Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/33/2025 z 8. 10. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2025, sp. zn. 3Cob/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/33/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1 | 2025-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42eb4d93-26d2-467d-8795-75fdf2a4de70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/33/2025 1222201418 08. 10. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1222201418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Heineken Slovensko, a.s., Novozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, proti žalovanému HUGO club, s.r.o., Rajecká 15, 821 07 Bratislava, IČO: 35 737 239, práv. zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 811 874, o zaplatenie 9.152,70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/41/2022-134 zo dňa 2.12.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/41/2022-134 zo dňa 2.12.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.152,70EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 9.152,70EUR od 16.8.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.3.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nevrátenia pôžičky. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.6.2016 žalobca ako distribútor a žalovaný uzavreli na obdobie 5 rokov Zmluvu o spolupráci č. 11417548/2016/BA/01A/0072, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní prevádzky „Hugo Club“, nachádzajúcej sa na adrese Rajecká 13,15 v Bratislave. V súlade so zmluvou žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 17.250,-EUR, ktorej splatnosť bola viazaná ku dňu skončenia zmluvnej spolupráce bez ohľadu na dôvod skončenia. Dňa 30.6.2021 došlo k riadnemu skončeniu zmluvnej spolupráce, čím sa zostatok pôžičky stal okamžite splatný. Podľa Čl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany distribútora priznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30EUR, ktorý bol v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami započítaný s poskytnutou pôžičkou vo výške 17.250,-EUR. Listom zo dňa 13.7.2021 žalobca upovedomil žalovaného o ukončení zmluvy a zároveň ho vyzval aj na vrátenie zostávajúcej splatnej časti pôžičky vo výške istiny 9.152,70 EUR (17.250,00 8.097,30 = 9.152,70). Žalovaný do dnešného dňa zostávajúcu splatnú časť pôžičky žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zmluvne dojednané úroky z omeškania z nevrátenej časti pôžičky 10 % p.a. z dlžnej sumy, a to od 46. dňa odo dňa 30.6.2021 ako odo dňa zániku zmluvy. Žalobca si v súlade s ust. § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že tretí rok od uzavretia zmluvy žalobca si dostatočne riadne a včas neplnil svoje záväzky voči žalovanému a vystavoval ho riziku, že nebude môcť zákazníkom ponúkať alkoholické nápoje (pivo) a bude nútený neotvoriť, prípadne obmedziť prevádzku z dôvodu nedostatku tovaru. Žalovaný si zabezpečil náhradný tovar na chod prevádzky z iných zdrojov a od iných distribútorov. V marci 2020 prišlo na Slovensku k vyhláseniu núdzového a krízového stavu z dôvodu výskytu ochorenia COVID-19, a teda k obmedzeniu a zatvoreniu mnohých prevádzok. Z dôvodu vyhláseného núdzového stavu žalovaný nebol objektívne schopný splniť limity stanovené v zmluve o spolupráci, nakoľko prevádzka bola zatvorená a bol obmedzený na predaji, resp. možnosť predaja bola obmedzená na minimálne množstvo. O týchto skutočnostiach informoval bezodkladne žalobcu so žiadosťou o nájdenie spoločného východiskového riešenia. Následne došlo k ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými stranami. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu poctivého obchodného styku a suma, ktorú žalobca požaduje od žalovaného je vzhľadom k vyššie uvedenému neprimeraná. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 269 ods. 2, § 356 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Mal za nesporné, že dňa 16.6.2016 žalobca ako distribútor a žalovaný uzavreli Zmluvu o spolupráci na obdobie 5 rokov odo dňa 1.7.2016 do 30.6.2021, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok spolupráce pri prevádzkovaní „Hugo Club“ v Bratislave. Rovnako nebolo sporné, že v zmysle čl. VI bodu 2 zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 17.250,- EUR. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá do 30.6.2021, kedy došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce, podľa čl. VI bod 3 zmluvy nastala v tento deň aj splatnosť poskytnutej pôžičky. V súlade s čl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany žalobcu priznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30EUR, ktorý bol započítaný s poskytnutou pôžičkou. Zostávajúcu časť pôžičky predstavuje žalovaná istina 9.152,70 EUR (17.250,00 - 8.097,30). Listom zo dňa 13.7.2021 žalobca upovedomil žalovaného o ukončení zmluvy a zároveň ho vyzval aj na vrátenie zostávajúcej splatnej časti pôžičky, žalovaný si však túto zásielku neprevzal v odbernej lehote. Podľa čl. XIV ods. 3 zmluvy sa tak za deň doručenia listu považuje 11.8.2021 (deň vrátenia zásielky odosielateľovi). Žalovaný do dnešného dňa žalovanú istinu žalobcovi neuhradil najmä z dôvodu objektívnej neschopnosti splniť limity stanovené v zmluve o spolupráci v dôsledku obmedzení spôsobených pandémiou COVID-19 a pre pravidelný výpadok dodávok tovaru zo strany žalobcu. Pokiaľ išlo o prvý dôvod, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v rámci mimosúdnych rokovaní bol ochotný odpustiť žalovanému úroky z omeškania a umožniť mu plniť v splátkach. Žalovaný však na návrh žalobcu nepristúpil. Okrem toho poskytnutá pôžička a platnosť zmluvy sa vzťahovali na obdobie 5 rokov odo dňa 1.7.2016 do 30.6.2021, čiže vzájomnú spoluprácu ovplyvnili obmedzenia v súvislosti s pandémiou len v poslednom roku. Preto tvrdenia žalovaného o neschopnosti splácať pôžičku kvôli stratám ziskov počas pandémie súd prvej inštancie považoval za irelevantné. Pokiaľ išlo o druhý dôvod týkajúci sa výpadku tovaru zo strany žalobcu, ktorý mal nútiť žalovaného nakupovať tovar vo veľkosklade, aj tento súd považoval za neopodstatnený, nakoľko žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že plnenie žalobcu z predmetnej zmluvy bolo vadné alebo že by žalovaný na nejaké nedostatky plnenia žalobcu v priebehu trvania zmluvného vzťahu upozorňoval. Okrem toho žalovaný aj sám na pojednávaní priznal, že nedisponuje žiadnym dôkazom o výpadkoch tovaru, keďže strany komunikovali medzi sebou ústne. Za bezpredmetnú považoval aj obranu žalovaného v rozsahu, že ho žalobca výslovne neupozornil, že ak bude brať tovar z veľkoskladu, tento nebude započítaný do objemového bonusu (znižujúceho výšku poskytnutej pôžičky). Z uzavretej zmluvy nevyplývalo, že žalobca mal povinnosť žalovaného na uvedenú skutočnosť upozorňovať, práve naopak, žalovaný si mal byť vedomý ustanovení zmluvy, ktorú podpísal a v prípade pochybností mal možnosť konzultovať žalobcu, čo však neurobil. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. f) C.s.p. a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v odpore žalovaného a vyjadreniach prezentovaných štatutárnym zástupcom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.12.2024, ktoré opätovne uviedol v rámci odvolacej argumentácie. Taktiež poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca sa nesnažil nájsť prípadné alternatívne riešenia, a taktiež zo strany žalobcu neprichádzala do úvahy ani žiadna kompenzácia za vzniknuté straty. Žalobca si bol vedomý, že disponuje hospodárskou prevahou na trhu a žalovaný je „len“ spoločnosť snažiaca sa o poctivý výkon podnikateľskej činnosti. Žalovaný mal za to, že zásada poctivého obchodného styku vyjadruje ochranu zmluvných partnerov najmä tých slabších pred rôznymi šikanóznymi prípadne inými praktikami. Zotrval na názore, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola zo strany žalobcu riadne dodržaná a neboli naplnené jednotlivé zmluvné ustanovenia. Žalovaný považoval nárok žalobcu za maximálne neprimeraný. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobca v reakcii na obsah odvolania uviedol, že si svoje zmluvné povinnosti plnil riadne, včas a žiadnym spôsobom neporušil akékoľvek zmluvné ustanovenie, bezúročná pôžička bola žalovanému poskytnutá tak, ako bolo v zmluve dohodnuté a tiež boli dodržané zmluvou dohodnuté výhodné podmienky, po splnení ktorých mal žalovaný možnosť ponižovať výšku splatnej pôžičky. Žalobca mal za to, že ide o zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného s cieľom vyhnúť sa povinnosti žalovaného vrátiť časť poskytnutej splatnej pôžičky žalobcovi. Je zrejmé, že práve konaním žalovaného došlo k porušovaniu ustanovení zmluvy, a to konkrétne ustanovenia Čl. III zmluvy s názvom Exkluzívny odber piva, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal odoberať počas doby trvania spolupráce pivo z portfólia žalobcu pre danú prevádzku žalovaného od distribútora - Heineken Slovensko Distribúcia, spol. s r.o.. Porušenie exkluzivity odberu piva žalovaný sám v priebehu konania priznal, pričom tvrdenie, že bol okolnosťami údajne donútený, nevedel žiadnym relevantným spôsobom preukázať. K tvrdeniam žalovaného ohľadom COVID-19 uviedol, že žalovanému navrhol, že v prípade riadneho a včasného splácania splatnej časti pôžičky počas jednotlivých mesačných splátok, odpustí žalovanému plnú výšku úrokov z omeškania. Uvedené žalovaný neakceptoval. Záverom uviedol, že v zmysle interných pravidiel žalobcu skutočnosť, že je evidovaná splatná pohľadávka voči žalovanému, bráni ďalšej zmluvnej spolupráci so žalovaným a táto je možná iba po schválení výnimky, ktorá však v tomto prípade nebola žalovanému na strane žalobcu udelená/schválená, žalobca na ďalšej spolupráci so žalovaným preto netrvá. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 1.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu pri výkone podnikateľskej činnosti uzavreli medzi sebou nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka označenú ako Zmluva o spolupráci č. 11417548/2016/ BA/01A/0072 s dohodnutou dobou trvania do 30.6.2021, kde žalobca bol distribútorom a žalovaný bol klientom. Predmetom zmluvy bola dohoda sporových strán o podmienkach spolupráce pri prevádzkovaní prevádzky žalovaného, v ktorej sa žalovaný zaviazal exkluzívne predávať pivo z portfólia Heinekenu za dohodnutých podmienok. Súčasťou predmetnej zmluvy (čl. VI.) bolo dojednanie zmluvných strán o bezúročnej pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 17.250,-EUR podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka za účelom podpory rozvoja podnikateľskej činnosti žalovaného v súvislosti s exkluzívnym predajom piva z portfólia Heinekenu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku, resp. zvyšnú časť v lehote 45 dní odo dňa skončenia zmluvy o spolupráci. Keďže medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku a k ukončeniu obchodnej spolupráce došlo uplynutím dohodnutej doby, žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku, resp. jej nesplatenú časť. V súlade s čl. VII zmluvy bol žalovanému zo strany žalobcu priznaný nárok na objemový bonus za celé obdobie zmluvnej spolupráce vo výške 8.097,30 EUR, ktorý žalobca započítal s poskytnutou pôžičkou. Žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a teda v lehote 45 dní odo dňa skončenia zmluvného vzťahu nevrátil žalobcovi zostávajúcu časť pôžičky v sume 9.152,70EUR, čím sa dostal do omeškania s plnením záväzku. Predmetom tohto sporu je vrátenie časti pôžičky v sume 9.152,70EUR s príslušenstvom. 13. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobcovi nárok na vrátenie pôžičky vznikol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že v konaní nebolo spochybnené poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd poukazuje na dohodu strán sporu v čl. VI. ods. 1 zmluvy o spolupráci, ktorým si vymedzili účel poskytnutia pôžičky. Z predmetného ustanovenia zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku za účelom podpory rozvoja podnikateľskej činnosti žalovaného súvisiacej s prevádzkovaním prevádzky žalovaného a tým predaj piva z portfólia Heinekenu. Z uvedeného je teda zrejmé, že zmluvné dojednania o pôžičke nesúviseli s výkonom ostatných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci, najmä v otázke vadného plnenia, resp. iných nedostatkov na strane žalobcu, ktoré zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení žalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, avšak odvolací súd mu v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).