{"guid": "298b3866-b2df-4e0b-9a5d-3c159fd12e45:d68d8c32-9c03-41bf-ae14-323e78f9f6ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2", "spisova_znacka": "3Cob/174/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/174/2024 z 12. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 3Cob/174/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2", "identifikacne_cislo": "1220206140", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d68d8c32-9c03-41bf-ae14-323e78f9f6ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/174/2024\n1220206140\n12. 02. 2025\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2025:1220206140.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu BFF Central Europe s.r.o.,\nMostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zast. Mgr., Tomáš\nČentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Univerzitná\nnemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 329.899,43 EUR s\nprísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/177/2020-245\nzo dňa 20.6.2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/177/2020-245 zo dňa\n20.6.2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n329.899,43 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 319.500,28 Eur od 2.11.2020\ndo zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 6.480,-Eur a\nžalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11. 2020\ndomáhal zaplatenia istiny v sume 319.500,28 Eur s príslušenstvom titulom plnenia ručiteľského záväzku,\nvyčísleného úroku z omeškania v sume 10.399,15 Eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky v sume 6.480,-EUR. Žalobu odôvodnil tým, že si voči žalovanému uplatňuje\nzaplatenie 162 jednotlivých pohľadávok spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania a\npaušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z dôvodu hospodárnosti konania si\nuplatňuje úrok z omeškania súhrnne z celej žalovanej istiny od 2.11.2020 do zaplatenia a nie od splatnosti\nkaždej jednotlivej pohľadávky. Na základe zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R/12/2019 z\n9.12.2019 sa zaviazal pôvodnému veriteľovi, spoločnosti BATIST Medical SK, s.r.o., poskytnúť finančné\nslužby spočívajúce v prevzatí ručenia a splnení záväzkov žalovaného, špecifikovaných v zmluve. Dňa\n12.12.2019 vydal ručiteľské vyhlásenie, ktorým pôvodnému veriteľovi vyhlásil, že veriteľa uspokojí ak\nmu žalovaný nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 1.000.000,- EUR. Pôvodný veriteľ dňa\n22.5.2020 vyzval žalovaného na plnenie splatnej sumy pohľadávky vo výške 319.500,28 EUR v lehote 7\ndní od doručenia výzvy. Pôvodný veriteľ následne oznámením zo dňa 5.6.2020 informoval žalovaného,\nže na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 12.12.2019 sa žalobca stal ručiteľom žalovaného a vyzval\nžalovaného, aby uhradil splatnú pohľadávku v sume 319.500,28 EUR, inak sa bude domáhať plnenia\nvoči žalobcovi ako ručiteľovi. Vzhľadom na to, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil, pôvodný veriteľ\nmu predložil doklady o existencii ručením zabezpečených pohľadávok (vystavené faktúry) s výzvou na\n\nplnenie a dňa 9.6.2020 si voči nemu písomne uplatnil pohľadávku z ručenia. Túto skutočnosť listom zo\ndňa 12.6.2020 oznámil žalovanému a vyzval ho, aby v lehote 5 dní od doručenia oznámenia uplatnil\nnámietky, ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi zabezpečených pohľadávok. Ako ručiteľ na\nzáklade písomnej výzvy pôvodného veriteľa za žalovaného dňa 23.6.2020 splnil záväzky vyplývajúce\nzo zabezpečených pohľadávok v súhrnnej výške 319.500,28 EUR, čím sa stal voči žalovanému novým\nveriteľom vo vzťahu k týmto pohľadávkam. Právnym dôvodom vzniku žalovaných pohľadávok sú splatné\npeňažné nároky pôvodného veriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na\nzaplatenie odplaty za tieto opakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu, v súlade s objednávkami\nžalovaného od pôvodného veriteľa. Dňa 25.6.2020 oznámil žalovanému výšku plnenia, ktoré ako ručiteľ\nposkytol. Pri každej pohľadávke si uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov, celkovo 6.480,- Eur (162\nx 40,- Eur).\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovanú istinu doposiaľ neuhradil napriek odsúhlaseným\nfaktúram, a to pre nedostatok finančných prostriedkov. Úrok z omeškania je mimoriadne vysoký a pre\nneho, keďže nie je podnikateľským subjektom, je veľkou finančnou záťažou. Navrhol, aby žalobca upustil\nod vymáhania úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov, dokument Late Payment\nDirective 2011/7/EU, v zmysle ktorého žalobca toto príslušenstvo uplatňuje, má podľa žalovaného len\nodporúčací charakter a prioritu má národná legislatíva. Suma 6.480,- Eur je tak uplatnená v rozpore\nso zákonom. Paušálna náhrada nákladov sa totiž nepriznáva samostatne ku každej pohľadávke, ale\nide o nárok len vo výške 40,-Eur, ktorá predstavuje náklady pri vedení evidencie zmluvných záväzkov.\nSúbor neuhradených faktúr bol uplatnený jednou žalobou, pričom paušálna náhrada nákladov sa\nviaže k uplatneniu pohľadávky, teda podaniu žaloby. K plneniu existujúcich záväzkov môže pristúpiť\niba postupným splácaním alebo v rámci pripravovaného oddlženia nemocníc. V ďalšom vyjadrení\nžalovaný doplnil, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu možno považovať za simulovaný (zastretý) právny\núkon. Žalovaný nemôže uzatvoriť takú zmluvu, ktorá by neobsahovala zákaz postúpenia pohľadávky a\npreto by k postúpeniu ani nemalo prísť. Ak pôvodný veriteľ BATIST postúpil pohľadávky za existencie\nplatnej klauzuly o zákaze postúpenia, takáto zmena v osobe veriteľa by mala za následok absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu. Ručiteľský záväzok ručiteľa BFF a jeho subrogačný nárok voči nemu je\nabsolútne neplatný, keďže skutočnou vôľou ručiteľa a pôvodného veriteľa bolo postúpenie pohľadávok\nvoči dlžníkovi, ktoré je však podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožné. Proti ručiteľskému\nvyhláseniu z 12.12.2019 vznáša námietku neurčitosti. Ručiteľský záväzok je koncipovaný ako ručenie\nza (všetky) záväzky UNB „z potvrdených objednávok tovaru a služieb“, a to do ručenia v súhrnnej výške\n1 mil. EUR. Toto nespĺňa zákonné požiadavky, keď nevymedzuje zabezpečované záväzky a nie je z\nneho zrejmé, či sa týka len už existujúcich záväzkov alebo aj tých, ktoré vzniknú v budúcnosti. Záväzky\ntak nie sú vymedzené nezameniteľným spôsobom. Neuvádza sa ani jednoznačne špecifikovaný právny\ndôvod vzniku zabezpečovaných záväzkov a nie je zrejmé , či sa jedná o peňažné alebo nepeňažné\nzáväzky. Žalobca nepreukázal, že skutočne poskytol plnenie z ručenia a nepredložil doklad o úhrade\nplnenia z ručenia v prospech pôvodného veriteľa. Bez poskytnutia plnenia z ručenia sa nemohol stať\nnovým veriteľom dlžníka UNB. Žalobca nepreukázal ani rozsah plnenia z ručenia. Plniaci ručiteľ by mal\nmať nároky na úroky z omeškania v rozsahu zodpovedajúcom uhradenej pohľadávke a to od momentu,\nv ktorom toto plnenie poskytol, najskôr však od momentu, kedy bola táto skutočnosť dlžníkovi oznámená\npôvodným veriteľom alebo preukázaná ručiteľom ako novým veriteľom.\n4.\nSúd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci už raz rozhodol ,keď rozsudkom\n(bývalého Okresného súdu Bratislava II.) zo dňa 21.6.2022 č.k. 25Cb/177/2020-123 žalobu zamietol a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalobcu bol\npredmetný rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDôvodom zrušenia bol nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu v súvislosti so sudcovskou\nkoncentráciou konania, keď na pojednávaní nepripustil žalobcom predložený dôkaz (výpis z účtu o\nposkytnutí platby). Následne súd prvej inštancie rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, opätovne\nvyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými\nustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. K\notázkam samotnej výšky žalovanej istiny ako aj príslušenstva sa žalovaný nevyjadroval, pričom namietal\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jednak z dôvodu neplatnosti ručiteľského vyhlásenia,\njeho neurčitého vymedzenia, nadobudnutia pohľadávky pôvodných veriteľov voči nemu ručiteľom\n(subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý\nskutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku aj z dôvodu\nnepreukázania poskytnutia plnenia z ručiteľských vyhlásení veriteľom.\n\n5. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že súd o existencii a platnosti ručiteľských vyhlásení nemal\nžiadne pochybnosti, nakoľko tieto spĺňali tak formálne ako aj obsahové náležitosti. Ručenie upravuje\nObchodný zákonník ucelene, to znamená, že na obchodné záväzkové vzťahy sa nepoužije právna\núprava ručenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 546 až 550), a to ani podporne. Na rozdiel od\nObčianskeho zákonníka, ktorý na vznik ručenia výslovne vyžaduje zmluvnú formu medzi veriteľom a\nručiteľom, ručenie podľa Obchodného zákonníka vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa\na na vznik ručenia nie je potrebný súhlas veriteľa. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje\nžiadny úkon dlžníka /napr. súhlas/. Jeho podstatou /obsahom/ je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa,\nak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci aj neformálna, faktická) veriteľa,\nže tento sľub prijíma; bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné. Akceptácia veriteľa môže byť\nprezumovaná. V danom prípade veritelia žalobcu ako ručiteľa vyzvali na plnenie a toto od žalobcu\nprijali, preto o akceptácii veriteľov nemožno mať akékoľvek pochybnosti. Ako bolo uvedené vyššie,\nručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná\npísomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia, čo v prípade oboch ručiteľských vyhlásení\ndodržané bolo. Keďže vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, musí\nspĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto\nvyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby\nide. Táto obsahová náležitosť bola dodržaná, keďže jednotlivé subjekty (ručiteľ, veriteľ a dlžník) boli vo\nvyhlásení presne identifikované obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom. Z vyhlásenia musí\nbyť ďalej zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho\npresná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. V danom prípade súd\no identifikácii záväzkov nemal pochybnosti, keď sa má jednať o záväzky z potvrdených objednávok\nuzavretých medzi dlžníkom a veriteľom. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne\nobsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie\ntejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba\nručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale\nide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Takéto vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa je v listinách jednoznačne\nuvedené.\n6. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nadobudnutia pohľadávok pôvodných veriteľov\nvoči nemu ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým\nmal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky konajúci súd uviedol,\nže postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a\nabsolútne nezávislým na inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák.. Ručenie je zabezpečovacím\ninštitútom, pričom podstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Dohoda o zákaze\npostúpenia pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, ktorá má vylučovať\nzmluvné postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca sa\nvystavením písomných ručiteľských vyhlásení nedopustil konania v rozpore s právnymi predpismi.\nVystavenie ručiteľského vyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo strany pôvodného veriteľa či dlžníka,\npreto sa zákaz postúpenia nemôže na jednostranný právny úkon ručiteľa vzťahovať. Okrem toho, v\ndanom prípade sa jedná o peňažnú pohľadávku, ktorá nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej\nobsahom je povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné\nplnenie. Plnením pohľadávky ručiteľom sa postavenie dlžníka nezhoršuje a z toho plynúce zmena v\nosobe veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah. K nepreukázaniu poskytnutého plnenia\nsúd uviedol, že z výpisu z účtov jednoznačne vyplýva, že žalobca plnil na účet veriteľa dlžnú sumu.\nPotom, čo žalobca jednak oznámil žalovanému, že veriteľ si uplatnil voči nemu nároky z ručenia na\nzáklade ručiteľského vyhlásenia a následnom oznámenia, že tieto pohľadávky veriteľovi plnil, vznikol\nmu nárok na zaplatenie istiny 319.500,28 EUR.\n7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže je nesporne, že žalovaný je so\nsplnením peňažného záväzku v omeškaní. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výška úroku z\nomeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v\nrozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9\n% ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského záväzku do zaplatenia.\nČasť úroku z omeškania bola žalobcom kapitalizovaná ku dňu 1.11.2020 v sume 10.399,15 EUR a od\n2.11.2020 vo výške 9 % ročne zo sumy plnenia 319.500,28 EUR do zaplatenia. Nakoľko je žalovaný v\nomeškaní, popri úroku z omeškania žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov\n\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 6.480,- EUR. Žalovaný v súvislosti s uplatňovaným úrokom\nz omeškania poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 zo dňa 31.1.2024,\nk tomu súd uviedol, že na prejednávanú vec uvedené rozhodnutie nedopadá, nakoľko veriteľ sa v tomto\nprípade na Koncepcii oddĺženia zdravotníckych zariadení nezúčastňoval.\n8. K paušálnej náhrade nákladov súd prvej inštancie poukázal na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora: „1.\nČlánok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES zo 16. februára o boji proti oneskoreným\nplatbám v obchodných transakciách sa má vykladať v tom zmysle, že: minimálna paušálna suma vo\nvýške 40,- EUR ako náhrada nákladov veriteľa na vymáhanie vzniknutých v dôsledku oneskorenej\nplatby dlžníka je splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú na\nfaktúre, vrátane prípadu, keď je táto faktúra spomedzi ďalších faktúr predmetom jednej administratívnej\nsťažnosti alebo žaloby.“ (rozsudok Súdneho dvora z 20.10.2022 vo veci C-585/20). Vzhľadom na\nuvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice 2011/7 v spojení s\nčlánkom 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce\nsa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí\nzaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40,- EUR ako\nminimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-370/21 z\n1.12.2022). Súd prvej inštancie zdôraznil, že rovnaký právny názor je aj súčasťou rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, a to konkrétne uznesenie NS SR z 30. novembra 2022 sp.zn.\n2Obdo/59/2021, ktorým bola nastolená právna otázka vyriešená, a to dokonca ustálene, keď najvyšší\nsúd svoj právny názor k právnej otázke (odpoveď na to ako má byť právna otázka riešená) publikoval v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (I. ÚS 115/2020) č. 1/2023\npod poradovým č. 11, v ktorom bol vyslovený nasledovný právny názor: „I. Veriteľ má nárok na paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka\nv spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá\nje predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že\nsi pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej\nucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda\nnesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle §\n369c ods. 1 Obch. zák. je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani\nna výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.“\n9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p a priznal žalobcovi\nnáhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d),\nf) a h) C.s.p.. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny pre spôsob,\nakým súd vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k námietkam žalovaného v otázkach skúmania aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietky žalovaného ohľadom využívania\ninštitútu ručenia žalobcom. Inštitút ručenia bol použitý vo vzťahu k žalovanému ako simulovaný/\npredstieraný právny úkon. Za účelom eliminovania postupovania pohľadávok týkajúcich sa verejných\nfinancií tretej strane, vložil žalovaný od 15.6.2018 do jednotných objednávkových formulárov v systéme\npri objednávaní tovarov a služieb ako podmienku dodávky zákaz postúpenia pohľadávok. Žalovaný\npoukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32Cdo/5298/2007 zo dňa 27.3. 20028, z ktorého je možné\ndospieť k záveru, že dodaním tovaru a vystavením faktúry na základe zaslanej objednávky došlo\nku konkludentnému spôsobu uzatvorenia zmluvy v doslovnom znení, tak ako ho navrhol žalovaný\nv objednávke (teda vrátane zákazu postúpenia pohľadávky) keďže pôvodný veriteľ neučinil včas\nžiadnu výhradu voči zaslanej objednávke. Keďže pôvodný dodávateľ výslovne neodmietol klauzulu o\nzákaze postúpenia pohľadávok najneskôr v čase dodania predmetných liekov, resp. zdravotníckeho\nmateriálu, bol medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom platne dohodnutý zákaz postúpenia\npohľadávok na tretiu osobu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože objednávky\nobsahovali zákaz postúpenia, žalovaný má za to, že prevzatie ručenia zo strany žalobcu, jeho\núhrada a nadobudnutie pohľadávky ručiteľom ako novým veriteľom voči žalovanému predstavujú v\nskutočnosti simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon\npostúpenia pohľadávky. V zmysle vyššie uvedeného možno považovať ručiteľský záväzok žalobcu a\njeho následný nárok voči žalovanému za absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,\nkeďže skutočnou vôľou žalobcu ako ručiteľa a pôvodného veriteľa bolo postúpenie pohľadávok voči\nžalovanému ako dlžníkovi, ktoré je však v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožné (zakázané) pre\n\nexistujúcu dohodu medzi pôvodným veriteľom a žalovanou vylučujúcu takéto postúpenie bez písomného\nsúhlasu žalovaného (a predchádzajúceho písomného súhlasu Ministerstva zdravotníctva SR).\n11. K ručiteľskému vyhláseniu žalovaný uviedol, že predmetné ručiteľské vyhlásenie BFF nevymedzuje\nzabezpečované záväzky určitým spôsobom a nie je z neho zrejmé, či sa týka len už existujúcich (t.j.\nminulých) záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. V ručiteľskom vyhlásení BFF nie sú\nzáväzky vymedzené nezameniteľným spôsobom, naopak jednotlivé záväzky, ktoré pod toto ručiteľské\nvyhlásenie spadajú možno prakticky ľubovoľne meniť. Neuvádza sa ani jednoznačne špecifikovaný\nprávny dôvod vzniku zabezpečovaných záväzkov, ani nie je zrejmé, či sa jedná o peňažné alebo\nnepeňažné záväzky dlžníka UNB.\n12. Žalovaný v odvolaní namietal aj úrok z omeškania uplatňovaný do okamihu preukázania úhrady\nz titulu ručenia v prospech pôvodného veriteľa, zo strany žalobcu resp. kvalifikovaného oznámenia o\ntejto skutočnosti zo strany pôvodného veriteľa. Ak by nárok na úroky z omeškania mal existovať už od\nmomentu plnenia z ručenia, čo žalovaný nepovažuje za správny výklad práva, došlo by k praktickému\nzmazaniu akéhokoľvek rozdielu medzi postúpením pohľadávky a ručením. Aj týmto spôsobom by\ntak bolo preukázané, že prevzatie ručiteľského záväzku a plnenie z neho, predstavuje zo strany\nžalobcu (a pôvodného dodávateľa) len simulovaný právny úkon, ktorého jediným zmyslom bolo obísť\nnemožnosť postúpenia pohľadávky pre dohodu pôvodných strán. Žalovaný poukázal na Rozsudok\nNS SR č. 20bdo/73/2022 z 31.01.2024, kde NS SR rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. júna\n2022 č. k. 5Cob/5/2022-1298 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 27. októbra 2021 č. k.\n22Cb/72/2019-1143 v časti príslušenstva zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie\nOkresnému súdu Prešov. Z rozhodnutia NS SR o.i. vyplýva, že „žalobcovi ako veriteľovi aj pôvodnému\nveriteľovi a žalovanému ako zdravotníckemu zariadeniu bola známa koncepcia oddlžovania. Prebiehali\nrokovania so žalobcom aj na úrovni MZ SR, čo žalobca nepopiera. Žalobca však nechcel pokračovať\nv oddlžovaní, keďže bolo pravidlom pri oddlžovaní veriteľov vzdanie sa svojho práva na príslušenstvo\na ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol výsledok taký, že by sa žalobca svojho nároku chcel vzdať,\npráve naopak. Takéto konanie žalobcu v kontexte celého súdneho konania ako aj všetkých iných\nprebiehajúcich súdnych konaní s tým istým žalobcom možno považovať podľa žalovaného za konanie\nžalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi v zmysle § 265 ObZ. Súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil súdny prípad, keď priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky.“\n13. Podľa žalovaného nepochopil žalobca koncepciu oddlžovania nemocníc v SR ako obchodnú\nzvyklosť. V kontexte dovolacieho súdu tu nejde o to, či dodávatelia zdravotníckeho materiálu a liekov\nako pôvodní veritelia si uplatnili pohľadávku v oddlžení, ale je nesporné, že Univerzitná nemocnica\nBratislava svoje pohľadávky do elektronického aukčného systému (EAS) prihlásila. Žalobou uplatnené\npríslušenstvo si pôvodní veritelia neuplatňujú, neuplatňujú si ho ani voči žalobcovi BFF Central Európe,\ntak sa vytvorila obchodná zvyklosť, a preto nový veriteľ BFF Central Európe, si uplatňuje takéto\nprávo na príslušenstvo v rozpore s obchodným poctivým stykom a dobrými mravmi. Podľa NS SR so\nzáverom konajúcich súdov, že nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, ak\nsi napriek istej obchodnej zvyklosti veritelia uplatnia aj príslušenstvo pohľadávky, je možné súhlasiť\navšak nie bezvýhradne. Žalovaný ako zdravotnícke zariadenie spadá do špecifického režimu koncepcie\noddlženia. Na základe Dohody o podmienkach oddlženia medzi žalovaným a MZ SR mali možnosť\nvšetci veritelia-dodávatelia zdravotníckej techniky, liekov a materiálu pristúpiť v rámci špecifického\nrežimu koncepcie oddlženia do oddlženia prostredníctvom systému EAS, rovnako tak aj žalobca, či už s\npohľadávkami získanými na základe postúpenie alebo ručenia. Koncepciu oddlženia Vláda SR zaviedla\nza účelom eliminovania výšky záväzkov a ozdravenia financií zdravotníckych zariadení. V procese\noddlženia sa pôvodným veriteľom vyplatí istina za podmienky vzdania sa príslušenstva. Ručiteľské\nvyhlásenia žalobcu a postúpenia znamenajú len to, že žalobca, nie že by výhodnejšie postupoval voči\npôvodným veriteľom, že by im nahradil aj príslušenstvo ap., ale vyplatí im tiež len istinu, ale následne si\nuplatní voči žalovanému príslušenstvo v plnej výške, čo by pôvodní veritelia voči žalovanému neurobili.\nPri uplatnení si príslušenstva pohľadávky zo strany žalobcu (na základe postúpenia alebo ručenia)\ndochádza podľa žalovaného ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom\nvtom zmysle, že pôvodní veritelia-dodávatelia zdravotníckej techniky, liekov a materiálu- postupníci\nmajú historicky nepísanú a zaužívanú obchodnú zvyklosť akceptovanú už pri vstupe do záväzkového\nvzťahu s dlžníkom v podobe neuplatnenia si príslušenstva k pohľadávke nesplnenej riadne a včas.\nV tejto súvislosti poukázal na § 265 Obch. zák.. Zásada poctivého obchodného styku znamená, že\nkonanie podnikateľa musí rešpektovať všeobecne dané morálne pravidlá. Povinnosť konať v súlade s\n\nprincípmi poctivého obchodného styku platí pre podnikateľa všeobecne, nielen v styku s podnikateľmi.\nŽalovaný je zároveň toho názoru, že by malo dôjsť k prelomeniu arbitrárneho rozhodovania súdov v\nposudzovaní záväzkových vzťahov, do ktorých sú nútené vstupovať štátne nemocnice pri obstarávaní\nliekov a zdravotníckeho materiálu vo vyššom verejnom záujme za účelom ochrany a záchrany zdravia\na života ľudí, t.j. vo vyššom verejnom záujme ako je tvorba podnikateľského zisku vyťažená z dlhodobo\nexistujúcej a všeobecne známej insolventnosti štátnych nemocníc. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsah, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalovaný žiadal o priznanie nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že skutkový stav bol v konaní pred\nsúdom prvej inštancie nesporný. Žalovaný nespochybňoval existenciu pohľadávok, ani fakt, že neboli\nani čo i len čiastočne uhradené (pozn. má na mysli tie, ktoré ostali predmetom súdneho konania\npo čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom). Naopak, čo bolo medzi stranami sporné, bolo právne\nposúdenie veci. K k námietke žalovaného o neplatnosti ručenia uviedol, že ručenie upravené v § 303\na nasl. Obch. zák. je inštitút zabezpečenia pohľadávky, ktorý je úplne odlišný od inštitútu zmluvného\npostupovania pohľadávok, ktorý je upravený v § 524 a nasl. Obč. zák., ktorý nie je zabezpečovacím\ninštitútom, iba spôsobom zmeny vlastníctva pohľadávky. Aj podľa právnej úpravy je jasné, že sa jedná\no dva rozdielne právne inštitúty, či už z pohľadu podmienok ich platného vzniku alebo ich účelu a\nzaradenia z hľadiska vnútornej systematiky príslušnej právnej normy. Preto pokiaľ žalovaný tvrdí, že\nručením sa obchádza interný pokyn pána ministra zdravotníctva SR č. 7/2017, je takéto tvrdenie pre toto\nkonanie bezpredmetné. Jednak, čo sa týka príkazu ministra zdravotníctva SR (interný pokyn), v zmysle\nktorého teda mali byť uzatvárané objednávky medzi nemocnicami a dodávateľmi tak, že by zakazovali\npostúpenie pohľadávky, tak tento tzv. interný predpis sa môže vzťahovať len na štatutárov nemocníc.\nNím nemôžu byť viazané iné subjekty súkromného práva, čiže ani žalobca. V tomto prípade ale žiadne\nzmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodnými veriteľmi neboli uzatvorené. V tomto\nprípade išlo o ručenie na základe ručiteľských vyhlásení vystavených podľa Obch. zák.. Využiť inštitút\nručenia upraveného v Obchodnom zákonníku je právom každého subjektu akéhokoľvek záväzkového\nvzťahu, v ktorom je tento inštitút možné použiť. Neexistuje žiadne obmedzenie, ktoré by zakazovalo\npôvodným veriteľom neprijať vyhlásenie ručiteľa a takýmto spôsobom docieliť zabezpečenie svojej\npohľadávky. Kým zmluvná cesia si vyžaduje dvojstranný právny úkon v podobe dohody o zákaze\npostúpenia pohľadávky, ktorú uzatvoria veriteľ s dlžníkom, tak pri ručení nie je žiadna ingerencia\ndlžníka potrebná, keďže ručenie je jednostranný právny úkon ručiteľa, ktorého adresátom je veriteľ\ndlžníka. Akékoľvek námietky žalovaného o tom, že ručiteľ teda žalobca, vynechal žalovaného zo\nzabezpečenia jeho záväzkov ručením, sú bezpredmetné a bez právneho významu. Navyše žalovaný sa\nsíce zmieňuje o simulovanom právnom úkone vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu, ale zrejme mal na\nmysli disimuláciu, teda zastieranie iného právneho úkonu. Žalobca v odvolaní poukázal aj na rozhodnutia\niných súdov v skutkovo identických konaniach, ktoré dospeli k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie\nv prejednávanej veci. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o peňažnú pohľadávku.\nPeňažná pohľadávka nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je povinnosť dlžníka plniť\nsvoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením pohľadávky sa\npostavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah.\n15. K zákazu zmluvnej cesie podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. žalobca uviedol, že ani najdokonalejšie\nuzatvorená dohoda o zákaze zmluvnej cesie podľa § 525 ods. 2 OZ nemôže mať žiaden vplyv na\nručenie podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvná cesia nemá nič spoločné s ručením. Pokiaľ\nide o uzatváranie dohody o zákaze zmluvnej cesie formou uvedenia offerty zo strany objednávateľa,\nčiže nemocnice, na objednávke a dodaním tovaru, súdna prax už v minulosti túto otázku právoplatne\na mnohokrát uzatvorila tak, že samotným dodaním tovaru dodávateľom nedochádza z jeho strany k\nakceptácii návrhu na uzatvorenie dohody o zákaze zmluvnej cesie. K uzatvoreniu dohody by bol treba\nvýslovný osobitný prejav vôle zo strany dodávateľa. Ten žiaden z veriteľov žalovaného neprodukoval a\nk uzatvoreniu dohôd o zákaze zmluvného postúpenia pohľadávky nikdy neprišlo.\n16. K námietke žalovaného, že žalobcom uplatňovanie príslušenstva pohľadávky je v rozpore s\nust. § 265 Obch. zák., žalobca založil uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Cob/74/2020 zo\ndňa 20.10.2022, ktorý vo svojom rozhodnutí o.i. uviedol, že„ samotná skutočnosť, že žalovaným je\nnemocnica, ešte neodôvodňuje, aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom,\nresp. postupníkom. Nemocnica ako štátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom\n\nzmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt, ktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného\nzdravotníctva a za finančné poddimenzovanie štátnych nemocníc. Samotná skutočnosť, že žalované\npohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež\nnemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé.\nNepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie pohľadávky a jej príslušenstva na postupníka a\nnepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že postupník zažaluje žalovaného a domáha sa okrem\niného zaplatenia postúpeného príslušenstva. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca, na ktorého\nboli postúpené predmetné pohľadávky, nie je viazaný obchodnými zvyklosťami, ktoré mohli existovať\nmedzi žalovaným a jeho dodávateľmi, t.j. pôvodnými veriteľmi.“\n17. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Cob/74/2020 zo dňa 20.10.2022, vo vzťahu k\npaušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie nepriznal\nvyplýva, „že účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou\nplatbou, aj keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva žiadne\nobmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah. Inak povedané,\npredmetné ustanovenia (§ 369c OZ, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.) nedefinujú právo na\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením „pohľadávok“, ale „pohľadávky“. Uvedený výklad\nnormy je teleologicky v prospech ochrany veriteľa, účelom je posilnenie jeho pozície pri uplatňovaní\n(vymáhaní) pohľadávky voči veriteľovi. Ide o sankčný inštitút vyvolaný ako následok omeškania dlžníka,\npričom ide o náhradu nákladov určenú právnymi predpismi paušálne a jednorazovo bez ohľadu na\ndĺžku omeškania, v sume 40,- Eur. Zákon nevyžaduje, aby dlžník bol na možnosť uplatňovania\npaušálnej náhrady veriteľom akokoľvek upozornený - ide o zákonný nárok a veriteľ ho môže uplatňovať\nex lege“... „...nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vzniká pre každú vyúčtovanú pohľadávku za\ndodanie tovaru alebo poskytnutie služby zo strany veriteľa samostatne, t.z., ak má veriteľ voči dlžníkovi\nviacero pohľadávok vyúčtovaných samostatnými faktúrami, má zákonný nárok uplatňovať voči dlžníkovi\npaušálnu náhradu pri každej z nich.“\n18. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi nie je možné podľa žalobcu posudzovať ani okolnosť,\nže žalobca sa nezúčastnil na procese oddlžovania nemocníc vypracovanom Vládou SR, pretože\ntakéto zapojenie sa do tohto procesu nebolo povinné, ale bolo na báze dobrovoľnosti, keď na strane\n14 koncepcie sa v bode 4.6 s názvom „Formy oddlžovania“ uvádza, že základným princípom je\ndobrovoľnosť na strane dlžníka a na strane veriteľa. To znamená, že celý proces oddlžovania je\npostavený na princípe dobrovoľnosti, preto žalobcovi nemôže byť na ujmu, že sa do tohto procesu\nnezapojil. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávok v podobe\núrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s ich uplatnením, sú legitímnou súčasťou\nuplatňovaných nárokov žalobcu a nemožno konštatovať ich rozpor s dobrými mravmi resp. so zásadou\npoctivého obchodného styku. V kontexte uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Cob/74/2020,\nako aj ďalších rozhodnutí žalobca nevzhliadol nič, na základe čoho by bolo možné považovať žalobcom\nuplatnený nárok voči žalovanému za nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo by bol v\nrozpore s dobrými mravmi.\n19. Pokiaľ ide o rozsudok NS SR zo dňa 31.1.2024, sp.zn. 2Obdo/73/2022, žalobca uviedol, že\nžalovaný sa snaží tento rozsudok dezinterpretovať v neprospech žalobcu. Žalobca sa následne vo\nsvojom odvolaní vyjadroval k jednotlivým bodom predmetného rozsudku NS SR. Uviedol, že je absurdné,\naby sa z neplatenia štátnych nemocníc stala v SR obchodná zvyklosť, ktorá by mala mať za právny\nnásledok odpadnutie nároku veriteľa voči nemocnici na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Rovnako\nje neprípustné, aby sa z dobrovoľného a nezáväzného systému oddlžovania nemocníc vyvodzovala\nakákoľvek právna zvyklosť, keďže ide o dobrovoľný, nie povinný systém oddlženia a ten veriteľ, ktorý\nsa ho nezúčastní, neprichádza podľa žiadnej platnej a účinnej právnej normy o svoju pohľadávku\nalebo jej príslušenstvo. Takýto právny predpis jednoducho neexistuje. Podľa žalobcu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky pritom absolútne odignoroval existenciu smernice Európskej únie a Rady EÚ č.\n7/2011/EÚ. Rovnako absolútne ignoroval kogentné ustanovenia § 369 až 369d Obchodného zákonníka,\nktorých znenie je výsledkom aj transpozície smernice EÚ do národného právneho poriadku. Žalobca tiež\npoukázal aj na bod 84. rozhodnutia NS SR podľa ktorého „ avšak za takej situácie, kedy pôvodní veritelia\n- postupcovia - sa tejto koncepcie zúčastňujú a svoje nepísané pravidlo o neuplatnení príslušenstva\nk pohľadávke podchytili v rámci koncepcie oddlženia aj písomne a svojho práva na príslušenstvo\nsa vzdali, by bolo v rozpore so samotným cieľom a účelom Vládou Slovenskej republiky vytvorenej\nKoncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ak by sa postupník domáhal takého práva, ktorého sa\n\npostupca preukázateľne vzdal. Jedine v prípade, ak by sa pôvodný veriteľ - postupca tejto koncepcie\noddlženia nezúčastnil, by bolo podľa najvyššieho súdu možné prijať právny záver konajúcich súdov,\nže uplatnenie nároku na príslušenstvo zo strany postupníka nemôže byť klasifikované ako rozporné s\npoctivým obchodným stykom a dobrými mravmi a išlo by o ich legitímny nárok, na ktorý by prípadná\nobchodná zvyklosť nemala žiaden vplyv, čo však nie je prejednávaný prípad.“ V tejto súvislosti žalobca\nzdôraznil, že žalovaný v žiadnom svojom písomnom prednese, vyjadrení, stanovisku alebo ústnom\nprednese na pojednávaní v rámci konania B2-25Cb/177/2020 pred súdom prvej inštancie nikdy ani len\njedným slovom netvrdil, že by si čo i len jednu zo žalovaných pohľadávok uplatnil pôvodný veriteľ v\nštátnom oddlžení alebo, že by sa v oddlžení vo vzťahu k čo i len jednej pohľadávke, ktorá je predmetom\ntohto súdneho konania, vzdal práva na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania alebo\npaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca v prípade rozsudku NS SR\ntiež uviedol, že išlo o pohľadávky, ktoré žalobca nadobudol ako postupník na základe zmluvnej cesie. V\nprejednávanej veci však ide o pohľadávky, ktoré nadobudol žalobca voči žalovanému na základe plnenia\nz ručenia. Ide tak o úplne odlišný právny titul nadobudnutia pohľadávok voči dlžníkovi. Z uvedeného\nje zrejmé, že rozsudok NS SR zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 2Obdo/73/2022 je bez akékoľvek právneho\nvýznamu pre konanie medzi žalobcom a žalovaným.\n20. Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že nie je pravdou, že si dodávatelia nemocnice /žalovaného/\nneuplatňujú voči žalovanému nárok na úroky z omeškania, o čom doložil rozsudok OS BAII sp.zn.\n25Cb/184/2020 zo dňa 5.10.2021, ktorý predstavuje rozsudok pre uznanie, ktorým žalovaný uznal\nnárok dodávateľa na vyúčtovaný úrok z omeškania. Žalobca tiež doložil rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie č. C-412/23 ktorým súd rozhodol, že „Slovenská republika si tým, že nezabezpečila,\naby jej verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť skutočne dodržiavali 60-dňovú lehotu\nsplatnosti stanovenú v článku 4 ods. 4 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo\n16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, nesplnila povinnosti,\nktoré jej vyplývajú z tohto ustanovenia.“ V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti a doložené prílohy\nžalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dostatočne\nodôvodnený potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2025. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n22. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n23. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n25. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom\nžalovaného uvádza:\n26. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenia istiny\n329.899,43 EUR s prísl. a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky titulom\nplnenia ručiteľského záväzku v zmysle ručiteľských vyhlásení. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu\nprvej inštancie, že v danom prípade je uplatnený nárok skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený,\nstotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok\n\nzmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Z konania\npred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n27. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu\na k simulovanému právnemu úkonu žalobcu, ktorým mal byť zastretý skutočný zakázaný úkon /\npostúpenie pohľadávky/ odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nestotožňuje. Žalovaný\nv odvolaní argumentoval tým, že zákaz postúpenia pohľadávok tretej osobe uvedený v písomných\nobjednávkach bol v praxi nahradený /obchádzaný využívaním inštitútu ručenia-ručiteľským vyhlásením,\nčo malo nahradiť samotné zakázané postúpenie pohľadávok. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie\npostúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a absolútne\nnezávislým na inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák. Ručenie je inštitút zabezpečenia\npohľadávky, pričom podstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Je potrebné tiež\nzdôrazniť, že Dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva\nSR č.7/2017, ktorá má vylučovať zmluvné postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť\nručiteľského vyhlásenia. Tu je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci nedošlo k uzatvoreniu\nžiadnych zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, ale išlo o ručenie na\nzáklade ručiteľského vyhlásenia vystaveného podľa Obch. zák.. Pôvodný veriteľ žalovaného nepostúpil\nžiadnu svoju pohľadávku na žalobcu, preto neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní o neplatnosti\nprávneho úkonu, ktorým je ručiteľské vyhlásenie a jeho subrogačný nárok. Odvolací súd súhlasne so\nsúdom prvej inštancie uvádza, že žalobca sa vystavením písomného ručiteľského vyhlásenia nedopustil\nkonania v rozpore s právnymi predpismi. Vystavenie ručiteľského vyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo\nstrany pôvodného veriteľa či dlžníka, preto sa zákaz postúpenia nemôže na jednostranný právny úkon\nručiteľa vzťahovať. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že momentom splnenia záväzku ručiteľom\ndochádza v dôsledku zákonnej cesie /§ 308 Obch. zák./ k zmene jeho postavenia. Ručiteľ nadobúda voči\ndlžníkovi práva veriteľa a dochádza k zániku jeho záväzku k veriteľovi /pôvodnému/. Dôsledok splnenia\nručiteľského záväzku ručiteľom sa označuje termínom subrogácia, ktorá znamená vstup ručiteľa do práv\na do právneho postavenia veriteľa vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi. V ostatnom odvolací súd odkazuje\nna odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie body 27.-29., s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.\n28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že ručiteľský záväzok vymedzený v\nručiteľskom vyhlásení nespĺňa zákonné požiadavky a je neurčitý. V nadväznosti na formálne náležitosti\nsamotného ručiteľského vyhlásenia zákon vyžaduje jeho písomnú formu. Určitosť zabezpečovaného\nzáväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu /výšky pohľadávky/, obsahu /stanovenie konkrétnych\npráv a povinností zmluvných strán/,ako aj právneho titulu. Taktiež z účelu predmetného vyhlásenia\nvyplýva nutnosť presnej identifikácie jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa a zo znenia\n§ 303 Obch. zák. možno vyvodiť aj nutnosť dodržania obsahovej stránky vyhlásenia-záväzok uspokojiť\nveriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje\nsúhlas a ani žiadny iný úkon dlžníka. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že\nvšetky zákonom stanovené náležitosti ručiteľského vyhlásenia boli splnené. V ručiteľskom vyhlásení boli\nriadne identifikované jednotlivé subjekty, ďalej určitosť zabezpečovaného záväzku /do súhrnnej výšky\n1.000.000,- EUR/ a jeho presná špecifikácia ako aj právny titul. Splnené bolo aj dodržanie obsahovej\nstránky vyhlásenia - záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom.\n29. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami\npoctivého obchodného styku /§ 265 Obch. zák./ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v\nprejednávanej veci nezistil také konanie žalobcu, ktoré by vykazovalo znaky rozporu so zásadami\npoctivého obchodného styku. Uzatvorenie zmluvy o poskytovaní finančných služieb medzi žalobcom\na pôvodným veriteľom žalovaného a ako aj Ručiteľské vyhlásenie žalobcu je obchodnou praxou v\nrámci záväzkových vzťahov v podnikateľskom prostredí, realizované v súlade so zákonom. Z konania\nžalobcu nijako nevyplýva, že by tento pri uzatváraní zmluvy ako aj Ručiteľskom vyhlásení postupoval\nnepoctivo, alebo že by jeho konanie bolo vedené s úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu. Tu odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/74/2020 zo dňa 20.10.2020,\nz ktorého o.i. vyplýva, že „samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na\nzáklade dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa\nktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie\npohľadávky a jej príslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že\npostupník zažaluje žalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva.“\nOdvolací súd na zdôraznenie uvádza, že žalobcom riadne uplatnenie si svojho nároku v rámci konania\n\npred súdom nemôže byť považované ako rozporné s poctivým obchodným stykom, pričom žalovaný\nako dlžník je povinný plniť si svoje zmluvné záväzky, či už pôvodnému veriteľovi alebo žalobcovi, ktorý\nako ručiteľ nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa.\n30. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu\nk úrokom z omeškania, ktoré si žalobca podľa žalovaného uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi a\npoctivým obchodným stykom. Žalovaný v odvolaní o.i. tvrdil, že povodní veritelia-postupníci majú\nhistoricky nepísanú a zaužívanú obchodnú zvyklosť akceptovanú už pri vstupe do obchodného vzťahu s\ndlžníkom v podobe neuplatnenia si príslušenstva k pohľadávke. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,\nže žalobca, na ktorého boli postúpené predmetné pohľadávky, nie je viazaný obchodnými zvyklosťami,\nktoré mohli existovať medzi žalovaným a jeho dodávateľmi, t.j. pôvodnými veriteľmi. Zároveň je potrebné\npoukázať aj na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podľa ktorého, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi\nnie je možné posudzovať ani okolnosť, že žalobca sa nezúčastnil na procese oddlžovania nemocníc\nvypracovanom Vládou SR, pretože takéto zapojenie sa do tohto procesu nebolo povinné, ale bolo na\nbáze dobrovoľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávok\nv podobe úrokov z omeškania ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s ich uplatnením, sú\nlegitímnou súčasťou uplatňovaných nárokov žalobcu a nemožno konštatovať ich rozpor s dobrými\nmravmi resp. so zásadou poctivého obchodného styku. Na záver je nutné poznamenať, že pokiaľ by si\nžalovaný riadne plnil svoje zmluvné záväzky, nemusel by si žalobca uplatňovať žalobou svoje nároky\nna súde v rátane príslušenstva pohľadávky. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku voči\npôvodnému veriteľovi, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného aj na zaplatenie\núrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského záväzku do zaplatenia. Na\nzáver odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.1.2024, sp.zn. 2Obdo/73/2022, na\nktoré sa odvoláva samotný žalovaný a to na časť, kde NS SR konštatoval, že „jedine v prípade, ak by\nsa pôvodný veriteľ - postupca tejto koncepcie oddlženia nezúčastnil, by bolo podľa najvyššieho súdu\nmožné prijať právny záver konajúcich súdov, že uplatnenie nároku na príslušenstvo zo strany postupníka\nnemôže byť klasifikované ako rozporné s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi a išlo by\no ich legitímny nárok, na ktorý by prípadná obchodná zvyklosť nemala žiaden vplyv, čo však nie je\nprejednávaný prípad.“ Napriek tomu, že v prejenávanej veci ide o pohľadávku z ručenia, t.j. z iného\nprávneho titulu ako je postúpenie pohľadávok, má odvolací súd za to, že pokiaľ podľa názoru najvyššieho\nsúdu uplatnenie nároku na príslušenstvo zo strany postupníka nemôže byť klasifikované ako rozporné\ns poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi pri postúpení pohľadávok, nemôže by v rozpore s\npoctivým obchodným stykom a dobrými mravmi ani pri pohľadávke titulom ručenia. Je potrebné tiež\nuviesť, že v konaní nebolo zo strany žalovaného namietané ani tvrdené, že by si pôvodný veriteľ\nuplatnil žalované pohľadávky v štátnom oddlžení alebo, že by sa v oddlžení vzdal práva na príslušenstvo\npohľadávky v podobe úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky.\n31. K paušálnej náhrade nákladov ako obiter dictum odvolací súd poukazuje na Rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci C-370/21 z 1. decembra 2022: Ak jedna a tá istá zmluva upravuje\nopakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo\nposkytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma\n40,-Eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie. Návrh na začatie prejudiciálneho\nkonania sa týkal výkladu článku 6 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 3 Smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.\nSúd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí tiež poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Obdo/59/2021 z 30.11.2022, podľa ktorého „veriteľ má nárok na paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s\n§ 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom\nsamostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky\nuplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej\ntransakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť\núčelovo delená. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1\nObchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani\nna výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky. V\nuvedenom rozhodnutí NS SR bola vyriešená otázka paušálnej náhrady nákladov, ktorá bola publikovaná\naj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod poradovým číslom 11. V tejto súvislosti odvolací\n\nsúd uvádza, že žalobca má nárok okrem príslušenstva pohľadávky aj na paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky, ako správne rozhodol aj súd prvej inštancie.\n32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n33. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný\nžalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške\npriznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie\nv lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý\nvydá súdny úradník.\n35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/177/2020", "guid": "a1297c24-e9ad-4222-a922-2896fbda392b:c48815e4-d0c9-4cca-86ea-694cff769cf2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "d3d3cc0c-e6c3-4e76-8aac-947db3766262:0455db98-2028-406f-8d2f-fd83922b6933", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1", "spisova_znacka": "2Obdo/73/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1"}, {"guid": "d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cob/74/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/74/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c"}, {"guid": "0fec2e0f-7426-4ad2-ba5e-c148faac4c2e:b642a3d0-7089-4c16-ace4-cbe785b0d3e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/184/2020", "nazov": "Rozsudok pre uznanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/184/2020 z 5. 10. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0fec2e0f-7426-4ad2-ba5e-c148faac4c2e:b642a3d0-7089-4c16-ace4-cbe785b0d3e2"}, {"guid": "a1297c24-e9ad-4222-a922-2896fbda392b:c48815e4-d0c9-4cca-86ea-694cff769cf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/177/2020", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/177/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1297c24-e9ad-4222-a922-2896fbda392b:c48815e4-d0c9-4cca-86ea-694cff769cf2"}, {"guid": "eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/72/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/72/2019 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54"}], "citovane_v": [{"guid": "a4f0be94-3a4c-40ae-b1ba-a87bf5896635:83df01a3-1e56-48bb-91e6-fbc790c3306b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:3124201202.2", "spisova_znacka": "43Cob/47/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/47/2026 z 3. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:3124201202.2"}, {"guid": "2011f7d9-6987-4201-ad66-e85bc77fa4b8:f2aacbcf-75cc-4b49-a409-2db9fb9dfef8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:3122208094.1", "spisova_znacka": "41Cob/195/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/195/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:3122208094.1"}, {"guid": "93bb670f-6887-4bc6-acf0-43c88c1d769c:9a31aa72-6f43-4407-bf13-cc98a7f19d69", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13", "spisova_znacka": "60Cb/40/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 60Cb/40/2021 z 21. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13"}, {"guid": "2f3c2f5b-f297-4471-93a5-54685bfeb7ad:4b3894b0-de76-4f2b-98c3-0c6f419bba8e", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124201202.9", "spisova_znacka": "37Cb/11/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/11/2024 z 5. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124201202.9"}]}