{"guid": "fcb4bb28-1857-4752-811f-b0791e90aeca:bf606a76-661f-4dc5-8ee5-2a9e8c290ccc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3", "spisova_znacka": "4Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/134/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 4Co/134/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3", "identifikacne_cislo": "1319200967", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf606a76-661f-4dc5-8ee5-2a9e8c290ccc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/134/2023\n1319200967\n29. 01. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1319200967.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,\nbytom C. XX, XXX XX D. E., zastúpená JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom Sv. Cyrila a\nMetoda 12, 900 29 Nová Dedinka, proti žalovanému: Peter Kiss - GERBERA, samostatne hospodáriaci\nroľník, nar. 1.2.1968, bytom Hlavná 40, Nová Dedinka, IČO: 31 859 046, o zaplatenie 2.633,37 Eur s\npríslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. júla\n2023 č. k. B3-24C/17/2019-100 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej časti\no trovách konania p o t v r d z u j e.\nII. Odvolanie žalobkyne proti napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie\nIII. Žalovanému nárok na náhradu rov odvolacieho konania\n\no d m i e t a.\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n1.159,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 579,69 eur od 1.11.2017 do zaplatenia\na zo sumy 579,69 eur od 1.11.2018 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti titulom dlhu\nžalovaného na nájomnom za užívanie poľnohospodárskej pôdy, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 12%.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni\nsumu 2.633,37 Eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.316,68 Eur od 1.11.2017\ndo zaplatenia a zo sumy 1.316,69 Eur od 1.11.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,\ntitulom nájomného za roky 2017 a 2018 za užívanie poľnohospodárskej pôdy o výmere 97 874 m2\nv katastrálnom území D. F. B. E., v zmysle nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku zo dňa\n1.10.2002.\n3. Žalobkyňa tvrdila, že ako prenajímateľ uzavrela dňa 1.10.2002 so žalovaným ako nájomcom nájomnú\nzmluvu o dočasnom užívaní pozemku, predmetom ktorej bolo prenechať do užívania poľnohospodársku\npôdu o výmere 97.874 m2, a to v okrese Senec, obec D. E., katastrálne územie D. F. B. E., ktorej\nvlastníkom je žalobkyňa. Podľa nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať dohodnuté nájomné.\nCena nájmu bola dohodnutá vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) za každý jeden ha pozemku, t. j. spolu\n14.681,- Sk (487,32 Eur). Predmet nájmu sa z výmery 97 874 m2 počas trvania nájomného vzťahu\nzmenšil na rozlohu 79.815 m2, nakoľko časť pozemkov žalobkyňa previedla na inú osobu. Dohodou\nzmluvných strán, ktorá bola platná od roku 2016, došlo k zvýšeniu nájomného na sumu 100,- Eur/ha\n\nročne, teda za celý predmet nájmu o výmere 79.815 m2 bolo ročné nájomné vo výške 798,15 Eur.\nObec ako správca dane vyrubila žalobkyni za ornú pôdu o výmere 79 815 m2 za rok 2017, ako aj za\nrok 2018, daň z nehnuteľností vo výške 518,534 Eur. Podľa článku IV. ods. 3 nájomnej zmluvy, dane\nz nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, sa zaväzuje zaplatiť nájomca. Žalovaný nevykonal\nplatbu nájomného, ani príslušných daní z nehnuteľností, v dojednanej lehote do 31.10.2017 za rok\n2017, a ani platbu v lehote do 31.10.2018 za rok 2018. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa odstúpila od\nnájomnej zmluvy a vyzvala žalovaného na vrátenie predmetu nájmu a na úhradu splatného nájomného.\nŽalovaný na výzvu nereagoval a nájomné neuhradil. Žalobkyňa v žalobe označila a spolu s ňou predložila\nlistinné dôkazy - nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemku, rozhodnutia obce o vyrubení dane z\nnehnuteľností za roky 2017 a 2018 a výpis z bankového účtu žalobkyne o úhrade nájomného s daňou\nza rok 2016. Iné dôkazy žalobkyňa nenavrhla.\n4. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe potvrdil, že so žalobkyňou ako prenajímateľom podpísal\ndňa 1.10.2002 nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemku. Ďalej tvrdil, že súčasťou tejto zmluvy\nmala byť aj celková výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú si chcel prenajať, aj určenie parciel, ich\nidentifikácia a rozloha. V podpísanej nájomnej zmluve sa však nachádza len celková výmera, ktorú\nmá mať v budúcnosti prenajatú, bez identifikácie parciel. Neskôr mu žalobkyňa predložila list nazvaný\nCelková výmera poľnohospodárskej pôdy k dočasnému užívaniu pozemkov, ktorú však nepodpísal.\nK nepodpísaniu tejto špecifikácie nájomnej zmluvy nedošlo z jeho strany svojvoľne, ale preto, lebo\npo identifikovaní parciel a ich preverení v katastri zistil, že mnohé parcely sú neužívateľné. Pôvodný\nnávrh s celkovou výmerou užívaných pozemkov dal žalobkyni ústne už roku 2017. Dňa 20.4.2018\nžalobkyni navrhol, že bude platiť za pozemky, ktoré priamo užíva, pretože niektoré pozemky užívajú\niní nájomcovia alebo ide o vinice, resp. vodnú plochu. Z celkovej výmery 79 506 m2, ktorú deklarovala\nžalobkyňa, žalovaný ako samostatne hospodáriaci roľník užíval len 35 140 m2, čo však žalobkyňa\nodmietla. Žalovaný užíval parcelu č. XXX o výmere 25 349 m2, parcelu č. XXX o výmere 1 583 m2,\nparcelu č. XXX o výmere 7 481 m2 a parcelu č. XXX o výmere 727 m2, čo je spolu 35 140 m2. Iné\nako označené pozemky žalovaný fyzicky nikdy neužíval. Podľa názoru žalovaného je nájomná zmluva\nv celom rozsahu neplatná z dôvodu absencie esenciálnej náležitosti nájomnej zmluvy, a to je označenie\npredmetu nájmu, z ktorého dôvodu žalobkyňa nemá nárok na akékoľvek plnenie vyplývajúce z tejto\nnájomnej zmluvy, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu plnú náhradu\ntrov konania. Ako dôkazy predložil - listy žalobkyne zo dňa 5.9.2003 a 22.1.2013 (oznámenie zmeny\nvlastníctva, zmena celkovej výmery užívanej poľnohospodárskej pôdy), list žalobkyne zo dňa 20.4.2018\nohľadne celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy k dočasnému užívaniu a katastrálnu mapu.\n5. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods.\n2 CSP určil ako zhodné alebo nepopreté skutkové tvrdenia strán o uzavretí písomnej nájomnej zmluvy zo\ndňa 1.10.2002, o dohode o zvýšení nájmu na 100,- Eur za ha, o vyrubení dane za pozemky vo vlastníctve\nžalobkyne za roky 2017 a 2018 v sume po 518,534 Eur, že žalovaný nezaplatil žalobkyni za roky 2017\na 2018 žiadne nájomné a že žalobkyňa odstúpila od nájomnej zmluvy a vyzvala žalovaného na vrátenie\npredmetu nájmu. Ako sporné tvrdenia strán konštatoval rozsah pozemkov užívaných žalovaným na\npoľnohospodárske účely, pričom určil aj rozsah dokazovania, a to predloženými listinnými dôkazmi.\nPoukázal na ust. § 153 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nnie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n6. Konštatoval, že žalobkyňa, ani jej právny zástupca, sa nezúčastnili prvého pojednávania, na ktorom\nsúd prvej inštancie určil spornú okolnosť dôležitú pre rozhodnutie. Keďže žalovaný svoje listinné dôkazy\npredložil až na pojednávaní, bolo pojednávanie ešte odročené, aby sa žalobkyňa mohla s týmito novými\ndôkazmi oboznámiť. Zároveň bola žalobkyni stanovená\n15-dňová lehota na vyjadrenie sa k\npredloženým dôkazom.\n7. Vychádzal z toho, že predmetom sporu bolo nájomné za roky 2017 a 2018. Uviedol, že žalobkyňa\nsa k spornej otázke rozsahu užívanej poľnohospodárskej pôdy, k predloženým dôkazom, a ani k\ntvrdeniam žalovaného o rozsahu užívaných pozemkov v rokoch 2017 a 2018, nevyjadrila. Až na ďalšom\n\npojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že o tom, akú výmeru pôdy žalovaný užíval, svedčí, že\nv roku 2017 uhradil nájomné za rok 2016 aj s refundáciou dane, a pokiaľ ide o dôkazy, bolo by možné od\nžalovaného žiadať, aby predložil, na aké pozemky poberal dotáciu od PPA. Poukázal na ust. § 149 CSP,\nv zmysle ktorého sú prostriedkom procesnej obrany aj popretie skutkových tvrdení protistrany a návrhy\nna vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobkyňa včas nepoprela tvrdenie žalovaného,\nže ju už v roku 2017 žiadal o určenie rozsahu skutočne užívanej pôdy na základe nájomnej zmluvy z\nroku 2002.\n8. Vykonaným dokazovaním zistil, že v písomnej nájomnej zmluve o dočasnom užívaní pozemkov\nzo dňa 1.10.2002 nebola uvedená žiadna špecifikácia poľnohospodárskej pôdy podľa parciel, ani iná\nidentifikácia, iba jej celková výmera. Navyše, aj táto výmera sa postupne zmenšovala. Vychádzal z toho,\nže v liste zo dňa 20.4.2018 žalobkyňa potvrdila, že medzi stranami naďalej platí nájomná zmluva zo dňa\n1.10.2002, pričom súčasne uviedla, o ktoré konkrétne parcely sa jedná a že celková výmera žalovaným\ndočasne užívanej pôdy predstavuje 79 506 m2. Žalovaný s tým nesúhlasil, nepodpísal uvedenú výmeru\na označil parcely, ktoré užíva a sú predmetom nájmu. Vyhodnotil, že ani žiadny iný dôkaz nepreukazoval,\nže by žalobkyňa ako prenajímateľ prenechala žalovanému na užívanie spôsobilú poľnohospodársku\npôdu o výmere 79 506 m2. Takýmto dôkazom podľa súdu prvej inštancie nemôže byť rozhodnutie obce o\nvyrubení dane, keďže žalovaný namietal, že niektoré pozemky žalobkyne užívali iné osoby, resp. neboli\nspôsobilé na poľnohospodárku výrobu. Podobne ani skutočnosť, že žalovaný dňa 17.1.2017 uhradil\nžalobkyni nájomné aj s daňou za rok 2016 vo výške zodpovedajúcej výmere 79 815 m2, podľa súdu\nprvej inštancie dostatočne nedokazuje, aká výmera a ktoré parcely boli predmetom nájmu v rokoch\n2017 a 2018, keďže žalovaný práve v roku 2017 žiadal ako predmet nájmu určiť len časť výmery, ktorú\nskutočne užíva.\n9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uplatnil koncentráciu konania a preto nevykonal\ndokazovanie navrhnuté dodatočne žalobkyňou na preukázanie skutočnosti, na aké poľnohospodárske\npozemky poberal dotácie od PPA, pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho, v poradí už štvrtého\npojednávania. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tvrdil žalovaný, t. j. že v roku 2017 a\n2018 užíval poľnohospodársku pôdu žalobkyne len o výmere 35 140 m2.\n10. Uplatnený nárok posudzoval ako občianskoprávny, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen „OZ“) a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho\npodniku a lesných pozemkov.\n11. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 663 OZ, § 664 OZ, § 671 ods. 1 a 2 OZ, § 1 ods. 1 a 2\nzákona č. 504/2003 Z. z., § 10 ods. 1 uvedeného zákona a § 14 ods. 1, prvá veta uvedeného zákona.\n12. Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy v rozsahu nesporne užívanej výmery 35 140 m2 považoval\nsúd prvej inštancie za platnú. Vychádzal zo zistenia, že zmluva bola uzavretá písomne, obe strany sa\nzmluvou dlhé roky riadili a predmet nájmu na roky 2017 a 2018 bol špecifikovaný podľa jednotlivých\nparciel a ich výmery. Medzi stranami došlo aj k dohode o výške nájomného, takže zmluva obsahovala\nvšetky podstatné náležitosti. Vzhľadom na to súd prvej inštancie neuznal obranu žalovaného, že zmluva\nje v celom rozsahu neplatná a žalobkyňa nemá nárok na akékoľvek plnenie vyplývajúce z nájomnej\nzmluvy. Dospel k záveru, že za prenechanú poľnohospodársku pôdu na užívanie o rozlohe 35 140 m2\nbol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni ročné nájomné v dohodnutej výške 100,- Eur/ha, tzn. 351,40\nEur, plus daň 228,29 Eur, teda spolu ročne sumu 578,69 Eur.\n13. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.\n87/1995 Z. z.\n14. Zohľadnil, že žalovaný sa v nájomnej zmluve zaviazal, že nájomné zaplatí žalobkyni každoročne do\nkonca októbra. Zistil, že od 1.11.2017, resp. 1.11.2018 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením,\npreto dospel k záveru, že je povinný zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne.\n15. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal za to, že žaloba je dôvodná\niba do sumy 1.159,38 Eur, spolu s úrokom z omeškania, preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku\nžalobu zamietol.\n\n16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 CSP. Vypočítal, že žalovaný mal vo veci pomerný 56% úspech, po odpočítaní 44%\nneúspechu mu preto podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na 12% náhradu trov konania.\n17. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa,\na to riadne a včas s výslovným uvedením, že ho podáva v celosti a z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. b), e), f) a h) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nčím v konaní došlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Dala do pozornosti, že i podľa konštatovania súdu\nprvej inštancie medzi stranami sporu bola dňa 01.10.2002 uzavretá Nájomná zmluva o dočasnom\nužívaní pozemku, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako prenajímateľa prenechať za odplatu\nžalovanému ako nájomcovi poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobkyne v okrese: G., obec: D.\nE., katastrálne územie: D. F. B. E., spolu o výmere 97 874 m2. V priebehu trvania nájomnej zmluvy\nsa zmluvné strany dohodli na zvýšení nájomného od roku 2016 na sumu 100 €/ha ročne. Mala za to,\nže žalovaný doložením dokladov do súdneho spisu (listy zo dňa 05.09.2003, 22.01.2013, 20.04.2018)\nsám potvrdil, že žalobkyňa ho priebežne informovala o zmene výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú v\ndanom katastrálnom území vlastní, a teda ktorá je predmetom nájmu, čím potvrdil aj tvrdenie žalobkyne\nuvedené v žalobe, že v žalovanom období rokov 2017 a 2018 bola výmera poľnohospodárskej pôdy\nv užívaní žalovaného 79 815 m2, ktorá mu bola riadne oznámená. Žalovaný súhlasil s podmienkami\nnájmu ako aj s výškou nájomného a výmerou užívanej poľnohospodárskej pôdy, čo potvrdil úhradou\nnájomného za rok 2016 v príslušnej výške tak, ako mala za preukázané aj v prílohe č. 3 k žalobe\n(uhradená suma obsahuje poznámku ktorou žalovaný identifikoval úhradu ako nájomné a refundáciu\ndane za rok 2016, čo zodpovedá súčtu dojednaného nájomného za rozlohu 79 815 m2 spolu so sumou\nvyrubenou správcom dane ako daň z nehnuteľností, ktorú sa žalovaný ako nájomca zaviazal nahrádzať\nprenajímateľovi v zmysle nájomnej zmluvy). Namietala, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie\no ničím nepodložené tvrdenie žalovaného (na základe podania zo dňa 20.04.2023), kde žalovaný tvrdí,\nže z poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobkyne užíval len 35 140 m2 a ostatné pozemky užívali\niné poľnohospodárske subjekty. Vyvodila z listu vlastníctva č. XXX, pozemok EKN pare. č. XXX a z\nlistu vlastníctva č. XXXX, pozemok EKN pare. č. XXX/X, že sa jedná o ornú pôdu, nie o vinice a\nvodné plochy, ako sa snaží vo svojom liste tvrdiť žalovaný. Táto skutočnosť je podľa nej objektívne\npreukázateľná z uvedených listov vlastníctva, preto tvrdenie žalovaného nepovažovala za pravdivé ani v\nprípade, ak ho žalobkyňa výslovne nerozporovala, a to s ohľadom na zásadu hodnovernosti/materiálnej\npublicity v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Zároveň poukázala na to, že žalovaný ako nájomca bol\noprávneným užívateľom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne na základe uzavretej nájomnej zmluvy,\nktorému patrí podľa zákona rovnaká ochrana ako vlastníkovi veci, nakoľko podľa § 126 OZ vlastník má\nprávo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže\ndomáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je\noprávnený mať vec u seba. Z uvedeného vyvodila, že pokiaľ tretia osoba užívala neoprávnene akúkoľvek\nčasť nehnuteľností - pozemkov ornej pôdy vo vlastníctve žalobkyne v katastrálnom území D. F. B. E.,\nžalovaný ako oprávnený užívateľ v pozícii dlhodobého nájomcu sa mal proti takémuto neoprávnenému\nzásahu tretích osôb brániť. Z podania žalovaného ďalej vyvodila, že „...Ostatne pozemky som neužíval,\ntie užívali iné poľnohospodárske subjekty, ktoré s B. chceli uzavrieť nájomnú zmluvu, čo odmietla..“.\nMala za to, že týmto výrokom sám žalovaný potvrdzuje, že pokiaľ došlo k užívaniu akejkoľvek časti\npozemkov tretími osobami, nestalo sa tak pričinením žalobkyne, nakoľko žalobkyňa mala uzavretú\nzmluvu so žalovaným, preto nechcela a ani nemohla uzavrieť zmluvu na tie isté nehnuteľnosti s tretími\nosobami. Preto opätovne zdôraznila, že akékoľvek neoprávnené zásahy tretích osôb do užívacieho\npráva žalovaného ako nájomcu k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne mal žalovaný riešiť priamo s\ntretími osobami, ktoré sa neoprávneného zásahu dopúšťali a neprenášať následky na žalobkyňu. Ak\nsúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že v podpísanej nájomnej zmluve sa\nnachádza len celková výmera, ktorú má mať v budúcnosti prenajatú, bez identifikácie parciel, poukázala\nna to, že samotné znenie nájomnej zmluvy pripravil žalovaný, preto akékoľvek výhrady voči jej obsahu\nnemôžu byť dávané na ťarchu žalobkyni, ktorá len pristúpila v dobrej viere k jej podpisu. Od roku 2002,\nt.j. 14 rokov bez problémov žalovaný užíval predmet nájmu a platil zaň žalobkyni riadne nájomné bez\nvýhrad, pričom žalovaný sa snaží tvrdiť, že po 14-tich rokoch užívania odrazu boli niektoré pozemky\n\nneužívateľné, a že až po 14-tich rokoch si predmet nájmu žalovaný preveroval v katastri nehnuteľností.\nUvedené považovala za absurdné tvrdenie žalovaného v snahe vyhnúť sa plneniu, na ktoré mu vznikla\npovinnosť. Ak žalovaný ďalej tvrdil, že v roku 2017 ústne dal žalobkyni návrh s uvedením celkovej\nvýmery pozemkov, namietala, že toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom žalovaný uviedol,\nže: Dňa 20.4.2018 žalobkyni navrhol, že bude platiť za pozemky, ktoré priamo užíva, pretože niektoré\npozemky užívajú iní nájomcovia alebo ide o vinice, resp. vodnú plochu. Mala za to, že ani toto tvrdenie\nžalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie si uvedené tvrdenia bez ďalšieho\nosvojil napriek tomu, že žalovaný tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. V tejto časti, v ktorej sa súd\nprvej inštancie bez ďalšieho stotožnil s tvrdeniami žalovaného, preto považovala samotné rozhodnutie\nza nepreskúmateľné. Pokiaľ sa žalovaný vyjadril, že nájomná zmluva je v celom rozsahu neplatná\nz dôvodu absencie esenciálnej náležitosti, akou je označenie predmetu nájmu, poukázala na to, že\nsamotnú nájomnú zmluvu a jej celé znenie pripravoval žalovaný, ktorý na základe tejto nájomnej\nzmluvy užíval 16 rokov pozemky vo vlastníctve žalobkyne, vykonával na nich poľnohospodársku činnosť\na čerpal na tieto pozemky v príslušnej rozlohe aj dotácie od PPA. Považovala preto za absurdné,\naby sa takáto osoba dovolávala neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko neplatnosti právneho úkonu sa\npodľa právneho poriadku SR nemôže dovolať ten, kto ju spôsobil. V súvislosti s uvedeným sa preto\nstotožnila s názorom súdu prvej inštancie: „Zmluva bola uzavretá písomne, obe strany sa zmluvou\ndlhé roky riadili a predmet nájmu na roky 2017 a 2018 bol Špecifikovaný podľa jednotlivých parciel a\nich výmery. Medzi stranami došlo aj k dohode o výške nájomného, takže zmluva obsahovala všetky\npodstatné náležitosti. Vzhľadom na to, súd neuznal obranu žalovaného, že zmluva je v celom rozsahu\nneplatná a žalobkyňa nemá nárok na akékoľvek plnenie vyplývajúce z nájomnej zmluvy“. Nestotožnila\nsa s názorom súdu prvej inštancie, že nespornou by bolo užívanie len tej časti poľnohospodárskej\npôdy vo výmere, ktorú uviedol bez ďalšieho žalovaný (35 140 m2). Súdu prvej inštancie tiež vytkla\nkonštatovanie, že žalobkyňa ani jej právny zástupca sa nezúčastnili prvého pojednávania, ktoré sa malo\nkonať na jar 2023, ako aj že žalobkyni bola daná 15-dňová lehota na vyjadrenie k listinným dôkazom\npredloženým žalovaným na predmetnom pojednávaní, keď podľa čI. 8 CSP: „Strany sporu sú povinné\noznačiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v\nsúlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ A podľa čI. 9 CSP: „Strany sporu majú právo\nsa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko\nv rozsahu, ktorý určí zákon“. Konštatovala, že v uvedenej právnej veci bola od začiatku zastúpená\nprávnym zástupcom, ktorý má aktívnu a pravidelne kontrolovanú elektronickú schránku na doručovanie\nna portáli H.. V predmetnej právnej veci bolo však právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 02.01.2023\ndoručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/27/2021 zo dňa 28.10.2022 o zrušení\nrozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a následne až predvolanie na termín\npojednávania 23.06.2023, ktorý právny zástupca žalobkyne žiadal odročiť. Žiadne iné predvolanie na\ntermín pojednávania pred uvedeným termínom a ani žiadna výzva na vyjadrenie a dokumenty, ku ktorým\nby sa žalobkyňa mala vyjadriť, neboli do elektronickej schránky advokáta v tejto právnej veci doručené,\npričom nedošlo ani k doručeniu takýchto dokumentov s oznámením o uplynutí lehoty na prevzatie\nzásielky. Z uvedeného dôvodu nemohla žalobkyňa zaujať k argumentácii žalovaného stanovisko skôr\nako na pojednávaní 18.07.2023, na ktorom došlo zároveň aj k vyhlásení rozsudku, pričom žalobkyňa\nnebola oboznámená s detailným obsahom súdneho spisu. Uplatňovať v danom prípade koncentračnú\nzásadu označila preto za porušenie je práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň konštatovala,\nže s ohľadom na nové zistenia na pojednávaní dňa 18.07.2023 navrhol právny zástupca žalobkyne\nna podporu svojich tvrdení vykonať dôkaz - vyžiadať potvrdenie od PPA, na aké poľnohospodárske\npozemky poberal žalovaný dotácie. Vytkla súdu prvej inštancie, že bez náležitého dôvodu nevykonal\ntakýto navrhovaný dôkaz (pred vyhlásením uznesenia, ktorým by bolo dokazovanie skončené), pričom\nžalobkyňa sa až z písomného vyhotovenia rozsudku dozvedela, že nevykonanie takéhoto dôkazu súd\nprvej inštancie odôvodnil tým, že by bolo potrebné nariaďovať v poradí už štvrté pojednávanie (pričom o\nprvom pojednávaní žalobkyňa nemala vedomosť, druhé pojednávanie žiadal právny zástupca žalobkyne\nvčas a z riadnych dôvodov odročiť a na treťom pojednávaní sa zúčastnil len právny zástupca žalobkyne,\nnezúčastnil sa žalovaný a súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok). Poukázala na ČI. 15 CSP, podľa\nktorého „Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých\nspočíva tento zákon a Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu“. Ak súd prvej inštancie uvádza, že\nžalobkyňa nepoprela včas tvrdenia žalovaného, že ju už v roku 2017 žiadal o určenie rozsahu skutočne\nužívanej pôdy na základe nájomnej zmluvy z roku 2002, nestotožnila sa s týmto, nakoľko žalobkyňa\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu rozporovala celú argumentáciu žalovaného na pojednávaní\ndňa 18.07.2023, nakoľko do tohto termínu nemala vedomosť o akejkoľvek forme procesnej obrany\nžalovaného ani o doložení listinných dôkazov, ku ktorým by sa žalobkyňa mala vyjadriť. Ak v odôvodnení\n\nnapadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza: „V písomnej nájomnej zmluve o dočasnom užívaní\npozemkov zo dňa 1.10.2002 nebola uvedená žiadna špecifikácia poľnohospodárskej pôdy podľa parciel,\nani iná identifikácia, iba jej celková výmera. Navyše, aj táto výmera sa postupne zmenšovala“, žalobkyňa\nzdôraznila, že práve listinnými dôkazmi doloženými žalovaným bolo potvrdené, že žalobkyňa počas\ncelej doby trvania nájomného vzťahu bezodkladne upovedomovala žalovaného o zmene vlastníctva\nresp. výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom nájmu. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa\nžalobkyne aj spomínaná úhrada nájomného a náhrady dane z nehnuteľností za rok 2016, ktorú žalovaný\nuhradil dobrovoľne v správnej výške zodpovedajúcej nájomnému za rozlohu 79 815 m2 a príslušnej\nčasti dane z nehnuteľností.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti v tomto odvolaní bola toho názoru, že pokiaľ bude zrušený resp.\nzmenený I. a II. výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku žaloby, je na mieste, aby bol zrušený resp. zmenený\naj výrok III. o náhrade trov konania. Považovala za spravodlivé, aby súd priznal žalobkyni nárok na\nnáhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko žalovaný dlhodobo vedome užíval bez akejkoľvek\nnáhrady nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na jej úkor a bránil jej tým v užívaní vlastníctva resp.\nposkytnutí nehnuteľností do užívania tretím osobám. V spojitosti s vyššie uvedenou argumentáciou bola\ntoho názoru, že:\n- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko nedošlo k riadnemu\ndoručeniu predvolania na prvé pojednávanie, o ktorého konaní žalobkyňa nemala možnosť sa dozvedieť,\na teda sa na ňom nemohla ani zúčastniť, súd nedoručil žalobkyni ani listinné dôkazy, ktoré žalovaný\npredložil na pojednávaní a neumožnil jej sa k takýmto dôkazom vyjadriť, uplatnil koncentračnú zásadu\nbez ohľadu na nemožnosť žalobkyne reagovať včas na procesnú obranu žalovaného,\n- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré\nnavrhovala žalobkyňa na pojednávaní na podporu svojich tvrdení (vyžiadanie potvrdenia od PPA, ktorým\nby sa preukázalo, že žalovaný užíval pozemky žalobkyne vo výmere 79 815 m2 a na túto výmeru aj\npoberal dotácie, pričom získanie takéhoto potvrdenia nebolo v možnostiach žalobkyne), nezohľadnil\ndôkazy a tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe a podporila prílohami k žalobe,\n- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nnakoľko bez akéhokoľvek podporenia dôkazmi si súd osvojil argumentáciu žalovaného a na základe\njeho tvrdení sa stotožnil s názorom, že žalovaný užíval práve pozemky o výmere 35 140 m2, a to napriek\ntomu, že z dôkazov a tvrdení predložených žalobkyňou vyplýva niečo iné, rovnako záznamy uvedené v\nlistoch vlastníctva vypovedajú v prospech žalobkyne a\n- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, príkladmo z toho,\nže súd prvej inštancie sa bez ďalšieho stotožnil s názorom žalovaného o tom, že napriek uzavretej\nnájomnej zmluve žalovaný len skonštatoval, že niektoré z pozemkov, ktoré mal podľa zmluvy užívať,\nužívajú tretie osoby, bez toho, aby hájil svoje záujmy ako oprávnený užívateľ podľa § 126 OZ.\nNavrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.\nB3-24C/17/2019 zo dňa 18.07.2023 tak, že:\n- zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2 633,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 1 316,68 € od 01.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1 316,69 € od 01.11.2018 do zaplatenia,\nako to je uvedené v žalobe, a zároveň\n- žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu\n100\n% a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %.\n18. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie\nriadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom\npre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje\nskutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2\nCSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne\nproti žalovanému na úhradu dlžného nájomného za nájom pôdy v zamietnutom rozsahu stotožňuje\na konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú\nspôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jej žaloby\nv tomto rozsahu, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej\n\ninštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú\npozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné\nani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve\nz titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nboli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n( II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej\ninštancie nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán\nsporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam\nžalobkyne.\n20. Premetom preskúmavaného súdneho konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, je\núhrada dlžného nájomného za nájom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území D. F. B. E. v zmysle\nnájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 1.10.2002, a to\nza roky 2017 a 2018, od ktorej nájomnej zmluvy žalobkyne odstúpila pre riadne neplnenie nájomného\nžalovaným. Spornou medzi stranami sporu bola otázka výmery pôdy, ktorú má žalovaný v nájme, keďže\nžalovaný namietal, že neužíva pôdu v rozsahu podľa nájomnej zmluvy pre nemožnosť jej užívania v\ntomto rozsahu z dôvodu, že časť je vodnou plochou a časť užívajú iní nájomcovia, pričom nájomná\nzmluva bola uzavretá bez identifikácie parciel a následnú výmeru pôdy doloženú mu žalobkyňou\nnepodpísal. Existencia nájomného vzťahu, užívanie pôdy žalovaným v ním tvrdenom rozsahu a výška\nnájomného za ha ročne neboli sporné.\n21. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia veci využil tzv. koncentráciu konania v zmysle § 153 ods.\n1 až 3 CSP. Dôkazy týkajúce sa výmery pozemkov užívaných žalovaným, ktoré súd prvej inštancie v\nzmysle § 149 CSP správne označil za prostriedky procesnej obrany, žalovaný doložil na pojednávaní\nsúdu prvej inštancie konanom dňa 21.4.2023, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalobkyne\na jej právneho zástupcu na ňom, hoci predvolanie naň bolo právnemu zástupcovi žalobkyne riadne\ndoručené dňa 28.2.2023 a neúčasť neospravedlnil a nežiadal o jeho odročenie, a to práve pre účely\nmožnosti vyjadrenia sa k týmto žalovaným doloženým dôkazom a žalobkyňa bola vyzvaná na vyjadrenie\nsa k nim v sudcovskej lehote 15 dní.\n22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predvolanie na nový termín pojednávania vytýčeného na\ndeň 23.6.2023 spolu s listinnými dôkazmi doloženými žalovaným na odročenom pojednávaní s výzvou\nna vyjadrenie sa k nim v lehote 15 dní bolo právnemu zástupcovi žalobkyne riadne doručené dňa\n2.5.2023. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil riadne neúčasť na tomto pojednávaní a žiadal o jeho\nodročenie. Súd prvej inštancie tejto žiadosti právneho zástupcu žalobkyne vyhovel a vytýčil pojednávanie\nvo veci na termín 18.7.2023, ktorého sa zúčastnila substitučne splnomocnená zástupkyňa žalobkyne,\nktorá namietala nedoručenie listinných dôkazov doložených žalovaným na vyjadrenie. Z obsahu spisu\nvšak odvolací súd jednoznačne zistil, že tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného boli právnemu\nzástupcovi žalobkyne riadne doručené dňa 2.5.2023, ako už uviedol vyššie. Súd prvej inštancie teda\npostupoval legitímne, ak uviedol, že žalobkyňa včas nepoprela skutkové tvrdenie žalovaného a ním\ndoložené dôkazy týkajúce sa rozlohy užívania poľnohospodárskej pôdy a toho, že žalobkyňu v roku 2017\nžiadal o riadne určenie rozsahu ním užívanej pôdy, nakoľko výmeru uvedenú v nájomnej zmluve poprel\na odmietol podpísať. Správne a logicky vyhodnotil vykonané dokazovanie, že žalobkyňa nepreukázala\nžiadnym dôkazným prostriedkom tvrdenie, že žalovanému prenechala na užívanie pôdu o výmere\nuvádzanej v žalobe a zmluve o nájme, keďže žalovaný práve v roku 2017, kedy prestal platiť nájomné,\nžiadal žalobkyňu určiť práve tú časť výmery, ktorú skutočne užíva, s tým, že užívanie ostatnej výmery nie\n\nje možné. Napadnutým rozsudkom správne uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni dlžné nájomné za roky\n2017 a 2018 v zmluvne dohodnutej výške za výmeru nesporne žalovaným užívanú, nakoľko žalobkyňa\ntieto ním tvrdené skutočnosti včas účinne nepoprela a žiadnym spôsobom sa k dôkazom doloženým\nžalovaným a riadne právnemu zástupcovi žalobkyne doručeným až do rozhodnutia vo veci nevyjadrila.\n23. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne proti\nnapadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie za nedôvodné a rozsudok súdu prvej\ninštancie v zamietajúcej časti ako vecne správny ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n24. Pokiaľ ide o žalobkyňou napadnutú vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd\nskôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu jej odvolania proti tejto časti rozsudku, zaoberal sa posúdením\ntej skutočnosti, či bolo podané oprávnenou osobou.\n25. Podľa §359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n26. Na rozdiel od prechádzajúceho procesného kódexu CSP výslovne obmedzuje právo strany podať\nodvolanie, ktoré obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom\nprípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Či je tomu tak, je ponechané na orgánoch\naplikujúcich právo, t. j. na súde. V danom prípade odvolací súd pred vecným prejednaním odvolania\nžalobkyne proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že táto jeho časť nie je v\nneprospech žalobkyne, keďže ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu spolu s príslušenstvom.\nOdvolanie žalobkyne proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je preto podané\nneoprávnenou osobou.\n27. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n28. V zmysle citovaného procesného ustanovenia odvolací súd preto odvolanie žalobkyne proti\nvyhovujúcej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou\nodmietol.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v analogickom spojení so zásadou zavinenia zastavenia konania v\nzmysle § 256 ods. 1 CSP ( časť týkajúca sa odmietnutia odvolania), všetko v spojení s § 378 ods. 1\nCSP, avšak v odvolacom konaní žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom\nkonaní žiadne trovy nevznikli.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/17/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}], "citovane_v": []}