{"guid": "1c059f01-a9d1-496a-82f7-cac8ae38dbee:67b8d28f-33d5-4671-9df3-427e84eac683", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3", "spisova_znacka": "4Co/124/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/124/2023 z 27. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2025, sp. zn. 4Co/124/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3", "identifikacne_cislo": "1219202825", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2025-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67b8d28f-33d5-4671-9df3-427e84eac683", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/124/2023\n1219202825\n27. 10. 2025\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2025:1219202825.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nJUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W. W., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. XX, A., proti žalovanému: Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., so sídlom\nStrojnícka 8, Bratislava, IČO 35 970 740, zast. AKMV advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Pluhová\n17, Bratislava, o určenie neplatnosti uznesenia bodu 9.6 (v časti rôzne) prijatého na schôdzi vlastníkov\nbytov dňa 29.04.2019, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa\n25.01.2023, č. k. 12C/27/2019-364, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd podľa §\n14a, ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. určil, že uznesenie bodu 9.6 (v časti rôzne) prijaté dňa 29.04.2019\nna schôdzi vlastníkov bytového domu na B. L. XX, XX, XX P. XX, so súpisným číslom XXXX, k. ú. T.\na to rozhodnutie vlastníkov o tom, že predmetom písomného hlasovania má byť aj otázka o odpojení\nbytu č. XX od teplej úžitkovej vody v rámci zrušenia súčasného napojenia bytu č. XX do spoločného\nrozvodu teplej úžitkovej vody bytového domu je neplatné. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na\nnáhradu trov konania. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia, podľa ktorých\nje žalobca výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí v nadstavbovej časti bytového domu súpisné\nčíslo XXXX, na B. L., vchod XX v A., evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. T.. Vlastnícke právo k\nnehnuteľnosti nadobudol žalobca dňa 26.05.2014 v poradí ako druhý vlastník bytu po jeho nadstavaní\n(mimo stavebníka). Dňa 29.04.2019 sa konala na zvolanie správcu bytového domu schôdza vlastníkov\nbytov, na ktorej bolo prítomných 26 vlastníkov z celkového počtu vlastníkov 123 bytov. Na tejto schôdzi\nvlastníkov bytov sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov, neboli prítomní vlastníci\noprávnení rozhodnúť o všetkých bodoch programu schôdze, preto na tejto schôdzi rokovali aj o otázkach,\nktoré majú byť predmetom písomného hlasovania. V bode 9.6 (rôzne) zápisnice zo schôdze konanej\n29.04.2019 a podľa oznámenia o výsledku hlasovania zo dňa 04.05.2019 rozhodli prítomní vlastníci\no tom, že predmetom písomného hlasovania bude aj otázka ohľadom odpojenia bytu č. XX od TÚV\nv rámci zrušenia súčasného napojenia bytu č. XX do spoločného rozvodu TÚV v zmysle projektovej\ndokumentácie. Žalobca hlasoval na predmetnej schôdzi proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, avšak\nako to vyplýva zo znenia zápisnice, bol prehlasovaný ostatnými vlastníkmi. Správca zverejnil výsledky\nhlasovania z danej schôdze dňa 05.05.2019 spôsobom v dome obvyklým - vyvesením na tabuli v každom\nvchode bytového domu.\n\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 29.04.2019 sa konala schôdza vlastníkov\nbytov a NP bytového domu B. XX - XX, A.. V rámci rokovania o bode č. 6 programu schôdze\n„Predloženie plánu opráv a návrh tvorby FPÚaO na rok 2019“, vlastníci riešili otázku prípojky TÚV bytu\nč. XX, B. XX - uvedenie spoločného rozvodu TÚV do pôvodného stavu (uvedenie do súladu s platnou\nprojektovou dokumentáciou z kolaudácie nadstavby BD, t. j. zrušenie napojenia do prípojky bytu č. XX\na zabezpečenie dodávky ZÚV bytu č. XX zásobníkom na ohrev TÚV). Po dlhšej diskusii k tomuto bodu\nprogramu prítomní vlastníci v počte 26, z celkového počtu 123 vlastníkov prijali uznesenie, že o riešení\ntohto problému bude vyhlásené písomné hlasovanie. Z 26 prítomných vlastníkov hlasovalo 24 za, proti\nbol jeden a jeden sa zdržal hlasovania, čím bolo uznesenie o otázke budúceho písomného hlasovania\nprávoplatne odsúhlasené, nakoľko vlastníci bytov nehlasovali priamo o tejto otázke, ale iba o znení\notázky, o ktorej sa bude v budúcnosti hlasovať v písomnom hlasovaní. Preto žalovaný považuje žalobu\nza nedôvodnú a bezpredmetnú a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.\n4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi a to výpisom z LV\nč. XXXX pre k. ú. T., pristúpením k Zmluve o výkone správy z dňa 02.07.2014, Zmluvou o výkone\nsprávy zo dňa 30.06.2008, mesačným zálohovým predpisom platným od 01.07.2014, zápisnicou a\nvýsledkom hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 29.04.2019,\nmailovou komunikáciou, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci.\n5. Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že bol osobne prítomný na schôdzi vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov konanej dňa 29.04.2019 a bol aj podľa bodu 3. zápisnice schválený ako overovateľ\nzápisnice. Čo sa týkalo bodu 9 - rôzne, pod bodom 6. v tejto časti programu bola prerokovaná prípojka\nTÚV k bytu č. XX s tým, že k tomuto bodu bola schválená otázka, ktorá bude predmetom písomného\nhlasovania, pričom hlasovanie prebehlo tak, že za bolo 24 vlastníkov, jeden bol proti a jeden sa zdržal.\nOn bol proti tomuto uzneseniu, ostatní ho prehlasovali a o výsledku hlasovania sa dozvedel ešte v deň\nkonania schôdze a hlasovania dňa 29.04.2019. Žalobu podal na súd až potom, keď bola spísaná a\noverená zápisnica zverejnená a to bolo 05.05.2019.\n6. Zo zápisnice a výsledku hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov objektu\nB. XX - XX, A. konanej dňa 29.04.2019 o 17,00 hod v DK Ružinov - miestnosť č. 275, Bratislava\nsúd prvej inštancie zistil, že žalobca sa schôdze osobne zúčastnil a bol zvolený spolu s J.. Q. W. za\noverovateľov zápisnice. Počet prítomných vlastníkov po začatí schôdze bol 26, z celkového počtu 123\nvlastníkov. V bode 9 - rôzne, bola pod bodom 6 prerokovaná prípojka TÚV bytu č. XX, B. XX, A. uvedenie spoločného rozvodu TÚV do pôvodného stavu v súlade s platnou projektovou dokumentáciou z\nkolaudácie nadstavby BD. Po diskusii vlastníci odsúhlasili, že uvedený problém bude riešený písomným\nhlasovaním, predmetom písomného hlasovania bude otázka sformulovaná na schôdzi vlastníkov bytov,\npričom za hlasovalo 24 vlastníkov, proti bol jeden vlastník, hlasovania sa zdržal jeden vlastník.\n7. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/27/2019-172\nzo dňa 13.02.2020, ktorým žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči\nuvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie.\n8. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 4Co/144/2020-236 zo dňa 31.05.2021\nzrušil rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 12C/27/2019-172 zo dňa 13.02.2020 a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd\nuviedol, že v danej veci bolo v prvom rade dôležité upriamiť pozornosť na text žaloby, v ktorej bol\nako žalovaný označený „Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., so sídlom Strojnícka 8, Bratislava,\nIČO 35 970 740 ako nepriamy zástupca konajúci vo vlastnom mene, avšak na účet nasledovných\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov“ (s následným vymenovaním vlastníkov v počte 122 subjektov).\nVychádzajúc z uvedeného sa jednalo o logický rozpor medzi týmto označením žalovaného a skutkovými\nokolnosťami, od ktorých sa uplatnený nárok odvíja, ktorý rozpor vyvoláva nedostatok žaloby, na ktorej\nkonvalidáciu bol súd prvej inštancie povinný v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP, žalobcu vyzvať a až\nnásledne v konaní pokračovať. Žalobca, ale aj žalovaný musí byť v žalobe označený presne, určito a\nvyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným subjektom a aby s ním súd mohol konať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cdo/64/2011 z 28.10.2011). V prípade, ak konajúcemu súdu nie je zrejmé z podanej žaloby,\nproti komu žaloba smeruje z dôvodu nejasného alebo nezrozumiteľného označenia žalovaného, je\npovinnosťou súdu v zmysle terajšieho ust. § 129 ods. 1 CSP, vyzvať žalobcu na opravu alebo doplnenie\n\nžaloby v časti označenia žalovaného. Bez jednoznačného vymedzenia subjektu na strane žalovaného\ntotiž súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj skúmanie\nprocesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania (§\n161 ods. 1 CSP). Uvedený nedostatok rovnako bráni súdu dospieť k meritórnemu rozhodnutiu, ktorého\nnevyhnutným predpokladom je posúdenie ako aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak aj pasívnej\nvecnej legitimácie na strane žalovaného. Bez ustálenia subjektu (prípadne subjektov) vystupujúceho\n(vystupujúcich) na strane žalovaného je preto súdu znemožnené vec zákonne prejednať a rozhodnúť.\nTým, že súd prvej inštancie napriek nejednoznačnému označeniu žalovaného vo veci konal bez patričnej\nvýzvy žalobcovi slúžiacej na upresnenie tejto nezrovnalosti, uvedeným procesným postupom súdu tak\nprišlo k porušeniu práva sporovej strany na zákonom predpokladaný postup v zmysle § 129 ods. 1\nCSP. Vzhľadom k tomu, že žaloba vykazovala vady, na ktorých odstránenie bol povinný súd prvej\ninštancie žalobcu vyzvať z dôvodu, že vyplýval zrejmý nesúlad medzi označením subjektu daného\nobčianskeho súdneho konania a skutkovými okolnosťami, od ktorých žalobca nárok uplatnený žalobou\nodvíja, je žaloba pre tento jej vnútorný rozpor neurčitá a nezrozumiteľná. Ako už bolo uvedené v prípade\nnejednoznačného alebo nezrozumiteľného označenia žalovaného v žalobe je súd povinný vyzvať\nžalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP. Ak súd bez vyzvania žalobcu sám\nurčí žalovaného, nesprávnym procesným postupom znemožní žalobcovi uskutočňovať procesné práva\nv takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvoradou procesnou povinnosťou\nsúdu prvej inštancie bolo teda postupovať podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP a vyzvať žalobcu na\nopravu tejto nezrozumiteľnosti a to kvalifikovaným spôsobom. V nadväznosti na uvedené odvolací súd\nuviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, vyzvať žalobcu\nna opravu alebo doplnenie žaloby v časti označenia žalovaného, potom sa vysporiadať s otázku pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného, teda či žalobcom označený žalovaný subjekt je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a až po vyriešení týchto otázok, s náležitým a presvedčivým\nodôvodnením svojich záverov, sa bude zaoberať posúdením žalobcom uplatneného nároku.\n9. Súd prvej inštancie v rámci intencií rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vec opätovne prejedal\na rozhodol. Uviedol, že v konaní nepostupoval v zmysle 129 ods. 1 CSP, nakoľko tento postup už\ns poukazom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.04.2022 nebol potrebný. V ďalšom konštatoval, že\nžalobca v tomto svojom vyjadrení jednoznačne uviedol, že žalovanou stranou je Správa domov SBD\nBratislava II, s.r.o., ako správca bytového domu. Z tejto formulácie žalobcu mal súd prvej inštancie\nza preukázané, že vôľou žalobcu, ako „pána sporu“ bolo označiť za žalovaného práve Správu domov\nSBD Bratislava II. Uvedeným podaním teda prišlo k odstráneniu vady žaloby spočívajúcej v nejasnom\noznačení žalovaného subjektu samotným žalobcom a preto súd už žalobcu na odstránenie tejto vady\nnevyzýval.\n10. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 14a ods. 8 a § 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj len „zákon č.\n182/1993 Z. z.“), pričom dospel k záveru, v ktorom uviedol, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu,\nnetreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v\ntakom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva\nžalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho\nvzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného\npráva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom\npovinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná\nlegitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá\nfyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale\nvždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,\nže ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho\nhmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak\nvtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom\nhmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo\n192/2004). Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)\nalebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého\nsúdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Otázku, kto je v tomktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd\nnemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého sa\nvyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je opodstatnené riešenie ďalších otázok (v danom prípade\n\ndôvodnosť uplatneného nároku žalobcu). Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v\nkonaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 Cdo 358/2015). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa v konaní ako prehlasovaný vlastník\nbytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na B. L. Č.. XX domáha určenia neplatnosti uznesenia\nbodu 9.6 (v časti rôzne) prijatého na schôdzi vlastníkov bytov dňa 29.04.2019. Keďže predmetom\nkonania je návrh prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru na určenie neplatnosti hlasovania (§\n14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom znení), v takomto prípade pasívna vecná legitimácia v\nspore svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, ktorých žalobcom\noznačený žalovaný Správa domov SBD Bratislava II, ako nepriamy zástupca konajúci vo vlastnom mene,\navšak na účet nasledovných vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba zastupovať, resp. konať\nv ich mene a na ich účet (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 133/2018). S poukazom\nna vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a to s poukazom na nedostatok pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného subjektu.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP\npodľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko\nmal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania proti\nneúspešnému žalobcovi.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/),\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.\nd/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\n(§ 365 ods. 1 písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/). Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil,\nprečo sa vo svojich úvahách nezaoberal ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. a prečo vykladal ust.\n§ 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. (pričom dodal, že v napadnutom rozhodnutí sa na str. 4, bode\n11 chybne uvádza § 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z.) bez spojitosti s ust. § 9 ods. 7 zákona č.\n182/1993 Z. z., ktoré na seba výkladovo nadväzujú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba o.\ni. aj vysvetlenie dôvodov, prečo návrhu žalobcu na výsluch svedkov (J.. V. Q., bývalého technického\nsprávcu žalovaného a J.. Q. B., predchádzajúcej technickej správkyne žalovaného v čase kúpy bytu\nžalobcu) súd prvej inštancie nevyhovel a tento dôkaz nevykonal. V ďalšom namietal, že súd prvej\ninštancie rozhodol v rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ÚS SR“) v zmysle ust. § 193 CSP, čo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca uviedol, že v podaní zo dňa 08.04.2022 súdu prvej inštancie predložil relevantné rozhodnutia\nÚS SR ohľadom pasívnej vecnej legitimácie správcu bytového domu v súdnom spore, a to rozhodnutie\nÚS SR zo dňa 29.10.2019, sp. zn. I. ÚS 428/2019-12 a rozhodnutie ÚS SR zo dňa 20.02.2020,\nsp. zn. II. ÚS 302/2019-44, v rozpore s ktorými rozhodnutiami súd prvej inštancie rozhodol a žalobu\nzamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobca okrem iného namietal, že\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Poukázal na to, že opakovane navrhoval výsluch svedkov: J.. V. Q., bývalého technického\nsprávcu žalovaného (ohľadom priebehu predmetnej schôdze vlastníkov, z ktorej vyhotovoval zápisnicu,\na ostatných technických záležitostí) a J.. Q. B., predchádzajúcej technickej správkyne žalovaného v\nčase kúpy bytu žalobcu (ohľadom príčin daného zapojenia a predmetného technického stavu). Súd\nprvej inštancie však návrh žalobcu na výsluch týchto svedkov zamietol a tento dôkaz nevykonal, pričom\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil dôvody, prečo návrhu žalobcu na výsluch daných\nsvedkov nevyhovel a tento dôkaz nevykonal. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatoval, že\nz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zistil z výpovede žalobcu, že\nsa žalobca ešte v deň konania schôdze vlastníkov - dňa 29.04.2019 dozvedel o výsledku hlasovania.\nŽalobca však v danom konaní predložil Oznámenie správcu bytového domu o výsledku hlasovania zo\ndňa 04.05.2019, ktoré bolo zverejnené dňa 05.05.2019 spôsobom v dome obvyklým. Týmto žalobca\npreukázal v predmetnom konaní skutočnosť, ktorý deň po uskutočnení schôdze vlastníkov si žalovaný\nsplnil notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a zverejnil oficiálne\nvýsledky hlasovania vo forme definitívnej a úplnej sumarizácie vyhodnotenia hlasovania a rozhodnutia\nvlastníkov, ktoré nemôže nahradiť ústne vyhlásenie výsledkov prítomným osobám na schôdzi vlastníkov.\n\nUvedené podľa žalobcu potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2018, vydané\nv konaní č. 10Co/289/2016: ,,Lehota na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu na súde\nzačína plynúť od oznámenia o výsledku hlasovania, nie však od konania schôdze vlastníkov. Pričom\nvýsledok hlasovania je povinný oznámiť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal v zákonom stanovenej lehote\nspôsobom v dome obvyklým. Deň konania schôdze zákonodarca ale nestanovil ako počiatok plynutia\nzákonnej prekluzívnej lehoty, bez ohľadu na účasť vlastníka na zhromaždení a hlasovaní. .. Oznámenie o\nvýsledkoch schôdze nepredstavuje len formálnu publikáciu prijatých rozhodnutí, ale definitívne správnu\na úplnú sumarizáciu vyhodnotenia rozhodnutia väčšinovej vôle vlastníkov formou hlasovania, ktoré\nnemôže nahradiť okamih ústneho vyhlásenia výsledkov prítomným osobám.“ Vzhľadom na vyššie\nuvedené mal žalobca za to, že sa o definitívnom výsledku hlasovania dozvedel v deň zverejnenia\nOznámenia o výsledku hlasovania, t. j. 05.05.2019, pričom tento okamih podľa neho nemôže nahradiť\nústne vyhlásenie výsledkov hlasovania prítomným vlastníkom na schôdzi vlastníkov v deň jej konania\n29.04.2019. Žalobca v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie úplne opomenul aplikovať ustanovenie § 9 ods. 7 zákona\nč. 182/1993 Z. z., pričom aplikoval ustanovenie § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. neúplne, bez\njej spojitosti s § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. (pričom dodal, že v napadnutom rozhodnutí sa\nna str. 4, bode 11 chybne uvádza § 8 písm. a), obsah normy však zodpovedá zneniu § 9 ods. 8\nzákona č. 182/1993 Z. z.), a obsah použitej právnej normy - § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. súd\nprvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval. Žalobca argumentoval, že novelizáciou zákona č.\n182/1993 Z. z. sa zmenilo priame zákonné zastupovanie vlastníkov správcom na nepriame zákonné\nzastupovanie vlastníkov správcom pred súdom a keďže žalobca napáda platnosť rozhodnutia vlastníkov\nprijatého po 01.11.2018 (rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 29.04.2019), vzťahuje sa\npodľa žalobcu na daný prípad novelizované znenie § 9 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., a\nteda (t. j. nepriame zákonné zastúpenie vlastníkov pred súdom. Preto mal žalobca za to, že súd prvej\ninštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 133/2018,\nktoré sa týka neplatnosti rozhodnutia vlastníkov prijatého v r. 2014 za účinnosti starej právnej úpravy\nzákona č. 182/1993 Z. z., ktorá sa na predmetný spor v žiadnom prípade nevzťahuje a taktiež súd prvej\ninštancie opomenul vo svojich úvahách v odôvodnení rozhodnutia spomenúť relevantné rozhodnutia\nÚS SR ohľadom pasívnej vecnej legitimácie správcu bytového domu za platnosti novej právnej úpravy.\nVzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že označený správca bytového domu je pasívne\nvecne legitimovaným subjektom v danom spore a môže vystupovať na strane žalovaného ako nepriamy\nzástupca vlastníkov konajúci vo vlastnom mene, no na ich účet. Žalobca v odvolaní taktiež poukázal na\nto, že žalobu prehlasovaného vlastníka bytu podal včas, v rámci 30-dňovej prekluzívnej lehoty podľa ust.\n§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorú počítal od zverejnenia Oznámenia o výsledku hlasovania\nspôsobom v dome obvyklým žalovaným. Konštatoval, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa na\nsúd so žalobou proti akémukoľvek rozhodnutiu prijatému vlastníkmi bytov v bytovom dome, vrátane\nrozhodnutí vlastníkov prijatých na schôdzi o písomnom hlasovaní podľa ust. § 14a ods. 1 zákona č.\n182/1993 Z. z., čo je daný prípad. V zmysle ust. § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. prijali vlastníci bytov\nna schôdzi napadnuté rozhodnutie, ktorým schválili písomné hlasovanie vo veci odpojenia bytu č. 71\nod TÚV v rámci zrušenia súčasného napojenia bytu č. 71 do spoločného rozvodu TÚV bytového domu.\nNa predmet schôdze vlastníkov (body programu rokovania), ako aj na predmet písomného hlasovania\n(otázky hlasovania) sa vzťahuje ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré stanovuje kogentne, o\nčom majú vlastníci právo a zároveň povinnosť hlasovaním rozhodovať (t. j. o spoločných veciach, ktoré\nsa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových\npriestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku). Podľa žalobcu\nodsúhlasený predmet písomného hlasovania (otázka o odpojení bytu žalobcu od TÚV) nespadá pod\nžiadne z ust. § 14b ods. 1 - ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., najmä pod § 14b ods. 1 písm. m) a 1)\nzákona č. 182/1993 Z. z., keďže tieto ustanovenia sa týkajú úprav bytu zo strany vlastníka a získania\nsúhlasu pred začiatkom realizácie prác, pričom žalobca byt v danom stave už kúpil, vlastníci daný\nstav takisto kúpou bytov prevzali a žalobca nesúhlasí s odpojením jeho bytu od spoločných rozvodov\nTÚV. Takisto sa podľa žalobcu odsúhlasený predmet písomného hlasovania (otázka o odpojení bytu\nžalobcu od TÚV) netýka len spoločných zariadení bytového domu, ale aj zariadení tvoriacich súčasť bytu\nžalobcu (t. j. uzáveru TÚV, merača TÚV a vnútorných rozvodov TÚV bytu č. XX), a to v značnej miere.\nŽalobca zároveň poukázal na to, že neexistuje právna úprava na ohraničenie, kde končia spoločné\nzariadenia bytového domu a odkiaľ začína výlučné vlastníctvo bytu. Neuvádza to v danom prípade\nani predložená zmluva o výkone správy z r. 2008. Preto sa v praxi podľa žalobcu vychádza z prvých\nzmlúv o prevode bytu, v danom prípade družstevného bytu, kde sa uvádza, že „vybavením bytu je\njeho vnútorná inštalácia - potrubné rozvody vody vrátane uzatváracích ventilov“ a „vlastníctvo bytu je\n\nohraničené hlavnými uzatváracími ventilmi prívodu vody atď.“ - teda uzatváracie ventily sú vo výlučnom\nvlastníctve vlastníka bytu č. XX, ako aj všetko smerom od nich k bytu sa považuje za súčasť bytu, vrátane\nmeračov TÚV, nakoľko tieto sú umiestnené za uzáverom TÚV smerom k bytu. Žalobca konštatoval, že\nuzáver TÚV, merač TÚV, vnútorné rozvody TÚV bytu č. XX sú súčasťou bytu žalobcu, slúžia výlučne\ntomuto bytu na uzatváranie prívodu vody a meranie spotreby TÚV v byte žalobcu, pričom je vylúčené, aby\nboli v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov iných bytov, ktorí ich nevyužívajú. Preto mal s poukazom\nna vyššie uvedené za to, že vlastníci bytov nie sú oprávnení vyhlasovať písomné hlasovanie vo veci,\nktorá je nad rámec ich rozhodovacej právomoci a netýka sa len spoločných zariadení bytového domu,\nale zasahuje zásadným spôsobom aj do zariadení tvoriacich súčasť bytu žalobcu, ako aj bytu č. XX.\nDemontovaním uzáveru, meraču a vnútorných rozvodov TÚV bytu č. XX došlo k znehodnoteniu tohto\nbytu. Na základe uvedených skutočností bol žalobca názoru, že napadnuté rozhodnutie vlastníkov o\nodsúhlasení predmetného písomného hlasovania neplatné z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu (ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) alebo ho obchádza, nakoľko vlastníci\nodhlasovali písomné hlasovanie ako formu ich rozhodovania vo veci, o ktorej rozhodovať im neprináleží.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozsudku bolo dostatočne zrozumiteľné a\nnie je v ňom potrebné podrobne analyzovať všetky tvrdenia, dôkazy alebo námietky žalobcu, a to zvlášť v\nsituácii, kedy žalobca uvádzal prevažne argumenty, ktoré z pohľadu žalovaného nemali priamu súvislosť\ns predmetom konania. Mal za to, že aj bez ohľadu na posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného\nnebol v rámci dokazovania zistený žiadny dôvod neplatnosti napadnutého uznesenia. Uskutočnené\ndokazovanie považuje žalobca za dostatočné. V tejto súvislosti poukázal na to, že svedkovia, ktorých\nžalobca navrhoval v konaní vypočuť (p. J.. V. Q. a p. J.. Q. B.) sa v zmysle návrhov žalobcu mali vyjadriť\npredovšetkým k technickým záležitostiam bytového domu, okolností pripojenia bytu žalobcu na spoločný\nrozvod TÚV a pod., teda k otázkam, ktoré nemajú priamy súvis s predmetom konania. Žalovaný zastáva\nnázor, že ako z procesnej, tak aj zo skutkovej stránky boli splnené všetky predpoklady pre zamietnutie\nžaloby žalobcu. V tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 358 CSP nie je prípustné odvolanie\nodvolania len proti odôvodneniu rozhodnutia. Za kľúčové považoval to, že podľa ustanovenia § 2 ods.\n5 zákona o vlastníctve bytov: „Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú\nzariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,\nak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane\ntechnologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,\nvodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.“, pričom z uvedeného\nmal za jednoznačné, že prijímanie rozhodnutí o nakladaní so spoločným rozvodom TÚV nie je v\nrozpore so zákonom o vlastníctve bytov a rovnako tak nie je v rozpore ani s inými právnymi predpismi.\nNavyše zdôraznil, že predmetom napadnutého rozhodnutia nie je rozhodovanie o žalobcovej prípojke\nrealizovanej bez akéhokoľvek súhlasu alebo povolenia relevantných subjektov, ale iba zaradenie bodu\ndo písomného hlasovania, pričom zo žiadneho právneho predpisu ani iného relevantného zdroja\nnevyplýva, že by vlastníci neboli oprávnení prijať rozhodnutie o zaradení predmetného bodu na písomné\nhlasovanie. Z uvedeného dôvodu považoval žalobcove argumenty o údajnom obmedzovaní základných\nľudských práv a slobôd alebo o údajnom porušovaní dobrých mravov za zjavne nedôvodné a účelové.\nVzhľadom na predmet sporu (ktorým je posúdenie platnosti napadnutého uznesenia) nepovažoval za\npotrebné opätovne sa podrobne vyjadrovať k technickým otázkam súvisiacim so žalobcovým pripojením\nna spoločný rozvod TÚV, avšak zdôraznil, že súčasný stav pripojenia nie je ani v záujme žalobcu, ani v\nzáujme ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome.\n14. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že postup vlastníkov bol v danom prípade\nnesprávny, nakoľko vlastníci nekonali v zmysle zákona a neobrátili sa v danej veci na príslušný súd,\naby rozhodol o prípadnom odpojení žalobcu od TÚV, ak sa vlastníci cítili dotknutí na svojich právach.\nPoukázal na to, že vlastníci mali v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vlastníkov vedomosť o tom,\nže sa daná vec už rieši na príslušnom stavebnom úrade. Napriek tomu nečakali na prijatie rozhodnutia\nstavebného úradu v danej veci, neobrátili sa ani na príslušný súd a prijali v rozpore s konaním stavebného\núradu a zákonom (§ 14a ods. 1 v spojitosti s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 4 6 OZ) napadnuté rozhodnutie vlastníkov. Žalobca má za to, že ak vlastníci neboli ochotní čakať na\nvyriešenie danej veci na stavebnom úrade, boli oprávnení na predmetnej schôdzi vlastníkov nanajvýš\nprijať rozhodnutie o podaní prípadnej žaloby voči žalobcovi, resp. o zaradení otázky o podaní žaloby\ndo následného písomného hlasovania. V ďalšom žalobca zopakoval vyjadrenia uvedené vo vyššie\nuvedenom odvolaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobca odvolací súd, aby napadnuté\n\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané\nvčas, oprávnenou osobou smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v súlade s\n§ 378 a § 219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaných\nodvolaní (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n16. Súd prvej inštancie zamietol žalobu po tom, ako odvolací súd zrušil a vrátil rozsudok súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z toho dôvodu, že súd prvej inštancie mal podľa\nodvolacieho súdu ustáliť subjekt (prípadne subjekty) vystupujúci (vystupujúce) na strane žalovaného,\nkeďže bol ako žalovaný označený „Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., so sídlom Strojnícka 8,\nBratislava, IČO: 35 970 740“ ako nepriamy zástupca konajúci vo vlastnom mene, avšak na účet\nnasledovných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím sa podľa názoru odvolacieho súdu jednalo\no rozpor medzi týmto označením žalovaného a skutkovými okolnosťami, od ktorých sa uplatnený nárok\nodvíja, v ďalšom bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a\naž následne posúdiť žalobcom uplatnený nárok. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 129\nods. 1 CSP s odôvodnením, že tento postup s poukazom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.04.2022\nnebol potrebný. Žalobca podľa súdu prvej inštancie odstránil vadu žaloby spočívajúcej v nejasnom\noznačení žalovaného subjektu tým, že predložil podanie, v ktorom jednoznačne uviedol, že žalovanou\nstranou je Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o. ako správca bytového domu. Mal za to, že keďže\npredmetom konania je návrh prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru na určenie neplatnosti\nhlasovania, pasívna vecná legitimácia v spore svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov\nv predmetnom bytovom dome na Súmračnej ulici č. 10, ktorých žalobcom označený žalovaný Správa\ndomov SBD Bratislava II, ako nepriamy zástupca vo vlastnom mene, avšak na účet nasledovných\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet.\nS poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaného subjektu.\n17. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. októbra 2018 bol\nsprávca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv dome a na ich účet a bol oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv dome pred súdom. Oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nvyplývalo priamo z § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., prvej vety. Išlo o priame zákonné zastúpenie,\npri ktorom správca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňoval svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a\nna účet zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), v dôsledku čoho pri priamom zastúpení\nvznikali práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zo zákona vyplývajúca možnosť správcu bytového\ndomu zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti so správou domu na súde\nznamenala aj oprávnenie vykonávať aj všetky procesné práva v zmysle Civilného sporového poriadku\nna úspešné hájenie záujmov vlastníkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. januára\n2009 sp. zn. 3Cdo/180/2008). Avšak ďalšou novelou zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom č. 283/2018 Z.\nz., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli do\nzákona vložené nové ustanovenia § 9 ods. 7 a 8.\n(7) Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú\nna účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci;\ntoto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže\nrozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v dome.\n(8) Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný\nprehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie\nsa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo\nnebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom\nbytu alebo nebytového priestoru v dome.\n\nSprávca (aj spoločenstvo vlastníkov bytova nebytových priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene\na na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe\npri zastupovaní vlastníkov bytova nebytových priestorov na súde zákonodarca zmenil spôsob konania\nsprávcu (aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že\nsprávca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytova nebytových priestorov v dome\npred súdom a iným orgánom verejnej moci aj v sporoch podaných prehlasovaným vlastníkom bytu alebo\nnebytového priestoru. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne\nlegitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na\nich účet. Správca teda bude sám účastníkom konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 428/2019). Uvedené však neznamená, že vlastníkov bytov\npo účinnosti tejto novely zákona č. 182/1993 Z. z. už nemožno považovať v zmysle hmotného práva\nza aktívne vecne legitimovaných v spore (aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 193/2014 zo 6. júna 2016). Zmenou právnej úpravy správca nadobudol procesné\nprávo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov\nbytov uplatňovať vo vlastnom mene. Výkonom správy predmetného bytového domu bol vlastníkmi\npoverený žalovaný, a to titulom Zmluvy o výkone správy zo dňa 30.júna 2008, pričom nebolo sporné,\nže žalovaný bol jediným správcom predmetného bytového domu aj v čase rozhodovania súdu, a teda v\nčase rozhodovania sporu bol pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd tak vyhovel námietke žalobcu,\nže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii\nv spore, keď je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zrejmé, že žalovaný je v spore pasívne\nvecne legitimovaný.\n18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposúdil žalobcom uplatnený nárok\nnijakým spôsobom, keďže žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Z\nuvedeného je tak zrejmé, že odvolaciemu súdu chýbal základný predpoklad v podobe jasného podkladu\npre rozhodnutie o odvolaní a nemožno tak hovoriť o novom rozhodnutí súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 390 CSP (s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. decembra 2023,\nč.k. III. ÚS 570/2023-30). Po formálnej stránke je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie novým\nrozhodnutím, no po obsahovej stránke novým rozhodnutím nie je. Nakoľko sa súd prvej inštancie\nposúdením uplatneného žalovaného nároku vôbec nezaoberal, odvolaciemu súdu absentoval podklad\npre rozhodnutie o odvolaní, z čoho jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nenastala situácia v zmysle\n§ 390 CSP, kedy má odvolací súd povinnosť sám vo veci rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsa ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd nezaoberal.\n19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú\ndané zákonné dôvody pre jeho zrušenie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom nepochybne\nporušil právo sporových strán na spravodlivý súdny proces. Rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa\nust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho\nkonania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím. Všetky vyššie uvedené nedostatky\nodvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým\nrozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu\nnemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu prvej inštancie a došlo by tak k\nporušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd\nnahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal\nnezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania.\n20. Podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho úlohou posúdiť žalobcom uplatnený nárok, a teda vyhodnotiť\nvykonané dokazovanie, t. j. uviesť, ktoré skutkové okolnosti má na základe vykonaného dokazovania\npreukázané a ktoré nie, výsledky vykonaného dokazovania právne posúdiť, t. j. zistené skutkové\nokolnosti subsumovať pod konkrétne právne normy, ktoré sa na daný právny problém vzťahujú, uviesť\nkonkrétny spôsob svojej aplikácie uvedených právnych noriem a ich výklad, rovnako aj uviesť úvahy,\nktorými sa pri rozhodovaní veci riadil. Výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie bude\npotrebné uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia tak, aby odôvodnenie zodpovedalo zákonným\npožiadavkám na náležitosti súdneho rozhodnutia a aby bolo stranám sporu zabezpečené právo\nna spravodlivý proces vo všetkých štádiách súdneho konania. Nové rozhodnutie vo veci musí byť\npresvedčivé a preskúmateľné v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.\n\n21. O náhrade trov pôvodného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP)\nv novom rozhodnutí vo veci.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou\nna ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa\n(§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/27/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7f65413-81ee-4ea2-9951-2b0e183f5531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1"}, {"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:26933fa6-ef71-4751-bda4-4f95013874b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.428.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.428.2019.1"}, {"guid": "7475ee26-f48e-4770-baf9-c669eb22fe82:0040751a-d37b-4bcd-b3a0-e7d449b49367", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2312231674.1", "spisova_znacka": "10Co/289/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/289/2016 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2312231674.1"}], "citovane_v": []}