{"guid": "b74fbadd-4d69-47fa-9797-9914f55d0332:52df85f6-6023-4c9a-a7f5-ea6eaaa2cb79", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1", "spisova_znacka": "2Co/47/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/47/2025 z 8. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2025, sp. zn. 2Co/47/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1", "identifikacne_cislo": "1222201402", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2025-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52df85f6-6023-4c9a-a7f5-ea6eaaa2cb79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/47/2025\n1222201402\n08. 10. 2025\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2025:1222201402.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: T.. A. Š., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom A. J. X, K., zastúpený JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM., advokát so sídlom\nŽabotova 2/B, Bratislava, IČO: 52 233 774, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho\npráva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-51C/17/2022-139 zo dňa\n30.09.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-51C/17/2022-139 zo dňa 30.09.2024\np o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. B2-51C/17/2022-139 zo dňa\n30.09.2024 žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n2. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že žalobca výlučným vlastníkom oddelenej\nparcely registra „C“ KN, parc. č. XXX/XX, o výmere 40 m2, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne\núzemie Ružinov, podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Geodetika, s.r.o. z parcely\nregistra „C“ KN č. XXX/XX, ktorá má výmeru 498 m2, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie\nP., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na základe vydržania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že\nsplnil zákonné podmienky, aby mu súd po podaní žaloby a po vykonanom dokazovaní mohol na\nzáklade dobromyseľnej držby priznať zákonné vlastníctvo nadobudnuté vydržaním. Tvrdil, že sústredil a\npredložil všetky relevantné doklady, ktoré osvedčujú jeho dobromyseľnú držbu k označenej časti parcely\nžalovaného a splnil zákonné podmienky vydržania v dobrej viere. V teréne na predmetných parcelách\nXXX/XX a z nej navrhovaných na riešenie, t.j. 40 m2 geodeticky tak novovytvorená parcela XXX/XX o\nrozmere 40 m2, sú celé voľne prístupné nielen žalobcom pri vstupe na jeho parcelu XXX/X. Túto dodnes\nnevysporiadanú časť parcely iného vlastníka žalobca kontinuálne, permanentne využíva ako „nášľapnú\nplochu“ od času, kedy parcely XXX/X a XXX/X v r. 1996 kúpil, dodnes. Nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním začalo v r. 1996, podľa zápisu v KN zo dňa 02.04.1996 uplynulo 10 rokov dňa 02.04.2006.\nPri zámere realizovať dielo, kde mali byť osadené 4 stĺpy budúcej stavby ich dal žalobca v r. 2012\nzamerať. Geodet v r. 2012 zistil nesúlad plochy parcely č. XXX/X (ktorá bola takto očíslovaná na katastri\npo zlúčení pôvodne kúpených parciel č. XXX/X a XXX/X) v teréne s mapovým podkladom. Daný nesúlad\nvznikol tak, že žalobca sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na tomto pozemku, keďže\nprefabrikátom presiahol svoju parcelu na jednom mieste o 26 cm a na druhom o 36 cm (prefabrikát\n\n30x30cm). Takže ide spolu o l,8 m2 zásahu na dvoch miestach. Spojením týchto dvoch bodov súbežne s\nparcelou žalobcu „vznikol“ pozemok o rozlohe 40m2. Následne v r. 2013 si žalobca dal preto vypracovať\nznalecký posudok, aby zistil, prečo sa tak stalo a čím si potom chcel nejasnú časť pozemku medzi\ndávno (od r. 1983) existujúcim chodníkom na parcele vlastníka, t.j. žalovaného a žalobcovou parcelou\nmajetkovo vysporiadať. Žalobca uviedol, že nie vždy je bezpodmienečne potrebné, aby žalobca vstúpil\nna túto plochu celou šľapou topánky a aby sa fyzicky dotkol tohoto majetku žalovaného pri prekračovaní\na nejako ho poškodzoval. Takže minimálne už v r. 2012 dobromyseľne tých v súčasnosti vymeraných 40\nm2 užíval 16 rokov, čím zákonný čas držby už vtedy prekračoval o 6 rokov, takže už vtedy spĺňal zákonnú\npožiadavku vydržania. V súčasnosti je to už 25 rokov užívania. Takže žalobca podľa svojho názoru v\nplnom rozsahu spĺňa zákonnú podmienku oprávnenej držby. Žalobca žalovanému žiadnu škodu alebo\nujmu na majetku nikdy nespôsobil. Oddelenie tejto malej časti rozsiahleho pozemkového vlastníctva\nžalovaného v teréne spôsobil verejný záujem vytýčením a realizáciou obecného komunikačného\nspojovacieho chodníka vybudovanom na pozemku žalovaného spájajúceho dve ulice: A. J. a C.. Žalobca\nnijakým spôsobom tento oddelený terén neupravoval ani nemenil žiadnym spevnením. Žalobca sa nikdy\ntejto plochy násilne alebo pod vyhrážkami nezmocnil akože pre seba, v zmysle pojmového významu\ndetencie. Vlastník, t.j. žalovaný v zmysle Občianskeho zákonníka nikdy neuplatnil svoje vlastnícke právo\nproti oprávnenému držiteľovi, za ktorého sa žalobca považuje. Žalobcovi nie sú známe žiadne ďalšie\niné okolnosti, okrem tých, ktoré uviedol v žalobe, ktoré by mohli spochybniť jeho dobromyseľnosť v\ndlhodobom nerušenom užívaní malej časti parcely žalovaného, pretože žalovanému takýmto spôsobom\nužívania nespôsobil žiadnu škodu a žalovaný nikdy nijako neprotestoval proti užívaniu tejto malej plochy\nžalobcom. Ďalej uviedol, že z predloženého geometrického plánu z r. 2020, z priloženej tabuľky, je\nzrejmé, že žalobca nespochybňuje v ničom vlastníctvo žalovaného. Tiež uviedol, že rozsah parcely,\nktorú navrhol na vydržanie, je v podstate „nášľapná“ prístupová plocha v teréne, na susediacu žalobcovu\nparcelu. Je to zobrazené aj na fotodokumentácií, kde zreteľne vidno, že tento minimálny priestor v ničom\nneprekáža užívateľom verejného chodníka. Svoju dobromyseľnosť a nepretržitú držbu osvedčuje tým,\nže za dobromyseľného sa zrejme považoval už vtedy dávno, ako kupoval citovanú parcelu č. XXX/X, na\nktorej boli pozostatky vyše 100 ročných stavieb, na zastavanej ploche, ktoré túto v teréne ohraničujú.\nŽalobca sa nazdáva, že oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je\nvlastníkom držanej veci, že tento omyl je vzhľadom na okolnosti uvádzané v žalobe ospravedlniteľný,\npretože žalobca ako mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti. Dodal, že na žalovaného\ntieto parcely prešli po bývalom š. p. Potraviny (t.j. toho istého vlastníka, ako to bolo u žalobcu) v\nminulosti bezodplatným prevodom zo zákona. Žalovaný nikdy nenamietal proti žalobcovi, že im toto ich\nnovonadobudnuté vlastníctvo protiprávne užíva. Táto situácia sa podľa názoru žalobcu stala vlastne\npreto, že prevod vlastníctva zo štátu na obec, t.j. žalovaného sa udial čisto administratívnym aktom prevodom čísiel parciel v katastri na nového vlastníka bez toho, aby všetky tieto parcely boli bývali znovu\ngeodeticky zamerané. Ako vážny argument žalobca uviedol, že keby bol býval v r. 1996 (kúpa) vedel,\nže stav pozemnoknižných zápisov nie je v súlade so stavom výmer parciel v teréne, nič by mu nebolo\nbývalo bránilo, aby od predávajúceho š.p. Potraviny odkúpil aj týchto 40 m2.\n3. Žalovaný v spore argumentoval, že žalobca podmienky pre dobromyseľnú držbu nesplnil. Daný\npozemok je verejne prístupný, nachádza sa za múrom, ktorý vybudoval na svojom pozemku registra\n„C“ KN parc. č. XXX/X samotný žalobca a ako taký tvorí súčasť verejného priestranstva, pretože je vo\nvlastníctve žalovaného, ktorý je obcou. Upozornil na to, že žalobca v roku 1996 kupoval od podniku\nPotraviny Bratislava, š.p. pozemky registra „C“ KN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Nakoľko išlo o\npozemky registra „C“ KN, výmera a hranice týchto pozemkov boli dané presne katastrom nehnuteľností,\npreto žalobcom predložený znalecký posudok č. X/XXXX je podľa názoru žalovaného úplne nadbytočný\na pre toto konanie irelevantný. Žalobca teda v roku 1996 kúpil dva pozemky registra „C“ KN s presne\nstanovenými výmerami a hranicami určenými katastrom nehnuteľností, preto žalobcove zdôvodňovanie\ndobromyseľnosti tým, že sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na pozemku v jeho\nvlastníctve neobstojí, pretože v roku 1996 žiadne stavby nekupoval, ale len pozemky, ktoré vtedy už\nmali presné hranice a výmery. Taktiež považoval za potrebné upriamiť pozornosť na samotný petit, v\nktorom sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/XX,\no výmere 40 m2, zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie P., podľa Geometrického plánu č.\nXX/XXXX vyhotovenom firmou Geodetika, s.r.o., z parcely registra „C“ KN parc. č. XXX/XX, ktorá má\nvýmeru 498 m2 zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie P., zapísanej na liste vlastníctva č.\nXXXX. Po nazretí do geometrického plánu č. XX/XXXX je zrejmé, že pozemok registra „C“ KN parc. č.\nXXX/XX vo výmere 40 m2 sa z pozemku registra „C“ KN parc. č. XXX/XX týmto geometrickým plánom\nvôbec neodčleňoval, takže samotný petit je podľa žalovaného zmätočný.\n\n4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi. Zároveň\nvykonal obhliadku a výsluch žalobcu na mieste samom. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že\nžalobca na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.03.1996 nadobudol vlastnícke právo k pozemkom\nparc. č. XXX/X ako ostatná plocha o výmere 100 m2 a č. XXX/X ako zastavaná plocha o výmere\n66 m2, zapísané na LV č. XXXX k. ú. P.. V čl. I. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že nehnuteľnosť je\nopísaná v znaleckom posudku znalca T.. E. C., R.. zo dňa 28.02.1996. V článku V. kúpnej zmluvy\nžalobca ako kupujúci potvrdil, že stav prevádzaného pozemku je mu dobre známy a kupuje ho v stave,\na akom sa tento v súčasnosti nachádza. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. súd zistil, že žalobca je\nvlastníkom pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXX/X. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P. súd prvej inštancie\nzistil, že žalovaný je o. i. vlastníkom pozemkov parc. reg. „C“ KN č. XXX/XX a XXX/XX. V znaleckom\nposudku č. X/XXXX znalca T.. T. T. je uvedené, že dňa 06.09.1983 bol vyhotovený Geodéziou, n. p.\nBratislava geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX, úradne overený Správou geodézie a kartografie\nv Bratislave 09.09.1983 (príloha č. 3) ktorým sa vytvoril chodník parc. č. XXX/X o výmere 157 m2. Tento\nchodník okrem iného rozdelil parcelu č. XXX na parcely č. XXX/X, č. XXX/X a diel č. X, ktorý pripadol\ndo novovytvoreného chodníka parc. č. XXX/X. Ďalej rozdelil parcelu č. XXX na parcely XXX/X, č. XXX/\nX a diel č. X, ktorý pripadol do novovytvoreného chodníka pare. č. XXX/X. Na tomto geometrickom\npláne má predmetný chodník šírku 2,00 m a šírka parciel č. XXX/X a XXX/X (tieto by mali tvoriť dnešné\nparcely č. XXX/X a XXX/X) bola v priemere cca 7,20 m. Chodník bol vtedy vytvorený tak, že rešpektoval\nexistujúce objekty, príp. oplotenia v tejto lokalite. V súlade s platnými predpismi bol tento chodník (parcela\nč. XXX/X) tužkou zakreslený do mapy evidencie nehnuteľností (pozri na priloženej kópii mapy evidencie\nnehnuteľností po novom mapovaní v 50.-tych rokoch minulého storočia), pričom k jeho definitívnemu\nzákresu neprišlo. Minimálne do septembra roku 1987 bol stav v evidencii nehnuteľností, pokiaľ ide\no parcelu č. XXX/X stále rovnaký, to znamená, že na mieste terajších parciel č. XXX/X a XXX/X sa\nnachádzali zastavané časti parciel č. XXX a XXX. Pretože na geometrickom pláne GEO-PRAKTY č. XXXX-X/XX z 13.12.1993 sú už zakreslené parcely č. XXX/X a XXX/X (spolu tvoria dnešné parcely č. XXX/\nX a XXX/X) mal byť v čase medzi septembrom 1987 a decembrom 1993 vyhotovený geometrický plán,\nktorým sa tieto parcely vytvorili z pôvodných parciel č. XXX a XXX. Žiaden takýto geometrický plán však\nznalec v katastrálnom operáte na Správe katastra Hl. m. SR Bratislava nenašiel. Súd prvej inštancie\nzistil, že prílohou č. 6 znaleckého posudku č. X/XXXX je kópia geometrického plánu spoločnosti GEOPRAKTA č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993, na ktorom sú zakreslené parcely č. XXX/X a XXX/X. Z\nobhliadky vykonanej dňa 15.07.2024 súd prvej inštancie zistil, že v prípade sporného pozemku ide o\núzku, dlhú časť pozemku nachádzajúcu sa medzi plotom žalobcu a chodníkom, ktorá sa pri pohľade z\nulice C. do ulice A. J. postupne zužuje tak, že štrkovo-kamienková časť medzi plotom a chodníkom zo\nzámkovej dlažby postupne prechádza do spevnenej časti medzi plotom a betónovým, resp. následne\nasfaltovým chodníkom.\n5. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 129 ods. 1, § 129\nods. 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 134 ods. 2, § 134 ods. 3, § 134 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku aj OZ). Dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k parc. č. XXX/X ako ostatná plocha o\nvýmere 100 m2 a č. XXX/X ako zastavaná plocha o výmere 66 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. P. na\nzáklade kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.03.1996. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou\nžalobcu, že v čase kúpy nebolo zrejmé, aké pozemky sú predmetom kúpy. Z kúpnej zmluvy jednoznačne\nvyplýva, aké pozemky a v akej výmere boli predmetnom kúpy - predmetom kúpy boli dva pozemky parc.\nč. XXX/X o výmere 100 m2 a č. XXX/X o výmere 66 m2 (predmetom kúpy tak boli pozemky spolu vo\nvýmere 166 m2), ktoré boli riadne zapísané v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa tak stotožnil s\nargumentáciou žalovaného, že žalobca v roku 1996 kúpil dva pozemky s presne stanovenými výmerami\na hranicami určenými katastrom nehnuteľností, preto žalobcovo zdôvodňovanie dobromyseľnosti tým,\nže sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na pozemku v jeho vlastníctve neobstojí, pretože\nv roku 1996 žiadne stavby nekupoval, ale len pozemky, ktoré vtedy už mali presné hranice a výmery.\nŽalobca tiež namietal, že pri predaji pozemku neobdržal žiadne geometrické plány, keďže tie v danom\nčase neexistovali a ako kupujúci v zmysle zmluvy nebol oprávnený tieto geometrické plány vyhotovovať\na v kúpnej zmluve sa uviedlo, že obe strany stav pozemkov na mieste poznajú, čo bolo aj pravdou. V\nčase kúpy žalobca nemal možnosť zistiť presnú hranicu pozemkov z katastrálneho operátu a v zásade to\nnemal ani dôvod robiť, kedy na obhliadke pred kúpou mu bola hranica ukázaná a to aj za pomoci stavieb\nstojacich na pozemku. Ani s touto argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil. Pred kúpou\n\nžalobcovi nič nebránilo, aby si od predávajúceho geometrický plán vyžiadal, resp. požadoval vyhotoviť.\nSkutočnosť, že v čase kúpy k predmetným pozemkom aktuálny geometrický plán už existoval, mal súd\nprvej inštancie preukázané zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca T.. T. T. (ktorý do konania ako\ndôkaz predložil samotný žalobca), ktorého prílohou č. 6 je kópia geometrického plánu spoločnosti GEOPRAKTA č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993 (č.l. 28). Na tomto geometrickom pláne už sú zakreslené\nparcely č. XXX/X a XXX/X. Zároveň v čl. I. kúpnej zmluvy bolo uvedené, že nehnuteľnosť je opísaná\nv znaleckom posudku znalca T.. E.Q. C., R.. zo dňa 28.02.1996. Predmetný znalecký posudok síce\nžalobca v konaní nepredložil, pred podpisom kúpnej zmluvy však na základe uvedeného ustanovenia\nmal žalobca vedomosť o existencii takéhoto znaleckého posudku bližšie špecifikujúceho predmet kúpy,\nmal tak možnosť si ho od predávajúceho vyžiadať a s prípadnými nezrovnalosťami ho konfrontovať. Ako\nnekonzistentné súd prvej inštancie vyhodnotil aj tvrdenia žalobcu ohľadom obhliadky pri kúpe pozemkov,\nktorý v žalobe uviedol, že vtedajší predaj a kúpa parcely pre žalobcu sa javil tak nespochybniteľný, že\nnebola potrebná ani ohliadka na mieste v teréne a transakcia sa uskutočnila v kancelárii predajcu. Právny\nzástupca žalobcu však v záverečnej reči uviedol, že na obhliadke pred kúpou mu bola hranica ukázaná\na to aj za pomoci stavieb stojacich na pozemku. V článku V. kúpnej zmluvy žalobca ako kupujúci potvrdil,\nže stav prevádzaného pozemku je mu dobre známy a kupuje ho v stave, a akom sa tento v súčasnosti\nnachádza. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že predmetom kúpy boli dva pozemky v celkovej\nvýmere 166 m2. Súd prvej inštancie a zdôraznil, že výmera 40 m2 predstavovala približne štvrtinu výmery\njednoznačne uvedenej v kúpnej zmluve ako predmet kúpy. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že\nak bola vzatá do úvahy prípadná odchýlka, resp. nepresnosť vtedajšieho zápisu v katastri so stavom\nvýmer parciel v teréne, ak by žalobca pri kúpe postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno\nso zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, musel mu byť zrejmý nepomer\nmedzi výmerou uvedenou v kúpnej zmluve ako predmet kúpy a skutočnou výmerou parcely v teréne, o\nktorej sa domnieval, že kúpnou zmluvou nadobudne. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou\nžalobcu, že v čase kúpy žalobca nemal možnosť zistiť presnú hranicu pozemkov z katastrálneho operátu\na v zásade to nemal ani dôvod robiť, keďže kúpa sa pre žalobcu javila nespochybniteľná. Keďže z\nkúpnej zmluvy jednoznačne vyplývalo, že predmetom kúpy sú pozemky v celkovej výmere 166 m2,\npričom však žalobca sa pri kúpe domnieval, že táto výmera by mala byť o približne štvrtinu väčšia,\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca pri kúpe nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, a\npreto ho nebolo možné považovať za dobromyseľného. V danom prípade tak išlo na strane žalobcu\no skutkový omyl spočívajúci v presvedčení, že predmetom kúpy je väčšia výmera pozemku, ako tomu\nbolo v skutočnosti, avšak tento omyl vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti konkrétneho prípadu nebolo\nmožné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za ospravedlniteľný, keďže ospravedlniteľný je\ntaký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú\nmožno od každého požadovať. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie skutkový omyl na strane\nžalobcu nebol ospravedlniteľný, nebolo možné žalobcu považovať za dobromyseľného. Ďalej podľa\nnázoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal ani to, kedy presne mal zistiť nesúlad medzi zápisom v\nkatastri a skutočným stavom. Žalobca tvrdil, že pri zámere realizovať dielo, kde mali byť osadené 4 stĺpy\nbudúcej stavby, ich dal v r. 2012 zamerať. Geodet v r. 2012 zrazu zistil nesúlad plochy parcely v teréne\ns mapovým podkladom. Žiadny dôkaz o tom, že by si žalobca v roku 2012 dal od geodeta zamerať\npredmetné parcely však žalobca nepredložil. Predložil až znalecký posudok č. X/XXXX znalca T.. T. T.,\nktorý si dal vypracovať v roku 2013. Kedy presne žalobca zistil tento nesúlad medzi zápisom v katastri a\nskutočným stavom, t.j. či skutočne až v roku 2012 alebo prípadne skôr, však z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo. Od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o tomto nesúlade, však už žalobcu nemožno\nďalej považovať za dobromyseľného i v prípade, že by bol dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností.\nSúd prvej inštancie uviedol, že žalobcu vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody nebolo možné už\nod začiatku (od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom na základe kúpnej zmluvy) považovať\nza dobromyseľného. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že\npozemok, ktorého určenia vlastníctva vydržaním sa žalobca v danom konaní domáhal, je súčasťou\nverejného priestranstva, a preto tento pozemok môže využívať a aj využíva okrem žalobcu aj široká\nverejnosť. Preto bolo otázne, či v danom prípade žalobcu v prípade predmetného pozemku bolo možné\nvôbec považovať za držiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade sporného pozemku, ktorý je vo\nvlastníctve žalovaného (obce) a je súčasťou verejného priestranstva, a ktorý je tak kedykoľvek prístupný\nširokej verejnosti, ktorá ho môže užívať a aj ho užíva rovnako ako žalobca, žalobcu nemožno považovať\nza držiteľa v zmysle § 129 Občianskeho zákonníka, ktorý by mal nad týmto pozemkom faktické panstvo,\nmal ho vo svojej moci a užíval ho v zmysle definície držby, keďže tento pozemok bez ohľadu na vôľu\nžalobcu môže užívať a aj bežne užíva neobmedzené množstvo ďalších osôb. S ohľadom na všetky\nvyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keď žalobca\n\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok potrebných k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému\npozemku vydržaním, najmä nepreukázal, že v jeho prípade išlo o oprávneného držiteľa, t.j. držiteľa,\nktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, a preto bolo\nžalobu potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov\n(čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože\nžalovanému žiadne trovy nevznikli.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj CSP). Namietal, že súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného bez\ntoho aby ich konfrontoval s argumentmi žalobcu a rovnako sa nevyporiadal s historickými súvislosťami\nnadobudnutia spornej nehnuteľnosti žalobcom. Tvrdil, že preukázal svoju dobromyseľnosť a tá nebola\nzo strany žalovaného vyvrátená. Uviedol, že v čase kúpy bol v dobrej viere, že kupuje pozemky aj\nso spornou časťou. Presah zistil až geodet v r. 2012, keď žalobca cítil, že niečo nie je v rozmeroch\nv poriadku a dal si preto pozemky geodeticky zamerať. Z kúpnej zmluvy vyplýva, aké pozemky a v\nakej výmere boli predmetnom kúpy, je však podľa žalobcu potrebné si uvedomiť, že žalobcovi bolo aj\nna mieste samom ukázané, ktoré pozemky nadobúda a pokiaľ vedie ich hranica, a tak dobromyseľne\ntieto užíval. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil, že žalobca\nv roku 1996 kúpil dva pozemky s presne stanovenými výmerami a hranicami určenými katastrom\nnehnuteľností žalobca zdôraznil, že kupoval zastavené pozemky a nádvoria na ktorých sa nachádzali\nmurované ploty, ktoré boli viditeľné aj na fotografiách založených v spise. Súd prvej inštancie nesprávne\ninterpretoval vyjadrenia žalobcu a závery znalca, kedy gramaticky používal výraz, že „aj znalec vo\nsvojom znaleckom posudku ......“, čo vytváralo dojem vedomosti žalobcu o nesprávnej výmere užívaných\npozemkov, čo nie je pravdou, keďže žalobca sa až na základe posudku dozvedel o nesprávnosti\nvýmery pozemkov. Žalobca za držanú vec riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Výmera parciel,\nresp. predmet kúpy určovali zmluvné strany a rozsah celej kupovanej parcely bol na základe GP č.\nXXX-XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.09.1983. Predávajúci štátny podnik bol rovnako presvedčený, že\nžalobcovi predáva pozemky, tak ako ich užíva. Bolo preto nespravodlivé požadovať od žalobcu, že si\nmal v čase kúpy overiť výmeru pozemkov, resp. ich hranice popr. počas držby ich skontrolovať, čo\npovažoval za nelogické. Dodal, že neexistuje a v čase kúpy neexistovala žiadna zákonná povinnosť\ngeometricky si nechať zamerať novonadobudnuté nehnuteľnosti. Z napadaného rozsudku bolo možné\nprijať záver, že súd prvej inštancie považoval kúpnu zmluvu žalobcu s predávajúcim Potraviny š.p.\nza vadný právny úkon, ktorý si mal žalobca overiť zameraním. Inými slovami, žalobca bol uvedený\ndo omylu, ktorý mal napraviť vyhotovením geometrického plánu. Omyl žalobcu, do ktorého ho uviedol\npredávajúci, ale podľa názoru žalobcu len deklaruje dobromyseľnosť držby pozemku žalobcom. Tiež\nnamietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal stavom a zobrazením na geometrickom pláne č. XXXXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.09.1983, kde sa hranice neskoršie očíslovaných parciel XXX a XXX\ndotýkajú chodníka. Predávajúci bol absolútne stotožnený s tým, že to čo predáva na papieri je identické\ns tým, o čom je od r. 1983 informovaný, pretože chodník sa staval na pozemkoch predávajúceho.\nRozporovanie obozretnosti žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy podľa názoru žalobcu nemá oporu\nv skutkovom a právnom priebehu dejov. Tiež podotkol, že znalec vo svojom znaleckom posudku\nuviedol, že preskúmaná história geometrických plánov na Katastri nehnuteľností Bratislava, vykazuje\nviaceré rozličnosti, pri ktorých hranica pozemkov (dnešný stav) nebola v 50. rokoch verifikovaná. Na\naktuálnej katastrálne mape nie je chodník vyznačený. Znamená to, že na katastri je chyba, na ktorú\nšetrením v archívoch prišiel znalec, a ktorá nie je dodnes odstránená. Poznamenal, že znalec vo\nsvojom znaleckom posudku poukazoval na to, že omyl alebo chyba v označení parciel XXX/X a XXX\nsa nedá vyšetriť, čiže toto označenie parciel sa neopiera o žiadne rozhodnutie pozemkového úradu k\ntomu kompetentnému. Preto súd prvej inštancie túto kompetenciu na seba nemôže prevziať. Žalobca\nupozornil, že verejná prístupnosť pozemku nemôže diskvalifikovať vydržanie. Súd prvej inštancie pri\ntom nepovedal odkedy sa žalovaný pozemok stal verejným priestorom, keď tak v katastri nehnuteľností\nnie je pozemok žalovaného takto označený a pozemok, vydržania ktorého sa žalobca domáha je mimo\nchodníka. Za zásadnú chybu rozsudku považoval to, že sporný pozemok posudzoval v prítomnom čase\na neakceptoval stav k čase vydržania. Podotkol, že súd prvej inštancie vyčítal žalobcovi, že po kúpe\npozemku v preluke, ohraničenej 4 stavbami, si nedal vyhotoviť geometrický plán, aby sa ubezpečil o jeho\npresných rozmeroch. Zdôraznil, že rovnako tak by mal byť konfrontovaný aj žalovaný, že v čase, keď\nadministratívne prešli pozemky štátu do jeho obecného vlastníctva, si svoje pozemky v okolí pozemkov\na stavieb žalobcu, pri projektovaní a realizácii verejného chodníka nenechal vyznačiť aj geometrickým\nplánom. Za dôležité v tejto súvislosti žalobca uviedol, že ani tento verejný chodník nemá žalovaný\n\nzapísaný ako svoje vlastníctvo. Žalobca považoval za nelogické, aby si mal dať geometricky zamerať\nsvoje pozemky vedľa existujúceho už chodníka, a to zvlášť preto, že žalobcove pozemky s minimálnym\npresahom boli ohraničené 4 stavbami, čo je tzv. preluka. Podotkol, že súd prvej inštancie sa vôbec\nnevysporiadal s predávajúcim, ktorý ukázal žalobcovi hranice pozemkov, ktoré kupuje. Predávajúci\nmal v čase predaja k dispozícii geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX, ktorý súd prvej inštancie v\ntejto súvislosti neuviedol a tento plán bol dôkazom presvedčenia samotného predávajúceho, že to čo\npredáva (t.j. 2 parcely) sa stýkalo s hranicou chodníka, vybudovanom na pozemkoch predajcu v celej\ndĺžke. Z komentovanej úvahy súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu vyplývalo, že predávajúci sa\nsám oklamal keď získal menej ako mal. Preto bol žalobca toho názoru, že takáto úvaha súdu prvej\ninštancie bola nesprávna. Podľa názoru žalobcu išlo bezpodmienečne o objektívnu skutočnosť čo by sa\nmalo zobrať pri rozhodovaní do úvahy. Stranám kúpnej zmluvy situácia v teréne ohraničená 4 (štyrmi)\nstavbami bola známa, ani jeden z nich nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že hranica pozemkov\nsa dotýka chodníka. Akú inú mieru opatrnosti mali mať účastníci kúpnej zmluvy v r. 1996, keď na chybu\nv meraní obsahu m2 parciel prišiel po kvalifikovanom šetrení až znalec v r. 2013, vo svojom znaleckom\nposudku. Žalobca ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na nič z minulej praxe v rokoch\n1986-1996, ale na vydržanie nahliadal súčasnou optikou. Nezaoberal prípustnou odchýlkou meraní,\nktorá bola v minulosti bežná, v roku 1996 bola akceptovateľná odchýlka vyššia ako je vydržiavaná časť\npozemkov. Žalobca uviedol, že Potraviny, š. p. predával svoje, v správe držiace štátne vlastníctvo, tiež\njasne deklarované v kúpnej zmluve, a vôbec v nej neuviedol, že by bolo potrebné nejaký geometrický\nplán vyhotovovať, keďže zmluvné strany podmienky predaja v teréne riadne poznali. Pri kúpe pozemkov\nbol o hraniciach ubezpečený predávajúcim, existoval tu geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX, a ak by\nsi aj žalobca dal zamerať pozemky (na čo nemal povinnosť ani dôvod) prípustná odchýlka meraní by\nviedla k presvedčeniu hraníc, tak ako mu ich deklaroval predávajúci. Žalobca bol od samého počiatku\ndobromyseľný, pretože o dobromyseľnosti predaja bol presvedčený aj predávajúci; to znamená obidve\nstrany zmluvného vzťahu. Z tohto dobromyseľného zmluvného vzťahu nemožno vyňať iba žalobcu a\ntvrdiť, že na všetky vtedajšie okolnosti a objektívne skutočnosti nebol dobromyseľný. Podotkol, že aj v\nžalobe žalobca uviedol, že keby bol býval predávajúci vedel, že pokračuje v kúpnej zmluve chybne, bol\nby býval schopný túto chybu hravo napraviť. Nestalo sa, lebo bol objektívne na základe GP č. XXXXXX-XXX-XX presvedčený že predáva správny rozsah parciel. Vo vzťahu k dobromyseľnosti uviedol,\nže dobromyseľnosť je nemerateľná a nevážiteľná kategória, záleží na kladnej emócii a prístupe človeka\nako konať. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie do rozhodnutia vložil subjektívny\npocit pri posudzovaní dobromyseľnosti u žalobcu v kontexte predložených dôkazných prostriedkov.\nPritom dôkaz bol základným predpokladom akéhokoľvek úspechu alebo neúspechu vo veci. Žalobca\nsa nestotožnil ani s argumentáciou o verejnom priestranstve. Z LV č. XXXX/XXXX jasne vyplývalo, že\nparc. č. XXX/XX o rozsahu 498 m2 je definovaná ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia\nč. XX, čo znamená že ide o pozemok, a na ktorom je postavená inžinierska stavba a jej súčasti. V\nzmysle zákona o obecnom zriadení nejde o verejné priestranstvo. Z rozsudku nie je zrejmé, že nejde o\npozemok zastavaný chodníkom, ktorý využívajú občania, ale pás pozemku medzi pozemkom žalobcu\na chodníkom, táto časť sa nevyužíva verejnosťou, keďže k tomu slúži chodník. Inými slovami v prípade\núspechu žalobcu v spore nie je ohrozený žiadny verejný záujem. Rovnako namietal, že súd prvej\ninštancie sa nevysporiadal s fotodokumentáciou pozemku v čase jeho kúpy, ktorý žalobca konajúcemu\nsúdu predložil a rovnako ani s predloženým znaleckým posudkom, ktorý bol pre konanie rozhodujúci.\nNeurobil tak, napriek tomu, že doložený znalecký posudok dokumentuje geodetickú chybu. Ďalej uviedol,\nže ustanovenie § 130 Občianskeho zákonníka nič nehovorí o tom, žeby držba mala byť dobromyseľná/\nlegálna iba vtedy, ak držiteľ má o tom zmluvu so štátnym notárstvom. Žalobca predsa takúto zmluvu\nnikdy nemohol mať, pretože o žalovaných 40 m2 sa dozvedel až po znaleckom posudku v r. 2013.\nV r. 2012 bol zameraný iba presah do majetku žalovaného v rozsahu 1,8 m2. Istotu porušenia práva\nžalovaného žalobca nadobudol až v r.2013, nie skôr. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol,\nže „právny zástupca...v záverečnej reči uviedol, že na ohliadke pred kúpou . žalobcovi bola hranica\nukázaná.“ Podľa žalobcu súd ignoroval koniec vety „a to aj za pomoci stavieb“ a jeho ďalšie tvrdenia\nna podporu žalobného návrhu, čím sa vlastne nevysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami.\nVo vzťahu k verejnému priestranstvu uviedol, že za verejné priestranstvo nemožno považovať každý\nneoplotený pozemok. Skutočnosť, že spornú časť nehnuteľnosti, ktorej vydržania sa žalobca domáha,\na ktorá nebola oddelená od verejného priestranstva (chodník) plotom neznamená, že aj tieto pozemky\nsú verejným priestranstvom. Uvedené tvrdenie by popieralo samotnú podstatu vlastníckeho práva,\nkedy žiaden právny predpis neukladá vlastníkovi povinnosť viditeľne ohraničiť svoje vlastníctvo. Za\nnesprávne tiež považoval, že súd prvej inštancie pracoval aj s geodetickým plánom GEOPRAKTA,\nnakoľko tento plán neobsahuje v r. 1963 už existujúci a verejnosťou používaný chodník. Dané označil\n\nza vážnu vada uvedeného geometrického plánu, o ktorej cenový znalec T.. E.. C. nemohol mať žiadnu\nvedomosť. Žalobca tiež tvrdil, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia spôsobené nesprávnym\nvýkladom dôkazných prostriedkov a nevykonaním navrhnutých dôkazov v konaní. Predniesol názor,\nže súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané,\nktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a prečo nevykonal navrhnuté dôkazné\nprostriedky. Z odôvodnenia rozsudku nebolo podľa žalobcu zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil v zmysle jeho návrhu\nalebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že žalobcove zdôvodňovanie dobromyseľnosti\ntým, že sledoval v zemi zachované základy bývalých stavieb na pozemku v jeho vlastníctve nemohlo\nobstáť, nakoľko v roku 1996 žiadne stavby nekupoval, ale len pozemky, ktoré vtedy už mali presné\nhranice a výmery. Dodal, že rozsah celej výmery kupovaných pozemkov tak nemohol byť určený na\nzáklade GP č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.09.1983, ako to tvrdil žalobca, pretože súčasťou tohto\ngeometrického plánu ešte neboli parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, tie sú až súčasťou geometrického\nplánu č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993. Keďže predmetom prevodu kúpnej zmluvy zo 25.03.1996 boli\ndva pozemky registra C KN, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a tieto sa prevádzali v\ncelosti, k prevodu nebol potrebný žiadny geometrický plán. Tiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné\nodôvodnenie rozhodnutia spôsobené nesprávnym výkladom dôkazných prostriedkov a nevykonaním\nnavrhnutých dôkazov v konaní. Podotkol, že v odvolaní žalobca neoznačil žiaden navrhnutý dôkaz,\nktorý bol potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal a\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním riadne nevysporiadal. Záverom upozornil na to, že prvá\nalternatíva petitu, ktorého sa domáhal žalobca svojím odvolaním nie je totožná s pôvodným petitom\nžaloby.\n8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na všetkých, ním prezentovaných skutkových\ntvrdeniach a právnych záveroch. Nestotožnil s argumentáciou o zmätočnosti petitu, ktorú považoval za\núčelovú. Uviedol, že išlo o alternatívny petit, kedy sa žalobca domáha aj zrušenia rozsudku súdu prvej\ninštancie a jeho vrátenia na ďalšie konanie.\n9. Žalovaný v duplike argumentoval, že žalobca v provoinštančnom konaní neuniesol dôkazné bremeno\na súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.\n10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n11. Súd prvej inštancie v danej veci dospel totiž k správnemu právnemu záveru, že na základe\nvýsledkami dokazovania preukázaného skutkového stavu veci nie je žaloba dôvodná, keďže pre\nžalobcom tvrdené vydržanie vlastníckeho práva neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd pri\nsvojich záveroch o skutkovom stave veci vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej\ninštancie, tak ako ich súd prvej inštancie správne zistil a popísal v odôvodnení svojho rozsudku a pre\nstručnosť na jeho rozsudok v týchto častiach odkazuje a so zreteľom na odvolacie námietky žalobcu\nk veci dodáva:\n12. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto\nvykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.\n13. Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že držba je oprávnená.\n14. Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju\nmá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\n\n15. Vydržanie vlastníckeho práva je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý sa\nneodvodzuje od práva predchádzajúceho vlastníka. K nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza zo\nzákona, okamihom splnenia podmienok vydržania, nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon (konanie).\nSúd prvej inštancie správne vysvetlil, že účelom inštitútu vydržania bolo a je uviesť do súladu dlhodobý\nfaktický stav so stavom právnym, keď dochádza k premene inštitútu oprávnenej držby na právny inštitút\nvlastníctva. Samotná držba je už od čias rímskeho práva v prvom rade daná fyzickým ovládaním\nveci (tzv. corpus possessionis) a v druhom rade vôľou byť vlastníkom veci, držať ju ako vlastník (tzv.\nanimus possidendi). Podmienkami riadneho vydržania, pri ktorých splnení držiteľ nadobudne vlastnícke\nprávo k nehnuteľnej veci, sú nepretržitá držba po dobu 10 rokov, (vrátane započítania doby obdobnej\ndržby prípadných predchodcov, ktorí sami vlastnícke právo nevydržali) a skutočnosť, že tento držiteľ\n(aj jeho predchodca) je oprávneným držiteľom. Držba je oprávnená vtedy, keď sa držiteľ ujíma držby\nso zreteľom na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, že mu vec patrí. Subjektívne presvedčenie\n(predstava) držiteľa nie je podstatné. Ak nie je splnená jedna z týchto podmienok, nemožno vlastnícke\nprávo nadobudnúť z titulu riadneho vydržania.\n16. Odvolacia námietka žalobcu spochybňuje záver súdu prvej inštancie o dobrej viere poukázaním na\nto, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.1996 žalobca nadobudol do vlastníctva pozemok, ktorý mu\npredajca (bývalý subjekt Potraviny š. p.) mal predať v presvedčení o jeho výmere 215 m2, stotožnenej\ns výkazom výmer v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.09.1983 vyhotoveného\nGeodéziou, n. p. Bratislava (č. l. spisu - 26), a ktorá skutočnosť mala žalobcovi založiť jeho oprávnenú\ndržbu po dobu viac ako 10 rokov a vydržanie sporného pozemku vo výmere 40 m2, nad rozsah kúpenej\nvýmery 166 m2.\n17. Posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva k pozemku je závislé na zistení, či ten kto sa\nho dovoláva, bol oprávneným držiteľom (počas zákonom stanovenej doby). Sporný pozemok v čase\npredaja bol situovaný pri hranici s verejným chodníkom. Sporný pozemok podľa tvrdení v žalobe tvorí\núzky pruh medzi múrom žalobcu a verejným chodníkom, zdokumentovaný žalobcom na fotografiách\n(č. l. spisu 10, 12). V čase predaja pozemku podľa označenej kúpnej zmluvy, sa na predávanom\npozemku obdĺžnikového tvaru nachádzalo na užších stranách torzo tehlového múra, na dlhšej strane\nsa nachádzal múr pozemku žalobcu a na jeho protiľahlej strane verejný chodník. Medzi predávaným\npozemkom a verejným chodníkom nebola zrejmá žiadna hranica, nebolo tu žiadne pozdĺžne oplotenie.\nSporný pozemok, žalobcom aj fotograficky zdokumentovaný (fotografia č. l. spisu 10) má nepravidelný,\nskôr trojuholníkovitý tvar, respektíve postupne sa zo širšej časti zužuje.\n18. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ\npri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,\nže mu právo zodpovedajúce vlastníckemu právu vzniklo a že mu patrí. Oprávnená držba sa nemôže\nzakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mal a mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť; omyl musí\nbyť ospravedlniteľný. Ide však o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.\n19. V súdnej praxi nie je pochyb o tom, že nehnuteľnú vec je možné držať oprávnene aj na základe\ndomnelého titulu (putatívneho dôvodu) na nadobudnutie vlastníctva (tzv. titulus putativus), ak sa dobrá\nviera vzťahuje aj na tento titul ako spôsobilý dôvod nadobudnutia. Je možné vydržať vlastnícke právo aj\nk časti susedného pozemku v situácii, keď sa nadobúdateľ pozemku mýli o priebehu vlastníckej hranice,\nv dôsledku čoho sa chopí aj držby (časti) susedného pozemku, o ktorom sa domnieva, že je súčasťou\npozemku, ktorý nadobudol. Rozhodnými pre posúdenie dobrej viery držiteľa sú v tomto prípade okolnosti,\nktoré sprevádzali nadobudnutie vlastníckeho práva a s tým súvisiaca držba časti susedného pozemku,\nkedy je potrebné posúdiť, či nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na okolnosti vedieť mal, kadiaľ vedie\nvlastnícka hranica v teréne.\n20. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkového zistenia, že kúpna zmluva na základe ktorej\nbol vykonaný vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností bola odvodená z okolností\nexistujúcich v čase uzatvorenia tohto zmluvného vzťahu. V roku 1996, kedy došlo k prevodu vlastníctva,\nteda 13 rokov po vyhotovení geometrického plánu z roku 1983, boli zjavne v porovnaní so stavom v\nroku 1993 hranice pozemkov znovu premerané, polohovo vymedzené, čo dokumentuje geometrický\nplán č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993 (č. l. spisu 28). Argumentácia žalobcu, žeby bol predávajúcim\nutvrdený o priebehu vlastníckej hranice a výmere predávaného pozemku v roku 1996 (o 13 rokov neskôr)\nv spojení s geometrickým plánom z roku 1983, respektíve žeby mu predávajúci prezentoval ako predmet\n\nprevodu vlastníctva plochu predávaného pozemku vrátane sporného pozemku podľa žalobného petitu,\nnemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Odvolací súd poukazuje na to, že pre naplnenie podmienok\noprávnenej držby nie je síce nevyhnutné, aby sa osoba, ktorá sa ujala držby pozemku, zoznámila\ns obsahom katastrálnej mapy, premeriavala jeho výmeru alebo požadovala vytýčenie jeho hranice.\nAvšak to neznamená, že by bez významu bola okolnosť, že držiteľ má priamu možnosť sa s týmito\núdajmi a podkladmi zoznámiť. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.1996 jasne vyplýva, že táto zmluva pri\nidentifikácii pozemku, ktorý predávajúci predával žalobcovi odkazuje na znalecký posudok znalca T..\nE. C. zo dňa 28.02.1996. Ak niekto kupuje pozemok, patrí k bežnej opatrnosti, že sa zoznámi s jeho\nvýmerou, polohovým vymedzením, čo platí o to viac, keď predávaný pozemok na spornej strane (hranici\ns verejným chodníkom) nebol po jej dĺžke fyzicky oddelený od verejného chodníka, pričom žalobca\ntento pozemok kupoval od tretej osoby (nie od osoby blízkej, kedy by s rozsahom výmery, hranicou bol\noboznámený prostredníctvom styku s touto osobou) a preto súd prvej inštancie správne konštatoval,\nže takýto stav nenasvedčuje objektívne ospravedlniteľnému omylu k tvrdenej držbe sporného pozemku\npodľa žalobného petitu, pretože žalobca mal vytvorené podmienky, aby vedel kadiaľ vedie pozemková\nhranica. Definovanie predmetu zmluvy a to aj prostredníctvom znaleckého posudku T.. E. C. svedčí\nv neprospech tvrdení žalobcu o tom, že zo strany predávajúceho, Potraviny š. p., malo ísť o uistenie\nvymedzenia predávaného pozemku podľa geometrického plánu z roku 1983. Je vzhľadom na osobu\npredávajúceho zrejmé, že obsah kúpnej zmluvy tvoril predávajúci Potraviny š. p. a rovnako aj to, že on\nbol zadávateľom vypracovania znaleckého posudku T.. E. C.. To znamená, že ako predávajúci musel\nbyť k času uzavretia kúpnej zmluvy uzrozumený s identifikáciou predávaného pozemku, preto nie je\npochopiteľné, prečo by sa odvolával na pozemkový stav založený geometrickým plánom z roku 1983, t.j.\n13 rokov pred uzavretím kúpnej zmluvy, ak kúpna zmluva a znalecký posudok vychádzali z katastrálneho\nstavu z roku 1996. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol\npri normálnej opatrnosti vyhnúť, čo je aj prípad žalobcu. Preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku\ndobrej viery, ktorá je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“ (§ 130 ods. 1 Obč. zák.) nie je možné v\npodmienkach danej veci vyhodnotiť ako nesprávny. Ináč povedané súd prvej inštancie v súvislosti s\nnadobudnutím vlastníctva žalobcu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.1996 správne ustálil, že žalobca si\nspoľahlivým a riadnym spôsobom nezistil hranice pozemku a bez objektívneho dôvodu vychádzal z toho,\nže pozemok pod celou prelukou, čiastočne v šírke pozemku zastavaný aj torzami tehlových múrov, až\npriamo po samotnú hranicu chodníka, bol predmetom zmluvy. Okrem toho súd prvej inštancie správne\nkonštatoval aj to, že ten, kto uzavrie kúpnu zmluvu na 166 m2, nemôže byť v dobrej viere, že nadobudol\npozemok s výmerou 215 m2. Pri takejto tvrdenej výmere, si takýto tvrdený rozdiel cca o 25 % viac,\nžalobca pri znalosti výmery nadobudnutých pozemkov 166 m2 mal/musel všimnúť.\n21. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vyhodnotenie znaleckého\nposudku č. X/XXXX, ktorý vyhotovil T.. T. T.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tento\nznalecký posudok pre účely daného konania je potrebné hodnotiť len ako listinný dôkaz. Právna úprava\ndo 01.07.2016 vychádzala z toho, že posudok znalca, ktorý bol vyhotovený na žiadosť strany sporu mimo\nsúdneho konania bol považovaný za dôkaz listinou podľa § 129 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj OSP) a nie za znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 127 OSP. Keďže\nposudok T.. T. T. neobsahuje doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého\nznaleckého posudku nemohol ani v zmysle ustanovenia § 209 odsek 2 CSP nadobudnúť charakter\nsúkromného znaleckého posudku. Táto skutočnosť však sama osebe neznamená, že by posudok ako\nlistinný dôkaz mal nižšiu dôkaznú hodnotu. Rozdiel medzi dôkazom listinou a znaleckým posudkom\nspočíva najmä v spôsobe hodnotenia dôkazu súdom, znalecký posudok podlieha obmedzenej voľnej\núvahe, zatiaľ čo listinný dôkaz podlieha voľnému hodnoteniu bez zákonných limitov. Súd prvej inštancie\npreto mohol vychádzať z relevantných čiastkových informácií obsiahnutých v uvedenom posudku, najmä\nzo zistenia, že už v roku 1993 boli v súlade s geometrickým plánom č. XX-XX-X/XX zo dňa 13.12.1993\n(č.l. spisu 28) zamerané parcely č. XXX/X a XXX/X.\n22. Rovnako správny je aj názor súdu prvej inštancie o nedostatku preukázania faktického ovládania,\nžalobným petitom vymedzeného sporného pozemku, čo je jedným z predpokladov vzniku držby.\nOdvolací súd v tejto súvislosti záver súdu prvej inštancie dopĺňa tým, že držba sa zakladá iba činmi, ktoré\nzakladajú moc držiteľa nad vecou. Držba teda nevzniká zmluvou, alebo inou právnou skutočnosťou.\nPlatným právnym titulom sa nadobúda iba právo k držbe veci, nie držba samotná. Súd prvej inštancie\nsprávne poukázal na to, že pokiaľ ide o sporný pozemok, nebolo preukázané žeby žalobca predmetný\npozemok súčasne držal a užíval, respektíve žeby sa choval ako vlastník, a to pri zistení, že žalobcom\noznačený sporný pozemok vzhľadom na jeho úzku šírku (fotografie č.l. spisu 10, 120, 122 a nasl.)\n\nbol verejne prístupný v rámci verejného chodníka. V danej veci nebolo možné prehliadnuť to, že\nsporný pozemok bol situovaný do verejného priestoru a nebol priplotený do pozemku prevedeného\ndo vlastníctva žalobcu a užívaný s ním ako jeden funkčný celok, čo by bol prejav vlastníckej vôle\ndržiteľa pozemku. Priestor medzi aktuálnym oplotením žalobcu a verejným chodníkom (žalobca o\ntomto priestore tvrdí, že ho vydržal do vlastníctva, fotografia č. l. spisu 10) je dlhodobo, respektíve bol\nod počiatku prístupný neobmedzenému okruhu osôb, podľa žalobcu užívaný žalobcom ako vstupná/\nnášľapná plocha (žaloba) na kúpený pozemok, ktorý bol rovnou plochou, a ktorý žalobca využíval\nna parkovanie súkromného vozidla, a preto je nepresvedčivé tvrdenie žalobcu, že bol jeho jediným\nvýlučným užívateľom, čo je podmienka vzniku držby. Držbu pozemku vo vzťahu k vydržaniu môže\nvykonávať len jedna osoba a nie viacej osôb (pokiaľ nejde o spoluvlastníctvo), preto v okolnostiach tejto\nveci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal, žeby sporný pozemok, predmet\nsporu výlučne len on užíval, respektíve spôsobom vylučujúcim jeho verejné využívanie, tak aby nemohol\nbyť nikým iným využitý.\n23. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá všetkým\npožiadavkám kladeným na súdne rozhodnutie Civilným sporovým poriadkom v ustanovení § 220\nodsek 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a precízne vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo\nmožné žalobe vyhovieť. Samotná preskúmateľnosť nakoniec vyplýva aj z obsahu odvolania žalobcu,\nkde žalobca reaguje na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa nestotožňuje. Okolnosť, že žalobca\ndôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá odmieta akceptovať, nezakladá jeho nepreskúmateľnosť. V\ntejto súvislosti je potrebné pripomenúť závery ustálenej judikatúry, podľa ktorých ústavné právo na\nspravodlivý proces síce zahŕňa povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a\nrozumne sa vysporiadať s tvrdeniami účastníkov konania, avšak táto povinnosť neznamená, že súd\nmusí reagovať podrobne na každý jeden prednesený argument. Rozsah povinnosti súdu odpovedať\nna námietky strany sporu je determinovaný podmienkami právneho základu sporu. Súd prvej inštancie\nv danej veci pre úspešnosť žaloby starostlivo zhodnotil podstatné okolnosti vydržania, respektíve za\nktorých malo dôjsť k uchopeniu držby a hodnotil dobrú vôľu žalobca z objektívneho kritéria.\n24. Žalobca do odvolacieho konania doručil ďalšiu fotodokumentáciu (č.l. spisu 229), ktorá ako dôkaz\nje však podľa ustanovenia § 366 CSP neprípustnou novotou, pretože neexistovala prekážka, aby tak\nžalobca pri bránení svojho práva nemohol urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.\n25. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že v podmienkach preskúmavanej\nveci nedošlo k splneniu podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva pozemku označeného v žalobnom\npetite podľa ustanovenia § 129 a § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka a preto rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vo výroku vecne správny postupom podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.\n26. Predmet sporu v tejto veci vymedzil žalobca skutkovými tvrdeniami o vydržaní v žalobnom\npetite definovanom pozemku, ktorým je súd viazaný. Žalovaný v rámci procesnej obrany od počiatku\nnamietal zmätočnosť žalobného petitu, ktorý žalobca oprel o geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený\nspoločnosťou Geodetika s.r.o. Žalobca žiadal určiť vlastníctvo k výmere 40m2 z pozemku parcely č.\nXXX/XX, aktuálne evidovanej v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie\nP., obec K.. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte marginálne poukazuje, i keď vzhľadom na závery\nvyššie uvedené, na ktorých bola založená vecná nedôvodnosť žaloby, a ktoré už samotné odôvodňujú\nneúspešnosť žaloby, aj na okolnosť v spore nezodpovedanej otázky spojenej s tvrdením žalobcu o\nvydržaní výmery 40m2 pozemku. Zo skutkového deja vyplynulo, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa\n25.03.1996 kúpil pozemok o výmere 166 m2. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 15.07.2024 (zvuková\nnahrávka) predniesol, že šírka pozemku, ktorá je predmetom žaloby (ktorá sa nachádza pred múrom\njeho pozemku, medzi vonkajším múrom a chodníkom, fotografia č. l. 10 a fotodokumentácia zhotovená\nsúdom prvej inštancie pri ohliadke č. l. spisu 120, 122 a nasl.) je cca na niektorom mieste aj 0,5m.\nPodľa stavebného plánu chodníka (č. l. spisu 13) by dĺžka chodníka prebiehajúceho popri jeho pozemku\nmala byť 27 m, pričom pozemok, ktorého vlastníctva sa titulom vydržania žalobca domáha sa (plochou)\nzužuje, približne do tvaru trojuholníka. Už len na základe týchto zistení možno podporne (i keby sa\nmiery čiastočne v centimetroch odlišovali) bežne vypočítať a stanoviť, že žalobcom definovaná časť\nnehnuteľnosti na fotografii č. l. 10, respektíve pozemok medzi chodníkom a múrom na jeho pozemku,\nktorej vlastníctva sa vydržaním žalobca domáha, nemôže zaberať plochu 40 m2, pretože pri podpornom\nvýpočte vynásobením šírky 0,5 metra a dĺžky 27 metrov dostaneme len výmeru 13,5 m2, čo treba\n\nzmenšiť, pretože nejde o obdĺžnik, ale skôr o trojuholník. V prípade plochy 40m2 by pri dĺžke 27 m\nmusela byť pri obdĺžnikovom tvare šírka cca 1,48m, čo je šírka už porovnateľná so šírkou chodníka.\nUvedené by znamenalo, že pre úspešnosť žalobného petitu, by bolo potrebné aj vierohodne preukázať\ntvrdenie, že vydržaným do vlastníctva mal byť práve žalobným petitom konkrétne definovaný pozemok.\n27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262\nodsek 1 CSP. Žalovaný mal aj v odvolacom konaní plný úspech, avšak podľa obsahu súdneho spisu\nmu v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. V takom prípade je v súlade s článkom\n17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť priamo tak,\nže sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s ustálenou\njudikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018.\n28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/17/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}