{"guid": "1442ca11-f6b9-41ac-bfa0-4972e736de36:b0db810f-cd9b-4db5-ac9f-ea722bf1efcf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1", "spisova_znacka": "9Co/95/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/95/2024 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2025, sp. zn. 9Co/95/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1", "identifikacne_cislo": "1223201641", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-163", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0db810f-cd9b-4db5-ac9f-ea722bf1efcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/95/2024\n1223201641\n26. 06. 2025\nJUDr. Roman Huszár\nECLI:SK:KSBA:2025:1223201641.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek\nsenátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Q. N., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. W. XXXX/XX, Q., zastúpený Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o.,\nPalárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W.\nXXXX/XX, Q., zastúpený: JUDr. Andrej Štefančík, advokát, Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 42 358 591,\no neplatnosť uznesení spoločenstva vlastníkov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 7. júna 2024 sp. zn. B2-21C/18/2023-130 , takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči\nžalovanému určenia neplatností všetkých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov dňa 13.03.\n2023. Zároveň rozhodol, že žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že na základe Zmluvy\no spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 19.01. 2021 Oznámením zo dňa 09.02.\n2023 bolo predsedom Spoločenstva rozhodnuté o konaní zhromaždenia (schôdze) vlastníkov bytov F.I.\nW. XX, Q. dňa 13.03. 2023 o 15.00 h. na Notárskom úrade notárky M. Gontkovičovej. Z fotografie listovej\nzásielky predloženej žalobcom vyplýva, že predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručované poštou s\ntým, že zásielka bola uložená na poštovom úrade dňa 15.02. 2023, žalobca si ju osobne prevzal dňa\n06.03. 2023. Zo zápisnice zo dňa 13.03. 2023, konkrétne z časti - Prezenčná listina súd zistil, že žalobca\nsa predmetnej schôdze nezúčastnil. Žalobca je vlastníkom bytu č. X, prízemie, vchod F.I. W. XX a podielu\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k\npozemku 6232/24884 v podiele 1/1.\n1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 14 § 14a ods. 2 ,\n§ 14a\nods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len „zákon č. 182/1993\nZ.z.“ ), ustanovením § 61 C.s.p., keď uviedol, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby\nako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba\nrozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca)\nje subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a\nstrana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne\nlegitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná\ns dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú\núčastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje. Na to, aby sa niekto stal stranou\nsporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu\n(v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa\n\nstáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z\nhmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom\npovinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.\nZ hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo\nprávnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či\núčastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom\nžalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej\npovinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne\nurčenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku\nžalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom\nkonať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej\nlegitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie na strane žalobcu má za následok zamietnutie žaloby.\n1.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel k záveru,\nže žalobe nemožno vyhovieť. Dôvodom na takýto záver je skutočnosť, že žalobca nie je aktívne vecne\nlegitimovaný na podanie takejto žaloby. Zákon č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov ako hmotnoprávna norma v § 14a ods. 8 určuje okruh účastníkov aktívne legitimovaných\npodať žalobu na súd (prehlasovaný vlastník), pričom stanovuje ešte jednu možnosť získať takýto\nstatus a to v prípade, že sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku\nhlasovania dozvedieť, pretože nebol riadne a včas predvolaný. Z uvedeného vyplýva, že sa súd pri\nskúmaní existencie aktívnej vecnej legitimácie zaoberal u žalobcu dvoma podstatnými skutočnosťami:\na/ či sa jedná o prehlasovaného vlastníka, b/ či bol termín schôdze vlastníkov dňa 13.03. 2023\nžalobcovi riadne a včas oznámený. Pokiaľ ide o prvú podmienku, teda či sa v prípade žalobcu jedná o\nprehlasovaného vlastníka, zistil súd, že žalobca sa predmetnej schôdze nezúčastnil, v dôsledku čoho\nna schôdzi nehlasoval a teda v jeho prípade nejde jednoznačne o prehlasovaného vlastníka. Vzhľadom\nna neprítomnosť žalobcu ako vlastníka na schôdzi bolo preto potrebné zaoberať sa druhou možnosťou,\nteda, či ide o prípad, že sa o konaní schôdze nedozvedel, pretože mu termín schôdze nebol riadne a\nvčas oznámený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi bolo oznámenie o termíne schôdze\nvlastníkov doručované cestou Slovenskej pošty a.s., s tým, že zásielku s oznámením o termíne schôdze\nmal uloženú na pošte dňa 15.02.2023 a fyzicky si ju prevzal dňa 06.03. 2023. Je teda zrejmé, že k\noznámeniu o konaní schôdze jej zvolávateľom žalobcovi došlo takmer jeden mesiac pred jej reálnym\nkonaním a len zavinením žalobcu došlo k tomu, že si ho na pošte prevzal až 19 deň po uložení\nzásielky. Ak teda žalobca namieta, že nebola zo strany zvolávateľa schôdze dodržaná 7-dňová lehota\nna oznámenie o konaní schôdze, nie je toto tvrdenie pravdivé. O termíne schôdze vlastníkov bol žalobca\ninformovaný v súlade s ust. § 14a ods. 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. riadne a včas, pričom žalovaný informáciu\no konaní schôdze inštaloval aj na obvyklé miesto v bytovom dome a písomnú informáciu vložil priamo\naj do schránky žalobcu. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nenamietal a preto ich súd považuje za\nnesporné. Žalobca sa teda napriek tomu, že o konaní schôdze mal vedomosť s dostatočným časovým\npredstihom a to nie z jedného, ale viacerých zdrojov, sa schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 13.03.\n2023 úmyselne nezúčastnil a tým pádom ani nehlasoval. Svojim postupom sa tak ,,obral,, o oprávnenia\nvyplývajúce z ust.\n§ 14a ods. 8 Zák. č. 182/1993. Z.z. podať na súde žalobu a domáhať\nsa zrušenia namietaných uznesení, prijatých na schôdzi dňa 13.03. 2023.\n1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.\nŽalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %,\nkeď o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v\ncelom rozsahu vyhovie, alebo alternatívne, aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2.1. K prerušeniu konania poukázal nato, že súd prvej inštancie v odseku 6. odôvodnenia rozsudku\niba jednou jedinou vetou konštatuje, že návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Žalobca\npritom navrhoval podľa § 164 C.s.p. prerušenie konania, z dôvodu že prebieha aktuálne súdny spor\npred Správnym súdom v Bratislave, č.k. BA-1S/40/2023. V tomto konaní sa rozhoduje na návrh žalobcu,\no tom či samotný zápis, registrácia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. W.\nXX, Q. bola zákonná, t.j. či spoločenstvo vôbec vzniklo a existuje. Toto je základná otázka, ktorá\njednoznačne má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Ak by sa totiž preukázala skutočnosť, že\n\nspoločenstvo nevzniklo, tak samozrejme by automaticky museli byť neplatné aj všetky uznesenia prijaté\nna zhromaždení vlastníkov dňa 13.03.2023, ktorých neplatnosti sa v tomto konaní žalobca domáha.\nSúd návrh na prerušenie konania zamietol bez toho, že by toto svoje rozhodnutie akokoľvek odôvodnil\na vôbec sa nevyporiadal s otázkou, ktorá je riešená v správnom konaní, t.j. či spoločenstvo vlastne\nvzniklo, alebo nie, neprijal žiadne vhodné opatrenia, nezodpovedal na túto otázku, ale ani nevysvetlil, že\nprečo táto základná otázka podľa neho teda nie je otázkou, ktorá môže, alebo nemôže mať význam pre\nrozhodnutie súdu v tomto konaní. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné,\nlebo neodpovedá na základnú podstatnú otázku nastolenú žalobcom.\n2.2. K otázke aktívnej vecnej legitimácie namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie\n§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., keď zákon nehovorí o prehlasovanom vlastníkovi bytu v tej\nsúvislosti, že sa môže jednať iba o prehlasovaného vlastníka, ktorý bol zároveň prítomný na schôdzi a\nktorý zároveň aj musel hlasovať proti prijatému uzneseniu. Za prehlasovaného vlastníka je totiž potrebné\npovažovať aj vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorý nebol na zhromaždenie pozvaný zákonným\nspôsobom, resp. spôsobom, ktorý upravuje Zmluva o spoločenstve, resp. takéhoto vlastníka by sme\nvšak v našej právnej úprave zaradili skôr do kategórie vlastníka, ktorý sa o výsledku hlasovania nemohol\ndozvedieť. Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. termín, miesto a program schôdze vlastníkov\nalebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov\nv dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o\npísomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového\npriestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia.\nZmluva o spoločenstve v článku VI. bod 4 a 5 upravovala zvolanie zhromaždenia zhodne ako zákon, t.j.\nnajneskôr 7 dní vopred a v listinnej podobe musí byť doručené. Samotný súd v odseku 18. odôvodnenia\nrozhodnutia pripustil, že pri skúmaní existencie aktívnej vecnej legitimácie sa zaoberal aj tým, či bol\ntermín schôdze vlastníkov dňa 13.03.2023 žalobcovi riadne a včas oznámený. Súd skonštatoval, že\nstatus aktívne legitimovaného možno získať aj v prípade, že sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru\nv dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože nebol riadne a včas predvolaný. Súd sa\nteda zaoberal otázkou doručovania oznámenia o termíne schôdze vlastníkov. Bolo preukázané, že\noznámenie žalobca prevzal dňa 06.03.2023, čo skonštatoval aj samotný súd a napriek tomu uzavrel\ntúto otázku tak, že je zrejmé, že k oznámeniu o konaní schôdze došlo takmer mesiac pred jej konaním.\nLenže tak, ako je uvedené vyššie, oznámenie musí byť v listinnej podobe doručené vlastníkovi, takže\nnestačí len jeho odoslanie. Doručenie znamená jeho fyzické prevzatie a nestačí na to konštatovanie\nsúdu, že veď k oznámeniu došlo takmer jeden mesiac pred konaním. Na povinnosť doručenia nemôže\nmať ani vplyv kedy si vlastník bytu v odbernej lehote oznámenie prevezme, jediné čo je podstatné\nz hľadiska splnenia zákonnej povinnosti je deň prevzatia. Termín schôdze vlastníkov dňa 13.03.2023\nžalobcovi nebol riadne a včas oznámený a preto žalobca získal status aktívne legitimovaného na podanie\ntejto žaloby. Žalobca od začiatku tohto konania, už v samotnej žalobe tvrdil, že oznámenie mu bolo\ndoručované len listom prostredníctvom pošty a tento list prevzal v uvedený deň 06.03.2023, o žiadnom\ninom spôsobe doručovania vedomosť nemá a ak žalovaný chce tvrdiť, že si inak splnil svoju zákonnú\npovinnosť doručiť oznámenie o konaní zhromaždenia 7 dní vopred v listinnej podobe, tak toto musí\ndokázať, čo sa však nestalo.\n2.3. Čo sa týka dôvodov neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi 13.03.2023 namietal, že súd prvej\ninštancie sa dôvodmi neplatnosti jednotlivých uznesení vôbec ani nezaoberal, pritom tieto dopodrobna\nžalobca uviedol v žalobe, takisto na pojednávaní konanom dňa 07.06.2024, tieto doplnil aj o dôvody\nneplatnosti, ktoré vyplývajú aj priamo z konania pred Správnym súdom v Bratislave, č.k. BA- 1S/40/2023.\nRozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne aj preto, lebo sa súd vôbec nezaoberal meritom veci,\nt.j. dôvodmi ne/platnosti uznesení schôdze, a preto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že porušil právo na spravodlivý\nproces.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudkom ako vecne správny\npotvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca síce v odvolaní formálne uvádza, že ho\npodáva až z troch rôznych dôvodov, a to podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C,.s.p., avšak nikde v texte\nprostredníctvom adekvátnej právnej argumentácie nešpecifikuje a nezdôvodňuje, resp. nekonkretizuje v\nčom konkrétne má ten ktorý dôvod spočívať, resp. ako konkrétne sa v konaní vo vzťahu k žalobcovi mal\nprejaviť (nie je možné jednoznačne identifikovať, ku ktorému odvolaciemu dôvodu sa vzťahuje tá ktorá\nveta či odsek, prípadne či sa týka súbežne dvoch či dokonca všetkých troch odvolacích dôvodov alebo\nlen jedného).V kontexte tvrdení žalobcu, že súd mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť,\naby žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že údajne došlo k porušeniu\n\npráva na spravodlivý proces, žalovaný pre úplnosť poukazuje aj na relevantnú a aktuálnu rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/50/2019, 8Cdo/62/2018).\n3.1. K fakultatívnemu prerušeniu konania podľa ust. § 164 C.s.p. žalovaný poukázal na dve podstatné\nskutočnosti. Prvou podstatnou skutočnosťou je fakt, že v zmysle ust. § 164 C.s.p. ide o fakultatívne\nprerušenie konania a súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými\nprostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 C.s.p., a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.\nRozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, pretože prerušenie konania bude\npredstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. V nadväznosti na uvedené žalovaný upriamil\npozornosť na skutočnosť, že má 71 rokov, a teda aj s ohľadom na jeho vek je jednoznačne žiadúce,\naby súd postupoval v konaní v súlade so zásadou hospodárnosti. Druhou podstatnou skutočnosťou je\nfakt, že žalobca prvý krát prezentoval, resp. adresoval návrh na prerušenie konania súdu až v rámci\nústneho prednesu na pojednávaní dňa 07.06.24 t. j. po viac ako roku od podania žaloby v tejto veci\nna súd (žaloba v tejto veci bola podaná súd dňa 14.04.23). Zároveň je ohľadom podania žalobcu\nnesporné, že žalobca tzv. krátkou cestou predkladal súdu na pojednávaní dňa listinu (Odstránenia vád\nžaloby), ktorú prezentoval ako dôkaz vo vzťahu k jeho návrhu na prerušenie konania, avšak až potom\nako súd predmetný návrh právneho zástupcu žalobcu uznesením zamietol. V kontexte snahy žalobcu\npresvedčiť súd, že ním navrhované prerušenie konania má byť potrebné pre zodpovedanie otázky, ktorá\nmá údajne jednoznačný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, žalobca (zrejme nedopatrením)\nopomenul zmieniť v rámci odvolania , že v konaní vedenom najprv na OS BA II pod č. 9C/31/2022 a\naktuálne vedenom pred tunajším súdom pod č. k. BA2- 9C/31/2022 žalobca žiadny (obdobný) návrh na\nprerušenie konania (podľa vedomosti žalovaného k dnešnému dňu) na súd nepodal, a to napriek tomu,\nže predmetom konania je taktiež obdobná žaloba žalobcu ako tzv. prehlasovaného vlastníka (týka sa\nlen iného zhromaždenia vlastníkov).\n3.2. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že aj vzhľadom na skutkové\nokolnosti tohto prípadu je účelovosť konania žalovaného v kombinácii s dezinterpretáciou podstatných\nskutočností z jeho strany tak zjavná, že ich vyhodnotením ani nemožno dôjsť k inému záveru ako\ntomu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Žalovaný poukázal nato, že : a)\nŽalobca sa na miesto konania Zhromaždenia 13.3.2023 dostavil v deň jeho konania (cca 2 hodiny\npred začiatkom), avšak na jeho následnom priebehu v čase konania už prítomný nebol; b) SVB VH 10\ndoručovalo žalobcovi Oznámenie o zhromaždení nad rámec zákonných a zmluvných povinností, a to\ndokonca tromi rôznymi spôsobmi, aj s ohľadom na opakované obštrukčné správanie žalobcu z minulosti\n(prostredníctvom poštovej prepravy, formou vhodenia Oznámenia do poštovej schránky žalobcu, formou\nvyvesenia Oznámenia na tzv. výveske nachádzajúcej sa v spoločných priestoroch bytového domu);\nc) na podporu svojej právnej argumentácie o zrealizovaní postupu ohľadom Oznámenia v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi a zmluvou žalovaný (v kontexte námietok a tvrdení žalovaného),\nako aj o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, poukázal žalovaný na relevantný výklad príslušných\nustanovení autormi komentára k zákonu č. 182/1993 Z.z. ako aj na príslušné rozhodnutia prijate v rámci\nrozhodovacej praxe krajských súdov SR, vrátane Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave sp.zn. 2Co/104/2013, Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/49/2018 , Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6Co/39/2022 a sp. zn. 9Co/382/2019, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/11/2022,\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 a sp. zn. 7Cdo/196/2020, Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n26Cdo/781/2018 a sp. zn. 26Cdo/3628/2022).\n3.3. Žalovaný záverom uviedol, že vo všeobecnosti platí, že prostredníctvom rozhodovacích procesov\nv zmysle ust. § 14 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci príslušným kvórom v závislosti od povahy\nprejednávanej záležitostí prijímajú rozhodnutia o otázkach, ktoré sa týkajú správy bytového domu. V\nzmysle ust. § 14a ods. 7 sú platné rozhodnutia záväzné pre všetkých vlastníkov v bytovom dome, čím\nzákonodarca vyjadril tzv. prezumpciu platnosti prijatých rozhodnutí so všetkými právnymi následkami\nnimi vyvolanými až do (prípadného) okamihu právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti takýchto\nrozhodnutí. Neplatnosť rozhodnutí teda môže nastať len v prípade a za predpokladu, že sa ich príslušná\nosoba úspešne dovolá na súde. Vo vzťahu k dlhodobému konfrontačnému správaniu žalobcu ohľadom\nrealizácie rozhodovacích procesov v bytovom dome (žalobca v posledných cca 3 rokoch žalobami\nnapáda rozhodnutia prijaté na každom zhromaždení) má žalovaný za to, že žalobca nie je ochotný\nakceptovať majoritný (väčšinový) princíp hlasovania. Žalobca opomína fakt, že s prihliadnutím na\nskutkový a právny stav veci bez troch hlasov žalovaného (z celkového počtu štyroch) v podstatných\nveciach týkajúcich sa správy bytového domu nie je možné prijať na zhromaždení či v rámci písomného\nhlasovania potrebné rozhodnutia. Prostredníctvom podávania žalôb (ale aj iných podaní adresovaných\norgánom verejnej moci) sa snaží na žalovaného vytvárať určitý tlak spočívajúci v právnej neistote\npri každom ďalšom zhromaždení, resp. písomnom hlasovaní, nakoľko hrozí, že aj ďalšie rozhodnutia\n\nnapadne na súde. Žalobca si však zrejme neuvedomuje, že prípadná absencia platných rozhodnutí\nvlastníkov je na úkor celého bytového domu, riadneho chodu správy bytového domu a teda v konečnom\ndôsledku aj na úkor žalobcu.\n4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal.\n5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený\npodľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné.\n6. Predmetom konania je žaloba žalobcu ako prehlasovaného vlastníka o určenie neplatností uznesení\nprijatých na zhromaždení vlastníkov dňa 13.03. 2023.\n7. Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného do 31.1.2024 termín, miesto a\nprogram schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom\nbytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi\nvlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému\nvlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone\nsprávy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí\nbyť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.\n7.1. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného do 31.1.2024 prehlasovaný\nvlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia\nvýsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu\nalebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa\nna súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká.\nPrehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde\ndomáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa\nosobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne,\nrozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.\n7.2. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného\ndokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré\nnie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd\nprvej inštancie citoval ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z\nktorých vyvodil svoje právne závery o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktoré boli dôvodom\nna zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil\n(§ 220 ods. 2 a 3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom\nna ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a k podstatným dôvodom odvolania\nžalobcu považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.\n9. Žalobca v odvolaní namietal neprávne právne posúdenie jeho aktívnej legitimácie, keď namietal,\nže súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., keď za\nprehlasovaného vlastníka je potrebné považovať aj vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorý nebol na\nzhromaždenie pozvaný zákonným spôsobom, resp. spôsobom, ktorý upravuje Zmluva o spoločenstve,\nresp. takéhoto vlastníka by bolo treba v našej právnej úprave zaradiť skôr do kategórie vlastníka, ktorý\nsa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť. Termín schôdze vlastníkov dňa 13.3.2023 žalobcovi nebol\nriadne a včas oznámený a preto žalobca získal status aktívne legitimovaného na podanie tejto žaloby\n(pozri odsek 2.2.).\n9.1. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (R 79/2023) prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového\npriestoru, ktorý má podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nprávo domáhať sa žalobou podanou na súde ochrany svojich práv dotknutých hlasovaním na schôdzi\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a žiadať, aby súd \"vo veci\" rozhodol, je len\nvlastník, ktorý bol na schôdzi prítomný a na nej hlasoval proti rozhodnutiu prijatému väčšinou. Takým\n\n(prehlasovaným) vlastníkom nie je vlastník, ktorý sa na schôdzi vlastníkov nezúčastnil, hoci bol o nej\nriadne a včas informovaný alebo sa jej síce zúčastnil, avšak buď hlasoval za prijatie väčšinového\nrozhodnutia, alebo sa hlasovania zdržal.\n9.2. V danej veci nebolo sporné, že žalobcovi bolo oznámenie o termíne schôdze vlastníkov doručované\ncestou Slovenskej pošty a.s., s tým, že zásielku s Oznámením o konaní zhromaždenia (schôdze)\nvlastníkov zvolanej na deň 13.3.2023 mal uloženú na pošte dňa 15.2.2023 a fyzicky si ju prevzal dňa\n6.3. 2023 t.j, že nebola dodržaná lehota 7 dní § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Odvolací súd má\nzato, že platí princíp, že nie každé porušenie zákona znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu,\nv našom prípade rozhodnutia vlastníkov (pozri rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29Cdo/3399/2010). Sankcia\nv podobe vyslovenia neplatnosti uznesenia vlastníkov musí byť primeraná závažnosti následkov, ktoré\nporušenie právnych predpisov, stanov či dobrých mravov vyvolalo ako i účelu právnej úpravy (t. j.\nust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.). Súd preto musí zvažovať, aké následky malo porušenie\nzákona na práva žalobcu ako aj ostatných vlastníkov a až následne môže vysloviť záver, že napadnuté\nrozhodnutie je neplatné (pozri rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 29Cdo/1013/2002 sp. zn. 29Cdo/393/2003,\nsp. zn. 29Cdo/4811/2009). Vzhľadom na závery v týchto rozhodnutiach NS ČR je potrebné prihliadnuť\nna skutočnosti, že Spoločenstvo vlastníkov Oznámenie o konaní zhromaždenia (schôdze) vlastníkov\ndoručovalo žalobcovi okrem poštovej prepravy aj ďalšími dvoma spôsobmi a to aj formou vhodenia\nOznámenia do poštovej schránky žalobcu - tento ju v tom čase ani nemal ako vlastník bytu riadne\noznačenú, nakoľko na nej bolo uvedené meno a priezvisko jeho mamy (fotografia č.l. 84 spisu) ako\naj formou vyvesenia Oznámenia na tzv. výveske nachádzajúcej sa v spoločných priestoroch bytového\ndomu, (fotografia č.l. 83 spisu). Tiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že Zhromaždenie vlastníkov\nsa dňa 13.3.202 sa konalo na notárskom úrade JUDr. Martiny Gontkovičovej, kde sa žalobca dostavil v\ndeň jeho konania (cca 2 hodiny pred začiatkom), aby notárke odovzdal podanie označené ako Neplatné\nzvolanie zhromaždenia zo dňa 13.3.2023 (č.l. 17 spisu) a následne odišiel a schôdze vlastníkov sa\nnezúčastnil.\n9.3. Odvolací súd s poukazom na závery v prechádzajúcom odseku zastáva názor, že samotné\nnedodržanie lehoty na doručenie Oznámenia o konaní zhromaždenia nemá za následok neplatnosť\nrozhodnutí vlastníkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu t.j.\nokolnosti týkajúce sa doručovania Oznámenia žalobcovi, okolnosti, že žalobca o termíne konania\nschôdze a jej programe vedel. Keďže sám žalobca dobrovoľne nevyužil svoje právo a schôdze\nvlastníkov sa nezúčastnil nemal by používať právnu ochranu a nemôže sa v súdnom konaní iniciovanom\npodľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. dôvodne domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí z\ndôvodu, že mu nebolo riadne a včas doručené Oznámenia o konaní zhromaždenia. Je vzhľadom na\nvšetky relevantné okolnosti potrebné prihliadnuť aj na princi´p proporcionality, ktory´ vyzˇaduje, aby za\n´sahy do za´kladne´ho pra´va na legiti´mne ocˇaka´vanie pra´vnej istoty a ochrany nadobudnuty´ch pra\n´v boli minimalizovane´ na cˇo najnizˇsˇiu mozˇnu´ mieru a je preto daný záujem spoločenstva na to, aby\nsúd neplatnosť uznesenia nevyslovil.\n9.4. V prípade žalobcu, teda nešlo o prehlasovaného vlastníka nebytového priestoru, pretože sa\ninkriminovanej schôdze a teda ani daného hlasovania na nej nezúčastnil. V jeho prípade, keďže na\nschôdzi nehlasoval, nemohla byť splnená zákonná podmienka „prehlasovaného vlastníka\", určujúca\nv okolnostiach danej veci nositeľa hmotno- právneho oprávnenia. Námietky žalobcu o nesprávnom\nprávnom posúdení jeho aktívnej vecnej legitimácie preto neobstoja.\n10. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa arbitrárnosti a\nnepreskúmateľnosti rozsudku vo vzťahu k prerušeniu konania, keď súd prvej inštancie dostatočne\nnevysvetlil, že prečo táto základná otázka o tom či samotný zápis, registrácia Spoločenstva vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov F. W. XX, Q. bola zákonná riešená pred Správnym súdom v Bratislave,\nsp. zn. BA-1S/40/2023 môže, alebo nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a len v\nodseku 6. odôvodnenia rozsudku iba jednou jedinou vetou konštatoval, že návrh na prerušenie konania\nako nedôvodný zamietol (pozri odsek 2.1.).\n10.1. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konaného dňa 7.6.2024 a predovšetkým zo zvukového\nzáznamu z tohto pojednávania, ktorý je uložený v registri ESS odvolací súd zistil, že uznesením\nvyhláseným na tomto pojednávaní súd prvej inštancie návrh na prerušenie zamietol a toto rozhodnutie\naj riadne odôvodnil (čas : 0.20.54 minúta zvukového záznamu) keď mal zato, že v konaní na správnom\nsúde sa nerieši otázka, ktorá má vzhľadom na predmet konania (žaloba prehlasovaného vlastníka)\nvýznam pre toto konanie a s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd pripúšťa určité\npochybenie súdu prvej inštancie keď tento v rozpore s ustanovením § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania nerozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej ale tento nesprávny\nprocesný postup súdu nemá za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces a to s ohľadom\n\nnato, že toto rozhodnutie bolo v súlade s ustanovením § 235 ods. 1 C.s.p. verejne vyhlásené a ústne\nodôvodnené a súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 2 C.s.p. toto písomne\nnevyhotovil a nedoručoval stráňam sporu z dôvodu, že proti nemu odvolanie nie je prípustné, keď Civilný\nsporový poriadok v § 357 písm. n/ pripúšťa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania podľa § 162\nods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., teda iba proti pozitívnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým\nkonanie prerušil, (podľa tam uvedených zákonných ustanovení). Z dikcie § 357 písm. n/ C.s.p. vyplýva,\nže ak súd rozhodne negatívne, teda konanie nepreruší, ako v tomto prípade, keď zamietol návrh na\nprerušenie konania, odvolanie prípustné nie je (pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. decembra\n2018, sp. zn. 1Obo/15/2018).\n11. K námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie sa dôvodmi neplatnosti jednotlivých uznesení vôbec\nani nezaoberal (pozri odsek 2.3.), odvolací súd poukazuje nato, že nakoľko súd prvej inštancie dospel\nsprávne k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorá skutočnosť bola\nprvoradým dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby, nebolo potrebné skúmať, jednotlivé dôvody\nneplatnosti uznesení resp. meritórne sa žalobou zaoberať, z dôvodu ktorého sú námietky žalobcu\nuvedené žalobe a počas konania na súde prvej inštancie týkajúce sa dôvodov neplatnosti uznesení\nprijatých na zhromaždení vlastníkov dňa 13.03. 2023 právne irelevantné.\n12. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď tieto ale\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných\ndôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne\npripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.\nÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli\nzistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového\nstavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú\nnesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu\nprvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie\nodvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že\nnezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa\nneodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, zákona č. 182/1993 Z.z. a ani nepoprel\nich účel a význam, keď žaloba žalobcu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.\n13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej\ninštancie správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v súlade s ustanovením\n§ 255 ods. 1 C.s.p..\n14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/18/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "cf91ced1-94cc-4c14-9571-b0ae41d9f69e:81a3787c-c8ed-470a-af27-6f83d2a287e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1", "spisova_znacka": "8Cdo/62/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/62/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1"}, {"guid": "f78995df-3260-412f-b306-c6fb8358de7e:53670ff5-a82f-4159-b08e-c50851e27516", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/39/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/39/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f78995df-3260-412f-b306-c6fb8358de7e:53670ff5-a82f-4159-b08e-c50851e27516"}, {"guid": "352d8b22-c394-4cdc-b595-439c637577b3:809596e1-ac81-4896-ab24-de7bd076e645", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/11/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/11/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/352d8b22-c394-4cdc-b595-439c637577b3:809596e1-ac81-4896-ab24-de7bd076e645"}, {"guid": "3c559283-7673-41a5-8202-23f642797b10:a72a9cd7-6241-4c0a-b55b-91970d40616c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7218206505.3", "spisova_znacka": "9Co/382/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/382/2019 z 8. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7218206505.3"}, {"guid": "9ddd1064-65a1-4c1a-a264-5889c0604767:a989ca06-d1f3-4351-85c6-f0ab052f4479", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8711205412.3", "spisova_znacka": "22Co/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/49/2018 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8711205412.3"}, {"guid": "a85d07c4-52ce-44b3-b61a-70c768ec4b1d:30c68a00-1d52-46c7-8c25-68aceda0b8f3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8712203008.1", "spisova_znacka": "2Co/104/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/104/2013 z 16. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712203008.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5c533eaa-bb4c-4f9e-910e-1e192fb50234:f1cf5891-1ce1-4213-b631-cd973818b4b8", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5923200417.7", "spisova_znacka": "RK-3C/13/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RK-3C/13/2023 z 1. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2025-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5923200417.7"}]}