{"guid": "e975f441-59d9-486c-aedb-ed0d8517f115:b704b82b-9de1-430a-a83c-e981fe6623d0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2", "spisova_znacka": "3Co/47/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/47/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2025, sp. zn. 3Co/47/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2", "identifikacne_cislo": "1217219960", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b704b82b-9de1-430a-a83c-e981fe6623d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/47/2023\n1217219960\n30. 01. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: O.. D. D., H. XA, T., zastúpeného\nT. Š. J..S..Z.., O.: XXX XXX XX, H. X/A, T., proti žalovanému: O.. D. R., H. X, T., zastúpenému advokátom\nD.. E. H., H. X, T., o zaplatenie 16.718 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 06.12.2022 č. k. 26C/76/2017-655, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ktorým uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania\np o t v r d z u j e.\nŽalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.12.2022, č. k. 26C/76/2017-655, konanie v časti o zaplatenie\núroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018 zastavil (výrok\nI.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n53,96 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym\núradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo\ndňa 12.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.718 eur s príslušenstvom a náhrady\nnemajetkovej ujmy. Dôvodil, že žalovaný v jeho mene založil účet č. K., vedený v spoločnosti O. T. A., Z.\nH. H., G., B. XXXXX K. (ďalej len „IB alebo „O. T.“), na ktorý žalobca v období od februára 2016 previedol\nsumu 30.000 eur. Žalobca udelil žalovanému k predmetnému účtu užívateľské a správcovské práva,\nnakoľko žalovaný mal zverené finančné prostriedky spracovať a zhodnotiť ich s prisľúbeným výnosom\nminimálne 10 % za odmenu spočívajúcu v jeho podiele na zisku; žiadnu inú odmenu, prípadne ďalšie\npoplatky si strany nedohodli, pričom žalovaný ich prípadnú existenciu žalobcovi neoznámil. Vzhľadom\nna oznámenie žalovaného v máji 2016 a po vzájomnej dohode žalovaný zrušil existujúci účet a v mene\nžalobcu založil účet č. K. (ďalej len „druhý“ alebo „novozriadený účet“), ktorý viedol pod jeho hlavným\núčtom (tzv. master account); následne z prvého účtu previedol sumu 30.000 eur na novozriadený účet,\nna ktorý žalobca vložil ďalšiu sumu 60.000 eur; celkovo na druhý účet vložil sumu 90.000 eur. Žalobca\nna základe výpisov z predmetných účtov zistil, že žalovaný svojim konaním znížil jeho imanie o celkovú\nsumu 16.718 eur, ktorej zaplatenie v konaní žiadal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z\ndanej sumy od 10.05.2016 do zaplatenia a náhradou nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur.\n\n3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2020, č. k. 26C/76/2017-218, zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od\n11.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 53,94 %. Keďže žalobca nepodal odvolanie proti výroku II. predmetného rozsudku, ktorým\nkonajúci súd vo zvyšku žalobu zamietol, ostalo predmetom konania zaplatenie žalovanej istiny 16.718\neur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.05.2017 do zaplatenia, ako aj naň nadväzujúci výrok o\ntrovách konania.\n4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, zrušil v poradí\nprvý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Za sporné považoval to, či žalovanému za\nvýkon činnosti patrila odmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. Za účelom\npreukázania tejto skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dokazovanie predložením zmlúv uzatvorených\nmedzi žalobcom a O. T.. Vzhľadom na to, že žalobca založil do spisu len Dohodu o oprávnení pre\nporadcu (ďalej len „dohoda“), priznal úspech odvolacej argumentácii žalovaného, že konajúci súd\nnevychádzal z kompletného znenia ani jednej zo zmlúv s IB, keď dohodu považoval len za časť; z jej\nobsahu pritom vyplývalo, že žalobca oprávnil IB prevádzať časť inkasovaných peňažných prostriedkov v\nprospech žalovaného ako „advisora“. Konajúci súd podľa odvolacieho súdu pochybil, keď sa dostatočne\nneoboznámil s obsahom dohody; tá pritom odkazovala na iné, hlavné zmluvy, ktoré mali primárne\nupravovať práva a povinnosti sporových strán a zároveň zakotvila i oprávnenie IB sťahovať poplatky\nza poradenstvo a tieto hradiť žalovanému ako poradcovi. Žalobca žiadal o zaplatenie (vrátenie)\nneoprávnene vygenerovaných a v prospech žalovaného pripísaných poplatkov za realizáciu obchodných\ntransakcií, preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadne sa oboznámiť nielen s obsahom dohody o\noprávnení pre poradcu, ale i s relevantnými zmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti\nsporových strán a na ktoré poukazoval žalovaný tak, aby ich vyhodnotením dospel k záveru, či žalovaný\nbol ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na jeho účet prevedené poplatky v\npríslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu.\n5. Po vrátení veci na ďalšie konanie sa súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti zameral na\nsumarizáciu konania po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom. Poznamenal, že žalobca\ntvrdil, že medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda ohľadom vzájomnej\núpravy práv a povinností, ani žiadna písomná dohoda ohľadom odmeny žalovaného za vykonávané\nčinností, čo bolo preukázané jeho výsluchom, ako i výsluchom I. J., výpisom WhatsApp komunikácie\na napokon i vyjadrením žalovaného zo dňa 12.03.2018; neexistencia takejto dohody je negatívnym\nskutkovým tvrdením a v zmysle negatívnej dôkaznej teórie dochádza k presunu dôkazného bremena\nna protistranu. Vzhľadom na to, že sám žalovaný netvrdil existenciu dohody ohľadom odmeny,\npovažoval predmetné skutkové tvrdenie za nesporné. Súhlas a pokyn na zrážanie a pripisovanie\npoplatkov žalovanému nastavil na účtoch samotný žalovaný, pričom na prijatie sumy 16.718 eur nebol\nhmotnoprávne oprávnený.\n6. Žalovaný popieral hmotnoprávny obsah nároku, ktorý nemožno považovať za bezdôvodné\nobohatenie, ani nárok na náhradu škody. Podľa neho bol nárok žalobcu premlčaný, keďže žiadal\no zaplatenie spornej sumy z iného právneho titulu, a to titulom bezdôvodného obohatenia; nešlo o\nzmenu právnej kvalifikácie, ale o uplatnenie iného práva a takto novo uplatnený nárok bol podľa\nneho premlčaný. Naviac, Broker IB bol zodpovedný za určenie výšky provízie a poplatkov účtovaných\nžalobcovi, bol oprávnený vyberať všetky provízie, poplatky, a ďalšie platby od klienta, s čím žalobca\nsúhlasil, a teda prejavil súhlas s tým, že IB bude priamo z jeho účtu strhávať provízie a ďalšie poplatky\nza poradenstvo, čo pojmovo vylučuje, aby tieto predstavovali bezdôvodné obohatenie. Žalovaný\nnepovažoval za hospodárne zabezpečovať úradný preklad zmlúv s IB, keď predpokladal, že obsah ním\nvoľne preložených ustanovení nebude medzi stranami sporný.\n7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobca uzatvoril s IB dve zmluvy, Zmluvu\n„O. T. (K.) A. B. I.t“ zo dňa 03.02.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej len „zmluva 1“) a Zmluvu O.\nT. (K.) A. B. I.“ zo dňa 10.05.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej „zmluva 2“). Na uvedené účty\nžalobca postupne vkladal finančné prostriedky, to na účet č. K. previedol vo februári 2016 sumu 30.000\neur, v máji 2016 účet zrušil a celkový zostatok 31.629,21 eura previedol na novozaložený účet č. K., na\nktorý následne postupne vložil ďalších 60.000 eur až do celkovej sumy 91.629,21 eura.\n\n8. Podľa Dobrovoľnej dohody o oprávnení pre poradcu vykonávať obchody a žiadosti, aby boli poradcovi\nzasielané potvrdenia o obchodovaní a výpisy z účtu klient (žalobca) požiadal IB a súčasne ju oprávnil,\naby z jeho účtu sťahovala poplatky za poradenstvo a tieto uhradila priamo poradcovi (žalovaný) na\nzáklade úpravy poplatkov, s ktorou zákazník súhlasil a špecifikoval ju IB. Ak poradca účtuje poplatky\npriamo zákazníkovi alebo ak poradca neúčtuje žiadny poplatok, zákazník to uvedie IB a ona nebude\nsťahovať žiadne poplatky. Dohoda rozlišuje medzi poplatkami za poradenstvo a províziou. Podľa bodu\n11, písm. f) dohody sú všetky reklamácie alebo spory týkajúce sa poplatkov vecou medzi zákazníkom\n(žalobca) a poradcom (žalovaný). Ak zákazník namieta voči tomu, že poradca dostal poplatky, ktoré IB\nstiahla a poslala poradcovi, zákazník rozumie, že jeho jediná náprava je možná voči poradcovi.\n9. Z výsluchu svedka Andreja Slaninku konajúci súd zistil, že mal vedomosť, že žalovaný obchoduje\nna burze. Žalobca chcel investovať finančné prostriedky, preto sa so žalovaným stretol a dohodli sa,\nako to bude vyzerať. Žalovaný garantoval pri konzervatívnej investícii zisk 10 % a tvrdil, že si bude\nvyberať poplatky zo zisku. Žalobca vložil peniaze, vytvoril si účet, ktorý spravoval žalovaný, a tento bol\npri jeho vytváraní. Žalobca mu povedal, že tento vytvoril, nakoľko prvý účet bol nesprávne nastavený;\noba účty spravoval žalovaný ako advisor. Pojem advisor existuje i podľa svedka D. U.. Klient, ktorý si\nzaloží účet, môže dať poverenie advisorovi na otváranie a zatváranie obchodných pozícií. Advisor je\nodmeňovaný za svoju činnosť v prospech klienta, pokiaľ si to s ním dohodne a ten to schváli, a to buď\npercentom z výnosov alebo poplatkami za obchod. Odmenu klient pre advisora dohaduje v nastavení\nklientskeho účtu. Svedkyňa E. P. potvrdila, že žalovaný ich navštevoval, spolu so žalobcom zakladali\núčet. Ozrejmila, že prvý účet nebol správne založený a preto to bolo potrebné urobiť nanovo, žalovaný\nbol u nich a pracoval na žalobcovom počítači.\n10. Podľa žalovaného si odmenu so žalobcom nikdy nedohodol. Tvrdil, že oba účty založil žalobca sám.\nPoplatky, na ktoré sa žalobca odvolával, pritom účtovala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený\núčet a uzatvorenú zmluvu; poplatky teda elektronicky stŕhal výlučne IB a následne vo vlastnej réžii časť\nz nich preposielal tretím osobám.\n11. Súd prvej inštancie sa oboznámil tiež s prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp, ktorú predložil\nžalobca a z nej vyplynulo, že žalovaný bol ten, kto ovládal všetky potrebné detaily práce so systémom\nIB, komunikoval so spoločnosťou a žalobcu pri všetkom inštruoval.\n12. Z prepisu chatu medzi IB (help desk, resp. online podpora IB) a žalobcom zo dňa 08.06.2017\nkonajúci súd zistil, že účet žalobcu nebol nastavený na percentá z obchodu. V roku 2016 žalobca zaplatil\nžalovanému 16.467 USD a v roku 2017 ku dňu 08.06.2017 sumu 2.131,20 USD, spolu 18.598,20 USD,\nčo predstavuje žalovanú istinu 16.718 eur. Z prepisu chatu medzi IB (help desk) a žalobcom zo dňa\n05.06.2017 vyplýva, že napríklad v prípade tzv. „futures“ bol účtovaný poplatok 5 USD naviac za kontrakt,\npričom súhlas k tomu bol vykonaný online dňa 10.05.2016.\n13. Podľa mienky konajúceho súdu ostalo v konaní sporným, či žalovanému za výkon činnosti patrila\nodmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. V tejto súvislosti ozrejmil, že žalobca\npredložil zmluvy týkajúce sa účtu č. K., ako aj č. K., v anglickom origináli, tvrdiac, že žiadna dohoda\nohľadom poplatkov so žalovaným neexistovala; tým, že žalovaný v konaní tvrdil opak, súd prvej inštancie\nvyhodnotil, že nebol dôvod uložiť žalobcovi zabezpečiť preklad predmetných zmlúv. Pokiaľ totiž strana\nnavrhne vykonať dôkaz listinou v cudzom jazyku, je povinná znášať trovy prekladu a na tom nič nezmení\nani skutočnosť, že zmluvy predkladal na výzvu súdu žalobca. Napokon tento postup považoval konajúci\nsúd za súladný i so zásadou rovnosti strán, resp. rovnosti zbraní, keďže bolo možné predpokladať,\nže z dôkazného prostriedku navrhnutého žalovaným vyplynú skutkové zistenia v jeho prospech a od\nžalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal preddavky s tým spojené. Žalovanému pritom nič\nnebránilo, aby zabezpečil úradný preklad zmlúv, resp. preklad len tých ustanovení, ktoré podľa neho\npreukazovali právny dôvod jemu vyplatených poplatkov. Žalovaný však týmto smerom nepostupoval,\ndokonca podaním zo dňa 20.09.2022 vzal návrh na vykonanie dokazovania späť, s tým, že žalobca\nnepredložil kompletné znenie zmlúv. Žalovaný podľa mienky konajúceho súdu nešpecifikoval, čo\nkonkrétne mal žalobca ešte predložiť, v čom považoval predložené listiny za neúplné a pokiaľ mal na\nmysli ešte nejaký ďalší právny úkon uzatvorený v internetovom prostredí, jeho návrh na vykonanie\ndokazovania zo dňa 17.10.2018 vyhodnotil konajúci súd za neúplný a nedostatočne konkrétny. V tejto\nsúvislosti poznamenal, že mu neprislúcha nahrádzať procesný postup žalovaného vlastnou aktivitou, ani\nnaopak takú vyžadovať od žalobcu. Po späťvzatí návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania pritom\n\nnemal dôvod vyhovieť návrhu jeho právneho zástupcu predneseného na pojednávaní dňa 03.11.2022\n(podľa ktorého ak by dospel k záveru o potrebe oboznámiť sa s obsahom zmlúv, zabezpečí ich preklad),\nnakoľko žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení o tom, že poplatky\nstrhnuté IB mu boli vyplatené oprávnene, a to v celej sume, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný pritom,\nhoci navrhol doplniť dokazovanie súpisom poplatkov - sadzobníkom, napokon taký dôkaz nepredložil.\n14. Súd prvej inštancie po zhodnotení dokazovania a za súčasnej aplikácie § 451, § 456,\n§ 458\nods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),\nčlánku 8, § 253 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyhodnotil\nžalobu, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí (v súvislosti s ktorým konajúci súd\nrozhodol výrokom I.-pozn. odvolacieho súdu), za dôvodnú.\n15. Vychádzajúc z ustanovení dohody (bod 11., písm. f)), majúc za preukázanú aktívnu a pasívnu\nvecnú legitimáciu sporových strán, zameral sa súd prvej inštancie na posúdenie vznesenej námietky\npremlčania; túto vyhodnotil za nedôvodnú, keďže žalobca si v konaní neuplatnil nový nárok ako\nnesprávne argumentoval žalovaný. Žalobca predložil v konaní svoje skutkové tvrdenia bez ich právnej\nkvalifikácie, na čo napokon nebol ani povinný, keďže právne posúdenie veci je úlohou súdu. Žalobca\nako laik, ktorý v čase podania žaloby nebol právne zastúpený, použil síce viaceré rozdielne pojmy na\npopísanie svojho nároku, ale od počiatku žiadal zaplatenie poplatkov, ktoré v prospech žalovaného\nvyplatila spoločnosť IB na jeho ťarchu. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné vyvodiť,\nže by si uplatňoval najprv nárok na náhradu škody a až v podaní zo dňa 08.03.2022 nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, a to i napriek tomu, že v poradí prvým rozsudkom konajúci súd posúdil jeho\nžalobu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu.\n16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa dohody žalobca splnomocnil IB, aby z jeho účtov na ich\nťarchu stŕhala poplatky v prospech žalovaného. Z dohody však nevyplývalo, v akej výške mali byť tieto\npoplatky zrazené, čo napokon malo byť predmetom nastavení klientskeho účtu a v nich bolo možné\ndohodnúť, či bude advisorovi poskytnutá odmena a ak áno, či táto bude určená percentom za výnos\nalebo poplatkom za každý obchod. Pokiaľ žalovaný pri svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 02.05.2018\ntvrdil, že poplatky účtovala a strhávala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený účet a podpísanú\nzmluvu, a tieto, resp. časť z nich následne preposielala tretím stranám, jeho tvrdenie vyhodnotil za\nzavádzajúce, nakoľko IB v prospech tretej strany vyplácala len to, čo bolo špecifikované na účte klienta.\nNapokon, tvrdenie žalovaného, že účty zakladal sám žalobca bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním,\na to i prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp; z nej jasne vyplývalo, že žalobca si sám účet založiť\nnevedel, žalovaný s ním o tom komunikoval, dohadujúc si i stretnutie za účelom „doklepnutia“. Bol to teda\npráve žalovaný, ktorý v prítomnosti žalobcu založil druhý účet (na ktorý boli prevedené aj prostriedky z\nprvého účtu), resp. jeho založenie dokončil a nastavil funkcie v internetovom prostredí. V konaní pritom\nnebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o výške poplatkov vyplácaných\nžalovanému; mohlo pritom ísť i len o ústnu a úplne neformálnu dohodu, v ktorej by žalobca odsúhlasil\nvýšku poplatkov. Z predloženej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj medzi žalobcom a\nonline podporou (helpdesk) IB pritom bolo zrejmé, že žalobca o výške poplatkov nebol informovaný, a\nteda nevedel, v akej sume tieto boli v prospech žalovaného vyplatené. S poukazom na prepis chatu\ns online podporou (helpdesk), podľa ktorého mal žalobca udeliť súhlas s poplatkom za tzv. „futures“\nonline v deň uzatvorenia zmluvy 2, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nastavil sám žalovaný\nv internetovom priestore bez odsúhlasenia žalobcom. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na\núradný preklad e-mailovej komunikácie, i keby na toto podanie prihliadol (nakoľko išlo podľa názoru\nsúdu o prostriedky procesnej obrany, ktoré mohli byť v konaní predložené aj skôr), v časti rozpisu\nprovízií je tento nepreskúmateľný a vyplýva z neho, že išlo o tzv. „wrap fee“, ku ktorému opäť absentuje\npreukázane dohody medzi žalobcom a žalovaným. Napokon z predmetného chatu vyplynulo, že žalobca\nsa informoval, akým spôsobom môže zistiť výšku poplatkov, či je okrem kontaktovania advisora aj iný\nspôsob a či sú tieto informácie dostupné v jeho účte, na čo dostal odpoveď, že tieto po udelení súhlasu\n(online osobou, ktorá zakladala účet) nie sú nikde zobrazené. Žalovaný pritom systém obchodov v rámci\nIB dobre poznal, obchodovaniu na burze sa venoval dlhodobo a mal možnosť ovplyvniť nastavenie\núčtu aj tým spôsobom, aby informácie o poplatkoch boli v účte dostupné. Ako vyplynulo z tvrdení\nžalobcu a priloženej komunikácie, ktorej obsah žalovaný nijako nesporoval, žalobca nebol v tomto smere\nskúsený a znalý postupov. Advisorovi pritom mohli byť vyplácané poplatky v rôznej výške, napríklad\nurčitá čiastka za každý obchod alebo výnosom zo zisku alebo aj žiadne. Hoci poplatky boli zrazené z účtu\nžalobcu prostredníctvom IB, práve dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že mali byť vyplatené\n\nžalovanému práve v tejto výške, v konaní preukázaná nebola. V tomto smere znášal dôkazné bremeno\nžalovaný, keďže žalobca, ktorý tvrdil, že k takej dohode nedošlo, nemohol preukázať negatívne tvrdenie.\nBol to teda žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že poplatky mu boli vyplatené na základe právneho\ndôvodu, pričom z priloženej listinnej dokumentácie vyplynulo, že práve žalovaný intenzívne pracoval na\nzakladaní účtu, inštruoval žalobcu kam a ako má posielať peniaze, a teda ovládal celý systém fungovania\nIB.\n17. Konajúci súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že riešenú situáciu\nmožno prirovnať k výukovým kurzom, kde účastník vstupuje do právneho vzťahu s organizátorom,\njemu zaplatí poplatok a následne organizátor z tohto poplatku vyplatí lektora; potom na strane\nlektora nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. V danej veci nešlo o analogickú situáciu, keďže\nIB nevyplácala advisorovi odplatu na základe svojho právneho vzťahu s ním ako je tomu v prípade\norganizátora kurzu a lektora. IB výslovne upozornila klienta, že za advisora nezodpovedá, poplatky\nstŕha na základe špecifikácie v tom - ktorom účte, t .j. nejedná sa o odmenu vyplatenú na základe\ndohody medzi ňou (IB) a advisorom, ale na základe konkrétnej dohody medzi klientom a advisorom,\nktorá napokon môže znieť i tak, že IB nebude v prospech advisora vyplácať žiadne poplatky.\n18. Vyhodnotiac poplatky stŕhané z účtu žalobcu v prospech žalovaného ako plnenie bez právneho\ndôvodu, nakoľko žalovaný nepreukázal dohodu o konkrétnej výške poplatku, súd prvej inštancie priznal\nžalobcovi istinu a spolu s ňou i príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od\n09.02.2018 do zaplatenia. Poznamenal v tejto súvislosti, že výrokom I. zastavil konanie v časti úrokov\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018, prihliadajúc na\npodanie žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného k plateniu úroku z omeškania počnúc nasledujúcim\ndňom po dni doručenia žaloby. Žalovaný prevzal žalobu dňa 07.02.2018, a preto sa dlh stal splatný\nnasledujúci deň, in concreto 08.02.2018 a žalovaný sa dostal s jeho plnením do omeškania dňa\n09.02.2018.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca\nsi v konaní pôvodne uplatnil zaplatenie sumy spolu 21.718 eur, pričom bol úspešný v časti zaplatenia\nsumy 16.718 eur, čomu zodpovedá rozsah 76,98 % a neúspešný v časti zaplatenia istiny 5.000 eur, čo\npredstavuje procesný úspech žalovaného v rozsahu 23,02 %; žalobca tak bol v konaní celkovo úspešný\nv rozsahu 53,96 % (76,98 % - 23,02 %).\n20. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalovaný dôvodiac, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke\npasívnej vecnej legitimácie, ako i samotného nároku.\n21. V konaní nebolo sporné, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, žalobca plnil sumu, ktorá je\npredmetom sporu na účet tretej osoby, a teda záver prvoinštančného súdu o danosti jeho pasívnej vecnej\nlegitimácie nie je správny. Pre rozhodnutie o veci bolo pritom významné posúdenie obsahu a platnosti\nprávnych vzťahov medzi stranami sporu a finančným brokerom. Bolo nesporné, že žalobca uzavrel s IB\nzmluvy, ktoré mu umožnili investovať na finančných trhoch, pre tento účel mu IB viedol účet, na ktorý\nžalobca aj previedol peňažné prostriedky; tieto pritom mohol investovať i samostatne alebo mohol udeliť\noprávnenie obchodovať v jeho mene a na jeho účet poradcovi - advisorovi, s ktorou požiadavkou o\nporadenstvo ho žalobca i oslovil a udelil mu v zmluve s IB status advisora. Zároveň sa žalobca s IB\ndohodol, že mu IB strhne za každý zrealizovaný obchod, a teda za činnosť advisora, poplatok. Potom\nako sa po prvotnom období ziskov dostal žalobca do straty, ukončil obchodovanie u IB a investované\nprostriedky vybral, s tým, že sa voči nemu začal domáhať zaplatenia sumy, ktorú z jeho účtu strhla\nspoločnosť IB titulom odmeny pre advisora.\n22. Podľa mienky žalovaného medzi stranami nedošlo k žiadnemu plneniu, keďže z účtu vedeného v\nIB mu žalobca neposielal žiadne platby a také si z tohto účtu nepoukázal ani on sám. Všetky poplatky,\nktorých úhrady sa žalobca voči nemu domáhal, strhla z jeho účtu spoločnosť IB, bez akejkoľvek jeho\ningerencie (t. j. ingerencie žalovaného). Ak potom neprijal od žalobcu žiadne plnenie, nemohol sa\nvoči nemu ani bezdôvodne obohatiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu IB poplatky strhla neoprávnene, t.\nj. v rozpore so zmluvou alebo bez akéhokoľvek právneho základu, pasívne vecne legitimovanou na\nvyplatenie dlžnej sumy bola práve spoločnosť IB. Súd prvej inštancie vyvodil danosť pasívnej vecnej\n\nlegitimácie na základe dohody medzi žalobcom a IB, tvoriacou súčasť zmluvy s IB; žalovaný však nebol\nsúčasťou tohto dojednania a s predmetným dojednaním nevyslovil ani súhlas. Zákon pritom vyžaduje\nsúhlas dotknutého subjektu i v prípade zmluvy v prospech tretej osoby. Preto predmetné zmluvné\nustanovenie nemôže platne založiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Spoločnosť IB nepredstavovala ani\nplatobné miesto, čo by opäť predpokladalo dohodu zúčastnených strán; taká však v konaní nebola\npreukázaná. Žalovaný v tomto smere poprel, že by so žalobcom dohodol ako platobné miesto pre\nakékoľvek jeho plnenia spoločnosť IB. Žalobca tak žalovanému žiadne plnenia neuhrádzal, všetky mu\nstrhávala IB, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý si žalobca s IB dohodli.\n23. Pokiaľ konajúci súd poukázal na prítomnosť žalovaného pri uzatváraní zmlúv medzi žalobcom a IB,\nresp. že mu účet založil a z toho vyvodil, že zmluvu uzavrel za žalobcu bez toho, aby žalobca poznal\njej obsah, pričom nastavil i strhávanie poplatkov bez odsúhlasenia žalobcom, žalovaný považoval svoju\n(ne)prítomnosť pre posúdenie sporu za právne bezvýznamnú. Ozrejmil tiež, že v poradí prvú zmluvu,\nresp. účet zakladal s IB samotný žalobca, pričom pri uzatváraní totožnej zmluvy mu len pomáhal. Žalobca\nmu poskytol všetky potrebné podklady, zmluvu uzavreli na jeho počítači, v jeho prítomnosti a on jediný\ndisponoval i prístupovými údajmi. Výlučne žalobca bol potom plne oprávnený disponovať so zmluvou\ns IB a prostriedkami na účte, ku ktorému on sám nemal prístup, s výnimkou uzatvárania obchodov v\nprostredí IB; nemohol teda zmluvu zmeniť, ani ju ukončiť. Žalovaný podotkol, že nemal a stále ani nemá\nprístup k zmluvných dokumentom ohľadne vzťahu medzi žalobcom a IB, čo je i dôvod, pre ktorý nevie\npreukázať oprávnenosť strhávania poplatku z účtu žalobcu. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca spochybnil,\nmá sa s požiadavkou o zdokladovanie a následne vrátenie platieb obrátiť na IB, nie na neho. Dokonca\nnie je ani v stave preveriť správnosť žalobcových tvrdení o výške strhnutých poplatkov.\n24. Podľa žalovaného nebolo v konaní právne významné, či žalobcovi pomohol s uzatvorením zmluvy\ns IB, keďže podnet na jej uzavretie vzišiel od žalobcu, bol pri jej uzatváraní, a teda musel mať o obsahu\nzmluvy vedomosť a vysloviť s ňou súhlas. Pokiaľ dôvodil, že o celom obsahu zmluvy nemal vedomosť,\nalebo s ním neprejavil súhlas, treba považovať zmluvu medzi žalobcom a IB za neplatnú podľa § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle; akékoľvek plnenia strhávané\npodľa takejto neplatnej zmluvy potom predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane IB, nie na jeho\nstrane. Pokiaľ však žalobca prejavil so zmluvou s IB súhlas, súhlasil i so strhávaním provízií a poplatkov\nz jeho účtu, jeho nárok nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie. Rovnaký záver potom platí aj pri\nposúdení, že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v omyle v zmysle § 49a v spojení s § 40a Občianskeho\nzákonníka.\n25. Žalovaný trval na tom, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu už\npre neexistenciu akéhokoľvek plnenia medzi ním a žalobcom. Poukázal pritom na bod 2 dohody,\nkomunikáciu medzi žalobcom a brokerom IB, že s úpravou vyslovil žalobca súhlas, potvrdzujúci email\npo uzavretí zmluvy s IB so záverečným rozpisom výšky poplatkov, bod 6 písm. d) zmluvy, bod 7 písm.\ne) zmluvy, bod 10 písm. d) a bod 27 písm. b) zmluvy. Podľa žalovaného súhlas žalobcu vylučuje vznik\nbezdôvodného obohatenia na jeho strane. Tieto zmluvy boli predložené pritom len v anglickom jazyku,\npričom žalovaný vysvetlil v podaní zo dňa 29.11.2022 procesnú povinnosť zabezpečiť ich preklad na\nstrane žalobcu; ten jeho skutkové tvrdenia relevantne a účinne nespochybnil.\n26. Záverom žalovaný uviedol, že i keď rozumie frustrácii žalobcu zo straty na finančných trhoch, nejde\no legitímny dôvod žiadať o vrátenie dohodnutých a vyplatených poplatkov spojených s obchodovaním,\nktoré by i v takom prípade mal žiadať od subjektu, ktorému boli uhrádzané, t. j. od IB. Na uvedenom\nzáklade žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu\nnáhradu trov konania.\n27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval opravný prostriedok žalovaného za nedôvodný a\nneopodstatnený, nakoľko nedošlo k naplneniu ním tvrdených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a h) C.s.p. Napadnutý rozsudok je podľa neho vecne správny, spravodlivý a zákonný,\nvydaný na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom žalobca uviedol, že v\npredchádzajúcom priebehu konania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn.\n3Co/128/2020, zrušil v poradí prvý rozsudok konajúceho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie vysloviac záväzný kasačný názor, aby súd prvej inštancie opätovne vec prejednal i\nz aspektu, či medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda ohľadne poplatkov za výkon obchodných\ntransakcií, ktoré v mene žalobcu a na jeho účet uskutočnil žalovaný a ich výške, ktorej existenciu tvrdil\n\nžalovaný. Súd prvej inštancie sa mal riadne oboznámiť nielen s obsahom dohody, ale i s relevantnými\nzmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti sporových strán, tak aby ich vyhodnotením\ndospel k záveru, či bol žalovaný ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na\njeho účet prevedené poplatky v príslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu. Konajúci súd\nsa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a správne vysporiadal s týmto záväzným právnym\nnázorom odvolacieho súdu, a to nasledovne : 1/ vyzval žalobcu na predloženie zmlúv do súdneho\nspisu, na ktorú výzvu predložil zmluvy v anglickom origináli, čím si splnil svoju edičnú povinnosť, 2/\nvyzval žalovaného na vyjadrenie, či zabezpečí vlastný preklad týchto zmlúv alebo ich má zabezpečiť\nsúd, 3/ uznesením uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s prekladom zmlúv,\nna ktoré žalovaný reagoval tak, že svoj návrh na vykonanie dokazovania zobral späť a 4/ konajúci\nsúd dokazovanie úradným prekladom zmlúv z anglického do slovenského jazyka nevykonal. Žalovaný\nnezabezpečením prekladu zmlúv de facto rezignoval na svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia.\nKonajúci súd potom správne dovodil, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právneho dôvodu\nna prijatie poplatkov od žalobcu prostredníctvom spoločnosti IB. Na uvedenom základe potom správne\nvyhodnotil, že žalovaný nepreukázal existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu na prijatie poplatkov;\nžalovaný tak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie finančných prostriedkov od žalobcu,\nčím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný podľa žalobcu jednoznačne bol pasívne\nvecne legitimovaný v spore, keďže v konaní nepreukázal žiadnu dohodu o odmene. Pokiaľ sa žalovaný\nv tomto smere odvolával na to, že sa žalobca dohodol s IB, že táto za každý zrealizovaný obchod\nstrhne poplatok určený advisorovi, bol to žalovaný, kto na jeho účte nastavil tieto pokyny, čo vyplynulo z\nvykonaného dokazovania. Žalobca pritom opätovne zdôraznil, že nikdy nesúhlasil, aby IB poukazovala\nakékoľvek poplatky žalovanému. Je nespochybniteľné, že žalovaný prijal na svoj účet prostriedky zo\nžalobcovho účtu vo forme poplatkov za účelovo realizované obchody, hoci na toto prijatie neexistovala\nmedzi sporovými stranami žiadna dohoda. V konaní bolo preukázané, že účet č. K.XXXXXXX zakladal\nžalovaný v súčinnosti s ním, pričom žalovaný nastavil i pokyn na zrážanie a pripisovanie poplatkov, s\nktorým nikdy nesúhlasil a nikdy sa so žalovaným ani nedohodol na odmene vo forme poplatkov. Žalovaný\ntak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie akýchkoľvek peňažných prostriedkov vo forme\npoplatkov.\n28. Žalobca považoval za nelogickú argumentáciu žalovaného, že pokiaľ medzi nimi nedošlo k žiadnemu\npriamemu plneniu, je vylúčená jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Je bez právneho\nvýznamu, že bezdôvodné obohatenie bolo na účet žalovaného zaslané prostredníctvom spoločnosti IB\nako platobného miesta; podstatné je, že k majetkovej ujme došlo jednoznačne na jeho strane, nakoľko\nnebyť účelovo vykonávaných obchodov žalovaným, nedošlo by ani k žiadnej majetkovej ujme, a tým ku\nvzniku bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto uvažovať, že by sa mohla o poplatky bezdôvodne\nobohatiť spoločnosť IB, keďže tieto boli pripísané na účet žalovaného. Jedinou právne významnou\nskutočnosťou ostalo, či žalovaný disponoval právnym titulom na prijatie týchto finančných prostriedkov;\ntakýto právny titul však neexistoval.\n29. Žalobca v ďalšom uviedol, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami možno právne kvalifikovať,\nvzhľadom na absenciu verejnoprávnych povolení žalovaného na výkon činnosti podľa zákona č.\n566/2001 Z. z. alebo zákona č. 186/2009 Z. z., ako vzťah z ústnej príkaznej zmluvy podľa § 724\nObčianskeho zákonníka, ktorý predpokladá poskytnutie odmeny iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo\nobvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Dohoda o oprávnení poradcu nie je príkaznou\nzmluvou, nakoľko nebola uzatvorená medzi sporovými stranami, a medzi nimi nedošlo nikdy ani\nk dohode o odmene za výkon obchodných transakcií formou poplatkov, ktoré okolnosti žalovaný\nnerozlišoval. Právny titul na prijatie finančných prostriedkov žalovaným neobsahuje ani zmluvná\ndokumentácia medzi žalobcom a spoločnosťou IB, ktorej neplatnosť v konaní nikdy nenamietal, a to\nani v časti strhnutých poplatkov. Pritom z komunikácie s IB zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že súhlas so\nzadržaním a pripisovaním poplatkov v prospech účtu žalovaného bol udelený dňa 10.05.2016, teda v\nčase, kedy prebiehalo zakladanie účtu č. K.XXXXXXX realizovaného žalovaným.\n30. Žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že nemal a ani nemá prístup k\nzmluvným dokumentom týkajúcim sa vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou IB, a preto nie je v stave\npreukazovať oprávnenosť strhávania poplatkov IB zo žalobcovho účtu. Jeho povinnosťou totiž bolo\npreukázať, či disponoval akýmkoľvek právnym titulom na prijatie plnení týkajúcich sa poplatkov, ktorú\nsi nesplnil. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na zmluvy uzatvorené medzi ním (žalobcom) a\nspoločnosťou IB, mal zabezpečiť ich preklad do slovenského jazyka, k čomu nepristúpil; táto povinnosť\n\nsa pritom v nijakom smere nepreniesla na žalobcu. Žalovaný podľa mienky žalobcu mohol v konaní\nnavrhovať i vykonanie dokazovania vo vzťahu k správnosti výšky strhnutých poplatkov; pokiaľ tak\nneurobil, nemôže to byť na jeho ujmu. Žalobca napokon dal do pozornosti, že pokiaľ by žalovaný\ndisponoval právnym titulom na inkasovanie sumy 16.718 eur, nebol by dôvod, aby s ním ešte pred\nzačatím súdneho sporu chcel uzatvoriť dohodu o urovnaní, na základe ktorej by mu zaplatil sumu 12.000\neur. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n31. Žalovaný mal v odvolacej replike za to, že žalobca jeho niektoré tvrdenia skreslil, resp. uvádzal\nvlastné tvrdenia, ktoré boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom, následne ich prezentujúc ako\nnesporné alebo jednoznačné, čo však nezodpovedalo skutočnosti, ani vykonanému dokazovaniu.\nŽalovaný podrobne vysvetlil, že spôsob zakladania zmlúv uzatvorených s IB je pre rozhodnutie o\nveci bezvýznamný, keďže zmluvy predstavujú i podľa vyjadrenia žalobcu slobodný, vážny, určitý a\nzrozumiteľný prejav jeho vôle, ktorý neurobil v omyle. Ide teda v oboch prípadoch o platný právny\núkon, ktorým je žalobca v celom rozsahu viazaný. Dokonca prvú zo zmlúv si založil samotný žalobca,\na to so zhodnými dojednaniami ohľadne strhávania poplatkov. Žalobca, vysloviac súhlas s konkrétnymi\nustanoveniami zmlúv s IB, odobril strhávanie sporných poplatkov; tento vyplynul i z úradného prekladu\nkomunikácie so zástupcom IB, ktorý potvrdil, že žalobca odsúhlasil plán strhávania poplatkov v príslušnej\nvýške. Ak by spoločnosť IB konala bez žalobcovho súhlasu, znášala by i zodpovednosť za také konanie.\n32. Spoločnosť IB treba považovať za jediný subjekt, ktorý strhával z účtu žalobcu peniaze, časť z\nktorých si ponechala ako vlastnú odmenu a časť použila na výplatu svojich záväzkov voči nemu. On sám\npritom nevedel preukázať, či a akú výšku provízie mal žalobca dohodnutú v zmluvách, nakoľko nebol\nich účastníkom. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna trojstranná zmluva, ani iný typ právneho vzťahu\nzakladajúci jeho zodpovednosť za to, aké prostriedky strhne IB zo žalobcovho účtu. Za nedôvodný\nžalovaný označil i poukaz žalobcu na jeho ochotu urovnať spor mimosúdnou dohodou, čo nemožno\nvnímať ako uznanie nároku.\n33. Žalobca v reakcii vo vyjadrení zo dňa 11.04.2023 považoval tvrdenia žalovaného len za pokračovanie\nprezentovania právne bezpredmetnej argumentácie, ktorú zvolil pre účely odvolacieho konania.\nŽalovaný podľa neho úplne rezignoval na svoju povinnosť preukázať právny titul oprávňujúci ho na\nprijatie a ponechanie si poplatkov zrazených z jeho účtu.\nZ rozhodnutí súdov je pritom\njednoznačné, že práve zodpovedanie tejto otázky je podstatou celého sporu a od jej vyriešenia závisí\núspech alebo neúspech žalovaného. Žalobca v priebehu celého konania pritom tvrdil, že taký právny\ntitul neexistuje. Absencia právneho titulu na prijatie plnení v podobe poplatkov potom bez ďalšieho\nznamená, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto jeho odvolanie nemôže mať\núspech. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy so spoločnosťou IB sú platnými právnymi úkonmi, avšak pre\nžalovaného nepredstavujú žiaden právny titul na prijatie peňažných prostriedkov; pokiaľ žalovaný mienil\npreukazovať akúkoľvek skutočnosť obsahom týchto zmlúv, bolo jeho procesnou povinnosťou zabezpečiť\nich úradný preklad do slovenského jazyka, čo však žalovaný nevykonal. Napokon, tieto zmluvy\nupravovali len právne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou IB, pričom on ani nedal žiaden súhlas\nna poukazovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov z jeho účtu v prospech žalovaného; rovnako o\ntakomto nastavení svojho účtu nemal žiadnu vedomosť. Vo vzťahu z bezdôvodného obohatenia pritom\nnefiguruje spoločnosť IB, ktorá len procesne-technicky realizovala prevod poplatkov na účet žalovaného,\nna ktorý však žalovaný nemal žiaden právny titul. V konaní bolo jednoznačne preukázané, v akej výške\nboli poplatky strhnuté z jeho účtu a poukázané priamo na účet žalovaného; to, či nejaké finančné\nprostriedky inkasovala aj spoločnosť IB je vo vzťahu k tomuto konaniu bez akéhokoľvek právneho\nvýznamu. Pokiaľ išlo o mimosúdne rokovania medzi stranami sporu žalobca súhlasil s tvrdením, že\ntieto samé o sebe nepredstavovali „uznanie nároku“; to však ani netvrdil. Správanie strán vo váze\nmimosúdnych rokovaní však demonštruje ich postoj k predmetu sporu a k potenciálu ich úspešnosti\nv prípadnom súdnom konaní. V kontexte uvedeného by bolo absolútne nelogické, pokiaľ by žalovaný\nsúhlasil s mimosúdnym urovnaním za situácie, keď by disponoval právnym titulom na inkasovanie sumy\n16.718 eur; naopak, jeho správanie svedčí o tom, že si už vtedy bol vedomý dôvodnosti žalobcovho\nnároku. V ďalšom žalobca zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.\n34. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,\nprejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a\ncontrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k\n\nzáveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.01.2025\n(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na rozsah podaného odvolania\nsmerujúceho len do zaväzujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti\nžalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 16.718 eur s príslušenstvom, odvolací súd udáva, že súd prvej\ninštancie v ňom v primeranej miere rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, citujúc\npritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i patrične vysvetlil, tak aby\nním prijaté skutkové a následne i právne závery mohli byť predmetom prieskumu odvolacím súdom, a tu\ntreba zdôrazniť len z hľadiska tých odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia ako to žalovaný\nv odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza\ndo úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho\npostupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania.\n36. Žalovaný v odvolaní primárne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.\nDôvodil, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, keď poplatky v sume, ktorá bola predmetom konania, mu\nnepoukázal na účet žalobca, ale tieto strhla zo žalobcovho účtu spoločnosť IB, a to na základe súhlasu\nudeleného žalobcom v zmluvách, ktoré s ňou uzavrel; IB je potom podľa žalovaného pasívne vecne\nlegitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ tieto poplatky strhla neoprávnene, t. j. v\nrozpore so zmluvami alebo bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Túto odvolaciu argumentáciu vyhodnotil\nodvolací súd za nedôvodnú.\n37. Ako uviedol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný účinne\nnesporoval, žalobca uzatvoril so spoločnosťou IB zmluvy (viď č. l. 302-383), na základe ktorých si u\ntejto spoločnosti zriadil účty, pričom v poradí prvý účet č. U XXXXXXX zrušil a na novo založený, v\nporadí druhý účet č. U XXXXXXX, previedol finančné prostriedky, s ktorými bol oprávnený vykonávať\nfinančné operácie (obchody). V poradí druhý účet pritom existoval v rámci tzv. master account,\npatriaceho žalovanému; žalovaný tak vystupoval ako advisor, t. j. poradca žalobcu, čo rovnako nebolo\nsporné. Uvedenému predchádzala neformálna dohoda medzi sporovými stranami, v rámci ktorej žalobca\npožiadal žalovaného o zhodnotenie finančných prostriedkov práve prostredníctvom spoločnosti IB,\ns ktorým návrhom žalovaný prejavil súhlas; žalovaný teda súhlasil, že bude pre žalobcu vykonávať\ndohodnutú činnosť. Skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako poradca žalobcu napokon vyplynula i z\nobsahu dohody. Na jej základe oprávnil žalobca spoločnosť IB, aby prijímala pokyny žalovaného ako\njeho poradcu v jeho mene, a to v súvislosti so špecifikovanými činnosťami s aktívami na jeho účte,\npričom ako zistil i súd prvej inštancie žalobca ju oprávnil súčasne, aby za realizáciu poradenstva z\njeho účtu sťahovala poplatky, ktoré hradila priamo žalovanému na základe žalobcom schválenej úpravy\npoplatkov. I keď žalovaný namietal, že žalobca dal k strhávaniu poplatkov na jeho ťarchu, a tu treba\nzdôrazniť v bližšie nešpecifikovanej sume, súhlas on-line, a to pri zakladaní v poradí druhého účtu, čo\nmalo vylučovať neoprávnenosť ich prijatia, táto okolnosť sama osebe nezakladala žiaden vzťah medzi\nžalobcom a žalovaným v súvislosti s poplatkami, a teda ako taká nevytvárala hmotnoprávny základ\npre ich prijatie žalovaným. Tento mohol podľa mienky odvolacieho súdu vychádzať z dohody medzi\nžalobcom a žalovaným, v ktorej by si upravili vzájomné práva a povinnosti i v súvislosti s poplatkami za\nporadenstvo a ich výškou. Pokiaľ existenciu takej dohody žalobca od počiatku popieral a žalovaný túto\nprostriedkami procesnej obrany v priebehu konania nepreukázal, treba prisvedčiť konajúcemu súdu, že\nIB, bez akéhokoľvek skúmania len vyplácala sumu poplatkov, tak ako to žalobca ako klient špecifikoval\na nastavil, i za pomoci žalovaného, v ním udelenom príkaze v rámci účtu, resp. pri jeho zakladaní (viď i\nchat s helpdesk zo dňa 05.06.2017 na č. l. 389-390). Hodno uviesť, že za stavu, keď žalovaný v konaní\nnepreukázal existenciu zmluvného základu medzi procesnými stranami (a nikým iným), na základe\nktorého by bol oprávnený prijímať poplatky za poradenstvo v určitej presne špecifikovanej výške (za\nkaždý realizovaný obchod), pokiaľ boli tieto poplatky z účtu žalobcu poukázané v prospech žalovaného\nprostredníctvom IB, zakladá to nárok žalobcu žiadať od žalovaného vydanie takto získaného obohatenia\nako plnenia bez právneho dôvodu; žalovaný, a nie IB, je potom pasívne vecne legitimovaný na vydanie\ntakého plnenia, ako správne ustálil súd prvej inštancie.\n38. V nadväznosti na vyššie uvedené, keď konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný v konaní\nnepreukázal existenciu dohody so žalobcom ohľadne úpravy poplatkov a ich výšky pri výkone činnosti\nadvisora, dospel následne k správnemu právnemu záveru, že vyplácaním poplatkov prostredníctvom\n\nIB získal žalovaný od žalobcu majetkový prospech (§ 451 Občianskeho zákonníka), ktorý je povinný\nmu vydať podľa princípov o bezdôvodnom obohatení; žalovaný totiž v rámci vzťahu so žalobcom\nnepreukázal právny dôvod na to, aby sa jeho majetok zväčšil práve o sumu poplatkov zodpovedajúcej\nžalovanej istine, ktorej výšku žalobca skutkovo ozrejmil (viď vyjadrenie č. l. 157) a podložil listinnými\ndôkazmi; túto žalovaný účinne nesporoval. Správnosť tohto záveru pritom nemôže spochybniť odvolacia\nargumentácia žalovaného.\n39. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobcu\nupozornil na poplatky a tieto poznal i svedok J. (viď vyjadrenie na č. l. 118), v ďalšom bližšie\nnešpecifikoval ich výšku, a napokon ani kedy, kde a za akých okolností malo k „upozorneniu“ dôjsť; jeho\nnásledné tvrdenie, že žalobca bol oboznámený o všetkých poplatkoch pri zakladaní účtu (viď vyjadrenie\nžalovaného na č. l. 135), pritom spochybnili výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal súd\nprvej inštancie (najmä prepis sms a whatsApp komunikácie) a napokon i výpovede svedka I. J. a E.\nP.; tá pritom ozrejmila situáciu pri zakladaní v poradí druhého účtu žalobcu, ktorej bola ako priama\npozorovateľka účastná (uviedla, že žalovaný sedel za počítačom žalobcu a zakladali spolu účet).\n40. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca poznal obsah zmluvy s IB, mal a musel mať vedomosť o\npoplatkoch za poradenstvo a vysloviť s nimi súhlas, odvolávajúc sa pritom na voľne vykonaný preklad\nniektorých ustanovení zmluvy s IB, ktorého správnosť spochybnil žalobca, odvolací súd udáva, že tieto\nzmluvné dojednania, bez preukázania konkrétneho hmotnoprávneho základu existujúceho (výlučne)\nmedzi sporovými stranami, nepredstavujú dôkaz o právnom titule, na základe ktorého by bol žalovaný\noprávnený prijať od žalobcu (za asistencie IB) poplatky za poradenstvo v príslušnej sume; takým nie\nje napokon sama osebe ani samotná dohoda. Ako poukázal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení\nzo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, s poukazom na dohodu (bod 5.), akékoľvek oprávnenia\nudelené žalobcom v dohode v prospech žalovaného nenahrádzali samotnú dohodu o poradenstve\nuzavretú medzi nimi, čo potom nevyhnutne predpokladalo existenciu a preukázanie zhodného prejavu\nvôle procesných strán upraviť vzájomné práva a povinnosti a to i vo vzťahu k poplatkom za poradenstvo\na ich výške dohodou; táto v konaní preukázaná nebola.\n41. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému\nsa v odvolaní použitou argumentáciou nepodarilo spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov\nkonajúceho súdu vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti zaplatenia sumy 16.718 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 od 09.02.2018 do zaplatenia, vo vzťahu ku ktorému\nžalovaný ani skutkovo nevymedzil žiadne odvolacie dôvody; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ako i v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania,\nktorý vychádzal z posúdenia celkového úspechu žalobcu vo veci samej, ako vecne správny v zmysle\n§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní\núspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu,\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/76/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}