{"guid": "2177b000-2909-4434-92cb-f54d825cacad:192f41c4-1343-406c-a64b-784827e3b468", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1", "spisova_znacka": "4To/35/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/35/2024 z 20. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2025, sp. zn. 4To/35/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1", "identifikacne_cislo": "1222010437", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2025-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "nazov": "§ 288 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-288.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-288"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1", "nazov": "§ 364 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-288", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/192f41c4-1343-406c-a64b-784827e3b468", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/35/2024\n1222010437\n20. 03. 2025\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2025:1222010437.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany\nMolnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného U. A., pre prečin výtržníctva podľa § 364\nods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nI z 19.09.2023, sp. zn. B2-6T/48/2022, na verejnom zasadnutí konanom 20. marca 2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.\nNa základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovaný U. A., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom D. ulica č. XX, Q., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce\nnad Parnou v inej trestnej veci,\nuznáva za vinného, že\ndňa 16. januára 2021 v čase okolo 04.00 hod. v Q. na D. ulici č. XX pred vchodom do bytového\ndomu pri detskom ihrisku bez zjavnej príčiny fyzicky napadol poškodeného V. A. a to tak, že ho\nopakovane minimálne 4 až 5 krát päsťou udrel do oblasti tváre, pričom keď sa poškodený bránil, pretiahol\npoškodenému bundu cez jeho hlavu a pokračoval v jeho bití, až kým sa poškodenému nepodarilo od\nobvineného odtrhnúť, pričom pri útoku došlo k roztrhaniu bundy a poškodeniu dioptrických okuliarov\npoškodeného a spôsobeniu hematómov na ľavej strane tváre poškodeného, ktoré si vyžiadali lekárske\nošetrenie s dobou liečenia do 7 dní,\n\nteda\nna mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného,\nčím spáchal\nprečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.\nZa to sa\nodsudzuje\npodľa § 364 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 8\n(osem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd zaraďuje obžalovaného na\nvýkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.\n4, Q. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 19.09.2023, sp. zn. B2-6T/48/2022, bol obžalovaný U. A.\nuznaný za vinného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom\nzáklade uvedenom vo výroku tohto rozsudku.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38\nods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 12 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený V. A. s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný\nna civilný proces.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.\nV písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil\ndôkaznú situáciu, najmä vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré smerovali v neprospech obžalovaného. Je\nnesporné, že k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným naozaj prišlo, avšak tak, ako uvádza\nobžalovaný, ako aj svedok W. bol to práve poškodený, ktorý vyprovokoval celý incident. Zo strany\nobžalovaného išlo o konanie v nutnej obrane. Celé konanie podľa názoru obhajoby bolo možné riešiť aj\npriestupkovým konaním. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky žalovaného\ntrestného činu. Jednoznačne sú tu pochybnosti o zavinení obžalovaného, ktoré je potrebné vyhodnotiť\nv prospech obžalovaného podľa zásady in dubio pro reo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací\nsúd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie bolo podľa\n§ 294 ods. 1 Trestného poriadku vykonané v neprítomnosti poškodeného V. A.. Na verejnom zasadnutí\nbol v rámci vykonaného dokazovania podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s použitím § 269 Trestného\nporiadku oboznámený aktualizovaný odpis registra trestov a spis Mestského súdu Bratislava I sp. zn.\n17T/77/2024, z neho rozsudok zo 14.11.2024, sp. zn. 17T/77/2024.\nObhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom v rámci konečného návrhu\nuviedol, že vzhľadom na doplnenie dokazovania navrhuje, aby krajský súd postupoval podľa § 44\nTrestného zákona a upustil od uloženia súhrnného trestu a to vo vzťahu k rozsudku Mestského Bratislava\nI zo 14.11.2024, sp. zn. 17T/77/2024.\nProkurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319\nTrestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.\nObžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že v čase skutku mal hektické obdobie, svojho konania\nľutuje, už sa to nebude opakovať.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1\nalebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\n\nporiadku Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ako\nuvádzal v podanom odvolaní.\nOdvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného\ntrestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného\nporiadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového\nstavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný U. A.. Na tomto základe potom prvostupňový súd\nvyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.\nAni odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého\nrozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi\njednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa v kritickom čase a za daných okolností, ako\naj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, dopustil konania, ktoré je opísané v skutkovej\nvete prvostupňového rozsudku.\nVina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým konzistentnou, presvedčivou a nerozpornou\nvýpoveďou poškodeného svedka V. A., (prečítanou) výpoveďou svedka C. B. a listinnými dôkazmi zápisnicou o trestnom oznámení, lekárskymi správami ohľadom zranení poškodeného a jeho ošetrenia,\nsprávou z Miestneho úradu F. a podporne aj dôkazmi ohľadom poškodených vecí.\nOdvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným\nspôsobom popísal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a\nakými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali a z\nodôvodnenia rozsudku bolo zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a napokon aj to, akými právnymi\núvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.\nVýroky napadnutého rozsudku sú výsledkom hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní\nzákonným spôsobom, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové a právne závery, ktoré\nsi v plnom rozsahu osvojil aj odvolací súd. Vzhľadom na rozvedené dôvody, ktoré viedli súd prvého\nstupňa k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku a ktoré sú obsiahnuté v jeho odôvodnení, krajský súd naň\nv podrobnostiach odkazuje, nakoľko ich opätovné uvádzanie by bolo len ich duplicitným opakovaním.\nAj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za neopodstatnené, ktoré nemajú oporu\nvo vykonaných dôkazoch a ich náležitom vyhodnotení spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku.\nV tejto súvislosti krajský súd nadväzujúc na konštatované uvádza, že verzia obžalovaného, že to bol\npráve poškodený V. A., kto s obžalovaným vyvolal slovnú potýčku a na obžalovaného sa zahnal (čomu\nsa obžalovaný vyhol a dal poškodenému facku), nie je relevantne podporená žiadnym ďalším dôkazom.\nNavyše, na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania,\nv rámci ktorej uviedol, že to, čo sa mu kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia, sa zakladá na\npravde v plnom rozsahu, avšak nie je stotožnený s tým, že vec je posudzovaná ako trestný čin. V rámci\nvyjadrenia sa k tomuto rozporu obžalovaný síce nepresvedčivo dodal, že takto pred vyšetrovateľom\nnevypovedal, avšak po nahliadnutí do súdneho spisu potvrdil autenticitu svojho podpisu pod svojou\nvýpoveďou z prípravného konania.\nPokiaľ svedok L. W. vypovedal, že najskôr poškodený osočil obžalovaného a konflikt pokračoval ďalej,\nje nevyhnutné zároveň zdôrazniť aj nasledujúce tvrdenia tohto svedka, ktorý vypovedal, že následná\nslovná hádka medzi obžalovaným a poškodeným trvala asi 2 - 3 minúty, potom poškodený vytiahol nôž\n- vyskakovačku, na čo obžalovaný do poškodeného sotil a na zemi sa obžalovaný a poškodený pobili,\npričom ku konfliktu došlo vo Vrakuni asi 10 min. po tom, čo odišli z podniku XXX.\nTvrdenie svedka L. W. o okolnostiach vytiahnutia noža zo strany poškodeného však nekorešponduje\nnielen s výpoveďou poškodeného, ale dokonca ani s výpoveďou obžalovaného. Totiž obžalovaný\nzhodne s poškodeným uviedli, že vytiahnutím noža zo strany poškodeného sa konflikt medzi nimi\npo predchádzajúcom incidente už ukončil a každý išiel svojou cestou. Výpoveď svedka L. W. činí\nnedôveryhodnou aj tvrdenie, že ku konfliktu došlo asi 10 min. po tom, čo odišli z podniku XXX. Z\n\noboznámenej správy Miestneho úradu pritom vyplynulo, že prevádzkový čas podniku XXX bol v danom\nčase v časovom rozpätí 08.00 - 23.00 hod. a to, že k skutku došlo cca o 04:00 hod., možno dedukovať\nz výpovede poškodeného a z listinných dôkazov.\nNa strane druhej výpoveď poškodeného, že niekto zakričal meno poškodeného, následne oproti nemu\nvystúpil obžalovaný, ktorý poškodeného bez akejkoľvek príčiny udrel do tváre, udieral ho aj po tele,\npretiahol mu bundu cez hlavu, ktorú mu pri útoku roztrhol a poškodil mu aj okuliare, nebola (okrem\nvýpovede obžalovaného a svedka L. W.) nijako spochybnená a už vôbec nie vyvrátená žiadnym ďalším\ndôkazom a je podporená tak výpoveďou svedka C. B., ktorý potvrdil rozhodujúce okolnosti týkajúce sa\ntoho, že daného dňa v noci niekto kričal na poškodeného a videl, ako k poškodenému prišiel obžalovaný,\nktorý poškodeného udrel do tváre a poškodený sa začal brániť, ako aj listinnými dôkazmi - zápisnicou\no trestnom oznámení, z lekárskych správ ohľadom zranení poškodeného a jeho ošetrenia a správou z\nMiestneho úradu F. a podporne aj dôkazmi ohľadom poškodenia vecí.\nOdvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa neuveril výpovedi obžalovaného na hlavnom\npojednávaní, túto považoval za účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.\nV súvislosti s odvolacou námietkou obžalovaného, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú\nsituáciu, najmä vyhodnotil len tie dôkazy, ktoré smerovali v neprospech obžalovaného, krajský súd\npoznamenáva, že právny poriadok nepozná právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to,\naby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej\npožiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky vyhovieť návrhom strán na\ndoplnenie dokazovania, pretože v zmysle § 2 ods. 10 a ods. 11 Trestného poriadku má v rámci rozsahu\nvlastnej úvahy možnosť zvoliť dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Okrem toho, súd prvého\nstupňa vyhovel návrhu obžalovaného na predvolanie a výsluch ním uvedených svedkov a vyhodnotil\nvšetky vykonané dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd preto uzatvára a opakuje, že\nv konaní pred mestským súdom boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom skutkový stav veci bol\nzistený v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti.\nKrajský súd považoval za nedôvodné aj tie odvolacie námietky obžalovaného, ktorými navrhoval\ncelé konanie riešiť priestupkovým konaním, resp. podľa ktorých išlo o konanie v nutnej obrane.\nV zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť\njedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda\nv zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (uznesenie najvyššieho súdu\nz13.08.2013, sp. zn. 2Tdo/35/2013 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR\n6/2014 pod č. 96, ale aj právny názor uvedený v uznesení najvyššieho súdu z 28.07.2015, sp.\nzn. 2Tdo/41/2015). Avšak aj bez ohľadu na túto rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu má krajský\nsúd za to, že v posudzovanej trestnej veci by bolo uplatňovanie princípu „ultima ratio“ neprípustné,\nnakoľko závažnosť žalovaného trestného činu s ohľadom na spôsob jeho spáchania a spôsobený\nnásledok presahuje rámec možností vyvodzovania zodpovednosti obžalovaného iba prostredníctvom\npriestupkového konania. Inak povedané, závažnosť konania obžalovaného dosiahla taký stupeň, ktorý\nsi vyžaduje vyvodzovanie práve trestnoprávnej zodpovednosti. O konanie v nutnej obrane nemohlo ísť\nzo strany obžalovaného predovšetkým preto, že nebola naplnená kľúčová podmienka a to, že nešlo o\nodvracanie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku zo strany poškodeného tak, ako to vyplynulo z\nvykonaného dokazovania.\nAj aplikácia zásady in dubio pro reo, ktorej sa svojim odvolaním domáhal obžalovaný, je v posudzovanom\nprípade vylúčená tak, ako to vysvetlil už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nSumarizujúc všetky vyššie rozvedené skutočnosti krajský súd uzatvára, že všetky vo veci vykonané\ndôkazy vytvárajú ucelenú, logickú a na seba nadväzujúcu a vzájomne sa doplňujúcu reťaz\ndôkazov, ktorých náležité a zásadám správneho logického usudzovania zodpovedajúce vyhodnotenie\nnepripúšťalo iný záver, než je záver o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Tento skutok napĺňa\nvšetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona.\n\nNa podklade uvedených úvah odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním boli rozhodné\nskutkové okolnosti preukázané v rovine požadovaného najvyššieho možného stupňa istoty, ktoré možno\nod ľudského poznania požadovať, t. j. na úrovni pravidla „istoty bez rozumných pochybností.“\nApelačným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že v priebehu odvolacieho\nkonania došlo k podstatnej zmene Trestného zákona. Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č.\n40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon a ktorý okrem iných zmien priniesol aj novú právnu\núpravu ohľadom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom došlo aj k odstráneniu povinnej úpravy\nhraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.\nPoužitie nového práva je potrebné posudzovať ako celok, aby konečný výsledok bol pre páchateľa\npriaznivejší. Nutné je hodnotiť starý a nový zákon tak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako aj so\nzreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona. Pri posúdení otázky, aký zákon použiť,\nnemôže teda ísť len o porovnanie trestných sadzieb starého a nového zákona. Rozhodný je pritom\nvýsledok trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku páchateľovi za konkrétnych posudzovaných\nokolností uložené (R 11/1991).\nVzhľadom na uvedené bolo nutné zrušiť všetky výroky napadnutého rozsudku, pretože bolo potrebné\ns poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, rozhodnúť o vine a treste tak, aby uvedené výroky\nzodpovedali ustanoveniam Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a to za nezmenených skutkových\nokolností, nakoľko je vylúčené, aby v odsudzujúcom rozsudku toho istého páchateľa bol vo výroku o\nvine ohľadom jediného skutku použitý skorší Trestný zákon a zároveň bol uložený trest za ten istý skutok\npodľa neskoršieho Trestného zákona.\nNakoľko odvolací súd z dôvodu zmeny právnej úpravy zrušil celý výrok o vine napadnutého rozsudku,\nv zmysle § 321 ods. 3 Trestného poriadku musel obligatórne zrušiť aj celý výrok o treste, nakoľko tento\nmal vo výroku o vine svoj podklad.\nPri individualizovaní ukladaného trestu je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery\nmusí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež\npotrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34\nods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá\nrozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad\npre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 o účele trestu je spolu s § 33a\nTrestného zákona účinného od 06.08.2024 a § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024\nzákladným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený\ntrest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí\nod páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery\nna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho\nvyplynúť.\nNepochybil mestský súd, keď nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a naproti tomu vzhliadol jednu\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol v\nminulosti za trestný čin odsúdený.\nVýchodisko pre ukladanie trestu odňatia slobody predstavovala trestná sadzba pre prečin výtržníctva\npodľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a to v rozpätí až na 3 roky (na\nrozdiel od prvostupňového rozsudku, kde sa postupovalo podľa režimu v zmysle § 38 ods. 4 Trestného\nzákona účinného do 05.08.2024 a trestná sadzba bola upravená v rozpätí od 1 roka do 3 rokov).\nOdvolací súd v súlade so stavom veci prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,\npohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a\nmožnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody\na odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s\n\npoškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania predmetného skutku. Pri určovaní druhu\ntrestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným\nčinom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.\nKrajský súd v Bratislave uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v dolnej\ntretine trestnej sadzby, ktorá v sebe dostatočne zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a\nzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Treba tiež zdôrazniť, že na dosiahnutie\núčelu trestu bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie a represie.\nZ hľadiska tejto zásady je v tejto konkrétnej trestnej veci možné považovať v takejto výmere uložený\ntrest odňatia slobody za zákonný a primeraný. S poukazom tak na charakter skutku, okolnosti prípadu\n(poškodenému pri útoku poškodil bundu a okuliare a na tvári mu spôsobil zranenie vyžadujúce si lekárske\nošetrenie s dobou liečenia do 7 dní), ako aj osobu obžalovaného (prítomnosť alkoholu a jeho snaha\n„vytiahnuť“ sa pred kamarátmi) i jeho kriminálnu minulosť (obžalovaný sa skutku dopustil len 4 mesiace\npo predchádzajúcom inom jeho odsúdení, pričom v aktuálnom odpise registra trestov má evidované\nuž 3 záznamy), krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest\nodňatia slobody, neprichádzal do úvahy, čomu napokon bráni aj okolnosť, že stíhanej trestnej činnosti\nsa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto smere je preto odôvodnené také\npreventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti,\npričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia\nslobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k\ndodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania\ntrestnej činnosti.\nPokiaľ obhajoba na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhovala, aby krajský súd podľa § 44\nTrestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Mestského Bratislava I zo\n14.11.2024, sp. zn. 17T/77/2024, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že skutku vo veci Mestského\nBratislava I sp. zn. 17T/77/2024 sa obžalovaný dopustil dňa 12.04.2024, pričom odsudzujúci rozsudok\nza trestný čin, ktorého sa dopustil v teraz posudzovanom prípade, bol súdom prvého stupňa vyhlásený\ndňa 09.09.2023. to znamená, že v danom prípade nejde o súbeh trestnej činnosti, za ktorú by bolo\nmožné uložiť súhrnný trest, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu, ale ide o (nepravú) recidívu.\nZáverom tejto časti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že na podklade odvolania podaného v prospech\nobžalovaného považoval za dôvodné znížiť pôvodne uložený trest odňatia slobody o 4 mesiace, čo\nreflektuje na stratu možnosti povinnej úpravy hraníc trestnej sadzby v neprospech obžalovaného v\nnadväznosti na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi v režime podľa § 38 ods. 4 Trestného\nzákona účinného do 05.08.2024.\nSúd prvého stupňa nepochybil, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na\nvýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko\nobžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaného trestného činu nebol vo\nvýkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\nV neposlednom rade odvolací súd do svojho rozhodnutia prebral aj výrok o odkázaní poškodeného V.\nA. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko uvedený výrok zodpovedal stavu veci\naj zákonu.\nVzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy Krajský súd v Bratislave ako súd\nodvolací rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods.\n3 Trestného poriadku mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/48/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}