{"guid": "e5161a62-f110-4386-a014-3a092e3ff825:42eb4d93-26d2-467d-8795-75fdf2a4de70", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1", "spisova_znacka": "3Cob/33/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/33/2025 z 8. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2025, sp. zn. 3Cob/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1", "identifikacne_cislo": "1222201418", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2025-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42eb4d93-26d2-467d-8795-75fdf2a4de70", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/33/2025\n1222201418\n08. 10. 2025\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Heineken Slovensko, a.s.,\nNovozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, proti žalovanému HUGO club, s.r.o., Rajecká\n15, 821 07 Bratislava, IČO: 35 737 239, práv. zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava\n- mestská časť Staré mesto, IČO: 36 811 874, o zaplatenie 9.152,70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/41/2022-134 zo dňa 2.12.2024\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/41/2022-134 zo dňa\n2.12.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 9.152,70EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 9.152,70EUR\nod 16.8.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko\ndo 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.3.2022\ndomáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nevrátenia\npôžičky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.6.2016 žalobca ako distribútor a žalovaný uzavreli na\nobdobie 5 rokov Zmluvu o spolupráci č. 11417548/2016/BA/01A/0072, predmetom ktorej bolo stanovenie\npodmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní prevádzky „Hugo Club“, nachádzajúcej sa\nna adrese Rajecká 13,15 v Bratislave. V súlade so zmluvou žalobca poskytol žalovanému bezúročnú\npôžičku vo výške 17.250,-EUR, ktorej splatnosť bola viazaná ku dňu skončenia zmluvnej spolupráce\nbez ohľadu na dôvod skončenia. Dňa 30.6.2021 došlo k riadnemu skončeniu zmluvnej spolupráce, čím\nsa zostatok pôžičky stal okamžite splatný. Podľa Čl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany distribútora\npriznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30EUR, ktorý\nbol v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami započítaný s poskytnutou pôžičkou vo výške\n17.250,-EUR. Listom zo dňa 13.7.2021 žalobca upovedomil žalovaného o ukončení zmluvy a zároveň\nho vyzval aj na vrátenie zostávajúcej splatnej časti pôžičky vo výške istiny 9.152,70 EUR (17.250,00 8.097,30 = 9.152,70). Žalovaný do dnešného dňa zostávajúcu splatnú časť pôžičky žalobcovi neuhradil,\nčím sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zmluvne dojednané úroky z omeškania z\nnevrátenej časti pôžičky 10 % p.a. z dlžnej sumy, a to od 46. dňa odo dňa 30.6.2021 ako odo dňa zániku\n\nzmluvy. Žalobca si v súlade s ust. § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka uplatnil aj\nprávo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR.\n3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že tretí rok od\nuzavretia zmluvy žalobca si dostatočne riadne a včas neplnil svoje záväzky voči žalovanému a\nvystavoval ho riziku, že nebude môcť zákazníkom ponúkať alkoholické nápoje (pivo) a bude nútený\nneotvoriť, prípadne obmedziť prevádzku z dôvodu nedostatku tovaru. Žalovaný si zabezpečil náhradný\ntovar na chod prevádzky z iných zdrojov a od iných distribútorov. V marci 2020 prišlo na Slovensku k\nvyhláseniu núdzového a krízového stavu z dôvodu výskytu ochorenia COVID-19, a teda k obmedzeniu\na zatvoreniu mnohých prevádzok. Z dôvodu vyhláseného núdzového stavu žalovaný nebol objektívne\nschopný splniť limity stanovené v zmluve o spolupráci, nakoľko prevádzka bola zatvorená a bol\nobmedzený na predaji, resp. možnosť predaja bola obmedzená na minimálne množstvo. O týchto\nskutočnostiach informoval bezodkladne žalobcu so žiadosťou o nájdenie spoločného východiskového\nriešenia. Následne došlo k ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými stranami. Žalovaný mal za to, že\nzo strany žalobcu došlo k porušeniu poctivého obchodného styku a suma, ktorú žalobca požaduje od\nžalovaného je vzhľadom k vyššie uvedenému neprimeraná.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z predložených listinných\ndôkazov dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvej\ninštancie aplikoval na daný spor § 269 ods. 2, § 356 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného\nzákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Mal za nesporné, že dňa 16.6.2016 žalobca\nako distribútor a žalovaný uzavreli Zmluvu o spolupráci na obdobie 5 rokov odo dňa 1.7.2016 do\n30.6.2021, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok spolupráce pri prevádzkovaní „Hugo Club“ v\nBratislave. Rovnako nebolo sporné, že v zmysle čl. VI bodu 2 zmluvy žalobca poskytol žalovanému\nbezúročnú pôžičku vo výške 17.250,- EUR. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá do 30.6.2021,\nkedy došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce, podľa čl. VI bod 3 zmluvy nastala v tento deň aj splatnosť\nposkytnutej pôžičky. V súlade s čl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany žalobcu priznaný nárok na\nobjemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30EUR, ktorý bol započítaný s\nposkytnutou pôžičkou. Zostávajúcu časť pôžičky predstavuje žalovaná istina 9.152,70 EUR (17.250,00\n- 8.097,30). Listom zo dňa 13.7.2021 žalobca upovedomil žalovaného o ukončení zmluvy a zároveň\nho vyzval aj na vrátenie zostávajúcej splatnej časti pôžičky, žalovaný si však túto zásielku neprevzal\nv odbernej lehote. Podľa čl. XIV ods. 3 zmluvy sa tak za deň doručenia listu považuje 11.8.2021 (deň\nvrátenia zásielky odosielateľovi). Žalovaný do dnešného dňa žalovanú istinu žalobcovi neuhradil najmä\nz dôvodu objektívnej neschopnosti splniť limity stanovené v zmluve o spolupráci v dôsledku obmedzení\nspôsobených pandémiou COVID-19 a pre pravidelný výpadok dodávok tovaru zo strany žalobcu. Pokiaľ\nišlo o prvý dôvod, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v rámci mimosúdnych rokovaní bol ochotný\nodpustiť žalovanému úroky z omeškania a umožniť mu plniť v splátkach. Žalovaný však na návrh žalobcu\nnepristúpil. Okrem toho poskytnutá pôžička a platnosť zmluvy sa vzťahovali na obdobie 5 rokov odo\ndňa 1.7.2016 do 30.6.2021, čiže vzájomnú spoluprácu ovplyvnili obmedzenia v súvislosti s pandémiou\nlen v poslednom roku. Preto tvrdenia žalovaného o neschopnosti splácať pôžičku kvôli stratám ziskov\npočas pandémie súd prvej inštancie považoval za irelevantné. Pokiaľ išlo o druhý dôvod týkajúci sa\nvýpadku tovaru zo strany žalobcu, ktorý mal nútiť žalovaného nakupovať tovar vo veľkosklade, aj tento\nsúd považoval za neopodstatnený, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo,\nže plnenie žalobcu z predmetnej zmluvy bolo vadné alebo že by žalovaný na nejaké nedostatky plnenia\nžalobcu v priebehu trvania zmluvného vzťahu upozorňoval. Okrem toho žalovaný aj sám na pojednávaní\npriznal, že nedisponuje žiadnym dôkazom o výpadkoch tovaru, keďže strany komunikovali medzi\nsebou ústne. Za bezpredmetnú považoval aj obranu žalovaného v rozsahu, že ho žalobca výslovne\nneupozornil, že ak bude brať tovar z veľkoskladu, tento nebude započítaný do objemového bonusu\n(znižujúceho výšku poskytnutej pôžičky). Z uzavretej zmluvy nevyplývalo, že žalobca mal povinnosť\nžalovaného na uvedenú skutočnosť upozorňovať, práve naopak, žalovaný si mal byť vedomý ustanovení\nzmluvy, ktorú podpísal a v prípade pochybností mal možnosť konzultovať žalobcu, čo však neurobil.\n5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a\npreto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na\nust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na\n\nnáhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. f) C.s.p. a uviedol, že sa v\nplnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v odpore žalovaného a vyjadreniach prezentovaných\nštatutárnym zástupcom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.12.2024, ktoré opätovne uviedol\nv rámci odvolacej argumentácie. Taktiež poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka a uviedol, že\nžalobca sa nesnažil nájsť prípadné alternatívne riešenia, a taktiež zo strany žalobcu neprichádzala do\núvahy ani žiadna kompenzácia za vzniknuté straty. Žalobca si bol vedomý, že disponuje hospodárskou\nprevahou na trhu a žalovaný je „len“ spoločnosť snažiaca sa o poctivý výkon podnikateľskej činnosti.\nŽalovaný mal za to, že zásada poctivého obchodného styku vyjadruje ochranu zmluvných partnerov\nnajmä tých slabších pred rôznymi šikanóznymi prípadne inými praktikami. Zotrval na názore, že zmluva\nmedzi žalobcom a žalovaným nebola zo strany žalobcu riadne dodržaná a neboli naplnené jednotlivé\nzmluvné ustanovenia. Žalovaný považoval nárok žalobcu za maximálne neprimeraný.\n7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako\nvecne správny potvrdil. Žalobca v reakcii na obsah odvolania uviedol, že si svoje zmluvné povinnosti\nplnil riadne, včas a žiadnym spôsobom neporušil akékoľvek zmluvné ustanovenie, bezúročná pôžička\nbola žalovanému poskytnutá tak, ako bolo v zmluve dohodnuté a tiež boli dodržané zmluvou dohodnuté\nvýhodné podmienky, po splnení ktorých mal žalovaný možnosť ponižovať výšku splatnej pôžičky.\nŽalobca mal za to, že ide o zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného s cieľom vyhnúť sa\npovinnosti žalovaného vrátiť časť poskytnutej splatnej pôžičky žalobcovi. Je zrejmé, že práve konaním\nžalovaného došlo k porušovaniu ustanovení zmluvy, a to konkrétne ustanovenia Čl. III zmluvy s názvom\nExkluzívny odber piva, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal odoberať počas doby trvania spolupráce\npivo z portfólia žalobcu pre danú prevádzku žalovaného od distribútora - Heineken Slovensko Distribúcia,\nspol. s r.o.. Porušenie exkluzivity odberu piva žalovaný sám v priebehu konania priznal, pričom tvrdenie,\nže bol okolnosťami údajne donútený, nevedel žiadnym relevantným spôsobom preukázať. K tvrdeniam\nžalovaného ohľadom COVID-19 uviedol, že žalovanému navrhol, že v prípade riadneho a včasného\nsplácania splatnej časti pôžičky počas jednotlivých mesačných splátok, odpustí žalovanému plnú výšku\núrokov z omeškania. Uvedené žalovaný neakceptoval. Záverom uviedol, že v zmysle interných pravidiel\nžalobcu skutočnosť, že je evidovaná splatná pohľadávka voči žalovanému, bráni ďalšej zmluvnej\nspolupráci so žalovaným a táto je možná iba po schválení výnimky, ktorá však v tomto prípade nebola\nžalovanému na strane žalobcu udelená/schválená, žalobca na ďalšej spolupráci so žalovaným preto\nnetrvá.\n8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods.\n3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu\na odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový\nstav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne\nprávne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom\nrozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil,\nže strany sporu pri výkone podnikateľskej činnosti uzavreli medzi sebou nepomenovanú zmluvu v\nzmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka označenú ako Zmluva o spolupráci č. 11417548/2016/\nBA/01A/0072 s dohodnutou dobou trvania do 30.6.2021, kde žalobca bol distribútorom a žalovaný bol\n\nklientom. Predmetom zmluvy bola dohoda sporových strán o podmienkach spolupráce pri prevádzkovaní\nprevádzky žalovaného, v ktorej sa žalovaný zaviazal exkluzívne predávať pivo z portfólia Heinekenu\nza dohodnutých podmienok. Súčasťou predmetnej zmluvy (čl. VI.) bolo dojednanie zmluvných strán o\nbezúročnej pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 17.250,-EUR podľa § 657 a nasl. Občianskeho\nzákonníka za účelom podpory rozvoja podnikateľskej činnosti žalovaného v súvislosti s exkluzívnym\npredajom piva z portfólia Heinekenu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku, resp. zvyšnú časť v lehote\n45 dní odo dňa skončenia zmluvy o spolupráci. Keďže medzi sporovými stranami nebolo sporné, že\nžalobca poskytol žalovanému pôžičku a k ukončeniu obchodnej spolupráce došlo uplynutím dohodnutej\ndoby, žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku, resp. jej nesplatenú časť. V súlade s\nčl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany žalobcu priznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie\nzmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30 EUR, ktorý žalobca započítal s poskytnutou pôžičkou. Žalovaný\nsi nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a teda v lehote 45 dní odo dňa skončenia zmluvného vzťahu\nnevrátil žalobcovi zostávajúcu časť pôžičky v sume 9.152,70EUR, čím sa dostal do omeškania s plnením\nzáväzku. Predmetom tohto sporu je vrátenie časti pôžičky v sume 9.152,70EUR s príslušenstvom.\n13. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým\nspôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobcovi nárok na vrátenie pôžičky vznikol. Súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že v konaní nebolo spochybnené\nposkytnutie pôžičky žalobcom žalovanému. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd\npoukazuje na dohodu strán sporu v čl. VI. ods. 1 zmluvy o spolupráci, ktorým si vymedzili účel poskytnutia\npôžičky. Z predmetného ustanovenia zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému\npôžičku za účelom podpory rozvoja podnikateľskej činnosti žalovaného súvisiacej s prevádzkovaním\nprevádzky žalovaného a tým predaj piva z portfólia Heinekenu. Z uvedeného je teda zrejmé, že zmluvné\ndojednania o pôžičke nesúviseli s výkonom ostatných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o\nspolupráci, najmä v otázke vadného plnenia, resp. iných nedostatkov na strane žalobcu, ktoré zostali len\nv rovine ničím nepodložených tvrdení žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky\nžalovaného neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nsprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie.\n14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, avšak odvolací súd\nmu v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/41/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}