{"guid": "946becdc-93ec-4abc-a417-ab3585d3becd:1547c594-1618-4986-90fd-109f81052d4a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2", "spisova_znacka": "9CoPr/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/8/2025 z 25. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2025, sp. zn. 9CoPr/8/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2", "identifikacne_cislo": "1318202214", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1547c594-1618-4986-90fd-109f81052d4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoPr/8/2025\n1318202214\n25. 09. 2025\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : J. Š., nar. XX.\nX. XXXX, bytom trvale S. X, U., zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré\nGrunty 162, Bratislava, proti žalovanému : Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO :\n31 322 051, zastúpený : advokátska kancelária JUDr. Stanislav Ďurica s.r.o., Jégého 12, Bratislava, o\nurčenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. 12. 2023 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 346 v spojení s opravným\nuznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému\ndomáhala určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou žalovaného, doručenou\nžalobkyni dňa 14. 11. 2017, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorila so žalovaným\ndňa 31.5.2013 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonávala prácu na pracovnej pozícii Špecialista pre\nkľúčových zákazníkov. Pracovná pozícia žalobkyne sa zmenila dohodou o zmene pracovnej zmluvy\npodpísanou dňa 14.10.2015, kedy žalobkyňa začala vykonávať prácu na pozícii Regionálny riaditeľ. Odo\ndňa 27.5.2014 bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný so žalobkyňou dohodol v\npracovnej zmluve kratší pracovný čas 28 hodín 45 minút týždenne. Žalobkyňa mala zároveň uzatvorenú\nďalšiu pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas 10 hodín týždenne so zamestnávateľom Union zdravotná\npoisťovňa a.s. Dňa 14.11.2017 žalovaný písomne rozhodol o organizačnej zmene, ktorou bolo zníženie\npočtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej\nsiete, Sekcia podpory klientov o úväzok 1x28,75h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od\n1.12.2017. V dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene bola žalobkyni daná výpoveď v\nzmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zo dňa 14.11.2017, ktorú žalobkyňa osobne prevzala dňa\n14.11.2017 s tým, že pracovný pomer žalobkyne sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby,\nteda ku dňu 31.1.2018. Žalovaný vo výpovedi okrem iného uviedol: „Zamestnávateľ Vám ponúkol\nvoľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení o organizačnej zmene a ponuka voľného\npracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali žiadne z ponúknutých pracovných miest\na nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť\nVás ďalej zamestnávať....“. Je pravdou, že žalovaný skutočne žalobkyni ponúkol voľné pracovné miesta\nna základe predloženého oznámenia, avšak jej neponúkol všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal k\ndispozícii. Poverená zamestnankyňa žalovaného, p. X. T., pol hodinu po tom, čo bola výpoveď žalobkyni\nriadne doručená a jej prevzatie žalobkyňa potvrdila svojim podpisom, kontaktovala emailom žalobkyňu\ns oznámením, že ešte jedno voľné pracovné miesto majú k dispozícii, na ktoré zabudli. Na základe\n\nuvedeného mala žalobkyňa za to, že výpoveď je neplatná, nakoľko žalovaný si riadne nesplnil ponukovú\npovinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a žalobkyni neponúkol všetky\nvoľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii ešte pred doručením a podpísaním výpovede. Žalobkyňa\npoukázala na to, že ponukovú povinnosť vníma súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4 Cdo 306/2008) ako „povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu\ndohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému\nstavu, schopnostiam, a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je\nzamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem\ntoho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka\npráce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s\ndobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať“. Dňa 31.1.2018 žalobkyňa oznámila\nžalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaný\nnaďalej zamestnával aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii a za pracovných podmienok vyplývajúcich z\njej pracovnej zmluvy.\n2/ Žalobkyňa ďalej tvrdila, že u žalovaného pôsobí ako zástupca zamestnancov odborová organizácia Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union zdravotnej\npoisťovni, a.s. V mene odborovej organizácie koná Výbor odborovej organizácie ako kolektívny\nštatutárny orgán. V mene výboru odborovej organizácie potom koná jeho predseda. Žalobkyňa mala\nza to, že hmotnoprávnou podmienkou uvedenou v § 74 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ\ndoručil odborovej organizácii písomnú žiadosť o prerokovanie zamýšľanej výpovede a odborová\norganizácia, resp. odborový orgán má sedem pracovných dní na to, aby sa k tejto skutočnosti\nuskutočnilo zasadnutie odborového orgánu, ktorý ako kolektívny orgán túto skutočnosť prerokuje\na oznámi spätnú väzbu zamestnávateľovi. Ak spätnú väzbu zamestnávateľovi neoznámi, nastáva\nfikcia, že k prerokovaniu výpovede odborovou organizáciou došlo. Predpokladom však je doručená\npísomná žiadosť zamestnávateľa a prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. Žalovaný si z titulu\nprerokovania výpovede zavolal jedinú členku výboru odborovej organizácie, p. D. A., a predložil jej\npísomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 14.11.2017. Túto\nžiadosť žalovaný zároveň dal podpísať len p. D. A., ktorá svojim podpisom nemala len potvrdiť prevzatie\ntejto písomnosti určenej pre odborovú organizáciu, ale zamestnávateľ do tejto žiadosti o prerokovanie\nskončenia pracovného pomeru zároveň doplnil text: „Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne\nJ. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a\npoisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017“. Týmto úkonom prevzatia žiadosti\nčlenkou výboru však podľa žalobkyne k žiadnemu prerokovaniu skončenia pracovného pomeru zo strany\nodborovej organizácie nedošlo. Z tejto listiny nijako nevyplýva, akým spôsobom došlo k prerokovaniu\nvýpovede odborovým orgánom, práveže naopak, preukazuje, že k prerokovaniu výpovede odborovým\norgánom nikdy nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, pretože výbor (v zastúpení všetkými jeho členmi) túto\nvýpoveď nemal kedy prerokovať, keďže žiadosť zamestnávateľ predložil len jednej členke výboru. Žiadny\nprávny význam v tomto smere nemá skutočnosť, že si zamestnávateľ do tejto žiadosti naformuloval\nustanovenie o tom, že odborová organizácia výpoveď prerokovala a dal to podpísať jednej členke výboru\nodborovej organizácie, nakoľko k tejto skutočnosti nikdy nedošlo. Neexistuje ani žiadny zápis výboru\nzákladnej odborovej organizácie o tom, že došlo k prerokovaniu predmetnej výpovede. Pokiaľ ide o\npožiadavky kladené na riadne prerokovanie výpovede, žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015 zo dňa 29.9.2016 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4 Cdo 160/2012, sp. zn. 1 Cdo 72/2006, sp. zn. 1 M Cdo 2/2008, sp. zn. 5 Cdo 255/2008\na sp. zn. 5 Cdo 140/2010, ktoré sa zaoberali účelom ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ktorým je\nochrana zamestnanca, ako aj náležitosťami žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru\na možnosť zástupcov zamestnancov sa kvalifikovane vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na\nzáklade dostatočných a konkrétnych informácií o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. Podľa\nžalobkyne v jej prípade nebola výpoveď prerokovaná príslušným odborovým orgánom a zároveň ani\nnedošlo k predloženiu písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede v dostatočnom časovom predstihu\npred daním samotnej výpovede. Predmetná výpoveď nebola riadne vopred prerokovaná výborom\nodborovej organizácie, čím nebola splnená podmienka platnosti výpovede v zmysle ustanovenia § 74\nZákonníka práce.\n3/ Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať nárok na náhradu trov\nkonania. K nesplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa žalovaný uviedol, že v čase výpovede\n(dňa 14.11.2017) pracovné miesto vedúci/vedúca oddelenia kontaktných miest neexistovalo. O vytvorení\n\ntohto pracovného miesta rozhodlo predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadaní dňa 14.11.2017,\navšak išlo o rozhodnutie o vytvorení pracovného miesta do budúcna s účinnosťou od 1.12.2017.\nSúčasťou organizačnej štruktúry zamestnávateľa sa stalo pracovné miesto teda až dňom 1.12.2017.\nNapriek tomu po schválení vytvorenia tohto pracovného miesta zamestnávateľ v ten istý pracovný\ndeň, ako si splnil ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným vhodným voľným existujúcim pracovným\nmiestam, ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto vytvorené až dňom 1.12.2017, t. j. neexistujúce ku\ndňu výpovede. Žalovaný teda ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto, na ktoré sa ponuková povinnosť\nnevzťahovala, pričom išlo o ústretový krok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak by žalobkyňa mala\nzáujem akceptovať ponúknutú pozíciu, mohla uvedené žalovanému oznámiť a nepochybne by došlo\nk uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy. Žalobkyňa zrejme zvažovala aj túto ponuku, keďže\nako vyplýva z jej e-mailu zo dňa 15.11.2017, oznámila zamestnávateľovi, že ponuku si rozmyslí a\nbude ho informovať. V tej súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že organizačné zmeny v organizačnom\nútvare úsek internej siete súviseli s celkovým prebudovaním internej siete, ktoré začalo prezentáciou\nnového modelu na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 14.9.2017, kde nový model prezentoval\nnový riaditeľ úseku internej siete R. D.. Na základe tejto prezentácie a schválenia nového modelu\ninternej siete predstavenstvom na zasadaní 14.9.2017 došlo postupne k zníženiu počtu regiónov ako aj\nregionálnych riaditeľov zo vtedajších štyroch na súčasných dvoch. K prvému zníženiu počtu regiónov\na regionálnych riaditeľov došlo na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017, kedy došlo k\nzníženiu zo štyroch na tri, a k ďalšiemu zníženiu došlo od apríla 2018, kedy došlo k zníženiu z troch\nna dve. Na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017 došlo aj k vytvoreniu samostatného\noddelenia kontaktných miest a vytvorenia pracovného miesta supervízorky tohto oddelenia, čím došlo\nk zúženiu pôsobnosti regionálnych riaditeľov, ktorí už neriadia kontaktné miesta, a neskôr od apríla\n2018 aj k presunu oddelenia kontaktných miest ( na celom Slovensku ) z úseku internej siete do sekcie\nkomerčného poistenia. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zmeny v organizačnom útvare,\nv ktorom pracovala žalobkyňa, vychádzali zo zmeny organizačnej štruktúry, ktorá súvisela s celkovým\nprebudovaním obchodnej siete.\n4/ Pokiaľ išlo o prerokovanie skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou, žalovaný\ntvrdil, že dňa 14.11.2017 požiadal písomne odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia\npracovného pomeru. Podľa Štatútu Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva\na poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni a.s. je predseda výboru základnej organizácie oprávnený\nkonať v mene výboru ako štatutárneho orgánu ZO OZ. Predseda odborovej organizácie H. T.\nsvojím podpisom potvrdil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne bolo prerokované so ZO\nOZ. Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union\npoisťovni a.s. je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Zamestnávateľ u ktorého\nodborová organizácia pôsobí, nie je oprávnený ani povinný preskúmavať, kto za odborovú organizáciu\npotvrdí, že došlo k prerokovaniu výpovede, ani kto sa za odborovú organizáciu k prerokovaniu\ndostaví. Prerokovanie je podľa § 237 ods. 1 Zák. práce výmena názorov a dialóg medzi zástupcami\nzamestnancov a zamestnávateľom, teda nie prerokovanie interne vo výbore ZO OZ. Zamestnávateľ\npísomne požiadal Základnú organizáciu odborového združenia o prerokovanie skončenia pracovného\npomeru. Predseda ZO OZ potvrdil, že skončenie pracovného pomeru bolo so ZO OZ prerokované.\nŽalovaný poukázal na Veľký komentár k Zákonníku práce, Barancová a kol., C.H. Beck, 2017, komentár\nk § 63 ods. 2, podľa ktorého zamestnávateľ si splní ponukovú povinnosť aj ponúknutím jedného z\nviacerých voľných pracovných miest. Zamestnávateľ si teda ponukovú povinnosť splnil aj nad rámec\nsvojej zákonnej ponukovej povinnosti.\n5/ V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2019 žalobkyňa namietala, že zo zápisnice č.\n2015/27 nie je zrejmé zrušenie pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia\nkomerčného poistenia (región Západ). Tvrdila, že nebola informovaná o svojej nadbytočnosti, že najprv\njej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, ktorú odmietla\npodpísať, a až následne jej bola predložená výpoveď, z ktorej sa dozvedela, že je nadbytočná z dôvodu\norganizačných zmien uskutočnených rozhodnutím predstavenstva zo dňa 14.11.2017. Tiež poukázala\nna to, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) môže byť zamestnancovi daná len v prípade, ak bola\nzamestnancovi iná vhodná práca ponúknutá a zamestnanec nie je ochotný na ňu prejsť. V tomto prípade\nvšak bola žalobkyni doručená výpoveď spolu s oznámením o iných voľných pracovných miestach,\npričom v samotnej výpovedi už bolo formulované, že zamestnanec odmietol ponúknuté pracovné miesta.\nZamestnávateľ je však povinný splniť si z časového hľadiska ponukovú povinnosť pred tým, než pristúpi k\n\ndoručovaniu samotnej výpovede. Namietala aj to, že organizačná zmena bola účelová s cieľom podania\nvýpovede konkrétnemu zamestnancovi a teda žalovaný sledoval organizačnou zmenou iné ciele.\n6/ Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedol postupnosť organizačných zmien a vysvetlil\ncelkové prebudovanie internej siete, ktoré začalo prezentáciou nového modelu už na zasadnutí\npredstavenstva dňa 14.9.2017. Zmeny v organizačnom útvare, v ktorom pracovala žalobkyňa, boli\nskutočne podstatné a zrušenie jej pracovného miesta v žiadnom prípade nebolo účelové, smerujúce\nk daniu výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Žalovaný postupne prebudovával svoju obchodnú\nštruktúru, s čím súviselo zníženie počtu regiónov zo štyroch na tri a nakoniec na dva a s tým súviselo\naj rovnaké zníženie počtu regionálnych riaditeľov, pričom v dvoch regiónoch a s dvomi regionálnymi\nriaditeľmi žalovaný stále funguje. Táto zmena nebola náhla a neočakávaná, súvisela s celkovým\nprebudovaním obchodnej siete, ktoré bolo prezentované na rokovaní predstavenstva už v septembri\n2017. Žalobkyni už pred organizačnou zmenou bolo ponúknuté pracovné miesto partnership manager,\nčo svedčí o snahe udržať zamestnanca u zamestnávateľa aj po organizačnej zmene, bolo jej tiež\nponúknuté pracovné miesto vedúca oddelenia kontaktných miest na ktoré sa ponuková povinnosť\nnevzťahovala. Žalovaný ďalej tvrdil, že najprv písomne oznámil žalobkyni organizačnú zmenu spolu s\nponukou voľných pracovných miest, a keďže ani jednu z ponúk žalobkyňa neprijala, bola jej doručená\nvýpoveď. K tomu ešte uviedol, že žalobkyni dňa 14.11.2017 predložil písomné oznámenie o organizačnej\nzmene a ponuke voľných pracovných miest s uvedením, že odpoveď k ponuke žiada zamestnávateľ\nobratom, na tomto oznámení. Keďže žalobkyňa nereflektovala na ponúkané pracovné miesta, dal jej\nžalovaný výpoveď. Žalobkyňa si žiaden čas na rozmyslenie si ponuky zamestnávateľa nevyžiadala.\n7/ Pokiaľ ide o skutkový stav, neboli sporné tvrdenia strán o uzavretí pracovného pomeru medzi\nžalobkyňou a žalovaným a o práci, ktorú žalobkyňa pre žalovaného vykonávala. Z predložených\nlistinných dôkazov vyplynuli tieto skutočnosti :\n8/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.9.2017 vyplynulo, že p.\nD. predložil návrh nového modelu internej siete od roku 2018 s tým, že hlavným cieľom je zefektívnenie\nnákladov a zabezpečiť výrazný rast predpisu poistného. Predstavenstvo návrh schválilo so scenárom\n„open to the whole market“.\n9/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.11.2017 vyplynulo, že\npredstavenstvo v rámci 4. bodu programu schválilo s účinnosťou od 1.12.2017 celkom dvadsaťpäť zmien\nv Sekcii komerčného poistenia a sekcii zdravotného poistenia, a to zrušenie útvarov, premenovanie\na presun útvarov, vytvorenie nových organizačných útvarov, presunutie pozícií medzi útvarmi alebo\nzrušenie pozícií. Okrem toho v rámci 5. bodu programu predstavenstvo schválilo celkom osem\norganizačných zmien v Úseku internej siete, Sekcie komerčného poistenia, medzi inými zmenami aj\nzrušenie organizačných útvarov - Región Západ, Región Východ, Región Sever a región Juh a zníženie\npočtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej\nsiete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 hod./týždenne (región Západ).\n10/ V písomnej žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.11.2017 žalovaný\nuviedol: V zmysle § 74 Zákonníka práce Vás žiadame o prerokovanie skončenia pracovného pomeru\nzamestnankyne J. Š. nar. XX.X.XXXX z organizačných dôvodov. Dôvodom skončenia pracovného\npomeru je rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.11.2017 o znížení počtu pracovných miest a o\nzrušení pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka - Región Západ, Úsek internej siete, Sekcia\nkomerčného poistenia s účinnosťou od 1.12.207. Vzhľadom na túto organizačnú zmenu sa stala\nuvedená zamestnankyňa s účinnosťou od 1.12.2017 nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63 ods. 1\npísm. b) Zákonníka práce. Pod nižšie predpísaný text: Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne\nJ. Š.W. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a\npoisťovníctva pri Union poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017 H. T., predseda ZO OZ pri Union poisťovni, a.s.\nsa Jozef Vadkerty podpísal.\n11/ V oznámení o organizačnej zmene a ponuke voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2018\nadresovanom žalobkyni žalovaný uviedol: Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013, v znení\nneskorších dodatkov, zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu Regionálny/a riaditeľ/-ka (región Západ). Predstavenstvo spoločnosti Union poisťovňa a.s. rozhodlo dňa 14.11.2017\npísomne o organizačnej zmene, ktorou je zrušenie pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka (región Západ),\n\na to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu schválilo. V súvislosti s organizačnou\nzmenou Vám ponúkame s účinnosťou od 1.12.2017 na výber 12 voľných pracovných pozícií v\nmieste výkonu Vašej práce, a to klientska poradkyňa na zákazníckom centre, špecialista informačnej\nbezpečnosti, digital trainee, asistent predstavenstva, systémový špecialista IT bezpečnosti, referent\npodpory externého predaja, špecialista vývoja produktov poistenia zodpovednosti, špecialista vývoja a\nprevádzky informačného systému online predaja služieb, klientsky poradca - BA, špecialista technickej\npodpory informačného systému, likvidátor poistných udalostí v poistení MV, špecialista upisovania\nkorporátneho rizika, špecialista pre rozvoj internej siete, vedúci oddelenia likvidácie poistných udalostí.\nŽiadnu inú vhodnú prácu Vám nevieme ponúknuť. Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na\ntomto oznámení.\n12/ V skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.11.2017 žalovaný uviedol : Na základe\npracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013 zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu\nRegionálny/-a riaditeľ/-ka (región Západ). Predstavenstvo spoločnosti Union poisťovňa a.s. rozhodlo dňa\n14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov\nna pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia o\núväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu\nschválilo. Zamestnávateľ Vám ponúkol voľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení\no organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali\nžiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme\nVám mohli ponúknuť, nemáme možnosť ďalej Vás zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v\nmieste, ktoré bolo s Vami dohodnuté ako miesto výkonu práce, z toho dôvodu končíme s Vami v zmysle\n§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer výpoveďou. Váš pracovný pomer sa skončí\nuplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba trvá dva mesiace a začne plynúť dňa 1.12.2017 a uplynie\ndňa 31.1.2017. Nakoľko Vaše pracovné miesto bolo s účinnosťou od 1.12.2017 zrušené a k 1.12.2017\nnemáme prácu, ktorú by sme Vám mohli prideľovať, počas plynutia výpovednej doby v mieste výkonu\npráce podľa Vašej pracovnej zmluvy, vznikli prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3\nZákonníka práce, pre ktoré nemusíte nastúpiť počnúc piatkom 1.12.2017 do práce.\n13/ Emailom zo dňa 14.11.2017 o 15:47 hod. pracovníčka žalovaného X. T. oznámila žalobkyni: Ahoj J.,\nv rámci ponukovej povinnosti sme ešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - Vedúci/a oddelenia kontaktných\nmiest, ktorá sa vytvára od 1.12.2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách daj\nnám vedieť, ak by si mala záujem. Vďaka.\n14/ Písomným oznámením zo dňa 31.1.2018 žalobkyňa v nadväznosti na skončenie pracovného\npomeru výpoveďou z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré jej bolo\ndoručené dňa 14.11.2017 oznámila žalovanému, že ho považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju ďalej\nzamestnávali aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii, ktorú mala dohodnutú v pracovnej zmluve, a to až\ndo právoplatného rozhodnutia súdu o platnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaný oznámenie\nprevzal dňa 31.1.2018.\n15/ Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného pracovala na pozícií regionálna\nobchodná riaditeľka pre oblasť Bratislava a západné Slovensko. Bola na polročnej zahraničnej ceste a po\nnávrate mala nového nadriadeného, p. D., ktorý bol prijatý členom predstavenstva p. X., pričom im bolo\nprezentované, že je to jeho bývalý spolupracovník. Po pár mesiacoch spolupráce s p. D. dochádzalo k\ntomu, že nemali úplne rovnaké názory, p. D. uviedol, že sa k nemu dostalo, že žalobkyňa ho ohovára a\nhovorí o ňom, že je na nich hnusný. Snažila sa to urovnať, vie, že o tom hovoril aj s jej kolegami a potom\nzačali spory. Začiatkom októbra 2017 v rámci telefonického rozhovoru došlo medzi nimi ku konfliktu,\nnásledne si ju zavolal. Keď prišla do zasadačky bola tam aj zamestnankyňa HR p. T. a predložili jej\ndohodu o ukončení spolupráce. S dohodou nesúhlasila, nechcela vôbec skončiť svoj pracovný pomer\na povedala, že dohodu nepodpíše. Vtedy naposledy videla p. D., následnú komunikáciu s ňou prevzal\np. X.. S ním sa zoznámila na začiatku mája 2017 po jej návrate zo služobnej cesty, takže on ju predtým\nnepoznal, a to bol dôvod prečo jej povedal, že má viac dôveru k p. D., ktorého pozná a ktorého priviedol\ndo firmy. Uviedol, že vie, že ich spolupráca s p. D. nefunguje a že to musia nejak riešiť. Povedal jej, že sa\nbude snažiť nájsť pre ňu inú pozíciu, prípadne inú medzinárodnú pozíciu a s týmto sa rozišli. Potom ju\nešte raz kontaktoval a ponúkol jej prvýkrát pozíciu, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti, bola za polovičný\nplat, bez podriadených a bez služobného automobilu. Potom sa rozišli a dňa 14.11.2017 jej napísal SMS,\nže by sa so ňou rád stretol a má pre ňu nové návrhy. Prišla na centrálu, v jeho kancelárii bol prítomný\n\naj p. E., riaditeľ právneho oddelenia a p. T., zamestnankyňa HR oddelenia. Znova jej bola predložená\ndohoda o skončení pracovného pomeru, na čo povedala, že svoj názor nezmenila a nechce skončiť v\nspoločnosti. Na to jej p. X. oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, jej miesto je zrušené, bola jej\npredložená výpoveď a bolo jej povedané, že musí podpísať prevzatie výpovede. Na tomto stretnutí jej\nboli predložené dve výpovede, za každú spoločnosť. Po podpísaní prevzatia jej bol predložený zoznam\nvoľných pracovných miest v spoločnosti, taktiež za každú spoločnosť, ale pre Union poisťovňu bola iba\njedna kópia, takže išli na chodbu, p. X. urobil fotokópiu, ktorú následne na kopírke podpísala. Potom jej\nbolo povedané, že do konca mesiaca niekomu odovzdá agendu a v decembri a januári budú\nprekážky na strane zamestnávateľa, teda nemusí nastúpiť do práce. Keď sa vrátila do kancelárie, našla\nsi email od p. T., že jej zabudli ponúknuť ešte jednu pozíciu. Táto pozícia bola ponúknutá jej podriadenej\npár týždňov pred tým, ako jej bola daná výpoveď a dohodli sa na tom, že tú pozíciu zastávať bude.\nK tým pozíciám jej nebolo nič povedané, bol to iba zoznam, názov pozície, bez platu, bez detailných\npodrobností. Bolo jej zvláštne, prečo dostala tie pozície, keď už dostala výpoveď. Po niekoľkých dňoch\nju p. T. kontaktovala, či by mala o niektorú z tých pozícií záujem, povedala jej, že nemá záujem a veľmi\nnerozumie tomu postupu, načo jej p. T. uviedla, že to potrebuje od nej do emailu. Vo chvíli, keď jej to\nnapísala, že nemá záujem, tak pár hodín na to bola porada, kde oznámili, že túto jednu pozíciu, ktorá\njej bola ponúknutá, bude zastávať jej podriadená. Zvláštne podľa žalobkyne bolo, že jej miesto bolo\nzrušené k 30.11.2017, avšak všetko mali plánované na kvartály a ten kvartál končil k 31.12.2017. Vedela,\nže jej pozíciu čiastočne zastával niekto iný, ktorý bol vo firme externe, ale tá pozícia sa volala úplne\ninak. Na otázku súdu, aby bližšie popísala okolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce,\nžalobkyňa uviedla, že výpoveď si mohla prečítať, ale bolo jej povedané, že musí podpísať, že ju preberá,\npo tomto jej bolo povedané, že tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám\nešte prevzatie, čo sa udialo až na chodbe na kopírke.?V tú chvíľu si ten zoznam neštudovala, nebol\nna to priestor, bola to veľmi emotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa.\nNa otázku žalovaného, či je pravda, že ešte pred 14.11.2017 si vypýtala 25.000 Eur za to, že odíde\nzo spoločnosti, žalobkyňa uviedla, že ponúknutá dohoda obsahovala štyri platy, že to nepovažuje za\nrelevantné vzhľadom na to, že jej predchodkyňa odchádzala zo spoločnosti z dôvodu nespokojnosti\ns jej prácou a ona oproti nej výsledky mala, dostala od spoločnosti 6 platov. Takže áno, číslo 25.000\nzaznelo, ale v úplne inom kontexte, pretože to bolo práve tých 6 platov a že jej to nepríde úplne ideálne.\nNásledne sa spýtala, či sú nejaké dôvody, pre ktoré by ju chceli vyhodiť. P. X. povedal, že by bol veľmi\nrád, aby v spoločnosti pracovala, že si váži jej prácu. Na otázku žalovaného, aké návrhy na stretnutí\ndňa 14.11.2017 padali, žalobkyňa odpovedala, že jej bola ponúknutá pozícia, znova jej bolo povedané,\nže platí táto ponuka, nevie názov pozície. Následne jej bolo ponúknuté rozviazanie pracovného pomeru\ndohodou a potom jej bola predložená výpoveď. Výpoveď si čítala. Na otázku žalovaného, či sa jej nezdalo\ndivné, že výpoveď obsahuje v texte odkaz na zoznam pracovných pozícií, a ako tvrdí, nič také nemala\nv tom momente k dispozícii žalobkyňa odpovedala, že bola na pokraji plaču, nemá právne vzdelanie,\nsedela oproti trom silným ľuďom a pripadala si zahnaná do kúta. Uviedla, máte pravdu, že asi sa jej\nprávne zbystrenie v tej chvíli nedostavilo. Nepamätala si, že by bolo niečo zaznelo ako „preštuduj si to“.\nNa otázku žalovaného, ako reagovala na ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej boli ponúknuté,\nžalobkyňa odpovedala, že nereagovala nijak, iba to podpísala, pretože jej nebolo povedané, že si to má\npreštudovať, ale že má podpísať prevzatie. Na ponuku nereagovala, mailom bola vyzvaná, aby potvrdila,\nči má alebo nemá záujem o niektorú z tých pozícií, bol to ten mail od p. T.. Priamo na stretnutí dňa\n14.11.2017 pracovné miesta neodmietla, iba podpísala prevzatie.\n16/ Svedok Z.. W. X. vypovedal, že u žalovaného pracuje od roku 2017 a je členom predstavenstva\nzodpovedným za obchod. Keď v roku 2017 nastúpil do zamestnania, interná sieť žalovaného mala\nosem regiónov. V lete 2017 predkladal do predstavenstva návrh na postupné zníženie počtu regiónov,\na to v dvoch krokoch, postupne až na dva regióny. Prvý krát sa so žalobkyňou rozprával o nejakej\nalternatívnej pozícii pre ňu začiatkom novembra 2017, kedy jej ponúkol manažérsku pozíciu. Žalobkyňa\npovedala, že si to potrebuje premyslieť, zobrala si na to týždeň času. Následne dňa 8.11.2017 mu\nžalobkyňa ponuku odmietla, na čo jej ešte ponúkol zvýšenie platu na 2.100 Eur plus 30% a aj auto\nna súkromné účely ako žalobkyňa žiadala, žalobkyňa však povedala, že rozdiel platu je príliš veľký.\nVtedy žalobkyni prvý krát ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou s bonusom vo výške 15.000\nEur, žalobkyňa požadovala 25.000 Eur, čo sa mu zdalo neadekvátne. Ponúkol jej 20.000 Eur, ale\ns konkurenčnou doložkou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, súhlasila by s konkurenčnou doložkou, ale\ns bonusom 25.000 Eur. K dohode teda na tomto stretnutí nedošlo. Ďalším krokom bolo zasadnutie\npredstavenstva dňa 14.11.2017 v doobedňajších hodinách, na ktorom bola schválená organizačná\nzmena, zrušenie pracovného miesta regionálneho riaditeľa v Bratislave. Touto zmenou sa znižoval počet\n\nregiónov zo štyroch na tri, čo bolo v súlade s jeho stratégiou, ktorú prezentoval na predstavenstve\nkoncom leta. V poobedňajších hodinách mu riaditeľka personálneho oddelenia potvrdila prerokovanie\na súhlasné stanovisko odborovej organizácie a po tomto potvrdení pozval žalobkyňu na stretnutie.\nOkrem nej zavolal aj personalistku a šéfa právneho oddelenia ako svedka. Na stretnutí jej zopakoval\nponuku dohody na ukončenie pracovného pomeru, čo žalobkyňa odmietla, vzápätí s ňou odkomunikoval\norganizačnú zmenu schválenú na predstavenstve, na čo personalistka predložila zoznam všetkých\nvoľných pracovných pozícií, ktoré v tom čase mali, zoznam si žalobkyňa pozerala, prečítala, bola\ntam aj zmienená pozícia manažéra VIP partnerstva, ktorú jej ponúkal na predchádzajúcom stretnutí.\nVšetky tieto pozície žalobkyňa odmietla. Po tomto odmietnutí pristúpili k predloženiu výpovede z titulu\norganizačnej zmeny, výpoveď si žalobkyňa prevzala, na tomto stretnutí si išla ešte urobiť kópiu zoznamu\nvoľných pozícii, lebo personalistka chybne priniesla len jeden zoznam, a s tým sa rozišli. Po tom, čo\nžalobkyňa odišla mu personalistka povedala, že bola ešte jedna pozícia, ktorú tam zabudla doložiť,\nbola to pozícia supervízora pobočkovej siete, ktorú predstavenstvo vytvorilo v ten deň doobeda. Túto\npozíciu ponúkli žalobkyni mailom, aj túto pozíciu žalobkyňa v priebehu týždňa odmietla. Svedok ďalej\ndoplnil, že pokiaľ išlo o organizačnú zmenu a samotné zníženie počtu regiónov, nie je možné hovoriť o\núčelovosti, miesto žalobkyne nikdy nevytvorili naspäť, naopak, počet regiónov potom ešte znížili z troch\nna dva regióny a dnešný stav je taký, že regióny úplne zrušili, teda do roku 2021 zrušili všetky pozície\nregionálnych riaditeľov. K ponúkanej pozícii manažéra pre VIP partnerov svedok doplnil, že v tom čase\nnemala žiadnych zamestnancov, mala sa len vybudovať, jej dôležitosť postupne rástla, dnes je tam tím\nľudí a je to riaditeľská pracovná pozícia. Z jeho strany bol úprimný záujem na tom, aby sa so žalobkyňou\ndohodli na pokračovaní.\n17/ Svedok H. T. vypovedal, že je zamestnancom žalovaného a zároveň predsedom odborovej\norganizácie. Dňa 14.11.2017 boli spolu s D. A.Ó., ktorá je zástupkyňa odborov zdravotnej poisťovne,\ntelefonicky zavolaní pani X.Q. T. z oddelenia ľudských zdrojov, aby si našli čas na prerokovanie\norganizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva. Malo sa jednať o zrušenie pozície regionálneho\nriaditeľa. S pani T. sa stretli v zasadačke, kde výpoveď prerokovali. Personalistka im povedala, aký\nnávrh, aká organizačná zmena ide do predstavenstva. On sa pýtal, čo sa stane s agendou, na čo mu\npovedala, že ide o dlhodobý proces transformácie internej siete, v rámci ktorého sa znižoval aj počet\nregionálnych riaditeľov z pôvodného počtu 8 až na 4. V poslednom návrhu boli riaditelia len pre východ\na západ. Pokiaľ ide o dokumenty, na tomto stretnutí mu pani Vydrová predložila organizačnú zmenu,\nnávrh organizačnej zmeny, doklad o prerokovaní a prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis,\nprečo sa zmena uskutočňuje. Tiež mu predložila doklad o prerokovaní výpovede. Výpoveď prerokovával\non samostatne, v mene základnej organizácie. Výbor základnej organizácie na prerokovanie výpovede\nzvolaný nebol, pred stretnutím len telefonicky informoval členov výboru, aká vec bude prerokovávaná.\nPred stretnutím mu p. T. uviedla, ktorých pozícií sa zmena týka, neuviedla však, že ide o žalobkyňu.\nPretože tie pozície boli vtedy 4, mohla to byť ktorákoľvek z tých daných pozícií. Od zamestnávateľa\ndostal odpovede na svoje otázky. Žiadosť o prerokovanie výpovede v dolnej časti podpísal.\n18/ Na základe uvedených dôkazov mal súd za preukázanú skutočnosť, že výpoveď bola vopred\nprerokovaná so zástupcom zamestnancov a že žalobkyni boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta,\naž potom jej bola daná výpoveď.\n19/ Vyhodnotením dôkazov, a to tak každého jednotlivo, ako aj všetkých vo vzájomnej súvislosti, bola\npodľa súdu preukázaná skutočnosť, že výpoveď bola žalobkyni daná až po tom, čo jej boli ponúknuté\nvoľné pracovné miesta.\n20/ Zo svedeckej výpovede Z.. W. X. vyplynulo, že najskôr žalobkyni oznámil organizačnú zmenu\na ponuku voľných pracovných miest a až následne, keď žalobkyňa na ponúknuté miesta nijako\nnereflektovala, jej bola doručená výpoveď. Žalobkyňa vo svojom výsluchu zas tvrdila, že najskôr jej\nsvedok oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, že jej pracovné miesto je zrušené, potom jej\nbola predložená výpoveď s tým, že musí podpísať jej prevzatie, a až po podpísaní jej bol predložený\nzoznam voľných miest. Do spisu však žalobkyňa založila aj zápisnicu z pojednávania vo veci sp. zn.\nB3-15Cpr/4/2018 žalovanej Union zdravotnej poisťovne, a.s. na ktorom žalobkyňa na otázku žalovaného\nuviedla, že ponuka voľných pracovných miest jej bola predložená zároveň s výpoveďou, najprv však\npodpísala prevzatie výpovede a až potom ponuku voľných pracovných miest.\n\n21/ K tejto spornej skutočnosti boli vypočutý svedok a žalobkyňa, obaja neboli vo vzťahu k predmetu\nkonania nestranní, obaja mali záujem na výsledku sporu. Na rozdiel od žalobkyne však svedok\nvypovedal pod hrozbou trestného stíhania, ak by o tejto skutočnosti uviedol nepravdu. Záujem na\nvýsledku sporu bol podľa súdu u žalobkyne výraznejší než u svedka. Svedeckú výpoveď a odpovede\nsvedka na položené otázky považoval za presvedčivé a dôveryhodné, neboli v nej rozpory ako u\nžalobkyne. Z toho dôvodu súd prikladal pri hodnotení týchto dôkazov vyššiu váhu svedeckej výpovedi\nnež výsluchu strany sporu.\n22/ Bez ohľadu na vyššie uvedené, za rozhodujúci pri zvažovaní dôkazov súd považoval obsah\nsamotných písomností. V písomnej výpovedi bolo uvedené, že žalobkyňa neprijala ani jedno ponúknuté\nmiesto, žalobkyňa potvrdila, že výpoveď si prečítala. Ak by žalobkyňa mala záujem naďalej pracovať u\nžalovaného aj na inej pozícií, zrejme by požiadala o informácie k voľným pracovným pozíciám, aby sa\nmohla rozhodnúť. Žalobkyňa neuviedla žiadnu takú skutočnosť, ani taká skutočnosť nevyšla v konaní\nnajavo, na základe ktorej by bolo možné vyhodnotiť postup žalovaného ako neprípustný nátlak na\nžalobkyňu, majúci vplyv na splnenie ponukovej povinnosti. Podľa súdu bolo zrejmé, že žalobkyňa bola\nv otázke inej pre ňu vhodnej práce úplne pasívna, o ponúknuté miesta sa zjavne vôbec nezaujímala,\ninak by k nim kládla otázky, vyžiadala by si doplňujúce informácie alebo aspoň čas na rozmyslenie.\nNavyše, ako dlhoročná zamestnankyňa vo vedúcej funkcii musela mat prehľad o pracovných pozíciách\nv poisťovni, ktoré jej boli ponúkané.\n23/ Okrem tvrdenia žalobkyne, že svedok jej povedal, že najprv musí podpísať výpoveď a až potom\njej boli ponúknuté iné pracovné miesta, neexistoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že ponukovú\npovinnosť si žalovaný splnil iba formálne a až po daní výpovede. Takýto postup je navyše nelogický a\nv zjavnom rozpore s obsahom listinných dôkazov.\n24/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 61 ods. 2, § 63\nods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 63 ods. 3, § 74 Zák. práce, tiež čl. 2 Zák. práce, ako aj čl. 25.1 písm. a/\nStanov Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva.\n25/ Z dokazovania vyplynulo, že pred výpoveďou bola žalobkyni predložená písomná ponuka voľných\npracovných pozícii, ako aj oznámenie o organizačnej zmene. V ponuke voľných pracovných pozícii bolo\nspolu štrnásť pracovných pozícií. Nebolo sporné, že jedna pracovná pozícia bola žalobkyni ponúknutá\naž neskôr, po daní výpovede.\n26/ Ponukovú povinnosť vníma súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo\n306/2008) ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody\no preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,\nschopnostiam a pokiaľ možno, aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec\nvzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto\npovinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle\nktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a\nnikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.\n27/ Pri hodnotení ponuky primeraného zamestnania súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že\ninou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii\nzamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na ponúknutie inej vhodnej práce, nie na\nponúknutie všetkých pracovných pozícii, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii. Z toho hľadiska si\nžalovaný podľa súdu svoju zákonnú povinnosť dostatočne splnil. Ani z judikatúry, na ktorú žalobkyňa\npoukazovala, nevyplýva, že zamestnancovi sa musia ponúknuť všetky voľné pracovné miesta, takýto\nzáver nie je možné vyvodiť ani zo znenia ustanovenia\n§ 63 ods. 2 Zák. práce. Rozhodujúce podľa\nsúdu je, že zamestnancovi bola ponúknutá vhodná práca, teda taká, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému\nstavu, schopnostiam a kvalifikácii. Výška mzdy nie je pri posudzovaní vhodnosti rozhodujúca. Čo sa\ntýka dodatočne ponúknutého miesta vedúci oddelenia kontaktných miest, toto miesto vzniklo až dňa\n1.12.2017, teda v čase výpovede dňa 14.11.2017 neexistovalo. Podľa judikatúry (napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo261/2007) zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť\nakékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede. Zákonník práce neustanovuje pre\nponuku vhodného zamestnania písomnú formu, nepredpisuje, že ponuka voľného miesta sa musí\nurobiť písomne, v prípade súdneho sporu je však jej splnenie povinný preukázať. Žalovaný svedeckou\n\nvýpoveďou a listinnými dôkazmi preukázal, že si ponukovú povinnosť splnil a žalobkyňa nebola ochotná\nprejsť na inú pre ňu vhodnú prácu.\n28/ Druhou spornou otázkou medzi stranami bola existencia organizačnej zmeny a skutočný dôvod\njej prijatia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení dospel súd\nk záveru, že u žalovaného nastala taká organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala\nnadbytočnou. Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že organizačná zmena\nsledovala iný cieľ, než predpokladá zákon, konštatoval súd prvej inštancie.\n29/ Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce upravuje len jeden výpovedný dôvod, a to nadbytočnosť\nzamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod obsahuje však viacero skutočností - druhov organizačných\nzmien ( zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s\ncieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny ), v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať\nnadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí\nbyť dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a\ntiež aby výpoveď bolo možno posúdiť ako právny úkon platný, so zreteľom na určitosť ako náležitosť\nprejavu vôle. Predpokladmi pre použitie tohto výpovedného dôvodu sú rozhodnutie zamestnávateľa,\nalebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení\nstavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a\npríčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnanca. K predpokladom pre\ndanie výpovede podľa citovaného ustanovenia patrí i to, že takéto rozhodnutie prijal zamestnávateľ\nalebo príslušný orgán, podľa ktorého konkrétny zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným.\nSamotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd\nnemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie\nje právnym úkonom. V prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných\nzmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil\nzamestnávateľ.\n30/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ\nnemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody\ntejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané\nzamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Môže sa tak stať v dôsledku vnútorných\norganizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť\npráce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením\ncelkového počtu zamestnancov. Nadbytočnosť musí zamestnávateľ súdu preukázať, naproti tomu výber\nnadbytočného zamestnanca súd nepreskúmava. Pri posudzovaní nadbytočnosti treba vychádzať z\nobsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá\nrobila zamestnanca nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Príčinná súvislosť\nmedzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami znamená, že zamestnanec\nsa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca\nprislúcha výlučne zamestnávateľovi.\n31/ Podľa súdnej praxe rozhodnutie zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce nie je\nprávnym úkonom. Zákon s takýmto rozhodnutím nespája vznik, zánik alebo zmenu právnych vzťahov.\nTakéto rozhodnutie je len faktickým úkonom zamestnávateľa, ktorý nie je sám o sebe spôsobilý privodiť\nnásledky v právnych vzťahoch účastníkov. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné rozhodnutie\nzamestnávateľa samo o sebe preskúmavať z hľadiska jeho platnosti; ak vznikne pochybnosť, či\nzamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie\nbolo skutočne prijaté a či ho urobil príslušný orgán zamestnávateľa ( napr. rozsudok Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 3CoPr/8/2014 zo dňa 16.12.2015 ).\n32/ Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté ( vydané ) vždy v písomnej forme a zamestnanec\nsa má o ňom dozvedieť najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. ( napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2002, sp. zn. 2 Cdo 14/2000 ).\n33/ Zo zisteného skutkového stavu podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný postupoval v\nsúlade so zákonom.\n\n34/ Predstavenstvo žalovaného je jeho štatutárnym orgánom, rozhodnutie predstavenstva, ktorým sa\nschválil návrh na zmenu organizačnej štruktúry a návrh na zníženie počtu zamestnancov, je rozhodnutím\nzamestnávateľa o organizačnej zmene. Takéto rozhodnutie predstavenstva je preto preukázateľný\npodklad na ďalšie konanie zamestnávateľa so zamestnancom o zmene pracovnej zmluvy alebo o\nskončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný správne poukazoval na to, že\nrozhodnutie zamestnávateľa nemusí byť prísne formálne označené ako rozhodnutie o organizačnej\nzmene, dôležitý je obsah rozhodnutia zachytený v písomnej forme, čo zápisnica zo zasadnutia\npredstavenstva spĺňa. Z rozhodnutia vyplýva, ktorý orgán, kedy a s akou účinnosťou ho prijal a čo je\njeho obsahom. Z rozhodnutia predstavenstva je zrejmé, že v dôsledku organizačnej zmeny bude u\nžalovaného o jedno miesto regionálneho riaditeľa (región Západ) na Úseku internej siete, v Sekcii\nkomerčného poistenia s pracovným úväzkom 28,75 h/týždenne, menej.\n35/ Výpoveď daná žalobkyni nadväzuje na rozhodnutie predstavenstva a obsahuje právny dôvod\nvýpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, ktorý svojím skutkovým vymedzením predstavenstvo spoločnosti rozhodlo dňa 14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie\npočtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej\nsiete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou\nod 1.12.2017 - nie je možné zameniť s iným výpovedným dôvodom, pretože iba a len v dôsledku\norganizačnej zmeny o znížení stavu zamestnancov realizovanej rozhodnutím žalovaného bola žalobkyni\ndaná výpoveď, čím sa žalobkyňa voľbou žalovaného stala nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63\nods. 1 písm. b) Zák. práce.\n36/ Podľa žalobkyne bola organizačná zmena účelová, prijatá bola len z dôvodu osobnej animozity, aby\nsa mohla dať výpoveď konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať\njeho prácu. I keď z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že medzi ňou a jej nadriadeným p. D. boli určité,\nbližšie nešpecifikované, pracovné a názorové nezhody, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné len na\nzáklade toho dospieť k záveru, že práve táto okolnosť by bola dôvodom prijatia organizačnej zmeny. Z\nvýpovede svedka W. X. a z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že u žalovaného išlo o postupnú\na dlhšiu dobu plánovanú zmenu obchodnej a riadiacej štruktúry, ktorá sa dotkla nielen žalobkyne, ale aj\niných regionálnych riaditeľov a zamestnancov. U žalovaného sa na základe rozhodnutia predstavenstva\nzo dňa 14.9.2017 a 14.11.2017 uskutočnilo viacero plánovaných organizačných zmien. Táto zmena\npreto nebola náhla, ani neočakávaná. Bez významu nebola ani skutočnosť, že žalovaný už pred\norganizačnou zmenou ponúkol žalobkyni riadiace pracovné miesto, čo svedčí o jeho snahe udržať si\nžalobkyňu ako zamestnanca aj po organizačnej zmene. Takisto pred daním výpovede žalovaný ponúkol\nďalšie voľné pracovné miesta, ktoré spadali do ponukovej povinnosti. Žalobkyňa však všetky ponuky\nodmietala, hoci žalovaný urobil aj určité ústretové ústupky týkajúce sa platu a súvisiacich benefitov. V tej\nsúvislosti je potrebné si uvedomiť, že Zákonník prace nezabezpečuje zamestnancovi prijatému na dobu\nneurčitú nemennosť a trvalosť jeho pracovného pomeru a dohodnutých pracovných podmienok, ale\niba chráni zamestnanca pred svojvoľným prepustením zo zamestnania tým, že jednostranné skončenie\npracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa podlieha určitým pravidlám. Z týchto dôvodov nebolo\nmožné súhlasiť so žalobkyňou, že celé prebudovanie obchodnej štruktúry bolo prijaté len preto, aby jej\nžalovaný mohol dať výpoveď.\n37/ Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že výpoveď nie je v rozpore so\nZákonníkom práce, ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nezneužíval svoje práva na škodu\nžalobkyne, podľa súdu voči nej postupoval otvorene a korektne. V konaní nevyšli najavo žiadne\nskutočnosti nasvedčujúce tomu, že by organizačná zmena sledovala iný cieľ než zníženie stavu\nzamestnancov a s tým súvisiacu efektívnosť práce.\n38/ Pokiaľ ide o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, aj v tejto časti mal súd prvej\ninštancie za to, že žalovaný postupoval podľa zákona a výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred\nprerokoval. Bolo nesporné, a aj z dôkazov vyplynulo, že u žalovaného pôsobí základné organizácia\nOdborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. Podľa článku 18.1. a 18.2 stanov\nodborového zväzu, základné organizácie majú právnu subjektivitu a konajú s právnymi účinkami vo\nsvojom mene a na svoju zodpovednosť. Predseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom\ns právom vystupovať samostatne v mene základnej organizácie. Žalovaný pri prerokovaní výpovede\nžalobkyne konal s predsedom základnej organizácie H. T., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok.\nZ jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že k prerokovaniu výpovede došlo vopred, teda pred daním\n\nvýpovede a že výpoveď s ním žalovaný prerokoval tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 ods. 1\nZákonníka práce. Medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom došlo k dialógu, zamestnávateľ\nozrejmil zástupcovi zamestnancov organizačnú zmenu a jej dôsledky na zamestnancov, takisto zástupca\nzamestnancov dostal odpovede na svoje otázky.\n39/ K prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej bolo zrejmé, že\nvýpoveď sa týka žalobkyne. Skutočnosť, že zástupca zamestnancov sa až na prerokovaní dozvedel,\nže organizačná zmena a z nej vyplývajúca nadbytočnosť zamestnanca sa týka žalobkyne neznamená,\nže by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo iba na zástupcovi zamestnancov, či takéto oznámenie\nposúdi ako dostatočne včasné pre prerokovanie výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Podobne\nani skutočnosť, že žalovaný na žiadosti vopred predpísal text potvrdenia o prerokovaní výpovede\nnespôsobuje sama o sebe neplatnosť výpovede. Keďže prerokovanie výpovede je dialóg a výmena\nnázorov medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom, tak potom zo správania oboch vyplýva,\nkedy bolo prerokovanie výpovede ukončené. Pokiaľ si zástupca zamestnancov nevyhradil dlhší čas\nna prerokovanie, nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, že k prerokovaniu výpovede došlo v ten\nistý deň, kedy zamestnávateľ o prerokovanie požiadal. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce stanovuje\nlen maximálnu lehotu, v ktorej sa má prerokovanie výpovede uskutočniť, žiadne iné časové aspekty\nnepredpisuje. Žalovanému ako zamestnávateľovi takisto nemôže byť na ťarchu spôsob, akým predseda\nzákladnej organizácie informoval členov výboru, ani to, že výbor k tejto otázke nebol zvolaný. Ide o\ninternú záležitosť odborovej organizácie.\n40/ Nakoľko žalovaný v súlade so zákonom písomne rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej\nsa žalobkyňa stala nadbytočnou, žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú\njej žalovaný ponúkol, a žalovaný splnil svoju povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami\nzamestnancov, je výpoveď daná žalobkyni platná; preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n41/ Žalovaný mal vo veci celkový úspech, z toho dôvodu mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1\nCSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť\nžalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n42/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa\njeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jej žalobe a určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou\nžalovaného doručenou žalobkyni dňa 14. 11. 2017 je neplatné a priznať žalobkyni voči žalovanému\nnáhradu trovy konania vo výške 100 %. Ako dôvody podania odvolania žalobkyňa označila ust.\n§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa zastala názor, že sa\nsúd prvej inštancie zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa považovala svoje skončenie pracovného\npomeru za neplatné, len povrchne a okrajovo. Z rozsudku súdu nemožno zistiť, na základe akých\núvah súd prvej inštancie vyhodnotil, že došlo ku splneniu ponukovej povinnosti, ako aj zákonom\nprobovanému spôsobu prerokovania výpovede v zmysle § 74 Zák. práce. Žalobkyňa zdôraznila, že\npri rozhodovaní pracovnoprávnych sporov je súd povinný právne posúdiť všetky okolnosti týkajúce\nsa daného skutkového stavu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o pracovnoprávny spor a\nžalobkyňa ako zamestnanec má v ňom postavenie slabšej strany. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne\nignoroval zvýšenú ingerenciu súdu do súdneho konania a zjavne opomenul, že zamestnanec ako slabšia\nstrana pracovnoprávneho vzťahu nemusí mať vždy k dispozícii také dôkazy, prostredníctvom ktorých\nby vedel preukázať opodstatnenosť svojho nároku alebo účinne odraziť tvrdenia zamestnávateľa. Súd\nprvej inštancie zjednodušene a miestami silne nejasne naznačil dôvody jeho rozhodnutia; žalobkyňa\npreto rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko má za to, že k základným právam účastníka konania\nobsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých\nje rozhodnutie súdu založené. Ak súd v odôvodnení nereaguje na podstatnú časť námietok žalobkyne,\nnevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to aj napriek tomu, že má v konaní postavenie\nslabšej strany, dokonca silne ignoroval vyšetrovací princíp a s tým súvisiacu zvýšenú ingerenciu súdu\ndo súdneho konania, žalobkyňa považuje rozsudok súdu prvej inštancie za silne arbitrárny.\n43/ Súd prvej inštancie podľa žalobkyne ani len náznakom nepoukázal, v čom bola výpoveď žalobkyne\nrozporná a už vôbec neuviedol, aké úvahy ho viedli k právnemu záveru, že výpoveď svedka bola\ndôveryhodnejšia. Argumentácia o tom, kto má výraznejší záujem na výsledku súdneho sporu pôsobí ako\n„z iného sveta“, najmä ak sa vezme do úvahy, že ide o spor s postavením slabšej strany a najmä, že spor\nrozhodol špecializovaný súd na pracovnoprávne spory. Strata zamestnania má výrazné dopady na život\n\na fungovanie každého jednotlivca a tak polemika o tom, kto má výraznejší záujem na úspechu v súdnom\nspore nie je náležitá a vyznieva úsmevne. Nevedno, na základe akých úvah dospel súd k záveru,\nže výpoveď žalobkyne bola rozporná, najmä keď ju sudca, ktorý rozsudok vynášal ani nevyslúchal,\nnekládol jej otázky, nevidel ju reagovať na otázky právneho zástupcu žalovaného ( spis od r. 2017\nzmenil 3 x zákonného sudcu ). Žalobkyňa bola prvýkrát vypočutá vinou na strane súdu prvej inštancie\naž v marci 2023, t.j. po viac ako 5 rokov od skončenia pracovného pomeru, takže je logické, že si\ns odstupom piatich rokov nepamätala detailne každú jednu okolnosť skončenia pracovného pomeru.\nNaopak z výsluchu svedka je nesporné, že tento disponoval nepomerne silnou dlhodobou pamäťou a\npamätal si s odstupom 5 rokov detailne absolútne všetko. Súd prvej inštancie mal pri hodnotení dôkazov\nzvažovať aj spontánnosť výpovedí svedkov a účastníkov konania, eliminujúc tak situácie, kedy príde\nsvedok poučený právnym zástupcom s presnou inštrukciou, čo a ako má pri výsluchu tvrdiť. Žalobkyňa\ntiež poukázala na to, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 ako prvého vypočul\nnie ju, ale svedka H. T., o predvolaní ktorého nemal vedomosť ani právny zástupca žalobkyne, ani\nžalobkyňa, len súd a právny zástupca žalovaného a žalobkyňu samotnú súd vyslúchol až o dva roky\nneskôr ! Aj uvedené svedčí o tom, ako súd prvej inštancie prozamestnanecky rieši pracovnoprávne\nspory a v prípade akýchkoľvek pochybností sa neváha prikloniť radšej na stranu zamestnávateľa, ako\nna stranu slabšej strany. Ak súd prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že výpoveď žalobkyne bola\nrozporná, tak je jeho primárnou povinnosťou poukázať v čom vidí rozpornosť a rovnako aj zdôvodniť,\nprečo bola výpoveď svedka dôveryhodnejšia a najmä na základe čoho dôvodil, že svedok ako zástupca\nžalovaného mal menší a menej výrazný záujem na úspechu v súdnom spore. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n44/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukázala na to, že vo svojej výpovedi ( na pojednávaní dňa 27. 3.\n2023 ) jednoznačne uviedla, že jej bola na stretnutí dňa 14. 11. 2017 predložená výpoveď, a že „musí\npodpísať prevzatie výpovede“ Súčasne uviedla, že „po podpísaní prevzatia mi bol predložený zoznam\nvoľných pracovných pozícií v spoločnosti...“ a rovnako na otázku súdu, „aby žalobkyňa popísala bližšie\nokolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce...“ žalobkyňa uviedla, že „výpoveď som si\nmohla prečítať, ale bolo mi povedané, že musím podpísať, že ju preberám, po tomto mi bolo povedané,\nže tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám ešte prevzatie, čo sa udialo\naž na chodbe na kopírke. V tú chvíľu som ten zoznam neštudovala, nebol na to priestor, bola to veľmi\nemotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa.“ Žalobkyňa tiež na otázku\nprávneho zástupcu žalovaného „ako ste reagovali na ponuku voľných pracovných miest, ktoré vám boli\nponúknuté“, uviedla, že „nereagovala som nijak, iba som to podpísala, pretože mi bolo povedané, že si\nto mám preštudovať, ale že mám podpísať prevzatie“, a súčasne na ďalšiu otázku právneho zástupcu\nžalovaného „odmietli ste ich ?“ žalobkyňa uviedla, že „nereagovala som. Mailom som bola vyzvaná, aby\nsom potvrdila, či mám alebo nemám záujem o niektorú z týchto pozícií, bol to mail od pani T..“ Žalobkyňa\ntiež na výsluchu dňa 27. 3. 2023 na otázku právneho zástupcu žalovaného „odmietli ste ich priamo na\ntom stretnutí dňa 14. 11. 2017 ?“ odpovedala „nie, iba som prevzala prevzatie.“\n45/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že z jej výsluchu nevyplýva nič zmätočné, naopak,\nopakovane poukazovala na to, že ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce bola zrealizovaná\naž po prevzatí ( doručení ) výpovede, nie pred jej doručením a žalobkyňa bola po celý čas v tom,\nže podpisuje prevzatie dokumentu týkajúce sa voľných pracovných pozícií. Samotný svedok Z.. W.\nX. síce tvrdil, že žalobkyňa podpísala prevzatie ponuky voľných miest, ktoré ústne odmietla a až\nnásledne jej bola predložená výpoveď, avšak zároveň nepoprel, resp. potvrdil na otázky právneho\nzástupcu žalobkyne, že až po stretnutí, na ktorom jej bola doručená výpoveď, jej bola mailom\nprostredníctvom personalistky X. T. predložená ponuka novovytvoreného pracovného miesta na\nzasadnutí predstavenstva konanom dňa 14. 11. 2017, s tým, že sa „v rámci ponukovej povinnosti\nzabudli zmieniť o tejto pracovnej pozícii“ a zároveň bola žalobkyňa vyzvaná, aby im „rovnako ako aj\npri iných ponúknutých pracovných pozíciách dala vedieť, ak by mala záujem.“ Na to p. T. urgovala\ndňa 15. 11. 2017 mailom žalobkyňu, aby im „do zajtra poslala vyjadrenie k ponúkaným pracovným\npozíciám.“ Predmetné fakty dokazujú, že tvrdenia žalobkyne sa zakladajú na pravde a sú to práve\ntvrdenia žalovaného a svedka\nZ.. X. - člena predstavenstva, ktoré sú nedôveryhodné\na nezakladajú sa na pravde, nakoľko si bol žalovaný dobre vedomý, že pred doručením výpovede\nnebola splnená zákonom stanovená ponuková povinnosť a svojím konaním sa snažil toto sanovať\na vytvoriť zdanie zákonného postupu. Žalobkyňa je tiež názoru, že súd sa mal v pochybnostiach\nprikloniť na stranu slabšej strany, t.j. žalobkyne ako zamestnanca a nie na stranu zamestnávateľa,\nhoci mal jednoznačne preukázané, že splnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa pred\ndoručením výpovede bolo zmätočné a nie v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Súd prvej\ninštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o postupnosti ponukovej povinnosti v\n\nnadväznosti na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, takže na samotnom\nstretnutí nemohla niečo namietať, nakoľko legitímne očakávala, že žalovaný postupuje zákonne.\n46/ Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný na stretnutie prišiel s už vyhotovenou\nvýpoveďou, ktorá obsahovala pasáž o tom, že žalobkyňa odmietla ponuku inej vhodnej práce. „Nakoľko\nste neprijali žiadne z ponúkaných pracovných miest...“, čo jednoznačne poukazuje na to, že žalovaný si\nponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce plánoval splniť len formálne, čomu nasvedčuje aj na\npozadí existujúci konflikt medzi žalobkyňou a pánom D. „chránencom člena predstavenstva“. Žalovaný\nteda nemal žiadny skutočný a úprimný záujem naďalej žalobkyňu zamestnávať. Podľa žalobkyne\núsmevne vyznieva argument súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola málo aktívna a zjavne sa o voľné\npracovné pozície nezaujímala a nevyžiadala si čas na rozmyslenie. Súd prvej inštancie nesprávne\nvyhodnotil zistený skutkový stav, ak dospel k takýmto záverom. Žalobkyňa opakovane uviedla, že\npodpisovala prebratie zoznamu voľných pracovných miest, nie, že tieto ponúkané pracovné pozície\nodmietala. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 uviedol, že nepovažuje za sporné,\nže dňa 14. 11. 2017 žalovaná strana oznámila, že má voľné miesto a že žalobkyňa sa k tejto ponuke\nvyjadrí. Žalobkyňa doplnila, že sa k ponuke vyjadrila asi po týždni telefonicky a oznámila, že o pozíciu\nnemá záujem. Nevedno na základe akých skutočností súd prvej inštancie začal považovať nespornú\nvec za spornú a zaujal k nej nesprávny právny názor.\n47/ Žalobkyňa ďalej namietala, že mal súd prvej inštancie podrobiť skúmaniu dokument „oznámenie o\norganizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta“ zo dňa 14. 11. 2017, kde je ako posledná\nveta uvedené „Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na tomto dokumente.“ Dokument je\npodpísaný riaditeľkou úseku riadenia ľudských zdrojov J.. G. E. a vedľa je nečitateľný podpis, ktorý\nnemožno priradiť žalobkyni. Žalobkyňa však uviedla, že tento dokument podpísala, avšak nič z jeho\nobsahu nenasvedčuje tomu, že podpisom odmietla niektorú z ponúkaných pracovných pozícií a na\ntomto dokumente absentuje jej vyjadrenie. Skutočnosť, že prevzala výpoveď, v ktorej sa uvádza, že\nponukovú povinnosť odmietla, ešte nenasvedčuje tomu, že k tomu tak aj došlo, najmä ak výpoveď a\njej znenie vyhotovoval žalovaný. Súd prvej inštancie mal splnenie ponukovej povinnosti posudzovať\naj v nadväznosti na email p. X. T. zo dňa 14. 11. 2017 o 15,47 hod., v ktorom je v poslednej vete\nvyslovene uvedené „rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si\nmala záujem.“ V kontexte uvedeného mailu je zrejmé, že žalobkyňa skutočne podpisovala len prevzatie\nponukovej povinnosti a mala sa k nej vyjadriť, pričom žalovaný ani neočakával, že sa mala vyjadriť v\nokamihu predkladania ponukovej povinnosti. Súd prvej inštancie tendenčne, opakovane v neprospech\nžalobkyne, nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti, ak tvrdil, že ponuková povinnosť v zmysle § 63\nods. 2 Zák. práce bola voči žalobkyni splnená a neexistoval žiadny dôkaz, že ju splnil žalovaný formálne.\nZ uvedených dôkazov nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalobkyni bola doručená výpoveď skôr ako\nreflektovala na ponukovú povinnosť a skôr, ako mal žalovaný preukázateľné vyjadrenie o tom, že túto\nponukovú povinnosť žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa zastávala u žalovanej pozíciu regionálnej riaditeľky\na nie na úseku riadenia ľudských zdrojov; do jej kompetencie a pracovných úloh nepatrilo mať prehľad\no voľných pracovných pozíciách. Je úlohou zamestnávateľa, aby pri realizácii ponukovej povinnosti\ntúto realizoval jednoznačne a nevznikli tak pochybnosti o jej zákonom probovanej realizácii. Súd prvej\ninštancie mal rozlišovať medzi „predložením ponukovej povinnosti“ a medzi „splnením si ponukovej\npovinnosti“ Ust. § 63 ods. 2 Zák. práce vyžaduje, aby si zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť\npredtým, než pristúpi k doručeniu výpovede.\n48/ Zákonník práce síce nepredpisuje pre ponukovú povinnosť písomnú formu, avšak k tomu, aby\nzamestnávateľ vedel preukázať, že k nej skutočne došlo, t.j. bola zrealizovaná ponuka inej vhodnej\npráce a súčasne musí preukázať, že zamestnanec túto ponuku aj odmietol\n( neprijal ). Súd prvej\ninštancie aj žalovaný však v tomto prípade disponovali len dokumentom, na ktorom je podpis žalobkyne\nbez jednoznačného prijatia/odmietnutia ponukovej povinnosti a súčasne disponovali jej výpoveďou,\nv ktorej ona opakovane tvrdí, že nič neodmietla, ani sa nevyjadrovala, nakoľko podpisovala len ich\nprevzatie a nie ich odmietnutie. Skutočnosti, že žalovaný žalobkyni skutočne dával na podpis len\nprevzatie ponukovej povinnosti potvrdzuje aj mail od p. X.Q. T. zo dňa 14. 11. 2017, ktorá sa dokonca\ndoručovania výpovede a ponukovej povinnosti osobne zúčastnila. Vyvstáva otázka, že ak by p. T.\nbola svedkom toho, ako žalobkyňa odmietla ponukovú povinnosť, prečo by jej adresovala po stretnutí\nemail, v ktorom ju žiadala, aby komunikovala žalovanému prípadný záujem o niektorú z ponúkaných\npracovných pozícií. Uvedené okolnosti nasvedčujú podľa žalobkyne jedinému právnemu záveru, ktorým\nje doručovanie výpovede žalobkyni skôr ako bola splnená ponuková povinnosť. Na účely § 63 ods. 2\nZák. práce totiž nepostačuje len predložiť zoznam voľných pracovných pozícií a tým považovať túto\npovinnosť minimálne za formálne splnenú, ale je potrebné mať preukázateľnú vedomosť, dôkaz, že\nzamestnanec negatívne/vôbec nereflektoval na predložený zoznam voľných pracovných pozícií.\n\n49/ Na margo konštatovania súdu prvej inštancie, že pracovná pozícia „vedúci oddelenia kontaktných\nmiest“ vznikla až 1. 12. 2017 a v čase výpovede neexistovala žalobkyňa uvádza, že uvedené nikdy\nnerozporovala. Prečo žalovaný uvedenú pracovnú pozíciu žalobkyni ponúkal, ak v čase doručovania\nvýpovede neexistovala ? Žalobkyňa upriamila pozornosť pozornosť na skutočnosť, že vytvorenie\ntejto pracovnej pozície s účinnosťou od 1. 12. 2017 schválilo predstavenstvo dňa 14. 11. 2017\nv dopoludňajších hodinách, takže v čase doručovania výpovede mal žalovaný písomný dokument\npreukazujúci jej vznik, avšak v čase doručovania výpovede bola táto pracovná pozícia skutočne\nneobsadená. V tejto súvislosti podľa žalobkyne vyvstáva otázka, či v prípade, ak žalovaný vytvára\npracovnú pozíciu od 1. 12. 2017 ju nesmie ponúkať ako voľnú skôr ako vznikne, avšak dokazovanie\nohľadom tejto okolnosti nemá absolútne žiadny vplyv na platnosť/neplatnosť skončenia pracovného\npomeru so žalobkyňou.\n50/ Pokiaľ ide o otázku organizačnej zmeny, súd mal skúmať, či dokument „Správa pre predstavenstvo“\nzo dňa 14. 11. 2017 obsahujúca len návrhy zmien v organizačnej štruktúre spočívajúce nielen v zrušení\norganizačných útvarov, ale aj v premenovaní sekcie, odborov, je možné považovať za rozhodnutie\nvydané v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, následkom ktorého dochádza k nadbytočnosti\nzamestnanca. Podľa žalobkyne súd vyhodnotil správu pre predstavenstvo povrchne, nakoľko z neho\nnevyplýva, aký cieľ organizačná zmena sledovala. V zmysle konštantnej judikatúry musí zamestnávateľ\nprijať písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, t.j. rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, jeho\ntechnického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných\norganizačných zmenách. Súd skúma tri základné otázky, a to : a/ či ide o zmenu úloh zamestnávateľa,\nzmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny; b/ či sa stal zamestnanec nadbytočným\na c/ či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Súd\npritom prihliada aj na čl. 2 Zák. práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúci\nz pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 9. 6. 2010 sp. zn. 5Cdo/42/2010, tiež rozhodnutie R 57/1968 ).\n51/ Súd prvej inštancie nevyhodnotil existenciu príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne\na správou pre predstavenstvo. V správe pre predstavenstvo sa uvádza zrušenie pracovnej pozície\n„regionálny riaditeľ/ka ( región západ ), avšak z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 14.\n10. 2015 vyplýva, že žalobkyňa síce pracovala ako „regionálna riaditeľka“, avšak nie je zrejmé a už\nvôbec nie dohodnuté, že to bolo pre región západ. Žalobkyňa mala cez spomínanú dohodu o zmene\npracovných podmienok dohodnuté miesto výkonu práce Bratislava, z čoho však nemožno usudzovať,\nže bola zodpovedná za „región západ.“ Z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré súd\ndospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi správou pre predstavenstvo, ktorú súd účelovo\nvyhodnotil ako písomnú organizačnú zmenu a nadbytočnosťou žalobkyne; nie sú zrejmé dôvody, pre\nktoré súd dospel k záveru, že správa pre predstavenstvo je kvalifikovanou organizačnou zmenou, najmä\nak v správe nie je jediná zmienka o tom, aký cieľ organizačná zmena sleduje.\n52/ Súd prvej inštancie tiež odignoroval a nezaoberal sa dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila dňa\n3. 6. 2021, ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. sa\npri organizačných zmenách vyhotovovali iné formy rozhodnutí o organizačných zmenách. Nakoľko\nsa u žalovaného, ako aj u sesterskej spoločnosti vyhotovujú identické dokumenty pri skončeniach\npracovného pomeru, identické interné dokumenty, je dôvodný predpoklad, že takéto rozhodnutia o\norganizačných zmenách sa vyhotovujú aj u žalovaného. Súd prvej inštancie mal uvedené zistiť a\npredložením takýchto dokladov zaviazať žalovaného, nakoľko žalobkyňa sa k nim objektívne nevedela\ndostať a posúdiť, či správa pre predstavenstvo nie je účelovo označovaná za rozhodnutie o organizačnej\nzmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Ak by súd prvej inštancie takéto dokazovanie vykonal,\nzistil by, že správa pre predstavenstvo nemôže byť ani len teoreticky považovaná za rozhodnutie o\norganizačnej zmene, ale ide len o dokument určený na zasadnutie predstavenstva. Svoju argumentáciu\npodporila žalobkyňa odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 6. 2010 sp. zn.\n5Cdo/42/2010, tiež zo dňa 8Cdo/89/2017 zo dňa 28. 3. 2018, ďalej rozsudok Krajského súdu Prešov\nzo dňa 24. 9. 2019 sp. zn. 14CoPr/1/2019.\n53/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že medzi ňou a jej nadriadeným ( p. D. - chránencom\nZ.. X., člena predstavenstva ) existovali osobné animozity a k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne\ndošlo takmer o rok skôr ako sa predtým komunikovalo, čo žalovaný nepoprel. Nadbytočnosti žalobkyne\npredchádzala snaha žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodou bez uvedenia\ndôvodu a až keď uvedený postup žalovaného žalobkyňa odmietla, označil ju na základe Správy pre\npredstavenstvo za nadbytočnú. Pre žalobkyňu je zarážajúce, že súd prvej inštancie takýto postup označil\nza súladný s dobrými mravmi a že podľa neho zo strany žalovaného nedošlo k zneužitiu práva. Súd\nprvej inštancie tvrdí v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný ponúkol žalobkyni riadiace miesto, čo\n\nsvedčí o jeho snahe udržať si žalobkyňu aj po organizačnej zmene; k uvedenému žalobkyňa dodala,\nže žalovaný jej ponúkol miesto bez podriadených, čo znamená, že by nikoho neriadila a navyše za\npolovičný plat. Právny záver súdu označila za tendenčný a laxný, v neprospech slabšej strany a teda\nza právne nesprávny.\n54/ Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom prerokovania\nvýpovede s odborovým orgánom. Prerokovanie výpovede v jej prípade malo charakter len formálnosti,\nkeď nenapĺňalo zákonnú požiadavku z materiálneho hľadiska, ktoré je zmyslom inštitútu prerokovania\nvýpovede podľa § 74 Zák. práce, a to je ochrana zamestnanca, t.j. aby skutočne mohlo dôjsť k\nzaujatiu relevantného stanoviska odborového orgánu k výpovedi so žalobkyňou na riadnom podklade so\nznalosťou veci. Súd prvej inštancie sa zarážajúco uspokojil pri vyhodnocovaní dôkazov s telefonickou\nžiadosťou žalovaného o prerokovanie výpovede, hoci ust. § 74 Zák. práce požaduje predchádzajúcu\npísomnú žiadosť adresovanú zástupcom zamestnancov. Súd prvej inštancie zjavne nerozlíšil, že : a/\npri prerokovaní v zmysle § 74 Zák. práce je potrebné jeho zrealizovanie s relevantným subjektom odborovým orgánom, nie iba s jedným členom odborového orgánu. Z predložených listín je nesporné,\nže nedošlo k prerokovaniu výpovede s príslušným odborovým orgánom, keďže svedok - predseda\nZákladnej organizácie podpísal na konci žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, že\n„skončenie pracovného pomeru zamestnankyne J. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou\nOdborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union poisťovni, a.s., dňa 14. 11.\n2017.“ V zmysle časti F.štatútu ZO sa za orgány odborovej organizácie považujú - členská schôdza\nZO, výbor ZO a revízna komisia ZO, nie však predseda ZO. Súd prvej inštancie účelovo použil iba tie\npasáže stanov OZ, ktoré hovoria o postavení predsedu ZO, nevenoval však žiadnu pozornosť spôsobu,\nakým odborové orgány prijímajú svoje rozhodnutia. Podľa štatútu ZO, časti G.Všeobecné zásady, body\n1 a 2, sú orgány ZO kolektívnymi orgánmi a rozhodujú na základe uznesení prijatých nadpolovičnou\nväčšinou členov orgánu. Predseda ZO môže vystupovať samostatne v mene ZO, ale len v intenciách\nrozhodnutí odborových orgánov, nie v intenciách vlastných rozhodnutí. Predseda ZO je len jedným z\nčlenov odborového orgánu a k zasadnutiu odborového orgánu preukázateľne po telefonickej žiadosti\nžalovaného nedošlo, a teda nemohlo dôjsť ani ku prerokovaniu výpovede žalobkyne, čo svedok ani\nnepoprel. Dikcia ust. § 74 Zák. práce vyžaduje predchádzajúcu písomnú žiadosť zamestnávateľa o\nprerokovanie výpovede. Svedok - predseda ZO vo svojom výsluchu uviedol, že bol telefonicky zavolaný\ndňa 14. 11. 2017 na prerokovanie organizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva a má sa jednať o\nzrušenie pozície regionálneho riaditeľa. Svedok - predseda ZO skonštatoval, že videl návrh organizačnej\nzmeny, návrh organizačnej štruktúry, prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis toho, prečo sa\norganizačná zmena uskutočňuje. Svedok však neuviedol, že mu bola predložená výpoveď žalobkyne,\ntakže je nesporné, že šlo o prerokovanie organizačnej zmeny a nie o prerokovanie výpovede žalobkyne.\nZ výpovede svedka je zrejmé, že mu na prerokovanie nebola predložená výpoveď žalobkyne, ani jej\nkoncept, ale len samotná žiadosť o prerokovanie. Z jazykového výkladu ust. § 74 Zák. o rod. plynie, že\nzástupcovia zamestnancov majú vopred prerokovať výpoveď/okamžité skončenie pracovného pomeru,\nnie žiadosť o prerokovanie. Z obsahu žiadosti žalovaného, ktorá bola predložená v konaní, nie je možné\nusudzovať, že žiadosť obsahovala všetky náležitosti výpovede a bola tak naplnená dikcia § 74 Zák.\npráce. Súd prvej inštancie opomenul, že doklad o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný, t.j. ide\no dokument vyhotovený zamestnávateľom, bez možnosti odborovej organizácie jeho obsah ovplyvniť.\nSvoj názor žalobkyňa podoprela poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/255/2008,\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Cdo/50/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoPr/17/2017.\n55/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný ( č.l. 380 a nasl. spisu ); zastal názor, že súd\nprvej inštancie vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné tvrdenia a riadne sa s nimi vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal. Žalobkyňa v odvolaní len opakuje argumenty, ktoré už boli vyvrátené v priebehu\nkonania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy, vo vzájomnej súvislosti aj každý samostatne a dospel k\nsprávnym skutkovým aj právnym záverom. Žalovaný sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje.\n56/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane namieta rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým došlo\nk zrušeniu jej pracovnej pozície, čím sa stala nadbytočnou. Súd prvej inštancie správne poukázal na\nto, že rozhodnutie o organizačnej zmene je faktickým úkonom a musí byť prijaté písomne. Žalovaný si\ntúto povinnosť splnil, rozhodnutie prijalo predstavenstvo žalovaného, ktoré je jeho štatutárnym orgánom,\nteda bolo oprávnené takéto rozhodnutie prijať. Toto rozhodnutie je zároveň rozhodnutím o organizačnej\nzmene, nakoľko z jeho obsahu vyplýva zrušenie pracovnej pozície, na ktorej bola zamestnaná žalobkyňa\nu žalovaného, čím je zároveň daná a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene\na nadbytočnosťou žalobkyne. Žalobkyňa namieta, že z rozhodnutia nevyplýva, aký cieľ organizačná\nzmena sledovala. Podľa žalovaného je ale z rozhodnutia jednoznačné, že došlo k zrušeniu pracovnej\n\npozície, na ktorej žalobkyňa pracovala - cieľ teda možno určiť jednoznačne. Rozhodnutie o organizačnej\nzmene súviselo s prebudovaním štruktúry obchodnej siete žalovaného, a to znížením počtu regiónov, a\nteda aj regionálnych riaditeľov. Podľa žalobkyne z rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo zjavné, že\nsa ruší jej pracovná pozícia, a teda že sa stáva nadbytočnou; tiež tvrdí, že neexistuje príčinná súvislosť\nmedzi nadbytočnosťou žalobkyne a správou pre predstavenstvo. Zákonník práce v prípade rozhodnutia\no organizačnej zmene nestanovuje žiadne obsahové náležitosti, ani ho bližšie nikde neupravuje. Žiadne\nzákonné ustanovenie nehovorí, ako by malo znieť rozhodnutie o organizačnej zmene, ani to, ako\nsa má formálne nazývať. Z obsahu rozhodnutia predloženého žalovaným vyplýva, že došlo k iným\norganizačným zmenám v súlade s ust. Zákonníka práce. Argumentácia žalobkyne nemá žiadnu oporu\nv právnych predpisoch, preto len konštatuje, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec\nnesprávne právne posúdil. Neodkazuje pritom ani na to, k akému nesprávnemu právnemu posúdeniu\nmalo údajne dôjsť, len rozsiahlo cituje judikatúru súdov. Žalovaný v konaní preukázal, že organizačná\nzmena, ktorá viedla k nadbytočnosti žalobkyne, nebola samostatná a individuálna zmena, ale bola\nsúčasťou veľkého balíka zmien, ktoré sa diali pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, ako\naj po ňom. Išlo o dlhodobý proces prestavby vnútorného fungovania žalovaného ako zamestnávateľa;\nvyplýva to z predložených listinných dôkazov, organizačných štruktúr a ich zmien v čase, ako aj z\nvýpovedí svedkov. Boli splnené všetky podmienky pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou\nvýpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.\n57/ Žalobkyňa v odvolaní argumentovala aj tým, že súd nevzal do úvahy dôkaz, ktorý predložila 3. 6.\n2021 a ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vyhotovujú pri\norganizačných zmenách iné formy rozhodnutí o organizačných zmenách. K tomu žalovaný vo vyjadrení k\nodvolaniu uviedol, že žalobkyňou predložené rozhodnutia o organizačných zmenách sa týkajú inej entity,\nrozdielnej od žalovaného; tiež išlo o rozhodnutia prijaté v r. 2020, nie v r. 2017. Žalobkyňa porovnáva\nneporovnateľné a tým sa snaží presvedčiť súd o nesprávnosti prijatého rozhodnutia o organizačnej\nzmene, ktorou bola zrušená jej pracovná pozícia.\n58/ Žalobkyňa tiež namieta, že organizačná zmena bola vykonaná účelovo, z dôvodu, že mala osobné\nanimozity s jej nadriadeným p. D., ktorý mal byť podľa žalobkyne „chránencom Z.. W. X. - člena\npredstavenstva.“ Žalovaný k tejto námietke žalobkyne uviedol, že s p. D. bol tiež rozviazaný pracovný\npomer, a to ešte v r. 2018; keby bol p. D. naozaj chránencom Z.. X., asi by sa tak nestalo, navyše len pár\nmesiacov po žalobkyni. Žalovaný zopakoval, že organizačná zmena, ktorej súčasťou bolo aj zrušenie\npracovného miesta žalobkyne, začala ešte pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou a\npokračovala aj po skončení jej pracovného pomeru. Práve dlhodobosť procesu je jedným z argumentov,\nktorý vyvracia argumentáciu žalobkyne o údajnej účelovosti organizačnej zmeny. Žalovaný pripomenul,\nže žalobkyňa sama na pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2023 potvrdila, že žalovaný mal záujem na tom,\naby u neho zostala pracovať, pričom vypovedala, že na osobnom stretnutí jej Z.. X. povedal, že by bol\nveľmi rád, keby žalobkyňa ostala v spoločnosti.\n59/ Žalobkyňa v odvolaní tiež tvrdí, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti,\na to z dôvodu, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až následne ponúknuté voľné pracovné miesta.\nTáto argumentácie žalobkyne naráža na niekoľko faktických protiargumentov. V texte výpovede z\npracovného pomeru, ktorý bol žalobkyni predložený a ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila podpisom,\nsa uvádza, že jej boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta a až následne doručená výpoveď. Sama\nžalobkyňa na pojednávaní dňa 27. 3. 2023 uviedla, že si výpoveď prečítala. Ak by teda obsah výpovede\nnekorešpondoval s postupom žalovaného, určite by bolo žalobkyni podozrivé, že text výpovede odkazuje\nna ponuku pracovných pozícií. Opačný postup žalovaného, t.j. najskôr doručenie výpovede a potom\npredloženie ponuky voľných pracovných miest, by bol absolútne nelogický. O správnosti postupu\nžalovaného hovorí aj svedecká výpoveď svedka X., predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý sa\nzúčastnil stretnutia so žalobkyňou a doručovania výpovede. Svedok X. jednoznačne vo svojej výpovedi\nuviedol, že výpoveď bola žalobkyni doručená až po odmietnutí ponúknutých pracovných pozícií. Súd\nprvej inštancii vo svojom rozsudku správne poukazuje na rozpory vo výpovedi žalobkyne, ktorá v\nspontánnej výpovedi dňa 27. 3. 2023 vypovedala, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až po\nnej jej boli ponúknuté voľné pracovné miesta. Presne naopak už odpovedala na otázku právneho\nzástupcu žalovaného na tom istom pojednávaní, keď povedala „bola mi ponúknutá pozícia, znova mi\nbolo povedané, že platí táto ponuka, neviem názor pozície. Následne mi bolo ponúknuté rozviazanie\npracovného pomeru dohodou a potom mi bola predložená výpoveď. Žalovaný zopakoval, že žalobkyňa\nna ponúkané pozície nijak nereflektovala, nezaujímala sa o to, aká je pracovná náplň pri jednotlivých\npozíciách, ani o iné podrobnosti. Žalobkyňa sa správala pasívne, nepýtala si ani čas na rozmyslenie a\nani neprijala žiadnu ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej žalovaný v súlade so Zákonníkom práce\nponúkol. Žalovaný dokonca ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu nad rámec povinnosti vyplývajúcej mu\n\nz pracovných predpisov, keďže o zachovanie pracovného pomeru so žalobkyňou mal reálny záujem, čo\npotvrdili svedecké výpovede a aj samotná žalobkyňa.\n60/ Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že mala záujem zotrvať v zamestnaní u žalovaného, na druhej\nstrane ponúknuté pracovné pozície odmietla a tiež na stretnutí s p. X., predsedom predstavenstva,\nktoré predchádzalo stretnutiu, na ktorom jej bola daná výpoveď, si vypýtala 25.000 eur ako odstupné pri\nskončení pracovného pomeru dohodou. V prípade, ak by to bolo tak, ako to tvrdí žalobkyňa, t.j., že mala\nzáujem zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným, takéto návrhy by zrejme žalobkyňa nevyslovila.\nVýpoveď žalobkyne tak bola poznačená protirečeniami a rozpormi, na čo v rozsudku poukázal aj súd\na tieto aj vyhodnotil. Žalobkyňa namietala, že k jej výsluchu súdom došlo až v marci 2023; tento\npostup súdu nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže on nemal možnosť zasahovať do postupu súdu.\nŽalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že si po piatich rokoch nemôže pamätať každý detail; tu je žalovaný\niného názoru, má za to, že keďže žalobkyňa sama namietala postup pri plnení ponukovej povinnosti,\ntak by bolo logické, že keď tvrdí, že postup žalovaného bol nezákonný, že by si mala spomínať na to,\nv čom nezákonnosť spočívala. Žalovaný zároveň dôrazne odmietol tvrdenie žalobkyne, že svedkovia\nboli žalovaným vopred poučení a inštruovaní, ako majú v konaní vypovedať. Tieto tvrdenia žalobkyne\nnemajú žiaden reálny základ a žalobkyňa ich v konaní ani nijako nepreukázala, ide iba o fabulácie.\nŽalobkyňa tiež vo svojom odvolaní obsiahlo uvádza citácie zo svojej výpovede na pojednávaní dňa 27.\n3. 2023, avšak neuvádza tam práve podstatnú časť, v ktorej došlo k jednoznačnému rozporu, na ktorý\nžalovaný vyššie poukázal a ktorú súd zmieňuje vo svojom rozsudku.\n61/ Žalobkyňa tiež tvrdí, že nedošlo k prerokovaniu výpovede žalobkyne v zmysle § 74 Zák. práce. Súd\nprvej inštancie správne v rozsudku uviedol, že u žalovaného pôsobí základná organizácia Odborového\nzväzu peňažníctva a poisťovníctva, ktorá disponuje vlastnou právnou subjektivitou a koná s právnymi\núčinkami vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. Zo stanov odborovej organizácie vyplýva, že\npredseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom a je oprávnený vystupovať samostatne, v\nmene základnej organizácie. V rozhodnom čase bol predsedom základnej organizácie p. H. T., ktorý\nv konaní vypovedal ako svedok, tak, že k prerokovaniu výpovede došlo ešte pred daním výpovede,\nv zmysle § 237 ods. 1 Zák. práce. Žalovaný predložil súdu podpísané potvrdenie o prerokovaní\nvýpovede, ktoré bolo podpísané p. T., vtedajším predsedom základnej organizácie a jej štatutárnym\norgánom. Žalovaný oznámil zástupcovi zamestnancov organizačnú zmenu, oboznámil ho s dôsledkami\nna zamestnancov a poskytol mu časový priestor na otázky, ktoré následne zodpovedal. Splnená bola\naj podmienka, že k prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej\nbolo zrejmé, že sa týka žalobkyne. Podľa žalobkyne malo prerokovanie výpovede so zástupcami\nzamestnancov len formálny charakter, nebolo však naplnením materiálneho hľadiska § 74 Zák. práce,\nktorým je ochrana zamestnanca. Žalovaný s touto argumentáciou nesúhlasí, keď má za to, že okolnosť,\nže sa zástupca zamestnancov až priamo na prerokovaní dozvedel, že sa organizačná zmena a s\nňou súvisiaca výpoveď týka žalobkyne, neznamená, že by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo\niba na zástupcovi zamestnancov, či telefonické zavolanie na stretnutie so žalovaným a následné\nprerokovanie výpovede považuje za dostatočné. Tiež nemôže ísť na ťarchu žalovaného, že si\nzástupca zamestnancov nevyžiadal na prerokovanie výpovede viac času, rovnako tak ani skutočnosť,\nže text potvrdenia o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný ako zamestnávateľ. Zákonník\npráce nestanovuje minimálnu dĺžku prerokovania, ani to, že potvrdenia o prerokovaní výpovede\nmusí vyhotoviť zástupca zamestnancov. Táto argumentácia žalobkyne nemá žiadny zákonný základ.\nŽalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n62/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.\n63/ Opravným uznesením zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396 súd prvej inštancie\nopravil záhlavie napadnutého rozsudku, a to tak, že ho doplnil o chýbajúce presné označenie právneho\nzástupcu žalovaného ako aj označenie prejednávaného sporu ( jeho predmet ).\n64/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a\n§\n380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.\n65/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba\nz dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa\nalebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu\nzamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.\n66/ Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde\no výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa\n\n§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre\nneuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z\ndôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm.\nf), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší\npracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný\nprejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté\nako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.\n67/ Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú\nvýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný\nprerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej\nžiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa\ndoručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,\nže k prerokovaniu došlo.\n68/ Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po\nprávnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP ). K dôvodom\nuvedeným v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky\ndopĺňa nasledovné :\n69/ K neexistencii rozhodnutia o organizačnej zmene : Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že jej výpovedi\nz pracovného pomeru pre nadbytočnosť nepredchádzalo zákonom vyžadované prijatie rozhodnutia o\norganizačnej zmene. Zastávala názor, že správa pre predstavenstvo zo dňa 14. 11. 2017 takýmto\nrozhodnutím nie je a že v skutočnosti ide len o návrh navrhovaných zmien v organizačnej štruktúre\nspoločnosti. Uvedený názor žalobkyne je mylný; súd prvej inštancie správne predmetný listinný\ndokument vyhodnotil ako rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku ktorého sa žalobkyňa stala\npre žalovaného nadbytočnou.\n70/ Rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách je obsiahnuté v Zápisnici č. 2017/25 zo\nzasadnutia predstavenstva Union poisťovne, a.s., konanom dňa 14. 11. 2017 ( č.l. 31 a nasl. spisu ), a\nto s účinnosťou od 1. 12. 2017. Pod bodom 5 v uvedenej zápisnici pod názvom : „Predstavenstvo\nschválilo nasledovné organizačné zmeny v Úseku internej siete, Sekcia komerčného poistenia“ je\nzaznamenaný bod 5.3. : Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia, o\núväzok 1 x 28,75 h/týždenne ( región Západ ), t.j. zrušenie pracovnej pozície žalobkyne. Nešlo pritom o\njedinú pracovnú pozíciu, ktorá bola v rámci prijatých organizačných zmien zrušená, z obsahu zápisnice\nvyplýva, že zrušené boli aj ďalšie ( napr. označené bodmi 4.3, tiež 4.25 zápisnice ), rovnako došlo k\npremenovaniu viacerých sekcií a odborov, všetko k 1. 12. 2017. Organizačné zmeny o ktorých rozhodlo\npredstavenstvo spoločnosti žalovaného dňa 14. 11. 2017 boli realizáciou návrhu nového modelu internej\nsiete v spoločnosti žalovaného, ktorý bol prezentovaný predstavenstvu ešte dňa 14. 9. 2017, t.j. cca\n2 mesiace pred zasadnutím predstavenstva dňa 14. 11. 2017, na ktorom o organizačných zmenách\npredstavenstvo rozhodlo.\n71/ Okolnosť, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemalo podobu samostatného dokumentu,\nale bolo pojaté do zápisnice o zasadnutí predstavenstva spoločnosti žalovaného nič nemení na jeho\núčinnosti a záväznosti. Už spomínaný bod 5 predmetnej zápisnice uvádza, že predstavenstvo na\ntomto zasadnutí schválilo ( rozhodlo ) o organizačných zmenách v spoločnosti a v nasledujúcom texte\nzápisnice sú tieto zmeny jednotlivých bodoch konkretizované. Rozhodnutie o organizačných zmenách\nprijal orgán spoločnosti žalovaného, k tomu oprávnený ( predstavenstvo spoločnosti ) a to v písomnej\nforme. Jednotlivé organizačné zmeny sledovali cieľ ( okrem iného ) znížiť počet regionálnych riaditeľstiev\nzo štyroch na tri ( keď ďalšie organizačné zmeny v spoločnosti v nasledujúcich mesiacoch ďalej znížili\npočet regionálnych riaditeľstiev z troch na dve ); t.j. prebudovať štruktúru obchodnej siete žalovaného,\nčo bolo spojené so znížením počtu pracovných miest a zamestnancov.\n72/ Podľa jej obsahu teda spomínaná zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného\nnebola len návrhom, o ktorom sa v budúcnosti ešte len malo rozhodnúť, ale v tejto zápisnici bolo\nzadokumentované prijatie samotného rozhodnutia o organizačných zmenách. Predmetným rozhodnutím\nbola zrušená pracovná pozícia žalobkyne k 1. 12. 2017 ( bod 5.3 rozhodnutia ). Súd prvej inštancie teda\npri posudzovaní obsahu zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 14.\n\n11. 2017 vyvodil správne skutkové aj právne závery, keď ako súčasť zápisnice posúdil aj Rozhodnutie o\norganizačných zmenách. Okolnosť, že sesterská spoločnosť žalovaného prijímala písomné rozhodnutia\no organizačných zmenách v inej podobe ( ako na to poukazovala žalobkyňa ) nie je relevantná pre\nvyhodnotenie povahy rozhodnutia ako rozhodnutia o organizačných zmenách.\n73/ K splneniu žalobkyňou spochybňovanej ponukovej povinnosti žalovaného : Žalobkyňa v odvolaní\nzotrvávala na tvrdení, že jej dňa 14. 11. 2017 bola najprv doručená výpoveď z pracovného pomeru a až\nnásledne, po doručení výpovede, jej žalovaný predložil písomný zoznam s ponukou voľných pracovných\npozícií. Navyše jej žalovaný v uvedený deň ešte dodatočne o 15.47 hod. formou mailu od p. X. T. ponúkol\nešte jednu pracovnú pozíciu. Žalovaná argumentovala, že takýto postup odporuje ust. § 63 ods. 2 Zák.\npráce, nakoľko ponuková povinnosť v zmysle Zákonníka práce musí predchádzať daniu výpovede z\npracovného pomeru a nie naopak a tiež namietala, že jej neboli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta\n( ale jedno až dodatočne ).\n74/ Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu aj s otázkou splnenia ponukovej povinnosti\nzo strany žalovanej vysporiadal správne. Predovšetkým vykonané dokazovanie nepreukázalo, že v\nprípade žalobkyne došlo najprv k doručeniu výpovede žalovaným a až následne k doručeniu zoznamu\nponúkaných voľných pracovných pozícií ( t.j. k splneniu ponukovej povinnosti ). Ak by žalovaný žalobkyni\ndňa 14. 11. 2017 najprv doručil výpoveď ( pre nadbytočnosť ) a až následne by jej ponúkol voľné\npracovné miesta v spoločnosti, ako tvrdí žalobkyňa, zvolil by nelogický postup, keďže z obsahu výpovede\nz pracovného pomeru plynie, že výpoveď ( pre nadbytočnosť ) bola daná žalobkyni z dôvodu, že táto\nodmietla predtým ponúknuté voľné pracovné miesta. Skutočnosť, že žalobkyni boli žalovaným dňa 14.\n11. 2017 najprv ponúknuté voľné pracovné pozície a až následne, po ich odmietnutí, bola žalobkyni\ndoručená výpoveď z pracovného pomeru, preukazuje vykonané dokazovanie.\n75/ V texte písomnej výpovede doručenej žalobkyni dňa 14. 11. 2017 sa uvádza : „nakoľko ste neprijali\nžiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme\nVám mohli ponúknuť, nemáme možnosť Vás ďalej zamestnávať ..., z tohto dôvodu končíme s Vami\nv zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pracovný pomer výpoveďou.“ Z takto formulovaného textu\nvýpovede logicky plynie, že žalobkyni boli najprv ponúknuté voľné pracovné miesta a že žalovaný\npristúpil k daniu výpovede až po tom, ako žalobkyne o žiadne z nich neprejavila záujem. Takýto postup\nžalovaného potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok Z.. X., podľa ktorého žalobkyni dňa 14.\n11. 2017 najprv ponúkol možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorú žalovaná odmietla;\nnásledne žalobkyňu informoval o organizačnej zmene schválenej predstavenstvom spoločnosti dňa 14.\n11. 2017 v doobedňajších hodinách a prítomná personalistka predložila žalobkyni zoznam ponúkaných\nvoľných pracovných pozícií, na ktorú ponuku žalobkyňa nereflektovala, takže pristúpili k daniu výpovede.\nŽalobkyňa výpoveď prevzala, prečítala si ju a prevzatie potvrdila podpisom. Nebolo sporné, že bolo\ndodatočne žalobkyni ponúknuté ešte jedno pracovné miesto, ktoré vytvorilo predstavenstvo v ten deň\na teda nebolo pojaté do zoznamu pracovných pozícií, už skôr ponúknutých žalobkyni ( išlo o miesto\nsupervízora klientskych poradkýň ); uvedené pracovné miesto žalobkyňa v priebehu nasledujúcich\ndní rovnako odmietla. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa\npodpisom potvrdila prevzatie výpovede z pracovného pomeru, pričom obsah výpovede si prečítala žalobkyňa v konaní nepoprela, že si obsah výpovede prečítala, pričom v texte výpovede bolo výslovne\nuvedené, že výpoveď jej je daná ( aj ) preto, že neprijala žiadne z ponúknutých pracovných miest.\nŽalobkyňa sa význam jej podpisu na predmetnej výpovedi z pracovného pomeru snažila podľa názoru\nodvolacieho súdu zľahčovať tvrdením, že podpisom len potvrdila, že si výpoveď z pracovného pomeru\nprevzala. Keďže však v konaní nebolo sporné, že sa žalobkyňa s obsahom výpovede aj oboznámila\n( prečítala si ju ), nutno uzavrieť, že si prečítala aj text vo výpovedi o tom, že neprijala žiadne z\nponúknutých pracovných miest. Pokiaľ by tento text vo výpovedi nezodpovedal skutočnosti, žalobkyni\npredsa nič nebránilo ohradiť sa voči nemu, prípadne doplniť poznámku, že jej pozície neboli ponúknuté,\nresp. že sa ešte nerozhodla, či niektoré z ponúknutých pracovných miest prijme alebo nie, príp. si\nvyžiadať viac času. Nič z toho ale žalobkyňa neurobila; resp. neurobila nič, z čoho by zamestnávateľ\n( žalovaný ) mohol usudzovať, že text výpovede ( alebo jeho časť ) namieta či spochybňuje. Z\nvykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalobkyňa sama prejavila záujem o nejaké konkrétne\n( voľné ) pracovné miesto, mimo ponúknutého zoznamu.\n76/ Žalobkyňa svoje tvrdenie, že jej v rozpore so zákonom voľné pracovné miesta boli ponúknuté až\npo tom, ako jej bola doručená výpoveď a nie pred doručením výpovede, preukazovala aj mailom od p.\n\nX. T., ktorý obdržala dňa 14. 11. 2017 o 15.47 hod.,( t.j. v dobe po tom, ako jej už bola doručená\nvýpoveď z pracovného pomeru ), v ktorom ju p. T. informovala, že „v rámci ponukovej povinnosti sme\nešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - vedúci/-a oddelenia kontaktných miest, ktorá sa vytvára od 1.\n12. 2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si mala\nzáujem.“\n( mail založený na č.l. 17 spisu ). Žalobkyňa tu mierila na to, že ju žalovaný - napriek\nuž doručenej výpovedi z pracovného pomeru - naďalej vyzýval, aby mu oznámila, ak by mala záujem\no niektorú z ponúknutých pracovných pozícií. Na zozname ponúknutých voľných pracovných miest\ndatovanom 14. 11. 2017 ( č.l. 16 spisu ) sa v spodnej časti dokumentu nachádza text : „Vaše vyjadrenie\nk ponuke očakávame obratom na tomto oznámení“ - žalovaný teda očakával vyjadrenie žalobkyne, či\nmá záujem o niektoré z ponúknutých voľných pracovných miest hneď. A keďže žalobkyňa neprejavila o\nžiadne z ponúknutých pracovných miest záujem, následne jej doručil výpoveď pre nadbytočnosť.\n77/ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobkyni bolo dodatočne\nponúknuté ešte jedno pracovné miesto ( ktoré v čase výpovede ešte neexistovalo ) a že ju žalovaný\nvyzýval oznámiť mu, ak by o niektoré z ponúknutých pracovných miest\n( dodatočne ) prejavila\nzáujem, nemohla spôsobiť neplatnosť danej výpovede z pracovného pomeru. Samotný Zákonník práce\numožňuje zvrátiť účinky už doručenej výpovede z pracovného pomeru, keď napr. vo svojom ust. § 61 ods.\n4 upravuje možnosť odvolania už danej výpovede ( so súhlasom druhej strany, za splnenia podmienok\nstanovených v § 61 ods. 4 Zák. práce ). Uvedené konanie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu\nlen potvrdzuje, že žalovaný výpoveďou žalobkyni riešil organizačné zmeny ku ktorým pristúpil vo\nsvojej spoločnosti a že za výpoveďou z pracovného pomeru nestála žalobkyňou tvrdená animozita jej\nnadriadeného D. voči nej, ale že pre žalovaného bola cenným zamestnancom, o ktorého zamestnávanie\nmal záujem ( pokiaľ by žalobkyňa bola prejavila záujem o niektorú z ponúkaných pracovných pozícií ).\n78/ Žalobkyňa v súvislosti s tým tiež namietala, že jej žalovaný pred doručením výpovede teda neponúkol\nvšetky voľné pracovné pozície. K tomu už súd prvej inštancie správne uzavrel, že dodatočne mailovou\npoštou ponúknutá pracovná pozícia ku dňu dania výpovede žalobkyni ešte nebola vytvorená - síce\npredstavenstvo žalovaného dňa 14. 11. 2017 rozhodlo o jej vzniku, ale až ku dňu 1. 12. 2017 - pričom\nponuková povinnosť žalovaného sa týka len pracovných pozícií, ktoré existujú a sú voľné ku dňu dania\nvýpovede. Preto dodatočná ponuka pracovného miesta žalobkyni, ktoré žalovaný vytvoril až ku dňu\n1. 12. 2017, nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede danej žalobkyni dňa 14. 11. 2017. Navyše, ako\nna to rovnako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaný ponúkol žalobkyni celý zoznam voľných\npracovných pozícií, avšak súdna prax zastáva stanovisko, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ\nponúkol zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné, ale postačuje,\nak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných\nmiest. Je totiž výlučne na rozhodovacej právomoci zamestnávateľa, ktoré z u neho voľných pracovných\nmiest zamestnancovi ponúkne. Ponukovú povinnosť si tak aj podľa odvolacieho súdu žalovaný voči\nžalobkyni splnil ( ešte pred doručením výpovede ).\n79/ Napokon žalobkyňa namietala, že nebola splnená zákonná podmienka prerokovania výpovede so\nzástupcami zamestnancov, podľa § 74 Zák. práce, a to ešte pred daním výpovede. Svedok H. T. vo\nsvojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol dňa 14. 11. 2017 ako vtedajší predseda odborovej organizácie\nzavolaný p. X. T. do zasadačky v budove na Bajkalskej ul. v Bratislave ( kde aj pracoval ), bol oboznámený\ns obsahom organizačnej zmeny, t.j. aj s tým, že sa zrušuje pracovná pozícia regionálneho riaditeľa,\nvtedy boli v organizácii takéto pracovné pozície 4. Podľa svedeckej výpovede si už nepamätal, či išlo\npráve o pracovnú pozíciu žalobkyne J. Š. ( uvedené však plynie z písomnej žiadosti o prerokovanie\nvýpovede s odborovou organizáciou na č.l. 24 spisu ). Potvrdil, že mu bola predložená žiadosť o\nprerokovanie výpovede ( č.l. 24 spisu ), na ktorej už bol v spodnej časti listiny predtlačený text o tom,\nže žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom J. Š. bola prerokovaná s\nodborovou organizáciou, s tým, že dokument je opatrený jeho podpisom. Svedok T. vo svojej výpovedi\ntiež uviedol, že výbor základnej organizácie nebol zvolaný, nakoľko ani nebolo možné zorganizovať\nzasadnutie celého výboru, on preto členov výboru informoval telefonicky o tom, aká vec bude predmetom\nprerokovania, pričom základnú organizáciu zastupoval pri prerokovaní výpovede on. Vychádzajúc zo\nsvedeckej výpovede vtedajšieho predsedu odborovej organizácie H. T. boli splnené zákonné podmienky\nprerokovania výpovede z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov ešte pred daním výpovede,\nv zmysle ust. § 74 Zák. práce. Odborovú organizáciu zastupoval v styku so zamestnávateľom jej\npredseda, ktorý s ostatnými členmi výboru odborovej organizácie prerokoval vec telefonicky ( svedok\nuviedol, že zvolanie členov výboru na zasadnutí, na ktorom by sa zúčastnili osobne ani nebolo možné )\n\na následne ako zástupca zamestnancov túto skutočnosť potvrdil na predloženej písomnej žiadosti o\nprerokovanie výpovede svojím podpisom.\n80/ Zo znenia ust. § 74 Zák. práce nemožno vyvodiť, že by sa prerokovanie výpovede zástupcami\nzamestnancov muselo uskutočniť výlučne formou zasadnutia s ich osobnou účasťou ( ktorá môže byť\nzložitá napr. v prípadoch, ak ide o zamestnávateľa s viacerými pobočkami vo viacerých mestách, alebo\nv období pandemickej situácie a pod. ), čo je ale riešiteľné využitím rôznych iných foriem spojenia\n( telefonicky, online a pod. ). Odvolací súd preto požiadavku zákona v zmysle § 74 Zák. práce vyhodnotil\nv zhode so súdom prvej inštancie zo strany zamestnávateľa ako naplnenú.\n81/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane poukazovala na to, že súd prvej inštancie podľa jej\nnázoru nedostatočne rešpektoval jej postavenie ako slabšej strany v pracovnoprávnom spore. K\ntejto námietke odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že postavenie zamestnanca ako tzv.\nslabšej strany vyplýva z podriadeného postavenia zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak,\nz postavenia zamestnávateľa v role nadriadenosti voči jeho zamestnancovi. Uvedené podriadené\npostavenie zamestnanca tak právny poriadok kompenzuje zvýšenou ochranou, ktorá sa objavuje vo\nviacerých ustanoveniach ako pracovného práva, tiež procesného práva ( v prípade Civilného sporového\nporiadku napr. extenzívnou poučovacou povinnosťou súdu, príklonom k vyšetrovacej zásade - t.j., že\nsúd môže vykonať aj dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo\nveci, v zmysle § 320 CSP sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej\nkoncentrácii konania, rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť pracovný spor, ak by mal byť\nrozsudok vydaný v neprospech zamestnanca a pod.). Ochranu slabšej strany v súdnom spore si však\nnemožno vysvetľovať ako očakávanie, že sa má súd v prípade chýbajúcich dôkazov pri rozhodovaní\npracovnoprávneho sporu prikloniť vo svojich úvahách na stranu zamestnanca, ako tzv. slabšej strany\nsporu. Rozhodnutie súdu aj v sporoch, kde vystupuje tzv. slabšia strana, musí rešpektovať a byť\nzaložené na výsledkoch dokazovania.\n82/ Pokiaľ zamestnávateľ pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, pre\nzamestnanca je takéto rozhodnutie zamestnávateľa spravidla vždy spojené s vysokým stresujúcim\nprežívaním, pretože to zamestnanca vystavuje strate zamestnania, a teda strate viacerých\nekonomických a sociálnych istôt. Na druhej strane judikatúra súdov už ustálila, že zamestnávateľ\nnezneužíva výkon práva na ujmu zamestnanca, ak po prijatí rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry\ndáva zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme pre neho inú vhodnú\nprácu alebo s ním bude skončený pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Ide totiž o\ntaký právny úkon zamestnávateľa, na ktorý je zamestnávateľ v zmysle zákona oprávnený ( pri dodržaní\nzákonom predpísaných podmienok ). Takýto postup zamestnávateľa potom nemožno hodnotiť ani ako\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi ( porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 306/2009 ).\n83/ Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými\nrelevantnými tvrdeniami žalobkyne, prihliadajúc na ustálenú súdnu prax. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla\nžiadne také skutočnosti, významné pre rozhodnutie o žalobe, s ktorými by sa súd prvej inštancie pri\nposudzovaní nezaoberal a ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku či jeho zrušenie\na vrátenie veci súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v\nnapadnutom rozsudku zaoberal jednotlivými námietkami žalobkyne vyčerpávajúcim spôsobom, odvolací\nsúd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí. Odvolací súd z vyššie\nuvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením ) ako\nvecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).\n84/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §\n262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,\npreto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n85/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP ).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cpr/4/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d87c0adf-74a8-4e2f-bf7d-38ef2a6c133a:d0c9ec3e-b8b2-414f-83e3-cd93ae44be63", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8717209437.1", "spisova_znacka": "14CoPr/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoPr/1/2019 z 23. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717209437.1"}, {"guid": "2dec7bc8-5b11-4824-a90a-afb830ea9235:bdde1d1c-968d-410c-a18f-73439a55aa26", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315204273.1", "spisova_znacka": "7CoPr/17/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/17/2017 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315204273.1"}, {"guid": "9cd3c788-c198-4971-a9d7-4cd2e73ebae7:994c6a63-ccb5-4e6d-84d6-dfdb1e65e150", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1208213322.5", "spisova_znacka": "9Co/447/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/447/2015 z 28. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1208213322.5"}, {"guid": "2c63b11e-3a1c-432a-8722-1406fb115147:8c840498-c91f-4613-88e8-984d2908da5f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1", "spisova_znacka": "3CoPr/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoPr/8/2014 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8307201386.1"}, {"guid": "1e1baee1-70c7-4452-881c-bf31260546f4:8a309025-148f-4cbc-9425-68f1621c0eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cpr/4/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15Cpr/4/2018 z 27. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2018-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e1baee1-70c7-4452-881c-bf31260546f4:8a309025-148f-4cbc-9425-68f1621c0eec"}], "citovane_v": []}