{"guid": "a848d8b4-f4c8-41a1-b621-de1f9a6bf5bb:1bedcbea-f0e0-42bf-bd26-6529c22a2652", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1", "spisova_znacka": "2Co/100/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/100/2024 z 19. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2025, sp. zn. 2Co/100/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1", "identifikacne_cislo": "1222201646", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bedcbea-f0e0-42bf-bd26-6529c22a2652", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/100/2024\n1222201646\n19. 11. 2025\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2025:1222201646.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: G. Z., U..\nXX.XX.XXXX, R.: F. XX, XXX XX N. M., zastúpená: JUDr. Slávo Uhrina, advokát, so sídlom: Švabinského\n19, 851 01 Bratislava, IČO: 30 816 483, proti žalovanej: G.. K. R., U.. XX.XX.XXXX, R.: Č. X, XXXXX\nR.K., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom: Borský Svätý Jur 774, 908 79 Borský Svätý\nJur, IČO: 40 227 618, za účasti intervenienta na strane žalovanej: G.. V. R., U.. XX.XX.XXXX, R.: U.Á.\nXXXX/X, R., zastúpený JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, so sídlom: Klincová 35, Bratislava, o\nvrátenie daru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.05.2024,\nč. k. B2-54C/20/2022 - 498, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.05.2024, č. k. B2-54C/20/2022-498,\npotvrdzuje.\nII. Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 16.05.2024, č. k. B2-54C/20/2022 - 498 uložil žalovanej\npovinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vypratať a žalobkyni vydať: a) v 1/1\nnehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre okres\nBratislava II, obec Bratislava - mestská časť H., katastrálne územie H., ako parcela č. XXXX/XXX záhrady o výmere 33 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, parcela\nč. XXXX/XXX - záhrady o výmere 52 m2, ako aj rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na parcele\nč. XXXX/XXX s vchodom na W. ulici X v Bratislave, b) spoluvlastnícky podiel 1/10 k spoločnému dvoru\nparcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 269 m2, zapísané na LV č. XXXX, vedený\nOkresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť\nH., katastrálne územie H., c) spoluvlastnícky podiel 1/22 k spoločnej záhrade, parcela č. XXXX/XXX o\nvýmere 884 m2, zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre\nokres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť H., katastrálne územie H.. Druhým výrokom súd\nprvej inštancie určil, že nehnuteľnosti a pozemky registra \"C\" vedené Okresným úradom v Bratislave,\nodbor katastra pre okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť H., katastrálne územie H., a\nto: a) v spoluvlastníckom podiele 1/1 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako: a) parcela č. XXXX/\nXXX - záhrada o výmere 33 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69\nm2, parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 52 m2, ako aj stavba rodinný dom, súpisné č. XXXXX,\npostavený na parcele č. XXXX/XXX s vchodom na W. ul. X v Bratislave, b) v spoluvlastníckom podiele\n1/10 k spoločnému dvoru (kondomínia) zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 269 m2, c) v spoluvlastníckom podiele 1/22 k spoločnej záhrade\n(kondomínia), zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XXX - záhrady o výmere 884 m2,\n\nsú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Tretím výrokom súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáhala pôvodne vydania\nnehnuteľnosti a určenia, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. V žalobe uviedla, že žalovaná na\nzáklade dohody, označenej ako kúpna zmluva uzavretej dňa 22.12.2016, so žalobkyňou nadobudla\nsporné nehnuteľnosti do vlastníctva, pričom v skutočnosti išlo o darovaciu zmluvu. Dohoda fingovala\nkúpnu zmluvu, v snahe vyhnúť sa dôvodom na prípadnú závisť medzi sestrami. V zmluve bolo uvedené,\nže kúpna cena bola dohodnutá na sumu 102.024,00,- eur a bude uhradená zápočtom s pôžičkou,\nktorú poskytla kupujúca predávajúcej. Zápočet sa mal uskutočniť pri podaní návrhu vkladu. Ako dôvod\nna vrátenie daru uviedla skutočnosť, že žalovaná žalobkyňu ako matku a starú matku odmieta, nemá\nmožnosť ju kontaktovať, vylúčila ju zo styku s vnúčatami, zároveň poukázala na jej negatívne správanie\nvoči maloletým deťom. Podaním zo dňa 07.04.2022 žalobkyňa opravila petit žaloby a priložila k nemu\núplné znenie výzvy na vrátenie daru. Podaním zo dňa 11.04.2022 rozšírila dôvody na vrátenie daru a\npriložila rozšírenú výzvu na vrátenie daru. Uviedla, že rovnako sa správa žalovaná aj k svojej sestre, k\njej manželovi, k ich deťom, s ktorými prerušila všetky kontakty napriek tomu, že im vždy pomáhali, starali\nsa aj skôr o deti a nakoniec im aj požičali nemalé peniaze, žalovaná s nimi prerušila všetky kontakty\na pôžičku im nevrátila. Súčasne poukázala na neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava II sp.\nzn. 27PPOm/1/2022, hlavne na dôvody jeho nariadenia.\n3. Vo svojich vyjadreniach k žalobe žalovaná uviedla, že cieľom žalobkyne boli jej osobné záujmy\na nie záujmy vnúčat, či jej vlastnej dcéry. Vzhľadom na záporné vzťahy s druhom žalovanej sa\nžalovaná snažila obmedziť vlastnú dcéru na spôsobilosti ekonomicky hospodáriť, možnosti disponovať\ns majetkom, odlúčiť ju od jej druha, nahradiť ju v rodičovských právach, a to pod rúškom záujmu vnúčat.\nDodala tiež, že žalobkyňa evidentne nedokázala prekonať skutočnosť, že si žalovaná dovolila predať\nvlastný pozemok.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 41a, § 46, § 628, § 630, § 228 Občianskeho\nzákonníka a vecne tak, že z kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2016, zistil, že predmetom tejto zmluvy\nbol prevod vlastníckeho práva z predávajúcej (žalobkyne) na kupujúcu (žalovanú) k nehnuteľnostiam\nuvedeným vo výroku rozsudku, za kúpnu cenu vo výške 102.024,- eur, ktorá mala byť uhradená\nzápočtom s pôžičkou, ktorú kupujúca mala poskytnúť predávajúcej. Zápočet mal byť uskutočnený pri\npodaní návrhu na vklad. Zmluvné strany potvrdili, že sa oboznámili s platobnými podmienkami kúpnej\nceny podľa danej zmluvy, existenciou záložného práva, a že ich advokát na to výslovne upozornil.\nŽalovaná pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13.02.2024 na otázky právneho zástupcu žalobkyne\nodpovedala, že si nepamätá okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uviedla, že jej povedali, že je to\nkúpnopredajná zmluva, nevlastný otec ju nachystal, jej len povedali, že to má podpísať, žalovaná sa v\ntom nevyzná, že všetko ostatné potom vybavia. Zmluvu mala k dispozícii na prečítanie pred podpisom.\nZmluve rozumela tak, že je to kúpnopredajná zmluva. Kupovala dom za vlastné peniaze, ktoré dala\ndokopy so svojim partnerom MUDr. R.. Kúpnu cenu vyplatila matke v hotovosti. Ďalšie okolnosti si\nnepamätala, doklad nemá, verila im, že to nezaprú. G. W., bývalý manžel žalovanej v čestnom vyhlásení\nuviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bývalá manželka (žalovaná) mala mať akékoľvek\npohľadávky voči svojej matke, bývanie a náklady spojené s bývaním počas ich manželstva platila svokra,\nposkytla im tiež motorové vozidlo. K. H., sestra žalovanej v čestnom vyhlásení uviedla, že prerušenie\nkontaktu zo strany sestry vyhodnotila ako zámer, aby jej s partnerom nemuseli vrátiť pôžičku.\n5. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 27PPOm/1/2022-49,\nzo dňa 25.03.2022, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého E. R. (syna\nžalovanej) do osobnej starostlivosti pani K. H. (sestry žalovanej a staršej dcéry žalobkyne). Súd prvej\ninštancie uznesenie odôvodnil tak, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že v domácnosti rodičov\nmaloletého sa pravdepodobne užívajú opiáty, že starostlivosť o maloleté deti bola výrazne zanedbávaná,\npričom vzniká odôvodnená obava z možného nevyspytateľného a ohrozujúceho správania rodičov.\nSvedčia o tom vyjadrenia starej matky maloletých detí (vyplývajúce zo správy ÚPSVaR založenej v\nspise sp. zn. 27P/40/2020 a tiež z úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR dňa 23.03.2023), ako\naj vyjadrenia susedov a vulgárnych agresívnych SMS správ adresovaných susedom (založené taktiež\nv spise sp. zn. 27P/40/2020), najmä však správa zo šetrenia ÚPSVaR zo dňa 24.03.2022 a správa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II - OOPZ Vrakuňa zo dňa 22.03.2022. Z výsluchu\nmaloletej K. W. (dcéry žalovanej a vnučky žalobkyne) a výsluchu maloletého W. W. (syna žalovanej\n\na vnuka žalobkyne) zo dňa 25.01.2023 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru PZ v Bratislave\nII, ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX (č. l. 206) vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby zistil,\nže podozrivý V. R. má problém s agresiou a je manipulatívny. Maloletá uviedla, že vo februári až\nmarci 2022 im zakázal chodiť do školy a vychádzať z domu. V tom období im vypli elektrinu, boli\nbez svetla a tepla. K liekom maloletá uviedla, že sa to volá U., je to malá fľaštička, videla mamu\naj R. si to pichať. Správanie R. vnímala ako psychické týranie. Doma videla zbrane, R. na ňu mieril\nzbraňou a mal zbrane v sejfe pri posteli. Niekedy sa stalo, že sa jedlo objednalo až večer a boli\nhladní celý deň. Mali zakázaný kontakt s otcom, babkou, aj tetou. Maloletý uviedol, že dochádzalo\naj k fyzickým útokom (facky, niekedy údery päsťou do zadnej časti hlavy, do tváre nikdy, niekedy\naj silnejšie, bitka). Väčšinou ho pán R. posielal do lekárne po U.. Jeho mama a R. si to pichali do\nstehna. MUDr. A. D. v lekárskom náleze zo dňa 13.08.2022 v závere uviedla, že pacientka (žalovaná)\nbola podrobne psychiatricky vyšetrená, na vlastnú žiadosť. U pacientky nezistila ani anamnesticky\nani aktuálne prítomnosť žiadneho duševného ochorenia, ako ani žiadne známky, ktoré by svedčili pre\nužívanie alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok. U pacientky ani anamnesticky ani\naktuálne nezistila výskyt psychotickej alterácie, porúch správania v zmysle verbálnej alebo brachiálnej\nagresivity, pacientka nie je odklonená od reality, úsudok je plne zachovaný. Takisto konštatovala, že ani v\nminulosti, ani aktuálne, nemala a nemá suicidiálne úvahy. Klinickým vyšetrením za obdobie 19.09.2023\ndo 19.10.2023 lekárske konzílium nezistilo závislosť od psychoaktívnych látok s výnimkou nikotínu.\nZ uznesenia Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/158/2022-735, zo dňa 19.12.2023, súd zistil, že\nnávrh na zverenie maloletého dieťaťa (E. R.) do náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 16.09.2022 bol\npodaním doručeným súdu dňa 04.08.2023 vzatý späť a súd konanie zastavil.\n6. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná\nv celom rozsahu. Mal za preukázané, že účelom podpisu zmluvy označenej ako kúpna zmluva bolo\nzastieranie právneho úkonu - darovacej zmluvy. Poznamenal, že tento zastieraný právny úkon platí\nlen vtedy, ak to bolo úmyslom zmluvných strán a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Uviedol, že\nžalovaná pri svojom výsluchu netvrdila, že by bolo jej vôľou uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko na otázku\nprávneho zástupcu žalobkyne odpovedala, že jej povedali, že je to kúpnopredajná zmluva. Pokiaľ by\nbolo jej vôľou nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti za odplatu, nevyjadrila by sa takýmto spôsobom,\nktorý nasvedčuje jej pasivite a podporuje tvrdenia žalobkyne o zastieraní darovacej zmluvy, pri ktorej\nobdarovaný prijíma, čo mu darca odovzdáva. Súčasne, na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bola\nz podpisu kúpnej zmluvy prekvapená, odpovedala, že nie, myslí si, že si to zaslúžila. Nie je zrejmé,\nakým spôsobom si možno zaslúžiť nadobudnutie nehnuteľnosti za odplatu, odplatnosť kúpnej zmluvy\nmá byť predsa vyjadrením vzájomne rovnocenných plnení a odpoveď žalovanej naopak takisto svedčala\no bezodplatnosti. Žalovaná uviedla, že kúpnu cenu (vyše 100.000,- eur) zaplatila matke v hotovosti,\nhoci v písomnom vyhotovení zmluvy sa uvádzalo, že na kúpnu cenu bola započítaná pohľadávka\nžalovanej voči žalobkyni. Žalovaná žiadnym spôsobom netvrdila, ani nepreukazovala existenciu takejto\npohľadávky a rovnako nepreukázala, že kúpnu cenu zaplatila, čím neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ\nžalovaná trvala počas konania na tom, že uzatvorená zmluva bola zmluvou kúpnou, bola povinná uviesť\nvlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať, v opačnom prípade neboli skutkové tvrdenia žalobkyne\no zastieraní právneho úkonu (darovacej zmluvy) účinným spôsobom popreté v zmysle § 151 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\nUvedené okolnosti svedčali o nehodnovernosti tvrdení žalovanej. Bolo pri tom zjavne v rodine bežné,\nže žalobkyňa darovala žalovanej veci aj väčšej hodnoty (napríklad pozemok v T.), že za ňu roky platila\nvýdavky spojené s bývaním a finančne ju podporovala čisto z materinskej lásky. Súd prvej inštancie\nodkázal aj na čestné vyhlásenie G. W., z ktorého vyplývalo, že žalobkyňa platila ich výdavky spojené s\nbývaním, prenechala im do užívania osobné motorové vozidlo a tiež, že nevedel o žiadnej pohľadávke\nžalovanej voči žalobkyni. Za týchto okolností nie je netypické, že by žalobkyňa darovala žalovanej\nrodinný dom s podielom na pozemkoch. Rovnako z výsluchov (oboch strán sporu) vyplynulo, že\nžalobkyňou deklarovaný dôvod zastierania darovania (aby staršia dcéra nežiarlila), vyplynul z rodinných\nvzťahov a dlhoročného preferovania žalovanej na úkor staršej dcéry. Keďže súd prvej inštancie dospel\nk záveru o zastieraní právneho úkonu darovania kúpnou zmluvou, skúmal ďalej náležitosti darovacej\nzmluvy a dospel k záveru, že v zmluve (označenej ako kúpna) absentovala bezodplatnosť ako pojmový\nznak a podstatná náležitosť darovacej zmluvy, ktorá vzhľadom na to, že predmetom prevodu bola\nnehnuteľnosť, musela byť uvedená písomne. Keďže neboli splnené všetky náležitosti zastieraného\nprávneho úkonu, bol právne absolútne neplatný, žalovaná sporné nehnuteľnosti nikdy nenadobudla a\nžalobkyni ako vlastníčke nehnuteľností prislúchalo domáhať sa vypratania týchto nehnuteľností a ich\nodovzdania. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe daný jej\n\nspôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby\nzodpovedal skutočnému stavu. Uviedol, že výrok o určení vlastníckeho práva žalobkyne má deklaratórny\núčinok a rovnaký účinok bude mať aj opätovný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nzáznamom, preto bola žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie oprávnená domáhať sa v jednom\nkonaní aj vypratania nehnuteľnosti (nakoľko jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nezaniklo).\n7. Vzhľadom na význam a závažnosť skutkových tvrdení žalobkyne, o ktoré oprela žalobu, považoval\nsúd prvej inštancie za potrebné vyjadriť sa aj k dôvodom na vrátenie daru. Súd prvej inštancie v\nrámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že aj v prípade, že by ustálil, že zastieraný právny úkon\n(darovanie) bol platný, bola by žaloba dôvodná, nakoľko správanie žalovanej voči samotnej žalobkyni\naj voči členom jej rodiny podľa jeho názoru bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa počas\nkonania menila petit, resp. ho opravovala a poslednú zmenu zo dňa 07.08.2023 súd prvej inštancie\npripustil uznesením na pojednávaní dňa 14.11.2023 (tento bol aj prevzatý do výroku rozsudku), pričom\nna tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne súčasne uviedol, že na predchádzajúcej zmene petitu\nnetrvá, preto súd prvej inštancie na ňu neprihliadol a nerozhodoval o nej. Súčasne z lustrácie konaní\nsúd prvej inštancie zistil, že konanie o obmedzenie spôsobilosti žalovanej na právne úkony vedené\npôvodne Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 11Ps/4/2022 a neskôr pod sp. zn. 28Ps/1/2023\nbolo právoplatne skončené, preto návrh na prerušenie konania sp. zn. B2-54C/20/2022 do skončenia\nuvedeného konania stratil podklad.\n8. Záverom pre úplnosť súd prvej inštancie doplnil, že správanie advokáta pri autorizácii spornej zmluvy\nnebolo v konaní relevantné, dôležitý bol úmysel strán pri podpise, preto sa súd prvej inštancie s touto\nčasťou argumentácie žalovanej ďalej nezaoberal.\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, avšak v\nkonaní plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa ho cestou právneho\nzástupcu výslovne vzdala.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, v\nktorom vyjadrila svoj nesúhlas s predmetným rozsudkom a namietala, že súd prvej inštancie sa v\npriebehu konania nevysporiadal s otázkou ustálenia, či ide o darovaciu zmluvu, a či o zmluvu kúpnu,\nnakoľko dôvody neplatnosti sú odlišné. Mala za to, že v danej veci nemohla byť dostatočne uplatnená\nprocesná obrana žalovanej tak, ako to vyžaduje zákon. K samotnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými\nstranami opakovane uviedla, že ani len nespĺňa požiadavky na riadnu darovaciu zmluvu, nakoľko, ako\nvyplýva zo samotnej zmluvy, neprišlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva či prijatiu daru\nobdarovaným. Naopak jasne z nej vyplývalo, že sa jednalo o odplatný prevod, o čom svedčali aj\njednotlivé ustanovenia zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne právne považoval vo svojich úvahách\nzmluvu za akoby darovaciu, nakoľko v zmysle článku III. zmluvy sa presne špecifikovala kúpna cena,\nspôsob započítania i čas, kedy a ako toto započítanie bude uskutočnené. Dodala, že zmluvné strany\nv danom prípade boli expressis verbis poučené o tom, akú zmluvu podpisujú. Na základe týchto\nskutočností konanie žalobkyne označila za účelové. Zmluvu podpisovali obe strany dobrovoľne, za\nsúčinnosti advokáta, nikto započítanie nenamietal, nerozumela ako aj napriek uvedeným skutočnostiam\nmohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že by išlo o darovaciu zmluvu. Žalobkyňa sa pri tom\nnijako relevantne nevyjadrila, čo do zápočtu a súm uvedených, teda neuniesla bremeno dokazovania\nv časti, či zápočet bol alebo nie. Dokonca právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči doslovne\nuviedol, že on nevie, koľko žalovaná reálne zaplatila, to by vraj mala dokazovať ona. Z uvedeného\nvyjadrenia ale vyplývalo, že nepoprel, že okrem započítania došlo aj k nejakým iným platbám v súvislosti\ns úhradou kúpnej ceny. V danom prípade žalobkyňa neuniesla bremeno dokazovania a prenášať toto\nbremeno na žalovanú nie je v zmysle CSP možné. Rovnako namietala skutočnosť, že neexistenciu\npôžičiek žalobkyne voči žalovanej súd prvej inštancie založil aj na čestnom vyhlásení bývalého manžela\nžalovanej - p. W., pričom tento bol v čase podpisu kúpnej zmluvy so žalovanou asi 4 roky právoplatne\nrozvedený, z čoho vyplývalo, že nebol rozumný dôvod, aby mal vedomosť o nejakých záväzkoch medzi\nžalobkyňou a žalovanou. Vo vzťahu k správaniu sa advokáta pri autorizácii spornej zmluvy poukázala\nna ustanovenie § 1a a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o advokácii“) a v tomto zmysle mala za to, že ak zmluvu advokát autorizoval, zodpovedá v zmysle\nobjektívnej zodpovednosti v plnom rozsahu za škodu, ktorú týmto konaním spôsobil. Taktiež namietala,\nže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku touto argumentáciou odmietol zaoberať. Poznamenala,\n\nže práve advokát, ktorý zmluvu autorizuje, zodpovedá za jej súlad so zákonom a neobchádzanie zákona,\npričom v prípade simulácie úkonu by o obchádzanie zákona preukázateľne išlo, pričom na obchádzanie\nzákona je advokát povinný obe strany zmluvy na toto výslovne upozorniť. K uvedenému zo strany\nadvokáta však neprišlo, čo len potvrdzovalo, že kúpna zmluva bola uzatvorená riadne a v súlade so\nzákonom, v danom čase všetci chceli a aj uzatvárali kúpnu zmluvu, pričom zo strany žalobkyne sa\njednalo o účelové konanie, ako sa dostať k nehnuteľnosti a pomstiť sa žalovanej. Uvedené umocňovala\naj skutočnosť, že takúto argumentáciu prebral i jej právny zástupca (manžel), pričom ako manžel\nžalobkyne mal určite vedomosť o pôžičkách, ktoré boli v zmluve započítané do kúpnej ceny. Dodala, že\nsamotná zmluva je v autorizačnej knihe advokáta uvádzaná ako kúpnopredajná, teda žalovaná nemala\nkde nadobudnúť pochybnosť, že sa jedná o inú zmluvu, navyše ak úmysel uzavrieť kúpno-predajnú\nzmluvu deklarovala predávajúca. Ďalej upozornila, že v prípade simulácie úkonu, čo tvrdil súd prvej\ninštancie, by sa žalobkyňa so svojím právnym zástupcom a manželom v jednej osobe dopustili nielen\nobchádzania zákona, bezdôvodného obohatenia, ale v predmetnom spore by sa neplatnosti dovolával\núčastník, ktorý sám neplatnosť vyvolal, čo v zmysle zákona rovnako nie je prípustné v zmysle štvrtej\nhlavy Občianskeho zákonníka. Nehovoriac o skutočnosti, že osoba, ktorá zmluvu autorizovala - advokát\nje manžel žalobkyne, z čoho mala za to, že z vrátenia daru by teoreticky profitoval i on sám (v rámci\nBSM). Taktiež poukázala to, že manžel žalobkyne v konaní pôsobil ako právny zástupca žalobkyne,\nzároveň ako advokát, ktorý zmluvu autorizoval, a ktorý zodpovedá za následky, a zároveň ako svedok.\nKonštatovala tak hrubú nezlučiteľnosť uvedených statusov, kedy súd prvej inštancie ani len neriešil\ndôsledky porušenia právneho zástupcu ako advokáta v rámci doložky o autorizácii zmluvy, ani vo vzťahu\nk porušeniu povinností v zmysle advokátskeho poriadku, či dokonca možného podvodného konania\nv súvislosti s oznámením týchto skutočností OČTK, k čomu v zmysle trestného poriadku je súd ex\noffo povinný. Záverom sa vyjadrila aj ku prípadu, že i v prípade darovacej zmluvy neboli v žiadnom\nprípade splnené podmienky na vrátenie daru. Poznamenala, že súd prvej inštancie síce vyčerpávajúco\nopísal okolnosti odobratia detí, ako i vzťahu žalobkyne a žalovanej, avšak odkaz na udalosť, kedy jej\nveľmi agresívne mala zakričať „čo tu búchaš na môj dom, vypadni“ podľa nej nenapĺňalo odôvodnenosť\nvrátenia daru. To, že žalovaná menej komunikovala rovnako nemôže obstáť pri oprávnenosti vrátenia\ndaru ako hrubé porušenie dobrých mravov. Naproti tomu konanie, ktoré vykonávala toho času žalobkyňa\nako udanie na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, zobratie detí od žalovanej, žaloba na vrátenie\ndaru, chodenie po susedoch, sledovanie odpadkov žalovanej, vypnutie elektriny, bolo dôvodom, prečo\nžalovaná toho času nemala chuť sa nejako s osobou žalobkyne baviť. K výpovediam detí poznamenala,\nže tieto vo vzťahu k matke nevyriekli žiadne nedostatky, že by sa ona mala správať k nim nepekne. Ak\nby bola pravda, čo deti tvrdili, žalovaná sa nemohla podieľať na vine MUDr. R., resp. v danej veci toto\nnebolo dôvodom na vrátenie daru, keďže v tomto vzťahu išlo čisto o osobu žalovanej ako kupujúcej.\nTaktiež hrubo odmietla súdom prvej inštancie bezdôvodne uvádzané tvrdenia o jej „uzdravení“ a to i\nnapriek tomu, že súdni znalci špičkového charakteru znaleckými posudkami osvedčili, že žalovaná ani\njej partner nikdy s drogami problém nemali. Pritom poukázala na žalobkyňou uvedené striekačky, ktoré\núdajne videla, kedy daného času sa MUDr. R. spolu so žalovanou pokúšali o bábätko formou IVF, kedy\nsa skutočne pichajú injekčné striekačky do brucha ženy a kedy táto môže mať ako vedľajšie účinky i\npríznaky malátnosti, podráždenosti. Na záver považovala za potrebné zdôrazniť motív žalobkyne, ktorý\nvidela v tom, že i napriek tomu, že vo svojej výpovedi tvrdila, že chcela šťastie svojej dcéry, zjavne sa\nnevedela zžiť s predstavou, že by to malo byť po boku MUDr. R., a preto konala tak, ako bolo uvedené.\n11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že ak by žalovaná mala akúkoľvek\nvedomosť o pôžičke, ktorú poskytla žalobkyni a ktorá by bola spôsobilá na započítanie s kúpnou cenou,\nv konaní by to uviedla a vedela by tak objasniť aj dôvod, pre ktorý bola kúpna cena stanovená na sumu\n102.024,- eur. Dôvod, pre ktorý právny zástupca žalovanej uviedol sumu 119.640,24,- eur v odvolaní\nnevysvetlila. Poprela zavádzajúce tvrdenie o prednesoch právneho zástupcu žalobkyne o platbách\nžalovanej žalobkyni, pričom poukázala na písomný a zvukový záznam z pojednávania. Poznamenala,\nže jej právny zástupca uviedol v rámci záverečnej reči len to, že žalobkyňa popiera tvrdenie žalovanej o\nzaplatení kúpnej ceny a uviedol: „My nevieme preukázať inak ako tými vedľajšími spôsobmi (absencia\nfinančných prostriedkov na odkúpenie), že k ničomu nedošlo (negatívne tvrdenie) pod tým mám na\nmysli zaplatenie kúpnej ceny, to by mala preukazovať žalovaná.“ Mala za to, že aj žalovaná mala\npovinnosť preukázať svoje tvrdenia, ktorými popierala negatívne tvrdenia žalobkyne - že žalovaná\nnemala pohľadávku na započítanie, a že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Navyše v zmluve samotnej\nnebola údajná pohľadávka nijako identifikovaná. Následne poprela tvrdenie žalovanej o investíciách\n130.000,- eur do nehnuteľnosti. Toto označila za účelové a prehnané tvrdenie. Poznamenala, že\nvykonané minimálne zásahy boli potrebné na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Taktiež\n\npoprela tvrdenie žalovanej o podnete na kontrolu a tiež na konanie Okresného súdu v Senici vedené pod\nsp. zn. 24P/27/2024. Predpokladala, že išlo o bežný úradný postup v súvislosti so zmenou príslušnosti\núradu po zmene bydliska rodiny.\n12. V odvolacej replike sa žalovaná v plnom rozsahu pridržala podaného odvolania. Opätovne namietala\nuž opísané konanie advokáta pri podpise a autorizácii zmluvy a rovnako tak jeho vzťah k žalobkyni.\nZopakovala pri tom svoju predchádzajúcu argumentáciu.\n13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné\npodmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je\npotrebné ako vecne a právne správny potvrdiť ( § 387 ods. 1, 2 CSP).\n14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalovanej vrátenia daru\n(nehnuteľnosti), nakoľko má za to, že žalovaná sa voči nej a členom jej rodiny správala v hrubom\nrozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa svoju žalobu postavila na tvrdení, že napriek tomu, že medzi\nžalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou došlo dňa 22.12.2016 k podpisu kúpnej\nzmluvy, ktorej predmetom boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti a to konkrétne: v 1/1 nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre okres Bratislava\nII, obec Bratislava - mestská časť H., katastrálne územie H., ako parcela č. XXXX/XXX - záhrady o\nvýmere 33 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, parcela č. XXXX/\nXXX - záhrady o výmere 52 m2, ako aj rodinný dom, súpisné č. XXXXX, postavený na parcele č.\nXXXX/XXX s vchodom na W. ulici X v Bratislave, b) spoluvlastnícky podiel 1/10 k spoločnému dvoru\nparcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 269 m2, zapísané na LV č. XXXX, vedený\nOkresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť\nH., katastrálne územie H., c) spoluvlastnícky podiel 1/22 k spoločnej záhrade parcela č. XXXX/XXX o\nvýmere 884 m2, zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom v Bratislave, odbor katastra pre\nokres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť H., katastrálne územie H., nešlo v tomto prípade\no kúpnu zmluvu, ale o darovaciu zmluvu z dôvodu, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti\nbezodplatne, čo bolo cieľom uzavretia tejto „simulovanej kúpnej“ zmluvy, ktorá vo svojej podstate bola\ndarovacou zmluvou (dissimulovaný právny úkon). Inak povedané, uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy\nbol simulovaný právny úkon, ktorý zastieral uzavretie darovacej zmluvy, t. j. dissimulovaný právny úkon.\nVo všeobecnosti platí, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný\núkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá\nObčianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným\nlen „naoko\" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. dissimulovaný právny\núkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov\nurobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný\nprávny úkon zodpovedá vôli subjektov, a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.\nPokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§\n39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa stotožnil\ns teóriou žalobkyne o zastieraní právneho úkonu darovania uzavretou kúpnou zmluvou, pričom skúmal\nďalej náležitosti darovacej zmluvy a dospel k záveru, že v zmluve (označenej ako kúpna) absentovala\nbezodplatnosť ako pojmový znak, t. j. podstatná náležitosť darovacej zmluvy, ktorá vzhľadom na to, že\npredmetom prevodu bola nehnuteľnosť, musela byť uvedená písomne. Súd prvej inštancie mal za to, že\nneboli splnené všetky náležitosti zastieraného právneho úkonu, bol právne absolútne neplatný, žalovaná\nsporné nehnuteľnosti nikdy nenadobudla a žalobkyni ako vlastníčke nehnuteľností prislúchalo domáhať\nsa vypratania týchto nehnuteľností a ich odovzdania. V predmetnej veci súd prvej inštancie odôvodnil\nnaliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu\nzápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Tieto závery\nsúdu prvej inštancie namietala žalovaná, ktorá v rámci svojho odvolania uviedla, že v danom prípade\nuzavretá kúpna zmluva nespĺňa požiadavky na riadnu darovaciu zmluvu, nakoľko, ako vyplýva zo\nsamotnej zmluvy, neprišlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva, či prijatiu daru obdarovaným.\nNaopak jasne z nej vyplývalo, že sa jednalo o odplatný prevod, o čom svedčali aj jednotlivé ustanovenia\nzmluvy.\n\n15. K týmto tvrdeniam súdu prvej inštancie a k argumentom žalovanej vznesených v rámci podaného\nodvolania odvolací súd uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že kúpnu zmluvu uzavretú\nmedzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, možno považovať za simulovaný\nprávny úkon, nakoľko táto nepochybne zastierala darovaciu zmluvu (dissimulovaný právny úkon)\nuzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou. Z dokazovania zisteného pred súdom prvej inštancie vyplynulo,\nže žalovaná za predmet zmluvy nikdy nemala uhradiť kúpnu cenu, ani túto skutočnosť (úhradu kúpnej\nceny, respektíve jej pohľadávku, ktorá mala byť predmetom započítania) v konaní pred súdom nevedela\npreukázať ( v zmysle ustanovení CSP dochádza k prenosu dôkazného bremena na žalovanú). Práve\nnaopak v konaní pred súdom tvrdila, že z podpisu kúpnej zmluvy nebola prekvapená, myslí si, že si\nto zaslúžila (pri uzavretí kúpnej zmluvy ide odplatný prevod nie o zásluhy ani o vzájomné vzťahy).\nŽalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že kúpnu cenu (vyše 100.000,- eur) zaplatila\nmatke v hotovosti, hoci v písomnom vyhotovení zmluvy sa uvádzalo, že na kúpnu cenu bola započítaná\npohľadávka žalovanej voči žalobkyni. Ani jedno (úhradu kúpnej ceny) ani druhé (pohľadávku žalovanej\nvoči žalobkyni) žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, hoci ju v tomto smere\nzaťažovalo dôkazné bremeno, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že nedošlo účinným\nspôsobom zo strany žalovanej k popretiu skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP). Z týchto dôvodov\nsúd prvej inštancie správne konštatoval, že uzavretá kúpna zmluva zastierala darovaciu zmluvu, a\npreto bolo potrebné pristúpiť k prieskumu darovacej zmluvy ako dissimulovanému právnemu úkonu. V\ndanom prípade však súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť dissimulovaného právneho úkonu, t. j.\ndarovacej zmluvy, a to z dôvodu, že v tejto absentovala jej podstatná náležitosť,13.3.202213.3.2022\na to bezodplatnosť vyjadrená v písomnej forme. Podľa názoru odvolacieho súdu tento výklad súdu\nprvej inštancie podporený judikátúrou (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/334/2014)\nnie je právne správny. Odvolací súd má totiž za to, že ak raz došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá\nzastierala darovaciu zmluvu, ktorá mala všetky náležitosti darovacej zmluvy (bola uzavretá písomne,\nbola bezodplatná, a to aj napriek tomu, že v nej bola riadne vyčíslená kúpna cena, ktorá ale nebola\nuhradená, a darkyňa dar prijala tým, že ho začala užívať), nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti\ndarovacej zmluvy, z dôvodu absencie jej bezodplatnosti. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že v danom\nprípade je darovacia zmluva neplatná, nakoľko v nej nebola písomne vyjadrená bezodplatnosť ako\npodstatná náležitosť darovacej zmluvy nemôže obstáť, nakoľko ak by tam bezodplatnosť bola vyjadrená\npísomne, nemožno v takomto prípade hovoriť o zastieranom právnom úkone a od počiatku by tento\núkon bol darovaním. Preto tento výklad „neplatnosti“ právneho úkonu nemôže obstáť. Inak povedané,\npri takejto teórii výkladu platnosti, respektíve neplatnosti simulovaných a dissimulovaných právnych\núkonov by v podstate nikdy nemohla byť darovacia zmluva (dissimulovaný právny úkon), ktorý zastierala\nuzavretá kúpna zmluva, posúdená ako platná, nakoľko v kúpnej zmluve je vždy vyčíslená kúpna cena,\nako jej podstatná náležitosť, a teda písomne nikdy nebude vyjadrená v takejto zmluve bezodplatnosť.\nNa základe vyššie uvedeného preto námietky, ktorá žalovaná v tomto smere vzniesla v rámci podaného\nodvolania nemôžu dovodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n16. Preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia správne pristúpil aj\nposudzovaniu podmienok pre vrátenie daru od obdarovanej. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia\nsvojho rozsudku uviedol, že správanie žalovanej voči samotnej žalobkyni aj voči členom jej rodiny bolo\nv hrubom rozpore s dobrými mravmi. O správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi išlo zo strany\nžalovanej tak voči samotnej žalobkyni, ako aj voči rodinným príslušníkom žalobkyne (čiže vnúčatám\nžalobkyne, jej dcére a manželovi). Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná sa správala voči matke\nnevhodne a správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi ohraničila žalobkyňa dátumom\n10.06.2022. Udalosti tohto dňa, ako aj následné udalosti popísala žalobkyňa presvedčivým spôsobom\npočas svojho výsluchu. Následne sa žalobkyňa snažila od vnúčat zisťovať, aká je u nich situácia. Tá\nvyeskalovala v marci 2022, kedy Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 27PPOmm/1/202-49, dňa\n25.03.2022 dočasne zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti sestry žalovanej. Z predloženého\nuznesenia vyplynul skutkový stav podložený, okrem iného, správou Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny (ďalej aj \"ÚPSVaR\") a správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, OOPZ\nVrakuňa. Súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod spochybňovať okolnosti osvedčené poručenským\nsúdom, ako ani tie, ktoré vyplynuli z výsluchov vykonaných v trestnej veci ORP-376/1-VYS-B2-2022\na síce, že maloleté deti žalovanej (a vnúčatá žalobkyne) žili až v desivých podmienkach, v strachu z\npartnera žalovanej, ktorý je trestne stíhaný pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, žili v dome\nbez tepla, elektriny, starostlivosti, ktorú im žalovaná nebola schopná poskytovať, nechodili do školy a\npodobne. V dome sa nachádzali aj neskôr zabavené zbrane pána R.. Súd prvej inštancie sa zhodol so\nžalobkyňou, že je vysoko nepravdepodobné, že by sa mýlila tak žalobkyňa, ako aj zamestnanci ÚPSVaR,\n\npolicajti privolaní na miesto, susedia a iní. O hrôzostrašných podmienkach života maloletých detí svedčia\naj fotografie zdevastovaného domu. Deti boli vystavené až život a zdraviu ohrozujúcim okolnostiam. Po\nvykonaných výsluchoch na pojednávaní dňa 13.02.2024 právny zástupca žalovanej uviedol, že predloží\ndôkazy (do desiatich dní), ktorými vyvráti tvrdenia žalobkyne o problémoch s drogami, ako aj ďalšie jej\nskutkové tvrdenia („vetu po vete“). Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku konštatoval,\nže v prvom rade, listinné dôkazy neboli súdu prvej inštancie predložené do desiatich dní (podanie je\nsíce datované dňa 23.02.2024, ale reálne bolo doručené až dňa 04.03.2024), v druhom rade významná\nčasť listinných dôkazov (napríklad Úradný záznam z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Senica zo dňa 16.06.2023, či zastavenie konania vedeného Mestským súdom Bratislava\nII pod sp. zn. 28P/158/2022 sa týka obdobia roku 2023). Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia\nsvojho rozsudku taktiež uviedol, že pokiaľ sa stav žalovanej, prípadne jej (v súčasnosti už) manžela\nstabilizoval, je to podľa názoru súdu dobré pre celú jej rodinu, ale nemá vplyv na tento súdny spor, v\nktorom bolo relevantné práve správanie predchádzajúce podaniu žaloby. Pokiaľ ide o lekársku správu\n- záver lekárskeho vyšetrenia týkajúcu sa MUDr. R. zo dňa 19.10.2023, klinické vyšetrenie prebiehalo\nod 19.09.2023 do 10.10.2023 a v tomto období nebola závislosť od psychoaktívnych látok preukázaná\n(Zo správy nevyplýva, že by nikdy nemal problémy s drogami, ako tvrdil právny zástupca žalovanej).\nČo sa týka užívania návykových látok v nehnuteľnosti na W. X, v R., toto je indikované z vykonaného\ndokazovania, a to napríklad aj z výsluchov maloletých detí v trestnom konaní (že chodili pre Nalpain do\nlekárne, videli mamu aj pána R. pichať si to, že mama bola mimo a pod.) Čo sa týka trestného konania\nvedeného voči MUDr. R., nakoľko toto nebolo právoplatne skončené, súd prvej inštancie zdôraznil,\nže rešpektuje prezumpciu neviny, ako základnú zásadu trestného práva, ale uvedené nevylučuje, že\nžalovaná sa správala v hrubom rozpore voči svojim maloletým deťom tým, že ich vystavila kontaktu s\nčlovekom, z ktorého mali strach a to bez ohľadu na to, či jeho správanie voči dvom jej starším deťom\nnaplní podľa súdu skutkovú podstatu trestného činu alebo nie, o rozpor s dobrými mravmi totiž nejde iba\nv prípade konania s trestnoprávnym rozmerom. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na nedostatočne\nzabezpečovanú stravu pre maloleté deti. Žalovaná v rámci svojho odvolania k tomuto zdôvodneniu súdu\nprvej inštancie uviedla, že v prípade darovacej zmluvy neboli v žiadnom prípade splnené podmienky na\nvrátenie daru. Poznamenala, že súd prvej inštancie síce vyčerpávajúco opísal okolnosti odobratia detí,\nako i vzťahu žalobkyne a žalovanej, avšak poukaz na udalosť, kedy jej veľmi agresívne mala zakričať\n„čo tu búchaš na môj dom, vypadni“, podľa nej nenapĺňalo odôvodnenosť vrátenia daru. Podľa názoru\nžalovanej to, že žalovaná menej komunikovala nemôže obstáť pri oprávnenosti vrátenia daru ako hrubé\nporušenie dobrých mravov. K výpovediam detí poznamenala, že tieto vo vzťahu k matke nevyriekli žiadne\nnedostatky, že by sa ona mala správať k nim nepekne. Ak by bola pravda, čo deti tvrdili, žalovaná uviedla,\nže sa nemôže podieľať na vine MUDr. R., resp. v danej veci toto nebolo dôvodom na vrátenie daru,\nkeďže v tomto vzťahu išlo čisto o osobu žalovanej ako kupujúcej. Taktiež hrubo odmietla súdom prvej\ninštancie bezdôvodne uvádzané tvrdenia o jej „uzdravení“, a to i napriek tomu, že súdni znalci špičkového\ncharakteru znaleckými posudkami osvedčili, že žalovaná ani jej partner nikdy s drogami problém nemali.\nPritom poukázala na žalobkyňou uvedené striekačky, ktoré údajne videla, kedy daného času sa MUDr.\nR. spolu so žalovanou pokúšali o bábätko formou IVF, kedy sa skutočne pichajú injekčné striekačky do\nbrucha ženy a kedy táto môže mať ako vedľajšie účinky i príznaky malátnosti, podráždenosti. Na záver\npovažovala za potrebné zdôrazniť motív žalobkyne, ktorý videla v tom, že i napriek tomu, že vo svojej\nvýpovedi tvrdila, že chcela šťastie svojej dcéry, zjavne sa nevedela zžiť s predstavou, že by to malo byť\npo boku MUDr. R., a preto konala tak, ako bolo uvedené.\n17. K vyššie uvedeným dôvodom odvolania žalovanej odvolací súd zdôrazňuje, že\npredmetom tohto konania je vrátenie <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?\nvtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\ndaru\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?\nvtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\nžalovanou\nžalobkyni.\nPodmienky,\nresp.\nokolnosti\na\ndôvody,\nza\nktorých\nje\nmožné\npožadovať\ndarcom\nod\nobdarovaného\nvrátenie\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> daru <https://\nwww.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> upravuje citované\nustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/ASPI\n%253A/40/1964%20Zb.%2523630>, ktoré predstavuje osobitný spôsob zániku zmluvného vzťahu\nzaloženého darovaním. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že darcovi nevzniká právo domáhať\nsa vrátenia <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\ndaru\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\npri\nakomkoľvek nevhodnom správaní sa obdarovaného alebo jeho nevďačnosti. Predpokladom\núspešného uplatnenia tohto práva je: a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním\n\nsa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranný právny\núkon darcu adresovaného obdarovanému. Občiansky zákonník <https://www.aspi.sk/products/\nlawText/4/4678429/1/ASPI%253A/40/1964%20Zb.> neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> daru <https://\nwww.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> ani jej obsah. Výzva\nna vrátenie <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\ndaru\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\nje\njednostranný právny úkon, ktorého obsahom je vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný\ndarovanú vec vrátil. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie\n%20daru> V danom prípade žalobkyňa ako darkyňa vyzvala žalovanú ako obdarovanú\nna vrátenie <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru>\ndaru, <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> pričom\nv písomnej výzve zo dňa 13.3.2022 uviedla tie isté dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> daru <https://\nwww.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> aj podanou žalobou.\nAko už bolo vyššie uvedené v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka <https://www.aspi.sk/\nproducts/lawText/4/4678429/1/ASPI%253A/40/1964%20Zb.%2523630> právnym dôvodom vrátenia\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> daru <https://\nwww.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> je správanie sa\nobdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Dobré\nmravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky,\npri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za konanie proti dobrým mravom\ntreba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale\nktoré poškodzuje záujmy tretích osôb a medzi slušnými občanmi sa považuje za neprípustné.\nHrubým porušením dobrých mravov je ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné\nporušovanie alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť\nvyplýva z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Pri posudzovaní, či došlo zo strany\nobdarovaného k hrubému porušeniu dobrých mravov je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu,\ndĺžku a dôsledky porušenia dobrých mravov. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala vrátenia\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> daru <https://\nwww.aspi.sk/products/lawText/4/4678429/1/2?vtextu=vr%C3%A1tenie%20daru> hlavne z dôvodu\nsprávania sa žalovanej nielen voči nej a jej rodine, ale hlavne voči maloletým deťom (t. j. voči vnúčatám\nžalobkyne), ktorým žalovaná bez zjavnej príčiny obmedzila kontakt so starou matkou (so žalobkyňou),\nobmedzila kontakt so sestrou žalovanej, ale predovšetkým je treba zdôrazniť, že žalovaná má k\nmaloletým deťom konkrétne povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine, t. j. povinnosť poskytovať\nstarostlivosť, výchovu, výživu, ktoré si však v posudzovanom období vôbec neplnila. Z opisu skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie bolo nesporné, že matka maloletým deťom nezabezpečovala\nriadnu stravu, deti jedli raz za deň, vypovedali, že boli častokrát hladné, matka sa nestarala o ich výchovu,\ndeti nechodili pravidelne do školy, mali vymeškaných viac ako 200 hodín, matka dovolila jej partnerovi\naby v dome, kde s maloletými deťmi žila vypol elektriku (v zime), čiže žili v zime bez kúrenia, kúrili\nbuď plynovým ohrievačom, alebo benzínovým generátorom, museli mať otvorené dvere a stále vetrať,\npartner (manžel matky) nedovolil nikomu piť vodu z vodovodu s odôvodnením, že je kontaminovaná,\npartner matky (toho času manžel matky) mieril so zbraňou na maloletú K., ktorá z jeho správania\nmala strach, matka voči partnerovi ani za takejto vyhrotenej situácie nezakročila žiadnym spôsobom,\npartner matky mal v izbe voľne pohodené zbrane, ku ktorým mali prístup aj deti, po príchode polície dňa\n21.03.2022 sa u partnera matky z vyšetrenia moču preukázala prítomnosť omamných a psychotropných\nlátok, pričom policajná hliadka vo svojej správne z tohto dňa popísala správanie matky, ako aj jej partnera\nako podozrivé, nakoľko u oboch sa javili známky požitia omamných a psychotropných látok, partner\nmatky mal pravidelne fyzicky trestať maloletého W., (syna matky z prvého manželstva), pričom matka\nopätovne voči správaniu tohto partnera nezakročila, s odôvodnením, že to patrí k výchove detí, maloleté\ndeti museli chodiť matke a jej partnerovi kupovať do lekárne liek U., ktorý je silným analgetickým liekom,\na patrí do skupiny ópioidných analgetík a má silné vedľajšie účinky, pričom tento liek si aplikovali matka a\njej partner pred maloletými deťmi (viď výsluchy maloletých detí pred orgánmi činnými v trestnom konaní),\nnešlo teda o hormonálnu liečbu pre oplodnením IVF tak, ako to tvrdí matka/žalovaná v odvolaní, matka\na jej partner zatvárali maloleté deti v jednej izbe, bez toho aby mali možnosť vychádzať von, spali na\nšpinavých matracoch, všade bol neporiadok, plesnivé steny, zo stropu trčali odizolované káble, na zemi\nboli krabice, lieky, injekčné striekačky, v dome bolo vidno tehly, boli na nich ryhy, na kuchynskej linke\nboli odtrhnuté dvierka, nože boli voľne pohodené, podlaha bola špinavá, všade bol prach, kamienky,\n\ntriesky, črepiny, pričom deti chodili bosé, špinavé a hladné. Maloletá K. a maloletý W. musia toho\nčasu navštevovať psychológa, žijú u svojho otca (bývalý manžel žalovanej), pričom správanie matky\na jej partnera vnímali ako fyzické a psychické týranie. Inak povedané, matka im svojim prístupom, a\nsvojou ľahostajnosťou k ich výchove nezabezpečila ochranu, bezpečie a starostlivosť, a deti museli byť\nsvedkom nielen užívania silných ópioidných analgetík, zo strany matky a jej partnera, ktoré u matky\nvyvolávali stav, po ktorom nebola schopná sa o deti postarať, deti chodili špinavé, hladné ale taktiež\ndopustila to, aby deti boli neustále pod fyzickým a psychickým tlakom. Uvedené podmienky, v ktorých\nmuseli maloleté deti žiť je znásobené aj tým, že ide o maloleté deti, ktoré sa nevedeli o seba samé\npostarať, a preto s ohľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné toto správanie v tom čase partnera matky\na rovnako aj matky hodnotiť ako správanie, ktoré je nielen v rozpore so zákonom o rodine, ale aj v\nhrubom rozpore s dobrými mravmi. Všetky tieto skutočnosti vyvrcholili do vydania uznesenia súdu prvej\ninštancie o odobratí maloletého E. zo starostlivosti rodičov a jeho dočasného zverenia do náhradnej\nosobnej starostlivosti sestre žalovanej, a taktiež do prezverenia maloletých detí (K. a W.) do starostlivosti\nich otca (prvého manžela žalovanej), ako aj do začatia trestného stíhania MUDr. R. (partnera/manžela\nžalovanej), ktorý je trestne stíhaný pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Skutočnosť, že\nnásledne došlo k zastaveniu poručenského konania ohľadom trvalého prezverenia maloletého E. do\nosobnej starostlivosti sestry žalovanej, z dôvodu zlepšenia podmienok v dome, ako aj z dôvodu zmeny\nsprávania sa žalovanej voči maloletým deťom nie je pre toto konanie významná z dôvodu, že obdobie v\nktorom súd vyhodnocuje konanie žalovanej a posudzuje hrubý rozpor s dobrými mravmi, t. j. predpoklady\npre vrátenie daru je konanie od roku 2020 do roku 2022, a to z dôvodu, že žalobkyňa vo výzve na vrátanie\ndaru sama označila obdobie zmeny správania žalovanej, t. j. od 10.06.2020 do polovice roku 2022, kedy\ndošlo k dočasnému odobratiu maloletého E. zo starostlivosti rodičov. Skutočnosti, respektíve zmena\nsprávania žalovanej, ktorá nastala po tomto období už nie sú významné pre posúdenie podmienok\nvrátania daru od obdarovanej. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobkyňa naplnila\nvšetky hmotnoprávne predpoklady pre vyhovenie jej žalobe z dôvodu, že preukázala, že žalovaná sa\nv rozhodnom období správala voči členom jej rodiny (t. j. hlavne voči vnúčatám žalobkyne) v hrubom\nrozpore s dobrými mravmi, a zároveň žalovanej bola riadne doručená výzva na vrátenie daru, a to dva\nroky od momentu, odkedy žalobkyňa vníma správanie žalovanej za správanie, ktoré možno považovať\nza správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.\n18. Okrem vyššie uvedeného žalovaná v rámci podaného odvolania poukázala na ustanovenie § 1a a\nnasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a v tomto\nzmysle mala za to, že ak zmluvu advokát autorizoval, zodpovedá v zmysle objektívnej zodpovednosti\nv plnom rozsahu za škodu, ktorú týmto konaním spôsobil. Taktiež namietala, že súd prvej inštancie\nsa v odôvodnení rozsudku touto argumentáciou odmietol zaoberať. Poznamenala, že práve advokát,\nktorý zmluvu autorizuje, zodpovedá za jej súlad so zákonom a neobchádzanie zákona, pričom v prípade\nsimulácie úkonu by o obchádzanie zákona preukázateľne išlo, pričom na obchádzanie zákona je advokát\npovinný obe strany zmluvy na toto výslovne upozorniť. Pokiaľ ide o túto odvolaciu námietku žalovanej,\nje pravdou, že v zmysle § 1a zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii je autorizáciou zmluvy spísanie zmluvy o\nprevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva\nneodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy\nnedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Na druhej strane je však nevyhnutné uviesť, že advokát\nautorizáciou zmluvy nezodpovedá za skrytý úmysel účastníkov zmluvy, ktorý nie je z obsahu zmluvy\nalebo z okolností vecí priamo zistiteľný. Zistenie a preukázanie týchto skutočností je však rozhodujúce\niba v prípade, ak by týmto konaním vznikla škoda, za ktorú zodpovedá advokát v zmysle vyššie\ncitovaného zákona. Predmetom tohto konania však nie je nárok poškodeného na náhradu škody voči\nadvokátovi, ktorý zmluvu autorizoval, ale vrátenie daru darkyni od obdarovanej. Preto táto argumentácia\nžalovanej v rámci tohto konania nie je pre toto konanie rozhodujúca, a preto nie je schopná zvrátiť\nsprávnosť záverov súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky podmienky pre vrátenie daru. Na základe\nuvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie na základe vyššie uvedených dôvodov ako vecne\na právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).\n19. V priebehu odvolacieho konania (t. j. po podaní odvolania a jednotlivých vyjadrení k odvolaniu) do\ntohto konania vstúpil intervenient - MUDr. V. R., ktorý svoj vstup do konania odôvodnil na naliehavým\nprávnym záujmom na výsledku konania, pričom do tohto konania vstúpil z vlastného podnetu. Odvolací\nsúd postupom podľa § 82 ods. 2 CSP, podľa ktorého vstup intervenienta je prípustný počas celého\nkonania postupoval podľa ods. 4 citovaného ustanovenia a vstup intervenienta do konania súd oznámil\n\nstranám sporu. Žalobkyňa sa prostredníctvom jej právneho zástupcu vyjadrila k vstupu intervenienta do\nkonania a uviedla, že p. MUDr. V. R. s bývalou manželkou N. R. predali rodinný dom v R., v ktorom\nmá žalovaná MUDr. K. R. s manželom MUDr. V. R. vedené trvalé bydlisko podľa posledných návrhov\nna pristúpenie interventa. Novým vlastníkom domu v R. sa stal právny zástupca žalovanej JUDr. D. E..\nMedzitým sa prvá manželka MUDr. V. R., N., nasťahovala do rodinného domu na W. ulici X, spolu aj\ns troma deťmi potom, čo MUDr. V. R. predal svoj veľkometrážny byt na U. E. a pani R. sa musela z\nneho vysťahovať a nemala inú možnosť bývania. Dnes bývajú MUDr. K. R. s manželom MUDr. V. R.\nna neznámom mieste a adresa ich skutočného bydliska by mala byť opravená na správny údaj. Dnes\nsú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti RD W. X v Bratislave s pozemkami: 1/ R. K., rod. H., G.., U.\nXXXX/X, R., D. XXX XX, Slovenská republika, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v 5/12, 2/ R. V., rod. R.,\nMUDr., U. XXXX/X, R., PSČ 908 85, E. republika, N. narodenia: XX.XX.XXXX v 5/12, 3/ L. G., rod. L.,\nIng., profesora H. XXXX/XX, G., PSČ 907 01, Slovenská republika, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v\n2/12. Žalobkyňa má za to, že na nových spoluvlastníkov by v prípade úspechu žaloby platilo ustanovenie\n§ 228 ods. 3 CSP o tom, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti\nalebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka\nnávrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri\nnehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia uviedla,\nže všetci traja spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti vytvárajú nerozlučné spoločenstvo podľa § 77\nCSP a prípadný rozsudok by bol záväzný aj pre nich, t. j. majú právny záujem na výsledku sporu\na mali by byť zúčastnení na konaní. K námietke premlčania vznesenej žalovanou a intervenientom\npoukázala na ustanovenie § 100 ods. 1 a ods. 2 OZ, podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva\ns výnimkou vlastníckeho práva. Premlčanie OZ predvída v ustanovení § 40a OZ, v ktorom sú taxatívne\nvypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný, pričom jeho definitívna platnosť nastáva\npo uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba\nnedovolá relatívnej neplatnosti. O tento prípad neplatnosti podľa § 40a OZ sa však v tomto spore\nnejedná. Pokiaľ bolo vznesená námietka, že dôvody na vrátenie daru neboli vznesené, resp. oznámené\nv celom rozsahu, poukázala na podanie z 12.04.2022, v ktorom boli súdu prvej inštancie a žalovanej\noznámené rozšírené dôvody na vrátenie daru a súčasne boli preukázané aj skutočnosťami uvedeným\nv neodkladnom opatrení Okresného súdu Bratislava II, pod sp. zn. 27PPom/1/2022. Zdôraznila, že\nzáujmom žalobkyne je získať predmetnú nehnuteľnosť preto, aby zabezpečila bývanie pre K. W. a W.\nW., dve vnúčatá z dcérinho prvého manželstva, o ktoré sa stará momentálne ich otec. S vecou môže\nsúvisieť aj trestné konanie vedené na Mestskom súde Bratislava I proti interventovi. V prípade potreby, čo\nvzhľadom na vývoj veci nie je vôbec vylúčené, by mohla mať žalovaná v nehnuteľnosti právo doživotného\nbývania aj s ďalšími dvoma deťmi. S maloletým E. R. si žalobkyňa tiež vytvorila citový vzťah, hoci v\nposledných rokoch je jej stretávanie znemožnené. Posledné štvrté dieťa, ktoré má toho času už tri roky,\nžalobkyňa nevidela, nie však preto, že by nechcela, práve naopak. Na záver uviedla, že so vstupom\ninterventa preto súhlasí.\n20. Ku vstupu intervenienta do konania a k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach,\nktoré sú predmetom vrátenia daru, zo strany žalovanej odvolací súd uvádza, že ak medzičasom (t. j. po\nvyhlásení rozsudku vo veci) došlo k prevodu jednotlivých spoluvlastníckych podielov na ďalšie osoby\nzo strany žalovanej, táto skutočnosť je pre vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva bez právneho\nvýznamu, nakoľko platí ustanovenie § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o\nurčení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je\nzáväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol\nnávrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Inými\nslovami, napriek prevodu spoluvlastníckych podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach odvolací\nsúd považoval žalovanú za pasívne vecne legitimovanú stranu v danom spore a skutočnosť týkajúcu sa\nzmeny vlastníctva na týchto nehnuteľnostiach nevyhodnotil odvolací súd pre toto konanie ako významné.\nRovnako tak odvolací súd poukazuje na to, že intervenient má síce možnosť vstúpiť do konania\nkedykoľvek v priebehu konania, avšak v každom štádiu konania sú s jeho vstupom spojené procesné\nnásledky, odvíjajúce sa od štádia konania v ktorom intervenient do konania vstúpil. Inak povedané,\niná procesná situácia nastáva v prípade ak intervenient vstúpi do konania počas prvoinštančného\nkonania, a úplne iná procesná situácia nastáva, ak intervenient vstúpi do konania v priebehu odvolacieho\nkonania respektíve v čase, keď už stranám sporu uplynuli lehoty na podanie odvolania, a súčasne\naj lehoty na vyjadrenie k odvolaniu, a k jednotlivým vyjadreniam. Napriek uvedenému odvolací súd\npovažuje za nevyhnutné, aby intervenientovi boli doručené všetky rozhodnutia a potrebné listiny vrátane\nprvoinštančného rozsudku týkajúce sa danej veci, avšak až s rozhodnutím odvolacieho súdu. Napriek ich\n\ndoručeniu (ktoré treba realizovať spolu s rozsudkom odvolacieho súdu) však intervenientovi, ktorý vstúpil\ndo odvolacieho konania potom, ako boli doručené všetky vyjadrenia už nevzniká žiadne samostatné\nprocesné právo na podanie odvolania voči rozsudku, ani na samostatné vyjadrenie. Intervenient (manžel\nžalovanej) sa rozhodol do tohto konania vstúpiť v tomto „procesnom čase“, t. j. v čase odvolacieho\nkonania po uplynutí všetkých lehôt. Na základe uvedeného odvolací súd už vyjadrenie intervenienta v\ntomto štádiu konania nedoručoval stranám sporu, za účelom ich vyjadrenia k nemu, a zároveň na toto\nvyjadrenie intervenienta v tomto štádiu konania odvolací súd už neprihliadal. Na základe uvedeného\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody ako vecne\na právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n21. O trovách tohto odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s §\n255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nsi ich neuplatnila.\n22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),\nresp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo\nsa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].\n24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "54C/20/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "1ee2b51c-90e3-40c1-a62d-67a4d7882e13:8a3f6e88-95f5-4c45-8664-706becc2b822", "ecli": null, "spisova_znacka": "27PPOm/1/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 27PPOm/1/2022 z 25. 3. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2022-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1ee2b51c-90e3-40c1-a62d-67a4d7882e13:8a3f6e88-95f5-4c45-8664-706becc2b822"}], "citovane_v": []}