{"guid": "5c65469d-1e31-4f67-9e37-1efa6301b0bd:13c53ef9-a80e-44c1-adc9-b27376f62d83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2", "spisova_znacka": "4Co/43/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/43/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 4Co/43/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2", "identifikacne_cislo": "1218208921", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13c53ef9-a80e-44c1-adc9-b27376f62d83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/43/2024\n1218208921\n26. 03. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1218208921.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd Bratislava IV v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: A. - S., X..H..E..,\nŠ. XX/A, W., G.: XX XXX XXX, W., proti žalovanej: Slovenská H. - Q. N. P. N. X., D. X, W., o náhradu\nškody 4.180,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIV zo dňa 11.01.2024 č. k. B2-10C/72/2018-369 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n4.180,66 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.08.2018 do zaplatenia do troch dní od jeho\nprávoplatnosti titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej náhrady škody titulom nesprávneho\núradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ)\ntým, že nekonal včas a bez zbytočných prieťahov po začatí správneho konania vo veci vydania\nrozhodnutia o udelení súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky po zmene\nnájomcu.\n3. Skutkovo bola žaloba odôvodnená tým, že žalobca ako nájomca reštaurácie\n„J.\nS.“ v rodinnom dome na U. J. XX Q. W., ktorého vlastníčkou a prenajímateľkou je G.. U. F., uzatvoril\ndňa 01.06.2017 podnájomnú zmluvu s podnájomcom - spoločnosťou 3MLP, s.r.o. Podnájomca ako nový\nprevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace\nseptember, október, november a polovicu mesiaca december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si\n100 % zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu\nRegionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 €\ns DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa 17.08.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatnil\nnáhradu škody za mesiac september v sume 2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje\nsumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume 4.180,66 €. Žalobca si uplatnil náhradu škody len za\nprieťahy v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. Podnájomca ako žiadateľ o udelenie súhlasu\ns uvedením reštauračného zariadenia do prevádzky podal žiadosť na RÚVZ dňa 17.08.2017. Úrad po\npreskúmaní žiadosti vykonal ohliadku priestorov prevádzky a ústne žiadateľovi avizoval, že budú vo veci\nnariaďovať meranie hluku. Žiadateľ bez zbytočného odkladu dňa 08.09.2017 doložil na úrad 4 meracie\nprotokoly, ktoré už boli v minulosti v prevádzke vykonané. V rovnaký deň vydal RÚVZ oznámenie o\n\nzačatí správneho konania a zároveň vydal aj oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o\n60 dní a zaslal ho žiadateľovi. Oznámenie o začatí správneho konania vyvesil na úradnej tabuli až dňa\n14.09.2017, doručenie nastalo 29.09.2017. Dňa 13.10.2017 požiadal RÚVZ svoj nadriadený orgán Úrad verejného zdravotníctva SR o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o\n30 dní. Úrad\nverejného zdravotníctva SR túto žiadosť dňa 19.10.2017 zamietol. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým,\nže predmetnú vec nie je možné považovať za obzvlášť zložitú a preto nie je dôvod na ďalšie predĺženie\nlehoty. Úrad naopak konštatoval, že ide o jednoduchú vec, ktorú bolo možné rozhodnúť bezodkladne.\nÚrad uviedol, že prvostupňový orgán svojim postupom porušil § 49 ods. 1 a tiež ustanovenie § 3 ods.\n4 Správneho poriadku. Z uvedeného považoval žalobca za zrejmé, že RÚVZ sa v konaní dopustil\nnesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní a v porušení povinnosti\nvydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Tvrdil, že správne konanie malo začať podaním žiadosti\no udelenie súhlasu s uvedením reštaurácie s ubytovaním do prevádzky, teda dňa 17.08.2017. RÚVZ\nvydal oznámenie o začatí konania až 08.09.2017 a vyvesil ho na úradnú tabulu až 14.09.2017, okamih\ndoručenia nastal až 29.09.2017, čo bolo 43 deň od začatia konania. Tvrdil, že už táto skutočnosť\nsama o sebe predstavuje prieťahy v konaní. Podľa Správneho poriadku má správny orgán povinnosť v\njednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne, v ostatných (nie jednoduchých veciach) má povinnosť\nrozhodnúť v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Z vyššie uvedeného mal za zrejmé, že RÚVZ\nnevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v jednoduchej veci bezodkladne a už vôbec nie\nani v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Neobstojí ani jeho predĺženie lehoty na vydanie\nrozhodnutia o 60 dní a ani jeho žiadosť na nadriadený orgán o ďalšie predĺženie lehoty o 30 dní. Konanie\nzačalo dňa 17.08.2017 a keďže sa jednalo o jednoduchú vec, tvrdil, že mal RÚVZ o nej rozhodnúť\nbezodkladne, najneskôr do konca augusta 2017. Úrad vydal rozhodnutie až 23.10.2017, pričom za\nnesprávny úradný postup sa považujú aj prieťahy v konaní. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda v podobe\nstraty na nájomnom. Celý proces uvedenia priestorov do prevádzky, ktorá spĺňala všetky štandardy a\nnormy, trval od 17.08.2017 až do 20.12.2017, čo je takmer 4 mesiace. Žalobca si náhradu škody uplatnil\nlen za prieťahy v konaní na prvom stupni. Za konanie na odvolacom orgáne si žalobca náhradu škody\nneuplatňuje. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval na Ministerstve zdravotníctva\nSR dňa 23.03.2018. Dňa 23.08.2018 mu bola doručená zamietavá odpoveď.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol chronologický popis konania na prvom aj druhom stupni\nsprávneho konania. K námietkam žalobcu uviedol, že sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú vec.\nDo konania sa prihlásil aj ďalší účastník p. V., ktorého musel správny orgán do konania prizvať. Tiež\nbolo potrebné zohľadniť, že prevádzka v predmetných priestoroch rodinnej zástavby bola už v minulosti\nopakovane problematická z dôvodu opakovaných sťažností na hluk zo strany susediacej rodiny O..\nŽalobca teda sám uviedol podnájomcu do omylu, ak ho ubezpečoval v tom, že posúdenie jeho žiadosti je\nlen formálnym úkonom. V konaní boli uplatnené námietky účastníkov konania, ktoré bolo treba náležite\npreskúmať a vyhodnotiť. Žalovaný uviedol, že nemôže zodpovedať za spôsob, ktorým žalobca so svojim\npodnájomcom dohodol platenie nájomného, nakoľko táto skutočnosť je predmetom súkromnoprávneho\nzmluvného vzťahu.\n5. Žalobca v Replike uviedol, že Vyjadrenie žalovaného obsahovo nesúvisí s predmetom sporu a\npredstavuje len skopírovaný text rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Viaceré tvrdenia\nžalovaného mal za nezrozumiteľné a nejasné, nakoľko mu z nich nie je zrejmé, či obsahujú prejav vôle\nžalovaného, alebo ide o tlmočenie názoru správneho orgánu. Nejedná sa o prostriedok procesnej obrany\nžalovaného, ale o referované námietky, ktoré boli vznesené účastníkmi v správnom konaní. Argumenty\nžalovaného týkajúce sa údajnej neexistencie prieťahov v konaní žalobca poprel. Tvrdil, že prieťahy\nboli jednoznačne konštatované odvolacím správnym orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR,\nktorý jasne deklaroval, že sa jednalo o jednoduchú vec, ktorá mala byť rozhodnutá bezodkladne a\nprvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s požiadavkou princípu hospodárnosti konania,\nkeďže nekonal včas a bez zbytočných prieťahov. Žalovaný podľa žalobcu nijako nevyvrátil skutočnosti\nkonštatované orgánom verejnej moci a vo svojej argumentácii ide až tak ďaleko, že vychádza z\npredpokladu, že žalobca mal pro futuro predpokladať porušovanie zákona zo strany správneho orgánu.\nŽalovanému vytkol, že sa snaží navodiť dojem, že priestory prevádzky neboli v poriadku a porušovali\nprávne normy. Nepravdivo a zavádzajúco tiež tvrdí, že prevádzka mala byť problematická a zrejme\nnespĺňala právne normy. Žalobca namietal, že žalovaný však takéto porušenie právnej normy nijako\nnekonkretizoval a nedoložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca naopak tvrdil, že prevádzka vždy spĺňala\npožadované normy. Podanie podnetu treťou osobou samo o sebe nezakladá automaticky stav porušenia\npráva tým viac, že všetky podnety boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Nespokojnosť tretích subjektov\n\ns prevádzkou reštaurácie nezakladá automaticky jej problematickosť a na takomto predpoklade sa nedá\nzaložiť ospravedlnenie prieťahov v konaní. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne opisuje aj skutkový stav a\nargumenty vedúce k predĺženiu lehoty na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol,\nže dôvodom predĺženia lehoty je spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Naproti tomu žalovaný tvrdí,\nže dôvodom mala byť vedomosť správneho orgánu o opakovaných podnetoch obyvateľov okolitých\ndomov, predpoklad správneho orgánu o doručovaní námietok proti uvedeniu reštaurácie do prevádzky,\npredpoklad správneho orgánu o prihlasovaní sa ďalších osôb do konania, potrebnosť posúdenia ich\nnámietok a vyjadrení a zhodnotenie predložených dôkazov. Prístup žalovaného označil za účelový,\nzavádzajúci a v rozpore so zákonom, keď žalovaný podsúva súdu tvrdenia, ktoré sú v rozpore s\nobsahom správneho spisu. Uviedol, že každý subjekt má právo očakávať, že jeho vec bude vybavená\nbez prieťahov. Nie je podľa neho možné, aby správny orgán odôvodňoval predĺženie lehoty nejakými\nvnútornými pocitmi a už vonkoncom ju nie je možné predĺžiť paušálne a automaticky ihneď potom,\nako bolo začaté správne konania a bez toho, aby bol realizovaný nejaký úkon. Namietal, že žalovaný\nvýslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, teda je potrebné považovať ich za nesporné. Žalovaný\nnajmä nepoprel nárok žalobcu, nepoprel existenciu škody, nepoprel jej výšku, príčinnú súvislosť medzi\nneprávnym úradným postupom a vznikom škody a nepoprel ani nesprávny úradný postup. Napokon\nžalobca uviedol, že žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany ani včas.\n6. Žalovaný v Duplike namietal, že tvrdenia žalobcu o prieťahoch v konaní neboli zo strany odvolacieho\norgánu potvrdené v jeho meritórnom rozhodnutí. Trval na tom, že žalobca vedel, alebo vedieť mal, že pri\nuvádzaní priestorov do prevádzky budú do konania prizvaní aj ďalší účastníci konania, ktorí opakovane\ndávali podnety k prevádzke už od r. 2009. Prevádzkovateľ je oprávnený začať prevádzkovať priestory až\nna základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. Skutočnosť, že si priestory prevádzkovateľ\nprenajal za nájomné ešte pred udelením súhlasu s uvedením prevádzky do činnosti, nie je podľa\nžalovaného pre správny orgán rozhodujúca a nie je povinný na to prihliadať. Podmienky uzatvorenia\nnájomného vzťahu sú výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V prípade, že prevádzkovateľ\nzariadenia ako podnájomca neuhrádzal nájomné riadne a včas, bolo toto okolnosťou, ktorú mal nájomca\nriešiť na príslušnom súde. Mal za neprípustné, aby žalobca žiadal úhradu nájomného od štátu, keď táto\nmu vznikla v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany druhého účastníka zmluvnej strany\npodnájomného vzťahu. Žalovaný naďalej trval na tom, že z okolností prípadu vyplýva, že sa nejednalo o\njednoduchú vec a bolo teda namieste predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a to už len s prihliadnutím\nna množstvo účastníkov konania, ktorým bolo potrebné umožniť uplatňovať si svoje procesné práva.\nMal za to, že majetková ujma vznikla žalobcovi v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany\npodnájomcu a nie v dôsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Žiadal žalobu zamietnuť v celom\nrozsahu.\n7. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2019 a žalobu zamietol. Na\nodvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021 pod\nč. k.\n4Co/111/2020-217 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie skonštatoval, že súd prvej inštancie\nneustálil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcovou\nškodou, neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,\npričom právne posúdenie veci sa mu javilo ako nedostatočné a zistený skutkový stav ako nekompletný.\nĎalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,\nnestotožnil sa so záverom, že ušlé nájomné zavinil podnájomca žalobcu majúc za to, že nebolo možné\nod neho spravodlivo požadovať plnenie si zmluvných povinností, keď ich nemohol splniť žalobca z\nobjektívnych dôvodov. Mal tiež za potrebné právne posúdiť platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom\na jeho podnájomcom, keď táto bola uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu príslušného správneho\norgánu. Pripomenul, že ušlý zisk žalobcu treba podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov treba\npovažovať za škodu len v tom prípade, ak tento nie je len hypotetický.\n8. Následne súd prvej inštancie vykonal vo veci doplnené dokazovanie výsluchom strán sporu v\nsmere naznačenom odvolacím súdom. Štatutárna zástupkyňa žalobcu sa pri výsluchu pridržala podanej\nžaloby v celom rozsahu. K ušlému zisku uviedla, že predchádzajúcim nájomcom a prevádzkovateľom\nreštauračného zariadenia od roku 2014 bola spoločnosť R., X..H..E.., nájomné predstavovalo sumu cca\n2.500 € mesačne. Zástupkyňa žalovanej sa taktiež pridržala všetkých svojich písomných aj ústnych\nvyjadrení. V záverečnej reči poukázala najmä na absenciu kauzálneho nexusu Škoda žalobcovi vznikla\nako dôsledok neplatenia nájomného zo strany podnájomcu, pričom nemala za rozhodujúce, čo bolo\n\njeho príčinou. Žalobca mohol svojho podnájomcu žalovať, prípadne od uzavretej zmluvy odstúpiť.\nŽalobca si mal byť vedomý, že jeho podnájomca môže prenajaté zariadenie prevádzkovať len po udelení\npredchádzajúceho súhlasu správneho orgánu.\n9. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s dodatočne doloženou Zmluvou o\nnájme uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou R., X..H..E., ako nájomcom\ndňa 30.01.2015. Zistil, že zmluva bola uzatvorená na dobu od 01.03.2015 do 28.02.2018, nájomné\npredstavovalo sumu 3.000 € + 20% DPH mesačne. Po doplnenom dokazovaní konštatoval, že samotný\nskutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe, nebol žalovanou stranou rozporovaný.\n10. Mal za preukázané, že dňa 01.07.2006 uzatvorila prenajímateľka G.. U. F. so spoločnosťou A. S., X..H..E.. ako nájomcom Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prevádzkových priestorov\nv rodinnom dome na U. J. X/B Q. W.. Z údajov Obchodného registra zistil, že jedinou spoločníčkou a\nzároveň konateľkou v spoločnosti A. - S., X..H..E.. U. G.. U. F.. Dňa 1.6.2017 uzatvorila spoločnosť A.\n- S., X..H..E.. a G.. U. F. ako prenajímatelia 1. a 2. so spoločnosťou XMLP X..H..E.. ako nájomcom\nZmluvu o nájme a podnájme rodinného domu s vinárňou a o nájme jeho zariadenia a to na dobu\nurčitú od 01.06.2017 do 31.05.2022 za nájomné celkom 2.500 € + DPH s tým, že nájomca mal\núhradu 500 € zaplatiť G.. U. F. a úhradu 2.000 € uhradiť spoločnosti A. - S., X..H..E.. V bode V.\núčastníci dohodli zábezpeku v sume 7.500 € a v bode VI. Možnosť odstúpenia od zmluvy a zmluvnú\npokutu za porušenie zmluvných povinností. Dňa 17.08.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E. ako\npodnájomca Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) o udelenie súhlasu s uvedením priestorov\ndo prevádzky po zmene prevádzkovateľa. Dňa 08.09.2017 RÚVZ vydal Oznámenie o začatí správneho\nkonania a vyzval účastníkov na vyjadrenie v lehote 5 dní. Zároveň RÚVZ vydal v ten istý deň Oznámenie\no predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia z lehoty 30 dní na lehotu 60 dní. Tú zdôvodnil povinnosťou\nspoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Podaním zo dňa 14.09.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E..\nG.. U. F. o 100% zľavu na nájomnom od septembra 2017, nakoľko prenajaté priestory nemôže v plnom\nrozsahu užívať v zmysle Nájomnej zmluvy. Upozornila ju na to, že ak jej nebude zľava poskytnutá,\nod zmluvy odstúpi a bude si uplatňovať ušlý zisk do doby zabezpečenia náhrady. Spoločnosť ďalej\nuviedla, že pred uzavretím Nájomnej zmluvy ňou bola ubezpečená , že prevádzka je v poriadku a\nspĺňa požadované normy. Z týchto informácií vyvodila dôvodný predpoklad, že udelenie súhlasu zo\nstrany RÚVZ prebehne rýchlo a v zákonnej lehote a prevádzku bude môcť spustiť už v septembri 2017.\nDňa 07.09.2017 sa v objekte uskutočnila ohliadka správneho orgánu, ktorý uvažuje o meraní hluku a\nto v trvaní až 4-5 mesiacov. Dňa 17.09.2017 G.. U. F. vydala akceptáciu so zľavou na nájomnom a\nponúkla spoločnosti XMLP, X..H..E.. plnú súčinnosť. Podaním datovaným 19.10.2017 zamietol Úrad\nverejného zdravotníctva SR žiadosť RÚVZ o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30\ndní. V odôvodnení sa uvádza, že v prípade tohto správneho konania sa jedná o jednoduchú vec\nzmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v minulosti takáto prevádzka prebiehala a teda správny orgán\nmal rozhodnúť bezodkladne. Zo žiadosti ani spisovej dokumentácie nevyvodil, že by podnety zo strany\nsusedov uplatňované v minulosti, boli vyhodnotené ako opodstatnené.\nS\nnámietkami sa správny orgán nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov, a s veľkým časovým\nodstupom zvolil aj formu doručenia verejnou vyhláškou a osobitne majiteľom susedných pozemkov.\nAni p. V. neuviedol vo svojom najskôr nepodpísanom podaní žiadnu takú námietku, ktorá by mala za\nnásledok nepovolenie prevádzky do užívania. S jeho námietkou sa mal správny orgán vysporiadať\npriamo v rozhodnutí. Následne dňa 23.10.2017 Vydal RÚVZ Rozhodnutie pod č. HV/14987/2017,\nktorým vyhovel návrhu XMLP, X..H..E.. s uvedením prevádzky do užívania a schválil aj prevádzkový\nporiadok ubytovacieho zariadenia. Dňa 07.12.2017 vydal Úrad verejného zdravotníctva SR Rozhodnutie\npod č. OLP/9171/2017, ktorým zamietol odvolania voči prvostupňovému Rozhodnutiu RÚVZ a toto\nRozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 23.03.2018 na Ministerstvo zdravotníctva SR Žiadosť o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 4.180,66 €. V nej uviedol tie isté skutočnosti\nako v žalobe. Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 02.08.2018 doručenom 23.08.2018 žalobcovi\noznámilo, že jeho nárok je neopodstatnený, nakoľko neboli splnené kumulatívne podmienky k priznaniu\nnáhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že vo veci podľa neho absentuje kauzálny nexus, teda príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Poukázal na to, že žalobca mal byť\npri uzatváraní podnájomnej zmluvy obozretný a túto mal uzatvoriť až po udelení súhlasu správneho\norgánu s uvedením zariadenia do prevádzky. Prevádzka v obytných priestoroch bola problematická z\ndôvodu koexistencie s dotknutým obytným prostredím. Už od r. 2009 sa opakovali podnety obyvateľov\nsusedných domov na nadmerné obťažovanie hlukom. Žalobca aj nájomca o týchto skutočnostiach mali\nvedomosť. Žalobca reagoval, že Nájomná zmluva musela byť uzatvorená ešte pred udelením súhlasu\n\nsprávneho orgánu, pretože k žiadosti o udelenie súhlasu musel nový prevádzkovateľ preukázať právny\ntitul užívania priestorov. Prevádzku bolo zároveň potrebné pripraviť na riadny chod. Žalobca namietal,\nže problematickosť prevádzky žalovaný nijako nepreukázal. Počas prevádzky zariadenia nebolo nikdy\nzistené porušovanie právnych predpisov ani noriem hluku, čo konštatoval aj nadriadený orgán, ktorý\nsám skonštatoval v predmetnej veci prieťahy v konaní. Popretie pohľadávky čo do dôvodu aj výšky zo\nstrany žalovanej nie je dostatočné k tomu, aby bolo v zmysle C.s.p. aj účinné.\n11. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 3 ods. 1písm. a) zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon ), § 5\nods. 1 zákona, § 6 ods. 1 zákona, § 9 ods. 1,2 zákona, § 15 ods. 1 zákona, § 49 ods. 1 Zákona o\nsprávnom konaní a podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR\nč. 87/1995\nZ. z. v znení od 01.02.2013.\n12. Konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sú potrebné nasledovné predpoklady :\n- existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu\n- existencia škody\n- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným\npostupom.\n13. Uviedol, že všetky tri predpoklady musia byť splnené súčasne. Keď žalobca má v tomto smere\ndôkazné bremeno. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je podľa súdu\nprvej inštancie napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho\norgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup\nmusí byť priamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno\nrobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne\npreukázaný a bezprostredný, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom SR pod sp. zn. I.ÚS 177/08,\nči Najvyšším súdom SR pod\nsp. zn. 3Cdo/130/2010. Pri úvahe o tom, či štát zodpovedá za\ntvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho\núradného postupu, mal za nutné zaoberať sa príčinnou súvislosťou , ktorú mal za potrebné vidieť v\ntom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť\n(kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,\nak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom\nslede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah\npríčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti,\nči okolnosti osvedčujúcej jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je podľa\nsúdu prvej inštancie vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale\nvždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť podľa súdu prvej inštancie len také\nkonanie\n(opomenutie konania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou\nvzniku škody je iná skutočnosť, napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za\nškodu nenastáva. Otázku príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou\nmal za otázku skutkovú. Uviedol, že pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci\nvymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou\n(ako príčinou) tejto\nujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci\nvýznam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve\nvo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je\nprotiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (viď uznesenie\nNS SR 6MCdo/16/2012, rozsudok\nNS SR 3Cdo/130/2010 ).\n14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo skutkových okolností prípadu aj\nzo záverov Úradu verejného zdravotníctva SR vyplýva jednoznačne nesprávny úradný postup RÚVZ\nako prvostupňového orgánu, spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch v konaní. Podľa Zákona o\nsprávnom konaní mal správny orgán rozhodnúť v jednoduchých veciach neodkladne, nie jednoduchých\nveciach do 30 dní, v ostatných prípadoch zvlášť zložitých vecí mal právo lehotu na vydanie rozhodnutia\npredĺžiť až na dobu 60 dní , prípadne mal možnosť ďalšieho predĺženia lehoty na základe súhlasu\nnadriadeného orgánu o ďalších 30 dní. Celkom v obzvlášť závažných prípadoch mal správny orgán k\ndispozícii zákonných 90 dní na vydanie rozhodnutia. V danom prípade sa však nejednalo o zložitú vec,\nčo mal súd prvej inštancie za preukázané najmä z Rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR,\nktorým bola žiadosť prvostupňového správneho orgánu na vyššie uvedené predĺženie už raz predĺženej\n\nlehoty na vydanie rozhodnutia, zamietnutá. Vychádzal z konštatovania nadriadeného orgánu, že v\ntomto prípade išlo o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, ktorú bolo potrebné vyriešiť a rozhodnúť\nbezodkladne. Nebolo namieste ani zložité doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré celé konanie zbytočne\npredĺžilo. Napokon aj podnety ostatných účastníkov neboli vzhľadom k tomu, že išlo len o zmenu\nprevádzkovateľa, vôbec opodstatnené a správny orgán sa s nimi mohol jednoducho vysporiadať priamo\nvo svojom rozhodnutí. Neobstojí preto v tomto smere podľa súdu prvej inštancie obrana žalovaného,\nže nesúhlasí s posúdením veci zo strany Úradu zdravotníctva SR ako veci jednoduchej, pretože podľa\nnázoru súdu prvej inštancie žalovaný nemá v tejto oblasti žiadnu rozhodovaciu právomoc a teda\nposúdenie veci z hľadiska jej jednoduchosti či zložitosti má predovšetkým ten orgán, ktorý o nej v\nzmysle zákona rozhoduje. Rovnako súd prvej inštancie konštatoval, že postup RÚVZ nebol v tomto\nsmere „lege artis“ a k neodôvodneným prieťahom v konaní došlo už po začatí správneho konania, ktoré\nzačalo 17.08.2017, pričom RÚVZ rozhodol až 23.10.2017, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch, v tejto\njednoduchej veci. Súhlasil síce, že v Rozhodnutí sa musel vysporiadať s viacerými námietkami viacerých\núčastníkov konania, svoju znalosť z riešenia ich predchádzajúcich podnetov však mohol využiť aj použiť\nvo svojom rozhodovaní. Rozhodnutie bolo náročné skôr na jeho písomné vyhotovenie, než na posúdenie\nnámietok, ktoré boli a priori neopodstatnené. Naviac nešlo o nové posúdenie žiadosti o udelenie súhlasu\nna prevádzkovanie, ale len o zmenu prevádzkovateľa s už udeleným súhlasom predchádzajúcemu\nprevádzkovateľovi.\n15. Pod nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie rozumel porušovanie povinností pri\nuskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez splnenia\nzákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je podľa neho aj opomenutie urobiť úkon, alebo\nvydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup považoval aj nevydanie\nrozhodnutia, nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. iné nekonanie príslušného orgánu, teda\nnevykonávanie úradného postupu, čomu tak bolo i v tejto prejednávanej veci. Protiprávnosť postupu\nregionálneho úradu verejného zdravotníctva bola konštatovaná jeho nadriadeným orgánom, ktorý je na\nto povolaný a súd prvej inštancie považoval za povinnosť z neho pri rozhodovaní o nároku na náhradu\nškody vychádzať.\n16. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody bližšie nešpecifikuje.\nV zmysle § 17 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Vyhodnotil, že žalobca preukázal\nvznik škody v podobe straty na nájomnom. Žalobca ako prenajímateľ a vlastník reštaurácie „J. S.“\nuzatvoril dňa 01.06.2017 zmluvu so spoločnosťou XMLP, X..H..E.. ako nájomcom. Podnájomca ako nový\nprevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace\nseptember, október, november a polovicu mesiaca december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si\n100% zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu\nRegionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 €\ns DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa 17.08.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatnil\nnáhradu škody za mesiac september v sume 2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje\nsumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume 4.180,66 €. Vyhodnotil, že ide o ušlé nájomné, ktoré\nnepredstavuje hypotetický zisk, nakoľko žalobca preukázal, že predmetné reštauračné zariadenie už v\nod roku 2015 prenajímal za sumu 3.000 € bez DPH mesačne, a teda z nájmu predmetnej prevádzky\nmal reálny finančný profit už predtým, než prišlo k žalovanej škode.\n17. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nje podľa súdu prvej inštancie existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným\npostupom. V právnej teórii sa vzťah kauzálny nexus označuje ako priama väzba javov (objektívnych\nsúvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti\nide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom škodou vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a\nnásledku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. V prejednávanej veci mal súd vychádzajúc z\npokynov odvolacieho súdu za to, že medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bola preukázaná\npriama príčinná súvislosť.\nZ vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žiadateľ /nájomca/\nodmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie\ndo prevádzky nebolo zo strany úradu o predmetnej žiadosti rozhodnuté bezodkladne tak, ako je to\nnutné vyvodiť z § 49 ods. 1 správneho poriadku. Uzavrel, že v dôsledku uvedeného neudelenia\npredchádzajúceho súhlasu vznikla žalobcovi škoda v podobe straty na nájomnom.\n\n18. K otázke platnosti Zmluvy medzi žalobcom a jeho podnájomcom súd prvej inštancie uviedol,\nže táto je v súlade so Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na jej uzavretie\nsa nevyžadoval predchádzajúci súhlas správneho orgánu. Ten sa vyžadoval na prevádzkovanie\nreštauračného zariadenia.\n19. O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Začiatok\nomeškania odvodil od dňa nasledujúceho po doručení zamietavej odpovede žalovaného na predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody. Odpoveď bola žalobcovi doručená 23.08.2018. Ku dňu\n24.08.2018 bol úrok z omeškania vo výške 5 %.\n20. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP\nžalobca mal v konaní plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n21. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie\npodľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365\nods. 1 písm. f) zákona CSP a rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\npodľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V prvom rade uviedol, že sa aj naďalej pridržiava písomných vyjadrení a\nústnych prednesov vznesených v prejednávanej veci. So závermi prvoinštančného nesúhlasil a uviedol,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripomenul, že zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch\npodmienok:\n1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V danej veci bolo podľa neho potrebné posúdiť,\nči sú kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku škody. Mal za to, že nedostatok uplatneného\nnároku žalobcu nespočíva iba v nepreukázaní protiprávneho úkonu žalovaného a v absencii dôvodov\nuplatnenej výšky náhrady škody, ale aj v nedostatku kauzálnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a\nvzniknutou škodou. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vedel o problematickosti prevádzky, mal byť ako\npodnikateľ obozretný, pričom mal nájomnú zmluvu so spoločnosťou XMPL X..H..E.., na základe ktorej\nmu prenechal do užívania priestory rodinného domu nachádzajúce sa na\n2. nadzemnom\npodlaží uzatvárať s tým vedomím, že súhlas s prevádzkovaním zariadenia je na prevádzkovanie\nprenajímaných priestorov nevyhnutnou podmienkou. Nemožno sa podľa neho žalobcom odvolávať\nna nesprávny úradný postup pri vydávaní rozhodnutia RÚVZ BA o udelenie súhlasu s uvedením\npriestorov do prevádzky v prípade, ak v podnájomnej zmluve neboli upravené, resp. absentovalo,\nže prenajaté zariadenie je možné prevádzkovať iba po udelení predmetného súhlasu. Konštatoval,\nže žiadny iný subjekt nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobcovi nájomca neuhradil nájomné.\nPodľa vyjadrenia RÚVZ BA bola prevádzka v predmetných priestoroch problematická, čo sa týkalo\nkoexistencie s dotknutým obytným prostredím, žalobca ako vlastník priestorov a súčasne aj nájomca\nvedel o skutočnosti, že je koexistencia tohto typu prevádzky - reštaurácie s ubytovaním problematická,\nnakoľko sa už niekoľko rokov opakovali sťažnosti dotknutých obyvateľov. Žalobca vystupuje v konaní\nako vlastník priestorov a teda ako Prenajímateľ a súčasne aj ako konateľ obchodnej spoločnosti\nA. - S., X..H..E.., ktorá je nájomcom predmetných priestorov. Podľa tvrdenia žalobcu škoda vznikla\nv príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia RÚVZ BA k uvedeniu priestorov do prevádzky pre\nprevádzkovateľa obchodnú spoločnosť XMPD., X..H..E.. a obchodná spoločnosť\nA. - S.,\nX..H..E.., v zastúpení konateľky G.. U. F. prenajala predmetné priestory so súhlasom Prenajímateľa\n- G.. U. F. do podnájmu obchodnej spoločnosti X P., X..H..E.. Žalovaný mal za nepochybné, že\nušlé nájomné vzniklo žalobcovi a prenajímateľovi priestorov spoločnosti A. - S., X..H..E.., z dôvodu\nnesplnenia zmluvných povinností zo strany podnájomcu. Žalobca v prejednávanej veci ani na ústnych\npojednávaniach podľa neho nepreukázal ako, resp. akým nezákonným spôsobom na strane žalovaného\nmu mala škoda vzniknúť a nepreukázal teda skutočnosti preukazujúce právny základ vzniku nároku\nna náhradu škody. Podľa názoru žalovaného v celom konaní, ako aj ústnych prednesoch žalobcu\nabsentuje kauzálny nexus. Na podporu uvádzaných tvrdení poukázal na Rozsudok Okresného súdu\nBratislava II, č. k. 10C/72/2018-132 zo dňa 19.02.2019, ktorým bola žaloba zamietnutá s nasledovným\nzdôvodnením, ktoré uvádza žalovaný z dôvodu, že ide o skutkovo a právne rovnakú vec. Okresný súd\nv odôvodnení rozsudku uviedol: „Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť\npriamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou\nna neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a\nbezprostredný, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS\n177/08, či Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 3Cdo/130/2010. Pri úvahe o tom, či\n\nštát zodpovedá za tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia,\nalebo nesprávneho úradného postupu, je nutné zaoberať sa príčinnou súvislosťou, ktorú je potrebné\nvidieť v tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná\nsúvislosť (kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti\nide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody\nsú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom\ntejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť\npríčinnej súvislosti, či okolnosti osvedčujúce jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.\nRozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale\nvždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (opomenutie\nkonania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, napr.\nporušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej\nsúvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení\notázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)\na akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie\nzodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková\nujma) za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak\nvznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje (viď Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Cdo/130/2010)“. Ďalej pokračuje súd v odôvodnení nasledovne: „v prejednávanom\nprípade absentuje kauzálny nexus, t. j. vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nŠkoda v tomto prípade predstavovala ušlé nájomné, ktoré žalobca mal obdržať na základe zmluvy\ns podnájomcom. Podľa jeho tvrdenia si podnájomca uplatnil 100% zľavu z nájomného, ktorú musel\nakceptovať, pričom príčinou tejto akceptácie mal byť nesprávny úradný postup RÚVZ spočívajúci v\nprieťahoch v konaní. Tunajší súd je ale toho názoru, že príčinou neplatenia nájomného bolo porušenie zo\nstrany podnájomcu, nie nesprávny úradný postup. Nejde tu o priamy vzťah príčiny a následku, ale o vzťah\nnásledný, teda nepriamy. Škoda žalobcovi v tomto prípade vznikla ako dôsledok neplatenia nájomného\nzo strany podnájomcu, pričom nie je rozhodujúce, čo bolo príčinou tohto neplatenia nájomného zo strany\npodnájomcu, resp. že ním bola tzv. tretia príčina, ktorou boli prieťahy v konaní a teda nesprávny úradný\npostup RUVZ. Žalobca mohol pre neplatenie nájomného svojho podnájomcu žalovať, resp. rovnako\nmal možnosť odstúpiť od zmluvy, čo vyplýva zo zmluvy o podnájme. Ak súhlasil s uplatnením 100%\nzľavy z nájomného, potom to bolo jeho vlastné rozhodnutie, ktorým sa pripravil o dohodnuté nájomné.\nŽalobca už pri uzatváraní kontraktu mal pamätať nie na to, že správny orgán sa môže dopustiť prieťahov\nv konaní, ale na to, že jeho podnájomca môže prevádzkovať prenajaté zariadenie len po udelení súhlasu\npríslušného správneho orgánu teda, že začatie činnosti prevádzky nezáleží na ňom, ale na treťom\nsubjekte, za ktorého činnosť nemôže zodpovedať a s jeho kladným a včasným rozhodnutím kalkulovať,\nči podnájomcu o ňom ubezpečovať.\nV podnájomnej zmluve súd nenašiel žiadne\ntaké ustanovenie, v ktorom by žalobca niesol zodpovednosť za oneskorené udelenie súhlasu správneho\norgánu s prevádzkou reštaurácie, resp. že spôsobilosť priestorov prevádzky na riadne užívanie rovná sa\nsúhlasu správneho orgánu s prevádzkovaním týchto priestorov. Rovnako podnájomca ako podnikateľský\nsubjekt musel vedieť, že súhlas s prevádzkovaním ním prenajatého zariadenia nedáva prenajímateľ,\nale tretí subjekt. Mal a mohol teda požiadať o udelenie tohto súhlasu hneď po uzatvorení zmluvy a\naž následne priestory po svojom upravovať. Na ňom záležalo, kedy spustí činnosť prevádzky, pričom\nmusel vedieť, že tak môže urobiť až po udelení súhlasu. Keďže išlo len o zmenu prevádzkovateľa,\nzásadná úprava reštaurácie zrejme ani nebola nevyhnutne potrebná a nemožno sa na ňu v súdnom\nspore odvolávať. Ako už bolo vyššie uvedené, pre absenciu kauzálneho nexusu a priameho vzťahu\npríčiny a následku, súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Škoda žalobcovi\nnevznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, ale vznikla v\npriamej príčinnej súvislosti so zmluvným súkromnoprávnym vzťahom žalobcu s jeho podnájomcom,\nktorý mu neuhradil nájomné, pričom s takýmto postupom žalobca dokonca vyslovil súhlas. “Z podanej\nžaloby mal žalovaný za to, a tejto úvahy sa pridržiaval aj v odôvodnení odvolania, že nie je daný ani\nprávny základ tzv. škody, nie je preukázaná ani jej výška, nie je tu žiadna príčinná súvislosť medzi\nkonaním žalovaného a následkom, teda údajnou škodou žalobcu, ktorú si uplatňuje voči Slovenskej\nrepublike, zastúpenej ministerstvom. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti mal za potrebné škodu izolovať\nzo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná príslušnosť\npríčiny a následku (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa\n28.10.2010). Nedostatok uplatneného nároku žalobcu podľa žalovaného nespočíva iba v nepreukázaní\nprotiprávneho úkonu žalovanej a v absencii dôvodov uplatnenej výšky náhrady škody, ale aj v nedostatku\n\nkauzálnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Žalobca podľa neho žiadnym\nspôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom\nškody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom\nškody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu\nnevznikne. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v Rozsudku sp. zn.\n3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010: „Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú\notázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je\npotrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca\niba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a\nkaždý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť\nzávislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na\nnásledok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahom príčiny\na následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. “S\npoukazom na Uznesenie Ústavného súdu\nč. ÚS 656/2016-214: „Nesprávny úradný postup môže\nmať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej\nškode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba týmto rozhodnutím alebo\npostupom. Zodpovednosť totiž nemožno urobiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom\npríčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne\npredchádza následku a vyvoláva ho (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/292/2006)“. Žalovaný zhrnul, že žalobca požiadal RÚVZ BA dňa 17.08.2017 vo veci uvedenia\npriestorov reštaurácie s ubytovaním „J. S.“ na ulici U.Č. XX, XXX XX W. do prevádzky a o schválenie\nprevádzkového poriadku. Žalobca už dňa 01.06.2017 uzatvoril nájomnú zmluvu na prevádzku priestorov,\nna ktorých prevádzkovanie je potrebné podľa zákona č. 355/2017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia (ďalej aj ako „zákon č. 355/2007Z. z.“) rozhodnutie, ktorým príslušný RÚVZ BA súhlasí\ns uvedením priestorov do prevádzky a zároveň je na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia potrebný\nschválený prevádzkový poriadok pre ubytovacie služby v zariadení, ktoré bolo predmetom zmluvy o\nnájme a podnájme. Situácia, akú opisuje žalobca by sa nemohla prejaviť v majetkovej sfére žalobcu,\nak by si počínal s náležitou opatrnosťou a uzatvoril nájomnú zmluvu na predmet nájmu spôsobilý na\nužívanie v súlade s predmetom činnosti. Dodal, že podľa vyššie uvádzaného zákona č. 355/2007 Z.\nz. bol výsledok konania o žiadosti s uvedením priestorov do prevádzky pred správnym orgánom jasný\na jednoznačný až po vydaní rozhodnutia RÚVZ BA, čo znamená, že o žiadosti bolo vedené správne\nkonanie, dôkladne skúmané podmienky, vykonané obhliadky, teda výsledok správneho konania nemohol\nbyť a nebol žalobcovi vopred neznámy (pravdepodobne známy - pozn. odv. súdu). Nestotožnil sa s tým,\nže majetková ujma, ktorej vznik žalobca odôvodňuje prieťahmi v konaní, by bola žalobcom preukázaná\na ani skutočnosti, ktoré bol žalobca spôsobilý preukázať, nedokazujú príčinnú súvislosť medzi údajným\nprotiprávnym konaním RÚVZ BA a vznikom škody. Ak by žalobca pri uzatváraní zmluvy počítal s\npovinnosťou s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky až po súhlase príslušného\norgánu, počínal by si s náležitou opatrnosťou, pretože vtedy by predmet prenájmu spĺňal všetky\nzákonom požadované skutočnosti a štandardy a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nielen podľa\nvyjadrenia RÚVZ BA bola prevádzka v predmetných sporoch problematická, čo sa týkalo koexistencie s\ndotknutým prostredím, v podobe opakovaných podnetom obyvateľov na nadmerné obťažovanie hlukom\nz uvedenej prevádzky reštaurácie s ubytovaním. Na základe vyššie uvedeného bol žalovaný toho\nnázoru, že bezprostrednou príčinou vzniku škody, ktorú si žalobca uplatňuje, bolo konanie žalobcu\npri uzatvorení zmluvného vzťahu bez náležitej obozretnosti, kedy prenechal do užívania priestory na\nvykonávanie podnikateľskej činnosti, na ktorej vykonávanie je potrebný súhlas, konkrétne rozhodnutie\nRÚVZ BA s uvedením priestorov do prevádzky a neuplatňovanie zmluvných sankcií žalobcom pri\nneuhradení nájomného voči účastníkovi zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny\nstav žalovaný žiadal, aby: odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.01.2024, č.\nk. B2-10C/72/2018-369 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná náhradu\ntrov konania.\n22. Žalobca v odvolacej replike výslovne uviedol, že keďže žalovaná strana v odvolacom konaní\nnepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už predtým známe, po porade s právnym\nzástupcom, nepodáva svoje vyjadrenie. Podľa neho na všetky namietané skutočnosti už boli predložené\ndôkazy v predchádzajúcich konaniach a plne sa ich pridŕža v celom rozsahu. Opätovne poukázal na\nstanovisko nadriadeného orgánu RÚVZ BA, ktorým je Úrad verejného zdravotníctva, o tom, že sa jednalo\no prieťahy v konaní, Nájomnú zmluvu s predchádzajúcim nájomcom spoločnosťou R., X..H..E.. ( čo\nsvedčí o tom, že počas predchádzajúcich rokov bola prevádzka plne funkčná , a vyvracia zároveň\n\nnámietku k výške nájomného). Podľa neho všetky ostatné listinné dôkazy plne vyvracajú tvrdenie MZ\nSR o „problematickosti prevádzky“ - kolaudačné rozhodnutie RÚVZ, uvedenie priestorov do prevádzky,\nprotokoly merania hluky a pod. Prevádzka, ktorá bola vybudovaná za súčinnosti RÚVZ od úplného\nzačiatku, skolaudovaná k tomuto účelu a taktiež opakovane kontrolovaná, nemôže byť označovaná\n„ problematickou“ - takéto označenie podľa žalobcu neobstojí zo žiadneho aspektu a vyznieva účelovo.\nVzhľadom ku všetkým predloženým dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise od roku 2018, žiadal aby:\nKrajský súd potvrdil odvolací Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.01.2024.\n23. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.\n24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380\nods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom\npodľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne, výsledky\nvykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy,\nktoré aj správne vyložil. Vec teda aj správne právne posúdil, rovnako dostatočne sa riadil intenciami\nzrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného pôvodne vo veci. Svoje skutkové a právne závery\nv napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP). V\nodvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený\nprávny záver o dôvodnosti nároku žalobcu proti žalovanému v uplatnenej výške po unesení dôkazného\nbremena žalobcom k nemu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne\nvyčerpávajúce a preto sa v záujme spravodlivého súdneho konania vyjadruje len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n25. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\n26. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy\nv súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú\nsilu.\n27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli\ntvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú\npre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých\ndôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,\nktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\n28. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či\nprotichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov\nje záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery\núčastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v\nzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie\nsúdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\n29. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,\nlen ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\n\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal\nza pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).\n30. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod\nskutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva\nk záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav\nsubsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.\n31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie hodnotil absolútne\nlogicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu\nsa nedopustil žiadneho omylu, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s vyhodnotením vykonaného\ndokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.\n32. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, resp. medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že dňa\n01.07.2006 uzatvorila prenajímateľka G.. U. F. so spoločnosťou\nA. - S., X..H..E.. ako nájomcom\nNájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prevádzkových priestorov v rodinnom dome na U.Č.\nJ. X/B Q. W.. Jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou v spoločnosti A. - S., X..H..E.. U. G.. U.\nF.. Dňa 01.06.2017 uzatvorila spoločnosť A. - S., X..H..E.. Y. G.. U. F. ako prenajímatelia 1. a 2. so\nspoločnosťou XMLP X..H..E.. ako nájomcom Zmluvu o nájme a podnájme rodinného domu s vinárňou\na o nájme jeho zariadenia a to na dobu určitú od 01.06.2017 do 31.05.2022 za nájomné celkom 2.500\n€ + DPH s tým, že nájomca mal úhradu 500 € zaplatiť G.. U. F. a úhradu 2.000 € uhradiť spoločnosti A.\n- S., X..H..E.. V bode V. účastníci dohodli zábezpeku v sume 7.500 € a v bode VI. možnosť odstúpenia\nod zmluvy a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností. V spore bola rozhodujúca súdom\nprvej inštancie správne zistená skutočnosť, že dňa 17.08.2017 požiadala spoločnosť XMLP, X..H..E.\nako podnájomca Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ ) o udelenie súhlasu s uvedením\npriestorov do prevádzky po zmene prevádzkovateľa. Dňa 08.09.2017 RÚVZ vydal Oznámenie o začatí\nsprávneho konania a vyzval účastníkov na vyjadrenie v lehote 5 dní. Zároveň RÚVZ vydal v ten istý\ndeň, t. j. 08.09.2017 Oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia z lehoty 30 dní na lehotu\n60 dní. Tú zdôvodnil povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Podaním zo dňa 14.09.2017\npožiadala spoločnosť XMLP, X..H..E.. G.. U. F. o 100% zľavu na nájomnom od septembra 2017, nakoľko\nprenajaté priestory nemôže v plnom rozsahu užívať v zmysle Nájomnej zmluvy. Upozornila ju na to, že\nak jej nebude zľava poskytnutá, od zmluvy odstúpi a bude si uplatňovať ušlý zisk do doby zabezpečenia\nnáhrady. Spoločnosť ďalej uviedla, že pred uzavretím Nájomnej zmluvy ňou bola ubezpečená , že\nprevádzka je v poriadku a spĺňa požadované normy. Z týchto informácií vyvodila dôvodný predpoklad,\nže udelenie súhlasu zo strany RÚVZ prebehne rýchlo a v zákonnej lehote (t. j. v zmysle Správneho\nporiadku bezodkladne - pozn. odvolacieho súdu) a prevádzku bude môcť spustiť už v septembri 2017.\nDňa 07.09.2017 sa v objekte uskutočnila ohliadka správneho orgánu, ktorý uvažuje o meraní hluku a\nto v trvaní až 4-5 mesiacov. Dňa 17.09.2017 G.. U. F. vydala akceptáciu so zľavou na nájomnom a\nponúkla spoločnosti XMLP, X..H..E.. plnú súčinnosť. Podaním datovaným 19.10.2017 zamietol Úrad\nverejného zdravotníctva SR žiadosť RÚVZ o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30\ndní. V odôvodnení sa uvádza, že v prípade tohto správneho konania sa jedná o jednoduchú vec\nzmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v minulosti takáto prevádzka prebiehala a teda správny orgán mal\nrozhodnúť bezodkladne. Podľa nadriadeného orgánu zo žiadosti ani spisovej dokumentácie nevyvodil,\nže by podnety zo strany susedov uplatňované v minulosti, boli vyhodnotené ako opodstatnené. Podľa\ntohto orgánu s námietkami sa správny orgán nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov, a s veľkým\nčasovým odstupom zvolil aj formu doručenia verejnou vyhláškou a osobitne majiteľom susedných\npozemkov. Ani\np. V. neuviedol vo svojom najskôr nepodpísanom podaní žiadnu takú\nnámietku, ktorá by mala za následok nepovolenie prevádzky do užívania. Podľa nadriadeného orgánu\ns jeho námietkou sa mal správny orgán vysporiadať priamo v rozhodnutí. Následne dňa 23.10.2017\nVydal RÚVZ Rozhodnutie pod č. HV/14987/2017, ktorým vyhovel návrhu XMLP, X..H..E.. s uvedením\nprevádzky do užívania a schválil aj prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia. Dňa 07.12.2017\nvydal Úrad verejného zdravotníctva SR Rozhodnutie pod č. OLP/9171/2017, ktorým zamietol odvolania\nvoči prvostupňovému Rozhodnutiu RÚVZ a toto Rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 23.03.2018\nna Ministerstvo zdravotníctva SR Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume\n4.180,66 €. V nej uviedol tie isté skutočnosti ako v žalobe. Ministerstvo zdravotníctva SR listom zo dňa\n02.08.2018 doručenom 23.08.2018 žalobcovi oznámilo, že jeho nárok je neopodstatnený, nakoľko neboli\nsplnené kumulatívne podmienky k priznaniu náhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že vo veci podľa neho\nabsentuje kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\n\nškody. Poukázal na to, že žalobca mal byť pri uzatváraní podnájomnej zmluvy obozretný a túto mal\nuzatvoriť až po udelení súhlasu správneho orgánu s uvedením zariadenia do prevádzky. Prevádzka v\nobytných priestoroch bola problematická z dôvodu koexistencie s dotknutým obytným prostredím. Už od\nr. 2009 sa opakovali podnety obyvateľov susedných domov na nadmerné obťažovanie hlukom. Žalobca\naj nájomca o týchto skutočnostiach mali vedomosť. Žalobca reagoval, že Nájomná zmluva musela\nbyť uzatvorená ešte pred udelením súhlasu správneho orgánu, pretože k žiadosti o udelenie súhlasu\nmusel nový prevádzkovateľ preukázať právny titul užívania priestorov. Prevádzku bolo zároveň potrebné\npripraviť na riadny chod. Žalobca namietal, že problematickosť prevádzky žalovaný nijako nepreukázal.\nPočas prevádzky zariadenia nebolo nikdy zistené porušovanie právnych predpisov ani noriem hluku, čo\nkonštatoval aj nadriadený orgán, ktorý sám skonštatoval v predmetnej veci prieťahy v konaní.\n33. Odvolací súd dospel k záveru, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal RÚVZ o žiadosti\nspoločnosti XMLP, X..H..E.. zo dňa 17.08.2017 rozhodnúť ako o nezložitej veci bezodkladne, t. j.\nlogicky v priebehu niekoľkých dní, nakoľko Správny poriadok len pri zložitejších prípadoch, ktorým vec\nudelenia súhlasu s prevádzkovaním nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, nebola, a to vychádzajúc z\nrozhodnutia nadriadeného správneho orgánu, ktorý rozhodoval o žiadosti RÚVZ o predĺženie lehoty na\njeho rozhodnutie a túto ako nedôvodnú zamietol a vec posúdila nezložitú na bezodkladné rozhodnutie.\nAj z odôvodnia zamietnutia žiadosti o predĺženie lehoty nadriadeným orgánom nepochybne vyplýva\nskutočnosť tvrdená prenajímateľom pri uzatváraní zmluvy, že stav prevádzky pokiaľ ide o jej hlučnosť\na iné kritériá bol zisťovaný v minulosti, bol vyhodnotený ako bezproblémový a v žiadosti spoločnosti\nXMLP, X..H..E.. išlo len o zmenu prevádzkovateľa, nešlo teda o zložitejšiu vec pre správny orgán a\nnerozhodnutie o žiadosti bezodkladne nebolo opodstatnené. Takto s rozhodnutím správneho orgánu\nlegitímne počítali i obe zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy o podnájme priestorov. Prvostupňový\nsprávny orgán v zmysle rozhodnutia nadriadeného správneho orgánu nemal žiaden zákonný dôvod\nnerozhodnúť o žiadosti zo dňa 17.08.2017 bezodkladne, t. j logicky v priebehu niekoľkých dní, teda\ndo konca augusta 2017, preto žalobca žalobou správne, opodstatnene a dôvodne požaduje náhradu\nškody na ušlom nájomnom za obdobie od 01.09.2017 do dňa kladného rozhodnutia správneho orgánu o\npovolení uvedenia prevádzky do užívania, t. j. do 23.10.2017. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej\nmoci spočívajúci v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzku priestorov bezodkladne\nmal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za zistený a žalobcom nesúcim v spore povinnosť\nunesenia dôkazného bremena preukázaný.\n34. V spore nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ poskytol podnájomcovi zľavu na nájomnom\nza obdobie od 01.09.2017 do 23.10.2017 vo výške 100% a že tento jeho ušlý zisk tvorí výšku škody\nuplatňovanú v preskúmavanom spore. Výška škody v podobe ušlého zisku teda medzi stranami\nsporu sporná nie je, pretože žalovaný ani v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku súdu prvej\ninštancie žiadnymi konkrétnymi odvolacími dôvodmi výšku ušlého zisku nenamietal. Sporné je len\nprávne posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi ňou a zisteným nesprávnym úradným postupom\norgánu verejnej moci pri rozhodovaní o udelení súhlasu s prevádzkovaním predmetného priestoru pre\núčely reštaurácie.\n35. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho uznesenia vydaného\nvo veci dňa 30.11.2021 č. k. 4Co/111/2020-217, ktorým zrušil pôvodný zamietajúci rozsudok súdu\nprvej inštancie zo dňa 19.11.2019 č. k. 10C/72/2018-132 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Odvolací súd vtedy v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že pokiaľ ide o právne\nposúdenie neexistencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným a súdom prvej inštancie ustáleným\nnesprávnym úradným postupom prvostupňového orgánu verejného zdravotníctva a škodou žalobcu,\nmajúc za to, že škodu v podobe ušlého nájomného mu zavinil podnájomca neplnením zmluvných\npovinností, s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Mal za to,\nže nebolo možné od podnájomcu spravodlivo požadovať plnenie zmluvných povinností v prípade\nnemožnosti plnenia zmluvných povinností zo strany žalobcu ako prenajímateľa prevádzky reštaurácie\na ubytovacieho zariadenia. Právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti vtedy\nodvolací súd neodobril. Súdu prvej inštancie len uložil povinnosť v novom konaní posúdiť platnosť\nzmluvy uzavretej medzi žalobcom a podnájomcom bez súhlasu správneho orgánu. Uvedenú povinnosť\nsi súd prvej inštancie v novom konaní splnil a v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k právnemu\nzáveru, že Zmluva medzi žalobcom a podnájomcom je v súlade so Zákonom o nájme a podnájme\nnebytových priestorov, nakoľko na jej uzavretie sa nevyžadoval predchádzajúci súhlas správneho\norgánu, ktorý sa vyžadoval len na prevádzkovanie reštauračného zariadenia. Tento právny záver súdu\n\nprvej inštancie nebol v rámci odvolacích dôvodov žalovaným napadnutý a vzhľadom na viazanosť\nodvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ho odvolací súd ani nepreskúmava, vychádzajúc i zo zásady\nprezumpcie platnosti zmluvných vzťahov.\n36. Odvolací súd nemá aktuálne pri preskúmavaní nového rozhodnutia predloženého súdom prvej\ninštancie vo veci žiaden dôvod odkloniť sa od svojho už skôr vysloveného právneho záveru o existencii\npríčinnej súvislosti s preukázaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci vo veci žiadosti\nspoločnosti XMLP, X..H..E.. zo dňa 17.08.2017 a škodou žalobcu v podobe ušlého nájomného od\npodnájomcu, keď aj aktuálne dospel k záveru, že vyhovenie žiadosti spoločnosti XMLP, X..H..E..\nsprávnym orgánom bolo legitímne očakávané bezodkladne,\nt. j. v priebehu niekoľkých\ndní, prenajímateľ teda dôvodne a legitímne, nie len hypoteticky, očakával príjem nájomného počnúc\nmesiacom september 2017, k čomu nedošlo, nakoľko plnenie z tejto zmluvy bolo nemožné, keďže\nna prevádzku zariadenia nebol daný súhlas v lehote danej zákonom a prevádzka nemohla slúžiť\núčelu v zmysle zmluvy. Z dôvodu nemožnosti plnenia za dobu od 01.09.2017 do 23.10.2017 zo strany\nprenajímateľa, keďže nebol daný súhlas príslušného správneho orgánu na prevádzku zariadenia, hoci\nsa tento súhlas legitímne počnúc 01.09.2017 očakával, nebolo by zákonné ani plnenie zo strany\npodnájomcu, nakoľko hradenie nájomného by mohlo prestavovať majetkový prospech žalobcu získaný\nnepoctivo. Škodu v podobe ušlého reálneho a nielen hypotetického zisku na nájomnom žalobcovi\nnepôsobil podnájomca, ktorý neplatil nájomné z dôvodu nemožnosti prevádzky zariadenia, hoci túto\nmožnosť legitímne predpokladal počnúc dňom 01.09.2017, ale v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom RÚVZ, ktorý o žiadosti o súhlas s prevádzkou tohto zariadenia nerozhodol\nbezodkladne t. j. v priebehu niekoľkých dní, t. j. maximálne do 01.09.2017, keďže v tomto rozhodovaní\nnešlo o zložitejšiu vec, na rozhodovanie o ktorej zákon pripúšťa lehotu 30 dní, ktorú navyše žiadal\nešte predĺžiť. Aj nadriadený správny orgán výslovne uviedol, že problematickosť prevádzky v čase\nrozhodovania o žiadosti zo dňa 17.08.2017 nebola, tento stav poznali účastníci zmluvy a aj prvostupňový\nsprávny orgán, ktorý v rámci rozhodovania o žiadosti konal len vo veci zmeny prevádzkovateľa.\n37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na vraj podľa neho iné zamietajúce rozhodnutie Okresného\nsúdu Bratislava II s totožným predmetom sporu, odvolací súd uvádza, že nejde o inú vec s rovnakým\nalebo obdobným predmetom sporu, ale o rozsudok súdu prvej inštancie vydaný práve v predmetnej\nveci zrušený odvolacím súdom zrušujúcim uznesením zo dňa 30.11.2021 č. k. 4Co/111/2020-2017.\nOdvolaciemu súdu sa viac javí, že prvostupňový správny orgán v záujme využitia všetkých možností\ndaných mu Správnym poriadkom pokiaľ ide o rýchlosť rozhodovania zložitosť veci posúdil formálne,\nnesprávne a v danom čase neaktuálne.\n38. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za\nnedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny\npotvrdil.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v\nodvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy\nnevznikli.\n40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/72/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aef3329b-8670-49da-bbc7-d25612eaa3e4"}, {"guid": "81ed90e3-2df0-4ea0-8e19-63dd641a383b:af3effe0-d8de-48c9-acac-c3add563ab7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1", "spisova_znacka": "6MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/16/2012 z 29. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6110202024.1"}], "citovane_v": []}