{"guid": "935966c1-a938-4c79-9fd1-1579ca9f2585:4a9cf86e-33e4-4519-adcc-8128ed1648c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2", "spisova_znacka": "16Co/108/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/108/2022 z 30. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2025, sp. zn. 16Co/108/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2", "identifikacne_cislo": "1220207180", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a9cf86e-33e4-4519-adcc-8128ed1648c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/108/2022\n1220207180\n30. 01. 2025\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2025:1220207180.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nMgr. Daniely Drnákovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v spore žalobcu:\nB.. B..-U.. K. G., E.. X.X.XXXX, S. XX, R. - S. I., E., zastúpeného: IN FORO - AYRUMYAN advokátska\nkancelária s. r. o., Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovaným: 1/ SLOVNAFT, a.s., Vlčie\nhrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, 2/ SAM INDUSTRIES a. s., Vlčie hrdlo 5985, Bratislava,\nIČO: 36 246 093, zastúpenými: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863\n360, o určenie pravosti listiny, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.\n29C/108/2020-791, zo dňa 8.4.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaným 1/ a /2 priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa\n23.12.2020 sa žalobca domáhal určenia, že Výmer o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin, zo dňa\n16.4.1955, vydaný Finančným odborom ÚNV v Bratislave, je pravý. Žalobu odôvodnil tým, že vo veci\nvedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008 sa spolu so svojim strýkom proti\ntotožným žalovaným ako v aktuálnom konaní domáhal určenia, že špecifikované parcely v katastrálnom\núzemí Z. nadobudnuté ich predchodcami na základe Výmeru č. XXX/X/XXXXfin vydaným Finančným\nodborom Rady ÚNV v Bratislave, patria do dedičstva po jeho právnych predchodcoch, starých rodičoch\nW. G. W. O. G.. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 11C/221/2008-891, zo dňa 3.2.2016, žalobu\nzamietol a na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10Co/122/2016-1028, zo\ndňa 30.3.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dovolanie žalobcov Najvyšší súd SR\nuznesením zo dňa 28.2.2019, sp. zn. 6Cdo/158/2017, odmietol. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z\ndôvodu, že nemal za preukázané, že právni predchodcovia žalobcu boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi\nsporných parciel, s čím sa stotožnil krajský aj najvyšší súd. Ako žalobca uviedol, túto žalobu podal\nz dôvodu, že súdy sa v predchádzajúcom konaní nezaoberali pravosťou výmeru napriek znaleckému\nposudku č. 3/2013 vypracovanému Ústavom kriminalistiky a kriminológie. Zdôraznil, že výmer nebol\nzrušený a jeho pravosť v konaní preukázal. Žalobca ďalej odôvodňoval existenciu a pravosť výmeru\nako spôsobilého titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Mal za to, že výmer má\nvšetky znaky zákonnosti, nakoľko ho vydal vtedajší orgán v rámci svojich právomocí a kompetencií a\nje pravý. O jeho pravosti svedčí aj znalecký posudok č. 3/2013, v ktorom sa na strane 8 uvádza, že na\nzáklade zistených znakov (použitie zhodných tlačív, zhodných odtlačkov pečiatok a druhovo zhodných\npečiatkových farieb a písacích prostriedkov) je možné konštatovať, že výmer je pravý. Uviedol, že výmer\nmal pre jeho právnych predchodcov účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným parcelám č.\n\nXXXX W. Č.. XXXX, pričom podľa doložky Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 29.4.1955, sa navyše\nzrealizoval aj zápis tohto vlastníctva do pozemkovej knihy. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 27.2.1951\nbola medzi Československou republikou - Fond národnej obnovy v Bratislave a Slovnaft, národný\npodnik v Bratislave, uzatvorená kúpnopredajná zmluva, ktorej predmetom boli aj parcely č. XXXX W.\nČ.. XXXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, doposiaľ vedené na meno K. G. v 1/4, W. G. v\n1/8, D. E. v 1/8, O. E. v 1/8, ktoré podľa čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva prešli do vlastníctva\nČeskoslovenského štátu. Predmetný prevod však nebol možný, pretože Československý štát nemohol\ntieto nehnuteľnosti predať Slovnaftu, lebo ich sám nevlastnil. Fond národnej obnovy nebol oprávnený\nscudzovať nehnuteľnosti, iba ich mohol dať do operatívnej správy národnému podniku Slovnaft v zmysle\nhospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku. Nastolenie právnej istoty v žalobe znamená,\nže nemôže platiť právny stav, že Československý štát - Fond národnej obnovy, mohol predať Slovnaftu\nnehnuteľnosti do vlastníctva aj napriek tomu, že ich v danom čase nevlastnil, do právne neexistujúcej\nformy vlastníctva národného podniku a tiež, že nemôže platiť právny stav, že pravý výmer č. XXX/X/\nXXXXfin, zo dňa 16.4.1955, je právne ignorovaný.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nvykonaným dokazovaním zistil, že Finančný odbor rady ÚNV v Bratislave vydal dňa 16.4.1955 Výmer o\nprídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin, ktorým O. G. a jeho manželke W., X.. S., pridelil do vlastníctva\nv polovici 1/2 nehnuteľnosti zapísané na pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parcela č. XXX/XXX, ktorej\nbývalým vlastníkom bol G. J. W. A. J., obaja v podiele nehnuteľnosti zapísaného na pozemnoknižnej\nvložke č. XXX, parcela č. XXX/XX W. Č.. XXX/XXX, ktorých bývalým vlastníkom bol D. M. W. D. M., obaja\nv podiele 1/2, nehnuteľnosti zapísané na pozemnoknižnej vložke č. XXX, parcela č. XXXX W. Č..XXXX,\nktorých bývalým vlastníkom boli K. G., D. E., O. E. W. W. T., všetci v podiele 1/4. Posledná strana výmeru\nobsahuje doložku zo dňa 21.4.1955 o tom, že Finančný odbor rady ÚNV (FNO) v Bratislave potvrdzuje,\nže nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere o prídele do vlastníctva sú právoplatne konfiškované a tiež\ndoložku Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 29.4.1955, že uznesením č. d. 1212/55 bol vykonaný\npozemnoknižný zápis (výmer predložený žalobcom). Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní predložili\nVýmer o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin vydaný Finančným odborom rady ÚNV v Bratislave\ndňa 16.4.1955, ktorým O. G. a jeho manželke W., X.. S., pridelil do vlastníctva v polovici 1/2 nehnuteľnosti\nzapísané na pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parcela č. XXX/XXX, ktorej bývalým vlastníkom bol G.\nJ. W. A. J. obaja v podiele 1/2. Posledná strana výmeru obsahuje doložku zo dňa 21.4.1955 o tom, že\nFinančný odbor rady ÚNV (FNO) v Bratislave potvrdzuje, že nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere o\nprídele do vlastníctva sú právoplatne konfiškované a tiež doložku Knihovne Ľudového súdu v Bratislave\nzo dňa 25.7.1955, že tento odpis vyhotovený stranou súhlasí doslovne s prvopisom vyhotoveným na\njednom hárku. Zo znaleckého posudku č. 3/2013 vypracovaného Ústavom kriminalistiky a kriminológie,\ns.r.o., vyplýva, že žalobca predložil znalcovi sporný Výmer o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin\nFinančného odboru rady ÚNV v Bratislave, zo dňa 16.4.1955 (totožný s tým, ktorý predložil aj spolu\nso žalobou; pozn. súdu prvej inštancie) a ako porovnávací materiál Výmery Č.. XXX/X-XXXXmaj., Y.\nB. XX.XX.XXXX W. Č.. XXXXX/XX/XX/c, zo dňa 1.1.1950. Zo záveru posudku vyplýva, že na otázku,\nči je sporný výmer pravý, znela odpoveď, že vzhľadom na výsledky analýz, a to použitie zhodných\ntlačív, zhodných odtlačkov pečiatok a druhovo zhodných pečiatkových farieb, písacích prostriedkov,\nje možné konštatovať, že sporný materiál je pravý, pokiaľ je pravý predložený porovnávací materiál.\nZnalec nezistil stopy po dodatočnej úprave, odstraňovaní, resp. dopisovaní údajov. Bolo zistené použitie\nviacerých písacích strojov, ktorých presnú identifikáciu však môže vykonať znalec z odvetvia skúmanie\nstrojového písma. K otázke rozdielneho obsahu sporného výmeru a toho založeného v archíve (ten,\nktorý predložili žalovaní s vyjadrením k žalobe; pozn. súdu prvej inštancie) znalec uviedol, že otázku\nbude možné zodpovedať po predložení zmienených listín. Z rodného listu žalobcu vyplynulo, že jeho\nmatkou bola A. G., ktorá zomrela dňa 28.5.2004, ktorej rodičmi boli O. G. W. W. X. S.. Z listu vlastníctva\nč. XXXX pre katastrálne územie X. vyplýva, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom v ňom zapísaných\nnehnuteľností. Z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. X. vyplýva, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom v\nňom zapísaných nehnuteľností. Z Technického podkladu č. 107/2021 a Geometrického plánu č. 87/2008\nvyplýva, že vlastnícke práva k tam uvedeným parcelám zapísaným na týchto listoch vlastníctva sú\nzapísané duplicitne aj na Výmere o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin, ako parcely č. XXXX, W.\nČ.. XXXX. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/221/2008-891, zo dňa 3.2.2016 vyplýva,\nže žalobca v tomto konaní sa s spolu s P. G. domáhali voči totožným žalovaným, ako v aktuálnom konaní\nurčenia, že pôvodné pozemnoknižné parcely č. XXXX W. Č.. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom\núzemí Z. pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX, nadobudnuté na základe Výmeru č. XXX/\nX/XXXXfin vydaného Finančným odborom rady ÚNV v Bratislave, poručiteľmi W. G. W. O. G., patria\n\ndo dedičstva po nebohých W. G. W. O. G.; predmetným rozsudkom súd žalobu zamietol. Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č. k. 10Co/122/2016-1028, zo dňa 30.3.2017 odvolaním žalobcov napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dovolanie podané žalobcami Najvyšší súd SR uznesením zo dňa\n28.2.2019, sp. zn. 6Cdo/158/2017, odmietol.\n3. Súd prvej inštancie v prvom rade skonštatoval, že aktuálne súdne konanie o určenie pravosti výmeru\nnie je pokračovaním, či doplnením predchádzajúceho konania, ktoré bolo na Okresnom súde Bratislava\nII vedené pod sp. zn. 11C/221/2008 a bolo právoplatne skončené. Akýkoľvek výsledok tohto konania\nby ani nemohol spôsobiť zmenu, ktorá by mala vplyv na právoplatne skončené konanie. Zároveň nejde\no prekážku rozhodnutej veci. Totožní sú žalovaní v oboch konaniach, zo žalobcov vystupuje len jeden,\nžalobca 1/ v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/221/2008, rozdielny je však petit žaloby. Predmetom\nkonania vedeného na pod sp. zn. 11C/221/2008 bolo určenie, že špecifikované nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po predkoch žalobcov. V aktuálnom konaní sa žalobca domáha určenia pravosti listiny,\nktorá síce spája obe konania, bola dôležitým dôkazom aj v predchádzajúcom konaní, od toho sa\nodvíjajú aj skutkové tvrdenia v žalobe, na základe ktorej sa začalo toto konanie; avšak nejde o totožný\npredmet rozhodovania. Ešte k totožnosti účastníkov považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že\noznačenie žalovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/221/2008 vychádzalo zo skutočnosti, že išlo\no vlastníkov sporných parciel v čase rozhodovania, čo platí aj v súčasnosti. Z toho teda jasne vyplývala\naj ich pasívna vecná legitimácia. Rozdielne je to však v aktuálnom konaní, keď napriek tomu, že obaja\nžalovaní sú vlastníkmi aj sporných nehnuteľností, čo v konaní nebolo sporným, v prípade žaloby o\nurčenie pravosti listiny, ktorú nevydali, na jej základe nenadobudli žiadne právo a ani sa ich v podstatne\nnetýka, podľa názoru súdu prvej inštancie pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/ nie je daná.\n4. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou druhu žaloby, ktorú žalobca označil ako určovaciu a\ndomáhal sa určenia pravosti výmeru. Do úvahy tak prichádza žaloba podľa § 137 písm. c) a písm.\nd) C. s. p.. Mal za to, že nejde o určenie, či tu právo je alebo nie, nakoľko tomu nezodpovedá petit\nžaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že listina je pravá. Žalobca v žalobe netvrdil existenciu\nurčitého práva. Záväznosť určovacieho rozsudku je subjektívna, rozsudok je záväzný len pre sporové\nstrany, čo je v rozpore s charakterom spornej listiny, výmeru, keďže ide o verejnú listinu. K naliehavému\nprávnemu záujmu uviedol, že akýkoľvek výrok rozsudku, by nepredstavoval zmenu v právnom postavení\nžalobcu. Ani na základe pozitívneho rozhodnutia by žalobca nenadobudol vlastníctvo sporných parciel\nod žalovaných 1/ a 2/, sporné parcely by sa nestali predmetom dedičstva po jeho predkoch; naliehavý\nprávny záujem na požadovanom určení neexistuje. Nejde ani o žalobu o určenie právnej skutočnosti\npodľa § 137 písm. d) C. s. p., keďže takéto určenie nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.\nPrávnymi skutočnosťami sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka napríklad zmluvy a iné právne\núkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť. Na to nadväzuje aj § 3 C. s. p., podľa ktorého súdy\nprejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. V prípade sporného\nvýmeru však bezpochyby ide o verejnú listinu, pri ktorej platí, že ak sa nedokáže opak, považujú sa\nskutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania.\n5. K žalobcom uvedenému dôvodu podania žaloby, že súdy sa v predchádzajúcom konaní nedostatočne\nzaoberali pravosťou samotného výmeru; súd prvej inštancie poukázal na § 191 C. s. p.. Hodnotením\nsporného výmeru, ako podstatného dôkazu, sa zaoberal okresný, krajský aj najvyšší súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11C/221/2008. Ak to žalobca považoval za nedostatočné, mohol z tohto dôvodu\nuplatniť riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Nové konanie o určenie pravosti listiny však nemôže\nnahradiť dokazovanie vykonané v inom spore.\n6. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami sporových strán týkajúcich\nsa nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/, nakoľko celý historický kontext\nby bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Z\nrovnakého dôvodu nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, neustanovil znalca podľa návrhu žalobcu\nna pojednávaní dňa 8.4.2022, nakoľko ide o otázky právne. Súd prvej inštancie sa v tomto kontexte\nnezaoberal ani rozdielmi vo výmeroch predložených sporovými stranami. Navyše ani žalobcom\npredložený znalecký posudok nekonštatoval absolútne pravosť spornej listiny. V neposlednom rade\nuviedol, že určiť pravosť listiny tak, ako sa jej domáha žalobca, môže znalec, resp. znalecká organizácia,\nz príslušného odboru. Ako bolo uvedené vyššie, pravosť, či nepravosť listiny neurčuje súd.\n7. Na uvedenom základe za použitia § 137 písm. c), písm. d), § 191 ods. 1, ods. 2,\n\n§ 230 C. s. p., súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §\n255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal každému nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Žalobca bol názoru, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd\nprvej inštancie v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že v prípade žaloby o určenie\npravosti listiny, ktorú nevydali, na jej základe nenadobudli žiadne právo a ani sa ich v podstatne netýka;\nnie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie sa taktiež zaoberal otázkou\nsamotného druhu žaloby, pričom podľa súdu prvej inštancie do úvahy prichádza žaloba podľa § 137\npísm. c) a písm. d) C. s. p.. K predmetnému súd prvej inštancie v odseku 12 uviedol, že má za to, že\nv danom prípade nejde o určenie, či tu právo je alebo nie, nakoľko tomu nezodpovedá petit žaloby,\nktorým sa žalobca domáhal určenia, že listina je pravá, taktiež uviedol, že naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení neexistuje. Súd prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nuviedol, že nejde ani o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p., pričom\ntakéto určenie nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Konajúcemu súdu prvej inštancie museli\nbyť vyššie uvedené skutočnosti jasné už z podanej žaloby a pokiaľ ju považoval za neúplnú alebo\nnezrozumiteľnú, tak mal povinnosť postupovať v súlade s § 129 ods. 1 C. s. p. a vyzvať žalobcu na\ndoplnenie, resp. opravu. Žaloby. Súd prvej inštancie si však zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 129 ods.\n1 C. s. p. nesplnil. Napriek tomu, že súd prvej inštancie o nedostatkoch žaloby vedel od začiatku konania,\nbol povinný žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti\nkonania ešte pred nariadením pojednávania, avšak tak nespravil. Takouto výzvou na odstránenie\nnedostatkov mal súd prvej inštancie predísť arbitrárnemu pojednávaniu a rozhodnutiu, ktoré nastalo po\nnariadení pojednávania. Rovnako mal dať žalobcovi možnosť (určiť lehotu na písomné vyjadrenie sa,\nodstránenie nedostatkov) na odstránenie nedostatkov priamo na pojednávaní, čo sa taktiež nestalo.\nSúd prvej inštancie mohol aj napriek nezaslaniu výzvy na odstránenie nedostatkov žaloby, rozhodnúť\no nesprávnosti žaloby pred vytýčením pojednávania, čím by predišiel porušeniu zásady hospodárnosti\na rýchlosti konania. V prípade, že súd prvej inštancie považoval žalobu za zjavne nedôvodnú, tak\nmal postupovať v súlade s § 138 C. s. p. a vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie\nsi zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 138 C. s. p. nesplnil, čím nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a zároveň sa dopustil porušenia zásady\nhospodárnosti a rýchlosti konania.\n10. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a založený výlučne na svojvôli a ľubovôli súdu\nprvej inštancie a neopierajúci sa o zákon a rozhodnutia vyšších súdnych autorít súdov Slovenskej a\nČeskej republiky ako aj rozhodnutia Európskych súdov. Taktiež namietaným porušovaným základným\nprávam žalobcu ako účastníka konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k právu na spravodlivý\nproces, patrí právo na uvedenie dostatku dôvodov na ktorých je rozhodnutie založené. V tomto smere si\nžalobca dovoľuje upriamiť pozornosť na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako\nsúdu najvyššej právnej sily v Európe (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa\nsťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.\nD. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ) a judikatúru Ústavného\nsúdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03, zo dňa 12.5.2004; III. ÚS 209/04, zo dňa 23.6.2004; sp. zn. III. ÚS\n95/06, zo dňa 15.3.2006; sp. zn. III. ÚS 260/06, zo dňa 23.8.2006; sp. zn. III. ÚS 36/2010, zo dňa\n4.5.2010; sp. zn. I. ÚS 114/08, zo dňa 12.6.2008). Súd prvej inštancie v konaní nereagoval na žalobcove\nzásadné a relevantné námietky prednesené na pojednávaniach, a preto je takýto nedostatok v konaní\nnutné považovať za prejav arbitrárnosti a svojvoľnosti súdu. V tomto smere poukázal na princíp právnej\nistoty, ktorý je jasne sformulovaný v Čl. 2 ods. 2 C. s. p., pričom sa nespravoval povinnosťou, ktorá\nz neho vyplýva, nakoľko odmietol viaceré argumenty žalobcu bez odôvodnenia, spochybnenia alebo\n\ndôsledného vyvrátenia. Iba samotné konštatovanie, že niektorý z argumentov žalobcu je irelevantný, bez\nbližšieho zdôvodnenia, je absolútne neprípustný. Súdu prvej inštancie vyčítal, že napadnutý rozsudok\nnie je riadne a presvedčivo odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko obsahuje len opísaný\npriebeh konania uvedením argumentácií oboch sporových strán, avšak bez náležitej a presvedčivej\nargumentácie súdu prvej inštancie, ako i náležitého posúdenia veci, či už skutkovo alebo právne.\n11. Súd prvej inštancie mal ďalej pochybiť, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie\nrozhodujúcich skutočností. Žalobca bol názoru, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať skutkovými\ntvrdeniami sporových strán, rovnako tak mal vykonať ďalšie navrhované dôkazy, najmä nariadiť znalecké\ndokazovanie za účelom zistenia pravosti predmetnej listiny. Aj keby mala žaloba, resp. konanie o\nnej iné nedostatky, pre ktoré by súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodnúť, tak nariadením\npredmetného znaleckého dokazovania by aspoň z časti odstránil stav právnej neistoty. Znaleckým\nposudkom vypracovaným znalcami v príslušných odboroch, by súd prvej inštancie jednoznačne vyriešil\notázku pravosti predmetnej listiny. Predmetné znalecké dokazovanie malo byť nariadené už len z toho\ndôvodu, že žalobcom predložený znalecký posudok nekonštatoval absolútne pravosť spornej listiny,\nzatiaľ čo nariadením predmetného znaleckého dokazovania mohol byť spor o pravosť predmetnej listiny\nriadne uzavretý a pravosť predmetnej listiny potvrdená alebo vyvrátená. Keďže súd prvej inštancie\nnenariadil predmetné znalecké dokazovanie, tak nemohol ani riadne rozhodnúť o tom, či listina je pravá\nalebo nie, nakoľko určiť pravosť listiny môže iba znalec, resp. znalecká organizácia, z príslušného\nodboru.\n12. Napokon bol žalobca názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko\npotreboval určiť, že predmetná listina je pravá a jedinými orgánmi, ktoré majú právomoc rozhodovať o\nprávach a povinnostiach osôb, resp. o ochrane práv osôb v Slovenskej republike sú súdy Slovenskej\nrepubliky; v danom momente sa nemal za účelom rozhodnutia o pravosti predmetnej listiny obrátiť na\nnikoho iného, ako na príslušný súd Slovenskej republiky (Okresný súd Bratislava II).\n13. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadreniach k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť. Argumentovali, že odôvodnenie odvolania je nesprávne a účelové; žalobca v\nodvolaní neuviedol, na akú údajnú odstrániteľnú vadu žaloby mal súd prvej inštancie žalobcu upozorniť\na vyzvať ho na jej odstránenie. Žalobca nepreukázal, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodov\nodstrániteľnej vady žaloby, teda\nnapr. pre absenciu náležitostí žaloby, nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Žalobca nepreukázal,\nže pokiaľ ho súd prvej inštancie nevyzval na odstránenie vady žaloby podľa\n§ 129 ods. 1 C. s. p., dopustil sa tým vady konania spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces.\nPokračovali tým, že žalobca bol už na prvom pojednávaní (z celkovo dvoch) zastúpený advokátom, na\nktorom dňa 3.11.2021 súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, že žaloba je neprípustná\npre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení pravosti Výmeru a to s poukazom na § 137\npísm. c) C. s. p. (o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý\nprávny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu). Súd prvej inštancie\nna tomto pojednávaní konštatoval, že s ohľadom na predmet sporu zo žiadneho osobitného predpisu\nnevyplýva, že naliehavý právny záujem pri žalobe na určenie pravosti listiny nie je potrebné preukazovať.\nNeprípustnosť žaloby konštatoval tiež v nadväznosti na nespornú skutočnosť právoplatne skončeného\nsporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008 o určenie, že sporné\nnehnuteľnosti, ktoré (údajne) obsahuje Výmer, patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu\n(ďalej tiež „Spor 1“). Žalobca zastúpený advokátom tak mohol, už po prvom pojednávaní vo veci vziať\nneprípustnú žalobu späť, zohľadňujúc tak hospodárnosť konania, ktorú nedôvodne namietal v odvolaní.\nŽalobca účelovými tvrdeniami nepreukázal, že pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 138 C.\ns. p., dopustil sa tým vady konania, odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia, nakoľko zo zákona nevyplýva\nžiaden priamy následok nesplnenia tejto povinnosti. K namietanej nepresvedčivosti a nedostatočnosti\nodôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaní uviedli, že v zmysle stabilnej rozhodovacej činnosti\nsúdov, pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je\nvhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť\nodstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj\ntak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v\nprípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho\nprávne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,\npokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Zo skutkového\n\nstavu v žalobe nesporne vyplýva, že spornosť práva, t. j. určenie, či sporné pozemky (údajne) uvedené\nvo Výmere patria do vlastníctva po právnych predchodcov žalobcu, už v čase podania tejto žaloby\nnejestvovala a nebude jestvovať ani v čase vyhlásenia (právoplatnosti) rozsudku v aktuálnom spore.\nZo skutkového stavu v žalobe nesporne vyplýva, že žaloba neslúži potrebám praktického života, ale\npredstavuje výlučne zbytočný spor. Ak by žalobca (hypoteticky) uspel v aktuálnom spore, musel by podať\nopätovne žalobu o určenie, že sporné pozemky patria do vlastníctva po jeho právnych predchodcoch\n(pričom uvedená sporná vec už bola právoplatne rozhodnutá v Spore 1). Žaloba o určenie pravosti\nVýmeru tak nemôže vyriešiť údajnú spornosť vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovaných\n1/ a 2/. Už vo vyjadrení k žalobe uviedli, že prvoinštančný súd, ako aj odvolací Krajský súd v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/122/2016 sa s Výmerom predloženým žalobcom (v Spore 1)\nriadne vysporiadali, keď podrobne odôvodnili, prečo nemohli byť právnym predchodcom žalobcu sporné\nnehnuteľnosti pridelené do vlastníctva Výmerom; prvoinštančný súd v Spore 1 vykonal za účelom\nzistenia, či je Výmer pravý rozsiahle dokazovanie v zmysle zásady, že verejná listina je pravá, pokiaľ\nsa nepreukáže opak. Žalobca v odvolaní nepreukázal, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil\nnapadnutý rozsudok, nepreukázal jeho arbitrárnosť ani svojvôľu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní\nsporu. Žalobca navrhol (zmätočným návrhom, ktorý napadol žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa\n13.1.2022) vykonanie znaleckého dokazovania až po prvom pojednávaní v spore, pritom mal povinnosť\nspolu so žalobou predložiť všetky dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby. Žalobca mal možnosť\npredložiť relevantný znalecký posudok najneskôr pri druhom písomnom podaní (replike) tak, aby sa\nk úplnej žalobe a úplným tvrdeniam žalobcu mohol žalovaný 1/ riadne vyjadriť, avšak svoje právo\nna predloženie všetkých relevantných dôkazov včas neuplatnil. Aj keby si (teoreticky) žalobca splnil\npovinnosť predložiť úplnú žalobu [teda preukázať vlastné tvrdenia o údajnej pravosti Výmeru znaleckým\nposudkom, alebo by súd prvej inštancie (nehospodárne) nariadil znalecké dokazovanie, ktoré žalobca\nodôvodnil výlučne posúdením právnych otázok] nemalo by to žiadny vplyv na skutočnosť, že žaloba\nbola neprípustná. Súd v Spore 1 právoplatne rozhodol, že sporné nehnuteľnosti (údajne vedené vo\nVýmere predloženom žalobcom) nepatria do dedičstva po jeho predchodcoch, a preto je žaloba o\npravosť Výmeru nadbytočnou, ktorá nie je spôsobilá akýmkoľvek spôsobom prakticky zmeniť postavenie\nžalobcu. Napokon žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo nesprávne\nprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie.\n14. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že súd prvej inštancie už od podania žaloby mal za to, že pasívna\nvecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/ nie je daná z dôvodu, že v prípade žaloby o určenie pravosti listiny\nide o listinu, ktorú žalovaní nevydali, na jej základe nenadobudli žiadne právo a ani sa ich v podstatne\nnetýka. Súd prvej inštancie taktiež mal za to, že danom prípade nejde o určenie, či tu právo je alebo\nnie, nakoľko tomu nezodpovedá petit žaloby a zároveň uviedol, že nejde ani o žalobu o určenie právnej\nskutočnosti. Napriek tomu, že súd prvej inštancie o uvedených nedostatkoch žaloby vedel od začiatku\nkonania a bol povinný žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov ešte pred nariadením pojednávania,\nčo však nespravil. Súd prvej inštancie taktiež odmietol viaceré jeho argumenty, avšak bez odôvodnenia,\nspochybnenia alebo dôsledného vyvrátenia. Iba samotné konštatovanie, že niektorý z jeho argumentov\nje irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd prvej inštancie myslí, je absolútne neprípustný.\nNakoľko ním predložený znalecký posudok nekonštatoval absolútne pravosť spornej listiny, tak žiadal\nnariadiť nové znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti predmetnej listiny. Súd prvej inštancie\nv odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že určiť pravosť listiny tak, ako sa jej domáha\nžalobca, môže znalec, resp. znalecká organizácia, z príslušného odboru. Z vyššie uvedeného je zrejmé,\nže nariadením predmetného znaleckého dokazovania (navrhnutého žalobcom), by súd prvej inštancie\nmohol jednoznačne vyriešiť predmetný spor, ktorý je predmetom tohto konania a rozhodnúť o tom či\npredmetná listina je pravá alebo nie, čím by odstránil stav právnej neistoty. A pokiaľ ide o vytýkané\nnesprávne právne posúdenie, tak v odvolaní jednoznačne uviedol, že za nesprávne považuje vyjadrenie\nsúdu prvej inštancie, že o pravosti či nepravosti listiny nerozhoduje súd.\n15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo\nvýroku vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.1.2025 (§ 378 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 219 ods. 3 C. s. p.).\n16. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\n\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).\n17. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku, nakoľko má vychádzať z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pri súčasnom porušení procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať\n(§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a\nto s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nzamietnutiu žaloby o určenie, že Výmer o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin, zo dňa 16.4.1955,\nvydaný Finančným odborom ÚNV v Bratislave, je pravý. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž\nvykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie\ndôvodnosti žaloby, ako aj relevantnosti tvrdení žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska skutočností uvádzaných\nna ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd\nprvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver\no procesnej neprípustnosti žaloby o určenie pravosti listiny.\n18. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) C. s .p. sú\n(i) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a (ii) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.5.1994, sp. zn. I. ÚS\n26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii\nústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nzo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n19. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.\n20. Odvolací súd v súvislosti s námietkou arbitrárnosti a svojvoľnosti napadnutého rozsudku; je\nsi vedomý, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nČl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom\nvyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci\npodstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.5.2007, sp. zn. IV. ÚS 14/07).\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako\ni právnej stránky rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. III. ÚS 107/07).\nV prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s Čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, resp. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (nález Ústavného súdu\nSR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\n\npresvedčivé (napr. nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07; zo dňa 3.12.2008,\nsp. zn. I. ÚS 155/07; a zo dňa 1.4.2009, sp. zn. I. ÚS 402/08).\n21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový\nstav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo\npovažoval žalobu za procesne neprípustnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie\nsú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie\nodvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. Hodno uviesť, že žalobca v\nodvolaní vôbec nekonkretizoval, na aké (skutkové a právne) zásadné a relevantné námietky nereagoval;\nza porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd\nprvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného\nprávneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie); o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný\nprávny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,\npríp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu\nnormu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).\n23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa\n§ 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (i) splnení povinnosti, (ii) nároku\nna usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva\nz osobitného predpisu, (iii) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;\nnaliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo (iv)\nurčení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n24. Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb podľa § 137 C. s. p. je žalobný návrh; podľa žalobného\nnávrhu sa jedná o žalobu určovaciu, o žalobu na plnenie, prípadne o tzv. inú súkromnoprávnu žalobu.\n25. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je; vyhovujúci\nrozsudok vydaný na jej základe má deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom;\nvykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo\nnie je, je naliehavý právny záujem žalobcu; jedná sa o podmienku dôvodnosti žaloby. Naliehavý právny\nzáujem je povinný preukázať žalobca, ak tento nevyplýva z osobitného predpisu; absencia naliehavého\nprávneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby.\n26. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie\ninej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať, dodať či\nvypratať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Právo na plnenie vyplýva z (žalobcom\ntvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na\nrozličných právnych dôvodoch ako napr. zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie alebo\niná právna skutočnosť. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce, resp. existenciu\nktorého žalobca tvrdí, a ktoré bolo porušené. Vlastnosťou rozsudku, ktorým sa žalobe na plnenie vyhovie\nje vykonateľnosť; rozsudok slúži ako exekučný titul a môže byť vykonaný postupom podľa Exekučného\nporiadku. Pri žalobách na plnenie nie je v § 137 C. s. p. síce explicitne vyjadrená žiadna podmienka\nprípustnosti, interpretáciou však možno dospieť k záveru, že žaloba na plnenie je procesne prípustná,\nak bude navrhovaný rozsudok vykonateľný podľa predpisov exekučného práva.\n27. Tzv. iná súkromnoprávna žaloba je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z\nhmotného práva; t. j. hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia\nneznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej\nskutočnosti.\n\n28. Zvolený prostriedok právnej ochrany žalobcu teda odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\nhodnotí ako procesne neprípustný; žalobca v posudzovanej veci totiž nežiadal o určenie existencie alebo\nneexistencie práva, ale určenia, že Výmer o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin, zo dňa 16.4.1955,\nvydaný Finančným odborom ÚNV v Bratislave, je pravý. Nešlo teda o určovaciu žalobu zodpovedajúcu\n§ 137 písm. c) C. s. p., keďže existencia (pravosť), platnosť či neplatnosť alebo účinnosť zmlúv (a iných\nprávnych úkonov) sú právnymi skutočnosťami. Pri inej súkromnoprávnej žalobe podľa § 137 písm. d) C.\ns. p. musí z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplývať logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd\nurčil právnu skutočnosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa\nna právny úkon hľadí ako na neplatný; v posudzovanej veci však takýto zákonný dôvod absentuje.\n29. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie vo veci samej, teda podanie spôsobilé na\nodstraňovanie vád podania zo strany konajúceho súdu, možno považovať iba také podanie, ktoré\nneobsahuje všeobecné náležitosti podania vo veci samej. O takéto podanie pôjde najmä vtedy, ak z\nneho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo ním žalobca sleduje, proti komu smeruje, strana sporu nie je\nriadne označená, nie je datované, nie je podpísané, je nezrozumiteľné, neobsahuje potrebné opísanie\nskutkových okolností, a to do takej miery, že z údajov uvedených v podaní nie je možné zistiť predmet\nsporu. Ak má podanie vady, súd zabezpečuje ich odstránenie, má poučovaciu povinnosť (§ 128 a § 129\nC. s. p.). Odstránenie vád podania zo strany súdu však nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\npochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a jeho účelom nemôže byť ani\n„pomoc“ zo strany súdu adresovaná strane konania, ako by táto mala vo veci postupovať, aby bola\núspešná, nakoľko by došlo k porušenie práva strany sporu na rovnaké postavenie v prebiehajúcom\nkonaní. V posudzovanej veci niet akýchkoľvek pochybností, že súd prvej inštancie vecne prejednal a\nrozhodol spor na podklade žaloby, ktorá nevykazovala žiadne vady, ktoré by bránili jej prejednaniu;\nnapokon ani žalobca v odvolaní nekonkretizuje, akú vadu mala žaloba obsahovať, a preto ani jeho ďalšie\nvýčitky proti procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu podľa § 138 C. s. p. nevyzval na\nspäťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, nenapĺňajú uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), resp. písm. h) C. s. p..\n30. V nadväznosti na uvedené sa napokon pochybenia nedopustil súd prvej inštancie ani nenariadením\nznaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti Výmeru o prídele do vlastníctva č. XXX/X/XXXXfin,\nzo dňa 16.4.1955, vydaného Finančným odborom ÚNV v Bratislave; dokazovanie totiž súd vykonáva\niba v rozsahu dôkazného bremena, v ktorom spočíva na strane sporu na preukázanie ňou tvrdených\npodstatných skutočností, a preto nič žalobcovi v spore nebránilo, aby už spolu so žalobou predložil\ndôkaz po vecnej stránke spôsobilý preukázať podstatné tvrdenie žaloby spočívajúci v pravosti sporného\nVýmeru o prídele. Pokiaľ však v posudzovanom spore dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru o\nprocesnej neprípustnosti žaloby, potom v súlade so zásadou hospodárnosti správne nevykoval žiadne\nďalšie dôkazy, ktoré neboli nevyhnutné pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby.\n31. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými\nby preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ďalšie odvolacie námietky\nžalobcu odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie\nsú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, keď súčasne odvolací súd nezistil žiadne\nvady týkajúce sa procesných podmienok; a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi\nplný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\n\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/108/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "5175b063-d371-417d-aebf-719b186208a6:3916de3c-0173-4eff-a360-80b8743fa06a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1208218867.1", "spisova_znacka": "6Cdo/158/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/158/2017 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1208218867.1"}, {"guid": "e4b950e7-a8e8-42c2-b0f6-b8877d3524dc:c8067513-33a2-4a47-965b-f043afabb233", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8613201962.2", "spisova_znacka": "10Co/122/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/122/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8613201962.2"}], "citovane_v": []}