{"guid": "da14914d-e0a4-49c2-a835-1c3cbbb31b33:60f80e98-8182-4866-97d0-3b6ac2205d37", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1", "spisova_znacka": "2Cob/30/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/30/2023 z 18. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2025, sp. zn. 2Cob/30/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1", "identifikacne_cislo": "1319205090", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 42a ods. 4 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60f80e98-8182-4866-97d0-3b6ac2205d37", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/30/2023\n1319205090\n18. 02. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1319205090.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská\nenergetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpený: Remedium Legal,\ns.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovaným: 1/ BALE s.r.o. v likvidácií,\nKarpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 338 885, 2/ M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X.\nXXX/XX, XXX XX A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r. o., Pod pánskym\nlesom 846/13, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 36 869 121, v konaní o určenie, že kúpna zmluva\nje voči žalobcovi právne neúčinná, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIII č. k. 25Cb/202/2019 - 187 zo dňa 28.7.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/202/2019-187 zo dňa\n28.7.2022 v napadnutom druhom výroku, ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018, ktorej\npredmetom bol prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach: parcely registra “C“ evidované na\nkatastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n39 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 138 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2\na stavby rodinný dom, podkrovie so súpisným číslom 389 na parc. č. XXXX/X, rodinný dom podkrovie\nso súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/X a prekrytá terasa bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/\nX nachádzajúce sa v A., postavené na pozemku registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape parc.\nč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade A.,\nokres A., obec A., katastrálne územie A. na Liste vlastníctva č. XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/\na žalovaným 2/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného\núradu A., č. vkladu: V 6752/2018 dňa 21.11.2018, je žalobcovi právne neúčinná a treťom výroku, ktorým\npriznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/202/2019-187 zo dňa 28.7.2022 prvým výrokom\nžalobu voči žalovanému 1/ zamietol, druhým výrokom určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018, ktorej\npredmetom bol prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach: parcely registra “C“ evidované na\nkatastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. XXXX/X\n- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 39 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, parc. č. XXXX/X -\n\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n12 m2 a stavby rodinný dom, podkrovie so súpisným číslom 389 na parc. č. XXXX/X, rodinný dom\npodkrovie so súpisným číslom 1796 na parc. č. XXXX/X a prekrytá terasa bez súpisného čísla na parc.\nč. XXXX/X nachádzajúce sa v A., postavené na pozemku registra “C“ evidovaného na katastrálnej mape\nparc. č. XXXX/X, XXXX/X a 1160/7, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade A.,\nokres A., obec A., katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/\na žalovaným 2/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného\núradu A., č. vkladu V 6752/2018 dňa 21.11.2018, je voči žalobcovi právne neúčinná, tretím výrokom\npriznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štvrtým výrokom\nžalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporovacou žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2019 sa\nžalobca voči žalovaným domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil podľa § 42a\nods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tým, že platobným rozkazom zo dňa 14.5.2018\nč. k. 5Cb/5/2018-117, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16.6.2018 Okresný súd\nPrievidza uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.754,55 Eur s príslušenstvom. Žalovaný\n1/ mal bezpochyby vedomosť o existencii pohľadávky, nakoľko mu bol platobný rozkaz doručený.\nŽalovaný 1/ povinnosť uloženú vykonateľným exekučným titulom nesplnil, preto žalobca podal dňa\n26.3.2019 návrh na vykonanie exekúcie. Na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6119256687\nsp. zn. 9Ek/479/2019 zo dňa 11.7.2019 začala voči žalovanému 1/ dňa 11.7.2019 exekúcia v prospech\nžalobcu na vymoženie jeho pohľadávky. Súdna exekútorka žalobcu informovala, že žalovaný 1/ previedol\npred začatím exekučného konania nehnuteľnosť (pozemky a stavby - národné centrum vodného póla)\nzapísanú na LV XXXX, k.ú. D., kúpnou zmluvou V-5717/2018 na spoločnosť BoGo bus s.r.o., Partizánska\n297/17, Nováky; nehnuteľnosť (pozemky a stavby - rodinný dom, podkrovie, prekrytá terasa) zapísanú\nna LV XXXX, k.ú. A., kúpnou zmluvou V-6752/2018 na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ bol spoločníkom\nžalovaného 1/ a tiež jeho konateľom v období od 24.2.2010 do 19.2.2019. Vzhľadom na to, že žalovaný\n1/ je v likvidácii, zmenil sídlo na adresu virtuálneho sídla, došlo k zmene konateľa a na bankovom účte\nH. N., V..Z.. má mínusový zostatok (stav k 15.7.2019), vyššie opísaným konaním žalovaných došlo k\noddialeniu resp. podstatnému sťaženiu vymoženia pohľadávky žalobcu. Jednotlivé kroky žalovaného 1/\npreukazujú jeho úmysel zbaviť sa postihnuteľného majetku v snahe ukrátiť žalobcu (veriteľa) a žalovaný\n2/ ako jeho bývalý konateľ musel mať vedomosť o existencii pohľadávky a poznať úmysel žalovaného 1/\nukrátiť žalobcu. Aktívnu legitimáciu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo ku vkladu\nčasti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018 pod obchodným\nmenom Stredoslovenská energetika, a.s.), IČO: 36 403 008 do spoločnosti Stredoslovenská energetika\nObchod, a.s., (od 01.01.2019 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.) IČO: 51 865\n467. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predpokladom pre aplikáciu § 42a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka je vedomosť žalovaného o existencii pohľadávky v čase vykonania právneho úkonu a tvrdil, že\nnemal žiadnu vedomosť o existencii exekučného titulu, platobného rozkazu č. k. 5Cb/5/2018-117, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že pred prevodom obchodného\npodielu v spoločnosti BALE s.r.o. ako štatutárny zástupca vyplatil dlhy spoločnosti cca v sume 70.000\nEur, ale o existencii pohľadávky žalobcu vedomosť nemal, takáto pohľadávka nebola evidovaná v\núčtovníctve.\n3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný 1/ ako predávajúci uzatvoril so\nžalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 5.11.2018 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností\nvyšpecifikovaný v čl. I Zmluvy do výlučného vlastníctva kupujúceho za dohodnutú cenu 400.000 Eur,\nktorá sa započítala na pohľadávku kupujúceho ako jediného spoločníka predávajúceho vo výške\n400.000 Eur; celková pohľadávka kupujúceho voči žalovanému 1/ bola na základe pôžičiek jediného\nspoločníka do spoločnosti vo výške 700.000 Eur. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor rozhodnutím\nzo dňa 21.11.2018 pod číslom vkladu: V 6752/2018 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech\nžalovaného 2/ k nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalovaného 2/ vo vyjadreniach uvádzal, že jeho klient\nnevedel o existencii záväzku z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 18.5.2018\npod sp. zn. 5Cb/5/2018-117, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018. Skôr ako kúpil nehnuteľnosť\nod žalovaného 1/, pred podpisom Kúpnej zmluvy dňa 5.11.2018 žalovaný 2/ kontaktoval súdnych\nexekútorov a všetky dlhy cca v sume 200.000 Eur, o ktorých mal vedomosť uhradil, je preto nelogické, že\nnezaplatil pohľadávku žalobcu vo výške cca 5.000 Eur. Na úhradu použil kúpnu cenu získanú na základe\nKúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou BoGo bus s.r.o. Žalovaný 1/ ako predávajúci uzatvoril so\nspoločnosťou BoGo bus s.r.o. ako kupujúcim dňa 17.9.2018 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj\n\nnehnuteľností vyšpecifikovaných v bode 2.1 Zmluvy a ktorý prioritne slúžil na prevádzkovanie Národného\ncentra vodného póla v Novákoch. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.000 Eur s tým, že kupujúci\nzloží kúpnu cenu na viazaný účet a notár uvoľní zloženú kúpnu cenu za podmienok a v poradí podľa\nods. 3.6 Zmluvy na úhradu záväzkov č.1 - 7 uvedených v bode 1.1 Zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške\n61.996,56 Eur zaplatí na účet predávajúceho. Žalobca naďalej elektrinu žalovanému 1/ dodával, teda\nani z takéhoto prípadného konania sa nemohol žalovaný 2/ o dlhu dozvedieť. O existencii záväzku\nsa dozvedel až z listín doručených súdom v prebiehajúcom konaní. Platobný rozkaz bol doručený tzv.\nfikciou doručenia dňa 31.5.2018, avšak elektronickou komunikáciou bola poverená bývalá manželka\nžalovaného 2/ L. U., on samotný nemal prístup do elektronickej schránky. Žalovaný 2/ nebol oslovený\nani súdnou exekútorkou, nakoľko exekučné konanie začalo 11.7.2019 a žalovaný 2/ bol konateľom\nspoločnosti do 19.2.2019.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 42a ods. 1, § 42a ods. 4 písm. a), § 42b ods. 1 až ods.\n4 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané a považoval za nesporné,\nže žalobca ako veriteľ mal na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza č.\nk. 5Cb 5/2018-117 zo dňa 14.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2018 voči žalovanému\n1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5.754,55 Eur s príslušenstvom. Záväzok nesplnil a ešte v čase\npred vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve Kúpnou zmluvou zo\ndňa 5.11.2018 na žalovaného 2/, ktorý bol zároveň konateľom žalovaného 1/ za dohodnutú kúpnu cenu\n400.000 Eur, ktorá bola uhradená formou zápočtu s pohľadávkou kupujúceho z titulu pôžičky poskytnutej\nžalovanému 2/. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny\nodbor dňa 21.11.2018 pod č. V 6752/2018. Súd prvej inštancie uviedol, že mal za úlohu posúdiť, či v\ndanom prípade došlo k odporovateľnému právnemu úkonu urobenému s úmyslom ukrátiť žalobcu ako\nveriteľa.\n5. Prvý predpoklad odporovateľnosti, dodržanie trojročnej prekluzívnej lehoty, posúdil ako splnený, keď\nk právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom, ktorým\nje právnická osoba a členom jeho štatutárneho orgánu, pričom lehota sa počíta spätne od úkonu,\nktorému sa odporuje. Žaloba bola podaná dňa 13.9.2019, právny úkon, voči ktorému žalobca odporuje\nbol uskutočnený dňa 5.11.2018. Ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu\nje existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že platí zásada, že\ndôkazné bremeno povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu. Nejde o ukracujúci právny úkon\nv zmysle § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dostal dlžník za prevedené nehnuteľnosti od\nnadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná náhrada. Každé zmenšenie\ndlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj\ntakto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Súd prvej\ninštancie uviedol, že v dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy a následnom povolení vkladu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2/ došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a žalobca ako\nveriteľ nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Úmysel ukrátiť veriteľa\nmôže vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, takýmito okolnosťami v prejednávanej\nveci bola vymáhateľná pohľadávka veriteľa na základe platobného rozkazu doručeného do dátovej\nelektronickej schránky žalovaného 1/, do ktorej mala prístup druhá konateľka žalovaného 1/ a zároveň\nbývalá manželka žalovaného 2/, ktorá vypovedala, že mala v spoločnosti na starosti administratívne\nzáležitosti, do schránky sa pravidelne prihlasovala a žalovaného 2/ s došlou poštou na základe\ndenného pracovného kontaktu oboznamovala. Keďže platobný rozkaz bol preukázateľne žalovanému\n1/ do dátovej elektronickej schránky doručený, musel mať o ňom vedomosť a z kontextu výpovede\nsvedkyne vyplýva, že žalovaný 2/ bol o ňom svedkyňou informovaný. K prevodom nehnuteľností\ndlžníkom zastúpeným konateľom Jozefom U. na kupujúceho M. U. došlo v čase po právoplatnosti\nplatobného rozkazu (exekučného titulu). Súd prvej inštancie uviedol, že dlžník reálne nezískal z predaja\nnehnuteľností finančné prostriedky na úhradu záväzku voči žalobcovi, keďže kúpna cena bola uhradená\nformou zápočtu. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné\nprávne úkony, pri ktorých nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, čo však nie je tento prípad. V danom\nprípade odporovaným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že nepostačoval na\nuspokojenie veriteľa, čo mal za preukázané mínusovým zostatkom na účte dlžníka. Skutkové tvrdenie\nžalobcu, že žalovaný 1/ mal k 15.7.2019 mínusový zostatok na bankovom účte Tatra banka, a.s. nebolo\nprotistranou v konaní popreté, preto ho považoval v zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) za nesporné. K obrane žalovaného 2/, že je nelogické, aby\nuhradil záväzky za cca 200.000 Eur a neuhradil záväzok žalobcu v neporovnateľne nižšej sume súd\n\nprvej inštancie uviedol, že pokiaľ by neuhradil záväzky vyšpecifikované v zmluve so spoločnosťou BoGo\nbus s.r.o., tieto nehnuteľnosti by previesť nemohol, keďže mal zákaz s nimi nakladať, čiže nemožno\nautomaticky tvrdiť, že je nelogické, že uhradil dlhy vo výške cca 200.000 Eur a nezaplatil pohľadávku\nžalobcu vo výške cca 5.000 Eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po tom, ako dlžník odpredal\nnehnuteľnosť žalovanému 2/, dovtedy jediný spoločník dlžníka M. U. previedol svoj obchodný podiel\nna tretiu osobu, došlo k zmene konateľa a žalovaný 1/ vstúpil do likvidácie. Tieto opísané skutočnosti\ntaktiež nasvedčujú, že žalovaný 1/ ako dlžník uzavrel kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť žalobcu ako\nsvojho veriteľa. Vedomosť žalovaného 2/ o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa súd prvej inštancie posudzoval\nv celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a dospel k záveru,\nže žalovanému 2/ ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, musel byť\númysel dlžníka známy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 5.11.2018, teda v posledných 3 rokoch,\ndlžník - žalovaný 1/ konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ tento úkon urobil v úmysle ukrátiť svojho\nveriteľa a vzhľadom na okolnosti celého prípadu bol úmysel dlžníka osobe, ktorá mala z odporovateľného\nprávneho úkonu prospech známy. Vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobu zamietol z dôvodu nedostatku\npasívnej legitimácie, keďže pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá mala z odporovateľného\nprávneho úkonu prospech. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu, v zmysle\n§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči\nžalovanému 2/ a plne úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.\n6. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a písm. h) CSP, namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Žalovaný 2/ odvolacím návrhom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom\nrozsahu zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietne a prizná žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7. Žalovaný 2/ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako veriteľ mal na základe\nplatobného rozkazu zo dňa 14.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2018, voči\nžalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5.754,55 Eur s príslušenstvom a že žalovaný 1/\nzáväzok nesplnil a previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.2018.\nŽalovaný 2/ poukazuje na skutočnosť, že dlžník (žalovaný 1/) neuhradil pohľadávku žalobcu z dôvodu,\nže o nej nevedel. Podľa žalovaného 2/ bolo teda podstatnou otázkou v dokazovaní objasniť, či sú tu\nskutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že žalovaný o platobnom rozkaze vedel alebo nie.\n8. Žalovaný 2/ súhlasí, že ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia\númyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, uvádza, že platí zásada, že dôkazné bremeno preukázania úmyslu\nzaťažuje žalobcu. Podľa názoru žalovaného 2/, ak teda skutočne platí, že dôkazné bremeno zaťažuje\nžalobcu, v konaní žiadny úmysel ukrátiť žalobcu u žalovaného 2/ preukázaný nebol. Žalovaný 2/ namieta\nnesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne U. súdom prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému\nzáveru o prevzatí platobného rozkazu. Podľa žalovaného 2/ svedkyňa uviedla, že elektronickú poštu\nzo schránky vyberala výlučne ona, starala sa o administratívne záležitosti s prevzatou poštou vždy\nžalovaného 2/ oboznámila, elektrinu platili pre jednotlivé odberné miesta a nevedela, že by nebola\ndlhodobo platená, inak by ich odpojili, nemala vedomosť o záväzku voči žalobcovi, od roku 2017 už\npracovala inde a s prihlasovaním do schránky boli časté problémy, nebola jej doručená žiadna pošta\nza nezaplatenú elektrinu, pošta sa žalovanému 1/ doručovala na adresu N. Y. XXX-X, A.. Súd prvej\ninštancie však jej výpoveď vyhodnotil tak, že musela mať vedomosť o platobnom rozkaze, ktorý bol\ndoručený do dátovej schránky 31.05.2018, hoci uviedla, že od roku 2017 mala inú prácu a dátovú\nschránku žalovaného 1/ vyberala iba občas, pretože tam boli technické problémy a iná osoba do dátovej\nschránky prístup nemala. Z tejto výpovede jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz neprevzala, inak\nby o ňom informovala žalovaného 2/. Odvolateľ ďalej v odvolaní polemizuje s otázkou, prečo žalobca\nnepreukázal, že boli žalovanému 1/ doručované výzvy za nezaplatenú elektrinu, na akú adresu a kedy\na uvádza, že v konaní tiež nebol predložený žiadny dôkaz, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mohli mať\nvedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní a očakával, že žalobca predloží aspoň dôkaz o doručení\nupovedomenia o začatí exekúcie. K tvrdeniu súdu, že žalovaný 2/ nemohol byť oslovený exekútorkou,\npretože exekučné konanie začalo 11.07.2019 a žalovaný 2/ bol konateľom spoločnosti do 19.02.2019\nžalovaný 2/ uvádza, že uvedené preukazuje, že žalovaný 2/ skutočne nevedel o záväzku.\n\n9. Žalovaný 2/ teda namieta, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná najpodstatnejšia\nskutočnosť, či vedel o existujúcom záväzku, resp. že mal úmysel podpisom kúpnej zmluvy dňa\n05.11.2018 ukrátiť svojho veriteľa. Ak žalovaný 2/ nemal vedomosť o pohľadávke žalobcu, nemohol\nmať ani úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Podľa žalovaného 2/ tak nebol splnený predpoklad úspešnej\nodporovateľnosti právneho úkonu, a to existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Možnosť\naplikácie ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa žalovaného 2/ prichádza do úvahy len\nak je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa odvolateľa žalobca nepreukázal opak,\nteda že žalovaný 2/ mal vedomosť o uvedenej pohľadávke, čo by zakladalo preukázanie úmyslu ukrátiť\nsvojho veriteľa. Žalovaný 2/ teda zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného\ndokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež nesprávne právne posúdil, keď nesprávne\nna daný vzťah aplikoval § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené podmienky na\naplikáciu tohto hmotnoprávneho ustanovenia, nakoľko nebola preukázaná vedomosť o pohľadávke\nveriteľa a tým nebola splnená podmienka preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, v tejto\nsúvislosti žalovaný 2/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/83/2007.\n10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.\nŽalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva, ktorej odporovanie je predmetom\ntohto konania, bola uzatvorená medzi žalovaným 1/, ktorého zastupoval z pozície štatutárneho orgánu\nžalovaný 2/ a samotným žalovaným 2/. Ide teda o právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a\nbol uzatvorený medzi dlžníkom,\nt. j. právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu. Žalobca poukazuje na znenie § 42a\nods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu,\nktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom,\nktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo\nspoločníkom, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),\nb), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti\npoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca tiež poukazuje na znenie § 42a ods. 3 písm. a)\nObčianskeho zákonníka a uvádza, že účelom ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka\nje poskytnúť veriteľovi zvýšenú ochranu pri odporovateľnom právnom úkone medzi blízkymi osobami\ntak, že ukracujúci úmysel dlžníka je označený za objektívne daný, jeho existenciu nemožno spochybniť\n(nevyvrátiteľná domnienka) a zároveň sa prezumuje vedomosť blízkej osoby o ukracujúcom úmysle\ndlžníka (vyvrátiteľná domnienka). Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho\númyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v\nsúvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci\númysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na\nblízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri utváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany\nvlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným\ndôrazom to platí v prípade prevodu majetku. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať\nriziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka,\nktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. V prípade odporovateľnosti tohto\nprávneho úkonu teda samotný zákonodarca poznanie úmyslu druhej strany v tomto konkrétnom prípade\nžalovaného 2/ objektivizuje a ponecháva na ňom, aby preukazoval, že ani pri náležitej starostlivosti\nnemohol úmysel ukrátiť poznať. Je teda bez právneho významu, či úmysel poznal, podstatné je, či ho\npri náležitej starostlivosti poznať mohol.\n11. Žalobca zastáva názor, že žalovaný 2/ z pozície konateľa žalovaného 1/ mohol ku dňu uskutočnenia\nprávneho úkonu 5.11.2018 kedykoľvek a bez komplikácií nahliadnuť do elektronickej schránky jeho\nvlastnej spoločnosti (žalovaného1/) a okamžite by sa dozvedel, že sa voči žalovanému 1/ vedie exekučné\nkonanie, nakoľko v tom čase bol v elektronickej schránke doručený nielen platobný rozkaz, ale aj\nupovedomenie o začatí exekučného konania. Uvedené platí najmä za situácie, kedy prevádzal na\nsvoju vlastnú osobu vlastnícke právo z vlastnej spoločnosti (zo žalovaného 1/), teda mal vynaložiť\naspoň minimálnu snahu zistiť, či týmto úkonom nedôjde k ukráteniu veriteľov. Žalovaní tak neučinili, čo\nnemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že prístup k elektronickej schránke mala okrem\nžalovaných aj svedkyňa U., ktorá uviedla, že elektronickú schránku žalovaného 1/ vyberala. Žalobca tak\nargumentáciu žalovaného 2/, že „o pohľadávke nevedel“ považuje za účelovú a právne bez významu.\nŽalobca tiež namieta tvrdenie žalovaného 2/ o obsahu výpovede svedkyne, ktorá podľa žalovaného 2/\nvo veci vypovedala, a že „od roku 2017 mala inú prácu a elektronickú schránku žalovaného v 1. rade\nvyberala iba občas“. Výsluch svedkyne preukázal, že elektronickú schránky vyberala a mala k nej prístup\n\na pravidelne sa do nej prihlasovala (ako zhodne uvádza v odôvodnení rozsudku v ods. 25 súd prvej\ninštancie). Žalobca k dôkaznému bremenu preukázania úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa podporne\npoukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 753/2015 a pre doručovanie prostredníctvom\nelektronickej schránky na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019.\n12. Žalobca má za to, že bolo dostatočne preukázané, že konaním žalovaných došlo k ukráteniu veriteľa,\nkedy odporovaným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku žalovaného, že nepostačoval\nna uspokojenie veriteľa, čo bolo preukázané mínusovým zostatkom na účte žalovaného 1/ a toto tvrdenie\nani nebolo popreté. Konajúci súd postupoval správne, ak posudzoval vedomosť žalovaného 2/ o úmysle\ndlžníka ukrátiť veriteľa v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu\na dospel k zhodnému záveru so žalobcom, že žalovanému 2/ ako osobe, ktorá mala z odporovateľného\nprávneho úkonu prospech, musel byť pri vynaložení čo i len minimálneho úsilia (nie ešte odbornej\nstarostlivosti) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy, teda došlo k naplneniu predpokladov odporovania\ntomuto právnemu úkonu podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka.\n13. Žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 7.1.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného 2/\ndospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny.\nSúd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne,\nlogicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej\ninštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti\nuvádza nasledovné:\n17. Odporovateľné právne úkony sú právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa a sú dlžníkom urobené s takýmto ukracujúcim úmyslom (in fraudem creditoris). Veriteľ sa\nproti nim môže brániť podaním odporu na súde a tým dosiahnuť, že môže požadovať uspokojenie\nsvojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku\n(z majetkovej sféry dlžníka), prípadne ak to nie je možné, požadovať náhradu voči tomu, kto mal\nz tohto úkonu prospech. Účelom inštitútu odporovateľnosti je teda zabezpečenie ochrany záujmu\nveriteľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky z majetku (majetkovej sféry) dlžníka a výsledkom\núspešného odporovania je relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu voči ukrátenému\nveriteľovi. Odvolací súd po oboznámení s obsahom odvolania žalovaného 2/ a jeho procesnou obranou\nuplatnenou pred súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný 2/ zjavne nesprávne aplikuje úpravu\nodporovateľnosti právnych úkonov ako aj procesnoprávne súvislosti vyplývajúce z jeho postavenia ako\nosoby, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech za skutkových okolností, že v čase uskutočnenia\núkonu bol v postavení konateľa dlžníka. Z údajov obchodného registra vyplýva, že žalovanému 2/ vznikla\nfunkcia konateľa žalovaného 1/ dňa 09.02.2010 a ku skončeniu funkcie prišlo 16.01.2019.\n18. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobca ako veriteľ sa podanou žalobou domáha,\naby súd určil, že právny úkon jeho dlžníka - žalovaného 1/, a to kúpna zmluva zo dňa 5.11.2018\nuzavretá medzi žalovaným 2/ ako kupujúcim a dlžníkom ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, na svojho konateľa (žalovaného 2/), je voči\nnemu právne neúčinný, nakoľko ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V konaní bolo\npreukázané, resp. ani žalovaní nesporovali, že reálne hodnota prevedeného majetku nebola do majetku\ndlžníka vnesená, teda v posudzovanej veci nebola nehnuteľná vec v majetku dlžníka nahradená jej\n\nzodpovedajúcim peňažným plnením (kúpnou cenou), ale pohľadávka žalovaného 1/ voči žalovanému\n2/ na zaplatenie kúpnej ceny sa započítala na pohľadávku žalovaného 2/ z titulu pôžičiek spoločníka\ndo spoločnosti. Tiež nebolo sporné, že dlžník nedisponoval iným majetkom spôsobilým na uspokojenie\nveriteľa, teda prevodom nehnuteľnosti bez pretransformovania jej hodnoty do majetku dlžníka sa\nnepochybne zhoršila možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu alebo aspoň jej časti\nz majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil.\n19. Rovnako nebolo sporné, že dlžník a žalovaný 2/ boli tzv. spriaznené osoby (§ 42a ods. 4 písm. a)\nObčianskeho zákonníka). Výklad žalovaného 2/, že platí zásada, že dôkazné bremeno spočívajúce v\npovinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu, platí síce vo všeobecnosti, avšak ak ide o tzv. osoby\nspriaznené v ods. 3 a 4 ustanovenia § 42a OZ úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa právna úprava\naj ustálená judikatúra predpokladá, pričom osoby spriaznené dlžníkovi zaťažuje dôkazné bremeno\npreukázania opaku, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti\nrozpoznať. Dôkazné bremeno a preukázanie opaku nie je možné nahradiť púhym skutkovým tvrdením\nžalovaného 2/, že nevedel o úmysle dlžníka podpisom kúpnej zmluvy dňa 05.11.2018 ukrátiť svojho\nveriteľa, pretože nevedel o existujúcom záväzku žalovaného 1/, ak poznaniu tohto úmyslu ani len\nnevyvinul potrebnú náležitú starostlivosť. Pod vynaložením náležitej starostlivosti je potrebné rozumieť\naktívne konanie spriaznenej osoby, na základe ktorého by s prihliadnutím na obsah uskutočneného\nprávneho úkonu dlžníka rozpoznala alebo aspoň mohla zistiť, či skutočným úmyslom (resp. motiváciou)\ndlžníka uskutočniť právny úkon bolo (resp. nebolo) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ bol v čase uskutočnenia úkonu konateľom žalovaného 1/, teda za\nkonanie žalovaného 2/ s vynaložením náležitej starostlivosti nie je možné považovať neprevzatie\nplatobného rozkazu z elektronickej schránky žalovaného 1/. Obrana žalovaného 2/, že nemal vedomosť\no platobnom rozkaze, nakoľko on samotný nemal prístup do elektronickej schránky obchodnej\nspoločnosti, v ktorej vykonával funkciu konateľa, tak vyznieva absurdne, naviac za skutkových okolností,\nže podľa žalovaného 2/ bola poverená elektronickou komunikáciou jeho vtedajšia manželka, svedkyňa\nU., ktorá uviedla, že elektronickú schránku vyberala, mala k nej prístup a pravidelne sa do nej\nprihlasovala. Z údajov obchodného registra vyplýva, že aj svedkyňa bola konateľkou žalovaného 1/\ndo 16.01.2019. Námietka nesprávneho vyhodnotenia výpovede svedkyne U. vo vzťahu ku skutkovému\nzáveru o doručení platobného rozkazu žalovanému 1/ je preto nedôvodná, naviac, i v prípade, že by\nžalovaný 1/ neprevzal doručovaný platobný rozkaz zo svojej elektronickej schránky, takáto skutková\nokolnosť svedčí záveru, že žalovaný 2/ (ako konateľ žalovaného 1/) nepreukázal, že nemohol ani pri\nnáležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa rozpoznať.\n20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne na daný vzťah\naplikoval § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto\nhmotnoprávneho ustanovenia, nakoľko nebola preukázaná vedomosť o pohľadávke veriteľa. Odvolací\nsúd tu odkazuje žalovaného 2/ na odseky 17 až 22 napadnutého rozhodnutia, a najmä na odsek 18, z\nktorých nevyplýva aplikácia ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie vec\nprávne posúdil o.i. najmä podľa ustanovenia § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré je tým\nprávnym predpisom, ktoré bolo správne a dôvodné vo veci aplikovať.\n21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ v odvolaní v zásade len zopakoval argumentáciu\nprezentovanú v rámci procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd\nprvej inštancie vysporiadal. Žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné\ndôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie\nvykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného\ndokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej stránke.\nOdvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) dospel k\nzáveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (v druhom a treťom výroku) vecne\nsprávne, preto ho zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nvoči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto\nodvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/202/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27b9106a-6ce2-4173-aa2d-4ceda42c0de1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2"}, {"guid": "ussr:827efb3d-60e3-42f2-b498-4a1a2da4c489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.753.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 753/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 753/2015 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.753.2015.1"}, {"guid": "bd498bed-7be5-4765-8265-c3e52fae0060:446d73ff-972f-4be4-9d09-a763ed36761a", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/5/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/5/2018 z 26. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2018-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bd498bed-7be5-4765-8265-c3e52fae0060:446d73ff-972f-4be4-9d09-a763ed36761a"}], "citovane_v": []}