{"guid": "7c0fd541-29e2-4d05-81e0-b736a6cbfec8:3f06578a-53bd-4f1f-af02-f4e6542b2677", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2", "spisova_znacka": "14Co/45/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/45/2025 z 10. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júna 2025, sp. zn. 14Co/45/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2", "identifikacne_cislo": "1222204153", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Cdo/157/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9f9a4e18-ff63-4c12-80ca-dc08dc7383c7:25b86939-93db-4108-aabc-3682cb8cabf9", "datum": "2026-05-21", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f06578a-53bd-4f1f-af02-f4e6542b2677", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/45/2025\n1222204153\n10. 06. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:1222204153.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobkyne: J. F., nar.: XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom: W., zastúpená: L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. proti žalovaným: 1. L. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom: F. XX/XX, XXX XX G., 2. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. K. XXX, XXX XX L. K.,\nzastúpená: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXXX/XX, XXX XX Q., 3. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom:\nQ. XX/X M., zastúpená: T.. F. Y., advokát, IČO: 42 253 896, so sídlom: Družstevná 2, 831 04 Bratislava,\n4. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/XB, W., zastúpený: JUDr. F. Y., advokát, IČO: 42 253 896,\nso sídlom: Družstevná 2, 831 04 Bratislava, 5. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, Q., 6. J.\nF., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/XB, W., zastúpený: JUDr. F. Y., advokát, IČO: 42 253 896, so\nsídlom: Družstevná 2, 831 04 Bratislava, o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-7C/57/2022-446 zo dňa 21.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-7C/57/2022-446 zo dňa\n21.11.2024, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaným v 1. až 6. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni\nv rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-7C/57/2022-446 zo dňa 21.11.2024 nepripustil zmenu\nžaloby uvedenú v podaní zo dňa 05.11.2022 na č.l. 125 o náhradu škody vo výške 1.500 eur a o\nneplatnosť závetu L. B. a v podaní zo dňa 18.01.2024 na č.l. 409 a o odškodné 20.000 eur (výrok I.);\nžalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným v 1. až 6. rade proti žalobkyni priznával nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\nsamostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok\nIII.).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\nzrušenia kúpnej zmluvy medzi pánom N. A. a J. F., zákazu nakladania s majetkom po L. B. falošnými\ndedičmi a J. F., priznania 20 % dedičského zákonného podielu po L. B., zrušenia osvedčenia o záveti\npo L. B. a nariadenia zápisu konania sp. zn. 53C/6/2022 do katastra nehnuteľností.\n3. Uznesením č.k. 7C/57/2022-40 zo dňa 12.10.2022 súd prvej inštancie odmietol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia v časti zákazu nakladania s majetkom zo závetu po poručiteľke L. B., zamietol\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa k bytu č. XX, B. XB, W. sa\nk žalobkyni a L. F. na 1000 km a v časti zápisu konania sp. zn. 53C/3/2022 na LV č. XXXX, k.ú. W. a\n\nLV č. XX, k.ú. A., odmietol podanie v časti priznania 20 % dedičského podielu ako jednej zo zákonných\ndedičiek L. B., nepripustil návrh na zmenu žaloby uvedenú v podaní žalobkyne zo dňa 03.10.2022,\nktorou sa žalobkyňa domáha navrátenia mena L. B. na LV č. XXXX a LV č. XX, zastavil konanie v časti o\nzrušenie osvedčenia o závete po L. B.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací toto uznesenie v časti\npotvrdil a v časti odvolanie žalobkyne odmietol uznesením č.k. 16Co/161/2022-286 zo dňa 31.01.2023.\nDovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cdo/122/2023 zo dňa 25.09.2023.\n4. Uznesením č.k. 7C/57/2022-40 zo dňa 12.10.2022 rozhodol súd prvej inštancie o všetkých žalobkyňou\nvyššie uvedených nárokoch, okrem nároku na zrušenie kúpnej zmluvy medzi N. A. a J. F. na byt č. XX,\nB. XB, W., ktorý naďalej zostal predmetom konania. Podľa žalobkyne došlo k neoprávnenému vkladu č.\nV XXXX/XXXX z 02.08.2022 - č. z 1690/22 na LV č. XXXX, okres W., obec W. k bytu č. XX, B. XB, W.,\nktorý je súčasťou dedenia po zomrelej vlastníčke L. B., zosnulej 20.01.2010, naposledy bytom B. XX, Q..\nKataster W. a obaja účastníci vkladu N. A. a J. F. sa tým dopustili neoprávnenej manipulácie s majetkom\npo L. B. a podieľajú sa na ukrátení dedičského práva žalobkyne, ktorá má riadne zákonné právo 20 %.\nŽalobkyňa odkázala na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého dedenie sa zaručuje.\n5. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 5. rade podaním zo dňa 13.05.2023, ktorá uviedla, že nárok žalobkyne\nneuznáva, že pani J. F. za života sestry nejavila o ňu žiadny záujem, čakala, že jej sestra niečo bezpracne\nzanechá, garsónku aj s dcérou užívala bezplatne; rodina J. F. nikdy nepracovala, nemala žiadny príjem\na parazitovala na pani L. B..\n6. Žalobkyňa v následnom vyjadrení uviedla, že pani A. (žalovaná v 5. rade) nevidela, ako sa pani L. B.\ncelý život pomáhalo zo strany pani J. F. a jej dcéry. Žalobkyňa je riadna zákonná aj morálna dedička.\nZároveň žiadala, aby Mestský súd Bratislava IV neblokoval jej e-mailovú adresu.\n7. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania na 21.11.2024. Na pojednávanie sa dostavil\nprávny zástupca žalovaných v 3., 4., 6. rade a splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 1. rade.\nŽalovaní v 2. a 5. rade vzali termín pojednávania na vedomie, avšak sa nedostavili. Žalobkyňa, ani jej\nsplnomocnená zástupkyňa sa nedostavili, hoci im súd prvej inštancie predvolanie doručoval na adresu\nuvedenú na písomných podaniach žalobkyne, na ktorej adrese si žalobkyňa písomnosti preberala.\n8. Súd prvej inštancie považoval na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalovaný v 6.\nrade je výlučným vlastníkom (podiel 1/1) bytu č. XX na X. . p. vo vchode XB v. bytovom dome so súp. č.\nXXXX na B. ulici XXXX/XB, W., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W.. Súdu prvej inštancie bolo z\núradnej činnosti, ako aj z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 46D/81/2010-996 známe, že predchádzajúcim\nvlastníkom bytu bol N. A. (žalovaný v 4. rade) ako závetný dedič po pani L. B.. J. F. (žalobkyňa) bola\nsestrou pani L. B..\n9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123, § 124, § 460, § 461 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, podľa § 124 ods. 1, § 137, § 140, § 142 ods. 1 a 2, § 143 ods. 1, 2 a 3, § 255 Civilného\nsporového poriadku\n10. Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, navrhnutú žalobkyňou podaním zo dňa 05.11.2022\no náhradu škody vo výške 1.500 eur a o neplatnosť závetu L. B., ani navrhnutú zmenu žaloby\npodaním zo dňa 18.01.2024 o odškodné 20.000 eur, nakoľko po oboznámení sa s obsahom a rozsahom\npodanej žaloby a následne s obsahom návrhu na pripustenie zmeny žalobného návrhu, dospel k\nzáveru, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.\nNavyše v podaní zo dňa 05.11.2022 žalobkyňa uviedla ako žalovanú aj pani T. B., bytom J. L. 7, C.,\navšak nenavrhla jej pristúpenie do konania, ani ho nijak bližšie neodôvodnila, preto súd prvej inštancie\nnepovažoval toto podanie za kvalifikovaný návrh podľa § 79 CSP, ani o ňom procesne nerozhodoval\na neprihliadal naň.\n11. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že nepristúpil k odmietnutiu žaloby, nakoľko z dikcie\nustanovenia § 167 ods. 1 CSP vyplýva, že odstraňovanie vád žaloby by malo predchádzať doručeniu\nžaloby na vyjadrenie žalovanému, pričom súd prvej inštancie výzvou zo dňa 24.04.2023 vyzval\nžalovaných, aby sa do 15 dní vyjadrili k žalobe, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili\nlistiny a označili dôkazy, na ktoré sa odvolávajú. Za tohto procesného stavu súd prvej inštancie (po zmene\n\nzákonnej sudkyne) nepovažoval za vhodné podanie odmietnuť, nakoľko doručením žaloby žalovaným\nna vyjadrenie sa konanie posunulo do ďalšej fázy a súd prvej inštancie konajúci zjavne považoval\nžalobný petit v spojitosti s obsahom podaní žalobkyne za dostatočne zrozumiteľný - aspoň natoľko,\nže o ňom ďalej konal. Uvedené však nič nemení na tom, že petit, tak ako je formulovaný, považuje\nsúd prvej inštancie za procesne neprípustný. Žalobný návrh sa má prenášať do výroku rozhodnutia vo\nveci samej, preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby\nprenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu\nnevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného návrhu je\nvýznamné pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať).\n12. Z dikcie ustanovenia § 137 CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:\na) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania\nvzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na\ntom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z\nosobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa\nobsahu podania - žaloby nemôže ísť ani o žalobu o splnenie povinnosti, ani o nárok na usporiadanie\npráv a povinností strán.\n13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia\nkúpnopredajnej zmluvy. Tento petit mal podľa názoru súdu prvej inštancie na základe obsahu žaloby a\nďalších podaní znamenať, že žalobkyňa namieta prevod vlastníckeho práva na žalovaného v 6. rade,\nteda de facto žiada určiť, že žalovaný v 6. rade nie je vlastníkom bytu. Tomuto jej záveru predchádza\njej „subjektívne“ presvedčenie, že „Kataster W.“ (správne Okresný úrad W., katastrálny odbor) a N. A.\na J. F. sa dopustili neoprávnenej manipulácie s majetkom po L. B.. Žaloba nie je dôvodná ani čo do\nurčenia, že tu právo je, prípadne nie je (čo by zodpovedalo ustanoveniu § 137 písm. c) CSP). Zrušenie\nkúpnopredajnej zmluvy medzi žalovaným v 4. rade a žalovaným v 6. rade by totiž mohlo viesť jedine k\nobnove zápisu vlastníckeho práva v prospech N. A., čo však zjavne nemohlo byť cieľom žalobkyne. Len\npre úplnosť súd prvej inštancie dopĺňa, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo\nje alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že túto neistotu alebo\nohrozenie možno rozsudkom odstrániť. O tento prípad nejde, nakoľko ani prípadným rozsudkom, ktorým\nby súd prvej inštancie žalobe vyhovel, by sa postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo. Ďalej\nz formulácie žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta aj stav, na základe ktorého sa stal vlastníkom bytu\nN. A., ktorému predchádzalo dedičské konanie po poručiteľke L. B.. Súdu prvej inštancie sa pôvodne\nz obsahu spisu javilo, že žalobkyňa sporný byt stále užíva, ale podľa vyjadrení osôb prítomných na\npojednávaní dňa 21.11.2024 žalobkyňa sa už v byte nenachádza, preto predmetom konania nie je ani\nochrana obydlia.\n14. Žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku sa možno domáhať určenia právnej\nskutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, takýmto konaním by mohol byť napríklad aj spor\no dedičské právo (určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi alebo podobne), avšak pokiaľ sa\nžalobkyňa domáhala zrušenia kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovaným v 4. rade (závetný dedič po\nporučiteľke L. B.) a žalovaným v 6. rade, je otázka, či žalovaný v 4. rade nadobudol byt dedením de facto\notázkou predbežnou. Táto otázka už ale bola vyriešená, nakoľko v konaní vedenom pôvodne Okresným\nsúdom Bratislava II pod sp. zn. B2-14C/66/2010 sa súd meritórne zaoberal otázkou platnosti závetu\na žalobu o určenie jeho neplatnosti zamietol rozsudkom zo dňa 22.11.2016, č.k. 14C/66/2010-1869,\ntoto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7Co/329/2017-2175 zo\ndňa 29.04.2020. Ani argumentáciou o neplatnosti závetu sa už preto súd prvej inštancie nebude\nďalej zaoberať, nakoľko táto otázka bola v inom konaní vyriešená a ďalej ju skúmať nemožno. Proti\ntomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. 7Cdo/232/2021 zo dňa 29.09.2021 odmietol.\nSúd prvej inštancie doplnil, že si je vedomý, že ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku\nobsahuje demonštratívny výpočet toho, čo možno požadovať žalobou, prichádza preto (výnimočne) do\núvahy aj situácia, že by súd rozhodol aj o inom druhu žaloby (t.j. inom ako uvedenom v písm. a) - d)\nustanovenia § 137 CSP). Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť aj\nz dôvodu, lebo absentuje akýkoľvek hmotnoprávny základ, na podklade ktorého by mohol rozhodnúť.\nSúčasne sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že žaloba je šikanózna.\n\n15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní v celom rozsahu úspešní, priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že rozhodnutie\nporušuje jej riadne dedičské práva a morálne práva po poručiteľke L. B., zosnulej 20.01.2010, jej sestre,\nktorá poručiteľke celý život pomáhala a za pomoc sa jej poručiteľka L. B. odvďačila tzv. vydedením\nv závete, urážkami a znevažovaním žalobkyne a jej detí. Toto zneužili tzv. závetní dedičia L. B. proti\nžalobkyni a okradli ju o jej morálny a právny nárok 20 % po p. L. B. cez skorumpovaný a nespravodlivý\njustičný a tzv. právny systém, ktorý neslúži k dodržaniu ľudských práv, ale pomáha korupcii, bezpráviu\na nespravodlivosti.\nOdvolanie žalobkyňa podala proti výroku č. 2 a č. 3 napadnutého rozsudku. Žalobu zároveň doplnila o\nurčenie neplatnosti závetu v plnom rozsahu poručiteľky L. B. zosnulej 20.01.2010, naposledy bytom B.\nXX, Q.. Poručiteľka L. B. nemala žiaden dôvod na vydedenie svojej sestry (žalobkyne), ktorá sa k nej vždy\nsprávala slušne a korektne. Ona je riadna zákonná dedička po L. B.. Tzv. zákonní dedičia toto doposiaľ\nnerešpektujú a nakladajú s majetkom poručiteľky svojvoľne a nezákonne. Žalobkyňa tzv. závetným\ndedičom najmä N. A. a T. B. veľakrát pomohla za cenu zanedbania svojho života, za čo sa jej títo tzv.\ndedičia odvďačili nepomocou, keď stratila prácu, nemala na platby v živote na nájom bytu na F. 2, W. a\nnik ju nechcel zamestnať, napriek aktívnemu hľadaniu serióznej práce. Z tohto dôvodu stratila byt, nie\nvlastnou vinou. Bola nútená hľadať útočisko, kde sa dalo. Preto bývala aj s deťmi na B. XB, W., avšak N.\nA. robil zle alkoholickým a agresívnym vystrájaním, čo mu poručiteľka tolerovala. Síce ho zobrala potom\nbývať k sebe do Q. avšak tolerovaním alkoholu a agresivity sa navždy naštrbili vzťahy medzi poručiteľkou\na žalobkyňou. Po poručiteľkinej smrti, po zistení neplatnej závete poručiteľky, žalobkyňa podala riadnu\nžalobu o neplatnosť závetu a priznanie dedičského podielu, avšak skorumpovanosť Okresného súdu\nBratislava II a Krajského súdu v Bratislave a sudkýň na daných súdoch spôsobili jej prehru v tejto žalobe.\nA k tomu neoprávnený predaj garsónky po poručiteľke J. F., ktorý žalobkyňu a jej deti sústavne terorizoval\na p. J. F. sa viackrát pokúsil zabiť vylomením dverí, buchnutím po hlave. F. tak škoda veľkej hodnoty a nik\nžalobkyni nepomohol a nezastal sa jej. Takéhoto agresora a násilníka obhajuje T.. F. Y., ktorý obhajuje aj\ntzv. závetných dedičov, ktorí idú aj cez mŕtvoly. Žiadala uznanie riadneho odvolania na odvolacom súde.\nTaktiež žalobkyňa namietla trovy konania, ktoré sú porušením práv nízkodôchodkovej žalobkyne v\nrozsahu 100 percent. Považuje za šikanózne a amorálne žiadať od žalobkyne niečo také. Na Slovensku\nje od roku 1989 extrémna chudoba a bieda. Zaslepení nenásytnosťou tzv. závetní dedičia hnusným\nspôsobom okradli žalobkyňu o dedičské podiel po M. B.. Zároveň dodala, že máme neplatný právny\nsystém SR. Platí Ústava ČSFR. Dôkazy sú bezplatne na internete. Preto celý závet poručiteľky, aj zmluva\no kúpe medzi F. A. a A. F. je neplatná a žalobkyňa trvá na celej žalobe o zrušenie kúpnej zmluvy medzi\nF. A. a A. F.. Zároveň žiada obnovu dedičského konania po M. B. a priznanie jej zákonného podielu.\nŽiadala aj odškodné 25.000 eur za porušenie jej dedičských práv tzv. závetnými dedičmi a p. F..\n17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n18. V prvom rade sa odvolací súd musel zaoberať tým, na ktoré z odvolacích dôvodov je možné prihliadať\na správnosť akých záverov súdu prvej inštancie možno v tomto odvolacom konaní preskúmať. Žalobkyňa\nv odvolaní síce neuviedla konkrétne ustanovenia CSP, na základe ktorých podáva odvolanie, avšak\nvychádzajúc z obsahu podaného odvolania možno dospieť k záveru, že žalobkyňa podala odvolanie z\ndôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže\npovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné a neodôvodnené (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),\nďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nkeď neriešil otázku neplatnosti závetu a na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol (§ 365\nods. 1 písm. f) CSP) a zároveň mala za to, že rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec platné právne\npredpisy (§ 365 ods. 1 psím. h) CSP).\n19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania dospel k záveru, že žalobkyňa v odvolaní\nneuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto\n\nmieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací\nsúd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n20. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, na základe\nuplatnených odvolacích námietok, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci vykonal súd\nprvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre\nposúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia kúpnej zmluvy uzavretej\nmedzi N. A. a J. F. a rovnako vykonal dokazovanie potrebné na zistenie a posúdenie opodstatnenosti\ntvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu. Po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania\ndospel prvoinštančný súd na jeho základe k správnym skutkovým záverom, a následne v spore vyvodil\naj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka,\nktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležite odôvodnil. Dôsledne\nsa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj s relevantnou argumentáciou oboch strán sporu súvisiacou s predmetom konania, a preto je jeho\nrozhodnutie v tomto ohľade presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v\npodrobnostiach na ne odkazuje.\n21. Odvolací súd na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v prvom rade považuje za\npotrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník v ustanoveniach § 37 až 40 stanovuje viaceré náležitosti,\nktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Medzi základné náležitosti každého\nprávneho úkonu (teda aj kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti),\npatrí najmä: urobenie právneho úkonu slobodne a vážne, v určitej a zrozumiteľnej forme; predmet\nplnenia právneho úkonu je možný; osoba, ktorá právny úkon robí, má spôsobilosť na právne úkony a\nnerobí ho v duševnej poruche; nejde o úžeru; právny úkon je urobený v predpísanej forme; právny úkon\nsvojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom.\nAk nespĺňa kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o\nprávny úkon absolútne neplatný od samého začiatku. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\nsúd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť\nprávnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva\nbez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená\ndodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.\nAbsolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo\nkladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov\nneplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom\ntvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku\nktorým súd prihliada z úradnej povinnosti /nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu\nuzavrieť, rozpor so zákonom a pod. (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn.\n5Cdo/208/2010). Kúpna zmluva, ktorú žiada žalobkyňa zrušiť, však spĺňa zákonné formálne aj obsahové\nnáležitosti; osoby, ktoré zmluvu uzavreli nesporne boli spôsobilé na právne úkony (opak nebol v konaní\ntvrdený ani preukázaný).\n22. Súd prvej inštancie ďalej postupoval správne, keď s prihliadnutím na charakter žaloby, preskúmal\njej prípustnosť v prvom rade z hľadiska jej prípustnosti a následného praktického a právneho významu\npre sporové strany v konaní. Vychádzal z toho, že za žiadnych okolností nemôže vyhovieť žalobe, ktorá\nnerieši účelne, prakticky a v prvom rade definitívne spornú skutkovú situáciu strán a jej dôsledkom nie\nje jednoznačná stabilizácia právnych vzťahov.\n23. Súd prvej inštancie predovšetkým musel petitom uplatňovaný nárok subsumovať pod príslušné\nzákonné ustanovenie (konkrétne rozhodnúť, či predmetná žaloba predstavuje vo svojej podstate určenie\nneexistencie práva v zmysle písm. c) § 137 Civilného sporového poriadku, alebo určenie právnej\nskutočnosti v zmysle písm. d) § 137 Civilného sporového poriadku). Dôvodom nevyhnutnosti tohto\nzaradenia bolo práve to, že zákon v oboch prípadoch viaže prípadnú úspešnosť žalobcu v konaní na\nsplnenie ďalších zákonných podmienok. V žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je predpokladom\núspechu osvedčenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení. Určenie právnej skutočnosti\nmusí mať naopak svoj legislatívny základ v osobitnom právnom predpise, ktorý možnosť takéhoto\nsúdneho výroku vyslovene pripúšťa.\n\nPodľa § 137 písm. c) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> sa možno\nžalobou domáhať rozhodnutia o „určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny\nzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“. Podľa\npísm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o „určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného\npredpisu“. Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení „vylúčiť všetky\nnepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych\nskutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“. Inými slovami, zámerom\nzákonodarcu bolo podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie „práva“, teda napr. vlastníckeho\npráva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej\nskutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka,\nuznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa\nzákona o dobrovoľných dražbách. V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti\nprávneho úkonu malo byť neprípustné.\nTento výklad potvrdzuje aj súdna prax (napr. „podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť\nprávnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu“, NS SR, sp. zn. 9Cdo/7/2021; „právnu otázku\nnastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej\nskutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je\nmožné od účinnosti CSP vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn.\n6Cdo/15/2017, sp. zn. 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018“, NS SR, sp. zn. 4Cdo/17/2019).\n24. V zmysle platnej právnej úpravy (s odkazom na Komentár Civilného sporového poriadku, autorov\nŠtevček a spol., vydaný Nakladatelství C.H.BECK r. 2016) predstavuje v teoretickej rovine podaná\nžaloba žalobu o určenie právnej skutočnosti. Znamená to, že aby súd mohol vyhovieť žalobe o určenie\nneplatnosti právneho úkonu, možnosť takéhoto rozhodnutia by musel pripúšťať osobitný právny predpis.\nV tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa, vychádzajúc z obsahu žaloby, sa domáhala voči žalovaným\nurčenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi pánom N. A. a J. F. (napr. č.l. 59, č.l.77, č.l. 110).\nMožnosť podania takejto žaloby nie je upravená v žiadnom osobitnom právnom predpise, a teda v zmysle\nvyššie uvedeného výkladu, je považovaná za neprípustnú. Podľa názoru odvolacieho súdu treba v tomto\nprípade prihliadnuť na cieľ zákonodarcu, ktorého snahou nepochybne bolo zaviesť do právneho poriadku\na to konkrétne do úpravy prípustnosti podávania žalôb v civilnom sporovom konaní určité procesné\nmantinely, čím by malo dôjsť k zjednoteniu rozhodovacej činnosti súdov. V tomto prípade je z vyjadrenia\nsporových strán zrejmé, že po smrti poručiteľky L. B. prebehlo dedičské konanie vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 46D/81/2010-996, v ktorom na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa\n20.08.2021, č.k. 46D/81/2010-996 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti - garsónky č. XX na B. XB, W. N. A.,\nktorý následne previedol predmetnú nehnuteľnosť Zmluvou o prevode vlastníckeho práva na J. F., vklad\nvlastníckeho práva bol povolený pod č. V 1550/2022 zo dňa 02.08.2022 (ktorej zrušenia sa žalobkyňa\ndomáha v tomto konaní).\nSúd prvej inštancie preto postupoval správne, keď dospel k záveru, že v súčasnej právnej úprave\nnemožno určiť neplatnosť právneho úkonu bez toho, aby možnosť určenia tejto právnej skutočnosti\nnevyplývala z osobitného predpisu, a preto už z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol.\n25. Napriek vyššie uvedenému dôvodu zamietnutia žaloby, odvolací súd, zhodne so súdom prvej\ninštancie, považoval za nevyhnutné doplniť aj ďalšie dôvody zamietnutia žaloby a to najmä z pohľadu\nneexistencie žiadneho praktického významu prípadného vyhovenia tejto žalobe. Jednoducho povedané,\naj keby súd určil predmetnú kúpnu zmluvu ako neplatnú, nielenže by to neriešilo právne postavenie\nsporových strán v kontexte ustálenia existencie ich majetkových nárokov k spornej nehnuteľnosti.\nAj keby súd prijal (v rozpore s názorom zákonodarcov) záver, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\nmožno ako žalobu subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku,\nmusel by konštatovať absolútne neosvedčenie existencie naliehavého právneho záujmu na takto\npožadovanom určení. Dôvodom je, v konaní osvedčená a stranami nenamietaná skutočnosť, že\npredmetná nehnuteľnosť bola následne (po skončení dedičského konania) predmetom kúpnej zmluvy,\nkedy žalovaný N. A. vlastnícke právo k nej previedol na tretiu osobu J. F., ktorý aj v súčasnej dobe figuruje\nako vlastník zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ak by sa aj vychádzalo z citovaného\nustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ktorý v podstate pripúšťa možnosť rozhodnutia súdu o\nneplatnosti právneho úkonu (a teda aj kúpnej zmluvy) a následného zápisu stavu vlastníckeho práva\npred týmto právnym úkonom, vlastníkom nehnuteľnosti by sa stal N. A.. Možno zhrnúť, že aj keby súd\nurčil, že kúpna zmluva je neplatná, nemalo by to žiadny dopad na právne postavenie žalobkyne, ktorá\n\nby sa na základe takého rozhodnutia nestala ani podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti\na ani by sa nestala dedičkou po poručiteľke, teda žalobkyňou požadované rozhodnutie po praktickej\nstránke by nevyriešilo spornú situáciu medzi stranami v tomto konaní (nezabezpečilo by, že závet po\nporučiteľke je neplatný a žalobkyňa nadobudne svoj zákonný dedičský podiel v dedičskom konaní).\nŽalobkyni sa teda v konaní nepodarilo osvedčiť ani existenciu naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení. Vychádzajúc z toho, že požadovaný výrok súdu v súlade so žalobným petitom\nnepredstavuje v reálnom živote praktické a jednoznačné vyriešenie právneho postavenia sporových\nstrán, žalobu bolo potom nutné bez ďalšieho zamietnuť.\n26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že predmetnú kúpnu zmluvu je potrebné zrušiť, lebo je amorálna\n(teda neplatná pre rozpor s dobrými mravmi), žalobkyňa v konaní nešpecifikovala, v čom by tento\nrozpor (amorálnosť) mal spočívať. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s\nrelatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená\npriamo právnym predpisom a ktoré tak ponechávajú na súde, aby podľa svojho uváženia v každom\njednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu\nokolností. Posúdenie, či je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každom konkrétnom\nprípade na úvahe súdu, ktorému zákon dáva širokú možnosť uváženia, aby vo svojom rozhodnutí,\nv súlade so zásadou spravodlivosti, mohol vziať do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu.\nPrávnou úpravou neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo,\nže môže nastať situácia, kedy aj správanie sa v súlade s právom, sleduje nemravné ciele alebo má\nnemravné dôsledky (por. rozsudok NS ČR z 18.03.2004, sp. zn. 32Odo/807/2002, z 27.03.2012, sp.\nzn. 30Cdo/21/2012). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so\nvšeobecne uznávanými názormi, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určujú, aký má byť obsah\ntohoto právneho úkonu tak, aby bol v súladu so základnými zásadami mravného poriadku v spoločnosti,\na to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť (slobodu), bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravy zavinil\na na to, či druhá strana bola pri vzniku v dobrej viere. Je to preto, že aj zmluvná voľnosť vyjadrená\nv určitom právnom úkone podlieha posúdeniu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a preto nie je\nmožné dospieť k záveru, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi iba preto,\nže bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Posúdenie vykonané súdom v takomto prípade musí\nbyť podložené dôkladnými skutkovými zisteniami a musí súčasne presvedčivo preukazovať, že tieto\nzistenia a závery umožňujú v konkrétnom prípade prijať záver, že výkon práva je skutočne v rozpore\ns dobrými mravy (napr. rozsudok NS ČR z 04.12.2009 sp. zn. 21Cdo/4855/2007, z 20.01.2011 sp. zn.\n30Cdo/2710/2010).\nV prejednávanej veci však súdom prvej inštancie neboli zistené také konkrétne skutočnosti, ktoré by\numožňovali súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že v prejednávanej veci správanie sa žalovaného v\n4. rade a postup pri uzatváraní kúpnej zmluvy, boli v rozpore s dobrými mravmi, resp. sa im priečili.\n27. Záverom odvolací súd uvádza, k odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP), že\ncitovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nvyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich\nsa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je\nnaplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že\nby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli\npočas konania najavo, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok\njeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení\ndruhého dielu Civilného sporového poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne\nzákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Podľa názoru odvolacieho\n\nsúdu spôsob, akým súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, zodpovedá ustanoveniu § 191\nCSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú\nv súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo\nmalo byť nimi zistené. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalobca sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26. novembra 2003).\n28. Zároveň žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že žalobu zároveň dopĺňa o určenie neplatnosti\nzávetu v plnom rozsahu po poručiteľke L. B. zosnulej 20.01.2010 naposledy bytom B. XX, Q., poručiteľka\nL. B. nemala žiaden dôvod na vydedenie svojej sestry (žalobkyne), ktorá sa k nej vždy správala slušne\na korektne. Ona je riadna zákonná dedička po Márii Kurincove a tzv. zákonní dedičia toto doposiaľ\nnerešpektujú a nakladajú s majetkom poručiteľky svojvoľne a nezákonne.\nZmena žaloby je nesporne prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre\nsporové konanie a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v\nprípade zmeny vzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom\nprocesného útoku alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju\nobmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti.\nŽalobu možno síce zmeniť počas konania, zákon však výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom\nkonaní (§ 371 CSP) a v dovolacom konaní (v zmysle § 438 ods. 2 CSP). Z uvedeného možno vyvodiť\nzáver, že zmena žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii. Žalobca teda môže\nžalobu meniť do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej (§ 219 CSP) alebo do momentu jeho\nvydania (kontumačný rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne\nZ obsahu vyššie uvedeného prejavu (podania) žalobkyne, by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa žiada o\npripustenie zmeny žaloby (žiada o určenie neplatnosti závetu). S poukazom na ust. § 371 CSP sa však\nodvolací súd týmto návrhom žalobkyne nezaoberal, keďže žalobu v odvolacom konaní nie je možné\nmeniť.\n29. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti výroku rozsudku o náhrade trov konania a uviedla, že\nje dôchodkyňou s nízkym dôchodkom, a teda by nemala platiť žalovaným žiadne trovy konania.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považovala za šikanózne a amorálne.\n30. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje\npredovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256\nods. 1 CSP). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania (§ 257\nCSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo\nsvojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných\nokolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej\nformulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§\n255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať\nneúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá\nspôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného\nzreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok\nponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu.\nV zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie\n§\n257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle\nsvojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či\nv\nprejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri\nstanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto\nnie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania. Rovnako tak aj podľa záverov vyjadrených v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 10.09.2009, sp.zn. II. ÚS 122/09, je potrebné pri rozhodovaní o tom, či\nsú splnené podmienky na výnimočné nepriznanie (úplné či čiastočné) náhrady trov konania úspešnej\nprocesnej strane, prihliadať na to, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného\nosobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov,\nktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom prípade môže dôjsť pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 63/2009).\nRozhodovacia prax je už dlhodobo ustálená v názore, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného\nzreteľa súd prihliada nielen na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán\nsporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť\ntrovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov\ndotknutá), ale v neposlednom rade je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu\nnároku na súde a ich postoj v konaní (porov. R 24/1964). Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou\nvzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému\núčastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (porov. 4MCdo/2/2008). Aplikácia ustanovenia\n§ 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené\nvšetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody\nhodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať\ntak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady\ntrov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich\nkritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a\naby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň\nmožné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\nPri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,\nzárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných\nustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola\nvýnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu\nnároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). V prejednávanom prípade dospel odvolací súd k\nzáveru, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, t.j. nepreukázal dôvody\nhodné osobitného zreteľa, na ktoré by mohol súd prihliadnuť a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok\nna náhradu trov konania, resp. výrazne znížiť priznanú náhradu trov konania.\nŽalobkyňa svoj záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP náležite\nnepreukázala, resp. záver o ich existencii nemožno bez ďalšieho vyvodiť výlučne len z tvrdení o tom, že\nje dôchodkyňou; navyše toto tvrdenie nemožno bez ďalšieho považovať za výnimočné okolnosti, ktoré\nzákon vyžaduje pre aplikáciu § 257 CSP, keď nie sú známe a preukázané jej celkové majetkové pomery.\n31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nvýroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100% ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n32. Záverom odvolací súd uvádza, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na\nvšetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní\npodstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať\nodpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n33. Odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením\n§ 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to,\nže nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní\nna odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto\npreskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani\nnevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po\nvýmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA\nASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo\nveci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n34. Z vyššie uvedených dôvodov, pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie\na keďže žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé prehodnotiť\n\nstav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa\nstotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1. až 6. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech,\nodvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Cdo/157/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "9f9a4e18-ff63-4c12-80ca-dc08dc7383c7:25b86939-93db-4108-aabc-3682cb8cabf9", "datum": "2026-05-21", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/57/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "927ccea8-6171-46ce-a9e2-8bc4c92cd148:05eb6dbc-f2b2-44f1-aad7-aa7336e8c931", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1210208255.2", "spisova_znacka": "7Cdo/232/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/232/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1210208255.2"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "9b637d7d-115c-44d3-9f4c-05679db3750a:16149422-1d5b-409d-ac7c-d9dccd5a78bd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4113229332.1", "spisova_znacka": "7Co/329/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/329/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4113229332.1"}], "citovane_v": []}