{"guid": "cc4c6953-8e87-4be4-8c57-ea218000460b:487576ff-8b49-4844-ab48-6f9c9d54a3f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1", "spisova_znacka": "15Co/97/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/97/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 15Co/97/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1", "identifikacne_cislo": "1318205335", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/487576ff-8b49-4844-ab48-6f9c9d54a3f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/97/2024\n1318205335\n28. 05. 2025\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1318205335.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: H.. U. S. K. C. Y.\nM. S. Y. Á. , X. G.C. X.X.XXXX, V. L. L., Č.. J.Š. Č.. XXX/XX, zastúpená Mgr. Alica Mendlová, advokátka,\nBratislava, Riečna č. 2, proti žalovaným: I. J. S. K. Á. Č. , X. G. X.XX.XXXX, V. L. L., Č.. J. Č.. XXX/XX,\nzastúpený Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., IČO: 53 588 452, Žilina, Mariánske nám. č. 29/6,\nza ktorú koná Adam Aštary, II. H.. J.. L. S. K. Á. Č. S. Y. Á. , J.., narodená dňa 3.9.1972, trvale bytom\nBratislava, Wilsonova č. 2803/2, zastúpená LJF legal s.r.o., IČO: 56 432 968, Bratislava, Krížna č. 47,\nza ktorú koná JUDr. Lucia Jakab Flochová, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného v I.\nrade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. júna 2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, takto\nrozhodol:\nRozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. júna 2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, vo výrokoch II.\na IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.6.2024, č. k. B3-61 C 99/2018-729, rozhodol tak, že návrh\nžalovaného v I. rade na prerušenie konania zamietol (výrok I.); určil, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom\n(podiel 1/1) nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným\nč. XXX, vchod O.. J. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape,\nparcelné č. XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2 a podielu priestoru\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o\nveľkosti 6945/388258, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m. č. X. H., katastrálne územie: X. H. (výrok\nII.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalobkyni priznal proti žalovaným v I. a II. rade spoločne\na nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). Rozsudok právne odôvodnil\nČl. 2 ods. 2, Čl. 11 ods. 4, § 151 ods. 1, ods. 2, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „C.s.p.“),\n§ 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3, § 41a\nods. 1, ods. 2, § 43, § 44 ods. 3, § 46 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 1, ods. 2, § 50a ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2,\n§ 101, § 115, § 118 ods. 1, § 125 ods. 1, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, ods. 2, § 133 ods. 2, § 134 ods.\n1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 136 ods. 1, ods. 2, § 145 ods. 2, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej „Občiansky zákonník“, alebo aj „OZ“) § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5. ods. 6,\n§ 29, § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 31 ods. 4, ods. 6, ods. 7, § 42 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.\n4, § 70 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“), § 5 ods. 1 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Pokiaľ ide\no vecné odôvodnenie uviedol, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu\nč. XX) a s tým súvisiaca prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2002, na základe ktorej\nbol správou katastra povolený vklad č. Y., zo dňa 3.7.2002. Preto sa v prvom rade zaoberal aktívnou\nlegitimáciou žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná, keďže sa v konaní\ndomáha vlastníckeho práva k bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy, v ktorej\n\nžalobkyňa bola označená ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci. Ďalej mal za to, že žalobkyňa má vo\nveci určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem, keď uviedol,\nže žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy vtedy, ak je\nžalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, lebo rozhodnutie súdu v takom prípade môže\nbyť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že spornou v konaní\nbola skutočnosť, či žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti (bytu č. XX), s poukazom\nna kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod\nč. V-XXXX/XX,\nv prospech žalovaných. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa, žalovaný\nv I. rade a\nžalovaná v II. rade v konaní poukázali na to, že kúpna zmluva zo dňa 11.6.2002, ktorá bola zavkladovaná\nv katastri nehnuteľností, je neplatná z dôvodu, že ide o zmluvu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa a\nžalovaná v II. rade vyjadrili, že neobsahuje ich vážnu vôľu smerujúcu k prevodu nehnuteľnosti a žalovaný\nv I. rade poukázal na to, že táto zmluva neobsahuje jeho podpis, a že ide o zmluvu, ktorá je odlišná\nod zmluvy, ktorá bola podpísaná\nv banke s úradne overenými podpismi strán a ktorá mala\nbyť predmetom zavkladovania, na základe ktorej bol bankou poskytnutý žalovaným úver. Predmetná\nskutočnosť vyplynula aj\nz vykonaného dokazovania, najmä z uznesenia, ktorým bolo odmietnuté\ntrestné oznámenie žalovaného v I. rade. Z predmetného uznesenia vyplýva záver, že bolo ustálené,\nže zmluva, ktorá je zavkladovaná v katastri nehnuteľností je rozdielna od tej, ktorá bola podpísaná v\nbanke pri poskytnutí úveru. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že\nby došlo k úhrade celej kúpnej ceny za prevod dotknutej nehnuteľnosti v sume 1.273.050,- Sk. Súd\nprvej inštancie uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci je posúdenie platnosti či neplatnosti\ndotknutej kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená katastru nehnuteľností za účelom povolenia vkladu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť podľa tejto zmluvy predmetom prevodu. Podstatou\ntohto súdneho sporu teda bolo posúdenie predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy\na právnych účinkov vkladu, týkajúceho sa vlastníckeho práva k dotknutému bytu č. XX. Keďže vznikli\npochybnosti o vážnosti vôle, súd posudzoval konkrétne okolnosti prípadu. Poukázal na to, že ak právny\núkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený\nurčite\na zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou\nneplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.\nToto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a\nto ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd\nmusí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu\nz úradnej povinnosti. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená\nvážne, pretože v nej absentuje jeden prvok vôle (vážnosť vôle), je takáto zmluva podľa § 37 Občianskeho\nzákonníka absolútne neplatná, pričom došlo k zápisu vlastníckeho práva k dotknutému bytu č. XX na\nzáklade neplatného právneho úkonu.\nZ uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť\nk účinnému prevodu vlastníckeho práva. Podľa súdu prvej inštancie konkrétne okolnosti danej veci,\nnapríklad reálne neodovzdanie bytu žalobkyňou žalovaným, nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny,\nrespektíve jej časti, nespornosť skutočnosti týkajúcej sa užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou,\nodôvodňujú prijať dôvodný záver o absencii vážnej vôle strán previesť vlastnícke právo k dotknutej\nnehnuteľnosti na žalovaných. Súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci\ndospel tiež k záveru, že pokiaľ na kúpnej zmluve, na základe ktorej bol zapísaný vklad vlastníckeho práva\nk dotknutej nehnuteľnosti a ktorej označenými zmluvnými stranami boli žalobkyňa ako predávajúca,\nžalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade ako kupujúci, absentuje podpis jedného kupujúceho, hoci v danom\nčase manžela kupujúcej, tento nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o\nprevode nehnuteľnosti, spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Čo sa týka vydržania nehnuteľnosti\nmanželmi, súd prvej inštancie poukázal na to, že\nv konaní nebolo preukázané, že by\nboli splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali splnenie všetkých podmienok potrebných pre vydržanie\nnehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najmä „treba si uvedomiť, že pokiaľ má\nbyť spoločne držaná vec (spoločne fakticky ovládaná) nadobudnutá do spoluvlastníctva viacerých\nspoločných držiteľov, musí byť držba všetkých spoločných držiteľov dobromyseľná. To znamená,\nže pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich bezpodielového\nspoluvlastníctva právnym titulom vydržania, musí byť dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 271/2005)“. (Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár.\n2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1020 s.). V danom prípade tvrdená dobromyseľnosť u oboch\nžalovaných spoločne preukázaná nebola.\n\n1.2. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalobkyňa mala vo\nveci plný úspech, rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal proti žalovaným\nspoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Súd\nuviedol, že napriek zamietnutiu časti žaloby (výrok III.), čo sa týka podstaty sporu, žalobkyňa bola v\nkonaní plne úspešná a výrok, ktorým žiadala, aby súd určil, že tu nie sú práva a povinnosti z kúpnej\nzmluvy, bol nadbytočný z dôvodu, že súd v rámci predbežnej otázky posudzoval absolútnu neplatnosť\nkúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo ku vkladu vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovaným.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom II. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalovaný v I. rade, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nnapokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné,\nnezodpovedajúce ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a adekvátne nereagujúce na jeho viaceré podstatné\nnámietky a argumenty, na predložené dôkazy a dôkazné návrhy. Poukázal na to, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46\nods. 1 ústavy je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. I. ÚS 119/2012, IV. ÚS 115/03). Odvolateľ vytýkal\nsúdu prvej inštancie, že iba stručne reprodukuje obsah niektorých vykonaných dôkazov, a to zväčša bez\nuvedenia konkrétnych skutkových zistení z nich získaných na základe vlastného vyhodnotenia daných\ndôkazov.\nK viacerým dôkazom súd prvej inštancie síce v napadnutom rozsudku\nuviedol, že ich vykonal, avšak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako ich vyhodnotil a aké konkrétne\nskutkové zistenia z nich zistil. Uviedol, že vada tzv. opomenutých dôkazov spočíva v tom, že dôkazy\nsíce boli\nv konaní vykonané, avšak neboli zohľadnené v procese hodnotenia; táto môže\nzaložiť porušenie práva na spravodlivý proces (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. IV. ÚS 32/2020, z 23. februára 2021, bod 29.). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\ndôsledne nevyhodnotil ani rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, keď vyslovene umelo konštruoval iba\núdajné rozpory vo vyjadreniach žalovaného v I. rade, ale objektívne rozpory\nv tvrdeniach\nžalobkyne a žalovanej v II. rade s inými vo veci vykonanými dôkazmi (resp. zjavné nimi produkované\nskutkové nepravdy), na ktoré žalovaný v I. rade poukazoval, ponechal súd prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku bez akéhokoľvek povšimnutia.\n2.3.1. Odvolateľ namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami v záverečnej reči, keď poukazoval\nna postoj žalovanej v II. rade k žalobe, hájac záujmy žalobkyne, v snahe vyviesť sporný byt z BSM\nžalovaných.\n2.3.2. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s jeho\nnámietkami, podľa ktorých skutkové tvrdenia žalobkyne, z ktorých odvodzuje svoj nárok v tejto veci, sú\nobsiahnuté v žalobe na č. l. 4 - 6 a hoci žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby v časti žalobného\npetitu, ktorú aj súd pripustil, v časti rozhodujúcich skutkových tvrdení zmenu žaloby v zmysle § 140 ods.\n2 C.s.p. pripustiť nežiadala, a teda skutkový základ rozhodovania súdu v tejto veci zostal v mantineloch\nvytýčených žalobkyňou v žalobe, ktoré vykonaným dokazovaním preukázané neboli (že by išlo iba o\nformálny prevod vlastníckeho práva k bytu na žalovaných tak, aby tento byt mohol byť použitý ako\npredmet záložného práva na poskytnutie hypotéky na predmet pozemku s tým, že po splatení úveru mali\nžalovaní žalobkyni previesť vlastnícke právo k bytu späť na ňu; že by išlo iba o formálnu kúpnu zmluvu;\nže by jej nebola zaplatená žiadna kúpna cena; že by pri predaji bytu absentovala vážnosť vôle konajúcich\nzmluvných strán). Žalovaný v I. rade namietal, že samotná žaloba nebola po stránke skutkovej založená\nna tvrdení, že vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený a vyznačený na inej, odlišnej zmluve, než je\npravá zmluva uzavretá medzi stranami sporu (a žalobkyňa\nv tomto smere ani nenavrhla\npripustiť zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p.). Preto dôvodil, že súd pri zásadnej viazanosti\nskutkovým stavom tvrdeným žalobcom nemôže vyhovieť žalobe z takéhoto dôvodu, skutkovo žalobcom\nv žalobe nevymedzeného, hoci sa tak v napadnutom rozsudku v konečnom dôsledku stalo (v rámci\nsvojich kľúčových záverov\nv napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že\n„bolo ustálené, že zmluva, ktorá je zavkladovaná v katastri nehnuteľností je rozdielna od tej, ktorá bola\npodpísaná v banke pri poskytnutí úveru“ (bod 100. odôvodnenia) a „zmluva o prevode vlastníctva zo dňa\n17.6.2002 nikdy nebola zavkladovaná“ (tiež bod 101. odôvodnenia, obdobne aj bod 121. odôvodnenia).\n\n2.3.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s jeho tvrdeniam, podľa ktorých jediný\nv tejto veci konal čestne a poctivo, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, ani v roku 2002, ani v tomto\nspore, uvádzal od počiatku úplné a pravdivé skutkové tvrdenia, a má teraz prísť o vlastnícke právo k bytu\npo vyše 20. rokoch na základe nepoctivého konania či už žalobkyne, ktorá jediná nemôže poprieť, že\npodpisy na zmluve na č. l. spisu 120 až 126 i na zmluve na č. l. spisu 11 - 18 sú jej, respektíve na základe\nnepoctivého konania žalovanej v II. rade, ktorá bez jeho vedomia manipulovala s vyhotoveniami kúpnej\nzmluvy počas katastrálneho konania o návrhu na vklad a podľa tvrdení ktorej, pri kúpe predmetného\nbytu išlo o „trik“ na banku (na zvukovom zázname z pojednávania konaného 12. mája 2023\nv\n29. a tiež v 31. minúte), čo sa podľa žalovaného v I. rade „prieči základným princípom spravodlivosti“ a\ntiež právnej zásade „nemo turpitudinem suam allegare potest“, podľa ktorej „nikto nemôže mať prospech\nz vlastnej nepoctivosti“, keď práve o takýto prípad ide\nv prejednávanom spore\nna strane žalobkyne v kooperácii so žalovanou v II. rade, jej dcérou.\n2.4. Odvolateľ namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie (miestnou\nobhliadkou predmetného bytu, znaleckým dokazovaním znalcom v odbore písmoznalectvo za účelom\noverenia pravosti podpisov žalovanej v II. rade, návrhu na zabezpečenie písomností od banky\nposkytujúcej hypotekárny úver N. L., ako aj na výsluch svedka JUDr. J. F., bývalého právneho zástupcu\nžalovaného v I. rade,\nk obsahu písomného záznamu na č. l. spisu 167), na ktorých naďalej\ntrvá, a to jednak ako procesnú vadu dosahujúcu intenzitu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., a jednak\nako vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov,\npotrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. Poukázal na to,\nže banka v rámci jej úverovej dokumentácie musela a musí disponovať potvrdením\no zaplatení\nprvej časti kúpnej ceny žalobkyni vo výške 383.050,- Sk, a to či už potvrdením\no vklade hotovosti\nna účet, o prevode z účtu alebo kvitanciou žalobkyne, čiže práve dôkazom o zaplatení prvej časti kúpnej\nceny, ktorý súdu prvej inštancie v bode 102. odôvodnenia napadnutého rozsudku absentoval. Navyše\nna základe vykonania navrhovaného dokazovania by bolo možné jednoznačne potvrdiť, akou zmluvou\nuzavretou medzi stranami sporu, týkajúcou sa prevodu vlastníctva k bytu, disponuje banka a aká zmluva\nbola predkladaná banke\nv súvislosti so žiadaným hypotekárnym úverom. V súvislosti\ns navrhovaným znaleckým dokazovaním odvolateľ označil postup súdu prvej inštancie ako zmätočný\na neujasnený, keďže ešte na pojednávaní konanom 12.5.2023 sa sudkyňa vyjadrila, že pristúpi k\nnariadeniu znaleckého dokazovania znalcom v odbore písmoznalectvo, za účelom posúdenia pravosti\npodpisov žalovanej v II. rade (na zvukovom zázname z pojednávania v časovom úseku od 1:17:12 do\n1:17:14), čo však na následnom pojednávaní konanom 17.4.2024 z nejakého dôvodu už odmietla. Za\nnezrozumiteľné považoval odôvodnenie nevykonania navrhovaného výsluchu svedka JUDr. J. F., jeho\nbývalého právneho zástupcu k obsahu „záznamu“ na č. l. 167. Nesúhlasil ani s nevykonaním miestnej\nobhliadky dotknutého bytu, keďže aj bez potreby osobitných odborných znalostí je spravidla možné\npri miestnej obhliadke bytu zo strany osoby s priemernými životnými skúsenosťami posúdiť, či sa byt\nnachádza v pôvodnom stave spred vyše 20 rokov, alebo či bol zrekonštruovaný.\n2.5. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého „nedostatok podpisu jedného z\nkupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti spôsobuje neplatnosť právneho úkonu“,\nkeďže aj len jeden z manželov (dokonca aj bez vedomia a súhlasu druhého manžela) môže uzavretím\nkúpnej zmluvy s predávajúcim nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nza predpokladu, že na jej kúpu boli aspoň sčasti použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov (čo\nv tomto prípade ani nebolo sporné, keďže peňažné\nprostriedky získané z hypotekárneho úveru na kúpu bytu, pri ktorom bola žalovaná v II. rade dlžníčkou a\nžalovaný v I. rade jej pristupujúcim spoludlžníkom, rozhodne spĺňali zákonnú definíciu veci patriacej do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“ v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka)\na nedošlo k zákonnej modifikácii rozsahu BSM; uvedené vyplýva napríklad aj\nz uznesenia\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 47/2011, z 25.9.2012.\n2.6. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhotovoval z priebehu pojednávaní zápisnice, s\npoukazom na § 99 ods. 1 C.s.p. by bolo podľa neho jednoznačne „vhodné a účelné“ vyhotovovať z\npojednávaní okrem zvukových záznamov aj zápisnice, v ktorých by bol zachytený aj obsah prednesov\na výpovedí strán a svedkov. Toto by uľahčilo orientáciu\nv spisovom materiáli\naj odvolaciemu súdu, ktorý bude odkázaný na prehrávanie niekoľkohodinových zvukových záznamov\nz pojednávaní a orientovanie sa v nich, ktoré pre poslucháča, ktorý nebol na pojednávaní prítomný,\nnemusí byť celkom jednoduché. Poukázal na to, že samotné reprodukcie obsahov výpovedí žalobkyne,\nžalovaného v I. rade, žalovanej\nv II. rade a svedkov, tak ako sú uvedené v bodoch\n24. - 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sú súdom prvej inštancie účelovo krátené aj celkom\npreformulované, resp. vytŕhané z kontextu.\n\n2.7. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové\nzistenia a vec nesprávne právne posúdil. Skutkové tvrdenia žalobkyne\nv žalobe o nevážnosti\nvôle zmluvných strán pri predaji bytu žalobkyňou žalovaným resp.\no dočasnom „formálnom\nprevode vlastníckeho práva“ za účelom získania peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru s tým,\nže po splatení úveru mali žalovaní previesť vlastnícke právo k bytu späť na žalobkyňu, žalovaný v I. rade\nv celom konaní dôrazne popieral a tieto sa podľa neho vykonaným dokazovaním nepreukázali. Vytýkal\nsúdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, čo malo byť na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania predmetom skutočnej vôle zmluvných strán, a či teda žalobkyňa a žalovaní vôbec nechceli\nuzavrieť kúpnu zmluvu na sporný byt (žalobkyňa predať a žalovaní kúpiť), a ak nechceli, tak aký iný\nprávny úkon, resp. aké iné účinky mienili svojím nevážnym konaním vyvolať, prípadne či chceli uzavrieť\nkúpnu zmluvu na byt, ale s inou výškou kúpnej ceny, a podobne. Vo všeobecnosti nie je možné zo strany\nsúdu konštatovať iba nevážnosť vôle zmluvných strán pri uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť bez\ntoho, aby sa objasnilo, čo vlastne chceli zmluvné strany v skutočnosti uzavretím takejto kúpnej zmluvy\ndosiahnuť. Odvolateľ uvádza, že skutočnou a vážnou vôľou žalovaných ako manželov, ktorí sa zosobášili\nv roku 2001, bolo kúpiť od žalobkyne, matky žalovanej v II. rade, predmetný byt, a to za kúpnu cenu vo\nvýške 1.273.050,- Sk, z čoho im bol poskytnutý hypotekárny úver vtedajšou P., a.s., v sume 890.000,Sk, čo preukazujú početné listinné dôkazy týkajúce sa hypotekárneho úveru, vrátane zmluvy o zriadení\nzáložného práva na č. l. spisu 120 - 126, uzavretej žalobkyňou na sumu zabezpečenej pohľadávky\n890.000,- Sk, a návrhu na vklad záložného práva v prospech P. L. R., a.s., do katastra nehnuteľností zo\n17.6.2002, ktorý bol doručený Správne katastra Bratislava III dňa 17.6.2002 a na ktorom je podpísaná\nsamotná žalobkyňa, pričom\nv jeho texte sa výslovne uvádza ako účel zriadenia záložného\npráva zabezpečenie pohľadávky banky vo výške 890.000,- Sk zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/\nXX P. zo 17.6.2002\n(č. l. spisu 407 - 408). Uvedené dôvody a okolnosti kúpy predmetného\nbytu sú v zhode\ns predloženými listinnými dôkazmi. Odvolateľ poukázal na\nto, že prípadné nezaplatenie celej kúpnej ceny je za zákonom stanovených podmienok (§ 517 ods. 1\nObčianskeho zákonníka), či účastníkmi dohodnutých (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dôvodom na\nodstúpenie od zmluvy, a nie jej neplatnosti od počiatku. Predloženie potvrdenia o zaplatení časti kúpnej\nceny za byt vo výške 383.050,- Sk z vlastných prostriedkov banke bolo v zmysle Čl. II. bodu 3.2. zmluvy\no úvere jednou z podmienok čerpania úveru, ktorú žalovaní splnili. Pokiaľ ide\no reálnosť\nvyplatenia druhej časti kúpnej ceny vo výške 890.000,- Sk žalobkyni z prostriedkov hypotekárneho úveru,\ntoto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané predloženým úradným záznamom vyšetrovateľa PZ\nz 23.9.2019 na č. l. 258 a zhodne na č. l. 435, z ktorého vyplýva, že dňa 12.7.2002 bola suma vo výške\n890.000,- Sk z hypotekárneho úveru prevedená z účtu žalovanej v II. rade, číslo XXXXXXXXXX/XXXX,\nna účet R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý patrí žalobkyni. Tvrdenia, že vraj žalobkyňa peňažné\nprostriedky v sume 890.000,- Sk následne previedla žalovaným, sa žiadnym spôsobom nepreukázali\na žalobkyňa ani žalovaná\nv II. rade na ich preukázanie ani nenavrhli v konaní vykonať\nžiaden dôkaz. Ani s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal.\nOdvolateľ poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM, ak aj v tomto konaní konzistentne tvrdil, že\nvyššie uvedený hypotekárny úver slúžil na získanie bytu pre žalovaných na trvalé bývanie. Namietal, že\nsa nikdy ani v tomto, ani v žiadnom inom súdnom konaní nevyjadril, že by mala byť žalobkyňa evidovaná\nna Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ako poplatník miestnej dane za sporný byt, namietal,\nže v žiadnom podaní ani pred súdom sa nevyjadril v tom zmysle, že vôľou žalobkyne bolo „prenechať\npredmetnú nehnuteľnosť len ako predmet záložného práva za účelom zabezpečenia poskytnutého\núveru“. Poukázal na to, že predmetný byt bol kupovaný od žalobkyne z prostriedkov patriacich do BSM\nžalovaných ako manželov\na z prostriedkov BSM bol aj hypotekárny úver na danom byte\nsplácaný. Uviedol, že v roku 2009 preukázateľne došlo k navýšeniu predmetného hypotekárneho úveru\nzaťažujúceho sporný byt, kde už novú zmluvu o zriadení záložného práva na č. l. 443 - 446 uzatvárali\nobaja žalovaní ako vlastníci bytu, ktorí spolu podpísali aj návrh na vklad záložného práva z 27.8.2009\nna č. l. 447 - 448. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s\nrozpormi v tvrdeniach žalobkyne a žalovanej v II. rade (nevedomosť žalobkyne o zmluvách, jej tvrdenie\no neexistencii bankového účtu, o darovaní nehnuteľnosti, pochybnosti žalovanej v II. rade o autentickosti\njej podpisu, nevedomosť o zmluvách).\n2.8. Odvolateľ v odvolaní dôvodil, že platnou, reálne všetkými stranami sporu podpísanou a ich skutočnej\nvôli zodpovedajúcou zmluvou o prevode vlastníctva bytu je zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení\nzáložného práva na č. l. 120 - 126, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, ktorá\nbola aj žalobkyni reálne vyplatená, z toho\n890.000,- Sk z hypotekárneho úveru, čo je\nzjavné z celého komplexu listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, na takúto výšku kúpnej ceny bola\nnajskôr uzavretá zmluva o uzavretí budúcej zmluvy na č. l. 249 a zhodne na č. l. 346, uvedená úverová\n\nčasť financovania predmetu kúpy vo výške 890.000,- Sk zodpovedala aj podmienkam zmluvy o úvere\na záložnej zmluvy i plneniu kúpnej ceny. Na predmetnej platnej zmluve o prevode vlastníckeho práva\nk bytu a zriadení záložného práva sa nachádza osvedčovacia doložka pravosti podpisu žalobkyne zo\n17.6.2002 a táto bola podpisovaná všetkými stranami sporu v priestoroch banky, kde pôsobil aj notár\nJUDr. K. Y., spolu so zmluvou o úvere a so záložnou zmluvou, na ktorej je osvedčovacia doložka pravosti\npodpisu žalobkyne z toho istého dňa a od toho istého notára. Zároveň v ten istý deň žalovaní spísali\nu notára notársku zápisnicu č. N 140/2002, Nz 133/2002, na č. l. 318 - 320. Z obsahu katastrálneho\nspisu je zrejmé, že návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností a zriadení záložného práva\nbol doručený Správne katastra Bratislava III 3.7.2002, je podpísaný všetkými stranami a priamo v jeho\ntexte sa uvádza, že podpísaní „účastníci Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva\nuzavretej dňa 17.06.2002 (...) Navrhujeme, aby Správa katastra povolila vklad do katastra v prospech\nnadobúdateľov J. S. a manželku L. S. na predmetný byt podľa priloženej Zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu a zriadení záložného práva, uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.06.2002.“ Z obsahu katastrálneho\nspisu je ďalej zjavné, že táto platne uzavretá zmluva\no prevode vlastníckeho práva k bytu\na zriadení záložného práva na č. l. 120 - 126 v skutočnosti nemohla byť doručená správnemu orgánu\nv náležitom stave (zrejme ju žalovaná v II. rade doručila vo vyhotoveniach bez overených podpisov\nžalobkyne), pretože podľa poznámky na spisovom obale s podpisom žalovanej v II. rade na č. l. 422 „6\nx zmluvu prevzala na overenie podpisov“ žalovaná v II. rade 7.8.2002 (č. l. 662). Žalovaný odmieta, že\nby on nemal vážnu vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, ako aj to, že by on akýmkoľvek spôsobom\nmanipuloval so zmluvami počas katastrálneho konania alebo že by pred rokom 2019 o takom konaní\nvedel. Okolnosť, že pečiatka Správy katastra Bratislava III o povolení vkladu bola 14.8.2002 vyznačená\nna zmluve s čiastočne iným znením, ktorá vznikla a do katastra nehnuteľností sa dostala za okolností,\nktoré ani žalobkyňa, ani žalovaná v II. rade žiadnym spôsobom nevysvetlili, nemôže viesť k záveru o\nneplatnosti či neúčinnosti zmluvy na\nč. l. 120 - 126 ani k záveru o tom, že nedošlo\nk platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaných.\n2.9. Za nesprávne považoval odvolateľ právne posúdenie veci súdom prvej inštancie aj v otázke\n(ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému bytu vydržaním, a to\nz dôvodu,\nže sa vyžaduje dobromyseľnosť držby u oboch manželov, ktorá v tomto prípade\n(u oboch\nžalovaných spoločne) preukázaná nebola. Treba priznať právnu ochranu žalovanému v I. rade ako\ndobromyseľnému držiteľovi bytu po dobu viac než 10 rokov titulom vydržania\na byt treba posúdiť\nako súčasť BSM žalovaných z dôvodu vydržania. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. II. ÚS 219/95, v ktorom išlo o situáciu, keď mali manželia zmluvne nadobudnúť nehnuteľnosť na\nzáklade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, pričom manželka nebola dobromyseľná a dobromyseľným\nbol iba manžel. Ústavný súd Českej republiky konštatoval prípustnosť nadobudnutia vlastníckeho práva\ntitulom vydržania do BSM aj v takejto situácii s tým, že nadobudnutie vlastníctva vydržaním len jedným\nz manželov, ktorý bol dobromyseľný, znamená nadobudnutie do BSM, keďže vydržanie nie je uvedené\nmedzi výnimkami z režimu BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v I. rade predmetný byt\nobýval do roku 2013 a žalovaná v II. rade s dcérou žalovaných ešte dlhšie, byt bol zrekonštruovaný z\nprostriedkov BSM pričinením žalovaného v I. rade, čo preukázal aktuálnymi fotografiami bytu.\n2.10. Odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že poslednou, súdom\npripustenou zmenou petitu sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie práv a povinností z kúpnej\nzmluvy a určenia vlastníckeho práva k bytu. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie tak\ndomáhala dvoch samostatných určení a súd prvej inštancie jej vyhovel iba v jednom z nich, žalobkyňa\nbola v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci úspešná len čiastočne (v jednom z dvoch požadovaných\nurčovacích petitov), preto mal súd prvej inštancie správne rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá\nnárok na náhradu trov konania.\n2.11. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II.\na IV. zrušil\na vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/\na ods.\n2 C.s.p., alebo aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol.\n3.1. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v II. rade. Rozsudok považuje v celom rozsahu za správny,\npreskúmateľný a riadne odôvodnený, plne sa stotožňuje s rozhodnutím konajúceho súdu a s jeho\nprávnym záverom, ktorý je dostatočne presvedčivý a nie svojvoľný. Odvolateľom uvedené údajné\npodstatné skutočnosti, s ktorými sa konajúci súd nevysporiadal, sú pre rozhodnutie vo veci samej\nabsolútne irelevantné a konajúci súd má v zmysle konštantnej judikatúry povinnosť vysporiadať sa\nlen s argumentami relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej. Z konštantnej judikatúry je zrejmé, že\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, resp. na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\n\nrozhodnutia. Žalovaná v II. rade má za to, že súd sa dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia so\nvšetkými relevantnými tvrdeniami sporových strán podstatnými pre objasnenie skutkového a právneho\nzákladu rozsudku. Podľa žalovanej súd vykonal náležité a rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého\ndospel k správnemu právnemu názoru, ktorý sa pretavil do samotných výrokov rozsudku. Súd v\nrámci odôvodnenia zhrnul všetky vykonané dôkazy, uviedol akými úvahami sa riadil pri vykonaní\ndokazovania, a to aj vo vzájomných súvislostiach, t. j. odôvodnil celý postup, na základe ktorého\ndospel k predmetnému rozhodnutiu. Žalovaný v I. rade v tejto súvislosti nekonkretizoval svoje námietky\nvoči nedostatočnému odôvodneniu rozsudku, t. j. v čom konkrétne malo nedostatočné odôvodnenie\nspočívať, len vyčerpávajúcim spôsobom poukázal prevažne na súdnu prax i teoretickú časť danej\nproblematiky. Žalovaná v II. rade má za to, že zo strany odvolateľa ide výlučne o snahu podporiť svoje\nodvolanie s využitím čo najviac odvolacích dôvodov, ktoré ani riadne súdu neozrejmil. Tunajší súd sa\nv rámci odôvodnenia rozsudku pri rozhodovaní jasne, právne, korektne a zrozumiteľným spôsobom\nvysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli významné pre rozhodnutie\nvo veci. Uvedený nedostatok má podľa odvolateľa znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.\nS uvedeným tvrdením sa žalovaná v II. rade absolútne nestotožňuje. Poukázala na ustálenú judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani proti\nŠpanielsku z 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997; Higgins proti Francúzsku\nz 19.2.1998).\n3.2. Pokiaľ odvolateľ namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, žalovaná\nv II. rade\npoukázala na to, že je plne v kompetencii toho-ktorého súdu rozhodnúť, ktoré\nz\nnavrhnutých dôkazov v rámci prebiehajúceho sporu vykoná a ktoré nevykoná. Súd v danom prípade\nzamietol návrhy odvolateľa na dokazovanie, pričom v rámci odôvodnenia rozsudku svoj postup náležite\nodôvodnil, t. j. uviedol, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Jednalo sa\no nadbytočné\na nehospodárne dôkazy (viď bod 23. rozsudku). S uvedeným konštatovaním súdu o nadbytočnosti a\nnehospodárnosti navrhnutých dôkazov sa žalovaná v II. rade plne stotožňuje.\n3.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhotovoval z vykonaných pojednávaní písomné\nzápisnice. Podľa žalovanej súd v danom prípade postupoval správne, nakoľko nová právna úprava\nvychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým zariadením\nurčeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne (arg.: „ak to súd považuje za vhodné a účelné...“)\nje ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Žalovaná má za to, že súd aj vzhľadom\nna niekoľkohodinové pojednávania vykonané v predmetnom spore uvedené vyhodnotil s poukazom na\nprocesnú ekonómiu sporu.\n3.4. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd z dôkazov, ktoré v predmetnom spore vykonal, vyvodil\njednoznačne nesprávne skutkové zistenia a vec ako celok nesprávne právne posúdil, žalovaná\npoukázala na to, že tak ako žalovaný v I. rade jej pripisuje záujem vyňať predmetnú nehnuteľnosť z\nmasy BSM, rovnako tak ona tvrdí, že žalovaný v I. rade má záujem na tom, aby nehnuteľnosť bola\nsúčasťou masy BSM. Záujem žalovaných je v tomto prípade takpovediac rovnocenný. Dôvodila, že\nsporná zmluva bola uzatvorená a predložená katastru nehnuteľností v roku 2002, t. j. v čase, kedy\nani jedna zo sporových strán nemohla predpokladať, že v roku 2017 dôjde k rozvodu ich manželstva.\nArgumentácia žalovaného v I. rade je v tomto ohľade vágna.\n3.5. Podľa žalovanej sa v spore vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázalo, že pri uzatvorení zmluvy\nu sporových strán absentovala vážnosť vôle, t. j. jednalo sa o dočasný „formálny prevod vlastníckeho\npráva“ výlučne za účelom získania peňažných prostriedkov\nz hypotekárneho úveru s\ntým, že po splatení úveru mali žalovaní previesť vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti\nspäť na žalobkyňu. Súd preto správne vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon.\nSúd ozrejmil, že z vykonaného dokazovania mal za to, že sporové strany chceli uzatvorením predmetnej\nzmluvy iba docieliť získanie peňažných prostriedkov\nz hypotekárneho úveru.\nJe potrebné podotknúť, že v konaní bolo jednoznačne nesporné, že kúpna zmluva, na základe ktorej\nbol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností, je zmluvou absolútne neplatnou, a teda skutkový stav je\ntaký, že došlo k zápisu vlastníckeho práva\nk dotknutému bytu č. 68 na základe\nneplatného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k účinnému prevodu vlastníckeho\npráva, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné za žiadnych okolností nadobudnúť\nvlastnícke právo.\n3.6. Žalovaná v II. rade dôvodila, že ona i žalobkyňa uviedli v konaní všetky podstatné skutočnosti pre\nrozhodnutie vo veci samej, no vzhľadom na veľký časový odstup nie je možné pamätať si všetky detaily,\n\nčo potvrdzuje autenticitu ich výpovedí. Žalovaný v I. rade opomenul skutočnosť, že sám sa vyjadril, že\nkúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná nepodpísal, čím uznal nárok žalobkyne. Vyjadril sa, že nevedel\no existencii uvedenej kúpnej zmluvy.\n3.7. Žalovaná dôvodila, že v bode 108. odôvodnenia rozsudku súd poukázal, že pri konštatovaní\nchýbajúcej vážnosti vôle sporových strán prihliadol i na výsluchy týchto svedkov.\n3.8. Pokiaľ ide o Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadenia záložného práva zo dňa 11.6.2002\ns overeným podpisom predávajúcej dňa 17.6.2002, žalovaná v II. rade uviedla, že táto je taktiež\nod počiatku neplatná, nakoľko je v nej evidentný rozpor medzi skutočnou vôľou zmluvných strán\na prejavom zmluvných strán, táto zmluva nebola ani zavkladovaná, čo jednoznačne vyplynulo z\nkatastrálneho spisu, s ktorými sa sporové strany oboznámili priamo na pojednávaní. Z katastrálneho\nspisu vyplynulo nepochybne, že predmetom vkladového konania bola práve kúpna zmluva zo dňa\n11.6.2002, t. j. sporná otázka v súvislosti s titulom nadobudnutia bola v rámci predmetného sporového\nkonania nepochybne zodpovedaná, je teda nesporné, že kúpna zmluva zo dňa 11.6.2002 bola titulom\nnadobudnutia vlastníckeho práva\nk bytu žalobkyne. Uvedená zmluva je však absolútne\nneplatným právnym úkonom, ktorý nemohol spôsobiť žiadne právne účinky. Irelevantným argumentom\nžalovaného v I. rade je to, že tvrdí, že podpísal inú kúpnu zmluvu, ako kúpnu zmluvu, ktorá bola\nzavkladovaná; táto kúpna zmluva, na ktorú sa odvoláva však zavkladovaná nebola, nie je preto ani\npredmetom tohto sporu. Žalovaná v II. rade poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 10.2.2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010, podľa ktorého, ak bol správou katastra povolený\nvklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak\njasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu\ntakto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať\no ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za\nuvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty\na ochrany práv nadobudnutých\nv dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má.\n3.9. K vydržaniu nehnuteľnosti manželmi žalovaná uviedla, že v spore neboli preukázané splnené\npodmienky potrebné pre vydržanie nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nnakoľko v danom prípade nebola daná dobromyseľnosť u oboch manželov.\n3.10. K odvolaniu proti výroku o trovách konania žalovaná v II. rade uviedla, že žalobkyňa bola v konaní\nplne úspešná v rámci celej podstaty sporu, a to aj napriek tomu, že časť žaloby bola zamietnutá. Súd\nzamietol výrok III. žaloby z dôvodu, že tento považoval za nadbytočný.\n3.11. Podľa žalovanej žalobkyňa vždy bola a de facto i aktuálne je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,\nnakoľko byt riadne nepretržite užíva a uhrádza náklady spojené\ns užívaním\nbytu bez akejkoľvek ingerencie a finančných príspevkoch žalovaných. Žalobkyňa nikdy byt neodovzdala\nžalovaným. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení vyplýva, že žalobkyňa aj obaja žalovaní nikdy\nnemali vážnosť vôle vykonať právny úkon - uzatvoriť kúpnu zmluvu, preto je súlade s ustanovením §\n37 Občianskeho zákonníka daný právny úkon absolútne neplatný. Žalovaní (ani žalovaný v I. rade) v\npriebehu konania nikdy neuviedli, že by mali reálny záujem nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému\nbytu a následne ho potom nejakým spôsobom užívať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,\nkúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že prejav vôle žalovaných ako\nkupujúcich pri jej uzatváraní (nadobudnúť vlastnícke právo k bytu žalobkyne ako predávajúcej) ani\nnebol myslený vážne, jednalo sa o simulovaný právny úkon uskutočnený výlučne za účelom získania\nfinančných prostriedkov pre žalovaných.\n3.12. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať jej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má za to,\nže súd sa vecou dostatočne zaoberal, vykonal dostatok dôkazov a dospel k správnemu právnemu\nzáveru. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovaného v I. rade a považuje ich v celom rozsahu za účelové.\nNie je pravdou, že by súd napadnutý rozsudok založil na tzv. súhrnných zisteniach, nakoľko súd\nsa vecou podrobne zaoberal, vykonal množstvo listinných dôkazov\na aj\nsvedeckých výpovedí a svoj rozsudok podrobne odôvodnil, pričom sa zaoberal jednotlivými dôkazmi\na tvrdeniami účastníkov. Rozsudok netrpí žiadnou vadou opomenutých dôkazov. Právom žalovanej\nmôže byť aj uznanie nároku alebo stotožnenie sa s argumentáciou žalobcu, uvedené nemôže zakladať\nodvolacie dôvody. Dôkazy, ktoré podľa tvrdenia žalovaného v I. rade súd nevykonal, boli jednoznačne\nnehospodárne, nadbytočné a pre predmet konania irelevantné, nehospodárne by predlžovali konanie a\nnepriniesli by žiadne relevantné skutočnosti podstatné pre konanie. Súd odôvodnil nevykonanie týchto\ndôkazov už na pojednávaní. Dôvodila, že žalovaný v I. rade sa vyjadril, že zmluvu č. vkladu Y., zo dňa\n\n3.7.2002, nikdy nepodpísal, a teda je absolútne neplatná a teda vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je\nžalobkyňa. V kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom zavkladovania na katastri č. vkladu V-XXXX/XX,\nzo dňa 3.7.2002, sa uvádza, že zmluvné strany sa slobodne, dobrovoľne a vážne dohodli, že zmluva\nvyjadruje ich vôľu, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi.\nZ vyjadrenia žalovaného v I.\nrade je zrejmé, že jeho podpis na zmluve chýba, resp. nie je jeho, zmluva teda jeho vôľu nevyjadruje. Na\nzáklade uvedeného má žalobkyňa za to, že takýto právny úkon je absolútne neplatný, nakoľko nespĺňa\nvšetky náležitosti právneho úkonu.\nZ vyjadrenia žalovanej v II. rade je taktiež zrejmé,\nže sa s nárokom žalobkyne stotožňuje\na uznáva ho. Okolnosti podpisu a údajnej\nexistencie inej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nedošlo k vzniku vlastníckeho práva žalovaných je podľa\nžalobkyne pre toto konanie irelevantné. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že kúpna zmluva,\nktorá bola predmetom vkladu na katastri a založila vlastnícke právo žalovaných je neplatná, čo potvrdil\naj sám žalovaný v I. rade, preto súd prvej inštancie dospel vo svojom rozsudku k správnemu právnemu\nzáveru. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej\ntrovy odvolacieho konania.\n5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.\n6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel\nk záveru, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p.).\n7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa, okrem iného, domáhala určenia vlastníctva nehnuteľnosti - bytu\nč. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným\nč. XXX, vchod O.. J.,\npostaveného na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č.XXXXX, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 479 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu\na spoluvlastníckeho podielu k pozemku o\nveľkosti 6945/388258, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom pre okres:\nBratislava III, obec: BA-m. č. X. H., katastrálne\núzemie: X. H..\n8. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že je vlastníčkou sporného bytu, keďže\ndospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená so žalobkyňou, na základe ktorej žalovaní v I. a II. rade\nnadobudli sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, je absolútne neplatná pre absenciu vôle (§\n37 Občianskeho zákonníka) na strane žalobkyne a žalovanej v II. rade, keďže byt chceli použiť ako\npredmet záložného práva na poskytnutie hypotéky na kúpu pozemku, súd ďalej konštatoval, že nedošlo k\nreálnemu odovzdaniu bytu žalovaným, byt stále užíva žalobkyňa, nebolo preukázané zaplatenie kúpnej\nceny, resp. jej časti.\n9. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n10.1. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v\nprejednávanej veci nespĺňa zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaného ustanovenia C.s.p.\nOdvolateľ v odvolaní namietal, okrem iného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s viacerými jeho\ntvrdeniami, okrem iného aj tým, že platnou, reálne všetkými stranami sporu podpísanou a ich skutočnej\nvôli zodpovedajúcou zmluvou o prevode vlastníctva bytu je zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení\nzáložného práva na č. l. 120 - 126, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, ktorá\nbola aj žalobkyni reálne vyplatená, z toho 890.000,- Sk z hypotekárneho úveru, čo je zjavné z listín\nnachádzajúcich sa v súdnom spise, na takúto výšku kúpnej ceny bola najskôr uzavretá zmluva o uzavretí\n\nbudúcej zmluvy na č. l. 249, uvedená úverová časť financovania predmetu kúpy vo výške 890.000,- Sk\nzodpovedala aj podmienkam zmluvy o úvere a záložnej zmluvy i plneniu kúpnej ceny.\n10.2. Odvolací súd, zhodne s odvolateľom má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami\nodôvodnenia, ktoré odôvodnenie nezodpovedná ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. Predovšetkým odvolací\nsúd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v prejednávanej veci posudzoval zhodu vôle\na prejavu pri uzatvorení kúpnej zmluvy k spornému bytu len u žalobkyne a žalovanej v II. rade,\nneposudzoval a v odôvodnení rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou zhody vôle\na prejavu u žalovaného v I. rade. Žiadnym spôsobom sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou\nžalovaného v I. rade ohľadom existencie kúpnej zmluvy na č. l. spisu 120 a nasl., predmetom ktorej\nbol sporný byt, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.273.050,- Sk a vôľou strán sporu v\nňou prejavenou. V tejto súvislosti sa nevysporiadal s existenciou dvoch kúpnych zmlúv, s totožným\npredmetom kúpy. Ďalej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s dôkazom o úhrade časti kúpnej ceny\nvo výške 890.000,- Sk na č. l. spisu 258, podľa ktorého suma z hypotekárneho úveru č. XX/XX P. vo\nvýške 890.000,- Sk bola dňa 10.7.2002 pripísaná na účet žalovanej v II. rade a prevedená na účet\npatriaci žalobkyni. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, že bola dohodnutá\nkúpna cena vo výške 1.273.050,- Sk, nezaplatenie celej časti kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy\nnemá za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, je dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy\npodľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie\nje zrejmé, ako vyhodnotil dôkaz na č. l. spisu 443 a nasl., podľa ktorého žalovaní v I. a II. rade ako\nzáložcovia uzatvorili so záložným veriteľom N. a.s. dňa 27.8.2009 zmluvu o zriadení záložného práva, na\nzabezpečenie pohľadávky z úveru vo výške 44.000,- €, pričom zálohom bol byt č. XX, nachádzajúci sa na\nul. O. postavenom na pozemku parc. č. XXXXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu vo veľkosti 6945/388258, nachádzajúci sa v k. ú. X. H., obec BA - m. č. X. H., okres\nBratislava III, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre\nhl. mesto Bratislavu, v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu, spoluvlastnícky podiel 1/1. Z uvedenej\nzáložnej zmluvy je zrejmé, že obaja žalovaní so sporným bytom nakladali ako s bytom patriacim do ich\nbezpodielového spoluvlastníctva.\n10.3. Odvolateľ ďalej namietal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, v súvislosti s ktorým návrhom\nsa ako dôvodné javí odvolaciemu súdu vykonanie dokazovania písomnosťami od banky poskytujúcej\nhypotekárny úver N. na preukázanie úhrady prvej časti kúpnej ceny žalobkyni vo výške 383.050,- Sk.\nSúd prvej inštancie vykonanie uvedeného dôkazu zamietol ako nehospodárne.\n10.4. Odvolateľ v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nedostatok jeho\npodpisu na kúpnej zmluve spôsobuje jej neplatnosť, s ktorou námietkou sa odvolací súd stotožňuje.\nUzavretím kúpnej zmluvy aj len jedným z manželov možno nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, ak sa tak stalo za trvania manželstva a na kúpu boli použité finančné\nprostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n10.5. K odvolacej námietke odvolateľa, týkajúcej sa vydržania spornej nehnuteľnosti odvolací súd,\nzhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom\nnadobudnutí veci manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania, musí\nbyť dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Cdo 271/2005).\n10.6. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd, v zhode s odvolateľom má za to, že\nžalobkyňa sa domáhala v prejednávanej veci dvoch samostatných nárokov, pričom v jednom z nich bola\núspešná žalobkyňa a v jednom z nich (zamietnutie žaloby vo výroku III.) boli úspešní žalovaní, plný\núspech tak nedosiahla ani jedna zo strán sporu.\n11. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, preto napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať\ndôvodnosťou žaloby posúdením všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z hľadiska správneho\nhmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2\nC.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania\n(§\n396 ods. 3 C.s.p.).\n12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).\n\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\n\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky procesnej obrany", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61C/99/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1dab148c-85e2-4eea-844e-ee2a6892c630", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.32.2020.1"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "01889c52-bf92-47e1-8d5f-784c7d0a0ddc:4fb76deb-41f8-4e93-87d3-58a7d1dbc6f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6924202341.1", "spisova_znacka": "9Nc/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Nc/1/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6924202341.1"}]}