{"guid": "b132bd4e-4b45-4bdd-94ed-a4ba3213e801:1a63e2b2-80ca-4c6f-8d94-157d9b2f471d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1", "spisova_znacka": "3Co/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/13/2025 z 22. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júla 2025, sp. zn. 3Co/13/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1", "identifikacne_cislo": "1219200726", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-38", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a63e2b2-80ca-4c6f-8d94-157d9b2f471d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/13/2025\n1219200726\n22. 07. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1219200726.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patrície Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: M. S., D.. X.X.XXXX, H. N. G. X,\nN., zast. JUDr. Pavlom Haškom, advokátom so sídlom Košická 52, Bratislava, proti žalovanej: V. S.,\nD.. XX.X.XXXX, H. N. Š. X, N., zast. JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka\n64, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku býv.\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 13.1.2023, č. k. 14C/8/2019-250, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že\nbyt č. XX, vchod: Š. X, na X. posch. bytového domu Š. X, X, súp. č. XXXX, vybudovaný na parc. č. XXXX/\nX o výmere 321 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 369 m2,\ndruh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 6922/392512, zapísaného na\nLV č. XXXX pre Okres: N. L., Obec: N. - mestská časť F., katastrálne územie F., patrí do dedičstva po\nporučiteľke V. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Š. Č.. X, N..\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 34, § 37 ods. 1, 2, 3, § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie\nodôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,\nže sporové strany sú deťmi poručiteľky V. S., ku ktorej sa v roku 1999 presťahovala žalovaná aj s\ndcérou. Svedkyne R. S. (dcéra žalovanej) a M. G. S. (dcéra žalobcu) vo svojich výpovediach potvrdili,\nže aj po nasťahovaní sa žalovanej do bytu poručiteľky boli vzťahy medzi sporovými stranami dobré,\nno zlom nastal po tom, ako žalovaná chcela, aby im žalobca dal dopredu vedieť, kedy príde mamu\nnavštíviť. Vo vzťahu k záujmu syna o matku vychádzal z výpovede svedkyne R. S., v ktorej uviedla,\nže strýko navštevoval babku raz za týždeň, dva, ako kedy, v začiatkoch aj dvakrát do týždňa, avšak,\nkeď sa jej stav zhoršoval, tak to bolo už len raz týždenne, príp. raz za dva týždne. Menovaná svedkyňa\ntiež potvrdila, že nielen žalobca, ale i žalovaná doprevádzali poručiteľku k lekárom, žalobca ju v\nzačiatkoch občas odviezol autom, kedy však bola ešte samostatná a žalovaná so svedkyňou s ňou\nzačali k lekárom chodiť, keď už poručiteľka nevládala. Potvrdila, že okolo roku 2010 chodila žalovaná\ns poručiteľkou k endokrinológovi, obvodnej lekárke, internistovi, ortopédovi, urológovi, neskôr aj k\npsychiatrovi a hepatológovi. Zo svedeckých výpovedí nemal za vyvrátené tvrdenie žalobcu, že aj on\nsa o mamu zaujímal a doprevádzal ju aj k lekárom. Žalobca v žalobe uviedol, že od roku 2014 do\nroku 2016 sa duševný a celkový zdravotný stav poručiteľky zhoršil do takej miery, že dňa 5.10.2016,\n\nkedy podpisovala zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, už nemohla rozpoznať vážnosť\na dôležitosť tohto právneho úkonu z dôvodu duševnej poruchy, stavu stareckej demencie a zrejme aj\nv dôsledku Alzheimerovej choroby. Na podporu svojho tvrdenia pripojil súkromný znalecký posudok\nvypracovaný súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, O.. Ľ. M., ktorý\nporučiteľku vyšetril dňa 16.6.2018. V závere znaleckého posudku uviedol, že psychiatrickým vyšetrením\nzistil, že V. S. trpí demenciou v pokročilom štádiu. Podľa klinického obrazu v súčasnosti ide o ťažký\nstupeň demencie zmiešaného typu, pri ktorej sú výrazne narušené jej základné psychické funkcie. V\naktuálnom priereze boli pamäťové funkcie u posudzovanej narušené takmer vo všetkých zložkách.\nStaropamäť bola len fragmentálne zachovaná. Ozrejmil, že demencia, ktorou trpí posudzovaná je\nochorenie, ktoré má chronifikovaný, progredujúci charakter, postupne dochádza k degradácii viacerých\npsychických funkcií, pričom zásadným spôsobom ovplyvňuje konanie a fungovanie postihnutého aj\nv bežnom živote. Znalec vyslovil názor, že v čase podpisu zmluvy u posudzovanej šlo o demenciu\nminimálne stredne ťažkého stupňa. Posudzovaná V. S. dňa 5.10.2016, t. j. v deň podpísania právneho\núkonu, trpela vážnou duševnou poruchou - demenciou zmiešaného typu a v kritickom čase psychické\nfunkcie posudzovanej V. S. nemali dostatočnú kapacitu, aby bola spôsobilá rozpoznať zmysel a následky\nsvojho konania. V čase podpisu zmluvy o prevode bytu nebola podľa znalca schopná ovládať a riadiť\nvoľou svoje správanie a riadiť sa objektívnou realitou. Z výpovede W.. O.. O. O., A.., ošetrujúceho lekára\nporučiteľky, zistil, že tento sa o poručiteľku staral od januára 2016, kedy ju prvýkrát videl po stránke\nneurologickej a sledoval som ju hlavne kvôli syndrómu nepokojných nôh, čo je ochorenie spojené s\nporuchou spánku. Čo sa týka poruchy pamäte svedok uviedol, že vzhľadom na jej vek nebola výraznejšie\npoškodená a prvý záznam o výraznejšej poruche pamäte je až z 09/2017. Dovtedy svedok nemal dôvod\nriešiť nejaké problémy s pamäťou alebo demenciou. V 9/2017 došlo podľa svedka k výraznejšiemu\nskokovitému zhoršeniu, samotná dcéra povedala, že sa ten stav zhoršil tak náhlejšie. Uviedol, že zo\nzačiatku chodievala p. S. k nemu raz za tri mesiace, a potom neskôr práve od 09/2017 bola kontrola o\npol roka a o ďalšieho pol roka, v 9/2018 ju videl naposledy. V danom čase bola zhoršená komunikácia\npacientky, vrátane komunikácie a spolupráce s dcérou, bola vzdorovitá a menej sa hýbala. Na otázku, v\nakom stave bola p. S. v roku 2016 svedok vychádzajúc zo správy zo septembra 2016 uviedol, že samotná\npacientka mu v danom čase uviedla, že sa mám lepšie, bola spokojná s hybnosťou a mierne nespokojná\nso spánkom. Uviedol, že vzhľadom na vek tam bol problém s krátkodobou pamäťou, ale stav podľa\nneho nedosahoval stupeň demencie, svedok zdôraznil, že v septembri 2017 p. S. spadla a vtedy došlo\nk zhoršeniu mozgových funkcií. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne O.. I. Ž.,\nlekárky - psychiatričky, od roku 1982 pracujúcej v subšpecializácii v odbore gerontopsychiatria, ktorá vo\nsvojej svedeckej výpovedi namietala jednoznačnosť záverov v posudku O.. M. s tým, že vychádzal iba z\njednorazového vyšetrenia a nedostatočných podkladov zdravotnej dokumentácie, z čoho mu vyplynulo,\nže nebohá poručiteľka už v roku 2016 trpela takým stupňom demencie, ktorý ju robil neschopnou vykonať\npredmetný právny úkon, o ktorý sa tu jedná. Jej výhrady označila za opodstatnené aj s poukazom\nna výpoveď ošetrujúceho lekára W.. O.. O., pretože v súlade s jej predpokladom tiež pripísal určujúci\nvýznam pádom a úrazu hlavy pani S. v roku 2017. Upozornila, že aj keď poručiteľka trpela cievnym\nochorením mozgu a Parkinsonovou chorobou, uvedené neznamená, že trpela demenciou, čo je aj\nv zázname z výpovede neurológa. Uviedla, že v dôsledku úrazu hlavy u seniorov vo vyššom veku\ndochádza k tzv. multiaksonovému poraneniu mozgu, t. z. mozog je poškodený a v tak vysokom veku\ntoto poranenie môže mať fatálne následky v podobe demencie. Práve u cievnych demencií je príznačné,\nže chorý má dlho zachovanú pamäť a kvality osobnosti a k vývoju demencie dochádza skôr skokovite,\nbuď pod vplyvom cievnej príhody alebo úrazového poškodenia mozgu, či prekonania nejakého veľmi\nzávažného telesného ochorenia dôjde k vývoju cievnej demencie. Treba rozlišovať pojmy. Cievna\ndemencia je úplne niečo iné ako Alzheimerova choroba. V tomto sa jednoznačne zhodla s výpoveďou\nneurológa W.. O.. O.. Dodala, že ako dlhoročný súdny znalec si všíma rôzne detaily, a to nielen v\nkontexte života poručiteľa, teda či je právny úkon zrozumiteľný psychologicky v tomto kontexte a na\ndruhej strane napr. aj notársku zápisnicu. Týka sa to faktu, či poručiteľ trvá na vecnom bremene.\nStáva sa totiž, že demenciu zneužijúci človek vecné bremeno do notárskej zápisnice neuvedie, čo je v\nneprospech poručiteľa. V danom prípade notárska zápisnica obsahovala dokonca klauzulu v prospech\nporučiteľky, ktorá si nepriala, aby byt, v ktorom bude ďalej žiť, poslúžil na ubytovanie akejkoľvek inej\nosoby. Aj z uvedeného podľa nej vyplynulo, že toto bolo prianie poručiteľky, ktorá vedela, čo robí.\nPoukázala na to, že v roku 2018 (pozn. odvolacieho súdu zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že\nsvedkyňa uviedla rok 2016) nemala svedkyňa k dispozícii neurologické zistenie, že by poručiteľka trpela\ndemenciou, čo vyplynulo aj z výsluchu neurológa. Znalec vychádzal z toho, že demencia sa mala\nprejavovať už v roku 2016 preto, že pri Alzheimerovej chorobe ide o plíživý, postupný začiatok a táto\nchoroba bola už dávno pred rokom 2018. Toto ale podľa svedkyne nie je vôbec podložené, znalec\n\nnevysvetlil, na základe čoho si myslel, že poručiteľka trpela Alzheimerovou chorobou, keď nemal na to\nžiadne odborné podklady. Práve naopak, neurológ jednoznačne popísal cievnu demenciu až po úraze\nv roku 2017, pretože tam nastal ten osudný skok. Zdôraznila, že ak niekto povie, že osoba trpela v čase\nprávneho úkonu Alzheimerovou chorobou s demenciou pokročilého stupňa, ktorá sa vyvíjala toľko a\ntoľko rokov, tento diagnostický záver postaví na tom, že boli vykonané všetky diferenciálne diagnostické\nvyšetrenia pre diagnózu Alzheimerova choroba, čo je lege artis a všetko ostatné sú špekulácie. Na to\notázku, či odpovede p. S. na otázky znalca opísané na strane č. 7 znaleckého posudku nevypovedajú\no jasnej demencii svedkyňa uviedla, že klinická explorácia hovorí, že pani S. chápala otázky na ňu\nkladené, jej reč nebola narušená, vedela dokonca uviesť nejaké okolnosti zo života, síce útržkovité,\nale k veci, a preto klinický obraz svedčil pre pokročilý stupeň demencie, stredne pokročilý, rozhodne\nnešlo o ťažkú demenciu. Samotná škála MMSE nehovorí nič také, čo by sa dalo jednoznačne použiť\nako spoľahlivý identifikátor. Ozrejmila, že ťažký stupeň demencie znamená stratu rečového kontaktu,\nnechápanie otázok, taký človek je kŕmený, plienkovaný a totálne odkázaný na celodennú starostlivosť,\nrozhodne nie je schopný tak kvalitnej komunikácie. Opakovane uviedla, že zadokumentovaný klinický\nstav nezodpovedal ťažkému stupňu demencie, ako to uviedol znalec O.. M.. Podotkla tiež, že na strane\nč. 6 v znaleckom posudku O.. M. nielenže mylne píše dementný syndróm ťažkého stupňa, ale postuluje\ndemenciu Alzheimerovho typu s poznámkou vs, čo v preklade znamená pravdepodobne, pretože sa\nnemal o čo oprieť. Odbornej chyby sa podľa svedkyne znalec O.. M. dopustil aj v tom, keď uviedol, že\ndemencia je chronické ochorenie, ktoré trvá približne 5 až 10 rokov, pretože slovo demencia znamená\niba syndróm, t. j. súbor príznakov. O chorobe možno hovoriť vtedy, ak sa zistí, čo tento syndróm vyvolalo,\nčiže nemôže tvrdiť, že je to chronické ochorenie, ktoré trvá toľko a toľko rokov.\n3. Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie zdôrazniac svedeckú výpoveď\nošetrujúceho neurológa poručiteľky W.. O.. O. O., A.. a svedeckú výpoveď psychiatričky O.. I. Ž. vyvodil,\nže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, žalobu opieral iba o znalecký posudok vypracovaný\nO.. M., ktorého závery boli spochybnené práve výpoveďami označených svedkov, z ktorých vyplynulo,\nže poručiteľka dňa 5.10.2016 pri podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedela čo robí. Žalobu preto\nv celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému\nžalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorýz odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP žiadal napadnutý prvoinštančný rozsudok zmeniť tak, že\nsúd žalobe vyhovie, alternatívne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nUviedol, že pravú vôľu poručiteľky podľa neho dokazuje závet zriadený u notárky M.. Z., ktorý žalobca\npredložil na pojednávaní konanom dňa 17.10.2022, a ktorý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností\npotvrdzuje, že jeho matka dňa 5.4.2013, t. j. v čase, kedy jej ešte zdravotný stav dovoľoval, aby\nrozpoznala následky svojho konania a neznamenal, že by závet zriadila v období duševnej poruchy,\nzanechala sporný byt v rovnakej časti obom deťom. Bol toho názoru, že v konaní jednoznačne preukázal,\nže jeho matka nemala žiaden dôvod, aby svojho syna „vydedila“. Žalobca od roku 1997 (po úmrtí\notca) sa o svoju matku náležíte staral, vyplatil za ňu správcovi bytového domu nedoplatok 4.000 Sk,\nnedoplatok za kupónovú privatizáciu 700 Sk, pomáhal jej s odkúpením bytu do súkromného vlastníctva,\npretože jeho matka by to sama nezvládla a žalovaná sa o tieto záležitosti nestarala. Matke tiež založil\nstavebné sporenie, do ktorého prispieval mesačne sumou 500 Sk, chodil s ňou od roku 2010 do 2014\nna lekárske vyšetrenia, navštevoval ju doma, pomáhal jej s nákupmi a so všetkým, čo potrebovala, kúpil\njej aj mobil, ktorého mesačné náklady uhrádzal a každý deň matke telefonoval. Žalobca navštevoval\nmatku 2x týždenne a pri každej návšteve jej priniesol džúsy, ovocie a nejaké sladkosti, matku brával aj na\nprechádzku trvajúcu minimálne hodinu. Nebol preto podľa neho najmenší dôvod, aby tri roky po zriadení\nzávetu ho matka prakticky „vydedila“, nakoľko nijak inak sa spísanie notárskej zápisnice z 5.10.2016\nnedá hodnotiť. Samozrejme toto „vydedenie“ žalobcu neurobila jeho matka na základe svojej slobodnej\nvôle, ale zo strany žalovanej sa jednalo o sofístikovaný, účelový a premyslený spôsob, ako nadobudnúť\nbyt do svojho vlastníctva. Žalobca je presvedčený o tom, že žalovaná zneužila situáciu a svoju matku,\nktorá v tom čase trpela demenciou a bola na nej závislá a ľahko ovplyvniteľná, vmanévrovala ju do\nprávneho úkonu, ktorého následky poručiteľka nebola schopná rozpoznať, resp. ako osoba konajúca\nv duševnej poruche si nemohla uvedomiť, že ide o právny úkon, na základe ktorého dôjde de facto k\n„vydedeniu“ žalobcu, inak by túto zmluvu nikdy neuzavrela. Podľa neho poručiteľka mohla závet odvolať,\nno neurobila tak, pretože na to nemala žiaden dôvod, naviac jej zdravotný stav postihujúci aj jej pamäť\njej bránil vtom, aby si uvedomovala skutočnosť, že pred 3 rokmi v ňou zriadenom závete rozdelila\nmajetok rovným dielom medzi obe svoje deti. Ani svedecká výpoveď notárky M.. B. nijako podľa neho\n\nnerozptýlila pochybnosti o tom, či z pohľadu notárky bola poručiteľka duševne spôsobilá urobiť platný\nprávny úkon, pretože notárka nie je psychiatrom oprávneným posúdiť závažnosť duševnej poruchy\nporučiteľky. Notárke tiež vytkol, že sa pred spísaním notárskej zápisnice o prevode nehnuteľnosti\nnezaoberala otázkou, či predtým bol alebo nebol zriadený závet, prípadne mohla konštatovať, že takýto\nzávet k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby, bol zriadený, resp. mohla V. S. vyzvať, aby tento\nodvolala. Z centrálneho registra závetov to notárka mala a mohla zistiť. Je zrejmé, že notárska zápisnica\nM.. B. sa spisovala z iniciatívy a na objednávku žalovanej, ktorá to práve na úkor žalobcu zorganizovala,\nzabezpečila a zaplatila. Žalovaná tak dosiahla svoj „vytýčený“ cieľ pripraviť brata o dedičský podiel\nprislúchajúci mu zo závetu, resp. zo zákona a získať bez povinnosti vyplatiť zákonný dedičský podiel\nbratovi byt v lukratívnej časti hlavného mesta v danom čase v trhovej hodnote cca 200.000 eur. O tom,\nže žalovaná si po celú dobu uvedomovala nekalosť svojho konania svedčí aj preukázaná skutočnosť\npotvrdená na str. 11 zápisnice z pojednávania konaného dňa 17.10.2022, keď svedkyňa R. S. uviedla,\nže žalobcovi chceli vyplatiť 45.000 eur, čo bola podľa nich už tak dosť vysoká suma. Žalobca však túto\nponuku dostal od žalovanej až po tom, čo bol predmetný byt prevedený do jej vlastníctva, o čom žalobca v\ndanom čase nemal vedomosť a na túto ponuku reagoval slovami: „Prečo by sme mali riešiť majetok našej\nmatky, keď ešte žije a keby sme o tom prípadne mali hovoriť, tak suma 45.000 eur nezodpovedá polovici\npodielu trhovej ceny za byt“. Zásadným dôkazom, o ktorý žalobca opiera dôvodnosť žaloby, je znalecký\nposudok súdneho znalca O.. Ľ. M., ktorý V. S. osobne odborne vyšetril dňa 16.6.2018 a svoje lekárske\nzávery zhrnul v znaleckom posudku a obhájil aj na súde ako svedok. V znaleckom posudku skonštatoval,\nže posudzovaná v deň spísania právneho úkonu trpela vážnou poruchou- demenciou zmiešaného typu\na j ej psychické funkcie nemali dostatočnú kapacitu, aby bola spôsobilá rozpoznať zmysel a následky\nsvojho konania. Závery jeho odborných vyjadrení nevyvrátili ani O.. O. V. O.. Ž.. Odmietol tvrdenia\nmenovaných svedkov, že stav demencie u V. S. vznikol až následkom úrazu v roku 2017, a to „skokovite“,\nčo je v úplnom rozpore so závermi znaleckého posudku O.. M., ktorý narozdiel od O.. O. V. O.. Ž.\nporučiteľku aj osobne vyšetril. Prvoinštančný súd však svoj záver postavil na výpovediach týchto dvoch\nsvedkov, pritom O.. Ž. poručiteľku nikdy osobne nestretla ani nevyšetrovala, a j ej výpoveď vychádzajúca\nlen zo súdneho spisu a znaleckého posudku O.. M. sa preto javí ako účelová. V prípade menovanej\nsvedkyne ide najmä o medicínske hypotézy a teoretické predpoklady, ničím zásadne nepodložené.\nV stave ťažkej demencie a ochorenia mozgu, resp. duševnej choroby poručiteľka podľa neho vôbec\nnechápala význam a následky notárskej zápisnice a nemohla chápať, či si praje alebo nepraje, aby byt\nposlúžil na ubytovanie inej osoby. Naviac žalobcu nikdy nevnímala ako osobu, ktorej by sa mala obávať\nalebo báť alebo, ktorá by pre ňu mala predstavovať nejaký problém. V ďalšom označil svedeckú výpoveď\nR. S. za výsledok hnevu a dlhodobo zlých vzťahov medzi ňou a žalobcom, ako jej strýkom a skutočnosti,\nže si „dovoľuje“ domáhať sa svojho dedičského podielu po svojej matke. Opakovane poukázal aj na to,\nže žalovaná sa v roku 1997 rozviedla, na základe vyporiadania BSM jej asi po 5 rokoch po rozvode\nbola vyplatená suma cca 1.000.000 Sk, za ktorú si mohla bývanie zabezpečiť inak ako tým, že sa\nnasťahovala k svojej matke. Napriek dôkazom navrhnutým žalovanou na pojednávaní dňa 17.10.2022\nžalobca vyslovil presvedčenie, že súd vyhodnotí konanie žalovanej ako v rozpore s dobrými mravmi\npodľa § 3 OZ a ako vykonštruované, účelové, sledujúce nadobudnutie bytu po svojej matke do svojho\nvýlučného vlastníctva bez ohľadu na skutočnosť, že dedič zo závetu zriadeného dňa 5.4.2013, brat\nžalovanej, nenadobudne po svojej matke žiaden majetok. Dôkazy predložené žalovanou nikdy nezhoja\nskutočnosť, že kúpna zmluva bola neplatne uzavretá pre to, že poručiteľka ju urobila v stave rozvinutej\nstareckej demencie. V nadväznosti na ust. § 38 ods. 2 OZ dodal, že v zmysle predmetného ustanovenia\nnie je rozhodujúce, či sa jedná o silnejší alebo miernejší stupeň demencie, ale dôležité je, že u osoby,\nktorá právny úkon uskutočnila, bola zistená demencia, resp. duševná porucha bola diagnostikovaná, čo\nv danom prípade splnené bolo. Záverom žalobca vyslovil názor, že ak súd prvej inštancie mal v priebehu\ncelého konania pochybnosti tak o zákonnosti notárskej zápisnice, ako aj o vážnosti duševnej choroby\nporučiteľky, za účelom zistenia objektívnej pravdy mal z úradnej moci nariadiť vyhotovenie znaleckého\nposudku nezávislým znalcom, ktorý by na základe dostupných zdravotných dokumentov vyhotovil nový\nposudok, o ktorý by mohol súd oprieť svoje rozhodnutie. Konanie má preto aj inú vadu, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd však ignoroval celkom logický záver,\nže poručiteľka nemala žiaden dôvod, aby zmenila svoje rozhodnutie vyjadrené v závete zriadenom v\nroku 2013 a toto poručiteľka nikdy vnútorne nezmenila, avšak v roku 2016 bola do neho zmanipulovaná\nžalovanou, ktorá ju postupne psychicky ovládla, keď s ňou bývala v jednej domácnosti, bola na nej\nzávislá a zmanipulovanie bolo urobené na základe demencie. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne\nprávne posúdil a nezaoberal sa otázkou neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že obchádza zákon\nalebo sa prieči dobrým mravom, keď súrodenec pripravil druhého súrodenca o majetok, čo považuje\nsúd za mravné a pre zamietnutie žaloby mu postačovali dve vágne svedecké výpovede s hypotetickými\n\nkonštatovaniami, pričom znalecký posudok erudovaného znalca O.. M. nesprávne súd prvej inštancie\npovažoval za spochybnený.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach majúc s poukazom\nna výpovede ňou navrhnutých svedkov zo dňa 27.4.2022 a 17.10.2022 za to, že žalobca v konaní\nnepredložil relevantné dôkazy a právne argumenty podporujúce jeho jednoznačné tvrdenia o neplatnosti\nnápadného právneho úkonu zo dňa 5.10.2016 a záver o tom, že sporný byt patrí do dedičstva po\nporučiteľke V. S.. V odvolaní žalobca opakuje len svoj nepodložený záver a názor s dehonestujúcim\npodtónom vo vzťahu k odbornosti ňou navrhnutých a súdom vypočutých svedkov. Opomína pritom\nfakt, že docent O.. O. bol ošetrujúcim lekárom ich matky, a teda osobne poznal jej zdravotný stav\npred vykonaním napádaného právneho úkonu, v čase jeho vykonania i po ňom. O.. Ž. síce poručiteľku\nnepoznala, ale svoju výpoveď oprela o reálne medicínskou praxou overené poznatky, nie o teoretické\nhypotézy a opomenúť nemožno jej dlhoročnú celoživotnú prax v danom špecializovanom odbore.\nNotárka M.. B. bola rovnako s poručiteľkou v priamom osobnom styku a pri právnom úkone prevodu\nbytu v októbri 2016 nezaznamenala žiadne nezrovnalosti a vady, pre ktoré by právny úkon nemohol\nbyť zrealizovaný. Zdôraznila tiež, že žalobca v závere prvoinštančného konania nemal záujem o\nvyhotovenie nového znaleckého posudku, na čo sa ho súd vyslovene pýtal a v odvolaní aj napriek\ntomu prvoinštančnému súdu vytýka, že nedal vyhotoviť znalecký posudok. Súd mal podľa nej dostatok\nkvalitných dôkazov na vyhodnotenie veci. Stotožnila sa s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca\nv konaní neuniesol dôkazné bremeno. Znalecký posudok O.. M., ktorý predložil, nebol podložený\nžiadnymi adekvátnymi lekárskymi správami špecialistov, ktoré by odôvodňovali jeho závery o mentálnej\nnespôsobilosti poručiteľky v čase vykonania prevodu bytu. Žalobca mal pritom voľný prístup ku všetkým\nlekárskym správam matky v jej byte, čo nebolo v konaní sporné, a preto ak by takéto lekárske správy\nexistovali, tak by ich doložil. Naviac znalec podľa nej nemohol z jediného stretnutia a vyšetrenia\nkrátko pred úmrtím poručiteľky, keď už bola v nepriaznivom zdravotnom stavevyvodzovať jednoznačné\nzávery ojej zdravotnom stave a jeho vývoji v minulosti, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že\nporučiteľka po uskutočnení napádaného právneho úkonu utrpela v jeseni 2017 po pádoch otras mozgu\na zlomeninu ruky, čo prirodzene výrazne zhoršilo jej zdravotný stav s ohľadom na jej vyšší vek. Uvedené\njednoznačne potvrdili aj medicínski odborníci O.. O. V. O.. Ž.. Žaloba bola motivovaná subjektívnym\npocitom „ukrivdenia“, že matka sporových strán sa rozhodla naložiť so svojím bytom tak, že ho ešte\nza života previedla za dlhodobú starostlivosť na svoju dcéru (žalovanú) a nestal sa tak predmetom\ndedenia. Účelovo sa žalobca snažil využiť vysoký vek poručiteľky a j ej zhoršujúci sa zdravotný stav\ntakým spôsobom, aby napadol právny úkon prevodu a argumentoval demenciou poručiteľky, ktorá\nv čase právneho úkonu nebola diagnostikovaná, a ktorou ani netrpela. Záverom žalobkyňa dodala,\nže dôvodom, pre ktorý sa jej matka rozhodla, aby žalobca nezdedil po nej polovicu sporného bytu,\nbolo sústavné verbálne agresívne správanie voči žalobkyni, jej dcére, ako aj samotnej poručiteľke,\nignorovanie povinnosti starať sa o matku v starobe a chorobe a nerešpektovanie jej vôle dožiť svoj život\ndoma, čím poručiteľke ublížil.\n6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii majúc za to, že v konaní\njednoznačne preukázal neexistenciu dôvodu pre vydedenie žalobcu, a že poručiteľka bola žalovanou\nzmanipulovaná a napadnutý právny úkon neurobila na základe svojej slobodnej vôle. Žalovaná vo\nvyjadrení k odvolaniu zahmlievajúc podstatu veci zopakovala nepravdivé tvrdenia vytvárajúce negatívny\nobraz žalobcu. Uviedol, že ak by mala čisté svedomie neponúkla by mu za účelom finančného\nvysporiadania sumu 45.000 eur. V odvolaní sa zámerne nevyjadrila ku spísaniu závetu poručiteľkou\nešte v roku 2013. Nestotožnil sa s tvrdeniami o tom, že sa o matku nestaral a o tom, že súd mal pre\nrozhodnutie dostatok kvalitných dôkazov. Naopak podľa neho nemal rozhodujúci dôkazný prostriedok,\nktorým by bol nový znalecký posudok súdneho znalca z odboru psychiatria, ktorý mal z úradnej moci a\nna svoje trovy nariadiť za účelom zistenia objektívnej pravdy a nie vyzývať strany sporu, aby si na svoje\nvlastné náklady takýto posudok zaplatili zo svojich prostriedkov. Žalobca ako starobný dôchodca nemá\ndostatok prostriedkov na úhradu nového znaleckého posudku.\n7. V odvolacej duplike žalovaná len odkázala na doterajšie vyjadrenia.\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\n\nCSP acontrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n9. Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju\nrobí na tento právny úkon neschopnou.\n10. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n11. Podľa čl. 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné\noznačiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v\nsúlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n12. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s\nprincípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n13. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov\na zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so\nskutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje\ninak.\n15. Podľa § 207 ods. 1 veta prvá CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba\nvedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa\n§ 206, súd\nna návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.\n16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia, či žalobcom označená nehnuteľnosť\n(byt č. XX na Š. X. Č.. X S. N.) patrí do dedičstva po poručiteľke V. S. (matke sporových strán), posudzoval\nplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou dňa 5.10.2016\nvo forme notárskej zápisnice spísanej notárkou M.. B.T.. Žalobca svoju argumentáciu v spore založil\nna tvrdení, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že poručiteľka\nv čase jej uzatvorenia trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou,\na pre ktorú nebola schopná rozpoznať vážnosť a dôležitosť tohto právneho úkonu (§38 ods. 2 OZ)\na tiež z dôvodu, že uzatvorenie napadnutej zmluvy sa prieči dobrým mravom\n(§ 39\nOZ). Opodstatnenosť svojej argumentácie odvodzoval od súkromného znaleckého posudku na jeho\nobjednávku vypracovaného O.. M., v zmysle záverov ktorého poručiteľka v deň podpísania zmluvy\ntrpela duševnou poruchou- demenciou zmiešaného typu, pre ktorú nebola spôsobilá rozpoznať zmysel a\nnásledky svojho konania, ďalej od neexistencie žiadneho dôvodu pre vydedenie žalobcu a skutočnosti,\nže dňa 5.4.2013 poručiteľka zriadila závet, ktorým predmetný byt zanechala pre prípad smrti v rovnakom\npodiele žalobcovi i žalovanej, a tento právny úkon uskutočnený v čase, kedy zdravotný stav poručiteľke\ndovoľoval rozpoznať následky jej konania, vyjadruje jej skutočnú, slobodnú a nezmanipulovanú vôľu.\nŽalobca v priebehu súdneho konania namietol tiež rozpor zmluvy o prevode nehnuteľností s dobrými\nmravmi z dôvodu, že na jej základe bol majetok, ktorý mal byť pôvodne rozdelený rovným dielom\nmedzi obe deti, prevedený za života poručiteľky len na žalovanú. Súd prvej inštancie po vykonanom\ndokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore, nakoľko znalecké závery,\no ktoré sa v konaní opieral, boli relevantne spochybnené výpoveďami W.. O.. O. O., A.. V. O.. I. Ž.,\npodľa ktorých poručiteľka netrpela v čase podpísania spornej zmluvy duševnou poruchou, ktorá by\nju diskvalifikovala z platného uzatvorenia napadnutého právneho úkonu. Žalobca v odvolaní namietal\nnesprávnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, keď uzavrel, že poručiteľka netrpela\nduševnou poruchou, ktorá by ju robila neschopnou na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, že\nzmluva nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a že v spore neuniesol dôkazné bremeno a tiež\nnevykonanie znaleckého dokazovania ex offo a na trovy štátu.\n17. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,\n\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú\nvo všeobecnosti upravené v čl. 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia\ndôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá je vyjadrením ústavného princípu nezávislosti\nsúdov (čl. 46 Ústavy SR). Sudca vykonané dôkazy vyhodnotí z ich zákonnosti, pravdivosti a dôležitosti\npre meritórne rozhodnutie na základe vlastného vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového\npostupu, a to individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy, ktorými sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, však musí náležíte odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v žiadnom prípade neznamená\nľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí\nvychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť\npreskúmateľná v inštančnom postupe atď. Určitú modifikáciu predstavuje hodnotenie odborných záverov\nznalcov, keď súdu vzhľadom na absenciu odborných znalostí neprislúcha posudzovanie ich vecnej\nsprávnosti, čo však neznamená, že súd bez ďalšieho nekriticky prevezme znalecké závery (obdobne\nviď stanovisko NS SR sp. zn. Pls 3/80 z 23.12.1980, nález ÚS ČR z 30. 04. 2007, III. ÚS 299/06,\nrozsudok NS ČR z 26.11.1998, sp. zn. 3Cdo/385/1996, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/41/2010).\nZávery znalcov podliehajú komplexnému hodnoteniu súdom z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku\nvstupných podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia\nznaleckých záverov a ich súladu s vykonanými dôkazmi. Rovnako ak má súd k dispozícii dva, príp.\nviaceré znalecké posudky s rozdielnymi protichodnými závermi o tej istej otázke, musí ich hodnotiť v\ntom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov\nnevychádza z druhého znaleckého posudku (viď R 45/1984). Pri hodnotení súkromného znaleckého\nposudku platia rovnaké kritériá ako pri hodnotení súdom ustanoveného znalca.\n18. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a j ej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n19. Odvolací súd po dôkladnom preštudovaní veci dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,\nže žalovanej sa v konaní podarilo úspešne spochybniť v súkromnom znaleckom posudku prezentované\nzávery O.. M., na čo žalobca v konaní procesné relevantným spôsobom nereagoval a nenavrhol\nžiadne ďalšie dokazovanie na obhájenie v žalobe opísaných skutkových záverov o existencii duševnej\nporuchy, ktorá mala poručiteľkou robiť neschopnou na posudzovaný právny úkon. Pre zdôraznenie\njeho záveru odvolací súd poukazuje na to, že záver o neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods.\n2 OZ si v zmysle ustálenej súdnej praxe vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu\nv čase jeho uskutočnenia nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.\nZisťovanie týchto právne významných skutočností si z povahy veci vyžaduje znalecké dokazovanie.\nZnalecký posudok by mal byť odborným podkladom vo forme dôkazu, ktorý v spojitosti s ďalšími\ndôkazmi by mal pre súd vytvoriť podklad pre rozhodnutie o tom, či posudzovaná osoba v rozhodnom\nokamihu konala pri právnom úkone v duševnej poruche alebo nie. Práve nevyhnutnosť bezpečného\na spoľahlivého zistenia existencie duševnej poruchy konajúcej osoby vylučuje možnosť urobiť záver\no konaní v duševnej poruche len na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj\nnapriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle § 191 CSP, neumožňujú urobiť v uvedenom smere celkom\njednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ust. § 38 ods. 2 OZ (viď Fekete,\nI.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť), Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené\nvydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, str. 500). Podľa NS ČR ak výpočet okolností tvoriacich skutkový\nnález (z ktorého znalec vychádzal pri zisťovaní duševnej poruchy konajúcej osoby) pre nedostatok\npopisu informácií nevytvára skutkovú oporu v konkrétnom prijatom posudku (odborných odpovedí na\n\nsformulované otázky), lebo prijatý posudok duševnú poruchu konajúcej osoby skôr predpokladá než\nzisťuje, nemožno na základe takéhoto znaleckého posudku pristúpiť k aplikácii § 38 ods. 2 OZ (rozsudok\nzo dňa 15.2.2012, sp. zn. 30Cdo/l 560/2011). Potrebné je tiež uviesť, že aj keď súd nie je oprávnený\nvecne posúdiť správnosť znaleckých záverov obsiahnutých v žalobcom predloženom súkromnom\nznaleckom posudku O.. M., v zmysle teórie voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15, § 191 CSP) nebol súd\nprvej inštancie nimi bezvýhradne viazaný a tento znalecký posudok bolo potrebné hodnotiť v spojitosti s\nostatnými dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v priebehu konania najavo, tak\nako to urobil súd prvej inštancie. Ako už odvolací súd uviedol v ods. 17. odôvodnenia znalecké závery\nbol oprávnený hodnotiť komplexne z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov,\nvierohodnosti teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckých záverov a\nv neposlednom rade aj z hľadiska ich súladu s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Znalec z\nodvetvia psychiatrie O.. M. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo žalobcom predloženej\nžaloby o určenie neplatnosti zmluvy, z informácií poskytnutých žalobcom, z ambulantného vyšetrenia\nporučiteľky dňa 16.6.2018 a žalobcom poskytnutej zdravotnej dokumentácie (z hospitalizácie 5/2012,\nočného vyšetrenia z 8/2012, ortopedického vyšetrenia 3/12, CT vyšetrenia hrudníka 5/14, urologického\nvyšetrenia 6/2016, neurologických vyšetrená z 3/14, 1/2016, 32/2016, 9/2017, 2/2018).\nU\nporučiteľky v čase vyšetrenia 6/2018 zhodnotil demenciu v pokročilom štádiu- ťažký stupeň demencie\nzmiešaného typu s vážnym narušením základným psychických funkcií. Vyslovil názor, že v čase\npodpisovania zmluvy u poručiteľky išlo o minimálne demenciu stredne ťažkého stupňa, v deň podpísania\nprávneho úkonu nemali psychické funkcie poručiteľky dostatočnú kapacitu na rozpoznanie zmyslu a\nnásledkov jej konania, nebola vôľou schopná ovládať a riadiť svoje správanie a riadiť sa objektívnou\nrealitou. Žalovaná v obrane navrhla vykonanie dokazovania výpoveďami svedkov R. B., notárky\nspisujúcej notársku zápisnicu, obsahom ktorej bola napadnutá zmluva o prevode nehnuteľností, O.. I.\nŽ., dlhoročnej gerontopsychiatričky, W.. O. O., ošetrujúceho neurológa poručiteľky. Svedok W.. O., v\nzdravotníckej starostlivosti ktorého bola poručiteľka od januára 2016 do septembra 2018, t. j. aj v čase\nuzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností, vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že do septembra\n2017 nemal u pacientky dôvod riešiť problémy s pamäťou či demenciou. Vychádzajúc z lekárskej správy\nzo septembra 2016 konštatoval, že v danom čase stav pacientky nedosahoval stupeň demencie. K\nvýraznejšiemu skokovitému zhoršeniu zdravotného stavu u poručiteľky došlo podľa ošetrujúceho lekára\naž v septembri 2017, t. j. necelý rok po uzatvorení napádanej zmluvy, kedy poručiteľka spadla a došlo\nk zhoršeniu mozgových funkcií. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že menovaný svedok ako\njediný z troch v konaní vypočutých odborníkov (okrem neho aj O.. M. V. O.. Ž.) bol v priamom kontakte\ns poručiteľkou v období, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľností. O.. Ž., od roku\n1982 pracujúca v odbore gerontopsychiatria, oboznámená so znaleckým posudkom O.. M. a obsahom\njeho svedeckej výpovede a svedeckej výpovede W.. O., vo svojej svedeckej výpovedi namietala\njednoznačnosť znaleckých záverov O.. M. s poukazom na to, že vychádzal iba z jednorazového\nvyšetrenia a z nedostatočnej zdravotnej dokumentácie. Vo výpovedi presvedčivo, konzistentne a logicky\nvysvetlila rozdiel medzi cievnym ochorením mozgu, Parkinsonovou chorobou, ktorými trpela poručiteľka\na demenciou, vplyv pádu poručiteľky na jej psychický stav a vývoj cievnej demencie. Tvrdenie znalca\nO.. M., že demencia sa u poručiteľky mala prejavovať už v roku 2016 odôvodnené plíživým a postupným\nzačiatkom choroby, označila v kontexte už uvedeného za nepodložené. Vytkla, že znalec vôbec\nnevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o Alzheimerovej chorobe, keď pre tento záver nemal\npodklady (diferenciálne diagnostické vyšetrenia pre uvedené diagnózu). Komparovala príznaky typické\npre ťažký stupeň demencie s reakciou poručiteľky na otázky kladené O.. M. a ozrejmila, že vzhľadom\nna použitú medicínsku skratku vs diagnostický záver stanovil len pravdepodobný.\n20. Odvolací súd podporne poukazuje aj na svedeckú výpoveď notárky M.. B., ktorá dňa 5.10.2016\nspísala s poručiteľkou a žalovanou v notárskej zápisnici zmluvu o prevode nehnuteľnosti, a ktorá uviedla,\nže pred spísaním zápisnice riadne vysvetlila zmluvným stranám následky právneho úkonu, overila či im\nrozumejú a zmluvu im prečítala. Svedkyňa vyhlásila, že bez akýchkoľvek pochybností bola daná vôľa\noboch zmluvných strán uzavrieť predmetnú zmluvu, obe zmluvné strany pochopili obsah a následky\ntohto právneho úkonu. Notárka nemala žiadne pochybnosti o vôli či schopnosti poručiteľky uzavrieť\nnapadnutú zmluvu, a preto pristúpila k spísaniu a podpísaniu notárskej zápisnice. Aj keď notárka\nspisujúca napadnutý právny úkon nedisponovala znalosťami z odvetvia psychiatrie, na čo poukazuje\nžalobca v odvolaní, je len ťažko predstaviteľné, aby pri tak vážnej duševnej poruche ako je aj podľa\nvyjadrení v konaní vypočutých odborníkov demencia, nemala notárka povinná v zmysle § 36 ods. 1 zák.\nč. 323/1992 Zb. konať s odbornou starostlivosťou a odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, ak by\n\nodporoval alebo obchádzal zákon, pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky uzavrieť zmluvu a porozumieť\njej obsahu a právnym následkom s ňou spojenými.\n21. V kontexte vyššie uvedeného sa výhrady namietané svedkyňou O.. Ž. voči znaleckému posudku\nO.. M. v spojení so svedeckou S. W.. O. V. M.. B. a skutočnosťou, že poručiteľka necelý rok po\nuzatvorení zmluvy utrpela úraz spojený s poškodením mozgu, po ktorom došlo k výraznému zhoršeniu\njej zdravotného stavu, čo v konaní nebolo sporné, a ktorý tak podľa W.. O. V. V. O.. Ž. mal vplyv na\nskokovité zhoršenie jej zdravotného stavu a vzhľadom na jej vysoký vek mohol mať fatálne následky\nv podobe demencie, aj odvolaciemu súdu javia ako odôvodnené a dostatočné pre spochybnenie v\nkonaní predloženého súkromného znaleckého posudku, v ktorom O.. M. vyšetrujúci poručiteľku s\nčasovým odstupom 20 mesiacov po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností svoje závery oprel o\njednostranné informácie prezentované žalobcom, nedostatočnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej ako\nuviedla O.. Ž.L., nevyplynul diagnostický záver o existencii duševnej poruchy, ktorá by poručiteľku V. S.\nrobila neschopnou na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností a bližšie sa nezoberal následkami\núrazu utrpeného v roku 2017 na dovtedajší zdravotný stav poručiteľky. Žalobcom predložený znalecký\nposudok O.. M. ani v spojení s jeho výpoveďou pred súdom nemožno preto považovať za dôkaz,\nktorý by bez väčších pochybností preukazoval naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre neplatnosť\nprávneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ. Pokiaľ žalobca presvedčený o správnosti znaleckých záverov\nO.. M. tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní spochybňoval presvedčivú výpoveď\nsvedkov W.. O.. O.Á. V. O.. Ž., ktorú označil za účelovú s poukazom na to, že sa jedná o svedkov\nžalovanej a O.. Ž. vychádzala len z preštudovania znaleckého posudku a výpovede O.. M., uvedené\nsamo o sebe nespochybňuje dôveryhodnosť svedeckých výpovedí a správnosť nimi prezentovaných\nzáverov o ničím nepodloženej existencii duševnej poruchy u poručiteľky v čase spísania zmluvy o\nprevode nehnuteľnosti a žalobca žiadne ďalšie dokazovanie (napr. konfrontáciu menovaných svedkov\ns O.. M., návrh na vykonanie súdom nariadeného znaleckého dokazovania), ktoré by relevantným\nspôsobom vyvrátilo odborné závery ošetrujúceho W.. O.. O. V. O.. Ž., ku ktorým sa priklonil aj súd prvej\ninštancie, nenavrhol. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že poručiteľka v čase uzatvorenia zmluvy o\nprevode nehnuteľností, t. j. dňa 5.10.2016 netrpela duševnou poruchu diskvalifikujúcou ju z platného\nuskutočnenia tohto právneho úkonu, tak plne zodpovedá v konaní vykonaným dôkazom a ich hodnoteniu\njednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a je výsledkom správnej interpretácie a aplikácie ust. § 38 ods. 2 OZ\nna vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci.\n22. Správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nespochybňuje\nani závet zriadený poručiteľkou v roku 2013, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Skutočnosť, že\nporučiteľ spíše pre prípad smrti závet, ho nijako neobmedzuje s ďalším nakladaním s jeho majetkom, na\nktorý sa vzťahoval skôr vyhotovený závet a táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na platnosť poručiteľom\nneskôr uzatvorených právnych úkonov týkajúcich sa majetku poňatého do závetu a nie je potrebné,\naby poručiteľ spísaný závet z tohto dôvodu výslovne odvolal. Z rovnakých dôvodov tak nebola notárka\nM.. B.Ó. povinná pred spísaním notárskej zápisnice dňa 5.10.2016 zisťovať, či sa na prevádzaný\nmajetok nevzťahuje závet spísaný prevodkyňou. Takúto povinnosť jej platná právna úprava neukladá\na ani prípadná vedomosť o existencii skôr zriadeného závetu by neviedla k nemožnosti poručiteľky\nuzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností, na ktorú sa mal vzťahovať skôr spísaný závet. Rovnako\nlen zo skutočnosti, že poručiteľka v roku 2013 spísala závet, ktorým rozdelila majetok medzi žalobcu\na žalovanú rovným dielom, nemožno vyvodzovať existenciu jedinej a skutočnej vôle o dispozícii so\nsvojim majetkom v roku 2016 za situácie, kedy žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal existenciu\nduševnej poruchy majúcej podľa § 38 ods. 2 OZ za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode\nnehnuteľností. Možno preto zhrnúť, že spísanie závetu poručiteľkou v roku 2013 nemá výpovednú\nhodnotu vo vzťahu k existencii skutočnej a slobodnej vôli poručiteľky uzavrieť v roku 2016 zmluvu o\nprevode nehnuteľností. Irelevantná je aj argumentácia žalobcu o absencii dôvodu na jeho „vydedenie“ a\nza tým účelom produkované skutkové tvrdenia, keď žalobca nebol vydedený a poručiteľka bola v čase\npodpísania zmluvy o prevode nehnuteľností ako jej vlastníčka oprávnená slobodne disponovať so svojim\nmajetkom a pohnútka, ktorá ju viedla k prevodu bytu na žalovanú, je z právneho hľadiska pre účely\nposúdenia platnosti právneho úkonu irelevantná. Okrajovo možno poukázať na to, že prevod majetku\nna rodinného príslušníka za „doopatrovanie“ nie je v praxi ničím výnimočným.\n23. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj existenciu inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcej v nevykonaní znaleckého dokazovania ex offo na trovy\nštátu v záujme zistenia objektívnej pravdy, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia argumentácia by\n\nmohla žalobcovi priniesť úspech len za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy súd nebol\nstriktne viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a v záujme zistenia objektívnej pravdy mohol\nvykonať dokazovanie aj ex offo. V zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP je však súd limitovaný skutkovými\ntvrdeniami strán sporu a ich návrhmi na vykonanie dokazovania. V sporovom konaní, v ktorom proti sebe\nstoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania, a ktoré je ovládané prejednacou\nzásadou (tzv. zásada formálnej nie materiálnej pravdy), je kladený dôraz na procesnú zodpovednosť\nstrán v dokazovaní a obmedzená aktivita súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. S dokazovaním\na prejednacou zásadou imanentné súvisia dve vzájomne prepojené a sporové strany zaťažujúce\npovinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo\ntvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného\núspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska\nhypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Práve\nhypotéza hmotnoprávnej normy určuje rozsah dôkaznej povinnosti a rozloženie dôkazného bremena,\nt. j. vymedzuje okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, ako aj subjekt, ktorého\nzaťažuje dôkazná povinnosť. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá\nz ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS/38/2015).\nProcesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť\ntvrdené skutočnosti. Súd je v procese dokazovania „len“ subjektom, ktorý v spore určuje, čo sa bude\ndokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré dôkazy\nvykoná. Súd prvej inštancie tak bol striktne viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán, a preto pokiaľ\nžalobca, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pre vyslovenie\nneplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ako základného predpokladu pre zaradenie sporného\nbytu do dedičstva po poručiteľke V. S., nenavrhol na preukázanie existencie duševnej poruchy v čase\nuzatvorenia zmluvy znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie nebol v zmysle § 185 ods. 2 v spojení s\n§ 207 ods. 1 CSP oprávnený toto vykonať z úradnej povinnosti a žalobcom vytýkaný procesný postup\nprvoinštančného súdu nezakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\n24. Ako dôvodnú v zhode s prvoinštančným súdom odvolací súd neuznal ani žalobcom v priebehu\nkonania vznesenú námietku rozporu s dobrými mravmi odôvodnenú tým, že po tom ako v roku 2013\nzriadila poručiteľka závet, v ktorom majetok rozdelila medzi obe deti rovným dielom, tak v roku 2016 došlo\npod negatívnym vplyvom a manipuláciou zo strany žalovanej k prevodu bytu do výlučného vlastníctva\nžalovanej, v dôsledku čoho bol on ukrátený o dedičský podiel na predmetnom byte.\n25. Dobré mravy ako hodnotiace kritérium platnosti právneho úkonu vychádza z ust. § 3 ods. 1\nOZ, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie\nbyť v rozpore s dobrými mravmi. Predstavujú mimoprávny súbor pravidiel správania sa, etických a\nkultúrnych noriem spoločnosti, ktoré sú vlastné všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi\nľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku. Funkciou dobrých mravov je korekcia striktného\npráva. Konanie v rozpore s dobrými mravmi tak predstavuje konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné,\nz hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené a pokiaľ je výsledkom\ntakéhoto konania právny úkon, tento je podľa § 39 OZ absolútne neplatným. Právny úkon priečiaci\nsa dobrým mravom treba považovať za úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v\nspoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/l 37/2003). Otom, či je niečo v rozpore s dobrými mravmi tak\nnerozhoduje subjektívny názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko podložené konkrétnymi okolnosťami\npo komplexnom zohľadnení situácie na oboch stranách právneho vzťahu (Rc 88/98).\n26. S poukazom na vyššie uvedené možno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že skutočnosti,\nktorými žalobca odôvodňoval neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti pre kolíziu s dobrými mravmi\nspočívajúce v nakladaní s majetkom poručiteľkou iným spôsobom, ako on očakával na základe závetu\nňou zriadeného v roku 2013, nemôžu zakladať neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi,\nči obchádzanie zákona a sú len prejavom jeho subjektívnej nespokojnosti a snahy zvrátiť výsledok\ndedičského konania. Ako už odvolací súd uviedol, žalobkyňa zriadením závetu pre prípad smrti, do\nktorého poňala aj sporný byt, nestratila oprávnenie nakladať s týmto majetkom a nebola obmedzená\nv dispozícii sním. K deľbe majetku spôsobom uvedeným v skôr zriadenom závete by došlo po smrti\nporučiteľky len v prípade, ak by sporný majetok v čase smrti vlastnila. Rovnako poručiteľka nebola\npovinná žalobcovi oznamovať zmenu jej vôle a prevedenie majetku na žalovanú a skutočnosť, že\ntak neurobila, rovnako nemá vplyv na platnosť/ neplatnosť právneho úkonu a nemusí mať spojitosť s\n\nporuchami pamäte a následkami jej zdravotného stavu, ako sa snaží podsunúť žalobca, ale môže byť jej\nslobodným a cieleným rozhodnutím. Určité vysvetlenie pre tento postup zo strany poručiteľky ponúkla\nžalovaná a v konaní vypočutá svedkyňa Zuzana Vicianová, ktoré s poručiteľkou v rozhodnom čase\nžili v jednej domácnosti a poskytovali jej sústavnú starostlivosť a opateru. Skutočnosť, že poručiteľka\nzmenila svoju skôr zaznamenanú vôľu týkajúcu sa deľby majetku a na žalovanú, s ktorou od septembra\n1999 bývala v jednej domácnosti, previedla sporý byt, odplatou za čo malo byť doživotné a celodenné\nposkytovanie starostlivosti a opatery zo strany žalovanej poručiteľke, neodporuje mravným princípom\nspoločenského poriadku a nepredstavuje pre spoločnosť z objektívneho hľadiska právne a spoločensky\nneprijateľné konanie. Argumentácia žalobcu v tomto smere je právne neopodstatnená a nemôže viesť k\nrozporu napadnutého právneho úkonu s dobrými mravmi, a preto pokiaľ súd prvej inštancie na základe\nvykonaného dokazovania žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, vec správne právne posúdil. Tvrdenia\no sofistikovanej manipulácii poručiteľky zo strany žalovanej v konaní preukázané neboli a prípadná\nexistencia duševnej poruchy, ktorú sa v konaní rovnako nepodarilo žalobcovi preukázať, by zakladala\nneplatnosť zmluvy podľa osobitného ust. § 38 ods. 2 OZ a nie podľa § 39 OZ.\n27. Zhrnúc vyššie uvedené možno v zhode so súdom prvej inštancie uzavrieť, že žalobca v konaní\nspoľahlivo a bez vážnejších pochybností nepreukázal existenciu duševnej poruchy v zmysle § 38 ods.\n2 OZ u poručiteľky V. S. v rozhodnom čase, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností\na zriadení vecného bremena dňa 5.10.2016. Vecnú správnosť skutkových a právnych záverov nie je\nspôsobilá spochybniť len jeho subjektívna nespokojnosť s prevodom majetku do výlučného vlastníctva\nžalovanej, ktorá až do smrti zabezpečovala matke starostlivosť a opateru, ktorá mala predstavovať\nnepeňažnú odplatu za prevod nehnuteľnosti, tak ako to bolo špecifikované v čl. III. zmluvy. Tvrdenia\nžalobcu o údajne sofistikovanom, účelovom a vopred premyslenom konaní žalovanej motivovanom\nsnahou nadobudnúť byt do výlučného vlastníctva možno v kontexte vykonaného dokazovania hodnotiť\nako subjektívne, ničím nepodložené a špekulatívne pôsobiace obvinenia. Samotná skutočnosť, že\nžalobca nebol poručiteľkou informovaný o tom, že byt previedla na dcéru, nemá bez ďalšieho\nvplyv na záver o platnosti/ neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností a rovnako aj skutočnosť, že\nžalovaná ponúkla žalobcovi na vyrovnanie sumu 45.000 eur v čase kedy nemal vedomosť o prevode\nnehnuteľnosti, je rovnako sama o sebe právne irelevantná a týmto skutočnostiam nemožno pripisovať\nžalobcom žiadané účinky v podobe neplatnosti zmluvy a zahrnutia spornej nehnuteľnosti do dedičstva\npo poručiteľke.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vo veci samej vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na\nzistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací\nsúd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nplnom rozsahu.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/8/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce9ac50f-2d44-499b-aff2-6c00cf651d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 299/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/06 z 21. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-21", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce9ac50f-2d44-499b-aff2-6c00cf651d49"}], "citovane_v": []}