{"guid": "7e018573-3ec8-4b68-8283-10cc7a064ff0:4093a5f4-8942-4468-a612-75700a33b9fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2", "spisova_znacka": "7Co/114/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/114/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Co/114/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2", "identifikacne_cislo": "1218203959", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4093a5f4-8942-4468-a612-75700a33b9fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/114/2025\n1218203959\n30. 09. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1218203959.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XX, D., právne zast. V4 JURISTIC group, s.r.o., IČO: 50 192 205, so sídlom Furdekova\n16, Bratislava, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., právne zast. JUDr.\nMiroslav Kučera, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, IČO: 31 763 944, o zaplatenie 45.386,20\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n24.09.2024, č.k. B2-18C/27/2018-310, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania\nrozsahu 100 %.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť spoločne\na nerozdielne s G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. XX, D., ktorý bol na splnenie povinnosti\nzaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192, zaplatiť\nžalobcovi sumu 45.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45.386,20\neur od 21.03.2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 415, § 420\nods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3, § 444, § 517 ods. 1, prvá veta a ods. 2, § 563 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len\n„nariadenia č. 87/1995 Z.z.“), ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 4, § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č.\n437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon\nč. 437/2004 Z.z.“), ust. § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 36/2016 (ďalej len „opatrenie MZ\nSR č. 36/2016“), ust. § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\na vecne tým, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle ust.\n§ 444 Občianskeho zákonníka, ktorú utrpel žalobca konaním žalovaného (pôvodne označeného ako\nžalovaný 2/) a G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, D. (pôvodne označeného ako žalovaný\n1/, ktorý bol na splnenie povinnosti žalobcovi zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo\ndňa 23.11.2021 č.k. 18C/27/2018-192, právoplatným dňa 03.03.2022). Dňa 19.05.2015 vydal Okresný\nsúd Bratislava I trestný rozkaz sp. zn. 4T/20/2015, právoplatný a vykonateľný dňa 09.09.2015 (ďalej len\n„Trestný rozkaz“), ktorým boli žalovaný a G. B. uznaní za vinných zo spáchania prečinu ublíženia na\nzdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a to na tom\n\nskutkovom základe, že dňa 10.11.2013 v čase približne okolo 08.00 hod. v Bratislave na Kamennom\nnámestí pred stánkom s občerstvením B. po predchádzajúcom verbálnom konflikte medzi obvinenými\na poškodenými A. B. (žalobca) a F. H., sa medzi nimi strhla fyzická potýčka, ktorá prerástla do bitky,\npričom konaním žalovaných utrpel poškodený F. H. ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia v rozsahu\n2 až 3 mesiace a poškodený A. B. (žalobca) ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia 8 až 10 mesiacov\ns pracovnou neschopnosťou v rozsahu jedného roka. Súd prvej inštancie skonštatoval, že Trestný\nrozkaz je pre súd v zmysle ust. § 193 CSP záväzný (súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov\no tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal), že súd je viazaný celým výrokom o vine\nobvinených, teda jeho skutkovou vetou aj právnou vetou, právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou\nzavinenia. V Trestnom rozkaze v skutkovej a právnej vete výroku o vine je jednoznačne uvedené, že\nobaja obvinení (žalovaný a G. B.) svojím konaním žalobcovi spôsobili v Trestnom rozkaze uvedené ťažké\nzranenia (poškodenia zdravia), v dôsledku ktorých došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia (ďalej aj\nako „SSU“) žalobcu, že obvinení spoločným konaním inému (žalobcovi) úmyselne ublížili na zdraví a\ntýmto svojím konaním mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali prečin ublíženia na zdraví formou\nspolupáchateľstva. Pokiaľ obvinení (resp. jeden z nich) s Trestným rozkazom nesúhlasili, mohli proti\nnemu v stanovenej lehote podať odpor, v dôsledku čoho by došlo k zrušeniu tohto Trestného rozkazu a\nk nariadeniu hlavného pojednávania, čo však obvinení E. B. (žalovaný) ani G. B. neurobili, preto sa už\nv civilnom sporovom konaní nemôžu s úspechom domáhať iného ustálenia skutkového stavu zo strany\nsúdu. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že obaja - žalovaný E. B. i pôvodný\nžalovaný 1/ G. B. - spoločným konaním úmyselne ublížili žalobcovi na zdraví, čím mu spôsobili okrem\nbolesti (ujmy spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov)\naj SSU. Z vykonaného dokazovania (Trestný rozkaz, výsluch žalobcu) vyplynulo, že žalovaný E. B. a\npôvodný žalovaný 1/ G. B. zaútočili na žalobcu spoločne, teda ich viedol spoločný jednotiaci zámer ublížiť\nžalobcovi na zdraví, v ktorom prípade nie je podstatné, ktorý z nich spôsobil žalobcovi konkrétnu ujmu\nna zdraví, preto zodpovedajú obaja spoločne (solidárne), a to napriek tomu, že jeden z nich žalobcovi\nkonkrétnu ujmu na zdraví nespôsobil; rozlíšenie miery účasti každého z nich má význam len z hľadiska\nvymedzenia pomeru, v akom sa obaja zúčastnili na vzniku škody, teda pre ich vzájomné vyporiadanie\npodľa ust. § 439 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za\npreukázané aj (úmyselné) zavinenie žalovaného (E. B.) a G. B. (pôvodného žalovaného 1/), ktoré\nvyplýva z Trestného rozkazu, ktorým je konajúci súd viazaný, podľa ktorého sa obaja obvinení dopustili\númyselného ublíženia na zdraví. Súd prvej inštancie mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi\nprotiprávnym konaním žalovaného a G. B. a vznikom škody na strane žalobcu. Z Trestného rozkazu, ako\naj z predložených lekárskych správ a lekárskeho posudku chirurga E. B. I. zo dňa 14.11.2017 (ďalej aj\nlen „lekársky posudok E. B. I.“) vyplynulo, že SSU žalobcu (jeho poškodenie zdravia) bolo bezprostredne\nspôsobené (zapríčinené) ublížením na zdraví, ktorého sa obaja dopustili a súd prvej inštancie poukázal\naj na lekársku správu E. B. I. zo dňa 10.04.2018 a že išlo o trvalé následky (pozri napr. lekársku správu\nneurologičky E. C. J. zo dňa 21.08.2019, prepúšťaciu správu Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa\n27.11.2013); uvedené korešponduje so zraneniami žalobcu uvedenými v Trestnom rozkaze ako aj s\ndiagnózami uvedenými v lekárskom posudku E. B. I.. K. žalobcu spočívala v SSU vo výške 45.386,20\neur, vychádzajúc z lekárskeho posudku E. B. I., ktorý SSU ohodnotil celkovo na 2570 bodov (17,66 eur\nza 1 bod v r. 2016, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu). Žalovaný síce vo všeobecnosti\nnamietal, že žalobcovi nevznikli také trvalé následky na zdraví, ako tvrdí v žalobe, svoje tvrdenia však\nžiadnym spôsobom nekonkretizoval a na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhol vykonanie žiadneho\ndôkazu (resp. nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, a teda súd prvej inštancie znalecké\ndokazovanie nevykonal), trvalé následky na zdraví uvedené v lekárskom posudku podľa názoru súdu\nprvej inštancie plne korešpondujú so zdravotnými následkami tak, ako boli vymedzené v Trestnom\nrozkaze (ktorý vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných v rámci vyšetrovania) a ako boli\nzachytené v žalobcom predložených lekárskych správach. Existenciu trvalých následkov na zdraví\nžalobcu potvrdila aj výpoveď žalobcu a výpoveď svedkyne F. C. (partnerky/snúbenice žalobcu), preto\nsúd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobcovi vznikli v dôsledku fyzického napadnutia\nžalovaným a G. B. nasledovné diagnózy špecifikované v tomto lekárskom posudku: položka č. 251c kostný defekt lebky v spánkovej oblasti vľavo po trieštivej fraktúre a operácii (200 bodov); položka č.\n253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy: poúrazová epilepsia v liečbe,\npoúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych funkcií (1560 bodov\n+ zvýšenie podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 780 bodov); položka č. 432a - jazva\nna lebke po operácií mozgu (30 bodov). Súd prvej inštancie preskúmal žalobcom predložený lekársky\nposudok na základe hľadísk stanovených v ust. § 4, § 5 a § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. a nevzhliadol\nv ňom žiadne pochybenie, či odklon od zákonnej úpravy. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok\n\ns určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 09.11.2014. Pri diagnóze\npoložka č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy (poúrazová epilepsia\nv liečbe, poúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych funkcií),\nposudzujúci lekár zvýšil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 10\nods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t.j. o 780 bodov. Zvýšenie bodového ohodnotenia odôvodnil\nstratou zamestnania a praktickou diskvalifikáciou na trhu práce, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako\nprimerané. Žalobca utrpel trvalé následky v pomerne mladom veku (28 r.), keď mal produktívny život\npred sebou. Súd prvej inštancie pre účely výšky bodového hodnotenia SSU vychádzal z toho, že k\ndostatočnému ustáleniu zdravotného stavu došlo v r. 2016, priznal tak žalobcovi nárok na náhradu za\nSSU vo výške 45.386,20 eur ako súčin celkového počtu bodov uvedených v lekárskom posudku E.\nB. I. (2570 bodov) a výšky náhrady za jeden bod (17,66 eur). Výzva na zaplatenie bola žalovanému\ndoručená dňa 23.02.2018. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dňa 06.03.2018, preto v súlade\ns ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.\nzaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne tak, ako žalobca žiadal\nod 21.03.2018 do zaplatenia. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody na\nzdraví spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne s G. B., ktorý bol\nna splnenie povinnosti uplatnenej na rovnakom skutkovom základe zaviazaný rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192, pričom ak dlh splní jeden zo škodcov,\npovinnosť druhého škodcu tým zanikne (v rozsahu, v akom došlo k splneniu dlhu). Súd prvej inštancie\nnepreskúmaval duševný stavu žalobcu tak, ako navrhol právny zástupca žalovaného, pretože žalobcovi\nnebola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. K námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že\ntúto žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie kvalifikovane nevzniesol, naviac v zmysle konštantnej\njudikatúry platí, že nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v SSU vzniká až v okamihu, keď\ndošlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, od kedy môže začať plynúť dvojročná subjektívna\npremlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálenie zdravotného stavu\npoškodeného je odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže posúdiť sám, ale za týmto účelom musí byť\nvykonané znalecké dokazovanie (ak ide o spornú skutkovú otázku) a keďže žalovaný nezložil preddavok\nna trovy znaleckého dokazovania, súd znalecké dokazovanie o tejto skutkovej otázke nevykonal a pre\núčely stanovenia výšky bodového hodnotenia SSU vychádzal z toho, že zdravotný stav žalobcu bol\ndostatočne ustálený niekedy v r. 2016, išlo však len o čiastkový skutkový záver vo vzťahu k tejto právnej\notázke a pre účely posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania by bolo potrebné v tomto\nsmere vykonať znalecké dokazovanie ohľadom (dostatočného) ustálenia zdravotného stavu žalobcu, k\nčomu však nedošlo (z dôvodov na strane žalovaného). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na\nžalovaným vznesenú námietku premlčania neprihliadol. Konajúci súd prvej inštancie, viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.06.2023 č.k. 7Co/100/2022-276, chcel\nna návrh žalovaného vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výšky bodového ohodnotenia SSU\nžalobcu, za ktorým účelom oslovil znalcov (resp. znaleckú organizáciu) zapísaných v zozname znalcov\npre príslušné odvetvie (neurológia) a po ustálení otázok na znalca a predpokladanej výšky nákladov\nznaleckého dokazovania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.07.2024 č.k. B2-18C/27/2018-298\nuložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 1.500 eur na účet súdu v\nlehote troch dní od právoplatnosti uznesenia; uznesenie (spolu s príkazom na úhradu) bolo doručené\nprávnemu zástupcovi žalovaného dňa 29.07.2024, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 14.08.2024 a\nv odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poučil žalovaného v zmysle ust. § 253 ods. 3 CSP, že ak\nv stanovenej lehote preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Poukázal na to, že v zmysle\nust. § 253 ods. 2 CSP je uloženie povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov\nznaleckého dokazovania obligatórne (ak strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku,\nčo v prejednávanom prípade dané nebolo), preto keďže žalovaný v stanovenej lehote preddavok na\ntrovy znaleckého dokazovania nezložil a na doručené uznesenie súdu ani nijako nereagoval, súd prvej\ninštancie žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonal. Súd prvej inštancie doplnil, že právny\nzástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedol, že mu uznesenie súdu prvej inštancie zo\ndňa 26.07.2024 č.k. B2-18C/27/2018-298 o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok na trovy\nznaleckého dokazovania doručené nebolo, ktoré svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal\na v tomto smere ani nevykonal žiadnu procesnú aktivitu. Konajúci súd poznamenal, že doručenie\npredmetného uznesenia právnemu zástupcovi žalovaného preukazuje elektronická doručenka zo dňa\n29.07.2024 (č.l. 297) a že v zmysle ust. § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe\nvýkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len „zákon o e-Governmente“) platí, že údaje uvedené\nv elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Právny zástupca\nžalovaného nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého\n\ndokazovania v zmysle ust. § 122 CSP ani o rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia v zmysle\nust. § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente (a v tejto súvislosti nepožiadal ani o odročenie pojednávania)\na keďže právny zástupca žalovaného zostal na pojednávaní procesne pasívny, súdu prvej inštancie\nneostávalo nič iné, než vec opätovne prejednať a rozhodnúť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\nsúd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne\núspešnému žalobcovi (resp. neúspešnému len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky) priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu (podľa obsahu odvolania a jediného vyhovujúceho výroku a\nzávislého výroku o trovách konania v napadnutom rozsudku) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie\nz dôvodu (snažiac sa autenticky porozumieť textu odvolania) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b) a f) CSP,\nt.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav a neustálil\nvýšku škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená a že súd prvej inštancie tým, že žalovaného na\npojednávanie dňa 24.09.2024 nepredvolal, znemožnil mu uplatnenie jeho práva na riadny a spravodlivý\nproces, čím boli porušené základné ústavné práva žalovaného a nebolo mu umožnené riadne konať\npred súdom. Odvolateľ uviedol, že právny zástupca žalovaného upozorňoval konajúceho sudcu, že\nuž dlhodobo nie v akomkoľvek kontakte so žalovaným, nie je mu známe, či je tento medzi živými, čo\nbolo potrebné zisťovať, inak by bol rozsudok vydaný voči osobe, ktorá nežije. Právny zástupca tak\nnemohol žalovanému oznámiť termín pojednávania 24.09.2024. Uviedol aj to, že žiadosť žalovaného,\nčo sa týka nariadenie znaleckého dokazovania, bolo treba podľa obsahu posudzovať aj z toho pohľadu,\nči v prípade, ak tento nie je schopný zložiť preddavok na znalca (nemajetnosť, sociálna odkázanosť\na pod.) nežiada napr. zabezpečenie odborného vyjadrenia (§ 206 CSP) od kompetentnej osoby, aby\nbola ustálená výška škody spôsobená žalobcovi. Výška škody ustálená len potvrdením lekára, ktoré\nbolo rozporované žalovaným a voľnou úvahou súdu prvej inštancie je podľa žalovaného neprípustná.\nAk výšku škody nezistí odvolací súd, je táto stanovená nezákonným spôsobom. Žalovaný žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok po doplnení dokazovania čo sa týka výšky škody zmenil.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 04.03.2025, v ktorom uviedol, že\nodvolanie neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti uvedené v ust. § 363 CSP, a to tzv.\nkvantitatívnu stránku odvolania - neuvedenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a podľa ust. §\n365 ods. 1 CSP je možné odvolanie odôvodniť iba taxatívne vymedzenými odvolacími dôvodmi, ktoré\nžalobca nevzhliadol v zmysle uvedeného odvolania, preto navrhol odvolanie odmietnuť v zmysle ust.\n§ 386 písm. d) CSP. Ohľade nezistenia riadneho skutkového stavu poukázal žalobca na zápisnicu o\npojednávaní zo dňa 24.09.2024, podľa ktorej skutkový stav vo veci zostal nezmenený, keď žiadne nové\ndôkazy neboli stranami sporu navrhnuté ani súdom vykonané s tým, že žalovaný nemal ďalšie návrhy\nna vykonanie dôkazov. Vyjadrenie žalovaného ohľadne neustálenia výšky škody považoval žalobca\nza zmätočné, keďže žiaden nový návrh na vykonanie dokazovania neprodukoval, bolo mu umožnené\nnechať vypracovať znalecký posudok ohľadne bodového hodnotenia SSU, pričom uznesením zo dňa\n26.07.2024 bola žalovanému uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo\nvýške 1.500 eur. Žalovaný mal teda reálnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie novým znaleckým posudkom,\nktorú možnosť nevyužil, keď nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Ohľadne tvrdeného\nnepredvolania žalovaného na pojednávanie dňa 24.09.2024 skonštatoval, že žalovaný sa nechal\nzastupovať v konaní profesionálom - advokátom, teda žalovaný bol riadne zastúpený na pojednávaní.\nAk je pravdou, že právny zástupca žalovaného má obavu, či je žalovaný ešte medzi živými, je podľa\nžalobcu otázne, prečo nebol do dnešného dňa podaný návrh na súd na začatie konania o vyhlásení\nza mŕtveho a ak sa takýto návrh do dnešného dňa nepodal, ide iba o pokus ospravedlniť pasivitu\nžalovaného pri nezaplatení preddavku na dôkaz - znalecky posudok, ktorý sám navrhoval, resp. aj o\npokus o ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok\npotvrdil a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n\n7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca si podanou žalobou voči\nžalovanému (E. B.) a G. B. uplatnil nárok na náhradu za SSU vo výške 45.386.20 eur podľa ust.\n§ 444 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Svoj nárok odôvodnil\nžalobca Trestným rozkazom (zo dňa 19.05.2015 vydaným Okresným súdom Bratislava I, sp. zn.\n4T/20/2015, právoplatným a vykonateľným dňa 09.09.2015), ktorým boli žalovaný a G. B. uznaní za\nvinných zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa ust. § 156 ods. 1, ods.\n3 písm. c) Trestného zákona. Žalobcovi ako poškodenému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví na\ntom skutkovom základe, že dňa 10.11.2013 v čase približne o 8:00 hod. v Bratislave na Kamennom\nnámestí pred stánkom s občerstvením B. po verbálnom konflikte medzi obvinenými a poškodenými A.\nB. (žalobca) a F. H. sa strhla fyzická potýčka, ktorá prerástla do bitky. Žalobca bol v dôsledku prečinu\nžalovaného a G. B. a v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví práceneschopný jeden rok s dobou liečenia\nv trvaní osem až desať mesiacov. Trestným rozkazom boli žalovaný a G. B. zaviazaní spoločne a\nnerozdielne nahradiť žalobcovi škodu vo výške 11.695,30 eur (bolestné 580 bodov – 9.338 eur, náhradu\nstraty na zárobku 2.026,59 eur a náhradu hotových výdavkov v súvislosti s liečením 330,71 eur). Výšku\nuplatneného nároku žalobca odôvodnil lekárskym posudkom E. B. I., ktorým bolo ohodnotené SSU\nžalobcu v celkovom rozsahu 2570 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu bodu pre rok 2016 (17,66 eur\nza 1 bod) predstavuje žalovanú sumu vo výške 45.386,20 eur.\n9. Podľa ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu\nspoločne a nerozdielne.\n10. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti\npoškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.\n11. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti\ns poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,\nna uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh\n(ďalej len \"následok\").\n12. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia\nsa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to\nv rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada\nza sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby\nbodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.\n13. Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa\nbolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška\n\nnáhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z\npriemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým\núradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na\nnáhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom\nnahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného\nkalendárneho roka.\n14. Podľa ust. § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie\nspoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní\nbodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví\na predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže\nposudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti\npoškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na\nzdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného\nk odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia\nustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu\nsúvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo\ntrvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.\n15. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené\nprocesné podmienky. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje CSP (§ 161 ods. 1) ako\npodmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné\nprocesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie\npoplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky\nna strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie\nadvokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné\npodmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných\npodmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Vadou predpokladanou v\nust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek\nvyššie naznačeným nedostatkom. Právny zástupca žalovaného v odvolaní naznačoval, že mu nie je\nznáme, či žalovaný žije (nie je s ním v kontakte), teda indikoval nedostatok procesnej subjektivity\nžalovaného. Procesná subjektivita je základnou podmienkou na strane účastníka konania (§ 61 - § 66\nCSP) - ako strana sporu nemôže vystupovať ten, kto procesnú subjektivitu nemá a procesnú subjektivitu\nmu nepriznáva ani žiadna osobitná procesná norma. V prípade, že ju nemal už v momente začatia\nkonania, je jediným prípustným procesným následkom zastavenie konania súdom (§ 62 CSP) a ak strata\nprocesnej subjektivity nastala v priebehu konania, je úlohou súdu zistiť túto skutočnosť a zaujať k nej\npostoj v podobe vydania uznesenia podľa ust. § 63 alebo § 64 CSP. Relevancia prítomnosti nedostatku\nprocesnej subjektivity v konkrétnom časovom úseku konania sa odvíja od toho, či v danom intervale\nsúd uskutočňoval procesné úkony, či dotknutej strane plynula lehota na realizáciu procesných práv\nalebo plnenie procesných povinností a pod. (viď. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022,\n1752 s.).\n16. Lustráciou v Registri obyvateľov SR mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný žije, teda že v\nčase rozhodnutia súdu prvej inštancie disponoval plnou procesnou subjektivitou. Naviac, zo zápisnice\nz pojednávania zo dňa 24.09.2024 ani zo zvukového záznamu z pojednávania vo veci nevyplývala\nprávnym zástupcom v odvolaní tvrdená a namietaná skutočnosť, že upozorňoval konajúceho sudcu, že\nuž dlhodobo nie v akomkoľvek kontakte so žalovaným (a že nevie, či je tento medzi živými). Naplnenie\nuplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak odvolací súd nevzhliadol.\n17. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nepredvolal žalovaného na\npojednávanie dňa 24.09.2024 a znemožnil mu tak uplatnenie jeho práva na riadny a spravodlivý proces.\n18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace\n\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd\nuvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom\ngarantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu\nprostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich\ndiskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom,\nje porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994).\nPojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd\nviedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej\naktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6\nCdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý\nsúdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci\nnebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá\nby znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej\núčasti na konaní.\n19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ÚS SR“), iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n20. Podľa ust. § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca,\nktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť\nstrana.\n21. Podľa ust. § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje\nsa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní\nniečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.\n22. Podľa ust. § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie\nspravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.\n23. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje\nkonanie zaťažil vadou, ktorou by založil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 písm. b) CSP. Princíp\npriamosti civilného sporového konania znamená, že subjekty civilného procesu, predovšetkým súd\na strany konania, konajú vo vzájomnom styku osobne, nesprostredkovane, teda priamo. Výnimku\npredstavuje situácia, keď je strana konania v procese zastúpená, pretože v tomto prípade koná\nprostredníctvom svojho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti\na predvolá naň všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Ak strana v konaní nie je zastúpená na celé\nkonanie, súd vždy predvolá stranu. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom na celé konanie, súd\nvždy predvolá zástupcu strany (§ 178 ods. 1 CSP). Zástupcu strany súd predvolá i v tom prípade, ak\nje zástupca splnomocnený len na to, aby stranu zastupoval na pojednávaniach alebo na konkrétne\nurčenom pojednávaní.\n24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný (pôvodne označený ako žalovaný 2/) bol v konaní právne\nzastúpený advokátom, pričom už odpor proti platobnému rozkazu podával za žalovaného advokát,\nktorému žalovaný udelil procesné splnomocnenie (splnomocnenie zo dňa 04.07.2018 na celé konanie\nv zmysle ust. § 92 ods. 2 CSP, č.l. 45). V tomto prípade je nesporné, že žalovaný bol v konaní riadne\n\nzastúpený advokátom a teda súd prvej inštancie postupoval správne, ak doručoval predvolanie na\npojednávanie na deň 24.09.2024 iba právnemu zástupcovi žalovaného, a nie žalovanému. Predvolanie\nna pojednávanie preto odvolací súd vyhodnotil ako povinnosť uloženú výslovne voči právnemu\nzástupcovi žalovaného. V tejto súvislosti tak nie je relevantná námietka odvolateľa, že žalovaný\nnebol na pojednávanie predvolaný, pretože súd prvej inštancie ho predvolať ani nemusel (a ani ho\nnepredvolal), keďže nebolo nevyhnutné vykonať jej výsluch (kvalifikovaný návrh na výsluch žalovaného\nnebol vznesený, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedol, že ďalšie návrhy\nna vykonanie dokazovania nemá). Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil v procesnom postupe\nsúdu prvej inštancie pochybenie (vadu), dôsledkom ktorého by bolo, že znemožnil žalovanému, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n25. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného, že právny zástupca žalovaného upozorňoval\nkonajúceho sudcu, že už dlhodobo nie v akomkoľvek kontakte so žalovaným, vylučuje zápisnica z\npojednávania zo dňa 24.09.2024 a zvukový záznam z pojednávania, z ktorých je zrejmé, že právny\nzástupca žalovaného výhradne uviedol to, že mu nebolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo\ndňa 26.07.2024 č.k. B2-18C/27/2018-298 o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok na trovy\nznaleckého dokazovania.\n26. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal žiadosť žalovaného na nariadenie\nznaleckého dokazovania posudzovať podľa obsahu aj z toho pohľadu, či v prípade, ak žalovaný nie je\nschopný zložiť preddavok na znalca (nemajetnosť, sociálna odkázanosť a pod.), nežiada zabezpečenie\nodborného vyjadrenia (§ 206 CSP) od kompetentnej osoby, aby bola ustálená výška škody spôsobená\nžalobcovi, odvolací súd poukazuje na to, že sám žalovaný v podanom odpore doručenom súdu prvej\ninštancie dňa 09.07.2018 uviedol, že s vypracovaným lekárskym posudkom E. B. I. (s obodovaním\n2570 bodov) nesúhlasí a žiadal súd prvej inštancie, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie; z\nuvedeného je zrejmé, že žalovaný nežiadal (neuplatnil si návrh), aby konajúci súd vyžiadal odborné\nvyjadrenie od odborne spôsobilej osoby a takýto návrh nevzniesol ani po doručení uznesenia súdu\nprvej inštancie zo dňa 26.07.2024 č.k. B2-18C/27/2018-298 právnemu zástupcovi žalovaného dňa\n29.07.2024, ktorým uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 1.500 eur s\npoučením žalovaného, že ak v stanovenej lehote preddavok nezloží, tak súd navrhnutý dôkaz nevykoná,\na ani na nariadenom pojednávaní dňa 24.09.2024, keď na otázku konajúceho sudcu uviedol len to, že\nnemá ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov.\n27. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v CSP (v časti trov dôkazu) má individuálny režim\nznalecké dokazovanie, ktoré je ex lege povinne preddavkované; s výnimkou strany, ktorej bolo priznané\noslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 254 CSP (súd na návrh strany prizná oslobodenie od\nsúdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany), kedy takýto subjekt nemožno zaťažiť povinnosťou\nzložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. CSP však na tento účel výslovne vyžaduje, aby bolo\nstrane oslobodenie od súdneho poplatku riadne priznané. Uvedené by pokrývalo žalovaným namietanú\nneschopnosť strany zložiť preddavok (pomery strany zahŕňajú aj finančnú a sociálnu situáciu strany), o\nktoré oslobodenie od platenia súdneho poplatku žalovaný včas nepožiadal (ani v súvislosti s uložením\npovinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu a ani na pojednávaní dňa 24.09.2024) a v konaní pred\nsúdom prvej inštancie netvrdil a ani nepreukazoval nemajetnosť žalovaného (návrh na oslobodenie od\nplatenia súdneho poplatku (len) za odvolanie podal právny zástupca žalovaného až po podaní odvolania\ndňa 10.02.2025 a oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie mu nebolo priznané). Ako uviedol\nsprávne súd prvej inštancie, právny zástupca žalovaného nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty\nna zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v zmysle ust. § 122 CSP, nepožiadal ani o\nodročenie pojednávania a zostal na pojednávaní procesne pasívny.\n28. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak z dôvodu, že žalovaný v stanovenej lehote\npreddavok na trovy znaleckého dokazovania nezložil a na (právnemu zástupcovi žalovaného) doručené\nuznesenie súdu ani nijako nereagoval (ani tým, že by požiadal o zmeškanie lehoty alebo o priznanie\noslobodenia od súdneho poplatku), súd prvej inštancie dôvodne žalovaným navrhnuté znalecké\ndokazovanie nevykonal. Vzhľadom na následne vyvodenú nespornosť záverov lekárskeho posudku E.\nB. I. (s obodovaním 2570 bodov), nemožno závery súdu prvej inštancie, ktorý z neho pri posúdení\ndôvodnosti a výšky nároku vychádzal, považovať za svojvoľnú úvahu súdu prvej inštancie ohľadne výšky\nškody tak, ako to namietal žalovaný.\n\n29. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n30. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. V posudzovanej veci s odvolaním sa na\nobsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n31. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)\nostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu\nrozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto\nostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku\nžalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie.\n32. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n33. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane\nzávislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/27/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "b9c5ca89-5b89-4d9b-b9eb-c0e54fc712c9:9a11ff4f-30c3-4aa5-8ed8-9c99fa7810f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/100/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/100/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b9c5ca89-5b89-4d9b-b9eb-c0e54fc712c9:9a11ff4f-30c3-4aa5-8ed8-9c99fa7810f1"}], "citovane_v": []}