{"guid": "d3052ba6-74bd-4a9c-914a-a6e99a6d9d32:389e7ff5-a587-4c94-a588-2c8a9989e520", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3", "spisova_znacka": "4Co/114/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/114/2023 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2025, sp. zn. 4Co/114/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3", "identifikacne_cislo": "1218209129", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/389e7ff5-a587-4c94-a588-2c8a9989e520", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/114/2023\n1218209129\n22. 10. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1218209129.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: H. J. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom G.-V., zast. JUDr. Karol Spišák, advokát Bajkalská 5/C Bratislava, proti\nžalovanému 1/: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Lucia Gašpieriková,\nJarmočná 2264/3 Šaľa, a žalovanému 2/: M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, G., o\nurčenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. júna\n2022 č. k. 50C/74/2018-487 v spojení opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20.\njúla 2023 č. k. B2-50C/74/2018-834 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej\ninštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovaný 1/ m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nŽalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o určenie, že stavba garáž\nso súpisným č. XXXX, parcela reg. C č. XXXX/XX o výmere 17 m2 zapísaná na LV č. XXXX vedenom\nOkresným úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie J., obec G. - S.. Č.. V., zapísaná na LV č.\nXXXX ako parcela reg. C č. XXXX/XX je v jej bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným 1/, t. č. jej\nmanželom a žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že stavba (garáž), súpisné číslo XXXX,\npostavená na pozemku, parcela registra C, číslo XXXX/XX, o výmere 17 m2, druh pozemku - zastavaná\nplocha a nádvorie, nachádzajúca sa v katastrálnom území J., obec G. - m. č. V., ktorá je zapísaná\nna liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, je v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov: H. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na H. XXXXX/XX M., G. - V. a K. J.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX Š.-I., vo veľkosti 1/1 k celku. Žalobu odôvodnila\ntým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú t. č. manželia, ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 12.11.2011\nv Sládkovičove. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vyššie uvedenú nehnuteľnosť (garáž) titulom kúpnej zmluvy I.-XXXXX/XX\nzo dňa 02.12.2015. Uvedená nehnuteľnosť bola ale bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne prevedená\nna žalovaného v 2. rade, a to titulom kúpnej zmluvy I.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018. Žalobkyňa\na žalovaný v 1. rade nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2018 a to v dôsledku rozvrátených\nvzťahov. Žalobkyňa žalovanému v 1. rade nikdy nedala súhlas na scudzenie tejto nehnuteľnosti a k\nvyššie opísanému právnemu úkonu došlo v priamom rozpore s vôľou žalobkyne. Narušené vzťahy\n\nmedzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uviedla žalobkyňa na ilustráciu toho, že v žiadnom prípade\nnemohlo dôjsť ani ku konkludentnému ani dodatočnému prejavu vôle zo strany žalobkyne. Žalobkyňa\ns poukazom na ust. § 40a OZ uviedla, že odoslala žalovaným v 1. a 2. rade list, ktorým sa dovoláva\nneplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti.\n3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, žalobou uplatnený nárok neuznal a namietol skutočnosti\nuvedené v žalobe. Potvrdil však, že sú so žalobkyňou manželia od roku 2011, v súčasnosti je však už\npodaný návrh na rozvod. So žalobkyňou žalovaný v 1. rade nežije v spoločnej domácnosti približne od\nleta 2018, komunikujú spolu len ohľadne ich syna, pričom vzťahy medzi nimi sa zhoršili. Nesúhlasil, že by\ngaráž, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa touto žalobou domáha, patrila do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Išlo o kúpu nehnuteľnosti z jeho výlučných prostriedkov, garáž podľa neho\nnikdy nepatrila do masy BSM a nebolo nikdy ani potrebné vyjadrenie súhlasu zo strany žalobkyne k\ndisponovaniu s touto nehnuteľnosťou. Tvrdil, že garáž žalovaný v 1. rade nadobudol od žalovaného\nv 2. rade kúpnou zmluvou dňa 02.12.2015. Kúpna cena bola z jeho oddeleného majetku. Finančné\nprostriedky, z ktorých kúpnu cenu vo výške 10.000,- € žalobca uhrádzal, mal z predaja nehnuteľností\nv k.ú. Š.. obec Š., okres Š., vedené na LV č.XXX na Okresnom úrade Š., katastrálnom odbore. Kúpna\ncena za tieto moje nehnuteľnosti v k.ú. Š. bola 57.000,- €, ktorú sumu dňa 19.01.2015 obdržal na jeho\núčet ÍBAN N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od kupujúceho, spol. V F Project & Marketing s.r.o..\nZ kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2015 podľa výpisu z LV č. XXX ku dňu 08.01.2014 (v tom čase bol\nvýlučným vlastníkom žalovaný v 1. rade a kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. I. XXX/XX zo dňa\n23.02.2010) podľa LV č.XXX k 05.03.2019 mal za zrejmé, že tieto nehnuteľnosti nadobudol žalovaný\nv 1. rade ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. Časť z týchto finančných prostriedkov\nsa len pretransformovala do inej podoby (garáže), avšak naďalej ostali v jeho výlučnom vlastníctve.\nUvedené deklaroval aj skutočnosťou, že žalobca na kúpnych zmluvách figuroval ako kupujúci sám,\nnie so žalobkyňou, iba žalovaný v 1. rade bol zapísaný na katastri ako výlučný vlastník. K tomuto\nsmerovala i jeho vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 02.12.2015, t. j. kúpna cena bola uhradená v\nplnej výške z jeho prostriedkov. V priebehu roka 2018 nehnuteľnosť- garáž (t. j. vec v jeho výlučnom\nvlastníctve) žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade späť, nepotreboval ju a on naopak\náno, za tú istú kúpnu cenu, za akú ju žalovaný v 1. rade nadobudol. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa\nnikdy vlastníčkou, a to ani bezpodielovou spoluvlastníčkou, spornej nehnuteľnosti nebola, nakoľko túto\nžalovaný v 1. rade nadobudol z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola v jeho\nvýlučnom vlastníctve. Pokiaľ teda nejde o spoločné veci, t. j. ide o veci napríklad vo výlučnom vlastníctve,\nna disponovanie s nimi nie je potrebný súhlas druhého manžela, ktorý nie je vlastníkom tejto veci. Z\nuvedených ustanovení vyvodil, že pokiaľ nejde o spoločné veci, t. j. ide o veci napríklad vo výlučnom\nvlastníctve, na disponovanie s nimi nie je potrebný súhlas druhého manžela, ktorý nie je vlastníkom\ntejto veci. Žalovaný v I. rade súdu prvej inštancie predložil výpis z účtu za obdobie od 01.11.2015 do\n13.11.2015, podľa ktorého dňa 12.11.2015 bola na bankový účet žalovaného v 1. rade vložená hotovosť\nvo výške 10.000,- € a vzápätí bol z bankového účtu žalovaného v 1. rade uskutočnený výber v hotovosti\nvo výške 9.000,- €.\n4. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že dňa 10.11.2015 uzatvoril so žalovaným v 1. rade\nkúpnopredajnú zmluvu na predaj garáže, kde sa stal jej výlučným vlastníkom žalovaný v 1. rade. Na\njar 2016 žalovaný v 2. rade ponúkol žalovanému v 1. rade, že si garáž odkúpi späť od žalovaného v\n1. rade. V ten deň obdržal od žalovaného v 1. rade aj kúpno-predajné zmluvy s návrhom na vklad do\nkatastra. Tieto zmluvy žalovaný v 2. rade si odložil a v návale pracovných povinností na ne zabudol.\nSpomenul si na to až v roku 2018. Keďže nevedel nájsť zmluvy, požiadal žalovaného v 1. rade o\nvystavenie nových kúpno-predajných zmlúv s návrhom na vklad. Dňa 15.10.2018 ich žalovaný v 2. rade\nobdržal od žalovaného v 1. rade a následne ich doručil do katastra. Súdu prvej inštancie predložil kópie\nkúpnopredajných zmlúv z roku 2016, ktoré sa mu podarili nájsť. Garáž predával žalovanému v 1. rade\nako výlučnému vlastníkovi a aj ako od výlučného vlastníka ju od žalovaného v 1. rade kúpil naspäť.\n5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedla, že žiada predložiť kúpnu zmluvu v konaní I.-XXX/\nXXXX, ktorá mala byť podpísaná medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou VF Project & Marketing s.r.o.\ndňa 07.01.2015, ktorá zmluva bola zavkladovaná dňa 26.05.2015. Navrhla súdu prvej inštancie, aby si\nvyžiadal výpis z účtu žalovaného v 1. rade za obdobie 19.01.2015 do 31.12.2018 z dôvodu, že v tomto\nobdobí finančné prostriedky v sume 57.000,- € je potrebné považovať za spotrebované. Navrhla súdu\nprvej inštancie, aby žalovaný v 1. rade predložil kúpnu zmluvu zo dňa 02.12.2015 zavkladovanú pod I.XXXXX/XX. Spochybnila zmluvu zo dňa 10.11.2015 uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v\n\n2. rade, keď uviedla, že kúpna cena mala byť podľa kúpnej zmluvy čl. V uhradená na účet predávajúceho,\navšak žalovaný v 1. rade tvrdí, že kúpna cena bola uhradená v plnej výške z jeho prostriedkov, neuviedol\nakým spôsobom. Poukázala na rozpory ohľadom dátumu a úhrady kúpnej ceny 10.000,- € žalovaným\nv 2. rade a žalovaným v 1. rade pri spätnom prevode nehnuteľnosti.\n6. Žalovaný v 1. rade sa ku kúpnej zmluve zo dňa 07.01.2015 vyjadril, že tohto dňa uzatvoril so\nspoločnosťou VF Project & Marketing s.r.o. ako kupujúcim kúpnopredajnú zmluvu, návrh na vklad bol\npovolený dňa 21.01.2015, pričom kúpnu cenu táto spoločnosť vyplácala žalovanému v 1. rade cez\nhypotekárny úver. Finančné prostriedky obdržal na účet dňa 09.01.2015. Dňa 28.01.2015 katastrálny\núrad návrh na vklad záložného práva konanie prerušil, v konaní sa riešil protest prokurátora, ale dňa\n26.05.2015 došlo k zavkladovaniu záložného práva. V konaní poukázal na nepreukázanie naliehavého\nprávneho záujmu na určení vlastníckeho práva, keďže v súčasnosti prebieha rozvodové konanie, ktoré\nnie je právoplatne skončené a následne v rámci BSM bude tu sporová otázka riešená. V priebehu\nkonania žalovaný v 1. rade predložil súdu rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn. 17C/11/2019, ktorý\nrozhodol v obdobnej veci, rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry\nnie je nevyhnutné dokazovať, na aký účel boli všetky finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve len\njedného z manželov spotrebované, podstatné je, že z nich bola hradená (výlučne z nich) kúpna cena inej\nveci, ktorá potom tiež nepatrí do BSM. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že dané výlučné prostriedky (57.000,- €)\nboli spotrebované, mal za to, že je na nej, aby o týchto tvrdeniach uniesla dôkazné bremeno. Žalovaný\nv 1. rade uviedol, že spotrebované neboli. Uviedol, že pokiaľ by aj zo sumy 57.000,- € žalovaný v 1.\nrade minul niečo na spoločné veci, na veci by sa nič nemenilo, pokiaľ by rovnako z tejto sumy uhradil\nkúpnu cenu za spornú garáž vo výške 10.000,- €, táto ostáva naďalej v jeho výlučnom vlastníctve.\nOpätovne poukázal na výpisy z jeho účtu dňa 02.02.2015 - výber sumy 2.000,- €, dňa 23.03.2015 výber\nsumy 7.000,- €, dňa 30.03.2015 výber sumy 5.000,- €, dňa 30.04.2015 výber sumy 3.000,- € a dňa\n11.05.2015 výber sumy 10.000,- €, ktorými podľa neho preukázal výber súm (z kúpnej ceny 57.000,€, ktorá mu bola na účet pripísaná dňa 19.01.2015). Uviedol, že preukázateľne disponoval potrebnou\nhotovosťou (prostriedkami vo výlučnom vlastníctve v hotovosti vo výške 27.000,- €) na to, aby mohol\ndňa 12.11.2015 uhradiť kúpnu cenu vo výške 10.000,- € vkladom na zadaný účet predávajúcim. Tým, že\nžalovaný v 1. rade hradil kúpnu cenu v hotovosti, pričom výber peňažných prostriedkov výpismi z účtu\npreukázal, navrhovaný dôkaz žalobkyňou, a to, predloženie výpisu účtu žalovaného v 1. rade, považoval\nza nedôvodný.\n7. Žalobkyňa následne uviedla, že pokiaľ sa týka vzťahov medzi stranami, odkedy sa žalobkyňa\nodsťahovala v lete 2018 zo spoločnej domácnosti, žalovaný v 1. rade jej zablokoval prístup ku všetkému\nspoločnému majetku, neplatí výživné na spoločného syna a rôznymi spôsobmi žalobkyni znepríjemňuje\nživot. Začal prepisovať spoločný majetok na svojich známych a obdobné konanie o určenie vlastníckeho\npráva prebieha na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/144/2018. Žalobkyňa trvala na tom,\nže v žalobe označená nehnuteľnosť bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nŽalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný v 1. rade poukazuje\nvo svojom vyjadrení ohľadom transformácie výlučného majetku, tieto sú podľa nej irelevantné, pretože v\ndanom prípade žalovaný v 1. rade nijako nepreukázal, že sporná nehnuteľnosť patrí do jeho výlučného\nvlastníctva, keďže sumu 57.000,- € počas roka 2015 spotreboval. Žalovaný v 1. rade podľa nej ani nevie\npreukázať, že táto suma nebola ním spotrebovaná s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu uplatniteľnú\nv našom právnom poriadku. Toto svoje tvrdenie však žalovaný v 1. rade nepreukázal výpismi zo svojho\nbankového účtu, ani inými dôkazmi, z ktorých by bolo zrejmé, či naozaj zvyšnú sumu nespotreboval.\nTvrdenia, že si peniaze v určitých sumách vybral a ponechal doma a následne ich použil koncom roka na\núhradu spornej nehnuteľnosti, považovala za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa príkladmo priložila\nletenky zo dňa 19.09.2015 na dovolenku žalovaného v 1. rade v roku 2015 v sume 944,57 € a výpis\nz jej bankového účtu za rok 2015, v ktorom žalobkyňa vyselektovala platby žalovaného v 1. rade v\nprospech jej bankového účtu za rok 2015, ktoré boli v celkovej sume 23.460,- €. Ide len o príkladmo\npredložené dôkazy za účelom preukázania tvrdenia žalobkyne, že žalovaný v 1. rade sumu 57.000,€ počas roka 2015 spotreboval a nemohol ju použiť preto na kúpu spornej nehnuteľnosti, ktorá bola\nkúpená z prostriedkov patriacich do nášho BSM, preto patrí do BSM.\n8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.11.2011 žalobkyňa a žalovaný v 1.\nrade uzavreli manželstvo, čo vyvodil zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného\núradu Sládkovičovo pod zv. B., ročník XXXX, str. XXX, por. č. XX. Manželstvo týchto účastníkov nebolo\nku dňu rozhodnutia súdu rozvedené, nakoľko na Okresnom súde v Galante bolo len vedené konanie\n\no rozvod manželstva pod sp. zn. 22P/79/2019 a vedú sa medzi manželmi aj viaceré súdne konania\nako napr. na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 11P/41/2019 o návrh matky maloletého na úpravu\nrodičovských práv a povinností k maloletému, sp. zn. 52Pc/4/2019 návrh na výživné pre manželku, ďalšie\nžaloby o určenie vlastníckeho práva napr. 21C/144/2018 o určenie vlastníckeho práva na Okresnom\nsúde Bratislava III sp. zn. 18C/39/2019, na Okresnom súde Galanta žaloba o určenie vlastníckeho práva,\nsp. zn. 17C/11/2019, o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Galanta a pod. Podľa fotokópie\nzmluvy dňa 07.01.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a\nspoločnosťou VF Project & Marketing s.r.o. ako kupujúcim. Predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľnosti\n- rodinný dom č. XXXX v Š., postavený na pozemku č. XXXX/X a garáž parc. č. XXXX/X, pričom podľa\nčl. V tejto zmluvy kúpna cena v sume 57.000,- € bude hradená kupujúcim prostredníctvom Tatra banka,\na. s. na účet predávajúceho. Podľa výpisu z účtu žalovaného v 1. rade vedeného v Tatra banke č. ú.\nN. dňa 19.01.2015 obdržal sumu 57.000,- €. Podľa fotokópie č. l. 91, dňa 10.11.2015 bola uzatvorená\nkúpna zmluva medzi predávajúcim - žalovaným v 2. rade a kupujúcim v žalovaným v 1. rade, predmetom\nktorej bola nehnuteľnosť - garáž súp. č. XXXX, postaveného na pozemku par. č. XXXX/XX v k. ú. J., m.\nč. V., okres G. F. na LV č. XXXX. Podľa čl. IV. a V. kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10.000,- €, ktorú\nkupujúci uhradí na účet predávajúceho vedený v SLSP č. ú. XXXXXXXXXX. Návrh na vklad bol podaný\ndňa 10.11.2015 pod I.-XXXXX/XX. Podľa fotokópie výpisu z účtu žalovaného v 2. rade dňa 12.11.2015\nbol účet č. N. vložený vklad v hotovosti v sume 10.000,- € s poznámkou od \"K. J.\". Z listinných dôkazov\nsúd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ vybral v hotovosti z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. sumy dňa\n02.02.2015 vo výške 2.000,- €, dňa 23.03.2015 v o výške 7.000,- €, dňa 30.03.2015 vo výške 5.000,€, dňa 30.04.2015 vo výške 3.000,- €, dňa 11.05.2015 vo výške 10.000,- €, spolu vo výške 27.000,€. Podľa fotokópie č. l. 54, dňa 16.05.2016 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade\nako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej nehnuteľnosť - garáž súp. č.\nXXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. J., m. č. V., okres G. F. na LV č. XXXX. Podľa\nčl. IV. a V. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10.000,- €, ktorú kupujúci uhradil predávajúcemu pred\npodpisom zmluvy v hotovosti. Podľa fotokópie č. l. 1162, dňa 17.05.2016 bola účet č. N. zaslaná suma\n10.000,- €, príjemca: E. M.. Podľa fotokópie č. l. 194, dňa 15.10.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva\nmedzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej\nnehnuteľnosť - garáž súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. J., m. č. V., okres\nG. F. na LV č. XXXX. Podľa čl. IV. a V. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 10.000,- €, ktorú kupujúci\nuhradil predávajúcemu pred podpisom zmluvy v hotovosti. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností k. ú. J.,\nokres G. F., obec G.-m. č. V., na LV č. XXXX vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej pod súp. č. XXXX, parc.\nč. XXXX/XX - garáž je žalovaný v 2. rade na základ kúpnej zmluvy I.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018.\nDňa 13.12. 2018 zaslala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému v 1. a 2. rade list,\nktorým sa žalobkyňa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti kúpnej zmluvy č. 4\nzapísanej pod I.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018. Podľa fotokópie podacieho lístku č. l. 434 zo dňa\n17.12.2018 zásielka uvedená v predchádzajúcom odseku bola poštou odosielaná žalovanému v I. rade.\nPodľa fotokópie doručenky žalovaný v 2. rade si túto zásielku neprevzal, nakoľko zásielka sa vrátila\ns poznámkou \"adresát neznámy\". Podľa výpisu z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra\nbanka a.s. v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 v prospech žalobkyne boli realizované od žalovaného\nv 1. rade platby v celkovej hodnote 23.460,- €.\n9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa na žalobe zotrvala, keď prostredníctvom právnej\nzástupkyne uviedla, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM a finančné prostriedky v sume 57.000,- € boli\npočas manželstva spotrebované. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade nepreukázal výpisom z účtu\nza obdobie od 01.01.2015 do roku 2015, na čo boli tieto prostriedky použité. Keďže súd prvej inštancie\nnevykonal dôkaz na zabezpečenie týchto výpisov z účtu žalovaného, predložila súdu príkladmo, že zo\nsvojho účtu žalovaný v 1. rade jej poukázal v roku 2015 sumu cca 23.000,- €, ako aj, že v roku 2015\nžalovaný v 1. rade absolvoval dovolenku v zahraničí v sume min. 944,57 €.\n10. Žalovaný v 1. rade súdu prvej inštancie uviedol, že so žalobkyňou mali oddelené účty, manželkin účet\nžalovaný v 1. rade nepoužíval, ale manželka mala dispozičné právo k jeho účtu. Súdu prvej inštancie\nuviedol, že sumu 57.000,- € mal doma oddelene v hotovosti. Ku kúpe garáže uviedol, že garáž mu\nponúkol otec žalovaného v 2. rade, s ktorým sa dobre pozná. Ide o starú búdu bez pozemku, bola mu\nponúknutá dobrá cena. Garáž kúpil preto, že je problém s parkovaním, išlo o rozbitú garáž a do budúcna\nuvažoval investovať a kúpiť pozemok pod garážou, čím by stúpla jej cena. Garáž by využíval on, alebo\nby tam býval alebo by ju prenajal. Ku kúpe garáže uviedol, že kúpnu zmluvu pripravoval žalovaný v 2.\nrade a na rozpor medzi úhradou kúpnej ceny zmluvou zo dňa 16.05.2016 (cena v hotovosti) a výpisom z\n\núčtu dňa 17.05.201, keď kúpna cena bola uhradená na účet, uviedol, že žalovaný v 2. rade chcel garáž\nzaplatiť v hotovosti, ale kvôli poriadku boli financie prevedené na účet.\n11. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vzniesla námietku premlčania k dovolaniu sa relatívnej\nneplatnosti zmluvy zo dňa 15.10.2018, keď uviedla, že žalobkyňa nepreukázala v lehote 3 rokov\ndovolania sa relatívnej neplatnosti (12.11.2018 deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu)\na explicitná námietka podľa nej nevyplýva ani z podanej žaloby. Žalovaný v 1. rade rozporuje,\nže by namietnutie relatívnej neplatnosti vyplývalo z podanej žaloby, pričom poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 437/2033 zo dňa 26.02.2004, podľa ktorého sa vyžaduje výslovné\nnamietnutie relatívnej neplatnosti.\n12. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa\n15.10.2018, keď uvedenú skutočnosť podľa nej preukázala listami zo dňa 13.12.2018 a keď tieto listy sa\ndostali do dispozičnej sféry žalovaných a keď je táto skutočnosť podľa nej zrejmá aj zo žaloby a keďže ju\nsporové strany nerozporovali pri vyjadrení k žalobe, považuje túto skutočnosť za nespornú. Namietanie\nrelatívnej neplatnosti vyvodila i z podstaty žaloby, pričom vzhľadom na ust. § 137 C.s.p už nie je možné\nžalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu uzatvorenej bez súhlasu druhého manžela a petit žaloby\nje potrebné formulovať pozitívne, pretože vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa nedosiahne zmena\naktuálneho právneho stavu. Súd vždy rieši otázku neplatnosti právneho úkonu ako otázku predbežnú.\nMala za nepochybné, že žalobkyňa výslovne prejavila svoju vôľu, a to namietaním relatívnej neplatnosti\nkúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018 z dôvodov podľa §40a a §145 ods. 2 OZ, či už v rámci samostatných\nlistov ako aj v samotnej žalobe.\n13. V priebehu konania právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade predložila súdu prvej inštancie rozsudok\nOkresného súdu v Galante sp. zn. 17C/11/2019, ktorý rozhodol v obdobnej veci, rozsudok doposiaľ nie\nje právoplatný. Poukázala na to, že v zmysle judikatúry nie je nevyhnutné dokazovať, na aký účel boli\nvšetky finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve len jedného z manželov spotrebované, podstatné\nje, že z nich bola hradená (výlučne z nich) kúpna cena inej veci, ktorá potom tiež nepatrí do BSM. Pokiaľ\nžalobkyňa tvrdí, že dané výlučné prostriedky (57.000,- €) boli spotrebované, je na nej, aby o týchto\ntvrdeniach uniesla dôkazné bremeno. Žalovaný v 1. rade uviedol, že spotrebované neboli. Uviedla, že\npokiaľ by aj zo sumy 57.000,- € žalovaný v 1. rade minul niečo na spoločné veci, na veci by sa nič\nnemenilo, pokiaľ by rovnako z tejto sumy uhradil kúpnu cenu za spornú garáž vo výške 10.000,- €, táto\nostáva naďalej v jeho výlučnom vlastníctve. Opätovne poukázala na výpisy z účtu žalovaného v 1. rade\nv roku 2015, ktorými preukázal výber súm z kúpnej ceny 57.000,- €, ktorá mu bola na účet pripísaná\ndňa 19.01.2015. Žalovaný v 1. rade preukázateľne disponoval potrebnou hotovosťou (prostriedkami vo\nvýlučnom vlastníctve v hotovosti vo výške 27.000,- €) na to, aby mohol dňa 12.11.2015 uhradiť kúpnu\ncenu vo výške 10.000,- € vkladom na zadaný účet predávajúcim. Tým, že žalovaný v 1. rade hradil\nkúpnu cenu v hotovosti, pričom výber peňažných prostriedkov výpismi z účtu preukázal, navrhovaný\ndôkaz žalobkyňou - predloženie výpisu účtu žalovaného v 1. rade, nepovažovala za dôvodný.\n14. Na pojednávaní dňa 20.05.2022 právna zástupkyňa žalobkyne žiadala opätovne vykonať\ndokazovanie predložením výpisov z účtu žalovaného v 1. rade za účelom zistenia výberov z tohto účtu\na právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade žiadala, aby súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a\nvo veci aby rozhodol. Na otázku súdu prvej inštancie, akým spôsobom manželia spolu hospodárili, či\nspolu podnikali, čo vyvodil z predložených listín v spise, konštatoval, že právna zástupkyňa žalobkyne\nuviedla, že z obsahu vyjadrení právnych zástupcov sporových strán vyplýva, že manželia podnikali,\nboli spoločníkmi, resp. konateľmi vo viacerých spoločnostiach, boli evidovaní Sociálnou poisťovňou ako\nzamestnanci, každý z nich mal osobitný účet, na ktorý boli doručované dosiahnuté príjmy, ktoré sú\npredmetom BSM.\n15. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 137 CSP, § 34 OZ, § 35 OZ, §\n40a OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 123 OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 143 OZ, § 145 ods. 1, 2 OZ, §\n146 ods. 1 OZ.\n16. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalobkyňa\na žalovaný v 1. rade sú manželmi od 12.11.2011 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie konanie o\nrozvod manželstva vedený na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 22P/79/ 2019 nebolo právoplatne\nskončené. Uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporované, že žalovaný v 1. rade počas\n\nmanželstva dňa 19.01.2015 na jeho účet IBAN N. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX nadobudol sumu\n57.000,- €, ktorú nadobudol z predaja nehnuteľností v k.ú. Š.. obec Š., okres Š., vedené na LV č. XXX\nna Okresnom úrade Š., katastrálnom odbore od kupujúceho, spol. VF Project & Marketing s.r.o.. V\nkonaní mal za preukázané, že dňa 10.11.2015 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu\nso žalovaným v 2. rade ako predávajúcim, na základe ktorej nadobudol žalovaný v 1. rade do vlastníctva\nnehnuteľnosť - (garáž), súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku, parcela registra C, číslo XXXX/XX,\no výmere 17 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúca sa v katastrálnom území\nJ., obec G. - m. č. V., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom G.,\nkatastrálny odbor (ďalej len \"sporná nehnuteľnosť\"), pričom z predložených dôkazov súd prvej inštancie\nzistil, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti bol podaný dňa 10.11.2015, zavkladovaný bol pod\nI.-XXXXX/XX zo dňa 02.12.2015, pričom kúpna cena v sume 10.000,- € bola 12.11.2015 uhradená\nžalovaným v 1. rade na účet otca žalovaného v 2. rad, čo vyvodil z výpisu účtu K. E. a aj z dohody medzi\núčastníkmi zmluvy a z čl. V uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2015. Konštatoval, že platnosť\ntejto zmluvy sporové strany výslovne nenamietali, avšak žalobkyňa tvrdí, že touto zmluvou bola sporná\nnehnuteľnosť zaradená do BSM a žalovaný v 1. rade tvrdí, že sporná nehnuteľnosť bola a je v jeho\nvýlučnom vlastníctve.\n17. Konštatoval, že v konaní z predloženým dôkazov ďalej zistil, že dňa 16.05.2016 bola vyhotovená\nďalšia kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako\nkupujúcim, kde sporná nehnuteľnosť bola opäť prevedená do vlastníctva žalovaného v 2. rade. Kúpna\ncena v sume 10.000,- € bola podľa čl. V tejto kúpnej zmluvy uhradená otcom žalovaného v 2. rade na účet\nžalovaného v 1. rade dňa 17.05.2016. Z výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade zistil, že táto zmluva nebola\nzavkladovaná v roku 2016, ale bola opätovne na žiadosť žalovaného v 2. rade vyhotovená žalovaným\nv 1. rade. Nová kúpna zmluva datovaná dňa 15.10.2018 má totožné znenie ako kúpna zmluva zo dňa\n16.05.2016 a bola zavkladovaná pod I.-XXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018. Platnosť tejto zmluvy napadla\nžalobkyňa, ktorá sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018 domáhala tak právnym\núkonom zo dňa 13.12.2018 adresovaným obom žalovaným a na relatívnu platnosť kúpnej zmluvy zo\ndňa 15.10.2018 poukázala žalobkyňa aj v samotnej žalobe doručenej súdu dňa 17.12.2018. Žalobkyňa\nžiadala, aby súd prvej inštancie dovolanie sa relatívnej platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018\nposúdil ako otázku predbežnú. Žalovaný v 1. rade namietol v konaní premlčanie dovolania sa relatívnej\nneplatnosti tohto úkonu, keď mal za to, že list zo dňa 13.12.2018 žalovaným v 1. a 2. rade nebol\ndoručený, t. j. nedostal sa do dispozičnej sféry žalovaných ako aj, že zo žaloby nevyplýva jednostranný\nprávny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti.\n18. Za spornú otázku označil posúdenie, či finančné prostriedky, ktoré obdržal žalovaný v 1. rade za\npredaj jeho nehnuteľnosti počas manželstva v roku 2015, boli jeho výlučným vlastníctvom, t. j. či boli\nspotrebované manželmi v zmysle zásady zakotvenej v ust. § 143 OZ, keď žalobkyňa súdu prvej inštancie\npreukazovala, že tieto finančné prostriedky boli manželmi spotrebované a keď žalovaný v 1. rade súdu\nprvej inštancie preukazoval, že po predaji svojej nehnuteľnosti a pripísaniu sumy 57.000,- € na jeho účet,\ntieto financie z účtu vybral a použil ich ako osobné vlastníctvo na kúpu spornej nehnuteľnosti.\n19. Súd prvej inštancie sa v konaní prednostne zaoberal námietkou preukázania naliehavého právneho\nzáujmu žalobkyne podanou žalobou, ktorá je podmienkou žaloby, keď dospel k záveru, že žalobkyňa\nosvedčila naliehaný právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. Konštatoval, že žalobkyňa sa určovacou\nžalobou podľa tohto ustanovenia domáha určenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobe patrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade\nje zapísaný ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, pričom v prípade úspechu v konaní by súdne\nrozhodnutie bolo podkladom pre zápis zmeny v katastri nehnuteľností v prospech bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Žalobu o určenie vlastníckeho práva preto vyhodnotil za vhodne zvolený\nprostriedok na odstránenie stavu právnej neistoty na strane žalobkyne.\n20. Následne sa zaoberal dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018, keď\ndospel k záveru, že žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti dovolala. Aj keď listy zo dňa 13.12.2018, ktorými\nsa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dovolávala jednostranným právnym úkonom relatívnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018 sa nedostali do dispozičnej sféry žalovaného v 1. a aj\nv 2. rade, keďže nemal za preukázané, že tento právny úkon im bol aj doručený a mali vedomosť\no jeho obsahu, vyhodnotil, že žalobkyňa sa účinne dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo\n\ndňa 15.10.2018 podaním žaloby dňa 17.12.2018, nakoľko z podanej žaloby vyvodil, že sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu špecifikovaného v žalobe jednoznačne dovoláva.\n21. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie dodal, že dovolanie\nsa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny jednostranný právny úkon adresovaný\núčastníkom dotknutého právneho úkonu, pričom relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou\nžaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konaní. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti má právne\núčinky dôjdením dotknutým účastníkom, v tomto prípade žalovaným v 1. a 2. rade. Dovolanie sa\nuskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti\nprávneho úkonu, pričom nie je rozhodujúce, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho\núkonu. Za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného\nsubjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými\núčinkami z právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu\npodlieha premlčaniu. Premlčacia doba je 3-ročná (§ 101 OZ) a plynie odo dňa, kedy mohlo právo byť\nvykonané po prvý raz, začína teda plynúť objektívne. Ide o časový okamih, kedy sa subjektívne právo\ntransformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Zaujal názor, že\nv danom prípade právo žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018\nzačalo plynúť 12.11.2018 t. j. dňom, kedy bola zmluva zavkladovaná v katastri a nadobudla účinnosť.\nKeďže žaloba bola podaná dňa 17.12.2018, dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k premlčaniu dovolania\nsa relatívnej neplatnosti, pretože žaloba bola žalovanému v 1. a 2. rade doručená dňa 20.02.2019, t.\nj. v lehote 3 rokov.\n22. Napriek vyššie uvedenému, keď súd prvej inštancie predbežne posúdil relatívnu platnosť/neplatnosť\nkúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2018, právne uzavrel, že uvedená skutočnosť nezakladá žalovaný nárok\nžalobkyne. Uviedol, že v konaní o určení, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM manželov, je súd povinný\npreskúmavať právne a skutkové okolnosti vzniku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa\n§ 143 OZ. Konštatoval, že v zmysle § 143 OZ je všeobecným pravidlom, že v BSM je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, okrem výnimiek\nvymedzených v ust. § 143 OZ. V zmysle tohto ustanovenia konštatoval, že to, aby mohlo vzniknúť\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musia byť splnené predpoklady, ako uzavretie manželstva,\ntrvanie manželstva v dobe, keď došlo k nadobudnutiu veci a nadobudnutá vec nie je vylúčená z\nbezpodielového spoluvlastníctva. Ďalej uviedol zásadu, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria\nveci nadobudnuté za trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného z manželov, čo ale súčasne\nnevylučuje, aby manželia počas trvania manželstva neprejavili vôľu, aby vec nadobudnutá za trvania\nmanželstva z prostriedkov jedného z manželov patrila do ich BSM. Tiež konštatoval, že dôkazné\nbremeno v sporovom konaní zaťažuje toho z manželov, ktorý tvrdí, že vec nadobudnutá počas trvania\nmanželstva nepatrí do BSM, ale do jeho výlučného majetku, čo bol v danom prípade žalovaný v 1. rade.\n23. S poukazom na vyššie zistené skutkové okolnosti vyhodnotil, že žalovaný v 1. rade preukázal,\nže počas manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú.\nŠ., obec Š., okres Š., vedené na LV č.XXX na Okresnom úrade Š. žalovaný v 1. rade. Z predaja tejto\nnehnuteľnosti žalovaný v 1. rade dňa 19.01.2015 obdržal na jeho účet IBAN N. od sumu 57.000,- €,\nkeď uvedené skutočnosti žalobkyňa nenamietala. Žalovaný v 1. rade podľa súdu prvej inštancie tiež\npreukázal, že z týchto finančných prostriedkov vybral sumu 10.000,- € dňa 12.11.2015 a túto sumu použil\nna zaplatenie spornej nehnuteľnosti. Z výpisov z účtu žalovaného v 1. rade zistil, že v roku 2015 zo\nsvojho účtu ďalej vybral aj iné čiastky v hotovosti ako napr. dňa 02.02.2015 vo výške 2.000,- €, dňa\n23.03.2015 v o výške 7.000,- €, dňa 30.03.2015 vo výške 5.000,- €, dňa 30.04.2015 vo výške 3.000,- €,\ndňa 11.05.2015 vo výške 10.000,- €, spolu vo výške 27.000,- €, čiže preukázal, že disponoval potrebnou\nsumou, ktorá mu ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti a výťažku z nej patrila a s ktorou sumou mohol\ndisponovať bez súhlasu žalobkyne. Pokiaľ teda ust. § 143 OZ určuje okruh vecí, ktoré nepatria do BSM\n(dar, dedičstvo, reštitučný majetok, veci osobnej povahy alebo slúžiace k výkonu povolania), konštatoval,\nže výnimky pri tomto ustanovení rieši judikatúra súdov vo vzťahu k veciam získaným výmenou za vec\nalebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, podľa ktorej tieto veci sú naďalej vo\nvlastníctve tohto manžela (R 42/1972). V takomto prípade ide o transformáciu toho istého majetku. Nejde\no nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o\nobyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu.\nKonštatoval, že táto zásada platí i pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného\n\nmajetku manžela. Ak sa však na získanie novej veci použijú čo aj len z časti prostriedky z bezpodielového\nspoluvlastníctva, vec bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva.\n24. Pokiaľ žalobkyňa v konaní preukazovala a tvrdila, že z finančných prostriedkov v sume 57.000,- € boli\npoužité (spotrebované) finančné prostriedky aj na spoločné hospodárenie v rámci BSM a preto uvedená\nsuma patrí do BSM, súd prvej inštancie vyhodnotil, že toto tvrdenie žalovaný v 1. rade súdu jednoznačne\nvyvrátil. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že obaja manželia v roku 2015 (žalobkyňa i žalovaný v\n1. rade podnikali, a to aj v oblasti prenájmu nehnuteľností) disponovali aj s inými finančnými prostriedkami\na preto mohlo dôjsť k zmiešaniu týchto finančných prostriedkov. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí\nteda tvrdenie žalobkyne, že suma 57.000,- € bola čiastočne spotrebovaná v BSM, keďže obdržala\nod žalovaného v 1. rade v roku 2015 z jeho účtu sumu cca 23.000,- €, nakoľko ak žalovaný v 1.\nrade disponoval v hotovosti v roku 2015 sumou 27.000,- €, uvedená suma je postačujúca k úhrade\nnadobudnutej spornej nehnuteľnosti a táto suma bola preto výlučným vlastníctvom žalovaného v 1. rade\ns prihliadnutím na ochranu jeho vlastníckeho práva podľa § 123 OZ, podľa ktorého vlastník je v medziach\nzákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s\nním, pričom nepovažoval za nevyhnutné dokazovať, na aký účel boli všetky peňažné prostriedky vo\nvýlučnom vlastníctve len jedného z manželov spotrebované. Podstatné podľa súdu prvej inštancie je,\nže z nich bola hradená (výlučne z nich) kúpna cena inej veci, ktorá potom taktiež nepatrí do BSM. Z\nuvedeného dôvodu nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, aby boli súdu z banky žalovaného\nv 1. rade predložené kompletné výpisy za obdobie od 19.01.2015 do 31.12.2015, nakoľko tento dôkaz\nvyhodnotil za nehospodárny a tiež za zmätočný pre zmiešanie príjmov a výdavkov aj z podnikania.\n25. S poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol.\n26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ v konaní.\n27. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov:\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365\nods. 1 písm. g) CSP, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky\nprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Uviedla, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno\nzaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a\nnestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na\nriadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy\na vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz\nľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Namietala nedostatočné\na rozporné odôvodnenie napadnutého rozsudku a poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.\njanuára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, podľa ktorého:\nPovinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými\ndôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného\npráva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia\npráva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite\nskutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne\ndôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci,\nprípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že\nrozhodnutie ako celok je nepresvedčivé“. Poukázala na podľa nej nepresné, resp. nesprávne uvádzanie\nskutočností a nedokončených viet zo strany súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo\n\nbráni žalobkyni náležite skutkovo a právne argumentovať voči odôvodneniu rozhodnutia, v dôsledku\nmala celé rozhodnutie za zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého bola kúpna cena uhradená otcom žalovaného v 2. rade na účet žalovaného\nv 1. rade dňa 17.05.2016, pretože z predložených dôkazov vyvodila, že táto cena mala byť uhradená\ndňa 12.11.2015. Rovnako za nepravdivé mala tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade\npreukázal, že dňa 12.11.2015 vybral sumu 10.000,- Eur a túto použil na zaplatenie kúpnej ceny za spornú\nnehnuteľnosť. Zo žiadnych dôkazov ani tvrdení v konaní podľa nej nevyplýva takto tvrdená skutočnosť.\nŽalovaný v 1. rade uvádzal, že sumu 10.000,- Eur nazbieral z rôznych súm, ktoré údajne vyberal počas\nroka 2015 zo svojho bankového účtu a mal ich v hotovosti, k čomu žalobkyňa uviedla, že peňažné\nprostriedky vybraté z jeho bankového účtu hneď aj spotreboval. Označila za neúplné tvrdenia súdu\nprvej inštancie, že žalobkyňa v konaní poukazovala na spotrebovanie sumy 57.000,- Eur manželmi,\nkeď okrem toho v konaní uvádzala aj ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to, že zároveň dochádzalo aj k\nzmiešavaniu týchto výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade s prostriedkami patriacimi do BSM. Dala\ndo pozornosti, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie sám pripúšťa zmiešavanie výlučných\nprostriedkov žalovaného v 1. rade s prostriedkami z podnikania, teda s prostriedkami BSM. Vytkla súdu\nprvej inštancie, že nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, a to predloženie výpisov z bankového účtu\nžalovaného v 1. rade za obdobie od 19.01.2015 do 31.12.2015, nakoľko by to bolo podľa názoru súdu\nprvej inštancie nehospodárne a zmätočné pre zmiešanie príjmov a výdavkov z podnikania, pričom však\nsúd prvej inštancie neuviedol, prečo by vykonanie tohto dôkazu bolo nehospodárne, keďže samotné\nsúdne konanie sa viedlo neúmerne dlho po dobu cca 3,5 roka a tento návrh žalobkyňa navrhovala už\nvo vyjadrení zo dňa 04.04.2019, preto záver súdu prvej inštancie o nehospodárnosti vykonania tohto\ndôkazu podľa nej neobstojí. Vykonanie uvedeného dôkazu navrhovala aj za dlhšie obdobie, a to od\nroku 2015 až do súčasnosti, pričom tento návrh súd prvej inštancie zamietol, avšak na pojednávaní\ndňa 20.05.2022 sa domáhala predloženia výpisov z účtu žalovaného v 1. rade za obdobie rokov 2015\naž 2018, počas ktorých boli uzatvárané kúpne zmluvy, čo konajúci súd taktiež zamietol, pričom práve\nvýpisy z účtu sú podľa nej aj v súdnej praxi jedným z podstatných dôkazov, ktoré preukážu nakladanie\ns finančnými prostriedkami na účte a nepravdivosť a účelovosť tvrdení žalovaného v 1. rade. Opätovne\nbol tento návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu zamietnutý. Súdu prvej inštancie tiež vytkla, že taktiež\nvôbec nezdôvodnil svoj záver, prečo by výpisy z účtu boli zmätočné pre zmiešanie príjmov a výdavkov aj\nz podnikania, čo považovala za nelogické, pretože práve toto zmiešanie prostriedkov patriacich do BSM\ns výlučnými prostriedkami podľa nej preukazuje, že žalovaný v 1. rade nevie preukázať, že len výlučné\nprostriedky použil na kúpu spornej nehnuteľnosti. Podľa nej výbery určitých súm v hotovosti z bankového\núčtu, ktoré žalovaný v 1. rade účelovo preukázal, sa snažil napasovať tak, aby suma presiahla kúpnu\nsumu, pričom žalobkyňa naďalej tvrdí, že pri luxusnom spôsobe života žalovaného v 1. rade všetky\nvýbery hotovosti spotreboval a v žiadnom prípade ich nemal po dobu niekoľkých mesiacov u seba\ndoma v hotovosti za tým účelom, že koncom roka ich použije na kúpu spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa\nnamietala, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s pasivitou žalovaného\nv 2. rade voči konaniu, nezaoberal sa ani neštandardným postupom pri spätnom prevode spornej\nnehnuteľnosti a úhrade kúpnej ceny za ňu, keďže táto kúpna cena bola uhradená 2 roky pred prevodom\nspornej nehnuteľnosti, čo žalovaní vysvetľujú klamlivým a účelovým tvrdením, že kúpnu zmluvu v\nroku 2016 žalovaný v 2. rade zabudol zavkladovať do katastra nehnuteľností. Nikto by podľa nej za\nnehnuteľnosť nezaplatil kúpnu cenu 2 roky dopredu bez toho, aby nemal záujem na tom, že vlastníctvo k\nnehnuteľnosti aj nadobudne, pričom štandardne si nadobúdatelia a prevádzatelia nehnuteľností v praxi\nzabezpečujú úhradu kúpnej ceny vinkuláciou peňažných prostriedkov na účte v banke alebo notárskou\núschovou. Konštatovala, že kaním súdu prvej inštancie bola porušená aj rovnosť zbraní ako jedného zo\nzákladných princípov civilného sporového konania podľa čl. 6 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého:\n„Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej\nveci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie\nstrán sporu.“\nRovnosť zbraní podľa nej súd prvej inštancie porušil nasledovným konaním:\nNa pojednávaní dňa 22.10.2021 sa konajúci súd dopytoval žalovaného v 1. rade, či sa chce vyjadriť k\ntomu, ako naložil s financiami 57.000,- Eur počas roka 2015, nakoľko žalovaný v 1. rade doposiaľ túto\nskutočnosť náležite v konaní neobjasnil a nepreukázal. Žalovaný v 1. rade však nevedel odpovedať na\ntúto otázku položenú na pojednávaní ani zo strany súdu, ani z našej strany, teda žalovaný v 1. rade mal\ndostatočný priestor na to, aby sa v tomto smere vyjadril. Ku koncu pojednávania na opätovnú otázku\nsúdu (viď zvukový záznam z pojednávania zo dňa 22.10.2021 od cca 52 min.), či sa chce žalovaný v\n1. rade ešte vyjadriť k nakladaniu so sumou 57.000,- Eur žalovaný v 1. rade uviedol, že nie, avšak súd\n\nprvej inštancie ho následne upozornil, že keďže má v tomto smere dôkazné bremeno, vyhodnotí to v\njeho neprospech, preto si následne žalovaný v 1. rade premyslel svoju odpoveď a uviedol, že sa teda\ndodatočne ešte vyjadrí. Súd prvej inštancie tak poskytol žalovanému v 1. rade lehotu na vyjadrenie 30\ndní od konania pojednávania s tým, že toto vyjadrenie doručí v stanovenej lehote súdu aj protistrane.\nLehota 30 dní na doručenie vyjadrenia bola neprimerane a nedôvodne dlhá, aj s ohľadom na skutočnosť,\nže žalovaný v 1. rade mal na preukázanie skutočností ohľadom nakladania so sumou 57.000,- Eur cca\n3 roky, počas ktorých bol v tomto smere pasívny. Lehota na doručenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade\nuplynula dňa 21.11.2021, v tejto lehote právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade doručila na súd prvej\ninštancie len žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 7 ďalších dní, pričom súd prvej inštancie o\nžiadosti nerozhodol, teda nerozhodol či predĺženie lehoty schvaľuje alebo nie. Avšak predĺžená lehota\nuplynula dňa 29.11.2021, ale ani v tejto lehote sa žalovaný v 1. rade nevyjadril. Vyjadrenie žalovaného\nv 1. rade zo dňa 06.12.2021 bolo podané až po uplynutí lehoty na vyjadrenie, ktorá by mu uplynula 2x ,\npričom právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade toto vyjadrenie úmyselne nedoručila ani žalobkyni, ani\nnám, hoci táto povinnosť doručovania bola uložená súdom. Navyše, v predmetnom vyjadrení žalovaný v\n1. rade neuviedol k nakladaniu so sumou 57.000,- Eur žiadne nové skutočnosti a konanie žalovaného 1.\npovažuje žalobkyňa za špekulatívne. V predmetom vyjadrení žalovaný v 1. rade len nedôvodne namietol\nrelatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo možno podľa nej považovať za úmyselné prieťahy v súdnom\nkonaní. Žalovaný v 1. rade mal podľa nej nespočetné množstvo príležitostí, aby sa k nakladaniu so\nsumou 57.000,- Eur vyjadril a svoje tvrdenia preukázal. To, že ho súd prvej inštancie upozornil na to,\nže rozhodne v jeho neprospech, ak sa v tomto smere nevyjadrí, pričom návrh žalobkyne na vykonanie\ndôkazu - vyžiadanie si výpisov z bankového účtu žalovaného v 1. rade aspoň za rok 2015 zamietol,\npovažovala za porušenie rovností zbraní. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné preukázať,\nako počas roka 2015 žalovaný v 1. rade naložil so sumou 57.000,- Eur, označila za nepochopiteľné,\nprečo zamietol viacnásobný návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu bez akéhokoľvek relevantného\nodôvodnenia, ale žalovanému v 1. rade dal viackrát priestor na to, aby tieto skutočnosti vysvetlil a\npreukázal, v dôsledku čoho došlo aj k úmyselným prieťahom v tomto konaní. Namietala, že skutočnosť,\nže z prostriedkov v sume 57.000,- Eur boli použité (spotrebované) finančné prostriedky aj na spoločné\nhospodárenie v rámci BSM, a preto uvedená suma patrí do BSM, žalobkyňa v konaní vôbec neuviedla.\nV konaní mala za nesporé, že suma 57.000,- Eur bola výlučnými prostriedkami žalovaného v 1. rade,\nčo aj samotný súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako žalobkyňa vôbec\nneuviedla, že uvedená suma bola čiastočne spotrebovaná v BSM, pretože tento argument nedáva podľa\nnej logiku, pričom žalobkyňa tvrdila, že prostriedky boli spotrebované v rámci obdobia od ich získania\ndo zaplatenia kúpnej ceny. Bez rozumného odôvodnenia mala taktiež za absurdný záver súdu prvej\ninštancie, že žalobkyňa obdržala od žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky v sume 23.000,- Eur, a\npreto nemohla byť suma 57.000,- Eur čiastočne spotrebovaná v BSM. Žalobkyňa zotrvala naďalej na\nsvojom tvrdení, že žalovaný v 1. rade výlučné prostriedky v sume 57.000,- Eur spotreboval, či už len pre\nseba (strava, dovolenka, ubytovanie atď.) alebo pre účely rodiny, domácnosti a pod., ale za podstatu\noznačila, že k ich spotrebovaniu došlo v rozhodnom období od ich obdržania do vyplatenia sumy za\nspornú nehnuteľnosť, čo je obdobie cca 11 mesiacov. Namietala, že uvedeným odôvodnením rozsudku\nsúd prvej inštancie porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a právo na vyporiadanie sa so všetkými relevatnými\nskutočnosťami tým, že v odôvodnení rozhodnutia uvádzal nepresné skutočnosti, jeho závery sú v\nrozpore s princípmi logiky, nevykonal dôkaz, a to výpisy z účtu žalovaného v 1. rade, ktorého nevykonanie\nnáležite nezdôvodnil, rovnako sa nevysporiadal s pasivitou žalovaného v 2. rade a neštandardným\npostupom, kedy kúpna cena bola vyplatená o dva roky skôr, ako bola prevedená sporná nehnuteľnosť\na porušil rovnosť zbraní strán sporu, keď nedôvodne dal žalovanému v 1. rade množstvo príležitostí na\nodôvodnenie ako naložil s prostriedkami vo výške 57.000,- Eur.\n28. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§\n365 ods. 1 písm. e) CSP), žalobkyňa v odvolaní konštatovala, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie\nnavrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne\npochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové\nzistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany\nsporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa\nvzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Podľa odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, aby boli súdu z banky\nžalovaného v 1. rade predložené kompletné výpisy za obdobie od 19.01.2015 do 31.12.2015, nakoľko\ntento dôkaz by bol podľa neho jednak nehospodárny a jednak by bol zmätočný pre zmiešanie príjmov\n\na výdavkov aj z podnikania. Samotný súd prvej inštancie tým však pripustil zmiešavanie výlučných\nprostriedkov vo výške 57.000,- Eur s prostriedkami patriacimi do BSM, ktoré boli na bankovom účte\nžalovaného v 1. rade tak, ako to žalobkyňa uvádzala. Žalobkyňa taktiež argumentovala, že okrem toho\nvýlučné prostriedky boli zo strany žalovaného v 1. rade aj spotrebované, pretože si viedli luxusný spôsob\nživota. Potom len čiastočné výpisy z účtu žalovaného v 1. rade preukazujúce len výber určitých súm v\nhotovosti, aby tak presiahol výšku kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť, žalobkyňa považuje za účelové\na tvrdí, že tieto sumy v hotovosti žalovaný v 1. rade hneď spotreboval. Uvedené skutočnosti žalobkyňa\nnavrhovala preukázať výpismi z bankového účtu žalovaného v 1. rade, čo však súd prvej inštancie\nviackrát zamietol, hoci sám sa dopytoval žalovaného v 1. rade, ako naložil so sumou 57.000,- Eur\npočas roka 2015 a či mali manželia aj iný príjem okrem príjmu z predaja nehnuteľností žalovaného v 1.\nrade. Potom označila za nelogické a arbitrárne, že žalobkyňou navrhovaný podstatný dôkaz súd prvej\ninštancie nevykonal, hoci ide podľa nej o štandardný dôkaz, ktorý súdy podľa ustálenej rozhodovacej\npraxe vyžadujú. Nedôvodnosť zamietnutia vykonania uvedeného dôkazu sa snažila žalobkyňa podložiť\nďalšími dôkazmi, ktoré preukazujú, že žalovaný v 1. rade bol v rozhodnom období roka 2015 na\ndovolenkách a platil si minimálne letenky a taktiež sumu vo výške 23.000,- Eur poukázal v prospech\núčtu žalobkyne, čím zároveň mala za preukázané, že výlučné prostriedky žalovaný v 1. rade spotreboval\nku dňu úhrady kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť. Súdne rozhodnutie podľa nej trpí skutkovými\nvadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť daná nesprávnym\nvyhodnotením vykonaných dôkazov. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd\ndospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel\nformálnej logiky. Mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k\nnesprávnych skutkových záverom, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný preukázal, že\nv hotovosti disponoval dostatočnou sumou z výlučných prostriedkov, s ktorou mohol nakladať bez\nsúhlasu žalobkyne a ktorá postačovala na kúpu spornej nehnuteľnosti. Namietala, že žalovaný v 1.\nrade sa k nakladaniu so sumou 57.000,- Eur relevantne a komplexne nevyjadril, keď uviedol, že\nzvyšok z uvedenej sumy po odpočítaní úhrady kúpnej ceny, nespotreboval, či už tie, ktoré mu zostali\nv hotovosti alebo tie, ktoré mal na účte. Uvedené tvrdenie označila za klamlivé, pretože žalovaný v\n1. rade vzhľadom na luxusný spôsob svojho života bol schopný minúť množstvo peňazí na nákup\noblečenia, na luxusné dovolenky a na mnohé ďalšie veci za pár dní, taktiež si neustále vyberal rôzne\nsumy v hotovosti, ktoré obratom minul, o čom má vedomosť žalobkyňa vzhľadom na to, že dlhé roky\ns ním žila a vie, ako hospodárili. Na jeho výpisoch z bankového účtu podľa nej vidieť neustále pohyby\nnemalých finančných súm, preto argument, že nespotreboval či už sumu 57.000,- Eur ku dňu úhrady\nkúpnej ceny min. v sume 10.000,- Eur alebo aj zvyšok z tejto sumy po odpočítaní kúpnej ceny, označila\nza nepravdivý a zavádzajúci. Výbery súm v hotovosti, ktoré účelovo a príkladmo žalovaný v 1. rade\nsúdu prvej inštancie predložil, nie sú podľa nej spôsobilými dôkazmi na preukázanie, že si ich po\ndobu niekoľko mesiacov žalovaný v 1. rade ponechal u seba a následne ich použil na kúpu spornej\nnehnuteľnosti. Uviedla, že aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pripustil, že mohlo dôjsť k\nzmiešaniu prostriedkov výlučných a prostriedkami z príjmov a výdavkov aj z podnikania, čo znamená,\nže kúpna cena za spornú nehnuteľnosť nebola hradená z výlučných prostriedkov, ale aj z prostriedkov\npatriacich do BSM, hoci žalobkyňa tvrdí, že bola hradená predovšetkým z prostriedkov patriacich do\nBSM, lebo medzičasom došlo k spotrebovaniu výlučných prostriedkov. Súd ale z uvedeného vyvodil\npodľa nej nesprávne skutkové závery, keď mal za to, že kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť hradil\nžalovaný v 1. rade len z výlučných prostriedkov, pričom fakt spotrebovania výlučných prostriedkov ako aj\nich zmiešavania s prostriedkami v BSM odignoroval, pričom zároveň porušil pravidlá formálnej logiky. Z\nvykonaného dokazovania tak žalobkyňa jednoznačne vyvodila, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadom nespotrebovania sumy 57.000,- Eur počas roka 2015 a použitia časti z tejto sumu\n10.000,- Eur na úhradu kúpnej ceny. K nakladaniu s touto sumou sa odmietal relevantne a komplexne\nvyjadriť, čo mal podľa nej súd prvej inštancie vyhodnotiť v neprospech žalovaného v 1. rade, pričom len\núčelové výbery rôznych súm v hotovosti a v rôznych obdobiach nemôžu na základe skutkových okolnosti\ntohto prípadu obstáť. Mala za to, že žalovaný v 1. rade nevyvrátil právnu domnienku podľa § 143 OZ,\npretože sporná nehnuteľnosť patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade.\n29. K odvolaciemu dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky\nprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.\ng) CSP), žalobkyňa uviedla, že novoty v konaní predstavujú stav, keď je možné doteraz zistený skutkový\nstav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa\nrozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť\ntohto odvolacieho dôvodu mala za potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého\n\nvyvodila, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom\nprvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Pripomenula, že od začiatku iniciovania súdneho\nkonania navrhovala vykonať dôkaz, a to predloženie výpisov z bankového účtu žalovaného v 1. rade\nza obdobie roka 2015, resp. za obdobie od 2015 do 2018 a pokiaľ by ich nepreložil žalovaný v 1. rade,\nžiadala o ich zabezpečenie zo strany súdu prvej inštancie. Viackrát zotrvala na vykonaní tohto dôkazu,\nktorý je podľa súdnej praxe v takýchto súdnych konaniach dôležitý, avšak konajúci súd vykonanie\ntohto dôkazu zamietol bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia, hoci sám považoval za potrebné\npreukázať, ako počas roka 2015 žalovaný v 1. rade naložil so sumou 57.000,- Eur. Považovala za\nnepochopiteľné, prečo tak zamietol návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu. Uviedla, že v súdnom\nkonaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 21C/144/2018 v právnej veci žalobcu: H. J.\nZ., voči žalovanému: K. J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, súd vykonal ňou navrhovaný\ndôkaz, a to vyžiadanie si výpisov z bankového účtu žalovaného v 1. rade za rozhodné obdobie, v danom\nkonaní išlo o obdobie rokov 2013 až 2018. Zdôraznila skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v súdnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 21C/144/2018 opäť tvrdí tie isté skutočnosti ako v tomto konaní (rovnako aj v\niných konaniach, v ktorých sa žalobkyňa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam)\na to, že dňa 31.12.2013 získal výlučné peňažné prostriedky vo výške 27.970,- Eur z predaja výlučnej\nnehnuteľnosti a časť z nich použil na úhradu kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť, ktorú platil dňa\n21.03.2018, teda až po cca 4 rokoch a 3 mesiacoch tromi spôsobmi v 3 častiach, a preto má údajne patriť\ndo jeho výlučného majetku. Žalobkyňa však zastáva totožnú argumentáciu, že počas tých cca 4 rokov\nsumu v hodnote okolo 27.970,- Eur jednoznačne spotreboval a účelovo sa snaží vyskladať rôzne sumy,\nktoré si vybral za rozhodné obdobie z hotovosti, aby presahovali hodnotu kúpnej ceny (tieto skutočnosti\nžalovaný v 1. rade uviedol aj v tomto konaní vedenom na tunajšom súde, lebo omylom do tohto konania\ndoručoval vyjadrenie zo dňa 29.05.2019, ktoré pôvodne patrilo k sp. zn. 21C/144/2018). Vzhľadom na\nto, že žalobkyňa bez vlastnej viny nemohla predložiť výpisy z bankového účtu žalovaného v 1. rade skôr,\nnež súd prvej inštancie rozhodol, pretože nemala oprávnenie sa k nim dostať, avšak medzičasom sa jej\nich podarilo získať v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 21C/144/2018,\nžalobkyňa ich predložila v rámci odvolacieho konania súdu ako dôležitý dôkaz, ktorý podľa nej mení\nskutkový stav v prospech žalobkyne. Zdôraznila, že o skutočnosti, že v konaní vedenom pod sp. zn.\n21C/144/2018 si Okresný súd Bratislava III na pojednávaní konanom dňa 19.05.2022 vyžiadal výpisy\nz účtu žalovaného v 1. rade, okrem iného aj za rozhodné obdobie v tomto súdnom konaní (sp. zn.\n50C/74/2018). Uviedla, že v preskúmavanom konaní súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.05.2022\nupovedomila s tým, že by ich do tohto súdneho konania (sp. zn. 50C/74/2018) po ich získaní obratom\ndoložila, avšak aj napriek tomu súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol\nrozsudkom podľa nej bez toho, aby náležite zistil skutkový stav veci. Z výpisov z účtu žalovaného v 1.\nrade vyvodila nasledovné skutočnosti: Poukázala na viaceré pohyby na účte žalovaného v 1. rade medzi\nžalovanými (IBAN žalovaného v 2. rade je N.), a to:\n- dňa 17.05.2016 platba v sume 10.000,- Eur v prospech žalovaného v 1. rade,\n- dňa 11.08.2016 platba v sume 10.000,- Eur v prospech žalovaného v 2. rade,\n- dňa 22.08.2016 platba v sume 300,- Eur v prospech žalovaného v 1. rade.\nDôvody platieb sú neznáme, avšak sú po čase, keby malo údajne na základe v poradí 2. kúpnej zmluvy\nv roku 2016 dôjsť k spätnému prevodu spornej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v\n2. rade, ktorú údajne žalovaný v 2. rade pozabudol v roku 2016 zavkladovať do katastra nehnuteľností\na k jej zavkladovaniu došlo až v roku 2018. Taktiež poukázala na viaceré pohyby na účte žalovaného\nv 1. rade medzi žalovaným v 1. rade a otcom žalovaného v 2. rade (IBAN otca žalovaného v 2. rade\n- p. K. E. je N.), a to:\n- dňa 18.07.2014 platba v sume 10.000,- Eur v prospech p. K. E.,\n- dňa 05.09.2014 platba v sume 300,- Eur v prospech žalovaného v 1. rade,\n- dňa 24.09.2014 platba v sume 300,- Eur v prospech žalovaného v 1. rade,\n- dňa 22.10.2014 platba v sume 300,- Eur v prospech žalovaného v 1. rade.\nDôvody ani týchto platieb nie sú známe, avšak podľa tvrdenia žalovaných, mal žalovaný v 1. rade\nzaplatiť kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť v prospech bankového účtu p. K. E. dňa 12.11.2015. Odo\ndňa 19.01.2015, kedy bola v prospech bankového účtu žalovaného v 1. rade pripísaná suma vo výške\n57.000,- Eur (ako výlučné prostriedky) až do dňa 12.11.2015, kedy bola údajne zaplatená kúpna cena\nza spornú nehnuteľnosť vo výške 10.000,- Eur, došlo k spotrebovaniu výlučných prostriedkov v celej\nsume, pričom zdôraznila fakt, že suma 57.000,- Eur bola spotrebovaná už v dňa 18.03.2015. V tomto\nčase od 19.01.2015 do 18.03.2015 došlo podľa výpisu z účtu k nasledovným výberom v hotovosti, a to:\n- dňa 02.02.2015 výber hotovosti vo výške 2.000,- Eur,\n- dňa 11.02.2015 výber hotovosti vo výške 200,- Eur a\n\n- dňa 03.03.2015 výber hotovosti vo výške 1.000,- Eur,\nt. j. spolu 3.200,- Eur v hotovosti, ohľadom ktorých by sa žalovaný v 1. rade mohol opäť účelovo a\nklamlivo tváriť, že sú to peniaze zo sumy 57.000,- Eur, teda výlučné prostriedky, ktoré si ponechal\ndoma v hotovosti a koncom roka ich použil na úhradu kúpnej ceny, avšak uvedená suma v hotovosti by\nnebola dostačujúca na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola vo výške 10.000,- Eur, pretože ešte 6.800,- Eur\nby mu chýbalo. Žalobkyňa tvrdila, že všetky výbery hotovosti žalovaný v 1. rade ihneď aj spotreboval,\nčo nepochybne vyvodila z výpisov z účtu žalovaného v 1. rade a jeho nákladného luxusného spôsobu\nživota. Výbery hotovosti, a to dňa 02.02.2015 vo výške 2.000,- Eur, dňa 23.03.2015 vo výške 7.000,- Eur,\ndňa 30.03.2015 vo výške 5.000,- Eur, dňa 30.04.2015 vo výške 3.000,- Eur a dňa 11.05.2015 vo výške\n10.000,- Eur, ktoré údajne mali byť zo sumy 57.000,- Eur a ktoré si ponechal u seba a koncom roka\nzaplatil kúpnu cenu, tak podľa nej preukázateľne a nepochybne nemohli byť výlučnými prostriedkami,\npretože tie boli spotrebované už dňa 18.03.2015, a teda už výber hotovosti dňa 23.03.2015 nemohol byť\nz výlučných prostriedkov. Uvedené výbery hotovosti, ktoré žalovaný v 1. rade klamlivo a zavádzajúco\nprezentoval ako výlučné prostriedky, potom predstavujú hotovosť z prostriedkov patriacich do BSM,\npretože zároveň boli v prospech bankového účtu pripisované položky - kredity ako prostriedky patriace\ndo BSM. V dôsledku uvedeného, pokiaľ by žalovaný v 1. rade aj disponoval výlučnými prostriedkami,\ndochádzalo by k ich zmiešavaniu s prostriedkami z BSM. Avšak tak, ako uviedla a podľa nej preukázala\nvýpismi z účtu, výlučné prostriedky v sume 57.000,- Eur boli spotrebované už dňa 19.03.2015 a\nv žiadnom prípade nemohol mať žalovaný v 1. rade potom zo sumy 57.000,- Eur ako výlučných\nprostriedkov, minimálne výlučného prostriedky v sume 10.000,- Eur v hotovosti na úhradu kúpnej ceny\nku dňu 12.11.2015. Do pozornosti uviedla aj viaceré výbery hotovosti žalovaným v 1. rade počas pobytu\nv zahraničí v nemalých sumách, ktoré žalovaný v 1. rade obratom na dovolenkách aj spotreboval.\nSkutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol na viacerých dovolenkách počas roka 2015 sa žalobkyňa v konaní\nsnažila preukázať letenkami, ktoré súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezohľadnil a nezobral do\núvahy skutočnosť, že tak mohlo dôjsť k spotrebovávaniu výlučných prostriedkov. Toto dôkazné bremeno\nvšak žalobkyňa na seba prevzala z núdze, keď súd prvej inštancie podľa nej arbitrárne a svojvoľne\nbez akéhokoľvek rozumného a relevantného odôvodnenia nevykonal ňou viackrát navrhovaný dôkaz predloženie kompletných výpisov z účtu žalovaného v 1. rade minimálne za obdobie roka 2015. Uviedla,\nže sa všetky tvrdenia žalobkyne ukázali ako pravdivé a teda bez akýchkoľvek pochybností mala za\npreukázané, že došlo k spotrebovaniu výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade vo výške 57.000,Eur a to dňa 18.03.2015, preto z nich nemohla byť ani v hotovosti vyplatená celá kúpna cena za\nspornú nehnuteľnosť dňa 12.11.2015 vo výške 10.000,- Eur a zároveň dochádzalo aj k zmiešavaniu\nvýlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade s prostriedkami v BSM. Podotkla, že nové skutočností vyšli\nnajavo len zhodou náhod v rámci iného súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava III\npod sp. zn. 21C/144/2018. Argumenty a dôkazy žalovaných sa tak ukázali ako účelové a nepravdivé.\nŽalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie sa dopustil vážneho pochybenia tým, že si nevyžiadal\nvýpisy z bankového účtu žalovaného v 1. rade, pretože z nich podľa nej vyplynuli dôležité a rozhodujúce\nskutočnosti pre toto súdne konanie, na podklade ktorých napadnutý rozsudok nemôže obstáť a žalobe\nje potrebné v celom rozsahu vyhovieť. Mala za to, že uvedeným konaním súd prvej inštancie vážne\nzasiahol do jej práv a porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Tiež mala za to, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).\nPoukázala na odbornú literatúru, podľa ktorej ak boli na nadobudnutie nehnuteľnosti použité hoci len\nz časti prostriedky patriace do spoločného majetku manželov, do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, patrí celá nehnuteľnosť, nie len jej ideálna časť zodpovedajúca hodnote použitých spoločných\npeňazí do BSM. Ust. § 143 OZ podľa nej súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na zistený skutkový\nstav, keď zamietol žalobu žalobkyne, hoci v konaní nemala bez pochybností za preukázané, že žalovaný\nv 1. rade použil na kúpu spornej nehnuteľnosti len výlučné prostriedky zo sumy 57.000,- Eur, pretože\ndošlo k ich spotrebovaniu ku dňu vyplatenia kúpnej ceny a zároveň sa tieto výlučné peňažné prostriedky\nzmiešali s peňažnými prostriedkami v BSM, čo aj samotný súd prvej inštancie pripustil v odôvodnení\nrozsudku. Zamietnutie žaloby na zistenom skutkovom základe, z ktorého vyplýva, že na kúpu spornej\nnehnuteľnosti boli použité prostriedky patriace do BSM, považovala za nesprávne právne posúdenie zo\nstrany konajúceho súdu. Súd prvej inštancie podľa nej v odôvodnení rozhodnutia nesprávne aplikoval\nust. § 123 OZ, na základe ktorého ochranu výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade povýšil nad\nochranu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade ako manželov, pri ktorom\nsa uplatňuje právna domnienka, že veci, ktoré nadobudne niektorý z manželov počas manželstva z\nprostriedkov patriacich do BSM patria do BSM. V danom prípade súdu prvej inštancie vytkla, že mylne\nvyhodnotil, že nebolo nevyhnutné skúmať, na aký účel žalovaný v 1. rade spotreboval svoje výlučné\nprostriedky, pretože tieto neboli použité na kúpu spornej nehnuteľnosti, ale boli spotrebované za iným\n\núčelom. Tiež podľa nej v rozpore s právom posúdil na ťarchu žalobkyne pasivitu žalovaného v 2. rade a\nodmietanie žalovaného v 1. rade vyjadriť sa k nakladaniu so sumou 57.000,- Eur. Na základe uvedeného\nskutkového stavu potom podľa nej zamietnutie žaloby nemôže obstáť. Súdu prvej inštancie vytkla\nneprávne právne posúdenie veci, keď žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, hoci z dokazovania\nmala za zrejmé, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k použitiu výlučne\njeho prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť. Zhrnula, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože podľa nej rozsudok neobsahuje\nnáležité, zrozumiteľné a logické odôvodnenie, ktoré by bolo podkladom pre vyvodenie záveru, že žalobu\nje potrebné zamietnuť, súd dokonca v odôvodnení rozhodnutia uvádzal nepravdivé skutočnosti alebo si\nskutočnosti skresľoval a tým zároveň odníma strane možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu, súd prvej inštancie bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia nevykonal viackrát\nžalobkyňou navrhovaný dôkaz rozhodujúci pre celé súdne konanie, v dôsledku vykonania ktorého by\nsúdom zistený skutkový stav nemohol obstáť, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z vykonaných dôkazov a skutkových okolností vyvodil\nzáver, že v danom prípade žalovaný v 1. rade uniesol dôkazné bremeno, ale žalobkyňa svoje dôkazné\nbremeno neuniesla, hoci je zrejmé, že žalovaný v 1. rade svoje výlučné prostriedky podľa výpisu z\nbankového účtu v rozhodnom období spotreboval, rovnako zistil, že došlo k zmiešavaniu výlučných\na spoločných prostriedkov, avšak nesprávne vyhodnotil dôležitosť a relevantnosť týchto skutočností,\nčo nezodpovedá ani pravidlám formálnej logiky, súd prvej inštancie sa dopustil závažných pochybení\npri zisťovaní skutkového stavu, na podklade ktorého vydal rozhodnutie, nakoľko vyšli najavo nové\nskutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza až v tomto odvolaní a ktoré bez vlastnej viny nemohla v súdnom\nkonaní preložiť skôr, preto mala za to, že tieto novoty sú v odvolacom konaní prípustné, v dôsledku čoho\nsúdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, súd prvej inštancie podľa nej nesprávne právne\nposúdil vec, keď zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu, pretože nesprávne interpretoval ust. §\n143 a § 123 OZ na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového záveru vyvodil nesprávny právny\nzáver. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý\nrozsudok a žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.\n30. Žalovaný 1/ sa v odvolacej replike v plnom rozsahu stotožnil s právnymi a skutkovými závermi\nuvedenými v napadnutom rozsudku, považoval ho za vecne a právne správny, a navrhol, aby ho odvolací\nsúd potvrdil a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňou podané\nodvolanie mal za nedôvodné, nie sú podľa neho naplnené ani odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa v\nodvolaní zdanlivo uvádza. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že napádaný rozsudok je nedostatočne\nodôvodnený, resp. rozporuplný, či niektoré vety sú nedokončené. Podľa neho skutkovú a právnu\nargumentáciu súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, a i prípadné nedokončené vety podľa\nneho nespôsobujú zmätočnosť rozsudku ako vadu konania, ktorá by bola odvolacím dôvodom, pretože v\nuvedených jednotlivých bodoch súd prvej inštancie s poukazom na dôkazy, podrobne zdôvodňuje, prečo\nžalobu zamieta a teda žalobkyňa nie je ukrátená na svojom práve na náležité odôvodnenie rozhodnutia.\nSúd prvej inštancie podľa neho dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti mal za\nnesporné, ktoré za sporné a ako sa s nimi vysporiadal a tiež prečo niektoré navrhované dôkazy zo strany\nžalobkyne nevykonal. Ak žalobkyňa namieta zmätočnosť v tvrdení súdu prvej inštancie, že žalovaný\nv 1. rade vybral dňa 12.11.2015 sumu 10.000, EUR, dané súd prvej inštancie ani v rozsudku netvrdí.\nUvedené je zo strany odvolateľky vytrhnuté z kontextu, pretože podľa vyššie uvedených viet je zrejmé,\nže súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade preukázal, že z týchto finančných prostriedkov\n(pozn. sumy 57.000,- EUR) vybral sumu 10.000,- EUR, a dňa 12.11.2015 túto sumu použil na zaplatenie\nspornej nehnuteľnosti (čo vyplýva aj z predložených a vykonaných dôkazných prostriedkov). Tvrdenia\nsúdu prvej inštancie mal za podporené vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie z čiastkových\nvýpisov z účtu žalovaného v 1.rade ďalej zistil, že v roku 2015 zo svojho účtu ďalej vybral aj iné čiastky\nv hotovosti ako napr. dňa 2.2.2015 vo výške 2.000,- EUR atď. Uvedené tvrdenia žalovaného v 1. rade,\ns ktorými sa i súd prvej inštancie stotožnil, mal za preukázané výpismi z účtu žalovaného v 1. rade.\nNaopak obrana žalobkyne v tom smere, že došlo k spotrebovaniu týchto peňazí z výlučného vlastníctva,\nnebola podľa neho žalobkyňou nijako preukázaná, hoci dôkazné bremeno v tomto smere niesla ona.\nŽalobkyňa sa podľa neho nemôže odvolávať na k odvolaniu prikladané výpisy z účtu v tom smere,\nže debetné položky predstavujú úhrady ich nákladov (odhliadnuc od toho, že tento dôkaz sa snaží\ndo odvolacieho konania premietnuť nezákonným spôsobom využitím §366 CSP). Z dôvodu, že súd\nprvej inštancie mal za preukázané výbery v hotovosti v roku 2015, z ktorých bola následne kúpna cena\nza spornú nehnuteľnosť hradená, nepovažoval navrhovaný dôkaz na predloženie výpisov z účtov za\n\nobdobie od 2015 až do súčasnosti (!) za potrebný, pretože ďalšie operácie na účte mal za irelevantné,\nkeďže k úhrade kúpnej ceny za spornú nehnuteľnosť došlo v hotovosti vkladom na účet žalovaného v 2.\nrade. Nebolo preto podľa súdu prvej inštancie pre účely súdneho konania potrebné predkladanie výpisov\nz účtov žalovaného v 1. rade, a tiež považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobkyne o tom, že predkladanie\ntohto dôkazu je bežnou súdnou praxou či dokonca v súlade s judikatúrou. Samotné výbery finančných\nprostriedkov podľa neho dostatočne preukazujú, že žalovaný v 1. rade tieto peniaze mal, keďže si ich\nvybral zo svojho účtu, a tieto (výlučne tieto) použil na kúpu garáže. Žalobkyňa podľa neho nepreukázala\nsvoje tvrdenia o vedení luxusného spôsobu života, ich spotrebovanie. K zmiešavaniu sa peňazí na\nbankových účtoch odkázal na doposiaľ uvádzanú právnu argumentáciu, a teda že v prípade bankového\núčtu ako takého, zmiešavanie peňazí v klasickom slova zmysle nie je možné, vzhľadom na to, že peniaze\nsa reálne/fyzicky na danom účte nenachádzajú, pretože v prípade vloženia peňazí na účet (banka s\nvloženými peniazmi vykonáva rôzne bankové operácie a ďalej ich v obehu používa), vzniká vkladateľovi\npohľadávka a v prípade jeho výberu sa táto pohľadávka opäť transformuje z jednej podoby (majetkového\npráva v podobe pohľadávky) do podoby druhej-na peniaze ako platidlo. Samotný výpis z účtu ešte\nnemal za spôsobilý preukázať spotrebovanie tam „evidovaných“ financií za veci spoločné (patriace do\nBSM), alebo osobné (výlučné) veci alebo potreby manžela či iné, mimo BSM patriace, keď k takémuto\nstotožneniu (konkretizovaniu) dochádza až v súvislosti s ďalšími dôkazmi, ako je objednávka tej ktorej\nveci, alebo kúpna zmluva či iné. Žalovaný 1/ mal za to, že v danom prípade preukázal kúpnou zmluvou\nkúpnu cenu vo výške 10.000,- EUR, ktorú uhradil z hotovostných peňazí, ktoré vybral zo svojho účtu.\nVo veci sa nič nemení ani v prípade, ak sú na daný účet vyplatené finančné prostriedky predstavujúce\nmzdu, kedy táto mzda (na účte/vo vzťahu k banke premietnutá ako pohľadávka) patrí do BSM. Navyše\nv prípade finančných prostriedkov - peňazí, nie je podľa neho ani možné hovoriť o individuálne určených\nči určiteľných veciach, pretože peniaze sú ekvivalentom určitej hodnoty, ktorá je v právnom slova zmysle\nrelevantná (rovnako i ekonomicky), keďže ide o zákonom a spoločnosťou uznávané a rešpektované\nplatidlo. Inak ako „papier“ je celkom bez významu. Preto v prípade bankových účtov a vkladania peňazí\n„naň“, nie je reálne možné, aby došlo k zmiešavaniu sa peňazí s peniazmi z BSM, pretože v prípade,\nak by aj vkladateľ vložil na daný účet výlučne jednu sumu z výlučných prostriedkov (a následne by\nnedochádzalo ku žiadnym vkladom resp. by výber uskutočnil hneď po vklade), pri výbere by dostal „iné“\nbankovky ako tie, ktoré boli vložené. Na peniaze na účte sa nahliada ako na uvádzanú pohľadávku,\nktorá je už určiteľná. Žalobkyňou tvrdenú pasivitu žalovaného v 2. rade označil za domnienku žalobkyne,\nžalovaný v 2. rade sa k veci písomne vyjadril, rovnako aj na pojednávaní, preto nemožno o pasivite z\njeho strany ani uvažovať. Na druhej strane, je to podľa neho práve žalobkyňa, ktorá sa nedostavila ani\nna jedno pojednávanie. Uviedol, že rovnako tiež úvaha o tom, že žalovaní klamlivo a účelovo uvádzali,\nže opätovne uzavreli v roku 2018 tú istú zmluvu, ktorú uzatvorili v roku 2016, je len v rovine žalobkyných\ndomnienok, pretože tieto úkony boli tak zo strany žalovaného v 2. rade, ako i zo strany žalovaného v 1.\nrade vysvetlené. Ďalej pripomenul, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza,\nže nie je relevantné, na aký účel bola suma 57.000,- EUR vo „zvyšku“ (teda v časti 47.000,- EUR)\npoužitá, resp. či vôbec nejak použitá bola, keďže z týchto peňazí, a výlučne len z nich, bola plná výška\nkúpnej ceny (10.000,- EUR) za garáž uhradená. Úvaha žalobkyne o narušení princípu rovnosti zbraní\npodľa žalovaného 1/ neobstojí, pretože danú sumu nijako nespotreboval, nemal preto čo preukazovať,\nkeďže platí negatórna dôkazná teória. T. j. z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové\ntvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať,\naby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo,\nčo neexistuje). Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať\nprostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o\ntom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Žalovaný 1/ mal za to, že objektívne nemohol preukázať\nspotrebovanie danej zvyšnej sumy. Kto tvrdí, že daná suma bola spotrebovaná, je práve žalobkyňa, preto\ndôkazné bremeno čo do týchto tvrdení bolo na nej. Pokiaľ aj žalovaný v 1. rade poslal v roku 2015 na účet\nžalobkyne sumu 23.000,- EUR, táto skutočnosť podľa neho nepreukazuje resp. nevyvracia, že žalovaný\n1/ vybral zo svojho účtu postupne finančné prostriedky z výlučného vlastníctva, ktoré potom vložil na účet\notca žalovaného v 2.rade, a že žalovaný žalobkyni hradil dané sumy z finančných prostriedkov iných, ako\nsú tie, ktoré mu boli vyplatené v rámci sumy 57.000,- EUR. K novotám v odvolacom konaní podľa § 366\nCSP uviedol, že predložené výpisy z účtu žalovaného v 1.rade, ktoré sú súčasťou odvolania žalobkyne,\nnepredstavujú prípustnú novotu v odvolacom konaní, nie je podľa neho naplnená žiadna výnimka z\nmožností predkladať dôkazy po momente zákonnej či sudcovskej koncentrácie konania v zmysle §153\na 154 CSP (vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania), a nie je splnená ani žiadna z podmienok\n§ 366 CSP, a preto na ne nesmie byť prihliadané. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal s\nuž uplatneným návrhom protistrany - predloženia výpisov z účtov žalovaného v 1. rade, ktorý vykonať\n\nodmietol, pretože tvrdenia o úhrade kúpnej ceny z výlučných prostriedkov mal za preukázané detailmi\nz účtov a vkladom na účet žalovaného v 2. rade. Rovnako nevykonanie tohto uplatneného návrhu\nžalobkyne nemal za porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie, pretože súd nemusí vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Poukázal na to, že § 366 CSP má na mysli prostriedky procesného útoky\nči obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní, avšak návrh na vykonanie dôkazov predložením výpisov z\núčtov žalované ho v 1. rade uplatnený bol, súd prvej inštancie ho však nevykonal, ktorú skutočnosť však\nžalobkyňa nemôže cez ust. § 366 CSP využiť vo svoj prospech v odvolacom konaní. Pripomenul, že\nsúd prvej inštancie uviedol, že má za preukázané výbery, a ďalšie pohyby nie sú pre rozhodnutie vo\nveci podstatné, pretože kúpna cena bola uhradená vkladom na účet /nie prevodom/ a ďalšie bankové\noperácie sú pre merito veci irelevantné, aj vzhľadom na to, že ku každému jednému pohybu (debetu)\nby bolo nutné predkladať ďalšie dôkazné prostriedky na stotožnenie, o aký výdavok vlastne ide, preto\nsúd prvej inštancie podľa neho celkom správne tento dôkaz zamietol s poukazom na hospodárnosť a\nzmätočnosť. S uvedeným sa stotožnil, nakoľko ako vidno z odvolania, žalobkyňa vytrhnuto z kontextu\nuvádza bankové operácie, ktorých stotožnenie by mohlo nastať až v prípade, ak sa k daným pohybom\npredložia ďalšie listiny. S meritom veci nesúvisiace bankové operácie nie je preto podľa neho nutné\ndokazovať (ako napr. tok finančných prostriedok z účtu otca žalovaného v 2. rade uvedené v bode c.),\nalebo i pod bodom a.). Nesúhlasil, že by žalovaný v 1. rade do dňa 18.3.2015 spotreboval kúpnu cenu\n57.000,- EUR, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, pretože okrem tejto sumy, žalovaný disponoval\naj inými peniazmi vo výlučnom vlastníctve. K doručeniu odvolania prostredníctvom emailu uviedol, že\nz predkladaných podaní mu nie je zrejmé, či tieto sú podpísané elektronickým podpisom alebo nie. V\nprípade ak nie, na uvedené podanie nie je možné vôbec prihliadnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal\nzato, že žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody bez náležitého odôvodnenia, napádaný rozsudok považuje\nza vecne a právne správny a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému\npriznal náhradu trov konania vo výške 100 %.\n31. Žalobkyňa v odvolacej duplike rozporovala vyjadrenie žalované ho v 1. rade v celom rozsahu.\nMala za to, že žalovaný v 1. rade v podstate len vo všeobecnosti uvádza, že odvolanie žalobkyne\nnie je dôvodné, nie sú naplnené odvolacie dôvody a v zásade vo svojej argumentácii len odkazuje\nna body odôvodnenia napádaného Rozsudku, čo nemožno podľa žalobkyne považovať za relevantnú\nobranu žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa sa v celom rozsahu pridržala svojho odvolania, v ktorom\nsa podľa jej názoru náležite skutkovo aj právne vysporiadala s tvrdeniami žalovaného v 1. rade\nuvedenými v jeho Vyjadrení. Žalobkyňa považuje za nelogické tvrdenie žalovaného v 1. rade vo\nvyjadrení, že prípadné nedokončené vety v rozsudku nespôsobujú zmätočnosť rozsudku, pretože súd\nprvej inštancie podrobne opisuje, prečo žalobu zamieta. Namietala, že žalovaný v 1. rade toto svoje\ntvrdenie nepodložil konkrétnymi skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku, a preto len uvedené\nstrohé konštatovanie žalovaného v 1. rade nepovažovala za náležitú obranu. Ďalej pripomenula, že\nžalovaný v 1. rade vo Vyjadrení uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku netvrdí, že\nžalovaný v 1. rade vybral dňa 12.11.2015 sumu 10.000,- Eur a má za to, že súd prvej inštancie uviedol\nnasledovné: „žalovaný v 1. rade preukázal, že z týchto finančných prostriedkov (pozn. sumy 57.000,Eur) vybral sumu 10.000,- Eur, a dňa 12.11.2015 túto použil na zaplatenie spornej nehnuteľnosti.“\nNamietala, že uvedené citované tvrdenie žalovaného v 1. rade vo vyjadrení je v rozpore s odôvodnením\nrozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza: „Žalovaný v 1. rade ale preukázal, že z týchto finančných\nprostriedkov vybral sumu 10.000,- Eur dňa 12.112015 a túto použil na zaplatenie spornej nehnuteľnosti.“\nŽalovanému v 1. rade vytkla, že nezákonne prenáša dôkazné bremeno na žalobkyňu v tom smere, že\nmala preukázať, že došlo k spotrebovaniu súm vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom\nide o jednotlivé sumy, ktoré si žalovaný v 1. rade zo svoju účtu vybral. Žalobkyňa dala do pozornosti,\nže po celý čas tvrdí, že odo dňa poukázania sumy 57.000,- Eur na účet žalovaného v 1. rade došlo\nk ich spotrebovaniu (ako aj zmiešavaniu s prostriedkami v BSM), pričom za spotrebovanie sa chápe\naj ich výber. Označila za účelové a klamlivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že on si tieto výbery súm\nuložil doma a až po dlhej dobe ich použil údajne na kúpu spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa doplnila, že\nsa navyše nad rámec svojho dôkazného bremena snažila preukázať, že žalovaný v 1. rade v priebehu\nroka 2015 spotreboval výlučné prostriedky v sume 57.000,- Eur, pretože viedol luxusný spôsob života.\nNamietanie luxusného spôsobu života žalovaným v 1. rade označila za účelové, pretože jeho majetkové\npomery boli v mnohých iných súdnych konaniach náležite preukázané, o čom má samozrejme vedomosť\naj právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade a navyše, žalobkyňa sa vyjadrila, že pokiaľ bude súd\nprvej inštancie považovať za potrebné preukázať aj luxusný spôsob života žalovaného v 1. rade, tieto\nskutočnosti preukáže (viď str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 20.05.2022), avšak súd prvej inštancie\nto nepovažoval za potrebné. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 1. rade namieta predloženie výpisov z\n\núčtu žalovaného v 1. rade ako ďalšieho dôkazu, ktorý žalobkyňa priložila k odvolaniu voči rozsudku.\nUvedené namietanie žalovaného v 1. rade mala za irelevantné, pretože aplikácia ust. § 366 písm. d)\nCSP v odvolacom konaní je plne dôvodná, lebo práve z dôvodu, že prvoinštančný súd zamietol návrh\nžalobkyne na vykonanie navrhovaného dôkazu - vyžiadanie si výpisov z bankového účtu žalovaného\nv 1. rade za rozhodné obdobie, žalobkyňa sa k tomu dôkazu nemala ako dostať, teda bez vlastnej\nviny ho nevedela predložiť skôr v tomto súdnom konaní a zhodou okolností však tento dôkaz získala\nv rámci iného súdneho konania, v ktorom súd práve vykonanie tohto dôkazu považoval za nevyhnuté,\na preto žalobkyňa obratom tieto výpisy predložila aj v tomto súdnom konaní. Predložené výpisy podľa\nnej nad akékoľvek pochybnosti preukazujú spotrebovanie výlučných prostriedkov žalovaného v 1. rade\nvo výške 57.000,- Eur, zmiešavanie výlučných prostriedkov s prostriedkami v BSM na bankovom účte\nako aj luxusný spôsob života žalovaného v 1. rade, pričom žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridržiava\npodaného Odvolania, v ktorom sa s aplikáciou ust. § 366 písm. d) CSP náležite vysporiadala. Žalobkyňa\ntak naďalej považuje výpisy z bankového účtu žalovaného v 1. rade za relevantné a nevyhnutné\ndôkazy v tomto konaní a nevykonanie tohto dôkazu zo strany prvoinštančného súdu za porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces. Považovala za nepodstatné vyjadrenie sa žalovaného v 1. rade k\npasívnemu postoju žalovaného v 2. rade k tomuto súdnemu konania, pretože žalovaný v 1. rade, resp.\njeho právna zástupkyňa nie sú oprávnení sa vyjadrovať za žalovaného v 2. rade. Doplnila, že nie je\njej povinnosťou dostaviť sa osobne na každé súdne pojednávanie, pretože má právneho zástupcu a\nrovnako tak učinil aj žalovaný v 1. rade. K odvolaniu podaného mailom so zaručeným elektronickým\npodpisom uviedla, že súd prvej inštancie disponuje predmetným mailom, prostredníctvom ktorého bolo\nodvolanie doručované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Uviedla, že technická chyba portálu\nežaloby.sk, resp. Slovensko.sk nemôže byť na ujmu žiadnej strany sporu a tento názor bol už riešený aj\nnajvyššími súdnymi autoritami. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobkyňa opätovne žiadala,\naby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel a žalobkyni priznal voči žalovanému v\n1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n32. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedol, že tento má za vecne\na právne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu. Opätovne poukázal na znenie § 366 CSP a na to, že predložené výpisy z\núčtu žalovaného v 1. rade, ktoré sú súčasťou odvolania žalobkyne, nepredstavujú prípustnú novotu\nv odvolacom konaní, nemal za naplnenú žiadnu výnimku z možností predkladať dôkazy po momente\nzákonnej či sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 a 154 CSP (vyhlásenie uznesenia o\nskončení dokazovania), a nemal za splnenú ani žiadnu z podmienok § 366 CSP, a preto na ne nesmie\nbyť prihliadané. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal s už uplatneným návrhom protistrany predloženia výpisov z účtov žalovaného v 1. rade, ktorý vykonať odmietol, pretože tvrdenia o úhrade\nkúpnej ceny z výlučných prostriedkov mal za preukázané detailmi z účtov a vkladom na účet žalovaného\nv 2. rade. Rovnako nevykonanie tohto uplatneného návrhu žalobkyne nemal za porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie, pretože súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Poukázal na to, že\n§ 366 CSP má na mysli prostriedky procesného útoky či obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní, avšak\nnávrh na vykonanie dôkazov predložením výpisov z účtov žalované ho v 1. rade uplatnený bol, súd prvej\ninštancie ho však nevykonal, ktorú skutočnosť však žalobkyňa nemôže podľa neho cez ust. §366 CSP\nvyužiť vo svoj prospech v odvolacom konaní. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie uviedol, že má za\npreukázané výbery, a ďalšie pohyby nie sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože kúpna cena bola\nuhradená vkladom na účet /nie prevodom/ a ďalšie bankové operácie sú pre merito veci irelevantné,\naj vzhľadom na to, že ku každému jednému pohybu (debetu) by bolo nutné predkladať ďalšie dôkazné\nprostriedky na stotožnenie, o aký výdavok vlastne ide, preto podľa jeho názoru súd prvej inštancie celkom\nsprávne tento dôkaz zamietol s poukazom na hospodárnosť a zmätočnosť. S uvedeným sa stotožnil,\nkeď žalobkyňa podľa neho vytrhnuto z kontextu uvádza bankové operácie, ktorých stotožnenie by mohlo\nnastať až v prípade, ak sa k daným pohybom predložia ďalšie listiny. S meritom veci nesúvisiace bankové\noperácie nie je preto nutné dokazovať (ako napr. tok finančných prostriedok z účtu otca žalovaného\nv 2. rade uvedené v bode c.), alebo i pod bodom a.). Nesúhlasil, že by žalovaný v 1. rade do dňa\n18.3.2015 spotreboval kúpnu cenu 57.000,- EUR, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, pretože okrem\ntejto sumy, žalovaný disponoval aj inými peniazmi vo výlučnom vlastníctve. Nestotožnil sa s názorom\nvyjadreným v podaní žalobkyne zo dňa 22.12.2022, že za spotrebovanie financií sa chápe aj ich výber\nz účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal zato, že žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody bez náležitého\nodôvodnenia, napádaný rozsudok považoval za vecne a právne správny a navrhol, aby odvolací súd\n\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške\n100 %.\n33. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380\nods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom\npodľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je\ndôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne, výsledky\nvykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve\nnormy, ktoré aj správne vyložil. Vec teda aj správne právne posúdil. Svoje skutkové a právne závery\nv napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP). V\nodvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený\nprávny záver o nedôvodnosti nároku žalobkyne proti žalovaným na petitom žaloby požadované určenie.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne vyčerpávajúce a preto sa v\nzáujme spravodlivého súdneho konania vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkyne.\n35. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\n36. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy\nv súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú\nsilu.\n37. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli\ntvrdené a boli predmetom ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú\npre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých\ndôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,\nktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\n38. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či\nprotichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov\nje záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery\núčastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v\nzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie\nsúdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\n39. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,\nlen ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal\nza pre skutkový stav dôležitý alebo naopak ( 6MCdo 1/2010).\n40. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod\nskutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva\nk záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav\nsubsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.\n\n41. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie hodnotil absolútne\nlogicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom a ani v právnom posúdení zisteného skutkového stavu\nsa nedopustil žiadneho omylu, keď ako už uviedol odvolací súd vyššie, s vyhodnotením vykonaného\ndokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňuje.\n42. Predmetom konania o určovacej žalobe žalobkyne je právne posúdenie otázky, čí stavba vedená\npodľa katastra nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaného 2/, a to garáž so súpisným č. XXXX, parcela\nreg. C č. XXXX/XX o výmere 17 m2 zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny\nodbor, katastrálne územie J., obec G. - m. č. V., je v jej bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným\n1/, t. č. jej manželom. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k\npredmetnej stavbe titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ dňa 15.10.2018, ktorá bola\nzavkladovaná dňa 12.11.2018 pod I.-XXX/XXXXV, za kúpnu cenu 10.000 eur. Tieto skutočnosti zistené\nsúdom prvej inštancie medzi stranami sporu sporné neboli, hoci žalobkyňa v odvolaní namietala spôsob\núhrady kúpnej ceny žalovaným 2/ 2 roky pred uzatvorením zmluvy. V tomto smere súd prvej inštancie\ndokazovaním zistil, že pôvodne bola garáž na žalovaného 2/ od žalovaného 1/ prevedená na základe\nmedzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2016, ktorá však nebola zavkladovaná, žalovaný 2/\nju stratil, z ktorého dôvodu bola vyhotovená neskôr identická zmluva za účelom prebehnutia vkladového\nkonania o nej na katastri nehnuteľností. Uvedené zistenia sa odvolaciemu súdu javia ako možné,\ndokazovaním boli riadne zistené a žalovaná tieto zistenia žiadnym dôkazným prostriedkom nevyvrátila.\nRovnako nebolo medzi stranami sporné zistenie súdu prvej inštancie, že išlo v poradí o druhú kúpnu\nzmluvu týkajúcu sa predmetnej stavby, keď predtým zmluvou zo dňa 10.11.2015 zavkladovanou pod č. I.XXXXX/XX zo dňa 02.12.2015 nadobudol vlastníctvo k stavbe žalovaný 1/ od žalovaného 2/. Vzhľadom\nna dôvody odvolania a odvolacej repliky žalovaného 1/ nie je predmetom odvolacieho prieskumu\nani skutkové zistenie súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie týkajúce sa tej skutočnosti, že\nžalobkyňa sa včas, t. j. v premlčacej dobe dovolala relatívnej neplatnosti v poradí druhej kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi žalovanými tvrdiac, že táto je neplatná, nakoľko k jej uzavretiu nedala ako jej\nbezpodielová spoluvlastníčka súhlas. Spornou otázkou medzi stranami bolo, či finančné prostriedky\npoužité žalovaným 1/ na úhradu kúpnej ceny z prvej kúpnej zmluvy boli súčasťou masy BSM žalobkyne\na žalovaného 1/, alebo boli finančnými prostriedkami vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Medzi\nstranami nesporným zistením bolo, že žalovaný v 1. rade počas manželstva dňa 19.01.2015 na jeho\núčet IBAN N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nadobudol sumu 57.000,- € z predaja nehnuteľností\nv k.ú. Š., obec Š., okres Š., vedené na LV č. XXX na Okresnom úrade Š., katastrálnom odbore od\nkupujúceho, spol. VF Project & Marketing s.r.o., ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. V jeho výlučnom\nvlastníctve teda boli aj peniaze z predaja tejto nehnuteľnosti v k. ú. Š. získané. Sporné boli len tvrdenia\nžalobkyne, že tieto finančné prostriedky žalovaný 1/ spotreboval sám alebo spolu so žalobkyňou a\npreto na kúpu stavby garáže použil minimálne časť z prostriedkov patriacich do ich BSM, a tvrdenia\nžalovaného 1/, že zo sumy 57.000 eur predstavujúcej sumu jeho výlučných finančných prostriedkov\npoužil časť týchto prostriedkov vo výške 10.000 eur na úhradu kúpnej ceny garáže titulom kúpnej zmluvy\nz roku 2015, čo preukazoval čiastkovými výpismi z jeho účtu za relevantné obdobie. Žalobkyňa v tomto\nsmere navrhla ako dôkaz preukázania toho, že prostriedky vo výške 57.000 eur vo výlučnom vlastníctve\nžalovaného 1/ boli spotrebované výlučne žalovaným alebo spoločne kompletný výpis z účtu žalovaného\n1/ za rok 2015, navrhla ho získať prostredníctvom súdu prvej inštancie z dôvodu jej nemožnosti získať\ntakýto dôkazný prostriedok priamo od banky, avšak súd prvej inštancie jej tento návrh na vykonanie\ndokazovania zamietol, majúc za to, že tento dôkaz (pravdepodobne procesný postup v dokazovaní)\nby bol nehospodárny, ale navyše aj zmätočný pre zmiešanie príjmov a výdavkov aj z podnikania.\nUvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za nedostatočné a procesný postup\nsúdu prvej inštancie spočívajúci v nevykonaní ňou navrhnutého podľa nej kľúčového dokazovania za\nporušenie princípu rovnosti zbraní v civilnom sporovom konaní, keď súd prvej inštancie viackrát predĺžil\nsudcovskú lehotu žalovanému 1/ na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k návrhom na dokazovanie vo vzťahu\nk ním tvrdenej skutočnosti ohľadom spotrebovania alebo nespotrebovania jeho výlučných finančných\nprostriedkov.\n43. Preskúmavané konanie je civilným sporovým konaním, ktoré je ovládané okrem zásady dispozičnej\nnajmä zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k\nnim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a\nukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia\na povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná\n\nkaždá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna\nnorma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení má teda\nstrana, ktorá určité pre účely rozhodnutia relevantné hmotnoprávne skutočnosti tvrdí.\n44. Žalovaný 1/ tvrdil, že počas manželstva so žalobkyňou získal za predaj nehnuteľnosti vo svojom\nvýlučnom vlastníctve nadobudnutom pred manželstvom finančné prostriedky vo výške 57.000 eur,\nktoré tvrdenie preukázal. Následne tvrdil, že pri kúpe relevantnej garáže v roku 2015 teda disponoval\nfinančnými prostriedkami vo svojom výlučnom vlastníctve vo výške 10.000 eur, ktoré mali predstavovať\nčasť zo získanej kúpnej ceny 57.000 eur za predaj nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve. Z\nvykonaného dokazovania je aj podľa odvolacieho súdu nepochybné, že žalovaný 1/ pri kúpe garáže v\nroku 2015 disponoval výlučnými finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu kúpnej ceny garáže\nvo výške 10.000 eur, keďže dňa 19.01.2015 obdržal výlučné finančné prostriedky vo výške 57.000 eur.\nSvoje tvrdenie týmto preukázal. Netvrdil, že sumu 57.000 eur spotreboval on alebo že bola spotrebovaná\nv rámci vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou a že by preto kúpnu cenu 10.000 eur musel\nhradiť z prostriedkov patriacich do BSM. Uvedené negatívne tvrdenie nebol povinný preukazovať.\nTakúto skutočnosť tvrdila žalobkyňa a svoje tvrdenia mala záujem preukázať kompletným výpisom z\núčtu žalovaného 1/ za rok 2015, ktorý návrh na dokazovanie jej súd prvej inštancie zamietol. S týmto\nprocesným postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko žalobkyňou navrhovaný\nVýpis z účtu žalovaného 1/ by nepreukazoval, na čo boli vybraté finančné prostriedky použité, či vôbec\nboli použité a nebol by spôsobilý vyvrátiť preukázané tvrdenie žalovaného, že v roku 2015 inkasoval\nvýlučné finančné prostriedky, z ktorých časť vybral a použil na úhradu kúpnej ceny garáže. Iný dôkaz\nžalobkyňa k jej tvrdenej skutočnosti nenavrhla, spotrebovanie celej sumy 57.000 eur žalovaným 1/ do\núhrady kúpnej ceny garáže tak nepreukázala. Pre účely rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci a pre\npreukázanie tvrdenia žalovaného 1/ stačilo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie čiastočnými\nvýpismi z účtu žalovaného 1/ a nesporným zistením, že v roku 2015 obdržal výlučné finančné prostriedky\nvo výške niekoľkonásobne vyššej než bola kúpna cena garáže. Čiastočné výpisy z účtu žalovaného\npredstavujú sumu, ktorá mohla tvoriť práve kúpnu cenu garáže. Tvrdenie žalobkyne, že dňa 19.01.2015\nžalovaným 1/ inkasované výlučné finančné prostriedky do úhrady kúpnej ceny za garáž titulom kúpnej\nzmluvy zo dňa 10.11.2015 v celosti minul na iné účely a nezostala mu z nich suma vo výške 10.000 eur na\núhradu tejto kúpnej ceny nebolo žalobkyňou preukázané a nemohli byť preukázané ani ňou navrhnutým\na súdom prvej inštancie zamietnutým dokazovaním kompletným výpisom z účtu žalovaného 1/ za rok\n2015.\n45. Pokiaľ súd prvej inštancie procesne postupoval vyššie uvedeným spôsobom a zároveň v rámci\nprebiehajúceho konania predĺžil sudcovskú lehotu určenú žalovanému 1/ na vyjadrenie sa vo veci,\npričom o žiadosti o zmeškanie prvej lehoty nerozhodol, uvedený postup súdu prvej inštancie neodporuje\nzákonu (CSP) ani priamo, ani ho neobchádza a nespôsobuje tak porušenie zásady rovnosti zbraní v\nrámci civilného sporového konania.\n46. Podľa § 117 CSP lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.\nPodľa § 118 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.\nPodľa § 118 ods. 2 CSP lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.\n47. V danom prípade sa jednalo o sudcovskú lehotu v zmysle § 181 ods. 4 CSP na dodatočné\nsplnenie povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich\npreukázanie, po márnom uplynutí ktorej súd nemusí na tieto skutkové tvrdenia a dôkazy prihliadať, teda\nzároveň aj môže, čím nie sú dotknuté ust. § 153 a 154 CSP, t. j. konajúci súd nemusí, ale aj môže\nna prostriedky procesnej obrany žalovaného v spore uplatnené po márnom uplynutí sudcovskej lehoty\nprihliadať. Predĺžením sudcovskej lehoty súd prvej inštancie neporušil zákon, keď navyše samotná\nžalobkyňa v odvolaní uviedla, že žalovaný 1/ v oneskorene podanom vyjadrení nič podstatné neuviedol.\nUvedený postup mohol byť príčinou predĺženia prvoinštančného súdneho konania, avšak rozhodne nie\nporušením zákona, ani zásady rovnosti zbraní (keďže jej neboli odňaté žiadne možnosti v uplatňovaní\njej prostriedkov procesného útoku) a už vôbec nie príčinou vecne nesprávneho rozhodnutia sporu.\nProcesný kódex povinnosť súdu rozhodnúť uznesením o predĺžení sudcovskej lehoty nekáže. Podľa\njudikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie NS SR z 06.07.2011 sp. zn. 2Sžo200/2010) je\nsíce potrebné predĺženie lehoty oznámiť žiadajúcemu účastníkovi v záujme nepredlžovania sporu, avšak\nv danom prípade nedošlo k situácii, že by v dôsledku žalobkyňou namietaného procesného postupu\n\nsúdu prvej inštancie došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces v intenzite opodstatňujúcej\nzrušenie napadnutého rozsudku.\n48. Pokiaľ ide o kompletný výpis z účtu žalovaného 1/ za rok 2015 doložený žalobkyňou ako dôkaz v\nrámci odvolacieho konania, získaný z iného medzi stranami sporu prebiehajúceho civilného sporového\nkonania, v danej veci ide o neprípustnú novotu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje\ns odvolacou argumentáciou žalovaného 1/, že novoty v odvolacom konaní nemožno dokladať za\nsituácie, že dôkaz bol stranou sporu navrhnutý a teda riadne uplatnený v prvoinštančnom konaní\n(návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu prostredníctvom súdu z dôvodu nemožnosti jeho zabezpečenia\nnavrhujúcou stranou sporu), avšak súdom prvej inštancie bolo stranou sporu navrhnuté dokazovanie\nzamietnuté, teda súd prvej inštancie nemal v úmysle z navrhnutého dôkazu pri rozhodovaní vo veci\nvychádzať a zdôvodnenie zamietnutia dokazovania stručne poskytol v odôvodnení rozhodnutia.\n49. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že sú neopodstatnené odvolacie námietky žalobkyne\no nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\npriebeh konania, stanoviská strán sporovej veci, výsledky vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil\npodľa odvolacieho súdu logicky a zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku toto hodnotenie\nvýsledkov dokazovania aj zrozumiteľne pre odbornú aj laickú verejnosť vysvetlil a citoval právne\npredpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, keď i podľa\nústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne\nstrany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo\nv súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie veľmi prehľadne uviedol, na základe\nakého právneho titulu a na základe akých tvrdených skutočností žalobkyňa uplatňuje žalobný nárok\na zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k záveru, ktorý sa premietol do napadnutého\nvýroku rozsudku. Jeho závery sú konzistentné a dostatočne preskúmateľné pre obe strany sporu, pre\nlaickú i odbornú právnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací súd, ktorý sa so závermi súdu prvej inštancie\nstotožňuje, ako už uviedol v tomto rozsudku vyššie.\n50. Pokiaľ ide o v odvolaní namietanú procesnú pasivitu žalovaného 2/, táto nemohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, keďže dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, z ktorých\nvyvodzuje svoj nárok, je na strane žalobkyne, pričom tieto smerovali vo vzťahu k žalovanému 2/.\nŽalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 2/ netvrdila tvrdenia, ktorých nepopretím by bol zvrátený vecný výrok\nrozsudku. Napriek tomu sa vyjadril k žalobe a bol prítomný na prvom odročenom pojednávaní.\n51. Na záver odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkyne bolo podpísané jej elektronickým podpisom.\n52. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný úspech oboch\nžalovaných v odvolacom konaní žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nplnom rozsahu a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v\nodvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/74/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}