{"guid": "66536a84-8d1e-40c2-895b-025f8328471e:4168029a-c0eb-4208-86a5-53a53b7cff7c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2", "spisova_znacka": "9Co/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/2/2024 z 24. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2025, sp. zn. 9Co/2/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2", "identifikacne_cislo": "1221202708", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-163", "datum_vydania": "2025-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4168029a-c0eb-4208-86a5-53a53b7cff7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/2/2024\n1221202708\n24. 04. 2025\nJUDr. Roman Huszár\nECLI:SK:KSBA:2025:1221202708.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu\nJUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ V.. J. J., nar.\nXX.XX.XXXX, E. XX, Š., 2./ Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO:\n47 241 543, obaja zastúpení SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO : 54 810\n141, proti žalovaným : 1./ Arca Capital Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 868 856, 2./\nArca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 975 041, obaja zastúpení AG LEGAL, s.r.o.,\nPlynárenská 7/A, Bratislava, IČO : 50 326 511 o ochranu osobnosti a dobrej povesti o ochranu osobnosti,\nna odvolanie žalobcov 1./,2./ a žalovaného 2./ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II\nsp.zn. 21C/29/2021-1043 zo dňa 16.januára 2023 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., II., II., IV. VI., VII.)\npotvrdzuje.\nŽalobcovia 1./,2./ majú voči žalovanému 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nŽalovaný 1./ má voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd žalobu voči žalovanému 1./\nzamieta. II. Žalovaný 2./ je povinný zdržať sa opätovného zverejnenia tlačovej správy zo dňa 10.03.2021\ns titulkom \"J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná\nv rozpore so záujmami jeho klientov\" na webovej stránke D..F..H., ako aj na akejkoľvek inej webovej\nstránke. Žalovaný 2./ je povinný zdržať sa zásahov do osobnostných práv žalobcu 1./ a do práva\nna ochranu dobrej povesti žalobcu 2./ obdobným spôsobom. III. Žalovaný 2./ je povinný v lehote 3\ndní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zverejniť na titulnej webovej stránke webu D..F..H.\nspôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy zo dňa 10.03.2021 (a zároveň\nspolu s odkazom na tlačovú správu zo dňa 10.03.2021) na dobu minimálne 60 dní verejné písomné\nospravedlnenie v znení: \"Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO:\n35975041 sa týmto ospravedlňuje V.. J. J. a Advokátskej kancelárii FARDOUS PARTNERS s.r.o. za\nnepravdivé tvrdenia zverejnené v tlačovej správe (vyššie) dňa 10.03.2021 na webovej stránke D..F..H.\npod titulkou: \"J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná\nv rozpore so záujmami jeho klientov\", v ktorej naša spoločnosť nepravdivými tvrdeniami neoprávneným\nspôsobom zasiahla do práva Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. na ochranu jej\ndobrého mena a povesti a do osobnostných práv V.. J. J..\" IV. Žalovaný 2./ je povinný v lehote 3\ndní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaslať Ospravedlnenie rovnakého znenia spolu so\nžiadosťou o jeho zverejnenie spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu článkov obsahujúcich\ntlačovú správu zo dňa 10.03.2021, mediálnym subjektom a to vlastníkom domén, na ktorých bol\nzverejnený obsah tlačovej správy zo dňa 10.03.2021: - Petit Press, a.s. IČO: 35790253, so sídlom\nLazaretská 12, 811 08 Bratislava (vlastník domény: K.:/..M..sk); - WebHouse, s.r.o., IČO: 36743852, so\n\nsídlom Paulínska 20 Trnava (vlastník domény: K.:/..M..sk); - Heuréka Evolution, s.r.o., IČO: 36191183,\nso sídlom Šoltésovej 9, 040 01 Košice (vlastník domény: K.:/..K..sk); - ACTIVE 24, s.r.o., so sídlom\nSokolovská 394/17, 186 00 Praha 8 (vlastník domény: K.:/..M..H.); - KCR Media a. s. IČO: 51282551,\nso sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava (vlastník domény: K.:/..D..sk). V. Súd žalobu vo zvyšnej\nčasti zamieta. VI. Žalovaný 1./ má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. VII.\nŽalobcovia majú voči žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 10.03.2021 bol\nna internetovej stránke D..F..H. v sekcii Media servis/Tlačové správy zverejnená správa s nadpisom \"J.\nJ. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. koná v rozpore so\nzáujmami jeho klientov\". Správa ďalej vo vzťahu k žalobcom uvádza, že \"Advokát J. J. z Advokátskej\nkancelárie FARDOUS PARTNERS s.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu spoločnosti Arca Capital\nSlovakia, a.s. a usiluje sa o jej konkurz. Koná tak v priamom rozpore so záujmami viac ako tisíc jeho\nklientov, ktorých záujmom by malo byť dosiahnutie čo najväčšieho uspokojenia ich pohľadávok voči\nspoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia informácií\nklientov v prospech iného klienta s opačnými záujmami podáva spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.\nvoči advokátovi J. J. podnet na Slovenskú advokátsku komoru na začatie disciplinárneho konania.\" a\n\"Na druhej strane, advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o. podľa informácií spoločnosti\nspoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. zastupuje viac ako 1.000 iných veriteľov spoločnosti Arca\nCapital Slovakia, a.s. (majiteľov dlhopisov), pri ktorých deklaruje svoju snahu dosiahnuť čo najvyššiu\nmieru uspokojenia ich pohľadávok. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. však zistila, že práve\ninformácie získané pri zastupovaní týchto klientov J. J. využíva v podaniach Odborového združenia\nželezničiarov, ktoré sa domáha vyhlásenia konkurzu spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a ktorého\nsnahou je zmarenie jej reštrukturalizácie. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. predpokladá, že\nuvedené využívanie informácií v prospech navrhovateľa konkurzu sa deje bez vedomosti a súhlasu\nklientov J. J.. Advokát J. J. má zjavný konflikt záujmov, keď sa na jednej strane v mene Odborového\nzdruženia železničiarov domáha vyhlásenia konkurzu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. a\nkeď na druhej strane zastupuje viac ako tisíc iných klientov v samostatnom konaní voči spoločnosti\nArca Capital Slovakia, ktorí majú záujem na čo môžu dosiahnuť výlučne v prípade pokračovania v\nreštrukturalizačnom konaní spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Spoločnosť Arca Capital Slovakia,\na.s. takéto konanie advokáta J. J. odcudzuje a považuje za neprípustné.\", pričom správa končí v znení \"V\nzáujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. za potrebné upozorniť\njej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že ich zástupca\nnekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy\". ©Copyright 2019\nArca Investments, a.s., All Rights Reserved (č. l. 17 - 20). Notárskou zápisnicou zo dňa 30.03.2021, N\n139/2021, NZ 7750/2021, NCR1s 8014/2014, spísanou JUDr. Miriam Hrotekovou, notárom so sídlom v\nBratislave, Račianske mýto 1/A bolo osvedčené, že dňa 25.03.2021 po postupnom zadaní nasledovných\ninternetových adries internetových stránok:\n- K.:/..M..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N..K.,\n- K.:/..M..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N.,\n- K.:/..K..M.-H.-M.-B.-B.-na-M.-F.-N.,\n- K.:/..M..H.-J.-V.-B.-E.-W.-X.-M.-F.-H.-M.-F.-M.-V.-O.-L.-M.-E.-V.-N.,\n- K.:/..D..M.-H.-W.-B.-na-N.-E.-B.-B.-na-M.-F.-N./, tieto stránky ku dňu 25.03.2021 existujú. Zobrazené\nobsahy internetových stránok s článkami následne notár vytlačil. Takto vytlačené texty internetových\nstránok tvoria prílohu tejto notárskej zápisnice. (č. l. 21 - 82).\n1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 19 ods. 1,2 Ústavy SR,\nustanoveniami § 11 , § 13 ods. 1 , § 19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, , keď predmetom sporu\nje nárok na ochranu osobnosti žalobcu 1./ a dobrej povesti žalobcu 2./ ktorí ako právni zástupcovia\nveriteľov žalovaných zabezpečujú právne služby v konkurznom konaní (reštrukturalizáciu) úpadcu žalovaného 1./. Žalobcovia svoj nárok odvíjajú od zverejnenej tlačovej správy na internetovej stránke\nD..F..H., ktorá ich má svojim obsahom diskreditovať v očiach verejnosti (najmä jej terajších, ale aj\nbudúcich klientov). Podľa žalobcov je žalovaný 1./ pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že obsah\ntlačovej správy sa týka práve jeho a žalovaný 2./ je vlastníkom domény D..F..H.. V konaní nebolo\nsporným, že tlačová správa bola zverejnená na internetovej stránke www.arcacapital.com, ani to, že bola\nzaslaná a následne zverejnená v médiách (K.:/..M..sk, D..M..sk, D..K..sk, D..M..H., D..D..sk). Taktiež\nnebol sporný jej obsah týkajúci sa žalobcov, resp. výkonu ich advokátskej činnosti. Naopak, súd musel\n\npreskúmať vecnú legitimáciu strán (povinnosť ex offo), ako aj samotný obsah tlačovej správy, teda či\nbola spôsobilá zasiahnuť do práv žalobcov.\n1.3. Súd prvej inštancie poukázal nato, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti\nžaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav\nvyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom\nhmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej\nprocesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).\nAž samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou\nhmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi\nhmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\naktívna vecná legitimácia žalobcov je bez pochýb daná. Konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej\nsprávy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1./ ako advokáta, ako aj poškodiť dobrú\npovesť žalobcu 2./ ako advokátskej kancelárie. Uvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej\nje bez pochybností označený tak žalobca 1./, ako aj žalobca 2./. Naviac, v zmysle zákona o advokácii\nžalobca 1./ ako advokát (fyzická osoba) vykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu 2./ v mene a na účet\nžalobcu 2./. Oprávnenie (licencia) vykonávať advokátsku činnosť je viazané na žalobcu v 1. rade ako\nfyzickú osobu. Ak boli v tlačovej správe boli jednoznačne označení obidvaja žalobcovia, patrí im aktívna\nvecná legitimácia; z hmotnoprávneho postavenia žalobcov im vyplýva uplatňovaný hmotnoprávny nárok.\n1.3.1. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, súd dospel k záveru, že tá na strane\nžalovaného 1./ nie je daná. Žalobcovia boli názoru, že pokiaľ sa ho týka obsah tlačovej správy, je\npasívne vecne legitimovaný. S takýmto záverom ale nemožno súhlasiť, nakoľko samotná zmienka o\nžalovanom 1./ v tlačovej správe neznamená, že ten je automaticky aj vecne legitimovaný. Žalovaný\n1./ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Pre ustálenie pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaných je dôležité, kto je majiteľom/prevádzkovateľom domény D..F..H.. Práve tento\nsubjekt je zodpovedný za obsah, ktorý je na nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám vytvoril správu alebo\nju vytvoril niekto iný alebo stránku dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným zneužitím). V danom\nprípade nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú správu, hoci zverejnenú v mene žalovaného 1./,\ntúto aj skutočne skoncipoval a udelil súhlas na jej umiestnenie na webovej stránke (túto skutočnosť\nvýslovne poprel). Ak nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný 1./, ktorý nie je majiteľom/\nprevádzkovateľom uvedenej webovej domény (a teda nemôže na nej zverejnený obsah ovplyvniť)\nvytvoril obsah tlačovej správy alebo dal súhlas na jej zverejnenie, nemôže niesť zodpovednosť za tvrdený\nzásah. Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú tlačovú správu odstrániť iba žalovaný 2./, ako\nmajiteľ/prevádzkovateľ tejto domény (©Copyright 2019 Arca Investments, a.s., All Rights Reserved - ods.\n10. odôvodnenia tohto rozsudku, resp. č. l. 20). Ide o jeho výlučnú zodpovednosť, ktorá vyplýva z jeho\nvyššie uvedeného postavenia. V tomto kontexte je irelevantná argumentácia žalovaných, že nie je jasné\nkto vytvoril a zverejnil tlačovú správu. Tlačová správa sa týkala žalovaných, pričom bola zverejnená v\nspojitosti s prebiehajúcim konkurzným konaním, resp. reštrukturalizáciou, a to na doméne vo vlastníctve\nžalovaného 2./. Záverom tak možno uviesť, že žalovaný 1./ nie je pasívne vecne legitimovaný, čo vo\nvýsledku znamená zamietnutie žaloby v tejto časti. Naopak, žalovaný 2./ je majiteľom/prevádzkovateľom\npredmetnej domény, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný.\n1.4. Po ustálení vecnej legitimácie strán, súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu samotného\nobsahu tlačovej správy, resp. posúdeniu vzniku právnej zodpovednosti, keď uviedol, že pre vznik\nprávnej zodpovednosti pri zásahoch do osobnostných práv (obdobne i do práva na dobrú povesť pri\nprávnickej osobe), je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti. Tými sú: a) konanie contra legem\n(protiprávne konanie alebo opomenutie, zásah do osobnostných práv); b) škodlivý následok (ujma);\nc) kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom, (príčinná\nsúvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou ujmou). Príčinná súvislosť medzi dvoma\njavmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade\nexistujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého. Zodpovednosť sa v prípadoch zásahov\ndo osobnostných práv (práva na dobrú povesť) posudzuje podľa objektívneho princípu, teda zavinenie\nsa neskúma. Pri objektívnej zodpovednosti za vzniknutú ujmu nie je možné sa exkulpovať (vyviniť),\npretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri zodpovednosti založenej na zavinení, pričom škodca\nzodpovedá bez ohľadu na zavinenie, resp. vedomia že svojím konaním porušuje právo. Základným\npredpokladom poskytnutia ochrany pred zásahom do prejavov osobnej povahy je ich objektívna\nvnímateľnosť a priradenie ku konkrétnemu človeku. Neoprávneným zásahom je akýkoľvek zásah, ktorý\nje v rozpore s právnym poriadkom. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými\ntvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich\núsudkov o konkrétnej osobe. Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len\n\ntakými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého\nsubjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Hodnotiaci úsudok síce nemožno\nakokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho\nverejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom\nkritiky, to znamená, či primárnym cieľom nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Je potrebné teda\nrozlišovať medzi prípustným hodnotiacim úsudkom a medzi neprípustným, ktorý môže tvoriť podstatu\nneoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). K porušeniu práva na ochranu osobnosti však\nmôže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo\nza takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo.\n1.5. Z obsahu tlačovej správy súd prvej inštancie zistil, že táto je spôsobilá privodiť zásah do práv\nžalobcov (právo na ochranu osobnosti, občianskej cti a dobrej povesti). V tlačovej správe sa nachádzajú\npasáže, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu (škodlivý následok). Existencia\nneoprávneného zásahu, ako 1. podmienky tak je splnená. Už samotný nadpis obsahuje hodnotiaci\núsudok, prezentovaný ako fakt, a síce \"J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca\nCapital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov\". Tlačová správa toto tvrdenie ďalej\nrozvíja, konkrétne ide o tvrdenia, že \"Advokát J. J. z Advokátskej kancelárie FARDOUS PARTNERS\ns.r.o. sa snaží zmariť reštrukturalizáciu (...) a usiluje sa o jej konkurz. Koná tak v priamom rozpore\nso záujmami viac ako tisíc jeho klientov (...). Pre podozrenie z konfliktu záujmov a zo zneužitia\ninformácií klientov v prospech iného klienta s opačnými záujmami (...). (...) J. J. (...) ktorého snahou\nje zmarenie jej reštrukturalizácie. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. predpokladá, že uvedené\nvyužívanie informácií v prospech navrhovateľa konkurzu sa deje bez vedomosti a súhlasu klientov\nJ. J.. Advokát Fadi Fardous má zjavný konflikt záujmov, (...) Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.\ntakéto konanie advokáta J. J. odcudzuje a považuje za neprípustné.\", pričom správa končí v znení\n\"V záujme dosiahnutia tohto cieľa považovala spoločnosť Area Capital Slovakia, a.s. za potrebné\nupozorniť jej veriteľov, ktorí sú zastúpení Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., že\nich zástupca nekoná v ich najlepšom záujme a že svojím konaním ohrozuje ich ekonomické záujmy\".\nŽalovaní síce tvrdili, že tlačová správa \"predstavuje vlastné názory a hodnotiace úsudky jej autora,\nktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé fakty. Kým existencia faktov môže byť dokázaná,\npožiadavku dôkazu pravdy v prípade hodnotiaceho úsudku nie je možné splniť a porušuje sama o\nsebe slobodu myslenia\" (ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku), avšak zásadným spôsobom opomenuli,\nže tam uvedené fakty, prezentované ako i), ii), iii), iv) atď., nepredstavujú samotnú podstatu sporu.\nPodstatou sporu je prezentovanie hodnotiacich úsudkov na konanie žalobcov ako právnych zástupcov\nveriteľov žalovaných značne difamujúcim a skresľujúcim spôsobom, a teda zásah do ich práv. Pre\npodstatu sporu je irelevantné vymenovanie genézy kauzy ako \"i) právne zastúpenie viac ako 1000 (tisíc)\nveriteľov žalovaného 2./ (ďalej len \"Veritelia 1\") žalobcom 2./, pričom Veritelia 1 mali a majú záujem na čo\nnajvyššom možnom uspokojení svojich pohľadávok; ii) právne zastúpenie veriteľa odlišného od Veriteľov\n1, ktorým je Odborové združenie železničiarov ...\" a pod. V tlačovej správe môžu byť úryvky faktov, ale\nich samotné vymenovanie či strohý odkaz na právnu úpravu týkajúcu sa konkurzu/reštrukturalizácie bez\nďalšieho automaticky neznamená, že celý obsah správy bude vecný a faktický. O to viac, ak zmyslom\ntlačovej správy bolo spochybniť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov v očiach ich klientov\n(veriteľov žalovaných).\n1.6. Súd prvej inštancie poukázal nato, že tlačovú správu a tam obsiahnuté informácie a tvrdenia\nnemožno hodnotiť bez kontextu. Difamujúce tvrdenie je nutné posudzovať nie len podľa použitých\nvýrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a\nokolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Žalovanými ponúknutá argumentácia v tomto smere predstavuje\niba účelovú citáciu a výňatok z tlačovej správy, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, tie nie sú spôsobilé\nprekryť účel tlačovej správy (naštrbiť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov veriteľov). V\nrámci tejto argumentácie sa žalovaní vyhli zvyšnému obsahu tlačovej správy, kde sa zamaskovane\nako fakt uvádza hodnotiaci úsudok, že žalobca 1./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu, že má zjavný\nkonflikt záujmov, nekoná v najlepšom záujme a svojím konaním ohrozuje ekonomické záujmy veriteľov.\nTieto formulácie týkajúce sa subjektívnych záverov žalovaných ohľadom konania žalobcov sú postavené\nautomaticky na úroveň \"faktov\". Aj z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že predmetná tlačová\nspráva nepochybne disponuje spôsobilosťou spôsobiť vážny zásah do osobnostných práv žalobcu 1./\na do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./. Je totiž všeobecne známe a nepochybné, že výkon\nadvokátskeho povolania a podnikateľskej činnosti závisí od renomé týchto subjektov, či už z hľadiska\nodbornej verejnosti, ale predovšetkým z pohľadu širokej (laickej) verejnosti, a teda spomínané renomé\npredstavuje pre žalobcov z hľadiska výkonu ich podnikateľskej činnosti doslova existenčný faktor. Takto\nskoncipovaný text tlačovej správy je spôsobilý u tretích osôb vyvolať dojem ich neodborného postupu.\n\nTakto skoncipovaný text tlačovej správy je preto spôsobilý vyvolať u žalobcov nemajetkovú ujmu. Pokiaľ\nžalovaní argumentovali, že \"tlačová správa sa zameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1./\npri výkone jeho činnosti advokáta, nie ako fyzickej osoby\", súd prvej inštancie uviedol, že k zásahu do\nosobnostných práv fyzickej osoby v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, spočívajúcom v jej\nznevážení, môže dôjsť aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Predmetom tejto ochrany občana je\naj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je svojou prácou a činnosťou známy, nielen teda občianska\nčesť v užšom slova zmysle. Nie je prípustný výklad, že fyzická osoba má nárok na ochranu osobnosti, ale\nfyzická osoba podnikateľ takúto ochranu už nemá. Ani argument žalovaných, že žalobcovia sú verejné\nosoby, a tie musia počítať s tým, že sa sami môžu stať predmetom kritiky, v tomto smere neobstojí.\nTlačová správa však neobsahuje vecnú kritiku, práve naopak. Z tohto dôvodu preto nemožno tejto\nargumentácii priznať žiadnu relevanciu.\n1.7. Taktiež druhý predpoklad vzniku zodpovednosti (existencia ujmy) je splnený. Obsah tlačovej správy\nje objektívne spôsobilý vyvolať ujmu (škodlivý následok) na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú\njeho česť (dobrú povesť) u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti.\nNie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme (nevyžaduje sa vyvolanie následkov); postačuje\nobjektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť\nnepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej\nosobe. Vychádzajúc z obsahu tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1./,\nako advokát v spoločnosti žalobcu 2./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu žalovaného 1./ a koná v\nrozpore so záujmami svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť\ndo osobnostných práv žalobcu 1./, ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./. Nejedná sa iba o\nmožný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a klientom, ale aj z toho vyplývajúce\nohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom\nrade aj možná diskreditácia osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie\nadvokáta je možné kvalifikovať ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych\npredpisov, ktoré môžu evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Aj keď sa\nnevyžaduje vyvolanie následkov, teda či k ujme aj došlo, žalobcovia okrem toho preukázali aj vplyv\n(následok) tlačovej správy na výkon ich advokátskej činnosti (pokles klientov).\n1.8. Prvoinštančný súd mal zato, že aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodlivým\nnásledkom je taktiež naplnená. Jednoducho povedané, ak by nedošlo k zverejneniu tlačovej správy s\npredmetným difamačným obsahom, nedošlo by ani k ujme žalobcov.\n1.9. Sú tak splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti pri zásahu do práva na ochranu osobnosti\nfyzickej osoby, ako aj do práva na dobrú povesť právnickej osobe, a preto je žaloba týkajúca sa\nžalovaného v 2. rade v tejto časti (primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a zdržania sa\nneoprávneného zásahu v podobe opätovného uverejnenia tlačovej správy podľa § 13 ods. 1 a § 19b\nods. 3 Občianskeho zákonníka) dôvodná. Žalobcovia požadovali zverejnenie ospravedlnenia na dobu\nminimálne 90 dní, avšak súd je názoru, že vzhľadom na povahu tlačovej správy, čas jej zverejnenia\na najmä zásadu proporcionality, postačuje zverejnenie ospravedlnenia na dobu minimálne 60 dní. Ide\ntak o primeraný časový úsek, ktorý na jednej strane poskytne dostatočný časový priestor na jeho\n\"viditeľnosť\" (a teda na jeho potrebný účinok), a na druhej strane neprimerane nezaťaží žalovaného\n2./. Žaloba je však v časti ospravedlnenia týkajúca sa aj vedenia žalovaných, teda R.. L. O. a R.. K. N.\nneurčitá a nevykonateľná z dôvodu, že zaväzuje k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami konania\na preto je nedôvodná. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného 2./. Uvedené osoby\ntotiž nie sú stranami, nie sú v žalobe nijakým spôsobom označené a preto ich nemožno podľa § 60\nv nadväznosti na § 228 C.s.p. na požadovanú povinnosť zaviazať. Súd preto po dôkladnom zvážení\nskutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe\nvyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n1.10. Žalovaný 1./ mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobcovia mali proti žalovanému\n2./ plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku\npriznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.\n2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./ a žalovaný 2./.\n3. Odvolanie žalobcov smerovalo proti výrokom I. a VI. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f),\nh) C.s.p. a žiadali , aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a VI. zmenil tak, že vyhovie\nžalobe žalobcov (v súdom prvej inštancie zamietajúcom rozsahu) a prizná im voči žalovanému 1./ plnú\nnáhradu trov konania. Mali zato, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vyhodnotil vykonané\n\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nčo malo za následok zároveň aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného 1./ (a zároveň v na to nadväzujúcej otázke priznania náhrady trov konania). Okrem toho\nodôvodnenie napadnutého rozsudku v rozpore s § 220 odsek 2 C.s.p. nie je dostatočne presvedčivé,\nkeďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými a rozhodujúcimi skutočnosťami,\ndôležitými pre rozhodnutie vo veci samej.\n3.1. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1./ poukázali na odsek 24. a 25. odôvodnenia\nrozsudku a nato, že oni neodvodzovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./ výlučne len z dôvodu,\nže obsah inkriminovanej tlačovej správy sa týka žalovaného\n1./ (resp. že v tlačovej\nspráve je žalovaný 1./ zmienený) ale aj na základe ďalších rozhodujúcich skutočností nasvedčujúcich\npráve tomu, že skutočným pôvodcom (autorom) inkriminovanej tlačovej správy je práve žalovaný 1./\n(prípadne spoločne aj so žalovaným 2./). Existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./\nodôvodňovali aj skutočnosťami, že práve na webovej stránke D..F..H. sú pravidelne zverejňované\ninformácie týkajúce sa všetkých spoločností patriacich do rozsiahlej skupiny ARCA, a teda vrátane\nžalovaného 1./ , ktorý je dcérskou spoločnosťou žalovaného 2./ a žalovaný 1./ dokonca na pravidelnej\nbáze komunikuje so svojimi veriteľmi, keďže sú tu pravidelne zverejňované aktuálne informácie týkajúce\nsa reštrukturalizácie spoločnosti a ďalšie súvisiace okolnosti. Práve spoločnosť Arca Capital Slovakia,\na.s. (žalovaný 1./) je sporovou stranou (v postavení žalovaného) v konaniach, v ktorých sú žalobcami jej\nveritelia, pričom títo sú právne zastúpení práve Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o.\n(žalobcom 2./ v tomto konaní). Napokon bol práve a konkrétne žalovaný 1./, ktorý podával na žalobcu\n1./ ako na advokáta sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru (ďalej aj ako „SAK“) z dôvodu konania\nžalobcov, ktoré bolo predmetom práve inkriminovanej tlačovej správy. Obsahom uvedenej sťažnosti\nžalovaného 1./ na SAK bolo práve konanie a procesné postupy žalobcov, ktoré sú skresľujúcim\nspôsobom opisované v inkriminovanej tlačovej správe, preto aj tento fakt vedie nepochybne k záveru,\nže autor sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore (teda žalovaný 1./) musel byť aj autorom\n(tvorcom) inkriminovanej tlačovej správy. V neposlednom rade v naznačených súvislostiach žalobcovia\npočas konania taktiež opakovane poukazovali aj na fakt, že obaja žalovaní (teda vrátane žalovaného 1./)\nsa v rámci svojich vyjadrení v konaní pomerne podrobne vyjadrovali k samotnému obsahu inkriminovanej\ntlačovej správy a následne ju odstránili po obdržaní uznesenia o neodkladnom opatrení čo preukazuje,\nže sú aj autormi predmetnej tlačovej správy. Pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./\nsa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vyššie uvedenými rozsiahlymi a podstatnými argumentmi\nžalobcov, ktorými odôvodňovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1./. Žalobcovia majú za to, že\npráve všetky skutočnosti a dôkazy na ktoré poukazovali počas celého konania (a na ktoré však súd prvej\ninštancie nedostatočne prihliadal pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./) vytvárajú\nucelený, logický a nepochybný záver o tom, že práve žalovaný 1./ (prípadne spoločne so žalovaným\n2./) bol tvorcom predmetnej tlačovej správy, resp. dal súhlas k tomu, aby bola táto tlačová správa\nzverejnená na webovej stránke D..F..H.. Napriek tomu sa však súd prvej inštancie touto argumentáciou\nžalobcov vôbec nezaoberal, naopak na strane druhej sa iba bez ďalšieho uspokojil so zjavne účelovými,\nzavádzajúcimi a subjektívnymi tvrdeniami žalovaného 1./ , ktorý iba bez ďalšieho poprel, že by bol\ntvorcom predmetnej tlačovej správy, resp. že by dal súhlas na jej zverejnenie.\n3.2. Žalobcovia poukázali aj na to, že súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava II) pri rozhodovaní o\nnávrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 13.05.2021 (ktorý návrh žalobcovia podali spoločne\nso žalobou vo veci samej) dospel v danom prípade k záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácii nielen\nžalovaného 2./, ale aj žalovaného 1./, a to práve na základe vyššie uvedenej argumentácie žalobcov\n(str. 7 uznesenia ). V kontexte tohto skôr vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie v otázke\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ v uznesení o neodkladnom opatrení zo dňa 24.05.2021, je\npotom rozsudok v jeho napadnutej časti minimálne značne prekvapivý, o to viac keď súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku ani vôbec nevysvetľuje dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr\nvysloveného právneho názoru. Žalobcovia namietali nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nkeďže súd prvej inštancie sa nielenže nezaoberal ich argumentáciou ale z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku navyše ani vôbec nevyplýva, z akých dôvodov súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu\nžalobcov pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ vôbec nebral v úvahu v dôsledku\nčoho došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces (konkrétne práva na vyporiadanie sa so\nvšetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia\na práva na preskúmanie rozhodnutia), v dôsledku čoho je nepochybne daný odvolací dôvod podľa §\n365 ods. 1 písm. b) C.s.p..\n3.3. Vo vzťahu k výroku VI. o náhrade trov konania uviedli, že ak podali odvolanie voči výroku I.\nnapadnutého rozsudku prirodzene nesúhlasia ani s výrokom VI. napadnutého rozsudku o priznaní\n\nnáhrady trov konania žalovanému 1./ v plnom rozsahu 100 %. Pokiaľ napriek vyššie uvedenej\nargumentácii žalobcov vo vzťahu k nesprávnosti výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd dospeje\nk rovnakému názoru ako dospel súd prvej inštancie navrhli, aby ani v tomto prípade súd žalovanému\n1./ nepriznal náhradu trov konania, a teda aby v takomto prípade odvolací súd zmenil napadnutý výrok\nVI., tak, že žalovanému 1./ náhradu trov konania voči žalobcom neprizná. Mali za to, že v čase podania\nžaloby a rovnako aj počas celého priebehu konania existovali objektívne skutočnosti, ktoré zakladali\ndôvodné presvedčenie žalobcov, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi\npredmetnej tlačovej správy, ktorú následne zverejnili na svojej webovej stránke D..F..H.. Nejednalo\nsa teda len o akési subjektívne presvedčenie žalobcov vychádzajúce z nepodložených domnienok,\nnaopak, práve konanie a postupy oboch žalovaných popísané vyššie boli počas konania nepochybne\nobjektívne spôsobilé viesť k záveru o tom, že práve obaja žalovaní sú tvorcami predmetnej tlačovej\nsprávy, resp. že s ich súhlasom / na ich pokyn bola predmetná tlačová správa zverejnená na webovej\nstránke D..F..H.. Vzhľadom na uvedené sú dané predpoklady pre aplikáciu § 257 C.s.p., keď v danom\nprípade dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané citovaným ustanovením spočívajú práve v\nexistencii objektívnych skutočností popísaných vyššie, ktoré boli objektívne spôsobilé viesť k záveru o\ntom, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi predmetnej tlačovej správy (bez\nohľadu na to, či tieto závery boli následne v konaní aj preukázané).\n4. Žalovaný 2./ svojim odvolaním napadol výroky II., III., IV. a VII. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\na) , b) , e) h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tejto časti\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalovaný 2./ má voči žalobcom\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n4.1. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobcovia nijakým spôsobom\nnepreukázali, kto je skutočným autorom Tlačovej správy, zverejnením ktorej malo údajne dôjsť k\nporušeniu práv žalobcov a nepreukázali, že žalovaní (resp. ktorýkoľvek z nich) reálne vytvoril a zverejnil\nTlačovú správu. Poukázal na odôvodnenia rozsudku v časti jeho vecnej legitimácii a trval na tom, že\nžalobcovia nepreukázali, že žalovaný 2./ je vlastníkom domény D..F..H.. Žalobcovia sa svoje tvrdenie\nsnažili preukázať e- mailovými správami od neznámej tretej osoby, ktoré nie sú v žiadnom prípade\ndostatočným dôkazným prostriedkom a taktiež elektronický výpis z webovej domény D..D..H. (ďalej\nlen „Výpis z neznámej domény“), predložený žalobcami nie je spôsobilý nijakým spôsobom preukázať\nvlastníctvo domény D..F..H. žalovaným 2./.. V žiadnej časti Výpisu z neznámej domény nie je uvedené,\nže majiteľom domény D..F..H. by mal byť žalovaný 2./ Výpis z neznámej domény obsahuje výlučne tzv.\n„Registrant Contact “, teda kontaktné údaje registrujúceho, neobsahuje však žiadny údaj o vlastníkovi\ndomény a/alebo administrátorovi domény D..F..H.. Všetky ďalšie údaje sú vo Výpise z neznámej domény\noznačené ako „Not Disclosed “, teda nezverejnené. Ak by aj akékoľvek osvedčenie faktu, kto je\nmajiteľom domény D..F..H. bolo zo strany žalobcov vykonané (čo však odmieta), preukázanie majiteľa\ndomény ešte nezakladá domnienku zodpovednosti majiteľa domény za jej obsah. V každom prípade\nmá byť preukázaný subjekt, ktorý daný obsah (v tomto prípade Tlačovú správu) vytvoril a následne\nzverejnil za účelom určenia pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom\npreukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./ v konaní.\n4.2. Žalovaný 2./ v odvolaní zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1./\nkeď zo žaloby nie je vôbec zrejmé, čím malo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu jeho osobnostných\npráv v súvislosti s vydaním Tlačovej správy. Súd prvej inštancie uviedol, že ak boli v Tlačovej správe\njednoznačne označení obidvaja žalobcovia, patrí im aktívna vecná legitimácia. Žalovaný 2./ považoval\nuvedené posúdenie za nesprávne, lebo ak by aj Tlačová správa akokoľvek zasiahla akékoľvek práva\ntretích osôb (čo odmieta), v žiadnom prípade by nebola spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv\nžalobcu 1./, ktorý ako fyzická osoba (bez ohľadu na jeho postavenie advokáta) nemohol byť nijakým\nspôsobom poškodený, resp. ohrozený na jeho osobnostných právach vydaním Tlačovej správy, ktorá sa\nzameriava výlučne na názory týkajúce sa žalobcu 1./ pri výkone jeho činnosti advokáta, nie ako fyzickej\nosoby. Tlačová správa preto v žiadnom prípade nie je spôsobilá akokoľvek ohroziť osobnostné práva\nžalobcu 1./.\n4.3. K neporušenie práv žalobcov namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,\nktorý uviedol, že z obsahu Tlačovej správy zistil, že táto je spôsobilá privodiť zásah do práv žalobcov\n(právo na ochranu osobnosti, občianskej cti a dobrej povesti). Tlačová správa predstavuje vlastné\nnázory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé a overiteľné\nfakty. Týmito faktami sú i) právne zastúpenie viac ako 1000 (tisíc) veriteľov žalovaného 1./ (ďalej\nlen „Veritelia 1“) žalobcom 2./ , pričom Veritelia 1 mali a majú záujem na čo najvyššom možnom\nuspokojení svojich pohľadávok; ii) právne zastúpenie veriteľa odlišného od Veriteľov 1, ktorým je\nOdborové združenie železničiarov, so sídlom Legionárska 3551/27, Bratislava-Nové Mesto, Slovenská\n\nrepublika, identifikačné číslo: IČO : 30 844 371 (ďalej len „Veriteľ 2“) žalobcom 2./; iii) podanie návrhu\nna konkurz na majetok žalovaného 1./ na Okresný súd Bratislava I žalobcom 2./ v mene jeho klienta Veriteľa 2; iv) právne zastúpenie Veriteľov 1 žalobcom 2./ v čase podania návrhu na konkurz na majetok\nžalovaného 1./ , ktorí (mysliac tým Veriteľov 1) ako veritelia Žalovaného 1 mali záujem na čo najvyššom\nmožnom uspokojení; v) existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, v zmysle\nktorého musí byť uspokojenie veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne o 20 % vyššie ako by tomu\nbolo v konkurze; vi) existencia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu v zmysle ktorého\nmusí byť uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov dlžníka v reštrukturalizácii minimálne vo\nvýške 50 % dotknutej pohľadávky. Tlačová správa predstavuje teda výlučne názory, stanoviská a úsudky\njej autora. Tlačová správa prednáša fakty, ktoré sú aj pre „laického“ čitateľa ľahko overiteľné a následne\nz nich dedukuje vlastné úsudky.\n4.4. Žalovaný 2./ trval na tom, že žalobcovia patria medzi osoby, ktoré musia byť pripravené na to, že\nsa môžu stať objektom určitej kritiky. Poukázal na ustálenú judikatúru (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS\n302/2010, NS ČR sp. zn. 30Cdo/2230/2010 a mal zato, že žalobcovia ako verejne pôsobiaci advokát a\nadvokátska kancelária, ktorí sa aj na adresu žalovaných opakovane vyjadrovali a vyjadrujú v médiách\na dobrovoľne sa angažujú vo verejných záležitostiach, preto musia počítať s tým, že sa sami môžu stať\npredmetom kritiky. Ustálená judikatúra s ktorou sa stotožňuje aj odborná literatúra zaraďuje advokáta\nmedzi osoby patriace do kategórie osôb verejných, ktoré v súvislosti s výkonom svojho povolania môžu\nbyť objektom kritiky, u ktorej sú hranice akceptovateľnosti podstatne širšie, ako u bežných občanov.\nHodnotiaci úsudok a kritika autora Tlačovej správy vyjadrená v Tlačovej správe sa pritom zakladajú na\npravdivých faktoch a sú riadne zdôvodnené. Nejde pritom o paušálnu kritiku bez akéhokoľvek vecného\nzákladu. Tlačovú správu preto v žiadnom prípade nemožno považovať za zásah do osobnostných práv\nžalobcu 1./ a ani za zásah do práv na ochranu dobrého mena žalobcu 2./. Primárnym cieľom Tlačovej\nsprávy v žiadnom prípade nie je hanobenie či zneuctenie žalobcov, resp. ktoréhokoľvek z nich. Z textu\nTlačovej správy nevyplýva žiadna forma hanobenia či zneuctenia žalobcov a ani snaha o takéto konanie.\nTlačová správa predstavuje výlučne kritiku vo forme hodnotiaceho úsudku, ktorý vychádza z pravdivých\nfaktov. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 453/03, ÚS SR sp. zn. IV. ÚS\n284/2012, NS ČR sp.zn. 30Cdo/608/2007, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Incal\nv. Turecko z 09.06.1998, Fressoz a Roire v. Francúzsko z 21.01.1999. Tlačová správa sa zakladá na\npravdivých faktoch a Žalobcovia nikdy netvrdili a ani nepreukázali opak. V zmysle uvedeného nie je\nnaplnená východisková podmienka na to, aby mohlo dôjsť k akémukoľvek porušeniu práv žalobcov, a\nto nepravdivosť zverejnených informácií, ktoré by mohli porušiť právo na ochranu osobnosti a dobrého\nmena žalobcov. Keďže hodnotiaci úsudok autora Tlačovej správy vychádzal z pravdivých faktov (t.j. ani\nnedošlo k zverejneniu nepravdivých údajov) a zároveň nedošlo k žiadnemu zásahu do práv žalobcov\na už vôbec nie k zásahu intenzity prekračujúcej mieru tolerovanú v demokratickej spoločnosti, právny\nzáver súdu o porušení práv žalobcov je nesprávny. Sloboda prejavu autora Tlačovej správy nemôže\nbyť obmedzená v takom rozsahu, aby nemal právo vyjadriť sa ku konaniu verejne činnej osoby, akou\nžalobcovia nepochybne sú.\n4.5. Žalovaný 2./ považoval za nesprávny aj právny záver súdu, že žalobcovia (údajne) preukázali vplyv\n(následok) Tlačovej správy na výkon ich advokátskej činnosti (pokles klientov). Žalobcovia žiadnym\nspôsobom nepreukázali, že by došlo k poklesu ich klientov a už vôbec nepreukázali, že tento údajný\npokles by mal súvisieť s Tlačovou správou. Argument žalobcov uvedený v žalobe, podľa ktorého\nsa údajne mal znížiť priemerný počet klientov, ktorých zastupovanie žalobcovia prevzali, keďže v\npredchádzajúcich mesiacoch sa počet týchto nových klientov pohyboval v stovkách a po zverejnení\nTlačovej správy mal tento počet klesnúť, je účelovo vykonštruovaný. Uvedené tvrdenia žalobcov navyše\nneboli preukázané a ani súd v rozsudku neuvádza, na základe akých dôkazov vyvodil tento právny\nzáver o údajnom následku Tlačovej správy na výkon advokátskej činnosti Žalobcov v podobe poklesu\nklientov žalobcov. K žiadnym žalobcami prezentovaným údajne hroziacim následkom Tlačovej správy\nnedošlo a ani neexistuje hrozba, že by k nim mohlo dôjsť.\n4.6. Žalovaný 2./ považoval rozsudok za nesprávny aj z dôvodu uloženia povinnosti zaslať\nospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie\nšpecifikovaným vo výroku IV. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali svoje ničím nepodložené\ntvrdenia o tom, že žalovaní mali obsah Tlačovej správy rozoslať akýmkoľvek médiám. Ak aj nejaké\nmédiá prevzali Tlačovú správu, resp. sa na ňu odvolali vo svojich článkoch, Žalovaný 2 nebol nijakým\nspôsobom schopný uvedené ovplyvniť. Z každého z pripojených článkov pritom jednoznačne vyplýva\nvýlučne informácia o tom, že skupina Arca Capital má podozrenie na konflikt záujmov a podáva z\nuvedeného dôvodu podnet na Slovenskú advokátsku komoru. To, že si akékoľvek médium prevezme\ninformáciu z webovej stránky pritom nemôže byť zodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na\n\njeho ťarchu. Uloženie povinnosti zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym\nsubjektom - vlastníkom domén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. rozsudku žalovaný 2./ považuje za\nneopodstatnené.\n4.7. Žalovaný 2./ namietal aj nevykonanie navrhnutého dôkazu a to pokynu (súhlasu) všetkých Veriteľov\n1 ako klientov žalobcu 2./ na to, aby žalobca 2./ mohol použiť informácie a podklady získané pri ich\nzastúpení pre účely ich použitia pri zastupovaní Veriteľa 2 pri podaní návrhu na konkurz žalovaného 1./\n(ďalej len „Pokyn Veriteľov 1“). Žalovaní navrhli vykonanie dôkazného prostriedku - Pokynu Veriteľov 1\npráve za účelom preukázania správnosti, resp. logickosti hodnotiaceho úsudku obsiahnutého v Tlačovej\nspráve, v zmysle ktorého žalobcovia mohli byť v konflikte záujmov pri zastupovaní Veriteľov 1 a Veriteľa\n2. Samotný súd vyzval žalobcov na predloženie tohto Pokynu Veriteľov 1, ktorí však tento Pokyn\nVeriteľov 1 nepredložili, s odvolaním na údajnú povinnosť mlčanlivosti. Predloženie Pokyn Veriteľov 1\npritom v žiadnom prípade nespadá pod obmedzenia vyplývajúce z ust.\n§ 23 ods. 1\nzákona o advokácii. Pokyn Veriteľov 1 bol pritom jediným dôkazom schopným potvrdiť a/alebo vyvrátiť\ntvrdenia žalobcov a preto má žalovaný 2./ za to, že odmietnutie predloženia kľúčového dôkazu žalobcami\npreukazuje jeho tvrdenia o neexistencii zásahu do práv Žalobcov.\n4.8. Žalovaný 2./ poukázal na petit žaloby v jej zmenenom znení a na skutočnosť že namietal\nnevykonateľnosť a neurčitosť tohto petitu. S poukazom na znenie výroku III. má žalovaný 2./ za to,\nže tento je taktiež neurčitý a nevykonateľný v časti uloženia žalovanému 2./ zverejniť ospravedlnenie\nna titulné webovej stránke webu D..F..H. a zároveň spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu\nTlačovej správy. Uvedené spôsoby zverejnenia ospravedlnenia, ku ktorým má žalovaného 2./ zaväzovať\nvýrok III., si navzájom protirečia. Tvrdenia žalovaných o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu z dôvodu\nnevykonateľného označenia subjektov, ktoré sa majú ospravedlniť žalobcom v súvislosti so zverejnením\nTlačovej správy, potvrdil aj Okresný súd Bratislava II, a to v odseku 39. odôvodnenia rozsudku,\nkeď súd vo Výroku III. „opravil“ neurčitý a nevykonateľný petit 2 tak, že ako subjekt, ktorý sa\nmá ospravedlniť žalobcom, uviedol žalovaného 2./.Takýto postup súdu je nesprávny, keďže vadu\nneurčitosti a nevykonateľnosti petitu navrhovaného v žalobe nemôže zhojiť súd svojím rozhodnutím a to\ns poukazom na ustanovenia § 216 ods. 1 , § 129 ods. 1 C.s.p. . Ak mal prvoinštančný súd za to, že petit\nje neurčitý a nevykonateľný, mal vyzvať žalobcov na odstránenie tejto vady. Zhojenie vady neurčitosti\na nevykonateľnosti petitu rozhodnutím súdu je v rozpore s prejednacím princípom sporového konania,\npreto je uvedený procesný postup súdu nesprávny a porušuje právo žalovaného 2./ na spravodlivý súdny\nproces.\n4.9. K výroku o náhradu trov konania žalovaného 2./ (výrok VII.) žalovaný 2./ uviedol, že podľa Výroku V.\nbola žaloba čiastočne zamietnutá, nie je možné konštatovať, že žalobcovia mali voči nemu v konaní plný\núspech. Keďže v zmysle výrokovej časti rozsudku žalobcovia mali v konaní voči žalovanému 2./ úspech\nlen čiastočný, súd mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo prípadne vysloviť, že žiadna zo\nstrán nemá na náhradu trov konania právo v súlade s ust. § 255 C.s.p..\n4.10. Záverom s poukazom na ustanovenia § 220 C.s.p., závery v Náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. I. ÚS 117/07-33, žalovaný 2./ mal zato, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, a\nto z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého vysporiadania sa so skutočnosťami dôležitými pre\nrozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku formuloval viaceré právne závery\n(pasívna legitimácie; žalobcovia ako verejné osoby; následok Tlačovej správy na výkon advokátskej\nčinnosti) bez toho, aby uviedol, na akých dôkazoch založil svoje právne posúdenie. Súd prvej inštancie\ntaktiež vôbec neodôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu - Pokynu Veriteľov 1, a odôvodnenie\nrozsudku v časti o priznaní nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému 2./ je v rozpore\ns výrokovou časťou rozsudku, keďže z výrokovej časti jednoznačne vyplýva, že žaloba bola čiastočne\nzamietnutá, avšak v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia mali proti žalovanému 2./ plný\núspech.\n5. K odvolaniu žalovaného 2./ sa vyjadrili žalobcovia, ktorý považovali napadnutý rozsudok vo výrokoch\nII., III., IV., VII. za správny, zákonný, určitý, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a žiadali rozsudok v\ntýchto výrokoch ako vecne správny potvrdiť, keď v danom prípade nie je naplnený ani jeden z odvolacích\ndôvodov označených žalovaným 2./ a ani žiaden iný odvolací dôvod. K údajnému nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného 2./ uviedli, že sa stotožňujú zo závermi súdu prvej inštancie (odsek\n10.,2.), kde súd poukázal aj na tzv. copyrightovú doložku (resp. tzv. doložku o výhrade autorského\npráva) týkajúcu sa práve žalovaného 2./ rade, ktorá bola uvedená práve na internetovej stránke, na\nktorej bola zverejnená sporná tlačová správa (a to priamo pod touto tlačovou správou, čo nepochybne\nvyplýva z dôkazov predložených žalobcami priamo v žalobe). Súd prvej inštancie tak svoje závery a\nzistenia o tom, že žalovaný 2./ je majiteľom / prevádzkovateľom domény D..F..H. dostatočne, riadne a\npresvedčivo odôvodnil na základe vykonaného dokazovania. Žalobcovia poukázali na správny záver\n\nsúdu prvej inštancie, že je to práve postavenie „majiteľa / prevádzkovateľa domény“, z ktorého vyplýva\npráve jeho zodpovednosť za obsah zverejnený na predmetnej doméne. Zároveň žalobcovia zdôraznili\nže k rovnakému právnemu záveru (t. j. že majiteľ / prevádzkovateľ webovej domény je zodpovedný\nza obsah na nej zverejnený) dospel už Krajský súd v Bratislave v ďalej špecifikovanom uznesení č. k.\n7Co/95/2021 zo dňa 04.08.2021.\n5.1. Čo sa týka údajného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\n1./ a\nargumentácie žalovaného 2./ uviedli, že sa s ňou nestotožňujú, a opakovane poukázali aj na ustálenú\njudikatúru (Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/1310/2005; Sborník stanovisek, závěrú a zhodnocení\nsoudní praxe, zpráv o rozhodovaní soudú a soudních rozhodnutí NS 1964 .1964, zv. III, s. 192 ods. 5 a 6\na s. 193 ods. 6), v zmysle ktorej k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby podľa § 11 Občianskeho\nzákonníka môže jednoznačne dôjsť aj v súvislosti s podnikateľskou činnosťou danej fyzickej osoby. S\nvyššie uvedenou argumentáciou žalobcov sa rovnako stotožnil aj súd prvej inštancie (odsek 23., 34.) a\nzávery tam uvedené predstavujú správne, dostatočné, presvedčivé a najmä zákonné ustálenie aktívnej\nlegitimácie žalobcu 1./ zo strany súdu prvej inštancie. Aj v týchto intenciách opätovne poukázali na vyššie\nzmienené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave (7Co/95/2021) o nariadení neodkladného opatrenia,\nkde v odseku 18. odôvodnenia Krajský súd v Bratislave rovnako potvrdil (ustálil) aktívnu legitimáciu\nžalobcu 1./.\n5.2. K údajnému neporušeniu ich práv žalobcovia poukázali na odseky 29. až 36 odôvodnenia rozsudku,\ns ktorými závermi sa stotožnili. Žalovaný 2./ opätovne účelovo naznačuje, že pri podaní návrhu na\nkonkurz na majetok žalovaného 1./ mal žalobca 2./ konať v rozpore so záujmami svojich ostatných\nklientov (veriteľov žalovaného 1./ ). Takéto účelové, nepravdivé, nepodložené a najmä zjavne difamujúce\nsubjektívne tvrdenia žalobcovia dôrazne odmietajú a ohradzujú sa voči nim. Žalovaný 2./ opäť\npredkladá zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, že „tlačová správa prednáša fakty, ktoré sú pre „laického“\nčitateľa ľahko overiteľné a následne z nich dedukuje vlastné úsudky.“, s čím žalobcovia rozhodne\nnesúhlasia.. Pokiaľ žalovaní opakovane namietajú, že žalobcovia patria medzi subjekty, ktoré musia byť\nna pripravené na určitú formu kritiky oni sa samozrejme kritike nebránia, avšak výlučne za predpokladu,\nže takáto kritika by bola vecná, oprávnená, primeraná, objektívna a zakladajúca sa na overiteľných\nfaktoch. Obsah predmetnej tlačovej správy rozhodne nemožno považovať za primeranú a vecnú kritiku,\nktorá by sa zakladala výlučne na pravdivých faktoch a skutočnostiach, nakoľko najmä pri nepravdivých\ntvrdeniach tlačovej správy a ktoré žalovaný 2./ prezentuje v tlačovej správe ako pravdivé fakty, absentuje\nakýkoľvek vecný základ, resp. zdôvodnenie. K argumentácii žalovaného, že aj žalobcovia sa na adresu\nžalovaných v médiách opakovane vyjadrovali, v dôsledku čoho rovnako musia počítať s tým, že sa\nsami môžu stať predmetom kritiky žalobcovia uviedli, že ich verejné vyjadrenia a stanoviská týkajúce sa\nžalovaných a súvisiacich súdnych konaní mali charakter výlučne všeobecných, stručných a zdržanlivých\nstanovísk a konštatovaní vyplývajúcich jedine so záverov (právoplatných) rozhodnutí súdov, pričom\ntieto stanoviská a vyjadrenia poskytovali žalobcovia médiám výlučne a striktne v zastúpení klientov\n(veriteľov žalovaných), ktorých zastupovali v predmetných súdnych konaniach, a teda tlmočili jedine\nnázory a záujmy svojich klientov, ktoré predtým uplatňovali v zastúpení veriteľov v rámci súdnych\nkonaní (rozhodne tieto stanoviská neposkytovali ako súkromná fyzická osoba, resp. právnická osoba,\nale výlučne v zastúpení svojich klientov). Vo všetkých prípadoch zverejňovaných stanovísk žalobcov\nsa teda jednalo výlučne o všeobecné konštatovanie skutkového a právneho stavu daných právnych\nvecí, zisteného právoplatnými rozhodnutiami súdov, a to v postavení právneho zástupcu veriteľov, čo je\ndiametrálne odlišný postup resp. konanie, ktoré zvolili žalovaní zverejnením predmetnej tlačovej správy.\nVzhľadom na závery odvolacieho súdu (odsek 17. odôvodnenia Uznesenia sp. zn. 7Co/95/2021-273)\nneobstojí argument žalovaného 2./ že postupom súdu malo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu jeho\nslobody prejavu. Rovnako neobstojí argument žalovaného 2./ o znížení počtu klientov v dôsledku\nzverejnenia tlačovej správy, ktorí oni uvádzali v žalobe „iba“ ako doplňujúci argument, ktorým chceli\ndeklarovať, že nepriaznivé následky zverejnenia tlačovej správy (okrem iného) v podobe zníženia počtu\nklientov (a teda ohrozenie „podnikateľskej činnosti“ žalobcov) nielen hrozili, ale sa v praxi už aj reálne\nodzrkadlili.\n5.3. K námietka týkajúcich sa nesprávnosti rozsudku z dôvodu uloženia povinnosti žalovanému 2./\nzaslať ospravedlnenie za zverejnenie predmetnej tlačovej správy aj mediálnym subjektom - vlastníkom\ndomén, na ktorých bol zverejnené články, v ktorých bol premietnutý obsah predmetnej tlačovej správy\nuviedli, že samotným konaním žalovaných (majúc tým na mysli akt zverejnenia tlačovej správy na\nvlastnej stránke D..F..H.) bol obsah tlačovej správy verejne oznámený a „zaslaný“ (v užšom, resp.\nprenesenom slova zmysle) neznámemu množstvu adresátov z oblasti médií za účelom ďalšieho\nzverejnenia a šírenia širokej verejnosti. Skutočnosť, že obsah predmetnej tlačovej správy ihneď po\njej zverejnení na stránke D..F..H. prevzali viaceré média (bez ohľadu na to, že im tlačovú správu\n\nnezaslali priamo žalovaní za účelom zverejnenia), bola teda len prirodzeným následkom primárneho\nprotiprávneho aktu žalovaných (neoprávnený zásah do osobnostných práv a práva na ochranu dobrej\npovesti žalobcov, spočívajúci vo zverejnení predmetnej tlačovej správy na vlastnej webovej stránke).\nPráve z tohto dôvodu považujú žalobcovia postup súdu prvej inštancie za správny, keď zaviazal\nžalovaného 2./ na zaslanie ospravedlnenia spolu so žiadosťou o jeho zverejnenie práve tým mediálnym\nsubjektom, ktoré prevzali obsah predmetnej tlačovej správy do svojich článkov. Uloženie takejto\npovinnosti rozhodne nepredstavuje žiadny „neprimeraný“ zásah do práv žalovaného 2./, keďže sa\njedná len o prirodzené odstraňovanie škodlivých následkov neoprávneného zásahu žalovaného 2./ do\nosobnostných práv žalobcu 1./ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./.\n5.4. Žalobcovia nesúhlasili ani s argumentami žalobcu čo sa týka nevykonanie ním navrhovaného\ndôkazu (predloženie pokynu / súhlasu ). V prvom rade žalobcovia opakovane uviedli, že predmetný\npokyn / súhlas klientov neboli oprávnení počas konania predložiť, pretože by tým porušili elementárnu\npovinnosť mlčanlivosti, ktorou sú viazaní v zmysle zákona o advokácii. Tvrdenia žalobcov o tom, že\nrozhodne nekonali v konflikte záujmov svojich klientov boli totiž v konaní jednoznačne preukázané, už\nv samotnej žalobe a okrem toho boli tieto tvrdenia žalobcov preukázané aj samotným stanoviskom\nSlovenskej advokátskej komory, konkrétne v Oznámení SAK o odložení veci zo dňa 29.09.2021, v\nktorom SAK ako jediný orgán príslušný na posudzovanie a prípadné disciplinárne postihovanie postupu\nadvokáta pri zastupovaní klientov rozhodla o sťažnosti žalovaných tak, že došlo k odloženiu veci, keďže\nnebolo zistené žiadne porušenie povinnosti advokáta (žalobcu 2./ .\n5.5. Žalobcovia sa nestotožnili so špekulatívnou a účelovou argumentáciou žalovaného 2./ o údajnej\nnevykonateľnosti petitu žaloby, keď formulácie výroku III. si v žiadnych častiach neprotirečia, a teda\npredmetný výrok je zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. V zmysle ustálenej judikatúry (Nález ÚS SR\nsp. zn. I. ÚS 122/2012-47 Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/ 4542/2007) viazanosť súdu žalobným\nnávrhom uvedeným v žalobe (§ 216 ods. 1 C.s.p.) rozhodne neznamená viazanosť súdu doslovným\nznením navrhovaného petitu uvedeného v žalobe, pretože je to v konečnom dôsledku súd, ktorý\nrozhoduje o konkrétnej konečnej slovnej formulácii výroku rozhodnutia a preto neobstoja ani dôvody\nodvolania žalovaného 2./ v tomto smere a procesný postup súdu prvej inštancie bol správny, a teda\nrozhodne neznamenal porušenie práva žalovaného 2./.\n5.6. K nesprávnemu rozhodnutiu o nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanému 2./\nžalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne, pretože aj napriek výroku o „čiastočnom\nzamietnutí žaloby“ (výrok V.), v konečnom dôsledku mali voči žalovanému 2./ plný úspech. Podanou\nžalobou totiž sledovali cieľ, ktorým bolo (okrem uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa opätovného\nzverejnenia tlačovej správy ako zásahov do osobnostných práv žalobcu 1./ a do práva na ochranu\ndobrej povesti žalobcu 2./- viď výrok II.) uloženie povinnosti žalovaným zverejniť ospravedlnenie\nurčitého znenia na svojej webovej stránke, a tiež povinnosti zaslať rovnaké ospravedlnenie konkrétnym\nmediálnym subjektom so žiadosťou o jeho zverejnenie na ich webových stránkach. Tento cieľ bol\nvýrokmi III. a IV. jednoznačne naplnený, a to bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie v súlade s vyššie\ncitovanou judikatúrou (viď vyššie bod iii písm. e) mierne upravil konkrétne konečné znenie samotného\nospravedlnenia (v dôsledku čoho prakticky len po formálnej stránke výrokom V. „zamietol časť žaloby“).\n5.7. Žalobcovia nesúhlasili názorom žalovaného 2./ o nedostatočnom odôvodnení rozsudku vo\nvýrokoch II., III., IV., VII. , keď súd dostatočným spôsobom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil\npodstatné (rozhodujúce) skutočnosti vzťahujúce sa k napadnutým výrokom v dôsledku čoho je v\ntejto časti odôvodnenia rozsudku dostatočne presvedčivé a tým aj preskúmateľné. V tejto súvislosti\nžalobcovia opakovane poukazujú na podstatnú (pomerne podrobnú) časť odôvodnenia rozsudku,\nodseky 29. až 36. odôvodnenia keď aj vzhľadom na ustálenú konštantnú judikatúru tak národných, ako\naj nadnárodných súdov odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,\nči pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a\nrelevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS\n200/09 a podobne).\n6. Žalovaný 1./ sa k odvolaniu žalovaného 2./ písomne nevyjadril.\n7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1./, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté výroky I., VI.\nPotvrdil a priznal mu voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trval na tom, že v konaní\nnie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobcovia počas celého konania nijakým spôsobom nepreukázali,\nkto je autorom Tlačovej správy a ani kto Tlačovú správu zverejnil na webovej stránke a vo vzťahu k\nnemu nepredložili jediný dôkaz, ktorý by preukazoval (i) vlastníctvo (alebo prevádzkovanie) domény\nD..F..H. žalovaným 1./ (ii) vyhotovenie Tlačovej správy žalovaným 1./, (iii) zverejnenie Tlačovej správy\nžalovaným 1./ a ani (iv) akékoľvek rozširovanie Tlačovej správy žalovaným 1./. Jediným argumentom vo\nvzťahu k jeho založeniu pasívnej vecnej legitimácie bolo, že Tlačová správa sa týkala aj jeho. Vo vzťahu\n\nk tomuto argumentu uviedol, že akákoľvek osoba sa môže vyjadrovať k veciam, ktoré sa týkajú napríklad\nžalobcov a/alebo žalovaného 1./. Ak sa nejaká téma týka žalovaného 1./, ešte to neznamená, že každé\nvyjadrenie k tejto téme možno bez ďalšieho automaticky prisudzovať žalovanému\n1./.\nArgument žalobcov, že na webovej stránke D..F..H. sú pravidelne zverejňované informácie týkajúce sa\nvšetkých spoločností patriacich do skupiny ARCA, je v tomto prípade absolútne irelevantný. Doména\nD..F..H. nie je vo vlastníctve žalovaného 1./ a on ani nie je jej prevádzkovateľom. Argument, že\npredmet Tlačovej správy sa týka súdnych konaní, v ktorých sporovou stranou je žalovaný 1./ je potom\nrovnako absolútne irelevantný. Fakt, že on je sporovou stranou súdnych konaní, ktoré boli predmetom\nTlačovej správy, rovnako nemožno považovať za dôkaz toho, že by mal byť tvorcom Tlačovej správy\nalebo, že by mal Tlačovú správu zverejniť. K tvrdeniu, že pasívna vecná legitimácia je založená\ntým, že podal na žalobcov sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, žalovaný 1./ uviedol, že sa\nmôže stotožniť s akýmkoľvek názorom a využiť svoje zákonné právo na podanie sťažnosti príslušnému\norgánu pre podozrenie z porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov (alebo v tomto prípade\naj stavovských predpisov). Ničím nepodložené špekulácie, že autor sťažnosti podanej na Slovenskú\nadvokátsku komoru „musí“ byť aj autorom Tlačovej správy neboli žalobcami nijako preukázané, a preto\nide výlučne o dohady Žalobcov účelovo prezentované ako fakty. Za absolútne neprijateľný považoval\nargument, že má byť pasívne vecne legitimovaný v z dôvodu, že sa v rámci konania vyjadroval k obsahu\nTlačovej správy. Samotný žalobcovia spôsobili vedenie konania voči nemu, keď podali žalobu aj voči\nnemu a je potom absurdné očakávať, že sa nebude v konaní náležite brániť a vyjadrovať ku všetkým\nrelevantným skutočnostiam. Je práve na ťarchu žalobcov, že ho zažalovali žalovaného 1., ktorý nie je v\nkonaní pasívne vecne legitimovaný. . K „poukázaniu“ žalobcov na konanie o nariadenie neodkladného\nopatrenia, v rámci ktorého mal Okresný súd Bratislava II podľa žalobcov dospieť k záveru o existencii\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1./ uviedol, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie\nje konaním vo veci samej.\n7.1. K žiadosti, aby v prípade, ak odvolací súd potvrdí výrok I. a VI., jemu nebola priznaná náhrada\ntrov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, uviedol, že táto je v celom rozsahu neoprávnená.\nŽalobcovia si sami vybrali subjekty, ktoré označili v konaní za žalovaných, čím zapríčinili začatie a\nvedenie konania voči žalovaným. Fakt, že boli nesprávne subjektívne presvedčení o existencii pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného 1./, nezakladá žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257\nC.s.p.. . V zmysle uvedeného neexistuje žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval\nnepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1./.\n7.2. Nad rámec uvedeného žalovaný 1./ uviedol, že trvá na tom, že žalobcovia nijakým spôsobom\nnepreukázali vlastníctvo domény D..F..H. žiadnym zo žalovaných, a rovnako nepreukázali, že by\nktorýkoľvek zo žalovaných vytvoril a/alebo zverejnil Tlačovú správu. Tlačová správa nijakým spôsobom\nnezasiahla do práv ktoréhokoľvek zo žalobcov, keďže Tlačová správa vychádzala z pravdivých a\noveriteľných faktov a obsahovala výlučne hodnotiace úsudky a názory jej autora. V rámci konania\nžalovaní predložili rozsiahlu judikatúru, v zmysle ktorej advokát je verejnou osobou, ktorá musí znášať\nvyššiu mieru kritiky od tretích osôb, pričom platí prezumpcia, že táto kritika je dovolená. Autor Tlačovej\nsprávy pritom v Tlačovej správe vyjadril výlučne svoje názory a hodnotiace úsudky v rámci svojho\nústavou garantovaného práva na slobodu prejavu. Žalobcovia pritom mali v rámci konania možnosť\npreukázať svoje tvrdenia o nepravdivosti hodnotiacich úsudkov vychádzajúcich z Tlačovej správy, a\nto predložením výslovného súhlasu všetkých klientov (Navrhovaný dôkaz). Okresný súd Bratislava II\nvyzval žalobcov na predloženie Navrhovaného dôkazu, Žalobcovia sa však jeho predloženiu po celý čas\nvedenia konania účelovo bránili, pravdepodobne z dôvodu, že Navrhovaný dôkaz vôbec neexistuje. Ak\nvšak Navrhovaný dôkaz neexistuje, v takom prípade sú hodnotiace úsudky vyjadrené v Tlačovej správe\nviac než opodstatnené.\n8. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.\n9. Žalobcovia vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného 1./ uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú\nsvojho odvolania vrátane odvolacieho petitu. Žalovaný 1./ iba naďalej opakuje svoju argumentáciu\nprezentovanú v jeho predchádzajúcich písomných podaniach, ako aj počas celého konania, ktorú však\núčinným spôsobom spochybnili (najmä pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie\nvo veci samej) nielen počas samotného konania, ale následne aj v odvolaní zo dňa 14.02.2023\nkeďže prakticky voči všetkým prezentovaným tvrdeniam žalovaného 1./ uvádzali svoje stanoviská\na argumentáciu počas celého konania vo svojich predchádzajúcich vyjadrenia, ktorých sa v týchto\nintenciách žalobcovia aj naďalej pridržiavajú. Uviedli k reakcii žalovaného 1./ že sú si vedomí faktu,\nže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej, a teda sa počas neho\nnevykonáva riadne a vyčerpávajúce dokazovanie, to však podľa nich nič nemení na tom, že pokiaľ súd\nprvej inštancie dospeje v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia k jednoznačnému záveru\n\no existencii pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1./ rade, a následne rovnaký súd v rámci konania\nvo veci samej dospeje v rovnakej otázke k presne opačnému záveru, mal by tento súd v odôvodnení\nrozsudku vo veci samej dostatočným spôsobom vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr\nvysloveného právneho názoru (a to aj v prípade, ak mu nepredchádzalo riadne vykonané dokazovanie).\n10. Žalovaný 2./ vo svojej replike k vyjadreniu žalobcov 1./,2./ pomerne rozsiahlo zopakoval svoje\nodvolacie argumenty a žiadal aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu. Trval\nna tom, že žalobcovia nepreukázali jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní a rovnako, že nie je\nzrejmé a už vôbec nie je ničím preukázané od čoho žalobcovia odvádzajú aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobcu 1./ v konaní. Žalovaný 2./ mal naďalej zato, že Tlačová správa vychádzala z pravdivých\na overiteľných faktov a obsahovala výlučne názorovú kritiku a hodnotiace úsudky jej autora a že\nzverejnením Tlačovej správy nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, pretože obsah Tlačovej\nsprávy má faktický predpoklad v skutočnostiach v nej opísaných, kritika v nej obsiahnutá je vecná,\nodôvodnená a objektívna, preto Tlačová správa, resp. jej obsah nie je spôsobilá na to, aby akýmkoľvek\nspôsobom zasiahla do osobnostných práv a práva na dobrú povesť žalobcov, ktorí a nikdy počas konania\nnepreukázali opak. Žalovaný 2./ opakovane zdôraznil, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali,\nže žalovaní mali obsah Tlačovej správy zaslať akýmkoľvek médiám. Navyše žiadny z predmetných\nčlánkov neodkazuje na akýkoľvek materiál, ktorý by mal byť tomu-ktorému médiu doručený či akokoľvek\nodporučený. To, že akékoľvek médium prevezme informáciu z webovej stránky pritom nemôže byť\nzodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na jeho ťarchu. Preto nie je opodstatnené mu uložiť\npovinnosť zaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom\ndomén bližšie špecifikovaným vo výroku IV. rozsudku. Žalovaný 2./ zotrval aj na námietkach, že súd\nprvej inštancie pochybil pri nevykonaní ním navrhovaného dôkazu, v rozpore s prejednacím princípom\nsporového konania zhojil vady neurčitosti a nevykonateľnosti petitu čím súd prvej inštancie porušil jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces, ktoré bolo rovnako porušené aj dôvodu absencie zjavného a\nzreteľného odôvodnenia rozsudku. Žalovaný 2./ mal naďalej aj zato, že odôvodnenie rozhodnutia o\npriznaní nároku žalobcov na náhradu trov konania voči nemu je v rozpore s výrokovou časťou rozsudku,\nkeďže z výrokovej časti jednoznačne vyplýva, že žaloba bola čiastočne zamietnutá a žalobcovia nemali\nv konaní plný úspech.\n11. Žalobcovia v duplike k replike žalovaného 2./ uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú obsahu\nsvojho Vyjadrenia zo dňa 20.03.2023, v ktorom pomerne rozsiahlym spôsobom reagovali na obsah\nodvolania žalovaného 2./, poukazujúc pri tom na správnosť, zákonnosť, určitosť, zrozumiteľnosť\na dostatočnú odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, s odôvodnením ktorého sa\n(v napadnutých častiach) žalobcovia naďalej v celom rozsahu stotožňujú. Naopak, tak odvolanie\nžalovaného 2./ ako aj jeho následné Vyjadrenie zo dňa 27.04.2023 považujú aj naďalej v celom rozsahu\nza nedôvodné. Následne vo svojej duplike len zopakovali všetky svoje tvrdenie, ktoré sú obsahom ich\ndoterajších písomných podaní v rámci odvolacieho konania.\n12. Žalovaný 1./ vo svojej duplike, ktorú podal k replike žalobcov uviedol, že trvá na svojich predošlých\nvyjadreniach a tvrdeniach a v celom rozsahu sa ich pridržiava a mal zato, že má za to, že súd prvej\ninštancie v rozsudku dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie o výroku I. a VI. a dospel\nk správnemu úsudku vo vzťahu k týmto výrokom na základe vykonaných dôkazov. Následne vo svojej\nduplike zopakoval dôvody a fakty, ktoré majú za následok, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný.\n13. Dupliku k replike žalobcov podal aj žalovaný 2./ ktorej obsahom sú všetky skutočnosti, ktoré boli zo\nstrany žalovaného 2./ uvedené vo všetkých jeho podaniach, rámci odvolacieho konania.\n14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní (napadnuté výroky I., II., II.,\nIV. VI., VII.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok\nbol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcov 1./,2./ ani žalovaného 2./ nie je dôvodné.\n15. Predmetom konania v danej veci je nárok na ochranu osobnosti žalobcu 1./ a dobrej povesti žalobcu\n2./ ktorí ako právni zástupcovia veriteľov žalovaných zabezpečujú právne služby v konkurznom konaní\n(reštrukturalizáciu) úpadcu - žalovaného 1./, ktorí svoj nárok odvíjajú od zverejnenej tlačovej správy\nna internetovej stránke D..F..H..\n16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n16.1. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n\n16.2. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n16.3. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa\nmožno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;\nmožno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.\n16.4. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah\ndo dobrej povesti právnickej osoby.\n16.5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n17. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného\ndokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré\nnie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd\nprvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie a po vyriešení\naktívnej legitimácii žalobcov 1./, 2./ (pozri odsek 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku) odôvodnil\nprečo považoval ich nárok voči žalovanému 1./ za nedôvodný a to pre nedostatok pasívnej legitimácie\n(pozri odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Čo sa týka výrokov II., III., IV. podrobne a\ndetailne uviedol (pozri odsek 27. až 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru,\nže žaloba týkajúca sa žalovaného 2./ je v časti (primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia\na zdržania sa neoprávneného zásahu v podobe opätovného uverejnenia tlačovej správy podľa § 13\nods. 1 a § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka) dôvodná. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil ako\ndospel k záverom, že sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti pri zásahu do práva na\nochranu osobnosti fyzickej osoby, ako aj do práva na dobrú povesť právnickej osobe a to konanie\ncontra legem, škodlivý následok (ujma) a kauzálny nexus t.j. príčinná súvislosť medzi protiprávnym\nkonaním a škodlivým následkom. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na\nskutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho\nrozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje\nrozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj\nodvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a\nk podstatným dôvodom odvolania žalobcov 1./,2./ a žalovaného 2./ považuje potrebné uviesť nasledovné\nfakty.\n18. Žalovaný 2./ v rámci odvolacieho konania zotrval na námietke týkajúcej sa nedostatku aktívnej\nlegitimácia žalobcu 1./ a nedostatku svoje pasívnej legitimácie (pozri odseky 4.1., 4.2.) a žalobcovia\ntrvali na tom, že v konaní je pasívne legitimovaný aj žalovaný 1./ (pozri odsek 3.1.,3.2.).\n18.1. S uvedenými námietkami sa vysporiadal súd prvej inštancie (pozri odsek 23. až 25. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku) a okrem dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za\npotrebné zdôrazniť, že týmito otázkami sa už zaoberal aj odvolací súd v konaní sp. zn. 7Co/95/2021\nv ktorom rozhodoval o odvolaní žalovaných proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. V\nrozhodnutí zo dňa 4.8.2021 sp. zn. 7Co/95/2021-273 okrem iného k aktívnej legitimácii žalobcu 1./\nuviedol, že konanie spočívajúce v zverejnení tlačovej správy je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných\npráv žalobcu 1./ ako advokáta ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./ ako advokátskej kancelárie.\nUvedené vyplýva z obsahu tlačovej správy, v rámci ktorej je bez pochybností označený tak žalobca\n1./ ako aj žalobca 2./. Naviac v zmysle zákona o advokácii žalobca 1./ ako advokát (fyzická osoba)\nvykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu 2./ v mene a na účet žalobcu 2./. Argumentácia žalovaných,\nže nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu 1./ nie je dôvodná, nakoľko oprávnenie\n(licencia) vykonávať advokátsku činnosť je viazané na žalobcu 1./ ako fyzickú osobu. Pokiaľ ide o\nnámietku žalovaných vo vzťahu k absencii ich pasívne vecnej legitimácie v konaní, odvolací súd\ndospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba voči žalovanému 2./, ktorý je\n\nmajiteľom/prevádzkovateľom domény D..F..H. je žalovaný 2./. Žalovaní uvedenú skutočnosť výslovne\nnepopreli ani účinne nevyvrátili, a bránili sa iba tým, že tlačovú správu na uvedenej webovej stránke\nreálne nevytvorili a nezverejnili. Vychádzajúc tak z toho, že žalovaný 2./ je majiteľom/prevádzkovateľom\nuvedenej domény, je zároveň zodpovedný za obsah, ktorý je na nej zverejnený (bez ohľadu na to, či sám\nvytvoril správu alebo ju vytvoril niekto iný alebo stránku dostatočne nezabezpečil pred jej prípadným\nzneužitím). Vzhľadom k uvedenému je spôsobilý spornú tlačovú správu odstrániť len žalovaný 2./, ako\nmajiteľ/prevádzkovateľ uvedenej domény. Berúc do úvahy vyššie uvedené potom nemožno žalovanému\n1./ uložiť povinnosť, ktorú nemôže splniť, keďže nie je majiteľom/prevádzkovateľom domény, na ktorej\nje prevádzkovaná webová stránka so zverejnenou tlačovou správou a nemôže do obsahu stránky\nzasahovať. Rovnako možno vyhodnotiť aj povinnosť voči žalovanému 1./ zdržať sa obdobných zásahov\ndo osobnostných práv žalobcu 1./ a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu 2./ v prípade, ak žalovaný\n1./ popiera \"autorstvo\" tlačovej správy. V danom prípade nemožno totiž nepochybne ustáliť, že tlačovú\nsprávu, hoci zverejnenú v jeho mene (žalovaného 1./), aj tento skutočne skoncipoval a udelil súhlas\nna jej umiestnenie na webovej stránke (ktorú skutočnosť výslovne poprel). Inými slovami, ak nebolo\ndostatočným spôsobom osvedčené, že žalovaný 1./, ktorý nie je majiteľom/prevádzkovateľom uvedenej\nwebovej (a teda nemôže ovplyvniť obsah na nej zverejnený) vytvoril obsah tlačovej správy alebo dal\nsúhlas na jej zverejnenie, nemôže niesť zodpovednosť za tvrdený zásah a potom mu nemožno ani uložiť\npovinnosť zdržať sa obdobných zásahov do budúcnosti.\n18.2. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod odchýliť sa od vyslovených právnych záverov súd prvej\ninštancie ako aj odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 7Co/95/2021-273, keď po rozhodnutí odvolacieho\nsúdu neboli stranami sporu predložené žiadne dôkazy, ktoré by uvedené závery vyvrátili, resp.\nspochybnili a žalobcovia, resp. žalovaný len zotrvali na svojich argumentoch. Vo vzťahu k žalovaným\n2./ namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov odvolací súd okrem vyššie uvedené\npovažuje len dodať, že aj s poukazom na závery v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 30Cdo/1310/2005, na ktorý\npoukázali aj žalobcovia má zato, že subjektom ochrany osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho\nzákonníka sú fyzické osoby (ktorou advokát jednoznačne je), bez ohľadu na ich povolanie, resp.\npodnikateľskú činnosť, pričom k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby môže dôjsť (okrem\niného) aj práve v súvislosti s povolaním resp. podnikateľskou činnosťou konkrétnej fyzickej osoby\nčo je aj daný prípad. Vo vzťahu k pasívnej legitimácie odvolací súd považuje za potrebné opätovne\nlen zdôrazniť, že zodpovedným subjektom je len majiteľ/prevádzkovateľ domény D..F..H. t.j. žalovaný\n2./. Skutočnosť, že žalovaný je majiteľom/prevádzkovateľom domény vyplýva zo samotnej lustrácie\nwebových domén, na ktorých bola tlačová správa zverejnená (teda vrátane domény D..F..H.) a aj z výpisu\nz webovej domény D..D..H. (č.l. 20 spisu) kde je ako kontakt na registrujúceho uvedené meno: M. N.;\nOrganizácia: Arca Investments, as; Ulica: Plynárenská 7/A; Mesto:Bratislava; PSČ: 82109; Krajina:SK;\nEmail: S..H.. Uvedené dôkazy podľa názoru jednoznačne preukazujú že žalovaný 2./ je majiteľom /\nprevádzkovateľom domény D..F..H. a teda jedine on je v konaní pasívne legitimovaným subjektom.\n18.3. Odvolací súd s poukazom s poukazom na všetky závery v odsekoch 18.1. až 18.2. nepovažuje\nza dôvodné námietky strán sporu týkajúce sa vecnej legitimácie v konaní (pozri odseky 3.1., 4.1.,4.2.).\nSamotná skutočnosť, že žalobcovia a žalovaný 2./ sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej\ninštancie resp. odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 7Co/95/2021, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej\nneodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory\nsúdov ich vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcov a žalovaného 2./ o legitimácii\nstrán sporu v konaní. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov, že súd prvej\ninštancie pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dospel v danom k záveru o\nexistencii pasívnej vecnej legitimácii nielen žalovaného 2./, ale aj žalovaného 1./ a kontexte tohto skôr\nvysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\n1./ v uznesení o neodkladnom opatrení zo dňa 24.05.2021, je potom rozsudok v jeho napadnutej\nčasti minimálne značne prekvapivý, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku\nani vôbec nevysvetľuje dôvody, pre ktoré sa odchýlil od svojho skôr vysloveného právneho názoru\n(pozri odsek 3.2.). Ak bolo uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa\n24.5.2021 sp. zn. 21C/29/2021-219 zmenené odvolací súdom uznesením sp.zn. 7Co/95/2021-273 a\nsúd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu prevzal jeho závery týkajúce sa nedostatku pasívnej\nlegitimácie žalovaného 1./, nie je žiadny dôvod aby v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodňoval\nodchýlenie od svojho pôvodného názoru.\n19. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalovaného 2./, že tlačová správa predstavuje vlastné\nnázory a hodnotiace úsudky jej autora, ktoré sa však nepochybne opierajú o pravdivé a overiteľné fakty a\nsú riadne zdôvodnené a nejde pritom o paušálnu kritiku bez akéhokoľvek vecného základu (pozri odsek\n4.3.,4.4.).\n\n19.1. Odvolací súd v prvom rade potrebuje zdôrazniť, že neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej\nosoby resp. ochrany do dobrej povesti právnickej soby možno vyvolať k slovom, písmom, obrazom\ni akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej)\npovahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku\nv prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky\nkladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne\nexistujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V\nzásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ\ntento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu\nna ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné\ntrvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo\npravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na\nčesť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne\nspôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických\nosôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých\nvýrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam,\nza ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny\nnázor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti\na prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek\ndokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej\nprezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to\nznamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať\nmedzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného\nporušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna\na primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika\nvychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok\nmusí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť\nkritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky\nčo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje\nz medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Pokiaľ\nide o kategorizáciu výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, je potrebné poznamenať, že v\nhraničných a sporných prípadoch môže jeden výrok obsahovať tak atribút skutkového tvrdenia, ako aj\natribút hodnotového súdu; potom ide o tzv. hybridné výroky; navyše posudzovaný výrok musí byť vždy\nvyhodnotený v širšom kontexte, a teda rozhodujúce bude celkové vyznenie dotknutého prejavu; súčasne\nje potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu\nako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ.\n19.2. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie v súlade so závermi predchádzajúcom odseku\nvyhodnotil obsah tlačovej správy, keď dospel k záveru, že už samotný nadpis obsahuje hodnotiaci\núsudok, prezentovaný ako fakt, a síce \"J. J. ako právny zástupca majiteľov dlhopisov spoločnosti Arca\nCapital Slovakia, a.s. koná v rozpore so záujmami jeho klientov\", keď tlačová správa toto tvrdenie ďalej\nrozvíja. Súd prvej inštancie pripustil, že v tlačovej správe sú úryvky faktov, odkaz na právnu úpravu\ntýkajúcu sa konkurzu (reštrukturalizácie), ktoré ale nepredstavujú podstatu sporu a tiež to automaticky\nneznamená, že celý obsah správy bude vecný a faktický. Žalovanými ponúknutá argumentácia v tomto\nsmere predstavuje iba účelovú citáciu a výňatok z tlačovej správy, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, tie\nnie sú spôsobilé prekryť účel tlačovej správy (naštrbiť dôveryhodnosť žalobcov ako právnych zástupcov\nveriteľov). V rámci tejto argumentácie sa žalovaní vyhli zvyšnému obsahu tlačovej správy, kde sa\nzamaskovane ako fakt uvádza hodnotiaci úsudok, že žalobca 1./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu, že\nmá zjavný konflikt záujmov, nekoná v najlepšom záujme a svojím konaním ohrozuje ekonomické záujmy\nveriteľov. Tieto formulácie týkajúce sa subjektívnych záverov žalovaných ohľadom konania žalobcov sú\npostavené automaticky na úroveň \"faktov\".\n19.3. Odvolací súd posudzujúc obsah správy nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa\ncelkového dojmu dospel k totožným záverom ako súd prvej inštancie, že tlačová správa síce vychádza\nz určitých faktov, ktoré žalovaný 2./ označil avšak tieto sú následne účelovo prispôsobené subjektívnymi\na difamujúcimi úsudkami, resp. nepravdivými a účelovo skresľujúcimi tvrdeniami žalovaného 2./ (ktoré\nnavyše nemajú žiaden bližší skutkový základ), ktoré sú postavené do celkového kontextu tlačovej správy\ntak, aby správa ako celok diskreditovala a dehonestovala žalobcov, že chcú zmariť reštrukturalizáciu,\nkonali v konflikte záujmov klientov, pri zastupovaní klientov porušili svoju povinnosť o mlčanlivosti pri\nposkytovaní právnych služieb jednotlivým klientom (pozri aj odsek 20.1.). Odvolací súd má zato, že sa\n\nnejedná sa o vecnú a dovolenú kritiku a tieto difamujúce tvrdenia zasahujú do práva žalobcu 1./ na\nochranu osobnosti resp. do práva žalobcu 2./ na ochranu dobrej povesti.\n20. Žalovaný 2./ trval na tom, že žalobcovia patria medzi verejné osoby, ktoré musia byť pripravené na\nto, že sa môžu stať objektom určitej kritiky u ktorej sú hranice akceptovateľnosti podstatne širšie, ako\nu bežných občanov (pozri odsek 4.4.) .\n20.1. Odvolací súd s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010,\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/124/2018) nespochybňuje argumenty žalovaného 2./, že advokát ako\nosoba patriaca do kategórie verejne činných osôb môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom\nsvojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú širšie, ako u \"bežných občanov\" (súkromných\nosôb). Aj keď je žalobca 1./ (resp. žalobca 2./) verejne činná osoba s vyššou mierou tolerancie ohľadne\nvýrokov na jeho osobu, nie je povinný znášať difamujúce tvrdenia bez skutkového základu, predmetom\nktorých je v podstate jeho obvinenie z konania v konflikte záujmov klientov a porušenia jeho práva\no mlčanlivosti. Sporné výroky v tlačovej správe preto aj podľa odvolacieho súdu predstavujú zásah\ndo osobnosti žalobcu 1./ resp. dobrej povesti žalobcu 2./, ktoré sú spôsobilé znížiť ich vážnosť v\nočiach odbornej ako aj laickej verejnosti. Odvolací súd len dodáva, že ochranu možno poskytnúť len\nvýrokom s pravdivým skutkovým základom, čo ale nie je daný prípad, keďže v konaní nebol preukázané\nžiadny konflikt záujmov u žalobcov pri zastupovaní klientov ani žiadne porušenie mlčanlivosti zo strany\nadvokáta pri poskytovaní právnych služieb jednotlivým klientom čo vyplýva aj z Oznámenia o odložení\nveci Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 90/713/2021 zo dňa 29.9.2021 (č.l. 368 spisu).\n21. Žalovaný 2./ namietal, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k poklesu ich\nklientov a už vôbec nepreukázali, že tento údajný pokles by mal súvisieť s Tlačovou správou a mal\nzato, že k žiadnym žalobcami prezentovaným údajne hroziacim následkom Tlačovej správy nedošlo a\nani neexistuje hrozba, že by k nim mohlo dôjsť (pozri odsek 4.5.).\n21.1. K uvedeným námietkam považuje odvolací súd poukázať nato, že aj keď v konaní nebolo\njednoznačne preukázané tvrdenie o poklese klientov žalobcov a v tomto smere je námietka žalovaného\ndôvodná, uvedené nemá vplyv na správnosť rozsudku v napadnutých častiach. Pre vznik zodpovednosti\nza neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne\nspôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky\npodmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej\nosoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí\nbyť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu jej\nosobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť\nbez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Za značné zníženie dôstojnosti či vážnosti\nfyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah\na trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý,\nkto by sa ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Z uvedeného dôvodu ani nevzniká osobe,\nktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok\nzníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.\n21.2. Z uvedených záverov vychádzal aj súd prvej inštancie, keď mal zato, že nie je tu rozhodujúce,\nči skutočne došlo k ujme (nevyžaduje sa vyvolanie následkov); postačuje objektívna spôsobilosť\npríslušného konania spôsobiť takú ujmu. Súd prvej inštancie dospel k preskúmateľnému záveru, že\nvychádzajúc z obsahu tlačovej správy, v ktorej je obsiahnuté konštatovanie, že žalobca 1./, ako\nadvokát v spoločnosti žalobcu 2./ sa snaží zmariť reštrukturalizáciu žalovaného 1./ a koná v rozpore\nso záujmami svojich klientov, možno prijať záver, že takéto konštatovanie je spôsobilé zasiahnuť\ndo osobnostných práv žalobcu 1./ , ako aj poškodiť dobrú povesť žalobcu 2./. Nejedná sa iba o\nmožný zásah spočívajúci v naštrbení dôvery medzi advokátom a klientom, ale aj z toho vyplývajúce\nohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcov, ktorou je poskytovanie právnych služieb a v neposlednom\nrade aj možná diskreditácia osoby advokáta a advokátskej spoločnosti, keďže prezentované konanie\nadvokáta je možné kvalifikovať ako porušenie povinností advokáta vyplývajúcich zo všeobecne právnych\npredpisov, ktoré môžu evokovať disciplinárne previnenie, resp. iné protiprávne konanie. Odvolací súd v\nsúlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že informácie a tvrdenia v tlačovej správe boli objektívne\nspôsobilé narušiť a ohroziť práva chránené § 11, resp. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto\nnebolo potrebné preukazovať vyvolanie samotných následkov ako napr. pokles klientov.\n21.3. Vo vzťahu k žalovanému 2./ naviac odvolací dodáva, že pre vznik zodpovednosti za zásah do\ndobrej povesti postačuje to, že je daná objektívna spôsobilosť privodiť (nemajetkovú) ujmu na dobrej\npovesti právnickej osoby. Táto právna konštrukcia tzv. objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu na dobrej\npovesti (tzv. potencialita ujmy) je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine\nprípadov objektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na\n\nochranu dobrej povesti právnickej osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa\nteda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne\nspôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t. j. bol spôsobilý tieto negatívne následky\nprivodiť; nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie občianskoprávna ochrana dobrej povesti je totiž založená na objektívnom princípe. (pozri rozhodnutie\nNS SR sp.zn. 4Cdo/213/2022).\n22. Žalovaný 2./ považoval rozsudok za nesprávny a neopodstatnený aj z dôvodu uloženia povinnosti\nzaslať ospravedlnenie za zverejnenie Tlačovej správy mediálnym subjektom - vlastníkom domén bližšie\nšpecifikovaným vo výroku IV. To, že si akékoľvek médium prevezme informáciu z webovej stránky\npritom nemôže byť zodpovednosťou žalovaného 2./ a nemôže byť na jeho ťarchu (pozri odsek 4.6.). V\nkonaní nebolo medzi stranami sporné, že obsah tlačovej správy zo dňa 10.3.2021 bol zverejnený na\ninternetových stránkach D..M..sk, D..M..sk, D..K..sk, D..M..H., D..D..sk keď nie je právne významné,\nže nebolo preukázané, že ich zverejnil žalovaný 2./. Ustálená súdna prax súdna prax (porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/265/2021 zo dňa 17.08.2022 uverejnené\nv zbierke ako R 55/2022) pripúšťa v sporoch o ochranu osobnosti uloženie povinnosti žalovanému\nodstrániť následky neoprávneného zásahu ospravedlnením sa uverejneným cestou iného tretieho\nsubjektu nezávislého na žalovanom, prípadne na platforme nepatriacej žalovanému, nezávislej od\nneho. Je tomu tak preto, že v určitých prípadoch sa odstránenie následkov neoprávnených zásahov\ndo práva na ochranu osobnosti javí ako najspravodlivejšie a najefektívnejšie spôsobom resp. na\ntom mieste, ako k samotnému zásahu došlo. Povinnosť zverejniť ospravedlnenie v tlači alebo na\ninternete je v sporoch o ochranu osobnosti v súdnej praxi bežný a žalovaný zodpovedá len za\nto, že urobí všetky kroky na splnenie povinnosti uloženej napadnutým rozsudkom, nie za samotný\nvýsledok (samotné zverejnenie). Pokiaľ súd prvej inštancie v prejednávanom spore uložil žalovanému\n2./ povinnosť zaslať Ospravedlnenie rovnakého znenia spolu so žiadosťou o jeho zverejnenie spôsobom\na vo forme zodpovedajúcim zverejneniu článkov obsahujúcich tlačovú správu zo dňa 10.03.2021,\nmediálnym subjektom a to vlastníkom domén uvedených vo výroku IV., riadne vymedzil rozsah\npovinnosti žalovaného 2./ z hľadiska jeho obsahu, určitosti, miesta a času a spôsobu vykonateľnosti a\nvýhrady žalovaného 2./ v tomto smere nemajú vplyv na správnosť tohto výroku.\n23. K námietkam žalovaného 2./ ohľadne nevykonania dôkazu a to Pokynu Veriteľov 1 (pozri odsek\n4.7.) odvolací súd poukazuje nato, že celkovo súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci\nzisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné,\nak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie\nje viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované\ndôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci\ndokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré\nsú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ako je tomu aj\nv tomto prípade. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie ďalšie navrhované dôkazy stranami sporu\nnevykonal a z akého dôvodu síce absentuje v odôvodnení napadnutého rozsudku ale túto skutočnosť\nsúd prvej inštancie odôvodnil priamo na pojednávaní dňa 11.11.2022 čo vyplýva zo zápisnice (č.l.\n1012 spisu) ale aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania, ktorý je uložená v registri - ESS,\nkeď zamietol návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu hospodárnosti. S uvedeným záverom\nsa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nepredstavuje porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces. Samotný nedostatok odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto\nsmere podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nepredstavuje takú intenzitu porušenia procesných\npráv žalovaného 2./ , že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Naviac, z práva na\nspravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo\nprocesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať\nsa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R\n42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012,\n3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012, v dôsledku čoho táto\nodvolacia námietka nie je spôsobilá privodiť pre žalovaného 2./ priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n24. Žalovaný 2./ v odvolaní namietal nevykonateľnosť a neurčitosť petitu a to poukazom na znenie\nvýroku III.\nv časti uloženia žalovanému 2./ zverejniť ospravedlnenie na titulné webovej stránke\nwebu D..F..H. a zároveň spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu Tlačovej správy, keď\n\nuvedené spôsoby zverejnenia ospravedlnenia si navzájom protirečia (pozri odsek 4.8.). Súd prvej\ninštancie uložil žalovanému 2./ povinnosť zverejniť ospravedlnenie na titulnej webovej stránke D..F..H.\nspôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy a to bez ohľadu na to, že tlačová\nspráva bola zverejnená v tzv. aktualitách webovej stránky. Práve tieto tzv. aktuality sú totiž súčasťou\ntitulnej stránky D..F..H.. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že formuláciou „...zverejniť\nna titulnej webovej stránke...“ súd v podstate len určil konkrétne „miesto“ kde má byť ospravedlnenie\nzverejnené (t. j. bez ohľadu na to, kde - v akej časti stránky bola zverejnená tlačová správa), a následne\nformuláciou „spôsobom a vo forme zodpovedajúcim zverejneniu tlačovej správy...“ súd vyjadril ďalšie\npožiadavky (atribúty) zverejnenia odlišné od „miesta“ zverejnenia, a to „spôsob“ a „formu“ zverejnenia\nospravedlnenia (teda najmä veľkosť, typ písma textu ospravedlnenia a pod.). Z uvedených dôvodov\nsi formulácie výroku III. v žiadnych častiach neprotirečia, predmetný výrok je zrozumiteľný, určitý a\nvykonateľný a argumenty žalovaného 2./ neobstoja.\n24.1. Za nedôvodné v tomto smere považuje odvolací súd aj ďalšie námietky žalovaného 2./, že tvrdenia\no neurčitosti a nevykonateľnosti petitu z dôvodu nevykonateľného označenia subjektov, ktoré sa majú\nospravedlniť žalobcom v súvislosti so zverejnením tlačovej správy, potvrdil aj Okresný súd Bratislava\nII, a to v odseku 39. odôvodnenia rozsudku, keď súd vo výroku III. „opravil“ neurčitý a nevykonateľný\npetit 2 tak, že ako subjekt, ktorý sa má ospravedlniť žalobcom, uviedol žalovaného 2./. Naviac zhojenie\nvady neurčitosti a nevykonateľnosti petitu rozhodnutím súdu je v rozpore s prejednacím princípom\nsporového konania, preto je uvedený procesný postup súdu nesprávny a porušuje právo žalovaného\n2./ na spravodlivý súdny proces (pozri odsek 4.8.). Súd prvej inštancie mal za neurčitú a nevykonateľnú\nžalobu v časti ospravedlnenia týkajúca sa aj vedenia žalovaných, teda R.. L. O. a R.. K. N. z dôvodu,\nže zaväzuje k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami konania, ktorá skutočnosť mal za následok\nzamietnutie žaloby vo zvyšnej časti (výrok V.) rozsudku. Keďže tento výrok nebol odvolaniami napadnutý\na nadobudol právoplatnosť sú v tomto námietky žalovaného 2./ o porušení jeho práva na spravodlivý\nsúdny proces bezpredmetné. Ak po zamietnutí žaloby v tejto časti a tiež po zamietnutí žaloby voči\nžalovanému 1./ súd prvej inštancie vo výroku III. v časti ospravedlnenia označenia subjektu, ktorý\nsa má ospravedlniť uviedol ako subjekt . \"Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, Plynárenská 7/\nA, Bratislava, IČO: 35975041“ t.j. žalovaného 2./ nie je vzhľadom na zamietnutie žaloby voči ďalším\nsubjektom jeho postupu čo vytknúť. Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že formuláciou žaloby\nohľadne vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia nie je súd viazaný, prípadné dôkazy na účely zistenia\nbudúcej vykonateľnosti rozhodnutia môže vykonať súd aj bez návrhu (§ 185 ods. 3 C.s.p.).\n25. Ďalšími námietkami žalovaného 2./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď\nv odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie\nsú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných\ndôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne\npripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.\nÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli\nzistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového\nstavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú\nnesprávnosť rozhodnutia.\n25.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovaného 2./ uvedenými v\nreplike (pozri odsek 10..) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v\nprípade nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie\n§ 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,\nktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366\nnajneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.\n26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých\nčastiach (výrok I., II., III., IV.) podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výrokov\no náhrade trov konania ( výrok VI., VII.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255\nods. 1 C.s.p. keď zohľadnil úspech žalovaného 1./ v konaní vo vzťahu k žalobcom a úspech žalobcov\nvo vzťahu k žalovanému 2./.\n\n27. Žalobcovia vo vzťahu VI. napadnutého rozsudku o priznaní náhrady trov konania žalovanému 1./ v\nplnom rozsahu 100 % uviedli, že ak odvolací súd dospeje k záveru o správnosti výroku I., ktorí napadli\nžiadali aby odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenia 257 C.s.p. a\nžalovanému 1./ náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa\npredpokladané citovaným ustanovením spočívajú práve v existencii objektívnych skutočností, ktoré boli\nobjektívne spôsobilé viesť k záveru o tom, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp.\nautormi predmetnej tlačovej správy (pozri odsek 3.3.).\n27.1. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal či nie je možne pri rozhodovaní o trovách konania\naplikovať ustanovenia § 257 C.s.p., ktoré je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje\nsúdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak\nmala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal a dospel k záveru\nže rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia v posudzovanej veci nie je opodstatnené.\nÚvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy\nzodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či\nsú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým,\nsociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k\nuplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce\npri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné\nosobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na\nmajetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu. Odvolací súd nezistil ani žiadne také správanie\nsa žalovaného 1./, ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní alebo ktoré by inak účelovo\nbránilo žalobcom domáhať sa ochrany nimi tvrdeného práva a rovnako nie sú dané dôvody hodné\nosobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých žalobcovi a uplatnil svoj návrh v konaní.\nŽalobcovia v spore nepreukázali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k\nzáveru, že od žalovaného 1./ možno spravodlivo požadovať, aby účelne vynaložené trovy konania\n(právneho zastúpenia) znášal z vlastných prostriedkov. Žalobcami tvrdená skutočnosť, že v čase\npodania žaloby a rovnako aj počas celého priebehu konania existovali objektívne skutočnosti, ktoré\nzakladali ich dôvodné presvedčenie, že to boli práve obaja žalovaní, ktorí boli pôvodcami resp. autormi\npredmetnej tlačovej správy, ktorú následne zverejnili na svojej webovej stránke D..F..H.. t.j. že aj\nžalovaný 1./ je v konaní pasívne legitimovaný sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného\nzreteľa. Ustanovenie § 257 C.s.p. možno aplikovať len v celkom výnimočných prípadoch ktorý nemôže\nbyť daný zamietnutím žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie keď žalovaný 1./ už pri svojom prvom\núkone počas konania ktorý mu patril (odvolanie vo či uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia)\nnamietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietal a preto nešlo z jeho strany o neskoré vznesenie\nnámietky nedostatku pasívnej legitimácie. Predmetné konanie a správanie sa strán sporu nevykazujú\nžiadne znaky výnimočnosti, ktoré by umožňovali aplikáciu § 257 C.s.p..\n28. Rovnako za nedôvodné odvolací súd považuje aj námietky žalovaného 2./ , že ak bola žaloba\nčiastočne zamietnutá, nie je možné konštatovať, že žalobcovia mali voči nemu v konaní plný úspech a\npreto súd mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá\nna náhradu trov konania právo v súlade s ust. § 255 C.s.p. (pozri odsek 4.9.).\n28.1. Aj keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech v\npomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. § 143 ods. 3 O.s.p. v znení do 30.6.2016) uplatnenie tohto\nprincípu však nie je v konaní vylúčené z dôvodu nutnosti interpretácie všeobecného ustanovenia §\n255 C.s.p v spojení aj s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 Civilného sporového poriadku, ktoré hovoria o\nspravodlivej ochrane porušených práv a tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité\nzákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. Podanou žalobou vo\nvzťahu k žalovanému 2./ sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zdržať sa opätovného zverejnenia\ntlačovej správy, uloženie povinnosti zverejniť ospravedlnenie určitého znenia na svojej webovej stránke\na tiež povinnosti zaslať rovnaké ospravedlnenie konkrétnym mediálnym subjektom so žiadosťou o jeho\nzverejnenie na ich webových stránkach pričom vo vzťahu k týmto petitom žaloby boli úspešní (pozri výrok\nII., III., IV.). Žalobcovia neboli úspešní len v časti ospravedlnenia, keď v písomnom ospravedlnení žiadali\naby sa im ospravedlnilo aj vedenie spoločnosti žalovaného 2./ a to R.. L. O. a R.. K. N., ktorá žaloba bola\nzamietnutá z dôvodu, že nie je možné zaviazať k určitému konaniu osoby, ktoré nie sú stranami sporu\n(výrok V.) . V danom prípade neúspech žalobcov bol vo vzťahu k priznanému nároku pomerne nepatrný\na to len vo vzťahu k tretím osobám a preto tento nepatrný neúspech nemal za následok nesprávnosť\nvýroku VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcom voči žalovanému 23./ priznaný nárok\nna náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.\n\n29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Odvolací súd odvolaniu žalobcov ani žalovaného 2./ nevyhovel a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., II., IV. VI., VII. potvrdil. Vzhľadom na uvedené mal\nžalovaný 1./ vo vzťahu k žalobcom v odvolacom konaní plný úspech vznikol mu voči žalobcom nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rovnako mali žalobcovia plný úspech vo vzťahu\nk žalovanému 2./ a vznikol im voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nO výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\n\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/29/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2012 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c"}, {"guid": "ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "33a2128e-3905-47b4-89e1-8274cd88c379:cb14eee2-b646-4205-93fd-671dbd444732", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5720202256.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5720202256.1"}, {"guid": "8298efe0-ab80-47da-a0ce-f4dee81cb1c7:8f5ab06b-7aaf-4b31-9d47-3fa8c2331250", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1", "spisova_znacka": "9Cdo/265/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/265/2021 z 17. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1"}, {"guid": "edeadf41-0a36-4663-9204-accb67a16fe0:8c556d9e-7cda-4a27-92b7-15e691367e89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7109235026.1", "spisova_znacka": "5Cdo/124/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/124/2018 z 29. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7109235026.1"}, {"guid": "c4d782d2-e300-4de3-bc2c-561d375bba14:f6b60b8d-7c8e-451e-bd7f-4946bb226842", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5121200010.1", "spisova_znacka": "7Co/95/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/95/2021 z 3. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5121200010.1"}], "citovane_v": []}