{"guid": "4ee8c9e0-bde7-402d-b2ba-484ac20c80f9:d3951cd1-9205-4671-aa72-3fa5ab909d1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1", "spisova_znacka": "5Co/83/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/83/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2025, sp. zn. 5Co/83/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1", "identifikacne_cislo": "1221201093", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3951cd1-9205-4671-aa72-3fa5ab909d1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/83/2024\n1221201093\n30. 06. 2025\nMgr. Jaroslav Šupa\nECLI:SK:KSBA:2025:1221201093.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: Z. E., H.. XX.X.XXXX, R. C.\nNa S. XX, T., zastúpenej: Mgr. Daniela Baďurová, nar. 15.3.1983, bytom Plavecký Mikuláš 243, proti\nžalovanému: A. C., H.. X.X.XXXX, R. C. D. XX, D. S., právne zastúpenému: Advokátska kancelária\nJUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o uloženie povinností, na odvolanie\nžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-7C/16/2021-220 zo dňa 24. januára\n2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. týkajúcom sa náhrady trov\nkonania p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil a vo výroku II. rozhodol,\nže žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Ďalej III. výrokom zrušil uznesenie\nOkresného súdu Bratislava II č. k. 7C/16/2021-68 zo dňa 15. marca 2021 v časti výroku I. a výrokom IV.\nrozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia právo.\n2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 a § 335 ods. 1 CSP. Uviedol,\nže žalobkyňa podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 24.1.2024 zobrala žalobu v celom rozsahu\nspäť a konanie žiadala zastaviť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala\nžalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd prvej inštancie konanie podľa § 145\nods. 1 CSP zastavil a nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí zo dňa 10.5.2021.\n3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie\nkonania podľa prvoinštančného súdu nezavinila žalobkyňa, keďže súd čiastočne vyhovel návrhu\nžalobkyne a vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k. 7C/16/2021-68 zo dňa 15. marca\n2021, vo zvyšnej časti návrh odmietol, resp. zamietol. Dôvody uvedené v žalobe a návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia teda súd prvej inštancie posúdil ako dôvodné. V späťvzatí žaloby žalobkyňa\nuviedla, že dôvody na strane žalovaného, ktoré ju viedli k podaniu žaloby, pominuli. Zastavanie konania\nnezavinil ani žalovaný, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n4. Zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 7C/16/2021-68 zo dňa 15. marca 2021 v časti\nvýroku I, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 335\nods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie\nrozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobkyňa bola úspešná v čiastočne, súd návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia vyhovel len v časti, vo zvyšku návrh odmietol, resp. zamietol.\n\n5. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho II. výroku o náhrade trov konania (vo veci samej) podal v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby uznesenie v napadnutej\nčasti zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Vytkol\nsúdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo podľa žalovaného taktiež zakladalo\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho vytýkal súdu prvej inštancie tiež, že dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie odôvodnil absenciu\nzavinenia na strane žalobkyne tým, že čiastočne vyhovel jej návrhu a vo veci nariadil neodkladné\nopatrenie a vo zvyšnej časti návrh odmietol a zamietol. Súd žiadnym spôsobom nevysvetľuje, aký\nsúvis vzhliadol medzi konaním o nariadenie neodkladného opatrenia a konaním vo veci samej, keď\nide o zásadne odlišné konania predovšetkým z hľadiska unesenia dôkazného bremena. Na nariadenie\nneodkladného opatrenia postačuje osvedčenie dôvodnosti návrhu na jeho nariadenie, pričom pre\nvyhovenie žalobe vo veci samej je potrebné riadne uniesť dôkazné bremeno. O nároku na náhradu\ntrov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd samostatne v ods. IV tak, že žiadna\nzo strán nemá právo na ich náhradu. Uvedené však automaticky a bez ďalšieho neznamená, že o\nnároku na náhradu trov riadneho súdneho konania musí súd rozhodnúť rovnako, keďže ide o iné\nkonanie s potrebou riadneho unesenia dôkazného bremena. S ohľadom na vyššie uvedené považoval\nžalovaný za zarážajúce, že súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôvody uvedené v žalobe posúdil ako\ndôvodné, a to bez akéhokoľvek zakomponovania svojho myšlienkového postupu, ako súd k tomuto\nzáveru došiel. Ide o celkom arbitrárne konštatovanie, keďže súd úplne opomenul svoju povinnosť\nargumentačne sa vysporiadať s procesnou obranou žalovaného a jeho záver o dôvodnosti žaloby je\ntým pádom absolútne nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neuviedol ani žiadne právne posúdenie,\no ktoré oprel dôvodnosť žaloby. Prvoinštančný súd sa zrejme bez ďalšieho stotožnil s vyjadrením\nžalobkyne, že dôvody na strane žalovaného, ktoré ju viedli k podaniu žaloby pominuli, na druhej strane\núplne rezignoval na povinnosť vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného v prospech záveru, že\ndôvody na podanie žaloby nikdy ani neboli dané. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním súdu, že\nzastavenie konania nezavinil, avšak zároveň zastával názor, že zastavenie konania zavinila výlučne\nžalobkyňa tým, že podala od počiatku nedôvodnú žalobu, ktorú následne zobrala späť. Žalobkyňa\npredložila rozsiahlu komunikáciu medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa zdráhala splniť\nsvoju dohodnutú povinnosť prepísať nehnuteľnosť na žalovaného, čo žalobkyňa v komunikácii vyjadruje\nnapríklad „hľadám riešenie,“ „nemôžem teraz, musím dokončiť čo mám rozrobené.“ Napriek tomu, že\nžalobkyňa deklarovala, že nehnuteľnosť chce prepísať na žalovaného (vyjadrené napríklad formuláciami\n„barák ti chcem dať tak či tak,“ „barák sa rieši,“ , ja sa snažím vybaviť všetko tak ako sme sa dohodli,“ „bez\nproblémov, dom ti chcem dať“), žiadne konkrétne kroky žalobkyňa nevykonala a neustále žalovaného\nnaťahovala prázdnymi sľubmi. Čo sa týka navrhovaného výroku I. o zdržaní sa zverejňovania prejavov\nžalobkyne, je k tomu potrebné uviesť, že nedáva zmysel, prečo sa žalobkyňa domáhala takéhoto\nvýroku rozsudku. Žalobkyňa (ale aj žalovaný a ktorákoľvek iná fyzická osoba) je proti neoprávnenému\nzverejňovaniu svojich prejavov chránená zákonom, a to konkrétne Občianskym zákonníkom. Išlo o\nzahlcovanie súdu nezmyselnou a nadbytočnou žalobou. Nie je úlohou súdu v zásade prepisovať text\nzákona do výrokovej časti rozsudku. Žalovaný nerozumel ani navrhovanému výroku II. o povinnosti\núplne sa zdržať akejkoľvek komunikácie so žalobkyňou. Z predložených dôkazov je zjavné, že žalobkyňa\nviedla so žalovaným konverzáciu, odpovedala na jeho správy a ani nevyzývala žalovaného, aby ukončil s\nňou komunikáciu. Žalobkyňa si mohla kedykoľvek žalovaného zablokovať. Žalovaný dodal, že už dlhšiu\ndobu so žalobkyňou nekomunikuje, pretože nepredpokladá, že žalobkyňa je prístupná akémukoľvek\nmimosúdnemu riešeniu veci. Z tohto hľadiska bol navrhovaný výrok zbytočný, pričom vo všeobecnosti\nmožno skonštatovať, že ak si určitá osoba neželá byť kontaktovaná inou osobou, do úvahy prichádza\nvýzva tejto druhej osobe a nie podanie žaloby na súd. Rovnako nebolo pre žalovaného pochopiteľné,\nprečo žalobkyňa výrokom III. žiadala, aby sa žalovaný k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 20\nmetrov, keď sama v konverzácii pripúšťala stretnutie so žalovaným, aj keď za súčasnej prítomnosti inej\nosoby. Žalovaný zdôraznil, že v súčasnej dobe už dlhodobo ani nemá záujem sa so žalobkyňou stretnúť\na to opätovne z dôvodu, že nepredpokladá, že žalobkyňa je prístupná akémukoľvek mimosúdnemu\nriešeniu veci. Žalovaný výslovne poprel, že by sa žalobkyni vyhrážal, vyvíjal na ňu psychický nátlak, či\ndopustil sa iného protiprávneho konania. Nebolo mu ani len vznesené obvinenie za žiaden protiprávny\n\nčin. Žalobkyňa vôbec neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom navrhované výroky rozsudku\nod počiatku nedávali zmysel.\n6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, t.j. v rozsahu II. výroku\nnapadnutého uznesenia týkajúceho sa náhrady trov konania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n9. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré má byť zastavené, skúma otázku, ktorá strana\nprocesne zavinila zastavenie konania, na základe čoho podľa § 256 ods. 1 CSP prizná náhradu trov\nkonania protistrane. Vo všeobecnosti platí, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v prípade\nspäťvzatia žaloby nesie žalobca, ktorý ako dominus litis svojim procesným úkonom (späťvzatím žaloby)\nspôsobil, že konanie súd musí zastaviť. V súdnej praxi sa z tohto pravidla ustálila výnimka (v minulosti\nvýslovne normovaná v § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku) spočívajúca v tom, že\nzodpovednosť za zastavenie konania sa prenáša na stranu žalovaného v prípade, keď inak dôvodne\npodaná žaloba bola vzatá späť preto, že žalovaný svojim konaním po podaní žaloby spôsobil, že predmet\nsporu odpadol. Spravidla ide o situáciu, kedy žalovaný po začatí konania splní povinnosť, ktorej sa voči\nnemu žalobca žalobou domáhal, v jednoduchých prípadoch to znamená, že žalovaný po podaní žaloby\nzaplatením uspokojil pohľadávku žalobcu. Splnením takejto povinnosti sa žaloba stane nedôvodnou a\nsúd by ju v prípade meritórneho rozhodovania musel zamietnuť. Aby žalobca zabránil svojmu neúspechu\nv spore, nezostáva mu iné, ako žalobu vziať späť, čoho výsledkom by však pri formalistickom chápaní\npojmu zavinenie zastavenia konania bolo, že by musel nahradiť trovy konania žalovanému. Práve na\nodstránenie tejto zjavnej nespravodlivosti súdna prax dospela k tomu, že vo vyššie opísanom prípade\nje potrebné za subjekt, ktorý zavinil zastavenie konania, považovať žalovaného, ktorý po začatí konania\nplnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal.\n10. Predmetom tohto konania boli špecifické negatórne nároky žalobkyne, ktorá sa po zmene žaloby\ndomáhala (zjednodušene), aby sa žalovaný zdržal zverejňovania určitých prejavov osobnej povahy\nžalobkyne, komunikácie so žalobkyňou a približovania sa k žalobkyni. Nie je možné stotožniť sa s\nnázorom žalovaného, že takto formulovaný žalobný petit „nedáva zmysel“, ide o legitímne prostriedky\nsúdnej ochrany osobnosti vychádzajúce z § 13 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zapieracia žaloba\n(actio negatoria) priamo ako jeden z prostriedkov uvedená, pričom navyše treba dodať, že tento výpočet\nprostriedkov ochrany je iba exemplifikatívny.\n11. Aj v konaní s takpovediac „negatívnym“ predmetom, ktorým sa žalujúca strana domáha, aby sa\nžalovaný zdržal určitého konania, je pri rozhodovaní o trovách konania pri jeho zastavená potrebné\nskúmať otázku procesného zavinenia zastavenia konania, čo však môže byť v tomto špecifickom\nprípade sťažené. Súd pri zastavení konania neskúma merito veci, teda nezaoberá sa tým, či žalobcom\ntvrdený skutkový stav bol preukázaný a či tento možno podradiť pod právnu normu, ktorá umožňuje\npriznať žalobcovi nárok, ktorého sa domáha. Nie je na druhej strane žiaden rozumný dôvod pre to, aby\nsúd ignoroval tvrdenia, ktoré sú medzi stranami nesporné. Súd teda vychádza z porovnania žalobou\nuplatneného nároku a preukázaného (alebo nesporného) následného správania sa žalovaného. Medzi\nstranami pritom nebolo sporné, že žalovaný v minulosti žalobkyňu kontaktoval cez prostriedky diaľkovej\nkomunikácie, ani to, že sa s ňou stretol a žiadal ju o stretnutie a žalovaný ani nepoprel pravosť\npredloženej komunikácie, z ktorej vyplýva, že sa žalobkyni vyhrážal zverejnením jej prejavov osobnej\npovahy. Ako už odvolací súd uviedol, pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania súd tieto skutočnosti\nbližšie neskúma, nemusí teda zaujať stanovisko k tomu, či toto konanie žalovaného zakladalo nároky\nuplatnené žalobkyňou v tomto konaní. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v čase, keď\nžalobkyňa vzala žalobu späť, od akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne (osobne alebo na diaľku) upustil\na žalobkyňa súčasne netvrdila, že by žalovaný pristúpil k zverejneniu jej prejavov osobnej povahy,\nteda žalovaný sa správal v súlade s tým, čo žalobkyňa požadovala žalobou vo veci samej. Otvorenou\nv tomto špecifickom prípade prirodzene zostala otázka, či zdržanie sa daného konania predstavuje\nzo strany žalovaného plnenie jeho zákonnej povinnosti alebo sa žalovaný zdržal konania z vlastnej\n\nvoľnej dispozície, resp. určité konanie z jeho strany nikdy ani nehrozilo. Bez vykonania dokazovania a\nmeritórneho posúdenia tejto veci však nie je možné túto otázku zodpovedať.\n12. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,\nkeď žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Jeho priznanie je totiž v zmysle § 256\nods. 1 CSP podmienené ustálením toho, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania, čo v tomto\nprípade nebolo možné. Odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o prípad porovnateľný napríklad s tým, keď\nžalobca vezme žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo síce s uvedením dôvodu, ktorý ale nemožno\nklásť za vinu žalovanému. V tomto prípade objektívne nebolo možné zavinenie zistiť, pričom ho nemožno\nu žiadnej zo strán prezumovať.\n13. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje odvolanie porušením svojho práva na spravodlivý proces, resp.\nv tejto súvislosti tzv. inou vadou konania, poukazujúc na nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nuznesenia, odvolací súd konštatuje, že keď súd prvej inštancie dôvodil v tom zmysle, že žaloba bola\npodaná dôvodne (pričom poukázal aj na svoje predchádzajúce čiastočné vyhovenie návrhu žalobkyne\nna nariadenie neodkladného opatrenia) a až v priebehu konania dôvody podania žaloby na strane\nžalovaného pominuli, odôvodnenie jeho rozhodnutia je v tomto rozsahu síce stručné, ale dostatočne\njasné a zrozumiteľné s má tiež základ v obsahu spisu. Je zrejmé, že súd prvej inštancie tým objasňoval,\nprečo nevidel u žalobkyne zavinenie zastavenia konania, teda že nešlo o prípad, kedy je žaloba vzatá\nspäť bez uvedenia dôvodu alebo z nerelevantných dôvodov. Vyčítať súdu prvej inštancie možno iba\nbližšie nevysvetlenú konštatáciu, že zastavenie konania nezavinil ani žalovaný, ktorú pre absenciu\nuvedenia dôvodov skutočne treba hodnotiť ako nepreskúmateľnú. Táto vada odôvodnenia napadnutého\nuznesenia však nebola spôsobilá žiadnym spôsobom porušiť práva žalovaného, ktorý je v posudzovanej\nveci odvolateľom. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v tejto časti by mohla namietať iba\nžalobkyňa, ktorá však odvolanie nepodala, pretože ak by neobstál názor súdu prvej inštancie o absencii\nzavinenia zastavenia konania žalovaným, mala by nárok na náhradu trov konania práve žalobkyňa.\n14. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nf) spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, v tomto prípade taktiež nebol naplnený. Súd sa v tomto konaní nezaoberal vecou\nsamou a nevykonával dokazovanie, na základe ktorého by mohol prísť k určitým správnym alebo\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Pre rozhodnutie o trovách konania je podstatný procesný stav a iba\nz tohto hľadiska sa súd môže v prípadoch, kedy je to pre rozhodnutie potrebné, zaoberať aj stranami\npredloženými dôkazmi.\n15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku\ntýkajúcom sa trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.\n16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/16/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}