Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/44/2025 z 25. 4. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2025, sp. zn. 6Co/44/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/44/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1 | 2025-04-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edb1ab9d-5624-4245-b6b6-757f7639c6ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 6Co/44/2025 1225200546 25. 04. 2025 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2025:1225200546.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Renáta Janáková a členiek senátu JUDr. Otília Belavá a Mgr. Jana Janics Bajánková v právnej veci žalobkyne: T. Q. X., J.. X., Z.. XX. G. XXXX, K. B. X. V.C. X, B., zast. JUDr. Tijana Cecezová, LL.M., advokát, Račianska 13152/69B, Bratislava, proti žalovanému: B. Q., J.. Q., Z.. XX. G. XXXX, B. C. XX, Š., zast. JUDr. Veronika Kozová, bytom Romanova 4, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 53C/11/2025 -73, zo dňa 13. marca 2025 , takto rozhodol: I. Výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a . III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým boli strany poučené, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III). IV. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok I. ) a vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II. ). Súčasne súd prvej inštancie vo výroku III. poučil strany, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol vo výroku IV. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. g) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 a 2, § 334, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a vecne tým, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Žalobkyňa tiež osvedčila skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na predložené lekárske správy z hospitalizácie žalovaného v nemocnici v J. a následne v nemocnici v X., ako aj potvrdenia nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025, z ktorých vyplýva, že žalovaný je pre svoj aktuálny zdravotný stav (agresívne a nepredvídateľné správanie) nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie, ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného nie je iba hypotetické. Doterajšie intenzívne a nepredvídateľné správanie žalovaného súd prvej inštancie považoval za dôvodnú obavu (strach) žalobkyne z pokračovania a možného stupňovania útokov na jej osobu s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na agresívne a nekontrolovateľné správanie žalovaného voči žalobkyni a k maloletej dcére, ktoré sa odohralo dňa 10.01.2025, v dôsledku ktorého bola privolaná policajná hliadka a žalovaný musel byť následne hospitalizovaný. Takéto správanie žalovaného značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity žalobkyne, dostatočne osvedčuje obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu uložiť žalovanému aj zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má aj preventívny charakter, aby jeho konanie prípadne nevyústilo do napr. fyzického útoku na jej osobu. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa na vzdialenosť nie menšiu ako 150 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní vyhovel. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa prítomnosti tretej osoby a zákazu písomného, telefonického, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplného alebo čiastočného nekontaktovania žalobkyne súd prvej inštancie zamietol. Súd prvej inštancie neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany žalobkyne. Súčasne súd poučil strany v zmysle § 334 C.s.p., že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil žalovaného vo výroku aj v zmysle § 337 ods. 2 C.s.p. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobkyňa mala len čiastočný úspech v konaní, návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Má za to, že žalobkyňa umelo navodzuje jeho nebezpečenstvo tak pre ňu, ako i pre deti, žalobkyňu neobťažuje žiadnym spôsobom, len sa dožaduje vedieť, kde a na akej adrese sa zdržujú a chce sa stretávať s deťmi, no nehodlá sa vzdať práva na stretávanie sa s deťmi. Predmetným uznesením súd obmedzil jeho práva čo do styku s deťmi. Poukázal, že súd prvej inštancie vychádzal aj z potvrdenia z nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025, z ktorého vyplýva, že žalovaný je nebezpečný nielen pre seba ale aj pre svoje okolie. Takýto doklad sa v prílohách, ako dôkaz v zaslanom uznesení nenachádza a už v tomto termíne sa uvažovalo o jeho prepustení z nemocnice. Všetky lekárske potvrdenia sú z 10.01.2025, keď bol žalovaný RZP v sprievode policajtov privezený do Univerzitnej nemocnice J.. Uznal za pravdivé, že sa vzdialil, keďže bol veľmi smädný a nikto mu nepodal vodu a mal aj problémy s búšením srdca, bol vystrašený. Avšak následne sa vrátil. Žalovaný na žalobkyňu ani na deti nikdy fyzicky nezaútočil, a to ani dňa 10.01.2025. Žalovaný ďalej opisuje problematické vzťahy v manželstve so žalobkyňou, v dôsledku čoho sa mu zhoršil zdravotný stav na jeseň 2024, trpí ochorením bipolárna porucha, čo vyústilo do kritického dňa 10.01.2025. Žalovaný podstúpil liečbu v X. od 10.01.2025 do 05.2.2025, prepustený bol na jeho žiadosť s tým, že sa má hlásiť u obvodného psychiatra a dňa 06.03.2025 sa hlásil u psychiatričky F.. I. Q.. Lekári v X. mu doporučovali zostať dlhšie v nemocnici, no s týmto nesúhlasil, keďže ku svojej liečbe sa chová zodpovedne. Už dňa 13.02.2025 nastúpil do práce a v dňoch 17.02. až 21.02.2025 ho zamestnávateľ vyslal na služobnú cestu. Žalovaný teda chodí do práce, žije svojim životom, žiaľ bez detí, športuje a žije tak, ako predtým. Žalovaný nie je osobou nebezpečnou, so žalobkyňou sa stretáva spolu s deťmi, žalobkyňa mu teraz určuje deň a hodinu ich stretnutia, vo veciach maloletých detí si spoločne píšu. Zdôraznil, že k žiadnym incidentom nikdy nedošlo a ani nedochádza. Chce sa len stretávať s ich deťmi a podieľať sa na ich výchove. Zdôraznil tiež, že jeho hospitalizácia bola úspešná, bola mu predpísaná medikamentózna liečba a bol prepustený, liečba teda splnila účel. Žalobkyňa zo žalovaného robí nebezpečnú osobnosť a toto bezcharakterné označenie využíva na zákaz styku s deťmi. Keby žalovaný bol nebezpečný pre seba a jeho okolie, nebol by prepustený z liečebného procesu v X.. Žalovaný je presvedčený, že osvedčil skutočnosť, že nie je nebezpečný tak pre seba ako aj pre svoje okolie, a práve preto žiada súd, aby po zvážení jednotlivých tvrdení udávaných žalobkyňou opätovne tieto tvrdenia prehodnotil s poukazom na aktuálny stav a tvrdenia žalovaného a predmetné uznesenie v plnom rozsahu zrušil, ako neopodstatnené. 5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. 7. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že jeho odvolanie smeruje voči výroku I., napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého uznesenia žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti. 8. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 9. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. je teda podmienené osvedčením skutočnosti, že konaním povinného by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu priblíženia - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Preto je dôležité, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia predložil najmä listinné dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. 10. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.. Súd prvej inštancie z predložených listín mal za osvedčenú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému, teda potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a prejednaní odvolania žalovaného zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky bola z jej strany osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne alebo vyvolať obavu takéhoto ohrozenia. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (bod 31 33. odôvodnenia napadnutého uznesenia) nemožno nadobudnúť významnejšie presvedčenie, že žalobkyňa nemôže byť v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku, či konaniu ohrozujúceho jej integritu zo strany žalovaného. 11. Žalovaný v odvolaní zastáva názor, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia pominuli, keďže vedie riadny život, ako pred psychiatrickou hospitalizáciou a je aj naďalej v psychiatrickej ambulantnej starostlivosti a v liečbe pokračuje. K odvolaniu pripojil aj potvrdenie psychiatra F.. I. Q.B.Č. zo dňa 06. marca 2025 (č.l. 108), podľa ktorého bol žalovaný hospitalizovaný na psychiatrickej klinike X. od 11.01.2025 do 06.02.2025, od prepustenia boli realizované 3 kontrolné vyšetrenia a aktuálne je práceschopný. K odvolaniu pripojil aj lekársky nález - lekárska správa psychiatričky F.. I. Q. zo dňa 06.03.2025, podľa ktorej sa žalovaný cíti celkom dobre, je len unavený, v noci spáva dobre, stravuje sa, prácu zvláda aj keď je toho veľa, s deťmi sa stále nevidel, iba raz nakrátko a to ho trápi, bol už aj hrať tenis, lieky užíva podľa dohody a kontakt s deťmi chce riešiť právnou cestou. Podľa objektívneho zhodnotenia je žalovaný lucídny, orientovaný, eutýmny PM mierne spomalená (v.s. polievkovo), bez deteg. porúch vnímania, myslenie koherentné, bez blud. a suic. myšlienok, resentiment na hospitalizáciu, somnia arhexia bez obtiaží, aktivita primeraná, mnest. a kog. ff bez hrubších porúch, osobnosť bez dekomp. Tvrdí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je znôškou nezmyslov, vymyslených zveličených situácií a skreslených rodinných situácií, čo žalobkyňa zneužíva aj na zákaz jeho styku s deťmi. 12. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti žalovaného, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu zisťovať do dôsledku všetky skutkové okolnosti danej veci, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd vo vzťahu k časti NO obsiahnutému vo výroku I. (uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni) za preukázané. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy účastníkov, a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj v uvedenom rozsahu došlo. 13. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú záver o možnej hroziacej ujme v podobe možného ohrozenia jej telesnej, či duševnej integrity zo strany žalovaného, vyžadujúce si bezodkladnú ingerenciu súdu prostredníctvom využitia požadovaného inštitútu, i keď sa zároveň nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že primeraným z hľadiska poskytnutia ochrany práv žalobkyne je zakázať jej manželovi - žalovanému vzhľadom na konkrétnosti danej veci priblížiť sa k žalobkyni až na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v limitoch potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom síce osvedčila možnosť obavy z tvrdeného možného konania žalovaného, čo môže vyvolať v nej obavu z pokračovania a stupňovania konfliktov, ktorá skutočnosť bola pre potreby neodkladného opatrenia dostatočne osvedčená listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a ktoré, keďže ide o konanie zrýchlené, aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézu uvedenú v § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., teda, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni potencionálne môže svojím správaním ohroziť jej telesnú a duševnú integritu, keď z jeho, žalobkyňou tvrdeného doterajšieho správania, nie je vylúčené pokračovanie totožného správania, hoci žalovaný podstúpil liečbu na psychiatrickom oddelení a podľa ďalšieho potvrdenia jeho psychiatričky v liečbe pokračuje. Sám žalovaný potvrdil, že v manželstve sú medzi stranami sporu ako manželmi nezhody, ktoré aj naďalej pretrvávajú, čo nepriaznivo vplýva na jeho zdravotný stav, v dôsledku čoho došlo aj k vypätej situácii dňa 10.1.2025, kedy bol aj akútne hospitalizovaný na psychiatrii. 14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Napriek tomu odvolací súd nemohol napadnuté uznesenie potvrdiť. Nemožno odignorovať z hľadiska námietok žalovaného fakt, že vzťahy medzi stranami ako manželmi sú zjavne narušené. Je zrejmé, že majú medzi sebou spor minimálne o stretávanie s maloletými deťmi. V tomto momente nemožno tiež vylúčiť ani snahu žalobkyne diskvalifikovať žalovaného zo stretávania sa s mal. deťmi, príp. jeho obmedzenia. Ktorý z nich má na ich vzniku však väčší podiel, a aká je skutočná pravda o tvrdeniach žalobkyne pokiaľ ide o správanie žalovaného, nie je predmetom zisťovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z hľadiska dokazovania má svoje obmedzené limity. Aktuálna úprava preto podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečuje ochranu obom stranám sporu pred možným vzájomným reťazením či už skutočného, alebo simulovaného neželaného konania toho-ktorého subjektu. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že strany, hoci sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, pretrvávajú medzi nimi nezhody, žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala spolu s deťmi po konflikte, ktorý vyústil do psychiatrickej hospitalizácie žalovaného. Žalovaný má naďalej záujem stretávať sa s deťmi. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie sp. zn. 41P/33/2025 v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. T., Z.. X.X.XXXX T. J. K., Z.. XX.X.XXXX Q., ktoré sú spoločné deti žalobkyne a žalobcu. Žalovaný v odvolaní poukázal a popisuje nezrovnalosti v manželstve so žalobkyňou, ktoré podľa neho vyplývajú z rozdielnych názorových pohľadov na manželstvo a jeho fungovanie a s takýmto stavom je už uzrozumený, no naďalej má záujem stretávať sa so svojimi deťmi. Má za to, že vydaním tohto uznesenia sa dostal do patovej situácie, nakoľko pri rešpektovaní tohto zákazu sa nemá možnosť stretávať sa s deťmi, pretože žalobkyňa mu to neumožňuje a na druhej strane sa s ním stretáva. Záujem o stretávanie sa s deťmi deklaroval aj podaním z 30.3.2025, ktorým žiadal Mestský súd Bratislava II, aby bol jeho styk s deťmi upravený v zmysle jeho návrhu tak, že deti si prevezme v škole, škôlke alebo v mieste bydliska matky (žalobkyne), kde ich, po uskutočnení styku s deťmi, vráti. 16. Za daného stavu, uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni v minimálnej vzdialenosti nastavenej súdom prvej inštancie na 150 metrov, by nepriamo znemožnilo výkon styku žalovaného s maloletými deťmi a neprípustným spôsobom by tak zasiahlo do jeho rodičovských práv, ale tiež do práv maloletých detí H. T. a J. K.. Odovzdávanie maloletých pri realizácii styku žalovaného s deťmi je totiž podmienené vzájomnou spoluprácou oboch rodičov, keďže žalovaný maloleté deti by mal odovzdať po skončení styku matke v mieste jej bydliska. S prihliadnutím na vek maloletých (10 a 6 rokov) je teda nevyhnutné, aby žalovaný ako otec kontaktoval žalobkyňu ako matku, že sa s deťmi nachádza v mieste jej bydliska. Naplnenie účelu nariadenia neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci, ktorým je ochrana žalobkyne pred akýmikoľvek útokmi žalovaného je pritom možné pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov žalovaného dosiahnuť i tým, že žalovaný bude povinný rešpektovať minimálnu vzdialenosť medzi ním a žalobkyňou vymedzenú na 5 metrov. Táto vzdialenosť je na jednej strane spôsobilá zabrániť ich fyzickému kontaktu, ale na strane druhej reálne umožní styk žalovaného s deťmi. 17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal ako podstatný dôvod, že doklad - potvrdenie z nemocnice v X. zo dňa 29.01.2025, z ktorého vyplýva, že žalovaný je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie, a že takýto doklad sa v prílohách, ako dôkaz v zaslanom uznesení nenachádza, tak odvolací súd konštatuje, že uvedené potvrdenie je založené na č.l. 54 súdneho spisu a potvrdzuje, že žalovaný bol v tomto zariadení „hospitalizovaný od 11.01.2025 a hospitalizácia stále trvá“, potvrdenie bolo vydané na žiadosť žalovaného. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice B., Nemocnica J., CPO- ambulancie zo dňa 10.01.2025 (č.l. 51 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaný bol privezený RZP v sprievode policajnej hliadky pre agresívne správanie voči žene a deťom, je psychiatricky sledovaný u L.. B. - bipolárna porucha, podľa ktorej posledné dva roky máva mánie, doma je agresívny, nevyspytateľný, vždy veľmi slušne vystupuje, distingvovane, no už sa to nedá zvládnuť bez hospitalizácie. V závere lekárskej správy je uvedené Dop.: pacient - žalovaný je indikovaný k psych. hospitalizácii aj bez jeho súhlasu pre riziko ohrozenia seba alebo svojho okolia a jeho amb. psychiater F.. B. považuje hosp. za nevyhnutnú. Tieto listinné dôkazy boli žalobkyňou pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podľa pokynu súdu prvej inštancie boli doručované žalovanému spolu s uznesením súdu prvej inštancie. 18. V danej veci na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä na základe dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, mal i odvolací súd dostatočne osvedčenú existenciu nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe treba považovať za osvedčené ohrozenie duševnej i telesnej integrity navrhovateľky, čo odôvodňuje postup podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. Ani žalovaným predložené potvrdenia jeho psychiatra zo dňa 06.03.2025, prepis SMS komunikácie nie sú spôsobilé privodiť v tomto smere zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie naviac dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, jasne, stručne, zrozumiteľne a v náležitom rozsahu uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výroku I. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a neodkladné opatrenie nariadil v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov žalovaného pri styku s jeho maloletými deťmi a vo zvyšku návrh zamietol. 20. Žalovaný síce výslovne odvolaním nenapadol výrok III. napadnutého uznesenia, ale je nepochybné, že od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie závisí aj výrok III. Preto odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku III. napadnutého uznesenia ( § 367 ods. 2 druhá veta C.s.p. ). Vo výroku III. odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne v súlade s § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. poučil strany, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 21. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď každá mala v konaní čiastočný úspech. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).