{"guid": "ad8cb42b-3668-4814-9958-261977f50396:9e4a98af-7047-4ac5-a23d-76296a83eb9c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2", "spisova_znacka": "8Co/123/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/123/2023 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 8Co/123/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2", "identifikacne_cislo": "1219201421", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137c", "nazov": "§ 137c CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e4a98af-7047-4ac5-a23d-76296a83eb9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/123/2023\n1219201421\n25. 03. 2025\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom G. XXXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. č.\n2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Z. G.U., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. E. XXX/XX, I., zast.\nJUDr. Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, IČO: 42 360 340, o určenie,\nže nehnuteľnosti patria do BSM, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV\nzo dňa 14.06.2023 č.k. B2-29C/17/2019-338, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX\nvedenom Okrensým úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X.,\nk.ú. J., a to: pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 101m2- zastavaná\nplocha a nádvorie, pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 126 m2záhrada a stavba-rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „T.“ s parcelným číslom\nXXXXX o výmere 101m2- zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového spoluvlastníctva\nžalobkyne a žalovaného. Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že rozsudkom č.k. 29C/17/2019-136 zo dňa 23.10.2019\nžalobu žalobkyne zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania podaného žalobkyňou proti uvedenému rozsudku\nsúdu prvej inštancie, predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/40/2020-238\nzo dňa 22.02.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu nevzhliadol naliehavý právny záujem na žalobkyňou\npožadovanom určení ani z hľadiska ňou tvrdenej skutočnosti, že si plnila povinnosť uloženú jej iným\nsúdnym rozhodnutím. Odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobkyne, že\npodaním predmetnej žaloby si splnila povinnosť uloženú jej súdom a posúdiť, či nejde o skutočnosť,\nktorá by v danom prípade zakladala jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uložil súdu\nprvej inštancie posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola\nsúdom odkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a ďalej v ďalšom\nkonaní zohľadniť aj zmenu pomerov, ku ktorej došlo po vydaní neodkladného opatrenia tým, že došlo\nk rozvodu manželstva strán a zániku ich BSM a v prípade existencie naliehavého právneho záujmu\nposúdiť aj jeho ďalšie trvanie, keďže pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia\nrozsudku. V ďalšom konaní posúdil žalobkyňou uplatnený nárok podľa § 137 písm. c), § 193, § 205\nC.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 143, § 143 a ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4\n\nObč. zákonníka a § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Uviedol, že ide\no podanie žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia a preto už z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, pretože si žalobou\npožadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná. Pre posúdenie naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení považoval za dôležitý aj právny záujem žalobkyne, pričom\nmal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II\nč.k. 49P/68/2018-418 zo dňa 19.05.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 07.07.2021, kedy zaniklo aj\nBSM strán sporu a teda žalobkyňa sa domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM v čase,\nkeď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak doposiaľ nebolo vyporiadané, ani sa\nnevedie samostatné konanie o vyporiadanie BSM, a ani neuplynuli 3 roky od zániku BSM. S poukazom\nna § 149 ods. 4 Obč. zákonníka konštatoval, že súdne konanie o vyporiadanie BSM nie je nevyhnutným\npredpokladom vyporiadania a režim vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria do BSM môže byť\nvyriešený aj dohodou, alebo nadobudnutím tohto vlastníctva formou podielového spoluvlastníctva a za\ntýchto okolností žalobu o určenie, že istá vec patrí do BSM sporových strán, považoval za akceptovateľnú\nz hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 písm.\nc) C.s.p., pokiaľ sporovými stranami v danom konaní sú bezpodieloví spoluvlastníci (bývalí manželia)\nveci, ktorá je predmetom konania. Uviedol, že takýmto spôsobom sa dosiahne nepochybné určenie\nprávneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová\nspoluvlastníčka participovala. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné\nnehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalovaný a to na základe\nDohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísanej dňa 13.05.2015 vo\nforme notárskej zápisnice N357/2015, NZ16142/2015 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, a dospel k\nzáveru, že Dohoda o zúžení BSM je neplatným právnym úkonom pre absenciu náležitosti prejavu\nslobodnej a vážnej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. K tomuto záveru dospel s poukazom\nna právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu Bratislava 2To/39/2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným a odsúdeným\nza zločin týrania blízkej osoby a podľa výrokovej časti ktorého je vinný tým, že o. i. v čase, keď si\nchceli kúpiť rodinný dom a požiadať o hypotéku naliehal bitím a nadávkami na žalobkyňu, aby zrušila\nBSM k novému domu, nakoľko sa bál, že keď sa s ním žalobkyňa rozvedie bude chcieť polovicu\ndomu, pričom žalobkyňa, aby mala pokoj s tým súhlasila. Aj výpoveďami svedkov S. a Z., ktorí zhodne\nuviedli, že boli prítomní, keď žalobkyňa prišla uplakaná a rozrušená s tým, že bola donútená pod\nnátlakom, vyhrážkou vzdať sa majetku (rodinného domu), mal za preukázané, že nešlo o slobodnú vôľu\nžalobkyne, ale o vynútený úkon. Námietky žalovaného, že uvedení svedkovia neboli osobne svedkami\nžiadneho násilia žalovaného voči žalobkyni, že neboli osobne pri podpise Dohody o zúžení BSM do\nnotárskej zápisnice, ani presne neuviedli, akého konkrétneho majetku a kedy sa mala žalobkyňa vzdať,\nvyhodnotil ako nedôvodné s odôvodnením, že svedkovia boli prítomní a potvrdili vedomosť o rozrušení\nžalobkyne v dôsledku incidentu so žalovaným týkajúcim sa vzdania sa majetku, teda potvrdili, čo\nuvádzala aj žalobkyňa. S poukazom na § 193 C.s.p. uviedol, že je viazaný rozhodnutím príslušného\norgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Preto predmetné výpovede svedkov\njednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach so skutočnosťami vyplývajúcimi z výrokovej časti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II č.k. 5T/104/2017 zo dňa 08.02.2018 preukazujú, že žalobkyňa bola v\nobdobí rokov 2010-2017, teda v časovom období, kedy došlo k podpísaniu Dohody o zúžení BSM\na kúpe nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do výlučného vlastníctva žalovaného, vystavená zo\nstrany žalovaného domácemu násiliu. Uzavrel preto, že z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle\nžalobkyne je predmetná Dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej zápisnice neplatná,\ns poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a preto na základe tejto neplatnej dohody nemohlo a nedošlo\nk zúženiu BSM k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a tieto nemohol nadobudnúť žalovaný\ndo výlučného vlastníctva. Ďalej dospel k záveru, že nie sú dané ani dôvody na zrušenie vydaného\nneodkladného opatrenia, nakoľko nedošlo k zamietnutiu žaloby, ani k zastaveniu konania a potreba\ndočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením pretrváva. O náhrade trov konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 3 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušiť a rozhodnúť, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 100%, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalobu zamieta a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\n\nporušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zistenia; a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej\nobrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úroku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na to, že žalobkyňa\nsa žalobou uplatneným nárokom a požadovaným určením domáhala zosúladenia právneho stavu so\nstavom evidovaným na liste vlastníctva, nakoľko žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako\nvýlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom\nBratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA - m.č. X., katastrálne územie J.,\nt.j. domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a\nžalovaného, pričom podľa jej názoru na požadovanom určení preukázala naliehavý právny záujem tým,\nže len a výlučne prostredníctvom tejto žaloby je možné domáhať sa zosúladenia právneho stavu so\nstavom evidovaným na predmetnom liste vlastníctva. Namietal, že žalobkyňou požadované určenie\npredstavuje predbežnú otázku a nie je spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu\na tak naliehavosť právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení nie je daná. Právny záujem\nmusí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže požadovaným určením\ndosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a predíde sa návrhu\nna plnenie. Keďže žalobkyňa požaduje rozhodnutie o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM z dôvodu\nzosúladenia právneho a tvrdeného skutkového stavu, konštatoval, že vyhovujúci rozsudok v tomto\nkonaní neodstráni nevyhnutnú potrebu ďalšieho súdneho konania (o vyporiadanie BSM). Navyše podľa\nustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, naliehavý právny záujem nie je a ani nemôže byť daný,\npokiaľ došlo k zániku BSM, t.j. môže začať konanie o vyporiadanie BSM ako právny prostriedok,\nktorým možno odstrániť údajne ohrozené právo žalobkyne. Z tohto dôvodu a za pretrvávajúcej situácie,\nkedy žalovaný nie je oprávnený disponovať s nehnuteľnosťami (v zmysle uznesenia Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 30.4.2019 č.k. 6Co/89/2019-151) sa javí súčasné konanie ako nadbytočné. S poukazom na\npredpoklady úspešnosti určovacej žaloby konštatované súdom prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku namietal, že napadnuté rozhodnutie za aktuálnej situácie, kedy BSM strán\nzaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. dňa 7.7.2021, žiadnym\nspôsobom neodvracia budúci spor o vyporiadanie BSM rovnakých strán sporu a naliehavý právny\nzáujem teda nie je daný. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že\nnehnuteľnosti patria do BSM, keď je zjavné, že požadovaným určením nie je možné odstrániť tvrdenú\nspornosť či neisté postavenie žalobkyne, za stavu, kedy žalovaný nie je oprávnený s nehnuteľnosťami\ndisponovať a tvrdené právo žalobkyne tak nie je aktuálne žiadnym spôsobom ohrozené. V súvislosti\ns konštatovaním súdu prvej inštancie, že podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok, na ktorý bola\nsúdom odkázaná, namietal, že nie je zrejmé, z čoho konkrétne súd pri prijatí svojho záveru vychádzal\na zároveň tento záver nezodpovedá skutočnosti a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu\ns poukazom na fakt, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019\nbola žalobkyni uložená povinnosť ,,...podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho\núkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu\nnachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX,...“ Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.4.2021\nsp. zn. 9Cdo/7/2021, podľa ktorého: ,,Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje CSP žaloby na\nurčenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP).\nU žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U\nžalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak\npožadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.“ Podľa jeho názoru určenie,\nktorého sa v tomto súdnom konaní žalobkyňa domáha, nemožno stotožňovať s obsahom žaloby a ani\ns určením, na ktoré bola súdnym rozhodnutím odkázaná. V rozpore s uznesením Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 sa podanou žalobou nedomáhala určenia práva,\nt.j. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, a\nneplnila tak súdom uloženú povinnosť na určenie práva. Nesprávne sa domáhala výlučne zahrnutia\nnehnuteľnosti do masy BSM, ktorú v konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán\nsporu, bude musieť vysporiadať súd v inom samostatnom súdnom konaní. S poukazom na uvedené a\nvzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňou požadované určenie predstavuje len predbežnú otázku a nie\nje spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu, nie je daná naliehavosť právneho\nzáujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Ďalej namietal, že od právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené dňa 7.7.2021, bola žalobkyňa oprávnená\ndomáhať sa svojho domnelého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konečného usporiadania\n\nvzájomných vzťahov prostredníctvom konania o vyporiadanie BSM, v ktorom by súd ako prejudiciálnu\notázku posudzoval, či nehnuteľnosti patria do BSM. V tejto súvislosti konštatoval, že pre začatie konania\no vyporiadanie BSM bola aktívne vecne legitimovaná výlučne žalobkyňa, keďže on bol a je výlučným\nvlastníkom predmetných nehnuteľností v zmysle Dohody o zúžení BSM. Žalobkyňa sa však svojho\ndomnelého práva týmto spôsobom nedomáhala. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 5Co/9/2018. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že právny\nzáujem žalobkyne na ňou požadovanom určení je dôležitý z dôvodu, že inou žalobou sa nemôže\nsvojho nároku domáhať, podľa jeho názoru nezodpovedá aktuálnemu skutkovému a právnemu stavu a\nnavyše je v rozpore s platnou legislatívou a ustálenou súdnou činnosťou. Toto súdne konanie podľa jeho\nnázoru bolo dôvodné do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, keďže súd nemohol\notázku, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, riešiť v inom súdnom konaní, avšak nadobudnutím\nprávoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, ktorým tiež právoplatne zaniklo BSM, stratilo\ntoto súdne konanie význam, resp. dôvod pre toto súdne konanie odpadol. V spojitosti s rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, uviedol, že\nv predmetnej trestnej veci súd žiadnym spôsobom neskúmal skutkové okolnosti uzavretia Dohody o\nzúžení BSM a preto bez ďalšieho nemožno prijať záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V\nsúvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozhodnutím vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní\nv civilnom spore v zmysle § 193 C.s.p. nemožno sa obmedziť len na závery o protiprávnom konaní,\nt.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal; v prospech uvedeného svedčí aj odôvodnenie\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019 č.k. 6Co/89/2019-151, ktoré predpokladá\nvykonanie ďalšieho dokazovania v danej veci a nepreberá automaticky záver o neplatnosti právneho\núkonu z dôvodu spáchania trestného činu a preto sa nemožno stotožniť s nesprávnym konštatovaním\nsúdu prvej inštancie. Uviedol, že opakovane v konaní poukazoval na to, že práve žalobkyňa koná voči\nnemu nátlakovo, v rozpore s dobrými mravmi, skutočnosti zámerne neuvádza pravdivo, jej tvrdenia sú\núčelové a sleduje nimi získanie majetkového prospechu, čo vyplýva z jej viacerých výrokov, pričom\nsúd prvej inštancie sa s tým nezaoberal, napriek listinným dôkazom, ktoré predkladal. Uvedené sa\npreukázalo v inom trestnom konaní vedenom voči nemu na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.\n6T/46/2018, v ktorom na základe vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania dospel súd\nvo vzťahu k nemu k oslobodzujúcemu rozsudku. Žalobkyňa teda opakovane podávala ňou vyfabulované\ntrestné oznámenia na jeho osobu a privodila mu tak ďalšie trestné stíhanie, a to na totožnom skutkovom\nzáklade, uvádzala identické skutkové tvrdenia ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/104/2017, vrátane\nnepravdivých tvrdení o tom, že pod nátlakom ju žalovaný prinútil vzdať sa majetku, pričom ani v\njednom z trestných konaní nevedela špecifikovať spôsob nátlaku, ktorým mal na ňu pôsobiť. V tejto\nsúvislosti poukázal na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod sp. zn.\n6T/46/2018 znalkyňou A.. K. S. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológia a tiež znalkyňou Z..\nA. X., z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, na základe ktorých trestný súd dospel\nk záveru, že žalovaný žiadnym svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania\nblízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a teda sa nedopúšťal na žalobkyni žiadneho\npsychického ani fyzického násilia tak, ako nepravdivo tvrdila. Ďalej uviedol zrejmé nezrovnalosti a\nprotirečenia vo výpovedi žalobkyne, na ktoré upriamil pozornosť súd v odôvodnení oslobodzujúceho\nrozsudku. Ďalej uviedol, že súd tiež právoplatne zveril maloleté dieťa strán sporu do výlučnej osobnej\nstarostlivosti práve žalovanému. Žalovaný tak bol na tom istom skutkovom základe ako v konaní pod\nsp. zn. 5T/104/2017, v konaní vedenom pod sp.zn. 6T/46/2018 oslobodený spod obžaloby. V dôsledku\nnepravdivých tvrdení žalobkyne bol nedôvodne stíhaný dokonca väzobne a následne si žalobkyňa v\napríli 2020 u dvoch jemu neznámych osôb objednala ťažké ublíženie na zdraví žalovaného, ktoré mu\nmali spôsobiť žalobkyňou najaté osoby a to obzvlášť zavrhnutia hodným spôsobom; v tejto súvislosti\npoukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave V zo dňa 30.09.2020\nvedeným pod ČVS: ORP-413/1-VYS-B5-2020, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie za zločin\nublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140\npísmeno b) Trestného zákona spáchaného v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona, ktorého sa\ndopustila voči osobe žalovaného a jeho sestre a za ktorý skutok bola v trestnom konaní rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2022 sp. zn. 3T/73/2021 uznaná vinnou a odsúdená k\ntrestu odňatia slobody v\ntrvaní 2 a 1 roka,\npričom sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 a 1 roka za súčasného\nuloženia probačného dohľadu a bola jej uložená povinnosť sa žalovanému osobne ospravedlniť a\npodrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. K výpovediam svedkov\nS. a Z. v tomto konaní namietal, že ani jeden z nich nevypovedal tak, ako to svojvoľne konštatoval súd\nprvej inštancie, ani jeden zo svedkov nikdy nebol osobne prítomný akéhokoľvek údajného násilia, či\n\nnevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni, obaja svoje tvrdenia odvodzovali len ,,z počutia“\nod žalobkyne, pričom ich výpovede nepreukázali súdom svojvoľne konštatované tvrdenia. Svedkovia\nnielenže nevedeli opísať kedy konkrétne malo k tvrdeniam uvádzaným žalobkyňou dôjsť, ale nevedeli\nani uviesť, čo konkrétne mala žalobkyňa podpísať. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal\nani s rozporom v tvrdeniach žalobkyne v súvislosti s jej výpoveďou zo dňa 15.02.2017 v trestnom\nkonaní, na ktorú v tomto konaní poukázal a v ktorej konštatovanie žalovanej v celom rozsahu potvrdzuje\njej dobrovoľné a vedomé konanie. Tvrdil, že vôľa žalobkyne bola v Dohode o zúžení rozsahu BSM,\nuzavretej medzi stranami 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice ako verejnej listiny, vyjadrená určito\na zrozumiteľne a celý právny úkon uskutočnila dobrovoľne, s plným uvedomením si jeho následkov.\nPoukázal aj na to, že k spísaniu predmetnej dohody na notárskom úrade došlo až po týždňoch od\nzačatia vybavovania kúpy nehnuteľnosti, tzn. že žalobkyňa by mala dostatok možností uchádzať sa o\nochranu zo strany príslušných štátnych orgánov, pokiaľ by sa cítila akokoľvek ohrozená, pričom tieto\nskutočnosti začala uvádzať účelovo až o niekoľko rokov neskôr a to v čase, keď sa schyľovalo k\nrozvodovému konaniu medzi stranami sporu. Zároveň dal do pozornosti, že obsahom Dohody o zúžení\nBSM bolo aj vyňatie účelového splátkového úveru č. 5115004809 (hypotekárneho úveru) zo spoločných\nzáväzkov, čo v konaní nebolo sporné. Je preto otázne, či sa žalobkyňa rovnako cítila pod údajným\nnátlakom pri spísaní Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere, keď na\nzáklade rovnakej listiny (Dohody o zúžení BSM) prevzal žalovaný na seba v celkom rozsahu finančný\nzáväzok súvisiaci s uvedenou nehnuteľnosťou. Nepožíva žiadnu logiku konštrukt, že ak mal žalovaný\núdajne vyvíjať neprimeraný nátlak na žalobkyňu vo vzťahu k zúženiu BSM, že by súčasne vyňal zo\nspoločného záväzku aj tento záväzok týkajúci sa nehnuteľnosti a ,,zbavil“ tak žalobkyňu tohto finančného\nbremena. Ďalej uviedol, že žalobkyňa napriek svojmu údajnému presvedčeniu, že je bezpodielovou\nspoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nikdy žiadnym spôsobom neprispela k úhrade nákladov\nspojených s prevádzkou danej nehnuteľnosti, nikdy sa nezaujímala o plnenie si svojich zákonných\npovinností vyplývajúcich z vlastníctva, nikdy neuhrádzala náklady na hypotéku, ktorá viazne na danej\nnehnuteľnosti, čo len podporuje jeho tvrdenia o tom, že konanie žalobkyne je účelové. Namietal, že\nsúd prvej inštancie zásadne pochybil, keď absolútne neskúmal, z akých finančných prostriedkov boli\nnehnuteľnosti nadobudnuté; na podklade takto neúplne zisteného skutkového stavu nemohol dospieť\nk záveru, že nehnuteľnosti patria do BSM. Tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaného\ndokazovania.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť. Napadnutý rozsudok je podľa jej názoru správny, spravodlivý,\nvychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, náležitého skúmania a vyhodnotenia všetkých\nvykonaných dôkazov, vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie\ndostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci a vec po právnej stránke správne\nposúdil. Rozsudok je riadne a presvedčivo odôvodnený, dáva relevantné odpovede na všetky otázky,\nktoré boli predmetom konania. Súd prvej inštancie sa nedopustil procesných pochybení, ktoré by\nakýmkoľvek spôsobom porušili právo na spravodlivý proces sporových strán. Podľa jej názoru nie je\ndôvodná námietka, že naliehavosť právneho záujmu na ňou požadovanom určení nie je daná. Poukázala\nna závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré sú podľa jej názoru\nsprávne. Uviedla, že súd prvej inštancie bol viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a po\ndoplňujúcom dokazovaní rozhodol v zmysle tohto právneho záveru odvolacieho súdu: že v prípade\nurčovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia, žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu mala naliehavý právny záujem na určení, na\nktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s\nnariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je\nlen dočasná a viazaná na podanie žaloby, na ktorú bola súdom odkázaná. Javí sa jej ako nezmyselná\nnámietka žalovaného, že sa nesprávne domáha výlučne zahrnutia nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú\nv konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán sporu bude musieť vysporiadať súd v\ninom samostatnom konaní. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že určenia, že sporné nehnuteľnosti\npatria do BSM sa domáha v čase, keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak\nnebolo ešte vyporiadané, ani sa nevedie samostatné konanie o vyporiadanie BSM a ani neuplynuli 3 roky\nod zániku BSM. Z ustanovenia § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť vyporiadania\nBSM dohodou, alebo právna domnienka o právnom režime veci patriacich do BSM po uplynutí 3 rokov od\nzániku BSM. Uviedla, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM je jej oprávnením, ale nie povinnosťou;\ntakýto návrh vôbec nemusí podať a k jeho podaniu nemôže byť nútená. Poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 10.04.2014 sp. zn. 3Cdo/460/2013, v ktorom skonštatoval, že ,,sa naliehavý\n\nprávny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je\nmožné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania“. Z\nlogiky veci vyplýva, že vedenie ďalšieho súdneho konania a to ohľadom vyporiadania BSM, by spôsobilo\nduplicitné prejednávanie otázky, či nehnuteľnosť patrí do BSM a uviedla, že k tomuto konaniu ani nemusí\nnikdy dôjsť, pretože Občiansky zákonník predpokladá celkom 3 spôsoby vyporiadania BSM. Zdôraznila,\nže práve toto konanie o určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM predišlo riešeniu tej istej otázky v inom\nkonaní. Ak by mala čakať s domáhaním sa poskytnutia ochrany svojho vlastníckeho práva až do doby\nmožného konania o vyporiadanie BSM, bolo by to v rozpore s podstatou inštitútu vlastníckeho práva.\nTvrdenie o tom, že v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn.\n52C/3/2019, podanou žalobou sa nedomáha určenia práva, t.j vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale\nurčenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM je zmätočné. Poukázala na právny názor Krajského\nsúdu v Bratislave uvedený v rozhodnutí 8Co/40/2020, v ktorom dáva do pozornosti, že už v uznesení\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 6Co/89/2019, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie a žalobkyni bola\nuložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo\nk zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX K. I. v lehote 30 dní\nod doručenia tohto uznesenia, a súčasne konštatoval, že notárska zápisnica obsahujúca dohodu strán\no zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Uviedla, že podaním\ntejto žaloby si splnila povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Poukázala na to, že podala žalobu o\nurčení, že nehnuteľnosti patria do BSM v zmysle § 137 písmeno c) C.s.p., teda ide o žalobu o určení, či\ntu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a preto tvrdenie žalovaného, že si neplnila\nsúdom určenú povinnosť na určenie práva považuje za irelevantné. Považovala za správny a dostatočne\nodôvodnený záver súdu prvej inštancie, že má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti\npatria do BSM. Za správny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie slobodnej\na vážnej vôle žalobkyne je predmetná dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej\nzápisnice neplatná s poukazom na § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon nebol\nňou vykonaný slobodne ani vážne, bola k nemu donútená v dôsledku psychického a fyzického nátlaku\ntak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, ktorým\nbol žalovaný právoplatne odsúdený okrem iného aj za to, že pod hrozbou násilia ju donútil podpísať\npredmetnú notársku zápisnicu. Vzhľadom k tomu, čo je uvedené vo výrokovej vete tohto rozsudku, je ním\nsúd podľa § 193 C.s.p. viazaný. Zdôraznila, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom krajského\nsúdu, ktorý vyslovil, v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.02.2022 právny názor o\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázala na to, že z rozsudku OS BA II sp. zn. 5T/104/2017\nvyplýva vyvíjanie psychického a fyzického nátlaku na žalobkyňu a preto je nereálne, že by mohlo prísť\nk slobodnému a dobrovoľnému prejavu vôle žalobkyne. Poukázala na časť skutkovej vety uvedeného\nprávoplatného trestného rozsudku, ktorá je dôkazom psychického a fyzického nátlaku. Bezpredmetné sú\npre toto konanie podľa jej názoru tvrdenia žalovaného ohľadom Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy\no účelovom splátkovom úvere č. 5115004809. K námietkam žalovaného týkajúcim sa svedeckých\nvýpovedí svedkov Z. a S. uviedla, že z ich výpovedí vyplýva, že boli svedkami, keď prišla k rodičom\nroztrasená, uplakaná, že musela pod vyhrážkou podpísať papier ohľadom domu, vedeli, že to bolo v\nten deň, keď bola podpísať ten papier ohľadom domu. Irelevantné je tvrdenie žalovaného, že svedkovia\nneboli pri jeho násilnom alebo nevhodnom správaní voči žalobkyni, keď toto konanie voči nej, ktorým\nju donútil proti jej vôli podpísať notársku zápisnicu o zúžení BSM, bolo predmetom trestného konania,\nv ktorom bol práve za toto násilné konanie spojené s vyhrážkami žalovaný právoplatne odsúdený a\npreto túto skutočnosť netreba ďalej dokazovať, nakoľko je právoplatne preukázaná a svedkovia S.D.\na Z. svojimi svedeckými výpoveďami iba potvrdili tú skutočnosť, že podpísala notársku zápisnicu o\nzúžení BSM pod nátlakom žalovaného a proti svojej vôli. Trestné konanie vedené proti nej spomínané\nžalovaným v odvolaní, nemá žiadnu súvislosť s týmto konaním a pre toto konanie je bezvýznamné, ďalej\npredložila mailovú dokumentáciu medzi pôvodným obhajcom žalovaného Mgr. Dávidom Štefankom a\nňou zo dňa 30.04.2017, kde ju tento obhajca oslovil na základe požiadavky jeho klienta - žalovaného\nza účelom uzavretia darovacej zmluvy na 1 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide podľa\njej názoru o dôkaz, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do BSM a ona má nárok na 1\ntýchto nehnuteľností.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach\na skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní. Všetky tvrdenia uvádzané vo vyjadrení žalobkyne k\njeho odvolaniu považoval za zavádzajúce a účelové. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi\nsa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zopakoval svoje námietky uvedené v jeho\n\nodvolaní a zároveň uviedol, že z dôvodu právnej istoty podal voči žalobkyni na Mestskom súde Bratislava\nIV žalobu o vyporiadanie BSM, t.j. žalobu na plnenie, v ktorom o.i. konštatuje aj vedenie tohto súdneho\nkonania. Dňa 09.10.2023 tak začalo samostatné konanie vo veci poriadania BSM rovnakých strán\nsporu. Podrobne sa vyjadril k žalobkyňou predloženej e-mailovej komunikácii medzi ňou a právnym\nzástupcom žalovaného v období apríla 2017 a namietal, že táto listina nebola uplatnená v priebehu\nkonania pred súdom prvej inštancie a nepredstavuje ani novotu v odvolacom konaní podľa § 366\nC.s.p., pričom ide o neúplný obsah a odvolací súd na túto listinu nemal prihliadať. Uviedol, že sama\nžalobkyňa jeho právneho zástupcu iniciatívne kontaktovala v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami\nopakovanie, pričom nemala žiadne pochybnosti o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti\na teda, že nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným jej zámerom bolo získať\nspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a to o veľkosti 1, t.j. aby sa stala podielovou spoluvlastníčkou\nnehnuteľností a nie aby sa stala ich bezpodielovou spoluvlastníčkou formou bližšie nešpecifikovanej\ndarovacej zmluvy. V súvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní\nv zmysle § 193 C.s.p. poukázal na rozhodovaciu činnosť a nálezy Ústavného súdu SR a namietal, že\nuzatvorenie notárskej zápisnice, t.j. Dohody o zúžení rozsahu BSM, nemožno subumovať pod skutkovú\npodstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), e) Trestného\nzákona. Zotrval aj na námietke, že výpoveď ani jedného z vypočutých svedkov nepreukazuje absenciu\nvôle žalobkyne uzavrieť dohodu o zúžení BSM, ani deň, keď k podpisu malo dôjsť.\n5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zdôraznila, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nargumentov obsiahnutých vo vyjadrení zo dňa 28.08.2023. Ďalej sa vo svojom vyjadrení podrobne\nvyjadrila k námietkam žalovaného týkajúcim sa predloženej e-mailovej komunikácie medzi ňou a\nprávnym zástupcom žalovaného v období apríla 2017, ako aj k ďalším tvrdeniam žalovaného uvedeným\nv jeho vyjadrení; uviedla, že podľa jej názoru by mal súd na predloženú e-mailovú komunikáciu\nprihliadnuť, pretože ide o relevantný dôkaz toho, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do\nBSM a že ona má nárok na 1 týchto nehnuteľností. V súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/46/2018 uviedla, že je rozhodujúce, že žalovaný\nzločin týrania blízkej osoby páchal od roku 2010 do 2017, pričom rozhodujúce obdobie 13.05.2015, kedy\nbola spísaná notárska zápisnica, spadá práve do tohto obdobia. K námietkam týkajúcim sa naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení zopakovala svoje námietky uvedené v jej predchádzajúcom\nvyjadrení a k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM žalovaným uviedla, že o tomto konaní nemá vedomosť,\nnebol jej doručený návrh, podľa jej názoru ide o účelovo podanú žalobu, týmto spôsobom dochádza\nk zbytočnému rozmnoženiu súdnych konaní. Ďalej sa podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného\ntýkajúcim sa viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ako aj výpovedí\nsvedkov vypočutých v tomto konaní a zotrvala na svojom názore, že v konaní bolo bez akýchkoľvek\npochybností preukázané, že dohoda o zúžení BSM je absolútne neplatný právny úkon. K tvrdeniu\nžalovaného, že ju vyňal z úveru, ktorým boli nehnuteľnosti financované, uviedla, že tento úver bol\nsplácaný počas trvania manželstva a teda zo spoločných prostriedkov a teda na splácaní sa podieľali\nobaja manželia a patrí teda do pasív BSM.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 odsek 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nodsek 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 odsek 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom\nOkresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X., k.ú. J.,\nbližšie špecifikované v petite žaloby patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.\nŽalobu odôvodnila tým, že v priebehu trvania manželstva nadobudli sporové strany do BSM predmetné\nnehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, napriek tomu je na LV č. XXX ako výlučný vlastník nehnuteľnosti\nevidovaný žalovaný, pričom tento stav evidovaný na LV č. XXX nie je v súlade so stavom právnym,\npretože i keď dôvodom zápisu žalovaného ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností je zrejme\nDohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísaná dňa 13.05.2015 vo forme\nnotárskej zápisnice notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, N357/2015, NZ16142/2015, táto je absolútne\nneplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o prejav slobodnej vôle\nžalobkyne, keďže predmetná dohoda bola uzavretá pod nátlakom. Zároveň poukázala na uznesenie\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019, v zmysle výroku ktorého jej bola\nuložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo\n\nk zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdila, že\npodaním tejto žaloby si zároveň plní povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Súd prvej inštancie\nrozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 23.10.2019 č.k. 29C/17/2019-136 tak, že žalobu zamietol z dôvodu\nneexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.\n8. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.2.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie\nzo dňa 23.10.2010 z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nkeď súd prvej inštancie sa nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobkyne,\nže podaním tejto určovacej žaloby si zároveň plnila povinnosť uloženú jej uznesením Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019, ktorým jej bola uložená povinnosť podať\nvoči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu BSM\nk rodinnému domu na O. Q. Č.. XX súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX; ktorou žalobkyňa\nodôvodňovala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ktorú je potrebné\npovažovať za podstatnú. Nesprávne žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdila, že práve z dôvodu\nnaliehavosti právneho záujmu odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a že podľa jeho\nnázoru má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a že odvolací súd v zrušujúcom uznesení\nvyslovil právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom poukazovala na konštatovanie o\ntom, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne\nneplatného právneho úkonu. K takýmto záverom odvolací súd nedospel a zo zrušujúceho uznesenia\nani nevyplývajú. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\nsúd konštatoval, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje\nznaky absolútne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd teda poukázal na konštatovanie súdu v\nkonaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého poskytol žalobkyni dočasnú ochranu\njej práv a právneho postavenia a odkázal ju na podanie žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti\nodvolací súd dospel k záveru, že v prípade určovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené\nsúdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, by mala naliehavý právny záujem na určení,\nna ktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s\nnariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je len\ndočasná a viazaná na podanie žaloby na ktorú bola súdom odkázaná. Vzhľadom na uvedené považoval\nodvolací súd za potrebné vysporiadať sa s tvrdením žalobkyne, že podaním predmetnej žaloby si splnila\npovinnosť uloženú jej súdom. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia je tiež zrejmé, že odvolací súd\nani neposudzoval platnosť resp. neplatnosť Dohody o zúžení rozsahu BSM, toto posudzovanie ani\nnemohlo byť predmetom odvolacieho konania, keďže ani súd prvej inštancie sa platnosťou tejto dohody\nnezaoberal vzhľadom na jeho záver o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,\nktorá je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom\nkonaní posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom\nodkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a zároveň zohľadniť\nzmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania neodkladného opatrenia tým, že došlo k rozvodu manželstva\nstrán sporu a k zániku ich BSM.\n9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa zaoberal\nargumentáciou žalobkyne, že podaním žaloby si plnila povinnosť uloženú jej súdom v konaní o\nnariadenie neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho záverom, že ide o podanie\nžaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a\nže už z tohto dôvodu má naliehavý právny záujem na určení, pretože si uplatnila nárok, na ktorý bola\nsúdom odkázaná.\n10. Existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu nariadeného\nneodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP\nsa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.\nV tomto rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že ,,Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a zákonnosti\nsúdnych rozhodnutí a dôvery v materiálny právny štát, nemôže byť podľa dovolacieho súdu pri riešení\nprocesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila\nz hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným\nsúdnym rozhodnutím v zmysle spomínaného ustanovenia § 336 ods. 1 CSP. Preto už len z dôvodu\nnariadeného neodkladného opatrenia a uloženia povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336\nods. 1 CSP v záujme odstránenia spornosti a trvalého usporiadania vzťahov dočasne upravených\npredmetným neodkladným opatrením, bol daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom\n\nurčení.“ K uvedenému záveru Najvyšší súd dospel vo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia,\nže nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ktorého vklad bol povolený\nsprávou katastra, s bližšou špecifikáciou v petite žaloby. Z obsahu spisu vyplynulo, že uznesením\nsúdu prvej inštancie bolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie a zároveň\nžalobkyni bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, ktorej predmetom\nbude určenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. uvedeného uznesenia nie sú zaťažené záložným\nprávom, ktorého vklad bol povolený do katastra nehnuteľností správou katastra, s bližšou špecifikáciou\nuvedenou vo výroku uznesenia. Na základe uvedeného najvyšší súd konštatoval, že následne žalobkyňa\npostupovala v zmysle uvedeného uznesenia, podala žalobu v stanovenej lehote, v ktorej formulácia\npetitu korešpondovala s výrokom III. predmetného uznesenia, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť\npodať žalobu vo veci samej v stanovenom znení v zmysle § 336 ods. 1 CSP.\n11. V prejednávanej veci bolo z uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/3/2019 v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zistené, že dňa 12.2.2019 bolo\nnariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou,\nšpecifikovanou vo výroku uznesenia a zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému\nžalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. ulici č. XX v I. v lehote 30 dní od\ndoručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2019 domáhala určenia, že\nnehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny\nodbor, pre okres Bratislava II., obec BA - m.č. X., k.ú. J., a to: pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č.\nXXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č. XXXXX\no výmere 126 m2 - záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc.\nreg. ,,T.“ s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového\nspoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade formulácia petitu\nurčovacej žaloby podanej žalobkyňou v tomto konaní nekorešponduje s výrokom uznesenia, ktorým jej\nbola súdom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podanou žalobou sa žalobkyňa nedomáhala\nurčenia, na ktoré bola odkázaná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a preto naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení v danom prípade nemožno vyvodzovať z jej tvrdenia, že podaním žaloby\nsi uplatnila povinnosť uloženú jej súdom. Žalobkyňa podanie žaloby, ktorou sa domáhala iného určenia,\nako je uvedené vo výroku uznesenia, ktorým jej bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej,\nodôvodňovala v konaní procesnými dôvodmi spočívajúcimi v tom, že nemôže podať žalobu o určenie\nneplatnosti právneho úkonu, pretože žalobou možno považovať určenie právnej skutočnosti, len ak to\nvyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a uviedla, že z toho dôvodu podala žalobu podľa\n§ 137 písm. c) CSP). Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje aj na rozdiel v nehnuteľnostiach,\nktoré sú predmetom určovacej žaloby žalobkyne a ktoré mali byť predmetom určovacej žaloby podanej\nvo veci samej, na podanie ktorej bola odkázaná súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,\nkeď súdom jej bola uložená povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo\nk zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu na O. ulici č. XX a podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala\nurčenia, že do BSM žalobkyne a žalovaného patria aj pozemky s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 a\nparc. č. XXXXX o výmere 126 m2.\n12. Pokiaľ žalobkyňa z procesných dôvodov podala žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého\nmožno požadovať žalobou, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý\nprávny záujem; zaťažuje žalobkyňu procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je\ndaný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, alebo práva, ktorý spočíva v tom, že jej\nprávo, resp. právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté a výrok súdu o určení toto\nohrozenie, alebo neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobkyne odstraňuje bez toho, aby\nukladal splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť\nochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu, alebo práva; nie\nje preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym\nprostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o\nsplnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou\nžalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným\nďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši, alebo ani nemôže riešiť celý obsah a dosah\nsporného právneho vzťahu, alebo práva.\n\n13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že sporné\nnehnuteľnosti patria do BSM zohľadnil aj tú skutočnosť, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené\nrozsudkom právoplatným dňa 7.7.2021, čím zaniklo ich BSM, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho\nnázorom, že vzhľadom na možnosť vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj\ndohodou, alebo právnou domnienkou o právnom režime veci patriacich do BSM po uplynutí troch rokov\nod zániku BSM, nie je súdne konanie o vyporiadanie BSM nevyhnutným predpokladom vyporiadania\na že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM sporových\nstrán, nakoľko sa tým dosiahne určenie právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby\nna tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka participovala. V dôsledku zániku BSM strán\nsporu rozvodom ich manželstva má žalobkyňa možnosť, pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode o\nvyporiadaní ich BSM a má záujem o ochranu jej vlastníckeho práva pred uplynutím lehoty troch rokov\nod zániku BSM, možnosť domáhať sa ochrany svojho práva žalobou o vyporiadanie BSM, ktorou má\nmožnosť dosiahnuť aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a konečné usporiadanie celého obsahu\nsporného vzťahu. V konaní o vyporiadanie BSM súd najskôr ustáli na základe vykonaného dokazovania\nmasu BSM, a to pozostávajúcu nie len z vecí hnuteľných a nehnuteľných, ale aj z aktív a pasív, ktoré sa\nmôžu viazať aj k predmetnej nehnuteľnosti a následne rozhodne o ich prikázaní niektorému z bývalých\nmanželov a v súvislosti s tým zároveň aj o finančnej náhrade v súlade so zásadami vyplývajúcimi z\nustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Určenie, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM sporových\nstrán, je otázkou predbežnou vo vzťahu k vyporiadaniu BSM a preto v danom prípade určovacia žaloba\nnerieši celý obsah sporného vzťahu, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný podľa jeho tvrdení podal\ndňa 9.10.2023 žalobu o vyporiadanie BSM. Okrem toho v danom prípade už uplynula lehota troch\nrokov od zániku BSM strán sporu, uplynutím ktorej dochádza k jeho vyporiadaniu na základe právnej\ndomnienky v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade, ak v tejto lehote nedošlo k jeho\nvyporiadaniu dohodou, alebo ak by v tejto lehote nebola podaná žaloba o jeho vyporiadanie. Vzhľadom\nna uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu nebol daný naliehavý právny\nzáujem žalobkyne na požadovanom určení, existencia ktorého je základnou podmienkou prípustnosti\nvecného prejednania určovacej žaloby.\n14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP\nzmenil tak, že žalobu zamietol.\n15. Odvolací súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zo dňa 30.4.2019 podľa § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 2 CSP,\npretože týmto rozhodnutím nebola zamietnutá žaloba, podanie ktorej bolo súdom uložené žalobkyni\nuznesením o nariadení neodkladného opatrenia a ak takáto žaloba nebola podaná, o zrušení uznesenia\no nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 3 CSP.\n16. O náhrade trov konania prvoinštančného aj odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1\na 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/17/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "a722506a-dd09-41b3-bcab-8275e581b338:3960956d-176b-494f-9aeb-2473dc90d6f6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4420200585.1", "spisova_znacka": "8Co/40/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/40/2020 z 11. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4420200585.1"}, {"guid": "7cf94439-5eb4-4b4b-a670-82bc46dc7401:d9755472-9963-42e1-a070-e238cc8ad20e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5116233334.1", "spisova_znacka": "6Co/89/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/89/2019 z 30. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5116233334.1"}, {"guid": "637447b7-6c27-4187-b0e6-9ccb2b65a23b:78eac789-f9f2-4a9c-bddf-e44eb7122736", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3118010268.1", "spisova_znacka": "2To/39/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/39/2018 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3118010268.1"}, {"guid": "57b72f49-082e-446e-bf3a-4dfb002770af:370d60f2-df61-47ff-b289-f6efb07b5d33", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3114218164.2", "spisova_znacka": "5Co/9/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/9/2018 z 6. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3114218164.2"}], "citovane_v": []}