{"guid": "acb86fa7-2701-431b-b6c2-12d7bf98fad8:1c18ea6c-a681-45da-b9ee-9f9581ade6f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2", "spisova_znacka": "8Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/22/2025 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 8Co/22/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2", "identifikacne_cislo": "1312200582", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "nazov": "§ 135c ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "nazov": "§ 135c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "nazov": "§ 135c ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c18ea6c-a681-45da-b9ee-9f9581ade6f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/22/2025\n1312200582\n29. 07. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ Z.. Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nG. Č.. XXXX/XXX, U. - N., 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXXX/XXX, U.- N., zast.: JUDr.\nGabriel Bleha, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava 37, proti žalovaným: 1/ J.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nJ. XX, U. - N., zast: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincova 35, Bratislava, 2/ Z.. R. Y., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom R. M. XX, XXX XX U. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. novembra 2024, č.k. B3-7C/6/2012-409, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovaný 1/ má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nv celom rozsahu.\n\nŽalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a priznal žalovaným náhradu\ntrov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 123,\n§ 124, § 127, § 126 ods. 1, § 135c Občianskeho zákonníka, podľa § 490 ods. 2, § 492 ods. 1 Obč.\nzák. v znení účinnom od 01.07.1964, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra\nč. 93/1970 Zb. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobcovia sa voči\nžalovanému 1/ domáhajú uloženia povinnosti odstrániť garáž z pozemkov parcely registra \"P.\" parc.\nč. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra \"P.\" parc.\nč. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku\nparcely registra \"O.\" parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, kat. územie N.\n(ďalej len \"garáž 1\") a voči pôvodne žalovanému 2/ (teraz voči žalovanému 2/) domáhajú odstránenia\ngaráže z pozemkov parcely registra \"P.\" parc. č. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste\nvlastníctva č. XXXX, parcely registra \"P.\" parc. č. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste\nvlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku parcely registra \"O.\" parc. č. XXX/XX - zastavané plochy\na nádvoria vo výmere 18 m2. (ďalej len \"garáž 2\"). Pokiaľ ide o posúdenie toho, či predmetné garáže\nsú nehnuteľnosťami, poukázal na to, že strany sporu nenavrhli v tejto súvislosti na posúdenie tejto\notázky znalecké dokazovanie, a preto vychádzal zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu a z vykonaných\ndôkazov. Poukázal na to, že aj krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že garáž súp. č. XXXX\nevidovaná na LV č. XXXX (garáž pôvodne žalovaného 4/ voči ktorému bolo konanie vyššie uvedeným\nuznesením zastavené) je zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností, v ktorom sa evidujú stavby\nspojené so zemou pevným základom (§ 6 ods. 1 písm. c) kat. zákona), a žalobcovia nevyvrátili opak\nuvedeného zápisu. Podľa krajského súdu bol správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade\nje stavba garáže nehnuteľnosťou. V danej veci nebolo sporné, že pokiaľ ide výstavbu garáži, jednalo sa\n\no radovú výstavbu, pričom garáže žalovaných 1/, 2/ sa, pokiaľ ide o ich konštrukciu nijako nelíšili od\ngaráže pôvodne žalovaného 4/ súp. č. XXXX, kde žalobcovia nepreukázali, že by nešlo o nehnuteľnosť.\nOkrem toho týmto garážam boli pridelené evidenčné čísla. Poukázal na § 14 vyhlášky slovenského\nministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., ktorá na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila\nčesko-slovenskú vyhlášku, podľa ktorej museli mať evidenčné číslo \"ostatné budovy a objekty, ktoré\nsú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky,\nchaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom. Dodal,\nže skutočnosť, že tieto neboli ako stavby zapísané na LV neznamená, že tieto nie sú stavbami a že\ntieto nie sú spojené so zemou pevným základom. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že ide o prefabrikovanú\nvýrobu a garáže nie sú spojené pevne zo zemou. Toto žalobcovia v konaní nepreukázali. Skutočnosť,\nže garážam bolo pridelené evidenčné čísla, tieto sú súčasťou radovej výstavby, ktorá skutočnosť nebola\nsporná a ako aj to, že tieto sú konštrukčne identické s garážou pôvodne žalovaného 4/ zapísanou\nv katastri nehnuteľností, ako aj z predloženej fotodokumentácie, súd ustálil, že predmetné garáže sú\nnehnuteľnosťami. Vo vzťahu ku garáži 1, poukázal na to, že z geometrického plánu vyplýva, že táto sa\nnachádza na parcele č. XXX/XX a na parcele č. XXX/XXX o výmere 2m2. Ako konštatoval aj krajský\nsúd, žalobcovia sa nedomáhajú odstránenia garáže z parcely č. XXX/XXX, ktorá vznikla z pôvodnej\nparcely \"P.\" XXX. Súd sa preto zaoberal parcelou č. XXX/XX. Táto nie je evidovaná na liste vlastníctva.\nZistil (č. l. 281, geometrický plán č. 243-237-204-88/2 na č. l. 332), že parcela registra \"O.\" č. XXX/XX\n- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2 vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX)\na parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú\nžalobcovia. Pôvodným vlastníkom parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX) o výmere 241\nm2 bol N. Y. v 1 a Š. Y. v 1. Bolo povinnosťou žalobcov preukázať vlastnícke právo k parcele registra\n\"O.\" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2. K tejto nie je založený list vlastníctva.\nŽalobcovia v konaní nepredložili geometrický plán na základe ktorého by bolo možné identifikovať, ktorá\nkonkrétna časť z parcely č. XXX/XX pripadá na pôvodnú parcelu \"P.\" č. XXX (PK vložka č. XXXX)\nParcela č. XXX bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968. Viazaný závermi\nodvolacieho súdu sa zaoberal tým, či je kúpna zmluva zo dňa 14.05.1968 platným právnym úkonom.\nŽalobcovia v priebehu konania preukazovali vlastnícke právo k parc. č. XXX pôvodne zapísanej na LV\nč. XXXX a namietali neplatnosť prevodu tejto parcely ich právnymi predchodcami na čsl. štát na základe\nkúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 z toho dôvodu, že táto nie je podpísaná spoluvlastníkom N. Y., bytom\nN., X. ul. č. XXX. Z kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená Š.W. Y. v celosti parcele č. XXX,\nXXX, XXX a z polovice k parcele č. XXX Š. Y. a z polovice N. Y., bytom N., X. I.. Č.. XXX. Vo vzťahu\nk pôvodnej parcele č. XXX je potrebné uviesť, že táto bola predmetom prevodu ako spoluvlastnícky\npodiel N. Y. v 1 podiele a Š. Y. v 1 podiele. Kupujúcim z predmetnej zmluvy bol Československý\nštát, zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave. V zmysle článku II ods. 9 inštrukcie\nMinisterstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z\n19. mája 1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach\na pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi\n(ďalej len \"registračná smernica\"), registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú\nzmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných\nspoločenských a iných socialistických organizácií a pod, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu\nosobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Predmetná\nkúpna zmluva preto nepodliehala registrácii štátnym notárstvom. Cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá\nako cena na základe odhadu prevedeného podľa ustanovení vyhlášky č. 73/1964 Zb. Táto vyhláška\nupravovala okrem iného výšku a spôsob náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a\nstavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení (§ 1 písm. c/). Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky,\nt. j, nehnuteľnosti. Uvedená vyhláška neupravovala náhrady za pozemky v osobnom vlastníctve, ale len\npozemky v súkromnom vlastníctve. Právna úprava účinná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. zákon\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 v ustanovení § 127 stanovovala, že v osobnom\nvlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom\nvlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. Zákon\nsíce nevylučoval, že pozemky nemôžu byť aj v osobnom vlastníctve, no vychádzajúc z toho, ako bola\nodhadom určená kúpna cena v predmetnej kúpnej zmluve, ako aj z definície osobného vlastníctva,\nmal súd za to, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu boli v súkromnom vlastníctve predávajúcich.\nTomuto nasvedčuje aj to, že došlo k prevodu práve na Československý štát, kde právna úprava takýto\nprevod umožňovala, keďže v tom čase išlo o nezastavaný pozemok (§ 490 Občianskeho zákonníka\núčinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Garáže boli vystavané až v roku 1971. Zároveň je potrebné brať\ndo úvahy skutočnosť, že vtedajšia právna úprava nahliadala na pozemky ako na osobitné prostriedky\n\nvýrobnej činnosti, a preto prevody týchto do značnej miery obmedzovala (§ 490 Občianskeho zákonníka\núčinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 do 30.06.1969 v\nustanovení § 492 ods. 1 upravoval, že na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve,\nvzťahujú sa primerane ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu\nvšak nie je potrebný súhlas spoluvlastníkov a zároveň v ustanovení 138 ods. 1 upravoval, že: bežné veci\ntýkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný\nsúhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, pre pozemky v\nsúkromnom vlastníctve, parcely č. XXX sa na prevod spoluvlastníckeho podielu Š.W. Y. nevyžadoval\nsúhlas spoluvlastníka N. Y., tento prevod 1 podielu Š. Y. (od ktorého odvodzujú svoje právo žalobcovia\nk uvedenému pozemku) vyhodnotil ako platný, keďže tento kúpnu zmluvu riadne podpísal. Prevod\npodielu 1 N. Y., ktorý predmetnú zmluvu nepodpísal, na druhej strane preto nebol platný. Podľa § 41\nObčianskeho zákonníka účinného od 01.07.1965 do 30.06.1969, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len\nna časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu\nalebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného\nobsahu. Podľa súdu bolo možné uvedený dôvod neplatnosti oddeliť od ostatného obsahu predmetnej\nkúpnej zmluvy, a preto je zmluva neplatná len v tejto časti. Sumarizujúc uvedené, ako už súd uviedol,\npodstatné je vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, že táto vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č.\nXXX) a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX)\nnie sú žalobcovia. Vlastnícke právo preto mohli odvodzovať len z tej časti, ktorá pripadala na parcelu\nč. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Tu ale došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968\nk platnému prevodu na Československý štát. Zároveň je podstatné, že parcela č. XXX/XX nebola\npredmetom ani dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017\nuzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bolo na LV č. XXXX zapísané\nvlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s\nprávnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a\nžalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej parcely č. XXX. Preto tu stále platí, keďže parcela č. XXX/XX nebola\npredmetom tejto dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov platne prešla na základe uvedenej kúpnej\nzmluvy na Československý štát, že vo vzťahu k tejto parcele, žalobcovia za súčasného stavu nie sú jej\nvlastníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k parcele č. XXX/\nXX, z ktorej sa domáhajú odstránenia garáže, a preto dospel k záveru o nedostatku legitimácie žalobcov,\nz dôvodu ktorého žalobu žalobcov v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol. Vo vzťahu ku garáži 2\nuviedol, že táto garáž je postavená na parcele č. XXX/XXX o výmere 1 m2 z ktorej parcely sa odstránenia\nstavby garáže žalobcovia nedomáhajú. Okrem toho garáž sa nachádza aj na parc. č. XXX/XX o výmere\n16 m2 evidovanou na LV č. XXXX, k. ú. N.. Táto parcela podľa geometrického plánu č. XX/XXXX\nzo dňa 04.04.2014 vnikla z pôvodnej parc. č. XXX jej odčlenením. Rovnako teda aj táto parcela bola\npredmetnou kúpnou zmluvou právnymi predchodcami žalobcov platne prevedená na československý\nštát, tak ako je uvedené vyššie, nakoľko na prevod súkromného vlastníctva sa nevyžadoval súhlas\nvšetkých spoluvlastníkov. O neoprávnenú stavbu ide v takom prípade, kedy dôvody neoprávnenosti\nstavby existovali od samého začiatku, teda k okamžiku vzniku stavby ako veci. Súd preto konštatuje, že\nvzhľadom na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžadoval súhlas so stavbou sporných garáži v roku 1971\nprávnych predchodcov žalobcov. Predmetné garáže, za stavu keď nebolo preukázané, že by bol daný\nnesúhlas československého štátu tak nemôžu byť stavbou neoprávnenou, čo však nevylučuje, aby sa\nžalobcovia domáhali odstránenia garáži v režime § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko na základe\ndohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017 uzatvorenej\npodľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov\nv spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s právnym nástupcom po\nČeskoslovenskom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi\nsa pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX. Táto dohoda v konaní nebola sporná a žalobcovia až\nna základe nej nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom a k tejto parcele vkladom do\nkatastra nehnuteľnosti č. T.-XXXX/XXXX. Od zápisu vlastníckeho práva žalobcov na základe uvedenej\ndohody o usporiadaní vzájomných práv sa žalobcovia môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva\npodľa § 126 Občianskeho zákonníka v závislosti od toho, či išlo o právo na stavbu garáže časovo\nneobmedzené, alebo časovo obmedzené, keď v tomto smere prichádzajú do úvahy dva prípady, a to\nkeď stavebník staval na cudzom pozemku buď na základe časovo neobmedzeného práva, resp. práva,\no ktorom sa mohol oprávnene domnievať, že takto neobmedzené bude, alebo stavebník od začiatku\nmusel vedieť, že jeho právo k pozemku je časovo obmedzené. Ak stavia stavebník stavbu na cudzom\npozemku na základe časovo obmedzeného práva, prípade na základe práva, o ktorom musel vedieť, že\nnie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať), pokiaľ toto právo zanikne, stráca tým stavebník aj\n\nprávo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho\npráva vlastníka pozemku a vznikne mu tak povinnosť, ak sa nedohodne s vlastníkom pozemku inak,\nstavbu odstrániť a vlastník pozemku sa preto môže domáhať odstránenia stavby návrhom podľa § 126\nods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa vychádza z premisy, že ten kto staval na cudzom\npozemku na základe obligačného práva, musel si byť nevyhnutne vedomý toho, že toto právo nie je\nčasovo neobmedzené, čím vzal na seba riziko z toho vyplývajúce; neposkytnutie ochrany vlastníkovi\npozemku, ktorý ho prenechal inému len dočasne, by bolo neprípustným obmedzením jeho vlastníckeho\npráva. Podľa názoru súdu, bolo na žalobcoch domáhajúcich sa odstránenia garáže, aby preukázali,\nže garáž 2 je postavená na základe práva, ktoré je časovo obmedzené, alebo na základe práva,\no ktorom stavebník musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať). Dôkazné\nbremeno preto zaťažovalo žalobcov. V tomto smere žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie, pričom\naj vzhľadom na záver odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom uznesení, ktorý konštatoval, že v spise sa\nnenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval na základe akého práva bola v 70. rokoch výstavba\ngaráží stavebníkom povolená, či bol podľa vtedy platných predpisov daný súhlas príslušného orgánu na\nvýstavbu garáží alebo bolo zriadené vlastníkom garáží k pozemku nejaké (užívacie) právo, na akú dobu\na pod. je nutné konštatovať, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli. S ohľadom na túto skutočnosť\nbolo preto nevyhnutné žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k žalovanému 2/. O náhrade trov konania súd\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali\njeho zrušenia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), g), e) C.s.p. Zotrvali na názore, že sa jedná o\nbetónové prefabrikáty, teda svojou povahou hnuteľné veci, nie pevne spojené so zemou, ale položené\nna vopred vybetónovanú plochu, ktoré možno v prípade potreby premiestniť, navyše tieto garáže nie sú\nnapojené na žiadne inžinierske siete. Dôkazom toho, že ide o prefabrikované garáže je aj Stanovisko\nk stavebno-technickému charakteru stavieb vydané Mestskou časťou U. - N. podpísané starostom\nMestskej časti, ktorého súčasťou je aj Rozhodnutie o povolení stavby, v ktorom sa okrem iného určujú\npodmienky, že stavba sa prevedie osadením typizovanej panelovej garáže a stavebník na vlastné\nnáklady prevedie vybetónovanie priestoru pred garážou po vozovku. Všetky garáže v tejto lokalite\nsú prefabrikované, voľne položené na betónovom podklade bez vážnejších problémov je možné ich\npremiestniť, z čoho vyplýva, že ide o hnuteľné veci. Okresný súd Bratislava III sa pridržiaval mylnej\npredstavy, že garáže sú nehnuteľnosťami a napriek návrhom žalobcov v tomto konaní neprerušil\nkonanie, do konania neprizval znalca a nenariadil ani miestnu obhliadku. Odvtedy sa traduje, že\nprefabrikované voľne položené garáže sú nehnuteľnosťami pevne spojenými so zemou. Mestský súd\nBratislava IV aj v otázke vlastníctva pozemkov dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď nepovažoval žalobcov za majiteľov pozemkov, kde sú umiestnené garáže\nžalovaných. Súd prvého stupňa celé svoje rozhodnutie odvodzoval od Kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.1968\nuzavretej medzi Š. Y. a N. Y. ako predávajúcimi a Československým štátom ako kupujúcim. Trvali na tom,\nže kúpna zmluva je absolútne neplatná, najmä preto, že Š. Y. a N. Y. boli podielovými spoluvlastníkmi\npozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a preto mohli tieto pozemky previesť len spoločne.\nPodpis N. Y. na kúpnej zmluve chýba, nakoľko v tom čase bol už mŕtvy a jeho eventuálni dedičia neboli\nv tejto otázke vôbec aktívni. Z toho vyplýva, že vlastnícky vzťah k pozemkom pod garážami žalobcovia\nmali.\n3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že dňa 14.05.1968 došlo k\nuzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle, ktorej na účely realizácie projektu výstavby sídliska barónka v\nkatastrálnom území N. boli sporné parcely od pôvodných vlastníkov vykúpené. Mal za to, že žalobcovia\n1/ a 2/ k pozemkom KNE parcela číslo XXX a XXX v katastrálnom území N. nemajú žiadny preukázateľný\nprávny vzťah, nie sú ich právoplatnými vlastníkmi, a teda vo veci majú nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali základ žaloby, a to, že by existujúce\nstavby - garáže zasahovali do ich vlastníctva. Poukázal na to, že garáže boli postavené v súlade s\npredpismi a technickými normami účinnými v čase výstavby, plne zodpovedajú technickej norme. Jeho\ngaráž je pevne spojená so zemou pevným základom, a preto ju bez poškodenia a bez narušenia jej\nhospodárskeho určenia nie je možné premiestniť. Je preto nepochybné, že jeho garáž a susediace\ngaráže sú nehnuteľnosťami v súlade s § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Domáhal sa práva vecného\nbremena. Záverom dodal, že pokiaľ by došlo k odstráneniu čo len jednej stavby garáže, došlo by k\npoškodeniu ďalších stavieb garáži. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\n\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie\nje dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcov, ktorou sa domáhali\nvypratania nehnuteľností, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými\nžalobcovia preukazovali opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa\nžalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré\nvykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú\ndostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vo väzbe na uznesenie odvolacieho súdu\nč.k. 8Co/649/2014-180 zo dňa29.03.2018, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušený, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej\naplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú ani v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej\nsúdno-aplikačnej praxe.\n6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali neoprávnený\nzásah žalovaných do ich vlastníckeho práva, plne stotožňuje. Žalobcovi v podanom odvolaní\nneargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného\nskutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie\nuvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver\nnevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.\nRozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z\nodôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzaložené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní\nriadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody\nvedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody\nobsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.\n7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že garáže,\nodstránenia ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú ako stavby pevne spojené so zemou, nehnuteľnosťami.\nSprávne v tomto smere poukázal na zápis jednej z garáží v katastri nehnuteľností ako stavby spojenej so\nzemou pevným základom, ako i na udelenie súpisného čísla, ktoré museli mať objekty, ktoré sú základmi\npevne spojené so zemou. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazne ničím nepodložili\nsvoje tvrdenie, že išlo o prefabrikovanú výrobu a garáže nie sú spojené pevne so zemou. Napriek tomu,\nže na posúdenie stavby ako nehnuteľnosti je rozhodujúce technické hľadisko, žalobcovia v tomto smere\nnenavrhovali žiadne dokazovanie.\n8. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred\nsúdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. za splnenia\npodmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo\nveci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť.\n9. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované\nvo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V\nmateriálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené\npred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže\nodvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí\npre odvolacie sporové konanie. Podľa zásady, ktorá platila už v rímskom práve, \"vigilantibus iura scripta\nsunt\" t.j. \"práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa\naktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a\ns dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu\nstrácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.\n\n10. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto\nskutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného\nútoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza \"až teraz\", nemohol v doterajšom priebehu\nkonania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací\nsúd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením\nz nedbalosti. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 1244).\n11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., resp. § 154\nC.s.p. uplatniť prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie\npred súdom prvej inštancie končí, pričom na pojednávaní dňa 21.10.2024 nemali žiadne návrhy na\ndoplnenie dokazovania, a preto konajúci súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Pokiaľ\nteda boli žalobcovia riadne poučení o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do\nvyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pričom v prvoinštančnom konaní dôkazy riadne\n(označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti ) a včas (do vyhlásenia\nuznesenia súdu prvej inštancie) nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že\nzistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal znalecké dokazovanie ani miestnu obhliadku. Žalobcami\nuplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. preto nemôže obstáť. So zreteľom na\nuvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami v odvolacom konaní predložené dôkazy sú novými,\nktoré nimi neboli; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobcovia ani neuviedli žiaden z predpokladov ich prípustnosti\nv odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1\npísm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tieto oneskorene žalobcami predložené listinné dôkazy\nprihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie\nna základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas.\n12. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968, ktorou\nmali Š. Y. a N. Y. previesť každý v jednej polovici svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parc. č.\nXXX na čsl. štát. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že uvedená parcela\nbola v súkromnom vlastníctve predávajúcich, a preto na prevod podielu Š. Y. sa nevyžadoval súhlas\nspoluvlastníka N. Y. podľa § 492 ods. 1 Obč. zák. (Cpj 8/72), a preto správne súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že hoci kúpna zmluva nebola podpísaná spoluvlastníkom N. Y., v časti prevodu\nspoluvlastníckeho podielu Š. Y. je kúpna zmluva platným právnym úkonom. Nedôvodne preto žalobcovia\nv podanom odvolaní argumentujú, že Š. Y. a N. Y. ako podieloví spoluvlastníci pozemkov mohli tieto\npreviesť len spoločne.\n13. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré\npoukazovali žalobcovia vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol,\nrozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,\n2 C.s.p.\n14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/ preto priznal proti žalobcom nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením práva.\nPodľa obsahu spisu žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému\n2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára\n2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR\nč. 8/2018).\n15.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/6/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "4319116a-ab62-43fe-a789-1f490a7d50df:e562cc4f-af0a-4d96-aa37-ee5bad3324af", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412221777.2", "spisova_znacka": "8Co/649/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/649/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412221777.2"}], "citovane_v": []}