{"guid": "c884c1f6-f20b-4abb-95b7-fa03e435c00e:179487a7-06fe-4cce-a6b1-029400865839", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2", "spisova_znacka": "7Co/25/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/25/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 7Co/25/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2", "identifikacne_cislo": "1217209543", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/179487a7-06fe-4cce-a6b1-029400865839", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/25/2023\n1217209543\n29. 01. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1217209543.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, s spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. D. XXXX/X, E., právne zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2,\nBratislava, IČO: 42 137 624 a Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo,\nIČO: 36 860 646, proti žalovaným: 1/ PhD. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., právne\nzast. Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, IČO: 47 234 776 a KASATKIN &\nPARTNERS s.r.o., so sídlom Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47 255 021, 2/ BABOLAD LTD, so sídlom\nPrigkipissis Nte Tyras 16, KARANTOKI BUILDING, 5TH floor, Flat/Office 14, 1065 Nikózia, Cyprus, reg.\nč. HE 363327, právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4,\nBratislava, IČO: 46 606 122, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.06.2022, č.k. 58C/30/2017-509, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal\nurčenia, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.03.2017 uzatvorená medzi žalovaným\n1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom (ďalej len ako „Zmluva o prevode obchodného\npodielu“), ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 25 % základného imania\nspoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. (ďalej len „SUN lakes apartments I spol. s r.o.“), so sídlom\nMierové nám. 2, Senec, IČO: 47 892 242 (ďalej aj len „obchodný podiel“), je voči žalobcovi neúčinná\n(výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 42a ods. 1 až 3, § 42b ods. 1 až 4 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne s poukazom na výsledky\nvykonaného dokazovania, zmysel a predpoklady odporovateľnosti (existencia vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa najneskôr v čase rozhodnutia súdu, uskutočnenie právneho úkonu dlžníka v posledných troch\nrokoch a v úmysle ukrátiť veriteľa, existencia ukracujúceho právneho úkonu vo vzťahu k vymáhateľnej\npohľadávke) tým, že odporovacia žaloba bola podaná v zákonnej lehote (odporovaný právny úkon prevod obchodného podielu - bol uskutočnený 15.03.2017 a žaloba bola podaná dňa 10.05.2017) a\nže žalobca tvrdil, že má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa\n19.07.2011 vo výške 715.000 eur (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), ktorý dlh mal žalovaný 1/ uznať v\nNotárskej zápisnici N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCIs 27593/2011 zo dňa 22.07.2011 spísanej na\n\nNotárskom úrade J. A. E. obsahom, ktorej bolo vyhlásenie žalovaného 1/ ako dlžníka, že uznáva\nsvoj dlh čo do dôvodu a výšky na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú pôžičku vo výške 715.000 eur\nsa zaviazal žalovaný 1/ splatiť do 31.12.2012 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Žalovaný 1/ sa bránil\ntým, že žalobcom tvrdená pohľadávka nikdy neexistovala a pôžičku žalobca neposkytol, že žalobca\ndňa 02.12.2016 vystavil kvitanciu, v ktorej potvrdil, že jeho (neexistentná) pohľadávka titulom Zmluvy o\npôžičke a Notárskej zápisnice je uspokojená v plnom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému\n1/ žiadne ďalšie pohľadávky. Žalobca namietal, že túto kvitanciu nikdy nepodpísal, avšak pravosť\njeho podpisu na kvitancii bola potvrdená Znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej\nuniverzity v Žiline č. 60/2018 zo dňa 05.03.2018 (ďalej len „Znalecký posudok č. 60/2018“). Súd prvej\ninštancie uviedol, že pokiaľ by aj táto kvitancia nebol vystavená, podstatné bolo, že zmluva o pôžičke\nje reálnou zmluvou, čo znamená, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba splnenie podstatných náležitostí\nzmluvy, ale aj reálne plnenia veriteľa - teda že k založeniu zmluvného vzťahu dochádza až reálnym\nodovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že\nby pôžičku skutočne odovzdal žalovanému 1/, nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie\ntoho, že vôbec sumou vo výške pôžičky (715.000 eur) disponoval a že ju reálne odovzdal žalovanému\n1/, pričom o tom, že žalobca nemá voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku (zo Zmluvy o pôžičke\nvo výške 715.000 eur) svedčí aj skutočnosť, že exekúcia (ktorá bola vedená na vymoženie predmetnej\npohľadávky) bola právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásená za neprípustnú (z dôvodu,\nže oprávnený nepreukázal poskytnutie pôžičky povinnému a naplnenie podmienok vzniku reálneho\nkontraktu pôžičky, v dôsledku čoho bol predložený exekučný titul nespôsobilým podkladom na vykonanie\nexekúcie). Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. 50C/32/2017,\nkde rovnako nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mal o tejto otázke rozhodnúť odlišne,\npreto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú\npohľadávku, ktorej uspokojenie by potom mal ukracovať odporovaný právny úkon. Poukazujúc na\nukrátenie veriteľa (zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom\nalebo z časti), bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalobcu, spočívajúce v povinnosti preukázať, že\ndošlo k ukráteniu veriteľa a že na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie\nje možné použiť iný majetok dlžníka, ktorý postačuje na uspokojenie veriteľa a na to, že o ukracujúci\nprávny úkon sa nejedná, ak dlžník získal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty\nod nadobúdateľa obvyklú cenu alebo mu bola poskytnutá primeraná náhrada, súd prvej inštancie\nzopakoval, že žalobca nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku, preto bolo nadbytočné zisťovanie, či\nvykonaný právny úkon žalovaného 1/ ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Napriek tomu mal súd\nprvej inštancie za to, že žalovaný 1/ previedol obchodný podiel v spoločnosti SUN lakes apartments I\nspol. s r.o. za cenu 1.250 eur, vo vzťahu k čomu žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že by sa jednalo\no cenu neobvyklú alebo neprimerane nízku, a teda ani nepreukázal, že by došlo k jeho ukráteniu a\nzároveň že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej\npohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok žalovaného 1/ ako dlžníka. Žalovaný 1/\n(ktorého nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že na uspokojenie pohľadávky žalobcu (ak by\nexistovala) je možné použiť jeho iný majetok) tvrdil, že má dostatočný iný majetok a preukázal existenciu\niného majetku (predložením listov vlastníctva a výpisov z obchodného registra). Na základe uvedeného\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli preukázané predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho\núkonu (najmä existencia vymáhateľnej pohľadávky a ukrátenie veriteľa), preto žalobu zamietol. Vo\nvzťahu k žalobe voči žalovanému 1/ s poukazom na ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka a\npasívnu vecnú legitimáciu, ktorá svedčí osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny\núkon (dlžník nie je pasívne vecne legitimovaný), súd prvej inštancie dovodil, že pokiaľ žalobca podal\nžalobu aj voči žalovanému 1/, podal ju voči osobe, ktorá nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná.\nV danom prípade mal odporovateľným právnym úkonom ujsť z majetku dlžníka (žalovaný 1/) obchodný\npodiel, ktorý nadobudol žalovaný 2/ a nie žalovaný 1/, preto voči žalovanému 1/ súd prvej inštancie\nžalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie doplnil, že pokiaľ\nžalobca predložil súdu uznesenie MV SR, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry\nzo dňa 21.01.2021, ČVS: A./NKA-BA2-2020, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené\nobvinenie žalovanému 1/ za zločin lúpeže v štádiu prípravy, uvedené bolo bez relevancie k prejednávanej\nveci, pretože pokiaľ by aj bol žalovaný 1/ právoplatne odsúdený za predmetný zločin, nemalo by to\nžiaden vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko by tým neboli preukázané predpoklady odporovateľnosti\nprávneho úkonu. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom (aby si súd z obchodného registra\nvyžiadal všetky dokumenty týkajúce sa prevodu obchodného podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/\nresp. na spoločnosť B.H.CY EUROPAGATE LTD v spoločnostiach SUN lakes apartments I spol. s r.o.,\nPozemné stavby SC, s.r.o., BENZINOL SLOVAKIA s.r.o., BLADE REAL ESTATES s.r.o., CENTRAL\n\nBUILDING investičná, s.r.o., Hotel & Restaurant Slovakia s.r.o., Kráľovský dvor s.r.o. a LOGISTICKÝ\nAREÁL NITRIANSKA s.r.o.) súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca\nneuviedol, na preukázanie akých sporných skutočností by mal byť tento dôkaz vykonaný a že vzhľadom\nna dôvody zamietnutia žaloby by sa jednalo o nadbytočný dôkaz, a teda jeho vykonanie by bolo v\nrozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z rovnakého dôvodu (nadbytočnosť dôkazu) súd prvej\ninštancie nevykonal dôkaz pripojením spisu OR PZ Kežmarok ČVS: ORP 196/VYS-KK-2017, ktorý sa\nmal týkať trestného oznámenia podaného žalobcom vo veci neoprávneného pozmeňovania kvitancie zo\ndňa 02.12.2016, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dovodil, že pokiaľ by aj kvitancia neexistovala\nalebo nebola podpísaná žalobcom, nemalo by to vplyv na výsledok konania. O trovách konania súd\nprvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaní mali v konaní úspech v celom\nrozsahu, priznal im voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd\nprvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal a nedostatočne zistil skutkový stav veci, že nevykonal\ndostatok dôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a že odňal žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom, nakoľko nevykonal niekoľko žalobcom navrhované dôkazy (teda z dôvodov\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP). Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nŽalobca mal za to, že uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie\nfinančných prostriedkov vo výške 715.000 eur žalovanému 1/, pričom žalovaný 1/ Notárskou zápisnicou\nuznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Napriek preukázaniu Notárskej zápisnice, v ktorej\nžalovaný 1/ vyhlásil, že je mu známy právny dôvod, predmet aj čas plnenia právneho záväzku –\npôžičky, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že ju prijal, súd prvej inštancie z nevysvetliteľného dôvodu\ndospel k záveru, že žalobca reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal, pričom toto jeho konštatovanie\nnevyplýva z dôkazov predložených v konaní. Žalobca dal do pozornosti, že notárska zápisnica je\npredovšetkým podľa ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku verejnou listinou, teda o.i. ak nie je dokázaný\nopak, preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje a vo vzťahu k verejným\nlistinám sa aplikuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti obsahu listiny. Žalobca tvrdil, že právny úkon\nspísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu dôkaznú hodnotu ako právny\núkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. S poukazom na to, že notárska zápisnica môže slúžiť\nako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), právny záväzok musí existovať už v\nčase spísania notárskej zápisnice. Tvrdenie žalovaného 1/, že pôžička nebola reálne poskytnutá je\npodľa žalobcu účelové, keď žalovaný 1/ v Notárskej zápisnici v bode 4/ vyhlásil, že je mu známy právny\ndôvod, predmet aj čas plnenia právneho záväzku – pôžičky, je preto vysoko nepravdepodobné, aby\nžalovaný 1/, najskôr uzatvoril Zmluvu o pôžičke so žalobcom, finančné prostriedky by, ako sám tvrdí,\nneobdržal a následne by sám na notárskom úrade požiadal o vyhotovenie Notárskej zápisnice, z ktorej\nvyplýva aj prevzatie finančných prostriedkov žalovaným 1/ a aj skutočnosť, že záväzok v čase podpisu\nNotárskej zápisnice existoval. Žalobca dal do pozornosti aj to, že žalovaný 1/ sa napriek tvrdeniu o\núdajnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke a Notárskej zápisnice, nikdy nedomáhal určenia ich neplatnosti\na tieto do až do tohto konania žiadnym spôsobom nerozporoval. Vo vzťahu ku kvitancii, ktorou mal\nžalobca údajne uznať splatenie pôžičky, uviedol žalobca, že nikdy takúto listinu nepodpísal a jej obsah\nmu nebol známy do času, kedy túto listinu začal žalovaný 1/ dokladať ako dôkazný prostriedok do\nviacerých súdnych konaní, že kvitancia je datovaná dňom 02.12.2016, teda v čase, keď už boli zo strany\nžalovaného 1/ vykonávané špecifické úkony v spoločnostiach, ktorých boli strany konania spoločníkmi a\nkonateľmi a zrovna v deň, kedy došlo k výraznému obmedzeniu hlasovacích práv žalobcu v spoločnosti\nPozemné stavby s.r.o. Z obsahu kvitancie nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k plneniu dlhu, plnenie dlhu\nžalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal a z obsahu kvitancie v článku I. bode 1. vyplýva, že veriteľ\n(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému 1)/ pôžičku a podľa článku II malo dôjsť k jej uspokojeniu. Z\nuvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ak mala byť pôžička uspokojená, musela byť reálne poskytnutá a\nkeďže tento dôkaz prekladá žalovaný 1/, potvrdzuje tým prijatie finančných prostriedkov, ale na druhej\nstrane tvrdí, že k odovzdaniu finančných prostriedkov neprišlo, ktoré tvrdenia považuje žalobca za\núčelové a zmätočné. Z Notárskej zápisnice mal súd prvej inštancie jasne za preukázané, že žalovaný 1/\nprevzal finančné prostriedky (vyhlásenia žalovaného v Notárskej zápisnici) a súčasne uvedené vyplývalo\naj z kvitancie predloženej žalovaným 1/ (potvrdzuje sa v nej vrátenie poskytnutej pôžičky), a napriek\ntomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky\na vzal pritom do úvahy nepodložené tvrdenia žalovaného 1/ o neposkytnutí pôžičky, ktoré žalovaný\n1/ žiadnym spôsobom nepreukázal; ak chcel žalovaný 1/ spochybniť verejnú listinu a aj kvitanciu ako\nvlastný dôkaz (z ktorých poskytnutie pôžičky vyplývalo), mal kvalifikovane poprieť tieto tvrdenia a uniesť\n\ndôkaznú obranu. Nepodložené tvrdenie žalovaného 1/ nemôže podľa žalobcu spochybniť verejnú listinu\na v konečnom dôsledku i samotný listinný dôkaz predložený žalovaným 1/. Žalobca namietal, že podpis\nna kvitancii nepatrí žalobcovi, pričom žalobca v tejto veci podal trestné oznámenie, ktoré sa vedie na\nOR PZ Kežmarok č.k. ČVS: ORP 196/VYS-KK-2017, vo vzťahu k čomu žalobca v konaní žiadal, aby\nsi súd prvej inštancie vyžiadal spis OR PZ Kežmarok v rámci dokazovania, ktorý dôkaz zo strany súdu\nprvej inštancie vykonaný nebol, pričom žalobcovi nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz,\nktorý nepochybne mohol objasniť viaceré dôležité skutočnosti, nevykonal a odňal tak žalobcovi možnosť\nkonať pred súdom. Žalobca uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vôbec\nneodôvodnil nevykonanie tohto dôkazu, preto v tejto časti považoval žalobca rozsudok za zmätočný a\nnepreskúmateľný. Žalobca poukázal na nedôveryhodnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom\nF. F. E., a to zo závažných dôvodov, ktoré jednoznačne preukazujú zaujatosť znalca, pretože žalobca\nsa ešte v roku 2017 viackrát osobne stretol so znalcom F. F. E., objasnil mu veľmi podrobne celú\nsporovú vec (ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa ďalších sporových vecí a trestných konaní, ktoré\nvšak majú rovnaký alebo obdobný právny základ vzniku), následne na základe vzájomnej dohody\nznalca F. F. E. so žalobcom, žalobca (v 10/2017) písomne požiadal znalca F. F. E. o vypracovanie\nznaleckého posudku, o čom priložil písomné objednávky žalobcu doručované znalcovi F. F. E. (emailom na adresu E.) a znalec F. F. E. na základe objednávok žalobcu písomne komunikoval s OČTK\na súdmi za účelom umožnenia nahliadania do spisov, respektíve umožnenia inej formy oboznámenia\nsa s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca uviedol, že sám súd prvej\ninštancie uviedol, že zo znaleckého posudku i výpovede F. K. L. vyplynulo, že sa jednoznačne nedá určiť,\nže sa jedná o podpis žalobcu na listinách, teda aj na kvitancii, nakoľko ide o skrátenú formu podpisu,\npričom existuje zvýšené riziko jeho napodobiteľnosti, že podpisy žalobcu vykazujú výraznejšiu mieru\nvariability, čo znamená, že podpisy žalobcu na jednotlivých listinách nie sú rovnaké, resp. sa niektoré\nvýrazne odlišujú. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že nie je možné určiť, či podpisy vykazujúce\nvysokú mieru variability aj na porovnávacích materiáloch, sú podpismi žalobcu, a ak sa zohľadní, že\nvýber týchto porovnávacích materiálov bol plne v dispozícii žalovaného 1/, je dôvodná pochybnosť o\nhodnovernosti poskytnutých listín aj porovnávacích materiálov, čo síce môže znamenať, že znalkyňa\nporovnala poskytnuté podpisy na listinách a porovnávacom materiály, avšak uvedené neznamená\n(naopak potvrdzuje), že sa vôbec nemuselo jednať o podpisy žalobcu. Napriek tomu súd prvej inštancie\npovažoval tento znalecký posudok za dôveryhodný. Žalobca poukázal na to, že v konaní žalobca\nžiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 2/ a 3/ na doloženie výpisov z obchodného registra,\nzakladateľskej listiny prípadne ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, prípadne\nvlastnícku štruktúru právnických osôb, ktoré sú spoločníkmi žalovaného 2/ a 3/, a to pre podozrenie,\nže spoločníkom, teda vlastníkom žalovaného 2/ a 3/ je žalovaný 1/, ako vyplývalo aj z výpovede\nžalovaného 1/ v konaní, ktorý uviedol, že je naďalej konateľom žalovaného 2/ a 3/ a že uvedených nových\nobchodných partnerov hľadal na internete. Záver súdu prvej inštancie o tom, že spoločníkom žalovaného\n2/ a 3/ a aj konateľom je spoločnosť P.T.Planetax LTD, a to nie je blízka osoba, považoval žalobca\nza opätovné ignorovanie tvrdení a návrhov dôkazov žalobcu, ktorý navrhoval doloženie vlastníckej\nštruktúry tejto spoločnosti, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. Žalobca dal do pozornosti aj\nvýpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 23.05.2019 v konaní vedenom na rovnakom súde pod sp.\nzn. 9C/30/2017, kedy na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či existuje majetkové prepojenie medzi\nosobou žalovaného 1/ a žalovanými 2/ a 3/, uviedol, že na uvedené nebude odpovedať, z čoho je\npodľa žalobcu zrejmé, že žalovaný 1/ úmyselne zatajuje skutočnosti a javí sa vysoko pravdepodobné,\nže neodpovedá práve preto, že tu majetkové prepojenie existuje. Žalovaný 1/ odmietol uviesť aj to, s\nktorými osobami ako spoločníkmi žalovaných 2/ a 3/ komunikuje, žalovaní 2/ a 3/ si úmyselne nesplnili\nedičnú povinnosť, teda ich prístup ku konaniu je čiastočne nedôveryhodný a oslabuje to ich pozíciu\nv konaní (komentár k rozsudku Vrchního soudu v Praze zo dňa 26.08.2014, čj. 1Cmo 9/2014-108).\nŽalobca považoval za hrubý rozpor s dobrými mravmi, aby prehral spor z dôvodu neunesenia dôkazného\nbremena len preto, že protistrana úmyselne a cielene zadržiava dôkaz, ktorý z objektívnych príčin\nnemôže žalobca doložiť, navyše keď týmto porušuje svoje zákonné povinnosti v zmysle hmotného práva\na aj svoje procesné povinnosti. Informačný deficit je v tomto spore možné odstrániť práve splnením\npovinnosti nariadenej súdom prvej inštancie žalovaným, ktorú si však žalovaní účelovo nesplnili a sú\nprocesne pasívni. Súd prvej inštancie uvedené pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a vôbec z\nuvedenej pasivity nevyvodil dôsledky, čím taktiež porušil procesné práva žalobcu. Žalobca zopakoval,\nže žalovaný 1/ svojím konaním ukrátil žalobcu a znemožnil znížením svojho majetku vymožiteľnosť\npohľadávky žalobcu a súčasne túto majetkovú hodnotu nadobudol do subjektu, teda žalovaného 2/ a\n3/, ktorých ovláda, preto je žalovaný 1/ podľa názoru žalobcu pasívne legitimovaným v spore. Žalovaný\nvo svojej výpovedi uviedol, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu žalobcovej pohľadávky, avšak z\n\nhľadiska svojho dôkazného bremena toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, napriek tomu,\nsúd prvej inštancie opätovne prevzal toto nepodložené tvrdenie za preukázané. Naopak, preukázané\ntvrdenie žalobcu o zbavovaní sa majetku žalovaného 1/ (okrem iného aj prevodom obchodných podielov\nna žalovaného 2/ a 3/ a ďalšieho majetku, čo vyplynulo aj z pripojených spisov v súdnom konaní), ktoré\nžalobca preukázal doložením zmlúv o prevode obchodného podielu, výpisom z obchodného registra a\nzápisnicou z valného zhromaždenia, nevzal súd prvej inštancie do úvahy, zmätočne uviedol, že žalovaný\n1/ je spoločníkom v ďalších 2 spoločnostiach a konateľom v 9 spoločnostiach, čo malo byť podľa súdu\nprvej inštancie dostatočným dôkazom o majetkových pomeroch žalovaného 1/. Žalobcovi nebolo zrejmé,\nako mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalobca neprodukoval dostatočné dôkazy, obzvlášť\npotom, ako súd prvej inštancie opakovane nevykonal dôkazy navrhované žalobcom.\n4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobcom napadnutý rozsudok považuje\nza správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, pričom trval na všetkých svojich predchádzajúcich\nvyjadreniach. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a svoje závery\ndostatočne odôvodnil a neznemožnil procesným postupom žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu, dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, zistil úplne skutkový stav a vychádzal zo správneho posúdenia veci. Žalobca\npodľa žalovaného 2/ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty než tie, ktoré uplatnil\nuž pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal. Žalobca v odvolaní uvádza,\nže žiadal, aby žalovaný 2/ a 3/ doložili v konaní doklady, z ktorých bude zrejmá vlastnícka štruktúra\nspoločnosti spolu so zakladajúcimi dokumentami, načo bol súdom opakovane vyzvaní, avšak túto\npovinnosť ani raz nesplnili, k čomu žalovaný 2/ poukázal na to, že v tomto konaní nebol označený\nžalovaný 3/ a s uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiadal v rozsudku, keď konštatoval, že pokiaľ\nžalobca žiadal, aby si súd z obchodného registra vyžiadal všetky dokumenty týkajúce sa prevodu\nobchodného podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ resp. na spoločnosť B.H.CY EUROPAGATE LTD v\nspoločnostiach SUN lakes apartments I spol. s r.o., Pozemné stavby SC, s.r.o., BENZINOL SLOVAKIA\ns.r.o., BLADE REAL ESTATES s.r.o., CENTRAL BUILDING investičná, s.r.o., Hotel & Restaurant\nSlovakia s.r.o., Kráľovský dvor s.r.o. a LOGISTICKÝ AREÁL NITRIANSKA s.r.o., súd prvej inštancie\ntento dôkaz nevykonal, nakoľko žalobca neuviedol, na preukázanie akých sporných skutočností by\nmal byť tento dôkaz vykonaný a že išlo o nadbytočný dôkaz, ktorého vykonanie by bolo v rozpore so\nzásadou hospodárnosti konania. Žalovaný 2/ poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu\nz dôvodu, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal splnenie základných predpokladov\nna odporovanie právnemu úkonu, nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky, nepreukázal, že\nnapadnutým právnym úkonom došlo k jeho ukráteniu, teda že žalovaný 1/ nemá iný majetok, z ktorého by\nbolo možné uspokojiť jeho tvrdenú pohľadávku a nepreukázal ani úmysel žalovaného 1/ ukrátiť veriteľa\nani vedomosť žalovaného 2/ o úmysle žalovaného 1/ ukrátiť veriteľa, pričom všetky tieto podmienky\nmusia byť splnené kumulatívne. Žalovaný 2/ zastával názor, že napadnutý rozsudok je vecne i formálne\nsprávny a v konaní nedošlo k vadám, ktoré by opodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku, vo\nzvyšku sa plne stotožnil s argumentáciou prvoinštančného súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok potvrdil a priznal žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza skutkové\nokolnosti, ktoré už boli súdom prvej inštancie vyhodnotené a neuvádza dôvody, prečo súd prvej inštancie\ntvrdené skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil. Ak mal žalobca za to, že súd prvej inštancie tvrdené\nskutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil, mal v odvolaní uviesť, v čom ich považuje za nesprávne\nvyhodnotené. Žalobca sa v podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že\nZmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaný 2/\nako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 25 % základného\nimania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o., je voči žalobcovi neúčinná, nakoľko žalobca\ntvrdil, že týmto právnym úkonom sa má žalovaný 1/ zbavovať svojho majetku, čím údajne sťažuje\nžalobcovi vymoženie jeho pohľadávky z titulu pôžičky podľa Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom\nbolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000 eur. Žalovaný 1/ v súvislosti s vymáhanou\npohľadávkou z titulu pôžičky cestou exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 44/2017 u súdneho exekútora J.\nF. B. uviedol, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/2914/2017 bolo vedené exekučné\nkonanie, v ktorom uznesením č.k. 57Er/2914/2017-490 zo dňa 27.11.2019 tam konajúci súd vyhovel\nnámietkam žalovaného 1/ ako povinného a exekúciu (vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp.\nzn. 57Er/2914/2017 a u súdneho exekútora J. F. B. pod sp. zn. EX 44/2017) vyhlásil za neprípustnú, keď\nkonštatoval, že žalobca reálne poskytnutie pôžičky vo výške 715.000 eur vierohodne žiadnym spôsobom\n\nnepreukázal, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky.\nUznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 57Er/2914/2017-490 zo dňa 27.11.2019 odvolací súd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/25/2021-620 zo dňa 31.01.2022 potvrdil. Podľa\nžalovaného je teda nepochybné, že žalobca nemá voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku a táto\nneexistujúca pohľadávka nemôže byť ukrátená žiadnym právnym úkonom žalovaného 1/. Žalobca v\npriebehu súdneho konania nepreukázal, že napadnutá Zmluva o prevode obchodného podielu by v\nprípade existencie pohľadávky žalobcu ukrátila uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky. Pokiaľ žalobca\nuviedol, že kvitanciu nikdy nepodpísal, pravosť jeho podpisu na tejto kvitancii bola potvrdená Znaleckým\nposudkom č. 60/2018 a bez ohľadu na kvitanciu je podstatné to, že vymáhateľná pohľadávka neexistuje,\no čom svedčí aj právoplatné rozhodnutie exekučného súdu. Žalovaný 1/ akcentoval, že zmluva o\npôžičke je reálnou zmluvou, ktorej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa, teda až\nreálnym odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže by reálne došlo k odovzdaniu pôžičky žalovanému 1/, nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy\nna preukázanie, že by takouto sumou vôbec disponoval. Žalobca poukazoval na vlastnícku štruktúru\nžalovaného 2/, vo vzťahu k čomu mal žalovaný 1/ za to, že vlastnícka štruktúra žalovaného 2/ ako\nani majetkové prepojenie medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nie je dôležité, pretože podstatou sporu\nmedzi žalobcom a žalovanými je, či existuje vymáhateľná pohľadávka, čo v danom prípade bolo riadne\npreukázané, že neexistuje. Až v prípade existencie vymáhateľnej pohľadávky by sa skúmalo, či právny\núkon žalovaného 1/ ukracuje pohľadávku žalobcu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a\nžiadnym spôsobom nepreukázal, že prevodom obchodného podielu v spoločnosti SUN lakes apartments\nI spol. s r.o. na žalovaného 2/ sa majetok žalovaného 1/ zmenšil natoľko, že by ostatný jeho majetok\nnepostačoval na úhradu dlhu a naopak, žalovaný 1/ konaní na súde prvej inštancie preukázal existenciu\ndostatočného majetku, ktorý by bolo možné v prípade existencie pohľadávky použiť na jej uspokojenie.\nKeďže podaná žaloba sa týka právneho úkonu – Zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom pri\npoužití analógie ust. § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka by sa výška vyrovnacieho podielu určila na\nzáklade poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2016, kedy hodnota čistého imania\nspoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. zodpovedala sume 5.658 eur, hodnota vyrovnacieho\npodielu by tak bola v sume 1.414,50 eur; žalobou napadnutý právny úkon, ktorým malo dôjsť údajne k\nzmenšeniu majetku žalovaného 1/ je preto bagateľný vo vzťahu k majetku, ktorým žalovaný 1/ disponuje.\nŽalovaný 1/ uviedol aj to, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu má smerovať proti tomu,\nkto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech, t.j. proti tomu, s kým alebo v prospech koho dlžník\ntento právny úkon urobil, teda že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný byť účastníkom tohto konania.\nŽalovaný 1/ poukázal aj na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní spomína žalovaného\n3/, avšak v predmetnom konaní na strane žalovaných vystupujú len dva subjekty a na rozsudok\nOkresného súdu Bratislava II č.k. 50C/32/2017-451 zo dňa 10.04.2019, v ktorom konaní žalobcu C. A.\nB. proti žalovanému 1/ C. F. G., o určenie neúčinnosti právneho úkonu - prevodu obchodného podielu\nspoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o., t.j. v skutkovo a právne totožnej veci ako je prejednávaná\nvec, súd žalobu zamietol a vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.07.2011 konštatoval, že žalobca\nreálne poskytnutie pôžičky vo výške 715.000 eur vierohodne žiadnym spôsobom nepreukázal; rozsudok\nOkresného súdu Bratislava II č.k. 50C/30/2017-451 zo dňa 10.04.2019 odvolací súd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/240/2019- 551 zo dňa 30.03.2022 potvrdil. Žalovaný 1/ zhrnul,\nže žalobcom napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, odvolacie dôvody žalobcu za\núplne nedôvodné, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok logicky odôvodnil, vec správne skutkovo aj\nprávne posúdil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, že odvolacie dôvody žalobcu\nsú podľa žalovaného 1/ bez akéhokoľvek právneho významu a neodôvodňujúce zmenu, resp. zrušenie\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd žalobcom napadnutý\nrozsudok ako vecne správny a zákonný v celom rozsahu potvrdil a súčasne, aby žalovanému 1/ priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného\n1/, že by žalobca existenciu pôžičky v konaní nepreukázal, resp. že nepreukázal poskytnutie plnenia\nvoči žalovanému 1/, keď uvedené plnenie vyplýva z Notárskej zápisnice. Žalobca žiadal, aby súd prvej\ninštancie zaviazal žalovaných 2/ a 3/ na doloženie dokladov, preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru\npráve pre podozrenie, že spoločníkom žalovaného 2/ a 3/ je žalovaný 1/ v nadväznosti na jeho\nvýpoveď v konaní. Nie je podľa žalobcu pravdou ani tvrdenie žalovaných, že by žalobca neuviedol, čo\nkonkrétne by sa malo výpismi z obchodného registra, zakladateľskej listiny prípadne ďalších dokumentov\npreukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, preukázať – žalobca to uviedol a súd prvej inštancie sa touto\notázkou, napriek pasivite žalovaných, vôbec nezaoberal. S poukazom na edičnú povinnosť opakovane\n\nžalobca poukázal na komentár k rozsudku Vrchního soudu v Praze zo dňa 26.08.2014, čj. 1 Cmo\n9/2014-108 a aj na to, že žalovaný tvrdenie, že jeho majetok ďaleko prevyšuje hodnotu žalobcovej\npohľadávky v rámci procesnej obrany žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca preukázal\nzbavovanie sa majetku žalovaného 1/. Žalobca doložil nový dôkaz, ktorý z objektívnych dôvodov\nnemohol doložiť v prvoinštančnom konaní a ani pri podávaní odvolania z dôvodu, že v danom čase ešte\nneexistoval, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/190/2017 zo dňa 26.10.2022 v\nspore žalobcu A. B. proti žalovanému SUN lakes apartments I spol. s r.o. a spol. o určenie neplatnosti\nuznesení valného zhromaždenia SUN lakes apartments I spol. s r.o. a o neplatnosti zmluvy, ktorým súd\nurčil, že uznesenia č. 1, 2 a 3. prijaté dňa 15.03.2017 valným zhromaždením spoločnosti SUN lakes\napartments I spol. s r.o. sú neplatné a že Zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, z čoho\nje zrejmé, že konanie žalovaných odporuje zákonu aj dobrým mravom. Žalobca predložil opakovane\nuznesenie MV SR, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry zo dňa 21.01.2021, ČVS:\nA./NKA-BA2-2020, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie žalovanému 1/ a\nznalecký posudok, ktorý je však v kontexte rozsudku č.k. 23Cb/190/2017 zo dňa 26.10.2022.\n7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,\nže žalobca žiadnym spôsobom vierohodne nepreukázal odovzdanie pôžičky žalovanému 1/ ani že by\ntakouto sumou vôbec disponoval a že exekučný súd konštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého\nbolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 57Er/2914/2017, je materiálne nevykonateľný a vedenie\nexekúcie je neprípustné, teda že žalobca neosvedčil vymáhateľnosť pohľadávky, teda že neexistujúca\npohľadávka ani nemôže byť ukrátená žiadnym právnym úkonom žalovaného 1/. Rovnako len zopakoval,\nže vlastnícka štruktúra žalovaného 2/ ako ani majetkové prepojenie medzi žalovanými nie je dôležité,\nkeďže bolo preukázané, že vymáhateľná pohľadávka neexistuje a že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno a nepreukázal, že prevodom obchodného podielu v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s\nr.o. na žalovaného 2/ sa majetok žalovaného 1/ zmenšil natoľko, že by ostatný jeho majetok nepostačoval\nna úhradu dlhu, teda že išlo o ukracujúci právny úkon. K rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.\nk. 23Cb/190/2017-1221 zo dňa 26.10.2022 žalovaný 1/ uviedol, že ide o nesúvisiaci dôkaz s meritom\nprejednávanej veci, tento dôkaz nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie a naviac dňa 10.11.2022 bolo zo strany žalovaných voči uvedenému rozsudku odvolanie.\nDoplnil, že žalovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/190/2017 pred Okresným súdom Bratislava\nIII jasne uviedli, že realizáciu valných zhromaždení v spoločnosti žalovaného 1/, v ktorých figuroval\nžalobca so žalovaným 2/, mali zaužívanú spôsobom, že sa osobne stretávali a realizovali porady na\npravidelnej báze a na takejto pravidelnej porade si podpísali dokumenty k nastávajúcemu valnému\nzhromaždeniu, čo žalovaní v konaní preukázali Znaleckým posudkom č. 60/2017 a znaleckým posudkom\nč. 94/2017, v ktorých bolo konštatované, že podpisy na pozvánke a potvrdenie o prevzatí pozvánky\nsú pravými podpismi žalobcu. Žalovaný 1/ poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.\n23Cb/40/2017-548 zo dňa 22.09.2020, v právnej veci žalobcu C. A. B. proti žalovanému Pozemné stavby\nSC, s.r.o. o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, t.j. v ktorej sa posudzovala skutkovo a\nprávne porovnateľná vec ako vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 23Cb/190/2017,\nkde konajúci súd žalobu zamietol.\n8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje,\nže súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného\nnároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\n\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalobcu.\n11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,\nže Zmluva o prevode obchodného podielu (zo dňa 15.03.2017 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako\nprevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu\nvo výške 25 % základného imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o.), je voči žalobcovi\nneúčinná, a to z dôvodu, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril Zmluvu o pôžičke (dňa 19.07.2011), ktorej\npredmetom bolo požičanie finančných prostriedkov vo výške 715.000 eur v prospech žalovaného 1/,\nktoré sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť do 31.12.2012, avšak uvedenú pôžičku nesplatil. Žalobca tvrdil, že\nžalovaný 1/ Notárskou zápisnicou (N 1162/2011, Nz 26943/2011, NCR1s 27593/2011 zo dňa 22.07.2011\nspísanou notárom J. A. E.) uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou zápisnice. Tvrdil aj to, že žalobca\nzistil, že žalovaný 1/ na valnom zhromaždení konanom dňa 16.03.2017 previedol svoj obchodný podiel\nvo výške 25 % základného imania spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. o hodnote 1.250\neur na žalovaného 2/ a že žalovaný 1/ zo spoločnosti údajne prepisuje majetok, čím mu ako veriteľovi\nspôsobuje škodu veľkého rozsahu - jednak sa žalovaný 1/ zbavuje svojho majetku a účelovým spôsobom\nznižuje majetok spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o., pričom voči žalovanému 1/ vedie žalobca\nexekučné konanie u J. B. a voči podvodu spáchanému so zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa\n02.12.2016 žalobca podal trestné oznámenie. Žalobca mal za to, že medzi žalovaným 1/ ako prevodcom\na žalovaným 2/ ako nadobúdateľom došlo k právnemu úkonu, ktorým došlo k ukráteniu pohľadávky\nžalobcu, že konanie zo strany žalovaného 1/ bolo úmyselné, že o pôžičke mali všetci vedomosť a poznali\númysel žalovaného 1/ ako dlžníka ukrátiť žalobcu, že k ukráteniu žalobcu došlo konaním žalovaných tým,\nže v čase, keď bola pohľadávka žalobcu vykonateľná, uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu\na tým zmenšil žalovaný 1/ svoj majetok.\n12. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove\nprávne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči\nnemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného\nprávneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.\n13. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník\nurobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane\nznámy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch\nrokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase\nv prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj\npri náležitej starostlivosti nemohla poznať.\n14. Podľa ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol\nveriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a\na) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),\nb) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10\n% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,\nc) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo\nčlenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,\nd) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,\nkeď sa uskutočňuje tento právny úkon,\nalebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo\nd); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel\ndlžníka ukrátiť svojho veriteľa.\n15. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť\nveriteľ žalobou.\n\n16. Podľa ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje\nproti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.\n17. Podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť\nnielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom\nalebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce\nodporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.\n18. Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,\nje právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným\nprávnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto\nmal z tohto úkonu prospech.\n19. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu\ntoho, či žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, teda či je v konaní aktívne vecne legitimovaným\nsubjektom a či je žalovaný 1/ pasívne vecne legitimovaným subjektom.\n20. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm. c) CSP, a teda žalobca\nnemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd v\nskutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď\nvyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že\nho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho\núkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.\n21. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa pred\nprávnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu\nmožnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné právne\núkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do\ntakej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.\n22. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust. §§ 42a a 42b Občianskeho\nzákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie\nodporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods.\n2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi\nnásledkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho\nzákonníka). Na podanie odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka je\nvymáhateľná, ak právne úkony dlžníka ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi\npohľadávku v dobe, kedy bol uskutočnený odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo\npohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti.\n23. Predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ\npre úspešnosť žaloby tak sú: (i) vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi, (ii) skutočnosť, že\nkonkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, (iii) preukázanie úmyslu\ndlžníka ukrátiť veriteľa, ak žalovanému, t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť\númysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel\nvedieť, (iv) skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch\npredchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo\nbezodplatný, rozhodujúce je, že ide o úkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom\nodporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľov\nvymáhateľnej pohľadávky, pričom predpokladá sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej\nmiery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o\númyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho\núkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o\ntomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony\nmedzi blízkymi osobami, uvedenými v ust. § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, blízka osoba musí\npreukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho\n\núkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať, zákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť\nveriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka predpokladá.\n24. Otázkou definície „vymáhateľnej pohľadávky“ sa zaoberal veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022 (R 2/2022) a dospel\nk záveru, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka,\nktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. NS SR v uvedenom rozhodnutí zdôvodnil,\nže: „V otázke výkladu zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, dochádza k názorovému rozporu\na to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka alebo vykonateľná pohľadávka.... V rozhodnutí\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/102/99, ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu\njeho uverejnením v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (R 44/2001) bolo vyslovené, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká\npohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V odvodnení rozhodnutia\nnajvyšší súd uviedol, že k tomuto záveru dospel systémovým prístupom k interpretácii použitého slova\n„vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového\nvýznamu textu tejto právnej normy... V uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo 17.\ndecembra 2013 bol pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovaný ako vykonateľná pohľadávka. Na\nzdôvodnenie svojho názoru dovolací súd uviedol, že z účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva,\nže vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie\ntaká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi\npriznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.“\nNapokon sa NS SR priklonil k názorovému smeru, podľa ktorého „Odporovateľnosť právnych úkonov\nje inštitút hmotného práva upravený v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho\núkonu je hmotnoprávnym následkom ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že\nk uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že\nvymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti\nveriteľa v konaní o odporovacej žalobe, môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom\nnemusí byť výkon rozhodnutia - exekúcia).“ Veľký senát zdôraznil, že „k zmene judikatúry najvyššieho\nsúdu sa musí pristupovať len vtedy, ak sa tým nezasahuje do princípu právnej istoty, v nevyhnutnej miere\na ak sú pre zmenu dané predpoklady. Zmena judikatúry je nevyhnutná aj v prípade, ak treba zmeniť\nnesprávny právny názor. V danej veci však o takýto prípad nejde. Dôsledkom takejto interpretácie je\npotom záver vyslovený v druhej vete tohto uznesenia veľkého senátu, teda že vymáhateľná pohľadávka\nv zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne\nvymáhať v základnom súdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak odvolací\nsúd interpretoval pojem vymáhateľná pohľadávka ako vykonateľná pohľadávka, odklonil sa v tejto otázke\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ Uvedené závery veľkého senátu NS SR dávajú\njednoznačné odpovede na sporné otázky a odvolacie námietky žalobcu v tomto konaní.\n25. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, ktorý\nzáver súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil a s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a\nna doplnenie dodáva nasledovné. Dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej\npohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Dlžník nie je síce stranou sporu o odporovateľnosti, avšak\nhmotnoprávnou podmienkou pre podanie odporovacej žaloby je to, že dlžník urobil v prospech tretej\nosoby odporovateľný právny úkon. Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol\nsvoj majetok a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že vecná\nlegitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu\nalebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom\nvzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu\nvecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú\nlegitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom\nvo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie\nje nositeľom výlučným.\n\n26. V ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená pasívna vecná legitimácia v prípade\nodporovacej žaloby. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť\núspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny\núkon. Pasívne vecne legitimovaná je tak zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom\nmajetkový prospech. V danej veci potom nie je žalovaný 1/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú\nv konaní ide, týmto nositeľom je iba žalovaný 2/ ako nadobúdateľ, ktorý so žalovaným 1/ uzavrel Zmluvu\no prevode obchodného podielu. Odvolací súd preto argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že\nje v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný, vyhodnotil ako nedôvodnú.\n27. Prvoinštančný súd dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalobca nepreukázal splnenie\nvšetkých hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, ktorý záver jasne a podrobne odôvodnil v\nnapadnutom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nebolo možné stotožniť\nsa s odvolacou námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd napriek preukázaniu Notárskej zápisnice\nz nevysvetliteľného dôvodu dospel k záveru, že žalobca reálne zaplatenie pôžičky nepreukázal a\ntoto konštatovanie nevyplýva ani z dôkazov predložených v konaní, pretože v konaní pred súdom\nprvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca (veriteľ) nepreukázal - neuniesol dôkazné\nbremeno - o tom, že má voči žalovanému 1/ (dlžníkovi) vymáhateľnú pohľadávku, ktorú sa nepodarilo\nuspokojiť z jeho majetku. Konajúci prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne\nvysvetlil, že žalobca nepreukázal vymáhateľnosť jeho pohľadávky. Odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie a žalovaným 1/ poukazuje na to, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, teda\nže k vzniku právneho vzťahu z pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, bez ktorého nedôjde\nk vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva\nneposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu pôžičky. Ak žalobca tvrdil, že žalovanému\n1/ na základe Zmluvy o pôžičke poskytol peňažnú sumu 715.000 eur, mal na preukázanie tohto tvrdenia\npovinnosť predložiť príp. označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia.\n28. Odvolací súd akcentuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením\ndvoch bremien, a to bremena tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a bremena dôkazu, že\nmusí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu\nje ustanovenie čl. 8 CSP v spojení s ust. § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť\nskutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade\ns princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán\nsporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri\nzhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na\npreukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude\nvychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú\naj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných\ndôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany\nsporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,\npokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu\nnie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých\ndôkazov a ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé\nrozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia\ndôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer\nstrán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného\nbremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,\nzatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Ak teda žalobca tvrdil, že pôžičku\nžalovanému 1/ poskytol, t.j. reálne odovzdal, mal toto tvrdenie aj preukázať, čo neurobil. Je dôvodné\npoukázať na to, že aj exekučný súd konštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého bolo vedené\nexekučné konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/2914/2017 (vymoženie pohľadávky\nzo Zmluvy o pôžičke), je materiálne nevykonateľný a vedenie exekúcie je neprípustné (z dôvodu,\nže oprávnený nepreukázal poskytnutie pôžičky povinnému a naplnenie podmienok vzniku reálneho\nkontraktu pôžičky, v dôsledku čoho bol predložený exekučný titul nespôsobilým podkladom na vykonanie\nexekúcie). Na základe uvedeného je potom záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal\nžiadnym spôsobom poskytnutie pôžičky v sume 715.000 eur v hotovosti žalovanému 1/, správny.\n29. Argumentácia žalobcu existenciou Notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný 1/ uznal svoj dlh z uvedenej\nZmluvy o pôžičke (zo dňa 19.07.2011 vo výške 715.000 eur) čo do dôvodu a výšky, a tak z nej\n\nvyplýva aj prevzatie finančných prostriedkov žalovaným 1/, nie je dôvodná. Uvedená Notárska zápisnica\nnepreukazuje reálne odovzdanie predmetu pôžičky (finančných prostriedkov). Žalobca ako veriteľ v\nkvitancii vystavenej dňa 02.12.2016 potvrdil, že jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi\ndefinované v článku I. kvitancie (okrem iného zo Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol\ndlžníkovi pôžičku vo výške 715.000 eur) boli ku dňu vystavenia kvitancie uspokojené v plnom rozsahu\na že veriteľ nemá ku dňu 16.11.2016 voči dlžníkovi žiadne ďalšie pohľadávky o.i. z titulu Zmluvy\no pôžičke; kvitancia bola podpísaná žalobcom, pričom pravosť podpisu žalobcu na kvitancii potvrdil\nZnalecký posudok č. 60/2018. Ak preto žalobca namietal, že podpis na tejto kvitancii nie je jeho, mal\nna preukázanie tohto svojho tvrdenia povinnosť predložiť príp. označiť dôkazné prostriedky spôsobilé\npreukázať pravdivosť tohto jeho tvrdenia, čo však neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku.\n30. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté\nkontrolné znalecké dokazovanie za účelom preukázania, že podpis na kvitancii nie je jeho a za\núčelom zistenia tejto skutočnosti aj navrhol vyžiadať si spis OR PZ Kežmarok č. ČVS: ORP 196/VYSKK-2014, čo prvoinštančný súd neurobil a tak mu odňal možnosť konať pred súdom, že mal výhrady k\npredloženému Znaleckému posudku č. 60/2018 zo strany žalovaného 1/, keď namietal zaujatosť znalca\nF. F. E., uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom\nvysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom (nadbytočnosť dôkazu). Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na to, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „Dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá\npre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť\nprimárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Ústava SR“) neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony,\nspravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých\nposúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o\nveci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového\nstavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).Odvolací\nsúd ešte dodáva, že správne prvoinštančný súd nevyhovel uvedenému dôkaznému návrhu žalobcu,\nkeďže ním navrhnutý dôkaz by bol nadbytočný, nakoľko doterajším konaním bolo bez pochybností\npotvrdené, že žalobca reálne žalovanému pôžičku neposkytol, že kvitanciu podpísal a tak je záver súdu\nprvej inštancie o neosvedčení vymáhateľnej pohľadávky správny. K procesným právam strany nepatrí,\naby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa strana subjektívne\ndomnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán\na nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie\nje vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 185 ods.\n1 CSP rozhodne súd, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dokazovanie v civilnom súdnom konaní\nprebieha vo viacerých fázach - od navrhovania dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné\nvyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporových strán,\nlen súd rozhodne, ktorý z označených (stranou navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje\nprejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania\nsledujúc tak rýchlosť a hospodárnosť konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového\nstavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z\npohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý\nnavrhovaný dôkaz stranou, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP). NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 107/2019\nupresnil, v ktorých prípadoch nevykonanie dôkazu predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.\nNevykonať dôkaz navrhnutý stranou môžu súdy v týchto prípadoch: (i) dôkaz nemá relevanciu k\npredmetu konania (dôkazom sa má preukázať skutočnosť, ktorá nie je podstatná pre účel sporu); (ii)\ndôkaz nemá vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, ktorá sa tvrdí (dôkazom nemožno potvrdiť\nalebo vyvrátiť skutočnosť, ktorú strana tvrdí alebo popiera); (iii) dôkaz je nadbytočný (dôkaz nie je\npotrebné vykonať, pretože skutočnosť bola doterajším konaním spoľahlivo zistená alebo vyvrátená). V\ndanej veci prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysvetlil, prečo žalobcom\nnavrhnuté dokazovanie nevykonal. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná, nemôže to byť\npovažované za postup odnímajúci strane možnosť konať pred súdom\n31. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, dôkazné bremeno rovnako spočívalo\nna žalobcovi. Žalovaný, ktorý nadobudol majetok odporovateľným právnym úkonom od dlžníka a\n\nnejde o blízku osobu dlžníkovi, nemusí nič tvrdiť ani preukazovať, pretože dôkazné bremeno týkajúce\nsa jeho vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa znáša žalujúci veriteľ. Má však právo vyvracať\ntvrdenia žalobcu, prípadne predkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Súd prvej inštancie sa riadne\nvysporiadal aj s týmto ďalším predpokladom odporovateľnosti, t.j. úmyslom dlžníka ukrátiť svojho\nveriteľa napriek tomu, že skonštatoval absenciu prvého predpokladu, a to existenciu vymáhateľnej\npohľadávky. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a obsahu spisu je odvolací súd, zhodne so súdom\nprvej inštancie, toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel žalovaného 1/\nuzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu so žalovanými 2/ ukrátiť žalobcu ako veriteľa a ani\nto, že by takýto úmysel bol známy žalovanému 2/.\n32. Naviac, k ukráteniu pohľadávky veriteľa nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje\nna to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak dlžník získal\nza prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa za obvyklú cenu, alebo\nmu nebola poskytnutá primeraná náhrada. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ previedol\nžalovanému 2/ obchodný podiel v spoločnosti SUN lakes apartments I spol. s r.o. v hodnote 1.250 eur\n(za cenu 1.250 eur), pričom žalovaný 1/ má iný dostatočný majetok (ktorý preukazoval predložením\nlistov vlastníctva a výpisov z obchodného registra), ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku a že žalovaný 1/ sám tvrdil, že má majetok vyššej hodnoty. Odvolací\nsúd poukazuje na to, že právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k\nzmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok,\nže veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov,\ntak by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je\nvymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ (žalobca). Odvolací\nsúd opakuje, že žalobca nepreukázal existenciou vymáhateľnej pohľadávky, preto je potom nadbytočné\naj zisťovanie, či vykonaný právny úkon žalovaného 1/ ukrátil uspokojenie žalobcovej pohľadávky.\n33. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací\nsúd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať\nna základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti\ntak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v\nzásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;\nuplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu\nukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP). Kontrola výsledku\nhodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia\nrozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu\nk spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá\nby nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a\nprávnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n34. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n\n35. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku II. o náhrade\ntrov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu nezdôvodnil konkrétnymi odvolacími námietkami\n(skutkovou a právnou argumentáciou). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý\nrozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti\nposúdenia uplatneného nároku žalobcu ako nedôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.\n36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. l, § 255 ods. 1,\nv spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, tak\npatrí, každému z nich, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,\npričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/30/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ed0a90dd-9ca8-4e96-b7e2-28055a571658:c21db0da-7d28-40f6-a063-9e3630fbef94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114205015.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 z 17. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114205015.1"}, {"guid": "f2c72171-7a97-4a94-85a6-a46b9dc2272f:f841eb4b-3481-4e3f-8ee6-f7cc01116b9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/240/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/240/2019 z 30. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f2c72171-7a97-4a94-85a6-a46b9dc2272f:f841eb4b-3481-4e3f-8ee6-f7cc01116b9a"}, {"guid": "9501062d-a56f-4938-96e5-80eeffe9e048:987659d7-facc-43b8-8ac6-f12253fa1872", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8209205480.1", "spisova_znacka": "18CoE/25/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/25/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8209205480.1"}, {"guid": "61c94650-72f6-4d6d-8d56-384b0cc4e09f:63f5cf36-e61d-4466-a87f-127f2c04b068", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/40/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/40/2017 z 5. 6. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2017-06-05", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/61c94650-72f6-4d6d-8d56-384b0cc4e09f:63f5cf36-e61d-4466-a87f-127f2c04b068"}, {"guid": "cee1af23-643b-4d4a-a504-5c3c84011db5:27818487-366c-46f7-b09f-413e31a2a87c", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/190/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/190/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cee1af23-643b-4d4a-a504-5c3c84011db5:27818487-366c-46f7-b09f-413e31a2a87c"}], "citovane_v": []}