvidačného zástupcu samotným žalobcom neboli\n(procesne prípustne) preukázané, nakoľko právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2023\nsíce predložil aj ďalšie listinné dôkazy, a to žiadosť o náhradu škody zo dňa 15.05.2014 a list likvidačného\nzástupcu zo dňa 19.06.2015 spolu s prílohou - vyhlásenie, avšak na tieto dôkazy už nebolo možné\nprihliadať, pretože išlo o prostriedky procesného útoku uplatnené oneskorene v rozpore so sudcovskou\nkoncentráciou konania v zmysle ust. § 153 C.s.p., súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca\nsvoj nárok síce neuplatnil proti zahraničnému poisťovateľovi a obrátil sa na jeho likvidačného zástupcu\nv Slovenskej republike, avšak najskôr až listom jeho právneho zástupcu zo dňa 13.05.2015, ktorý\noznámil likvidačnému zástupcovi, že prevzal právne zastúpenie žalobcu, ktorého presný obsah naviac\nani nie je preukázaný, pričom však likvidačný zástupca žalobcovi listom zo dňa 22.05.2022 poskytol\npísomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a zároveň mu dňa 26.05.2015 poskytol\nčiastočné poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur. V tomto smere niet súdu prvej inštancie v súvislosti\ns ustálením skutkového stavu veci čo vytknúť, pričom ani žalobca v odvolaní správnosť postupu súdu\nprvej inštancie v súvislosti s uplatnením tzv. koncentračnej zásady nenamietal a postup súdu ani iné\nokolnosti prejednávanej veci v žiadnom smere nevytvárajú priestor na prehodnotenie skutkového stavu\nustáleného súdom prvej inštancie, z ktorého z tohto dôvodu vychádzal aj odvolací súd.\n9. Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s ustálením skutkového stavu veci vytýka súdu prvej inštancie,\nže nevykonal ním navrhnuté dokazovanie smerujúce k získaniu znalosti o obsahu relevantných\nustanovení právnych predpisov štátu, kde došlo ku poistnej udalosti, pričom z rozhodnutia nevyplýva,\nprečo tento dôkaz nebol vykonaný a prečo ho súd nepovažoval za potrebný, odvolací súd túto námietku\npovažuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie otázku potenciálnej aplikácie cudzieho práva neopomenul,\nkeď správne v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že rozhodným\nprávom pre hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku je síce holandské právo, avšak\nvychádzal z toho, že jeho hmotnoprávne ustanovenia nebolo potrebné použiť, nakoľko pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalovaného bolo nevyhnutné posudzovať podľa slovenských právnych predpisov, konkrétne\npodľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho náhradné poistné plnenie z poistného\ngarančného fondu, v prípade ktorej ide o harmonizovanú právnu úpravu, ktorou sa prevzali príslušné\nprávne záväzné akty Európskej únie (smernice o aproximácii právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel). Pokiaľ\npotom súd prvej inštancie napriek návrhu žalobcu nezisťoval obsah holandského práva za stavu, keď\nbolo nevyhnutné žalobu zamietnuť podľa ustanovenia § 24a zákona č. 381/2001 Z. z. pre nedostatok\nvecnej legitimácie žalovaného, postupoval celkom správne a týmto postupom neporušil právo žalobcu\nna spravodlivý proces.\n10. Neopodstatnene tiež žalobca v odvolaní namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne\njeho uplatnenia nároku voči likvidačnému zástupcovi, keď argumentuje tým, že z podania likvidačného\nzástupcu zo dňa 30.09.2014, je zrejmá spisová značka č. SKR-00509/13, ktorá je vedená vo všetkých\ndokumentoch vedených medzi ním a likvidačným zástupcom, a to i v podaní zo dňa 22.05.2015,\nktorým reagoval likvidačný zástupca na list jeho právneho zástupcu a nie poisťovne UNIQA. Samotné\nuvedenie predmetnej spisovej značky v danom liste likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014 totiž ešte\nnepreukazuje, kedy bol nárok uplatnený samotným žalobcom. Už ku dňu 30.09.2014 sa totiž likvidačný\nzástupca predmetnou škodovou udalosťou zaoberal, avšak nie základe uplatnenia nároku žalobcom, ale\nna základe uplatnenia regresného nároku poisťovňou UNIQA, teda žalobcom v tomto smere ponúknutá\ninterpretácia uvedenia spisovej značky SKR-00509/13 na liste likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014\nnie je nevyhnutné jediným logickým vysvetlením; každopádne však, ak by tým aj bola potvrdená určitá\nskoršia komunikácia medzi žalobcom a likvidačným zástupcom, než bolo v konaní procesne prípustne\npreukázané, nie je zrejmé, čo bolo jej obsahom, a preto nepochybne ani podľa odvolacieho súdu\nsamotné uvedenie spisovej značky č. SKR-00509/13 v podaní likvidačného zástupcu zo dňa 30.09.2014,\nnie je spôsobilé preukázať splnenie predpokladov vzniku nároku žalobcu proti žalovanému v zmysle §\n24a zákona č. 381/2001 Z. z. Ani táto odvolacia námietka žalobcu preto nie je opodstatnená.\n11. V súvislosti s ustálením skutkového stavu veci napokon odvolací súd len pre úplnosť poukazuje aj\nna to, že bez právneho významu a nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie\ndospel k nesprávnemu skutkovému záveru, podľa ktorého žiadnym spôsobom nebola preukázaná dĺžka\nopravy autobusu ako i to, že dĺžka opravy je neprimerane dlhá. Vzhľadom na absenciu vecnej legitimácie\nna strane žalovaného, ktorá neumožňuje žalobe vyhovieť bez ohľadu na preukázanie výšky nároku,\n\nje totiž predmetné skutkové zistenie z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku bez relevancie a ani\nopodstatnenosť tejto námietky by nemohla pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore.\n12. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že na základe náležite a správne\nustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď,\nvychádzajúc predovšetkým z obsahu ust. § 24a zákona č. 381/2001 Z. z., dospel k správnemu záveru, že\nnakoľko žalobca riadne nepreukázal, že svoj nárok uplatnil voči likvidačnému zástupcovi, resp. ak tento\nnárok uplatnil, tak najskôr až listom zo dňa 13.05.2015, na ktorý však likvidačný zástupca reagoval listom\nzo dňa 22.05.2022, ktorým žalobcovi poskytol písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu\nškody a zároveň mu dňa 26.05.2015 poskytol čiastočné poistné plnenie vo výške 3.954,30 eur, teda\nsplnil svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, čo má za následok nesplnenie predpokladov\npre vznik nároku žalobcu voči žalovanému na poskytnutie náhradného plnenia z garančného fondu,\nžalovaný nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, a preto nezostáva iné, než žalobu už len z\ntohto dôvodu zamietnuť.\n13. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci s\nargumentáciou, že použité ustanovenia citovaných predpisov aplikoval formalisticky a opomína účel\nzákona, keď aj z dôvodovej správy k danej norme vyplýva, že zmyslom zákonnej úpravy je uľahčiť prístup\npoškodeného ku poistnému plneniu prostredníctvom inštitútu tzv. likvidačného zástupcu, a to za stavu,\nkeď súdy nepovažujú likvidačných zástupcov za pasívne legitimovaných v obdobných súdnych sporoch,\nani s touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Prvoinštančný súd totiž v žiadnom smere nekládol\nna žalobcu v súvislosti so splnením predpokladov pre aplikáciu ust. § 24a zákona č. 381/2001 Z. z.\nnesplniteľné, či prehnané požiadavky a neinterpretoval ani neaplikoval citované ustanovenie v rozpore\ns jeho účelom a zmyslom vyplývajúcim aj z dôvodovej správy k danému ustanoveniu, keď vychádzal\nz toho, že predpokladom pre vznik povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradné plnenie je\nriadne uplatnenie nároku žalobcom a kvalifikovaná nečinnosť likvidačného zástupcu. Pokiaľ žalobca v\ntejto súvislosti odkazuje na odbornú literatúru a vychádza z toho, že právo na poskytnutie náhradného\nplnenia vzniká aj vtedy, ak poškodený nie je spokojný s výškou odškodnenia, odvolací súd uvádza, že\npráve takýto výklad je v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu likvidačného zástupcu, keď účelom jeho\nzavedenia je iba uľahčenie prístupu poškodeného k poistnému plneniu vo svojej domovskej krajine a\nnie poskytnutie celého plnenia v súlade s predstavami poškodeného.\n14. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného\nskutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobca vo svojom odvolaní neuviedol\nžiadne relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov súdu\nprvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/305/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "882916f8-5474-4cad-8408-f1daa53f685d:ba2de344-dfe9-4b79-983b-603c2ce9d8ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/17/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/17/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/882916f8-5474-4cad-8408-f1daa53f685d:ba2de344-dfe9-4b79-983b-603c2ce9d8ae"}], "citovane_v": []}