{"guid": "66e94d64-ef65-4f14-9460-1613c6759bd6:97ed3e45-0324-40da-8484-6229aabc25d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1", "spisova_znacka": "6Co/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/84/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 6Co/84/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1", "identifikacne_cislo": "1215218010", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97ed3e45-0324-40da-8484-6229aabc25d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/84/2023\n1215218010\n30. 04. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1215218010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: N. U.Ť., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, R., zast.: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Tallerova\n4, Bratislava, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, so sídlom Pažítková\n4, Bratislava, o zaplatenie 1.000.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. februára 2023, č.k. 17C/133/2015-1401, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.\nŽalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 800.000,- eur zastavil\n(I. výrok), žalobu žalobkyne zamietol (II. výrok) a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (III. výrok).\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou\n24.07.2015 domáha od žalovanej zaplatenia sumy 1.000.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nza zásah do súkromného a rodinného života. Následne na pojednávaní konanom dňa 15.02.2023\nžalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 800.000,- eur späť, s čím žalovaná vyslovila súhlas,\nz ktorého dôvodu súd prvej inštancie konanie v tejto časti v I. výroku svojho rozhodnutia zastavil (§146\nods. 1 CSP).\n3/ Súd prvej inštancie zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorej bola žalobkyňa v dňoch\n14.10.2003 až 05.11.2003 hospitalizovaná vo FN Bratislava, pracovisko Antolská 11, Petržalka, kde\n15.10.2003 podstúpila operáciu stapedotómiu - implantovanie protézky pre otosklerózu. Pred operáciou\nbola informovaná, že sa jej nehýbe kostička, ktorá bude operáciou uvoľnená, avšak nemala vedomosť\no tom, že táto kostička bude nahradená protézkou, na základe čoho podpísala súhlas s operáciou pre\nuvoľnenie protézky, neposkytla však riadny súhlas s implantovaním protézky. Keďže jej bola vykonaná\niná operácia ako tá, o ktorej bola informovaná a navyše tento jej súhlas neobsahuje žiadne informácie\no čom bola informovaná a nemá predpísané náležitosti. Ďalej konštatovala, že po operácii mala\nkomplikácie prejavujúce sa zvracaním, pocitom na zvracanie, prudkými závratovými stavmi s kolapsom\naž tonicko - klonickými kŕčmi a bezvedomím, ktoré boli spojené aj s pocitom búšenia srdca, potením,\nopakovanými stratami posturálneho tonusu pri vertikalizácií s očami vyvrátenými nahor, bolesťami v\nkrčnej chrbtici a neschopnosťou čítať. Následne bola preložená na neurologické oddelenie, kde boli\nvykonané len psychiatrické vyšetrenia. Mala za to, že vyšetrenie CT mozgu realizované na ORL\noddelení bolo indikované nesprávne a nemohlo preukázať poškodenie pri výkone operácie ani objasniť\npôvod závratových stavov a nakoľko neboli využité základné diagnostické metódy, došlo k postupu\nnon lege artis. Ďalej uviedla, že prvé otoneurologické vyšetrenie zamerané na vestibulárny systém\n\nbolo uskutočnené dňa 09.02.2005 u Z.. A. s diagnostickým záverom poruchy vestibulárnej funkcie.\nV dňoch 06.12.2005 až 09.12.2005 bola žalobkyňa hospitalizovaná na klinike otorinolaryngológie a\nchirurgie hlavy a krku vo Fakultnej nemocnici v Košiciach a po kompletizácii vyšetrení bola následne\nhospitalizovaná v dňoch 05.03.2006 až 08.03.2006, kedy bola dňa 06.03.2006 vykonaná revízna\noperácia a bol odstránený piston, avšak žalobkyni bolo zamlčané, že protézka bola dislokovaná 3\nmm vo vnútornom uchu, keď až v roku 2013 bolo toto vtlačenie do vnútorného ucha zistené. Zhrnula,\nže žalovaná spôsobila žalobkyni ťažkú ujmu na zdraví s následným zhoršením zdravotného stavu a\ntým aj škodu, keďže v prípade správnej zdravotnej starostlivosti by sa okamžite predišlo zhoršeniu jej\nzdravotného stavu a neprežívala by sústavné bolesti spôsobené dráždením vestibulárneho orgánu, ako\naj bolesti z množstva pádov a úrazov pri závratových a záchvatových stavoch. V dôsledku uvedeného\nbola vyradená z pracovného procesu, prežíva materiálnu núdzu a dochádza k poškodzovaniu jej\nosobnosti, nakoľko lekári si nevedeli vysvetliť jej problémy, keďže nemali dôkaz o organickej príčine\nochorenia a považovali ju za hysterickú. Priatelia, známi a rodina s ňou prestali komunikovať. Žalobkyňa\nmá 4 deti, z čoho 2 boli v spornom období maloleté, čo malo nepriaznivý následok na ich dospievanie a\nvzťah k žalobkyni. Rodina žalobkyne sa kvôli tomu rozpadla, žalobkyňa prišla o celý majetok, jej syn sa\ns ňou niekoľko rokov nerozpráva a narušili sa vzťahy aj s ostatnými deťmi, súrodencami a jej matkou.\nKaždý deň znáša bolesti, závraty, zvracanie, únavu, nespavosť, zápchu a úrazy, budením sa 10 x za\nnoc že nedýcha, ale aj pocity ponižovania, pričom nie je jednoduché ležať kdesi na zemi, váľať sa v\nkŕčoch, zvracať a následne po odvezení do nemocnice znášať ponižovanie od lekárov.\n4/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul procesnú obranu žalovanej, ktorá primárne vzniesla námietku\npremlčania, odkazujúc pritom na dátum 15.02.2005, kedy žalobkyňa podala sťažnosť na poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť, pričom žalobu na súd podala až v júli 2014, sekundárne namietala nesplnenie\nzákonných zodpovednostných podmienok na náhradu nemajetkovej škody.\n5/ Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil svoje skutkové zistenia, podľa\nktorých žalobkyňa bola v dňoch 14.10.2003 až 05.11.2003 hospitalizovaná vo FN Bratislava, pracovisko\nAntolská 11, Petržalka, kde dňa 15.10.2003 podstúpila operáciu stapedotómiu - implantovanie protézky.\nPo operačnom výkone u nej pretrvávali zdravotné problémy, z dôvodu ktorých následne navštívila\nviacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých absolvovala ďalšie vyšetrenia. Dňa\n15.02.2005 podala žalobkyňa sťažnosť na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola prešetrená\nžalovanou ako neopodstatnená, o čom informovala žalobkyňu. Od 05.03.2006 do 08.03.2006 bola\nžalobkyňa hospitalizovaná na ORL klinike FN L. Pasteura, Košice, kde jej bola prevedená revízna\noperácia. V epikríze prepúšťacej správy z 08.03.2006 sa uvádza, že: „Problémy závratových stavov\nprestali, z čoho usudzujem, že boli spôsobené veľmi pravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného\nucha pistonom“.\n6/ Ďalej súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 274/2018 vypracovanom znaleckou organizáciou\nforensic.sk zo dňa 07.11.2018 zistil, že z ORL hľadiska nebola u žalobkyni pred 15.10.2003 zistená\nžiadna otogénna vestibulárna symptomatológia. Žalobkyňa dala pred operáciou vykonanou dňa\n15.10.2003 písomný súhlas k všetkým liečebným úkonom, ktoré budú lekári považovať za nutné alebo\nprospešné s tým, že bola o diagnóze a chirurgických možnostiach liečby informovaná ambulantne\ndňa 14.10.2003 s odporúčaním operačného zákroku na strednom uchu vpravo za účelom zlepšenia\nsluchu so zavedením sluchovej náhrady - pistonu do stredoušia. Znalecká organizácia dospela k záveru,\nže dňa 15.10.2003 bola vykonaná operácia lege artis, a teda ťažkosti žalobkyne nie sú v príčinnej\nsúvislosti s operáciou vykonanou dňa 15.10.2003. Podľa záverov znaleckej organizácie z lekárskej\nsprávy Z.. A. zo dňa 24.07.2013 jednoznačne nevyplýva, že zdravotné komplikácie žalobkyne boli\nspôsobené ako následok operácie otosklerózy dňa 15.10.2003. Vo vzťahu k ustáleniu okamihu, kedy sa\nmohla žalobkyňa dozvedieť, že jej zdravotné ťažkosti sú v príčinnej súvislosti s operáciou vykonanou\ndňa 15.10.2003, znalecká organizácia uviedla, že v epikríze prepúšťacej správy z KORL FN LP\nHospitalizácia od 05.03.2006 do 08.03.2006 sa uvádza: „Problémy závratových stavov prestali, z čoho\nusudzujem, že boli spôsobené veľmi pravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného ucha pistonom.“\nZ uvedenej správy mohla usudzovať, že jej vestibulárne ťažkosti súviseli s operáciou stredného ucha\nvykonanou dňa 15.10.2003. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že znalec znaleckej organizácie forensic.sk\nZ.. Z. X. (lekár z odboru ORL, foniatria a audiológia) na pojednávaní bližšie ozrejmil, že z obsahu výpisu\nz účtu poistenca bolo zistené, že pred spornou operáciou žalobkyňa trpela poruchami psychiatrického\ncharakteru, ktoré boli definované ako panická porucha, adaptačná porucha a opakovane epizodická\nzáchvatová úzkosť. Tieto diagnózy sú evidované od 10.06.2003. Znalecká organizácia v písomných\nodpovediach na otázky žalobkyne uviedla, že operačná technika bola vykonaná lege artis, keď k tomuto\nzáveru dospela i na základe zápisu v operačnej vložke z operácie z 15.10.2003, kde bol zaznamenaný\nštandardný priebeh operácie bez akejkoľvek komplikácie a na základe operačného nálezu z revíznej\n\noperácie pravého ucha žalobkyne zo dňa 06.03.2006, KORL FN LP v Košiciach prof. Z.. E., v ktorom\nsa uvádza, že žalobkyni: „bola vykonaná Rosenova tympanotómia cez spekulum; na dlhom ramienku\nsa identifikovala zavesená časť pistona, ktorý sa odstránil. Výtok perilymfy nebol“. Znalecká organizácia\npoukázala aj na znalecký posudok vypracovaný Z.. Q., ktorá konzultovala operačný nález z 06.03.2006\ns prof. E., ktorý uviedol: „Mne sa javil piston, ktorý som odstránil primerane veľký. Navyše ak by bol\ndlhý a spôsoboval by výraznú traumatizáciu, utrpela by výrazne aj sluchová funkcia - teda pacientka\nby ohluchla.“\n7/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul nesúhlasný postoj žalobkyne k vznesenej námietke premlčania, keď\ntvrdila, že rozhodujúcim dňom pre posúdenie premlčania je deň 24.07.2013, kedy prišlo v lekárskej\nspráve k priznaniu, že protézka sa nachádza vo vnútornom uchu, a že prišlo k traumatickému\npoškodeniu. Poukázala na to, že konštatovanie, na základe ktorého zistila, že nemocnica pri operácii\nspravila chybu, je veta v lekárskej správe Z.. A., že protézka bola zasadená hlbšie v labyrinte asi 3\nmm. Teda až z tejto informácie zistila, že protéza zasahovala do vestibulárneho aparátu, čím došlo k\npoškodeniu nervov, čím bol vyvolaný jej zdravotný deficit.\n8/ Za zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 3 ods. 1, § 13 ods. 1, 2 a 3 a § 100 ods. 1 a 2\nObč. Zákonníka a § 146 ods. 1 CSP súd prvej inštancie zhrnul, že žalobkyňa si žalobou podľa § 13 ods. 2\nObč. Zák. uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do súkromného a rodinného života v dôsledku\nnesprávneho (non lege artis) postupu žalovanej. Za neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti\noznačila úkony žalovanej, a to nesprávny postup pred a počas operácie, neposkytnutý správny liečebný\npostup po operácii a následky na zdraví po operácii zasahujúce do jej súkromného a rodinného života,\nktoré sa prejavujú v zhoršení jej zdravotného stavu, v nepriaznivom sexuálnom živote, v poškodení\nmedziľudských vzťahov, vo vyradení z pracovného procesu, v materiálnej núdzi a v poškodzovaní jej\nosobnosti výrokmi lekárov.\n9/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania sa najprv zaoberal dôvodnosťou\nnámietky premlčania vznesenej žalovanou. Skonštatoval, že súd sa v civilnom konaní môže zaoberať\nvznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva\nžalobkyne, a to s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania. Vysvetlil, že premlčanie je kvalifikované\nuplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Základným účelom\ninštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách\nuplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej\ndobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená\nosoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe\noprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s\núspechom domáhať na súde svojho práva. Skonštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. Zák. predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných\nprostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktoré vzniká vtedy, keď\nmorálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov\nprotiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti\nnemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné\nprávo majetkovej povahy. V tejto súvislosti potom uviedol, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej\npremlčacej doby v prípade náhrady za spôsobenú nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Obč. Zák.\nviazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť\nosobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k\ntakémuto zásahu došlo.\n10/ V kontexte s vyššie uvedeným súd prvej inštancie následne zhrnul, že práve uskutočnenie spornej\noperácie bolo tým okamihom, kedy došlo podľa žalobkyne k neoprávnenému zásahu objektívne\nspôsobilému porušiť alebo ohroziť jej osobnostné práva, aj keď účinky budú pretrvávať po dlhú dobu.\nDospel potom k záveru, že nakoľko žalobkyňa viazala svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na\noperáciu vykonanú žalovanou dňa 15.10.2003, v dôsledku ktorej malo byť zasiahnuté do jej práva na\nsúkromie a rodinný život, a ktorej následky v podobe zdravotných ťažkostí stále pretrvávajú, mohla\nsvoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát 16.10.2003, t.j.\ndeň nasledujúci po operácii. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá\nskončila 16.10.2006. Žalobkyňa však svoju žalobu podala na súd až 24.07.2015, teda po uplynutí\npremlčacej doby. Poukázal ešte na to, že z konania žalobkyne po operácii vyplýva, že táto sústavne\nuž od roku 2003 pochybovala o správnosti postupu žalovanej, a teda už v tom čase mala vedomosť\no tom, že zákrok žalovanej mohol byť príčinou poškodenia jej zdravia. Vo vzťahu k argumentácii\nžalobkyne, že o škode sa dozvedela až v roku 2013 uviedol, že podstatným momentom pre určenie\nzačiatku plynutia premlčacej doby je moment, kedy došlo k neoprávnenému zásahu, nie moment, kedy\n\nsa o tom poškodená dozvedela. Skonštatoval, že ak by aj prisvedčil tvrdeniu žalobkyne, že začiatok\nplynutia premlčacej lehoty sa neviaže na deň operácie, ale na deň, kedy sa dozvedela, že jej zdravotné\nťažkosti súvisia s týmto zákrokom, tak aj v danom prípade by bol nárok premlčaný. V tejto súvislosti\npoukázal na znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou forensic.sk zo dňa 07.11.2018, v\nktorom sa uvádza, že žalobkyňa mohla z epikrízy prepúšťacej správy z KORL FN LP Hospitalizácia od\n05.03.2006 do 08.03.2006 usudzovať, že jej vestibulárne ťažkosti súviseli s operáciou stredného ucha\nvykonanou 15.10.2003, a teda začiatok plynutia premlčacej lehoty by bol deň nasledujúci po dni, v ktorý\nsa žalobkyňa podľa znaleckého posudku dozvedela, že jej zdravotné ťažkosti súvisia s týmto zákrokom.\n11/ Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi\nsúd prvej inštancie uviedol, že vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno\npokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Za špecifických okolností však výkon\npráva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého\núčastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by zánik\nuplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v\nporovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nneuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné\nvyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z\nokolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, teda rozhodujúce pre\nodopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky\npremlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený\ntak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. S\npoukazom na uvedené potom vyhodnotil, že žalobkyňou uvedené okolnosti nesúvisia s uplatnením\nnámietky premlčania, ale majú pôvod v udalosti, z ktorej vyplýva žalovaný nárok. Žalovaná nebránila\nžalobkyni, aby uskutočnila poradu s právnym zástupcom, aby jej bolo ozrejmené, akú formu ochrany\nsvojich práv má zvoliť a je potrebné, čo i len z opatrnosti začať súdne konanie o náhradu nemajetkovej\nujmy, keď zdravotné ťažkosti nastúpili ihneď po operácii. Bránenie v podaní žaloby nemožno vidieť v tom,\nže žalovaná žalobkyni neposkytla zdravotnú starostlivosť, ktorá bola najvhodnejšia podľa žalobkyne, ale\nzdravotnú starostlivosť, ktorá bola najvhodnejšia podľa žalovanej. Žalobu preto súd prvej inštancie vo\nzvyšnej časti (v rozsahu 200.000 eur ) druhým výrokom zamietol.\n12/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že\nžalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n13/ Proti tomuto rozsudku v rozsahu II. a III. výroku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konkrétne\ndôvodila, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti\nuvedené v žalobe, a síce, že žalobkyni bola v roku 2013 diagnostikovaná reflexná epilepsia, porucha\nvestibulárneho systému, pričom dňa 01.08.2013 bola uznaná invalidnou v súvislosti s výkonom operácie\ns mierou poklesu 75 % a v roku 2014 aj ZŤP s mierou poklesu 80 % a bol jej pridelený asistent\nna 7,5 hod. s tým, že jej stav bol určený ako trvalý; že nevymenoval všetky listinné dôkazy a to\njednotlivé lekárske správy z hospitalizácií žalobkyne, posudky Z.. K., Z.. A.O., Z.. E., Z.. E., doklady\nz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, znalecký posudok Z.. Q., ktoré dokazujú poškodenie zdravia\nžalovanej (zrejme správne „žalobkyne“, poznámka odvolacieho súdu), ani rozhodnutia Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, ani posudok Z.. S.Q., lekárske správy z hospitalizácie z roku 2005\na 2010, jej vestibulárne vyšetrenie najmä z roku 2013, rozhodnutie sociálnej poisťovne z roku 2014,\nrozhodnutie o pridelení asistencie. Pokiaľ išlo o žalovanou vznesenú námietku premlčania a jej žiadosť,\naby sa z dôvodu hospodárnosti konania skúmala prioritne, žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná\nargumentovala sťažnosťou, ktorú podala žalobkyňa dňa 3.3.2005. Podľa žalobkyne však z predmetnej\nsťažnosti vyplýva, že v nej neuvádzala poškodenie vestibulárneho systému pri výkone operácie, nakoľko\no tom nemala vedomosť, ale poškodenie krčnej chrbtice, nakoľko tak bola informovaná ošetrujúcim\nlekárom, že jej zdravotné problémy sú z krčnej chrbtice a nesúvisia s operáciou. Následne dva roky\nnosila Šancov golier. Neskôr však bolo pri výsluchu znalca potvrdené, že žalovaná uviedla do odpovedi\n\nna sťažnosť žalobkyne zavádzajúce informácie, resp. že je bolo napísané v odpovedi na sťažnosť, že\njej vykonali inú operáciu, ako jej v skutočnosti urobili. Vyšli najavo okolnosti, že lekári nezapisovali do\nzdravotnej dokumentácie pravdivé informácie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2014 sám operatér\npotvrdil, že pacientka mala po operácií kaskádu príznakov z poškodenia vestibulárneho systému.\nSkutočnosť, že zdravotný stav bol uznaný v príčinnej súvislosti s výkonom operácie až 24.07.2013\npotvrdil aj obvodný lekár vo svojom posudku pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2014.\nNamietala, že žalobkyňa (správne žalovaná, poznámka odvolacieho súdu) podala prvý krát námietku\npremlčania listom zo dňa 27.10.2015, ku ktorej sa žalobkyňa vyjadrila. Následne na pojednávaní\ndňa 9.2.2016 uviedla, že na námietke premlčania zotrváva, súd však túto námietku nepripustil a\nbolo prijaté uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania na ustálenie otázky ohľadom zdravotného\nstavu žalobkyne. Je teda zrejmé, že súd nepovažoval nárok za premlčaný, nakoľko aj po predložený\nznaleckého posudku, na ktorý sa súd odvoláva, pokračoval súd v konaní, vyžadoval od znalca doplnenie\notázok, predloženie ďalších lekárskych správ, vykonal výsluch znalca, pričom je celkom zrejmé, že\nznalec nepodával pravdivé informácie uvedené v znaleckom posudku, ale udával informácie, ktoré\nnezodpovedajú skutočnostiam a nemajú oporu v dôkazných prostriedkoch, čo súd takisto konštatoval\npri výsluchu znalca. Po 8 rokoch dokazovania došlo k zmene sudkyne, ktorá zrazu rozhodne, že\nnárok je premlčaný, čo žalobkyňa vníma ako vysoko protispoločenské. Pokiaľ ide o otázku premlčania\nuplatneného nároku, žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie, že rozhodným momentom pre\nzačiatok jej plynutia je deň výkonu operácie. Má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je deň, kedy\nobjektívne prišlo k uvedeniu v lekárskej správe, že nastal okamih práva na nárok, teda okamih, kedy bolo\nmožné prvý krát objektívne podať žalobu na súd. Podľa žalobkyne k ustáleniu zdravotného stavu došlo\naž dňom 24.07.2013, kedy Z.. A.O. skonštatoval, z akého dôvodu trpí žalobkyňa uvedenými problémami.\nNestotožnila sa preto ani so záverom súdu prvej inštancie, že sa mohla o zdravotných ťažkostiach\nsúvisiacich s operáciou v roku 2003 dozvedieť z prepúšťacej správy z KORL FN LP Hospitalizácia od\n05.03.2006 do 08.03.2006. Tvrdila, že v tejto prepúšťacej správe nie je uvedené trvalé poškodenie,\nako ani pozícia protézky, resp. hĺbka a nesprávne vloženie. Zhrnula, že súd prvej inštancie mal pri\nposudzovaní včasnosti uplatnenia jej nároku na súde skúmať, z čoho odvodzuje žalobkyňa svoj nárok,\nteda z akých následkov, o ktorých sa dozvedela, kedy a z čoho túto vedomosť nadobudla, resp. kedy\nsa mohla dozvedieť o následkoch zásahu do jej zdravia a ľudskej dôstojnosti. Vo vzťahu k vznesenej\nnámietke premlčania ešte žalobkyňa uviedla, že túto považuje za rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko\nju vzniesla žalovaná ako subjekt, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti. Súd prvej inštancie sa mal\npreto podľa žalobkyne vysporiadať s tým, že žalovaná i napriek pooperačným ťažkostiam žalobkyne\nnevykonala HRCT vyšetrenie, ktoré by preukázalo neprimerane vložený piston, pričom tento stav\nžalovaná udržiavala naďalej. Mala za to, že dostatočne preukázala pochybenia žalovanej spočívajúce\nnielen v operácii, ale aj v následnom liečení, resp. neliečení, ako i v tom, že žalovaná nevykonala HRCT\nvyšetrenie, ktoré by preukázalo neprimerane vložený piston.\n14/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie v konaní dostatočne nevysporiadal\nso znaleckým posudkom (žalobkyňa mala zrejme na mysli znalecký posudok vypracovaný znaleckou\norganizáciou forensic.sk, poznámka odvolacieho súdu), keď mala za to, že znalecká organizácia a\nani znalec, ktorý predmetný znalecký posudok vypracoval, sa nezaoberali poskytovaním následnej\nzdravotnej starostlivosti žalobkyni, pričom podľa jej názoru bolo počas výsluchu znalca preukázané, že\nskutočnosti uvádzané v znaleckom posudku nezodpovedajú skutočnostiam uvádzaným v lekárskych\nsprávach. V tejto súvislosti ešte namietala, že znalec vo svojom posudku nepreukázal, že sa liečila v\npredoperačnom alebo pooperačnom období na psychiatrickú poruchu; dôvodila, že v konaní nebolo\npreukázané ani len to, že v roku 2003 navštevovala psychológa. Znalec nepreukázal, že žalobkyni\nbol poskytnutý informovaný súhlas (žalobkyňa zrejme mienila, že ona neposkytla informovaný súhlas,\npoznámka odvolacieho súdu). Z výpisu z účtu poistenca to nevyplývalo a nie je na to ani relevantný\ndôkaz. Žalobkyňa poukázala pri výsluchu aj na skutočnosť, že ak znalec uvádza ochorenia podľa\núčtu poistenca, musí zároveň brať za preukázané, že žalobkyňa mala diagnostikovanú epilepsiu aj\nvestibulárne ochorenie zaznamenané v účte poistenca po výkone operácie. Žalobkyňa jednoznačne\nvo svojom podaní zo dňa 04.02.2023 poukázala na to, kedy mal súd preukázané znalcom porušenie\nprávnych povinností - neposkytnutie základných diagnostických vyšetrení, kde znalec potvrdil, že\nžalobkyni nebolo realizované HRCT, ktoré jediné môže preukázať pooperačné komplikácie, ako\naj polohu protézky, ako aj neposkytnutie informovaného súhlasu. Ako však vyplýva z dôkazných\nprostriedkov, žalovaná (zrejme správne žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) sa nelieči na panické\nataky ani doteraz, ani nikdy predtým, a ani na krčnú chrbticu.\n15/ Záverom žalobkyňa zhrnula, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu zamietnutia\nžaloby pre premlčanie, ako i nesprávneho určenia začiatku plynutia premlčacej doby, naviac mala\n\nza to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal rozporom námietky premlčania s dobrými\nmravmi. Nevypočutím navrhovaných svedkov a znalca znemožnil súd prvej inštancie žalobkyni, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré neodzrkadľujú skutočnosti ňou tvrdené.\nUzavrela, že súd prvej inštancie nedostatočným preskúmaním žalobných dôvodov, ako i dôkazov a\nnevysporiadaním sa s nimi, znemožnil žalobkyni právo na spravodlivý súdny proces.\n16/ Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa uviedla, že navrhuje aplikáciu § 257 CSP, keď\ndôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania spočívajú podľa\nžalobkyne v jej ťažkej životnej situácii, nákladoch spojených s liečbou a nemožnosti vykonávať prácu.\n17/ K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza zo\nsprávneho právneho posúdenia veci, že sa s ním stotožňuje vo všetkých jeho častiach, napadnutý\nrozsudok je riadne odôvodnený a samotné konanie nevykazuje žiadne procesné, ani právne vady,\nktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie. Skonštatovala, že žalobkyňu nikdy nežiadala o to, aby žalobu\nnepodala a ani jej v tom nijakým spôsobom nebránila. Uzavrela, že zdravotnú starostlivosť poskytla\nžalobkyni lege artis, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n18/ Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu zopakovala, že námietku\npremlčania považuje za neaplikovateľnú, pretože v lekárskych správach nie sú zapísané pravdivé údaje,\na že žalovaná neposkytla žalobkyni zdravotnú starostlivosť lege artis, nedošlo k riadnemu poučeniu a aj\nliečenie bolo v rozpore so zákonom. Napadnutý rozsudok preto považuje za nedostatočne odôvodnený,\nvychádzajúci z nedostatočne vykonaného dokazovania.\n19/ Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadrila.\n20/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez potreby nariadenia odvolacieho\npojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.\nOdvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku.\n21/ V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa domáha voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. Zák. z titulu poškodenia svojich práv za zásah do súkromného a\nrodinného života v dôsledku nesprávne poskytnutej predoperačnej zdravotnej starostlivosti (porušenie\ninformačnej povinnosti pred zákrokom), non lege artis operácie z 15.10.2003 a nesprávne poskytnutej\npooperačnej zdravotnej starostlivosti počas jej hospitalizácie u žalovanej v dňoch 14.10.2003 až\n05.11.2003.\n22/ Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, s náležitou odbornou starostlivosťou,\npri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na\nvýkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi\npri zohľadnení individuálneho stavu pacienta (t.j. lege artis largo sensu). Zdravotná starostlivosť\nje poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so\nzabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri\nzohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n23/ Podľa § 4 ods. 4 ZoZS je zdravotnícke zariadenie (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) povinný\nposkytnúť pacientovi náležité poučenie a realizovať zdravotnú starostlivosť na základe informovaného\nsúhlasu pacienta.\n24/ Podľa § 11 Obč. Zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n25/ Podľa § 13 ods. 1 Obč. Zák. fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané\nprimerané zadosťučinenie.\n26/ Podľa § 13 ods. 2 Obč. Zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 preto,\nže bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n27/ Podľa § 444 Obč. Zák. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie\nspoločenského uplatnenia.\n28/ Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má\npreukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných\na spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len \"následok\").\n29/ Podľa § 100 ods. 1 Obč. Zák. právo sa premlčuje v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie\nsúd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo nemožno\n\nveriteľovi priznať. Podľa §100 ods. 2 Obč. Zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva.\n30/ Podľa § 101 Obč. Zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je\ntrojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n31/ Podľa § 106 ods. 1 Obč. Zák. právo na náhradu škody za premlčí za dva roky odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n32/ Podľa § 106 ods. 2 Obč. Zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide\no škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to\nneplatí ak ide o škodu na zdraví.\n33/ Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je objektívnou\nzodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením niektorého\nz osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. V prípade, ak by sa nezdalo morálne\nzadosťučinenie postačujúce, občiansky zákonník umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká vtedy, ak morálna satisfakcia ako rýdzo osobné\nprávo nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv.\nTen istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a\nsťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej\nosobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní\nmať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá\nsa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994\nZ.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní\nv znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia\nspoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života\npoškodeného. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Obč. Zák. je ujma v nemajetkovej\nsfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej\nsféry fyzickej osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s\nmajetkovými dôsledkami (pozri § 16 Obč. Zák.) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy\ndôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných\npredpisov (pozri § 444 Obč. Zák.). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.\n2 Obč. Zák. je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym\nfinančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť\nčo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho,\nzmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej\nosoby (§ 444 Občianskeho zákonníka) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením\nzdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá\nmá preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského\nuplatnenia). Záver, že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v\nsebe aj ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný\nživot, nemá oporu v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví. Z ustanovení § 2 ods. 1, § 3\nods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. treba vyvodiť, že zmyslom náhrady za bolesť a\nza sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do\ntelesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti (§ 9 zákona č. 437/2004 Z.\nz.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10 zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani\nzo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z. z.) nevyplýva, že by sa náhrady za\nbolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do osobnostnej\nsféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. S prihliadnutím na to nie je opodstatnený záver, v\nzmysle ktorého je pri súbehu žalôb na ochranu osobnosti a náhrady škody na zdraví potrebné uplatniť\nzásadu non bis in idem (R 1/2015, 7Cdo 65/2013 z 20.05.2014). Pre úplnosť treba dodať, že otázka\nsúbehu týchto nárokov, t.j. špeciálna právna úprava nárokov za sťaženie spoločenského uplatnenia bola\nvo vzťahu k ochrane osobnosti riešená aj Ústavným súdom SR Uznesením zo dňa 13.08.2014 č.k. I.\nÚS 426/2014-31.\n34/ Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je možné jednoznačne vyvodiť, že právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti\nfyzickej osoby je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje (napr. rozhodnutie 5Cdo 278/2007). Ust. §\n101 Obč. Zák. sa všeobecne vykladá tak, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby na\n\nnáhradu za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne\nspôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť\ndňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie NS\nSR zo 17.02.2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah\ndo osobnostných práv zákon (§101 Obč. Zák.) moment začiatku plynutia premlčacej doby upravuje teda\ninak, ako si to vysvetľuje žalobkyňa, oproti nárokom uplatňovaným podľa § 444 Obč. Zák., kde plynie\nosobitná premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2 Obč. Zák., zákonodarcom konštruovaná v prospech\npoškodeného. Jedinú výnimku z konceptu kombinácie objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty totiž\nzákonodarca ustanovil pri právach na náhradu škody na zdraví, pri ktorých platí výlučne dvojročná\nsubjektívna premlčacia lehota.\n35/ Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že i napriek\ntomu, že v prejednávanom prípade ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho\nvyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že sa jedná o osobné právo majetkovej povahy, ktoré\nsa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Obč. Zák. Rovnako konštatuje\nsprávnosť záveru, že z dôvodu procesnej ekonómie a hospodárnosti konania už nebolo potrebné\npodrobne skúmať existenciu subjektívneho práva žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej, nakoľko\nžalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania. Žalobkyňa svoje odvolanie primárne založila na\ntvrdení, že moment začiatku plynutia premlčacej lehoty je potrebné odvíjať až od 24.07.2013, kedy je\ndatovaná lekárska správa Z.. A., na podklade ktorej sa údajne prvý krát dozvedela o zásahu do svojich\npráv (v lekárskej správe Z.. A. je uvedené, že protézka bola zasadená hlbšie v labyrinte asi 3 mm,\npoznámka odvolacieho súdu). Tvrdí, že až od tohto momentu mala možnosť podať žalobu na súd. S\ntouto odvolacou argumentáciou sa však odvolací súd nemohol stotožniť. Táto by totiž ako relevantná\nsnáď prichádzala do úvahy pri nárokoch na náhradu škody na zdraví uplatnených podľa § 444 Obč.\nZák., nie však pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11, §13 ods. 2 Obč. Zák.\n36/ V danom prípade ide o medicínskoprávny spor. Vo všeobecnosti možno o týchto typoch sporoch\npovedať, že sú „charakteristické svojou skutkovou zložitosťou prejavujúcou sa predovšetkým súbehom\nviacerých príčin spôsobilých privodiť škodlivý následok alebo výrazným časovým obdobím medzi\npríčinou a následkom, čo významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že úroveň aktuálneho\nstavu poznania v danom čase neumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosť\npostupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov.\nTypickou črtou týchto vzťahov, ktorá v priebehu súdneho konania mnohokrát zohráva rozhodujúcu\núlohu, je aj to, že medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia a pacientom je výrazná\ninformačná asymetria v neprospech pacienta. Práve informačná nerovnomernosť medzi úrovňou\npoznania zdravotníckeho zariadenia na jednej strane a jeho pacientom na strane druhej a s tým spojená\nodborná znalosť zdravotníckeho zariadenia a spôsobilosť vnímať udalosti spojené s poskytovaním\nzdravotníckych služieb lepšie alebo o ich priebehu zistiť viac a tiež jeho spôsobilosť preventívne alebo\nnásledne zabezpečiť o tom dôkazné prostriedky sú tými okolnosťami, ktoré ho stavajú do výhodnejšieho\nprocesného postavenia v prípade sporu vo vzťahu k pacientovi, ktorý takéto možnosti spravidla nemá\n(porovnaj nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/716/2016 zo dňa 24.10.2017).\n37/ Odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy nie je\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný v lekárskej správe uviesť, že liečebný postup pacienta je\nukončený, resp. že jeho zdravotný stav je ustálený. S poukazom na uvedené preto nie je spravodlivé\npredpokladať, že žalobkyňa sa v danom prípade o zásahu do svojich práv dozvedela už nasledujúci\ndeň po vykonanej operácii, pretože nedostala do rúk lekársku správu, v ktorej by bolo uvedené, že jej\nliečebný proces sa skončil, resp. že jej zdravotný stav bol ustálený. Pre správne ustálenie okamihu\nzačatia plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty bolo preto potrebné posúdiť, z akých následkov\nodvodzuje žalobkyňa svoj nárok, kedy a z čoho túto vedomosť nadobudla, resp. z akých následkov a\nkedy sa mohla dozvedieť o zásahu do jej zdravia a ľudskej dôstojnosti. Nie je preto možné, podľa názoru\nodvolacieho súdu, striktne formálne a bez posúdenia ostatných súvisiacich okolností dospieť k záveru,\nže nakoľko žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch od operácie\nvykonanej dňa 15.10.2003, začala jej plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota už deň nasledujúci\npo uskutočnenej operácii, teda 16.10.2003 a uplynula 16.10.2006.\n38/ V predmetnej právnej veci žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku poukazujúc\nna výrazný časový odstup od lekárskeho zákroku, ktorý realizovala (október 2003) a moment podania\nžaloby (24.07.2015), právne odkazujúc na § 101 Obč. Zák. Preto bolo potrebné primárne sa vysporiadať\ns touto otázkou. Na jej správne, a najmä spravodlivé vyriešenie treba zohľadniť osobitosti tejto\nmedicínsko-právnej veci, ktoré akcentoval aj Ústavný súd SR vo vyššie zmienenom Náleze č.k. II. ÚS\n716/2016-92. Ako bolo uvedené vyššie, pre správne ustálenie okamihu začatia plynutia všeobecnej\n\ntrojročnej premlčacej lehoty bolo preto potrebné posúdiť následky na zdraví žalobkyne, ktoré negatívne\nzasiahli do jej osobnostných práv a kedy sa objektívne prvý krát mohla dozvedieť o následkoch zásahu\ndo jej zdravia a ľudskej dôstojnosti a na podklade takýchto poznatkov podať žalobu na súd. Žalobkyňa\nsvoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odvodzuje od operácie z 15.10.2003. Pre ňou\ntvrdené pretrvávajúce zdravotné problémy po tejto operácii bola hospitalizovaná od 02.04.2004 do\n22.04.2004 v Železničnej nemocnici s poliklinikou Šancová, Bratislava za účelom diagnostiky, s ktorej\nzdravotnou starostlivosťou bola tiež nespokojná (voči jej nástupcovi NOVOPHARM s.r.o. iniciovala\ndve občianskoprávne žaloby, a to na náhradu škody na zdraví a o ochranu osobnosti). V konaní\nnebolo sporné ani to, že žalobkyňa bola následne 06.12.2005 až 09.12.2005 z dôvodu pretrvávajúcich\nzdravotných ťažkostí hospitalizovaná na ORL klinike FN L. Pasteura v Košiciach, kde bola v dňoch\n06.03.2006 uskutočnená revízna operácia ucha s tým, že jej bol z ucha odstránený piston (voči tomuto\nzdravotníckeho zariadeniu žalobkyňa rovnako iniciovala na Okresnom súde Košice I dve občianskoprávne žaloby sp. zn. 34C 375/2015 a sp. zn. 38C 317/2015, to z dôvodu non lege artis poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti a pre nedôvodnosť samotného výkonu reoperácie, a to osobnostnú žalobu a\nžalobu na náhradu škody na zdraví). V epikríze prepúšťacej správy z 08.03.2006 je výslovne uvedené, že\nzávratové stavy žalobkyne po uskutočnení revíznej operácie prestali. Na základe uvedeného preto lekár\nskonštatoval, že tieto problémy žalobkyne boli veľmi pravdepodobne spôsobené dráždením štruktúr\nvnútorného ucha pistonom. S poukazom na uvedené je preto podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé,\nže žalobkyňa mohla nadobudnúť vedomosť o ňou tvrdenom zásahu do svojho zdravia a ľudskej\ndôstojnosti v príčinnej súvislosti so zdravotnou starostlivosť poskytnutou žalovanou v októbri 2003\nnajneskôr z prepúšťacej správy FN L. Pasteura zo dňa 08.03.2006. K tomuto zisteniu mohla dospieť so\nzohľadnením toho, že pokiaľ mala pochybnosti o nesprávne uskutočnenej operácii už deň nasledujúci\npo tejto operácii, o čom svedčia aj jej sťažnosti a podania voči žalovanej na Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou v roku 2007 (č.l. 441 a nasl.), preto definitívne ju v tomto jej presvedčení\nmohlo utvrdiť konštatovanie o dráždení štruktúr vnútorného ucha pistonom uvedeným v lekárskej\nprepúšťacej správe z 08.03.2006. Odvolací súd teda konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie,\nktorým žalobu žalobkyne z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou v celom rozsahu\nzamietol. (Premlčacia lehota by tak uplynula dňom 08.03.2009, pričom žaloba bola podaná 24.07.2015).\n39/ Žalobkyňa ešte v tejto súvislosti argumentovala, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými\nmravmi, nakoľko ju vzniesla žalovaná ako subjekt, ktorý porušil svoje právne povinnosti. Odvolací\nsúd sa s touto námietkou žalobkyne nestotožnil. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi rozumie súbor\nspoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými\nvzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji\nosvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou\nčasťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere\nv spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného\nsúdu SR, č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011). Takýmto normám v zásade neodporuje, ak niekto\nnamieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania je inštitútom zákonným,\na teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva\nnamietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka\nprávneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by\nzostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva,\nktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na\núkor druhého účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené\npreto odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanou nie je v rozpore s\ndobrými mravmi, pretože v konaní nebolo preukázané, pričom uvedené žalobkyňa ani netvrdila, že by jej\nžalovaná v priebehu trvania tejto premlčacej doby akýmkoľvek spôsobom bránila alebo ju ovplyvňovala\nspôsobom, aby sa so svojím nárokom neobrátila na súd. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že\nby žalovaná vznesenou námietkou premlčania zneužila tento svoj prostriedok procesnej obrany len s\númyslom poškodiť žalobkyňu. Keď potom žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania uplatneného\nnároku žalobkyne, nie je možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi.\n40/ Žalobkyňa ďalej vo svojom odvolaní namietala, že v medicínskoprávnych sporoch je nevyhnutné\nvyrovnať slabšie postavenie pacienta (v tomto prípade žalobkyne) vo vzťahu k medicínskemu zariadeniu\n(v tomto prípade žalovaná), a preto sa vo väčšine takýchto prípadov upúšťa od preukázania 100\n% príčinnej súvislosti, čo je častokrát nereálne. Odvolací súd pri rozhodovaní vzal do úvahy Nález\nÚstavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/716/2016 zo dňa 24.10.2017, v ktorom sa konštatuje, že požiadavka\njednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty\n\nosobitne v sporoch, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient),\nje v štandardnom type dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi\ndotknutými stranami tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých\njavov, zvlášť príčinnej súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto\nsubjektov, v ktorom má z už uvedených dôvodov „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu\n(poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v\nsúdnom konaní fakticky znemožňuje dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z\naspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Ďalej Ústavný súd SR v\npredmetnom náleze uviedol, že ak je miera procesnoprávneho poznania vyžadovaná na preukázanie\npríčinnej súvislosti medzi právne relevantnými javmi zo strany žalobcu ako slabšej strany sporu zjavne\nneprimerane vysoká a nezohľadňujúca faktickú nerovnosť strán sporu, tak v dôsledku toho je aj dôkazné\nbremeno kladené na túto stranu zjavne neprimerané, čo potom vylučuje aj akúkoľvek zmysluplnú\núvahu o možnosti jeho „unesenia“, čím dochádza k porušeniu práva na rovnosť strán ako jedného\nz komponentov práva na spravodlivé súdne konanie. Z predmetného nálezu teda vyplýva, že na\npoškodeného v medicínskoprávnych sporoch (v tomto prípade žalobkyňu) sa nesmú klásť neúmerné\nnároky, čím by bola porušená zásada rovnosti zbraní, ktorej cieľom je požiadavka, aby každá zo strán\nkonania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku vzhľadom na\nprotistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. V prejednávanom prípade ale na žalobkyňu takéto\nneprimerané nároky kladené neboli, keďže mala možnosť obhajovať svoj tvrdený nárok za podmienok,\nktoré ju vo vzťahu k žalovanej podstatným spôsobom neznevýhodňovali. Žalobkyňa predsa mala prístup\nk svojej zdravotnej dokumentácii, keď všetky svoje lekárske správy založila do spisu, už po prvej\noperácii v roku 2003 podala na žalovanú množstvo sťažností, či už na MZ SR, na Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou (v roku 2005, 2007), v roku 2005 iniciovala trestnoprávne konanie v\nsúvislosti so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou žalovanou a jej zamestnancami. Počiatok plynutia\nvšeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Obč. Zák. viazaný\nna okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť práva\nfyzickej osoby. A nakoľko premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k\nneoprávnenému zásahu do osobnostných práv (žalobkyňa tvrdí, že sa tak stalo 15.10.2003), striktne\nvzaté premlčacia doba žalobkyni skončila dňa 16.10.2006. Zohľadniac všetky osobitosti prejednávanej\nveci práve v prospech žalobkyne, možno však bez pochybností uzavrieť, že jej nič nebránilo iniciovať na\nžalovanú príslušnú občianskoprávnu žalobu na podklade lekárskej správy FN L. Pasteura z 08.03.2006,\nktorú mala ihneď k dispozícií, a v ktorej sa výslovne konštatuje, že zdravotné komplikácie žalobkyne boli\nveľmi pravdepodobne spôsobené dráždením štruktúr vnútorného ucha pistonom. Potom by premlčacia\ndoba žalobkyni uplynula až dňom 08.03.2009 (žalobu podala 24.07.2015).\n41/ Hoci už len samotná skutočnosť, že je nárok žalobkyne premlčaný postačuje pre zamietnutie\nžaloby, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že i v prípade, ak by tento nárok premlčaný nebol,\nžaloba žalobkyne by musela byť vyhodnotená ako nedôvodná. Ako uviedol odvolací súd už vyššie,\nžalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13\nods. 2 Obč. Zák. z titulu nesprávne poskytnutej predoperačnej starostlivosti, nesprávne vykonanej\noperácie a nesprávne poskytnutej pooperačnej starostlivosti počas jej hospitalizácie u žalovanej v dňoch\n14.10.2003 až 05.11.2003. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že žalovaná nepostupovala\npočas jej hospitalizácie lege artis, v dôsledku čoho jej poškodila zdravie a tým zasiahla negatívne do\npráva na súkromie a rodinný život. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia\nv zmysle § 13 ods. 2 Obč. Zák. je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý\nprivodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Za účelom preskúmania, či bol operačný\nvýkon zo dňa 15.10.2003 uskutočnený lege artis, nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie.\nZnalecká organizácia forensic.sk predložila znalecký posudok č. 274/2018 zo dňa 07.11.2018, z\nktorého súd prvej inštancie zistil, že operácia zo dňa 15.10.2003 bola vykonaná lege artis, pričom\nzdravotné ťažkosti žalobkyne nie sú v príčinnej súvislosti s predmetnou operáciou. K uvedenému\nzáveru dospela znalecká organizácia aj so zohľadnením zápisu v operačnej vložke z operácie zo dňa\n15.10.2003, ako aj operačného nálezu z revíznej operácie pravého ucha žalobkyne zo dňa 06.03.2006\nv KORL FN LP Košice, pričom prihliadol aj na znalecký posudok vypracovaný Z.. Q. č. 7/2006 v\ntrestnom konaní ČVS: ORP-2525/2-OSV-B5-2006Mg dňa 20.11.2006 iniciovanom žalobkyňou. V ňom\nsa, okrem iného, konštatuje, že žalobkyňa postúpila dňa 15.10.2003 operačný zákrok, s ktorým bola\npredom oboznámená, čo podpisom potvrdila, bola jej urobená korekčná operácia zameraná na nápravu\nsluchu na pravom uchu. Menovaná bola hospitalizovaná pre nedoslýchavosť a hučanie v ušiach\nhlavne vpravo spôsobených otosklerózou za účelom operačnej liečby s cieľom zlepšenia sluchu. Táto\noperácia stredného ucha pri otoskleróze - stapedoplastika so zavedením pistonu urobená prof. Z..\n\nS. L.. zameraná na nápravu sluchu bola na súčasnej úrovni vedeckých poznatkov, ktorá je uvedená\nv učebniciach otolaryngológie a používa sa v súčasnosti na špičkových svetových pracoviskách pri\noperáciách otosklerózy. Znalkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že miestom operácie je oválne okienko\nvnútorného ucha, je obvyklé, že pooperačne sa vyskytujú závraty. V literatúre je uvádzaný výskyt u\n10-30% operovaných v trvaní až do 1 roka. Obvykle ale dôjde k ich vymiznutiu do 1 týždňa. Veľmi silné\nbývajú závraty u operovaných, kde dôjde k poškodeniu vnútorného ucha a k hluchote (1-2%). U p. U.\nmali závraty charakter dráždenia nervov pri poškodení krčnej chrbtice. Operácia ucha so štandardným\npriebehom a s dobrým funkčným výsledkom, ktorá bola menovanej vykonaná v okt. 2003 sa v žiadnom\nprípade nemôže pokladať za zranenie alebo ublíženie na zdraví.\n42/ So zohľadnením všetkých lekárskych správ a znaleckého posudku potom dospela znalecká\norganizácia forensic.sk k jednoznačnému záveru, že žalobkyňou tvrdená nesprávne vykonaná operácia\nzo dňa 15.10.2003 bola uskutočnená lege artis, postup non lege artis nepreukazuje ani lekárska správa\nZ.. A. zo dňa 24.07.2013, podľa ktorej piston (odstránený v roku 2006) zasahoval hlbšie do labyrintu\n(vestibulu) asi 3 mm. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na znalecký posudok vypracovaný\nZ.. Q., ktorá konzultovala operačný nález z 06.03.2006 s prof. E. (FN L. Pasteura), ktorý uviedol:\n„Mne sa javil piston, ktorý som odstránil primerane veľký. Navyše ak by bol dlhý a spôsoboval by\nvýraznú traumatizáciu, utrpela by výrazne aj sluchová funkcia - teda pacientka by ohluchla.“ Správnosť\nzáverov potvrdil aj znaleckou organizáciou poverený znalec Z.. X. na výsluchu pred súdom prvej\ninštancie. Treba dodať, že Z.. A. žalobkyňu vyšetroval viac krát. Z lekárskej správy na č.l. 311, 312\nzo dňa 9.2.2005 vyplýva, že stranová vestibulárna asymetria je zvýraznená cervikálnou aferentáciou\nsprava, vykonaným vyšetrením sluchu zistil ľahkú prevodovú poruchu sluchu vpravo a stredne ťažkú\nvľavo. (Následne bola pacientka na kontrolnom neurologickom vyšetrení u prof. Z.. R. s potvrdeným\nzáverom iritácie zadného krčného sympatika.) Dňa 22.6.2005 bola opäť vyšetrená Z.. A. (č.l 307),\npričom z lekárskej správy vyplýva, že ju vyšetroval v ORL ambulancii, pričom zdokumentoval, že\npacientka je po stapedotómii s inzerciou pistonu na pravej strane, sluch má postupne zlepšený do\n30 dB, lepší ako pred operáciou ale napriek 30 mesiacom po operácii trvajú mnohé príznaky, ktoré\nnedovoľujú vrátiť sa pacientke do zamestnania. Opäť bola u neho vyšetrená dňa 23.8.2005 (č.l. 309) s\npotvrdením výsledku predchádzajúceho vyšetrenia vykonaného dňa 22.6.2005 (dg. úľaková choroba).\nNesprávnosť vloženia pistonu nikdy vo svojich lekárskych správach Z.. A. nespomínal. Žalobkyňa síce\nnamietala, že skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku nezodpovedajú skutočnostiam uvádzaným\nv lekárskych správach, avšak toto bližšie nekonkretizovala (neuviedla aké konkrétne skutočnosti\nuvádzané v znaleckom posudku nezodpovedajú ktorým konkrétnym skutočnostiam uvádzaným v\nlekárskych správach). Toto jej tvrdenie preto nebolo preukázané. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej\ninštancie sa nevysporiadal s tým, že jej bola v roku 2013 diagnostikovaná reflexná epilepsia, porucha\nvestibulárneho systému, pričom dňa 01.08.2013 bola uznaná invalidnou v súvislosti s výkonom operácie\ns mierou poklesu 75 % a v roku 2014 aj ZŤP s mierou poklesu 80 % a bol jej pridelený asistent na 7,5\nhod. s tým, že jej stav bol určený ako trvalý. Uvedená skutočnosť ale podľa odvolacieho súdu v žiadnom\nohľade nepreukazuje nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanou. Primárne uznanie\ninvalidity žalobkyne nepredstavuje žiadny dôkaz o nesprávne poskytnutej starostlivosti žalovanou,\nnaviac z rozhodnutia Sociálnej poisťovne nemožno prijať záver, že invalidita žalobkyni bola priznaná\nz tohto dôvodu. Napokon žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že znalec vo svojom posudku nepreukázal, že\nsa žalobkyňa liečila v predoperačnom alebo pooperačnom období na psychiatrickú poruchu, pričom v\nroku 2003 nenavštevovala ani len psychológa. Odvolací súd ale konštatuje, že skutočnosť, či žalobkyňa\nnavštevovala alebo nenavštevovala v rozhodnom období psychiatrickú alebo psychologickú ambulanciu\nnemá súvis s posúdením otázky, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanou lege artis. Avšak\nani toto jej tvrdenie sa nezakladá celkom na pravde. Ako vyplýva z obsahu spisu (č.l. 1316) S.. B.\nN., klinický psychológ na dopyt zákonnej sudkyni listom zo dňa 25.5.2022 uviedla, že N. U. bola ku\nklinickému psychológovi po prvý raz odoslaná v roku 2002 praktickým lekárom pre dospelých Z.. Z., bez\nudania dôvodu a výpisu zo zdravotnej dokumentácie. V roku 2002 menovaná absolvovala 4 návštevy,\nna skompletizovanie psychodiagnostického vyšetrenia sa však nedostavila. Mala určenú dg. úzkostná\nporuchu s paniformnou symptomatológiou. Psychoterapeutický plán stanovený v úvodných sedeniach\nbol zameraný na nácvik zvládania úzkostnej symptomatológie, v ďalšom pláne bola liečba negatívnych\nna psychické prežívanie náročných životných situácii, táto sa však nerealizovala z dôvodu, že pacientka\nsa na ďalší objednaný termín bez udania dôvodu nedostavila.\n43/ Sumarizujúc uvedené potom zo žiadneho listinného dôkazu tohto rozsiahleho súdneho spisu\nnemožno ani len s určitou mierou pravdepodobnosti vyvodiť záver, že by žalobkyňa preukázala\nzákladný zákonný predpoklad potrebný pre úspešné uplatnenie osobnostného nároku voči žalovanej,\na to existenciu neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv poskytnutím zdravotnej starostlivosti\n\npočas jej hospitalizácie za účelom operácie ucha, ktorej sa podrobila dňa 15.10.2003, non lege\nartis, t.j. nesprávne a v rozpore (v danom čase) aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy. Zo žiadneho\nstanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ani z vyššie zmienených znaleckých\nposudkov nevyplýva ňou tvrdená skutočnosť, že by zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanou, či\nuž predoperačná, operačná alebo pooperačná bola non lege artis. Napokon žalobkyni nič nebránilo\npredložiť súdu prvej inštancie vlastný súkromný znalecký posudok, o to viac, že non lege artis postup\nvyvodzovala z lekárskej správy Z.. A. z 24.7.2013, ktorú sama získala a predložila z účelom jej žiadosti\no invalidný dôchodok.\n44/ Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Tvrdila, že nemala možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a primerane reagovať a rovnocenne\nprezentovať svoje stanovisko, keď žalovaná na poslednom pojednávaní opätovne vzniesla námietku\npremlčania a žalobkyňa už nemala možnosť sa k tomu vyjadriť. Namietala, že súd prvej inštancie\npo 8 rokoch dokazovania príčinnej súvislosti rozhodol o tom, že nárok žalobkyne je premlčaný, hoci\npodľa žalobkyne už bolo potvrdené, že prišlo k porušeniu právnych povinností, ako aj k vzniku škody a\npríčinnej súvislosti. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že právo na spravodlivý súdny proces je\njedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych\npráv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických\nosôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na\nrelevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na\nspravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prijal jej domnienky o skutkovom a právnom stave\nveci, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol tak\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie\nlen faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 7Cdo/155/2021). S poukazom na uvedené je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že\nk porušeniu procesných práv žalobkyne v takej miere, aby bol konštatovaný zásah do jej práva\nna spravodlivý súdny proces nemožno skonštatovať. Žalobkyni bola v dostatočnej miere poskytnutá\nmožnosť predkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy a mala aj možnosť primerane reagovať na\nvšetky žalovanou predkladané dôkazy. Nemožno sa potom stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že\nnemala možnosť primerane reagovať na námietku premlčania. Z predloženého spisu predsa vyplýva, že\nžalovaná už pri svojom prvom procesnom úkone z 27.10.2015 (vyjadrenie k žalobe žalobkyne) vzniesla\nnámietku premlčania uplatneného nároku. Neobstojí preto argument žalovanej, že žalovaná námietku\npremlčania vzniesla až na poslednom pojednávaní, a že žalobkyňa nemala možnosť sa k nej vyjadriť.\nNapokon žalobkyňa tvrdila, že súd prvej inštancie po 8 rokoch dokazovania zamietol jej žalobu z titulu\npremlčania, hoci už bolo ustálené, že došlo k zásahu do jej osobnosti a bol preukázaný vznik škody a\npríčinná súvislosť. Ani táto argumentácia žalobkyne nemôže obstáť, pretože z výsledkov vykonaného\ndokazovania vyplýva opak, a to nepreukázanie protiprávneho zásahu žalovanou, a teda ani príčinnej\nsúvislosti. Ako uviedol odvolací súd už vyššie, tak aj v prípade, ak by nárok žalobkyne nebol premlčaný,\njej žaloba by bola nedôvodná, pretože nebol splnený už prvý a základný predpoklad pre priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a síce neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Aj táto\nodvolacia námietka žalobkyne je preto nedôvodná.\n45/ Žalobkyňa ešte namietala, že súd prvej inštancie mal aplikovať § 257 CSP a z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa nemal žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou\núspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nprichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,\navšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom\nalebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite\n\nodôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane\núčastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na\nosobné, majetkové, zárobkové a iné pomery sporových strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli sporové\nstrany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie\nneprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide\no vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V prejednávanej veci ale žalobkyňa v priebehu celého\nkonania netvrdila naplnenie takých výnimočných okolností spočívajúcich v prejednávanej veci, ako\naj v okolnostiach na strane sporových strán, ktoré by odôvodnili aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa\nprvýkrát žiadala aplikovať toto výnimočné ustanovenie až v podanom odvolaní. V priebehu celého\nprvoinštančného konania pritom neprodukovala žiadne dôkazy, týkajúce sa jej osobných, majetkových,\nzárobkových alebo iných pomerov, ktoré by mohli zakladať dôvodnosť nepriznania nároku na náhradu\ntrov konania žalovanej. V okolnostiach prejednávej veci je potrebné poukázať aj na to, že žalobkyňa\nsama vyvolala toto konanie podaním žaloby, ktorá bola zjavne bezdôvodná z dôvodov uvedených vyššie.\nOdvolací súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa podala na zhodnom skutkovom základe 6 samostatných\nžalôb voči trom subjektom, pretože (ako sama uviedla) si nebola istá, ktorý subjekt je zodpovedný za jej\nzlý zdravotný stav, a teda musela si byť vedomá aj toho, že v prípade neúspechu v ktoromkoľvek z týchto\nkonaní bude povinná nahradiť trovy konania protistrane. Odvolací súd ešte konštatuje, že ani samotná\nskutočnosť, že žalobkyňa je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nezakladá dôvod pre použitie § 257 CSP\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MObdoV/19/2008). S poukazom na uvedené preto odvolací\nsúd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku za irelevantnú a konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, ktorý priznal žalovanej, ako plne procesne úspešnej strane v prvoinštančnom konaní, nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Naviac, žalovaná v konaní nebola právne zastúpená, preto\nv súvislosti s tým, žalobkyni reálne trovy nevzniknú. Do úvahy pripadajú len trovy dôkazu (znalečné),\nkeďže ich znášal (resp. bude znášať) štát, resp. žalovaná.\n46/ Vzhľadom na to, že vyššie uvedený obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom\nuvedených, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výrokoch II a III)\npodľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n47/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Nakoľko plne procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní žiadne\ntrovy nevznikli, odvolací súd jej z dôvodu procesnej ekonómie nárok na ich náhradu nepriznal.\n48/ Prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol\nprávoplatnosť.\n49/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP\nv spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\n\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,\nktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s\nochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo\nzriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/133/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a7a9e67-d199-414e-bde0-eb344dca0a25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 716/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.716.2016.1"}, {"guid": "ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "3685571a-e890-4884-941a-85d6d1e4d164:83fa092d-cd8d-4e01-a1ca-adf871aeffed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5112205845.1", "spisova_znacka": "7Cdo/155/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/155/2021 z 13. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5112205845.1"}], "citovane_v": []}