{"guid": "7c4376f6-914a-489a-840f-b1c4b8b4608d:d4898b44-178a-4547-84e2-487c0521d51e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3", "spisova_znacka": "3Cob/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/5/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 3Cob/5/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3", "identifikacne_cislo": "1219205511", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4898b44-178a-4547-84e2-487c0521d51e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/5/2024\n1219205511\n28. 05. 2025\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2025:1219205511.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a\nčlenov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu POIST\nSERVIS, s.r.o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 803 291, práv. zast. Advokátska kancelária\nŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti\nžalovanému Union poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie\n26.881,36 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.\n25Cb/149/2019-333 zo dňa 15.6.2023 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/149/2019 - 333 zo dňa\n15.6.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n8.10.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.881,36 EUR a zákonných\núrokov z omeškania titulom nevyplatenia odstupného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.1.2007\nuzatvoril so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 a zmluvu o obchodnom\nzastúpení č. 11-MAK-161, na základe ktorých vykonával pre žalovaného činnosť sprostredkovania\nneživotného poistenia. Žalobca uviedol, že zmluvná spolupráca bola započatá už Rámcovou dohodou\nzo dňa 21.12.2000 a následne nahradená Rámcovou dohodou zo dňa 31.12.2001, ktorej predmetom\nbolo dojednanie platných podmienok pre uzatváranie poistných zmlúv v mene a na účet žalovaného.\nZmluva o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 zanikla dňa 31.7.2015 z dôvodu vypovedania zmluvy zo\nstrany žalovaného. Zmluva o obchodnom zastúpení č. 11-MAK-161 zanikla dňa 31.12.2015 z rovnakého\ndôvodu. Žalobca si podľa § 669 Obch. zák. uplatnil voči žalovanému v zákonnej lehote právo na odstupné\nv celkovej sume 26.881,36 EUR. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 1.7.2016, ktorá mu bola doručená\ndňa 6.7.2016, odpovedal listom zo dňa 8.8.2016, v zmysle ktorého nárok žalobcu na odstupné neuznal\nz dôvodu nenaplnenia obligatórnych podmienok uvedených v § 669 ods. 1 písm. a) a b) Obch. zák..\nŽalobca ukončením zmluvného vzťahu obchodného zastúpenia (ktorý trval 15 rokov) stratil províziu,\nktorá od roku 2011 do roku 2015, t.j. za posledných 5 rokov spolupráce predstavovala sumu 134.406,91\nEUR.\n3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetom poistných zmlúv na základe Rámcovej dohody zo dňa\n31.12.2001 a na to nadväzujúcich zmlúv o obchodnom zastúpení bolo poistenie budov prevádzkovaných\n\nna účely bývania. Podľa žalobcu išlo o poistný program ním vytvorený v roku 1995, ktorý bol včlenený do\nportfólia žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa stal vôbec prvým obchodníkom\nv Slovenskej republike, ktorý takýto produkt na trhu neživotného poistenia ponúkal. V dôsledku tejto\nkonkurenčnej výhody došlo podľa žalobcu k výraznému zlepšeniu postavenia žalovaného na poistnom\ntrhu a za túto svoju činnosť prevzal žalobca od žalovaného niekoľko ocenení. Žalobca v rámci obchodnej\nčinnosti, ktorú vyvíjal v prospech žalovaného, získal nových zákazníkov, ktorí sú u žalovaného aj\nnaďalej poistení a žalovaný má aj po ich skončení zmluvnej spolupráce výhody z obchodovania so\nzákazníkmi, ktoré získal žalobca. Žalobca poukázal na § 668a až § 669a z časti aj § 671 Obch.\nzák., ktoré predstavujú transpozíciu smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii\nprávnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Podľa žalobcu\npri výklade samotných zákonných ustanovení treba vychádzať aj zo samotného znenia smernice, ktorej\núčel spočíva najmä v ochrane obchodného zástupcu v rámci jeho vzťahu so zastúpeným. Formuláciu\nčlánku 17 ods. 2 smernice je totiž nevyhnutné vykladať v takom zmysle, ktorý prispieva k ochrane\nobchodného zástupcu, a teda v plnom rozsahu prihliada na jeho zásluhy pri uskutočnení transakcií,\nktorými je poverený. Žalobca má za to, že splnil všetky podmienky pre priznanie práva na odstupné z\ndôvodu skončenia zmluvného vzťahu so žalovaným.\n4. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že v roku 2015 bol prijatý zák.\nč. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola do slovenského\nprávneho poriadku transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a\nvykonávaní poistenia a zaistenia (Solvency II). S touto právnou úpravou súvisela aj nepriama novelizácia\nzák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Zároveň v súlade so zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (vtedy platný zákon\no OOU) bolo potrebné do 2 rokov od účinnosti zákona zosúladiť zmluvný vzťah medzi žalobcom\na žalovaným s touto právnou úpravou. Žalovaný predložil všetkým svojím obchodným zástupcom v\nroku 2015 návrhy nových zmlúv o obchodnom zastúpení. Keďže žalobca mal k zneniu predložených\nnových zmlúv pripomienky, ktoré žalovaný ako poisťovňa s ohľadom na platnú právnu úpravu nemohol\nakceptovať, nedošlo k dohode o obsahu nových zmlúv so žalobcom a žalovaný musel uzavreté zmluvy\nvypovedať. Podľa žalovaného ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a) Obch. zák. upravuje primeranú\nnáhradu provízie, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol získať,\npokiaľ by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie prínosu činnosti\nobchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie. Zároveň uviedol, že v\ndanom prípade nie je možné brať do úvahy iba jednoduchý prínos v podobe poisteného uvedeného\nv poistných zmluvách ale aj pomer predpísaného poistného k súčtu vyplatených poistných plnení a\nrezerv na budúce poistné plnenia /tzv. škodovosť/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že požíva\npodstatné výhody vyplývajúce z obchodov, ktoré sprostredkoval žalobca, pretože z hľadiska škodovosti,\nktorá sa v neživotnom poistení dlhodobo pohybuje na úrovni okolo 50%, sa jedná o nepatrný pomer\nvoči predpísanému poistnému. Žalovaný uviedol, že odplata nie je spravodlivá a ukončenie zmluvného\nvzťahu nebolo z vôle žalovaného, ale z dôvodu, že žalobca neakceptoval návrh na uzatvorenie\ntakej zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá by reflektovala platné právne predpisy a ktorú ostatní\nobchodní zástupcovia akceptovali bez výhrad. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca je obchodnou\nspoločnosťou s jediným spoločníkom, ktorým je P. N.. Žalobcovi (ako obchodnej spoločnosti) zaniklo\noprávnenie vykonávať činnosť samostatného finančného agenta dňa 23.5.2016, avšak od 29.6.2016\npôsobí P. N. (jediný spoločník a konateľ žalobcu) ako podriadený finančný agent spoločnosti INSIA\nSK, s.r.o. Mnohé z uzavretých poistných zmlúv po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a\nžalovaným, prešli na spoločnosť INVIA SK s.r.o., ktorá vypláca práve P. N. z týchto poistných zmlúv\nčasť provízie. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená\nkonkurenčná doložka /§ 672a Obch. zák./. Podľa žalovaného pri posudzovaní nároku na odstupné\nje potrebné brať do úvahy všetky relevantné okolnosti, aj tie ktoré nie sú uvedené priamo v zákone.\nŽalovaný zastáva názor, že žalobcovi nevzniklo právo na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. zák. a\npoukázal aj na skutočnosť, že požadované odstupné vypočítané žalobcom je v nesprávnej výške a nie\nje ani zrejmé od akého dátumu si uplatnil úrok z omeškania.\n5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že neakceptoval návrh novej sprostredkovateľskej zmluvy nie\nz dôvodu zosúladenia zmluvného vzťahu s platnou právnou úpravou, ale z dôvodu nevyváženého\nzmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Skutočnosť, že v zmluvách nebola dohodnutá konkurenčná\ndoložka a žalobca po ukončení zmluvy stratil oprávnenie vykonávať činnosť samostatného finančného\nagenta považuje žalobca za irelevantné. Poukázal na tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých sám\n\npriznáva existenciu obchodov, ktoré sprostredkoval žalobca a z ktorých má žalovaný výhody aj po\nskončení zmluvy medzi ním a žalobcom, keďže ako „živé“ prešli pod správu spoločnosti INSIA SK,\ns.r.o. respektíve iných sprostredkovateľov. Žalovaný požíval výhody aj zo zmlúv s klientami, ktorých\nk žalovanému priviedol žalobca a ktorí prešli, či už z rozhodnutia žalovaného alebo z vlastného\nrozhodnutia k inému sprostredkovateľovi. Podstatným je aj to, že títo klienti v dôsledku činnosť žalobcu\nsa stali klientmi a následne u žalovaného zostali poistení. Žalobca má za to, že preukázal splnenie\npodmienok, na podklade ktorých si uplatnil nárok na odstupné v zmysle § 669 Obch. zák.. Podľa žalobcu\nje výška škodovosti v oblasti neživotného poistenia pre posúdenie existencie a výšky nároku žalobcu\nprávne irelevantná. Žalobca si výšku odstupného si uplatnil v súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák., pričom\núrok z omeškania vo výške 8% si uplatnil odo dňa 21.7.2016, čo jasne a zreteľne uviedol v žalobe. Podľa\nžalobcu žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by jeho nárok spochybňovali.\n6. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že z poistných zmlúv, ktoré ostali v platnosti a prešli do\nsprostredkovateľskej starostlivosti spoločnosti INSIA SK, s.r.o., je tejto spoločnosti vyplácaná provízia;\npre túto spoločnosť ako podriadený finančný agent pôsobí P. N. (jediný spoločník a konateľ žalobcu),\nktorému spoločnosť INSIA SK s.r.o. nepochybne vypláca z týchto zmlúv časť provízie, a preto sa javí\nuplatnený nárok žalobcu na odstupné ako nespravodlivý. V reakcii na tvrdenie žalobcu, že žalobca\nvytvoril akýsi vlastný POISTNÝ PROGRAM, ktorý mal včleniť do portfólia žalovaného uviedol, že ide\no poistný produkt reflektujúci novú právnu úpravu, ktorou bol v tom čase zákon č. 182/1993 Z.z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca nijako tvrdenia o vlastnom poistnom programe\nnekonkretizoval ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalovaný nie je ani nebol\nlídrom na trhu neživotného poistenia, tak ako to uviedol žalobca. Žalobca nekonkretizoval z čoho vyvodil\nsvoj podiel na úspechu žalovaného.\n7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca si podľa § 669 Obch. zák.\nuplatnil voči žalovanému v zákonnej lehote prostredníctvom výzvy zo dňa 1.7.2016 právo na odstupné\nv celkovej výške 26.881,36 EUR. Výšku odstupného žalobca vypočítal z priemeru provízií získaných\nv priebehu posledných piatich rokov. Z predložených listinných dôkazov bolo nesporné, že provízia\nžalobcu bola za rok 2011 v sume 26.257,45 EUR, za rok 2012 v sume 27.536,84 EUR, za rok 2013 v\nsume 30.162,24 EUR, za rok 2014 v sume 27.593,54 EUR a za rok 2015 v sume 22.856,84 EUR, t.j.\nspolu za obdobie posledných piatich rokov v sume 134.406,91 EUR. Celková produkcia neživotného\npoistenia u žalovaného bola v roku 2011 v sume 32.192.033,- EUR, v roku 2012 v sume 21.798.535,EUR, v roku 2013 v sume 31.095.293,- EUR, v roku 2014 v sume 31.204.385,- EUR a v roku 2015 v\nsume 33.818.358,- EUR. Súd prvej inštancie taktiež ustálil, že väčšina zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril\nv prospech žalovaného žalobca bola buď ukončená ešte v čase platnosti zmluvy medzi žalobcom a\nžalovaným alebo prešli od 29.6.2016 na spoločnosť INSIA SK, s.r.o. Ročné poistné z poistných zmlúv,\nktoré nezanikli /neboli na základe plnej moci od klientov udelených iným sprostredkovateľom prevedené\ndo sprostredkovateľskej starostlivosti iných sprostredkovateľov, predstavovalo sumu 14.796,47 EUR.\nSporným medzi stranami sporu zostala otázka, či na základe skončených zmlúv o obchodnom zastúpení\nvznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odstupného po skončení zmluvného vzťahu podľa § 669 ods. 1\nObch. zák..\n8. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 652 a nasl. Obch.\nzák. o obchodnom zastúpení, smernicu Rady 86/653/EHS a dospel k záveru, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno svojich tvrdení, keď žiadnym spôsobom nepreukázal už prvú z dvoch základných\npodmienok pre vznik nároku na odstupné, a to získania nových zákazníkov alebo významného rozvinutia\nobchodu s tými doterajšími. Podstatou činnosti obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o\nuzatváranie obchodov so zastúpeným, pričom každé získanie nového zákazníka pre zastúpeného\nnie je možné automaticky považovať za adekvátne pre vznik nároku na odstupné. Musí sa jednať\no taký nadštandardný prínos obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý spôsobil, že zastúpený\nmá aj po skončení zmluvy podstatné výhody vyplývajúce z týchto obchodov. Pokiaľ ide o prvú\npodmienku, ktorá musí byť splnená, žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by pre\nžalovaného ako zastúpeného získal toľko nových zákazníkov, aby mal z nich žalovaný aj po skončení\nzmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, naďalej podstatné výhody. Z prehľadu poistných zmlúv\nsprostredkovaných žalobcom (č.l. 186) vyplýva, že výška ročného poistného z poistných zmlúv, z ktorých\nmá žalovaný naďalej výhody v predstavuje sumu 14.796,47 EUR. Celková výška provízie žalobcu,\nktorú za svoju činnosť získal je okolo 27.000 EUR ročne, čo je nepatrný pomer voči predpísanému\ncelkovému ročnému poistnému, ktoré žalovaný dosahuje. Na podklade uvedeného súd prvej inštancie\n\nprijal záver, že žalobca v priebehu celého trvania zmluvného vzťahu nezískal pre žalovaného významný\npočet nových zákazníkov ani nerozvinul obchody s doterajšími zákazníkmi. Ani predložené ocenenie\nžalobcu od žalovaného žiadnym spôsobom nepostačuje na preukázanie skutočnosti, ktoré by boli pre\nsúd relevantné pre posúdenie opodstatnenosti vzniknutého nároku.\n9. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorá musí byť splnená pre vznik nároku na odstupné, a to,\nže s prihliadnutím na všetky okolnosti, musí byť takéto odstupné spravodlivé, pričom je potrebné\nprihliadnuť aj na použitie konkurenčnej doložky, ani túto súd prvej inštancie nepovažoval za splnenú. V\nkonaní bolo preukázané, a žalobca uvedené tvrdenie ani nerozporoval, že medzi zmluvnými stranami\nnebola dohodnutá konkurenčná doložka, ktorá by po zániku obchodného zastúpenia pre žalovaného\nzamedzovala žalobcovi výkon ďalšej podnikateľskej činnosti v uvedenom segmente. Žalobcovi tak\npo skončení zmluvného vzťahu nič nebránilo začať vykonávať činnosti obchodného zástupcu v\nprospech iného zastúpeného, čo nakoniec aj urobil, keď jediný konateľ a spoločník žalobcu začal\nvykonávať činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť INSIA SK, s.r.o.. Žalobca prostredníctvom\nsvojho spoločníka a konateľa nielenže začal vykonávať činnosť obchodného zástupcu v rovnakom\npredmete podnikania ako vykonáva žalovaný, ale v prospech spoločnosti INSIA SK, s.r.o. previedol\nčasť zákazníkov, ktorých získal pre žalovaného. Túto skutočnosť žalobca nepoprel. S ohľadom na\nuvedené a ustálené skutočnosti nemožno vyplatenie odstupného pre obchodného zástupcu posúdiť ako\nspravodlivé. Pokiaľ ide o samotnú výšku odstupného v sume 26.881,38 EUR, ktorú si žalobca v konaní\nuplatnil, túto súd prvej inštancie nepovažoval ako správne určenú. Žalobcom prezentovaný výpočet\nnasvedčuje tomu, že žalobca nerozlišuje medzi pravidlami pre určenie základnej výšky odstupného\nv zmysle § 669 ods. 1 Obch. zák. a medzi limitáciou výšky odstupného upravenou v § 669 ods. 2\nObch. zák.. Výpočet základnej výšky odstupného podľa prvého odseku, v ktorom treba zohľadniť celý\nrad materiálnych kritérií a navyše uplatniť aj korektív spravodlivosti je potrebné odlíšiť od výpočtu\nlimitácie podľa druhého odseku, kde sa bez ďalších korekcii vychádza z jednoduchého súhrnu všetkých\nprovízii, ktoré obchodný zástupca získal v príslušnom rozhodnom období, teda posledných 5 rokov.\nŽalobca len sčítal celkovú sumu provízii v období piatich rokov, ktorú následne vydelil piatimi a dospel\nk sume 26.881,38 EUR, nepostupoval správne, pretože svojim výpočtom zistil len maximálnu limitáciu\nodstupného ako ju predpokladá ustanovenie § 669 ods. 2 Obch. zák.. Poukázal na eurokonformný\nvýklad § 669 Obch. zák. a rozsudok Súdneho dvora EÚ K. Q. zo dňa 26.3.2009, sp. zn. C-348/07,\nktorý stanovil tri fázy pre správne určenie výšky odstupného, ktoré súd podrobne zdôvodnil v bode 34.\nodôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nesprávnosť postupu žalobcu pri\nvýpočte odstupného spočíva v tom, že pri určení výšky vzal do úvahy veličiny, u ktorých nepreukázal\nsúvislosť s pretrvávajúcimi výhodami na strane žalovaného vo vzťahu k zákazníkom, ktorých žalobca\nzískal alebo s ktorými rozvinul obchod.\n10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za nedôvodný,\na preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na\nust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\nf) a h) C.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že splnil všetky podmienky na priznanie odstupného podľa §\n669 ods. 1 písm. a) Obch. zák. a súd pochybil, že keď dospel k odlišnému záveru. Žalobca sa počas\n15 ročnej spolupráce so žalovaným neustále podieľal na základe podnetov a skúseností z praxe na\nvylepšovaní poistného produktu, ktorý vytvoril žalobca a ktorý žalovaný prevzal do svojho portfólia.\nSamotné vyplatenie provízií v predchádzajúcich rokoch je dôkazom toho, že žalobca pre žalovaného\nzískal nových zákazníkov. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že pre\nposúdenie vzniku samotného nároku na odstupné je potrebné, aby obchodný zástupca vykonával svoju\nčinnosť nadštandardne v priebehu celého sledovaného obdobia. Počas dlhodobej spolupráce z pohľadu\nzískavania nových klientov mohli byť niektoré roky lepšie a niektoré horšie, a preto je potrebné hodnotiť\nzmluvnú spoluprácu ako celok. Podľa žalobcu je suma 32.000.000,- EUR, na ktorú poukazuje súd\nprvej inštancie v bode 36. odôvodnenia rozsudku, príjmom žalovaného z celého segmentu neživotného\npoistenia a nielen podsegmentu poistenia budov, ktoré žalobca v prospech žalovaného vykonával.\nŽalobca zastáva názor, že porovnávanie príjmu, ktorý získal žalobca v prospech žalovaného a celkového\npríjmu žalovaného je pre účely splnenia podmienok v zmysle § 669 ods. 1 Obch. zák. irelevantné. K\nnaplneniu podmienky podľa ust. § 669 ods. 1 písm. b) Obch. zák. uviedol, že absenciu konkurenčnej\ndoložky nemožno pričítať na ťarchu žalobcu a nemôže byť dôvodom nepriznania odstupného. Úvahy\n\no spravodlivosti vyplatenia odstupného nemožno redukovať len na to, či bola dohodnutá konkurenčná\ndoložka. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi žalobcom /POIST SERVIS, s.r.o./\na jediným spoločníkom a konateľom žalobcu /P. N./. Žalobca od ukončenia spolupráce so žalovaným\nv nasledujúcich rokoch až do roku 2022 nedosahoval žiadne príjmy. Príjmy žalobcu so spolupráce so\nžalovaným boli žalobcovým jediným príjmom. Sám žalovaný v konaní poukázal na to, že žalobcovi\nzaniklo oprávnenie vykonávať činnosť samostatného finančného agenta dňa 23.5.2016. Žalobca nebol\na nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou INSIA SK, s.r.o. Pokiaľ ide o výšku odstupného v\nsume 26.881,38 EUR, žalobca túto sumu vypočítal v súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák. ako aj v súlade\nso smernicou. Žalobca poukázal na rozsudok C-465/04 Honyvem Informazioni Commerciali Srl proti F.\nL. I., v ktorom Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu vykonávať svoju voľnú úvahu, pokiaľ ide o\nvýber metód výpočtu náhrady. Záver súdu, že jediným správnym postupom výpočtu výšky odstupného\nje algoritmus uvedený v rozsudku K. Q., je preto nesprávny a teda výšku odstupného je možné vyčísliť\naj postupom podľa § 669 ods. 2 Obch. zák..\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie.\nŽalovaný uviedol, že žalobca nepredložil súdu také relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že ním\nuplatnená výška odškodného je správne vypočítaná a spravodlivá. Správny výpočet odstupného nie\nje povinnosťou žalovaného, ale žalobcu. K osobe P. N. žalovaný uviedol, že P. N. sa dňa 29.6.2016\nstal podriadeným finančným agentom spoločnosti INSIA SK s.r.o. Ide o tú istú osobu, ktorá je\njediným spoločníkom a konateľom žalobcu. Hoci z právneho hľadiska nejde to tú istú osobu, súd túto\nskutočnosť musel zohľadniť, pretože žalobca v konaní prezentoval, že prišiel o produkciu a príjem\nzo sprostredkovaných poistných zmlúv, čo sa nezakladá celkom na pravde, pretože zisk žalobcu\nsa vypláca spoločníkovi P. N., čo je tá istá osoba, ktorej sa vyplácal zisk z poistných zmlúv, ktoré\nprešli do sprostredkovateľskej starostlivosti INSIA SK s.r.o. Žalovaný v súdnom konaní preukázal, že\nskoro polovica poistných zmlúv sprostredkovaných žalobcom zanikla a preto žalovaný nemá i naďalej\npodstatné prínosy z obchodu sprostredkovaného žalobcom. Žalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.5.2025. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.\n14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom\nodvolateľa dodáva:\n18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal\nzaplatenia odstupného pri skončení zmlúv o obchodnom zastúpení uzatvorených medzi žalobcom ako\nobchodným zástupcom a žalovaným ako zastúpeným. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporný\nexistenciu ani zánik zmluvného vzťahu a taktiež skutočnosť, že žalobca oznámil žalovanému svoj nárok\nna odstupné podľa § 669 ods. 5 Obch. zák.. Súd prvej inštancie považoval za sporné, či žalobcovi\nvznikol nárok na odstupné pri skončení zmluvy podľa § 669 Obch. zák. /kogentnosť je daná § 263 ods.\n\n1 Obch. zák./. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok\nzmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania\npred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n19. Podľa § 669 ods. 1 Obch. zák., obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na\nodstupné, ak\na) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi\na zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a\nb) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný\nzástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto\nokolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.\n20. Podľa § 669 ods. 2 Obch. zák., výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu\nvypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov;\nak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné\nobdobie.\n21. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na\nzáklade vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre\nvznik práva na odstupné v zmysle § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok na odstupné nevzniká\nautomaticky, ale iba za predpokladu kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov vymedzených\nzákonom. Prvým predpokladom je, že obchodný zástupca získal nových zákazníkov alebo významne\nrozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, pričom zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z týchto\nobchodov. Postačuje pritom získanie čo i len jedného nového zákazníka a čo sa týka rozšírenia\nobchodu, malo by ísť o také zintenzívnenie obchodných vzťahov, ktoré je ekvivalentné získaniu nového\nzákazníka. Ak obchodný zástupca nových zákazníkov nezískal ani významne nerozvinul obchod s\nuž existujúcimi zákazníkmi, nárok na odstupné mu nevznikne. Za rozvinutie obchodu s existujúcimi\nzákazníkmi sa považuje situácia, kedy obchodný zástupca svojou činnosťou podstatne zvýši obrat, ktorý\nplynie zastúpenému zo vzťahov s už existujúcimi zákazníkmi. Dôkazné bremeno zaťažuje obchodného\nzástupcu, ktorý musí preukázať, že nových zákazníkov získal, resp. že významne rozvinul obchod s už\nexistujúcimi zákazníkmi. Druhým predpokladom pre vznik nároku na odstupné je to, že zastúpenému\nmusia plynúť podstatné výhody zo získaných zákazníkov, resp. z rozvinutia obchodných vzťahov s už\nexistujúcimi zákazníkmi, a to aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Tretím predpokladom je\nto, aby vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú zástupca\nstráca, bolo spravodlivé, na čo má vplyv aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky.\n22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie a\nv podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd totožne so súdom\nprvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal naplnenie základných predpokladov\npre vznik nároku na odstupné podľa § 669 ods. 1 písm. a) Obch. zák., a síce, že by žalobca získal pre\nžalovaného taký objem poistných zmlúv s novými zákazníkmi, z ktorých by žalovanému plynuli podstatné\nvýhody zo žalobcom získaných zákazníkov, resp. z rozvinutia obchodných vzťahov s už existujúcimi\nzákazníkmi žalovaného, a to po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca taktiež nepreukázal,\nže by vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci spĺňalo zároveň aj\npožiadavku spravodlivosti ako ďalší základný predpoklad pre vznik nároku na odstupné v zmysle § 669\nods. 1 písm. b) Obch. zák..\n23. K odvolacej námietke žalobcu, že sa na základe 15-ročnej spolupráce podieľal na vylepšovaní\npoistného produktu, ktorý vytvoril žalobca a ktorý žalovaný prevzal do svojho portfólia a stal sa tak\nvôbec prvým obchodníkom v Slovenskej republike, na základe čoho žalovaný získal nových zákazníkov\na má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že\ntúto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v kontexte s predloženými dôkazmi. Žalovaný nespochybnil,\nže žalobca v priebehu 15ročnej spolupráce získal pre žalovaného nových klientov, avšak spochybnil\ntvrdenie žalobcu, že by žalobca vytvoril vlastný poistný program, ktorý mal byť včlenený do portfólia\nžalovaného ako aj tú skutočnosť, že by žalovaný po ukončení spolupráce so žalobcom požíval podstatné\nvýhody z poistných zmlúv sprostredkovaných žalobcom. Vytvorenie tohto vlastného poistného programu\nzostalo len v rovine tvrdení žalobcu, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi a ktorými by zároveň spochybnil\nobranu žalovaného, že išlo o poistný produkt, ktorý reflektoval novú právnu úpravu nastolenú zákonom\n\nč. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Naopak žalovaný predložil súdu prvej\ninštancie listinný dôkaz (č.l. 186), z ktorého je zrejmé, že ročné poistné z poistných zmlúv, ktoré nezanikli,\ntzn. neboli na základe plnej moci od klientov udelených iným sprostredkovateľom, predstavovalo sumu\n14.796,47 EUR. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil (bod 36. a 37. odôvodnenia\nrozhodnutia), že žalobca nepreukázal, že by pre žalovaného získal počas obchodného zastúpenia toľko\nnových zákazníkov, aby mal z nich žalovaný aj skončení zmluvného vzťahu obchodnej spolupráce\nnaďalej podstatné výhody. Celková výška provízie žalobcu, ktorý za svoju činnosť získal cca 27.000,EUR ročne predstavuje len nepatrný pomer voči predpísanému celkovému ročnému poisteniu, ktoré\nžalovaný dosahuje. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca významne nerozvinul obchod\ns doterajšími zákazníkmi, pričom obdobne si žalobca počínal aj v ostatných rokoch. Pre naplnenie\npodmienky podstatných výhod nemôže postačovať bežné udržiavanie zákazníkov zastúpeného, pretože\nmusí ísť o taký výsledok obchodného zastúpenia, ktoré predstavuje pre žalovaného podstatné zvýšenie\nobratu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\nsprávne ustálil, že žalobcovi nárok na odstupné nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v\n§ 669 ods. 1 písm. a) Obch. zák. a odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n24. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalobcu, že v zmysle § 669 ods. 1 písm. b) Obch. zák.\nje vyplatenie odstupného spravodlivé aj bez nutnosti dojednania konkurenčnej doložky, odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zobral do úvahy všetky\nrelevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci a na základe nich vyhodnotil, že vyplatenie odstupného\nby nebolo spravodlivé. Platné dojednanie konkurenčnej doložky podľa § 672a Obch. zák. limituje\nobchodného zástupcu a v takomto prípade je vyplatenie odstupného spravodlivé. Súd prvej inštancie\nvšak prihliadol na to, že konkurenčná doložka nebola medzi stranami sporu dojednaná, to znamená, že\nžalobca po skončení zmlúv o obchodnom zastúpení nebol obmedzený vykonávať činnosť, ktorá bola\npredmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu\nzastúpeného. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že jediný spoločník a konateľ\nžalobcu /P. N./ po ukončení zmluvnej spolupráce obchodného zastúpenia so žalovaným začal od\n29.6.2016 vykonávať činnosť podriadeného finančného agenta spoločnosti INSIA SK, s.r.o. /v rovnakom\npredmete podnikania ako vykonáva žalovaný/, na ktorú previedol časť zákazníkov, ktorých získal pre\nžalovaného a ktorá vypláca zisk z poistných zmlúv aj podriadenému finančnému agentovi, ktorým\nje P. N.. Aj keď z právneho hľadiska nejde o tú istú osobu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie postupoval správne, keď zohľadnil aj tieto relevantné skutočnosti pri vyhodnotení argumentu\nžalobcu o strate príjmu zo sprostredkovaných poistných zmlúv, na základe ktorých súd prvej inštancie\nsprávne ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 669 ods. 1 písm. b) Obch.\nzák., a teda vyplatenie odstupného nie je spravodlivé vzhľadom na všetky zistené okolnosti. Odvolací\nsúd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že k ukončeniu zmluvnej spolupráce nedošlo z dôvodov na strane\nžalovaného, ale z dôvodu, že žalobca neakceptoval návrh na uzatvorenie takej zmluvy o obchodnom\nzastúpení, ktorá by reflektovala platné právne predpisy a ktorú ostatní obchodní zástupcovia akceptovali\nbez výhrad, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku\nžalobcu ako nedôvodnú.\n25. K odvolacej námietke žalobcu o správnom stanovení výšky odstupného a výpočtu, odvolávajúc sa na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ z 23. marca 2006 vo veci Honyem Informazioni Commerciali Srl proti F. L. I.,\nC-465/04, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. februára 2024, sp. zn.\n4Obdo/50/2022, ktorý v obdobnej právnej veci uviedol, že právna úprava obsiahnutá v § 669 Obch. zák.\nmetódu výpočtu odstupného, s výnimkou maximálnej možnej výšky odstupného, žiadnym spôsobom\nneupravuje. Najvyšší súd uviedol, aby súdy vychádzali práve z kritérií stanovených v § 669 ods. 1 písm.\na) a b) Obch. zák., zodpovedajúcim článku 17 ods. 2 smernice 86/653/EHS, a tieto boli posudzované\nnielen ako kritéria potrebné pre vznik práva na odstupné, ale aj ako kritéria kvantifikácie odstupného.\nNajvyšší súd k tejto právnej otázke prijal záver, že „pri výpočte odstupného, je potrebné vychádzať z\nkritérií vymedzených v § 669 ods. 1 písm. a) Obch. zák. a zistenú sumu odstupného následne korigovať\nv súlade s kritériami uvedenými v § 669 ods. 1 písm. b) Obch. zák. a maximálnou výškou odstupného\nuvedenou v § 669 ods. 2 Obch. zák.“. Pokiaľ by výpočet odstupného vychádzal len z maximálnej výšky\nodstupného podľa § 669 ods. 2 Obch. zák., bez zohľadnenia kritérií vymedzených v § 669 ods. 1 písm.\na) a b) Obch. zák., došlo by k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Je teda nepochybné, že súd\nprvej inštancie správne ustálil, že postup žalobcu pri výpočte odstupného bol nesprávny (bližšie bod 39.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia).\n\n26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.\n28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže\nmu v odvolacom konaní ako procesne úspešnej strane sporu v súvislosti s odvolacím konaním trovy\npreukázateľne nevznikli.\n29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/149/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}