{"guid": "54d2e125-9dfd-4501-97b9-f04efa43afb1:0783e4c3-5091-4887-aaa6-cf9e1e651391", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6", "spisova_znacka": "7Co/109/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/109/2024 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2025, sp. zn. 7Co/109/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6", "identifikacne_cislo": "1304110243", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0783e4c3-5091-4887-aaa6-cf9e1e651391", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/109/2024\n1304110243\n29. 10. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1304110243.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: OUR MEDIA SR a. s.,\nso sídlom Kalinčiakova 14083/33, Bratislava, IČO: 51 267 055, zast.: LEGAL PROFESSIONALS, s.\nr. o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, proti žalovanému: IMPRESA MF, spol. s\nr. o., so sídlom Pionierska 10, Bratislava, IČO: 47 439 408, zast.: Mgr. Peter Arendacký, advokát, so\nsídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zákaz rušenia autorského práva a zaplatenie ujmy, na odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.02.2024 č. k. B3-6C/33/2004-666,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a výroku II., p o t v r d z u j e.\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,72 %.\nII. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 66,66 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať\nsa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v printovej\nalebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej\nčasti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie\nnepodstatných častí databázy denníka PRAVDA (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť uhradiť\nžalobcovi ujmu na majetkových právach spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994,64 eur\nmesačne od kalendárneho mesiaca 01.06.2006 do 29.07.2008 do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok III.) a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania ( výrok IV.).\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 4, 22, § 7 ods. 1,2,3, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1\na 2, 4, § 33 ods. 1, § 50 ods. 1 a 3, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1, § 72, § 73, § 87 ods. 2,4, § 87a ods.\n1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský\nzákon) (ďalej len „Autorský zákon“), § 17, § 25 ods. 1, § 28aa , § 44 ods. 1,2, § 52a, § 52b zákona\nč. 383/1997 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( autorský zákon)\nv znení účinnom od 01.07.2001 do 31.12.2003 (ďalej len „Autorský zákon účinný od 01.07.2001 do\n31.12.2003“), § 442a ods. 2, § 458a, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal\nza preukázané, že žalovaný nakladal s denníkom PRAVDA ako databázou nielen v printovej forme\n(výsluch konateľky žalovaného A. B.) ale aj v jeho elektronickej forme (dôkazy vyextrahované žalobcom\n\nna harddisku a USB nosiči so spárovanými článkami z www.pravda.sk a článkami monitoringov\nposkytovaných žalovaným jeho klientom) tým, že poskytoval svojim klientom prístup do databázy\nplného znenia článkov, čo vyplynulo z informácií od klientov žalovaného poskytnutých na výzvu súdu,\nktorí vo svojich odpovediach uviedli, v akých časových obdobiach im právny predchodca žalovaného\nposkytoval monitoring médií, v rámci, ktorého mali prístup k databáze plného znenia článkov denníka\nPRAVDA. Žalobca predložením dôkazov na USB nosičoch a harddisku preukázal, že došlo k použitiu\nkonkrétnych autorských článkov denníka PRAVDA v monitoringu dodávanému žalovaným, resp. jeho\nprávnym predchodcom jeho klientom, z ktorých vyplýva, že obsah textov, ktoré žalovaný dodával\nsvojim klientom sa zhodoval s obsahom autorských článkov zverejnených v denníku PRAVDA resp. v\nelektronickej podobe tohto denníka na 100 %. Vzhliadol k tomu, že za účinnosti Autorského zákona\núčinného od 01.07.2001 do 31.12.2003, t. j. v časti nároku od 01.01.2003 do 31.12.2003 tento zákon\nnepriznával zhotoviteľovi databázy autorskoprávnu ochranu pred neoprávneným zásahom a taktiež\nk tomu, že za uvedené obdobie žalobca dôkazne nepreukázal, že pri každom z autorských článkov\nbola uvedená autorská výhrada, súd žalobu v časti nároku uplatneného za obdobie od 01.01.2003\ndo 31.12.2003, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného mesačne vo\nvýške 1.994,64 ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku). Pri posudzovaní nároku žalobcu za\nobdobie ( od 01.01.2004), t.j. za účinnosti ust. § 72 Autorského zákona súd prihliadol k tomu, že od\n01.01.2004 Autorský zákon priznával autorskoprávnu ochranu aj zhotoviteľovi databázy. Žalobca v\nkonaní preukázal (a žalovaný to ani nesporoval), že žalovaný má k dispozícii články denníka PRAVDA\nzískané extrakciou databázy denníka PRAVDA v elektronickej a/alebo printovej podobe, ktoré ďalej\npoužíval a šíril v ním predávanom monitoringu. Preto súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa žalobca voči\nžalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania\ns denníkom PRAVDA ako databázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo\nreutilizácie kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou\nopakovanej a systematickej extrakcie alebo reutilizácie nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA,\nposúdil ako dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku). Pri posudzovaní žalobcom\nuplatneného nároku - ujmy na majetkových právach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení\nvo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie autorských práv žalobcu ( § 44 ods. 1 Autorského\nzákona), súd vzhliadol k tomu, že v konaní preukázal ním požadovanú výšku odplaty (zmluvami\nuzavretými s monitorovacími subjektami), a to zmluvou uzavretou medzi stranami sporu a Zmluvou\no extrakcii a reutilizácii zo dňa 31.12.2004 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako\nzhotoviteľom a spoločnosťou Newton information technology, s.r.o.. Výška odplaty vyplývala z výpisu\nz účtu právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého spoločnosť NEWTON-IT s. r. o. poukazovala\nžalobcovi v období od 01.10.2006 do 18.09.2007 za extrakciu a reutilizáciu denníka PRAVDA odplatu\nvo výške 64.260,-SK mesačne. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní (napr. monitoring\nposkytovaný právnym predchodcom žalovaného spoločnosti NDS a. s. za obdobie od 5/2005 do\n1/2008, monitoring poskytovaný právnym predchodcom žalovaného Prešovskému samosprávnemu\nkraju období od 3/2006 do 29.06.2007) ako aj z tlačených exemplárov denníka PRAVDA predložených\nžalobcom v konaní bolo preukázané, že žalovaný vyhotovuje rozmnoženiny článkov z denníka PRAVDA\na používa ich v monitoringu poskytovanom jeho klientom za odplatu (zoznam z Registra zmlúv), a to\nbez súhlasu žalobcu ako nositeľa majetkových práv k týmto dielam. Vzhliadnuc k uvedenému posúdil\nsúd žalobu žalobcu v časti, ktorej si žalobca voči žalovanému uplatňoval titulom ujmy na majetkových\nprávach žalobcu spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení vo výške 1.994.64 eur mesačne za porušenie\nautorských práv žalobcu období od 01.06.2006 do 29.07.2008 za dôvodnú a v tejto časti súd žalobe\nvyhovel (výrok II. rozsudku).\n3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). Pri posudzovaní úspechu strán v\nspore vzhliadol k tomu, že vyhovel jednému negatórnemu výroku (výrok I. rozsudku), pričom konanie o\ndruhom negatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného\npoužitia diela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania\ndiela zverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené\nprávo udeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos) bolo v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto\nčasti zastavené. Uzavrel tak, že v časti negatórnych výrokov mal žalobca i žalovaný rovnako úspech\n50%, čo by odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu\ntrov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému úhrady ujmy na\nmajetkových právach žalobcu v sume 1994,64 eur mesačne od januára 2003 do zaplatenia, bol žalobca\núspešný za obdobie od 01.06.2006 do 29.07.2008 (24 mesiacov a 29 dní = 49.799,512 eur), t.j. v rozsahu\n\n18 %. Žalovaný bol úspešný v časti obdobia od 01.01.2003 do 31.05.2006, pričom za úspech žalovaného\npovažoval aj zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti vydania\nbezdôvodného obohatenia od 30.07.2008 do právoplatného skončenia veci, v ktorej žalobca procesne\nzavinil zastavenie konania, t.z. žalovaný bol úspešný v časti sumy 219.476,888, t.j. 82 % čistý úspech\nžalovaného tak predstavoval 64% (82% - 18%). Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci\nje potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Aplikáciu ust.\n§ 257 CSP súd odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal, že zo strany žalovaného pri výkone\njeho podnikateľskej činnosti dochádzalo k porušovaniu autorského práva žalobcu voči jeho databáze\nvšetkých článkov denníka PRAVDA v printovej aj v elektronickej podobe formou systematickej extrakcie\na reutilizácie databázy denníka PRAVDA a to dlhodobo (od 01.03.2002), na dennej báze, čo považoval\nza výnimočné okolnosti predmetnej veci, preto mal za spravodlivé výnimočne nepriznať žalovanému\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.\n4. Proti vyhovujúcim výrokom I. a II. a závislému výroku IV. o trovách konania rozsudku súdu prvej\ninštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a\nh) CSP. Mal za to, že súd pochybil v otázke materiálnej vykonateľnosti časti petitu a teda aj časti\nvýroku rozhodnutia, v otázke hmotnoprávneho obsahu ochrany práv k databázam, v otázke náležitého\nposúdenia novinových článkov, resp. novín ako autorských diel, v otázke náležitého uplatnenia výhrady\npodľa § 33 Autorského zákona, v otázke vzniku a výšky nároku na náhradu škody a v otázke\nnáhrady trov konania. Namietal, že žalobca v petite žaloby a ani súd vo výroku svojho rozhodnutia\nnešpecifikoval, ktorej konkrétnej databázy sa uložená povinnosť týka. Uviedol, že databáza „Denník\nPRAVDA“ neexistuje, je iba niekoľko rôznych databáz - jednotlivých výtlačkov denníka PRAVDA. Len\nvýtlačok novín z konkrétneho dňa je konkrétnou databázou a výtlačok z nasledujúceho dňa je databázou\nodlišnou. Mal za to, že petit žaloby ako aj následný výrok rozsudku teda musí obsahovať údaje o\nkonkrétnych databázach, lebo iba prostredníctvom databáz, na ktoré sa viažu, možno konkretizovať\njednotlivé autorské práva (resp. osobitné práva k databázam), ktorým sa rozsudkom poskytuje ochrana.\nNakoľko D. „D. E.“ ako taká neexistuje preto výrok, ktorým sa zakazuje s touto databázou nakladať\nje nevykonateľný. Pojem databáza „Denník PRAVDA“ nie je možné použiť ako skratku pre všetky\nsamostatné databázy jednotlivých výtlačkov novín, nakoľko v takom prípade by sa výrok rozsudku\nmal vzťahovať aj na budúce výtlačky novín, doposiaľ nevytvorené a teda by sa ním poskytovala\nochrana ešte neexistujúcich autorských, resp. osobitných práv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, prečo by mali konkrétne články, prípadne výtlačky novín (a vôbec ktoré žalovaným\npoužité články, resp. výtlačky) požívať autorskoprávnu ochranu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť,\nako i nepreskúmateľnosť v časti priznanej náhrady ujmy. Poukázal na to, že neexistuje jednotné\nautorské právo k článkom v denníku PRAVDA, resp. jednotlivým výtlačkom ako databázam. Preto\nbolo povinnosťou súdu vo vzťahu ku každému autorskému právu, ktorému chcel svojím rozhodnutím\nposkytnúť ochranu, odôvodniť svoj právny záver o existencii tohto práva (t.j. uviesť dôvody, ktoré súd\nviedli k záveru, že ten ktorý článok či databáza sú dielom). Ďalej odvolateľ namietal, že výhrada\nnebola uplatnená v súlade s ust. § 33 ods. 1 Autorského zákona a závery súdu prvej inštancie\nsú v rozpore s právne záväzným právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení č. k.\n15Co/303/2008-216 zo dňa 9.12.2009. Namietal aj závery súdu v otázke vzniku a výšky náhrady škody,\nnakoľko sa nevysporiadal s náležitosťami jednotlivých článkov, resp. databáz ako autorských diel, a\nteda nie je z neho zrejmé, ktoré články alebo databázy (a či iba články, iba databázy, alebo niektoré\nčlánky a niektoré databázy) sú autorskými dielami, v dôsledku čoho nemožno ani zistiť v akom rozsahu\ndošlo ku škode (ak vôbec). Zdôraznil, že náhrada ujmy bola žalobcom uplatnená a súdom priznaná\nvýslovne iba za porušenie autorského práva. Súd pri určení jej výšky vychádzal z licenčnej zmluvy\nžalobcu so žalovaným z roku 2000, ktorú následne žalobca v roku 2002 vypovedal a z licenčnej zmluvy\nžalobcu so spol. NEWTON INFORMATION TECHNOLOGY, s.r.o. z 31.12.2004, podľa ktorej odplata\npredstavovala nielen licenčnú odmenu, ale jej súčasťou bola aj odmena za poskytnutie podkladov v\nelektronickej podobe. Pokiaľ išlo o licenčnú zmluvu medzi žalobcom a spol. NEWTON INFORMATION\nTECHNOLOGY, s.r.o., táto je ako dôkaz nepoužiteľná, nakoľko nebola predložená celá zmluva, ale\nlen jej časť. Bez ohľadu na uvedené obsahové nedostatky je potrebné zdôrazniť, že tak z názvu\npredloženej „zmluvy“ ako aj z jej okresaného obsahu vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť extrakcia a\nreutilizácia podľa § 72 Autorského zákona (uvedené označenie sa doslovne nachádza v názve zmluvy).\nZ názvu ani z obsahu zmluvy ani náznakom nevyplýva, že by predmetom zmluvy malo byť poskytnutie\nlicenčných práv k akýmkoľvek autorským právam (k článkom alebo k databázam). Mal za to, že v bežnom\nvýtlačku denníka PRAVDA sa nachádza minimálne 40 článkov, ktoré by podľa tvrdení žalobcu mali byť\npovažované za diela, preto je možné uzavrieť, že priemerná cena licencie za článok neprekročí 0,013\n\neur. Osobitne namietal aj nesprávnosť výroku rozsudku o náhrade trov konania, poukazujúc pritom na\nto, že mal úspech prevyšujúci úspech žalobcu, avšak súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania\nSúd nepoukázal na žiadne mimoriadne a výnimočné okolnosti, ktoré by sa týkali prejednávanej veci\nči sporových strán. Pričom samotné nesprávne uplatnenie nárokov, prípadne neunesenie dôkazného\nbremena okolnosťami hodnými osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nemôžu byť. Žalobca vzal žalobu\n(čiastočne) späť bez uvedenia dôvodov, pričom pri späťvzatí žaloby ani len netvrdil nejakú výnimočnú\nokolnosť, ktorá by bola dôvodom späťvzatia, a takúto okolnosť nezistil ani súd. Vzhľadom na uvedené\nžiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a\nprizná mu nárok na náhradu trov konania, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných a\nústnych vyjadrení v konaní. Mal za to, že súd náležite uviedol, ako vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok,\no ktoré skutkové zistenia oprel svoje rozhodnutie a podľa ktorých ustanovení ktorého právneho predpisu\nvec právne posúdil. Žalobný petit a tiež výrok rozsudku súdu bol a je materiálne vykonateľný. Upozornil\nna to, že v zmysle §5 ods.4 Autorského zákona v znení účinnom od 1.1.2004 (teda aj v čase podania\nžaloby) sa databázou rozumie „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky\nalebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za\ndatabázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej\nelektronickými prostriedkami“. Databáza denníka PRAVDA spĺňala a spĺňa podľa názoru žalobcu danú\nzákonnú definíciu databázy, kde obsahuje súbor nezávislých autorských diel a iných údajov a materiálov,\nktoré boli a sú systematicky a metodicky usporiadavané a sprístupňované či už elektronicky alebo v inej\npodobe. Zároveň je potrebné uviesť, že denník PRAVDA je databázou sui generis a je nezameniteľnou\na jedinou takouto databázou, jasne odlíšiteľnou od inej databázy/databáz. Táto databáza je žalobcom\npriebežne upravovaná a dopĺňaná, pričom ale stále spĺňala definíciu databázy v zmysle citovaného\nustanovenia Autorského zákona. V súvislosti s touto databázou vytváranou žalobcom bolo preukázané,\nže zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a reutilizácia tak podstatných ako aj\nnepodstatných častí databázy (bola vykonávaná systematická extrakcia podstatných aj nepodstatných\nčastí databázy), pričom časti tejto databázy denníka PRAVDA (jednotlivé nezávislé diela) boli následne\npoužité/využívané na systematické vytváranie vlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal\na poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/ klientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou\nzmluvou, súhlasom alebo privolením na takúto činnosť. V prípade, ak by takáto databáza denníka\nPRAVDA neexistovala, ako tvrdí žalovaný v ním podanom odvolaní, nemal by z čoho žalovaný čerpať\npri vytváraní vlastnej databázy článkov vydavateľov (nie len žalobcu ale aj ostatných vydavateľov\na prevádzkovateľov spravodajských webových portálov), ktoré žalovaný ponúkal svojim klientom v\nrámci ním dodávanej odplatnej služby mediálneho monitoringu. Žalovaný teda neoprávnene vykonával\nsystematickú extrakciu databázy denníka PRAVDA, neoprávnene vyhotovoval rozmnoženiny textov,\nktoré sú chránené autorským zákonom, ktoré sú/boli zverejnené v denníku Pravda (v printovej alebo\nelektronickej podobe tohto denníka). Žaloba nesmerovala len voči porušovaniu jednotlivých autorských\ndiel, a teda porušovaniu jednotlivých majetkových práv k jednotlivému autorskému dielu ale zdržaniu\nsa konania žalovaného, ktorým od roku 2002 dochádza ku kontinuálnemu a hrubému porušovaniu\nautorských práv žalobcu v súvislosti s databázou denníka PRAVDA, jej opakovanou systematickou\nextrakciou a reutilizáciou zo strany žalovaného a to tak v súvislosti s podstatnými ako aj nepodstatnými\nčasťami tejto databázy. Túto činnosť vykonával kontinuálne od roku 2002 až do okamihu prevodu\nvlastných databáz do dcérskej spoločnosti Storin Plus, s.r.o., ktorá sa stala následne predmetom predaja\na zlúčila sa s inou monitorovacou spoločnosťou (Slovakia Online, s.r.o.). Svoju činnosť vykonával\nžalovaný bez súhlasu alebo privolenia žalobcu, a teda neoprávnene, za odplatu, ktorú získaval od\nklientov, a to na základe toho, že im dodával databázu článkov, vrátane článkov z databázy denník\nPRAVDA, a takto zostavené databázy opakovane za odplatu využíval a ponúkal svojim klientom. Jednalo\nsa o neprimeraný spôsob nakladania s databázou denníka PRAVDA a neprimeraný zásah do právom\nchránených záujmov zhotoviteľa databázy - žalobcu a z uvedeného dôvodu nebolo a nie je možné\naplikovať ustanovenie §135 ods. 5 Autorského zákona. Poukázal na to, že žalovaný opakovane, vedome\na dlhodobo nerešpektuje (napriek vydanému rozhodnutiu KS Bratislava sp.zn. 8Co 291/2008-156 zo dňa\n31.12.2008) a porušuje práva žalobcu ako nositeľa majetkových práv k autorským dielam a databáze\ndenníka PRAVDA. Zoznam článkov denníka Pravda, a teda aj každé jednotlivé porušenie autorského\npráva zo strany žalovaného, vyplýva z monitoringu článkov žalobcu, predloženého na HDD nosiči.\nKeďže žalovaný nemal a nemá (od 1.3.2002) súhlas na nakladanie s článkami denníka Pravda, je\nzrejmé, že všetky články denníka E., ktoré žalovaný má k dispozícii a spracúva po dátume 1.3.2002\n\nsú spracúvané neoprávnene a v rozpore s autorským zákonom, čím dochádza k porušovaniu práv\nžalobcu. Rovnako bolo a je vykonaným dokazovaním preukázané, že napriek podaniu žaloby žalobcom\nvoči žalovanému, žalovaný pokračoval vo svojej činnosti a porušovaní práv žalobcu. V konaní bolo\npreukázal, že články z databázy denníka PRAVDA sú/boli autorskými článkami, ktoré žalovaný využíval\na to systematickou extrakciou databázy denníka PRAVDA, tieto články z databázy denníka PRAVDA\nselektoval a ukladal do vlastnej databázy podľa požiadaviek klientov žalovaného. Poukázal na to, že\nodkazy žalovaného na rozsudky SD EÚ ale aj Ústavného súdu SR sú irelevantné z dôvodu, že tieto\nsúdy podobný prípad, aký je predmetom tohto súdneho konania, nikdy neprejednávali a ani v jednom\nz rozhodnutí SD EÚ alebo ÚS SR nedochádzalo k tak závažnému a dlhodobému porušovaniu AZ,\nako je tomu v tejto právnej veci. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný tvrdil, že výhrady autorského\npráva neboli uplatnené podľa §33 ods.1 Autorského zákona doplnil, že v konaní predložil na HDD\nčlánky tak z printovej verzie denníka Pravda ako aj články uverejnené na internetovej stránke denníka\nE. a rovnako boli predložené tiráže uverejnené v printovej verzii denníka Pravda ako aj na webovej\nstránke C..\nZ predloženého prehľadu článkov denníka Pravda (či už z printovej\nalebo elektronickej podoby na www.pravda.sk) vyplýva, že všetci jednotliví autori článkov denníka\nPravda (teda nie žalobca), si uplatnili pri svojom autorskom článku výhradu autorského práva, pričom\nznenie Autorského zákona nikdy nedefinovalo spôsob uplatňovania výhrady podľa § 33 Autorského\nzákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre uplatnenie výhrady autorského\npráva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné uvádzať ďalšie skutočnosti /\ntext/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto je jeho autorom daného\nautorského textu zverejneného v denníku Pravda, ktorý bol/je súčasťou databázy denníka PRAVDA,\nteda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského článku. Z tohto dôvodu\nbola výhrada autorského práva uplatňovaná spôsobom súladným so znením Autorského zákona (§\n33 ods.1 Autorského zákona), priamo autormi jednotlivých článkov a nie žalobcom. Uvedenie nositeľa\nmajetkových práv k autorským dielam v tiráži denníka Pravda alebo na stránke C. v znení „© PEREX,\na.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ“ nijako nezasahovalo do jednotlivých výhrad\nautorov uplatnených priamo pri ich autorských článkoch v súlade s §33 ods.1 Autorského zákona a už len\nkonštatuje, že autorské práva boli autormi článkov vyhradené a majetkové práva k jednotlivým autorským\ndielam vykonáva spoločnosť PEREX, a.s., (ako právny predchodca žalobcu) ako vydavateľ novín,\nktorému tieto autorské práva k zamestnaneckým dielam vznikli v súlade s v súlade s §50 Autorského\nzákona, resp. na základe udelených licencií v prípade, aby išlo o článok externého prispievateľa.\nZdôraznil, že otázka uplatnenia alebo neuplatnenie výhrady v zmysle §33 ods.1 Autorského zákona\nvo vzťahu k jednotlivému autorskému dielu nemala žiadny vplyv na práva vyplývajúce zhotoviteľovi\ndatabázy v zmysle Autorského zákona, nakoľko tieto práva sú nezávislé od autorských práv týkajúcich sa\njednotlivých diel obsiahnutých v databáze, keďže samotné znenie definície databázy v zmysle §5 ods.4\nAutorského zákona nevyžadovalo výhradu. V konaní dôkazmi preukázal, že uzavrel s monitorovacími\nspoločnosťami odlišnými od žalovaného zmluvy, predmetom ktorých bolo oprávnenie/súhlas/licencia\nvo vzťahu k týmto predmetom autorskoprávnej ochrany a žalovanému bolo predložené na podpis\nrovnaké znenie zmluvy, ktoré však opakovane odmietol podpísať. Pričom všetkým záujemcom ponúkal v\nsúvislosti s použitím databázy denníka PRAVDA a použitím autorských diel z denníka PRAVDA rovnaké\nzmluvy s rovnakými podmienkami, s rovnakou výškou odplaty, ktorú ostatné spoločnosti na rozdiel od\nžalovaného akceptovali a riadne hradili. Poukázal na § 442a ods.2 Občianskeho zákonníka, majúc za\nto, že pre vznik nároku na náhradu škody postačuje len samotné ohrozenie práva duševného vlastníctva\nbez toho, aby bolo preukázané porušenie autorského práva (práva duševného vlastníctva). V danom\nprípade došlo k porušeniu autorského práva, preto mu patrí náhrada škody vo výške odmeny, ktorá\nje za získanie takej licencie zvyčajná a žalobcom účtovaná tretím osobám v čase od roku 2002. Ak\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu a výšku obohatenia nie je možné určiť inak, určí sa najmenej vo\nvýške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto\npráva. V konaní riadne preukázal, aká je obvyklá cena za poskytnutie súhlasu na použitie autorského\ndiela/licencie a nakladanie s databázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy\nso spoločnosťou Newton IT, ale tiež so spoločnosťou SITA Slovenská tlačová agentúra, a.s.. Suma\nodplaty za licenciu sa od roku 2002 nezmenila a žalobcom je uplatňovaná obvyklá výška odplaty za\nposkytnutie licencie žalobcom tretím subjektom. Pričom zdôraznil, že v konaní si uplatnil náhradu škody,\na nie doplatenie nezaplatenej sumy licenčnej odplaty na základe uzavretej zmluvy, preto odvíjanie\nlicenčnej odplaty od počtu článkov denníka Pravda, ktoré sa nachádzajú na HDD dodanom do konania\nžalobcom (ide o články neoprávnene poskytnuté žalovaným jeho klientom - dožiadaným subjektom,\nv rámci dodaného monitoringu médií) a žalovaným umelo „vytvorená“ suma odplaty za 1 článok je\nnepochopením ustanovenia § 442 a §442a Občianskeho zákonníka povinnosť dodatočne doplatiť\n\nsumu odplaty za (neoprávnené) použitie autorských diel - článkov denníka E. ale ako formu sankcie za\nporušenie autorského práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie\nako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.\n1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v\nktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval\nani dôležitý verejný záujem. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I., výrok II. a závislý výrok\nIV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrok III.( ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol) ako odvolaním\nnenapadnutý nadobudol právoplatnosť.\n8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 CSP).\n9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nodvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie\ntaký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia\n§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné\nvytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol\nrozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne\npreto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo\ninak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa\nustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti\nsúdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd\ndospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať\ns jeho skutkovými závermi.\n10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že\nnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. V prejednávanej veci bola predmetom posúdenia dôvodnosť nároku žalobcu uložiť žalovanému\npovinnosť zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako\ndatabázou v printovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo\nkvantitatívnej podstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej\nextrakcie alebo reutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA a žalobcom uplatnený\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.994,64 eur mesačne od kalendárneho mesiaca\njanuára 2003 do 29.07.2008, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu\nso žalobcom (od 01.01.2003) neoprávnene používa a nakladá s databázou denníka PRAVDA, čím\nporušuje ust. Autorského zákona.\n12. Databáza je súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky\nusporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Osobitné právo k\ndatabáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo\npredvedenia jej obsahu, má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to, či databáza alebo jej obsah sú chránené\nautorským právom, alebo inými právami. Zhotoviteľ databázy má právo udeľovať súhlas na extrakciu\n(trvalé alebo dočasné prenesenie celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič\nakýmkoľvek prostriedkom alebo akýmkoľvek spôsobom) a reutilizáciu (akýkoľvek spôsob uvedenia\n\ncelého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti rozširovaním jej rozmnoženín, nájmom,\nprepojením (on-line) alebo iným spôsobom prenosu) celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo\nkvantitatívne podstatnej časti. Pričom i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných\nčastí obsahu databázy a iné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným\nzáujmom zhotoviteľa databázy, je zakázaná. Zhotoviteľ databázy má okrem iného i právo udeliť inému\noprávnenie k výkonu tohto práva, t.z. práva na extrakciu a reutilizáciu obsahu databázy.\n13. Databáza denníka PRAVDA nie je akýkoľvek zhlukom dát, údajov alebo informácií, je súborom\ndát (nezávislých diel, údajov a iných prvkov) ktoré vykazujú znaky systematického a metodického\nusporiadania, pričom samotný výber alebo usporiadanie údajov má znaky tvorivého prvku, t.z. jedná o\ndatabázu sui generis. Súdny dvor v rozhodnutí C-604/10 judikoval, že databáza je chránená autorským\nprávom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za podmienky, že databáza\nje chránená autorským právom upraveným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES za\npodmienky, že výber alebo usporiadanie údajov, ktoré obsahuje, predstavuje originálne vyjadrenie\ntvorivej slobody jej autora, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. Ochrana poskytovaná zhotoviteľovi\ndatabázy povahovo súvisí s ochranou autorskoprávnou (ust. § 77 Autorského zákona), nakoľko ust. §\n5 ods. 4, 7, 11 a 14, § 7 ods. 3, § 13, § 18 ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 až 4, § 40 až 46, § 53 a 54, § 56 až\n61 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy.\n14. K námietke odvolateľa vo vzťahu k nevykonateľnosti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie\n(zdržať sa každého neoprávneného použitia alebo nakladania s denníkom PRAVDA ako databázou v\nprintovej alebo elektronickej forme formou extrakcie alebo reutilizácie kvalitatívnej alebo kvantitatívnej\npodstatnej časti databázy denníka PRAVDA alebo formou opakovanej a systematickej extrakcie alebo\nreutilizácie nepodstatných častí databázy denníka PRAVDA) je namieste uviesť, že ochrana autorského\npráva môže spočívať aj v zákaze ohrozenia práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo\nzákazu neoprávneného zásahu do práva ( § 56 ods. 1 písm. b) Autorského zákona). Nakoľko\nv konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného bola vykonávaná systematická extrakcia a\nreutilizácia tak podstatných ako aj nepodstatných častí databázy a časti tejto databázy denníka PRAVDA\n(jednotlivé nezávislé diela) boli následne použité/využívané žalovaným na systematické vytváranie\nvlastnej databázy, ktorú v podobe monitoringu zasielal a poskytoval žalovaný svojim predplatiteľom/\nklientom za odplatu, pričom nikdy nedisponoval žiadnou zmluvou, súhlasom alebo privolením na\ntakúto činnosť, priznanie zdržovacieho nároku žalobcovi spočívajúceho v uložení zákazu činnosti\nžalovanému, ktorá ohrozuje práva žalobcu, bolo namieste. Pri posudzovaní odvolateľom namietanej\nnedostatočnosti materiálnej ( obsahovej) vykonateľnosť rozhodnutia odvolací súd uvádza, že výrok I.\nrozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočnej identifikuje subjekty oprávneného a povinného, presné\nvymedzuje judikovanú povinnosť z hľadiska jej obsahu ( databáza denníka PRAVDA v printovej\nalebo elektronickej forme) i rozsah uloženej povinnosti (extrakcia alebo reutilizácia kvalitatívnej alebo\nkvantitatívnej podstatnej i nepodstatnej časti databázy denníka PRAVDA). Vzhliadnuc k tomu, že\nžalovaný takto získané časti databáz denníka PRAVDA filtrujúc ich obsah na základe „kľúčových\nslov“ tieto vkladal do ním vytvorenej databázy, ktorú poskytoval svojim klientom súd prvej inštancie\nsprávne rozhodol, keď uložil žalovanému zákaz zdržania sa použitia a nakladania s databázami denníka\nPRAVDA, t.z. vo vzťahu k databázam denníka PRAVDA vytváraným žalobcom ako zhotoviteľom\ndatabázy.\n15. Pokiaľ odvolateľ namietal, že neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 135 ods. 5 Autorského\nzákona na uloženie zákazu zdržať sa opakovanej a systematickej extrakcia alebo reutilizácie i\nnepodstatných častí obsahu databázy, odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. Autorského zákona\nje zakázaná i opakovaná a systematická extrakcia, reutilizácia nepodstatných častí obsahu databázy a\niné nakladanie, ktoré nie je zvyčajné alebo primerané a je na ujmu oprávneným záujmom zhotoviteľa\ndatabázy. Pod pojmom nepodstatná časť databázy sa rozumie každá jej časť, ktorá nezodpovedá\nkvalitatívne ani kvantitatívne podstatnej časti. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca preukázal\n(USB nosičom a harddiskom), že žalovaný systematicky používa/ využíva databázy denníka PRAVDA,\ntak že sprístupňoval svojim klientom plné znenia článkov obsiahnutých v databáze denníka PRAVDA,\npreto bolo namieste uložiť žalovanému zákaz i vo vzťahu k nepodstatnej časti databázy denníka\nPRAVDA i s ohľadom na to, že i nepodstatná časť databázy pri opakovanom a systematickou využívaní\nmôže ohroziť záujmy zhotoviteľa databázy v rovnakej miere, ako je to pri využívaní kvalitatívne a\nkvantitatívne podstatných častí databázy.\n\n16. Poukazujúc na záver prijatý v bode 13 je potrebné vyhodnocovať aj námietky odvolateľa, že\nvýhrady autorského práva neboli uplatnené podľa § 33 ods.1 Autorského zákona. Žalobcovi v\npostavení zhotoviteľa databázy svedčalo právo nakladať s databázou a vylúčiť ostatné osoby z\ntakéhoto nakladania. Zvláštne právo žalobcu ako zhotoviteľa databázy nechránilo len pred extrakciou a\nreutilizáciou databázy vo vzťahu k podstatnej časti databázy ale aj k nepodstatným častiam databázy,\nkedy zásahu do týchto výlučných práv sa bolo možné dopustiť nielen priamym vyťažovaním (extrakciou)\nči zužitkovaním ( reutilizáciou) obsahu databázy, ale i pri použití iného nosiča, než na ktorom bola\nzachytená pôvodná databáza. Toto osobitné právo zhotoviteľa databázy s odkazom na znenie § 77\nAutorského zákona, nevyžadovalo postup podľa § 33 Autorského zákona. Ochrana databáz sui generis\n(§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá, toto právo\npoukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie\nobsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej\nalebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do\nzískania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú\naplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných\nzdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva,\nnevyžaduje pôvodnosť (originalitu).\n17. Zároveň na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca bol nielen v postavení zhotoviteľa databázy\nale zároveň bol v postavení zamestnávateľa jednotlivých autorov článkov, autorské práva boli autormi\nčlánkov v súlade s ust. § 33 Autorského zákona vyhradené a majetkové práva k jednotlivým autorským\ndielam vykonával žalobca. Právna veda zvykne označovať tento súhlas s výkonom majetkových práv\nk dielu daný ex lege za kvázilicenčný vzťah (Telec, I., Tůma, P. Autorský zákon.Komentář. 1. vydání.\nPraha : C.H.Beck,2007, 556 s.). Znenie Autorského zákona presne nedefinovalo spôsob uplatňovania\nvýhrady podľa § 33 Autorského zákona ani umiestnenia tejto výhrady vo vzťahu k autorskému dielu. Pre\nuplatnenie výhrady autorského práva postačovalo uvedenie označenia © bez toho, aby bolo potrebné\nuvádzať ďalšie skutočnosti /text/komentáre, keďže z textu každého autorského článku bolo zrejmé, kto\nje autorom daného autorského textu zverejneného v denníku PRAVDA, ktorý bol/je súčasťou databázy\ndenníka PRAVDA, teda ktorý autor si uplatňuje túto výhradu uvedením © k tomuto textu autorského\nčlánku. Pričom žalobca v konaní preukázal, že výhrada autorského práva bola riadne uplatňovaná\n( prehľad článkov denníka Pravda, či už z printovej alebo elektronickej podoby na www.pravda.sk).\n18. Optikou vyššie uvedeného je potrebný vyhodnotiť aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie\npostupoval pri rozhodovaní vo veci v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným\nv zrušujúcom rozhodnutí ( rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2009 sp.zn.\n15Co/303/2008). Vychádzajúc z toho, že aplikácia ust. § 33 Autorského zákona sa vzťahovala len\nna posúdenie autorskoprávnej ochrany pri rozširovaní a rozmnožovaní autorských diel uvedených v\ndenníku PRAVDA, na čo poukázal i súd prvej inštancie v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia, odvolací\nsúd nekonštatuje odklon od právneho názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí.\n19. Pokiaľ odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke vzniku a výšky náhrady\nškody je potrebné zdôrazniť, že autorský zákon umožňuje domáhať sa v rámci ochrany autorských\npráv aj náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia, rozsah a spôsob náhrady určuje\nObčiansky zákonník (v § 442a, § 458a), na ktorý autorský zákon odkazuje. Pri každom porušení práva,\nv dôsledku ktorého vznikne škoda, má poškodený právo na jej náhradu. Ak škodu nemožno určiť\ninak, výška náhrady škody pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť\npredmetom licenčnej zmluvy, sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takejto licencie\nbola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. V prejednávanej veci žalobca riadne\npreukázal obvyklú cenu za poskytnutie súhlasu na použitie autorského diela/licencie a nakladanie s\ndatabázou denníka PRAVDA, a to predložením uzavretej licenčnej zmluvy uzavretej dňa 31.12.2004\nmedzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Newton IT, s.r.o. (čl. 121). Predmetom uvedenej\nzmluvy bol súhlas právneho predchodcu žalobcu na extrakciu a reutilizáciu podstatných častí databáz.\nZ pripojeného dokladu vyplýva, že spoločnosť NEXTON IT, s.r.o. uhrádzala právnemu predchodcovi\nžalobcu v rozhodnom čase odplatu vo výške 64 260 Sk/mesačne, čo možno považovať za odmenu\nobvyklú, z ktorej mohol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzať.\n20. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\n\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak\nv prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom\npredpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom\ndokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v\nčlánku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),\nporušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v\nrozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním napadnutého\nrozhodnutia nemal odvolací súd za preukázané naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.\n21. Ďalšie námietky odvolateľa smerovali voči úvahe súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o nároku\nna náhradu trov konania aplikovať vo veci ust. § 257 CSP. Vo vzťahu k použitiu § 257 CSP odvolací\nsúd konštatuje, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené\nvšetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody\nhodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných\nokolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých\ndruhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby\nsa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým\nmravom. Súd prvej inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané,\nže zo strany žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dochádza dlhodobo k porušovaniu\nautorského práva žalobcu. S uvedenou úvahou sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko okolnosti, ktoré\nsú meritom veci medzi stranami sporu nemôžu byť zároveň považované za dôvody hodné osobitného\nzreteľa vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky\npre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pretože nie sú splnené dve základné podmienky a to dôvody hodné\nosobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná\nkedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade\nzásada procesnej zodpovednosti za zavinenie\n22. Odvolací súd mal tak za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu konania bolo potrebné\npostupovať v súlade s ust. § 255 ods. a § 256 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol úspešný\nv časti prvého negatórneho výroku (výrok I. rozsudku) a procesne zavinil zastavenie konania o druhom\nnegatórnom výroku ( v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu neoprávneného použitia\ndiela alebo nakladania s dielom formou rozmnožovania, verejného prenosu, alebo rozširovania diela\nzverejneného v denníku PRAVDA alebo v internetovom denníku na C., ku ktorým bolo vyhradené právo\nudeľovať súhlas na rozmnožovanie alebo verejný prenos), t.z. žalobca i žalovaný mali rovnako úspech\n50%, čo ako správne uviedol i súd prvej inštancie odôvodňovalo záver, že v tejto časti žaloby žiadna zo\nstrán nemala nárok na náhradu trov konania. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému\núhrady ujmy na majetkových právach žalobcu (v sume 1994,64 eur mesačne pôvodne od 01.01.2003\ndo zaplatenia), úspech žalobcu predstavoval 18,64 % (49 799,512 : 267 281,752, za obdobie od\n01.06.2006 do 29.07.2008, t.j. 24 mesiacov a 29 dní = 49.799,512 eur), úspech žalovaného 81,36 %\n(217 482,24 : 267 281,752 za obdobie od 01.01.2003 do 31.05.2006, t.j. 41 mesiacov = 81 780,24\neur) a žalovanému možno pričítať aj úspech v časti zastavenia konania (v časti vydania bezdôvodného\nobohatenia od 30.07.2008 do 01.04.2014 (právoplatnosť späťvzatia), t.j. 68 mesiacov a 1 deň = 135\n702 eur), za zastavenie ktorého procesne zodpovedá žalobca. Vzhľadom k uvedenému vo výsledku\nprevažne úspešnému žalovanému bolo dôvodným priznať proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 62,72% (81,36 % - 18,64 %).\n23. K ostatným námietkam odvolateľa bolo nadbytočným osobitne sa vyjadrovať, keďže podľa už\nkonštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý\nju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov\nkonania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS\n200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n\n24. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nvýroku I. a výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a napadnutý výrok IV. podľa\nust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n62,72 %.\n25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s\nust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,\nže úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca v rozsahu 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3. Preto\nodvolací súd rozhodol tak, že prevažne úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 66,66% (2/3) s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/33/2004", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": [{"guid": "66f897cd-8a71-48f5-a27a-32aecc432890:307e7e26-0f7c-4ee1-aebd-7abb56b5a5ad", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5114235769.16", "spisova_znacka": "2C/352/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/352/2014 z 5. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5114235769.16"}]}