{"guid": "d644b7bf-efb1-43cc-b679-6e1a2a5eea3a:e94e5549-2e64-4733-9588-4f0dc3174664", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1", "spisova_znacka": "3Co/29/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/29/2025 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2025, sp. zn. 3Co/29/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1", "identifikacne_cislo": "1315214974", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/442", "nazov": "zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e94e5549-2e64-4733-9588-4f0dc3174664", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/29/2025\n1315214974\n29. 10. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1315214974.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.\nPatricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.,\nIČO: 35 850 370, Prešovská 48, Bratislava, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., IČO:\n472 399 21, Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, proti žalovanému: T.. O. G., G.. X.X.XXXX, E.\nK. Š. XX, K., o zaplatenie 624,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku býv.\nOkresného súdu Bratislava III zo dňa 17.6.2021, č. k. 16C/462/2015-169, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku istinu vo výške 624,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75\n% ročne zo sumy 624,50 eura od 2.5.2013 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 488, § 489, § 517,\n§\n559 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. b), § 2 písm. a), § 3 ods. 3 písm. e), § 4 ods. 1, 3, 6, §\n10 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 písm. a), ods. 3, 4, § 24 ods. 1, 2, § 26 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 1,\n3, 4, 5, 9, 11, § 32 ods. 1 písm. m), § 42 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a\nverejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák. č. 276/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia\nzmluvy, t. j. od 1.1.2004 (ďalej len „zák. č. 442/2002 Z. z.“), § 1 vyhl. č. 397/2003 Z. z. Ministerstva\nživotného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným\nvodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd\na vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej len „vyhl. č. 397/2003 Z. z.“).\nAplikáciou označenej právnej úpravy na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel\nk záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie nedoplatku ceny za dodanú vodu z\nverejného vodovodu do odberného mesta: U. O., K., za zúčtovacie obdobie od 11.7.2012 do zániku\nzmluvy dňa 8.4.2013, vyúčtovaného podľa Zmluvy č. D16-22400-0 o dodávke pitnej vody z verejného\nvodovodu a odvádzaní odpadových vôd vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 1.5.2013.\nVykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím\nzmluvy v písomnej forme podľa § 488, § 489 a § 491 OZ občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý\npodľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu\npodľa zák. č. 442/2002 Z. z. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy\nklasifikoval zmluvu aj ako spotrebiteľskú. Konštatoval, že žalobca podnikajúci v oblasti zriaďovania a\nprevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií a žalovaný ako fyzická osoba- nepodnikateľ uzatvorili\n\ndňa 23.3.2004 v písomnej forme zmluvu č. D16-22400-0 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu\na odvádzaní odpadových vôd, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa zabezpečiť\ndodávku pitnej vody z verejného vodovodu do odberného miesta XX-XXXXX-X O.- L., za účelom jej\npoužitia na záhradu, a to ako záhradkárovi a zástupcovi záhradkárov v danej lokalite a zároveň záväzok\nžalovaného ako odberateľa uhradiť cenu vodného fakturovaného na základe stavu na vodomere. Za\nnesporné v konaní prvoinštančný súd považoval, že žalobca v zmysle zmluvy dodával z verejného\nvodovodu pitnú vodu do uvedeného odberného miesta, na základe čoho mu vzniklo právo na vodné\npodľa § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. Žalovaný dlhodobo uhrádzal podľa zmluvy a na základe\nzálohového predpisu mesačné zálohové platby a následne ročnú vyúčtovaciu faktúru s tým, že na\nzáklade odpočtu podružných vodomerov žalovanému primeranú časť následne uhrádzali jednotliví\nzáhradkári, ktorí odoberali vodu na záhradkárske účely z tohto odberného miesta. Sporným nebolo ani\nto, že žalovaný sa v období rokov 2011 a 2012 dostával opakovane do omeškania s úhradou zálohových\npreddavkových platieb, tieto riadne neuhrádzal v lehotách splatnosti a žalobcu opakovane žiadal o\nzrušenie vodovodnej prípojky. Žalobca na to reagoval oznámením, že žalovaný nemôže byť vlastníkom\nvodovodnej prípojky v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. s tým, že pokiaľ žiada o zmenu odberateľa, je\npovinný splniť podmienky podľa zmluvy, VZP a príslušnej právnej úpravy. Sporným nebolo ani to, že\nžalovaný bol žalobcom opakovane vyznávaný na úhradu nedoplatkov mesačných preddavkových faktúr\nopakovanými upomienkami, pod hrozbou možnosti prerušenia dodávky vody, k čomu však napokon\nnepristúpil. Z predložených dôkazov mal za preukázané, že žalobca vykonal pre dané odberné miesto\nvyúčtovanie vodného za zúčtovacie obdobie od 24.7.2011 do 10.7.2012 (predchádzajúce spornému\nobdobiu od 11.7.2012 do 8.4.2013), za skutočnú dodávku vody, pričom po zaúčtovaní fakturovaných\nmesačných preddavkových platieb bol vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX vyčíslený preplatok v sume\n1.143,36 eura, ktorý bol následne (tabuľka na str. 2) dňa 19.7.2012 celý započítaný na úhradu vodného\nna základe vyúčtovania skutočnej spotreby dodanej vody do daného odberného miesta v sume 1.143,36\neura s DPH (1.046 m3 za jednotkovú cenu 0,9106, tzn. 1.046 m3 x 0,9106 eura/m3 = 952,80 eura\n+ 190,60 eura - 20 % DPH). Vo vyúčtovacej fraktúre bola táto suma vodného za skutočne dodanú\nvodu zaúčtovaná na časť neuhradených preddavkových faktúr vystavených za predchádzajúce obdobie\n(od 02/2012 do 07/2012). Za ďalšie zúčtovacie obdobie od 11.7.2012 do 8.4.2013 (do zániku zmluvy\nv dôsledku zmeny odberateľa), ktoré je predmetom sporu, žalobca vykonal pre dané odberné miesto\nza skutočnú dodávku vody vyúčtovanie vodného, a to vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou\ndňa 1.5.2013, ktorou bol vyčíslený nedoplatok v žalovanej sume 624,50 eura, nakoľko žalovaný, ktorý\nneuhrádzal preddavkové faktúry za mesiace 08/2012 až 04/2013 v sume 89,60 eura a v sume 90,88\neura, uhradil dňa 2.4.2013 sumu 720,64 eura, ktorá bola započítaná na vyúčtovanú sumu vodného za\ncelé zúčtovacie obdobie od 11.7.2012 do 8.4.2013, v celkovej výške 1.345,14 eura s DPH (skutočná\nspotreba 1.231 m3 x 0,9106/ m3 = 1.120,95 eura + 224,19 eura - 20 % DPH). Po odrátaní úhrady\n720,64 eura zo dňa 2.4.2013, tak nedoplatok vodného do zániku zmluvy predstavoval sumu 624,50\neura (1.345,14 eura - 720,64 eura), ktorú bol žalovaný v zmysle zmluvy a označenej právnej úpravy\npovinný zaplatiť. Žalobcovi v súlade s § 517 a\n§ 559 OZ v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.\nz. priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo žalovanej sumy od prvého dňa po splatnosti\nfaktúry č. 213114675, t. j. od 2.5.2013. K argumentácii žalovaného o tom, že žalobca mal prerušiť\ndodávku vody do daného odberného miesta uviedol, že prerušenie dodávky vody v zmysle zmluvy, VZP a\ncitovaných ustanovení zák. č. 442/2002 Z. z. je fakultatívnou možnosťou zo strany dodávateľa, ku ktorej\nmôže\n(ale nevyhnutne nemusí) pristúpiť až po tom, čo odberateľa na túto možnosť upozorní,\na to len v zákone, resp. v zmluve predpokladaných prípadoch. Neuhradenie faktúr nespôsobuje preto\nautomatické zastavenie dodávky vody. Ani ďalšiu obrannú argumentáciu žalovaného nepovažoval súd\nprvej inštancie za právne významnú vo vzťahu k predmetu sporu a s ohľadom na skutkové zistenia sa\nk nej nepovažoval za potrebné vyjadrovať. Poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnemusí dať vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\n(rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/158/2010 zo dňa 30.11.2011). Súd nemusí zachádzať do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami sporu a odôvodnenie rozhodnutia súdu má len stručne a jasne\nobjasniť pre sporný vzťah rozhodujúce skutkové okolnosti a právny základ rozhodnutia. V konaní plne\núspešnému žalobcovi s odkazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (podaním daným na\npoštovú prepravu dňa 30.10.2024 doplneným podaním daným na poštovú prepravu dňa 31.10.2024),\nktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP žiadal napadnutý rozsudok\n\nsúdu prvej inštancie zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávne vyhodnotil platnosť zmluvy č. D16-22400-0 zo dňa 23.3.2004, ktorá rieši dodávku pitnej\nvody cez odberné miesto U.. Cez uvedené odberné miesto vteká voda do potrubia, ktorým je\nzásobovaných viac ako 50 obyvateľov. Poukázal na to, že podľa § 2 písm. a) zák. č. 442/2002 Z. z. je\nverejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné\nzásobovanie obyvateľstva najmenej 50 osôb. V § 3 uvedeného zákona sa uvádza, kto môže byť\nvlastníkom vodovodu s tým, že tam nie sú uvedené fyzické osoby a združenia záhradkárov. Preto je\npodľa žalovaného zmluva č.\nD16-22400-0 uzavretá v rozpore s § 2, 3 zák. č. 442/2002\nZ. z. a podľa § 39 OZ neplatná. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, že žalovaný neprejavil\ndostatočne vôľu na ukončenie odberu vody z daného odberného miesta. Prejavením takejto vôle bolo\nodmietnutie podpísania zmluvy č. O.-XXX zo dňa 1.8.2011 a vysvetlenie dôvodov nepodpísania zmluvy\nv liste, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi dňa 23.9.2011. Ďalším jednoznačným prejavom vôle neodoberať\nvodu bolo aj opakované neuhrádzanie faktúr. Na uvedené reagoval žalobca oznámením o prerušení\ndodávky pitnej vody. Prvoinštančný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v druhých upomienkach\nbol žalovaný dôrazne upozornený na možnosť prerušenia dodávky pitnej vody, na čo má žalobca\nprávo, ale nie povinnosť tak urobiť. Oznámenie v znení: „Nakoľko ste do dnešného dňa horeuvedenú\nfaktúru neuhradili, oznamujeme Vám, že dňom 15.10.2009 prerušíme dodávku pitnej vody...“ nie je\nupozornením na možnosť, ale oznámením skutočnosti, ktorá určite nastane. Takýchto prísľubov poslal\nžalobca žalovanému celkom 19 s dátumami prerušenia dodávky vody od 15.10.2009 do 11.3.2013. Sám\nžalobca v liste žalovanému zo dňa 16.4.2013 priznal, že na predmetnom odbernom mieste mala byť z\ndôvodu neplatenia prerušená dodávka vody, ale jeho zamestnanci toto odberné miesto nenašli. Žalovaný\nnemôže znášať dôsledky nekompetentnosti pracovníkov žalobcu. Ďalším prejavom vôle žalovaného\nneodoberať vodu z predmetného odberného miesta bolo podanie žiadosti o zrušenie vodovodnej\nprípojky (tento termín prispôsobil žalovaný žalobcovi, nakoľko ten považuje predmetné zariadenie za\nprípojku). Uvedená žiadosť bola žalobcom zamietnutá z dôvodu, že žalovaný v danej lokalite nevlastní\nžiadnu nehnuteľnosť a tak nastala paradoxná situácia, že žalovaný žiadnu vodu neodoberá, ale odber\nnemôže zrušiť, lebo tu žiadnu vodu neodoberá. Na jednej strane tak žalobca považuje žalovaného za\nzmluvnú stranu v otázke platenia za dodávku pitnej vody, avšak na strane druhej, ak chce žalovaný\ndodávku pitnej vody v zmysle zmluvy zrušiť, tam mu to nie je umožnené. V ďalšom prvoinštančnému\nsúdu vytkol, že sa nezaoberal korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným v čase od 5.2.2013 do\n9.4.2013, t. j. od podania žiadosti o zrušenie vodovodnej prípojky do zmeny odberateľa. V liste z 6.3.2013\noznámil žalobca žalovanému, že na odbernom mieste eviduje dlh vo výške 1.657,09 eur a v liste zo dňa\n9.4.2013 uviedol, že evidoval nezaplatenú faktúru v rovnakej výške. Zároveň oznámil žalovanému, že\ntáto faktúra (jedna, nie niekoľko zálohových faktúr) bola dňa 8.4.2013 uhradená. Dňa 12.4.2013 vystavil\nžalobca faktúru č. XXXXXXXXX, ktorá je predmetom tohto sporu na sumu 624,50 eura a na zadnej\nstrane je uvedená úhrada ôsmich zálohových platieb v celkovej výške 720,84 eura, všetky uhradené dňa\n2.4.2013, ale tu nie je uvedená úhrada faktúry z 8.4.2013 vo výške 1.657,09 eura. Úhradu tejto faktúry\npritom potvrdil sám generálny riaditeľ žalobcu.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nOdvolanie označil za účelové a nespôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku.\nZotrval na tom, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku oprávnenosti nároku na zaplatenie\nnedoplatku za poskytnuté služby a správne posúdil aj otázku prerušenia dodávky pitnej vody. Zmluva\no dodávke pitnej vody bola medzi sporovými stranami riadne uzatvorená dňa 23.3.2004. Žalovaný v\nkonaní nepreukázal neplatnosť tejto zmluvy, nakoľko táto spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti.\nŽalovaný svojim podpisom vyjadril súhlas so znením zmluvy a rovnako prehlásil, že bol plne spôsobilý\nna právne úkony, že si zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu, súhlasil s ňou, neuzavrel ju v tiesni ani za\nnápadne nevýhodných podmienok a podpísal ju s plnou vážnosťou na základe slobodnej vôle. Žalobca\ndodával na základe zmluvy vodu do odberného miesta a žalovaný sa v období rokov 2011 a 2012\ndostával opakovane do omeškania s úhradou zálohových preddavkových platieb, tieto riadne v lehotách\nsplatnosti neuhrádzal. Rovnako bolo žalobcom vykonané vyúčtovanie vodného za zúčtovacie obdobie\nod 24.7.2011 do 10.7.2012 za skutočnú dodávku vody, pričom po zaúčtovaní fakturovaných mesačných\npreddavkových platieb, bol vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX vyčíslený preplatok v sume 1.143,36\neura, ktorý bol následne celý započítaný na úhradu vodného za obdobie od 02/2012 do 07/2012. Nárok\nžalobcu bol vyčíslený za ďalšie zúčtovacie obdobie (08/12- 04/13) vyúčtovaním vodného v sume 624,50\neura. V súvislosti s otázkou prerušenia dodávky pitnej vody opätovne zdôraznil, že legislatíva neukladá\n\nžalobcovi výslovnú povinnosť dodávku pitnej vody prerušiť. Skutkové a právne závery prvoinštančného\nsúdu, ku ktorým dospel po vykonanom dokazovaní, tak označil za správne.\n5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca nenamieta skutočnosť, že z označeného odberného\nmiesta bolo zásobovaných viac ako 50 osôb a teda, že sa jedná o verejný vodovod. Musel pritom\nvedieť, že žalovaný zo zákona nemôže prevádzkovať predmetný vodovod, nakoľko nemá na túto\nčinnosť odbornú spôsobilosť, čo je dôvodom neplatnosti zmluvy, a nie to, či bola podpísaná dobrovoľne,\nbez nátlaku či svojprávnymi osobami. Zotrval na názore, že úhrada faktúry vo výške 1.657,09 eura\ndňa 8.4.2013 nebola zahrnutá do vyúčtovania vykonaného dňa 12.4.2013. Uvedené je samo o sebe\ndôvodom pre zamietnutie žaloby. Upozornil tiež na údaje uvedené vo faktúre č. 412 133 705. Faktúra\nbola vystavená za obdobie od 24.7.2011 do 10.7.2012, spotreba vody za dané obdobie bola 912 m3 v\ncene 0,8964 eura/ m3, čiže cena na spotrebovanú vodu bola s DPH 981,02 eura. Predmetná faktúra má\nuvedený dátum vystavenia dňa 18.7.2012, k tomuto dátumu nebola uhradená ani jedna zálohová faktúra\nvystavená v danom období, napriek tomu je vo faktúre vyčíslený preplatok 1.143,36 eura. Uvedené\nznamená, že v danom období musel niekto žalobcovi na úhradu predmetnej faktúry zaplatiť sumu\n2.124,28 eura (cena za vodu + preplatok). Na druhej strane faktúry vystavenej 18.7.2012 žalobca uvádza\núhradu zálohových faktúr vykonanú 19.7.2012, čo znamená, že žalobca buď dokáže cestovať v čase\nalebo používa zvláštny spôsob účtovníctva, keď dokáže do faktúry vystavenej v jeden deň zahrnúť\núhrady vykonané až nasledujúci deň. V každom prípade žalobca nemal utápať vzniknutý preplatok do\nfiktívnej úhrady zálohových faktúr z predošlého obdobia, ale mal ho buď vrátiť žalovanému, alebo ho\npoužiť na úhradu platieb v nasledujúcom období.\n6. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na argumentácii o existencii platného a účinného\nzáväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého vznikali práva a povinnosti obom\nzmluvným stranám. Z hľadiska zák. č. 442/2002 Z. z. neobstojí námietka žalovaného, ktorý sa necíti\nbyť zodpovedný za vzniknutý nedoplatok, s poukazom na to, že vodu odovzdával ďalším konečným\nspotrebiteľom. V zmysle tohto zákona, ak odberateľ (osoba, ktorá má uzatvorený zmluvný vzťah s\ndodávateľom) nie je konečným spotrebiteľom, je to na ňom, aby si usporiadal vzájomné vzťahy s\njednotlivými konečnými spotrebiteľmi. Zákon to jasne vyjadruje v tom zmysle, že konečný spotrebiteľ\nmá povinnosť hradiť pomernú časť vodného prislúchajúcu jeho skutočnej spotrebe, ale odberateľ je\ntým, kto túto skutočnú spotrebu rozpočítava a následne to vysporiada s konečnými spotrebiteľmi.\nJe tak zrejmé, že predmetný zákon počíta so situáciou, keď sa odberateľ môže líšiť od samotného\nkonečného spotrebiteľa, t. j. napríklad, keď na jednu prípojku je napojených viacero osôb (záhradkárov).\nV takom prípade zákonodarca ukladá odberateľovi povinnosť rozpočítať náklady na vodu na jednotlivých\nspotrebiteľov, a to buď na základe odpočtov podružných vodomerov, alebo pomocou smerných čísel\nspotreby vody, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Žalovaný v tomto konaní bol odberateľom, ktorý\nmal právny vzťah priamo so žalobcom, pričom žalobca sa oprávnene spoľahol na to, že žalovaný si s\nkonečnými spotrebiteľmi nastaví interné vysporiadanie tak, aby mohol žalobcovi plniť bezproblémovo a\nvčas. S ohľadom na charakter právneho vzťahu a skutočnú povahu dodávok pitnej vody je absolútne\nirelevantnou námietka, že žalovaný nemá oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod. Žalovaný totiž\nnevykonáva žiadnu prevádzkovú činnosť vo verejnom vodovode v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z.,\nale jednoducho odoberal vodu na základe zmluvy a túto ďalej rozdeľoval či sprostredkovával ďalším\nosobám na záhradkárske účely. Nejedná sa tak o žiadnu koncesovanú či licencovanú činnosť typickú\npre prevádzkovateľa verejného vodovodu, ktorého úlohou by bol komplexný manažment vodovodnej\nsiete vrátane jej údržby a rozvoja. Žalovaný si tak neplní rolu „prevádzkovateľa verejného vodovodu“,\nale iba „odberateľa“, ktorý vodu distribuoval ďalším spotrebiteľom. Túto činnosť zákon nezakazuje\na neobmedzuje. Z obsahu zmluvy a relevantných právnych predpisov tak vyplýva, že žalovaný\nbol zmluvnou stranou viazanou povinnosťou hradiť vodné. V tomto konaní nemožno podľa žalobcu\nspochybňovať fakt, že do zmluvne dohodnutého odberného miesta bola dodaná voda v dojednanom\nrozsahu a množstve. Žalovaný užíval tento prístup k vode, resp. umožnil jej užívanie tretím osobám, no\nvoči žalobcovi aj naďalej nesie primárnu zodpovednosť. Žalobca ako dodávateľ vody nie je oprávnený\na ani povinný zasahovať do vzťahov medi žalovaným a konečnými spotrebiteľmi. Žaloba tak nemá\npovinnosť zisťovať, aké dohody má žalovaný jednotlivými záhradkármi, a či si oni uhrádzajú alikvótnu\nčasť nákladov, alebo či spoločne vedú nejakú vnútornú evidenciu. Pre účely daného sporu je podstatné,\nže žalovaný ako zmluvný partner žalobcu má voči nemu finančný dlh vyplývajúci z nesplnenia platobnej\npovinnosti.\n\n7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n8. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ako dôvodný a uplatnený v\nsúlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku za vodu\ndodanú z verejného vodovodu do odberného miesta U. O., K., a to za zúčtovacie obdobie od 11.7.2012\ndo 8.4.2013, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou č. V.-XXXXX-X o dodávke\npitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd uzatvorenou medzi sporovými stranami\ndňa 23.3.2004. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci majúc za to, že\noznačená zmluva je pre rozpor s § 2 písm. a) a § 3 zák. č. 442/2002 Z. z. podľa § 39 OZ absolútne\nneplatnou, nakoľko žalobcom dodávaná a účtovaná voda slúžila na zásobovanie viac ako 50 obyvateľov\na on ako fyzická osoba nespĺňa zákonné podmienky vlastníka verejného vodovodu. Prvoinštančnému\nsúdu vytkol, že sa nezaoberal korešpondenciou medzi sporovými stranami a nesprávne vyhodnotil\njeho nezáujem odoberať vodu z verejného vodovodu deklarovaný neuhrádzaním faktúr, odmietnutím\nuzatvorenia zmluvy v roku 2011 či žiadosťou o zrušenie vodovodnej prípojky, namietal aj výpočet\nnedoplatku. Odvolací súd však žiadnu z uvedených námietok nevyhodnotil ako dôvodnú majúc za to,\nže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval relevantnú právnu normu (zák. č. 442/2002\nZ. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody), interpretáciou ktorej dospel k\nvecne správnym právnym záverom. Potrebné je zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní prezentoval rovnakú\nobranu ako v konaní pred prvoinštančným súdom, ktorá však nebola spôsobilá čo i len spochybniť\nvecne správny záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného uhradiť správne vyčíslený nedoplatok\nza odber pitnej vody za zúčtovacie obdobie od 11.7.2012 do 8.4.2013. Argumentácia žalovaného nemá\noporu v dotknutej právnej úprave, je nelogická a účelová. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\nnezistil žiaden dôvod, ktorý by mal zakladať absolútnu neplatnosť zmluvy o dodávke pitnej vody a\nodvádzaní odpadových vôd č. V.-XXXXX-X do odberného miesta U. O., K., uzatvorenej medzi žalobcom\na žalovaným dňa 23.3.2004. Len samotná skutočnosť, že z uvedeného odberného miesta pitnú vodu\npodružným spôsobom odoberali aj ďalšie fyzické osoby (záhradkári) bez ďalšieho nestavia žalobcu do\npozície vlastníka či prevádzkovateľa verejného vodovodu, ako si to nesprávne vysvetľuje. Z vykonaného\ndokazovania celkom nepochybne vyplynulo, že žalovaný po prvotnom nesúhlase nakoniec so žalobcom\nako dodávateľom vody z verejného vodovodu uzatvoril dňa 23.3.2004 zmluvu, na základe ktorej mu ako\nodoberateľovi bola až do roku 2013 dodávaná pitná voda (za účelom využitia v záhradkárskej oblasti).\nPriamo zo zákonnej (legálnej) definície odberateľa vody (§ 4 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z.) či ďalších\nzákonných ustanovení (napr. § 28 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 442/2002\nZ. z.) vyplýva, že odberateľ\nnemusí byť jediným konečným spotrebiteľom vody, ale že od odoberateľa vody, ako osoby vstupujúcej\ndo zmluvného vzťahu s dodávateľom vody a prevádzkovateľom verejného vodovodu, môže vodu\nďalej podružným spôsobom odoberať neurčitý počet konečných spotrebiteľov, ako tomu bolo v danom\nprípade. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z. vodné v takomto prípade je podľa zákona a zmluvy\npovinný hradiť odberateľ, t. j. žalovaný žalobcovi ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu, s ktorým\nje v zmluvnom vzťahu a koneční spotrebitelia uhradia odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ako správne\npoukazuje žalobca, právna úprava priamo počíta so situáciou, že vodu z vodovodnej prípojky odoberá\nviac osôb, čo ad absurdum nemôže samo o sebe viesť k záveru, že odberateľ, priamo zodpovedný\nza odber pitnej vody prevádzkovateľovi, je vlastníkom či prevádzkovateľom verejného vodovodu. Pre\nzáver o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi vyúčtovaný nedoplatok na vodnom nemá žiaden\nvplyv ani záujem žalovaného ukončiť odber vody a rovnako bez ďalšieho ani skutočnosť, že žalobca\nnevyužil svoje oprávnenie prerušiť odber pitnej vody pre neuhrádzanie vodného. Prvoinštančný súd sa\nsprávne vysporiadal aj s touto obranou žalovaného, keď uviedol, že sa jedná o fakultatívne oprávnenie\nžalobcu vyplývajúce zo zákona a čl. IV. Všeobecných zmluvných podmienok dodávky pitnej vody a\nodvádzania odpadových vôd, ku ktorému mohol a nemusel pristúpiť. Okrajovo však možno uviesť, že len\nneuhrádzanie preddavkových faktúr zo strany odberateľa pitnej vody samo o sebe nemusí vyjadrovať\n\njeho nezáujem odoberať vodu z verejného vodovodu a nemá bez ďalšieho vplyv na zánik zmluvného\nvzťahu. Ako správne uvádza žalobca rozhodnou v danej veci je skutočnosť, že žalovaný platne a\nslobodne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom, v ktorom zotrval niekoľko rokov, na základe zmluvy\ndošlo k faktickému odberu pitnej vody, ktorej cena nebola v celom rozsahu zo strany žalovaného ako\nodberateľa uhradená. Pokiaľ sa týka samotného vyúčtovania aj v tomto smere sú námietky žalovaného\nneopodstatnené, keď ako uviedol súd prvej inštancie zo spornej vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX\nako aj z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX za predchádzajúce obdobie je zrejmé, že žalobca riadne\nzohľadnil úhrady ako aj preplatky, o ktoré ponížil konečnú výšku nedoplatku. Pokiaľ žalovaný poukazoval\nna údaj o úhrade dlžnej sumy vo výške 1.657,09 eura uvedený v liste žalobcu zo dňa 9.4.2013 (č. l.\n79) odvolací súd dodáva, že uvedený stav nemohol zahŕňať vyúčtovanie, resp. vyúčtovaciu faktúru č.\nXXXXXXXXX, nakoľko k vykonaniu posledného zúčtovania došlo až dňa 12.4.2013, kedy bola vystavená\nzúčtovacia faktúra, z ktorej vyplynul nedoplatok za posledné obdobie pred zánikom zmluvy.\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie a iné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/462/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}