{"guid": "f145da96-affb-4c56-a741-c0b8b4bc630e:3cec35fe-3cd5-441b-a572-b6dbf78d5f89", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5", "spisova_znacka": "2Cob/82/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/82/2022 z 18. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2025, sp. zn. 2Cob/82/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5", "identifikacne_cislo": "1316214029", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-3", "nazov": "§ 370 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369c.odsek-1", "nazov": "§ 369c ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cec35fe-3cd5-441b-a572-b6dbf78d5f89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/82/2022\n1316214029\n18. 02. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1316214029.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: T. P., nar. XX.X.XXXX, G.\nXX, XXX XX X., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Boledovičom, Úzka 578/4, 900\n41 Rovinka proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416,\nzastúpený Mgr. Marcelom Drgonom, advokátom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie\n3.996,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.\n25Cb/291/2016 - 628 zo dňa 2.8.2021 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 829,67 Eur, rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/291/2016 - 628 zo dňa 2.8.2021 v časti o zaplatenie 829,67\nEur z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie 829,67 Eur\nzastavuje.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/291/2016 - 628 zo dňa\n2.8.2021 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol m e n í tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n320,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku v napadnutom výroku, ktorým žalobu\nvo zvyšku zamietol, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/291/2016 - 628 zo dňa 2.8.2021\npotvrdzuje.\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/291/2016 - 628 zo dňa\n2.8.2021 v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .\nIV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/291/2016 - 628 zo dňa 2.8.2021 (druhý v poradí)\nkonanie v záhlaví uvedenej veci v časti o zaplatenie sumy 149,73 Eur vrátane prislúchajúceho úroku z\nomeškania a v časti istiny 6,54 Eur zastavil (prvý výrok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nistinu 298,15 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.6.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu\nnákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku (druhý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 78% (štvrtý výrok).\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaného zaplatiť mu sumu 3.996,91 Eur s príslušenstvom z titulu nárokov zo Zmluvy o obchodnom\n\nzastúpení č. 90136001, na základe ktorej vykonával pre žalovaného finančné sprostredkovanie v sektore\npoistenia. Žalobcovi bola dňa 13.5.2015 doručená výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení, obchodná\nspolupráca v súlade s čl. XI bod 3 zmluvy bola ukončená dňom 31.8.2015. Žalobou uplatňovaný nárok\npozostával z týchto položiek:\n- nároku na benefity v celkovej výške 1.060,- Eur v zmysle interného predpisu č. 2015/06 ISSSD,\nktoré pozostávali z balíka reklamných predmetov s logom ČSOB v hodnote 400,- Eur, príspevku na\nmarketingové účely v hodnote 160,- Eur a refundácie nákladov za vybavenie kancelárie v hodnote 500,Eur,\n- náhrady za zrušenú účasť na zájazde do New Yorku v dňoch 15.5. - 19.5.2015 vo výške 1.546,- Eur,\n- nároku na vyplatenie základnej provízie v zmysle Provízneho poriadku v celkovej výške 1.368,02 Eur\npodľa výpočtu žalovaného.\n3. Žalovaný namietal právomoc súdu s odkazom na čl. XIII ods. 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení,\nktorým sa strany dohodli na riešení všetkých sporov rozhodcovským súdom a žiadal konanie zastaviť.\nŽalobu považoval za nedôvodnú v celom rozsahu. Namietal, že v rozhodnom čase už neplatil interný\npredpis č. 2015/06 ISSSD zo dňa 15.1.2015, ale č. 2015/36 zo dňa 14.5.2015. K nároku na benefity\nvo výške 1.060,- Eur namietal, že žalobca nepreukázal na základe akého právneho titulu mu údajný\nnárok vznikol a na základe čoho dospel k uplatneným sumám. Benefitný systém žalovaného spočíval\nbuď v poskytnutí materiálnej podpory alebo refundácii vynaložených nákladov alebo poskytnutí účelovo\nviazaných finančných prostriedkov za splnenia podmienok v IP 2015/06 a alebo IP 2015/36, čo žalobca\nnepreukázal. Na vyplatenie sumy 400,- Eur za reklamné predmety s logom ČSOB žalobca nemá nárok,\ntento nevyplýva zo zmluvy ani z IP 2015/06 alebo IP 2015/36, ide o reklamné predmety v súvislosti s\nčinnosťou žalobcu na zabezpečenie prezentácie finančnej skupiny ČSOB, nie nárok žalobcu. Žalobca\nnepreukázal ani splnenie podmienok pre uplatnený nárok na príspevok na marketingové účely 160,- Eur\npodľa strany 9, druhý odsek v spojení s podmienkami na strane 6 IP 2015/06, resp. podmienok na strane\n10 a strane 7 IP 2015/36; príspevok bol účelovo viazaný a podliehal predchádzajúcemu schváleniu\nOdboru podpory predaja na základe predloženého a schváleného návrhu. K nároku na príspevok na\nvybavenie kancelárie vo výške 500,- Eur žalovaný uvádza, že žalobcovi podľa posledného odseku strana\n9 IP 2015/06, resp. na strane 10 IP 2015/36 vzniká nárok na refundáciu do výšky 1% (max. 100,- Eur)\nz hrubej obchodnej produkcie za predchádzajúci mesiac, ak táto prekročí 5.000,- Eur. V roku 2015 bola\nposkytnutá žalobcovi refundácia 390,21 Eur platbami dňa 30.4.2015 v sume 299,79 Eur a dňa 3.6.2015\nv sume 90,42 Eur, čím refundácia o 93,76 Eur presiahla nárok žalobcu. Za január 2015 vznikol žalobcovi\nnárok vo výške 81,48 Eur (za produkciu vo výške 8.148,61 Eur), za marec 2015 nárok vo výške 60,18\nEur (za produkciu vo výške 6.018,47 Eur), za apríl 2015 nárok vo výške 60,52 Eur, (za produkciu vo\nvýške 6.052,04 Eur), za máj 2015 nárok vo výške 94,26 Eur (za produkciu vo výške 9.426,29 Eur), teda\ncelkovo vo výške 296,45 Eur. Žalobcovi bol refundovaný nárok sumou vo výške 390,21 Eur (pozostával\nzo sumy 299,79 Eur za žalobcom objednané veci od ACTIVA SLOVAKIA spol. s r.o., č. objednávky\n4500237046 a sumy 90,42 Eur č. objednávky 4401198714, iný nárok nepreukázal), rozdiel vo výške\n93,76 Eur si žalovaný uplatnil ako procesnú obranu podľa § 147 ods. 2 CSP a započítal ju proti nárokom\nžalobcu v žalobe. Nárok na zaplatenie sumy 1.546,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady za zrušenú\núčasť na zájazde žalovaný neuznal. Z interného predpisu č. 2014/30 IS TA je zrejmé, že zájazd bol\nsúťažnou cenou v motivačnom programe, účastníkov vyberal žalovaný na základe vlastných kritérií,\núčasť nie je nárokovateľná a vyhodnotení v kategórii SENIOR - FTA mohli byť len tí, ktorí mali zmluvy\nuzatvorené pred 1.4.2012, žalobca predložil zmluvu zo dňa 1.6.2014. K nároku na zaplatenie provízií\nvo výške 1.390,91 Eur s príslušenstvom žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že mu nárok na\nvýplatu provízie vznikol, žalobcov nárok mal byť správne vyčíslený vo výške 1.110,78 Eur, nakoľko však\nžalovanému vznikol nárok na storno provízie vo výške 55,57 Eur, spolu s preplatkom na refundácii\nnákladov za vybavenie kancelárie vo výške 93,76 Eur si nárok na storno provízie započítal žalovaný\nvoči nároku žalobcu na čiastku 1.110,78 Eur, rozdiel vo výške 961,45 Eur bude žalobcovi zaplatený.\nZvyšné provízie sa po skončení zmluvy určujú spôsobom uvedeným v smernici, je ich možné určiť až\ns odstupom času, provízie za ďalšie obdobie (november 2016) boli určené v decembri 2016, žalobcovi\nriadne zaslané mailom zo dňa 7.12.2016 a kladná provízia dňa 13.12.2016 uhradená.\n4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním zo dňa 3.7.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby (č. l.\n200) rozšírením žaloby o úrok z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady províznych odmien tak, že\nvyšpecifikoval úrok z omeškania z nároku na provízie uvedené v Rozpise províznych predpisov (tabuľka\nžalovaného na č. l. 191) sumou 48,88 Eur (bod 6 a 7 zmeny žaloby). Pri vyčíslení vychádzal z toho,\nže provízia je splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný uhradil\n\ndňa 14.12.2016 sumu 653,35 Eur, neuviedol, proti ktorým nárokom žalobcu svoj jednostranný zápočet\nvo výške 323,48 Eur (storno poplatok) uplatňuje, preto žalobca započítal úhradu jednostranne listom\nzo dňa 28.6.2017 na úrok z omeškania vo výške 48,88 Eur (podľa vyčíslenia v bode 6 a 7 návrhu\nna zmenu žaloby) a zostatok 604,47 Eur započítal na úhradu záväzkov v bode I návrhu na zmenu\nžaloby pod poradovým číslom 1. - 8. (t.j. provízie podľa žalovaného na č. l. 191, s výnimkou provízii za\nklientov W.. U. a Y.. T. ) a časť položky pod poradovým číslom 9 (t.j. klienti W.. U. a Y.. T.). Po zápočte\nzostal neuhradený zostatok pohľadávok žalobcu v bode I návrhu na zmenu žaloby vo výške 377,69 Eur.\nŽalobca ďalej rozšíril nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky o 360,Eur za 9 ďalších pohľadávok.\n5. O zmene žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 25Cb 291/2016-214 zo dňa 16.8.2017\ntak, že pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.996,91 eur\nspolu s\n- 8,05% úrokom z omeškania ročne z istiny:\n1.060 eur od 01.09.2015 do zaplatenia,\n1.546 eur od 12.05.2016 do zaplatenia;\n- 8,05% úrokom z omeškania ročne z istiny:\n23,54 eur od 21.04.2015 do zaplatenia,\n13,20 eur od 21.05.2015 do zaplatenia,\n13,20 eur od 21.08.2015 do zaplatenia,\n22,10 eur od 21.09.2015 do zaplatenia,\n73,66 eur od 21.10.2015 do zaplatenia,\n84 eur od 21.02.2016 do zaplatenia;\n- 8% úrokom z omeškania ročne z istiny:\n6,54 eur od 21.04.2016 do zaplatenia,\n78 eur od 21.07.2016 do zaplatenia,\n4,95 eur od 20.11.2016 do zaplatenia.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom súdneho poplatku sumu 239,50 eur a sumu 480 eur ako\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia.“\n6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 23.11.2017 rozsudkom č. k. 25Cb/291/2016-403, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 149,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%\nročne zo sumy 23,54 Eur od 21.4.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 13,20 Eur od 21.5.2015\ndo zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 13,20 Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy\n21,18 Eur od 21.9.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 73,66 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia,\n8,00% ročne zo sumy 4,95 Eur od 20.11.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi\nuložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 92%. K námietke nedostatku právomoci\nsúdu uviedol, že zo znenia čl. XIII bod 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení každá zo zmluvných strán\nv postavení navrhovateľa (žalobcu) má právo si jednostranne zvoliť alternatívu riešenia sporu podľa\nvlastného rozhodnutia, podľa bodu 1 spory, ktoré vzniknú podľa uzatvorenej zmluvy budú predložené na\nrozhodnutie buď rozhodcovskému súdu alebo alternatívne budú riešené pred súdom SR podľa OSP v\nplatnom znení, t.j. je ponechané na úvahe žalobcu, ktorý spôsob riešenia sporu zvolí, preto na námietku\nžalovaného o nedostatku právomoci súdu na konanie neprihliadol. Krajský súd v Bratislave ako odvolací\nsúd na odvolanie žalobcu uznesením č. k. 3Cob/116/2018-492 dňa 27.11.2019 rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie nedáva odpoveď na všetky tvrdenia oboch sporových strán, nedáva jasnú odpoveď na\notázku, či sú benefity zakotvené v interných predpisoch žalovaného nárokovateľné alebo nie a uspokojil\nsa len s tvrdením žalovaného bez toho, aby k uvedenému vykonal relevantné dokazovanie.\n7. Súd prvej inštancie v bodoch 26, 27 a 28 odôvodnenia upresnil, že rozhodol vo veci dňa 23.11.2017\nrozsudkom č. k. 25Cb/291/2016-403, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu\n149,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n- 8,05% ročne zo sumy 23,54 Eur od 21.4.2015 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k osobe\nY. W.,\n- 8,05% ročne zo sumy 13,20 Eur od 21.5.2015 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k osobe\nT. W.,\n- 8,05% ročne zo sumy 13,20 Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k osobe\nT. W.,\n\n- 8,05% ročne zo sumy 21,18 Eur od 21.9.2015 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k osobe\nB. L.,\n- 8,05% ročne zo sumy 73,66 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k\nosobe W. Š. - KARLO a spoločnosti Sentrans s.r.o.,\n- 8,00% ročne zo sumy 4,95 Eur od 20.11.2016 do zaplatenia, ide o nárok na províziu vo vzťahu k osobe\nJ. P..\nVo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to uviedol, že žalovaný na základe\nneprávoplatného prvostupňového rozsudku uhradil dňa 15.12.2017 žalobcovi sumu 176,67 Eur, ktorá\npozostávala z priznanej istiny 149,73 Eur a vypočítaného úroku z omeškania v sume 26,94 Eur. Žalobca\npreto zobral žalobu v časti 176,67 Eur ako aj v časti 6,54 Eur ako nárok vo vzťahu k X. S. späť a\nžiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím istiny 149,73 Eur a sumy 6,54\nEur súhlasil, nesúhlasil so späťvzatím v časti úroku z omeškania z dôvodu opätovného nezákonného\nzapočítania zo strany žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaním zo dňa 9.9.2020\n(č. l. 509) zosumarizoval svoj nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby nasledovne: neuhradené provízie\nv sume 539,69 Eur, a to: 377,69 Eur - U., T. (položka č. 9 bodu I/ stanoviska žalobcu na č. l. 509),\n84,00 Eur - Y. (položka č. 15 bodu I/ stanoviska žalobcu na č. l. 509) a 78,00 Eur - W., U. (položka č. 17\nbodu I/ stanoviska žalobcu na č. l. 509), to všetko spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od\n21.6.2016 do zaplatenia, resp. zo sumy 84,00 Eur od 21.02.216 do zaplatenia; benefity v sume 1.060,Eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 1.9.2015, zmarený zájazd v sume 1.546,- Eur spolu s úrokom\nz omeškania 8,05% ročne od 12.5.2015. Pri sumarizácii vychádzal žalobca z toho, že platbou 635,35\nEur dňa 14.12.2016 žalovaný uhradil nároky žalobcu na provízie v položkách 1 až 8 v celom rozsahu a\nnárok pod položkou č. 9 do výšky 156,31 Eur, neuhradený zostatok položky č. 9 je vo výške 377,69 Eur.\nPlatbu žalovaného zo dňa 15.12.2017 v sume 176,67 Eur na základe neprávoplatného rozsudku žalobca\nzapočítal na úhradu provízií pod položkami č. 10 - 14 a č.18 vrátane priznaného úroku z omeškania.\nNárok na províziu pod položkou č. 16 v sume 6,54 Eur mu nevznikol, preto v tejto časti zobral žalobu\nspäť (č. l. 509 spisu).\n8. Súd prvej inštancie aplikoval § 566 ods. 1, § 652 ods. 1, § 659 ods. 1,\n§ 660 ods. 1 až\n4 Obchodného zákonníka, po vykonaní dokazovania v intenciách pokynu odvolacieho súdu mal za\npreukázané, že žalobca ako zástupca uzavrel so žalovaným ako zastúpeným dňa 1.6.2014 Zmluvu o\nobchodnom zastúpení, ktorej predmetom bol záväzok zástupcu v mene zastúpeného a na jeho účet\nvykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a záväzok zastúpeného platiť dohodnutú\nodplatu (províziu) za podmienok dohodnutých v ďalších ustanoveniach zmluvy. V čl. V boli stanovené\npodmienky vzniku nároku na províziu a jej výplatu, pričom bod 1 uvádzal, že tieto sú upravené v\nProvíznom poriadku zastúpeného, s ktorými bol zástupca najneskôr pri podpise zmluvy oboznámený,\nako aj v Interných predpisoch. V čl. XI boli dohodnuté spôsoby zániku zmluvy, podľa bodu 3 písm. c)\nbol zastúpený oprávnený vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodov, výpovedná lehota závisí od doby\ntrvania zmluvy, v treťom a ďalších rokoch trvania zmluvy je výpovedná lehota 3 mesiace. Dňa 13.5.2015\nžalovaný vypovedal Zmluvu o obchodnom zastúpení, žalobca v uvedený deň výpoveď prevzal a v zmysle\nčl. XI bod 3 začala plynúť od 1.6.2015 výpovedná lehota v trvaní 3 mesiace, ktorá uplynula 31.8.2015.\nPodľa bodu 5 čl. V zmluvy dňom zániku zmluvy zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií,\nokrem provízie za uzavretie poistnej zmluvy (tzv. základná provízia v zmysle provízneho poriadku).\nPredmetom sporu boli nároky žalobcu na provízie a tiež na benefity, ktoré sa podstatou približujú k\nnárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov (tvrdenie právneho\nzástupcu žalobcu).\n9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania žalobcovi nárok na\nuplatnené benefity nevznikol. Nárok na zaplatenie sumy 400,- Eur za reklamné predmety s logom\nČSOB posúdil ako nedôvodný. Na základe výpovede žalobcu, svedka Y. a z listinných dôkazov mal za\npreukázané, že reklamné predmety boli určené pre klientov žalovaného, nemali slúžiť osobnej potrebe\nžalobcu, sám žalobca uviedol, že jeho povinnosťou bolo ich ponúkať klientom. Svedok Y. potvrdil,\nže žalobca má nárok na všetky benefity vyplývajúce zo zmluvy a všetkých pravidiel (mail zo dňa\n26.8.2015), pričom L. W. emailom zo dňa 24.7.2015 žalobcovi oznámil, že na reklamné predmety nárok\nnemá, nakoľko nie je agentom v stave „aktívny“, keďže je vo výpovednej lehote. V prípade splnenia\npodmienok uvedených v IP 2015/06, resp. IP 2015/36 mal žalobca nárok na naturálne plnenie vo\nforme reklamných predmetov, nie nárok na peňažný ekvivalent ich hodnoty. Žalobcovi by nedodaním\nreklamných predmetov v čase, keď aktívne pôsobil ako zástupca žalovaného, mohla príp. vzniknúť\nškoda z dôvodu zníženia objemu jeho sprostredkovateľskej činnosti a v súvislosti s tým zníženia provízií,\n\ntakýto nárok si však neuplatnil. Nárok na príspevok na marketingové účely vo výške 160,- Eur posúdil\nrovnako ako nedôvodný. Z výpovede svedka Y., listinných dôkazov a emailu L. W. zo dňa 24.7.2015\nmal za preukázané, že podmienkou vzniku nároku na čiastku 20,- Eur mesačne v zmysle IP 2015/06,\nresp. 100,- Eur jednorazovo v zmysle IP 2015/36 bolo jeho schválenie Odborom podpory predaja na\nzáklade predloženého a schváleného návrhu, ktorý musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalobca\nnepreukázal, že takýto návrh vypracoval a predložil Odboru podpory predaja a že tento odbor príspevok\nschválil. Naviac mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok nemal byť vyplatený v peniazoch, ale v\npríslušnom počte guľôčkových pier, čo potvrdil sám žalobca vo výpovedi, teda za predpokladu splnenia\npodmienok sa mohol úspešne domáhať vydania vecného plnenia, nie peňažnej sumy. Pri vyhodnotení\nnároku na refundáciu nákladov na kafetériu vo výške 500,- Eur súd prvej inštancie mal z písomných\ndokladov, predovšetkým z jednotlivých IP za preukázané, že žalobca mal nárok na refundáciu nákladov\nvo výške 1% z dosiahnutej HOP v príslušnom mesiaci za predpokladu, že HOP bude vo výške vyššej ako\n5.000,- Eur. Žalovaný v tabuľke Potvrdenie o dosiahnutej produkcii (č. l. 539) vyšpecifikoval vzniknutý\nnárok žalobcu podľa jednotlivých mesiacov január až august 2015 tak, že nárok na predmetný benefit\nmu vznikol v mesiacoch február až máj 2015 v celkovej výške 296,45 Eur, avšak refundácia mu bola\nposkytnutá vo výške 390,21 Eur, t.j. o sumu 93,76 Eur presiahla nárok žalobcu, ktorú sumu si žalovaný\nuplatnil ako procesnú obranu a započítal voči nárokom žalobcu. Súd prvej inštancie ale vyhodnotiac\nlistinné dôkazy dospel k záveru, že výška poskytnutej refundácie bola len 298,54 Eur, nie 390,21 Eur ako\nuvádzal žalovaný. Objednávkou č. 4500237046 si síce prostredníctvom žalovaného objednal žalobca\ntovar v hodnote 299,79 Eur, ale dodaný mu bol len v hodnote 208,12 Eur na základe dodacieho listu\nDLZ 103-5021567, preto si objednávkou č. 4401198714 doobjednal 55 ks 2L Coca Coly vyúčtovanej\nfaktúrou č. 60351640 na sumu 90,42 Eur. Keďže žalobcovi vznikol nárok vo výške 296,45 Eur, reálne\nmu bol poskytnutý tovar vo výške 298,54 Eur, refundácia presiahla nárok žalobcu o sumu 2,09 Eur.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že na základe\nschválenej výnimky N.. Z. mu bol od roku 2014 preplácaný príspevok 100,- Eur mesačne bez ohľadu\nna dosiahnutú produkciu, naopak z emailovej korešpondencie z obdobia máj - jún 2015 vyplýva, že\nrefundácia nákladov podliehala schváleniu a sám žalobca sa dňa 18.5.2015 dotazoval, či má kafetériu\nza 1 - 3 mesiace odsúhlasenú.\n10. Nárok na zaplatenie sumy 1.546,- Eur ako ceny zájazdu do New Yorku posúdil rovnako ako\nnedôvodný. Z listinných dôkazov, a to IP 2014/30 Celoslovenský motivačný program 2014 platných\na účinných od 5.5.2014 bod 3 Špeciálne podmienky, mal za preukázané, že takáto odmena je\nnenárokovateľná. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil postup žalovaného ako neprofesionálny, keď\nžalobcovi deň pred odchodom oznámil, že sa cesty nezúčastní, pretože je vo výpovednej lehote, ale\nnie nezákonný. Do úvahy by tak prichádzala náhrada škody, ak by v dôsledku konania žalovaného\nvznikla žalobcovi škoda, žalobca takéto nároky neuviedol, potvrdil, že si zakúpil kufor, ktorý využil\naj v nasledujúcom období. Súd prvej inštancie tiež poukázal na IP č. 2014/30, v zmysle ktorého v\nindividuálnych prípadoch (nelojálnosť, podvádzanie, alebo iné okolnosti) môže riaditeľ divízie vlastných\nviazaných agentov vylúčiť alebo naopak na záverečný zoznam pridať. Žalobcovi by v súvislosti so\nzrušenou účasťou na poslednú chvíľu mohla vzniknúť škoda, ale nie nárok na vyplatenie peňažného\nplnenia zodpovedajúceho cene zájazdu. Súd prvej inštancie tiež ako nie nepodstatnú vyhodnotil\nskutočnosť, že zájazd mal byť ako odmena okrem iného pre kategóriu Senior FTA so zmluvami\nuzatvorenými pred 1.4.2012, zmluva so žalobcom však bola uzatvorená 1.6.2014.\n11. Súd prvej inštancie pri posúdení jednotlivých nárokov na provízie za uzatvorené poistné zmluvy\nvychádzal z toho, že žalobca v žalobe vyčíslil nárok sumou 1.368,02 Eur (z toho nevyplatené provízie\n1.272,78 Eur a neoprávnene strhnutá provízia vo výške 95,24 Eur). Žalovaný uznal žalobcovi nárok vo\nvýške 1.126,16 Eur podľa rozpisu za obdobie od 1.11.2016 do 30.11.2016, v konaní bolo preukázané,\nže nejde o reálny stav, ide o systémovú záležitosť a vyúčtovanie provízií za dobu od ukončenia činnosti\nžalobcu pre žalovaného. Kladné provízie v celkovej výške 1.126,16 eur boli vyšpecifikované podľa\njednotlivých uzatvorených zmlúv, žalovaný vyčíslil zápornú províziu (storno províziu) vo výške 323,48\nEur (uvedením jednotlivých poistných zmlúv), po odrátaní preplatku na príspevku na kafetériu vo výške\n93,76 Eur a vysporiadaní zálohy vo výške 55,88 Eur, rozdiel vo výške 653,35 Eur dňa 13.12.2016 vyplatil\nžalobcovi. Suma 1.126,16 Eur uznaná žalovaným zahŕňa nasledovné položky:\n- X. S.: 6,54 Eur (so žalobcom uplatnenej provízie 13,08 Eur),\n- L. W.: 10,08 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- GEDOS Bratislava spol.s r.o.: 10,90 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- N.. Y. O.: 8,28 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n\n- Q. W.: 4,72 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- Q. Š.: 18,69 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- L. Z.: 40,52 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- X. Y. G.: 36,27 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- Q. J.: 5,09 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- J. V.: 5,70 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- Y. V.: 5,08 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- R. B.: 96,00 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- B. X.: 40,80 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- H. W.: 144,00 Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie,\n- W. U.: 54,- Eur ( so žalobcom uplatnenej provízie 72,- Eur),\n- Y. T.: 480,- Eur, t.j. celá suma uplatnenej provízie.\nV sume 1.126,16 Eur je zahrnutá aj provízia vo výške 15,49 Eur - Q. T., ktorá nebola predmetom žaloby\na suma 144,- Eur. Oproti tabuľke vypracovanej žalobcom žalovaný neuznal provízie z nasledovných\npoistných zmlúv:\n- č. 7010027281 (W. Š.) v sume 7,48 Eur,\n- č. 6110000159 (T. W.) v sume 26,40 Eur,\n- č. 6101071635 (Y. W.) v sume 23,54 Eur,\n- č. 6101179441 (B. L.) žalobcom uplatnený vo výške 22,10 Eur, žalovaný dodatočne uznal nárok na\nprovíziu vo výške 21,18 Eur ako 10% z poistného 211,77 Eur,\n- č. 1360012181 (J. Y.) v sume 84,- Eur,\n- č. 1360013073 (R. W.) v sume 60,- Eur,\n- č. 1370002282 (X. S.) v sume 6,54 Eur,\n- č. 1360013034 (W. U.) v sume 72,- Eur, ale len vo výške 54,- Eur, žalobca na pojednávaní dňa\n26.10.2017 na základe podkladov uznal, že odmena mu už bola vyplatená.\n- č. 7000011006 (J. P.) v sume 4,95 Eur, žalovaný tento nárok v priebehu dokazovania dodatočne uznal,\n- č. 8010000000 (Sentrans) v sume 66,18 Eur, žalovaný z predložených listinných dokladov zistil, že by\nmalo ísť o poistnú zmluvu č. 8005001598 a uplatnený nárok na províziu dodatočne uznal.\nNa základe vykonaného dokazovania žalovaný dodatočne uznal nárok žalobcu na províziu vo výške\n21,18 Eur z poistnej zmluvy 6101179441 (L.), 4,95 Eur z poistnej zmluvy 7000011006 (P.), 66,18 Eur z\npoistnej zmluvy 8005001598 a súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na províziu vo\nvýške 7,48 Eur z poistnej zmluvy 7010027281 (Š.), 26,40 Eur z poistnej zmluvy č. 6110000159 (W.) a\n23,54 Eur z poistnej zmluvy 6101071635 (W.), nakoľko v uvedených prípadoch bolo poistné zaplatené\na poukázal na Interný predpis č. 2014/04 PP LI 3. časť bod 6.1, podľa ktorého nárok na províziu vzniká\niba v prípade úhrady („za predpokladu, že bolo poistné zaplatené a spárované“).\n12. Súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 149,73 Eur vrátane\núroku z omeškania vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti žalobcom z dôvodu, že žalovaný uhradil\nžalobcovi túto neprávoplatne priznanú rozsudkom č. k. 25Cb/291/2016-403 zo dňa 23.11.2017, tiež\nkonanie zastavil v časti o zaplatenie 6,54 Eur ako nároku vo vzťahu k X. S., v ktorej časti žalobca zobral\nžalobu späť a súčasne žalovaný so späťvzatím žaloby v týchto častiach súhlasil. Konanie nezastavil\npre nesúhlas žalovaného v časti úroku z omeškania z dôvodu opätovného nezákonného započítania\nzo strany žalobcu (zaplatená suma 176,67 Eur = 149,73 Eur + 26,94 Eur úrok z omeškania, pozn.\nodvolacieho súdu).\n13. Vo vzťahu k nárokom žalobcu na nevyplatené provízie súd prvej inštancie mal za preukázané,\nže z uplatnenej sumy nevyplatených provízií 1.272,78 Eur žalobca zobral žalobu späť v časti istiny\n6,54 Eur. Žalovaný uhradil dňa 15.12.2017 sumu 149,73 Eur, uznal sumu 1.126,16 Eur, z ktorej po\nzapočítaní svojich nárokov vyplatil dňa 14.12.2016 žalobcovi 653,35 Eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nako nepreukázanú existenciu pohľadávky žalovaného na zápornú províziu (storno províziu) 323,48\nEur, zálohu 55,88 Eur a preplatok na príspevku na kafetériu za dôvodný posúdil len vo výške 2,09\nEur (nie 93,76 Eur). Žalobca na pojednávaní dňa 26.10.2017 uznal, že provízia z poistnej zmluvy č.\n1360013034 (U.) mu už bola vyplatená, teda z pôvodne uplatnenej sumy 72,- Eur žalovaný uznal čiastku\n54,- Eur (v rámci sumy 1.126,16 Eur) a na rozdiel vo výške 18,- Eur nemá žalobca nárok. Pokiaľ\nide o províziu v súvislosti s poistnými zmluvami č. 1360012181 (Y.) a č. 1360013073 (W.), súd prvej\ninštancie uviedol, že provízia bola súčasťou rozpisu provízií na november 2016 v rámci prvých 4 riadkov\nvyúčtovania (v čiastke 144,- Eur ako súhrn súm v prvých 4 riadkoch vyúčtovania, č. l. 191), žalobca\nnepreukázal, že mu provízia vyplatená nebola. Žalobcom uplatnený nárok vo výške 22,10 Eur zo zmluvy\n\nč. 6101179441 (B. L.) žalovaný dodatočne uznal vo výške 21,18 Eur ako 10% z poistného 211,77 Eur,\ndôvodnosť rozdielu v sume 0,92 Eur žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie preto z uplatnenej sumy\nnevyplatených provízií 1.272,78 Eur po odrátaní žalovaným vykonaných úhrad vo výške 653,35 Eur\na 149,73 Eur, odpočítaní sumy 6,54 Eur (späťvzatie), sumy 2,09 Eur ako preplatku na kafetérii, sumy\n18,- Eur (zmluva č. 1360013034 U.), na ktorú nevznikol žalobcovi nárok, sumy 144,- Eur, ktorá mu už\nbola vyplatená a sumy 0,92 Eur, ktorej dôvodnosť žalobca nepreukázal (zmluva č. 6101179441 B. L.) a\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,15 Eur, nad uvedenú sumu žalobu zamietol.\nRovnako zamietol nárok žalobcu vo výške 95,24 Eur ako hodnotu neoprávnene strhnutej provízie,\npretože žalobca oprávnenosť nároku nepreukázal.\n14. Súd prvej inštancie ako nepreukázaný posúdil nárok žalovaného na vrátenie storno provízie z\npoistnej zmluvy VARIO č. 1360012384 vo výške 108,06 Eur podľa IP č. 2015/02 PP LI 2. časť, odd. 2\nbod 8 uplatnený na započítanie. Rovnako sa nestotožnil so započítaním časti úhrady žalovaného 48,88\nEur (z úhrady 635,35 Eur) žalobcom na ním vyčíslený úrok z omeškania s odôvodnením, že žalovaný\nneuviedol, ktoré záväzky úhradou sumy plní, nakoľko žalovaný čiastočnú úhradu 653,35 Eur uskutočnil\nv čase, keď žalobca uplatňoval províziu jednou sumou bez vyčísleného úroku z omeškania (december\n2016). Keďže žalovaný nárok žalobcu na benefity vo výške 1.160,- Eur a náhradu za cenu zájazdu vo\nvýške 1.546,- Eur neuznával, je zrejmé, že platil ním sčasti uznanú pohľadávku titulom provízií.\n15. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka\núčinného od 15.01.2009, čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. Pri určení začiatku omeškania\nvychádzal z kogentných ustanovení § 660 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka. V Zmluve o obchodnom\nzastúpení mali zmluvné strany upravenú splatnosť provízie v čl. V bod. 3 Zmluvy tak, že provízia\nje splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca od pripísania poistného na účet zastúpeného a jeho\nspárovania s príslušným predpisom poistného stanoveného zastúpením, ako aj v Províznom poriadku\npodľa jednotlivých produktov. Pri stanovení začiatku omeškania vychádzal z rozpisu províznych\npredpisov (č. l. 191), ktorý uvádzal splatnosti jednotlivých provízií a z návrhu na zmenu žaloby (č. l.\n200), kedy súd z dôvodov vyššie v odôvodnení rozsudku uvedených započítal platbu žalovaného zo dňa\n14.12.2016 na úhradu nárokov pod položkou 1 až 8 v celosti a zostatok vo výške 205,19 Eur na úhradu\nčasti položky č. 9 (U., T.). Keďže nároky uvedené v bode II návrhu na zmenu žaloby boli žalovaným\nzaplatené, resp. späťvzaté, je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zostatku pod\npoložkou č. 9 splatným 20.6.2016, preto súd prvej inštancie ustálil začiatok omeškania deň nasledujúci\npo dni splatnosti, t. j. deň 21.6.2016.\n16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobca\nžalobou žiadal priznať istinu 3.996,91 Eur, úspech mal v sume 447,88 Eur (ako súčet sumy 149,73 Eur a\nsumy 298,15 Eur), v percentuálnom vyjadrení 11%, zároveň 89% jeho neúspech, čo predstavuje celkový\núspech žalovaného 78% (89% - 11%), preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 78%. Súd prvej inštancie k rozhodnutiu o trovách uviedol, že je pravdou, že v priebehu\nkonania žalovaný uhradil provízie vo výške 653,35 Eur dňa 14.12.2016, avšak žalobca nezobral v tejto\nčasti žalobu späť, preto nemohol posudzovať túto čiastočnú úhradu v intenciách ustanovenia § 256\nCSP a rozhodnúť o povinnosti strany, ktorá by zavinila čiastočné zastavenie konania nahradiť trovy\nprotistrane. Žalobca zobral žalobu späť iba ohľadne sumy 149,73 Eur a sumy 6,54 Eur.\n17. Nárok žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo\nvýške 360,- Eur (9 x 40,- Eur) súd prvej inštancie posúdil podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka\nv spojení s § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a žalobcovi priznal len náhradu vo výške 40,- Eur. Z\ncitovaného ustanovenia vyplýva, že paušálna náhrada v tejto výške je spojená s uplatnením pohľadávky,\nv danom prípade bola pohľadávka pozostávajúca z viacerých nárokov uplatnená jednou žalobou,\npreto bol toho názoru, že paušálna náhrada vo výške 40,- Eur sa viaže k uplatneniu pohľadávky, t.j.\nprocesnému úkonu podania žaloby, nie ku každej neuhradenej faktúre, resp. ku každému uplatnenému\nnároku.\n18. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o\ntrovách konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď podľa žalobcu súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,\nkeď podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v úvode\nodvolania sumárne uvádza, že si žalobou uplatnil nárok pozostávajúci z troch položiek, a to nároku na\n\nbenefity v celkovej výške 1.060,- Eur, náhrady za zrušenú účasť na zájazde v USA v sume 1.546,- Eur\na nárok na vyplatenie základnej provízie v celkovej výške 1.368,02 Eur. Žalobca poukazuje na to, že\nprvý rozsudok vo veci samej bol odvolacím súdom zrušený v celom rozsahu ako arbitrárny, vynesený\nbez relevantného dokazovania a náležitého zdôvodnenia.\n19. Vo vzťahu k posúdeniu nároku na základné provízie žalobca namieta, že pre zvolený komplikovaný\nspôsob sumarizácie mu súd prvej inštancie priznal nárok v nižšej sume ako bolo dôvodné, a to 298,15\nEur, hoci správne má byť 539,69 Eur. Žalobca poukazuje na podanie zo dňa 09.09.2020, ktorým\nzosumarizoval nárok podľa jednotlivých položiek provízií, ktorých vyplatenie si uplatňoval žalobou a\npripustenou zmenou žaloby. Podľa žalobcu bolo ustálené, že nárok sa dôvodne týkal nasledovných\nsplatných mesačných provízií:\n- splatná 20.10.2015 v sume 30,99 Eur (klienti Y. V., J. V., Q. T.Á., Q. W.),\n- splatná 20.11.2015 v sume 93,41 Eur (X. G., L. Z., L. W., X. S.),\n- splatná 20.12.2015 v sume 19,18 Eur (GEDOS, s.r.o., Y. O.),\n- splatná 20.01.2016 v sume 5,09 Eur (Q. J.),\n- splatná 20.02.2016 v sume 18,69 Eur (Q. Š.),\n- splatná 20.03.2016 v sume 96,- Eur (R. B.),\n- splatná 20.04.2016 v sume 40,80 Eur (B. X.),\n- splatná 20.05.2016 v sume 144,- Eur (H. W.),\n- splatná 20.06.2016 v sume 534,- Eur (W. U., Y. T.),\n- splatná 20.04.2015 v sume 23,54 Eur (Y. W.),\n- splatná 20.05.2015 v sume 13,20 Eur (T. W.),\n- splatná 20.08.2015 v sume 13,20 Eur (T. W.),\n- splatná 20.09.2015 v sume 22,10 Eur (B. L.),\n- splatná 20.10.2015 v sume 73,66 Eur (Sentrans, s.r.o., W. Š.),\n- splatná 20.02.2016 v sume 84,- Eur (Daniel Jursa),\n- splatná 20.04.2016 v sume 6,54 Eur (X. S. PZ 1370002282), vo veci tohto nároku bola žaloba vzatá\nspäť,\n- splatná 20.06.2016 v sume 78,- Eur (W. U., R. W.),\n- splatná 20.11.2016 v sume 4,95 Eur (J. P.).\nŽalobca uvádza, že po podaní žaloby žalovaný predložil Vyúčtovanie provízií a vykonal čiastočnú\núhradu v sume 635,35 Eur dňa 14.12.2016 (ide o vyúčtovanie provízií za obdobie od 01.11.2016 do\n31.11.2016, o ktorom žalovaný vyhlásil, že ide o celkové vyúčtovanie nároku za obdobie po ukončení\nzmluvy vyhotovené 07.12.2016), žalobca v nadväznosti na vyúčtovanie provízií vykonal rekapituláciu\na konkrétne uviedol, na úhradu ktorých položiek započítal prijatú platbu, vrátane započítania úroku\nz omeškania, na ktorý si žalobca v priebehu konania uplatnil nárok listom zo dňa 28.06.2017. Z\nvyúčtovania provízií podľa žalobcu nebolo možné zistiť, ktoré položky provízií boli poukázanými platbami\nuhradené. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný mesačne nárok na provízie vyúčtovať a poukázať na\núčet žalobcu, súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, kto mal povinnosť vyúčtovať (a aj vyplatiť)\nprovízie, hoci je kľúčová. Žalobca namieta, že žiadal súd, aby žalovanému uložil edičnú povinnosť\npredložiť súdu kompletné vyúčtovanie nároku na provízie za rozhodné obdobie, čo súd prvej inštancie\nneakceptoval, akceptoval zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že jeho informačný systém neumožňuje\nspätné vyhotovenie vyúčtovania, súd sám sťažil vecné posudzovanie nároku, keď zvolil komplikovaný\nvlastný spôsob rekapitulácie nárokov na provízie. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevyvodil\nžiadne závery zo zavádzajúcej svedeckej výpovede Y. X., ktorá viedla agendu provízií, ktorá tvrdila,\nže provízny systém žalovaného neumožňuje generovať provízie po skončení zmluvnej spolupráce s\nklientom a najmä sa odmietla vyjadriť, či vyúčtovanie provízií zo dňa 07.12.2016 je úplné.\n20. Žalobca v odvolaní uvádza, že rekapituloval nárok nasledovne: žalobou uplatnil nárok na zaplatenie\nprovízií v sume spolu 1.368,02 Eur, z rekapitulácie nárokov súdom v bodoch 39 až 48 napadnutého\nrozsudku súd dospel k záveru, že:\n- žalovaný v konaní uznal nárok na provízie: 1.126,16 Eur vo vyúčtovaní z 07.12.2016 a dodatočne nárok\nz poistných zmlúv: 21,18 Eur (L. 6101179441), 4,95 Eur (P. 7000011006), 66,18 Eur (8005001598),\n-súd prvej inštancie (v bode 42 rozsudku) uznal aj nárok na províziu: 7,48 Eur (Š. 7010027281), 26,40\nEur (W. 6110000159), 23,54 Eur (W. 610107635), teda spolu (1.126,16 + 149,73) = 1.275,89 Eur, súd\nprvej inštancie uvádza súčet 1.272,78 Eur.\n\n21. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku na provízie v prípadoch položiek\n84,- Eur (Y. č. 1360012181, pol. 15) a 60,- Eur (W.H.J. č. 1360013073, pol. 17), nakoľko ho súd\nprvej inštancie zaťažil dokazovaním negatívnej skutočnosti, že mu provízia nebola vyplatená. Žalobca\npovažuje záver súdu prvej inštancie, že tieto provízie neboli zahrnuté v sume 144,- Eur, ktorá bola\nsúčasťou vyúčtovania zo dňa 07.12.2016, sám žalobca prijaté platby nikdy s províziami v prípadoch Y.,\nW.H.J. nespároval. Žalobca považuje za nesporné, že v uvedených prípadoch mu nárok na provízii v\nsume 144,- Eur vznikol a táto vyplatená nebola, celkovo teda bol v konaní uznaný a preukázaný nárok\nna provízie (1.275,89+144,-) v sume 1.419,89 Eur. Z položiek žalovaného mu na započítanie súd prvej\ninštancie uznal preplatok na kafetériu 2,09 Eur. Od sumy 1.419,89 Eur treba odpočítať sumu 6,54 Eur\nako províziu S., kde žalobu vzal späť a sumu 15,49 Eur (provízia, na ktorú nevznikol nárok Q. T.), k\núhrade by ostalo podľa žalobcu 1.397,85 Eur (správny výpočet 1.419,89-2,09-15,49-6,54 = 1.395,77\nEur, pozn. odvolacieho súdu). Žalobca na úhradu uznaného dlhu poukázal 653,35 Eur dňa 14.12.2016\na sumu 176,67 Eur dňa 15.12.2017 (takto by bol zbytok 565,75 Eur počítajúc od 1.395,77 Eur, pozn.\nodvolacieho súdu), zápočet v podaní zo dňa 28.06.2017 súdu preukázal, pričom tiež sumu 48,- Eur\nzapočítal na úrok z omeškania (na príslušenstvo), ktorý si voči žalovanému podaním osobitne mimo\nžaloby riadne uplatnil a započítal, nakoľko žalovaný neurčil, ktoré záväzky plní. Po zápočte prijatých\nplatieb 653,35 Eur a 176,67 Eur zostali z preukázaného nároku neuhradené provízie pod položkami: č.\n9 U. zostatok 377,69 Eur, č. 15 Y. zostatok 84,- Eur a č. 17 W.H.J. zostatok 78,- Eur, správne mal súd\npodľa žalobcu priznať 539,69 Eur (Y., W.H.J.Á., viď bod 16).\n22. Žalobca ďalej namieta nesprávnosť záverov aj vo vzťahu k nároku na príslušenstvo, keď nezohľadnil,\nže vymáhané provízie predstavujú samostatné pohľadávky so samostatným dátumom splatnosti a ustálil\npre dlžné pohľadávky (ako celok) začiatok omeškania 21.06.20216, nerešpektujúc skoršie termíny\nsplatnosti dlžných pohľadávok vyplývajúce z dôkazov. Jediný použiteľný dôkaz, o ktorý súd mohol oprieť\nkonštatovanie, ktoré provízie boli aj skutočne uhradené, sú započítacie úkony žalobcu, na ich podklade\nmal súd prvej inštancie vniesť do nárokov na provízie a ich úhrady potrebný systém a prehľad, tieto však\nnezohľadnil, preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie vecne aj právne za chybné.\n23. Žalobca namieta zamietnutie nároku na vyplatenie benefitov, poukazuje na podanie zo dňa\n10.11.2020, kde pripojenými dokladmi doložil dôvodnosť uplatnených nárokov podľa jednotlivých titulov\na zdôrazňuje, že interné predpisy žalovaného upravujú priznávanie benefitov ako súčasť dojednaných\nzmluvných podmienok, kde po ich splnení vzniká nárok. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie\nsa zameral na prevzatie argumentácie žalovaného, ktorá presadzovala nenárokovateľnosť benefitov,\nnevzal do úvahy, že nárok na benefity je uplatňovaný aj za obdobie, kedy žalobca nebol vo výpovedi, bol\naktívny až do zániku zmluvy. Žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že nevyvodil žiadny záver z emailovej\nkomunikácie žalobcu s J. Y., ktorý z titulu pracovnej pozície u žalovaného žalobcovi potvrdil, že budú\nvoči nemu dodržané všetky náležitosti v zmysle zmluvy, zamietnutie nároku podložil iba účelovými\ntvrdeniami svedka Y. a emailovou komunikáciou žalovaného, ktorá zavádzajúcim spôsobom nároky\nspochybňovala, bez toho aby nárok starostlivo posúdil a vyhodnotil podľa obsahu interných smerníc.\nPokiaľ ide o príspevok na kafetériu 100,- Eur mesačne, žalobca preukázal, že dohoda v tomto smere bola\nreálne plnená až do doby, keď sa žalovaný rozhodol ju neplniť. Súd prvej inštancie ako argumentáciu\npoužil fingované potvrdenie o väzbe nároku na kafetériu na dosiahnutú produkciu vyhotovenú účelovo\ndodatočne, hoci údajný preplatok 93,76 Eur neskôr ako procesnú obranu pri započítaní neuznal. Žalobca\nza absurdný považuje argument, že benefity resp. ich časť bola určená pre klientov žalobcu. Nárok na\nbenefity sa posudzuje vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ich príjemcom je žalobca a benefity\nmal dostať v čase, keď tieto mohol poskytnúť klientom. S otázkou peňažnej náhrady za protiprávne\nneposkytnuté benefity sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a s tvrdeniami žalobcu sa v rozsudku\nnevysporiadal.\n24. Žalobca považuje za nesprávne napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k nároku na peňažnú náhradu\nza zmarenú účasť na zájazde do New Yorku, má za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal\ns tvrdeniami žalobcu, zúžil sa na opakovanie obrany žalovaného o kúpe kufra. Podľa žalobcu neobstojí\nargument o nenárokovateľnosti účasti na zájazde. Je nesporné, že na základe pracovných výsledkov\nžalovaný potvrdil žalobcovi účasť na konkrétnom termíne zájazdu a dal mu organizačné pokyny\nk nástupu. Z uvedeného rozhodnutia žalovaného žalobcovi vznikol právny nárok. Potvrdená účasť\nna zájazde prestavuje majetkovú hodnotu, ktorí žalobca nadobudol. Žalovaný nepreukázal žiadny\nrelevantný zákonný dôvod na jednostranné odňatie majetkovej hodnoty, ktorú priznaná účasť na zájazde\npredstavuje. Postup žalovaného bol nepochybne nezákonný, tvrdenie súdu o neprofesionálnom postupe\n\nnezákonnosť nevylučuje a žalobcovi postupom žalovaného vznikla majetková (aj morálna) ujma. Postup\nžalovaného preto napĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.\n25. Žalobca považuje za nesprávny aj výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania, v\nžalobe sa spoločne uplatňuje nárok na zaplatenie viacerých samostatných pohľadávok, z ktorých každá\nmá vlastný termín splatnosti, od ktorého treba posudzovať rozsah omeškania. Spoločné uplatnenie\npohľadávok v žalobe nevytvára jednu pohľadávku. Z rovnakých dôvodov je chybné aj rozhodnutie o\nnáhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. V žalobe bolo spoločne uplatnených viacero\npohľadávok, a to aj z dôvodu procesnej hospodárnosti. Výklad uplatnený súdom prvej inštancie by viedol\nk tomu, že pre každú pohľadávku je potrebné podať samostatnú žalobu. Žalobca považuje za chybný\naj výrok o náhrade trov.\n26. Žalobca napokon namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že celý nárok na provízie bol uplatnený\ndôvodne, žalovaný sumu 829,67 Eur na úhradu provízií zaplatil v priebehu konania (po podaní žaloby) a\nžalobca súdu prvej inštancie navrhol, aby v tejto časti pre odpadnutie predmetu sporu konanie zastavil.\nAby sa predišlo pochybnostiam, žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 829,67 Eur (zodpovedajúcej\nuž vykonanej úhrade provízií) berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. V odvolacom konaní\nsa domáha zaplatenia: nároku na provízie 539,69 Eur, nároku na benefity 1.368,02 Eur a náhrady\nza zájazd 1.546,- Eur, spolu 3.145,69 Eur spolu s úrokom z omeškania s uplatnením pohľadávok a\nodvolacím návrhom navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 3.145,69 Eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne z istiny: 377,69 Eur od\n21.06.2016 do zaplatenia, 84,- Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, 78,- Eur od 21.06.2016 do zaplatenia,\n1.060,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, 1.564,- Eur od 12.05.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške spolu 360,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti\nkonania. Vo zvyšku súd konanie zastaví a rozhodne o povinnosti žalovaného žalobcovi nahradiť trovy\nprvostupňového konania v rozsahu určenom odvolacím súdom podľa miery úspechu v spore a trovy\nodvolacieho konania v rozsahu určenom odvolacím súdom.\n27. Po podaní odvolania žalobca doručil súdu podanie zo dňa 20.10.2021, v ktorom uviedol, že dňa\n24.08.2021 žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 461,50 Eur (v skutočnosti uhradil 461,59 Eur podľa\nbankového výpisu v prílohe podania žalobcu, č.l. 683, pozn. odvolacieho súdu), ktorá zodpovedá plneniu\npodľa napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalobca uviedol, že z\nuvedeného dôvodu berie späť žalobu v časti istiny 298,15 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne\nzo sumy 298,15 Eur od 21.06.2016 do 24.08.2021 a paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur. Uviedol, že\nzastavenie konania zavinil žalovaný a „upravil“ žalobu tak, že navrhuje, aby v merite odvolací súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.847,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne\nzo sumy 79,54 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 84,- Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, zo\nsumy 78,- Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.060,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia a zo sumy\n1.546,- Eur od 12.05.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatním pohľadávky\nvo výške 320,- Eur. O trovách konania navrhuje rozhodnúť podľa miery úspechu v spore a žalovanému\nuložiť náhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu určenom odvolacím súdom.\n28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal\nzaplatenia 3.996,91 Eur titulom nárokov zo zmluvy o obchodnom zastúpení, a to údajného nároku na\nbenefity vo výške 1.060,- Eur, na kompenzáciu zrušenej účasti na zájazde do USA vo výške 1.546,- Eur,\ntieto nároky žalovaný neuznáva vôbec; a nároku na vyplatenie základnej provízie za sprostredkované\npoistné zmluvy v celkovej výške 1.368,02 Eur, v prípade ktorých žalovaný pred rozhodnutím vo veci\nsamej uznal a vyplatil alebo voči vzájomným nárokom započítal provízie v celkovej výške 1.126,16\nEur, vo zvyšku nárok popiera. Spornou a nevyplatenou tak ostala zvyšná časť uplatnených nárokov\nžalobcu na vyplatenie základnej provízie vo výške 241,86 Eur, z tejto čiastky, ktorá ostala v konaní\nsporná a neuhradená/nezapočítaná, súd prvej inštancie žalobcovi priznal pôvodným medzičasom\nzrušeným rozsudkom 149,73 Eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu pôvodne zamietol. Žalovaný\nžalobcovi prisúdenú čiastku 149,73 Eur spolu s napadnutým príslušenstvom uhradil. Po zrušení celého\npôvodného rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, vrátane výroku o prisúdení 149,73 Eur s\npríslušenstvom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, žalobca naďalej požadoval zaplatenie nárokov na\nbenefity a náhrady za zájazd a zostávajúcu časť nároku na provízie, ktorých výšku z podaní žalobcu,\nvrátane predmetného odvolania, nikdy pre ich zmätočnosť nebolo možné jasne identifikovať čo do výšky.\nSúd prvej inštancie pri opätovnom prejednaní veci dospel z vykonaných dôkazov k takému ustáleniu\n\nskutkového stavu ohľadne nároku na provízie, že žalobca preukázal nárok na nezaplatený zostatok z\nneho vo výške 298,15 Eur, tento mu spolu s príslušenstvom priznal, v časti 149,73 Eur s príslušenstvom\nkonanie na základe späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil. Žalovaný žalobcovi novo prisúdenú čiastku\n298,15 Eur spolu s príslušenstvom medzičasom uhradil.\n29. Odvolanie žalobcu žalovaný považuje za nedôvodné. K nároku na benefity vo výške 1.060,- Eur\nžalovaný uvádza, že v zmysle interných smerníc žalovaného žalobcovi vznikol nárok na plnenie, ktorý\nmu kompetentní zástupcovia žalovaného mali potvrdiť v celom rozsahu, čo však v konaní nepreukázal.\nBenefity, za ktorých neposkytnutie žalobca požadoval peňažné plnenie, mu buď boli riadne poskytnuté\nalebo neposkytnutím mu nevznikla ujma, nakoľko tieto mal poskytovať klientom žalovaného, čo na\nsvoje vlastné náklady aj tak nerobil. Naviac platí, že benefity boli plnenia vecného charakteru pri plnení\nzmluvy; žalobca sa však domáha nároku peňažného, na ktorý podľa zmluvy nárok nemá. K nároku\nna kompenzáciu zrušenej účasti na zájazde do USA vo výške 1.546,- Eur platí, že prípadná účasť na\nzájazde sa riadila jasným znením interného predpisu (č. 1024/30 IS TA) s tým, že v zmysle tohto predpisu\nbola účasť naozaj nenárokovateľná. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť o výbere žalobcu na zájazd\na bez ďalšieho tento výber zmeniť a účasť žalobcu zrušiť. Rovnako platí, že účasť na (mimochodom\npracovnom) zájazde bolo plnenie vecného charakteru, žalobca sa domáha nároku peňažného, na ktorý\npodľa zmluvy o obchodnom zastúpení a ani podľa príslušného interného predpisu žiaden nárok nemá.\nOhľadom nárokov žalobcu na vyplatenie základnej provízie súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné\ndôkazy, posúdil tvrdenia sporových strán a s týmito sa v napadnutom rozsudku riadne a podrobne\nvysporiadal v odôvodnení. I keď žalovaný s jeho záverom nesúhlasí, rešpektuje ho a splnil ho bez toho,\naby v neúspešnej časti svojej obrany podal odvolanie.\n30. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu doručil odvolaciu repliku zo dňa 04.11.2021, odvolací\nsúd konštatuje, že čo do obsahu neobsahuje inú rozdielnu argumentáciu, ako bola obsahom jeho\nodvolania.\n31. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že voči žiadnemu z výrokov pôvodného medzičasom\nzrušeného rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal a žalobcovi prisúdenú čiastku 149,73 Eur\ns príslušenstvom uhradil. Po zrušení celého pôvodného rozsudku odvolacím súdom, vrátane výroku o\nprisúdení 149,73 Eur s príslušenstvom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol\nopätovne napadnutým rozsudkom a voči žiadnemu z výrokov tohto rozsudku žalovaný odvolanie\nnepodal a žalobcovi novo prisúdenú čiastku v časti rozsudku, v ktorej mu ukladal povinnosť plniť 298,15\nEur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.6.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú\ns uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur 24.8.2021 celú dobrovoľne splnil. Žalovaný zdôrazňuje,\nže žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými súd vo zvyšku\nžalobu zamieta a ukladá, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 78%.\nPo podaní odvolania žalobca podaním zo dňa 20.10.2021 zobral svoj návrh späť v časti, v ktorej súd\nprvej inštancie meritórne rozhodol a uložil žalovanému povinnosť plniť, hoci nikto túto časť rozsudku\nnenapadol odvolaním a žalovaný uloženú povinnosť dobrovoľne splnil v celom rozsahu. Žalovaný má\nza to, že časť rozsudku pod II. (druhý výrok pozn. odvolacieho súdu) nadobudla márnym uplynutím\nlehoty na podanie odvolania obom účastníkom právoplatnosť a žalobu tak v tejto časti už nemožno vziať\nspäť a ani konanie zastaviť, čo už žalovaný súdu uviedol v podaní zo 7.2.2022. Vo vzťahu k nárokom\nna benefity a náhradu za účasť na zájazde žalovaný v odvolacej duplike zotrval na argumentácii, ktorá\nbola obsahom vyjadrenia k odvolaniu. V prípade nároku na provízie, medzi účastníkmi nie je spor, že\nnárok na vyplatenie základných provízií žalobcovi vyplýva z uzavretej obchodnej zmluvy, spor je však o\nvýške týchto provízií. Žalovaný opakovane uvádza, že nárok na provízie je povinný preukázať žalobca;\nak sprostredkoval poistenie, musí sám vedieť, s kým, kedy a aké bolo upísané poistné a musí ako\nfinančný sprostredkovateľ vedieť súdu preukázať s poukazom na tieto skutkové okolnosti a príslušný\nprovízny predpis, aký je jeho nárok na prípadne nevyplatené provízie. Súd prvej inštancie postupoval\npodľa žalobcu pri dokazovaní správne, pretože edičnú povinnosť je účastníkovi možné uložiť len ak\nexistuje listina, ktorú by mal do konania vydať, pravidelné mesačné vyúčtovania provízií neexistujú a\nsúd takúto povinnosť nemôže uložiť, ibaže by šlo zo zmluvy o obchodnom zastúpení vyplývajúci nárok,\nktorého by sa žalobca ako prípadného plnenia zo zmluvy domáhal príslušným petitom. Vyúčtovanie\nprovízií, jediné, ktoré existuje, žalovaný súdu riadne predložil, v ňom uvedené provízie uznal a žalobcovi\nzaplatil dobrovoľne. Rovnako zaplatil aj čiastky, o ktoré podľa súdu prevyšovali zaplatenú výšku provízií,\na to z dôvodu, že súd prvej inštancie neuznal niektoré na zápočet namietané čiastky. Žalobca nebol v\nkonaní schopný sám preukázať nič, hoci ho ako v spore útočiacu stranu zaťažuje dôkazné bremeno.\n\n32. Žalobca k odvolacej duplike žalovaného doručil bez výzvy súdu vyjadrenie, odvolací súd konštatuje,\nže jeho obsahom je argumentácia zhodná s obsahom doterajších podaní. Žalobca zdôraznil, že uzavretá\nobchodná zmluva zaväzovala žalovaného vyhotoviť mesačné vyúčtovanie provízií a vykonať ich výplatu\na žalobcovi vo vzťahu k výplate provízií zmluva žiadnu povinnosť neukladala. K sporu prišlo z dôvodu,\nže žalovaný odmietal predložiť vyúčtovania provízií a vykonať úhrady. Zaplatenie podstatnej časti\nžalovaných provízií až po podaní žaloby potvrdzuje dôvodnosť podanej žaloby a to, že zastavenie\nkonania procesne zavinil žalovaný.\n33. Odvolací súd vyzval žalobcu na odstránenie vád nezrozumiteľného podania v časti odvolania, kde\nvzal žalobu späť v odvolacom konaní čo do sumy 829,67 Eur, a to, aby zrozumiteľne súdu uviedol, čoho\nsa v odvolacom konaní domáha, t. j. správne vyčíslil nárok čo do dôvodu a výšky a najmä špecifikoval\nnároky (čo do dôvodu a výšky), z ktorých pozostáva suma 829,67 Eur, v ktorej berie žalobu v odvolacom\nkonaní späť. K späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 829,67 Eur prišlo po tom, čo v merite rozhodol\nsúd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné v rozsahu napadnutom odvolaním. S\npoukazom na obsah podania a obsah súdneho spisu je zrejmé, že žalobca berie späť žalobu po podaní\nodvolania čo do sumy 829,67 Eur a trvá na žalobe čo do istiny vo výške 3.145,69 Eur, ktorá suma má\npozostávať z nároku na provízie vo výške 539,69 Eur, nároku na benefity 1.368,02 Eur a náhrady za\nzájazd 1.546,- Eur, ktorých numerický súčet však nepredstavuje istinu 3.145,69 Eur. Odvolací súd tiež\nzistil, že súčet späťvzatej istiny 829,67 Eur, sumy istiny, v ktorej bolo konanie už právoplatne zastavené\n(149,73 Eur a 6,54 Eur) a istiny, na ktorej žalobca trvá, nezodpovedá sume v konaní pôvodne žalovanej\nistiny 3.996,91 Eur (predmetu konania).\n34. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu podaním zo dňa 7.7.2024 doručeným 9.7.2024 uviedol, že\nuznáva, že v jeho podaní došlo k nepresnostiam, avšak považuje to za priamy dôsledok vyvolaný\npostupom súdu prvej inštancie, keď odmietol návrh žalobcu, aby zaviazal edičnou povinnosťou\nžalovaného vyúčtovanie korektnou formou predložiť. Žalobca uviedol, že si podanou žalobou uplatnil\nnárok na provízie spolu 1.368,02 Eur, v konaní bol ustálený jeho nárok v sume 1.419,89 Eur, čo však\nprevyšuje žalobu, preto je potrebné vychádzať zo sumy 1.368,02 Eur, od ktorej treba odpočítať súdom\nuznaný preplatok za kafetériu 2,09 Eur, províziu 6,54 Eur (S.), ktorú zobral žalobca späť a províziu 15,49\nEur (Q. T.), ktorý nárok nevznikol, nárok žalobcu by bol 1.343,90 Eur. Žalovaný uhradil po podaní žaloby\nsumu 653,35 Eur dňa 14.12.2016 a sumu 176,67 Eur dňa 15.12.2027, t.j. spolu 830,02 Eur. Prijaté platby\nžalobca započítal tak, že sumu 48,- Eur na úroky z omeškania uplatnené mimo žaloby a sumu 782,02\nEur na konkrétne položky provízie. Žalobca tak uvádza, že mu ostal neuhradený zostatok 561,88 Eur\n(1.368,02-782,02). Ďalej žalobca uvádza, že z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby v dvoch platbách\nuhradil 829,67 Eur, zobral v odvolacom konaní žalobu späť v časti o zaplatenie 829,67 Eur (správny súčet\nsumy 653,35+176,67 je 830,02 Eur, pozn. odvolacieho súdu). Pri čiastočnom späťvzatí však pochybil\nnezohľadniac sumy 149,- Eur (správne by malo ísť o sumu 149,73 Eur, pozn. odvolacieho súdu) a\n6,54 Eur, o ktorých už bolo konanie právoplatne zastavené, preto v časti 155,54 Eur ide o duplicitu pri\nspäťvzatí žaloby (správny súčet uhradených položiek na istine by mal byť 156,27 Eur, pozn. odvolacieho\nsúdu). Žalobca uvádza, že numerický súčet 3 individuálne špecifikovaných nárokov je chybný, chyba\nsúčtu vznikla pri opise položky benefity, keď oproti správnej sume benefitov 1.060,- Eur uplatňovanej v\nkonaní, bola uvedená nesprávna suma 1.368,02 Eur.\n35. Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia vyzval žalovaného vzhľadom na časť obsahu\npodania žalovaného zo dňa 07.07.2024 nadväzujúcu na obsah odvolania, kde vzal v odvolacom konaní\nžalobu späť v časti o zaplatenie 829,67 Eur, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby v označenej časti\nsúhlasí a v prípade nesúhlasu oznámil odvolaciemu súdu dôvody nesúhlasného stanoviska žalovaného.\n36. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu oznámil, že pokiaľ odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o\nzaplatenie 829,67 Eur s prísl. posúdi ako späťvzatie v časti žalobcom požadovanej istiny, so späťvzatím\nsúhlasí. Podľa obsahu podaní žalobcu, vrátane jeho ostatného podania, sa však obáva, že prednesy\nžalobcu stále nie sú súrodé a žalobca berie návrh späť aj v časti, ktorá už nie je predmetom odvolacieho\nkonania, nakoľko bola žalovaným zaplatená na základe pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie z\n23.11.2017, čo žalobca uznal ešte pred vynesením opätovného (druhého) rozsudku súdu prvej inštancie,\nkedy v časti istiny 149,73 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom a v časti istiny 6,54 Eur zobral žalobu späť\nprvýkrát podaním z 21.04.2021 a súčasne žalobca opomína, že žalovaný po vyhlásení napadnutého\nrozsudku titulom súdom priznanej istiny uhradil ďalších 298,15 Eur, stále v časti údajne nevyplatených\n\nprovízií a ani v tejto časti preto domnelý nárok žalobcu už nie je predmetom odvolacieho konania, pretože\nsa žiadna zo sporových strán neodvolala. Zo žalobcom v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku\nuplatneného nároku na provízie vo výške 1.211,75 Eur (pôvodne žalovaných 1.368,02 Eur po odpočítaní\nspäťvzatých 149,73 Eur a 6,54 Eur) žalovaný uhradil dňa 14.12.2016 z jeho strany nerozporované\nprovízie 653,35 Eur a titulom práve napadnutého rozsudku provízie vo výške 298,15 Eur spolu s\npríslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Správne by tak\npredmetom odvolacieho konania mala byť v časti žalobcom uplatnených provízií po späťvzatí z pôvodne\nuplatnených 1.368,02 Eur už len sporná čiastka 260,25 Eur, prípadne ešte menej (ak žalobca naozaj vzal\nžalobu späť v časti 829,67 Eur a nie 653,35 Eur), určite však nie 539,69 Eur, ako vo svojom ostatnom\npodaní uvádza žalobca. V prípade uplatnenej istiny titulom benefitov a nároku na zájazd do New Yorku\nsú sporné celé obe tieto čiastky, nakoľko ich súd prvej inštancie nevzhliadol ako dôvodné, žalobu v tejto\nčasti zamietol a žalobca sa voči tejto časti jeho rozsudku odvolal (numericky suma vychádza ako rozdiel\n1.368,02-653,35-6,54-149,73-298,15, pozn. odvolacieho súdu).\n37. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n38. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n39. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich\nodsekov primerane.\n40. Vzhľadom na doručené čiastočné späťvzatia žaloby, a to v odvolaní (viď. bod 27 odôvodnenia)\na v podaní zo dňa 20.10.2021 (viď. bod 28 odôvodnenia) bolo úlohou odvolacieho súdu primárne\nvyžiadať súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a následne podľa udeleného súhlasu, resp. v\nprípade nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby ustáliť predmet meritórneho prieskumu\nodvolania žalobcu vo zvyšku nároku nedotknutého späťvzatím. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný\nzaplatil v priebehu konania (po podaní žaloby) sumu 829,67 Eur na úhradu provízií a súdu prvej\ninštancie navrhol, aby v tejto časti pre odpadnutie predmetu sporu konanie zastavil; aby sa predišlo\npochybnostiam, žalobu v časti o zaplatenie sumy 829,67 Eur zodpovedajúcej už vykonanej úhrade\nprovízií berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Odvolací súd numerickým výpočtom zistil,\nže suma zodpovedajúca úhradám žalovaného nezodpovedá sume uvedenej žalobcom (keď žalobca\nna istinu zaplatil sumu 653,35 Eur + 149,73 Eur = 803,08 Eur). Ani súčet výšky provízií, o ktorých už\nbolo konanie právoplatne skončené (149,73+298,15+6,54), výšky provízie, v ktorej žalobca uvádza, že\nberie žalobu späť (829,67) a ktorej zaplatenia sa ešte domáha odvolacím návrhom (377,69+84+78) t.\nj. 1.823,78 Eur nekorešponduje so žalobou (predmetom konania), teda prevyšuje žalobu v tejto časti\nuplatneného nároku na zaplatenie provízií (keď žalobca sa z tohto právneho dôvodu v žalobe domáha\nlen zaplatenia sumy 1.368,02 Eur, resp. 1.272,78 Eur nevyplatené provízie a 95,24 Eur neoprávnene\nstrhnutá provízia).\n41. V podaní zo dňa 7.7.2024 žalobca na výzvu súdu zase uviedol, že od uplatnenej sumy 1.368,02\nEur treba odpočítať podľa výsledku dokazovania preplatok za kafetériu 2,09 Eur, províziu 6,54 Eur (S.),\nktorú zobral žalobca späť a províziu 15,49 Eur (Q. T.), ktorý nárok nevznikol, nárok žalobcu by bol\n1.343,90 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaný po podaní žaloby a pred rozhodnutím uhradil sumu 830,02\nEur (pozostávajúcu z úhrady zo dňa 14.12.2016 vo výške 653,35 Eur a z úhrady zo dňa 15.12.2017 vo\nvýške 176,67 Eur), čo započítal na úroky z omeškania uplatnené mimo žaloby v sume 48,- Eur a sumu\n782,02 Eur na konkrétne položky provízie a ostal neuhradený zostatok 561,88 Eur (1.368,02-782,02).\nOdvolací súd konštatuje, že žalobca tak v podaní opätovne uviedol inú sumu titulom provízií, ktorej\nsa v odvolacom konaní domáha, ako v odvolacom návrhu samotnom (kde uviedol sumu 539,69 Eur).\nŽalobca tiež uviedol, že pri čiastočnom späťvzatí žaloby pochybil, keď nezohľadnil sumy 149,- Eur (opäť\nnesprávna suma, pozn. odvolacieho súdu) + 6,54 Eur, o ktorých už bolo konanie zastavené, preto v časti\n155,54 Eur ide o duplicitu pri späťvzatí žaloby (tiež nesprávna suma, správne bolo konanie zastavené\nčo do sumy 156,27 Eur, t.j. 149,73+6,54). Žalobca aj v bode 6 podania ďalej uviedol, že numerický súčet\ntroch individuálne špecifikovaných a kvantifikovaných nárokov v závere odvolania a v odvolacom návrhu\nje chybný a uvádza, že numerický súčet troch nárokov 3.145,69 Eur je správny.\n\n42. Žalovaný na výzvu súdu na súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby poukázal na nesúrodé podania\nžalobcu a uviedol, že pokiaľ odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 829,67 Eur prísl. posúdi\nako späťvzatie v časti žalobcom požadovanej istiny, so späťvzatím súhlasí.\n43. Odvolací súd napokon rozhodol, že vo veci je potrebné nariadiť pojednávanie, nakoľko z podaní\nžalobcu nebolo možné ustáliť, v akom rozsahu vlastne berie žalobu späť a podmienený súhlas\nžalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako udelený súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby podľa § 370\nods. 2 CSP.\n44. Na pojednávaní vo veci dňa 21.01.2025 žalobca uviedol, že berie žalobu späť v sume 829,67 Eur,\npričom žalovaný so späťvzatím žaloby čo do sumy 829,67 Eur súhlasil. Odvolací súd preto s poukazom\nna vyššie citované ustanovenie § 370 ods. 1 až 3 CSP späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy\n829,67 Eur pripustil, napadnutý rozsudok v späťvzatej časti zrušil a konanie v časti o zaplatenie sumy\n829,67 Eur zastavil, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.\n45. Na späťvzatie žaloby v ďalšej časti o zaplatenie sumy 298,15 Eur s príslušenstvom a paušálnou\nnáhradou vo výške 40,- Eur podaním žalobcu zo dňa 20.10.2021 odvolací súd neprihliadal, nakoľko\nkonanie je v tejto časti právoplatne skončené a žalobca už nedisponuje právom v tejto časti vziať\nspäť. Späťvzatie žaloby je dispozičný úkon žalobcu, ktorým vyjadruje vôľu, aby sa o nároku (alebo\njeho časti) v súdnom konaní nerozhodovalo, čo vylučuje možnosť jeho realizácie po právoplatnosti\nrozhodnutia o ňom. Žalovaný ako aj sám uviedol, plnil na základe rozhodnutia, ktoré v tejto časti nebolo\nžiadnou zo strán napadnuté opravným prostriedkom. Z podania žalobcu zo dňa 20.10.2021 odvolací\nsúd bez pochybností ustálil, že jeho úmyslom bolo vziať žalobu späť práve v časti priznanej napadnutým\nrozhodnutím súdu prvej inštancie, teda nešlo o nejasné a nezrozumiteľné podanie.\n46. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\nuž raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací\nsúd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n47. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n48. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n49. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP sa oboznámil s obsahom podaní žalobcu a\nvyjadrení žalovaného v odvolacom konaní, s obsahom spisu súdu prvej inštancie, prejednal vec podľa §\n385 ods. 1 v spojení s § 384 ods. 1 CSP s nariadením pojednávania, pričom vzhľadom na potrebu presne\nustáliť (numericky) nárok žalobcu, zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi,\ntvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len v časti.\n50. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zmätočnosť podaní produkovaných žalobcom, ktorými\nodôvodňoval žalobu v časti uplatnených provízií, a to najmä vo vzťahu k výpočtom výšky nároku, ktorá\nprakticky od počiatku nezodpovedala súčtu žalovanej istiny, zmätočným zaúčtovaním úhrad žalovaného\npočas konania na nároky, ktoré v konaní uplatnené neboli, častými chybami v písaní a počítaní a\nduplicitným disponovaním s časťou nároku, o ktorej bolo konanie právoplatne skončené, v dôsledku\nčoho nebolo možné riadne ustáliť predmet konania, resp. predmet odvolacieho konania. Odvolací súd\ntak po preštudovaní obsahu spisu poukazuje na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nárokov\nz ukončenej zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa žaloby si uplatnil nárok na zaplatenie benefitov\nv celkovej výške 1.060,- Eur, náhradu za zrušenú účasť na zájazde vo výške 1.546,- Eur a nárok\nna vyplatenie základnej provízie v celkovej výške 1.368,02 Eur, numerický súčet takto uplatnených\nnárokov predstavuje sumu 3.974,02 Eur, žalobca sa však domáha zaplatenia istiny o 22,89 Eur vyššej,\nt. j. 3.996,91 Eur. Žalobca pri vyčíslení uplatnených nárokov na provízie vychádzal z ním spracovanej\ntabuľky (č.l. 6 spisu), ktorá bola súčasťou žaloby a z ktorej vyplýva, že voči žalovanému uplatňuje\npohľadávku na zaplatenie sumy 1.272,78 Eur z titulu neuhradených provízií a sumy 95,24 Eur, t.j.\n1.368,02 Eur, ale v tom istom podaní hneď v texte za tabuľkou (č.l. 7) uvádza, že sa z titulu provízií\ndomáha zaplatenia sumy 1.390,91 Eur. Odvolací súd konštatuje, že v časti neuhradených provízií už čo\n\ndo sumy 22,89 Eur bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súčet čiastkových nárokov uplatnených v žalobe\nmal byť správne 3.974,02 Eur. Povinnosťou žalobcu už v žalobe je uplatnený nárok správne vyčísliť a\nodôvodniť, nakoľko obligatórnou náležitosťou je žalobný návrh (petit), na rozdiel od úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku (zák. č. 99/1963Zb.) nepostačuje, aby bolo zo žaloby možné zistiť, čoho sa žalobca\ndomáha a nie je povinnosťou súdu opakovane prepočítavať a opravovať za stranu sporu chyby v písaní\na počítaní v takom rozsahu, že sa možno dôvodne domnievať, že nevenuje podaniam adresovaným\nsúdu náležitú pozornosť a odbornú starostlivosť.\n51. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti\nzamietnutia nároku na vyplatenie benefitov a náhradu účasti na zájazde, ktoré nároky neboli dotknuté\nčiastočným späťvzatím žaloby. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne\nsprávne. Pokiaľ sa týka posúdenia nárokov na zaplatenie benefitov v celkovej výške 1.060,- Eur,\npozostávajúcej zo sumy 400,- Eur ako nárok na reklamné predmety s logom ČSOB, 160,- Eur príspevok\nna marketingové účely a sumy 500,- Eur ako refundáciu nákladov na kafetériu, odvolací súd tu odkazuje\nodvolateľa na odseky 36 až 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu\nstotožňuje. Vo vzťahu k reklamným predmetom s logom ČSOB neobstojí argument prezentovaný\nžalobcom, že nárok na benefity sa posudzuje vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ich príjemcom\nje žalobca a benefity mal dostať v čase, keď tieto mohol poskytnúť klientom. Už z tejto odvolacej\nargumentácie žalobcu vyplýva, že reklamné predmety s logom ČSOB sú určené klientom žalovaného.\nAko správne uvádza súd prvej inštancie, v prípade splnenia podmienok uvedených v IP 2015/06, resp.\nIP 2015/36 vznikol žalobcovi nárok na naturálne plnenie, nie peňažný ekvivalent hodnoty reklamných\npredmetov a ich nedodaním v čase, keď aktívne pôsobil ako zástupca žalovaného by mu mohla\nprípadne vzniknúť škoda (znížením objemu sprostredkovateľskej činnosti a v príčinnej súvislosti s tým\nprípadne zníženie provízií), takýto nárok žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval. Rovnako tak\nzáver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik nároku na príspevok\nna marketingové účely vo výške 160,- Eur je vecne správny a riadne odôvodnený. Pokiaľ žalobca\nnamieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby nárok starostlivo posúdil a vyhodnotil podľa\nobsahu interných smerníc, argumentácia žalobcu je v priamom rozpore s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou nesprávneho vyhodnotenia príspevku\nna kafetériu, tu odkazuje odvolateľa na podrobné odôvodnenie na str. 24 a 25 napadnutého rozhodnutia.\nNámietku odvolateľa, že súd prvej inštancie ako argumentáciu použil údajne fingované potvrdenie o\nväzbe nároku na kafetériu na dosiahnutú produkciu vyhotovenú účelovo dodatočne, žalobca ničím\nnepreukázal, naopak, z interných predpisov, ktoré sú obsahom spisu, vyplýva viazanie poskytnutia\nrefundácie nákladov na kafetériu (nákup materiálu a občerstvenia) v % podiele z dosiahnutej HOP\nv príslušnom mesiaci za predpokladu minimálne stanovenej výšky HOP (5.000,- Eur). Odvolanie vo\nvzťahu k vyhodnoteniu tohoto nároku odvolací súd napokon hodnotí aj ako zmätočné, keď v inej časti\ntoho istého podania sám odvolateľ uvádza, že od nároku (na vyplatenie provízií) je treba odpočítať\n„podľa výsledku dokazovania preplatok za kafetériu 2,09 Eur“. Vo vzťahu k nároku na peňažnú náhradu\nza zmarenú účasť na zájazde do New Yorku podľa žalobcu neobstojí argument o nenárokovateľnosti\núčasti na zájazde, čo odôvodňuje tým, že žalovaný mu potvrdil účasť na konkrétnom termíne zájazdu\na dal mu organizačné pokyny k nástupu, preto mu vznikol právny nárok a potvrdená účasť na zájazde\npredstavuje majetkovú hodnotu, ktorú nadobudol. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia žalobcu\nv odvolaní je v priamom rozpore so znením interného predpisu žalovaného IP2014/30 IS TA, ktorý o.i.\nupravoval aj podmienky celoslovenského motivačného programu žalovaného (CMP), v rámci ktorého\nsa mohli full-time finanční agenti (FTA), oblastní riaditelia (OR) a regionálni riaditelia (RR) v internej\nobchodnej sieti žalovaného zúčastniť seminára v New Yorku v roku 2015. Interná smernica upravovala\npodmienky možnosti zúčastniť sa na tejto akcii, ktoré o.i. v bode 3 Špeciálne podmienky, upravovali, že\nvýhra CMP 2014 nie je nárokovateľná, rovnako uvádzali, že v individuálnych prípadoch môže riaditeľ\ndivízie vlastných FTP a OR alebo RR z CMP vylúčiť alebo naopak na záverečný zoznam pridať a\nžalovaný si vyhradil právo zrušenia účasti bez náhrady tým FTP, OR a RR, ktorí v čase uskutočnenia\nseminára nebudú mať platnú zmluvu o obchodnom zastúpení, mandátnu zmluvu, prípadne pracovnú\nzmluvu alebo budú vo výpovednej lehote. Žalobca sa za daných podmienok CMP nemusel zúčastniť. Z\nIP2014/30 IS TA jednoznačne vyplýva, že výhra v CMP nie je nárokovateľná a ani v prípade zrušenia\núčasti neprináleží žalobcovi náhrada, preto neobstojí odvolacia námietka, že by mu vznikol akýkoľvek\nprávny nárok potvrdením účasti na zájazde ani nárok na peňažnú náhradu v hodnote tohto zájazdu v\nprípade zrušenia jeho účasti v súlade s podmienkami interného predpisu. Pokiaľ žalobca namieta, že\npostup žalovaného napĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi a vznikla mu týmto postupom\nmajetková (aj morálna) ujma, potom bolo potrebné uplatnenie nároku žalobou o náhradu prípadnej\n\nškody, preukázať splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, ako\naj výšku škody (podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka je\númyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda a príčinná súvislosť\nmedzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a uplatnenou škodou spôsobenou týmto konaním).\nŽalobca si však v konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, uplatnil právo na plnenie vo výške ceny\nzájazdu ako nárokovateľné plnenie zo zmluvného vzťahu so žalovaným. Napadnuté rozhodnutie vo\nvzťahu k vyhodnoteniu nároku odvolací súd posúdil ako vecne správne.\n52. Žalobca v merite napokon napadol odvolaním aj rozhodnutie o nároku na základné provízie,\npričom odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný obsahom a rozsahom odvolania,\nako aj čiastočným späťvzatím žaloby v konaní pred odvolacím súdom, keď Civilný sporový poriadok\nnedáva odvolaciemu súdu právo voľby či úvahy, či pripustí späťvzatie a konanie nezastaví a vec\nmeritórne prejedná. Formulácia ustanovenia § 370 ods. 2 CSP umožňuje nepripustiť späťvzatie žaloby\npo rozhodnutí súdu prvej inštancie len v prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí,\ninak späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví, čo podľa ods.\n3 § 370 CSP platí primerane aj pre čiastočné späťvzatie žaloby.\n53. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, žalobca sa v prípade nárokov na zaplatenie\nzákladnej provízie v zmysle Provízneho poriadku domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 1.368,02\nEur. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k postupu súdu prvej\ninštancie a ustáleniu skutkového stavu vo vzťahu k tomuto nároku. Žalobca namieta, že pre zvolený\nkomplikovaný spôsob sumarizácie súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok v nižšej sume ako\nbolo dôvodné, nezaoberal sa otázkou, kto mal povinnosť vyúčtovať (a aj vyplatiť) provízie, hoci je\nkľúčová. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný mesačne nárok na provízie vyúčtovať a poukázať na\núčet žalobcu. Žalobca namieta, že žiadal súd, aby žalovanému uložil edičnú povinnosť predložiť súdu\nkompletné vyúčtovanie nároku na provízie za rozhodné obdobie, čo súd prvej inštancie neakceptoval\na akceptoval zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že jeho informačný systém neumožňuje spätné\nvyhotovenie vyúčtovania, sám sťažil vecné posudzovanie nároku, keď zvolil komplikovaný vlastný\nspôsob rekapitulácie nárokov na provízie.\n54. Odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného je v rozpore s obsahom spisu, z ktorého vyplýva,\nže súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie a uložil žalovanému edičnú povinnosť\npredložiť súdu kompletné vyúčtovanie nároku na provízie za rozhodné obdobie (od 01.09.2015 do\n31.07.2016). V súvislosti s týmto návrhom na vykonanie dokazovania je potrebné dať do pozornosti\nodvolateľa, že tak, ako návrh predložil žalobca, tento súd prvej inštancie vykonal (č. l. 151 spisu).\nOdvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. V. bod 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej\nmedzi stranami, podmienky vzniku nároku na províziu, výška provízie a spôsob jej výplaty sú upravené\npodľa jednotlivých produktov poistenia províznym poriadkom zastúpeného, podľa bodu 3 tohto článku je\nprovízia splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca od pripísania poistného na účet zastúpeného a jeho\nspárovania s príslušným predpisom poistného stanoveného zastúpeným. Ďalej, podľa bodu 5, dňom\nzániku zmluvy o obchodnom zastúpení zaniká zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií, okrem\nprovízie za uzatvorenie poistnej zmluvy, takzvanej základnej provízie v zmysle provízneho poriadku.\nOdvolací súd však konštatuje, že preukázanie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy pre unesenie\ndôkazného bremena nepostačuje, keď provízny poriadok (č. l. 47 a nasl.) upravoval aj ďalšie podmienky\npre vznik nároku na províziu. V prípade nároku na základnú províziu životného poistenia VARIO, nárok\nna výplatu základnej provízie vzniká v prvom a druhom roku platnosti poistnej zmluvy, a to vždy po\nzaplatení prvej splátky poistného v príslušnom poistnom roku a jeho spárovaní s predpisom poistného\ndátumu účinnosti zmluvy. V prípade produktu LIFE PLUS, nárok na výplatu základnej provízie vzniká po\nzaplatení každej splátky poistného za prvý poistný rok a jeho spárovaní s predpisom poistného najneskôr\nk dátumu účinnosti poistnej zmluvy. V prípade provízií za všetky produkty neživotného poistenia, nárok\nna základnú províziu za uzavretie zmluvy vzniká v prvom roku poistenia vždy po zaplatení poistného\npoistníkom a jeho spárovaní s predpisom poistného na príslušné poistné obdobie k dátumu účinnosti\npoistnej zmluvy.\n55. Pokiaľ žalobca namieta, že „nemal povinnosť čo dokazovať“ (pojednávanie dňa 21.01.2025),\nodvolací súd uvádza, že žalobcu jednoznačne zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania nároku v\nním uplatnenej výške a je potrebné konštatovať, že zaplatenie časti pohľadávky v priebehu konania\nžalovaným je vo výsledku dôsledkom uznania časti nárokov žalovaným a dobrovoľnej úhrady (i keď\n\nnepochybne po podaní žaloby), nie výsledkom úspešnej dôkaznej procesnej aktivity žalobcu. Uvedené\nplatí najmä vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre vznik nároku na jednotlivé provízie,\na to zaplatenie poistného klientom žalovaného sprostredkovaných žalobcom, keď návrh na uloženie\nedičnej povinnosti mal podľa názoru odvolacieho súdu smerovať k predloženiu dôkazov, z ktorých by\nvyplynulo splnenie tejto podmienky vzniku nároku (už zo žaloby je zjavné, že žalobca tvrdil konkrétne\ndátumy, kedy mu mal ten-ktorý nárok na províziu vzniknúť). Takéto a ani iné relevantné dokazovanie\nvšak žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol. Súd prvej inštancie v konaní vykonal\nvšetky navrhnuté dôkazy, ktoré smerovali k objasneniu skutkového stavu a v žiadnom prípade nie\nje možné konštatovať, že sťažil vecné posudzovanie nároku zvolením komplikovaného vlastného\nspôsobu rekapitulácie nárokov na provízie. Rekapituláciu nárokov sťažil sám žalobca nekonzistentnými\npodaniami a vlastným zmätočným procesným postupom.\n56. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevyvodil žiadne závery zo zavádzajúcej svedeckej\nvýpovede Y. X., ktorá viedla agendu provízií, ktorá tvrdila, že provízny systém žalovaného neumožňuje\ngenerovať provízie po skončení zmluvnej spolupráce s klientom a najmä sa odmietla vyjadriť, či\nvyúčtovanie provízií zo dňa 07.12.2016 je úplné. Odvolací súd nenachádza v napadnutom rozhodnutí\nžiadne skutkové závery, ktoré by boli v rozpore s výpoveďou svedkyne. Skutočnosť, že obsah výpovede\nsvedkyne nekorešponduje s tvrdeniami alebo predstavami žalobcu neznamená nesprávny procesný\npostup súdu prvej inštancie a ani to, že by na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam.\n57. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne aj právne chybné aj vo vzťahu k nároku\nna príslušenstvo, keď súd nezohľadnil, že vymáhané provízie predstavujú samostatné pohľadávky\nso samostatným dátumom splatnosti a ustálil pre dlžné pohľadávky (ako celok) začiatok omeškania\n21.06.2016, nerešpektujúc skoršie termíny splatnosti dlžných pohľadávok vyplývajúce z dôkazov.\nŽalobca tvrdí, že jediný použiteľný dôkaz, o ktorý súd mohol oprieť konštatovanie ktoré provízie boli aj\nskutočne uhradené, sú započítacie úkony žalobcu, tieto však nezohľadnil. Odvolací súd aj túto námietku\npovažuje za nedôvodnú, aj tu poukazuje na procesný postup žalobcu a odôvodnenie rozhodnutia v časti\núrokov z omeškania súdom prvej inštancie, keď je potrebné jednoznačne konštatovať, že žalobca sa\nžalobou zo dňa 16.08.2016 domáhal v prípade zaplatenia základnej provízie výlučne istiny. Z vyjadrenia\nžalovaného k žalobe jednoznačne vyplynulo, ktoré nároky žalobcu uznal a čiastočne uhradil (čiastočnou\núhradou 653,35 Eur dňa 14.12.2016, viď. bankový výpis č. l. 145, z ním uznanej sumy 961,45 Eur\nponíženej o vlastné vzájomné nároky, čo bolo z jeho procesného podania rovnako jednoznačné), keďže\nžalobca si uplatnil úrok z omeškania až podaním zo dňa 03.07.2017. Súd prvej inštancie tak vychádzal\nzo zhodných skutkových tvrdení vo vzťahu k týmto nárokom a vo vzťahu k neskoršiemu úkonu žalobcu,\nktorý započítaval túto úhradu žalovaného na iné nároky podľa vlastného uváženia, a to aj mimo žaloby,\nsúd prvej inštancie dospel správnemu záveru, ak na takéto započítanie neprihliadol. Súd prvej inštancie\nzohľadniac skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu na benefity vo výške 1.160,- Eur a náhradu za cenu\nzájazdu vo výške 1.546,- Eur neuznával, dospel k správnemu záveru, že je zrejmé, že žalovaný platil\nním sčasti uznanú pohľadávku na vyplatenie provízií. Odvolací súd dodáva, že z podania žalovaného\nani k inému záveru nie je možné dospieť. Tvrdenie žalobcu, že z vyúčtovania provízií nebolo možné\nzistiť, ktoré položky provízií boli poukázanými platbami uhradené, je úplne v rozpore s obsahom podania\nžalovaného.\n58. Súd prvej inštancie o úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka\núčinného od 15.01.2009, čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z. z. a pri určení začiatku\nomeškania vychádzal z kogentných ustanovení § 660 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka a čl. V bod. 3\nZmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého bola provízia splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca\nod pripísania poistného na účet zastúpeného a jeho spárovania s príslušným predpisom poistného\nstanoveného zastúpením, ako aj v Províznom poriadku a to podľa jednotlivých produktov. Pri stanovení\nzačiatku omeškania vychádzal z rozpisu províznych predpisov (č. l. 191), ktorý uvádzal splatnosti\njednotlivých provízií a z návrhu na zmenu žaloby (č. l. 200) a započítal platbu žalovaného zo dňa\n14.12.2016 na úhradu nárokov pod položkou 1 až 8 v celosti a zostatok vo výške 205,19 Eur na úhradu\nčasti položky č. 9 (U., T.). Keďže nároky uvedené v bode II návrhu na zmenu žaloby boli žalovaným\nzaplatené, resp. späťvzaté, je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zostatku pod\npoložkou č. 9 splatného 20.6.2016, a z tohto dôvodu ustálil začiatok omeškania deň nasledujúci po dni\nsplatnosti, t. j. deň 21.6.2016. Odvolací súd ďalej k uvedenému postupu dodáva, že odvolacím návrhom\nžalobca uplatnil úrok z omeškania z neuhradených provízií, od 21.06.2016 (v prípade istiny 84,- Eur\n\nod 1.2.2016, kde odvolací súd dospel k záveru, že tento nárok nebol pri absencii zhodných tvrdení\npreukázaný, ako uvádza v nasledujúcom odseku 58 odôvodnenia), zhodne s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, preto odvolací súd viazaný odvolacím návrhom nemohol ani v tejto časti odvolaniu vyhovieť.\n59. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že ho súd prvej inštancie nesprávne zaťažil\ndokazovaním negatívnej skutočnosti, že mu provízia nebola vyplatená v prípade provízie vo výške 84,Eur (Y. č. 1360012181, pol. 15) a 60,- Eur (W. č. 1360013073, pol. 17). Odvolací súd však konštatuje,\nže i v prípade týchto nárokov nie je možné posúdiť obsah podaní žalobcu inak ako zmätočný. Z\nobsahu spisu vyplýva, že súčasťou vyúčtovania zo dňa 07.12.2016, sú prvé 4 položky na č. l. 146,\nčo sumárne predstavuje 144,- Eur. Na č. l. 113 žalovaný predložil prehľad vzniknutých provízií, kde\núdaje pri čísle zmluvy 1360012181 korešpondujú so zmluvou s Y. (na č. l. 277), č. 1360013073 so\nzmluvou s W. (č. l. 280), žalovaný v konaní uviedol, že nárok priznal ako mimoriadnu províziu. Žalobca\nvšak prekvapivo tvrdí, že sám prijaté platby nikdy s províziami v prípadoch Y., W. nespároval. Ak teda\nžalovaným uznané provízie uvedené ako prvé štyri položky v ním uznanom vyúčtovaní sám žalobca\nneuznáva ako provízie za klientov Y., W., potom ani súd prvej inštancie nemohol v prípade týchto\npoložiek vychádzať zo zhodných tvrdení strán sporu a tak bol žalobca povinný preukázať vznik nároku\nna tieto provízie. I keď je potrebné súhlasiť so žalobcom, že ho súd prvej inštancie nesprávne zaťažil\ndokazovaním negatívnej skutočnosti, vytknuté pochybenie nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, a to nielen pre neunesenie dôkazného bremena, ale súčasne pre rozsah čiastočného späťvzatia\nžaloby v odvolacom konaní.\n60. Žalobca sa teda v prípade nárokov na zaplatenie základnej provízie v zmysle Provízneho poriadku\ndomáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 1.368,02 Eur, jednotlivé nároky špecifikoval v žalobe v\nprehľadovej tabuľke (č. l. 6 spisu) tak, že v celkovej sume 1.272,78 Eur ide o nevyplatené provízie a\nv sume 95,24 Eur ide o neoprávnene strhnuté provízie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie, že v časti nároku na zaplatenie sumy 95,24 Eur z titulu neoprávnene strhnutých provízií\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a odvolací súd dodáva, že ani bremeno tvrdenia, z celého obsahu\nspisu nie je možné zistiť, ktoré provízie z akého právneho dôvodu a kedy mu mali byť neoprávnene\nstrhnuté žalovaným. Vo vzťahu k vyhodnoteniu nárokov na zaplatenie sumy 6,54 Eur (S., späťvzatie),\nsumy 18,- Eur zo zmluvy č. 1360013034 (U.), na ktorú nevznikol žalobcovi nárok a sumy 0,92 Eur\nzo zmluvy č. 6101179441 (B. L.), ako aj provízie vo výške 15,49 Eur (Etela T.), ktorý nárok žalobcovi\nnevznikol (čo nebolo sporné), odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,\nrovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil započítanie sumy 2,09 Eur voči nárokom žalobcu z titulu\npreplatku príspevku na kafetériu.\n61. Rekapitulujúc predmet konania a predmet odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že\nžalobca si uplatnil titulom provízií sumu 1.368,02 Eur, od ktorej je potrebné odpočítať sumu 95,24\nEur (nepreukázané neoprávnene zrazené provízie, sumu 6,54 Eur (S., kde nárok nevznikol a zobral\nžalobu v tejto časti späť), sumu 18,- Eur (U., kde bol nárok preukázaný, resp. uznaný len v sume\n54,- Eur), sumu 0,92 Eur (L. kde bol nárok preukázaný, resp. uznaný len v sume len 21,18 Eur) a\nsumu 2,09 Eur (kafetéria), teda nárok žalobcu tak predstavuje 1.245,23 Eur (uznaná suma 15,49 Eur,\nT., nebola predmetom žaloby). Pri započítaní úhrad žalovaného na istinu vo výške 653,35 Eur dňa\n14.12.2016, sumy 149,73 Eur na základe prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie a sumy 298,15 Eur\nna základe druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní je potrebné konštatovať, že\nžalovaný zaplatil titulom provízií po začatí konania sumu 1.101,23 Eur, rozdiel 144,- Eur tak predstavuje\nsumu 144,- Eur, ktorá pri absencii zhodných skutkových tvrdení vzhľadom na vyjadrenie samotného\nžalobcu potom nebola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná (absentuje preukázanie\núhrady poistného). Odvolací súd však dodáva, že vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom\na dôvodmi odvolania z odvolacieho návrhu vyplýva, že žalobca sa domáhal zmeny napadnutého\nrozhodnutia tak, že mu odvolací súd prizná sumu 3.145,69 Eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne\nz istiny 377,69 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, 84,- Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, 78,- Eur od\n21.06.2016 do zaplatenia, 1.060,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, 1.564,- Eur od 12.05.2015 do\nzaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške spolu 360,- Eur,\nnásledne vzal žalobu späť čo do sumy 829,67 Eur v časti uplatnených provízií. Týchto sa ale v odvolacom\nkonaní domáhal vo výške 539,69 Eur. Nakoľko žalobca zobral v časti nároku na provízie žalobu späť\naž do sumy 829,67 Eur, odvolací súd tak nemôže dospieť k inému záveru, ako tomu, že sám žalobca\nsvojou dispozíciou so žalobou „vyčerpal“ predmet odvolacieho konania v časti nároku na provízie, keď\nide o sumu vyššiu ako nárok, ktorý ostal po rozhodnutí súdu prvej inštancie z jeho hľadiska sporný. Vo\n\nzvyšku nároku (benefity a náhrada za zájazd) odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n62. Ako dôvodné však odvolací súd posúdil odvolanie vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov\nspojených s uplatním pohľadávky, kde nárok žalobcu vo výške 360,- Eur (9 x 40,- Eur) posúdil podľa §\n369c ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. a žalobcovi priznal len\nnáhradu vo výške 40,- Eur, čo odôvodnil tým, že paušálna náhrada v tejto výške je spojená s uplatnením\npohľadávky, v danom prípade bola pohľadávka pozostávajúca z viacerých nárokov uplatnená jednou\nžalobou, bol toho názoru, že paušálna náhrada vo výške 40,- Eur sa viaže k uplatneniu pohľadávky, t.j.\nprocesnému úkonu podania žaloby, nie ku každej neuhradenej faktúre, resp. ku každému uplatnenému\nnároku. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/21 z\n1.12.2022, z ktorého vyplýva, že ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru\nalebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej\nlehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40,- Eur ako minimálna paušálna náhrada\nnákladov na vymáhanie, a tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/59/2021 uverejnené v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 11/2023, z ktorého vyplýva,\nže veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c\nods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry, a to aj v takom prípade, kedy si\npohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Musí však ísť o platby uskutočnené, ako\nodplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi\nverejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu (čl. 1 ods. 2 a čl. 2 bod\n1 Smernice 2011/7/EÚ). Týmto vymedzením sú konajúce súdy viazané, a preto pri rozhodovaní o nároku\nna paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka musia skúmať súvislosť\nmedzi každou obchodnou transakciou smerujúcou k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za\nodplatu a faktúrou nezaplatenou v termíne splatnosti, prípadne výzvou na zaplatenie za obchodnú\ntransakciu. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1\nObchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani\nna výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná automaticky po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.\n63. Odvolací súd je toho názoru, že každá z provízií uplatnených žalobcom predstavuje samostatnú\nodplatu za obchodné transakcie, resp. poskytnutie služby bez ohľadu na to, že ich žalobca uplatňuje\nspoločne v jednom súdnom konaní a je dôvodné napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmeniť. Žalobca\ndôvodne uplatnil v žalobe celkom viac ako 9 pohľadávok z titulu provízií (ktoré boli žalovaným aj uznané a\nzaplatené). Odvolací súd preto na odvolanie žalobcu zmenil napadnuté rozhodnutie v časti uplatneného\nnároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok tak, že uložil žalovanému\nzaplatiť žalobcovi z tohto právneho dôvodu ešte sumu 320,- Eur (nakoľko nárok čo do sumy 40,- Eur je\nprávoplatne prisúdený, bol obsahom druhého výroku rozhodnutia nenapadnutého odvolaním).\n64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n66. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n67. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n68. V časti nároku na náhradu trov konania žalobca na odvolacom pojednávaní dňa 21.01.2025 navrhol,\naby odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil dôvody osobitného zreteľa, ktoré vidí v dĺžke konania\na dôkaznej situácii, ktorej bol žalobca vystavený. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania, k návrhu žalobcu na zohľadnenie ním uvedených dôvodov hodných osobitného\nzreteľa sa nevyjadril.\n\n69. Odvolací súd k návrhu žalobcu uvádza, že pre posúdenie napadnutého rozhodnutia v časti trov\nprvoinštančného konania je potrebné vychádzať zo stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia,\npričom žalobca návrh na rozhodnutie o trovách konania podľa\n§ 257 CSP predniesol až v odvolacom konaní, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Úlohou\nodvolacieho súdu teda bolo posúdiť správnosť rozhodnutia o trovách konania vo väzbe na posúdenie\nrozhodnutia v merite, v odvolacom konaní nie je možné rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania\nmodifikovať z dôvodov, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Vo veci samej odvolací súd\nnevzhliadol nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, k čomu dodáva, že nesprávne\nodôvodnenie dôkazného bremena v časti zamietnutia nároku na zaplatenie sumy 144 eur bolo bez\nvplyvu na meritórne rozhodnutie. Pri rozhodovaní o trovách súd prvej inštancie správne vychádzal zo\nžalovanej istiny, preto ani zmena jeho rozhodnutia v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti náhrady trov\nkonania, keďže náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky (§\n121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a nebola predmetom samostatného konania. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správne potvrdil.\n70. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikujúc ustanovenia o trovách konania\npred súdom prvej inštancie (§ 396 ods. 1 CSP) posudzoval procesné zavinenie na zastavení odvolacieho\nkonania v časti o zaplatenie 829,67 Eur, v ostávajúcej časti predmetu odvolacieho konania pomer\núspechu žalobcu a žalovaného. Odvolací súd vychádzal z uplatnenej istiny, keď žalobca v odvolacom\nnávrhu zobral žalobu späť čo do sumy 829,67 Eur, predmetom odvolacieho konania vzhľadom na\npôvodný odvolací návrh žalobcu bol nárok na zaplatenie 3.145,69 Eur, čo mal byť sumár nároku na\nprovízie 539,69 Eur, nároku na benefity 1.368,02 Eur a náhrady za zájazd 1.546,- Eur (odvolací súd\nuvádza, že numerický súčet týchto čiastkových nárokov v odvolacom návrhu je správne 3.453,71 Eur, v\nprípade súčtu sumy 829,67+3.453,71 tak žalobca učinil predmetom odvolacieho konania sumu 4.283,38\nEur, t.j. sumu prevyšujúcu žalovanú istinu). Následne uviedol, že chyba súčtu vznikla pri opise položky\nbenefity, keď oproti správnej sume benefitov 1.060,- Eur bola uvedená nesprávna suma 1.368,02 Eur,\nteda predmetom odvolacieho konania bola suma 3.145,69 Eur a zobral späť žalobu v časti 829,67 Eur\n(čo by spolu predstavovalo sumu 3.975,36 Eur, ktorá ale prevyšuje výšku pohľadávky na istine, o ktorej\nešte nebolo právoplatne rozhodnuté, keďže v časti 454,42 Eur, t.j. 149,63+6,54+298,15) už bolo konanie\nprávoplatne skončené).\n71. Odvolací súd dospel k záveru, že pre potreby rozhodnutia o trovách odvolacieho konania, po ustálení\nzáveru o zavinení žalobcu na zastavení odvolacieho konania v časti o zaplatenie 829,67 Eur a záveru\no úspechu žalovaného v odvolacom konaní vo zvyšku nie je potrebné z dôvodu hospodárnosti zisťovať\nďalej percentuálny podiel žalobcu alebo žalovaného na výsledku z nasledovných dôvodov:\n72. V zastavenej časti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu trovy vynaložené žalobcom v odvolacom\nkonaní v žiadnom prípade považovať za trovy konania procesne zavinené žalovaným v zmysle § 256\nods. 2 CSP, nakoľko predpokladom povinnosti na náhradu trov v zmysle § 256 ods. 2 CSP je zavinené\nporušenie procesnej povinnosti, ktoré malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne.\nZa takéto zavinené porušenie procesnej povinnosti v žiadnom prípade nemožno považovať procesne\nnezodpovedné správanie žalobcu na súde prvej inštancie, keď po čiastočnej úhrade nezobral žalobu v\nzodpovedajúcej časti nároku späť. Tu odvolací súd poukazuje, že už aj pri prvej zmene žaloby, ktorú\nsúd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. 25Cb 291/2016-214 zo dňa 16.8.2017, žalobca napriek\nčiastočnej úhrade stále žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie plnej pôvodne žalovanej\nistiny 3.996,91 Eur. Skutočnosť, že žalobca súc zastúpený zástupcom z radov advokátov (v tom čase)\nzanedbal adekvátny procesný postup na súde prvej inštancie, v dôsledku ktorého súd prvej inštancie\nmusel vydať rozhodnutie aj o pohľadávke, ktorá už bola zaplatená a až v odvolacom konaní vzal žalobu\nčiastočne späť, nie je možné vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného.\n73. Vo zvyšku bol žalobca v odvolacom konaní neúspešný, pričom za úspech v odvolacom konaní nie\nje možné vyhodnotiť zmenu rozhodnutia v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,\nktorá je len príslušenstvom a nebola v posudzovanej veci samostatným predmetom konania.\n74. Odvolací súd sa potom zaoberal návrhom žalobcu, aby odvolací súd pri rozhodovaní uplatnil dôvody\nosobitného zreteľa, a to dĺžku konania a dôkaznú situáciu, ktorej bol žalobca vystavený. Podľa § 257\nCSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n\nOdvolací súd však uvádza, že citovanú normu nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek\na bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Každé rozhodnutie súdu, ktorým\núspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným\nrozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho\nprípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku zo zásady\nzodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).\nSúd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp.\nnemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.\nVýklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na\ncelkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry sú hranice sudcovskej úvahy dané\núčelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa\nlen ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania\n(§ 255 ods. 1 CSP), prípadne so zásadami zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP), (napr.\nuznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, alebo sp. zn. 5Cdo/67/2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012).\nÚstavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti tiež vyslovil názor, že ustanovenie § 257 CSP by\nmalo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch\nsporových strán, a to tak, že prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady\ntrov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá (III. ÚS 468/2021, alebo\nIII. ÚS 347/2022). Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady\ntrov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich\nprocesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Pokiaľ žalobca ako dôvody\nhodné osobitného zreteľa uvádza dĺžku konania, táto bola rovnaká pre obe strany sporu a nie je ju\nmožné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalobcu. Rovnako tak takým dôvodom\nnie je bližšie neodôvodnená dôkazná situácia, ktorej mal byť žalobca vystavený. Je vždy na rozhodnutí\nžalobcu zvážiť vedenie sporu pred všeobecným súdom, pri ktorom musí zohľadniť v kontradiktórnom\nsúdnom procese pred podaním žaloby na súd aj riziko dôkaznej núdze. Odvolací súd však tu dodáva,\nže v prejednávanej veci ani o takúto dôkaznú núdzu nešlo, nakoľko v časti provízií napokon žalovaný\nplnil dobrovoľne takmer celú žalovanú sumu a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá pre nedôvodnosť, čo\nnie je možné stotožňovať s neunesením dôkazného bremena.\n75. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/291/2016", "guid": "42dc2aae-0ff8-462c-8de0-4f98b983f7c1:d9e4cbf8-c111-4583-9f50-91b00f675ffd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9927c310-ddbd-4b75-9158-bc4348b46796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:e92ac6d6-fab3-48de-a9c9-65fd7a1fbde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.468.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.468.2021.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "68cba5eb-a091-475e-ae26-cf38d9421d21:53033f09-7b32-4fed-a3f7-93057c8ea59d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6117216788.1", "spisova_znacka": "3Cob/116/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/116/2018 z 30. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6117216788.1"}, {"guid": "42dc2aae-0ff8-462c-8de0-4f98b983f7c1:d9e4cbf8-c111-4583-9f50-91b00f675ffd", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/291/2016", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/291/2016 z 21. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42dc2aae-0ff8-462c-8de0-4f98b983f7c1:d9e4cbf8-c111-4583-9f50-91b00f675ffd"}], "citovane_v": []}