{"guid": "718680ab-b9fb-42a7-8f58-61857a5cec7f:24cc3727-d329-49f3-9bff-177f09efd5bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1", "spisova_znacka": "10Co/56/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/56/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 10Co/56/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1", "identifikacne_cislo": "1315216112", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24cc3727-d329-49f3-9bff-177f09efd5bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/56/2023\n1315216112\n30. 04. 2025\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2025:1315216112.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: K. L., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, J., proti žalovanému: NOVAPHARM, s.r.o., IČO: 35 768 568, so sídlom\nEinsteinova 23-25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou: AKMN legal s.r.o., IČO: 36 864 463, so\nsídlom Einsteinova 25, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III zo dňa 31. januára 2023, č.k. 14C/498/2015-773, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby žalobkyne potvrdzuje.\nV časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení a stranám nárok na náhradu\ntrov konania nepriznáva.\nŽalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.07.2015 v znení jej neskorších\ndoplnení domáhala voči žalovanému náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v\nsume 300.000 eur, náhrady za stratu na zárobku v sume 155.158,67 eur za obdobie od októbra 2013\ndo decembra 2015 a v sume 1.172,58 eur mesačne od januára 2016 vždy do 15. dňa v mesiaci až do\nmomentu vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, doživotnej náhrady za stratu na dôchodku\nv sume 500 eur mesačne, ako aj náhrady nákladov na liečenie v sume 611,43 eur. Konštatoval, že\nžalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.10.2003 bola prijatá na 1. otorinolaryngologickej\nklinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, kde zdravotnícky pracovník\nvykonal dňa 15.10.2003 operáciu otosklerózy - stapedotómiu, pri ktorej vložil do ucha žalobkyne 5\nmilimetrový teflónový piston ako náhradu strmienku. Bezprostredne po operácii začala žalobkyňa trpieť\nopakovanými a prudkými závratovými stavmi spojenými s kolapsom a tonicko-klonickými kŕčmi so\nzástavou dýchania, upadala do bezvedomia, zvracala, trpela silným pocitom búšenia srdca, zvýšeným\npotením, bolesťami v krčnej chrbtici a v dôsledku straty postulárneho tonusu pri vertikalizácii nebola\nschopná v stoji udržať rovnováhu. Ďalej uviedla, že pre pretrvávajúce závažné zdravotné problémy\nbola hospitalizovaná v Železničnej nemocnici od 02.04.2004 do 22.04.2004. Žalobkyňa považovala\nžalovaného za právneho nástupcu Železničnej nemocnice s poliklinikou. Poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti vytkla, že jeho povinnosťou bolo vykonať vyšetrenie aj na vestibulárny systém, ktorý\nale nevykonal ani základný pulzný test, či iné testy na prítomnosť nystagmu, ktorý by okamžite\nozrejmil príčinu závratových stavov a tieto žiadnym spôsobom neskúmal napriek skutočnosti, že si\nbol vedomý, že zdravotné problémy nastali v súvislosti s operáciou ucha. Mala za to, že tým, že\nžalovaný nevyčerpal všetky dostupné diagnostické možnosti a postupy a ani nezvolal konzílium lekárov\nšpecialistov z ORL oddelenia, prišlo k omeškaniu v zahájení terapie a k ďalšiemu poškodzovaniu zdravia\n\nžalobkyne, ktorá nebola žalovaným riadne poučená a neposkytla súhlas, čím mal žalovaný porušiť\nsvoju zákonnú povinnosť. Žalobkyňa bola presvedčená, že po operácii vykonanej dňa 15.10.2003\nmohol žalovaný pri hospitalizácii v roku 2004 identifikovať správnu diagnózu a vznik poškodenia\nzdravia využitím vysoko-rozlišovacieho CT, skontrolovať pooperačné komplikácie, polohu protézky,\nako aj vykonať objektívne vestibulárne vyšetrenia a predísť väčšiemu poškodeniu mozgu včasnou\nreoperáciou. Následne po revíznej operácii v Univerzitnej nemocnici Košice, kde jej protézku v roku\n2006 odstránili s konštatovaním, že k poškodeniu vestibulárneho systému neprišlo, ale pravdepodobne\nlen k jeho dráždeniu, sa žalobkyňa v roku 2006 opakovane obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, ktorý po rôznych odpovediach skonštatoval, že k pochybeniu zo strany Univerzitnej\nnemocnice Bratislava pri výkone operácie neprišlo. Skonštatovala, že nakoľko sa jedná o dlhodobý\nbezprávny stav a úmyselné porušovanie zákonných ustanovení zo strany viacerých poskytovateľov\nzdravotnej starostlivosti a nie je si vedomá, ktorý právny subjekt zodpovedá za vzniknutú škodu a v\nakej výške, tak podala žalobu na štyri právne subjekty, ktoré v najväčšej miere prispeli k neriešeniu\njej zdravotného stavu zamlčovaním a nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Súd prvej\ninštancie zhrnul aj argumentáciu žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku\ns poukazom na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že žalobkyňa sa o údajnej ujme\nna zdraví dozvedela už v roku 2003 po vložení telesa do ucha a nie až v roku 2014, ako tvrdí\nžalobkyňa. Ďalej namietal aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď konštatoval, že k\npredmetnej hospitalizácii v Železničnej nemocnici s poliklinikou došlo v roku 2004, avšak žalovaný\nmá v rámci predmetu svojej činnosti evidované poskytovanie zdravotnej starostlivosti až odo dňa\n16.11.2005 s tým, že žalovaný síce začal prevádzkovať Železničnú nemocnicu s poliklinikou na základe\npovolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2005, číslo: 27089/2005-SP,\na teda na rozdiel od Železničnej nemocnice s poliklinikou, ktorá nemá vlastnú subjektivitu a je len\nzdravotníckym zariadením, prostredníctvom ktorého poskytovateľ poskytuje zdravotnú starostlivosť,\nžalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., ale v\nčase poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobkyni v Železničnej nemocnici s poliklinikou žalovaný\nprevádzkovateľom uvedenej nemocnice nebol, a teda ani nebol vo vzťahu k žalobkyni poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti. Napokon argumentoval, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a\ntvrdenia žalobkyne nie sú doložené žiadnymi dôkazmi.\n3. Dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi, prednesom žalobkyne a právnych zástupcov strán\na zistil, že žalobkyňa bola so subjektívne aj objektívne zhoršeným sluchom hospitalizovaná od\n14.10.2003 do 27.10.2003 na otorinolaryngologickej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou\nBratislava, pracovisko Antolská 11, Petržalka pre otosklerózu s manifestáciou na pravom uchu. Dňa\n15.10.2003 jej bola v celkovej anestéze robená operácia, ktorá prebehla bez komplikácií. Pooperačný\npriebeh bol komplikovaný, v skorom pooperačnom období žalobkyňa trpela závratovými stavmi a\nporuchou rovnováhy. Žalobkyňa absolvovala dňa 20.10.2003 interné vyšetrenie a následne dňa\n22.10.2003 psychiatrické vyšetrenie, obe s diagnostickým záverom: panická porucha. Z lekárskej\nsprávy ošetrujúceho lekára A.. A. J. vyplýva, že po operácii realizované interné a opakované\nneurologické vyšetrenia neviedli k vysvetleniu pacientkiných obtiaží s tým, že lokálny nález v\noperovanom uchu je priaznivý, avšak 27.10.2003 po postupnom zlepšovaní stavu sa subjektívne stav\npacientky výrazne zhoršil v zmysle zvýraznenia závratov a pocitov „iritácie nervov v celom tele“,\npreto pacientka bola dňa 27.10.2003 preložená na neurologické oddelenie uvedenej nemocnice. Na\nneurologickom oddelení bola žalobkyňa hospitalizovaná od 27.10.2003 do 05.11.2003 pre pooperačné\nzávratové stavy, kde jej boli vykonané krvné vyšetrenia, RTG cervikálnej chrbtice, psychiatrické a\npsychologické vyšetrenie so záverom, že ide o osobnosť už s premorbídne prítomnými symptómami\nposttraumatického stresu s akcentovanými rysmi v pudovej a emočnej zložke na podklade dlhodobej\npsychotraumatizácie s aktuálne prítomnými symptómami neurotickej dekompenzácie v súvislosti s\noperačným výkonom. Neurológ konštatoval, že počas hospitalizácie ťažkosti pacientky trvali bez zmeny,\nale po psychoterapeutickom zásahu sa v priebehu dňa stav upravil, pacientka bola vertikalizovaná,\npsychoedukovaná a rehabilitovala, jej stav sa podstatne zlepšil a v dobrom stave bola prepustená\ndomov s odporúčaním naďalej pokračovať v terapii: lexaurin a ambulantne absolvovať ďalšie\npsychoterapeutické, eventuálne psychiatrické vyšetrenie. Neurológ prijal záver: vertigo zmiešanej\netiológie so stresovou reakciou na operačný výkon.\n4. Z chorobopisu a prepúšťacej správy A.. A. M. - ošetrujúceho lekára neurologického oddelenia\nŽelezničnej nemocnice s poliklinikou, Šancová 110, Bratislava zo dňa 26.04.2004 zistil, že žalobkyňa\nbola v uvedenej nemocnici hospitalizovaná od 13.04.2004 do 22.04.2004 a absolvovala laboratórne\nvyšetrenia spolu s pomocnými vyšetreniami: RTG hrudníka, panvy, chrbtice, CT vyšetrenie mozgu a\nspánkovej kosti, reumatologické vyšetrenie s diagnostickým záverom: výrazný vertebrálny nález, HLA\n\nB27 - pozitivita, stav po operácii pre otosklerózu, spasmofilná neuropatia, susp. panická porucha a s\nodporúčaním na magnetickú rezonanciu C chrbtice.\n5. Podľa lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 08.03.2006 bola žalobkyňa hospitalizovaná od 05.03.2006\ndo 08.03.2006 na otorinolaryngologickej klinike vo Fakultnej nemocnici LP v Košiciach za účelom\nrevíznej operácie pravého ucha pre pretrvávajúce závraty v súvislosti a bezprostrednej nadväznosti po\noperácii otosklerózy. Výkon bol predoperačne aj pooperačne bez komplikácií a problémy závratových\nstavov prestali, z čoho vedenie otorinolaryngologickej kliniky usúdilo, že boli spôsobené veľmi\npravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného ucha pistonom, ktorý sa revíznou operáciou odstránil.\n6. Z lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - A.. W. K. zo dňa\n01.08.2013 zistil, že jej predmetom bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidného\ndôchodku. Posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa bola po vlastnej línii hospitalizovaná v roku 2006\nv Košiciach, kde sa jej uskutočnila reoperácia a bol odstránený piston. Žalobkyňa síce po operácii\nsubjektívne udávala čiastočne zlepšený stav, avšak závraty naďalej pretrvávali, až sa zhoršovali, pri\nakomkoľvek podráždení sa u nej prejavujú záchvaty v zmysle eskalátorov, výťahu, áut, električiek, jej\nzdravotný stav sa zhoršuje pri psychickom vypätí, je jej na zvracanie aj pri bežnej komunikácii, keď s ňou\nrozprávajúci sa ľudia artikulujú rukami. Žalobkyňu uznal invalidnou, pričom rozhodujúcim zdravotným\npostihnutím odôvodňujúcim invaliditu je objektivizovaná porucha rovnováhy, porucha vestibulárneho\nústrojenstva, a dátum vzniku invalidity určil dňom 01.08.2010 s tým, že invalidita žalobkyne vznikla v\ndôsledku choroby.\n7. Ďalej zistil, že na základe žiadosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Úradu\njustičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania, súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo\n- farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, A.. B. X. dňa 20.11.2006 vyhotovila znalecký posudok č.\n7/2006, v ktorom pre účely trestnej veci ublíženia na zdraví v súvislosti s posudzovaním poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti žalobkyni počas jej hospitalizácie (od 14.10.2003) na otorinolaryngologickej\nklinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11 v Bratislave konštatovala,\nže operačným zákrokom podstúpeným dňa 15.10.2003, s ktorým žalobkyňa bola vopred oboznámená,\nčo svojím podpisom potvrdila, jej bola urobená korekčná operácia zameraná na nápravu sluchu na\npravom uchu s tým, že touto operáciou jej nebolo spôsobené zranenie, pričom pooperačne vyskytnuté\nkomplikácie /závraty, zvracanie, instabilita, kolaps/ boli pôvodne ošetrujúcimi lekármi pokladané za\nobvyklú súčasť pooperačného priebehu, ktorá zasahuje do rovnovážneho aparátu, a až po niekoľkých\ndňoch atypického priebehu a po neurologických vyšetreniach sa začalo uvažovať o inej príčine závratov,\npreto bola preložená na neurologické oddelenie. Žalobkyni bola poskytnutá pooperačná starostlivosť\njednak o operované ucho, ako aj vykonané vyšetrenia, ktoré sa snažili odhaliť príčinu atypických ťažkostí\na ako vyplýva z denných záznamov v chorobopise, žalobkyni bola poskytnutá komplexná starostlivosť\nvo všetkých týchto smeroch, preto znalkyňa dospela k záveru, že žalobkyni bola pred aj pooperačne\nposkytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola dostatočná, včasná a adekvátna, boli dodržané všetky\nmedicínske postupy. Komplikáciám sa nedalo zabrániť, ani ich skoršie odstrániť intenzívnejšou alebo\nskoršou lekárskou starostlivosťou. Žalobkyňa má znovu ťažkosti (aj po odstránení protézky v marci\n2006), ktoré jej bránia pracovať a sama udáva, že má sústavné bolesti, zápaly vagusu /10 mozgového\nnervu/ lokalizované v uchu, má nadmerne citlivý mozgový kmeň, má diagnostikovanú poruchu mozočka,\ndostáva kŕče a poruchy dýchania, má zápal vnútorného ucha, dráždenie mozgových blán a poruchy\nkrvného obehu. Znalkyňa preto uzavrela, že mnohostrannosť a rôznorodosť žalobkyňou uvádzaných\nťažkostí, ktoré boli vyšetrené neurológmi, nijako nesúvisia s operáciou a jej možnými komplikáciami.\n8. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 17C/498/2015-395, súdny znalec z odboru\nzdravotníctvo - farmácia, odvetvie neurológia A.. I. K., Z.. vyhotovil znalecký posudok č. 1/2022, v\nktorom pre účely občianskoprávneho sporu, ktorého predmetom je civilná žaloba žalobkyne na ochranu\nosobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným,\nv súvislosti s hospitalizáciou žalobkyne (od 02.04.2004 do 22.04.2004, s prerušením hospitalizácie\nna žiadosť pacientky v období od 08.04.2004 do 13.04.2004) na neurologickom oddelení Železničnej\nnemocnice s poliklinikou, Šancová 110 v Bratislave konštatoval, že stav žalobkyne bol hodnotený\nako cerviokraniálny syndróm a syndróm iritácie zadného krčného sympatika, spazmofilná neuropatia\na podozrenie na panickú poruchu; terapeuticky bola podaná analgetická liečba s rehabilitáciou,\nsubjektívne pacientka udávala zlepšenie stavu a s plánom objednania na magnetickú rezonanciu vyšetrenie krčnej chrbtice - bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. Znalec dospel k záveru, že\nžalovaným poskytnutá zdravotná starostlivosť bola správna a teda globálny zdravotný stav žalobkyne\nnie je v príčinnej súvislosti s non lege artis postupom žalovaného.\n9. Ďalej ustálil, že záver, že pooperačné ťažkosti žalobkyne bezprostredne nesúvisia s nesprávnym\npostupom operatérov pri operácii pravého ucha zaujal i Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\n\nktorý v Upovedomení žalobkyne o výsledku vykonania dohľadu na mieste zo dňa 09.08.2005 vyslovil\nnázor, že operačný zákrok mohol byť spúšťacím mechanizmom ťažkostí, ktorých podklad je v\npatologických nálezoch na krčnej chrbtici, ktoré sa dovtedy neprejavili, ale v latentnej forme prítomné\nboli tak, ako je to zdokumentované v prepúšťacej správe z I. neurologickej kliniky FN na Miczkiewiczovej\nulici v Bratislave, kde žalobkyňa bola hospitalizovaná a vyšetrením magnetickou rezonanciou jej bol\nzistený vážny patologický nález na niekoľkých krčných stavcoch so známkami dlhšie trvajúceho nálezu.\nOpätovne rovnaký záver s tým, že operácia otosklerózy bola v roku 2003 indikovaná a prevedená\nsprávne, konštatoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj vo svojich oznámeniach zo dňa\n15.02.2008 a dňa 13.04.2010.\n10. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím číslo: 27089/2005-SP zo dňa 28.10.2005 vyhovelo žiadosti žalovaného o\nvydanie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia a okrem prevádzkovania\nambulantnej zdravotnej starostlivosti - polikliniky povolilo žalovanému aj prevádzkovanie ústavnej\nzdravotnej starostlivosti - všeobecnej nemocnice s miestom prevádzkovania: Šancová 110, Bratislava\ns tým, že žalovaný bude vo všeobecnej nemocnici poskytovať ústavnú starostlivosť v nasledovných\nšpecializovaných odboroch: chirurgia, anesteziológia a resuscitácia, interné a neurológia. Ustálil, že\nžalovaný ako nájomca uzatvoril so Železnicami Slovenskej republiky ako prenajímateľom zmluvu o\nnájme nehnuteľností, nebytových priestorov, majetku a prevode s tým súvisiacich práv a povinností\nzo dňa 04.03.2005, na základe ktorej prenajímateľ ako správca majetku štátu - stavby Železničnej\nnemocnice s poliklinikou na Šancovej ulici 110 v Bratislave odplatne prenechal zdravotnícke zariadenie\nŽelezničnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava do užívania žalovanému ako nájomcovi na to, aby toto\nzdravotnícke zariadenie prevádzkoval samostatne, na vlastné meno a na vlastný účet, bral z neho\nplynúce úžitky a to za účelom zabezpečovania zdravotníckej starostlivosti nájomcom.\n11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 79634/B\nzistil, že žalovaný vznikol dňa 28.06.1999 a prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti\n- všeobecnej nemocnice v špecializovaných odboroch: chirurgia, anesteziológia a resuscitácia, interné\na neurológia sa stalo predmetom jeho obchodnej činnosti odo dňa 27.10.2006. Žalovaný je právnym\nnástupcom obchodných spoločností: MEDIFERA, spol. s r.o. so sídlom Štúrova 12, Bratislava,\nMEDICHEM, s.r.o. so sídlom Štúrova 11, Bratislava, MEDILAB s.r.o. so sídlom Štúrova 11, Bratislava,\nPaLS s.r.o. so sídlom Einsteinova 25, Bratislava a spoločnosti ProCare medicínske centrum, s.r.o. so\nsídlom Einsteinova 25, Bratislava v dôsledku ich zlúčenia.\n12. Vec posúdil právne podľa ust. § 420 ods. 1, 2 a 3, § 444, § 445, § 446, § 447 ods. 1 a § 449\nods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 do 30.04.2004 a § 4 písm. a), bod\n1, § 7 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov.\n13. Zhrnul, že žalobkyňa založila svoj procesný nárok voči žalovanému na tom skutkovom základe,\nže nevyužil počas jej hospitalizácie v období od 02.04.2004 do 22.04.2004 všetky dostupné\ndiagnostické možnosti a postupy k identifikovaniu správnej diagnózy žalobkyne, keď nevykonal\nvyšetrenie vestibulárneho systému a tým včas neodhalil vznik škody na zdraví žalobkyne, ktorú mal\noperáciou ucha dňa 15.10.2003 spôsobiť iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, a tak nepredišiel\nrozsiahlejšiemu poškodeniu mozgu žalobkyne včasnou reoperáciou.\n14. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný\nnie je právnym nástupcom Železníc Slovenskej republiky ako správcu Železničnej nemocnice s\npoliklinikou, a teda nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou sa spája prechod alebo prevod\npráv a povinností zo Železníc Slovenskej republiky, správcu Železničnej nemocnice s poliklinikou, na\nžalovaného. Uvedené ale podľa jeho názoru nespochybňuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného,\nktorý prevádzkuje Železničnú nemocnicu s poliklinikou na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky zo dňa 28.10.2005, čím nadobudol status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nv zmysle ust. § 4 písm. a) bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z., a preto žalovaný je nositeľom povinnosti,\nktorej uloženia, resp. potenciálnym nositeľom zodpovednosti, ktorej vyvodenia sa žalobkyňa domáha.\nNestotožnil sa s námietkou žalovaného, že v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni\n(02.04.2004 - 22.04.2004) nebol prevádzkovateľom Železničnej nemocnice s poliklinikou, nakoľko\nurčujúcim z hľadiska ustálenia žalovaného subjektu ako jednej z procesných podmienok (podmienok\nkonania) je okamih podania žaloby a v tom čase aktuálne figurujúci poskytovateľ zdravotnej starostlivosti\nako subjekt s právnou subjektivitou, a tým bol dňa 27.07.2015 (kedy bola žaloba súdu doručená)\nnepochybne žalovaný.\n\n15. Ďalej vysvetlil, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené zákonné\npodmienky, a síce protiprávne konanie zodpovedného subjektu, vznik škody a priama príčinná súvislosť\nmedzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou. S poukazom na uvedené potom ustálil, že pokiaľ\nžalobkyňa tvrdí, že škoda na jej zdraví vznikla nesprávne vykonanou operáciou jej pravého ucha u\niného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 15.10.2023, tak v danom prípade absentuje priama\npríčinná súvislosť medzi vznikom závratov žalobkyne a konaním žalovaného, ktorý ani nevykonal\noperačný zákrok, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoje zdravotné ťažkosti a ani nerealizoval žiadny\niný operačný zákrok počas hospitalizácie žalobkyne. Skonštatoval, že ak by aj príčinou zdravotných\nproblémov žalobkyne bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť počas hospitalizácie na\notorinolaryngologickej klinike vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Antolskej 11 v Bratislave, tak\ndaný protiprávny stav by nebol spôsobilý založiť právnu zodpovednosť voči žalovanému, resp. voči\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti, u ktorého bola žalobkyňa hospitalizovaná na neurologickom\noddelení v období 02.04.2004 - 07.04.2004 a následne v období 13.04.2004 - 22.04.2004.\n16. Uviedol, že žalobkyňa v konaní ani nepreukázala, že už prvotná zdravotná starostlivosť\nna otorinolaryngologickom oddelení v súvislosti s operáciou pravého ucha dňa 15.10.2003 jej\nbola poskytnutá nesprávne, a preto neprichádza do úvahy hypotéza o nesprávne poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti druhotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na neurologickom oddelení\nžalovaného. Poukázal na to, že žalobkyňa v priebehu konania odkazovala na posudok lekára A.. X.\nS., ktorý ale nepredložila. V posudku, v ktorom sa A.. X. S. spomína ako ošetrujúci lekár žalobkyne,\nvšak nijako nepreukazuje postup žalovaného v rozpore s medicínskymi postupmi, pretože ide o lekársku\nsprávu posudkového lekára za účelom posúdenia invalidity žalobkyne a kladné stanovisko posudkového\nlekára A.. W. K., ktorým uznala žalobkyňu za invalidnú. Vyhodnotil, že tieto listiny nepredstavujú dôkaz\no žalovaným nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Predmetný posudok a lekárska správa\nzo dňa 01.08.2013 naopak preukazujú skutočnosť, že príčinou invalidity je choroba žalobkyne, a teda\nposudkový lekár nepripisoval príčinu poškodenia zdravia žalobkyne zavinenému konaniu poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti a ani časovo nezasadil vznik invalidity (01.08.2010) do obdobia, kedy malo\npodľa názoru žalobkyne poškodenie jej zdravia nastať. Zhrnul, že predloženými oznámeniami Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou a znaleckým posudkom A.. I. K., Z.. č. 1/2022 mal za preukázané,\nže žalovaný postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie žalobkyne na\nneurologickom oddelení v súlade s medicínskymi postupmi, a teda žiadnym spôsobom neporušil\nsvoju zákonnú povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Poukázal v tejto súvislosti aj na\nprotichodnú argumentáciu žalobkyne, ktorá na jednej strane vyčítala žalovanému, že nevyužil vysoko\nrozlišovacie CT za účelom zistenia polohy protézky a súčasne vytýkala žalovanému, že nezmyselne a\nopakovane vykonával vyšetrenia CT, ktoré mali žalobkyňu poškodiť, pretože jedno CT vyšetrenie je ako\n500 ožiarení RTG pľúc. Vo vzťahu k reoperácii ucha žalobkyne vo Fakultnej nemocnici LP v Košiciach\nv roku 2006 ešte uviedol, že je zrejmé, že táto jej ťažkosti vestibulárneho systému z hľadiska trvalého\ncharakteru nevyriešila, a preto nemožno objektívne pripisovať na ťarchu žalovaného údajné väčšie\npoškodenie mozgu žalobkyne tým, že vyšetrením vestibulárneho systému, resp. jeho nevyšetrením\nnediagnostikoval potrebu reoperácie ucha, keďže v konečnom dôsledku ani v roku 2006 realizovaná\nreoperácia otosklerózy zdravotné problémy žalobkyne neodstránila.\n17. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 1/2022 vypracovanom A.. I. K., Z.. uviedol, že sa jedná o\nkľúčový dôkaz preukazujúci neopodstatnenosť nároku žalobkyne. Skonštatoval, že znalec komplexným\nvýpočtom jednotlivých lekárskych správ uviedol rozsah podkladov, z ktorých jeho znalecký posudok\nvychádza, podrobne opísal skutočnosti vyplývajúce z ním aplikovaných lekárskych správ tvoriacich\nzdravotnú dokumentáciu žalobkyne a na základe zistených zdravotných údajov o žalobkyni zhrnul\nv posudkovej časti všeobecné poznámky k metodike predkladaného posudku a na základe svojich\nzistení vyvodil konkrétne a jednoznačné závery k jednotlivým otázkam a ustálil, že žalovaný poskytol\nv rozhodnom období zdravotnú starostlivosť správne. Nestotožnil sa preto s námietkami žalobkyne o\ntendenčnosti predmetného znaleckého posudku a o tom, že znalec hodnotil postup iných lekárov a\ninej nemocnice. V tejto súvislosti poukázal na to, že znalec sa musel z hľadiska posúdenia genézy\nzdravotných problémov žalobkyne a skúmania príčin jej údajného poškodenia zdravia zaoberať aj\nlekárskou starostlivosťou poskytovanou inými zdravotníckymi zariadeniami.\n18. Zhrnul, že žalobkyňa nepreukázala ani základný zákonný predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti\nza škodu na jej zdraví, a síce, že žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 3 zákona\nč. 576/2004 Z.z., a preto nárok žalobkyne na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia, ako aj s tým súvisiacimi nárokmi na náhradu straty na zárobku a nákladov spojených s\nliečením, ako nedôvodný zamietol. Poukázal v tejto súvislosti na to, že postup non lege artis nebol\n\npreukázaný ani vo vzťahu k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý mal byť podľa tvrdení\nžalobkyne priamym škodcom.\n19. Záverom ešte skonštatoval, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila až po uplynutí subjektívnej premlčacej\ndoby. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že začiatok plynutia premlčacej\ndoby sa určuje okamihom, keď poškodený nadobudol vedomosť o jemu spôsobenej škode a súčasne\no subjekte zodpovednom za škodu. Dospel v tejto súvislosti k záveru, že prvá zmienka a zároveň\ndomnienka žalobkyne o zodpovednosti za škodu sa nachádza v lekárskej prepúšťacej správe Železníc\nSR - ŽNsP Bratislava zo dňa 26.04.2004, keď v rámci opisu anamnézy žalobkyňa uviedla, že\noperácia otosklerózy zo dňa 15.10.2003 sa nepodarila, po operácii zvracala a podľa jej názoru mala\npodráždený vestibulárny aparát. Na základe uvedeného preto skonštatoval, že žalobkyňa nadobudla\nsvoje presvedčenie o škode na zdraví a o zodpovednom subjekte už v apríli 2004, a preto svoj nárok\nna náhradu škody na zdraví a s tým súvisiace nároky mohla uplatniť na súde už v apríli 2006, resp.\nv marci 2008, nakoľko po reoperácii ucha na inom pracovisku, kde bola hospitalizovaná v období\nod 05.03.2006 do 08.03.2006, mohla žalobkyňa na základe úsudku lekárov otorinolaryngologickej\nkliniky Fakultnej nemocnice LP v Košiciach nadobudnúť vedomosť, že závratové stavy boli spôsobené\ndráždením štruktúr vnútorného ucha protézkou, ktorú jej pri operácii otosklerózy dňa 15.10.2003 vložili\ndo ucha. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že vedomosť o vzniknutej ujme\nna zdraví nadobudla až v roku 2014 na základe rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, nakoľko\nuznanie invalidity žalobkyne odborným posudkom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa\n01.08.2013 nemá žiadnu vecnú súvislosť s nadobudnutím vedomosti žalobkyne o škode a o tom, kto\nza ňu zodpovedá.\n20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak,\nže procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n21. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\nb), d), e), f), g) a h) C.s.p.. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že\njej nárok je premlčaný a namietala nesprávne ustálenie dňa, od ktorého začala plynúť premlčacia lehota.\nArgumentovala, že v lekárskej správe z košickej nemocnice nie je uvedené, že prišlo k poškodeniu\nvestibulárneho systému. Mala za to, že v takom prípade by jej nárok zanikol skôr, ako bolo preukázané,\nže prišlo k poškodeniu zdravia. Konštatovala, že v roku 2013 jej bola diagnostikovaná reflexná epilepsia,\nporucha vestibulárneho systému, pričom dňa 01.08.2013 bola uznaná invalidnou v súvislosti s výkonom\noperácie s mierou poklesu 75 % a v roku 2014 aj ZŤP s mierou poklesu 80 % a bol jej pridelený asistent\nna 7,5 hodiny a v októbri 2014 bola uznaná Sociálnou poisťovňou ako invalidná s trvalým stavom.\nZhrnula, že invalidita a odkázanosť na asistenta preukazujú, že má poškodené zdravie, a teda že vznikla\nškoda na zdraví. Poukázala v tejto súvislosti na lekársku správu A.. O., v ktorej je uvedené, že protézka\nzasahuje cca 3 mm do vnútorného ucha s tým, že žalobkyňa má poškodený centrálny aj periférny\nvestibulárny systém. Ďalej tvrdila, že žalovaným vznesenú námietku premlčania považuje za rozpornú\ns dobrými mravmi, pretože ju vzniesol žalovaný ako subjekt, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce\nmu zo zákona. Mala za to, že prejednávanú vec je možné prirovnať k trvácemu trestnému činu, kedy\nžalovaný vyvolal protiprávny stav a tento naďalej udržiaval, a preto plynutie premlčacej doby neskončí\nskôr, ako dôjde k ukončeniu protiprávneho konania. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že nevykonal\nvšetky dôkazy, predovšetkým výsluch znalca, ktoré by mohli preukázať dôvodnosť jej žaloby, ktorú bez\nriadneho odôvodnenia zamietol. S odkazom na ustálenú judikatúru potom argumentovala, že ust. § 220\nods. 2 C.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho\nodôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu\ntým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred\nsúdom. Skonštatovala, že odôvodnenie rozhodnutia by malo byť určité, úplné, jednoznačné a súladné\ns výrokom rozsudku, pričom súčasne by sa mal súd vyrovnať s argumentmi strán, pri ktorých možno\npredpokladať ich vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, a odôvodniť prijatie alebo odmietnutie týchto\nargumentov. Mala ďalej za to, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené v čl. 46 až 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, keď nemala na pojednávaní právneho zástupcu a musela si sama písať odvolanie.\nVo vzťahu k výroku, ktorým ju súd prvej inštancie zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému v rozsahu\n100 % uviedla, že súd by mal aplikovať ust. § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa by\nnemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú\n\npodľa žalobkyne najmä v jej zdravotnom stave, v jej ťažkej životnej situácii, nákladoch spojených s\nliečbou a nemožnosti vykonávať prácu.\n22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.\n23. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. odvolací súd verejne vyhlásil\nrozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n24. V prvom rade uvádza, že i keď súd prvej inštancie prijal v napadnutom rozsudku správne\nprávne závery o premlčaní žalovaného nároku, ako i o nepreukázaní zodpovednosti žalovaného za\nškodu na zdraví žalobkyne (ktoré viedli k zamietnutiu žaloby), s jeho posúdením, že žalovaný je v\nprejednávanom spore pasívne vecne legitimovaný, sa odvolací súd nestotožnil. Po preskúmaní súdneho\nspisu, listinných dôkazov predložených žalovaným, ako i jeho argumentácie o nedostatku jeho pasívnej\nvecnej legitimácie dospel odvolací súd k opačnému záveru, a to, že žalovaný nie je v tomto spore pasívne\nvecne legitimovaný. Napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, je vo\nvýroku vecne správny, a preto ho potvrdil, avšak primárne z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného v danom spore.\n25. Na vysvetlenie problematiky vecnej legitimácie sporovej strany (aktívnej na strane žalobcu alebo\npasívnej na strane žalovaného) odvolací súd uvádza, že záver o nej súd prijíma po vykonanom\ndokazovaní, pričom samotným základom pre vyhovenie žalobe je preukázanie danosti vecnej legitimácie\nstrán sporu. Pri nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie súd žalobu zamietne. Na to, aby sa niekto\nstal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;\nstačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v\ntakom prípade sa stáva žalovaným). Vecná legitimácia však vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto\nje podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou\nsa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),\nrespektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať a je predpokladom\núspešnosti podanej žaloby. Pasívnou legitimáciou sa zas rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého\nžalovanému vyplýva určitá povinnosť a je predpokladom toho, že bude súdom na plnenie povinnosti\nzaviazaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane\nžalobcu, alebo pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou\nsúčasťou každého súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010).\n26. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd vecnú legitimáciu skúma v každom štádiu konania a vždy ex\noffo, teda aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Ako už bolo\nuvedené vyššie, vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva,\npodľa ktorého je fyzická, či právnická osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom\nkonania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie\nalebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá,\nalebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V posudzovanej veci žalovaný\nnamietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, poukazujúc na to, že v čase, kedy bola\nžalobkyni v Železničnej nemocnici poskytnutá zdravotná starostlivosť (vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa\ntvrdí porušenie právnej povinnosti), túto nemocnicu neprevádzkoval, nebol ešte ani poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti s povolením na takúto činnosť a nie je ani právnym nástupcom pôvodného\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa žiadne protiargumenty neposkytla (napriek tomu,\nže jej bolo vyjadrenie žalovaného známe). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pasívna vecná\nlegitimácia žalovaného je daná, a zdôvodnil ho tak, že žalovaný síce nie je právnym nástupcom Železníc\nSlovenskej republiky ako správcu Železničnej nemocnice s poliklinikou, ktorá žalobkyni poskytla v\nrozhodujúcom čase zdravotnú starostlivosť, avšak prevádzkuje Železničnú nemocnicu s poliklinikou na\nzáklade povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2005, čím nadobudol\nstatus poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 4 písm. a) bod 1 zákona č. 578/2004\nZ.z.. Rozhodujúcim podľa súdu prvej inštancie bol moment podania žaloby na súde, kedy žalovaný už\nmal status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a teda je nositeľom povinnosti, ktorej uloženia, resp.\npotenciálnym nositeľom zodpovednosti, ktorej vyvodenia sa žalobkyňa domáha. Argument žalovaného,\nže v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobkyni, teda od 02.04.2004 do 22.04.2004, nebol\nprevádzkovateľom Železničnej nemocnice s poliklinikou, odmietol s odôvodnením, že určujúcim z\nhľadiska ustálenia žalovaného subjektu ako jednej z procesných podmienok (podmienok konania) je\nokamih podania žaloby a v tom čase aktuálny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako subjekt s\nprávnou subjektivitou, a tým bol dňa 27.07.2015 (kedy bola žaloba súdu doručená) žalovaný.\n\n27. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Domnieva sa, že súd prvej inštancie si zamenil príp.\nstotožnil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného s jeho právnou resp. procesnou subjektivitou. Podľa ust.\n§ 60 C.s.p. sú stranami sporu žalobca a žalovaný. Žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten,\nkoho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalovaný je\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti (teda či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia). Podľa\nust. § 61 C.s.p. má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,\nkomu ju zákon priznáva. Súd potom v zmysle § 161 ods. 1 C.s.p. pri skúmaní procesných podmienok,\nna ktoré odkazoval aj súd prvej inštancie, zisťuje, či má žalobkyňou označený žalovaný procesnú\nsubjektivitu, a teda či môže v konaní vystupovať ako žalovaný. Spôsobilosti byť stranou sporu zodpovedá\nspôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 18 a nasl. Obč. zák. (ako právnická osoba). Nedostatok\nprocesnej subjektivity je dôvodom na zastavenie konania pre nesplnenie procesnej podmienky konania.\nV prejednávanej veci pritom nebolo vôbec sporné, že žalobkyňou označený žalovaný má ako právnická\nosoba procesnú subjektivitu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spôsobilosť byť stranou\nsporu, v tomto prípade žalovaným, však treba odlišovať od jeho pasívnej vecnej legitimácie. Či je\nžalovaný v spore vyvolanom žalobkyňou pasívne vecne legitimovaný, súd ako procesnú podmienku\nkonania neskúma. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je totiž stav vyplývajúci z hmotného práva.\nPasívne vecne legitimovaný je žalovaný v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp.\nzáväzku. Zjednodušene povedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť, resp. záväzok žalovaného,\nje v konaní pasívne vecne legitimovaný, ak povinnosť alebo záväzok žalovaného z hmotného práva\nnevyplýva, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie však\nnemožno stotožňovať alebo považovať za nedostatok procesnej subjektivity. Uvedené platí aj naopak,\nkeď zistenie, že žalovaný disponuje procesnou subjektivitou, automaticky neznamená, že je v spore aj\npasívne vecne legitimovaný (ako vyhodnotil súd prvej inštancie). Odvolací súd pripomína, že nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného je dôvodom pre zamietnutie žaloby bez nutnosti\nďalšieho dokazovania.\n28. V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sa jedná o všeobecnú\nzodpovednosť, pričom predpokladom vyvodenia tejto zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,\nv prejednávanej veci porušenie ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o zodpovednosť za zavinenie. V prípade poskytovania\nzdravotníckej starostlivosti prichádza do úvahy všeobecná zodpovednosť toho, kto túto starostlivosť\nposkytuje. K vzniku zodpovednosti dochádza vtedy, ak osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť, túto\nneposkytla v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z citovaného ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/204\nZ.z., teda jej postup pri poskytovaní tejto starostlivosti je možné označiť ako postup „ non lege artis“.\nZ vyjadreného je zrejmé, že potenciálnym nositeľom zodpovednosti za škodu na zdraví žalobkyne je\nten poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý žalobkyni poskytol zdravotnú starostlivosť v čase ňou\noznačenom, teda od 02.04.2004 do 22.04.2004 (kedy malo dôjsť ku škodnému následku na jej zdraví). V\ntomto období, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, bola zriaďovateľom Železničnej nemocnice s\npoliklinikou, ktorá poskytla žalobkyni zdravotnú starostlivosť, spoločnosť Železnice Slovenskej republiky.\nV konaní bolo nesporné, že žalovaný, ktorý síce v súčasnosti je prevádzkovateľom Železničnej\nnemocnice s poliklinikou (a aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti), žalobkyni žiadnu zdravotnú\nstarostlivosť neposkytol, status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 písm. a) bod\n1 zák. č. 578/2004 Z.z. nadobudol až na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa\n28.10.2005, a nie je ani právnym nástupcom Železníc Slovenskej republiky. Ak potom súd prvej inštancie\nprijal záver, že nakoľko žalovaný mal v čase podania žaloby na súd status poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, je v tomto spore aj pasívne vecne legitimovaný, odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný predsa\nnebol v rozhodnom čase ani zriaďovateľom, ani prevádzkovateľom Železničnej nemocnice s poliklinikou,\na ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobkyni, a preto ani nemôže byť a nie je nositeľom\npotenciálnej zodpovednosti za škodu na jej zdraví. Možno potom uzavrieť, že žalovaný nie je v spore\npasívne vecne legitimovaný, a preto ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol správne\na odvolací súd jeho rozhodnutie ako vo výroku vecne správne potvrdil.\n29. Už len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nositeľom potenciálnej zodpovednosti za škodu na zdraví\nžalobkyne by pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok mohli byť len Železnice Slovenskej\nrepubliky, ako subjekt, ktorý bol v rozhodnom čase zriaďovateľom a prevádzkovateľom Železničnej\nnemocnice s poliklinikou, v ktorej bola žalobkyni v tom čase od 02.04.2004 do 22.04.2004 poskytnutá\nzdravotná starostlivosť, vo vzťahu ku ktorej tvrdila porušenie právnej povinnosti.\n30. Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobkyne napriek absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nv spore prejednal (hoci už nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného mal viesť k zamietnutiu\nžaloby bez jej meritórneho prejednania), vyjadrí sa odvolací súd stručne aj k záverom, ktoré prijal, a\n\nto výlučne z dôvodu, aby boli odvolacie námietky žalobkyne preskúmané. Konštatuje, že súd prvej\ninštancie (mylne sa domnievajúc, že koná s pasívne vecne legitimovaným subjektom), vyhodnotil\nprodukované dôkazy správne, vec aj správne právne posúdil a jeho závery o premlčaní žalovaného\nnároku ako i o nepreukázaní zodpovednosti žalovaného za škodu žalobkyne sú správne. Odvolací súd\nuvádza, že v ust. § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť za spôsobenú\nškodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.\nTáto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený právny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú\nporušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za\nškodu, 1) porušenie povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2) vznik škody, 3) existencia príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, 4) zavinenie toho, kto škodu svojim\nprotiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli predpoklady\nzodpovednosti poškodeným preukázané (t. j. poškodený preukazuje a nesie dôkazné bremeno týkajúce\nsa porušenia povinnosti škodcu, kauzálneho nexusu a škody) potom je možné zavinenie škodcu\npredpokladať, ak škodca vyvrátiteľnou právnou domnienkou zavinenie nevyvráti (uznesenie Ústavného\nsúdu SR, sp. zn. I. ÚS 567/2013). Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom\nzodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie\n(delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda\nak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny\na následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či\nokolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť je potrebné vždy preukázať. Rozhodujúca je\nvecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych\nsúvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého\nby škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu\n(opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť\nza škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je\notázkou skutkovou, ak sa v konaní zisťuje, či škodná udalosť (nezákonné rozhodnutie) a vznik škody na\nstrane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti\nje právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencia\nzisťovaná. So zreteľom na uvedené pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v\nčom konkrétne škoda, za ktorú je požadovaná náhrada, spočíva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n3Cdo 32/2007). Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne\nktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a\nnásledku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 144/2008).\n31. V konaní bolo preukázané, a ani nebolo sporné, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody na zdraví\nvyvodzuje od ňou tvrdeného nesprávneho operačného výkonu poskytnutého iným poskytovateľom\nzdravotnej starostlivosti na 1. otorinolaryngologickej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv.\nCyrila a Metoda v Bratislave, ako aj v spojitosti s tým, že žalovaný (ale ako už bolo uvedené\nvyššie, správne mali byť žalované Železnice SR ako prevádzkovateľ Železničnej nemocnice a subjekt,\nktorý žalobkyni poskytol zdravotnú starostlivosť v rozhodnom čase, a nie žalovaný) nevyužil počas\nhospitalizácie žalobkyne v období od 02.04.2004 do 22.04.2004 všetky dostupné diagnostické možnosti\na postupy k identifikovaniu správnej diagnózy žalobkyne, keď nevykonal vyšetrenie vestibulárneho\nsystému a včas neodhalil vznik škody na zdraví žalobkyne, ktorú mal operáciou ucha dňa 15.10.2003\nspôsobiť iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, a tak nepredišiel rozsiahlejšiemu poškodeniu mozgu\nžalobkyne včasnou reoperáciou. Znaleckým posudkom č. 1/2022 A.. I. K., Z.., súdneho znalca z\nodboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie neurológia, ktorý bol vypracovaný v konaní na Okresnom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. 17C/498/2015, bolo preukázané, že žalobkyni poskytnutá zdravotná\nstarostlivosť bola správna, a teda globálny zdravotný stav žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s non\nlege artis poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v Železničnej nemocnici. Možno teda konštatovať, že\nsúd prvej inštancie potom dospel k správnym skutkovým a aj právnym záverom, že v prejednávanom\nprípade nielenže absentuje už základný a prvý predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu, a síce\nprotiprávny úkon žalovaného, ale aj kauzálny nexus medzi domnelým protiprávnym úkonom žalovaného\na škodlivým následkom na zdraví žalobkyne. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne z tohto\ndôvodu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.\n32. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobkyne\nje premlčaný, keď správne ustálil, že žalobkyňa mohla svoje presvedčenie o škode na zdraví a o\nzodpovednom subjekte nadobudnúť už v apríli 2004. Správne pritom poukázal na lekársku prepúšťaciu\n\nsprávu Železníc SR - ŽNsP Bratislava zo dňa 26.04.2004, kde žalobkyňa uvádza, že operácia\notosklerózy zo dňa 15.10.2003 sa nepodarila, po operácii zvracala a podľa jej názoru mala podráždený\nvestibulárny aparát. Ďalej súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj na to, že ďalšie výslovné tvrdenie o\nsubjekte zodpovednom za žalobkyňou tvrdený škodlivý následok sa nachádza v lekárskej prepúšťacej\nspráve otorinolaryngologickej kliniky vo Fakultnej nemocnici LP v Košiciach zo dňa 08.03.2006, v\nktorej vedenie otorinolaryngologickej kliniky usúdilo, že závratové stavy žalobkyne boli spôsobené veľmi\npravdepodobne dráždením štruktúr vnútorného ucha pistonom. Odvolací súd preto v tejto súvislosti\nkonštatuje, že podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za\ndva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto\nustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú\númyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu\nna zdraví. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú\nsamostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený\nokamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu\npremlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nsa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby\nu práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť\no tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený\nzabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby\nskutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Podľa odvolacieho súdu\nje s poukazom na uvedené nesporné, že nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa vo svojich podaniach\npredsa opakovane uvádza, že už od vykonania operácie dňa 15.10.2003 na 1. otorinolaryngologickej\nklinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave pociťovala zdravotné ťažkosti a\nťažké závratové stavy. Opakovane ďalej uvádzala, že už odo dňa vykonania operácia mala pochybnosti\no tom, že predmetný operačný zákrok nebol vykonaný postupom lege artis, o čom svedčia aj jej\nviaceré podania na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj ďalšie početné hospitalizácie\nu iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. O vedomosti žalobkyne o spôsobenej škode a o\nzodpovednom subjekte ďalej svedčí aj jej vyjadrenie uvedené v lekárskej prepúšťacej správe Železníc\nSR - ŽNsP Bratislava zo dňa 26.04.2004, na ktoré poukázal už aj súd prvej inštancie. Napokon mohla\nžalobkyňa nadobudnúť istotu o škode a o zodpovednom subjekte práve aj z lekárskej prepúšťacej správy\notorinolaryngologickej kliniky vo Fakultnej nemocnici LP v Košiciach zo dňa 08.03.2006, v ktorej je\nuž výslovne uvedené, že jej závratové stavy mohli byť veľmi pravdepodobne zapríčinené dráždením\nvnútorného ucha pistonom. Uvedené konštatovanie v predmetnej lekárskej správe, v spojitosti s\nprítomnými pochybnosťami žalobkyne o nesprávne uskutočnenej operácii, podľa názoru odvolacieho\nsúdu nad akúkoľvek pochybnosť zakladá vedomosť žalobkyne o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\nOdvolací súd teda dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa sa o domnelej\nškode na zdraví a o zodpovednom subjekte mohla dozvedieť najneskôr v marci 2006, a preto je jej nárok\npremlčaný.\n33. Žalobkyňa ešte v tejto súvislosti namietala, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore\ns dobrými mravmi, nakoľko ju vzniesol žalovaný ako subjekt, ktorý porušil svoje právne povinnosti.\nOdvolací súd sa s touto námietkou žalobkyne nestotožnil. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný\nnie je subjektom, ktorý porušil svoje právne povinnosti, a to z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol\nuž vyššie. Zjednodušene, žalovaný predsa žalobkyni žiadnu zdravotnú starostlivosť neposkytol, a tak\nzákonite nemohol ani pri jej poskytovaní porušiť právne povinnosti. Ďalej je potrebné uviesť, že vo\nvšeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za\nkonanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne a v rozpore\ns dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej\nstrany sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak\ndruhá strana sporu márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, priznanie účinkov premlčania voči nej by\nza tejto situácie bolo neprimerane tvrdým postihom a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné\nvychádzať z konkrétnych okolností prípadu a vziať do úvahy najmä charakter uplatneného práva,\njeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/226/2016). Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť\ndruhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto\nnároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný,\nteda rozhodujúce pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase\nuplatnenia námietky premlčania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/249/2014). V tejto\nsúvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaným vznesenú námietku premlčania nie je možné považovať\n\nzo rozpornú s dobrými mravmi, pretože žalovaný nebránil žalobkyni v podaní žaloby, nebránil jej\nzabezpečiť si právneho zástupcu, ako ani nekonal žiadnym iným spôsobom, ktorý by mal za ciel zmariť\nžalobkyni uplatňovať si svoje práva na súde. Aj táto odvolacia námietka je preto neopodstatnená.\n34. Možno uzavrieť, že žaloba žalobkyne je nedôvodná už pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného, ako i z dôvodu nepreukázania jeho protiprávneho konania, absencie kauzálneho nexu\nmedzi žalobkyňou tvrdeným protiprávnym konaním a škodlivým následkom a v neposlednom rade aj z\ndôvodu, že žalobkyňa si uplatnila premlčaný nárok a žalovaný vzniesol námietku premlčania.\n35. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby\npodľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n36. Žalobkyňa podala odvolanie aj proti výroku rozsudku o trovách konania. Mala za to, že súd prvej\ninštancie mal aplikovať ust. § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemal žalovanému\npriznať nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázala na svoju ťažkú životnú situáciu,\nnáklady spojené s jej liečbou, skutočnosť, že je vzhľadom na svoj zdravotný stav nezamestnaná a nie je\nani možné, aby vykonávala prácu pre poškodené zdravie. Uviedla, že jej bol priznaný invalidný dôchodok\nvo výške 334 eur a je v situácii, kedy jej akýkoľvek vnem môže spôsobiť stav vyžadujúci hospitalizáciu.\nJe odkázaná na osobitnú prepravu asistenta. S poukazom na jej finančnú situáciu a priznanie nároku na\nbezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci mala za to, že sú naplnené podmienky pre nepriznanie\nnáhrady trov konania žalovanému. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k odvolaniu\nžalobkyne, ale žalovaný túto možnosť nevyužil a vyjadrenie neposkytol.\n37. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Na vysvetlenie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa\npovinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p..\nAplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď\nsú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať\ntak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní\nokolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné\npomery sporových strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli sporové strany k uplatneniu práva na súde a ich\npostoj v konaní. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami,\nna dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.\n38. Odvolací súd v posudzovanej veci zistil dôvody hodné osobitného zreteľa a vyhodnotil ich za\nnatoľko zásadné, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil a rozhodol o nich podľa\nust. § 257 C.s.p.. Nepovažoval za sporné, že zdravotný stav žalobkyne je mimoriadne nepriaznivý,\nkeďže ide o skutočnosť, ktorá bola v konaní preukázaná. Žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím (s mierou funkčnej poruchy 80 %) a invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 75 %, čo vyplýva z rozhodnutí Sociálnej poisťovne a nie je sporné.\nKontrolné lekárske prehliadky žalobkyne neboli stanovené, keďže ide o trvalý stav. Jej príjmom je\ninvalidný dôchodok vo výške 334 eur. Nachádza sa v stave materiálnej núdze, čo je zrejmé z rozhodnutia\nCentra právnej pomoci sp. zn. 9506/2015-KaBA zo dňa 25.08.2015, ktorým jej bol priznaný nárok\nna poskytovanie právnej pomoci, pretože bolo preukázané, že je osobou v materiálnej núdzi, keď jej\nmesačný príjem je len invalidný dôchodok a kompenzačný príspevok z ÚPSVaR a príjem jej manžela\n(spoločne posudzovanej osoby) je príjem z výkonu osobnej asistencie, žalobkyňa nie je vlastníčkou\nžiadneho nehnuteľného majetku. Z týchto zistení odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa je nemajetná\ninvalidná dôchodkyňa, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, s nemožnosťou pracovať a zároveň v\nhmotnej núdzi. Výnimočné okolnosti na strane žalobkyne, ktoré jej neumožňujú zaplatiť trovy konania\nžalovaného pre absenciu finančných prostriedkov, mal potom za preukázané. Poukazuje tiež na to,\nže žalovaný je veľká obchodná spoločnosť s aktívami vyše 7 miliónov a so ziskom za rok 2024\nvo výške vyše 280.000 eur (podľa finstat.sk). Nepriznanie mu trov konania nepredstavuje žiadny\nrelevantný zásah do jeho majetkových pomerov. Odvolací súd prihliadol aj na konkrétne okolnosti\ndanej veci, ktoré zistil zo súdneho spisu. Žalobkyňa ako osoba bez právneho vzdelania podala\nna súd (vadnú) žalobu nezastúpená advokátom a požiadala o bezplatnú právnu pomoc Centrum\nprávnej pomoci. Vadnú žalobu na výzvu súdu opravovala taktiež sama. Centrum právnej pomoci\njej advokáta na poskytovanie právnej pomoci pridelilo po tom, čo na základe ňou predložených\nlistinných dôkazov vylúčilo zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalobkyni boli centrom postupne pridelení\nadvokáti O.. A. I. (tento zastupovanie žalobkyne odmietol), O.. A. C. (tento žalobkyni vypovedal plnú\nmoc), advokátska kancelária Bardač, s.r.o. (táto od zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyni\nodstúpila), O.. U. G. (oznámila pozastavenie výkonu činnosti advokáta), advokátska kancelária AKMN\n\ns.r.o. (odmietla poskytovanie právnej pomoci žalobkyni, keďže zastupuje žalovaného), advokátska\nkancelária ŠKODLER & PARTNERS s.r.o. (odmietla zastupovanie), O.. J. G. (odmietol zastupovanie),\nadvokátska kancelária JUDr. Pavel Labáth s.r.o. (odmietol zastupovanie), O.. A. P. (odstúpil od zmluvy\no poskytovaní právnych služieb žalobkyni) a A.. A. I. (ukončila právne zastupovanie žalobkyne). Žiadny\nz vyššie uvedených advokátov vyjadrenie vo veci nepodal a žiadny úkon v súdnom konaní nevykonal,\nokrem O.. P., ktorý sa zúčastnil jedného pojednávania, na ktorom len zotrval na žalobe a následne\nod zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyni odstúpil. Na výzvu súdu prvej inštancie A.. I.\noznámila, že dôvodom, pre ktorý ukončila právne zastupovanie žalobkyne, bolo narušenie nevyhnutnej\ndôvery medzi nimi tým, že žalobkyňa jej nepredložila ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o oprávnenosti\njej nároku, ktorý si uplatňuje na súde. Za výnimočné okolnosti tohto konania odvolací súd vyhodnotil\nstav, kedy Centrum právnej pomoci na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou úplne\nnesprávne vyhodnotilo, že v jej prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a sústavne jej prideľovalo\nadvokátov (čo zrejme žalobkyňu utvrdilo v zotrvaní v spore), ktorí ale žalobkyňu zastupovať odmietali, čo\nvyústilo do 10 rokov trvania súdneho sporu, počas ktorého sa žalovaný musel vyjadrovať k argumentom\nsamotnej žalobkyne, ktorá je laik a nemá právnické vzdelanie, pričom žalobkyňa v spore nemohla byť\núspešná, pretože žalovala subjekt, ktorý jej zdravotnú starostlivosť vôbec neposkytol, čo malo byť zrejmé\nuž Centru právnej pomoci. V spojení s preukázanou mimoriadne nepriaznivou životnou (zdravotnou,\nsociálnou, majetkovou a finančnou) situáciou žalobkyne odvolací súd vyhodnotil všetky tieto skutočnosti\nza dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce zmenu rozhodnutia o trovách konania a rozhodnutie\npodľa ustanovenia § 257 C.s.p.. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o\ntrovách konania podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a stranám nárok na ich náhradu nepriznal.\n39. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.\n1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/498/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79d98a97-245b-4063-864b-63cc2c5112ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 567/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:79d98a97-245b-4063-864b-63cc2c5112ee"}], "citovane_v": []}