{"guid": "bd395428-ebe4-4aa8-8f76-6ad861a990f9:edb1ab9d-5624-4245-b6b6-757f7639c6ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1", "spisova_znacka": "6Co/44/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/44/2025 z 25. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2025, sp. zn. 6Co/44/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1", "identifikacne_cislo": "1225200546", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edb1ab9d-5624-4245-b6b6-757f7639c6ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/44/2025\n1225200546\n25. 04. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Renáta Janáková a členiek\nsenátu JUDr. Otília Belavá a Mgr. Jana Janics Bajánková v právnej veci žalobkyne: T. Q. X., J.. X., Z..\nXX. G. XXXX, K. B. X. V.C. X, B., zast. JUDr. Tijana Cecezová, LL.M., advokát, Račianska 13152/69B,\nBratislava, proti žalovanému: B. Q., J.. Q., Z.. XX. G. XXXX, B. C. XX, Š., zast. JUDr. Veronika Kozová,\nbytom Romanova 4, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 53C/11/2025 -73, zo dňa 13. marca 2025 , takto\nrozhodol:\nI. Výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovanému sa ukladá\npovinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na\nprocesných úkonoch v civilnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, v rozsahu nevyhnutnom\nna riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.\nII. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .\nIII. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým boli strany\npoučené, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade,\nže odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni\nžalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude\nnárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej\nvýkonom neodkladného opatrenia (výrok III).\nIV. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na\nvzdialenosť menšiu ako 150 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom\nči správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok I. ) a vo\nzvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II. ). Súčasne\nsúd prvej inštancie vo výroku III. poučil strany, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z\nprocesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalovaného poučil,\nže môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej\npozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody\nalebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol vo výroku\nIV. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. g)\na h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 a 2, § 334, § 336 ods. 1 a §\n337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a vecne tým, že zákonné podmienky pre\nvyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože\n\nsú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie mal\nza to, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú tu závažné dôvody\ndomnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby\nnavrhujúcej neodkladné opatrenie. Žalobkyňa tiež osvedčila skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú\npotrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s\npoukazom na predložené lekárske správy z hospitalizácie žalovaného v nemocnici v J. a následne v\nnemocnici v X., ako aj potvrdenia nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025, z ktorých vyplýva, že žalovaný\nje pre svoj aktuálny zdravotný stav (agresívne a nepredvídateľné správanie) nebezpečný nielen pre\nseba, ale aj pre svoje okolie, ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného nie\nje iba hypotetické. Doterajšie intenzívne a nepredvídateľné správanie žalovaného súd prvej inštancie\npovažoval za dôvodnú obavu (strach) žalobkyne z pokračovania a možného stupňovania útokov na\njej osobu s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\npoukázal na agresívne a nekontrolovateľné správanie žalovaného voči žalobkyni a k maloletej dcére,\nktoré sa odohralo dňa 10.01.2025, v dôsledku ktorého bola privolaná policajná hliadka a žalovaný musel\nbyť následne hospitalizovaný. Takéto správanie žalovaného značne zasahuje do telesnej i duševnej\nintegrity žalobkyne, dostatočne osvedčuje obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu uložiť žalovanému aj\nzákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má aj preventívny charakter, aby jeho konanie prípadne nevyústilo\ndo napr. fyzického útoku na jej osobu. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného\nopatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa na vzdialenosť nie menšiu ako 150 metrov s výnimkou\núčasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní vyhovel.\nVo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa prítomnosti tretej osoby\na zákazu písomného, telefonického, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplného\nalebo čiastočného nekontaktovania žalobkyne súd prvej inštancie zamietol. Súd prvej inštancie neuložil\nžalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko\nmá za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej\nochrany žalobkyne. Súčasne súd poučil strany v zmysle § 334 C.s.p., že nariadené neodkladné opatrenie\nsúd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,\na poučil žalovaného vo výroku aj v zmysle § 337 ods. 2 C.s.p.\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej\nzo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobkyňa mala len čiastočný úspech\nv konaní, návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd čiastočne vyhovel a vo zvyšku\nnávrh zamietol.\n4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Má za to, že žalobkyňa umelo\nnavodzuje jeho nebezpečenstvo tak pre ňu, ako i pre deti, žalobkyňu neobťažuje žiadnym spôsobom,\nlen sa dožaduje vedieť, kde a na akej adrese sa zdržujú a chce sa stretávať s deťmi, no nehodlá sa\nvzdať práva na stretávanie sa s deťmi. Predmetným uznesením súd obmedzil jeho práva čo do styku s\ndeťmi. Poukázal, že súd prvej inštancie vychádzal aj z potvrdenia z nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025,\nz ktorého vyplýva, že žalovaný je nebezpečný nielen pre seba ale aj pre svoje okolie. Takýto doklad\nsa v prílohách, ako dôkaz v zaslanom uznesení nenachádza a už v tomto termíne sa uvažovalo o jeho\nprepustení z nemocnice. Všetky lekárske potvrdenia sú z 10.01.2025, keď bol žalovaný RZP v sprievode\npolicajtov privezený do Univerzitnej nemocnice J.. Uznal za pravdivé, že sa vzdialil, keďže bol veľmi\nsmädný a nikto mu nepodal vodu a mal aj problémy s búšením srdca, bol vystrašený. Avšak následne sa\nvrátil. Žalovaný na žalobkyňu ani na deti nikdy fyzicky nezaútočil, a to ani dňa 10.01.2025. Žalovaný ďalej\nopisuje problematické vzťahy v manželstve so žalobkyňou, v dôsledku čoho sa mu zhoršil zdravotný stav\nna jeseň 2024, trpí ochorením bipolárna porucha, čo vyústilo do kritického dňa 10.01.2025. Žalovaný\npodstúpil liečbu v X. od 10.01.2025 do 05.2.2025, prepustený bol na jeho žiadosť s tým, že sa má hlásiť\nu obvodného psychiatra a dňa 06.03.2025 sa hlásil u psychiatričky F.. I. Q.. Lekári v X. mu doporučovali\nzostať dlhšie v nemocnici, no s týmto nesúhlasil, keďže ku svojej liečbe sa chová zodpovedne. Už dňa\n13.02.2025 nastúpil do práce a v dňoch 17.02. až 21.02.2025 ho zamestnávateľ vyslal na služobnú\ncestu. Žalovaný teda chodí do práce, žije svojim životom, žiaľ bez detí, športuje a žije tak, ako predtým.\nŽalovaný nie je osobou nebezpečnou, so žalobkyňou sa stretáva spolu s deťmi, žalobkyňa mu teraz\nurčuje deň a hodinu ich stretnutia, vo veciach maloletých detí si spoločne píšu. Zdôraznil, že k žiadnym\nincidentom nikdy nedošlo a ani nedochádza. Chce sa len stretávať s ich deťmi a podieľať sa na ich\nvýchove. Zdôraznil tiež, že jeho hospitalizácia bola úspešná, bola mu predpísaná medikamentózna\nliečba a bol prepustený, liečba teda splnila účel. Žalobkyňa zo žalovaného robí nebezpečnú osobnosť\na toto bezcharakterné označenie využíva na zákaz styku s deťmi. Keby žalovaný bol nebezpečný\n\npre seba a jeho okolie, nebol by prepustený z liečebného procesu v X.. Žalovaný je presvedčený, že\nosvedčil skutočnosť, že nie je nebezpečný tak pre seba ako aj pre svoje okolie, a práve preto žiada\nsúd, aby po zvážení jednotlivých tvrdení udávaných žalobkyňou opätovne tieto tvrdenia prehodnotil s\npoukazom na aktuálny stav a tvrdenia žalovaného a predmetné uznesenie v plnom rozsahu zrušil, ako\nneopodstatnené.\n5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je\npotrebné zmeniť.\n7. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že jeho odvolanie smeruje voči výroku I., napadnutého\nuznesenia, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu\nako 150 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní\nv rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vo vzťahu k ostatným výrokom\nnapadnutého uznesenia žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti.\n8. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude\nohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n9. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. je teda podmienené\nosvedčením skutočnosti, že konaním povinného by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla\nbyť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo.\nOsvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity\nznamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti\n(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky\nokolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a\núčinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v\njeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu priblíženia - sa ohrozenej osobe\nposkytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a obavách pred\nzásahmi do svojej integrity. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia\nje stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii\ntvrdenia proti tvrdeniu. Preto je dôležité, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia predložil najmä listinné\ndôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v\npozícii svedka incidentu) a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre\nnariadenie neodkladného opatrenia.\n10. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust.\n§ 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.. Súd prvej inštancie z predložených listín mal za osvedčenú potrebu\nnariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému, teda potrebu bezodkladnej úpravy\nvzťahov medzi stranami. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie\na prejednaní odvolania žalovaného zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska\nnevyhnutnej ochrany navrhovateľky bola z jej strany osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej\npotreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali\n\ntomu, že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť telesnú alebo\nduševnú integritu žalobkyne alebo vyvolať obavu takéhoto ohrozenia. Na základe opisu rozhodujúcich\nskutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (bod 31 33. odôvodnenia napadnutého\nuznesenia) nemožno nadobudnúť významnejšie presvedčenie, že žalobkyňa nemôže byť v blízkej\nbudúcnosti vystavená násilnému útoku, či konaniu ohrozujúceho jej integritu zo strany žalovaného.\n11. Žalovaný v odvolaní zastáva názor, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia pominuli,\nkeďže vedie riadny život, ako pred psychiatrickou hospitalizáciou a je aj naďalej v psychiatrickej\nambulantnej starostlivosti a v liečbe pokračuje. K odvolaniu pripojil aj potvrdenie psychiatra F.. I. Q.B.Č.\nzo dňa 06. marca 2025 (č.l. 108), podľa ktorého bol žalovaný hospitalizovaný na psychiatrickej klinike\nX. od 11.01.2025 do 06.02.2025, od prepustenia boli realizované 3 kontrolné vyšetrenia a aktuálne je\npráceschopný. K odvolaniu pripojil aj lekársky nález - lekárska správa psychiatričky F.. I. Q. zo dňa\n06.03.2025, podľa ktorej sa žalovaný cíti celkom dobre, je len unavený, v noci spáva dobre, stravuje\nsa, prácu zvláda aj keď je toho veľa, s deťmi sa stále nevidel, iba raz nakrátko a to ho trápi, bol už aj\nhrať tenis, lieky užíva podľa dohody a kontakt s deťmi chce riešiť právnou cestou. Podľa objektívneho\nzhodnotenia je žalovaný lucídny, orientovaný, eutýmny PM mierne spomalená (v.s. polievkovo), bez\ndeteg. porúch vnímania, myslenie koherentné, bez blud. a suic. myšlienok, resentiment na hospitalizáciu,\nsomnia arhexia bez obtiaží, aktivita primeraná, mnest. a kog. ff bez hrubších porúch, osobnosť bez\ndekomp. Tvrdí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je znôškou nezmyslov, vymyslených\nzveličených situácií a skreslených rodinných situácií, čo žalobkyňa zneužíva aj na zákaz jeho styku s\ndeťmi.\n12. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti žalovaného, že v konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia nie je úlohou súdu zisťovať do dôsledku všetky skutkové okolnosti danej veci, ale úlohou\nsúdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady\npre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd vo vzťahu k časti\nNO obsiahnutému vo výroku I. (uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni) za preukázané.\nInštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy\núčastníkov, a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo\nveci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a\núčinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od\nrozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností\nnariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj v\nuvedenom rozsahu došlo.\n13. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú záver o možnej\nhroziacej ujme v podobe možného ohrozenia jej telesnej, či duševnej integrity zo strany žalovaného,\nvyžadujúce si bezodkladnú ingerenciu súdu prostredníctvom využitia požadovaného inštitútu, i keď\nsa zároveň nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že primeraným z hľadiska poskytnutia\nochrany práv žalobkyne je zakázať jej manželovi - žalovanému vzhľadom na konkrétnosti danej\nveci priblížiť sa k žalobkyni až na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu žalobkyňa v limitoch potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom síce\nosvedčila možnosť obavy z tvrdeného možného konania žalovaného, čo môže vyvolať v nej obavu\nz pokračovania a stupňovania konfliktov, ktorá skutočnosť bola pre potreby neodkladného opatrenia\ndostatočne osvedčená listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a ktoré, keďže ide o konanie\nzrýchlené, aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézu uvedenú v § 325 ods. 2 písm. h/\nC.s.p., teda, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni potencionálne môže svojím správaním ohroziť jej\ntelesnú a duševnú integritu, keď z jeho, žalobkyňou tvrdeného doterajšieho správania, nie je vylúčené\npokračovanie totožného správania, hoci žalovaný podstúpil liečbu na psychiatrickom oddelení a podľa\nďalšieho potvrdenia jeho psychiatričky v liečbe pokračuje. Sám žalovaný potvrdil, že v manželstve sú\nmedzi stranami sporu ako manželmi nezhody, ktoré aj naďalej pretrvávajú, čo nepriaznivo vplýva na\njeho zdravotný stav, v dôsledku čoho došlo aj k vypätej situácii dňa 10.1.2025, kedy bol aj akútne\nhospitalizovaný na psychiatrii.\n14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým uznesením\nnariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Napriek tomu odvolací súd\n\nnemohol napadnuté uznesenie potvrdiť. Nemožno odignorovať z hľadiska námietok žalovaného fakt,\nže vzťahy medzi stranami ako manželmi sú zjavne narušené. Je zrejmé, že majú medzi sebou spor\nminimálne o stretávanie s maloletými deťmi. V tomto momente nemožno tiež vylúčiť ani snahu žalobkyne\ndiskvalifikovať žalovaného zo stretávania sa s mal. deťmi, príp. jeho obmedzenia. Ktorý z nich má na\nich vzniku však väčší podiel, a aká je skutočná pravda o tvrdeniach žalobkyne pokiaľ ide o správanie\nžalovaného, nie je predmetom zisťovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z\nhľadiska dokazovania má svoje obmedzené limity. Aktuálna úprava preto podľa názoru odvolacieho\nsúdu zabezpečuje ochranu obom stranám sporu pred možným vzájomným reťazením či už skutočného,\nalebo simulovaného neželaného konania toho-ktorého subjektu.\n15. Z obsahu spisu vyplýva, že strany, hoci sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, pretrvávajú\nmedzi nimi nezhody, žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala spolu s deťmi po konflikte,\nktorý vyústil do psychiatrickej hospitalizácie žalovaného. Žalovaný má naďalej záujem stretávať sa s\ndeťmi. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie\nsp. zn. 41P/33/2025 v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. T., Z.. X.X.XXXX T. J. K., Z..\nXX.X.XXXX Q., ktoré sú spoločné deti žalobkyne a žalobcu. Žalovaný v odvolaní poukázal a popisuje\nnezrovnalosti v manželstve so žalobkyňou, ktoré podľa neho vyplývajú z rozdielnych názorových\npohľadov na manželstvo a jeho fungovanie a s takýmto stavom je už uzrozumený, no naďalej má záujem\nstretávať sa so svojimi deťmi. Má za to, že vydaním tohto uznesenia sa dostal do patovej situácie,\nnakoľko pri rešpektovaní tohto zákazu sa nemá možnosť stretávať sa s deťmi, pretože žalobkyňa mu to\nneumožňuje a na druhej strane sa s ním stretáva. Záujem o stretávanie sa s deťmi deklaroval aj podaním\nz 30.3.2025, ktorým žiadal Mestský súd Bratislava II, aby bol jeho styk s deťmi upravený v zmysle jeho\nnávrhu tak, že deti si prevezme v škole, škôlke alebo v mieste bydliska matky (žalobkyne), kde ich, po\nuskutočnení styku s deťmi, vráti.\n16. Za daného stavu, uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni\nv minimálnej vzdialenosti nastavenej súdom prvej inštancie na 150 metrov, by nepriamo znemožnilo\nvýkon styku žalovaného s maloletými deťmi a neprípustným spôsobom by tak zasiahlo do jeho\nrodičovských práv, ale tiež do práv maloletých detí H. T. a J. K.. Odovzdávanie maloletých pri realizácii\nstyku žalovaného s deťmi je totiž podmienené vzájomnou spoluprácou oboch rodičov, keďže žalovaný\nmaloleté deti by mal odovzdať po skončení styku matke v mieste jej bydliska. S prihliadnutím na vek\nmaloletých (10 a 6 rokov) je teda nevyhnutné, aby žalovaný ako otec kontaktoval žalobkyňu ako matku,\nže sa s deťmi nachádza v mieste jej bydliska. Naplnenie účelu nariadenia neodkladného opatrenia v\npreskúmavanej veci, ktorým je ochrana žalobkyne pred akýmikoľvek útokmi žalovaného je pritom možné\npri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov žalovaného dosiahnuť i tým, že žalovaný bude\npovinný rešpektovať minimálnu vzdialenosť medzi ním a žalobkyňou vymedzenú na 5 metrov. Táto\nvzdialenosť je na jednej strane spôsobilá zabrániť ich fyzickému kontaktu, ale na strane druhej reálne\numožní styk žalovaného s deťmi.\n17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal ako podstatný dôvod, že doklad - potvrdenie z nemocnice v\nX. zo dňa 29.01.2025, z ktorého vyplýva, že žalovaný je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje\nokolie, a že takýto doklad sa v prílohách, ako dôkaz v zaslanom uznesení nenachádza, tak odvolací súd\nkonštatuje, že uvedené potvrdenie je založené na č.l. 54 súdneho spisu a potvrdzuje, že žalovaný bol v\ntomto zariadení „hospitalizovaný od 11.01.2025 a hospitalizácia stále trvá“, potvrdenie bolo vydané na\nžiadosť žalovaného. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice B., Nemocnica J., CPO- ambulancie zo\ndňa 10.01.2025 (č.l. 51 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaný bol privezený RZP v sprievode policajnej\nhliadky pre agresívne správanie voči žene a deťom, je psychiatricky sledovaný u L.. B. - bipolárna\nporucha, podľa ktorej posledné dva roky máva mánie, doma je agresívny, nevyspytateľný, vždy veľmi\nslušne vystupuje, distingvovane, no už sa to nedá zvládnuť bez hospitalizácie. V závere lekárskej správy\nje uvedené Dop.: pacient - žalovaný je indikovaný k psych. hospitalizácii aj bez jeho súhlasu pre riziko\nohrozenia seba alebo svojho okolia a jeho amb. psychiater F.. B. považuje hosp. za nevyhnutnú. Tieto\nlistinné dôkazy boli žalobkyňou pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podľa\npokynu súdu prvej inštancie boli doručované žalovanému spolu s uznesením súdu prvej inštancie.\n18. V danej veci na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia a najmä na základe dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, mal i odvolací súd dostatočne\nosvedčenú existenciu nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na\nich základe treba považovať za osvedčené ohrozenie duševnej i telesnej integrity navrhovateľky, čo\n\nodôvodňuje postup podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Ani žalovaným predložené potvrdenia jeho\npsychiatra zo dňa 06.03.2025, prepis SMS komunikácie nie sú spôsobilé privodiť v tomto smere zmenu\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie naviac dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, jasne,\nstručne, zrozumiteľne a v náležitom rozsahu uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.\n19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.\nvo výroku I. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a neodkladné opatrenie nariadil v\nrozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov\nžalovaného pri styku s jeho maloletými deťmi a vo zvyšku návrh zamietol.\n20. Žalovaný síce výslovne odvolaním nenapadol výrok III. napadnutého uznesenia, ale je nepochybné,\nže od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie závisí aj výrok III.\nPreto odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku III. napadnutého uznesenia ( § 367 ods. 2 druhá veta\nC.s.p. ). Vo výroku III. odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keď dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie správne v súlade s § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. poučil strany, že nariadené\nneodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody,\npre ktoré bolo nariadené a žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v\nktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do\npôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného\nopatrenia.\n21. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.\n§ 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď každá\nmala v konaní čiastočný úspech.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\n\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/11/2025", "guid": "b2ae790f-c351-48ad-bd6a-e9dfd2e812ca:fc477cfa-1b41-4c1b-bed6-98ab892b2e9b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}